570/2005 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.10.2007 do 31.12.2007
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 570/2005 Z. z. |
Názov: | Zákon o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 08.11.2005 |
Dátum vyhlásenia: | 14.12.2005 |
Dátum účinnosti od: | 01.10.2007 |
Dátum účinnosti do: | 31.12.2007 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
518/2006 Z. z. | Vyhláška Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podmienky zdravotnej spôsobilosti a zdravotnej klasifikácie na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby registrovaných občanov, vojakov v zálohe a vojakov mimoriadnej služby |
380/2015 Z. z. | Vyhláška Ministerstva obrany Slovenskej republiky o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti na prijatie do dobrovoľnej vojenskej prípravy, na jej výkon a na zaradenie do aktívnych záloh a o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby |
234/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva obrany Slovenskej republiky o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti na prijatie do dobrovoľnej vojenskej prípravy, na zaradenie do aktívnych záloh, o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy a na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby |
372/1990 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o priestupkoch |
311/2001 Z. z. | Zákonník práce |
319/2002 Z. z. | Zákon o obrane Slovenskej republiky |
321/2002 Z. z. | Zákon o ozbrojených silách Slovenskej republiky |
346/2005 Z. z. | Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
330/2007 Z. z. | Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
333/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov |
518/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
452/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti obrany v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
59/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
473/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
106/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov |
220/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
345/2012 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
176/2015 Z. z. | Zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
281/2015 Z. z. | Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
378/2015 Z. z. | Zákon o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
107/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
177/2018 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) |
35/2019 Z. z. | Zákon o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
306/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
377/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony |
310/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
409/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov |
125/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
370/1997 Z. z. | Zákon o vojenskej službe |
380/1997 Z. z. | Zákon o peňažných náležitostiach vojakov |
236/1998 Z. z. | Zákon o zaopatrovacom príspevku |
320/2002 Z. z. | Zákon o brannej povinnosti |
575/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o brannej povinnosti |
570
ZÁKON
z 8. novembra 2005
o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
§ 1
Predmet zákona
Tento zákon upravuje rozsah brannej povinnosti, národnú registráciu, odvod, prieskum
zdravotnej spôsobilosti, zálohy ozbrojených síl Slovenskej republiky a povolanie,
prepustenie a oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie.1)
§ 2
Vymedzenie niektorých pojmov
Na účely tohto zákona je
a)
registrovaným občanom štátny občan Slovenskej republiky (ďalej len „občan“), ktorému
vznikla branná povinnosť a je zaradený do národnej registrácie,
b)
odvodom posúdenie zdravotného stavu registrovaného občana s cieľom rozhodnúť o jeho
spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu podľa osobitného
predpisu,2)
c)
mimoriadnou službou vojenská služba, ktorú je povinný vykonať občan, ktorému vznikla
branná povinnosť v období krízovej situácie,1)
d)
vojakom v zálohe občan, ktorý skončil služobný pomer profesionálneho vojaka3) a branná povinnosť mu trvá, alebo občan, ktorý vykonal mimoriadnu službu a branná
povinnosť mu trvá, alebo občan, ktorý skončil služobný pomer príslušníka Policajného
zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Železničnej
polície, Hasičského a záchranného zboru, Národného bezpečnostného úradu a colníka
a branná povinnosť mu trvá, ak tento zákon neustanovuje inak,
e)
vojakom mimoriadnej služby vojak v zálohe alebo registrovaný občan, ktorý bol odvedený,
po prezentácii v ozbrojených silách Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“),
§ 3
Zásada rovnakého zaobchádzania
Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom, ktorým vzniká
branná povinnosť podľa tohto zákona. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa
zakazuje diskriminácia z dôvodov rodinného stavu, politického zmýšľania, náboženského
vyznania, viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu, etnického pôvodu alebo majetku.
§ 4
Rozsah brannej povinnosti
Branná povinnosť je povinnosť
a)
podrobiť sa odvodu, ak tento zákon neustanovuje inak,
b)
vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.
§ 5
Vznik brannej povinnosti
(1)
Branná povinnosť vzniká občanovi - mužovi 1. januára kalendárneho roka, v ktorom
dovŕši 19 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(2)
Občanovi - mužovi, ktorý má trvalý pobyt v cudzine a prihlásil sa na trvalý pobyt
v Slovenskej republike po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku,
vzniká branná povinnosť odo dňa prihlásenia sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike.
(3)
Občanovi - mužovi, ktorý nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky po 1. januári
kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa
nadobudnutia tohto občianstva, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(4)
Branná povinnosť vzniká aj občanovi alebo cudzincovi,6) ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť.
§ 6
Dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti
(1)
Občan, ktorému nevznikla branná povinnosť, môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť
od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, ak má trvalý pobyt
na území Slovenskej republiky; o povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť rozhoduje
územná vojenská správa na základe písomnej žiadosti občana.
(2)
Branná povinnosť prevzatá podľa odseku 1 vzniká občanovi odo dňa doručenia rozhodnutia
územnej vojenskej správy o dobrovoľnom prevzatí brannej povinnosti.
(3)
Občan, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo cudzinec môže
dobrovoľne prevziať brannú povinnosť od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši
19 rokov veku; o povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť rozhoduje prezident
Slovenskej republiky na základe písomnej žiadosti občana alebo cudzinca podanej na
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
(4)
Branná povinnosť podľa odseku 3 vzniká občanovi alebo cudzincovi odo dňa doručenia
rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o dobrovoľnom prevzatí brannej povinnosti.
(5)
Brannú povinnosť možno dobrovoľne prevziať len v celom rozsahu.
(6)
Žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti obsahuje
a)
meno aj predchádzajúce meno,
b)
priezvisko aj predchádzajúce priezvisko,
c)
rodné číslo,
d)
dátum a miesto narodenia,
e)
adresu trvalého pobytu,
f)
štátnu príslušnosť,
g)
dôvod dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti.
(7)
Žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti je občan podľa odseku 1 alebo odseku
3 a cudzinec podľa odseku 3 povinný podať s úradne osvedčeným podpisom. Na účely tohto
zákona môže podpis občana podľa odseku 1 osvedčiť aj zamestnanec územnej vojenskej
správy pri osobnom podaní.
(8)
Proti rozhodnutiu o dobrovoľnom prevzatí brannej povinnosti podľa odseku 2 alebo
odseku 4 nemožno podať odvolanie; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.
§ 7
Zánik brannej povinnosti
Branná povinnosť zaniká občanovi, ktorému vznikla branná povinnosť,
a)
ak sa stal trvale nespôsobilým vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu
na základe právoplatného rozhodnutia vydaného územnou vojenskou správou podľa § 10 ods. 18 písm. c) alebo podľa § 12 ods. 14 písm. c),
b)
ktorý prestal byť občanom,
c)
ktorému sa skončil trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
d)
bez vojenskej hodnosti a vo vojenskej hodnosti vojaka 1. stupňa a vojaka 2. stupňa
31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 45 rokov veku, ak nevykonáva mimoriadnu
službu alebo alternatívnu službu v období, keď bola nariadená mimoriadna služba alebo
alternatívna služba, na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do
prepustenia z mimoriadnej služby alebo z alternatívnej služby,
e)
vo vojenských hodnostiach7) iných ako uvedených v písmene d) 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil
55 rokov veku, ak nevykonáva
1.
službu podľa osobitného predpisu,8) na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z tejto
služby, alebo
2.
mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu v období, keď bola nariadená mimoriadna
služba alebo alternatívna služba, na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť
až do prepustenia z mimoriadnej služby alebo z alternatívnej služby,
f)
ak bol uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím,
g)
ak bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorému bola spôsobilosť na
právne úkony obmedzená,
h)
ktorý umrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
§ 8
Národná registrácia a zaradenie do národnej registrácie
(1)
Národná registrácia je získavanie, spracúvanie a uchovávanie osobných údajov9) a údajov o pobyte registrovaných občanov na zabezpečenie dôležitého záujmu bezpečnosti
a obrany štátu.
(2)
Územná vojenská správa zaradí občana do národnej registrácie v deň vzniku brannej
povinnosti.
§ 9
Vyradenie z národnej registrácie
Z národnej registrácie vyradí územná vojenská správa občana v deň
a)
zaradenia do záloh ozbrojených síl,
b)
vzniku služobného pomeru profesionálneho vojaka,
c)
vzniku služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Slovenskej informačnej služby, Železničnej polície, Hasičského a záchranného
zboru, Národného bezpečnostného úradu a colníka,
d)
zániku brannej povinnosti.
