664/2005 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2007 do 31.12.2008
Predpis bol zrušený predpisom 368/2008 Z. z.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.01.2006 - 30.06.2007 | |
| 3. | 01.07.2007 - 31.12.2008 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 664/2005 Z. z. |
| Názov: | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 22.12.2005 |
| Dátum vyhlásenia: | 31.12.2005 |
| Dátum účinnosti od: | 01.07.2007 |
| Dátum účinnosti do: | 31.12.2008 |
| Autor: | Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 475/2005 Z. z. | Zákon o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 368/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody |
664
VYHLÁŠKA
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
z 22. decembra 2005,
ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 102 ods. 1 písm. a) až k) a n) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“)
ustanovuje:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIE
PRVÁ HLAVA
PREDMET ÚPRAVY
§ 1
Predmet úpravy
Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o
a)
prijímaní, umiestňovaní, premiestňovaní, podmienečnom prepustení a prepustení odsúdených,
b)
vnútornej diferenciácii,
c)
zaobchádzaní s odsúdenými,
d)
zabezpečovaní práv odsúdených,
e)
zaraďovaní odsúdených do práce,
f)
zabezpečení poriadku a bezpečnosti v ústavoch,
g)
disciplinárnych odmenách, disciplinárnych trestoch, rozsahu disciplinárnej právomoci,
zhabaní veci a disciplinárnom konaní,
h)
účasti orgánov a organizácií na výkone trestu,
i)
výkone trestu pri niektorých kategóriách odsúdených a o špecializovanom výkone trestu,
j)
podmienkach a výkone ochranného liečenia nariadeného súdom počas výkonu trestu,
k)
nakladaní s peňažnými prostriedkami odsúdeného,
l)
zrážkach a o rozdeľovaní dôchodkov odsúdených.
DRUHÁ HLAVA
PRIJÍMANIE, UMIESTŇOVANIE, PREMIESTŇOVANIE
Prijímanie
§ 2
(1)
Odsúdený nastupuje do výkonu trestu v určenom ústave na výkon väzby priamo po predchádzajúcej
väzbe sám na základe nariadenia výkonu trestu súdom, dodaním do výkonu trestu príslušníkom
Policajného zboru, Vojenskej polície, Železničnej polície, colného orgánu alebo príslušníkom
Zboru väzenskej a justičnej stráže.1)
(2)
Prijímanie odsúdených sa vykonáva nepretržite.
(3)
Odsúdeného prijme aj iný ústav na výkon väzby ako ústav určený na nástup do výkonu
trestu v nariadení výkonu trestu.
§ 3
Po prijatí odsúdeného do ústavu na výkon väzby ústav overí jeho totožnosť, aby bola
vylúčená jeho zámena s inou osobou. Ak odsúdený dodaný do výkonu trestu podľa § 2 ods. 1 písm. c) nemá žiadny doklad, ktorým môže preukázať totožnosť, možno ho prijať, len ak jeho
totožnosť písomne potvrdí orgán, ktorý ho dodal. Ak totožnosť odsúdeného nemožno overiť,
ústav odsúdeného do výkonu trestu neprevezme.
§ 4
(1)
Ak má odsúdený pri nástupe do výkonu trestu strelnú zbraň alebo strelivo, tieto sa
odnímu a odovzdajú najbližšiemu útvaru Policajného zboru.
(2)
Odsúdený si môže ponechať veci uvedené v § 23 zákona; ostatné veci vrátane peňažných prostriedkov, cenností a dokladov ústav prevezme
do úschovy.
(3)
Ak prevzatie niektorých vecí do úschovy vzhľadom na ich množstvo alebo charakter
nie je možné alebo ak odsúdený o to požiada, ústav ich na náklady odsúdeného odošle
osobe, ktorú určí.
(4)
Odňatá vec sa odsúdenému vydá pri prepustení z výkonu trestu okrem vecí uvedených
v odseku 1. O odňatí a vydaní veci sa vyhotoví záznam, ktorý podpíše príslušník zboru
a odsúdený.
(5)
Osobnú prehliadku odsúdeného po nástupe do výkonu trestu vykoná osoba rovnakého pohlavia.
(6)
O odsúdenom sa založí osobný spis.
§ 5
(1)
Ak je odsúdený podozrivý z infekčného alebo parazitárneho ochorenia, ústav zabezpečí
jeho izoláciu až do vykonania lekárskej prehliadky.
(2)
Po nástupe na výkon trestu odsúdený sa oholí a ostrihá. Vlasy na zadnej časti temena
hlavy nesmú siahať nižšie ako po golier košele, bočné partie vlasov môžu siahať do
polovice ušníc. Odsúdený si môže ponechať fúzy do úrovne kútikov úst a nakrátko pristrihnutú
bradu. Úprava vlasov, fúzov a brady sa neobmedzuje u odsúdeného, ktorého zvyšok trestu
je kratší ako šesť mesiacov. Úprava vlasov sa neobmedzuje u odsúdenej ženy.
§ 6
(1)
O nástupe odsúdeného do výkonu trestu ústav odošle hlásenie súdu, ktorý vo veci rozhodoval
v prvom stupni, útvaru Policajného zboru príslušnému podľa miesta trvalého pobytu
odsúdeného, Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len
„generálne riaditeľstvo“) a u odsúdených poberajúcich dôchodok podľa § 29 ods. 1 zákona príslušnému orgánu sociálneho poistenia podľa § 29 ods. 3 zákona.
§ 7
Umiestňovanie
(1)
Umiestnením odsúdeného sa rozumie určenie
a)
ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest odňatia slobody (ďalej len „trest“),
b)
oddielu, kde je odsúdený ubytovaný; pri umiestnení do oddielu sa spravidla určí aj
zaradenie odsúdeného do práce.
(2)
Rozhodnutie o tom, do ktorého ústavu sa odsúdený umiestni, sa oznámi odsúdenému,
aby mohol informovať blízke osoby podľa § 2 písm. d) zákona. Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky na informovanie blízkej osoby o mieste, v ktorom
vykonáva trest, požiada ústav o zabezpečenie vyrozumenia o svojom pobyte. Ústav na
tieto účely poskytne zo svojho rozpočtu nenávratný peňažný príspevok alebo vyrozumie
iným spôsobom na náklady ústavu blízku osobu o mieste výkonu trestu odsúdeného.
(3)
Odsúdený po umiestnení do určeného ústavu sa ubytuje v nástupnom oddieli alebo v
nástupnej izbe.
(4)
O umiestnení odsúdeného v ústave a o zmene umiestnenia v ústave rozhoduje riaditeľ
ústavu na návrh umiestňovacej komisie (ďalej len „komisia“), ktorej predsedom je vedúci
oddelenia výkonu trestu; o zaradení do práce a zmene zaradenia do práce rozhoduje
riaditeľ ústavu spravidla na návrh komisie. Členmi komisie sú pedagóg, psychológ,
lekár, sociálny pracovník, príslušník zboru z administratívneho oddelenia, úseku zamestnávania,
výroby a odbytu, preventívno-bezpečnostnej služby, oddelenia ochrany a obrany a ďalší
príslušníci zboru alebo zamestnanci zboru (ďalej len „príslušník zboru“) určení riaditeľom
ústavu. O rozhodnutí vykoná určený príslušník zboru záznam v príslušnej dokumentácii.
(5)
Komisia prerokuje do siedmich kalendárnych dní od prijatia odsúdeného do ústavu jeho
ďalšie umiestnenie v ústave a zaradenie do práce; odsúdeného pritom umiestni do diferenciačnej
skupiny „B“ v ústave s príslušným stupňom stráženia, ak sa ďalej neustanovuje inak.
(6)
Pedagóg oddielu spracuje do troch mesiacov po umiestnení odsúdeného do ústavu program
zaobchádzania s návrhom diferenciačnej skupiny, v ktorej bude odsúdený vykonávať trest.
Program zaobchádzania spolu s návrhom diferenciačnej skupiny predkladá pedagóg komisii,
ktorá prerokuje umiestnenie odsúdeného do oddielu s určenou diferenciačnou skupinou.
§ 8
Premiestňovanie
(1)
Premiestnenie odsúdeného je jeho presun medzi jednotlivými ústavmi podľa § 10 zákona.
(2)
O premiestnení odsúdeného do iného ústavu rozhoduje generálne riaditeľstvo okrem
prípadu uvedeného v § 10 ods. 1 písm. a) zákona.
(3)
O žiadosti odsúdeného o premiestnenie do ústavu s rovnakým stupňom stráženia rozhoduje
riaditeľ ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest. Ak riaditeľ ústavu žiadosť posúdi
ako opodstatnenú, spracuje návrh na premiestnenie odsúdeného, ktorý odstúpi na rozhodnutie
generálnemu riaditeľstvu; inak žiadosť zamietne.
(4)
Ak žiadosť o premiestnenie bola zamietnutá, odsúdený môže opakovane požiadať riaditeľa
ústavu o premiestnenie najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti; rovnako sa postupuje, ak generálne riaditeľstvo zamietlo návrh riaditeľa
ústavu podľa odseku 3.
DRUHÁ ČASŤ
ZAOBCHÁDZANIE
PRVÁ HLAVA
VÝKON TRESTU V ÚSTAVOCH S MINIMÁLNYM STUPŇOM STRÁŽENIA, STREDNÝM STUPŇOM STRÁŽENIA
A MAXIMÁLNYM STUPŇOM STRÁŽENIA
§ 9
Všeobecné ustanovenia
(1)
Odsúdený vykonáva trest v diferenciačnej skupine „A“, „B“, „C“ alebo v špecializovanom
oddieli; v špecializovanom oddieli, okrem oddielu doživotných trestov, sa diferenciačná
skupina neurčuje.
(2)
Odsúdený na doživotný trest sa zaraďuje do diferenciačných podskupín „D1“ a „D2“.
Odsúdený mladistvý sa zaraďuje do diferenciačných skupín podľa § 71.
(3)
Kde sa v tejto vyhláške hovorí o komunitnom systéme, rozumie sa tým organizovanie
zaobchádzania na základe aktívnej účasti odsúdených, kolektívnych a skupinových foriem
pôsobenia.
(4)
Diferenciačná skupina sa určí na základe
a)
záverov a odporúčaní psychologického vyšetrenia v stredisku psychodiagnostickej a
konzultačnej činnosti,
b)
poznatkov o správaní sa odsúdeného vo výkone trestu a výkone väzby,
c)
poznania sociálneho a kriminálneho narušenia,
d)
poznania postojov k programu zaobchádzania.
(5)
Základom diferencovaného zaobchádzania je režim. Zaobchádzanie v rovnako označenej
diferenciačnej skupine v ústavoch s rôznymi stupňami stráženia je rozdielne.
(6)
Pri premiestňovaní odsúdeného medzi ústavmi s rovnakým stupňom stráženia sa diferenciačná
skupina nemení.
Výkon trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia
§ 10
Odsúdený zaradený na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia sa umiestni
do uzavretého ústavu alebo do otvoreného oddelenia. Zaobchádzanie s odsúdenými v ústave
s minimálnym stupňom stráženia sa organizuje spravidla formou komunitného systému
a samosprávy.
§ 11
(1)
Kde sa v tejto vyhláške hovorí o otvorenom oddelení, rozumie sa tým diferenciačná
skupina „A“ v ústave s minimálnym stupňom stráženia.
(2)
Výkon trestu v otvorenom oddelení upravuje § 78.
§ 12
(1)
V diferenciačnej skupine „B“ v ústave s minimálnym stupňom stráženia
a)
zaobchádzanie je zamerané najmä na osobnostné rezervy odsúdeného,
b)
vytvárajú sa podmienky na plnenie programu zaobchádzania,
c)
vytvára sa voľná ponuka vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom
čase,
d)
odsúdeného možno zaradiť do práce na nestrážené pracovisko mimo ústav,
e)
odsúdený sa ubytuje v izbe.
(2)
Do diferenciačnej skupiny „B“ možno zaradiť odsúdeného, ak
a)
aktívne spolupracuje pri spracovaní programu zaobchádzania a má kritický postoj k
svojej trestnej činnosti,
b)
bol súdom preradený na ďalší výkon trestu z ústavu so stredným stupňom stráženia;
taký odsúdený sa umiestni do oddielu s diferenciačnou skupinou „B“ priamo po pobyte
v nástupnom oddieli,
c)
dlhodobo plní program zaobchádzania v diferenciačnej skupine „C“ a jeho zaradenie
je potrebné na prehĺbenie plnenia účelu výkonu trestu a plnenie programu zaobchádzania.
§ 13
(1)
V diferenciačnej skupine „C“ v ústave s minimálnym stupňom stráženia
a)
zaobchádzanie je zamerané na zabezpečenie základných práv, dôsledné dodržiavanie
povinností a zaradenie odsúdeného do práce na nestrážené pracovisko v ústave alebo
strážené pracovisko mimo ústav,
b)
dôraz sa kladie na režim, osvojovanie si pracovných návykov a zručností a zmenu hodnotovej
orientácie a postojov,
c)
o účasti na vzdelávacích, osvetových aktivitách a aktivitách vo voľnom čase rozhoduje
pedagóg podľa plnenia programu zaobchádzania,
d)
odsúdeného možno ubytovať v cele alebo v izbe.
(2)
Do diferenciačnej skupiny „C“ sa zaradí odsúdený, ak
a)
neplní program zaobchádzania a odmieta jeho plnenie,
b)
opakovane sa počas výkonu väzby alebo výkonu trestu dopustil disciplinárneho previnenia
alebo priestupku.
Výkon trestu v ústave so stredným stupňom stráženia
§ 14
Odsúdený zaradený na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia sa umiestni
do uzavretého ústavu. Zaobchádzanie s odsúdeným sa spravidla organizuje formou režimu
a zaraďovania do práce; v odôvodnených prípadoch možno uplatňovať aj formu komunitného
systému a samosprávy.
§ 15
(1)
V diferenciačnej skupine „A“ v ústave so stredným stupňom stráženia
a)
zaobchádzanie je zamerané na zmiernenie negatívneho vplyvu výkonu trestu na osobnosť
odsúdeného,
b)
vytvárajú sa podmienky na plnenie programu zaobchádzania,
c)
vytvára sa voľná ponuka vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom
čase,
d)
odsúdený sa zaraďuje na nestrážené pracovisko mimo ústav,
e)
odsúdený sa ubytuje v izbe.
(2)
Do diferenciačnej skupiny „A“ možno zaradiť odsúdeného
a)
po pobyte v nástupnom oddieli na základe odporúčania strediska psychodiagnostickej
a konzultačnej činnosti, ak spĺňa aj trestnoprávne a bezpečnostné kritériá a ak tomu
nebránia iné vážne dôvody,
b)
na základe návrhu pedagóga podľa § 7 ods. 6 alebo na základe prehodnotenia plnenia programu zaobchádzania podľa § 25 ods. 1.
(3)
Odsúdenému umiestnenému do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave so stredným stupňom
stráženia sa môžu zmierniť obmedzenia výkonu trestu takto:
a)
odsúdený je zaradený do práce spravidla na nestráženom pracovisku mimo ústavu,
b)
na vymedzenom voľnom priestranstve ústavu môže vykonávať záujmovú a športovú činnosť
a možno mu povoliť voľný pohyb mimo ubytovne,
c)
odsúdení sa v celách, izbách alebo ubytovniach počas dňa neuzamykajú; ak je oddiel
odsúdených s diferenciačnou skupinou „A“ oddelený od ubytovacích priestorov ostatných
diferenciačných skupín, odsúdení môžu vo voľnom čase používať vlastný odev a obuv,
d)
odsúdenému možno udeliť na návštevu kultúrnych, osvetových alebo športových aktivít
opustenie ústavu,
e)
odsúdený môže prijať návštevu raz za dva týždne, počas ktorej môže mať vlastný odev;
návšteva sa koná vo vymedzenom, spravidla voľnom priestranstve a jej trvanie je obmedzené
iba časom vymedzeným v povolení na návštevu,
f)
odsúdenému možno povoliť, aby navštívil blízke osoby mimo ústavu najviac na 24 hodín
spravidla raz za dva mesiace; počas mimoriadneho voľna na opustenie ústavu odsúdený
sa môže pohybovať iba na určenom mieste,
g)
odsúdenému sa umožní volať prostredníctvom telefónneho automatu bez obmedzenia.
(4)
Do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave so stredným stupňom stráženia možno umiestniť
odsúdeného, ktorý spĺňa podmienky uvedené v odseku 2 až po vykonaní
a)
polovice trestu vykonanej v ústave so stredným stupňom stráženia, ak mu bol uložený
trest za trestné činy uvedené v osobitnom predpise,4)
b)
tretiny trestu vykonanej v ústave so stredným stupňom stráženia, ak mu bol uložený
trest v trvaní viac ako päť rokov.
(5)
Odsúdenému umiestnenému do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave so stredným stupňom
stráženia sa môžu zmierniť obmedzenia výkonu trestu podľa odseku 3 písm. d) a f),
a)
ak bol odsúdený za prečin, najskôr po vykonaní jednej tretiny trestu,
b)
ak bol odsúdený za zločin, najskôr po vykonaní polovice trestu.
§ 16
(1)
V diferenciačnej skupine „B“ v ústave so stredným stupňom stráženia
a)
zaobchádzanie je zamerané najmä na osobnostné rezervy odsúdeného,
b)
vytvárajú sa podmienky na plnenie programu zaobchádzania,
c)
vytvára sa voľná ponuka vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom
čase,
d)
odsúdeného možno zaradiť do práce na strážené pracovisko alebo aj na nestrážené pracovisko
mimo ústav,
e)
odsúdeného možno ubytovať v cele alebo v izbe.
