359/2006 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 359/2006 Z. z. |
| Názov: | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o podrobnostiach o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami nadmernej fyzickej, psychickej a senzorickej záťaže pri práci |
| Typ: | Nariadenie vlády |
| Dátum schválenia: | 10.05.2006 |
| Dátum vyhlásenia: | 01.06.2006 |
| Autor: | Vláda Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 126/2006 Z. z. | Zákon o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 355/2007 Z. z. | Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
359
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
z 10. mája 2006
o podrobnostiach o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami nadmernej fyzickej,
psychickej a senzorickej záťaže pri práci
Vláda Slovenskej republiky podľa § 44 písm. g) zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov nariaďuje:
§ 1
Predmet úpravy
Toto nariadenie vlády ustanovuje
a)
požiadavky na miesto výkonu práce v súvislosti s obmedzovaním nadmernej fyzickej
záťaže pri práci,
b)
prípustné hodnoty celkovej fyzickej záťaže zamestnancov,
c)
prípustné hodnoty lokálnej svalovej záťaže vo vzťahu k svalovým silám a frekvencii
pracovných pohybov,
d)
hodnotenie pracovných polôh z hľadiska fyziológie práce,
e)
opatrenia na predchádzanie nadmernej fyzickej záťaži pri práci,
f)
postup pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže,
g)
kritériá nadmernej psychickej pracovnej záťaže,
h)
opatrenia na predchádzanie nadmernej psychickej pracovnej záťaži,
i)
postup pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci a
j)
opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci.
§ 2
Požiadavky na miesto výkonu práce, celkovú fyzickú záťaž, lokálnu svalovú záťaž a
pracovné polohy
(1)
Miesto výkonu práce musí spĺňať požiadavky v súvislosti s obmedzovaním nadmernej
fyzickej záťaže pri práci uvedené v prílohe č. 1.
(2)
Celková fyzická záťaž zamestnancov nesmie presiahnuť prípustné hodnoty celkovej fyzickej
záťaže zamestnancov uvedené v prílohe č. 2.
(3)
Lokálna svalová záťaž nesmie presiahnuť prípustné hodnoty lokálnej svalovej záťaže
vo vzťahu k svalovým silám a frekvencii pracovných pohybov uvedené v prílohe č. 3.
(4)
Pracovné polohy musia v súvislosti s obmedzovaním nadmernej fyzickej záťaže pri práci
spĺňať požiadavky z hľadiska fyziológie práce uvedené v prílohe č. 4.
§ 3
Opatrenia na predchádzanie nadmernej fyzickej záťaži pri práci
(1)
Na predchádzanie nadmernej fyzickej záťaži pri práci sa vykonávajú technické, organizačné
a iné účinné opatrenia.1)
(2)
Technické opatrenia na predchádzanie nadmernej fyzickej záťaži pri práci sú najmä
a)
ergonomické úpravy pracovísk,
b)
zákaz alebo obmedzenie používania výrobkov, nástrojov, strojov, zariadení a technologických
postupov spôsobujúcich nadmernú fyzickú záťaž pri práci,
c)
primerané mikroklimatické podmienky.
(3)
Organizačné opatrenia na predchádzanie nadmernej fyzickej záťaži pri práci sú najmä
a)
režim práce a odpočinku,
b)
organizácia práce.
(4)
Iné opatrenia na predchádzanie nadmernej fyzickej záťaži pri práci sú najmä
a)
priebežné hodnotenie zdravotných rizík u zamestnancov pracujúcich v riziku nadmernej
fyzickej záťaže,
b)
posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na výkon práce a vykonávanie cielených
lekárskych preventívnych prehliadok.
§ 4
Postup pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže
(1)
Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže zabezpečuje zamestnávateľ2) prostredníctvom odborných zdravotníckych pracovníkov a iných zdravotníckych pracovníkov
kvalifikovaných na výkon práce v zdravotníctve,3) ktorými sú
a)
psychológ s praxou najmenej tri roky v odbore psychológia práce a organizácie, alebo
preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, alebo klinické pracovné lekárstvo a
toxikológia,
b)
lekár so špecializáciou v odbore pracovné lekárstvo, alebo klinické pracovné lekárstvo
a klinická toxikológia, alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, alebo
služby zdravia pri práci.
(2)
Pred hodnotením psychickej pracovnej záťaže je potrebné zhromaždiť všetky dostupné
informácie o pracovnej činnosti a pracovisku.
(3)
Psychická pracovná záťaž sa hodnotí nepriamo prostredníctvom charakteristík práce
a pracovného prostredia z hľadiska psychickej pracovnej záťaže a charakteristík subjektívnej
odozvy zamestnancov na psychickú pracovnú záťaž.
(4)
Charakteristiky práce a pracovného prostredia hodnotené z hľadiska psychickej pracovnej
záťaže sú
a)
nárazová práca alebo práca pod časovým tlakom,
b)
vnútené pracovné tempo,
c)
monotónnosť práce,
d)
hluk alebo iné vplyvy narúšajúce sústredenie pri prácach skupiny I a II,4)
e)
sociálne interakcie,
f)
hmotná a organizačná zodpovednosť,
g)
riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných osôb,
h)
práca na zmeny, práca nadčas alebo nočná práca,
i)
neštandardné pracovné prostredie,5)
j)
fyzický diskomfort.
(5)
Charakteristiky subjektívnej odozvy zamestnancov na psychickú pracovnú záťaž sú
a)
psychické preťaženie,
b)
monotónia,
c)
nešpecifické preťaženie,
d)
neurotické tendencie,
e)
psychická únava,
f)
zníženie koncentrácie pozornosti, znížená bdelosť.
(6)
Pojmy upravujúce psychickú pracovnú záťaž sú uvedené v prílohe č. 5.
(7)
Postup pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže tvorí súbor metód uvedený v prílohe č. 6.
(8)
Pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže sa prihliada aj na senzorickú záťaž pri
práci, na zaradenie pracovnej činnosti do kategórie 3 alebo 4 vo faktoroch práce a
pracovného prostredia podľa osobitného predpisu6) a na ďalšie charakteristiky práce a pracovného prostredia, ktoré môžu zvyšovať psychickú
pracovnú záťaž podľa metódy hodnotiacej psychickú pracovnú záťaž z hľadiska charakteristík
práce a pracovného prostredia uvedenej v prílohe č. 6 časti A k tomuto nariadeniu vlády.
(9)
Zamestnávateľovi sa poskytujú len výsledky skupinového hodnotenia psychickej pracovnej
záťaže podľa pracovnej činnosti alebo podľa profesie.
(10)
V osobitných prípadoch vzhľadom na špecifické charakteristiky práce a pracovného
prostredia, alebo keď sa predpokladá špecifická odozva na psychickú pracovnú záťaž,
možno hodnotiť aj ďalšie charakteristiky subjektívnej odozvy zamestnancov na psychickú
pracovnú záťaž, neuvedené v odseku 5, s použitím metód podľa aktuálnych odborných
poznatkov.
§ 5
Kritériá nadmernej psychickej pracovnej záťaže
(1)
Minimálnym kritériom na určenie psychickej pracovnej záťaže ako nadmernej1) je
a)
dosiahnutie tretieho stupňa podľa metódy hodnotiacej psychickú pracovnú záťaž z hľadiska
charakteristík práce a pracovného prostredia uvedenej v prílohe č. 6 časti A k tomuto nariadeniu vlády, alebo
b)
dosiahnutie maximálneho stupňa alebo negatívnej intenzity subjektívnej odozvy zamestnancov
na psychickú pracovnú záťaž u viac ako polovice zamestnancov vykonávajúcich hodnotenú
pracovnú činnosť podľa jednej alebo kombinácie viacerých metód hodnotiacich subjektívnu
odozvu zamestnancov na psychickú pracovnú záťaž uvedených v prílohe č. 6 časti B k tomuto nariadeniu vlády alebo podľa špecifických metód podľa aktuálnych odborných poznatkov.
