552/2005 Z. z.

Ochranné pásmo I. stupňa

Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade - Základná mapa Slovenskej republiky v mierke 1:10 000, list Šamorín 44-24-25.

Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Ochranné pásmo je vymedzené v bezprostrednom okolí vrtu FGČ-1 a tvorí ho kruh s polomerom 50 m.

Ochranné pásmo II. stupňa

Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade - Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1:50 000, listy 44-23, 24, 42 Bratislava, 45-13 Jelka a 45-31 Dunajská Streda.

Ochranné pásmo II. stupňa chráni akumulačnú a infiltračnú oblasť. Obe tieto oblasti sú pri uplatňovaní medzivrstevného pretekania totožné. Hranica ochranného pásma II. stupňa vedie po výrazných topografických a umelých prvkoch tak, aby boli v teréne ľahko identifikovateľné. Juhozápadnú hranicu ochranného pásma II. stupňa tvorí od obce Báč až po Hamuliakovo dunajský ľavostranný breh Hrušovskej zdrže Vodného diela Gabčíkovo. V Hamuliakove hranica kopíruje štátnu cestu vedúcu cez Kalinkovo, Dunajskú Lužnú až po obec Rovinka, kde od železničnej zastávky Rovinka pokračuje poľnou cestou až na kótu 131 m n. m., ktorú tvorí križovatka poľnej cesty so štátnou cestou Podunajské Biskupice – Miloslavov. Ďalej pokračuje po štátnej ceste až na kótu 129 m n. m. – križovatka štátnej cesty Podunajské Biskupice – Miloslavov so štátnou cestou Nové Košariská – Studené. Z kóty 129 m n. m. vedie štátnou cestou na križovatku s cestou Studené – Štvrtok na Ostrove. Tu sa lomí smerom na juhovýchod a pokračuje cez obec Štvrtok na Ostrove až po kótu 124 m n. m. Križovatka štátnej cesty Štvrtok na Ostrove (124 m n. m.) – Lehnice so štátnou cestou Hubice – Kvetoslavov tvorí severovýchodné ohraničenie ochranného pásma II. stupňa. Juhovýchodná hranica vedie z kóty 124 m n. m. po štátnej ceste Hubice – Kvetoslavov do Kvetoslavova, kde prechádza na železničnú trať a po nej pokračuje juhovýchodným smerom až do Malej Paky. V Malej Pake sa vracia na štátnu cestu a po nej vedie cez Čukársku Paku do Trnávky, odtiaľ do Báča a ďalej smerom na Dobrohošť po poľnej ceste k Hrušovskej zdrži.

Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Čilistove sa ustanovujú na základe výsledkov geologickej správy Analýzy geologických, geofyzikálnych, hydrogeologických a geochemických prác v hydrogeologickej štruktúre na účely revízie ochranných opatrení a ochranných pásiem prírodných liečivých zdrojov v Šamoríne – Čilistove; Franko, Zvara 2004.

Záujmové územie Čilistov sa nachádza v priestore západnej okrajovej časti centrálnej depresie podunajskej panvy. Centrálna depresia vystupuje medzi Bratislavou a Komárnom, má misovitú brachysynklinálnu stavbu a je vyplnená sedimentmi kvartéru, rumanu, dáka, pontu a panónu. Sedimenty kvartéru a rumanu sú zastúpené štrkmi a pieskami s prítomnosťou hlín vo vrchných horizontoch a ostatné stupne striedaním ílov a piesčitých ílov s pieskami a pieskovcami. Geotermálne vody sa viažu na kolektory dáka, pontu a panónu, ktoré sú tvorené predovšetkým pieskami a pieskovcami. Nádrž týchto vôd je priestorovo zvrchu obmedzená rovinou v hĺbke 1 000 m a zbokov a zospodu relatívne nepriepustným podložím – izolátorom. Izolátor s ohľadom na stavbu depresie upadá zo všetkých strán do jej stredu. Hydrogeologicky ide o štruktúru s medzizrnovou priepustnosťou a režimom s napätou hladinou vôd.

Na základe doterajších poznatkov štruktúru prírodného liečivého zdroja v Čilistove možno zaradiť medzi polootvorené štruktúry s prirodzenou infiltračnou a akumulačnou oblasťou a umelou výverovou oblasťou. Keďže sa tu uplatňuje najmä medzivrstevné pretekanie, akumulačná oblasť je totožná s infiltračnou oblasťou. Voda z kvartérnych štrkov preto infiltruje priamo cez podložné vrstvy do nádrže geotermálnych vôd, ktorá je exploatovaná prostredníctvom geotermálneho vrtu FGČ-1.