659/2005 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 659/2005 Z. z. |
| Názov: | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 07.12.2005 |
| Dátum vyhlásenia: | 31.12.2005 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 291/2002 Z. z. | Zákon o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 523/2004 Z. z. | Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
659
ZÁKON
zo 7. decembra 2005,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 386/2002 Z. z., zákona č. 428/2003 Z. z., zákona č. 523/2004 Z.
z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z. a zákona č. 68/2005 Z. z. sa
mení a dopĺňa takto:
1.
§ 1 a 2 vrátane nadpisov znejú:
㤠1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje
a)
systém štátnej pokladnice,
b)
pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo”) v
systéme štátnej pokladnice,
c)
zriadenie a pôsobnosť Štátnej pokladnice v systéme štátnej pokladnice,
d)
zriadenie a pôsobnosť Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ďalej len „agentúra”)
v systéme štátnej pokladnice,
e)
vzťah Štátnej pokladnice ku klientovi Štátnej pokladnice (ďalej len „klient”),
f)
vzťahy medzi ministerstvom, Štátnou pokladnicou a agentúrou pri zabezpečovaní činnosti
systému štátnej pokladnice,
g)
vzťahy subjektov uvedených v písmene f) k iným subjektom.
§ 2
Systém štátnej pokladnice
(1)
Systémom štátnej pokladnice sa rozumie
a)
sústava činností zabezpečujúcich centralizáciu riadenia verejných financií a
b)
sústava vzťahov subjektov uvedených v § 1 písm. f).
(2)
Systém štátnej pokladnice zabezpečuje tieto činnosti:
a)
realizáciu rozpočtu subjektov verejnej správy1) v rozsahu podľa tohto zákona,
b)
vedenie a správu účtov klientov,
c)
realizáciu platobného styku2) klientov,
d)
vykonávanie finančných operácií na finančnom trhu,
e)
riadenie likvidity Štátnej pokladnice,
f)
riadenie rizík (§ 2a ods. 6),
g)
riadenie štátneho dlhu,
h)
centralizáciu informácií z účtovných výkazov3) a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy4) predkladaných subjektmi verejnej správy,5)
i)
účtovanie o obratoch na účtoch klientov a účtovanie o operáciách súvisiacich s financovaním
štátneho dlhu, financovaním schodku štátneho rozpočtu, riadením likvidity Štátnej
pokladnice a riadením rizík,
j)
vedenie centrálneho registra majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len
„majetok štátu”).“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 1, 2, 3, 4 a 5 znejú:
„1)
§ 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
2)
§ 21 ods. 1 a 2 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
3)
§ 17 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 561/2004 Z. z.
4)
§ 14 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z.
5)
§ 3 zákona č. 523/2004 Z. z.“.
2.
Za § 2 sa vkladá § 2a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠2a
Vymedzenie základných pojmov
(1)
Klient je
a)
štátna rozpočtová organizácia,6)
b)
štátna príspevková organizácia,6)
c)
štátny fond,7)
d)
Sociálna poisťovňa,
e)
zdravotná poisťovňa,8)
f)
Slovenský pozemkový fond,
g)
Fond národného majetku Slovenskej republiky,
h)
verejná vysoká škola,9)
i)
vyšší územný celok,
j)
právnická osoba, v ktorej je zriadená implementačná agentúra pre programy financované
z prostriedkov Európskej únie, ktorá nie je klientom uvedeným v písmenách a) až i),
k)
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,8)
l)
subjekt verejnej správy neuvedený v písmenách a) až k) na základe písomnej dohody
so Štátnou pokladnicou po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva; ak je týmto
subjektom rozpočtová organizácia vyššieho územného celku a príspevková organizácia
vyššieho územného celku, dohodu so Štátnou pokladnicou po predchádzajúcom písomnom
súhlase ministerstva je možné uzavrieť, len ak tomuto súhlasu predchádza písomný súhlas
vyššieho územného celku,
m)
štátny podnik, právnická osoba, v ktorej má štát majetkovú účasť, Fond ochrany vkladov,
Slovenská televízia a Slovenský rozhlas na základe písomnej dohody so Štátnou pokladnicou
uzavretou po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva.
(2)
Vstupom do záväzku sa rozumie právny úkon, na ktorého základe sa uskutoční výdavok
z rozpočtu klienta, najmä uzavretie zmluvy o dielo na dodávku tovarov alebo služieb,
objednávka alebo rozhodnutie o transfere z rozpočtu klienta.
(3)
Centrálnym registrom majetku štátu sa rozumie centrálny zoznam majetku štátu v správe
správcov majetku štátu podľa osobitného predpisu10) a v správe štátnych podnikov (ďalej len „správca majetku štátu”); súčasťou centrálneho
registra majetku štátu je aj centrálny zoznam správcov majetku štátu.
(4)
Likviditou Štátnej pokladnice sa rozumie schopnosť Štátnej pokladnice splácať záväzky
vyplývajúce zo systému štátnej pokladnice.
(5)
Riadením likvidity Štátnej pokladnice sa rozumie súhrn činností, ktorých cieľom je
efektívne a bezpečné zabezpečenie likvidity Štátnej pokladnice.
(6)
Rizikom na účely tohto zákona sa rozumie kreditné riziko, trhové riziko, riziko likvidity,
operačné riziko, refinančné riziko a ďalšie riziká, ktoré môžu spôsobiť finančnú stratu
pre štátny rozpočet a ktoré vyplývajú z činnosti systému štátnej pokladnice.
(7)
Riadením rizík na účely tohto zákona sa rozumie súhrn činností, ktorých cieľom je
predchádzať možným finančným stratám pre štátny rozpočet v rozsahu určenom ministerstvom
podľa tohto zákona.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 6, 7, 8 a 9 znejú:
„6)
§ 21 ods. 1 a 2 zákona č. 523/2004 Z. z.
7)
§ 5 zákona č. 523/2004 Z. z.
8)
Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
9)
§ 5 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 455/2004 Z. z.“.
3.