(2)
Do diferenciačnej skupiny „B“ možno zaradiť odsúdeného, ak
a)
aktívne spolupracuje na plnení programu zaobchádzania a má kritický postoj k spáchanej
trestnej činnosti,
b)
bol súdom preradený do ďalšieho výkonu trestu z ústavu s maximálnym stupňom stráženia,
c)
dlhodobo plní program zaobchádzania v diferenciačnej skupine „C“.
(3)
Odsúdeného, ktorému bol súdom zmenený spôsob výkonu trestu a bol preradený na výkon
trestu z ústavu s minimálnym stupňom stráženia, možno umiestniť do diferenciačnej
skupiny „B“, ak spĺňa kritériá uvedené v odseku 2 písm. a) alebo c), najskôr po uplynutí
jedného roka od jeho preradenia.
§ 17
(1)
V diferenciačnej skupine „C“ v ústave so stredným stupňom stráženia sa
a)
dôraz kladie na dodržiavanie ústavného poriadku,
b)
odsúdený zaraďuje do práce na strážené alebo nestrážené pracovisko v ústave,
c)
odsúdený spravidla nezúčastňuje na aktivitách organizovaných pre celý ústav,
d)
odsúdený spravidla ubytuje v cele.
(2)
Do diferenciačnej skupiny „C“ sa zaradí odsúdený, ak
a)
neplní program zaobchádzania a odmieta jeho plnenie,
b)
opakovane sa počas výkonu väzby alebo výkonu trestu dopúšťa disciplinárnych previnení
alebo priestupkov,
c)
bol na návrh riaditeľa ústavu súdom preradený z ústavu s minimálnym stupňom stráženia,
d)
bol zaradený do špecializovaného oddielu, avšak dôvody na takéto zaradenie pominuli
a odsúdený spĺňa kritériá uvedené v písmenách a) až c).
Výkon trestu v ústave s maximálnym stupňom stráženia
§ 18
Odsúdený zaradený na výkon trestu v ústave s maximálnym stupňom stráženia sa umiestni
do uzavretého ústavu. Zaobchádzanie s odsúdeným v ústave s maximálnym stupňom stráženia
sa organizuje formou dodržiavania ústavného poriadku a zaraďovania do práce; v odôvodnených
prípadoch možno uplatňovať aj formu komunitného systému.
§ 19
(1)
V diferenciačnej skupine „A“ v ústave s maximálnom stupňom stráženia
a)
zaobchádzanie je zamerané na zmiernenie negatívneho vplyvu dlhodobého pobytu vo výkone
trestu na osobnosť odsúdeného,
b)
dôraz sa kladie na rozvoj pozitívnych osobnostných vlastností odsúdeného,
c)
vytvárajú sa podmienky na plnenie programu zaobchádzania,
d)
vytvára sa voľná ponuka vzdelávacích aktivít a aktivít vo voľnom čase,
e)
odsúdeného možno zaradiť do práce na pracovisko len v ústave,
f)
odsúdený sa ubytuje v cele.
(2)
Odsúdenému umiestnenému do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave s maximálnym stupňom
stráženia možno zmierniť obmedzenia výkonu trestu tým, že
a)
cela sa počas dňa spravidla neuzamyká,
b)
návšteva sa vykonáva priamym kontaktom a jej trvanie je obmedzené iba časom vymedzeným
v povolení na návštevu,
c)
odsúdený môže byť zaradený do práce na nestrážené pracovisko v ústave.
(3)
Do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia, ak tomu nebráni
záver a odporúčanie psychologického vyšetrenia, odsúdeného možno zaradiť najskôr po
vykonaní tretiny trestu, a ak plní program zaobchádzania a má kritický postoj k spáchanej
trestnej činnosti.
§ 20
(1)
V diferenciačnej skupine „B“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia
a)
zaobchádzanie je zamerané na zmiernenie negatívneho vplyvu dlhodobého pobytu vo výkone
trestu na osobnosť odsúdeného,
b)
dôraz sa kladie na osobnostné vlastnosti odsúdeného,
c)
vytvárajú sa podmienky na plnenie programu zaobchádzania,
d)
odsúdený sa zaradí do práce na strážené pracovisko v ústave,
e)
vytvára sa voľná ponuka vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom
čase,
f)
odsúdený sa ubytuje v cele.
(2)
Do diferenciačnej skupiny „B“ možno zaradiť odsúdeného, ak
a)
plní program zaobchádzania,
b)
prejavuje kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti.
(3)
Odsúdeného za obzvlášť závažnú trestnú činnosť, ktorú vykonal ako člen organizovanej,
zločineckej alebo teroristickej skupiny, možno umiestniť do diferenciačnej skupiny
„B“ najskôr po vykonaní tretiny uloženého trestu, ak tomu nebráni záver a odporúčanie
psychologického vyšetrenia.
(4)
Odsúdeného, ktorý bol súdom preradený na výkon trestu z ústavu so stredným stupňom
stráženia, možno do diferenciačnej skupiny „B“ umiestniť, ak spĺňa kritériá uvedené
v odseku 2, najskôr však po uplynutí jedného roka od jeho preradenia.
§ 21
(1)
V diferenciačnej skupine „C“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia
a)
dôraz sa kladie najmä na režim a dôsledné plnenie bezpečnostných opatrení,
b)
odsúdený sa nezaraďuje do aktivít organizovaných pre celý ústav,
c)
odsúdený je uzamykaný v cele a mimo cely sa pohybuje zásadne pod dozorom príslušníka
zboru,
d)
odsúdeného možno zaradiť do práce na strážené pracovisko v ústave,
e)
odsúdený sa ubytuje v cele.
(2)
Do diferenciačnej skupiny „C“ sa zaradí odsúdený, ak
a)
bol odsúdený za obzvlášť závažnú trestnú činnosť, ktorú vykonal ako člen organizovanej,
zločineckej alebo teroristickej skupiny alebo ktorému bol uložený trest v trvaní viac
ako 15 rokov,
b)
neplní program zaobchádzania a odmieta jeho plnenie,
c)
opakovane sa dopustí počas výkonu väzby alebo výkonu trestu závažných disciplinárnych
previnení alebo priestupkov,
d)
bol súdom preradený z ústavu so stredným stupňom stráženia.
(3)
Pre odsúdených uvedených v odseku 2 písm. a) sa nástupná cela zriadi priamo v oddieli.
DRUHÁ HLAVA
PROGRAM ZAOBCHÁDZANIA
Program zaobchádzania
§ 22
(1)
Pedagóg oddielu, do ktorého je odsúdený umiestnený po pobyte v nástupnom oddieli,
vypracuje program zaobchádzania a poskytne odsúdenému ponuku aktivít, ktoré sa v ústave
organizujú. Odsúdený môže pri zostavovaní programu zaobchádzania spolupracovať tak,
že sám navrhne aktivity, o ktoré má záujem. Ak odsúdený prejaví záujem o vzdelávacie
aktivity alebo aktivity vo voľnom čase, ktoré ústav v programe zaobchádzania neponúka,
možno ich s ohľadom na podmienky v ústave zahrnúť do programu zaobchádzania.
(2)
Program zaobchádzania sa vypracuje do troch mesiacov od umiestnenia odsúdeného do
oddielu; pedagóg uvedený v odseku 1 pritom spolupracuje najmä so psychológom a sociálnym
pracovníkom. Ak súčasťou programu zaobchádzania je návrh na zmenu diferenciačnej skupiny,
komisia navrhne riaditeľovi ústavu umiestniť odsúdeného do oddielu príslušnej diferenciačnej
skupiny.
(3)
Pri vypracúvaní programu zaobchádzania sa prihliada na
a)
závery a odporúčania psychologického vyšetrenia v stredisku psychodiagnostickej a
konzultačnej činnosti,
b)
poznatky získané počas výkonu väzby,
c)
dĺžku trestu,
d)
správanie odsúdeného,
e)
možnosti sociálnej rehabilitácie, zaradenia do práce, zapojenia do individuálnych
a skupinových foriem zaobchádzania, záujmy, vzdelávanie, využívanie voľného času a
ďalšie poznatky o odsúdenom.
(4)
Program zaobchádzania obsahuje
a)
vzdelávanie
b)
aktivity vo voľnom čase,
c)
zaraďovanie do práce,
d)
vzťahy s vonkajším prostredím,
e)
iné metódy a postupy zaobchádzania.
§ 23
(1)
Vzdelávanie tvorí súhrn výchovných, vzdelávacích a osvetových aktivít zameraných
na získanie vedomostí, zručností a návykov, rozvoj poznávacích, praktických a tvorivých
schopností s cieľom zlepšiť sociálne postavenie odsúdeného.
(2)
Aktivity vo voľnom čase tvoria súhrn činností, ktoré umožňujú uspokojovať potreby
a záujmy odsúdeného s cieľom vytvárať a posilňovať spoločensky akceptovateľnú hodnotovú
orientáciu, vôľové vlastnosti, vzťah k okoliu a vedú odsúdeného k sebarealizácii a
zmysluplnému tráveniu voľného času.
(3)
Zaraďovanie do práce tvorí súhrn aktivít v súlade s § 42 až 49 zákona.
(4)
Vzťahy s vonkajším prostredím tvoria súhrn prostriedkov a metód sociálnej práce zameraných
na vytvorenie, udržanie a posilnenie sociálnych kontaktov mimo ústavu a vyhľadávanie
kontaktov s inštitúciami na účel pomoci odsúdenému po prepustení z výkonu trestu.
(5)
Iné metódy a prostriedky zaobchádzania tvoria súhrn špeciálnopedagogických, psychologických,
liečebných a rehabilitačných aktivít, ktoré môže uplatňovať len príslušník zboru,
zamestnanec zboru alebo iný odborník s príslušnou odbornou kvalifikáciou.
§ 24
(1)
Odsúdenému so zvyškom trestu kratším ako deväť mesiacov sa určia krátkodobé ciele
zaobchádzania zamerané na jeho prípravu na život po prepustení z výkonu trestu. Pre
ostatných odsúdených sa určí základný program zaobchádzania, rozšírený program zaobchádzania
alebo program zaobchádzania vo výkone trestu v špecializovaných oddieloch.
(2)
V oddieli s diferenciačnými skupinami „A“ a „B“ sa odsúdenému určí rozšírený program
zaobchádzania, pričom
a)
odsúdený sa zúčastňuje na organizácii a činnosti oddielu, ak táto vyhláška neustanovuje
inak,
b)
zaobchádzanie je zamerané najmä na posiľňovanie osobnostných vlastností, nácvik sociálnych
zručností a stratégií zameraných na primerané zvládanie a odbúravanie stresu pri náročných
životných situáciách, zvyšovanie morálneho a právneho vedomia, akceptovanie spoločenských
noriem a spoločensky prijateľnú hodnotovú orientáciu, podporovanie sebarealizácie,
vytváranie zdravého sebavedomia a pracovných návykov a zručností,
c)
odsúdený má možnosť rozvíjať a rozširovať okruh svojich záujmov, zúčastňovať sa na
osvetových, kultúrnych, náboženských, vzdelávacích a športových aktivitách.
(3)
V oddieli s diferenciačnou skupinou „C“ sa odsúdenému určí základný program zaobchádzania,
pričom
a)
odsúdený sa nezúčastňuje na organizácii činnosti oddielu,
b)
zaobchádzanie je zamerané najmä na dodržiavanie režimu, vytváranie pracovných návykov
a zručností,
c)
ponuka aktivít vo voľnom čase je obmedzená a o účasti odsúdeného na nich rozhoduje
pedagóg.
(4)
Odsúdený oboznámenie sa s určeným programom zaobchádzania potvrdí svojím podpisom.
§ 25
Plnenie programu zaobchádzania
(1)
Plnenie programu zaobchádzania hodnotí pedagóg; prehodnotenie plnenia programu zaobchádzania
sa vykoná do šiestich mesiacov od jeho určenia alebo posledného hodnotenia odsúdeného.
(2)
Hodnotenie plnenia programu zaobchádzania vypracuje pedagóg pri
a)
preradení odsúdeného do ústavu s iným stupňom stráženia,
b)
zmene diferenciačnej skupiny,
c)
prvom udelení mimoriadneho voľna na opustenie ústavu,
d)
umiestnení do špecializovaného oddielu,
e)
umiestnení do diferenciačnej skupiny, ak bol odsúdený zaradený do špecializovaného
oddielu a dôvody na také zaradenie pominuli.
(3)
Hodnotenie plnenia programu zaobchádzania sa vypracuje tiež pri premiestnení odsúdeného
do iného ústavu v rámci toho istého stupňa stráženia podľa § 10 ods. 3 písm. b) a c) zákona alebo na psychiatrické oddelenie nemocnice pre obvinených a odsúdených, ak premiestnenie
bolo plánované najmenej päť dní pred jeho uskutočnením.
(4)
Zmenu programu zaobchádzania, najmä pri krízových stavoch odsúdeného, výrazných zmenách
správania, odporúčaniach na jeho zaradenie do inej diferenciačnej skupiny, do iného
oddielu tej istej diferenciačnej skupiny alebo iného ústavu, prerokuje pedagóg so
psychológom, sociálnym pracovníkom alebo s lekárom v ústave.
(5)
U odsúdeného s dĺžkou trestu nad päť rokov sa po vykonaní troch rokov trestu vypracúva
hodnotenie plnenia programu zaobchádzania raz za 12 mesiacov.
(6)
Pred prepustením odsúdeného z výkonu trestu pedagóg vyhodnotí priebeh plnenia programu
zaobchádzania; ak je zabezpečená postpenitenciárna starostlivosť, odporučí ďalšie
resocializačné aktivity a v určených prípadoch aj liečebné aktivity.
(7)
Za koordináciu a hodnotenie plnenia programu zaobchádzania zodpovedá pedagóg oddielu,
v ktorom je odsúdený umiestnený.
§ 26
Sociálna práca
(1)
Pri zaobchádzaní s odsúdeným sa uplatňujú aj metódy sociálnej práce.
(2)
Cieľom sociálnej práce pri zaobchádzaní s odsúdeným je zmiernenie sociálnych problémov
alebo odstránenie možných príčin ich vzniku a príprava odsúdeného na prepustenie z
výkonu trestu. Sociálnu prácu vykonáva sociálny pracovník v súčinnosti najmä s príslušníkmi
zboru; pritom využíva možnosti spolupráce s orgánmi a organizáciami, ktoré sa môžu
podieľať na riešení sociálnych problémov odsúdeného.
(3)
Pri riešení sociálneho problému poskytuje sociálny pracovník odsúdenému sociálnu
pomoc spravidla formou poradenskej činnosti, metód a postupov sociálnej práce, najmä
nácviku sociálnych zručností zameraných na podporu prosociálneho správania, zmenu
postojov a konania odsúdeného.
§ 27
Poradný zbor
(1)
Poradný zbor zriadený podľa § 17 zákona je poradný orgán riaditeľa ústavu, ktorý prerokúva otázky súvisiace s výkonom trestu
a odporúča uplatňovanie nových poznatkov, foriem a metód zaobchádzania s odsúdenými,
o čom sa vyhotoví záznam.
(2)
Poradný zbor sa zaoberá koncepčnými, metodickými a aktuálnymi otázkami väzenskej
teórie a praxe; poznatky a odporúčania predkladá riaditeľovi ústavu a generálnemu
riaditeľovi na jeho žiadosť.
TRETIA HLAVA
ZABEZPEČENIE PRÁV
§ 28
Ubytovanie
Odsúdeným v diferenciačných skupinách „A“ a „B“ sa povolí primeraná individuálna estetická
úprava ubytovacích priestorov. O spôsobe úpravy cely, izby, lôžka a priestorov na
uloženie osobných vecí odsúdeného rozhoduje riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník
zboru.
§ 29
Stravovanie
(1)
Strava sa pripravuje podľa schválených jedálnych lístkov, receptúr jedál v spoločnom
stravovaní, peňažných limitov na prípravu stravy a počtov stravníkov v rozsahu priznaných
stravných dávok spravidla vo väzenskej kuchyni a podáva sa podľa časového rozvrhu
dňa v jedálňach, celách alebo izbách. Ak z prevádzkových dôvodov alebo dôvodu zaradenia
odsúdeného do práce nemožno dodržať časový odstup medzi vydávaním hlavných jedál podľa
§ 19 zákona, ústav zabezpečí výdaj desiatej alebo olovrantu.
(2)
Stravnou dávkou sa rozumie určené množstvo stravy, ktoré sa odsúdenému poskytuje
na základe odporúčaných výživových dávok podľa veku, zdravotného stavu, zaradenia
do práce a osobitostí vyplývajúcich z požiadaviek kultúrnych a náboženských tradícií.
(3)
Zloženie a nutričnú hodnotu stravy pri špeciálnych diétach, štandardizovaných diétnych
postupoch a neštandardných požiadavkách na poskytnutie stravy podľa kultúrnych a náboženských
tradícií určí spravidla diétna sestra. Peňažné limity na prípravu stravy vyjadrujú
priemernú hodnotu potravín obsiahnutých v stravných dávkach, zodpovedajú priemernej
úrovni cien potravín a sú podkladom na výpočet peňažnej náležitosti stravovania vo
väzenskej kuchyni.
(4)
O priznaní, druhu a zrušení liečebnej výživy rozhoduje lekár.
(5)
Odsúdení v otvorenom oddelení, diferenciačnej skupine „A“, vo výstupných oddieloch
a oddieli špecializovaného zaobchádzania si môžu zo surovín kúpených v predajni v
ústave pripraviť tepelnou úpravou jednoduché jedlo; ak to podmienky v ústave umožňujú,
riaditeľ ústavu povolí pripraviť si také jedlo aj ostatným odsúdeným.