(2)
Kritériá na zaradenie pracovných činností do kategórií z hľadiska rizika psychickej
pracovnej záťaže upravuje osobitný predpis.7)
§ 6
Opatrenia na predchádzanie nadmernej psychickej pracovnej záťaži
(1)
Na predchádzanie nadmernej psychickej pracovnej záťaži na účely ovplyvnenia jej intenzity
a dĺžky trvania expozície zamestnancov psychickej pracovnej záťaži a jej časového
rozloženia sa vykonávajú technické, organizačné a iné účinné opatrenia.8)
(2)
Technické opatrenia na predchádzanie nadmernej psychickej pracovnej záťaži sú najmä
a)
ergonomické úpravy pracovísk,
b)
obmedzenie senzorickej záťaže,
c)
kvalita pracovného prostredia.
(3)
Organizačné opatrenia na predchádzanie nadmernej psychickej pracovnej záťaži sú najmä
a)
organizácia práce vrátane zlepšenia a zefektívnenia spôsobov činnosti zamestnancov,
napríklad pri veľmi monotónnych prácach striedanie rôznych činností, rotácia zamestnancov,
odstraňovanie rušivých faktorov pri práci, jasné formulovanie úloh,
b)
režim práce a odpočinku vrátane primeraného striedania pracovných zmien a primeraného
zaradenia prestávok.
(4)
Iné opatrenia na predchádzanie nadmernej psychickej pracovnej záťaži sú najmä
a)
systém riadenia a spôsob jeho realizácie zohľadňujúci ochranu zamestnancov,
b)
pozitívna motivácia zamestnancov na plnení pracovných úloh v rozsahu a spôsobom zodpovedajúcim
ich schopnostiam, zručnostiam, skúsenostiam a predpokladom,
c)
systém výberu zamestnancov na exponované pracovné miesta a pre náročné pracovné činnosti
s prihliadnutím na odolnosť voči psychickej záťaži, osobnostné a kvalifikačné predpoklady
a ďalšie psychologické kritériá podľa konkrétnych požiadaviek pracovného miesta a
charakteru práce, primerané rozmiestňovanie zamestnancov, náplne a formy ich výcviku,
d)
vykonávanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.9)
§ 7
Postup pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci
(1)
Senzorickú záťaž pri práci tvorí najmä zraková záťaž a sluchová záťaž v pracovnom
prostredí.
(2)
Zraková záťaž sa hodnotí nepriamo prostredníctvom charakteristík práce a pracovného
prostredia z hľadiska zrakovej senzorickej záťaže pri práci a subjektívnej odozvy
zamestnancov na zrakovú záťaž pri práci.2)
(3)
Sluchová záťaž sa hodnotí nepriamo meraním expozície zamestnancov hluku v pracovnom
prostredí a hodnotením psychickej pracovnej záťaže.
(4)
Charakteristiky práce a pracovného prostredia z hľadiska zrakovej senzorickej záťaže
pri práci sú
a)
veľkosť kritického detailu,
b)
náročnosť na diskrimináciu detailov oproti pozadiu,
c)
nároky na adaptáciu zraku,
d)
nároky na akomodáciu a okohybné svaly,
e)
osvetlenie.
(5)
Charakteristiky subjektívnej odozvy zamestnancov na zrakovú senzorickú záťaž pri
práci sú
a)
zraková únava,
b)
zrakové ťažkosti.
(6)
Pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci sa prihliada aj na psychickú pracovnú
záťaž.
(7)
Pojmy upravujúce senzorickú záťaž pri práci sú uvedené v prílohe č. 7.
(8)
Postup pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci tvorí súbor metód uvedený v prílohe č. 8.
§ 8
Opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci
(1)
Na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sa vykonávajú technické, organizačné
a iné účinné opatrenia.10)
(2)
Technické opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sú najmä
a)
ergonomické úpravy pracovísk,
b)
kvalitné pracovné prostriedky vrátane zobrazovacích jednotiek,
c)
primerané osvetlenie pri práci,
d)
primeraná hladina hlukovej expozície pri práci.
(3)
Organizačné opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sú najmä
a)
režim práce a odpočinku,
b)
racionálna organizácia práce.
(4)
Iné opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sú najmä
a)
systém výberu zamestnancov na exponované pracovné miesta a zaškolenie,
b)
primerané mikroklimatické podmienky,
c)
používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.
§ 9
Účinnosť
Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. júna 2006.
v z. Pál Csáky v. r.
Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 359/2006 Z. z.
POŽIADAVKY NA MIESTO VÝKONU PRÁCE V SÚVISLOSTI S OBMEDZOVANÍM NADMERNEJ FYZICKEJ ZÁŤAŽE
PRI PRÁCI
1.
Výška pracovnej manipulačnej roviny musí zodpovedať telesným rozmerom zamestnanca,
základnej pracovnej polohe, hmotnosti predmetov, bremien a podobne, ktoré sú používané
pri práci, ako aj zrakovým nárokom na prácu. Optimálna výška pracovnej roviny je pri
práci v stoji u mužov v rozmedzí 1020 až 1180 mm, u žien 930 až 1080 mm. Pri práci
v sede je optimálna výška pracovnej roviny u mužov 220 až 310 mm, u žien 210 až 300
mm nad sedadlom. Výška sedadla nad podlahou sa predpokladá v rozsahu 400 50 mm. Ak
sú pri práci používané nástroje (napríklad zveráky) a iné technické zariadenia, výškou
pracovnej roviny je miesto, na ktorom sú najčastejšie vykonávané pohyby.
2.
Pri práci, ktorá vyžaduje zvýšené nároky na zrak, napríklad drobné predmety, súčiastky
a podobne, sa výška pracovnej roviny zväčšuje približne o 100 až 200 mm. Pri práci,
pri ktorej sa manipuluje s predmetmi ťažšími ako 2 kg, pri práci v stoji, sa manipulačná
rovina znižuje približne o 100 až 200 mm.
3.
Dosahy horných končatín vo vertikálnej a horizontálnej pracovnej rovine pri práci
v sede a vo vertikálnej rovine pri práci v stoji sa upravujú podľa údajov na obrázkoch
č. 1, 2 a 3.
4.
Miesto výkonu práce musí byť usporiadané tak, aby manipulačné roviny, pohybové priestory
a vynakladané sily zodpovedali telesným rozmerom a prirodzeným dráham pohybov končatín
zamestnancov a aby nedochádzalo k zaujatiu fyziologicky neprijateľných pracovných
polôh.
5.
