247/2006 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.06.2006 do 31.08.2007
Predpis bol zrušený predpisom 355/2007 Z. z.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.06.2006 - 31.08.2007 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 247/2006 Z. z. |
| Názov: | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci |
| Typ: | Nariadenie vlády |
| Dátum schválenia: | 05.04.2006 |
| Dátum vyhlásenia: | 04.05.2006 |
| Dátum účinnosti od: | 01.06.2006 |
| Dátum účinnosti do: | 31.08.2007 |
| Autor: | Vláda Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 126/2006 Z. z. | Zákon o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 355/2007 Z. z. | Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
247
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
z 5. apríla 2006
o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci
Vláda Slovenskej republiky podľa § 44 písm. f) zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov nariaďuje:
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Toto nariadenie vlády ustanovuje
a)
triedy práce podľa celkového priemerného energetického výdaja a im prislúchajúce
prípustné hodnoty podmienok tepelno-vlhkostnej mikroklímy (ďalej len „mikroklimatické
podmienky“),
b)
limitné hodnoty dlhodobo únosnej záťaže teplom a krátkodobo únosnej záťaže teplom
u aklimatizovaných a neaklimatizovaných zamestnancov1) a z nich vyplývajúce únosné doby práce,
c)
ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži chladom,
d)
prípustné povrchové teploty pevných materiálov a teploty kvapalín, s ktorými prichádza
do kontaktu pokožka zamestnanca,
e)
pitný režim zamestnancov.
(2)
Toto nariadenie vlády sa nevzťahuje na špecifické činnosti podľa osobitných predpisov.2)
(3)
Definície pojmov, veličiny a jednotky na hodnotenie záťaže teplom a chladom sú uvedené
v prílohe č. 1.
§ 2
Triedy práce, optimálne a prípustné mikroklimatické podmienky
(1)
Triedy práce podľa celkového energetického výdaja vynakladaného na efektívnu dobu
práce sú uvedené v prílohe č. 2 tabuľke č. 1; počas tejto doby sa energetický výdaj vypočíta ako časovo vážený priemer z energetického
výdaja vynakladaného na hlavnú a vedľajšiu činnosť; ak trvanie vedľajšej pracovnej
činnosti presiahne 30 % efektívnej doby práce, hodnotia sa obidve činnosti samostatne.
(2)
Zamestnávateľ zabezpečí na pracovisku pre zamestnancov optimálne mikroklimatické
podmienky v teplom aj chladnom období roka. Predpoklady na optimálne mikroklimatické
podmienky má vytvoriť stavebné riešenie budovy; tam, kde to neumožňuje stavebné riešenie
budovy, treba tieto podmienky zabezpečiť technickým zariadením. Na účely tohto nariadenia
vlády mikroklimatické podmienky sa stanovujú v závislosti od tepelnej produkcie organizmu
zamestnanca, ktorá je daná spôsobom a intenzitou vykonávanej práce, pričom tepelná
produkcia organizmu sa rovná energetickému výdaju.
(3)
Na pracoviskách, na ktorých sa vykonáva dlhodobá práca a nemožno na nich zabezpečiť
optimálne mikroklimatické podmienky podľa odseku 2, zamestnávateľ zabezpečí prípustné
mikroklimatické podmienky s výnimkou pracovísk vyžadujúcich osobitné tepelné podmienky
alebo pracovísk, na ktorých nemožno technickými prostriedkami odstrániť záťaž teplom
alebo chladom z technologických procesov, a s výnimkou mimoriadne chladných a mimoriadne
teplých dní.
(4)
Optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy, ktorými sú
operatívna teplota, rýchlosť prúdenia vzduchu a relatívna vlhkosť, pre teplé a chladné
obdobie roka na uzavretých pracoviskách sú uvedené v prílohe č. 2 tabuľkách č. 2a a 2b.
(5)
Na pracoviskách, na ktorých sa vykonávajú práce zaradené do tried 1a, 1b a 1c uvedené
v prílohe č. 2 tabuľke č. 1, musia byť navyše splnené tieto požiadavky:
a)
rozdiel teploty vzduchu medzi úrovňou hlavy a členkov nie je väčší ako 3 K,
b)
asymetria teploty sálania od okien alebo od iných chladných zvislých povrchov nie
je väčšia ako 10 K,
c)
asymetria teploty sálania od teplého stropu alebo od iných vodorovných povrchov nie
je väčšia ako 5 K.