(6)
Hygienickú neškodnosť, kvalitu stravy a hygienické podmienky jej prípravy a výdaja
okrem prípravy podľa odseku 5 kontroluje lekár alebo iný zdravotnícky pracovník.
§ 30
Odievanie
(1)
Odsúdenému sa poskytuje ústavný odev, obuv a iné súčasti výstroja v súlade s § 20 zákona, o ktoré sa riadne stará.
(2)
Pracovný odev odsúdeného je označený viditeľným spôsobom bielym pásom; to neplatí
pre odsúdeného v otvorenom oddieli.
(3)
Ak bolo odsúdenému podľa § 20 zákona povolené používať vlastný odev a obuv, udržiava ich na vlastné náklady.
(4)
Ak odsúdený o to požiada, ústav zabezpečí vypranie vlastného odevu a bielizne na
náklady odsúdeného.
(5)
Obmena ústavnej osobnej bielizne sa vykonáva najmenej raz za sedem dní, ústavnej
posteľnej bielizne raz za 14 dní; ostatné súčasti výstroja sa obmieňajú podľa potreby.
§ 31
Spánok a osobné voľno
(1)
Počas nočného pokoja sa odsúdený zdržiava na svojom lôžku a nevykonáva žiadne činnosti,
ktoré by mohli rušiť ostatných odsúdených, najmä nezapína osvetlenie cely alebo izby,
nehrá kartové ani iné hry, nepoužíva hlasito rádioprijímač a nesleduje televízne vysielanie.
(2)
Počas osobného voľna vymedzeného v časovom rozvrhu dňa v trvaní najmenej jednej hodiny
môže odsúdený vykonávať činnosti, ktoré nie sú v rozpore so zákonom, touto vyhláškou,
ústavným poriadkom a účelom výkonu trestu. Odsúdený môže využívať knižnicu ústavu,
priestory určené na kultúrne, športové a záujmové činnosti, venovať sa sebavzdelávaniu,
uspokojovaniu duchovných potrieb alebo odpočívať.
§ 32
Osobná hygiena
(1)
Ústav je povinný vytvoriť podmienky na udržiavanie osobnej hygieny odsúdených, najmä
aby sa mohli denne umývať a pravidelne holiť.
(2)
Ak z prevádzkových alebo iných dôvodov nemožno odsúdenému dočasne zabezpečiť sprchovanie,
ústav zabezpečí, aby sa mohol umývať teplou vodou; ustanovenie § 22 ods. 2 zákona tým nie je dotknuté.
(3)
Odsúdený je podľa potreby bezplatne strihaný, vlasy a fúzy si odsúdený musí udržiavať
čisté.
(4)
Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky na nákup ďalších potrieb osobnej hygieny, môže
požiadať ústav o ich bezplatné poskytnutie.
§ 33
Veci osobnej potreby
(1)
Na uloženie vecí osobnej potreby sa každému odsúdenému poskytne uzamykateľná skrinka.
Odsúdený kedykoľvek umožní príslušníkovi zboru nahliadnuť do svojich osobných vecí.
Náhradné kľúče od skrinky sú uložené v kancelárii pedagóga príslušného oddielu tak,
aby bolo vylúčené ich zneužitie.
(2)
Ak odsúdený používa ponorný varič, rýchlovarnú kanvicu alebo iný elektrický spotrebič
podľa § 23 zákona, náklady na spotrebu elektrickej energie hradí podľa § 45 ods. 2.
§ 34
Návštevy
(1)
Návšteva sa koná v určených dňoch a v dennom čase za podmienok ustanovených v § 24 zákona a v ústavnom poriadku.
(2)
Pred začiatkom a po skončení návštevy sa vykoná osobná prehliadka odsúdeného osobou
rovnakého pohlavia.
(3)
Za priebeh návštev zodpovedá určený príslušník zboru. Pred návštevou v súlade s § 24 zákona poučí odsúdeného a návštevníkov o pravidlách správania pri návšteve, odpovedá na
ich prípadné otázky; návštevu predčasne preruší alebo ukončí, ak nastanú dôvody podľa
§ 24 ods. 6 zákona.
(4)
Návšteva poverených zástupcov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, právnických
osôb, fyzických osôb, záujmových združení občanov, cirkví, náboženských spoločností,
nadácií a charitatívnych organizácií vykonaná v súvislosti s plnením programu zaobchádzania
sa nepovažuje za návštevu podľa § 24 ods. 1 zákona.
(5)
Návšteva počas výkonu disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého
oddielu a disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby sa vykoná, len ak povolenie
na vykonanie návštevy už bolo odoslané a okolnosti už neumožňujú návštevu odvolať;
taká návšteva sa vždy vykoná bez priameho kontaktu.
(6)
Pre návštevníkov je zriadená čakáreň a kútik pre matky s deťmi. V čakárni je k dispozícii
zákon, táto vyhláška a ústavný poriadok.
(7)
Dieťa sa môže zúčastniť návštevy iba v sprievode plnoletej osoby.
(8)
Vykonanie návštevy, jej prerušenie alebo predčasné ukončenie podľa § 24 ods. 6 zákona sa eviduje.
§ 35
Korešpondencia
(1)
Pre odsúdených sa umiestňujú na prístupných miestach uzamykateľné schránky určené
na odosielanie korešpondencie. Schránky sa vyberajú a korešpondencia sa odosiela v
pracovných dňoch. Korešpondencia musí mať úplnú adresu a nalepenú poštovú známku;
inak sa vráti odsúdenému.
(2)
Došlá korešpondencia sa po nahliadnutí bez zbytočného odkladu odovzdá odsúdenému
okrem korešpondencie,
a)
ktorá obsahuje nedovolenú informáciu alebo vec,
b)
v inom ako štátnom jazyku.
(3)
Ak je potrebné zistiť obsah korešpondencie napísanej v inom ako štátnom jazyku, zabezpečí
sa jej preklad tlmočníkom. Na účely vyhotovenia prekladu korešpondenciu nemožno zadržať
dlhšie ako na tri pracovné dni; ak vyhotovenie prekladu trvá dlhšie, zabezpečí sa
fotokópia písomnej správy a originál sa bez zbytočného odkladu odovzdá odsúdenému
alebo zašle adresátovi.
(4)
V evidenčnej karte korešpondencie odsúdeného sa eviduje korešpondencia uvedená v
§ 25 ods. 3, § 36 ods. 1, § 96 a 97 zákona; ostatná korešpondencia sa eviduje, len ak je odosielaná a doručená ako doporučená
zásielka.
(5)
Odsúdený si môže ponechať pri sebe došlú korešpondenciu v množstve zodpovedajúcom
možnostiam jej uloženia v skrinke. Ak množstvo korešpondencie, ktorú má odsúdený pri
sebe, prevyšuje možnosti jej uloženia v skrinke, odsúdený korešpondenciu na vlastné
náklady odošle na ním určenú adresu, zničí ju, alebo ak o to požiada, ústav zabezpečí
uloženie korešpondencie do jeho osobných vecí.
§ 36
Prijímanie balíkov
(1)
Balík kontroluje určený príslušník zboru za prítomnosti odsúdeného, ktorému bol balík
zaslaný.
(2)
Balíky podľa odseku 1 sa zapíšu do knihy balíkov, v ktorej odsúdený potvrdí ich prevzatie
vrátane neporušenosti obalu. V knihe sa uvedie hmotnosť balíka a prípadne aj rozhodnutie
o vrátení vecí uvedených v § 26 ods. 2 zákona, ak ich balík obsahuje; údaje odsúdený potvrdí podpisom. Zoznam vecí uvedených v
§ 26 ods. 2 zákona sa uvedie v knihe a veci sa vrátia odosielateľovi na náklady odsúdeného alebo odovzdajú
pri návšteve.
§ 37
Používanie telefónu
(1)
Pre odsúdených sa umiestňuje na určenom mieste v ústave telefónny automat.
(2)
Odsúdený na predpísanom tlačive požiada určeného príslušníka zboru, aby mohol použiť
telefón.
(3)
O každom použití telefónu odsúdeným sa vedie záznam obsahujúci telefónne číslo, dátum,
čas a dĺžku volania.
§ 38
Prijímanie peňažných prostriedkov, nakladanie s nimi a iné finančné operácie
(1)
Odsúdenému sa počas výkonu trestu účtujú v účtovnej evidencii na účte cudzích prostriedkov
ústavu na jeho konte podľa § 28 zákona tieto peňažné prostriedky
a)
v slovenskej mene, ktoré sa odsúdenému odňali pri nástupe na výkon trestu, pri návrate
z voľna na opustenie ústavu alebo pri návrate z prerušenia výkonu trestu,
b)
v slovenskej mene, ktoré boli odsúdenému zaslané poukazom poštového platobného styku
fyzickou osobou alebo právnickou osobou; za oprávnenú osobu na tento účel sa po vyplatení
a prevzatí od poštového podniku podľa § 28 ods. 1 zákona považuje ústav,
c)
v slovenskej mene, ktoré boli odsúdenému zaslané prevodom na bankový účet ústavu
fyzickou osobou alebo právnickou osobou,
d)
úložné z rozúčtovania čistej pracovnej odmeny podľa § 45 ods. 4 zákona,
e)
úložné z dôchodku určené podľa odseku 5,
f)
úložné z dávky nemocenského poistenia,
g)
dávky úrazového poistenia,
h)
v slovenskej mene, ktoré v prospech odsúdeného vložila do pokladne ústavu fyzická
osoba alebo právnická osoba,
i)
v slovenskej mene, ktoré odsúdený získal iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a)
až h).
(2)
Odsúdenému sa počas výkonu trestu účtujú v účtovnej evidencii na účte cudzích prostriedkov
ústavu aj ďalšie peňažné prostriedky, ktorých čerpanie sa neobmedzuje, a to
a)
vreckové vrátane jeho zvýšenia a nevyčerpané vreckové z rozúčtovania pracovnej odmeny
podľa § 45 ods. 4 zákona,
b)
vreckové z dôchodku a nevyčerpané vreckové z dôchodku podľa odseku 5,
c)
vreckové z dávky nemocenského poistenia,
d)
udelené odsúdenému ako finančná odmena podľa § 50 ods. 3 písm. e) zákona.
(3)
Odsúdenému sa okrem peňažných prostriedkov podľa odseku 1 a ďalších peňažných prostriedkov
podľa odseku 2 uschovávajú a evidujú v pokladni ústavu podľa osobitného predpisu5) aj ďalšie peňažné prostriedky vo voľne zameniteľnej mene, ktoré
a)
sa odsúdenému odňali pri nástupe do výkonu trestu, pri návrate z mimoriadneho voľna
na opustenie ústavu alebo pri návrate z prerušenia výkonu trestu,
b)
v prospech odsúdeného vložila do pokladne ústavu fyzická osoba alebo právnická osoba,
c)
odsúdený získal iným spôsobom ako podľa písmen a) a b).
(4)
Odsúdenému sa okrem ďalších peňažných prostriedkov podľa odseku 3 uschovávajú a evidujú
v pokladni ústavu aj ceniny a ďalej najmä vkladné knižky, vkladové listy, bankové
platobné karty a iné doklady preukazujúce existenciu účtu odsúdeného v banke alebo
pobočke zahraničnej banky (ďalej len „ceniny“).
(5)
Ak orgán sociálneho poistenia podľa § 29 ods. 4 zákona zašle odsúdenému zvyšok dôchodku podľa § 29 ods. 1 zákona, tento ústav rozdelí na vreckové z dôchodku vo výške 12 % a zostatok, ktorým je úložné
z dôchodku. Suma vreckového z dôchodku sa zaokrúhľuje tak, že halierové sumy do 50
halierov vrátane sa zaokrúhľujú smerom nadol a halierové sumy nad 50 halierov smerom
nahor.
(6)
Ak odsúdenému vo výkone trestu vznikne nárok na dôchodok podľa § 29 ods. 1 zákona v priebehu kalendárneho mesiaca, orgán sociálneho poistenia podľa § 29 ods. 3 zákona poukáže z neho pomernú časť sumy na náhradu trov výkonu trestu podľa § 29 ods. 2 zákona. Pomernou časťou sumy je jedna tridsatina sumy podľa § 29 ods. 2 zákona za jeden kalendárny deň; pri zaokrúhľovaní sa postupuje podľa odseku 5.
(7)
Ak orgán sociálneho poistenia podľa § 29 ods. 3 zákona prizná odsúdenému dôchodok podľa § 29 ods. 1 zákona so spätnou platnosťou a odsúdený má za toto obdobie na základe výkonu rozhodnutia
podľa § 29 ods. 2 zákona povinnosť nahradiť trovy výkonu trestu, postupuje sa podľa odsekov 5 a 6.
(8)
Preplatok trov náhrady výkonu trestu z dôchodku podľa § 29 ods. 1 zákona ústav odošle do piatich pracovných dní po prepustení príjemcovi dôchodku; pri zaokrúhľovaní
sumy sa postupuje primerane podľa odseku 5.
(9)
Odsúdený môže čerpať peňažné prostriedky podľa odseku 2, ak ich nevlastní podľa odseku
1, až potom podľa odseku 3 po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo pobočke zahraničnej
banky za slovenskú menu, ak sa v tejto vyhláške neustanovuje inak.
(10)
Ak ústav neeviduje voči odsúdenému pohľadávku zboru, môže na základe písomnej žiadosti
odsúdeného vydať ceniny podľa odseku 4 blízkej osobe podľa § 2 písm. d) zákona alebo jeho advokátovi; o žiadosti rozhodne riaditeľ ústavu.
(11)
Úhrada nákladov spojených s používaním vlastného rádioprijímača a televízneho prijímača
podľa § 34 ods. 1 zákona a nákup dennej tlače, časopisov a kníh podľa § 35 ods. 1 zákona sa uskutočňuje bezhotovostným prevodom v Slovenskej republike z ďalších peňažných
prostriedkov podľa odseku 2, ak ich nevlastní z peňažných prostriedkov podľa odseku
1 písm. a) až h) a až potom z ďalších peňažných prostriedkov podľa odseku 3 písm.
a) a b) po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo pobočke zahraničnej banky za slovenskú
menu.
(12)
Úhrada nákladov spojených s používaním telefónu podľa § 27 ods. 3 zákona, s udržiavaním
vlastného odevu a obuvi podľa § 30 ods. 3 alebo s vypraním vlastného odevu alebo bielizne podľa § 30 ods. 4, s poskytnutím mimoriadneho voľna na opustenie ústavu podľa § 58 ods. 2 sa vykoná z ďalších peňažných prostriedkov podľa odseku 2, ak ich nevlastní z peňažných
prostriedkov podľa odseku 1 písm. a) až h) a až potom z ďalších peňažných prostriedkov
podľa odseku 3 písm. a) a b) po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo pobočke zahraničnej
banky za slovenskú menu.
(13)
Riaditeľ ústavu umožní odsúdenému na základe písomnej žiadosti poukázať raz mesačne
blízkym osobám bezhotovostným prevodom v Slovenskej republike určenú sumu z peňažných
prostriedkov podľa odseku 2, ak ich nevlastní podľa odseku 1 a až keď ich nevlastní
podľa odseku 3 po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo pobočke zahraničnej banky
za slovenskú menu, ak sa v tejto vyhláške neustanovuje inak. Poplatky a iné výdavky
spojené s poukázaním peňažných prostriedkov vždy znáša odsúdený.
(14)
Ak odsúdený v predchádzajúcom mesiaci neuhradil zrážku najmenej v sume požadovaného
čerpania peňažných prostriedkov podľa § 28 ods. 3 písm. a) až e) zákona a odsúdený písomne požiada o čerpanie peňažných prostriedkov podľa odseku 1, riaditeľ
ústavu môže povoliť ich čerpanie najmä na
a)
nákup základných potrieb osobnej hygieny,
b)
nákup ďalších potrieb osobnej hygieny,
c)
nákup základných potrieb na korešpondenciu,
d)
na úhradu pohľadávok,
e)
súdnych poplatkov a správnych poplatkov,
f)
na nákup liekov, ktoré nemožno poskytnúť na základe zdravotného poistenia bezplatne
podľa osobitného predpisu,6)
g)
úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
podľa osobitného predpisu.7)
(15)
Odsúdený môže v nasledujúcom kalendárnom mesiaci po predchádzajúcom splnení podmienok
podľa § 28 ods. 2 a 3 zákona čerpať peňažné prostriedky podľa odseku 1 písm. a) až h) bez obmedzenia.
(16)
Účel úhrady ďalších peňažných prostriedkov odsúdeného účtovaných podľa odseku 1 písm.
i), a ak ich odsúdený nevlastní, evidovaných a uschovávaných v pokladni ústavu podľa
odseku 3 písm. c) po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo pobočke zahraničnej
banky za slovenskú menu určí odsúdený
a)
na úhradu pohľadávok evidovaných v ústave voči odsúdenému,
b)
na doplnenie predpokladanej sumy cestovného do miesta trvalého pobytu odsúdeného
na území Slovenskej republiky a stravného na jeden deň podľa § 28 ods. 2 zákona,
c)
u cudzinca na doplnenie predpokladanej sumy cestovného do najbližšieho sídla zastupiteľského
úradu štátu, ktorého je držiteľom cestovného dokladu podľa § 28 ods. 2 zákona,
d)
u osoby bez štátneho občianstva na doplnenie predpokladanej sumy cestovného po hranicu
v mieste opustenia Slovenskej republiky podľa § 28 ods. 2 zákona,
e)
na nákup základných potrieb osobnej hygieny,
f)
na nákup ďalších potrieb osobnej hygieny,
g)
na výdavky spojené s udelením mimoriadneho voľna na opustenie ústavu podľa § 50 ods. 3 písm. f) zákona,
h)
nákup primeraného odevu a obuvi pred prepustením z výkonu trestu,
i)
na nákup základných potrieb na korešpondenciu.