Za prvú časť sa vkladá nová druhá časť, ktorá vrátane nadpisu znie:
„DRUHÁ ČASŤ
POSTAVENIE A PÔSOBNOSŤ MINISTERSTVA V SYSTÉME ŠTÁTNEJ POKLADNICE
§ 2b
(1)
Ministerstvo
a)
vypracúva stratégiu systému štátnej pokladnice, kontroluje jej plnenie a koordinuje
budovanie systému štátnej pokladnice,
b)
určuje a kontroluje riadiace procesy systému štátnej pokladnice podľa tohto zákona,
c)
schvaľuje na základe návrhu Štátnej pokladnice koncepciu Štátnej pokladnice, ktorá
vymedzuje služby poskytované klientom,
d)
usmerňuje riadenie zostatkov peňažných prostriedkov na účtoch Štátnej pokladnice
v Národnej banke Slovenska, v banke alebo pobočke zahraničnej banky,
e)
buduje a udržiava informačný systém pre systém štátnej pokladnice (ďalej len „informačný
systém”) a zabezpečuje, aby informačný systém spĺňal kritériá bezpečnosti, spoľahlivosti
a primeranosti,
f)
usmerňuje meranie efektívnosti systému štátnej pokladnice a vykonáva pravidelné vyhodnocovanie
efektívnosti systému štátnej pokladnice,
g)
v spolupráci s agentúrou a Štátnou pokladnicou informuje Národnú radu Slovenskej
republiky, vládu Slovenskej republiky (ďalej len „vláda”) a verejnosť o výsledkoch
systému štátnej pokladnice,
h)
vydáva predchádzajúci písomný súhlas na pripojenie subjektu uvedeného v § 2a ods.
1 písm. l) a m) do systému štátnej pokladnice na základe ich žiadosti predloženej
Štátnej pokladnici a určuje podmienky pripojenia a vydáva predchádzajúci písomný súhlas
podľa § 7 ods. 4 písm. b),
i)
usmerňuje riadenie likvidity Štátnej pokladnice a vykonáva kontrolu riadenia likvidity
Štátnej pokladnice,
j)
usmerňuje riadenie rizík, ktoré vyplývajú z činnosti systému štátnej pokladnice a
vykonáva kontrolu riadenia rizík,
k)
usmerňuje vykonávanie finančných operácií týkajúcich sa prevodov otvorenej likviditnej
pozície, úrokovej pozície a devízovej pozície Štátnej pokladnice na ministerstvo,
ktoré je osobitným klientom pre činnosti súvisiace so štátnym dlhom (ďalej len „klient
Štátny dlh”),
l)
schvaľuje na základe návrhu agentúry stratégiu riadenia štátneho dlhu a vykonáva
kontrolu jej realizácie.
(2)
Usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob, termín a miesto predkladania informácií
z účtovných výkazov a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej
správy predkladaných subjektmi verejnej správy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.
§ 2c
Klient Štátny dlh
(1)
Na účtoch klienta Štátny dlh sa vykonávajú finančné operácie súvisiace s financovaním
schodku štátneho rozpočtu a financovaním štátneho dlhu, s riadením rizík a so zhodnotením
dočasne voľných finančných prostriedkov.
(2)
Príjmy a výdavky z finančných operácií vykonaných na účtoch klienta Štátny dlh sa
sledujú na samostatnom účte.
(3)
Príjmy samostatného účtu sú príjmy
a)
z finančných operácii na finančnom trhu,
b)
súvisiace s chybnými platbami vyplývajúcimi z ich nesprávneho poukázania,
c)
súvisiace s činnosťou agentúry.
(4)
Výdavky samostatného účtu sú výdavky
a)
vyplývajúce zo správy schodku štátneho rozpočtu,
b)
vyplývajúce zo správy štátneho dlhu,
c)
z finančných operácií na finančnom trhu vrátane finančných operácií s finančnými
derivátmi,
d)
vyplývajúce z realizácie platobného styku klienta Štátny dlh,
e)
súvisiace s chybnými platbami vyplývajúcimi z ich nesprávneho poukázania,
f)
vyplývajúce z finančných operácií vykonávaných agentúrou.
(5)
Klient Štátny dlh môže zriadiť na účely zhodnotenia dočasne voľných finančných prostriedkov
a na účely vykonávania finančných operácií na riadenie rizík účet v Národnej banke
Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky. Účet klienta Štátny dlh zriadený
v Národnej banke Slovenska musí vždy vykazovať kreditný zostatok.
(6)
Klient Štátny dlh vykonáva obchody so Štátnou pokladnicou za podmienok na peňažnom
trhu v čase vykonávaného obchodu.
(7)
Prebytok samostatného účtu sa po dohode so Štátnou pokladnicou a s agentúrou prednostne
použije na krytie záväzkov Štátnej pokladnice podľa § 11 ods. 5 voči klientom.
(8)
Zostatok prebytku samostatného účtu je príjmom štátneho rozpočtu.“.
Doterajšia druhá časť až šiesta časť sa označujú ako tretia časť až siedma časť.
4.
Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie:
„11)
§ 21 ods. 5 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z.“.
5.
V § 4 ods. 1 sa slová „predseda Úradu pre štátnu službu Slovenskej republiky“ nahrádzajú
slovami „minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister”)“.
6.