(6)
Ožiarenosť hlavy sálavým teplom nesmie byť väčšia ako 200 W.m-2; pri priamom slnečnom žiarení cez osvetľovacie otvory má byť vzájomná poloha otvorov,
protislnečných clôn a stálych pracovných miest riešená tak, aby počas pracovnej zmeny
neboli hlavy zamestnancov vystavené priamemu slnečnému žiareniu viac ako 10 minút.
(7)
Rozsah prípustných hodnôt relatívnej vlhkosti vzduchu je pri dlhodobej práci 30 %
až 70 % v chladnom aj teplom období roka; ak relatívna vlhkosť na pracovisku trvale
prekračuje 90 %, zamestnávateľ zabezpečí účinné náhradné opatrenia.
§ 3
Únosné mikroklimatické podmienky pri záťaži teplom
(1)
Na pracoviskách, na ktorých sú prekračované hodnoty prípustných mikroklimatických
podmienok v dôsledku záťaže teplom z technologických zdrojov, a na ostatných pracoviskách
za mimoriadne teplých dní sa doba práce upraví tak, aby neboli prekročené dlhodobo
a krátkodobo únosné mikroklimatické podmienky; únosné mikroklimatické podmienky sú
určené dlhodobo a krátkodobo únosnou záťažou teplom.
(2)
Dlhodobo únosná záťaž teplom je limitovaná množstvom vody vylúčenej z organizmu potením
a dýchaním; limitné hodnoty u aklimatizovaných i neaklimatizovaných zamestnancov sú
uvedené v prílohe č. 2 tabuľke č. 3.
(3)
Krátkodobo únosná záťaž teplom je limitovaná množstvom akumulovaného tepla v organizme,
ktoré nesmie u aklimatizovaných i neaklimatizovaných zamestnancov prekročiť 180 kJ.m-2, čomu zodpovedá vzostup teploty telesného jadra o 0,8 K, vzostup priemernej teploty
kože o 3,5 K a vzostup srdcovej frekvencie na hodnotu maximálne 150.min-1.
(4)
Dlhodobo a krátkodobo únosné doby práce pri zvýšenej záťaži teplom u mužov aj u žien
sa určujú v závislosti od triedy energetickej náročnosti práce podľa prílohy č. 2 tabuľky č. 1 a od mikroklimatických podmienok pre aklimatizovaných i neaklimatizovaných zamestnancov
podľa tabuliek č. 4a až 4o.
(5)
Tepelná záťaž smerovaným sálaním silných zdrojov sa má vyhodnotiť pre každé exponované
pracovné miesto s využitím primeranej metódy hodnotenia pomocou stereoteploty, asymetrie
teploty sálania alebo podľa ukazovateľa WBGT; pri zdrojoch sálavého tepla, pri ktorých
stereoteplota na pracovnom mieste prekračuje 43 oC, alebo ak ožiarenosť prekračuje 700 W.m-2, použije sa ochrana proti sálavému teplu.
§ 4
Ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži chladom
(1)
Práca pri teplotách nižších, ako sú minimálne prípustné teploty uvedené v prílohe č. 2 tabuľkách č. 2a a 2b pre danú triedu práce, sa môže vykonávať na otvorených a polootvorených pracoviskách,
ako aj v uzavretých priestoroch, v ktorých sa nízka teplota musí udržiavať z technologických
dôvodov.
(2)
Na ochranu zdravia zamestnancov vykonávajúcich dlhodobo práce na pracoviskách, na
ktorých je operatívna teplota 10 oC až 4 oC, zamestnávateľ zabezpečí ohrievareň.
(3)
Pri dlhodobej práci na pracovisku s operatívnou teplotou nižšou ako 4 oC zamestnávateľ zabezpečí
a)
ohrievareň s vybavením na prehrievanie rúk,
b)
ochranný odev s tepelným odporom, ktorý zabezpečí tepelne neutrálne podmienky pre
ľudský organizmus.
Ak rýchlosť prúdenia vzduchu prekračuje 1,8 m.s-1, musia tepelnoizolačné vlastnosti odevu splniť uvedené podmienky v závislosti od
teploty vzduchu korigovanej podľa skutočnej rýchlosti prúdenia vzduchu na pracovnom
mieste. Teplota vzduchu korigovaná podľa rýchlosti prúdenia vzduchu je uvedená v prílohe č. 2 tabuľke č. 5.