(17)
Ak sa voči odsúdenému uplatňuje náhrada škody podľa § 87 a 88 zákona, je povinný ju uhradiť z peňažných prostriedkov podľa odseku 1 alebo z ďalších peňažných
prostriedkov podľa odsekov 2 a 3, najneskôr však v deň prepustenia z výkonu trestu.
Ak peňažné prostriedky podľa odseku 1 alebo ďalšie peňažné prostriedky podľa odsekov
2 a 3 nepostačujú, zostatok sa uplatní ako pohľadávka zboru.
(18)
Pri prepustení z výkonu trestu sa odsúdenému vyplatia z pokladne ústavu peňažné prostriedky
podľa odseku 1, ďalšie peňažné prostriedky podľa odseku 2, vydajú ďalšie peňažné prostriedky
podľa odseku 3 a ceniny podľa odseku 4. Ak pri prepustení odsúdeného z výkonu trestu
ústav nemá v pokladni dostatok peňažných prostriedkov, vyplatí sa odsúdenému najviac
suma podľa osobitného predpisu;8) zostávajúce peňažné prostriedky sa odsúdenému zašlú bez zbytočného odkladu na ním
uvedenú adresu.
§ 39
Nákup potravín a vecí osobnej potreby
Nákup potravín a vecí osobnej potreby podľa § 30 ods. 1 zákona sa uskutočňuje z peňažných prostriedkov podľa § 38 ods. 2, ak ich odsúdený nevlastní z ďalších peňažných prostriedkov odsúdeného podľa § 38 ods. 1 písm. a) až h) a až potom podľa § 38 ods. 3 písm. a) a b) po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo pobočke zahraničnej banky za slovenskú
menu.
§ 40
Zdravotná starostlivosť
(1)
Odsúdenému, ktorý o to požiada, sa umožní lekárske vyšetrenie.
(2)
Lekár vykonávajúci kontrolu podľa osobitného predpisu9) predkladá riaditeľovi ústavu správu a odporúčanie týkajúce sa nedostatkov v hygienickej
starostlivosti.
§ 41
Vychádzky
(1)
Účelom vychádzky je zabezpečiť odsúdenému denne pobyt na čerstvom vzduchu a aktívny
oddych. Čas vychádzok sa určí v časovom rozvrhu dňa.
(2)
Vychádzky sa uskutočňujú vo vychádzkových priestoroch. Vychádzkovým priestorom je
vymedzený priestor ústavu, ktorý je zabezpečený podľa stupňa stráženia.
(3)
Na vychádzke musí odsúdený mať odev a obuv primerané poveternostným podmienkam. Počas
vychádzky môže odsúdený podľa podmienok v ústave športovať.
§ 42
Vzdelávanie
(1)
Odsúdenému sa umožňuje prístup k vzdelávaniu, ktoré pozostáva zo všeobecnovzdelávacej
výučby, kultúrnych a športových činností, sociálneho vzdelávania a bezplatného využívania
fondov knižnice v ústave. Vzdelávanie sa spravidla uskutočňuje formou modulárnej výučby,
sociálneho vzdelávania alebo umožnením účasti na diaľkových formách štúdia a v kurzoch.
(2)
Odsúdenému sa podľa individuálnych možností a schopností umožní
a)
dokončenie základnej školy,
b)
absolvovanie rekvalifikačného kurzu, kurzu na zvýšenie alebo rozšírenie kvalifikácie,
c)
zaučenie alebo vyučenie vo vybraných učebných odboroch,
d)
štúdium na strednej škole,
e)
vo výnimočnom prípade absolvovanie aj vyššej formy vzdelávania.
(3)
Odsúdenému, ktorý prejaví záujem o ďalšie vzdelávanie po prepustení z výkonu trestu,
sa umožní absolvovanie prijímacieho konania podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,10) ak to nie je v rozpore s účelom výkonu trestu a je predpoklad, že výkon trestu sa
skončí pred začiatkom školského roka.
(4)
Ak je to účelné, odsúdenému zaradenému do otvoreného oddelenia a diferenciačnej skupiny
„A“ v ústave so stredným stupňom stráženia možno povoliť vykonanie prijímacieho konania
aj v prípade, ak výkon trestu sa neskončí pred začiatkom školského roka.
(5)
Ústav uskutočňuje vzdelávanie odsúdených podľa odseku 2 písm. b) až e) na základe
projektu vzdelávania schváleného generálnym riaditeľstvom; v prípadoch uvedených v
odseku 2 písm. b) a c) aj na základe uzavretej zmluvy. Organizácia, ktorá uskutočňuje
vzdelávanie odsúdených, musí splniť podmienky ustanovené osobitným predpisom.11)
(6)
Záujmové združenia občanov, cirkvi, náboženské spoločnosti a iné organizácie pôsobiace
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi sa môžu za podmienok uvedených
v odseku 5 podieľať na organizačnom, finančnom a materiálnom zabezpečení vzdelávania
odsúdených; pritom sa riadia zákonom a touto vyhláškou.
Kultúrno-osvetová činnosť
§ 43
(1)
Kultúrno-osvetová činnosť, na ktorej sa odsúdení organizovane zúčastňujú, zahŕňa
najmä
a)
osvetovú činnosť zameranú na zvýšenie právneho vedomia a sociálnych zručností odsúdeného,
rôzne životné a spoločenské problémy, témy z histórie, kultúry, vedy a iných oblastí
s cieľom sprostredkovať akceptovateľné vzory konania a správania, medziľudské vzťahy
a úctu k životu a spoločnosti,
b)
záujmovú a športovú činnosť odsúdených,
c)
kultúrne, vzdelávacie, zábavné podujatia a programové relácie odsúdených,
d)
ďalšie akcie na zvyšovanie kultúrnej úrovne a všeobecného vzdelania odsúdených.
(2)
Obsah kultúrno-osvetovej činnosti s odsúdenými upravujú ponukové listy kultúrno-osvetových
činností pre diferenciačné skupiny. Kultúrno-osvetová činnosť sa vykonáva v čase určenom
časovým rozvrhom dňa alebo v čase osobného voľna odsúdeného. O účasti na jednotlivých
akciách kultúrno-osvetovej činnosti rozhoduje určený príslušník zboru.
(3)
Na osvetových podujatiach pre odsúdených z právnej, zdravotníckej a z iných oblastí
spolupôsobia odborní zamestnanci ústavu, sudcovia a prokurátori. Ak je to účelné,
môžu sa na uskutočňovaní osvetových aktivít podieľať aj záujmové združenia občanov,
cirkvi a náboženské spoločnosti alebo iné organizácie pôsobiace v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi.
(4)
Na besedy s odsúdenými možno pozvať aj významných umelcov, športovcov alebo vedeckých
pracovníkov. Ak je to vhodné, možno vykonaním prednášky alebo besedy poveriť aj odsúdeného
s potrebnou odbornou spôsobilosťou.
(5)
Odsúdený si môže za určených podmienok požičiavať športové potreby a športový odev
a hrať spoločenské hry, ktoré sú v ústave k dispozícii.
(6)
Odsúdenému sa umožňuje, aby v záujmovom krúžku rozvíjal tvorivé schopnosti, rozširoval
vedomosti alebo vyrábal drobné predmety. O predmetoch zhotovených v záujmovom krúžku
sa vedie evidencia. Riaditeľ ústavu môže povoliť, aby odsúdený zhotovenú vec daroval
blízkym osobám alebo si ju po prepustení z výkonu trestu ponechal; inak je zhotovená
vec majetkom ústavu. V rámci záujmových krúžkov môžu sa z materiálu ústavu vyrábať
aj rôzne predmety prezentujúce ústav a Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len
„zbor“).
(7)
Ak to podmienky v ústave umožňujú, môže ústav zabezpečiť, aby si odsúdení pod odborným
vedením pedagóga vydávali vlastný časopis. Obsah časopisu je zameraný najmä na literárnu
tvorbu odsúdených, poskytovanie informácií o právach a povinnostiach odsúdených v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, o pripravovaných kultúrno-osvetových
aktivitách a vzdelávaní, o zaujímavostiach zo sveta kultúry, vedy a techniky. V časopise
nie je povolené uverejňovať príspevky, ktoré by mohli vyvolať nepokoje medzi odsúdenými,
urážlivé alebo inak sa dotýkajúce práv príslušníkov národnostných menšín, iných odsúdených
alebo príslušníkov zboru a zamestnancov zboru.
(8)
Ak to podmienky ústavu umožňujú, môže riaditeľ ústavu povoliť, aby si odsúdení pripravovali
a vysielali audiorelácie na rozhlasových okruhoch alebo audiovizuálne relácie na videookruhoch
v ústave.
(9)
Odsúdenému, ktorý je zaradený do záujmového alebo športového krúžku, možno povoliť
balík podľa § 33 ods. 2 zákona do hmotnosti troch kilogramov, ktorý môže prijať poštou alebo pri návšteve; za veci
určené na športovú činnosť sa nepovažujú podporné potravinové doplnky a liečivá.
§ 44
(1)
V ústave sa zriaďuje knižnica, ktorá je umiestnená v samostatnom priestore. Knižnica
sa zriaďuje tiež v otvorenom oddelení.
(2)
Knižničný fond sa utvára z domácej a zahraničnej literatúry. Odsúdenému sú sprístupnené
v čitárni knižnice všetky všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa vyhlasujú uverejnením
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(3)
Za knižničný fond knižnice sa považujú knihy, časopisy a iné účelné pomôcky pre odsúdených.
Knižničný fond sa pravidelne dopĺňa a obnovuje.
(4)
Knižničný fond sa sprístupňuje odsúdeným za podmienok určených knižničným a výpožičným
poriadkom, ktorý vypracuje príslušník zboru zodpovedný za knižnicu a schvaľuje riaditeľ
ústavu. Sprístupňovanie knižničného fondu sa zabezpečuje individuálne alebo prostredníctvom
katalógu titulov kníh, ktorý je každému odsúdenému dostupný.
(5)
Ústavu možno knihy darovať na základe písomne uzatvorenej darovacej zmluvy; pred
uzatvorením zmluvy darca predloží ústavu zoznam titulov kníh, ktoré majú byť predmetom
daru. Darovacia zmluva sa uzatvára podľa aktuálnych potrieb knižnice a možnosti uloženia
darovaných kníh.
§ 45
(1)
Odsúdenému sa umožňuje počúvať rozhlasové vysielanie reprodukované vnútorným okruhom
ústavu alebo individuálne z vlastného rádioprijímača a sledovať televízne vysielanie
z televízneho prijímača ústavu, alebo ak to riaditeľ ústavu povolí z vlastného televízneho
prijímača. Riaditeľ ústavu rozhodne, či odsúdený môže používať vlastný televízny prijímač
s batériovým napájaním alebo na elektrickú sieť.
(2)
Náklady na spotrebu elektrickej energie podľa odseku 1hradí odsúdený; riaditeľ ústavu
určí paušálny poplatok podľa priemernej mesačnej spotreby energie vypočítanej na základe
technických údajov spotrebiča. Výmenu batérií si zabezpečí odsúdený na vlastné náklady.
(3)
Maximálne rozmery rádioprijímača a televízneho prijímača a počet prijímačov v cele
alebo izbe určí riaditeľ ústavu podľa priestorových možností; uhlopriečka televízneho
prijímača nesmie presiahnuť 37 cm.
Ochrana práv a styk s advokátom a inou osobou
§ 46
(1)
V ústave sa na bežne dostupnom mieste pre odsúdených umiestňuje uzamykateľná schránka
na ich sťažnosti a žiadosti určené
a)
štátnym orgánom Slovenskej republiky podľa § 97 ods. 1 zákona a medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám podľa § 36 ods. 1 zákona,
b)
prokurátorovi vykonávajúcemu dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave; schránky
musia byť zabezpečené tak, aby ich nemohla otvoriť nepovolaná osoba.
(2)
Medzinárodnými orgánmi a medzinárodnými organizáciami uvedenými v odseku 1 písm.
a) sú najmä
a)
Výbor pre ľudské práva Organizácie spojených národov,
b)
Komisia pre ľudské práva Organizácie spojených národov,
c)
Úrad komisára pre ľudské práva,
d)
Výbor Organizácie spojených národov pre odstránenie rasovej diskriminácie,
e)
Výbor Organizácie spojených národov proti mučeniu,
f)
Komisia Organizácie spojených národov pre postavenie žien,
g)
Výbor pre práva dieťaťa pri Organizácii spojených národov,
h)
Úrad vysokého komisára Organizácie spojených národov pre ľudská práva (UNHCHR),
i)
Úrad vysokého komisára Organizácie spojených národov pre utečencov (UNHCR),
j)
Európsky súd pre ľudské práva,
k)
Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo
trestania (CPT),
l)
Vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre národnostné menšiny,
m)
Úrad Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre demokratické inštitúcie
a ľudské práva,
n)
Amnesty International,
o)
Medzinárodná federácia pre ľudské práva (FIDH),
p)
Medzinárodná helsinská federácia pre ľudské práva,
r)
Medzinárodná spoločnosť pre ľudské práva (IGFM),
s)
Medzinárodná rómska únia,
t)
Medzinárodný výbor Červeného kríža.
(3)
Určený príslušník zboru denne, okrem dní pracovného voľna a dní pracovného pokoja,
vyberá obsah schránky uvedenej v odseku 1 a bez zbytočného odkladu zabezpečí odoslanie
pošty adresátom.
(4)
Odsúdený podáva sťažnosti a žiadosti uvedené v odseku 1 v zalepenej obálke s úplnou
adresou.
(5)
O rozhovor s osobami a zástupcami orgánov uvedenými v § 96 a 97 zákona môže odsúdený požiadať písomne alebo ústne. Žiadosť sa odošle alebo odovzdá príslušnej
osobe najneskôr v nasledujúci pracovný deň.
§ 47
(1)
V ústave sa určí osobitná miestnosť na rozhovor odsúdeného s advokátom alebo inou
osobou podľa § 38 zákona. Ak advokát alebo iná osoba neoznámi návštevu odsúdeného vopred, návšteva sa uskutoční
v mimopracovnom čase odsúdeného.
(2)
Ak advokát alebo iná osoba odsúdeného obhajuje alebo zastupuje, musí sa vždy preukázať
písomným plnomocenstvom na zastupovanie.
§ 48
Ak odsúdený požiada o rozhovor s riaditeľom ústavu, rozhovor sa mu umožní najneskôr
do siedmich kalendárnych dní, v naliehavých prípadoch bez zbytočného odkladu. Naliehavosť
prípadu posudzuje riaditeľ ústavu podľa dôvodov uvedených v žiadosti o rozhovor. Ak
riaditeľ ústavu nie je prítomný, žiadosť odsúdeného posudzuje alebo rozhovor s ním
vykoná určený príslušník zboru.
§ 49
Riaditeľ ústavu bez zbytočného odkladu prešetrí každé hlásenie, sťažnosť alebo iný
poznatok týkajúci sa porušenia práva odsúdeného podľa § 36 až 38 zákona a prijme opatrenia na zabránenie ďalšieho porušovania práv odsúdeného.
ŠTVRTÁ HLAVA
ZABEZPEČENIE PORIADKU A BEZPEČNOSTI
§ 50
Zabezpečenie poriadku a bezpečnosti
(1)
Hromadný pohyb odsúdených, najmä nástup do zamestnania a previerky počtu odsúdených,
sa vykonáva organizovane.
(2)
Upratovanie, úpravu ústavu na zlepšenie prostredia a pomocné práce pre kuchyňu odsúdených
vykonávajú odsúdení v mimopracovnom čase bezplatne. Účasť na týchto prácach sa organizuje
tak, aby sa čo najmenej narúšal spôsob a organizácia života odsúdených. Počas osobného
voľna a vychádzok vykonávajú odsúdení tieto práce len dobrovoľne.
(3)
Odsúdený môže fajčiť iba v priestore vyhradenom na fajčenie, ktorý určí riaditeľ
ústavu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 18 ods. 9 zákona.
§ 51
Ústavný poriadok
(1)
V ústavnom poriadku sa konkretizujú ustanovenia zákona a tejto vyhlášky, najmä spôsob
výkonu práv, obmedzení a povinností odsúdeného a uplatňovanie poriadku a disciplíny.
(2)
Ústavný poriadok sa v ústave umiestni v každej cele, izbe a na miestach bežne prístupných
odsúdeným a verejnosti.
(3)
Odsúdený sa v záujme nerušeného priebehu života v ústave čo najskôr po nástupe na
výkon trestu oboznámi s ustanoveniami ústavného poriadku.
PIATA HLAVA
ZARAĎOVANIE DO PRÁCE
Zaraďovanie do práce
§ 52
(1)
Do pracovného času odsúdeného sa nezapočítava výkon prác pre ústav a výkon prospešných
prác mimo ústavu, prestávka na odpočinok a jedenie. Výkon prác pre ústav a výkon prospešných
prác mimo ústavu sa nemôže nariadiť na úkor času vymedzeného na odpočinok.
(2)
Pri nariadení práce nadčas riaditeľ ústavu berie do úvahy dĺžku trestu, ktorý má
odsúdený vykonať v kalendárnom roku.
§ 53
(1)
Odsúdený sa zaraďuje do práce na pracovisku vo vnútornej prevádzke ústavu alebo v
stredisku vedľajšieho hospodárstva ústavu. Stredisko vedľajšieho hospodárstva môže
tvoriť viacero pracovísk.