Pracovné sedadlo a priestor pre dolné končatiny
a)
miesto výkonu práce, kde je základná pracovná poloha trvalo v sede, musí byť vybavené
pracovným sedadlom s nastaviteľnou výškou sedadla a s opierkou chrbta,
b)
miesto výkonu práce, kde je základná pracovná poloha trvalo v stoji a nevyžaduje
trvalé sledovanie chodu zariadenia, musí byť vybavené sedadlom s jednoduchou konštrukciou
na krátkodobý odpočinok,
c)
konštrukcia sedadiel musí zabezpečovať ich stabilitu, prípadne ľahko nastaviteľnú
výšku sedadla i sklonu chrbtovej opierky. Povrch sedadla a chrbtovej opierky má zodpovedať
podmienkam práce z hľadiska poréznosti, umývateľnosti a podobne,
d)
miesto výkonu práce, na ktorom je zvýšená pracovná rovina, musí byť vybavené pracovnými
sedadlami s výškou sedadla zodpovedajúcou výške pracovnej roviny nad podlahou a zrakovým
požiadavkám. Musí byť vybavené kruhovou alebo inou opierkou pre dolné končatiny,
e)
na montážnych linkách v pásovej výrobe s trvalým i prerušovaným sedením a v prípadoch,
keď sú pracovné úkony spojené s otáčaním trupu alebo s úkonmi mimo maximálny dosah
rúk podľa obrázka č. 2, sa miesto výkonu práce vybavuje otočnými, prípadne pojazdnými
sedadlami,
f)
priestor pre dolné končatiny na mieste výkonu práce s trvalým i prerušovaným sedením
musí byť dostatočne veľký a má umožňovať pohodlnú pracovnú polohu a pohyb dolných
končatín dopredu aj do strán,
g)
rozmery pohybového priestoru pre dolné končatiny
1.
najmenšia výška nad podlahou 600 mm,
2.
najmenšia celková šírka 500 mm,
3.
najmenšia hĺbka (od prednej hrany stola, zariadení) 500 mm,
4.
optimálna hĺbka (od prednej hrany stola, zariadení) 700 mm,
5.
najmenšia vzdialenosť roviny sedadla od dolnej plochy pracovného stola 200 mm,
h)
pohybový priestor pre nožné ovládače
1.
maximálne 400 mm od zvislej roviny h preloženej miestom najviac vystupujúcej hrany
pracovnej roviny a kolmej na vodorovnú rovinu, podlahu,
2.
minimálne 200 mm od roviny h dopredu,
3.
maximálne 250 mm nad základňou a
4.
maximálne 350 mm do strán od zvislej roviny prechádzajúcej stredom sedadla, kolmej
na rovinu h.
Uvedené hodnoty sú platné v prípade, že predná hrana sedadla je asi 100 mm vzdialená
od roviny h. V prípade inej vzdialenosti medzi prednou hranou sedadla a rovinou h
sa musí pohybový priestor pre nožné ovládače posunúť dopredu alebo dozadu.
i)
sily prípustné pre ovládače sú uvedené v tabuľke č. 1,
j)
pri základnej polohe v stoji je možné použitie nožných ovládačov len vo výnimočných
prípadoch, ak ich frekvencia nie je väčšia ako 5 pohybov.min-1 a ich prevedenie umožňuje
striedavú obsluhu pravou a ľavou nohou. Ovládače obsluhované iným spôsobom ako rukami
a chodidlami, napríklad lakťové a kolenové ovládače, sa nesmú používať.
Tabuľka č. 1 Ovládače – typy, tvary, polohy, spôsob ovládania, ovládacie sily
| Typ ovládača | Tvar, polohy a frekvencie ovládania |
Spôsob ovládania, minimálne a maximálne sily (N) |
|
| Tlačidlo | kruhové, štvorcové, obdĺžnikové, hríbové | jedným prstom dlaňou |
min. 2,5 max. 8 min. 2,5 max. 50 |
| Prepínač páč- kový |
valcový, kužeľový, hranolový dvojpolohový: min. 30° do strán od zvislej osi,trojpolohový: min. 30° do strán od zvislej osi a kolmo na zá- kladňu |
prstami | min. 2,5 max. 10 |
| Prepínač otoč- ný |
kruhová základňa, úchopová časť kužeľová, obdĺžnikovápri zrakovej kontrole: max.
počet polôh 24, min. uhol me- dzi polohami 15°,pri hmatovej kontrole max. počet polôh 8, min. uhol medzi polohami 45° |
prstami | min. 2,5 max. 15 |
| Točidlo, točka | valcová, kuželbvá priemer do 2,5 cm priemer väčší ako 2,5 cm |
prstami | min. 2,5 max. 4 min. 2,5 max. 15 |
| Koleso ručné | vonkajší priemervenca sa volí podľa rýchlosti otáčania, pri väčšej rýchlosti menší priemer |
jednou rukou oboma rukami |
min. 10 max. 100 min. 10 max. 200 |
| Volant | a) stacionárne technické zariadenia b) mobilné technické zariadenia c) všetky technické zariadenia pri zlyhaní posilňovača ria- denia (pri núdzovom riadení) Poľnohospodárske a lesné stroje: a) stacionárne stroje b) mobilné stroje c) všetky stroje pri zlyhaní posilňovača riadenia (núdzové riadenie) |
oboma rukami jednou alebo oboma rukami oboma rukami oboma rukami jednou alebo oboma rukami oboma rukami |
max. 115 max. 80 max. 350 max. 120 max. 120 max. 490 |
| Ručná páka | rukoväť: valcová, kuželová, gulová používaná trvalo používaná často používaná zriedka |
hornou končatinou pohyb páky: dopredu a dozadudo strán dopredu a dozadu do strán nahor a nadol (núdzová a parkovacia brzda) Poľnohospodárske a lesné stroje núdzová a parkovacia brzda |
min. 10 max. 60 min. 10 max. 40 min. 10 max. 120 min. 10 max. 80 min. 10 max. 300 max. 250 max. 295 |
| Nožná páka (pedál) |
obdĺžniková, kruhová, štvorcová používaná trvalo používaná často Poľnohospodárske a lesné stroje pedál spojky pedál akcelerátora pedál prevádzkovej a núdzovej brzdy ostatné pedále |
pohybom celej nohy pedál prevádzkovej núdzovej brzdy pedál ovládaný po- hybom nohy v člen- ku |
min. 10 max. 90 min. 40 max. 400 min. 20 max. 60 max. 245 max. 60 max. 580 max. 150 |
Poznámka: Trvalo používané ovládače sú ovládače, ktoré sa používajú viac ako 40-krát
počas pracovnej zmeny.
Často používané ovládače sú ovládače, ktoré sa používajú viac ako 20 až 40-krát počas
pracovnej zmeny.
Zriedkavo používané ovládače sú ovládače, ktoré sa používajú menej ako 20-krát počas
pracovnej zmeny.
Obrázok č. 1 Dosahy horných končatín vo vertikálnej rovine pri práci v sede
Obrázok č. 2 Dosahy horných končatín v horizontálnej rovine pri práci v sede
Vysvetlivky k obrázku č. 2:
Oblasť A – časté a presné pohyby, uchopovanie drobných predmetov prstami obidvoch
rúk
Oblasť B – pohyby obidvoch predlaktí pri manipulácii s predmetmi a nástrojmi bez nutnosti
zmeny základnej pracovnej
polohy – mierny predklon, pohyb do strán
polohy – mierny predklon, pohyb do strán
Oblasť C – maximálny dosah – menej časté a pomalšie pohyby, nutnosť otáčania trupu
Obrázok č. 3 Dosahy horných končatín vo vertikálnej rovine pri práci v stoji
Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 359/2006 Z. z.
PRÍPUSTNÉ HODNOTY CELKOVEJ FYZICKEJ ZÁŤAŽE ZAMESTNANCOV
Prípustné hodnoty fyziologických ukazovateľov pracovnej záťaže:
energetického výdaja a srdcovej frekvencie
energetického výdaja a srdcovej frekvencie
1.
Hodnoty energetického výdaja (netto) mužov a žien vo veku 18 – 65 rokov pri fyzickej
práci vykonávanej veľkými svalovými skupinami nesmú presahovať prípustné hodnoty uvedené
v tabuľkách č. 1 a 2.1)
2.