§ 10
Odvod
(1)
Odvod sa vykonáva v čase vojny a vojnového stavu; o ročníkoch registrovaných občanov
povolaných na odvod rozhoduje prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej
republiky; o termínoch odvodu rozhoduje minister obrany Slovenskej republiky (ďalej
len „minister“).
(2)
Odvod sa vykonáva v územnom obvode kraja10) podľa miesta trvalého pobytu registrovaného občana. Na vykonanie odvodu zriaďuje
riaditeľ územnej vojenskej správy v územnom obvode obvodného úradu11) odvodnú komisiu v tomto zložení:
a)
predseda, ktorým je riaditeľ územnej vojenskej správy, alebo ním určený zástupca,
b)
dvaja lekári určení príslušným lekárom samosprávneho kraja.12)
(3)
Vykonanie odvodu zabezpečujú
a)
zdravotná sestra a laborant určení príslušným lekárom samosprávneho kraja,
b)
zamestnanci územnej vojenskej správy,
c)
zamestnanci regrutačného strediska.
(4)
Registrovaného občana povolá na odvod územná vojenská správa povolávacím rozkazom
na odvod; povolávací rozkaz na odvod sa doručuje do vlastných rúk prostredníctvom
pošty, obce alebo územnej vojenskej správy.
(5)
Registrovaný občan je povinný dostaviť sa na miesto odvodu v termíne určenom v povolávacom
rozkaze na odvod.
(6)
Registrovaný občan je povinný územnej vojenskej správe bezodkladne oznámiť dôvod,
ktorý mu bráni dostaviť sa na odvod, a preukázať to potvrdením lekára alebo rozhodnutím
štátneho orgánu.
(7)
Od povinnosti dostaviť sa na odvod sú oslobodení občania, ktorí sú v čase vykonávania
odvodu oslobodení od výkonu mimoriadnej služby podľa § 17.
(8)
Občania v služobnom pomere profesionálneho vojaka a občania zaradení do záloh ozbrojených
síl podľa § 13 ods. 2 písm. a) a c) sa považujú za občanov, ktorí sú spôsobilí vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu
službu.
(9)
Ak registrovaný občan odoprel prevzatie povolávacieho rozkazu na odvod, považuje
sa povolávací rozkaz na odvod za doručený v deň, keď odoprel jeho prevzatie.
(10)
Ak sa registrovaný občan nedostaví na odvod, neoznámil dôvod, pre ktorý sa nemôže
dostaviť na odvod podľa odseku 6, a povolávací rozkaz na odvod mu bol riadne doručený,
územná vojenská správa môže požiadať príslušný útvar Policajného zboru o predvedenie
registrovaného občana na odvod. O možnosti predvedenia upovedomí územná vojenská správa
registrovaného občana písomne v povolávacom rozkaze na odvod.
(11)
Proti povolávaciemu rozkazu na odvod sa nemožno odvolať. Povolávací rozkaz na odvod
nemožno preskúmať súdom.
(12)
(13)
Vzor povolávacieho rozkazu na odvod je uvedený v prílohe č. 1.
(14)
Pri odvode je občan povinný preukázať svoju totožnosť a predložiť odvodnej komisii
výpis zo zdravotnej dokumentácie.
(15)
Ošetrujúci lekár je povinný registrovanému občanovi po preukázaní sa povolávacím
rozkazom na odvod poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie15) na posúdenie jeho spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.
(16)
Náklady za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie16) podľa odseku 15 uhrádza ošetrujúcemu lekárovi územná vojenská správa.
(17)
Registrovaný občan povolaný na odvod je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke,
ktorú vykonajú lekári odvodnej komisie.
(18)
Územná vojenská správa na základe posúdenia zdravotného stavu registrovaného občana
odvodnou komisiou vydá rozhodnutie
a)
o spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „ODVEDENÝ“,
b)
o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom
„DOČASNE NEODVEDENÝ“,
c)
o nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „NEODVEDENÝ“.
(19)
Rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu
službu môže územná vojenská správa vydať najmenej na 12 mesiacov.
(20)
Registrovaného občana, ktorému bolo pri odvode vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti
vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NEODVEDENÝ“,
územná vojenská správa povolá na odvod podľa odseku 1 po uplynutí lehoty dočasnej
nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.
(21)
Registrovaný občan, ktorý v stave bezpečnosti štátu odoprel výkon mimoriadnej služby,
je na základe rozhodnutia územnej vojenskej správy podľa odseku 18 písm. a) povinný
vykonať alternatívnu službu podľa osobitného predpisu.
(22)
Proti rozhodnutiu územnej vojenskej správy podľa odseku 18 sa nemožno odvolať; toto
rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.
§ 11
Povinnosti štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a občanov
(1)
Orgán, ktorý vedie centrálnu evidenciu pobytu obyvateľov, poskytuje príslušnej územnej
vojenskej správe menný zoznam občanov – mužov, ktorí v kalendárnom roku dovŕšia 18
rokov veku, a menný zoznam občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, u ktorých nastali
zmeny v osobných údajoch alebo údajoch o pobyte v Slovenskej republike; podmienky
poskytovania údajov upravia vzájomnou dohodou ministerstvo a Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky.
(2)
Ohlasovne17) sú povinné zaslať do 30. júna kalendárneho roka príslušnej územnej vojenskej správe
menný zoznam občanov - mužov, ktorí majú trvalý pobyt v mieste stáleho bydliska a
v kalendárnom roku dovŕšia 18 rokov veku.
(3)
Súdy sú povinné u občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, oznámiť príslušnej územnej
vojenskej správe pozbavenie spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony.
(4)
Ústavy Zboru väzenskej a justičnej stráže, v ktorých sa vykonáva väzba alebo výkon
trestu odňatia slobody, sú povinné oznámiť príslušnej územnej vojenskej správe vzatie
do väzby a prepustenie z výkonu väzby občana, ktorému vznikla branná povinnosť, a
nástup na výkon trestu odňatia slobody a prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
občana, ktorému vznikla branná povinnosť.
(5)
Obvodný úrad v sídle kraja je povinný oznámiť územnej vojenskej správe udelenie štátneho
občianstva Slovenskej republiky občanovi, ktorému vznikla branná povinnosť, a oznámiť
prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky občana, ktorému vznikla branná
povinnosť.
(6)
Obec, ktorá vedie matriku, je povinná oznámiť územnej vojenskej správe úmrtie občana,
ktorému vznikla branná povinnosť, alebo jeho vyhlásenie za mŕtveho.
(7)
Na vykonanie odvodu zabezpečí obvodný úrad priestory podľa požiadavky územnej vojenskej
správy; náklady súvisiace s poskytnutím priestorov a ich prevádzkou uhrádza územná
vojenská správa.
(8)
Občan, ktorému vznikla branná povinnosť a ktorý bol na základe rozhodnutia alebo
posudku príslušného orgánu uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, je povinný
oznámiť túto skutočnosť do 60 dní odo dňa doručenia rozhodnutia alebo posudku územnej
vojenskej správe a preukázať originálom alebo úradne overenou kópiou rozhodnutia alebo
posudku.
(9)
Údaje o občanoch podľa odsekov 1 až 6 obsahujú
a)
meno a priezvisko,
b)
rodné číslo,
c)
miesto narodenia,
d)
adresu trvalého pobytu,
e)
adresu prechodného pobytu.
§ 12
Prieskum zdravotnej spôsobilosti
(1)
Prieskum zdravotnej spôsobilosti (ďalej len „prieskum“) je posúdenie zdravotného
stavu vojaka v zálohe alebo vojaka mimoriadnej služby.
(2)
Prieskum sa vykonáva v období krízovej situácie;1) o termínoch prieskumu vojakov v zálohe rozhoduje ministerstvo.
(3)
Do prieskumu možno zaradiť vojaka v zálohe alebo vojaka mimoriadnej služby na základe
jeho žiadosti po preukázaní závažných zmien zdravotného stavu, ktoré majú vplyv na
výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.
(4)
Do prieskumu možno zaradiť vojaka v zálohe alebo vojaka mimoriadnej služby aj na
základe rozhodnutia
a)
ministerstva,
b)
služobného úradu.18)
(5)
Prieskum vojaka mimoriadnej služby vykonáva lekárska komisia vojenského zdravotníckeho
zariadenia, ktorá rozhoduje o zdravotnej spôsobilosti vojaka mimoriadnej služby.
(6)
Vojaka mimoriadnej služby vysiela na prieskum príslušný vedúci služobného úradu.19)
(7)
Prieskum vojaka v zálohe vykonáva lekárska komisia územnej vojenskej správy.