(2)
Zaraďovanie odsúdených do práce a ich preraďovanie sa vykonáva v súlade s programom
zaobchádzania, zdravotnou klasifikáciou, využitím odbornej kvalifikácie a bezpečnostným
hľadiskom. O zaradení odsúdeného do práce alebo o jeho preradení rozhoduje riaditeľ
ústavu spravidla na návrh komisie; v otvorenom oddelení rozhoduje vedúci oddelenia
po prerokovaní s určeným príslušníkom zboru z úseku zamestnávania, výroby a odbytu.
O preradení odsúdeného zaradeného do práce medzi pracoviskami strediska vedľajšieho
hospodárstva rozhoduje riaditeľ ústavu.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a ochrana pred požiarmi
§ 54
(1)
Pred zaradením odsúdeného do práce a počas jeho zaradenia ústav najmä
a)
preukázateľne oboznámi odsúdeného s jeho právami a povinnosťami, predpismi o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci a ochrane pred požiarmi, o používaní predpísaných ochranných
zariadení a osobných ochranných pracovných prostriedkov,
b)
vytvára podmienky na bezpečnú prácu,
c)
riadi, koordinuje a zvyšuje úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, technických
zariadení a pracovného prostredia a zabezpečuje odstránenie zistených nedostatkov,
d)
zisťuje a odstraňuje príčiny pracovných úrazov a chorôb z povolania, eviduje ich
a robí opatrenia potrebné na ich nápravu,
e)
vyhodnocuje riziká vyplývajúce z výkonu práce a na ich základe prehodnocuje bezplatné
poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a kontroluje ich používanie,
f)
oboznamuje odsúdených s príslušnými právnymi predpismi, so zásadami a s novými poznatkami
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi, preveruje
ich vedomosti a vedie záznamy o vykonaných školeniach a predpísaných skúškach, ktoré
odsúdený podpíše,
g)
zabezpečuje dodržiavanie právnych predpisov o ochrane pred požiarmi, plní z nich
vyplývajúce príkazy, zákazy a pokyny a vykonáva pravidelne kontrolu ich plnenia,
h)
chráni zdravie odsúdených, aby nebolo ohrozené fajčením v priestoroch, kde sa pracuje.
(2)
O poučení odsúdeného podľa odseku 1 písm. a) a f) sa vyhotoví záznam, ktorý sa zakladá
do osobného spisu odsúdeného.
(3)
Odsúdený musí byť zaškolený na výkon práce, do ktorej bol zaradený, ak to jej povaha
vyžaduje; dĺžka a rozsah zaškolenia sú rovnaké ako u ostatných zamestnancov.
§ 55
(1)
Odsúdený dodržiava pracovnú disciplínu tým, že
a)
riadne pracuje podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plní príkazy a pokyny príslušníkov
zboru a zamestnancov zboru, ktorí organizujú zamestnávanie odsúdených,
b)
využíva pracovný čas a pracovné prostriedky na vykonanie pridelenej práce, pracovné
úlohy plní včas, kvalitne a hospodárne,
c)
hospodárne zaobchádza so zverenými prostriedkami,
d)
dbá o svoju bezpečnosť a zdravie pri práci a ochranu pred požiarmi, dodržiava všeobecne
záväzné právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a právne
predpisy o ochrane pred požiarmi,
e)
zúčastňuje sa na školeniach uskutočňovaných v záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci a ochrane pred požiarmi a absolvuje predpísané skúšky a lekárske
prehliadky,
f)
oznamuje určenému príslušníkovi zboru alebo zamestnancovi zboru poruchy a nedostatky,
ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ochranu pred požiarmi,
g)
používa pri výkone práce predpísané ochranné zariadenia a osobné ochranné pracovné
prostriedky.
(2)
Náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred
požiarmi uhrádza ústav, ak sa s objednávateľmi prác a služieb zmluvne nedohodne inak.
ŠIESTA HLAVA
UPLATŇOVANIE DISCIPLINÁRNEJ PRÁVOMOCI
Prvý oddiel
Disciplinárne odmeny, rozsah disciplinárnej právomoci
Disciplinárne odmeny, rozsah disciplinárnej právomoci
§ 56
(1)
Riaditeľ ústavu má právo udeľovať disciplinárne odmeny podľa § 50 ods. 3 zákona v celom rozsahu.
(2)
Vedúci otvoreného oddelenia, vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu a vedúci
oddelenia výkonu trestu majú právo udeľovať odsúdenému
a)
pochvalu,
b)
mimoriadne povolenie návštevy,
c)
mimoriadne povolenie telefonického volania,
d)
zvýšenie vreckového až o jednu tretinu na dobu až troch kalendárnych mesiacov,
e)
finančnú odmenu do výšky 1 500 Sk.
(3)
Pedagóg má právo udeľovať odsúdenému
a)
pochvalu,
b)
mimoriadne povolenie návštevy,
c)
mimoriadne povolenie telefonického volania,
d)
zvýšenie vreckového až o jednu tretinu na dobu až troch kalendárnych mesiacov,
e)
finančnú odmenu do výšky 1 000 Sk.
(4)
Príslušník zboru s disciplinárnou právomocou môže navrhnúť príslušníkovi zboru s
vyššou disciplinárnou právomocou, aby udelil odsúdenému inú disciplinárnu odmenu alebo
v inom rozsahu, než akú má právo sám udeliť.
(5)
Disciplinárna odmena zvýšenie vreckového odsúdenému sa účtuje podľa § 38 ods. 2 písm. a) a disciplinárna odmena udelenie finančnej odmeny odsúdenému sa účtuje podľa § 38 ods. 2 písm. d); odsúdenému zaradenému na otvorené oddelenie sa disciplinárna odmena zvýšenie vreckového
a disciplinárna odmena udelenie finančnej odmeny vypláca v hotovosti. Finančná odmena
podlieha zdaneniu podľa osobitného predpisu.12)
§ 57
(1)
Udelenie disciplinárnej odmeny, druh a dôvod udelenia zaznamená príslušník zboru
s disciplinárnou právomocou na predpísanom tlačive, ktorý založí do osobného spisu
odsúdeného a do osobnej karty odsúdeného. Disciplinárnu odmenu môže navrhnúť ktorýkoľvek
príslušník zboru alebo zamestnanec zboru. Na oddieloch, kde sa uplatňuje zaobchádzanie
formou komunitného systému a samosprávy, môže na stretnutí samosprávy s pedagógom
navrhnúť disciplinárnu odmenu aj člen samosprávy odsúdených. Ak s návrhom člena samosprávy
pedagóg súhlasí, zaznamená návrh na určené tlačivo.
(2)
O návrhu na udelenie disciplinárnej odmeny možno rozhodnúť len do piatich dní od
jeho podania. Disciplinárna odmena je udelená jej vyhlásením a musí sa vykonať najneskôr
do šiestich mesiacov po jej udelení.
(3)
Pochvala sa odsúdenému vysloví ústne, a to buď individuálne, alebo pred skupinou
odsúdených.
(4)
Mimoriadne povolenie návštevy sa týka len jednej návštevy nad rámec intervalu alebo
trvania návštevy podľa § 24 ods. 1 zákona.
(5)
Mimoriadne povolenie telefonického volania sa týka len jedného telefonického volania
nad rámec intervalu podľa § 27 ods. 1 zákona.
(6)
Vreckové podľa § 38 ods. 2 písm. a) možno zvýšiť uvoľnením príslušnej sumy z úložného podľa § 38 ods. 1 písm. d) a f) a vreckové podľa § 38 ods. 2 písm. b) možno zvýšiť uvoľnením príslušnej sumy z úložného podľa § 38 ods. 1 písm. e).
§ 58
Mimoriadne voľno na opustenie ústavu
(1)
Mimoriadne voľno na opustenie ústavu sa eviduje a o jeho udelení sa vždy vopred vyrozumie
útvar Policajného zboru, v obvode ktorého sa bude odsúdený zdržiavať v čase mimoriadneho
voľna na opustenie ústavu. O mimoriadnom voľne na opustenie ústavu sa tiež vyrozumie
aj súd, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.
(2)
Pred udelením mimoriadneho voľna na opustenie ústavu podľa § 50 ods. 3 písm. f) zákona možno odsúdenému uvoľniť príslušnú sumu z ďalších peňažných prostriedkov podľa § 38 ods. 2, ak ich nevlastní z peňažných prostriedkov podľa odseku 1, až potom z ďalších peňažných
prostriedkov podľa odseku 3 po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo pobočke zahraničnej
banky za slovenskú menu.
(3)
Ak sa odsúdený nevráti načas z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, vyrozumie
sa o tom bez zbytočného odkladu príslušný súd. Riaditeľ ústavu v súčinnosti s Policajným
zborom vykoná potrebné opatrenia na dodanie odsúdeného do výkonu trestu.
(4)
Po rozhodnutí o udelení mimoriadneho voľna na opustenie ústavu sa odsúdený vždy poučí
o povinnostiach po dobu mimoriadneho voľna na opustenie ústavu.
Druhý oddiel
Disciplinárne tresty, rozsah disciplinárnej právomoci
§ 59
Disciplinárne tresty, rozsah disciplinárnej právomoci
(1)
Riaditeľ ústavu má právo uložiť odsúdenému disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 a 4 zákona v celom rozsahu.
(2)
Vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, vedúci oddelenia výkonu trestu a vedúci
otvoreného oddelenia majú právo uložiť odsúdenému
a)
pokarhanie,
b)
zníženie vreckového o jednu tretinu až na dobu troch mesiacov,
c)
zákaz telefonického volania až na dobu troch mesiacov,
d)
zákaz sledovať televíziu okrem hlavných spravodajských a vybraných vzdelávacích programov
až na dobu troch mesiacov,
e)
zákaz jedného nákupu potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných
a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu,
f)
umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase až na dobu 20 dní,
g)
celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu až na dobu 20 dní,
h)
umiestnenie do samoväzby až na dobu 15 dní.
(3)
Pedagóg má právo uložiť odsúdenému
a)
pokarhanie,
b)
zníženie vreckového o jednu tretinu až na dobu troch mesiacov,
c)
zákaz telefonického volania až na dobu troch mesiacov,
d)
zákaz sledovať televíziu okrem hlavných spravodajských a vybraných vzdelávacích programov
až na dobu troch mesiacov,
e)
zákaz jedného nákupu potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných
a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu,
f)
umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase až na dobu 10 dní,
g)
celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu až na dobu 10 dní.
(4)
Príslušník zboru s disciplinárnou právomocou môže navrhnúť nadriadenému s vyššou
disciplinárnou právomocou, aby uložil odsúdenému iný disciplinárny trest alebo v inom
rozsahu, než aký má právo sám uložiť.
(5)
Pri ukladaní disciplinárneho trestu sa postupuje rovnako ako pri udeľovaní disciplinárnej
odmeny podľa § 57 ods. 1 a 2.
§ 60
Zhabanie veci
O zhabaní vecí rozhoduje riaditeľ ústavu.
§ 61
Konanie o disciplinárnych previneniach
(1)
O disciplinárnom previnení odsúdeného sa pred vydaním rozhodnutia spíše záznam na
predpísanom tlačive. Zo záznamu musia byť zrejmé údaje o disciplinárnom previnení,
najmä označenie miesta, času, spôsobu jeho spáchania, okolností, za ktorých bolo previnenie
spáchané, a pohnútky takého konania. Rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu
sa po jeho vykonaní založí do osobného spisu odsúdeného. Druh disciplinárneho trestu
a dátum jeho vykonania sa zaznamená do osobnej karty odsúdeného.
(2)
Ak nie je disciplinárne previnenie závažné alebo odsúdený sa takého konania dopustil
prvýkrát, možno previnenie riešiť aj pohovorom bez uloženia disciplinárneho trestu;
o pohovore príslušník zboru urobí záznam v osobnej karte odsúdeného a na predpísanom
tlačive.
§ 62
Disciplinárne vybavovanie priestupkov
Ak sa odsúdený dopustí počas výkonu trestu priestupku,13) vybaví sa priestupok disciplinárnym konaním.
§ 63
Odpustenie disciplinárneho trestu a upustenie od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu
O odpustení disciplinárneho trestu alebo o upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho
trestu rozhoduje príslušník zboru, ktorý o jeho uložení rozhodol, alebo príslušník
zboru s vyššou disciplinárnou právomocou; záznam o upustení alebo odpustení sa vykoná
do osobnej karty odsúdeného.
§ 64
Vyznačovanie v osobnom spise
Postup podľa § 58 až 61 zákona sa vyznačí na predpísanom tlačive a v príslušnej evidencii a záznam sa založí do
osobného spisu odsúdeného.
SIEDMA HLAVA
HODNOTENIE A OPUSTENIE ÚSTAVU
Hodnotenie
§ 65
(1)
Na preukázanie plnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného podľa osobitného
predpisu14) vypracúva ústav hodnotenie. Hodnotenie vyžiadané súdom k návrhu na podmienečné prepustenie
odsúdeného obsahuje okrem osobných údajov aj údaje uvedené v rozsudku súdu a údaje
preukazujúce stav plnenia podmienok na podmienečné prepustenie, najmä
a)
hodnotenie správania odsúdeného vo výkone väzby a výkone trestu,
b)
aktivitu odsúdeného a plnenie programu zaobchádzania,
c)
resocializačnú prognózu.
(2)
Hodnotenie podľa odseku 1 musí byť objektívne a konkrétne. V závere hodnotenia sa
uvedie odporúčanie riaditeľa ústavu, či odsúdený
a)
preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a či sa odporúča podmienečné
prepustenie,
b)
čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a či sa odporúča
podmienečné prepustenie s dohľadom,
c)
čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a či sa neodporúča
podmienečné prepustenie,
d)
nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a či sa neodporúča podmienečné
prepustenie.
(3)
Návrh riaditeľa ústavu na podmienečné prepustenie odsúdeného a návrh odsúdeného na
podmienečné prepustenie, ktorý podal prostredníctvom ústavu, sa súdu odošle aj s hodnotením
spracovaným podľa odseku 2. Návrh odsúdeného sa odošle príslušnému súdu do piatich
dní po jeho podaní.
(4)
Hodnotenie podľa odsekov 1 a 2 posudzuje komisia zložená z vedúceho oddelenia výkonu
trestu, pedagóga, psychológa, zo sociálneho pracovníka, z príslušného referenta režimu
a príslušníka zboru z úseku preventívno-bezpečnostnej služby; hodnotenie schvaľuje
riaditeľ ústavu.
(5)
Pedagóg oboznámi odsúdeného so schváleným hodnotením, čo odsúdený potvrdí podpisom
s uvedením dátumu oboznámenia. Po oboznámení odsúdeného s hodnotením a jeho podpise
sa kópia hodnotenia založí do osobného spisu odsúdeného.
(6)
Na verejnom zasadnutí súdu konanom o podmienečnom prepustení sa zúčastní spravidla
pedagóg, ktorý spracoval hodnotenie na odsúdeného.
§ 66
(1)
Pri vypracúvaní hodnotenia odsúdeného na účely rozhodovania v konaní o milosť, o
upustenie od výkonu zvyšku trestu a zmene spôsobu výkonu trestu sa postupuje rovnako
ako pri vypracúvaní hodnotenia odsúdeného pri podmienečnom prepustení.
(2)
K návrhu riaditeľa ústavu na prerušenie výkonu trestu podľa § 63 zákona sa vždy priloží lekárska správa o zdravotnom stave odsúdeného a stanovisko generálneho
riaditeľstva.
(3)
Ak pominuli dôvody prerušenia výkonu trestu, odsúdený nastúpi do výkonu trestu v
ústave, v ktorom trest vykonával pred jeho prerušením. Ak bol odsúdený dodaný do výkonu
trestu príslušníkmi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. c) na základe príkazu súdu, prijíma ho ústav na výkon väzby, ktorý overí v príslušnom
ústave správnosť údajov.
ÔSMA HLAVA
ÚČASŤ ORGÁNOV A ORGANIZÁCIÍ
§ 67
Účasť orgánov a organizácií na zaobchádzaní
(1)
Zástupcovia orgánov a organizácií uvedených v § 66 ods. 1 zákona môžu po dobu výkonu trestu udržiavať s odsúdeným osobný a písomný styk, zaujímať
sa o jeho správanie s cieľom pomáhať mu pri vytváraní podmienok po prepustení z výkonu
trestu.
(2)
Návštevy zástupcov uvedených v odseku 1 sa uskutočňujú v termíne určenom riaditeľom
ústavu. Na ich žiadosť, ak s tým odsúdený súhlasí, ústav poskytne informácie o správaní
odsúdeného.
(3)
Orgány a organizácie uvedené v § 66 ods. 1 zákona sa môžu za podmienok tam ustanovených podieľať najmä na
a)
riešení sociálnych problémov odsúdeného pri vytváraní priaznivých podmienok po prepustení
z výkonu trestu,
b)
organizovaní, zabezpečovaní a uskutočňovaní kultúrno-osvetových činností a vzdelávaní,
c)
materiálno-technickom vybavení učební, miestností pre športovú a záujmovú činnosť,
d)
podpore a pomoci pri uplatňovaní nových metód a spôsobov resocializácie, uskutočňovaní
odborných seminárov a špecializovanej prípravy personálu na zaobchádzanie s odsúdenými.
(4)
Činnosti uvedené v odseku 3 nesmú nahrádzať činnosti, ktorých plnením je poverený
zbor podľa osobitného predpisu15) a ktoré určeným príslušníkom zboru a zamestnancom zboru vyplývajú z popisu služobnej
alebo pracovnej činnosti.
(5)
Ak zástupca uvedený v odseku 1 koná spôsobom ohrozujúcim účel výkonu trestu, poruší
podmienky uvedené v dohode alebo inak porušuje všeobecne záväzné právne predpisy,
ústav navrhne organizácii ukončenie poverenia príslušného zástupcu alebo ukončenie
spolupráce.