§ 6 vrátane nadpisu znie:
㤠6
Pôsobnosť Štátnej pokladnice
(1)
Štátna pokladnica
a)
realizuje rozpočet klienta podľa tohto zákona,
b)
zostavuje finančný plán Štátnej pokladnice na základe vlastných prognóz príjmov a
výdavkov klienta, prognóz Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a Colného riaditeľstva
Slovenskej republiky a poskytuje ho agentúre,
c)
účtuje priebežne o finančných tokoch na účtoch Štátnej pokladnice a o finančných
operáciách vykonávaných s klientom Štátny dlh,
d)
vykonáva platby súvisiace s poskytovaním a so splácaním úverov a návratných finančných
výpomocí klienta,
e)
vykonáva platby súvisiace so splácaním úverov a pôžičiek podľa rozhodnutia vlády
v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
f)
vykonáva platby súvisiace s poskytnutými štátnymi zárukami,
g)
zriaďuje účty v slovenskej mene a účty v cudzích menách Štátnej pokladnice v Národnej
banke Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky,13)
h)
vedie a spravuje účty klienta na zmluvnom základe,
i)
úročí na zmluvnom základe v prospech klienta priebežný kreditný zostatok na vybraných
účtoch klienta,
j)
úročí na zmluvnom základe na ťarchu klienta priebežný debetný zostatok na vybraných
účtoch klienta Sociálna poisťovňa a zdravotná poisťovňa,
k)
úročí na zmluvnom základe a na základe žiadosti klienta dočasne voľné peňažné prostriedky
vedené na účtoch klienta; Štátna pokladnica môže dočasne voľnými peňažnými prostriedkami
kryť nesúlad medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu, financovať
štátny dlh a zabezpečovať likviditu Štátnej pokladnice,
l)
zabezpečuje a vykonáva pre svojich klientov tuzemské prevody peňažných prostriedkov13a) (ďalej len „tuzemské prevody”),
m)
zabezpečuje pre svojich klientov cezhraničné prevody peňažných prostriedkov13b) (ďalej len „cezhraničné prevody”) prostredníctvom Národnej banky Slovenska, banky
alebo pobočky zahraničnej banky,
n)
účtuje o finančných operáciách na peňažnom trhu s dočasne voľnými peňažnými prostriedkami
vedenými na vybraných účtoch Štátnej pokladnice podľa § 17 ods. 2,
o)
vedie centrálny register majetku štátu, v ktorom sa uvádzajú informácie o stave majetku
štátu v rozsahu ustanovenom podľa § 12 ods. 8 písm. b) a § 22 ods. 2,
p)
pripravuje návrhy, podklady a informácie pre ministerstvo podľa § 18 ods. 1,
q)
poskytuje právnickým osobám, ktoré vykonávajú voči klientovi zriaďovateľskú funkciu,
údaje o stavoch a operáciách na účtoch tohto klienta,
r)
poskytuje informácie podľa osobitných predpisov14) v rozsahu svojej pôsobnosti,
s)
usmerňuje realizáciu rozpočtu klienta v systéme štátnej pokladnice a vykonávanie
tuzemských prevodov a cezhraničných prevodov,
t)
zabezpečuje pre svojich klientov výbery a vklady peňažných prostriedkov v hotovosti
prostredníctvom Národnej banky Slovenska, banky alebo pobočky zahraničnej banky a
poštového podniku14a) na zmluvnom základe,
u)
vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a iných materiálov,
ktoré súvisia s pôsobnosťou Štátnej pokladnice a so systémom štátnej pokladnice,
v)
ukladá a vymáha pokuty podľa § 13,
w)
usmerňuje po dohode s ministerstvom predkladanie informácií podľa písmena o) do centrálneho
registra majetku štátu,
x)
vykonáva finančné operácie s klientom Štátny dlh v súlade s § 2b ods. 1 písm. k),
y)
vyjadruje sa k návrhu stratégie riadenia štátneho dlhu,
z)
pripravuje podklad na vypracovanie stratégie systému štátnej pokladnice a na koordináciu
budovania systému štátnej pokladnice,
za) spolupracuje s ministerstvom pri zabezpečení budovania a udržiavania informačného
systému,
zb) vykonáva úhrady výnosov z peňažných prostriedkov poukázaných ako chybné platby
vyplývajúce z ich nesprávneho poukázania na účty Štátnej pokladnice.
(2)
Štátna pokladnica má právo
a)
odpísať peňažné prostriedky z ňou vedeného účtu klienta bez predloženia jeho žiadosti
o realizáciu platby v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi,14b)
b)
za vykonanie služieb poskytovaných na základe žiadosti klienta v zmysle schválenej
koncepcie Štátnej pokladnice a za vykonanie platieb požadovať úhradu nákladov a použiť
na ich započítanie peňažné prostriedky na účte klienta.
(3)
Štátna pokladnica na zabezpečenie činností podľa odseku 1 písm. o), p) a r)
a)
zostavuje súbory údajov z vlastnej evidencie a z účtovných výkazov a údajov potrebných
na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy o klientovi uvedenom v § 2a ods.
1 písm. a) až i), k) a l), rozpočtových organizácií vyššieho územného celku, príspevkových
organizácií vyššieho územného celku, obcí, rozpočtových organizácií obcí a príspevkových
organizácií obcí,
b)
zostavuje súhrnné údaje podľa požiadaviek ministerstva určené pre medzinárodné organizácie
a Európsku úniu,
c)
sústreďuje údaje o stave a o zmene stavu majetku štátu od jednotlivých správcov majetku
štátu.
(4)
Ak Štátna pokladnica zabezpečuje pre svojich klientov cezhraničné platby, pri ktorých
sa suma prevodu prepočítava z jednej meny na inú menu, vychádza pri prepočte týchto
mien z kurzu Národnej banky Slovenska, banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorej
prostredníctvom zabezpečuje cezhraničné platby, platného ku dňu uskutočnenia prevodu.
(5)
Štátna pokladnica vedie príjmy Štátnej pokladnice a výdavky Štátnej pokladnice na
osobitnom účte. Správcom osobitného účtu je Štátna pokladnica.
(6)
Príjmy osobitného účtu sú
a)
príjmy z úročenia peňažných prostriedkov podľa § 11 ods. 3,
b)
príjmy z úročenia peňažných prostriedkov podľa odseku 1 písm. j) a x),
c)
príjmy za vykonanie platieb a služieb podľa odseku 2 písm. b),
d)
príjmy z finančných operácií podľa § 17 ods. 2,
e)
kladné kurzové rozdiely vyplývajúce z rozdielu medzi kurzom vyhláseným Európskou
centrálnou bankou a kurzom použitým Štátnou pokladnicou podľa odseku 4 pri prijatých
platbách a odoslaných platbách.
(7)
Výdavky osobitného účtu sú
a)
úroky vyplácané klientovi uvedenému v odseku 1 písm. i) a k),
b)
záporné kurzové rozdiely vyplývajúce z rozdielu medzi kurzom vyhláseným Európskou
centrálnou bankou a kurzom použitým Štátnou pokladnicou podľa odseku 4 pri prijatých
platbách a odoslaných platbách,
c)
náklady súvisiace s platobným stykom.
(8)
Prebytok osobitného účtu sa v priebehu rozpočtového roka odvádza do príjmov štátneho
rozpočtu do piatich pracovných dní po skončení štvrťroka formou preddavkov; zúčtováva
sa do 20 pracovných dní po skončení rozpočtového roka. Prebytkom osobitného účtu sa
rozumie kladný rozdiel medzi príjmami osobitného účtu a výdavkami osobitného účtu.
Preddavkom sa rozumie prebytok osobitného účtu znížený o rezervu na vyplatenie úrokov
podľa § 11 ods. 5.
(9)
Štátna pokladnica realizuje platby výlučne bezhotovostne.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 14a a 14b znejú:
„14a)
§ 4 ods. 8 a § 5 zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení zákona č.
15/2004 Z. z.
14b)
§ 4 ods. 3 zákona č. 510/2002 Z. z.“.
7.
