551/2005 Z. z.

Ochranné pásmo I. stupňa v Sliači

Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade - Základná mapa Slovenskej republiky v mierke 1:10 000, listy Sliač 36-32-13 a 36-32-08.

Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Severovýchodná hranica prebieha terénnou depresiou popri ľavom brehu bezmenného potoka v doline Ovsené až po vrstevnicu 400 m n. m., kde sa stáča smerom na juhovýchod. Ďalej prebieha juhozápadným smerom cez kóty 449 m n. m. a 430 m n. m. (Chudobovská hora) a stáča sa smerom na západojuhozápad. V lokalite Strelnica sa stáča k severozápadu k obci Sliač po vrstevnicu 310 m n. m., po ktorej pokračuje až po prístupovú cestu do kúpeľov. Prechádza cez Kúpeľnú ulicu v úseku približne 30 m a odbočuje pomedzi zástavbu k Ulici Pod Kozákom, obchádza zástavbu a znovu sa napája na vrstevnicu 310 m n. m. Na konci severného ohraničenia sa napája na severovýchodnú hranicu.

Ochranné pásmo I. stupňa v Kováčovej

Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade - Základná mapa Slovenskej republiky v mierke 1:10 000, list Kováčová 36-32-12.

Ochranné pásmo I. stupňa chráni zdroj K-2 v akumulačnej oblasti. Hranica ochranného pásma je vymedzená kružnicou so stredom na vrte K-2 a polomerom 50 m.

Ochranné pásmo II. stupňa v Sliači a v Kováčovej

Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade - Základná mapa Slovenskej republiky v mierke 1:50 000, list Zvolen 36-32.

Ochranné pásmo II. stupňa chráni akumulačnú oblasť. Južná hranica vedie od odbočky z cesty Zolná – Lieskovec do obce Lukové, západným smerom po kótach 358 m n. m. a 411 m n. m. smerom na kótu 312 m n. m. Ďalej západná hranica vedie po kótach 374 m n. m., 485 m n. m. – Patrová, 694 m n. m. – Poruba, kóte 782 m n. m. na kótu 904 m n. m. – Skalica, ďalej k Badínskemu potoku a po jeho pravom brehu pokračuje po most. Odtiaľ pokračuje po lesnej ceste cez kótu 529 m n. m. – Hrádok, ďalej po tejto ceste k mostu pod obcou Rakytovce. Od mosta pokračuje po pravej strane Vlkanovského potoka až po sútok s Hronom. Kolmo prechádza riekou Hron severne od obce Vlkanová, pokračuje smerom na kótu Strelnica, stáča sa juhovýchodným smerom, pokračuje po hrane poriečnej nivy, nadväzuje na poľnú cestu až do údolia Lukavice. Pokračuje ľavým brehom potoka Lukavica a juhovýchodne od kóty 414 m n. m. – Domankuš sa napája na južné ohraničenie hranice ochranného pásma II. stupňa Čačín. Pokračuje východo-juhovýchodným smerom cez kóty 433 m n. m. a 468 m n. m. až po sútok potoka Zolná s bezmenným potokom, západne od obce Bečov. Pokračuje po pravej strane bezmenného potoka do obce Bečov, na most cesty Zolná – Čerín. Tu sa spoločná hranica ochranných pásiem II. stupňa končí. Hranica sa stáča na juh po pravej strane cesty cez obec Zolná, na odbočku z cesty Zolná – Lieskovec do obce Lukové, kde sa napája na južnú hranicu.

Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Sliači a v Kováčovej sa ustanovujú na základe výsledkov záverečnej geologickej správy Revízia ochranných pásiem prírodných liečivých zdrojov na Sliači a v Kováčovej, Masiar 2004.

Hydrogeologická štruktúra je klasifikovaná ako otvorená s poloodkrytou a zakrytou výverovou oblasťou. V hydrogeologickej štruktúre je vyčlenená infiltračná oblasť, v ktorej dochádza k dopĺňaniu, akumulačná oblasť, v ktorej sa formujú základné fyzikálno-chemické vlastnosti, a výverová oblasť, v ktorej dochádza k odvodňovaniu v prirodzených prameňoch, skrytých výveroch a vrtmi.

Formovanie a obeh minerálnych vôd sa uskutočňuje v karbonatických horninách mezozoika príkrovu Drienka a neovulkanických horninách stredoslovenských vulkanitov. Hydrogeologická štruktúra je veľmi komplikovaná. Vyskytujú sa tu rôzne genetické typy minerálnych studených a minerálnych termálnych vôd.

Na formovaní a obehu sa podieľa aj príkrovová tektonická stavba a okrajové zlomy kotliny. Výverové oblasti sa viažu na križovanie viacerých systémov severovýchodno-juhozápadných a severojužných zlomov.

V komplikovanej geologickej stavbe boli vyčlenené viaceré typy vôd. Studené uhličité vody, termálne vody s oxidom uhličitým do 1g.l^-1 a termálne vody s oxidom uhličitým nad 1g.l^-1.

Infiltračná oblasť hydrogeologickej štruktúry sa vzhľadom na jej komplikovanú stavbu nedá jednoznačne určiť. Vychádza sa predovšetkým zo zistenia hlavných smerov prúdenia termálnej vody a z predpokladaného prítoku vyššie mineralizovaných vôd z okolia Hornej Mičinej, Čerína a Čačína. Ďalší hlavný prítok termálnej vody je zo západoseverozápadu z oblasti Kremnických vrchov.

Primárnu akumulačnú oblasť termálnych minerálnych vôd tvoria karbonatické komplexy mezozoika v podloží vulkanosedimentárnej výplne. Druhotná akumulácia termálnej vody vo vulkanosedimentárnej výplni nadobúda význam svojím hĺbkovým dosahom v priestore Zvolen-západ aj mimo výskytu karbonatického podložia.

Výverová oblasť Sliač je poloodkrytá, kolektor minerálnych vôd (horniny mezozoika) nevystupuje priamo na povrch, ale je zakrytý kvartérnymi a neogénnymi sedimentmi a pramene vyvierajú z druhotných akumulácií. Výstup minerálnej vody sa viaže na nepriepustné sedimenty pokryvných útvarov a predispozíciu zlomov.

Výverová oblasť v Kováčovej je zakrytá. Ide o zachytenie a využitie termálnych vôd hydrogeologickým vrtom v akumulačnej oblasti.