§ 68
Spolupôsobenie pri zaobchádzaní
Okrem plnenia úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov súdy a
prokuratúra spolupôsobia s ústavom pri zaobchádzaní s odsúdenými, najmä
a)
účasťou na prednáškach a besedách v rámci právnej výchovy odsúdených,
b)
spoluprácou alebo metodickou pomocou pri uskutočňovaní sociálno-právneho poradenstva
pre odsúdených.
§ 69
Duchovná služba
(1)
Duchovná služba sa poskytuje najmä
a)
vykonávaním bohoslužieb,
b)
individuálnymi rozhovormi, pastoračnými návštevami, spoveďou a vysluhovaním sviatostí,
c)
vedením študijných skupín na výklad náboženskej literatúry,
d)
zabezpečovaním náboženskej literatúry,
e)
podieľaním sa na činnostiach podľa § 67 ods. 3.
(2)
Ústav vytvára podmienky na poskytovanie duchovnej služby; v ústavnom poriadku alebo
ponukových listoch informuje odsúdených o možnosti jej poskytovania.
(3)
Ústav zabezpečuje po dohode s predstaviteľmi cirkví a náboženských spoločností priestory
na bohoslužby, osobné rozhovory duchovného s odsúdenými a spovede. Ústav nesmie vytvárať
podmienky, ktoré by akýmkoľvek spôsobom zvýhodňovali akúkoľvek cirkev alebo náboženskú
spoločnosť na úkor inej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
(4)
Právom odsúdeného zúčastniť sa na duchovných službách nie sú dotknuté ustanovenia
o právach a povinnostiach odsúdeného.
DEVIATA HLAVA
ODLIŠNOSTI VÝKONU TRESTU OSOBITNÝCH KATEGÓRIÍ
Prvý oddiel
Výkon trestu mladistvých
§ 70
Všeobecné ustanovenia
(1)
Ak sa v tejto časti neustanovuje inak, použijú sa na výkon trestu mladistvých ustanovenia
tejto vyhlášky upravujúce výkon trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia.
(2)
U mladistvého sa uplatňujú také spôsoby zaobchádzania, ktoré minimalizujú negatívne
účinky izolácie od spoločnosti. Zaobchádzanie s mladistvým je zamerané najmä na zvyšovanie
vedomia zodpovednosti, samostatnosti, získavanie kvalifikácie a pozitívneho vzťahu
k práci, na vzdelávanie a rozvíjanie záujmovej činnosti.
(3)
Pri zaobchádzaní s mladistvým sa využívajú aj možnosti organizovania kultúrno-osvetových
činností mimo ústavu.
(4)
Na výkon trestu mladistvých, ktorí sú vo výkone trestu za trestné činy uvedené v
§ 81 ods. 2 písm. a) zákona, sa vzťahujú ustanovenia § 81 zákona.
§ 71
Vnútorná diferenciácia
(1)
Mladiství sa podľa intelektových schopností a resocializačnej prognózy umiestňujú
v ústave do dvoch diferenciačných skupín, v ktorých rozsah práv aj obmedzení je rovnaký;
to neplatí u mladistvého podľa § 70 ods. 4, u ktorého sa uplatňuje diferenciácia podľa § 18.
(2)
Mladistvý s nenarušeným intelektom sa umiestňuje do I. diferenciačnej skupiny a podskupiny
a)
I/A pre mladistvých s priaznivou resocializačnou prognózou alebo
b)
I/B pre mladistvých s menej priaznivou resocializačnou prognózou.
(3)
Mladiství so zníženými intelektovými schopnosťami (v pásme subnormy a nižšie) sa
umiestňujú do II. diferenciačnej skupiny a podskupiny
a)
II/A pre mladistvých s priaznivou resocializačnou prognózou alebo
b)
II/B pre mladistvých s menej priaznivou resocializačnou prognózou.
(4)
Pri umiestňovaní do oddielov príslušných diferenciačných podskupín sa prihliada najmä
na vzdelanie, úroveň pracovných schopností, povahové vlastnosti a závažnosť spáchanej
trestnej činnosti.
§ 72
Návštevy
(1)
Trvanie návštevy je vymedzené časovým rozvrhom dňa. Návšteva sa uskutočňuje raz za
týždeň spravidla bez priameho dozoru príslušníka zboru vo vyhradenej miestnosti alebo
na voľnom priestranstve v ústave. Mladistvý môže byť počas návštevy oblečený vo vlastnom
odeve.
(2)
Ak sa v čase návštevy organizujú kultúrne a športové vystúpenia mladistvých, návštevníkom
sa môže povoliť účasť na nich; taktiež možno povoliť prehliadku určených priestorov
ústavu.
§ 73
Vzdelávanie a kultúrno-osvetová činnosť
(1)
Kultúrno-osvetová činnosť mladistvých je zameraná na zvyšovanie ich kultúrnej a vzdelanostnej
úrovne, právneho vedomia, osvojovanie si mravných noriem a pozitívne formovanie občianskych
postojov a morálky.
(2)
Ústav po dohode s príslušným orgánom štátnej správy v školstve, obcou alebo so samosprávnym
krajom (ďalej len „školský orgán“) umožní povinnú školskú dochádzku mladistvým formou
denného štúdia alebo doplnenie základného vzdelania formou denného štúdia v ústave
aj mladistvým, na ktorých sa už povinná školská dochádzka nevzťahuje, ak o to požiadajú.
Ústav zabezpečí spravidla na vlastné náklady vzdelávanie pre negramotných mladistvých.
(3)
Ak mladistvý splnil podmienky pre štúdium na škole poskytujúcej stredné odborné vzdelanie
alebo úplné stredné vzdelanie, umožní sa mu po dohode so školským orgánom študovať
a individuálne sa pripravovať bez dennej dochádzky do školy alebo na praktický výcvik.
(4)
Ústav v spolupráci so školským orgánom zabezpečuje pre mladistvých vyučenie a zaučenie
v rôznych profesiách.
(5)
Mladistvý môže pri kultúrno-osvetových aktivitách a návšteve školského zariadenia
mimo ústavu používať vlastný odev.
(6)
Účasť mladistvého na kultúrno-osvetových aktivitách, povinnej školskej dochádzke
a vzdelávaní, do ktorého bol zaradený, je povinná.
§ 74
Záujmová činnosť
(1)
Záujmová činnosť mladistvých sa vykonáva podľa ich individuálnych predpokladov, záujmov
a resocializačných potrieb. Mladistvému sa umožní vybrať si, v ktorom záujmovom krúžku
chce pracovať; pritom môže pracovať aj vo viacerých záujmových krúžkoch.
(2)
Prehliadka výsledkov záujmovej činnosti mladistvých sa koná spravidla raz za šesť
mesiacov.
§ 75
Príprava na prepustenie
(1)
Príprava mladistvého na prepustenie z výkonu trestu spočíva v skupinových výchovných
postupoch a individuálnom poradenstve, účasti na podujatiach mimo ústavu v sprievode
pedagóga a informatívnych vychádzkach.
(2)
Pred dodaním mladistvého na výkon ochrannej výchovy po prepustení z výkonu trestu
zašle ústav príslušnému výchovnému zariadeniu oznámenie o nadchádzajúcom prepustení
z výkonu trestu a výpis z jeho pedagogickej dokumentácie.
(3)
Ústav podá správu o správaní mladistvého alebo o zdravotnom stave mladistvého jeho
rodičom alebo zákonnému zástupcovi aj bez žiadosti týchto osôb, ak má za to, že je
to potrebné na udržanie alebo zlepšenie kontaktov mladistvého.
Druhý oddiel
Výkon trestu žien
§ 76
Výkon trestu žien
(1)
Výkon trestu žien sa uskutočňuje s prihliadnutím na ich fyziologické a psychické
osobitosti.
(2)
V ubytovniach odsúdených žien sa vytvoria podmienky na pranie osobnej bielizne, vykonávanie
drobných opráv osobných vecí a individuálnu prípravu jednoduchých jedál tepelnou úpravou.
(3)
Pri úprave zovňajšku odsúdených žien sa umožní primerané používanie vlastných kozmetických
prípravkov.
Tretí oddiel
§ 77
Výkon trestu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti
Ak je to účelné a odsúdení prejavia záujem, ústav organizuje pre cudzincov a osoby
bez štátnej príslušnosti kurz štátneho jazyka.
DESIATA HLAVA
ŠPECIALIZOVANÝ VÝKON TRESTU
Prvý oddiel
Výkon trestu v otvorenom oddelení
§ 78
(1)
Do otvoreného oddelenia možno odsúdeného umiestniť
a)
ihneď po pobyte na nástupnom oddiele na základe odporúčania strediska psychodiagnostickej
a konzultačnej činnosti, a ak umiestnenie do tohto oddelenia je odôvodnené súčasným
stavom osobnosti odsúdeného
1.
za trestné činy spáchané z nedbanlivosti,
2.
za ostatné trestné činy, ak nastúpil sám do výkonu trestu na základe nariadenia súdu
a ak umiestnenie do tohto oddelenia je
b)
na základe návrhu pedagóga
1.
spracovaného pri určení programu zaobchádzania,
2.
po vykonaní časti trestu v diferenciačnej skupine „B“;
o umiestnení odsúdeného do otvoreného oddelenia rozhoduje riaditeľ ústavu na návrh
komisie.
(2)
Do otvoreného oddelenia možno podľa odseku 1 písm. b) bod 2 umiestniť odsúdeného
po vykonaní
a)
polovice zvyšku trestu vykonanej v ústave s minimálnym stupňom stráženia, ak mu bol
uložený trest za trestné činy uvedené v osobitnom predpise,16)
b)
tretiny zvyšku trestu vykonanej v ústave s minimálnym stupňom stráženia, ak mu bol
uložený trest v trvaní viac ako päť rokov.
(3)
Do otvoreného oddelenia nemožno umiestniť odsúdeného, ak
a)
záver psychologického vyšetrenia v stredisku psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti
také umiestnenie neodporúča,
b)
súd nariadil ochranné liečenie,
c)
utiekol z výkonu väzby alebo výkonu trestu,
d)
opakovane alebo závažným spôsobom porušil ústavný poriadok vo výkone väzby alebo
vo výkone trestu.
§ 79
(1)
Vedúci otvoreného oddelenia predloží komisii návrh na umiestnenie odsúdeného do uzavretého
ústavu, ak
a)
výkon trestu v otvorenom oddelení neplní u odsúdeného účel,
b)
odsúdený sa opakovane dopustil disciplinárneho previnenia alebo priestupku.
(2)
Ak sa rozhoduje o umiestnení odsúdeného do uzavretého ústavu alebo o ponechaní odsúdeného
v otvorenom oddelení, odsúdený sa vždy umiestni do uzavretého ústavu; odsúdený sa
musí umiestniť do uzavretého ústavu ihneď po zistení dôvodu na predloženie návrhu
podľa odseku 1.
(3)
Odsúdený sa premiestni do uzavretého ústavu vždy, ak súd zmenil spôsob výkonu trestu
preradením odsúdeného do ústavu s iným stupňom stráženia.
Druhý oddiel
Výkon trestu v špecializovaných oddieloch
§ 80
Nástupný oddiel
(1)
Nástupný oddiel sa zriaďuje v každom ústave okrem prípadov uvedených v § 78 ods. 2 zákona. Ak vzhľadom na počet alebo zloženie odsúdených nie je účelné zriadiť nástupný oddiel,
zriadi sa nástupná cela alebo izba (ďalej len „nástupný oddiel“) s primeranou ubytovacou
kapacitou. Nástupný oddiel je oddelený od ostatných ubytovacích priestorov v ústave.
(2)
Odsúdený sa umiestni do nástupného oddielu ihneď po nástupe do výkonu trestu v určenom
ústave. Dĺžka pobytu v nástupnom oddiele je spravidla sedem dní; ak je to účelné,
možno odsúdeného ponechať v nástupnom oddiele aj dlhšie.
(3)
Odsúdenému sa umožní, aby sa vykúpal, ostrihal a oholil, poskytne sa mu ústavný odev,
bielizeň a obuv a podrobí sa potrebným hygienickým a protiepidemickým opatreniam,
zdravotným úkonom a tiež sa mu umožní nadviazať písomný styk s osobami na slobode.
(4)
Riaditeľ ústavu určí príslušníka zboru, ktorý oboznámi odsúdeného na nástupnom oddiele
so zákonom, s touto vyhláškou a ústavným poriadkom. Odsúdenému sa umožní oboznámiť
sa s prostredím ústavu, charakterom prác, ktoré sa v ústave alebo mimo ústavu vykonávajú,
s možnosťami doplniť si vzdelanie alebo rekvalifikovať sa a s možnosťami trávenia
voľného času v ústave.
(5)
Pedagóg na nástupnom oddiele spolupracuje so sociálnym pracovníkom, ktorý najmä získava
poznatky o sociálnej situácii a zisťuje možnosť vzniku sociálnych problémov odsúdeného.
Zistené poznatky zaznamenáva do osobnej karty odsúdeného a u odsúdeného so sociálnymi
problémami založí kartu o sociálnej situácii. V prípade potreby pedagóg prizýva aj
psychológa a ďalších špecialistov v ústave.
§ 81
Oddiel doživotných trestov
(1)
Oddiel doživotných trestov sa zriaďuje v určenom ústave s maximálnym stupňom stráženia.
Oddiel doživotných trestov je oddelený od ostatných ubytovacích priestorov odsúdených
a je zabezpečovaný vnútorným bezpečnostným systémom. Vnútorné zariadenie cely je pripevnené
k podlahe alebo ku stene.
(2)
Do oddielu doživotných trestov sa odsúdený umiestňuje ihneď bez pobytu v nástupnom
oddiele a do diferenciačnej podskupiny „D1“. Do diferenciačnej podskupiny „D2“ možno
odsúdeného umiestniť po vykonaní časti trestu za podmienok ustanovených v odseku 4.
(3)
V oddiele doživotných trestov odsúdený je oddelene umiestnený od ostatných odsúdených,
nezaraďuje sa do aktivít organizovaných pre celý ústav, mimo cely sa pohybuje zásadne
pod dozorom príslušníka zboru, ak je zaradený do práce, prácu vykonáva v cele, kde
je ubytovaný, alebo v priestoroch oddielu určených na tento účel.
(4)
Ak odsúdený dlhodobo plní program zaobchádzania, dodržiava ústavný poriadok a vykazuje
pozitívne zmeny v postoji k trestnej činnosti a v hodnotovej orientácii, možno odsúdeného
zaradiť do diferenciačnej podskupiny „D2“, ktorá je charakteristická zmiernením niektorých
obmedzení výkonu doživotného trestu, najmä
a)
povolením pohybu vo vymedzenom priestore mimo cely,
b)
umožnením kontaktu s ostatnými odsúdenými v diferenciačnej podskupine „D2“,
c)
povolením návštevy priamym kontaktom,
d)
organizovaním skupinových aktivít,
e)
povolením účasti na vybraných aktivitách organizovaných pre celý ústav; odsúdený
sa zúčastňuje na aktivitách zásadne pod priamym dozorom príslušníka zboru.
(5)
O zaradení odsúdeného do diferenciačnej podskupiny „D2“ rozhoduje riaditeľ ústavu
na základe návrhu pedagóga po prerokovaní v komisii.
(6)
Pri zaobchádzaní s odsúdenými umiestnenými v oddiele doživotných trestov sa uplatňujú
programy stabilizujúce fyzický a psychický stav. Pri programe zaobchádzania
a)
odsúdený sa nepodieľa na jeho určení,
b)
zdôrazňuje sa dodržiavanie režimu,
c)
odsúdený sa nepodieľa na organizácii a spravovaní oddielu,
d)
zaobchádzanie je zamerané najmä na dlhodobé udržiavanie stabilného psychického stavu,
potláčanie negatívnych prejavov v správaní, posilňovanie pozitívnych osobnostných
vlastností, vytváranie skutočného pohľadu na seba a na aktuálnu životnú situáciu,
e)
aktivity vo voľnom čase sú obmedzené, odsúdený je zapojený výhradne do aktivít, ktoré
mu určí pedagóg, psychológ alebo psychiater,
f)
odsúdený sa ubytuje v cele.
§ 82
Oddiel špecializovaného zaobchádzania
(1)
Oddiel špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje v ústave so všetkými stupňami stráženia
a s ubytovacou kapacitou spravidla pre 20 odsúdených. O zriadení alebo zrušení oddielu
špecializovaného zaobchádzania rozhoduje generálne riaditeľstvo na návrh riaditeľa
ústavu; súčasťou návrhu na zriadenie je projekt.
(2)
V projekte sa určí účel a pôsobnosť oddielu špecializovaného zaobchádzania, návrh
priestorových a materiálnych podmienok, vnútornej bezpečnosti, personálneho zabezpečenia
a určia sa metódy a postupy plánované pri uskutočňovaní špecializovaného zaobchádzania
s odsúdenými.
(3)
Oddiel špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje pre odsúdených
a)
s duševným ochorením, poruchou osobnosti alebo inými závažnými psychickými problémami
vyžadujúcimi špecializované zaobchádzanie,
b)
s problémami s adaptáciou na podmienky výkonu trestu,
c)
ktorým súd uložil ochranné liečenie.
(4)
O umiestnení odsúdeného do oddielu špecializovaného zaobchádzania alebo zrušení umiestnenia
rozhodne riaditeľ ústavu na návrh pedagóga, psychológa alebo psychiatra po predchádzajúcom
prerokovaní v komisii.