Nadpis štvrtej časti znie:
„ŠTVRTÁ ČASŤ
REALIZÁCIA ROZPOČTU KLIENTA A REALIZÁCIA PLATOBNÉHO STYKU VYBRANÝCH KLIENTOV“.
8.
§ 7 a 8 vrátane nadpisu znejú:
„Realizácia rozpočtu klienta
§ 7
(1)
Pri realizácii rozpočtu klienta postupuje Štátna pokladnica v súlade so schváleným
zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a s rozpočtom klienta uvedeného
v § 2a ods. 1 písm. a) až i), k) a l).
(2)
Štátna pokladnica realizuje výdavky štátneho rozpočtu do výšky ustanovenej zákonom
o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ak je štátny rozpočet na príslušný
rozpočtový rok schválený so schodkom. Ak je štátny rozpočet na príslušný rozpočtový
rok schválený s prebytkom alebo vyrovnaný, Štátna pokladnica realizuje jeho výdavky
len do objemu, ktorým sa zabezpečí dosiahnutie takto schváleného štátneho rozpočtu.
(3)
Štátna pokladnica realizuje výdavky klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. b) až i),
k) a l) v príslušnom rozpočtovom roku do výšky ich skutočne dosiahnutých príjmov a
prostriedkov získaných z úverov, transferov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí
alebo z prostriedkov rezervného fondu.
(4)
Klient je povinný realizovať svoj rozpočet výlučne prostredníctvom Štátnej pokladnice.
Na účely tohto zákona je rozpočtom klienta podrobný rozpis rozpočtových prostriedkov
podľa rozpočtovej klasifikácie15) na príslušný rozpočtový rok a podľa programov vlády,16) ak je klient zahrnutý do plnenia programov vlády. Rozpočet klienta uvedeného
a)
v § 2a ods. 1 písm. g) je rozpočet nákladov spojených s jeho činnosťou a návrh na
použitie jeho majetku v súlade s rozhodnutím vlády17) podľa rozpočtovej klasifikácie,
b)
v § 2a ods. 1 písm. i) je transfer zo štátneho rozpočtu podľa rozpočtovej klasifikácie
alebo po dohode so Štátnou pokladnicou a po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva
rozpočet tohto klienta podľa rozpočtovej klasifikácie.
§ 8
(1)
Podľa odsekov 2 až 5 a 7 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. a) a j), ministerstvo
ako klient na realizáciu rozpočtu rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa
a na realizáciu prostriedkov Európskej únie18) a klient Štátny dlh.
(2)
Klient predloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta do konca mesiaca po nadobudnutí
účinnosti zákona o štátnom rozpočte; v rovnakej lehote predloží klient uvedený v §
2a ods. 1 písm. j) podrobný rozpočet prostriedkov z Európskej únie a ministerstvo
podrobný rozpočet rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa. V mesiaci januári
bežného roka môže klient čerpať len nevyhnutné výdavky určené klientovi správcom rozpočtovej
kapitoly z vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok;
rozpis výdavkov klient predkladá Štátnej pokladnici najneskôr do 1. decembra bežného
roka. V prípade rozpočtového provizória klient predloží do konca decembra bežného
roka Štátnej pokladnici rozpočet klienta v súlade s rozpočtovým provizóriom. Ak klient
nepredloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta v ustanovenej lehote, Štátna pokladnica
nezabezpečí realizáciu rozpočtu až do dňa jeho predloženia.
(3)
V priebehu rozpočtového roka klient predkladá Štátnej pokladnici zmeny rozpočtu klienta.
(4)
Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku, iba ak Štátna pokladnica
odsúhlasila žiadosť o vstup do záväzku a žiadosť o realizáciu platby.
(5)
Klient v ustanovenej lehote predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o vstup do záväzku.
Žiadosť o vstup do záväzku obsahuje najmä predpokladaný dátum realizácie výdavku a
jeho predpokladaný objem podľa programov vlády a v štruktúre rozpočtovej klasifikácie.
Pri realizácii bežných výdavkov v jednom kalendárnom mesiaci nesmie predpokladaný
objem výdavkov v predkladaných žiadostiach o vstup do záväzku prekročiť jednu dvanástinu
rozpočtu bežných výdavkov klienta s výnimkou klienta, ktorým je ministerstvo ako klient
na realizáciu rozpočtu Všeobecná pokladničná správa, a klienta, ktorým je Štátny dlh.
V jednom kalendárnom mesiaci môže predpokladaný objem výdavkov prekročiť jednu dvanástinu
rozpočtu bežných výdavkov, len ak v predchádzajúcich kalendárnych mesiacoch bol objem
výdavkov v žiadostiach o vstup do záväzku v nižšej výške ako jedna dvanástina rozpočtu
bežných výdavkov klienta. Týmto nie je dotknutá povinnosť dodržať ročný rozpočet výdavkov.
Tento postup sa neuplatňuje pri predkladaní žiadosti o vstup do záväzku na realizáciu
kapitálových výdavkov a v mesiaci decembri pri predkladaní žiadosti o vstup do záväzku
na realizáciu bežných výdavkov.
(6)
Žiadosť o vstup do záväzku Štátna pokladnica porovná s voľným zostatkom rozpočtu
klienta. Voľný zostatok rozpočtu klienta je rozpočet klienta znížený o súčet realizovaných
platieb, súčet platieb čakajúcich na realizáciu a súčet odsúhlasených žiadostí o vstup
do záväzku. Ak nie je žiadosť o vstup do záväzku v súlade s voľným zostatkom rozpočtu
klienta, Štátna pokladnica zamietne žiadosť o vstup do záväzku, o čom informuje klienta
najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa predloženia tejto žiadosti.
(7)
Klient v ustanovenej lehote predkladá na odsúhlasenie Štátnej pokladnici žiadosť
o realizáciu platby. Žiadosť o realizáciu platby obsahuje najmä lehotu splatnosti,
objem platby podľa programov vlády a v štruktúre rozpočtovej klasifikácie a zúčtovacie
údaje.
(8)
Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s odsúhlasenou žiadosťou o
vstup do záväzku. Ak nie je žiadosť o realizáciu platby v súlade s odsúhlasenou žiadosťou
o vstup do záväzku, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platby, o čom
informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platby uvedenej
v tejto žiadosti.
(9)
Ustanovenie odseku 5 sa nepoužije, ak sa tak klient a Štátna pokladnica dohodli.