(8)
Na vykonanie prieskumu podľa odseku 7 riaditeľ územnej vojenskej správy zriaďuje
lekársku komisiu územnej vojenskej správy v tomto zložení:
a)
predseda, ktorým je riaditeľ územnej vojenskej správy, alebo ním určený zástupca,
b)
dvaja lekári určení príslušným lekárom samosprávneho kraja.
(9)
Vojak v zálohe je povinný na základe písomného vyžiadania územnej vojenskej správy
predložiť lekárskej komisii územnej vojenskej správy výpis zo zdravotnej dokumentácie.
(10)
Ošetrujúci lekár je povinný vojakovi v zálohe po predložení písomného vyžiadania
územnej vojenskej správy poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie na posúdenie spôsobilosti
na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.
(11)
Náklady za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie podľa odseku 10 uhrádza
ošetrujúcemu lekárovi územná vojenská správa.
(12)
Lekárska komisia územnej vojenskej správy si na posúdenie zdravotného stavu môže
vojaka v zálohe predvolať na prieskum.
(13)
Vojak v zálohe predvolaný na prieskum je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke,
ktorú vykoná lekárska komisia územnej vojenskej správy.
(14)
Územná vojenská správa na základe posúdenia zdravotného stavu vojaka v zálohe lekárskou
komisiou územnej vojenskej správy alebo vojenské zdravotnícke zariadenie na základe
posúdenia zdravotného stavu vojaka mimoriadnej služby lekárskou komisiou vojenského
zdravotníckeho zariadenia vydá rozhodnutie
a)
o spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „SPÔSOBILÝ“,
b)
o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom
„DOČASNE NESPÔSOBILÝ“,
c)
o nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívu službu s výrokom „NESPÔSOBILÝ“.
(15)
Rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu
službu môže územná vojenská správa alebo vojenské zdravotnícke zariadenie vydať najmenej
na 12 mesiacov.
(16)
Vojaka v zálohe, ktorému bolo pri prieskume vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti
vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NESPÔSOBILÝ“,
územná vojenská správa predvolá na prieskum po uplynutí lehoty dočasnej nespôsobilosti
vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.
(17)
Proti rozhodnutiu územnej vojenskej správy alebo vojenského zdravotníckeho zariadenia
podľa odseku 14 sa nemožno odvolať; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.
§ 13
Zálohy ozbrojených síl
(1)
Zálohy ozbrojených síl sa vytvárajú na doplňovanie ozbrojených síl v období krízovej
situácie.1)
(2)
Zálohy ozbrojených síl tvoria
a)
občania, ktorí skončili služobný pomer profesionálneho vojaka a branná povinnosť
im trvá,
b)
občania povolaní na výkon mimoriadnej služby po jej skončení a branná povinnosť im
trvá,
c)
občania, ktorí skončili služobný pomer v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej
stráže, Slovenskej informačnej službe, Železničnej polícii, Hasičskom a záchrannom
zbore, Národnom bezpečnostnom úrade a colníka a branná povinnosť im trvá.
(3)
Zaradenie občanov uvedených v odseku 2 do záloh ozbrojených síl sa vykoná v deň nasledujúci
po dni, ktorým boli prepustení z výkonu mimoriadnej služby alebo ktorým sa skončil
služobný pomer.
(4)
Registrovaní občania, ktorí boli odvedení a nevykonali mimoriadnu službu, sa po skončení
vojny a vojnového stavu zaradia do záloh ozbrojených síl.
(5)
Zálohy ozbrojených síl sa členia na
a)
aktívne zálohy, ktoré v stave bezpečnosti štátu20) dobrovoľne vykonávajú odbornú prípravu na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených
silách,
b)
ostatné zálohy, ktoré v stave bezpečnosti štátu nevykonávajú odbornú prípravu na
výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách.
(6)
Občan zaradený do záloh ozbrojených síl, ktorý v stave bezpečnosti štátu odoprel
výkon mimoriadnej služby, je povinný vykonať alternatívnu službu podľa osobitného
predpisu.
§ 14
Aktívne zálohy
(1)
Do aktívnych záloh môže byť zaradený vojak v zálohe, ak
a)
spĺňa kvalifikačné predpoklady s plánovanou vojenskou hodnosťou na výkon funkcie,
do ktorej má byť zaradený,
b)
je zdravotne spôsobilý na výkon odbornej prípravy,
c)
dosiahol plánovanú vojenskú hodnosť na výkon funkcie, do ktorej má byť zaradený,
d)
je bezúhonný,
e)
je spoľahlivý,
f)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g)
je občanom,21)
h)
uzatvoril dohodu o zaradení do aktívnych záloh.
(2)
Vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh vykonáva odbornú prípravu v rozsahu najviac
14 dní v kalendárnom roku.
(3)
Odborná príprava je vojenské vyučovanie a výcvik vojakov v aktívnej zálohe na výkon
mimoriadnej služby v ozbrojených silách.
(4)
Do aktívnych záloh sa zaradí vojak v zálohe, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady
na výkon funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou
a)
vojaka 2. stupňa a má ukončené stredné odborné vzdelanie,
b)
čatára, rotného, rotmajstra, nadrotmajstra, štábneho nadrotmajstra, podpráporčíka,
práporčíka a nadpráporčíka a má ukončené úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné
odborné vzdelanie,
c)
poručíka, nadporučíka, kapitána, majora, podplukovníka a plukovníka a má ukončené
vysokoškolské vzdelanie.
(5)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje vojak v zálohe, ktorý bol právoplatne
odsúdený za zločin. Za bezúhonného sa nepovažuje vojak v zálohe, ktorému bolo zahladené
odsúdenie za obzvlášť závažný zločin, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin
podplácania, trestný čin nepriamej korupcie alebo trestný čin zneužívania právomocí
verejného činiteľa.
(6)
Vojak v zálohe preukazuje bezúhonnosť odpisom z registra trestov,22) ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.
(7)
Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje vojak v zálohe, ak bol liečený
zo závislosti od alkoholu alebo iných omamných alebo psychotropných látok alebo preukázateľne
nadmerne požíva alkohol alebo iné omamné alebo psychotropné látky. Spoľahlivosť preukazuje
vojak v zálohe čestným vyhlásením.
(8)
Dohodu o zaradení do aktívnych záloh uzatvára vedúci služobného úradu písomne s vojakom
v zálohe na čas jedného až piatich rokov. Pri zaradení vojakov v zálohe do aktívnych
záloh vedúci služobného úradu spolupracuje s územnou vojenskou správou.
(9)
V dohode o zaradení do aktívnych záloh podľa odseku 8 vedúci služobného úradu určí
vojenský útvar, funkciu, na ktorú bude vojak v zálohe pripravovaný, dĺžku záväzku
v aktívnych zálohách, rozsah odbornej prípravy v kalendárnom roku podľa odseku 2,
odmeňovanie, cestovné náhrady a naturálne náležitosti.
(10)
Dohodu o zaradení do aktívnych záloh možno s vojakom v zálohe uzavrieť opakovane,
najviac však do skončenia brannej povinnosti vojaka v zálohe.
(11)
Dohodu o zaradení do aktívnych záloh môže vypovedať pred uplynutím času, na ktorý
bola uzavretá, vojak v zálohe alebo vedúci služobného úradu.
(12)
Výpovedná lehota dohody o zaradení do aktívnych záloh je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté
inak; táto lehota sa počíta od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení písomného
oznámenia o zrušení dohody.
(13)
Dohoda o zaradení do aktívnych záloh zanikne
a)
uplynutím dohodnutého času,
b)
ak vojak v zálohe prestane spĺňať kritériá podľa odseku 1 na zaradenie do aktívnych
záloh,
c)
uplynutím výpovednej lehoty podľa odseku 12,
d)
úmrtím vojaka v zálohe alebo jeho vyhlásením za mŕtveho.
(14)
Vojak v zálohe preukazuje zdravotnú spôsobilosť na výkon odbornej prípravy výpisom
zo zdravotnej dokumentácie pred uzatvorením dohody o zaradení do aktívnych záloh.
(15)
Vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh po splnení podmienok ustanovených
v dohode o zaradení do aktívnych záloh prináleží
a)
jednorazový finančný príspevok vo výške 1,5 násobku minimálnej mzdy23) za každý skončený kalendárny rok v aktívnych zálohách, ktorý vyplatí služobný úrad
do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok; služobný
úrad môže vojakovi zaradenému do aktívnych záloh krátiť finančný príspevok o pomernú
časť za každý deň neúčasti na odbornej príprave,
b)
pomerná časť hodnostného platu24) patriaceho za čas odbornej prípravy z prvého platového stupňa vojenskej hodnosti,
ktorá je plánovaná na funkciu, do ktorej je zaradený; pomernú časť hodnostného platu
služobný úrad vyplatí najneskôr do 15 dní po skončení odbornej prípravy za príslušný
kalendárny rok,
c)
naturálne náležitosti primerané potrebám odbornej prípravy podľa osobitného predpisu,
d)
náhrada cestovného za cestu z miesta trvalého pobytu do miesta odbornej prípravy
a späť v cene cestovného lístka mestskou a miestnou hromadnou dopravou, verejnou autobusovou
dopravou a verejnou osobnou dopravou na dráhe; cestovné náklady uhradí služobný úrad
pred prepustením z odbornej prípravy.