Hodnoty energetického výdaja (netto) chlapcov a dievčat vo veku 15 – 18 rokov pri
fyzickej práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami nesmú presahovať prípustné
hodnoty uvedené v tabuľkách č. 3 a 4.1)
Tabuľka č. 1
Prípustné hodnoty energetického výdaja (netto) mužov vo veku 18 – 65 rokov pri fyzickej
práci vykonávanej veľkými svalovými skupinami
| Energetický výdaj1) | Jednotky | Veková skupina (roky) | ||||
| 18 - 29 | 30 - 39 | 40 - 49 | 50 - 59 | 60 - 65 | ||
| Zmenový priemerný2) | MJ | 8,3 | 7,5 | 6,8 | 6,0 | 5,2 |
| Zmenový prípustný3) | MJ | 9,9 | 9,0 | 8,0 | 7,2 | 6,2 |
| Ročný4) | MJ | 1940 | 1760 | 1600 | 1400 | 1220 |
| Minútový prípustný5) | kJ.min-1 W |
41,1 685 |
38,7 635 |
34,5 575 |
30,9 515 |
28,7 478 |
Tabuľka č. 2
Prípustné hodnoty energetického výdaja (netto) žien vo veku 18 – 65 rokov pri fyzickej
práci vykonávanej veľkými svalovými skupinami
| Energetický výdaj1) | Jednotky | Veková skupina (roky) | ||||
| 18 - 29 | 30 - 39 | 40 - 49 | 50 - 59 | 60 - 65 | ||
| Zmenový priemerný2) | MJ | 5,1 | 4,8 | 4,5 | 4,0 | 3,7 |
| Zmenový prípustný3) | MJ | 6,1 | 5,8 | 5,4 | 4,8 | 4,4 |
| Ročný4) | MJ | 1200 | 1130 | 1060 | 940 | 858 |
| Minútový prípustný5) | k J. min-1 W |
26,0 445 |
25,5 425 |
23,7 395 |
21,6 360 |
20,0 334 |
Tabuľka č. 3
Hodnoty energetického výdaja (netto) chlapcov vo veku 15 – 18 rokov pri fyzickej práci
vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami
| Energetický výdaj1) | Jednotky | Veková skupina | ||
| 15 - 16 | 16 - 17 | 17 - 18 | ||
| Zmenový priemerný2) | MJ | 5,9 | 6,9 | 7,9 |
| Zmenový prípustný3) | MJ | 6,2 | 7,3 | 8,5 |
| Ročný4) | MJ | 1390 | 1620 | 1860 |
| Minútový prípustný5) | k J. min-1 W |
26,4 440 |
30 500 |
32,4 540 |
Tabuľka č. 4
Hodnoty energetického výdaja (netto) dievčat vo veku 15 – 18 rokov pri fyzickej práci
vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami
| Energetický výdaj1) | Jednotky | Veková skupina | ||
| 15 - 16 | 16 - 17 | 17 - 18 | ||
| Zmenový priemerný2) | MJ | 3,7 | 3,8 | 4,8 |
| Zmenový prípustný3) | MJ | 4,4 | 4,6 | 5,0 |
| Ročný4) | MJ | 870 | 890 | 1130 |
| Minútový prípustný5) | kJ.min-1 W |
20,9 350 |
22,2 370 |
22,5 375 |
Poznámky k tabuľkám č. 1 – 4:
1) Pri práci svalstva horných končatín v stoji sa všetky hodnoty uvedené v tabuľkách
č. 1 – 4 znížia o 20 %, pri práci obidvoch horných končatín v sede alebo jednej hornej
končatiny v stoji sa hodnoty znížia o 50 %, pri práci jednou hornou končatinou v sede
sa znížia o 75 %. Práca obidvoch dolných končatín sa hodnotí ako práca celým telom.
2) Vyjadruje hodnotu energetického výdaja, ktorá nesmie byť prekročená v priebehu zmeny
pri rovnomernom rozdelení pracovnej zmeny.
3) Určuje hornú prípustnú hranicu zmenového energetického výdaja v prípade nerovnomerného
rozloženia záťaže počas týždňa, mesiaca alebo roku s tým, že priemerný energetický
výdaj za daný interval nesmie prekročiť priemerný zmenový energetický výdaj.
4) Určuje najvyšší prípustný energetický výdaj vynaložený na prácu v priebehu roka
a zodpovedá množstvu energie vynaloženej za 235 pracovných dní pri priemernom zmenovom
energetickom výdaji.
5) Určuje energetický výdaj, ktorý nesmie byť počas zmeny prekročený ani pri krátkodobých
operáciách. Hodnota môže byť prekročená pri výnimočných situáciách u vybraných, fyzicky
veľmi zdatných skupín zamestnancov (napríklad banskí záchranári, hasiči, policajti,
likvidácie havárií), ktorí sa podrobili lekárskym preventívnym prehliadkam a sú zdravotne
spôsobilí na túto prácu.
3.
Zmenové priemerné hodnoty srdcovej frekvencie pri fyzickej práci mužov a žien, vykonávané
veľkými svalovými skupinami, nesmú prekročiť ani krátkodobo hodnotu 150 . min–1. Táto hodnota môže byť prekročená za výnimočných situácií u vybraných skupín zamestnancov
(napríklad banskí záchranári, hasiči, policajti, likvidácie havárií), ktorí sa podrobili
lekárskym preventívnym prehliadkam a sú zdravotne spôsobilí na túto prácu.
Pre mladistvých nie sú limitné hodnoty srdcovej frekvencie stanovené s ohľadom na
špecifické zmeny prebiehajúce v organizme v tomto období života.
V tabuľke č. 5 sú uvedené kritériá na posudzovanie zmenovej srdcovej frekvencie pri
práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami.
V tabuľke č. 6 sú uvedené hodnoty energetického výdaja podľa spôsobu vykonávanej práce
a stupňa fyzického zaťaženia.
Tabuľka č. 5
Kritériá na posudzovanie zmenovej srdcovej frekvencie pri práci vykonávanej prevažne
veľkými svalovými skupinami
| Veková skupina |
Hodnoty zmenovej srdcovej frekvencie (SF . min-1) | |||
| absolútne hodnoty | zvýšenie srdcovej frekvencie nad východiskovú hodnotu |
|||
| A priemerné hodnoty |
B medzné hodnoty |
C priemerné hodnoty |
D medzné hodnoty |
|
| 18 - 29 | 108 | 117 | 30 | 33 |
| 30 - 39 | 106 | 115 | 29 | 32 |
| 40 - 49 | 101 | 110 | 26 | 28 |
| 50 - 59 | 97 | 105 | 23 | 25 |
| 60 - 65 | 93 | 100 | 20 | 22 |
Vysvetlivky k tabuľke č. 5:
A – hodnota určená na posúdenie nálezov pri vyšetrení skupiny osôb, ak nie je stanovená
tiež východisková hodnota srdcovej frekvencie.
B – hodnota, ktorá môže byť pre vyšetrovanú osobu ešte dlhodobo únosná, ak nie je
prekračovaná hodnota C, t. j. zvýšenie pracovnej srdcovej frekvencie nad východiskovú
(pokojovú) hodnotu.
C – najvyššia prípustná hodnota zvýšenia srdcovej frekvencie nad východiskovú hodnotu,
ktorá je u zdravých jednotlivcov dlhodobo únosná.
D – najvyššia prípustná hodnota zvýšenia srdcovej frekvencie nad východiskovú hodnotu,
ktorá nesmie byť prekročená.
