58/2005 Z. z.

Ochranné pásmo I. stupňa

Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade - Štátna mapa odvodená v mierke 1 : 5 000, list Trenčín 4-1, Trenčín 5-1, Trenčín 5-2.

Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Severná hranica sa začína v mieste rozdelenia štátnych ciest č. 516 do Horných Motešíc a do Omšenia. Od tohto bodu hranica pokračuje juhovýchodným až južným smerom po štátnej ceste č. 516 až po vyústenie Hurbanovej ulice. Ďalej pokračuje po Hurbanovej ulici juhojuhozápadným smerom. Pri ohybe Hurbanovej ulice pokračuje približne po výškovej vrstevnici 300 m n. m. a je zhodná s hranicou vnútorného kúpeľného územia. Prechádza po okraji kúpeľného parku, po ľavej strane potoka Teplička až po mostík, kde sa stáča východným smerom. Na križovatke štátnej cesty Trenčianska Teplá - Omšenie s miestnymi komunikáciami (pri reštaurácii Baračka) pokračuje hranica pásma po západnom okraji tejto štátnej cesty, ktorá v zastavanej časti tvorí Šrobárovu ulicu. Po križovaní Šrobárovej ulice s potokom Teplička vo vzdialenosti 150 m sa hranica lomí severovýchodným smerom a po ďalších 50 m severovýchodným smerom pokračuje po výškovej vrstevnici 300 m n. m. Nad miestnou križovatkou sa hranica lomí juhozápadným smerom, zostupuje na Šrobárovu ulicu a pokračuje do východného bodu križovatky štátnych ciest.

Ochranné pásmo II. a III. stupňa

Ochranné pásmo II. a III. stupňa je vyznačené v mapovom podklade - Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1: 50 000, list Trenčín 35-21, Bánovce nad Bebravou 35-23.

Ochranné pásmo II. a III. stupňa je vymedzené kombinovanou geologicko-tektonicko-morfologickou hranicou, ktorá v hydrogeologickej štruktúre vyčleňuje spoločnú tranzitno-akumulačnú a infiltračnú oblasť. Severná hranica v smere východ – západ prebieha po bezmennom potoku – ľavostrannom prítoku Porubského potoka, do ktorého vteká severne od Hornej Poruby. Pod osadou Smrčkovci pokračuje poľnou cestou okolo Iliavky až pod kótu Sedličná hora (498 m n. m.), kde sa napája na pravostranný prítok (prameň) Prejtianskeho potoka. Ďalej pokračuje na kótu 463 m n.m., kótu Starý Háj a ďalej na kótu 505 m n.m., odtiaľ po spádnici až k intravilánu Dubnice nad Váhom, poľnú cestu vedúcu do Kolačína, okraj obcí Malý Kolačín a Veľký Kolačín, ľavý okraj cesty vedúcej do Novej Dubnice a jej intravilán a poľnú cestu, ktorá vyúsťuje na štátnej ceste Trenčianske Teplice – Trenčianska Teplá. Západným smerom hranica opúšťa uvedenú štátnu cestu a pokračuje medzi kótami Čvirigovec a Ostrý vrch po geologickej hranici k lyžiarskemu vleku v Opatovskej doline. Ďalej pokračuje juhozápadným smerom do údolia pravostranného prítoku potoka Kubrica. Jeho údolím a údolím potoka Kubrica kopíruje geologickú hranicu sedimentov manínskeho príkrovu. Nad obcou Kubrá sa obtáča okolo kóty 338,7 m n. m. a pokračuje poľnou cestou južným smerom cez Zábranie na kótu 363 m n.m. až nad obec Soblahov, kde dosahuje okraj lesa. Tu sa lomí juhozápadným smerom a po poľnej ceste vedie k ceste do Mitickej doliny. Po nej pokračuje k chate pod Ostrým vrchom a ďalej na kótu Čiernachov. Tu sa hranica pásma stáča na východ, neskôr severovýchod a po lesnej ceste popod Ostrý vrch (z južnej strany) pokračuje pod osadu Lúčky, ďalej nad obec Peťovka na kótu Panský háj (498,1 m n.m.). Ďalej je hranica vytýčená morfologicky východným smerom cez kótu Bukovina ( 604,0 m n.m.) ku kóte Baske (955 m n. m.), pokračuje severovýchodným smerom ku kótam Peršová (826 m n. m.) a Česaná (808 m n. m.), z ktorej sa lomí južným smerom cez poľnú cestu. Za križovaním poľnej cesty a bezmenného potoka, ktorý tvorí s ďalšími dvoma vývermi bezmenný ľavostranný prítok Tepličky, pokračuje východná hranica ochranného pásma. Kopíruje hlavný tok bezmenného potoka na sútoku so severnejším bezmenným ľavostranným prítokom Tepličky, prechádza na poľnú cestu a túto kopíruje až ku štátnej ceste vedúcej do Hornej Poruby. Z nej sa napája na prameň vyvierajúci severovýchodne od kóty Štefanec (645 m n. m.) a pozdĺž Porubského potoka pokračuje až k ľavostrannému prítoku – východiskovému bodu hranice ochranného pásma.

Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Trenčianskych Tepliciach sú stanovené na základe zhodnotenia geologicko-hydrogeologických a hydrogeochemických podkladov v záverečnej správe Nové podklady pre návrh ochranných pásiem prírodných liečivých zdrojov v Trenčianskych Tepliciach, Melioris et al., 2002.

Hydrogeologická štruktúra je klasifikovaná ako otvorená štruktúra s infiltračnou, tranzitno-akumulačnou a polozakrytou výverovou oblasťou. Hydrogeologická štruktúra sa rozprestiera v Strážovských vrchoch.

Infiltračná oblasť sa nachádza na severných svahoch Strážovských vrchov, približne medzi kótami Ostrý vrch a Baske. Je tvorená hlavne vápencami manínskeho príkrovu v obale tatrika. Manínsky príkrov tvoria hlavne malmské vápence.

Tranzitno-akumulačná oblasť sa nachádza medzi spojnicou kót Ostrý vrch a Baske a dolinou potoka Teplička. Geologické prostredie cirkulácie a akumulácie vôd tvoria vápence a dolomity stredného triasu a malmu manínskeho príkrovu, charakteristické vhodnými hydrofyzikálnymi vlastnosťami. Zlomy a poruchové pásma, často situované vnútri karbonátových komplexov, sú väčšinou otvorené a priaznivé pre prúdenie podzemných vôd.

Výverová oblasť sa nachádza v priestore kúpeľov Trenčianske Teplice, v doline potoka Teplička, kde sa pretíňa timoradský zlom smeru sever – juh a teplický zlom smeru severozápad – juhovýchod. Výverová oblasť je polozakrytá, pričom nad kolektorom minerálnych vôd ležia pieščité a slienité vápence neokómu krížňanského príkrovu hrubé 30 až 40 m, ktoré tvoria izolátor medzi minerálnymi vodami a obyčajnými vodami kvartérnych sedimentov, ktoré dosahujú hrúbku 3,0 až 15,1 m. Prirodzené odvodňovanie kolektora minerálnych vôd je v mieste, kde dolina potoka Teplička pretína pruh malmských vápencov manínskeho príkrovu, ktorý sa vynára na severnom svahu Klepáča na povrch spod más vyšších subtatranských príkrovov. Výstup minerálnych vôd v poslednej fáze ich obehu ovplyvňuje timoradský zlom severo-južného smeru a teplický zlom severozápadno-juhovýchodného smeru, ktoré sa vo výverovej oblasti pretínajú.

Vody prírodných liečivých zdrojov v Trenčianskych Tepliciach sú atmosférogenného pôvodu. Hydrogeochemicky najdôležitejšiu fázu tvorby chemického zloženia podzemných vôd predstavuje interakcia voda - hornina, keď podzemné vody formujú svoje chemické zloženie vo vápencoch a dolomitoch mezozoika. Základným procesom tvorby chemického zloženia podzemných vôd je hlavne rozpúšťanie karbonátov a sadrovca, resp. anhydridu. Takto vytvorené prírodné liečivé zdroje v Trenčianskych Tepliciach sú slabo mineralizované, síranové, vápenato-horečnaté so zvýšeným obsahom fluóru a stroncia, hypotonické, vlažné až teplé.