(16)
Náklady na náhradu mzdy25) za čas odbornej prípravy vrátane nevyhnutného času na prepravu z miesta trvalého
pobytu do miesta odbornej prípravy a späť uhrádza zamestnávateľovi za zamestnanca
služobný úrad.
(17)
Vedúci služobného úradu povolá vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh na odbornú
prípravu doručením úradného oznámenia najmenej 15 dní pred termínom nástupu na odbornú
prípravu. Vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh je povinný dostaviť sa v určený
deň a hodinu na určené miesto odbornej prípravy.
(18)
Vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh je povinný bezodkladne oznámiť dôvod,
ktorý mu bráni dostaviť sa na odbornú prípravu, a preukázať to potvrdením lekára alebo
rozhodnutím štátneho orgánu.
(19)
Na konanie vo veciach zodpovednosti za škodu, konanie o náhrade škody, zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh v čase odbornej
prípravy alebo za škodu, ktorú spôsobil vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh
zavineným porušením služobných povinností v čase odbornej prípravy alebo v priamej
súvislosti s nimi, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.26)
(20)
Počty vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh a termíny odbornej prípravy
určí ministerstvo na návrh Generálneho štábu ozbrojených síl; termíny oznámi služobný
úrad vojakom zaradeným do aktívnych záloh do 31. decembra kalendárneho roka na nasledujúci
kalendárny rok.
(21)
Spôsob a podrobnosti o odbornej príprave ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister.
§ 15
Povolanie na výkon mimoriadnej služby
(1)
Občana, ktorému vznikla branná povinnosť, povolá územná vojenská správa na výkon
mimoriadnej služby povolávacím rozkazom na výkon mimoriadnej služby; ak mu nebol povolávací
rozkaz na výkon mimoriadnej služby doručený, je povinný dostaviť sa na výkon mimoriadnej
služby na miesto a v lehote určenej v mobilizačnom oznámení alebo v mobilizačnej výzve.27)
(2)
Povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby podľa odseku 1 sa doručuje do vlastných
rúk prostredníctvom pošty, obce alebo územnej vojenskej správy.
(3)
Občan je povinný dostaviť sa na miesto nástupu v termíne určenom v povolávacom rozkaze
na výkon mimoriadnej služby.
(4)
Občan je povinný územnej vojenskej správe bezodkladne oznámiť dôvod, ktorý mu bráni
dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby, a tieto dôvody preukázať originálom dokladu
alebo jeho úradne overenou kópiou.
(5)
Dôvody, ktoré občanovi bránia dostaviť na výkon mimoriadnej služby, sú:
a)
dočasná pracovná neschopnosť, pri ktorej zdravotný stav alebo liečebný režim podľa
písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára neumožňuje občanovi dostaviť sa na výkon
mimoriadnej služby,
b)
okolnosti, z ktorých vyplýva, že sa stal jediným živiteľom aspoň jedného rodinného
príslušníka odkázaného na neho výživou, ktorého nemožno zabezpečiť dávkami sociálnej
pomoci,
c)
občana postihli následky mimoriadnej udalosti, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho
rodiny,
(6)
Občanovi, ktorý nemohol nastúpiť na výkon mimoriadnej služby z dôvodov podľa odseku
5, územná vojenská správa rozhodnutím odloží nástup na výkon mimoriadnej služby a
povolá občana na výkon mimoriadnej služby po zániku dôvodov, pre ktoré nemohol nastúpiť
na výkon mimoriadnej služby. Proti rozhodnutiu územnej vojenskej správy o odložení
nástupu na výkon mimoriadnej služby nemožno podať odvolanie; toto rozhodnutie nemožno
preskúmať súdom.
(7)
Občan je povinný územnej vojenskej správe bezodkladne oznámiť zánik dôvodu, pre ktorý
nemohol nastúpiť na výkon mimoriadnej služby.
(8)
Ak občan odoprel prevzatie povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby, považuje
sa povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby za doručený v deň, keď odoprel jeho
prevzatie.
(9)
Ak sa občan nedostaví na výkon mimoriadnej služby, neoznámil dôvod, pre ktorý sa
nemôže dostaviť na výkon mimoriadnej služby podľa odseku 4, a povolávací rozkaz na
výkon mimoriadnej služby mu bol riadne doručený, územná vojenská správa môže požiadať
príslušný útvar Policajného zboru o predvedenie občana na výkon mimoriadnej služby.
O možnosti predvedenia upovedomí územná vojenská správa občana písomne v povolávacom
rozkaze na výkon mimoriadnej služby.
(10)
Proti povolávaciemu rozkazu na výkon mimoriadnej služby sa nemožno odvolať. Povolávací
rozkaz na výkon mimoriadnej služby nemožno preskúmať súdom.
(11)
Povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby oprávňuje občana na bezplatnú prepravu
mestskou a miestnou hromadnou dopravou a na bezplatnú prepravu verejnou autobusovou
dopravou a verejnou osobnou dopravou na dráhe z miesta trvalého pobytu na miesto určené
v povolávacom rozkaze na výkon mimoriadnej služby a späť.
(12)
Vzor povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby je uvedený v prílohe č. 2.
(13)
Mimoriadna služba sa začína prezentáciou občana v deň jeho skutočného nástupu do
určeného útvaru ozbrojených síl. Pri nástupe je občan povinný preukázať svoju totožnosť.
(14)
Pri prezentácii podľa odseku 13 sa vykonáva overenie totožnosti občana, odobratie
povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby, lekárska prehliadka a oznámi sa
občanovi jeho zaradenie do funkcie v určenom útvare ozbrojených síl. Po prezentácii
sa občan stáva vojakom mimoriadnej služby.
§ 16
Prepustenie z výkonu mimoriadnej služby
(1)
Z výkonu mimoriadnej služby možno na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky
prepustiť vojakov mimoriadnej služby jednotlivo alebo hromadne najneskôr do 30 dní
po zániku dôvodu, pre ktorý boli povolaní na jej výkon, ak tento zákon neustanovuje
inak.
(2)
Z výkonu mimoriadnej služby možno v čase vojny alebo vojnového stavu na základe nariadenia
prezidenta Slovenskej republiky prepustiť vojakov mimoriadnej služby a súčasne na
jej výkon povolať ďalších občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, ak si to trvanie
vojny alebo vojnového stavu vyžaduje.
(3)
Z výkonu mimoriadnej služby možno prepustiť vojaka mimoriadnej služby aj na základe
rozhodnutia vedúceho služobného úradu, ak
a)
sa stane zo zdravotných dôvodov nespôsobilým vykonať mimoriadnu službu,
b)
sa stane jediným živiteľom rodinného príslušníka odkázaného na neho výživou a tohto
rodinného príslušníka nemožno zabezpečiť dávkami sociálnej pomoci,
c)
ho postihnú následky mimoriadnej udalosti, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho rodiny.
(4)
Pred prepustením z výkonu mimoriadnej služby je vojak mimoriadnej služby povinný
podrobiť sa lekárskej prehliadke.
§ 17
Oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby
(1)
Občan, ktorému vznikla branná povinnosť, je oslobodený od výkonu mimoriadnej služby
počas výkonu funkcie
a)
prezidenta Slovenskej republiky,
b)
člena vlády Slovenskej republiky a vedúceho ústredného orgánu štátnej správy,
c)
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,
d)
poslanca Európskeho parlamentu,
e)
verejného ochrancu práv,
f)
sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,
g)
člena Súdnej rady Slovenskej republiky,
h)
generálneho prokurátora Slovenskej republiky,
i)
predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,
j)
guvernéra a viceguvernéra Národnej banky Slovenska,
k)
prednostu obvodného úradu,
l)
predsedu vyššieho územného celku,
m)
primátora mesta a starostu obce alebo mestskej časti.
(2)
Občan, ktorému vznikla branná povinnosť, je oslobodený od výkonu mimoriadnej služby
počas trvania služobného pomeru
a)
v Policajnom zbore,
b)
v Zbore väzenskej a justičnej stráže,
c)
v Slovenskej informačnej službe,
d)
v Železničnej polícii,
e)
v Hasičskom a záchrannom zbore,
f)
v Národnom bezpečnostnom úrade,
g)
colníka.