Tabuľka č. 6
Hodnoty energetického výdaja podľa spôsobu vykonávanej práce a stupňa zaťaženia
| Práca vykonávaná svalmi (vyjadrená v % svalov) |
Stupeň zaťaženia | Spotreba energie | |
| minútová | hodinová | ||
| W.m2 k J. min-1 |
W.m2 kJ.min-1 |
||
| rúk | malý | 9,8 - 19,5 1 - 2 |
586,2 - 1367,9 60 - 140 |
| stredný | 19,5 - 39,1 2 - 4 |
1367,9 - 2051,8 140 - 210 |
|
| veľký | 39,1 - 48,9 4 - 5 |
2051,8 - 2638,1 210 - 270 |
|
| jednou hornou končatinou | malý | 29,3 - 48,9 3 - 5 |
1563,3 - 2638,1 160 - 270 |
| stredný | 48,9 - 68,4 5 - 7 |
2638,1 - 3712,8 270 - 380 |
|
| veľký | 68,4 - 87,9 7 - 9 |
3712,8 - 4855,3 380 - 500 |
|
| oboma hornými končatinami(28 % svalstva) |
malý | 58,6 - 78,2 6 - 8 |
3224,3 - 4396,8 330 - 450 |
| stredný | 78,2 - 97,9 8 -10 |
4396,8 - 5471,5 450 - 560 |
|
| veľký | 97,7 - 117,2 10 - 12 |
5471,5 - 6546,6 560 - 670 |
|
| oboma hornými končatinami a trupom(44 % svalstva) |
malý | 78,2 - 127,0 8 - 13 |
4494,5 - 6546,3 460 - 670 |
| stredný | 127,0 - 175,0 13 - 18 |
6546,3 - 9379,8 670 - 960 |
|
| veľký | 175,9 - 224,7 18 - 23 |
9379,8 - 12310,9 960 - 1260 |
|
| celého tela(100 % svalstva) | malý | 97,7 - 166,1 10 - 17 |
5471,5 - 8988,9 560 - 920 |
| stredný | 166,1 - 244,3 17 - 25 |
8988,9 - 13288,0 920 - 1360 |
|
| veľký | 244,3 - 342,0 25 - 35 |
13288,0 - 18368,7 1360 - 1880 |
|
| veľmi veľký | 342,0 - 439,7 25 - 45 |
18368,7 - 24426,5 1880 - 2500 |
|
Príloha č. 3 k nariadeniu vlády č. 359/2006 Z. z.
PRÍPUSTNÉ HODNOTY LOKÁLNEJ SVALOVEJ ZÁŤAŽE VO VZŤAHU K SVALOVÝM SILÁM A FREKVENCII
PRACOVNÝCH POHYBOV
Prípustné hodnoty lokálnej svalovej záťaže svalov vyjadrené v % maximálnej svalovej
sily (Fmax)
1.
Zmenový časovo vážený priemer vynakladaných svalových síl nesmie prekročiť hodnoty
vyjadrené percentom maximálnej svalovej sily (% Fmax) exponovanej svalovej skupiny uvedenej v tabuľke č. 1.
2.
Početnosť pohybov, pri ktorých sú zaťažované malé svalové skupiny predlaktia a ruky,
nesmie za zmenu ani krátkodobo za minútu prekročiť pri uvedených vynakladaných svalových
silách hodnoty uvedené v tabuľke č. 2.
3.
Početnosť pohybov drobných svalov prstov a ruky nesmie prekročiť pri vynakladaných
svalových silách 3 % Fmax hodnotu 110, pri 6 % Fmax hodnotu 90 za minútu.
4.
Pracovné úkony s použitou silou nad 70 % Fmax pri prevažne dynamickej práci, ako pravidelná súčasť hlavnej pracovnej operácie,
sú neprípustné. Pracovné úkony s vynakladanou silou nad 60 % Fmax pri prevažne dynamickej práci sú prípustné maximálne 600-krát za zmenu.
Pracovné úkony pri prevažne statickej práci, s vynakladanou silou vyššou ako 45 %
Fmax, sú neprípustné.
Tabuľka č. 1
Prípustné zmenové priemerné hodnoty v % Fmax pre mužov a ženy s prevahou dynamickej a statickej zložky práce
| Prevaha dynamickej zložky práce | Prevaha statickej zložky práce |
| 30 | 10 |
Vysvetlivky k tabuľke č. 1:
Fmax (maximálna svalová sila) je sila, ktorú je schopná vyšetrovaná osoba dosiahnuť pri
maximálnom vôľovom úsilí vynakladanom konkrétnymi svalovými skupinami v definovanej
pracovnej polohe. Vyjadruje sa vo fyzikálnych jednotkách (N). Meria sa individuálne
alebo sa odhaduje z tabuľkových hodnôt.
% Fmax (percento maximálnej svalovej sily) udáva pomer vynaloženej svalovej sily k Fmax, pričom Fmax zodpovedá 100 %.
Zmenová priemerná Fmax je časovo vážený priemer maximálnych svalových síl vynakladaných zaťažovanou svalovou
skupinou.
Tabuľka č. 2
Priemerné svalové sily malých svalových skupín predlaktia a ruky za zmenu v oblasti
7 – 53 % Fmax – prípustný počet pracovných pohybov za minútu a za pracovnú zmenu
| % Fmax | Počet pohybov za zmenu - 480 min. |
Počet pohybov za minútu pri trvaní sťahu ≤ 2s |
Počet pohybov za minútu pri trvaní sťahu ≤ 3 s |
| 7 | 27600 | 37 | 24 |
| 8 | 24300 | 36 | 23 |
| 9 | 21800 | 34 | 22 |
| 10 | 19800 | 33 | 21 |
| 11 | 18100 | 32 | 20 |
| 12 | 16700 | 30 | 19 |
| 13 | 15500 | 29 | 19 |
| 14 | 14000 | 28 | 18 |
| 15 | 13500 | 27 | 17 |
| 16 | 12700 | 26 | 16 |
| 17 | 12000 | 25 | 15 |
| 18 | 11400 | 24 | /5 |
| 19 | 10900 | 23 | 14 |
| 20 | 10400 | 22 | 14 |
| 21 | 10000 | 21 | 13 |
| 22 | 9600 | 21 | 12 |
| 23 | 9300 | 20 | 12 |
| 24 | 9000 | 19 | 12 |
| 25 | 8700 | 18 | 11 |
| 26 | 8400 | 18 | 11 |
| 27 | 8100 | 17 | 10 |
| 28 | 7800 | 17 | 10 |
| 29 | 7500 | 16 | 10 |
| 30 | 7200 | 15 | 9 |
| 31 | 6900 | 15 | 9 |
| 32 | 6600 | /4 | 9 |
| 33 | 6300 | /4 | 9 |
| 34 | 6000 | 13 | 8 |
| 35 | 5800 | 12 | 7 |
| 36 | 5600 | 12 | 7 |
| 37 | 5400 | 11 | 7 |
| 38 | 5200 | 11 | 6 |
| 39 | 5000 | 10 | 6 |
| 40 | 4800 | 10 | 6 |
| 41 | 4600 | 10 | 5 |
| 42 | 4400 | 9 | 6 |
| 43 | 4200 | 9 | 5 |
| 44 | 4000 | 9 | 5 |
| 45 | 3800 | 8 | 5 |
| 46 | 3600 | 8 | 5 |
| 47 | 3400 | 7 | 5 |
| 48 | 3200 | 7 | 4 |
| 49 | 3000 | 7 | 4 |
| 50 | 2700 | 7 | 4 |
| 51 | 2400 | 7 | 4 |
| 52 | 2100 | 7 | 3 |
| 53 | 1800 | 7 | 3 |
Príloha č. 4 k nariadeniu vlády č. 359/2006 Z. z.