(10)
Ak žiadosť o realizáciu platby súvisiacej s bežnými výdavkami spojenými s voľbami
alebo referendom, ktoré sa podľa osobitných predpisov19) uhrádzajú zo štátneho rozpočtu, predkladá klient, ktorým je Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky a krajský úrad, Štátna pokladnica túto platbu realizuje bez zbytočného
odkladu, pričom odsek 8 týmto nie je dotknutý.
(11)
Lehoty a spôsoby zabezpečenia činností podľa odsekov 4 až 9 a podrobnosti postupu
podľa odsekov 4 až 9 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(12)
Ustanoveniami odsekov 1 až 10 nie sú dotknuté osobitné spôsoby20) predkladania údajov.12)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 15, 16, 17, 18, 19 a 20 znejú:
„15)
§ 4 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z.
16)
§ 2 písm. d) prvý bod zákona č. 523/2004 Z. z.
17)
§ 27 ods. 2, § 28 ods. 3 písm. b) a § 32 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
18)
§ 7 ods. 2 a § 20 zákona č. 523/2004 Z. z.
19)
Napríklad § 29 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe
vykonania referenda, § 54 zákona č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej
republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov,
§ 43 zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č.
515/2003 Z. z., § 52 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej
republiky.
20)
Napríklad § 267 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.“.
9.
Poznámky pod čiarou k odkazom 5a, 5b,14c a 14d sa vypúšťajú.
10.
Za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý znie:
㤠8a
(1)
Podľa odsekov 2 až 4 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. b), c) a h).
(2)
Klient predloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta21) do konca mesiaca po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte.
(3)
V priebehu rozpočtového roka klient predkladá Štátnej pokladnici zmeny rozpočtu klienta.
(4)
Klient v ustanovenej lehote predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platby,
ktorá obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platby v štruktúre rozpočtovej klasifikácie
a zúčtovacie údaje. Ak žiadosť o realizáciu platby predkladá klient uvedený v § 2a
ods. 1 písm. b) a c), ktorý má rozpis rozpočtových prostriedkov aj podľa programov
vlády, táto žiadosť obsahuje objem platby aj podľa programov vlády. Klient môže od
Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku, iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila
žiadosť o realizáciu platby.
(5)
Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom peňažných
prostriedkov na účte klienta. Ak nie je žiadosť o realizáciu platby v súlade s kreditným
zostatkom peňažných prostriedkov na účte klienta, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť
o realizáciu platby, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo
dňa splatnosti platby uvedenej v tejto žiadosti.
(6)
Lehoty a spôsoby zabezpečenia činnosti podľa odsekov 2 až 5, lehoty, spôsoby predkladania,
štruktúru rozpočtu klienta a podrobnosti postupov podľa odsekov 2 až 5 ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(7)
Ustanoveniami odsekov 1 až 6 nie sú dotknuté osobitné spôsoby20) predkladania údajov.12)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 21 znie:
„21)
Napríklad § 5 a § 24 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z., § 16 zákona č. 131/2002 Z.
z. v znení neskorších predpisov.“.
11.
§ 9 znie:
㤠9
(1)
Podľa odsekov 2 až 4 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. d) až g) a k).
Podľa odsekov 2 až 4 postupuje aj klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. l), ak sa tak
tento klient a Štátna pokladnica dohodli, s výnimkou klienta uvedeného v § 2a ods.
1 písm. l), ktorým je rozpočtová organizácia vyššieho územného celku a príspevková
organizácia vyššieho územného celku.
(2)
Klient predloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta najneskôr do konca mesiaca januára
bežného roka.
(3)
V priebehu rozpočtového roka klient predkladá Štátnej pokladnici zmeny rozpočtu klienta.
(4)
Klient v ustanovenej lehote predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platby,
ktorá obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platby v štruktúre rozpočtovej klasifikácie
a zúčtovacie údaje. Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku,
iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila žiadosť o realizáciu platby.
(5)
Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom peňažných
prostriedkov na účte klienta alebo so súčtom zostatkov na účtoch klienta uvedeného
v § 2a ods. 1 písm. d) a e). Ak nie je súčet objemu platby uvedený v žiadosti o realizáciu
platby v súlade s kreditným zostatkom peňažných prostriedkov na účte klienta alebo
s kreditným zostatkom zo súčtu zostatkov na účtoch klienta uvedeného v § 2a ods. 1
písm. d) a e), Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platby, o čom informuje
klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platby uvedenej v tejto
žiadosti.
(6)
Lehoty a spôsoby zabezpečenia činnosti podľa odsekov 2 až 5, lehoty, spôsoby predkladania,
štruktúru rozpočtu klienta a podrobnosti postupov podľa odsekov 2 až 5 ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“.
12.
Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý znie:
㤠9a
(1)
Podľa odsekov 3 až 5 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. i). Podľa odsekov
4 a 5 postupuje aj klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. l), ktorým je rozpočtová organizácia
vyššieho územného celku a príspevková organizácia vyššieho územného celku.
(2)
Klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. i) môže so súhlasom Štátnej pokladnice určiť,
že postupy podľa odsekov 4 a 5 bude za klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. l), ktorým
je rozpočtová organizácia vyššieho územného celku a príspevková organizácia vyššieho
územného celku, vykonávať zriaďovateľ alebo iný dohodnutý subjekt; na zriaďovateľa
alebo na iný dohodnutý subjekt sa pri vykonávaní postupov podľa odsekov 4 a 5 vzťahujú
ustanovenia tohto zákona rovnako ako na klienta.
(3)
Klient predloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta najneskôr do konca kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol rozpočet schválený v zastupiteľstve
vyššieho územného celku.
(4)
V priebehu rozpočtového roka klient predkladá Štátnej pokladnici schválené zmeny
rozpočtu klienta.
(5)
Ak sa klient a Štátna pokladnica nedohodnú inak, klient predkladá Štátnej pokladnici
žiadosť o realizáciu platby na tuzemský prevod najneskôr dva pracovné dni a na cezhraničný
prevod najneskôr štyri pracovné dni predo dňom, v ktorom požaduje odpísať peňažné
prostriedky zo svojho účtu. Deň odpísania peňažných prostriedkov z účtu v žiadosti
o realizáciu platby uvádza ako deň splatnosti. Žiadosť o realizáciu platby obsahuje
najmä lehotu splatnosti, objem platby v štruktúre rozpočtovej klasifikácie a zúčtovacie
údaje. Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku, iba ak Štátna
pokladnica odsúhlasila žiadosť o realizáciu platby.