(5)
Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu špecializovaného zaobchádzania
podľa odseku 3 písm. a) sa uplatňuje najmä program intenzívnej liečebno-výchovnej
starostlivosti, kde
a)
odsúdený plní program zaobchádzania a zúčastňuje sa na organizácii a spravovaní oddielu;
pritom sa prihliada na závažnosť stanovenej diagnózy a jeho psychický stav,
b)
zaobchádzanie s odsúdeným je zamerané na jeho psychický stav a odstránenie problémov
vo výkone trestu,
c)
režim a organizácia aktivít sú prispôsobené osobnostným vlastnostiam odsúdených,
psychickému stavu a liečbe,
d)
uplatňujú sa špeciálno-pedagogické, poradenské a terapeutické metódy a skupinové
a individuálne formy práce; ak to podmienky v ústave umožňujú a ak sa tým zlepší psychický
stav odsúdeného, môže byť zaradený do práce na pracovisku v ústave,
e)
odsúdený sa podľa psychického stavu môže zúčastňovať na aktivitách organizovaných
pre celý ústav.
(6)
Za odsúdeného podľa odseku 3 písm. b) sa považuje odsúdený,
a)
ktorý nemá osvojené základné hygienické návyky a sociálne zručnosti,
b)
ktorého intelektové schopnosti sa pohybujú v pásme subnormy a nižšie,
c)
ktorý pre osobnostné vlastnosti nie je schopný vykonávať trest mimo špecializovaného
oddielu,
d)
u ktorého pre fyzické danosti a osobnostné vlastnosti možno predpokladať, že bude
zneužívaný odsúdenými.
(7)
Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu špecializovaného zaobchádzania
podľa odseku 6 sa uplatňuje ochranný program zaobchádzania, v rámci ktorého
a)
odsúdený sa nezúčastňuje na jeho určení a zúčastňuje sa na organizácii a činnosti
oddielu; pritom sa prihliada na úroveň jeho intelektových schopností a zručností,
b)
zaobchádzanie je zamerané na nácvik hygienických návykov, sociálnych zručností, vytváranie
pracovných návykov a zodpovednosti,
c)
časový rozvrh dňa a organizácia aktivít sú prispôsobené osobnostným vlastnostiam
odsúdených, intelektovým schopnostiam a sociálnym zručnostiam,
d)
uplatňujú sa špeciálno-pedagogické, poradenské, skupinové a individuálne formy práce,
e)
odsúdeného možno zaradiť do práce na pracovisku v ústave, ak to podmienky v ústave
umožňujú a odsúdený má na to predpoklady.
(8)
Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu špecializovaného zaobchádzania
podľa odseku 3 písm. c) sa uplatňujú metódy a prostriedky určené na vykonávanie ochranného
liečenia, ako i ustanovený liečebný poriadok.
(9)
Na oddiele špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje miestnosť pre terapeutickú
činnosť a môže sa zriadiť aj dekompenzačná cela pre agresívneho odsúdeného.
(10)
Odsúdenému, ktorý bol umiestnený v špecializovanom oddiele a pominuli dôvody na takéto
umiestnenie, sa určí diferenciačná skupina podľa kritérií určených pre vnútornú diferenciáciu.
Výkon ochranného liečenia
§ 83
(1)
Ochranné liečenie sa počas výkonu trestu vykonáva ambulantným alebo ústavným spôsobom
v určenom psychiatrickom oddelení v ústave a nemocnici pre obvinených a odsúdených
(ďalej len „psychiatrické oddelenie“).
(2)
Počas výkonu trestu možno vykonať dobrovoľné protialkoholické liečenie a protitoxikomanické
liečenie v určenom psychiatrickom oddelení.
(3)
Druhy ochranného liečenia sú
a)
psychiatrické ochranné liečenie,
b)
protitoxikomanické ochranné liečenie,
c)
protialkoholické ochranné liečenie,
d)
sexuologické ochranné liečenie,
e)
ochranné liečenie patologického hráčstva.
§ 84
(1)
Ochranné liečenie sa začne čo najskôr po nástupe do výkonu trestu s prihliadnutím
na kapacitné možnosti psychiatrického oddelenia, a ak to zdravotný stav odsúdeného
umožňuje.
(2)
Ochranné liečenie sa u odsúdeného vykoná, ak bolo uložené popri treste a do konca
výkonu trestu zostávajú najmenej u
a)
psychiatrického ochranného liečenia 2 mesiace,
b)
protitoxikomanického ochranného liečenia 5 mesiacov,
c)
protialkoholického ochranného liečenia 5 mesiacov,
d)
sexuologického ochranného liečenia 3 mesiace,
e)
ochranného liečenia patologického hráčstva 5 mesiacov.
(3)
Ak boli odsúdenému uložené viaceré druhy ochranného liečenia, vykonávajú sa v tomto
poradí:
a)
psychiatrické ochranné liečenie,
b)
sexuologické ochranné liečenie,
c)
protitoxikomanické ochranné liečenie,
d)
protialkoholické ochranné liečenie,
e)
ochranné liečenie patologického hráčstva.
§ 85
(1)
Riaditeľ ústavu a riaditeľ nemocnice pre obvinených a odsúdených zabezpečia, aby
bol psychiatrickému oddeleniu bez zbytočného odkladu predložený zoznam odsúdených,
ktorým bol nariadený výkon ochranného liečenia. V zozname sa vyznačí aj predpokladaný
termín podmienečného prepustenia a dátum ukončenia výkonu trestu.
(2)
Psychiatrické oddelenie oznámi ústavu alebo nemocnici pre obvinených a odsúdených,
v ktorom odsúdený vykonáva trest, termín prijatia odsúdeného na výkon ochranného liečenia.
(3)
Zdravotnícke zariadenie ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest, zabezpečí pred
umiestnením odsúdeného na protialkoholické alebo protitoxikomanické ochranné liečenie
jeho interné vyšetrenie; v prípade protitoxikomanického alebo sexuologického ochranného
liečenia aj vyšetrenie na sexuálne prenosné choroby.
(4)
Ak sa pri psychiatrickom vyšetrení zistí, že odsúdený nie je spôsobilý z dôvodov
duševnej choroby alebo poruchy podrobiť sa ochrannému liečeniu, oznámi riaditeľ ústavu
túto skutočnosť súdu, ktorý výkon ochranného liečenia nariadil, a k oznámeniu pripojí
lekársku správu; rovnopis oznámenia zašle príslušnému psychiatrickému oddeleniu.
§ 86
(1)
Ochranné liečenie je organizované a vykonávané tak, aby sa nenarušil účel výkonu
trestu.
(2)
Pri výkone ústavného psychiatrického a sexuologického ochranného liečenia sa odsúdený
nezaraďuje do práce; potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti vystaví zdravotnícke
zariadenie ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest.
(3)
Pri výkone ústavného alebo ambulantného protialkoholického a protitoxikomanického
ochranného liečenia, ambulantného psychiatrického, sexuologického ochranného liečenia
a ochranného liečenia patologického hráčstva môže byť odsúdený zaradený do práce;
o jeho zaradení rozhoduje riaditeľ ústavu v súlade s určenou zdravotnou klasifikáciou
pre spôsobilosť na prácu.
(4)
Riaditeľ ústavu, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva, oznámi súdu, ktorý ochranné
liečenie uložil, kedy sa začalo s výkonom ochranného liečenia.
§ 87
(1)
Odsúdený, ktorému bolo uložené ambulantné ochranné liečenie alebo bolo na také zmenené,
môže vykonávať ambulantné ochranné liečenie v ústave, ak v ňom pracuje psychiater;
v takom prípade sa v ochrannom liečení pokračuje podľa pokynov psychiatrického oddelenia
v spolupráci s psychiatrom príslušného ústavu. Ak je predpoklad, že opakovaná hospitalizácia
na psychiatrickom oddelení posilní terapeutický efekt, môže byť odsúdený s prerušeným
ústavným ochranným liečením prijatý na preliečovací pobyt. Riaditeľ príslušného ústavu
oznámi súdu, ktorý ochranné liečenie uložil, prijatie a prepustenie odsúdeného z preliečovacieho
pobytu.
(2)
Pred ukončením ochranného liečenia spôsobom podľa odseku 1 je odsúdený premiestnený
z ústavu, v ktorom vykonáva trest, na psychiatrické oddelenie.
§ 88
(1)
Ak počas výkonu trestu boli splnené podmienky na zmenu spôsobu výkonu ochranného
liečenia, podá psychiatrické oddelenie súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie
vykonáva, návrh na zmenu spôsobu jeho výkonu a správu o priebehu a dosiahnutom výsledku
ochranného liečenia (ďalej len „správa“); návrh podá tak, aby súd mohol o zmene spôsobu
výkonu ochranného liečenia rozhodnúť ešte pred prepustením z výkonu trestu.
(2)
Ak nemožno zabezpečiť, aby sa o návrhu na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia
rozhodlo z dôvodu predčasného prepustenia z výkonu trestu, podá riaditeľ ústavu na
podnet psychiatrického oddelenia bez zbytočného odkladu návrh súdu, v obvode ktorého
sa ochranné liečenie vykonáva.
§ 89
(1)
Ak pominuli dôvody na ďalšie trvanie ochranného liečenia, spracuje psychiatrické
oddelenie správu; správu riaditeľ ústavu zašle súdu, v obvode ktorého sa ochranné
liečenie vykonáva.
(2)
Po doručení rozhodnutia o prepustení z ochranného liečenia je odsúdený premiestnený
z psychiatrického oddelenia na ďalší výkon trestu do príslušného ústavu.
§ 90
(1)
Pred prepustením odsúdeného z výkonu trestu vypracuje psychiatrické oddelenie správu,
ktorá musí obsahovať
a)
dĺžku trvania ochranného liečenia,
b)
údaje o priebehu a výsledku ochranného liečenia,
c)
návrh spôsobu výkonu ochranného liečenia po prepustení odsúdeného z výkonu trestu,
ak u odsúdeného trvajú dôvody na ďalší výkon ochranného liečenia.
(2)
Správu podá riaditeľ ústavu najneskôr jeden mesiac pred predpokladaným ukončením
výkonu trestu, ak ide o psychiatrické a sexuologické ochranné liečenie, a najneskôr
tri mesiace, ak ide o protialkoholické, protitoxikomanické ochranné liečenie a ochranné
liečenie patologického hráčstva, súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva.
V prípade predčasného ukončenia výkonu trestu zabezpečí riaditeľ ústavu bez zbytočného
odkladu odoslanie osobného spisu vrátane sprievodného zdravotného záznamu odsúdeného
na psychiatrické oddelenie v ústave, v ktorom odsúdený vykonával ochranné liečenie.
Psychiatrické oddelenie zašle správu v dvoch vyhotoveniach spolu s nariadením výkonu
ochranného liečenia bezodkladne súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva.
Osobný spis vrátane sprievodného zdravotného záznamu sa vráti ústavu, z ktorého bol
odsúdený prepustený.
(3)
Ak súd rozhodol o pokračovaní ústavného ochranného liečenia po prepustení z výkonu
trestu v zdravotníckom zariadení alebo na takýto spôsob výkonu ochranné liečenie zmenil,
postupuje sa podľa osobitného predpisu.17) Prepravu odsúdeného z ústavu do zdravotníckeho zariadenia zabezpečí ústav v súčinnosti
so súdom, ktorý ochranné liečenie nariadil.
(4)
Ak súd rozhodol o prerušení výkonu trestu a nariadil umiestnenie odsúdeného v detenčnom
ústave alebo ak súd rozhodol o umiestnení odsúdeného do detenčného ústavu po výkone
trestu,18) ústav postupuje primerane ako v odseku 3.
§ 91
O každom vykonanom ochrannom liečení psychiatrické oddelenie vypracuje podrobnú lekársku
správu, ktorá obsahuje údaje o priebehu a výsledkoch ochranného liečenia; správu založí
do sprievodného zdravotného záznamu odsúdeného.
§ 92
Oddiel s bezpečnostným režimom
(1)
Oddiel s bezpečnostným režimom sa zriaďuje s ubytovacou kapacitou spravidla pre 10
odsúdených. Ak nie je predpoklad ubytovaciu kapacitu naplniť a v ústave je odsúdený
spĺňajúci kritériá pre umiestnenie do oddielu s bezpečnostným režimom, zriadi sa cela
s bezpečnostným režimom umiestnená v oddelenom priestore alebo na návrh riaditeľa
ústavu premiestni generálne riaditeľstvo odsúdeného do iného ústavu, kde je oddiel
s bezpečnostným režimom zriadený. O zriadení alebo zrušení oddielu s bezpečnostným
režimom rozhoduje generálne riaditeľstvo na návrh riaditeľa ústavu; súčasťou návrhu
na zriadenie je projekt.
(2)
Odsúdený umiestnený do oddielu s bezpečnostným režimom sa ubytuje do jednomiestnej
alebo dvojmiestnej cely. Cela je vybavená rádioprijímačom a odsúdenému možno povoliť,
aby mal na cele vlastný televízny prijímač alebo televízny prijímač môže inštalovať
ústav. Na sledovanie televízneho vysielania sa spravidla využíva miestnosť určená
na tento účel. Chodba a v prípade potreby aj iné priestory oddielu sú zabezpečené
kamerovým systémom. Cela je vybavená privolávacím signalizačným zariadením. Vnútorné
zariadenie cely je pripevnené k podlahe alebo ku stene. V oddiele vykonáva nepretržitú
službu príslušník zboru, ktorý kontroluje pohyb a činnosť odsúdeného.
(3)
O umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom alebo zrušení umiestnenia
rozhodne riaditeľ ústavu na návrh pedagóga alebo úseku preventívno-bezpečnostnej služby
a po predchádzajúcom prerokovaní v komisii.
(4)
V oddiele s bezpečnostným režimom
a)
cela sa vždy uzamyká,
b)
odsúdený sa nepodieľa na určení programu zaobchádzania a samospráva sa nezriaďuje,
c)
pri zaobchádzaní sa zdôrazňuje bezpečnostné hľadisko a režim,
d)
odsúdený môže byť zaradený do práce len na pracovisko osobitne zriadené na tento
účel; v takom prípade pridelenú prácu vykonáva v cele,
e)
záujmovú činnosť odsúdený vykonáva len v cele a na základe povolenia pedagóga,
f)
vybrané televízne programy môže sledovať spravidla len v kultúrnej miestnosti a s
povolením pedagóga; ak je televízny prijímač umiestnený v cele, inštaluje sa technické
zariadenie umožňujúce jeho ovládanie,
g)
obmedzenia sa uplatňujú aj v zdravotníckom zariadení,
h)
zaobchádzanie je zamerané najmä na potláčanie negatívnych prejavov v správaní,
i)
disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu sa vykonáva zásadne oddelene
od ostatných odsúdených.
(5)
Riaditeľ ústavu najmenej raz za šesť mesiacov preskúmava opodstatnenosť umiestnenia
odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom na základe hodnotenia správania, odporúčania
psychologického alebo psychiatrického vyšetrenia a bezpečnostných rizík.
(6)
Ustanovenia odsekov 3 až 5 sa nevzťahujú na odsúdených uvedených v § 82 zákona.
§ 93
Osobitný oddiel
(1)
Osobitný oddiel sa zriaďuje podľa potreby v určenom ústave; o zriadení alebo zrušení
oddielu rozhoduje generálne riaditeľstvo.
(2)
Na zabezpečenie zákonných podmienok výkonu trestu v osobitnom oddiele vypracuje generálne
riaditeľstvo projekt obsahujúci technické, bezpečnostné a organizačné podmienky.
§ 94
Uzavretý oddiel
(1)
Uzavretý oddiel sa zriaďuje v každom ústave. Uzavretý oddiel pozostáva z ciel disciplinárnych
trestov, zo služobnej miestnosti a z miestnosti na odloženie vecí odsúdených umiestnených
v celách uzavretého oddielu. Ak v ústave nemožno zriadiť uzavretý oddiel, zriadia
sa cely disciplinárnych trestov umiestnené v oddelenom priestore. Chodba a v prípade
potreby aj iné priestory oddielu sú zabezpečené kamerovým systémom. Cely sú vybavené
signalizačným zariadením.
(2)
Vnútorné zariadenie v cele uzavretého oddielu je pripevnené k podlahe alebo ku stene.
Cely sú zriaďované pre dvoch, najviac pre štyroch odsúdených. Cela je vybavená lôžkom,
stoličkou, stolíkom, poličkou na uloženie vecí, umývadlom s pitnou vodou, hygienickým
zariadením, elektrickým osvetlením a signalizačným zariadením. V čase vyhradenom na
spánok sa odsúdenému poskytne matrac, podhlavník, prikrývka a lôžková bielizeň.
(3)
Odsúdenému umiestnenému v uzavretom oddiele sa určí jednotný ústavný výstroj a povolí
sa mu ponechať si základné potreby osobnej hygieny a ďalšie potreby osobnej hygieny,
základné potreby na korešpondenciu a potreby na stravovanie. Odsúdenému sa umožní
čítať dennú tlač a časopisy, ak ich má predplatené podľa § 35 ods. 1 zákona, čítať vlastné knihy alebo knihy z knižnice, ak ich mal pri sebe pri umiestnení do
uzavretého oddielu.
(4)
Odsúdený vykonávajúci disciplinárny trest podľa § 52 ods. 2 písm. f) a g) zákona môže byť v cele umiestnený sám, ak sú na to bezpečnostné dôvody alebo ak nie sú vo
výkone tohto disciplinárneho trestu súčasne aspoň dvaja odsúdení.
(5)
Kontrolu pohybu a činnosti odsúdeného počas výkonu disciplinárneho trestu vykonáva
určený príslušník zboru.