(3)
Od povinnosti vykonať mimoriadnu službu sú oslobodení občania, ktorým vznikla branná
povinnosť, ak je v dôležitom záujme bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky vykonávanie
ich občianskeho zamestnania.
(4)
Za dôležitý záujem bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky podľa odseku 3 sa považuje
zabezpečenie nevyhnutnej činnosti
a)
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, Kancelárie prezidenta
Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie Ústavného
súdu Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska,
b)
orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou,
c)
orgánov miestnej štátnej správy,
d)
orgánov obcí a vyšších územných celkov,
e)
právnických osôb a fyzických osôb oprávnených na podnikanie, ktoré plnia úlohy súvisiace
so zabezpečovaním obrany štátu, civilnej ochrany obyvateľstva alebo hospodárskej mobilizácie.
(5)
Zamestnávateľ podľa odsekov 2 a 4 je povinný oznámiť územnej vojenskej správe vznik
a zánik pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu svojich zamestnancov do
30 dní od vzniku alebo zániku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu;
oznámenie obsahuje
a)
meno a priezvisko,
b)
rodné číslo,
c)
adresu trvalého pobytu.
(6)
Oslobodenie od povinnosti vykonať mimoriadnu službu trvá do skončenia dôvodov oslobodenia.
(7)
Počet občanov oslobodených od povinnosti vykonať mimoriadnu službu podľa odsekov
3 a 4 schvaľuje
a)
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky obvodným úradom,
b)
ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán štátnej správy právnickým osobám alebo
orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorých zakladateľom alebo zriaďovateľom
je ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán štátnej správy,
c)
obvodný úrad v sídle kraja ostatným právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré
plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany štátu, civilnej ochrany obyvateľstva
alebo hospodárskej mobilizácie,
d)
obvodný úrad v sídle kraja orgánom obcí a vyšších územných celkov,
e)
príslušný orgán právnickým osobám, ktoré plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním
obrany štátu, civilnej ochrany obyvateľstva alebo hospodárskej mobilizácie a ktorých
zakladateľom alebo zriaďovateľom nie je ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán
štátnej správy a svojou činnosťou presahujú obvod pôsobnosti jedného obvodného úradu,
ktorý ich na plnenie uvedených úloh určil.
§ 18
Osobná identifikačná karta a kovový identifikačný štítok
(1)
Vojakovi mimoriadnej služby a vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh vydá
vedúci služobného úradu osobnú identifikačnú kartu a dva kovové identifikačné štítky.
(2)
Osobnú identifikačnú kartu nemožno pripojiť ako prílohu k podaniu ani odovzdať nepovolanej
osobe. Zničenie, poškodenie, stratu, odcudzenie alebo zneužitie osobnej identifikačnej
karty alebo kovových identifikačných štítkov je vojak mimoriadnej služby alebo vojak
v zálohe zaradený do aktívnych záloh povinný oznámiť vedúcemu služobného úradu.
(3)
Osobná identifikačná karta slúži vojakovi mimoriadnej služby a vojakovi v zálohe
zaradenému do aktívnych záloh na preukazovanie príslušnosti k ozbrojeným silám. Pri
služobnom styku je vojak mimoriadnej služby alebo vojak v zálohe zaradený do aktívnych
záloh povinný mať osobnú identifikačnú kartu pri sebe a preukazovať svoju príslušnosť
k ozbrojeným silám.
(4)
Osobná identifikačná karta vojaka mimoriadnej služby a vojaka v zálohe zaradeného
do aktívnych záloh je listina bledozelenej farby s rozmermi 10,5 cm x 7,4 cm zaliata
v termostatickej fólii a vyhotovená z matného senzitivovaného papiera s hmotnosťou
85 g/m2 s vyznačením originálneho tieňovaného vodoznaku.
(5)
Osobná identifikačná karta obsahuje neretušovanú farebnú fotografiu jej držiteľa
vyhotovenú na hladkom a lesklom polokartóne s rozmermi 3,5 cm x 3 cm, ktorá zobrazuje
skutočnú podobu držiteľa v trojštvrťovom profile v občianskom odeve, bez pokrývky
hlavy, bez okuliarov s tmavými sklami a s výškou tvárovej časti hlavy najmenej 2 cm
od brady po temeno. Po umiestnení farebnej fotografie držiteľa na identifikačnú kartu
sa jej pravý roh prelepuje metamerickým znakom.
(6)
Kovový identifikačný štítok vojaka mimoriadnej služby a vojaka v zálohe zaradeného
do aktívnych záloh je vyhotovený zo žiaruvzdornej antikoróznej ocele s rozmermi 5
cm x 2,8 cm.
(7)
Súčasťou kovových identifikačných štítkov sú dve retiazky vyhotovené zo žiaruvzdornej
antikoróznej ocele; jeden kus retiazky má dĺžku 67 cm a druhý kus retiazky má dĺžku
12 cm.
(8)
Počas výkonu mimoriadnej služby alebo odbornej prípravy sa jeden kovový identifikačný
štítok nosí okolo krku na retiazke dlhej 67 cm. Druhý kovový identifikačný štítok
sa nosí na retiazke dlhej 12 cm, ktorá je zapnutá na retiazke dlhej 67 cm. Po skončení
výkonu mimoriadnej služby alebo odbornej prípravy sa obidva kovové identifikačné štítky
s retiazkou priložia k osobnej identifikačnej karte a vojak si ich uschová.
(9)
Vzor osobnej identifikačnej karty je uvedený v prílohe č. 3; vzor kovového identifikačného štítku je uvedený v prílohe č. 4.
§ 19
Výkon vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu
(1)
Občan môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu len s povolením
prezidenta Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Občan, ktorému
bolo povolenie udelené, je počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného
štátu oslobodený od brannej povinnosti podľa tohto zákona.
(2)
Povolenie podľa odseku 1 sa stane neplatným, ak je tento štát vo vojne so Slovenskou
republikou alebo so štátom, ktorý je zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve,30) alebo so štátom, ktorý je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú
obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom.
(3)
Žiadosť o povolenie vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu podáva
občan prostredníctvom územnej vojenskej správy ministerstvu, ktoré po dohode s Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky
žiadosť občana predkladá prezidentovi Slovenskej republiky na rozhodnutie.
(4)
Proti rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky o povolení alebo nepovolení vykonať
vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu nemožno podať odvolanie; toto rozhodnutie
nemožno preskúmať súdom.
(5)
Občan, ktorý má viac štátnych občianstiev, môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených
silách iného štátu, ktorého je štátnym občanom, aj bez povolenia prezidenta Slovenskej
republiky, len ak je tento štát zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve alebo
ak je tento štát členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti
napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom.
(6)
Prezident Slovenskej republiky môže v období krízovej situácie1) vyzvať vojakov v zálohe, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, na vstup do ozbrojených
síl štátu, ktorý je zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve alebo je členom
medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej
je Slovenská republika členom, a na ktorého území sa zdržiavajú alebo do ktorého sa
môžu dostať.
§ 20
Priestupky na úseku brannej povinnosti
(1)
Priestupku sa dopustí ten, kto
a)
naruší priebeh odvodu alebo prieskumu,
b)
sa nepodrobí lekárskej prehliadke pri odvode alebo prieskume,
c)
úmyselne zničí, poškodí alebo zneužije osobnú identifikačnú kartu, kovový identifikačný
štítok, povolávací rozkaz na odvod alebo povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby,
d)
v konaní podľa tohto zákona úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj podľa § 21 ods. 3.
(2)
Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do výšky 10 000 Sk a pri opakovanom
priestupku až do výšky 50 000 Sk. Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.
(3)
Výnosy z pokút uložených za priestupky sú príjmom štátneho rozpočtu.
(4)
Na prejednávanie priestupkov v prvom stupni je príslušná územná vojenská správa.
(5)
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch,31) ak tento zákon neustanovuje inak.
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
§ 21
Spoločné ustanovenia
(1)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,32) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Evidenciu registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl pre
potreby ozbrojených síl vedie územná vojenská správa.
(3)
Evidencia podľa odseku 2 súvisiaca s plnením brannej povinnosti obsahuje meno, priezvisko,
akademický titul, dátum a miesto narodenia, rodné číslo, adresu miesta trvalého pobytu
a prechodného pobytu, údaj o štátnom občianstve, údaje o zdravotnom stave a ukončenom
vzdelaní, záznam o výkone mimoriadnej služby v ozbrojených silách, záznam o výkone
trestu a záznam o výkone väzby.
(4)
Územná vojenská správa môže požiadať občana, ktorému vznikla branná povinnosť, o
spresnenie údajov v evidencii uvedených v odseku 3.