(6)
Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom peňažných
prostriedkov na účte klienta. Ak nie je súčet objemu platby uvedený v žiadosti o realizáciu
platby v súlade s kreditným zostatkom peňažných prostriedkov na účte klienta, Štátna
pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platby, o čom informuje klienta najneskôr
do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platby uvedenej v tejto žiadosti.“.
13.
§ 10 znie:
㤠10
(1)
Podľa odseku 2 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. a) a j), ministerstvo
ako klient na realizáciu rozpočtu rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa
a na realizáciu prostriedkov Európskej únie18) a klient Štátny dlh pri realizácii výdavkov z iných ako rozpočtových zdrojov.22)
(2)
Klient predkladá na odsúhlasenie Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platby,
ktorá obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platby v štruktúre rozpočtovej klasifikácie
a zúčtovacie údaje. Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku
z iných ako rozpočtových zdrojov,22) iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila žiadosť o realizáciu platby.
(3)
Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom peňažných
prostriedkov na príslušnom účte.23) Ak nie je objem úhrady uvedený v žiadosti o realizáciu platby v súlade s kreditným
zostatkom peňažných prostriedkov na účte klienta, s výnimkou klienta Štátny dlh, Štátna
pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platby, o čom informuje klienta najneskôr
do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platby uvedenej v tejto žiadosti.
(4)
Lehoty a spôsoby zabezpečenia činností podľa odsekov 2 a 3 a podrobnosti postupu
podľa odsekov 2 a 3 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 22 a 23 znejú:
„22)
Napríklad § 23 zákona č. 523/2004 Z. z.
23)
Napríklad § 27 a 28 zákona č. 523/2004 Z. z.“.
14.
Za § 10 sa vkladajú § 10a a 10b, ktoré vrátane nadpisu znejú:
„Realizácia platobného styku vybraných klientov
§ 10a
(1)
Podľa odseku 2 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. m).
(2)
Ak sa klient a Štátna pokladnica nedohodnú inak, klient predkladá Štátnej pokladnici
žiadosť o realizáciu platby na tuzemský prevod najneskôr dva pracovné dni a na cezhraničný
prevod najneskôr štyri pracovné dni predo dňom, v ktorom požaduje odpísať peňažné
prostriedky zo svojho účtu. Deň odpísania peňažných prostriedkov z účtu v žiadosti
o realizáciu platby uvádza ako deň splatnosti. Žiadosť o realizáciu platby obsahuje
najmä bankové spojenie, sumu prevodu, označenie meny a konštantný symbol. Klient môže
od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu platby, iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila
žiadosť o realizáciu platby.
(3)
Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom peňažných
prostriedkov na účte klienta. Ak nie je objem úhrady uvedený v žiadosti o realizáciu
platby v súlade s kreditným zostatkom finančných prostriedkov na účte klienta, Štátna
pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platby, o čom informuje klienta najneskôr
do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platby uvedenej v tejto žiadosti.
§ 10b
Na klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. m) sa vzťahuje tento zákon primerane, okrem
§ 22 ods. 2, ktorý sa vzťahuje na tohto klienta rovnako.“.
15.
§ 11 a 12 vrátane nadpisov znejú:
㤠11
Jediný účet
(1)
Jediný účet je evidenčný účet, ktorý je súhrnom zostatkov účtov Štátnej pokladnice
vedených v Národnej banke Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky. Jediný
účet je vedený v Štátnej pokladnici.
(2)
Jediný účet musí vždy vykazovať kreditný zostatok.
(3)
Zostatky peňažných prostriedkov na účtoch Štátnej pokladnice vedených v Národnej
banke Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky a evidovaných na jedinom účte
sú úročené na zmluvnom základe.
(4)
Úhrady z účtov Štátnej pokladnice vedených v Národnej banke Slovenska, banke alebo
pobočke zahraničnej banky a evidovaných na jedinom účte je oprávnená vykonávať výlučne
Štátna pokladnica.
(5)
Štátna pokladnica je oprávnená vyplatiť úroky podľa § 6 ods. 1 písm. i) a k) maximálne
do výšky výnosov získaných z úročenia podľa odseku 3 a podľa § 6 ods. 1 písm. j) a
z finančných operácií vykonaných s klientom Štátny dlh a z finančných operácií podľa
§ 17 ods. 2.
§ 12
Klient
(1)
Klient je povinný
a)
poskytovať Štátnej pokladnici všetky informácie potrebné na realizáciu jeho rozpočtu
podľa § 8, 8a, 9 a 9a,
b)
získavať informácie pre potreby realizácie rozpočtu v súlade s § 8, 8a, 9 a 9a od
svojich vnútorných organizačných jednotiek24) a od príjemcov transferov,
c)
dodržiavať limit zostatku peňažných prostriedkov v hotovosti v ustanovenom období
a účel použitia peňažných prostriedkov v hotovosti podľa odseku 2; povinnosť dodržiavať
limit zostatku peňažných prostriedkov a účel použitia peňažných prostriedkov neplatí
pre klienta Slovenská informačná služba a povinnosť dodržiavať účel použitia peňažných
prostriedkov v hotovosti neplatí pre klienta Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky
a Zbor väzenskej a justičnej stráže,
d)
vykonať predbežnú finančnú kontrolu24a) a vo vybraných prípadoch priebežnú finančnú kontrolu24b) pred predložením žiadosti o vstup do záväzku a žiadosti o realizáciu platby Štátnej
pokladnici,
e)
zriaďovať účty výlučne v Štátnej pokladnici,
f)
predkladať Štátnej pokladnici informácie o všetkých zmenách v stave majetku štátu
okrem informácií, ktoré sú utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu;24c) táto povinnosť sa vzťahuje aj na toho správcu majetku štátu, ktorý nie je klientom,
g)
poskytovať Štátnej pokladnici informácie potrebné na zostavovanie súborov údajov
podľa § 6 ods. 3 okrem informácií, ktoré sú utajovanými skutočnosťami podľa osobitného
predpisu;24c) táto povinnosť sa vzťahuje aj na subjekty uvedené v § 6 ods. 3 písm. a), ktoré nie
sú klientom,
h)
poskytovať meno, priezvisko, dátum narodenia, kontaktné telefónne číslo, adresu sídla
a adresu elektronickej pošty24d) na identifikáciu osoby, ktorá používa informačný systém,
i)
poskytovať ďalšie informácie súvisiace s činnosťou systému štátnej pokladnice podľa
požiadaviek Štátnej pokladnice.