HODNOTENIE PRACOVNÝCH POLÔH Z HĽADISKA FYZIOLÓGIE PRáCE
1.
Hodnotenie práce z hľadiska pracovných polôh je najvýznamnejšie na stabilných miestach
výkonu práce (napríklad práce na stacionárnych a mobilných pracovných strojoch, práce
v pásovej výrobe a iné), keď je zamestnanec viac ako polovicu osemhodinovej pracovnej
zmeny na rovnakom mieste výkonu práce a vykonáva rovnakú pracovnú činnosť. Pritom
si pracovnú polohu zamestnanec nemôže sám voliť, ale jeho pracovná poloha je priamo
závislá od konštrukcie stroja, usporiadania miesta výkonu práce, priestorových parametrov
pracoviska a podobne.
2.
Pri hodnotení ostatných pracovných činností je možné vychádzať z uvedených kritérií,
ale vždy je nevyhnutné prihliadať na individuálne charakteristiky jednotlivých prác,
najmä ak ide o časové faktory prác.
3.
Pracovná poloha sa vždy hodnotí iba v súvislosti s vykonávanou činnosťou, teda ak
ide o štrukturálne časti pracovnej činnosti a nie náhodné činnosti.
4.
Používa sa dvojkrokový systém hodnotenia pracovných polôh, pričom
a)
krok 1 zahŕňa hodnotenie pracovnej polohy jednotlivých častí tela pomocou uhlov,
b)
krok 2 zahŕňa podmienky, pri ktorých je možné polohy označené v kroku 1 za podmienene
prijateľné zaradiť medzi polohy prijateľné.
5.
Za prijateľnú pracovnú polohu sa považuje práca v sede alebo v stoji, prípadne s
možnosťou striedania práce v sede a v stoji.
6.
Vymedzenie podmienene prijateľnej pracovnej polohy trupu, hlavy a krku, horných končatín
a dolných končatín sa uvádza v krokoch 1 a 2.
7.
Celková doba práce v osemhodinovej pracovnej zmene v jednotlivých podmienene prijateľných
pracovných polohách nesmie presiahnuť 160 minút a doba trvania jednotlivých pracovných
polôh nesmie byť dlhšia ako 1 až 8 minút v závislosti od typu polohy a frekvencie
pohybov.
8.
Vymedzenie neprijateľnej pracovnej polohy trupu, hlavy a krku, horných končatín a
dolných končatín sa uvádza v krokoch 1 a 2.
9.
Celková doba práce v osemhodinovej pracovnej zmene v jednotlivých neprijateľných
pracovných polohách nesmie prekročiť 30 minút. Celková doba práce v podmienene prijateľných
a neprijateľných pracovných polohách nesmie byť dlhšia ako polovica osemhodinovej
pracovnej zmeny.
10.
Pri hodnotení polohy trupu sa vychádza z polohy výrastku siedmeho krčného stavca
a hornej hrany veľkého trochantera, ktoré definujú neutrálnu polohu. Uhly pre hodnotenie
polohy trupu sa potom vzťahujú k vertikálnej rovine. Uhol medzi rovinou prechádzajúcou
trupom v neutrálnej polohe a vertikálnou rovinou je 4o.
11.
Pri hodnotení polohy krku a hlavy sa vychádza buď z uhla pohľadu (pri polohe trupu
v neutrálnej polohe), t. j. z veľkosti uhla pod horizontálnou rovinou oka, alebo z
veľkosti uhla sklonu hlavy a krku k vertikálnej rovine.
12.
Pri hodnotení horných končatín sa vychádza z dvoch bodov na hornej končatine, t.
j. vonkajší okraj kľúčnej kosti a lakťového kĺbu. Vzpaženie hornej končatiny sa definuje
ako uhol, ktorý zviera končatina v pracovnej polohe vzhľadom na neutrálnu polohu paže.
Neutrálna poloha je poloha končatiny voľne visiacej pozdĺž tela.
Tabuľka č. 1 Polohy trupu
| KROK 1: | |
| NEPRIJATEĽNÉ POLOHY | |
| Statické polohy | Predklon trupu > 60° Záklon bez opory celého tela Výrazný úklon alebo pootočenie trupu > 20° |
| Dynamické polohy | Predklon trupu > 60° pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 Výrazný úklon trupu alebo pootočenie > 20° pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 |
| PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY | |
| Statické polohy | Predklon trupu 40° - 60° bez opory trupu (KROK 2A) Záklon trupu s oporou tela (KROK 2B) Výrazný úklon alebo rotácia > 10° a < 20° |
| Dynamické polohy | Predklon trupu > 60° pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2C) Výrazný úklon trupu do strán > 20° pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2A) Záklon trupu pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2C) |
| KROK 2: | A Prijateľná, ak doba držania v tejto polohe je < ako maximálne prijateľný čas držania (v min) B Prijateľná, ak je opora trupu (chrbtová opora) C Neprijateľná, ak sa stroj používa po dobu dlhšiu ako polovica pracovnej zmeny |
Tabuľka č. 2 Polohy hlavy a krku
| KROK 1: | |
| NEPRIJATEĽNÉ POLOHY | |
| Statické polohy | Predklon hlavy > 25° bez podpory trupu Záklon hlavy bez opory celej hlavy Úklon a rotácia hlavy > 15° |
| Dynamické polohy | Úklon a rotácia hlavy > 15° pri frekvencii pohybov ≤ 2 . min-1 Predklon hlavy > 25° pri frekvencii pohybov ≤ 2 . min-1 |
| PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY | |
| Statická poloha | Predklon hlavy 25° - 40° s oporou celého trupu (KROK 2A) |
| Dynamické polohy | Predklon hlavy 25° - 40° pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2B) Záklon hlavy do 15° pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2B) Úklon a rotácia hlavy do 15° pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2B) |
| KROK 2: | A Musí byť dodržaný maximálne prijateľný čas držania B Neprijateľná, ak sa stroj používa viac ako polovicu pracovnej zmeny |
Tabuľka č. 3 Polohy horných končatín
| KROK 1: | |
| NEPRIJATEĽNÉ POLOHY | |
| Statické polohy | Nevhodná poloha paže (spätné ohnutie paže, krajná vonkajšia rotácia paže, zdvihnuté rameno) Vzpaženie paže > 60° |
| Dynamické polohy | Vzpaženie paže > 60° pri frekvencii pohybov ≥ 2 . min-1 Zapaženie pri frekvencii pohybov ≥ 2 . min-1 |
| PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY | |
| Statická poloha | Vzpaženie paže 40° - 60°, ak paža nie je podopretá (KROK 2A) |
| Dynamické polohy | Vzpaženie paže 40° - 60° pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2B,C) Zapaženie pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2B) |
| KROK 2: | A Musí byť dodržaný maximálne prijateľný čas držania B Nie je prijateľná pri frekvencii pohybov 10 . min-1 C Neprijateľná, ak sa stroj používa po dobu dlhšiu ako polovica pracovnej zmeny |
Tabuľka č. 4 Polohy dolných končatín
| KROK 1: | |
| NEPRIJATEĽNÉ POLOHY | |
| Statické polohy | Extrémna flexia kolena, extrémna dorzálna/plantárna flexia v členku |
| Dynamické polohy | Polohy kĺbov v rozsahu, ktorý sa blíži maximálnemu rozpätiu s frekvenciou pohybov ≥ 2 . min-1 |
| PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY | |
| Dynamické polohy | Polohy klbov v rozsahu, ktorý sa blíži maximálnemu rozpätiu s frekvenciou pohybov ≥ 2 . min-1 (KROK 2B) |
| KROK 2: | B Neprijateľná, ak sa stroj používa po dobu dlhšiu ako polovica pracovnej zmeny |
Tabuľka č. 5 Polohy ostatných častí tela
| KROK 1: | |
| NEPRIJATEĽNÉ POLOHY | |
| Statické polohy | Extrémna flexia alebo extenzia v lakti, extrémna supinácia a pronácia zápäs- tia, extrémna flexia a extenzia zápästia |
| Dynamické polohy | Polohy kĺbov v rozsahu, ktorý sa blíži maximálnym rozpätiam s frekvenciou pohybov ≥ 2 . min-1 |
| PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY | |
| Statické polohy | Práca poležiačky, pokľačiačky, v podrepe (KROK 2B) |
| Dynamické polohy | Polohy kĺbov v rozsahu, ktorý sa blíži maximálnemu rozpätiu s frekvenciou pohybov > 2 . min-1 (KROK 2B) |
| KROK 2: | B Neprijateľná, ak sa stroj používa po dobu dlhšiu ako polovica pracovnej zmeny |
Príloha č. 5 k nariadeniu vlády č. 359/2006 Z. z.