Ak tepelný odpor ochranného odevu nestačí na zabezpečenie tepelne neutrálnych podmienok
pre ľudský organizmus, práca sa prerušuje a zamestnancom sa umožní odpočinok v ohrievarni.
Na účely tohto nariadenia vlády odev zamestnancov je štandardizovaný podľa pracovných
podmienok.
(4)
Zamestnávateľ zabezpečí, aby zamestnanec s nechránenou pokožkou nevykonával prácu
na pracovisku s teplotou vzduchu korigovanou podľa rýchlosti prúdenia vzduchu nižšou
ako –30 oC.
§ 5
Prípustné povrchové teploty pevných materiálov a teploty kvapalín, s ktorými prichádza
do kontaktu pokožka zamestnanca
(1)
Povrchová teplota pevných materiálov, strojov a technických zariadení pri trvaní
dotyku s nekrytým povrchom tela zamestnanca počas celej pracovnej zmeny nesmie byť
vyššia ako 43 oC, pričom dotyková plocha nesmie presiahnuť 10 % povrchu tela alebo 10 % povrchu hlavy
zamestnanca.
(2)
Teplota kvapalín, ktoré prichádzajú do styku s pokožkou zamestnanca počas celej pracovnej
zmeny, nesmie byť nižšia ako 22 oC.
(3)
Na pracovisku, na ktorom prichádza nechránený povrch tela zamestnanca do priameho
kontaktu s pevnými materiálmi a s kvapalinami, zamestnávateľ zabezpečí
a)
možnosť prehrievania rúk zamestnancov v priebehu manipulácie s materiálmi a kvapalinami,
ktorých teplota je nižšia ako 10 oC,
b)
zriadenie ohrievarne s vybavením na prehrievanie rúk zamestnancov vykonávajúcich
podstatnú časť práce na pracovisku, na ktorom je operatívna teplota 4 oC a nižšia.
§ 6
Pitný režim
(1)
Zamestnávateľ zabezpečí bezplatne podľa osobitného predpisu3) pre zamestnancov pri zvýšenej záťaži teplom pitný režim, ktorého prostredníctvom
sa dopĺňa strata tekutín a minerálnych látok stratených potením a dýchaním, najmä
a)
pri prekračovaní únosných hodnôt operatívnej teploty pri dlhodobej práci na uzatvorenom
pracovisku zaradenej do triedy práce 3 alebo 4, ak sa preukáže, že dochádza k nadmernej
strate tekutín z organizmu,
b)
pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku počas mimoriadne teplých dní.
(2)
Zamestnávateľ zabezpečí bezplatne podľa osobitného predpisu3) pre zamestnancov pri zvýšenej záťaži chladom pitný režim, ktorého prostredníctvom
sa dopĺňa strata tepla v organizme, najmä
a)
pri dlhodobej práci na uzatvorenom pracovisku, na ktorom je z technologických dôvodov
teplota 4 oC a nižšia,
b)
pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku, ak je priemerná teplota vzduchu počas
pracovnej zmeny nižšia ako 4 oC.
(3)
Nápoje poskytované na pracovisku s nadmernou záťažou teplom alebo chladom majú mať
primeranú teplotu a zamestnávateľ ich poskytuje zamestnancovi v primeranom množstve.
(4)
Zamestnávateľ poskytne zamestnancom vhodné a pre danú pracovnú činnosť primerané
zdravotne neškodné nápoje priamo na pracovisku alebo v jeho bezprostrednej blízkosti
tak, aby boli ľahko a bezpečne dostupné a aby pri ich poskytovaní nebola porušená
ich zdravotná neškodnosť.
(5)
Pitný režim na pracovisku s nadmernou záťažou teplom alebo chladom, výber vhodných
nápojov a ich primeranú teplotu zamestnávateľ konzultuje s lekárom, ktorý dohliada
na pracovné podmienky a zdravie zamestnancov v súvislosti s prácou.4)
§ 7
Účinnosť
Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. júna 2006.
v z. Pál Csáky v. r.
Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 247/2006 Z. z.
Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 247/2006 Z. z.
2)
Napríklad zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.
3)
§ 8a ods. 3 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.
4)
§ 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330 /1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.