57/2005 Z. z.

Ochranné pásmo I. stupňa

Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade - Štátna mapa odvodená v mierke 1 : 5 000, listy Banská Štiavnica 6-4, Banská Štiavnica 5-4, Banská Štiavnica 6-5, Banská Štiavnica 5-5.

Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Severná hranica sa začína na sútoku Teplej a Dedinského potoka. Pokračuje kolmo cez údolie Teplej, pretína cestu a pokračuje až na vrstevnicu 350 m n.m. Západná hranica vedie po vrstevnici 350 m n.m., obchádza záhrady, pokračuje výbežkom západným smerom, ktorý sa končí na vrstevnici 375 m n.m. Po nej pokračuje ďalej do oblasti prameňa Janka. Odtiaľ pokračuje juhozápadným smerom ľavou stranou údolia Teplej súbežne so štátnou cestou Sklené Teplice - Hliník nad Hronom asi 100 m od nej. Pretína ľavostranný prítok Teplej, pokračuje po ňom v dĺžke asi 250 m, stáča sa južným smerom cez hrebeň a vedie až po potok Teplá. Od potoka Teplá pretína kolmo štátnu cestu, smerujúc na vrstevnicu 400 m n.m. Ďalej pokračuje po vrstevnici 400 m n.m. až do doliny Vydričného potoka, odkiaľ hranica pokračuje priamkou severným smerom. Pod cintorínom pretína údolie Vydričného potoka, prechádza do svahu a cez hrebeň pokračuje až po prístupovú cestu ku Kúpeľno-liečebnému domu Sklené Teplice. Od neho pokračuje hranica po vrstevnici 375 m n.m. až do údolia Dedinského potoka, kde sa spája so severnou hranicou.

Do ochranného pásma I. stupňa je zahrnutý aj vrt ST-4 vzhľadom na to, že sa preukázala jeho hydraulická spojitosť so zdrojmi termálnej vody vo výverovej oblasti, a jednak preto, že pri klesajúcej výdatnosti týchto termálnych zdrojov môže slúžiť ako nový zdroj prírodnej liečivej vody. Ochrana vrtu ST-4 je zabezpečená kruhom s polomerom 50 m.

Ochranné pásmo II. stupňa

Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade - Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, listy Žiar nad Hronom 36-31, Banská Štiavnica 36-33.

Ochranné pásmo II. stupňa chráni akumulačnú oblasť. Ochranné pásmo II. stupňa obkolesuje ochranné pásmo I. stupňa. Má tvar rovnoramenného trojuholníka s preponou pozdĺž rieky Hron. Jeho hranice sú vedené v teréne po viditeľných kótach, cestách a rieke Hron. Severnú hranicu tvorí rieka Hron. Na západe sa začína na moste ponad Hron, medzi obcami Bzenica a Bukovina. Na východe sa končí na moste ponad rieku Hron, medzi obcami Dolina a Jalná. Východná hranica sa začína na moste ponad rieku Hron, medzi obcami Dolina a Jalná, pokračuje juhozápadným smerom po hrebeni (rozvodnici), po kótach Horná Snoža (512 m n.m.), Plieška (795 m n.m.), Jaseňový vrch (829 m n.m.), Snoža (834 m n.m.), Brezový hrad (811 m n.m.), po hrebeni popri osadách Podhorie a Teplá na kótu 777 m n.m. Západná hranica sa začína na kóte 777 m n.m., pokračuje severozápadným smerom po hrebeni (rozvodnici), po kótach Studený vrch (876 m n.m.), Zlatý vrch (850 m n.m.), Bralec (671 m n.m.), kóta 468 m n.m., Hlinícká hora (347 m n.m.), Chobien (392 m n.m.) a po hrebeni na most ponad rieku Hron, medzi obcami Bzenica a Bukovina.

Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Sklených Tepliciach sú stanovené na základe zhodnotenia geologicko-hydrogeologických a hydrogeochemických podkladov v záverečnej správe Návrh revidovaných ochranných pásiem a opatrení prírodných liečivých zdrojov hydrogeologickej štruktúry Sklené Teplice, Franko et al., 2003.

Hydrogeologická štruktúra je klasifikovaná ako otvorená štruktúra s infiltračnou, tranzitno-akumulačnou a polootvorenou výverovou oblasťou.

Infiltračná oblasť je viazaná predovšetkým na južné svahy Žiaru, východné svahy Vtáčnika a južné svahy Kremnických vrchov. Je tvorená predovšetkým neovulkanitmi, z ktorých sú po zlomoch na svahoch Žiarskej kotliny dotované strednotriasové vápence a dolomity veporika krížňanského príkrovu.

Akumulačná oblasť je totožná s infiltračnou oblasťou a navyše k nej patrí aj oblasť Žiarskej kotliny a severné svahy Štiavnických vrchov, ktoré susedia so Žiarskou kotlinou. Predterciérne podložie severných svahov Štiavnických vrchov je tvorené z hydrogeologického hľadiska priaznivými triasovými karbonátovými horninami veporika. V komplexoch mezozoika sa zistili značné polohy evaporitov, ktoré sa spolu s karbonátmi veporika podieľajú na tvorbe termálnych vôd.

Výverová oblasť sa rozprestiera v doline potoka Teplá v mieste križovania sa sklenoteplického zlomu severoseverovýchodno-juhojuhozápadného smeru s priečnym juhovýchodno-severozápadným zlomom. Kolektor minerálnych vôd (karbonátové horniny veporika) nevystupuje priamo na povrch, ale je zakrytý izolátormi (neovulkanickými horninami), takže pramene vyvierajú len po zlomoch.

Voda prírodných liečivých zdrojov v Sklených Tepliciach je meteorického pôvodu. Je stredne mineralizovaná, síranová, vápenato-horečnatá, so zvýšeným obsahom fluóru a horčíka, slabo kyslá, horúca, hypotonická.