(5)
Súhlas občana, ktorému vznikla branná povinnosť, na spracovanie jeho osobných údajov,
ktoré sú vedené v evidencii územnej vojenskej správy súvisiacej s výkonom brannej
povinnosti, sa nevyžaduje.33)
(6)
Právnické osoby a fyzické osoby podnikatelia sú povinné uvoľňovať vojakov v zálohe
zaradených do aktívnych záloh na odbornú prípravu v ozbrojených silách; termín účasti
na odbornej príprave vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh preukazuje zamestnávateľovi
oznámením, ktoré mu zasiela služobný úrad.
(7)
Podmienky zdravotnej spôsobilosti a zdravotnej klasifikácie na výkon mimoriadnej
služby alebo alternatívnej služby registrovaných občanov, vojakov v zálohe a vojakov
mimoriadnej služby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(8)
Náhradu nákladov na mzdu lekára, zdravotnej sestry a laboranta, ktorí sa zúčastňujú
na odvode alebo na prieskume, uhrádza územná vojenská správa.
(9)
Občanovi, ktorý bol v služobnom pomere podľa § 17 ods. 2, územná vojenská správa prizná vojenskú hodnosť pri zaradení do záloh ozbrojených
síl. Podrobnosti o priznávaní vojenskej hodnosti upraví služobný predpis, ktorý vydá
ministerstvo.
(10)
(11)
Do celkového času výkonu vojenskej služby sa podľa tohto zákona započítava vojenská
služba vykonaná
a)
v ozbrojených silách Československej republiky,
b)
v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky,
c)
v Armáde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
d)
v Armáde Českej republiky v čase od 1. januára 1993 do 31. marca 1993,
e)
v Armáde Slovenskej republiky,
f)
vo Vojskách ministerstva vnútra a v Železničnom vojsku do 31. decembra 2002,
g)
v ozbrojených silách Slovenskej republiky,
h)
v ozbrojených silách štátu, ktorý je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej
spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je Slovenská republika, v období krízovej
situácie1) na základe výzvy prezidenta Slovenskej republiky.
(12)
Na cudzinca, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť, sa primerane vzťahujú ustanovenia
§ 3 až 6, § 7 písm. a), d) až h), § 8 až 13 a § 15 až 21.
§ 22
Prechodné ustanovenia
(1)
Do národnej registrácie územná vojenská správa zaradí
a)
občanov, ktorí sa nepodrobili odvodu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a branná
povinnosť im trvá,
b)
občanov, o ktorých spôsobilosti na výkon vojenskej služby nebolo pri odvode právoplatne
rozhodnuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a branná povinnosť im trvá.
(2)
Občan, ktorému bolo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona pri odvode vydané rozhodnutie
o dočasnej nespôsobilosti vykonať vojenskú službu s výrokom „DOČASNE NEODVEDENÝ“ a
do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nebolo právoplatne rozhodnuté o jeho spôsobilosti
vykonať vojenskú službu, sa považuje za dočasne neodvedeného podľa tohto zákona.
(3)
Občan alebo vojak, ktorému bolo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona pri prieskume
vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonávať vojenskú službu s výrokom „DOČASNE
NESPÔSOBILÝ“ a do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nebolo právoplatne rozhodnuté
o jeho spôsobilosti vykonať vojenskú službu, sa považuje za dočasne nespôsobilého
podľa tohto zákona.
(4)
Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona budú dokončené podľa tohto
zákona.
(5)
Za vojakov v zálohe podľa tohto zákona sa považujú
a)
vojaci, ktorí boli zaradení do záloh ozbrojených síl pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona a branná povinnosť im trvá,
b)
vojaci, ktorým bol pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona výkon vojenskej služby
prerušený a branná povinnosť im trvá,
c)
občania, ktorí boli odvedení pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, nevykonali
vojenskú službu a branná povinnosť im trvá.
(6)
Vojenské hodnosti vojakov v zálohe dosiahnuté podľa doterajších predpisov sa považujú
za vojenské hodnosti dosiahnuté podľa osobitného predpisu;35) vojenská hodnosť vojaka sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona považuje za
vojenskú hodnosť vojaka 2. stupňa.
(7)
Občanov, ktorí vykonávajú základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu službu,
služobný úrad prepustí z výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej
služby nadobudnutím účinnosti tohto zákona; územná vojenská správa ich zaradí do záloh
ozbrojených síl v deň nasledujúci po dni, ktorým boli prepustení z výkonu základnej
služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby.
(8)
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „povinná vojenská
služba“, rozumie sa tým „mimoriadna služba“.
§ 23
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z. z., zákona č. 400/2000 Z. z., zákona
č. 263/2002 Z. z., zákona č. 320/2002 Z. z., zákona č. 321/2002 Z. z., zákona č. 512/2002
Z. z., zákona č. 545/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/ 2004 Z.
z., zákona č. 527/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z.,
zákona č. 240/2005 Z. z. a zákona č. 346/2005 Z. z.,
2.
zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení zákona č. 563/2001 Z. z., zákona č. 447/2002
Z. z., zákona č. 661/2002 Z. z. a zákona č. 346/2005 Z. z.,
3.
zákon č. 236/1998 Z. z. o zaopatrovacom príspevku v znení zákona č. 453/2003 Z. z. a zákona č. 601/2003 Z.
z.,
4.
zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti v znení zákona č. 512/2002 Z. z., zákona č. 330/2003 Z. z. a
zákona č. 545/2003 Z. z.,
5.
vyhláška Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 575/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o brannej povinnosti v znení vyhlášky
č. 373/2004 Z. z.
Čl. II
Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení zákona č. 330/2003 Z. z. a zákona č. 545/2003
Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 3 odsek 3 znie:
„(3)
Orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečujú
plnenie úloh súvisiacich so zachovávaním bezpečnosti a obrany štátu a preverujú prijaté
opatrenia potrebné na obranu štátu najmä vykonávaním kontrol a mobilizačných cvičení.“.
2.
V § 6 písm. b) sa za slovom „plánovania“ vypúšťa čiarka a pripájajú sa tieto slová:
„a schvaľuje smernice pre obranné plánovanie,“.
3.
V § 7 písmeno b) znie:
„b)
pripravuje pre vládu návrh na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl8) s návrhom na nariadenie
1.
výkonu mimoriadnej služby profesionálnym vojakom a vojakom v zálohe povolaným na
výkon odbornej prípravy,
2.
povolať vojakov v zálohe a odvedených registrovaných občanov na výkon mimoriadnej
služby,
3.
vykonať odvod registrovaných občanov,
4.
výkonu alternatívnej služby občanom podľa osobitného predpisu,8a)
5.
pracovnej povinnosti fyzickým osobám,
6.
poskytnúť vecné prostriedky,
7.
poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského
a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie,“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie:
„8a)
Zákon č. 569 /2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu.“.
4.
V § 7 písm. f) sa slová „vyššími vojenskými správami“ nahrádzajú slovami „Vyššou
vojenskou správou“.
5.
§ 7 sa dopĺňa písmenom k), ktoré znie:
„k)
spracúva a predkladá na prerokovanie vo vláde smernice pre obranné plánovanie.“.
6.
V § 9 písm. b) sa vypúšťa slovo „príslušnou“ a slovo „vyššou“ sa nahrádza slovom
„Vyššou“.
7.
V § 10 ods. 1 sa vypúšťa písmeno m).
8.
V § 13 odsek 1 znie:
„(1)
Zriaďuje sa Vyššia vojenská správa; sídlom Vyššej vojenskej správy je Banská Bystrica.“.
9.
V § 13 ods. 3 sa slovo „vyššej“ nahrádza slovom „Vyššej“.
10.
V § 13 ods. 5 druhá veta znie:
„Riaditeľa Vyššej vojenskej správy vymenúva a odvoláva minister obrany Slovenskej
republiky (ďalej len „minister obrany”).“.
11.
§ 13 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6)
Vnútornú organizáciu Vyššej vojenskej správy určuje ministerstvo.“.
12.
V § 14 písmeno a) znie:
„a)
riadi a koordinuje činnosť obvodných úradov v sídle kraja; kontroluje výkon štátnej
správy uskutočňovaný obvodnými úradmi v sídle kraja,“.
13.
V § 14 písmeno d) znie:
„d)
koordinuje spoluprácu obvodných úradov v sídle kraja s orgánmi miestnej štátnej správy,
obcami, vyššími územnými celkami, právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými
na podnikanie a fyzickými osobami pri plnení úloh potrebných na obranu štátu,“.
14.
V § 15 ods. 3 sa slová „vyššia vojenská správa“ nahrádzajú slovom „ministerstvo“.