§ 95
Oddiel odsúdených so zdravotným postihnutím
(1)
O zriadení oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím v ústave rozhoduje generálne
riaditeľstvo. Oddiel sa zriaďuje v nemocnici pre obvinených a odsúdených a podľa počtov
odsúdených so zdravotným postihnutím, potrieb ústavov a rozhodnutia generálneho riaditeľstva,
aj v určenom ústave.
(2)
O umiestnení odsúdeného do oddielu so zdravotným postihnutím rozhoduje generálne
riaditeľstvo na návrh a po vyšetrení zdravotného stavu v nemocnici pre obvinených
a odsúdených; súčasťou návrhu je lekárska správa odôvodňujúca umiestnenie. Do oddielu
odsúdených so zdravotným postihnutím sa umiestni odsúdený podľa § 84 ods. 1 zákona.
(3)
Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím
a)
vonkajšia a vnútorná diferenciácia sa uplatňuje podľa stupňa a závažnosti zdravotného
postihnutia a kriminálneho narušenia odsúdeného,
b)
odsúdenému sa umožní podieľať na určení programu zaobchádzania, pri ktorom sa prihliada
na jeho zdravotné postihnutie,
c)
režim a organizácia aktivít sú prispôsobené zdravotným obmedzeniam odsúdených, najmä
stupňu a závažnosti zdravotného postihnutia,
d)
zaobchádzanie sa môže uskutočňovať formou komunitného systému a samosprávy,
e)
dôraz sa kladie na poradenstvo v rámci zaobchádzania a režim,
f)
zaobchádzanie je zamerané najmä na obmedzenia vyplývajúce zo zdravotného postihnutia,
posilňovanie pozitívnych osobnostných vlastností, vytváranie reálneho obrazu o sebe,
nácvik sociálnych zručností, zvyšovanie morálneho a právneho vedomia a prosociálnosť,
hodnotovú orientáciu, sebarealizáciu a vytváranie zdravého sebavedomia,
g)
odsúdenému sa umožní s prihliadnutím na jeho zdravotné postihnutie rozvíjať a rozširovať
okruh záujmov, zúčastňovať sa osvetových, kultúrnych, vzdelávacích a športových aktivít,
ak to podmienky ústavu umožňujú,
h)
odsúdený môže byť zaradený do práce na vhodné pracovisko, ak je v nemocnici pre obvinených
a odsúdených alebo v ústave zriadené; do práce sa zaradí na návrh lekára alebo s jeho
súhlasom, ak odsúdený požiadal o zaradenie,
i)
podľa pokynov lekára sa vykonáva liečebno-preventívna a rehabilitačná starostlivosť;
na vychádzkach sa odsúdený zúčastňuje na odporúčanie lekára.
(4)
Premiestnenie z oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím do oddielu s príslušnou
diferenciačnou skupinou môže navrhnúť riaditeľ nemocnice pre obvinených a odsúdených
po predchádzajúcom posúdení lekárskou poradnou komisiou, ak odsúdený už nevyžaduje
sústavnú liečebno-preventívnu a rehabilitačnú starostlivosť, z dôvodu, že
a)
podľa rozhodnutia príslušného orgánu bolo zrušené zníženie pracovnej schopnosti,
b)
liečebno-preventívnou a rehabilitačnou starostlivosťou bolo dosiahnuté zlepšenie
zdravotného stavu, ktoré obnovilo jeho pracovnú schopnosť,
c)
liečebno-preventívnou a rehabilitačnou starostlivosťou bolo dosiahnuté zlepšenie,
ktoré umožňuje umiestnenie medzi odsúdených bez zdravotného postihnutia.
§ 96
Výstupný oddiel
(1)
Výstupný oddiel sa zriaďuje v ústavoch so všetkými stupňami stráženia; ubytovacia
kapacita oddielu je spravidla desať odsúdených. Ak v ústave nie je predpoklad ubytovaciu
kapacitu naplniť, výstupný oddiel sa nezriadi. Ak ubytovacia kapacita nie je dlhodobo
naplnená, oddiel sa zruší. O zriadení alebo zrušení výstupného oddielu rozhoduje riaditeľ
ústavu. Súčasťou návrhu na zriadenie je projekt. Výstupný oddiel musí byť oddelený
od ostatných ubytovacích priestorov ústavu.
(2)
Účelom výstupného oddielu je pripraviť odsúdeného na podmienky po prepustení z výkonu
trestu. Odsúdenému sa umožní získať potrebné informácie a praktické zručnosti a zručnosti
uľahčujúce návrat do života po prepustení z výkonu trestu. V zaobchádzaní sa uprednostňuje
individuálny prístup.
(3)
Do výstupného oddielu sa odsúdený umiestni spravidla šesť mesiacov pred jeho očakávaným
prepustením z výkonu trestu.
(4)
Z výstupného oddielu sa premiestni odsúdený, ktorý svojím správaním, prístupom k
plneniu programu zaobchádzania, plneniu povinností a stanovených úloh narúša organizovanú
činnosť na oddiele; ak sa také správanie odsúdeného zistí až počas jeho umiestnenia
vo výstupnom oddiele, odsúdený sa umiestni späť na oddiel príslušnej diferenciačnej
skupiny alebo príslušný špecializovaný oddiel; rovnako sa postupuje u odsúdeného,
ktorý zneužil zmiernenia výkonu trestu uvedené v odseku 7.
(5)
O umiestnení odsúdeného do výstupného oddielu rozhoduje riaditeľ ústavu na návrh
pedagóga a odporúčanie komisie; rovnako sa postupuje aj pri jeho premiestnení z výstupného
oddielu. Umiestnenie odsúdeného do výstupného oddielu nie je dôvodom na vyradenie
z práce; ak je to účelné, možno odsúdeného zaradiť do práce na iné pracovisko.
(6)
Vo výstupnom oddiele sa pre odsúdených zriaďujú aj priestory pre samoobslužné činnosti,
najmä prípravu jedla, stolovanie, pranie, sušenie, žehlenie odevu a bielizne. Odsúdení
sa vo výstupnom oddiele spravidla ubytujú v dvojmiestnych až štvormiestnych izbách
s primeranou individuálnou úpravou.
(7)
Na zmiernenie obmedzení výkonu trestu a s cieľom plniť úlohy oddielu uvedené v odseku
2 sa odsúdenému môže povoliť, aby
a)
telefonoval bez obmedzenia,
b)
navštívil kultúrne, osvetové a športové aktivity mimo ústavu za účasti pedagóga,
c)
prijímal návštevy blízkych osôb najmenej raz za dva týždne, a to zásadne priamym
kontaktom; pritom môže používať vlastný odev,
d)
navštívil blízke osoby mimo ústavu na čas najviac 24 hodín spravidla raz za dva mesiace;
odsúdený sa môže pohybovať iba v určenom mieste uvedenom v povolení na opustenie ústavu;
to neplatí, ak ide o odsúdeného v maximálnom stupni stráženia,
e)
podľa § 85 ods. 3 zákona opustil ústav na účel udržania, zintenzívnenia alebo nadviazania rodinných vzťahov,
riešenia aktuálnych sociálnych problémov a praktického nácviku niektorých sociálnych
zručností.
(8)
Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do výstupného oddielu
a)
sa činnosť organizuje prostredníctvom zásad komunitného systému a samosprávy a odsúdený
sa aktívne podieľa na programe zaobchádzania,
b)
dôraz sa kladie na poradenstvo, nácvik sociálnych zručností, na pracovné uplatnenie
a zintenzívnenie kontaktu s pôvodným sociálnym prostredím, ak pozitívne vplývalo na
odsúdeného,
c)
aktivity, do ktorých je odsúdený zapájaný, sú zamerané predovšetkým na poskytovanie
potrebných praktických informácií o spoločenskom živote, najmä v sociálnej a právnej
oblasti, o možnostiach ďalšieho vzdelávania a o možnostiach zamestnať sa,
d)
uplatňujú sa aktivity zamerané na záťažové situácie v súvislosti s prepustením z
výkonu trestu.
Tretí oddiel
§ 97
Samospráva
(1)
Samosprávu odsúdených usmerňuje a kontroluje príslušný pedagóg a v otvorenom oddelení
vedúci otvoreného oddelenia. Členovia samosprávy sa s pedagógom alebo vedúcim otvoreného
oddelenia stretávajú najmenej raz za mesiac; zo stretnutia sa vyhotovuje záznam.
(2)
Členovia samosprávy informujú najmenej raz za mesiac o svojej činnosti ostatných
odsúdených.
(3)
Do samosprávy sa volia odsúdení podľa § 86 ods. 2 zákona. Samosprávu tvoria predseda a členovia zodpovední za úsek
a)
zamestnávania, výkonu prác v ústave a výkonu prospešných prác mimo ústavu,
b)
kultúrno-osvetovej činnosti a vzdelávania,
c)
disciplíny a poriadku.
(4)
Člen samosprávy zodpovedný za úsek zamestnávania a výkonu prác zastupuje odsúdených
zaradených do práce, do výkonu prác v ústave a výkon prospešných prác mimo ústavu,
pritom najmä
a)
predkladá návrhy, podnety, žiadosti a sťažnosti týkajúce sa zamestnávania, výkonu
prác a výkonu prospešných prác mimo ústavu na zasadnutiach samosprávy,
b)
na pracovisku sa podieľa na organizácii plnenia pracovných úloh,
c)
podieľa sa na organizovaní odsúdených do odborného vzdelávania a rekvalifikačných
kurzov,
d)
organizuje odsúdených do výkonu prác pre ústav, výkon prospešných prác mimo ústavu
a vedie pomocnú evidenciu,
e)
podieľa sa na riešení otázok týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
a ochrany pred požiarmi.
(5)
Člen samosprávy zodpovedný za úsek kultúrno-osvetovej činnosti a vzdelávania zastupuje
odsúdených pri zabezpečovaní a organizovaní kultúrno-osvetovej činnosti a vzdelávania,
pritom najmä
a)
podieľa sa na zabezpečovaní a organizovaní besied, prednášok, kvízov a iných aktivít
pre odsúdených,
b)
podieľa sa na organizovaní záujmových krúžkov a vzdelávacích aktivít, a ak je to
vhodné, vedie záujmové krúžky,
c)
zhromažďuje materiály pre ústavný časopis, ústavné audiovizuálne relácie,
d)
podieľa sa na organizovaní a zabezpečovaní poriadku a disciplíny na vyučovaní, kontroluje
dochádzku a zistené nedostatky predkladá pedagógovi na riešenie,
e)
podieľa sa na organizovaní športových podujatí a súťaží.
(6)
Člen samosprávy zodpovedný za úsek disciplíny a poriadku najmä
a)
kontroluje dodržiavanie čistoty, poriadku a hygieny na oddiele a zistené nedostatky
predkladá na riešenie samospráve a pedagógovi,
b)
organizuje s ostatnými členmi samosprávy so súhlasom pedagóga súťaže odsúdených,
ktoré sú zamerané na držiavanie poriadku, čistoty a skultúrňovanie izieb, oddielu
a ústavu; výsledky uverejňuje na nástenkách, v ústavnom časopise, reláciách a pedagógovi
oznamuje ich výsledky,
c)
organizuje riešenie nedostatkov zistených pri udržiavaní disciplíny a poriadku.
(7)
Na úseku disciplíny a poriadku okrem členov samosprávy pôsobia aj vedúci izieb alebo
ciel a služba z radov odsúdených, ktorých určí pedagóg; títo sa spolu s členom samosprávy
zodpovedným za úsek disciplíny a poriadku podieľajú na zabezpečovaní poriadku, disciplíny,
čistoty a hygieny vo všetkých priestoroch oddielu.
(8)
Obsahom služby je koordinácia činnosti odsúdených so stanoveným režimom a časovým
rozvrhom dňa. Odsúdený počas výkonu služby plní pokyny určeného príslušníka zboru
vykonávajúceho službu v ubytovni odsúdených a úlohy vyplývajúce z povinností odsúdeného
vykonávajúceho službu. Odsúdeného určeného do služby a za vedúceho izby alebo cely
oboznámi s povinnosťami pedagóg, ktorý zabezpečuje aj jeho pravidelné preškoľovanie.
Povinnosti odsúdeného vykonávajúceho službu a vedúceho izby alebo cely sa zverejnia
na mieste prístupnom odsúdeným.
(9)
Počas výkonu služby je odsúdený označený nápisom „Služba“. Formu označenia a spôsob
nosenia určí riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru.
(10)
Odsúdený určený za vedúceho izby alebo cely usmerňuje činnosť odsúdených ubytovaných
na izbe alebo cele tak, aby bol zabezpečený poriadok, čistota a časový rozvrh dňa.
Samospráve oznamuje poruchy a nedostatky na izbe alebo cele, najmä hlási každé poškodenie
inventára s uvedením mena a priezviska odsúdeného, ktorý škodu spôsobil.
Štvrtý oddiel
§ 98
Osobné údaje a odoberanie identifikačných znakov
(1)
Osobné údaje odsúdeného podľa § 99 zákona sa zhromažďujú v elektronickej podobe v súbore evidencie väzňov s vyhradenými prístupovými
právami. Okruh príslušníkov zboru a zamestnancov zboru, ktorí majú prístupové práva,
určí generálny riaditeľ zboru. Vybrané údaje, ktoré sú nevyhnutné na bezprostrednú
identifikáciu odsúdeného, sa uvedú aj v osobnom spise a osobnej karte odsúdeného.
(2)
Odsúdený uvedie sledované údaje počas vyšetrenia v stredisku psychodiagnostickej
a konzultačnej činnosti alebo pedagógovi a psychológovi v nástupnom oddiele v ústave
a na ich overenie môže zbor využívať dostupné informačné zdroje. Získavanie vybraných
fyzických, fyziognómických a biologických identifikačných znakov vykonáva osoba rovnakého
pohlavia.
(3)
Uverejňovať možno iba sumárne údaje v rozsahu niektorých identifikačných znakov,
údajov a anamnestických údajov podľa § 99 zákona tak, aby nebolo možné identifikovať konkrétnu osobu.
TRETIA ČASŤ
PREPUSTENIE Z VÝKONU TRESTU
§ 99
Prepustenie z výkonu trestu
(1)
V ústave sa s dvojmesačným predstihom vyhotovuje zoznam odsúdených, ktorí majú byť
prepustení z výkonu trestu. Na základe zoznamu sa spracuje o každom odsúdenom oznámenie
o nadchádzajúcom prepustení osoby z výkonu trestu, ktoré sa zašle príslušnému orgánu
miestnej štátnej správy. Pri prepustení cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti
sa postupuje podľa osobitného predpisu.19)
(2)
Pred prepustením sa s každým odsúdeným vykoná pohovor, v ktorom sa poučí o povinnosti
prevziať si bez zbytočného odkladu na príslušnom útvare Policajného zboru v mieste
trvalého pobytu preukaz totožnosti a tiež sa poučí o zákonných podmienkach osvedčenia
sa v skúšobnej dobe v prípade podmienečného prepustenia a zahladenia odsúdenia.
(3)
Pri pohovore podľa odseku 2 sa odsúdený poučí o právach a povinnostiach uchádzačov
o zamestnanie a o tom, že je v jeho záujme, aby sa najneskôr do troch dní dostavil
k sociálnemu pracovníkovi príslušnému podľa miesta trvalého pobytu, k zamestnávateľovi
alebo na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
(4)
Po skončení pohovoru podľa odsekov 2 a 3 sa odsúdenému predloží na podpis vyhlásenie,
že bol o skutočnostiach uvedených v predchádzajúcich odsekoch pri prepustení poučený
a vydá sa mu potvrdenie o jeho prepustení.
(5)
Pred prepustením sa odsúdenému umožní, aby sa osprchoval, oholil, vykoná sa lekárska
prehliadka a vydajú sa mu osobné veci, doklady osobnej totožnosti a finančné prostriedky,
ktoré má v úschove ústavu.
(6)
Prepúšťanie odsúdených z výkonu trestu sa uskutočňuje v čase od 08.00 do 15.00 hodiny,
a to aj tých odsúdených, ktorým sa trest skončí pred 08.00 hodinou nasledujúceho dňa.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 100
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
(1)
K návrhu na upustenie od výkonu zvyšku trestu podľa § 64 zákona sa vždy pripojí správa o zdravotnom stave odsúdeného vypracovaná lekárom a stanovisko
generálneho riaditeľstva.
(2)
Prostriedkami audiovizuálnej techniky sa na účely tejto vyhlášky rozumejú najmä fotoaparát,
kamera, vysielacie a záznamové zariadenie a mobilný telefón.
(3)
Pri zahladzovaní disciplinárneho trestu sa postupuje podľa tejto vyhlášky aj vtedy,
ak bol disciplinárny trest uložený pred nadobudnutím jej účinnosti.
(4)
Ak odsúdený samostatne opustí ústav z dôvodov uvedených v zákone, ústav postupuje
podľa osobitného predpisu.20)
§ 101
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2006 okrem § 29 ods. 5, § 30 ods. 4, § 33 a § 37, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2007.
Daniel Lipšic v. r.
2)
§ 1 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3)
§ 52 zákona č. 48/2002 Z. z.
5)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z.
6)
Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia
a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení
neskorších predpisov.
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7)
Zákon č. 576/2004 Z. z.
8)
§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
9)
Napríklad zákon č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia, vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 79/1997 Z. z. o opatreniach na predchádzanie prenosným ochoreniam v znení vyhlášky č. 54/2000 Z. z.
10)
Napríklad zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
11)
Napríklad zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
12)
§ 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
15)
Zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.
17)
§ 43 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy.
18)
§ 81 zákona č. 300/2005 Trestného zákona.
19)
§ 52 zákona č. 48/2002 Z. z.