POJMY UPRAVUJÚCE PSYCHICKÚ PRACOVNÚ ZÁŤAŽ
1.
Psychická pracovná záťaž je na účely tohto nariadenia vlády faktor, ktorý predstavuje
súhrn všetkých hodnotiteľných vplyvov zdrojov práce, pracovných podmienok a pracovného
prostredia, pôsobiacich na kognitívne, senzorické a emocionálne procesy človeka, ktoré
ho ovplyvňujú a vyvolávajú stavy zvýšeného psychického napätia a zaťaženia psychofyziologických
funkcií.
2.
Záťaž je faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus, pričom odpoveďou organizmu je
námaha, úsilie. Miera namáhania závisí od veľkosti záťaže, od vlastností a schopností
osobnosti, resp. od celkového stavu organizmu.
3.
Psychická záťaž je faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus a vyžadujúci psychickú
aktivitu, psychické spracúvanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi životného
prostredia, pričom prostredím sa rozumie všetko, čo človeka obklopuje vrátane pracovného
prostredia, spoločenských väzieb, udalostí a požiadaviek na správanie. Nároky prostredia
aj práce sú väčšie ako psychická zdatnosť jednotlivca, jeho pracovná potencia. Možno
rozlíšiť tri formy psychickej záťaže: senzorickú, mentálnu a emocionálnu.
4.
Senzorická záťaž vyplýva z požiadaviek na činnosť periférnych zmyslových orgánov
a im zodpovedajúcich štruktúr centrálneho nervového systému.
5.
Mentálna záťaž vyplýva z požiadaviek na spracúvanie informácií kladúcich nároky na
psychické funkcie a psychické procesy, ktorými sú pozornosť, predstavivosť, pamäť,
myslenie a rozhodovanie.
6.
Emocionálna záťaž vyplýva z požiadaviek vyvolávajúcich afektívnu odozvu.
7.
Psychosociálna záťaž je faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus a vyžadujúci psychickú
aktivitu, psychické spracúvanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi životného
prostredia, ktoré vyplývajú najmä zo sociálnych procesov a spoločenských väzieb, z
interakcií medzi jednotlivcami v skupine a v dave a podobne.
8.
Neuropsychické zaťaženie vyjadruje určitý priebehový dej záťaže organizmu v súvislosti
so zvyšujúcim sa podielom neuropsychickej sféry človeka v pracovnom procese, uplatňovaním
najmä vyšších psychických procesov pri vykonávaní pracovnej činnosti a znižovaním
podielu fyzického zaťaženia.
9.
Neuróza je skupinové označenie pre chronické neuropsychické poruchy reverzibilnej
povahy bez organických chorobných zmien centrálneho nervového systému, ktoré vznikajú
v dôsledku duševných tráum. Je to funkčná porucha psychiky vyvolaná psychogénnymi
faktormi. Podstatnou príčinou je narušenie významných životných vzťahov, tzv. neurotický
konflikt a neschopnosť prispôsobiť sa okoliu. Medzi neurotické poruchy patria úzkostné
poruchy, obsedantno-kompulzívna porucha, reakcie na závažný stres, poruchy prispôsobenia,
dissociatívne konverzné poruchy, somatoformné poruchy a iné.
10.
Neurotické tendencie predstavujú na účely tohto nariadenia vlády zvýšenú náchylnosť
a smerovanie k neuróze a k prejaveniu neurotických príznakov.
11.
Odozva organizmu na záťaž sa prejavuje reakciami fyziologických aj psychických funkcií.
Meranie odpovede organizmu na zaťaženie predstavuje kvantifikovanie meraných parametrov
fyziologických funkcií; hodnotenie psychologických parametrov vyjadruje výkon v príslušnej
psychologickej úlohe.
12.
Subjektívna odozva zamestnanca na záťaž je na účely tohto nariadenia vlády parameter,
ktorý sa prejavuje psychickými stavmi v psychickom dianí a prežívaní. Zisťovanie subjektívnej
odozvy zamestnancov na záťaž predstavuje kvantifikovanie zisťovaného subjektívneho
hodnotenia záťaže, práce alebo vlastného stavu zamestnancom.
13.
Maximálny stupeň alebo negatívna intenzita subjektívnej odozvy zamestnanca na psychickú
pracovnú záťaž sú na účely tohto nariadenia vlády súhrnné slovné vyjadrenia intenzity
subjektívnej odozvy, ktorá už je súčasťou kritérií nadmernej psychickej pracovnej
záťaže. Tieto súhrnné slovné vyjadrenia intenzity subjektívnej odozvy majú v každej
metóde konkrétnu interpretáciu podľa spôsobu štandardizácie metódy a normatívneho
skóre. Konkrétna interpretácia maximálneho stupňa alebo negatívnej intenzity subjektívnej
odozvy zamestnancov na psychickú pracovnú záťaž, ktorá už je súčasťou kritérií nadmernej
psychickej pracovnej záťaže, je uvedená pri každej metóde v prílohe č. 6 časti B k tomuto nariadeniu vlády.
14.
Psychické napätie je psychický stav, pocit neuvedomovaného narušenia dynamickej rovnováhy
organizmu; vyznačuje sa prechodným znížením pozornosti a znížením stability psychických
funkcií, prípadne aj porušením koordinácie pohybov; vyskytuje sa pri konfliktoch,
záťaži, strese, strachu.
15.
Psychické preťaženie je na účely tohto nariadenia vlády psychický stav, keď si zamestnanec
uvedomuje konflikt medzi nárokmi kladenými na jeho osobu alebo na pracovné miesto
a medzi jeho výkonnosťou alebo schopnosťou podať výkon.
16.
Psychická únava je dočasné zhoršenie psychickej a fyzickej funkčnej výkonnosti, závislé
od intenzity, trvania a časového priebehu predchádzajúceho psychického napätia; prekonanie
psychickej únavy sa dosiahne skôr odpočinkom než zmenou činnosti.
17.
Stavy podobné únave sú stavy ako účinky psychického napätia, ktoré sú dôsledkom jednotvárnych
situácií a zahŕňajú monotóniu, zníženú bdelosť a psychické presýtenie; rýchlo vymiznú
zmenou úlohy alebo prostredia.
18.
Monotónia je postupne sa rozvíjajúci stav zníženej aktivácie, ktorý sa objavuje pri
dlhodobej, jednotvárnej a opakovanej činnosti či úlohách, prejavuje sa hlavne ospalosťou,
unaviteľnosťou, znížením a kolísaním výkonnosti, zhoršením adaptability a reaktivity
a je často sprevádzaný zvýšením variability srdcovej frekvencie. Monotónia je stav
spôsobený najčastejšie monotónnou prácou, monotónnosťou.