15.
V § 15 ods. 4 sa slová „rozpočet vyššej vojenskej správy“ nahrádzajú slovami „štátny
rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva“.
16.
V § 15 ods. 5 sa vypúšťajú slová „na návrh riaditeľa vyššej vojenskej správy“.
17.
§ 15 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7)
Vnútornú organizáciu obvodného úradu v sídle kraja určuje ministerstvo.“.
18.
§ 16 znie:
„§ 16
Obvodný úrad v sídle kraja na úseku obrany štátu
a)
vedie evidenciu registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených
síl pre potreby ozbrojených síl,14) povoláva ich na výkon mimoriadnej služby, pripravuje, zabezpečuje a vykonáva mobilizáciu
ozbrojených síl,8)
b)
realizuje oslobodenie občanov od výkonu mimoriadnej služby,
c)
vedie dokumentáciu občanov povinných vykonať alternatívnu službu namiesto mimoriadnej
služby a povoláva evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby,15)
d)
povoláva registrovaných občanov na odvod v čase vojny a vojnového stavu,
e)
vykonáva odvod a prieskum zdravotnej spôsobilosti občanov, ktorým vznikla branná
povinnosť,
f)
vyraďuje občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, z evidencie po zániku brannej
povinnosti,
g)
vedie evidenciu občanov, ktorí vykonali štátnu službu profesionálnych vojakov v ozbrojených
silách po zániku ich brannej povinnosti, a z evidencie poskytuje informácie a výpisy
pre oprávnené osoby podľa osobitného predpisu,15a)
h)
vykonáva v spolupráci s obvodným úradom a obcou výber nehnuteľností a vecných prostriedkov
potrebných na zabezpečenie obrany štátu a vedie ich evidenciu,
i)
predkladá podklady na rozhodnutie obvodného úradu o uložení povinnosti poskytnúť
vecné prostriedky a nehnuteľnosti potrebné v čase vojny alebo vojnového stavu7) na plnenie úloh potrebných na obranu štátu právnickými osobami, fyzickými osobami
oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami,
j)
na základe podkladov od obcí vedie evidenciu právnických osôb, ktorým sa môže v období
vojny alebo vojnového stavu7) uložiť povinnosť poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených
zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie;
návrhy na uloženie tejto povinnosti predkladá obvodnému úradu,
k)
podieľa sa na plnení opatrení pri príprave obrany štátu najmä v oblasti
1.
civilného núdzového plánovania,
2.
krízového riadenia,
3.
brannej výchovy obyvateľstva,
4.
podpory činnosti vojenských záujmových združení,
l)
spolupracuje
1.
s orgánmi miestnej štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami, právnickými
osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami pri plnení
úloh podľa tohto zákona,
2.
s obvodným úradom pri výkone kontroly plnenia úloh podľa tohto zákona a pri usmerňovaní
obcí pri plnení úloh potrebných na obranu štátu,
m)
prejednáva v prvom stupni priestupky a správne delikty, ukladá pokuty za priestupky
a správne delikty podľa osobitného predpisu.15b)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 14, 15, 15a a 15b znejú:
„14)
§ 21 ods. 2 zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
15)
§ 5 a 6 zákona č. 569 /2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového
stavu.
15a)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
15b)
Napríklad zákon č. 570/2005 Z. z., zákon č. 569/2005 Z. z.“.
19.
V § 19 ods. 3 sa slová „povinnej vojenskej služby alebo inej služby namiesto povinnej
vojenskej služby“ nahrádzajú slovami „mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby“.
20.
V § 19 ods. 4 písm. g) sa slová „povinnú vojenskú službu alebo inú službu namiesto
povinnej vojenskej služby“ nahrádzajú slovami „mimoriadnu službu alebo alternatívnu
službu“.
21.
V § 25 sa vypúšťa odsek 7.
Čl. III
Zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení zákona č. 512/2002 Z. z., zákona
č. 455/2004 Z. z. a zákona č. 240/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 sa vypúšťa odsek 4.
Doterajšie odseky 5 až 9 sa označujú ako odseky 4 až 8.
2.
V § 3 odsek 2 znie:
„(2)
Ak vojak mimoriadnej služby nezloží vojenskú prísahu podľa odseku 1, nemá to vplyv
na plnenie jeho povinností.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.
3.
V § 4 sa odsek 4 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
„h)
zabezpečenie a vykonávanie leteckých navigačných služieb a riadenie špeciálnej letovej
prevádzky.“.
4.
V § 4 ods. 11 sa slová „vyššie vojenské správy“ nahrádzajú slovami „Vyššia vojenská
správa“ a za slová „obvodné úrady v sídle kraja“ sa vkladá čiarka a slová „vojenské
orgány odborného dozoru vo vojenskom letectve“.
5.
V poznámke pod čiarou k odkazu 8 sa citácia „v znení zákona č. 37/2002 Z. z.“ nahrádza
citáciou „v znení neskorších predpisov.“.
6.
Poznámka pod čiarou k odkazu 17 znie:
„17)
§ 138 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených
síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
7.
Poznámka pod čiarou k odkazu 18 znie:
„18)
§ 28 zákona č. 346/2005 Z. z.“.
8.
§ 10 vrátane nadpisu znie:
„§ 10
Mobilizácia ozbrojených síl
(1)
Mobilizácia ozbrojených síl je
a)
hromadné povolanie vojakov v zálohe a odvedených registrovaných občanov na výkon
mimoriadnej služby,
b)
nariadenie výkonu mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, ktorí vykonávajú štátnu
službu podľa osobitného predpisu,20) a vojakom v zálohe povolaným na výkon odbornej prípravy,
c)
poskytnutie vecných prostriedkov a ubytovania právnickými osobami, fyzickými osobami
oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami,
d)
plnenie pracovnej povinnosti fyzickými osobami.21)
(2)
Odvedení registrovaní občania a vojaci v zálohe sú odo dňa nariadenia mobilizácie
prezidentom Slovenskej republiky povolaní na výkon mimoriadnej služby.
(3)
Profesionálni vojaci, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitného predpisu,20) a vojaci v zálohe vykonávajúci odbornú prípravu sú odo dňa nariadenia mobilizácie
prezidentom Slovenskej republiky zaradení na výkon mimoriadnej služby.
(4)
Mobilizácia ozbrojených síl môže byť všeobecná alebo čiastočná.
(5)
Všeobecná mobilizácia sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky, na všetkých
registrovaných občanov, vojakov v zálohe a profesionálnych vojakov, ktorí vykonávajú
štátnu službu podľa osobitného predpisu,20) ako aj na poskytnutie vecných prostriedkov a ubytovania právnickými osobami a fyzickými
osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami a na plnenie pracovnej povinnosti
fyzickými osobami21) v prospech ozbrojených síl.
(6)
Čiastočná mobilizácia sa môže vzťahovať na celé územie Slovenskej republiky alebo
na jeho časť; vzťahuje sa na časť registrovaných občanov, vojakov v zálohe a profesionálnych
vojakov, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitného predpisu,20) ako aj na poskytnutie časti vecných prostriedkov a ubytovania právnickými osobami,
fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami a na plnenie pracovnej
povinnosti fyzickými osobami21) v prospech ozbrojených síl.
(7)
Mobilizácia ozbrojených síl sa nevzťahuje na občanov, ktorým vznikla branná povinnosť
a ktorí sú od výkonu mimoriadnej služby oslobodení, na odsúdených vo výkone trestu
odňatia slobody22) a na osoby vo výkone väzby.23)
(8)
Po nariadení mobilizácie ozbrojených síl sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky,
právnické osoby, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a fyzické osoby povinné plniť
úlohy vyplývajúce z
a)
mobilizačnej výzvy, ktorá obsahuje rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o
nariadení mobilizácie ozbrojených síl,
b)
mobilizačného oznámenia, ktoré obsahuje pokyny pre právnické osoby, fyzické osoby
oprávnené na podnikanie a fyzické osoby na uskutočnenie mobilizácie ozbrojených síl,
c)
povolávacích rozkazov,
d)
rozhodnutia o poskytnutí vecných prostriedkov a ubytovania.
(9)
Mobilizačná výzva sa vyhlasuje prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.
Po nariadení mobilizácie ozbrojených síl uverejní obec mobilizačné oznámenie na základe
žiadosti obvodného úradu v sídle kraja spôsobom v obci obvyklým.
(10)
Po nariadení mobilizácie ozbrojených síl profesionálni vojaci vykonávajúci štátnu
službu podľa osobitného predpisu,20) ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, sú povinní po doručení oznámenia o nariadení mobilizácie
ozbrojených síl bezodkladne sa vrátiť na územie Slovenskej republiky a nastúpiť na
výkon mimoriadnej služby.