(2)
Peňažné prostriedky v hotovosti možno použiť na úhradu
a)
miezd, platov, honorárov a ostatných peňažných nárokov,24e)
b)
cestovných náhrad,24f)
c)
preddavkov vnútorným organizačným jednotkám,
d)
nákupu pohonných hmôt,
e)
dávok dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia, náhrad za zdravotnú starostlivosť,
dávok poistenia zodpovednosti za škodu, štátnych sociálnych dávok a dávok sociálnej
pomoci,
f)
náhrad svedkom, prísediacim sudcom, znalcom, prekladateľom, tlmočníkom a iným osobám,
ktoré majú nárok na náhradu nákladov v konaní, za účasť na konaní,
g)
nákupu potravín pre stravovacie zariadenie so sídlom v zahraničí,
h)
vreckového deťom, ktoré sú umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu,24g)
i)
ostatných bežných výdavkov, ktorých objem nesmie prekročiť 1 % z ročného rozpočtu
bežných výdavkov klienta s prihliadnutím na jeho zmeny v priebehu rozpočtového roka.
(3)
Vnútorná organizačná jednotka klienta realizuje výdavky z rozpočtu klienta, ktorého
je súčasťou. Klient, ktorého súčasťou je vnútorná organizačná jednotka, pri realizácii
rozpočtu postupuje podľa § 8, 8a, 9 alebo 9a. Na činnosti podľa § 8 ods. 5 a 7, §
8a ods. 4, § 9 ods. 4 alebo § 9a ods. 5 môže klient splnomocniť aj svoju vnútornú
organizačnú jednotku. Rozsah splnomocnenia je klient povinný písomne oznámiť Štátnej
pokladnici; ak klient nepredloží Štátnej pokladnici splnomocnenie, považuje sa za
oprávneného realizovať výdavky z rozpočtu pre vnútornú organizačnú jednotku iba klient.
(4)
Klient uskutočňuje výber a vklad peňažných prostriedkov v hotovosti v Národnej banke
Slovenska, banke, pobočke zahraničnej banky alebo v poštovom podniku spôsobom dohodnutým
v zmluve.
(5)
Klient je povinný zhodnocovať dočasne voľné peňažné prostriedky v súlade s § 6 ods.
1 písm. k) výlučne v Štátnej pokladnici.
(6)
Štátna pokladnica je povinná poskytnúť klientovi výpis z účtu a informácie o realizácii
jeho príjmov a výdavkov spravidla denne alebo v inom dohodnutom intervale.
(7)
Prostriedky na účte klienta s výnimkou klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. f),
g) a m) nepodliehajú výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu.25)
(8)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví
a)
limit zostatku peňažných prostriedkov v hotovosti v ustanovenom období a spôsob dodržiavania
limitu zostatku peňažných prostriedkov v hotovosti,
b)
spôsob, lehotu a rozsah predkladania informácií podľa odseku 1 písm. f),
c)
spôsob a postup určenia zostatkovej ceny majetku štátu v správe klienta, ktorému
vzniká povinnosť tento majetok odpisovať.
(9)
Ustanovenia odseku 1 písm. e) a odseku 5 sa nevzťahujú na klienta uvedeného v § 2a
ods. 1 písm. i) s výnimkou povinnosti zriadiť účet na účely prijatia transferu zo
štátneho rozpočtu na realizáciu rozpočtu podľa § 7 ods. 4 písm. b). Ustanovenia odseku
1 písm. e) a odseku 5 sa nevzťahujú na klienta Štátny dlh.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 24, 24a, 24b, 24c, 24d, 24e, 24f a 24g znejú:
„24)
Napríklad § 21 zákona č. 131/2002 Z. z.
24a)
§ 6 ods. 1 a § 9 zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z.
24b)
§ 6 ods. 2 a § 10 zákona č. 502/2001 Z. z. v znení zákona č. 618/2004 Z. z.
24c)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
24d)
§ 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 90/2005
Z. z.
24e)
§ 26 ods. 3 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z.
24f)
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
24g)
§ 66 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
16.
V § 14 odsek 2 znie:
„(2)
Agentúra je oprávnená na vykonávanie činností ako obchodník s cennými papiermi podľa
osobitného zákona.27) Vydávanie cenných papierov a činnosti agentúry podľa tohto zákona nepodliehajú dohľadu,
povoleniam ani verejnej ponuke cenných papierov podľa osobitných predpisov.28)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 27 a 28 znejú:
„27)
§ 54 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
28)
Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
17.
V § 15 ods. 1 sa vypúšťajú slová „financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister”)“.
18.
§ 17 vrátane nadpisu znie:
㤠17
Pôsobnosť agentúry
(1)
Agentúra v mene ministerstva
a)
organizuje a realizuje splácanie štátneho dlhu,
b)
zabezpečuje vydávanie štátnych cenných papierov,
c)
vykonáva vysporiadanie obchodov s cennými papiermi,
d)
vykonáva výplatu menovitých hodnôt a výnosov zo štátnych cenných papierov,
e)
vykonáva zabezpečovacie prevody cenných papierov,
f)
vykonáva finančné operácie s investičnými nástrojmi28a) súvisiace s riadením štátneho dlhu vrátane operácií s finančnými derivátmi28b) súvisiacimi s riadením rizík na účtoch klienta Štátny dlh,
g)
vykonáva spätné odkúpenie nesplateného štátneho dlhu,
h)
vykonáva predčasné splatenie štátneho dlhu, ak je to uvedené v zmluve alebo v emisných
podmienkach,
i)
vykonáva finančné operácie na účtoch klienta Štátny dlh,
j)
vykonáva finančné operácie na finančnom trhu s dočasne voľnými peňažnými prostriedkami
na účtoch klienta Štátny dlh,
k)
vykonáva na finančnom trhu finančné operácie s investičnými nástrojmi28a) vrátane operácií s finančnými derivátmi28b) na preklenutie nesúladu medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu
a na zabezpečenie likvidity Štátnej pokladnice na účtoch klienta Štátny dlh,
l)
vykonáva úhrady výnosov z peňažných prostriedkov poukázaných ako chybné platby vyplývajúce
z ich nesprávneho poukázania na účty, ku ktorým má agentúra dispozičné právo.
(2)
Agentúra v mene Štátnej pokladnice vykonáva v osobitných prípadoch finančné operácie
na peňažnom trhu s dočasne voľnými peňažnými prostriedkami Štátnej pokladnice na vybraných
účtoch Štátnej pokladnice.