(11)
Ustanovenie odseku 10 sa nevzťahuje na profesionálnych vojakov, ktorí boli mimo územia
Slovenskej republiky vyslaní vedúcim služobného úradu.
(12)
Po vyhlásení mobilizácie ozbrojených síl sú registrovaní občania a vojaci v zálohe,
ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, povinní vrátiť sa do 15 dní od vyhlásenia mobilizácie
na územie Slovenskej republiky a nastúpiť na výkon mimoriadnej služby, ak osobitný
predpis20a) neustanovuje inak.“.
9.
Poznámky pod čiarou k odkazom 20 a 20a znejú:
„20)
Zákon č. 346/2005 Z. z.
20a)
§ 19 ods. 6 zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.“.
10.
V § 13 odsek 2 znie:
„(2)
Vojenskou zbraňou podľa odseku 1 je
a)
palná zbraň,27)
b)
bodná zbraň a sečná zbraň.“.
11.
Poznámka pod čiarou k odkazu 26 sa vypúšťa.
12.
Poznámka pod čiarou k odkazu 27 znie:
„27)
§ 2 písm. c) prvý, desiaty, jedenásty a pätnásty bod zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných
zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
13.
V § 14 ods. 1 sa vypúšťa písmeno c).
Doterajšie písmená d) až g) sa označujú ako písmená c) až f).
14.
V § 14 ods. 1 písmeno f) znie:
„f)
vojenská zbraň podľa § 13 ods. 2.“.
15.
§ 16 a 17 vrátane nadpisov znejú:
„§ 16
Použitie vojenskej zbrane
(1)
Vojak môže použiť vojenskú zbraň podľa § 13 ods. 2 pri výkone poriadkovej, strážnej,
eskortnej alebo dozornej služby,
a)
ak ide o nutnú obranu30) alebo o krajnú núdzu,31)
b)
na odvrátenie nebezpečného útoku alebo na odvrátenie priamo hroziaceho nebezpečenstva
útoku, ktoré ohrozujú strážený objekt alebo strážené stanovište, a to po márnej výzve
na upustenie od útoku,
c)
na zamedzenie úteku zo stráženého objektu alebo stráženého stanovišťa ozbrojenej
osobe alebo osobe dôvodne podozrivej zo spáchania obzvlášť závažného trestného činu,
ktorú nemožno iným spôsobom zadržať.
(2)
Pred použitím vojenskej zbrane podľa odseku 1 je vojak povinný vyzvať osobu, proti
ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitá
vojenská zbraň. Pred použitím vojenskej zbrane podľa odseku 1 je vojak povinný použiť
aj varovný výstrel. Od výstrahy zvolaním „Stoj!", „Stoj, lebo strelím!" a varovného
výstrelu do vzduchu môže vojak upustiť len v prípade, ak je sám napadnutý alebo ak
je ohrozený život alebo zdravie inej osoby, alebo ak vec neznesie odklad.
(3)
Pri použití vojenskej zbrane podľa odseku 1 je vojak povinný dbať na potrebnú opatrnosť,
najmä aby čo najmenej ohrozil život osoby, proti ktorej zákrok smeruje, a aby nebol
ohrozený život ani zdravie iných osôb.
(4)
Použitie vojenskej zbrane podľa odseku 1 vojakmi vyslanými mimo územia Slovenskej
republiky sa spravuje medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy, ktorými je Slovenská
republika viazaná, a ďalšími jej medzinárodnými záväzkami.
§ 17
Povinnosti po použití vojenskej zbrane alebo iného donucovacieho prostriedku
(1)
Ak vojak alebo zamestnanec zistí, že pri použití vojenskej zbrane podľa § 16 ods.
1 alebo iného donucovacieho prostriedku došlo k zraneniu osoby, je povinný, ak to
okolnosti dovolia, poskytnúť zranenej osobe prvú pomoc a zabezpečiť jej lekárske ošetrenie.
(2)
Zákrok, pri ktorom vojak alebo zamestnanec použil vojenskú zbraň podľa § 16 ods.
1 alebo iný donucovací prostriedok, je povinný bezodkladne oznámiť vedúcemu služobného
úradu alebo veliteľovi.
(3)
O použití vojenskej zbrane podľa § 16 ods. 1 alebo iného donucovacieho prostriedku
vyhotoví vedúci služobného úradu alebo veliteľ úradný záznam; ak použitím vojenskej
zbrane podľa § 16 ods. 1 alebo iného donucovacieho prostriedku bola spôsobená smrť,
úradný záznam predloží príslušnému prokurátorovi.
(4)
Ak vzniknú pochybnosti o oprávnenosti alebo primeranosti použitia vojenskej zbrane
podľa § 16 ods. 1 alebo iných donucovacích prostriedkov, vedúci služobného úradu je
povinný zistiť, či sa vojenská strelná zbraň podľa § 16 ods. 1 alebo iný donucovací
prostriedok použil v súlade so zákonom; o výsledku zistenia spíše úradný záznam.“.
16.
Slová „zväzy“, „vojenské zväzy“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona vypúšťajú.
Čl. IV
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej
národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona
Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994
Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona
č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001
Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z.,
zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona
č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 510/2003
Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z.,
zákona č. 533/2004 Z. z. a zákona č. 656/2004 Z. z. sa mení takto:
§ 43 a 43a vrátane nadpisov sa vypúšťajú.
Čl. V
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona
č. 413/2002 Z. z., zákona č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004
Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z.
a zákona č. 244/2005 Z. z. sa mení takto:
§ 139 vrátane nadpisu znie:
„§ 139
Náhrada mzdy pri plnení úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách
(1)
Ak je zamestnanec povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti
na príslušný obvodný úrad v sídle kraja alebo do určeného útvaru ozbrojených síl na
lekárske vyšetrenie, zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno na nevyhnutne potrebný
čas.
(2)
Ak má zamestnanec nastúpiť na odbornú prípravu v mieste takom vzdialenom od svojho
bydliska, že cesta dopravnými prostriedkami, ktoré je oprávnený použiť, trvá viac
ako šesť hodín, má nárok na jeden deň pracovného voľna.
(3)
Zamestnancovi po skončení odbornej prípravy zamestnávateľ poskytne za čas odbornej
prípravy náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku najneskôr do piatich dní odo
dňa skončenia odbornej prípravy.
(4)
Na cestu z miesta, kde zamestnanec skončil odbornú prípravu, do miesta trvalého bydliska,
prípadne pracoviska patrí zamestnancovi jeden deň pracovného voľna za podmienok uvedených
v odseku 2.
(5)
Za čas pracovného voľna a za cestovné dni poskytnuté podľa odsekov 1, 2 a 4 patrí
zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(6)
Zamestnanec je povinný nastúpiť do práce najneskôr druhý deň po skončení odbornej
prípravy. Za čas pred nástupom do práce mu nepatrí mzda ani náhrada mzdy. Do tohto
času sa nezahŕňa prípadný cestovný deň podľa odseku 5.
(7)
Náklady zamestnávateľa na náhradu mzdy podľa odsekov 1 až 5 zamestnávateľovi uhradí
príslušný služobný úrad.
(8)
Po skončení odbornej prípravy patrí zamestnancovi mzda odo dňa opätovného nastúpenia
do práce.“.
Čl. VI
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 570/2005 Z. z.
Príloha č. 2 k zákonu č. 570/2005 Z. z.
Príloha č. 3 k zákonu č. 570/2005 Z. z.
Príloha č. 4 k zákonu č. 570/2005 Z. z.
1)
Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového
stavu.
2)
Zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu.
3)
Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
§ 1 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
10)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
11)
Zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
12)
§ 46 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13)
§ 6 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave.
14)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
15)
§ 24 ods. 4 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z.
16)
§ 38 ods. 10 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia
a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení
zákona č. 347/2005 Z. z.
17)
§ 2 ods. 1 písm. a) a c) a ods. 3 zákona č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov v znení zákona č. 441/2001 Z. z.
18)
§ 5 zákona č. 346/2005 Z. z.
19)
§ 6 zákona č. 346/2005 Z. z.
21)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
22)
Zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení neskorších predpisov.
23)
§ 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
24)
§ 139 zákona č. 346/2005 Z. z.
25)
26)
Napríklad čl. 11 ods. 3 písm. b) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., zákon č. 346/2005 Z. z.
27)
§ 10 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.
30)
Európsky dohovor o občianstve (oznámenie č. 418/2000 Z. z.).
31)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
32)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
33)
34)
§ 38 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 732/2004 Z. z.
35)
§ 34 zákona č. 346/2005 Z. z.