(3)
Agentúra
a)
spolupracuje s ministerstvom a s Národnou bankou Slovenska v oblastiach týkajúcich
sa ich pôsobnosti, ktoré sú ustanovené zákonom,
b)
pripravuje návrhy, podklady a informácie pre ministerstvo podľa § 18 ods. 3,
c)
poskytuje Štátnej pokladnici údaje na účely účtovania a vedenia evidencie o finančných
operáciách podľa odseku 1 písm. i) a odseku 2.“.
19.
Nadpis šiestej časti znie:
„ŠIESTA ČASŤ
VZŤAHY ŠTÁTNEJ POKLADNICE A AGENTÚRY K VYBRANÝM SUBJEKTOM“.
20.
§ 18 vrátane nadpisu znie:
㤠18
Vzťah k ministerstvu
(1)
Štátna pokladnica
a)
predkladá podklady na vypracovanie návrhu štátneho záverečného účtu,
b)
predkladá priebežné analýzy hospodárenia klientov,
c)
predkladá údaje na hodnotenie plnenia rozpočtu klienta,
d)
predkladá údaje o stavoch a operáciách na ňou vedených príjmových účtoch a výdavkových
účtoch štátneho rozpočtu, účtoch štátnych finančných aktív a štátnych finančných pasív,
na účtoch prostriedkov Európskej únie a iných prostriedkov zo zahraničia a na účtoch
štátnych fondov,
e)
vypracúva návrh koncepcie Štátnej pokladnice, ktorá vymedzuje služby poskytované
klientom,
f)
predkladá podklady na účely plnenia úloh ministerstva podľa § 2b ods. 1 písm. d)
a na účely riadenia operačných rizík,
g)
predkladá informácie o zmenách platných úrokových sadzieb a poplatkoch za služby,
ktoré Štátna pokladnica poskytuje klientom,
h)
vykonáva úlohy súvisiace so systémom štátnej pokladnice podľa pokynov ministerstva
týkajúcich sa pôsobnosti Štátnej pokladnice,
i)
predkladá žiadosť subjektu uvedeného v § 2a ods. 1 písm. l) a m) o pripojenie do
systému štátnej pokladnice pred uzatvorením dohody s týmto subjektom na účely vydania
predchádzajúceho písomného súhlasu s ich pripojením do systému štátnej pokladnice.
(2)
Ministerstvo poskytuje Štátnej pokladnici informácie potrebné na účely podľa odseku
1 písm. a) a b).
(3)
Agentúra
a)
vypracúva návrh stratégie riadenia štátneho dlhu,
b)
predkladá podklady na účely plnenia úloh ministerstva podľa § 2b ods. 1 písm. i),
j) a k),
c)
predkladá stanovisko k obchodným podmienkam zmlúv o úveroch vlády,
d)
predkladá podklady o finančných operáciách vykonaných podľa § 17 ods. 2,
e)
spolupracuje s ministerstvom pri zabezpečení budovania a udržiavania informačného
systému,
f)
poskytuje údaje na účely účtovania a vedenia evidencie štátneho dlhu,
g)
vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a iných materiálov,
ktoré súvisia s pôsobnosťou agentúry a so systémom štátnej pokladnice.“.
21.
V § 19 odsek 1 znie:
„(1)
Štátna pokladnica poskytuje agentúre denne finančný plán Štátnej pokladnice na účely
riadenia likvidity Štátnej pokladnice. Štátna pokladnica spolupracuje s agentúrou
pri určení štruktúry a obsahovej náplni finančného plánu Štátnej pokladnice.“.
22.
V § 19 ods. 2 druhej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto
slová: „banky alebo pobočky zahraničnej banky.“.
23.
V § 21 nadpis znie:
„Vzťah k Národnej banke Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky“.
24.
V § 21 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:
„(2)
Na vykonávanie cezhraničných prevodov Štátnou pokladnicou vedie banka alebo pobočka
zahraničnej banky pre Štátnu pokladnicu účty v slovenskej mene a účty v cudzích menách,
ktorých zostatky sa evidujú na jedinom účte.
(3)
Vedenie účtov Štátnej pokladnice v banke alebo pobočke zahraničnej banky pre Štátnu
pokladnicu vrátane podmienok a spôsobu úročenia kreditných zostatkov účtov Štátnej
pokladnice, ktoré sa evidujú na jedinom účte, sa upraví zmluvami medzi Štátnou pokladnicou
a bankou alebo pobočkou zahraničnej banky.“.
Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 4 až 6.
25.
V § 22 ods. 2 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem informácií, ktoré
sú utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu.24c)“
26.
V § 23b sa slová „podľa § 2 ods. 2 písm. a) a b)“ nahrádzajú slovami „uvedený v §
2a ods. 1 písm. a) a b)“ a slová „§ 2 ods. 2 písm. l)“ sa nahrádzajú slovami „§ 2a
ods. 1 písm. l)“.
27.
Za § 23b sa vkladá § 23c, ktorý znie:
㤠23c
Klient, ktorým je Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania
s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi,33a) môže mať súbežne otvorené účty aj v banke, najdlhšie však do 31. decembra 2006.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 33a znie:
„33a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie
jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi
odpadmi v znení neskorších predpisov.“.
Čl. II
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona
č. 266/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z. a zákona č. 584/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa
takto:
1.
V § 7 ods. 1 písmeno l) znie:
„l)
úroky z kreditných zostatkov peňažných prostriedkov vedených na účtoch Štátnej pokladnice
v Národnej banke Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky vrátane úrokov z
finančných operácií vykonaných Štátnou pokladnicou s klientom Štátny dlh12a) znížené o úroky platené Štátnou pokladnicou a príjmy z poplatkov za služby poskytované
Štátnou pokladnicou znížené o náklady súvisiace s ich poskytnutím,“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 12a znie:
„12a)
§ 2c zákona č. 291/2002 Z. z. v znení zákona č. 659/2005 Z. z.“.
2.
V § 8 ods. 1 písmeno g) znie:
„g)
úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a správou štátneho
dlhu upravené o rozdiel úrokov z finančných operácií vykonaných Agentúrou pre riadenie
dlhu a likvidity a nákladov na tieto finančné operácie,12a)“.
Čl. III
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako vyplýva
zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 386/2002 Z. z., zákonom č. 428/2003 Z. z.,
zákonom č. 523/2004 Z. z., zákonom č. 581/2004 Z. z., zákonom č. 747/2004 Z. z., zákonom
č. 68/2005 Z. z. a týmto zákonom.
Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.