19.
Znížená bdelosť je postupne sa rozvíjajúci stav zníženej výkonnosti pri detekcii
podnetov pri jednotvárnych monitorovacích činnostiach. Od monotónie sa odlišuje príčinnými
podmienkami.
20.
Nešpecifické preťaženie je na účely tohto nariadenia vlády stav psychického presýtenia
charakterizovaný nechuťou až odporom voči niektorej práci alebo činnosti ako dôsledok
jej dlhodobého intenzívneho vykonávania pri súčasne nízkej spokojnosti s prácou; emocionálne
odmietnutie jednotvárnej opakujúcej sa činnosti alebo situácií, ktoré na základe predchádzajúcich
skúseností vedú k vyčkávaniu či k pocitom bezvýchodiskovosti. V protiklade k monotónii
a zníženej bdelosti je charakterizované nezmenenou alebo dokonca zvýšenou úrovňou
aktivácie a je spojené s negatívnym emocionálnym prežívaním.
21.
Pracovné podmienky na účely tohto nariadenia vlády predstavujú súhrn faktorov priamo
alebo nepriamo pôsobiacich na zdravie a pracovnú výkonnosť človeka v pracovnom procese.
Priamo alebo nepriamo podmieňujú priebeh a výsledky pracovného procesu, sú ovplyvňované
režimom práce, odpočinkom a stavom pracovného prostredia.
22.
Práca vo vnútenom pracovnom tempe je taký spôsob práce, pri ktorom si zamestnanec
nemôže voliť pracovné tempo a jeho činnosť je podriadená rytmu technologického procesu
alebo rytmu iných osôb. Nepatrí sem obsluha bežných, napr. obrábacích strojov, keď
pri obrábaní súčiastky zamestnanec musí sledovať proces a zasiahnuť v určitom okamihu,
pretože popri tom vykonáva množstvo iných úkonov, pri ktorých si volí svoj rytmus
sám. Kombinácia vnúteného tempa práce a vysokej nutnej rýchlosti tempa je veľmi nepriaznivá.
23.
Monotónna práca je práca spojená s trvalo sa opakujúcimi rovnakými úkonmi v trvaní
viac ako polovicu pracovnej zmeny s obmedzenou možnosťou zásahu zamestnanca do priebehu
tejto činnosti. Pri monotónnej práci sa rozlišuje pohybová alebo úkonová monotónnosť
(stereotypná manuálna činnosť s vysokým výskytom rovnakých pracovných úkonov alebo
operácií) a výkonová monotónnosť (činnosť s prevahou percepčných zložiek a s minimálnou
účasťou myšlienkových či rozhodovacích procesov).
24.
Operácia je časovo súvislá a pracovne vymedzená časť výrobného procesu pridelená
zamestnancovi ako samostatná pracovná úloha. Operácie rôzneho druhu sú také, ktoré
sa líšia svojím základným obsahom, vyžadujú používanie rôznych zariadení, nástrojov
či pomôcok. Operácie rovnakého druhu sú také, ktorých výsledkom je iba zmena vlastností
pracovného predmetu, napr. tvaru, rozmeru alebo druhu materiálu.
25.
Úkon je samostatná časť v pracovnej operácii, ktorá predstavuje jednoduchú súvislú
pohybovú činnosť rovnakého typu a účelového zamerania.
26.
Práca pod časovým tlakom je práca vo vysokom pracovnom tempe s obmedzenými možnosťami
prestávok a odpočinku, resp. práca spojená s plnením termínovaných úloh pod časovým
tlakom, spojená s preťažením kapacity spracovania informácií, čo je príčinou rýchleho
nástupu únavy a nedostatočného zotavenia organizmu. Čím je činnosť zložitejšia, tým
viac časový tlak narúša jej výkon.
27.
Vplyvy narúšajúce sústredenie sú vplyvy, ktoré narúšajú nutné sústredenie na prácu
a vedú k zvýšenému úsiliu pri koncentrácii alebo k častému prerušovaniu práce na úlohách,
napr. hlučnosť na pracovisku, vyrušovanie, časté zvonenie telefónu a iné.
28.
Sociálna interakcia je vzájomná súčinnosť, vzájomné ovplyvňovanie, vzájomné slovné
i mimoslovné dorozumievanie, alebo vzájomné pôsobenie rečou, správaním a konaním medzi
dvoma alebo viacerými jednotlivcami alebo medzi skupinami. Je determinovaná kvalitou
medziľudských vzťahov a komunikácie a môže byť závažným stresogénnym činiteľom.
29.
Zodpovednosť je uvedomelý postoj k spoločenským hodnotám, povinnostiam, záväzkom
a činnostiam. Ako vlastnosť osobnosti sa prejavuje v práci opatrnosťou a svedomitosťou
pri plnení povinností a dôslednosťou pri zabezpečovaní pridelených úloh či zverených
hodnôt (hmotná a organizačná zodpovednosť). Charakterizuje ju zložitosť rozhodovania,
miera určitosti (istoty) v rozhodovacích situáciách a miera osobných rizík.
30.
Riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných osôb pri práci je na účely
tohto nariadenia vlády väčšia pravdepodobnosť výskytu nepriaznivého variantu konečného
efektu konania jednotlivca v dôsledku účinku rizikového faktora a môže sa vyjadriť
pomerom všetkých možných prípadov (udalostí) a neúspešných (nepriaznivých) udalostí.
V pracovnom procese pôsobí ako záťažový faktor vyžadujúci vysokú mieru odborných znalostí,
pracovnú disciplínu, dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nevyhnutné
sústredenie, starostlivosť, nevyhnutnú mieru uvedomovania si rizika a sebakontrolované
vykonávanie činnosti.
31.
Pracovné prostredie je súbor priestorových, materiálnych, fyzikálnych, chemických,
mikroklimatických, fyziologických, psychologických, sociálnych a iných podmienok,
v ktorých sa realizuje výrobný, resp. pracovný proces a ktoré ovplyvňujú výsledky
výroby, resp. práce, motiváciu, výkon, psychiku, bezpečnosť a zdravie zamestnancov.
32.
Fyzický diskomfort je na účely tohto nariadenia vlády pocit fyzickej nepohody a záťaže
pri práci, ktorý sťažuje pracovný výkon. Fyzický diskomfort môže byť spôsobený fyzickou
námahou, hypokinézou, nevhodnou pracovnou polohou, nepriaznivými mikroklimatickými
podmienkami alebo osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami, ktoré obmedzujú pohyb,
dýchanie, termoreguláciu, viditeľnosť alebo sluch.
Príloha č. 6 k nariadeniu vlády č. 359/2006 Z. z.
POSTUP PRI HODNOTENÍ PSYCHICKEJ PRACOVNEJ ZÁŤAŽE
Príloha č. 7 k nariadeniu vlády č. 359/2006 Z. z.
POJMY UPRAVUJÚCE SENZORICKÚ ZÁŤAŽ PRI PRÁCI
1.
Zraková náročnosť je charakteristika zrakovej úlohy, ktorá sa vyjadruje pomernou
pozorovacou vzdialenosťou kritického detailu a kontrastom jasov (prípadne farieb)
kritického detailu a jeho bezprostredného okolia.
2.
Zraková náročnosť je charakteristika zrakovej úlohy, ktorá sa hodnotí relatívnymi
časovými nárokmi na čisto zrakový výkon, závisí od pomeru časov, potrebných na čisto
zrakovú a celkovú úlohu.
3.
Veľkosť kritického detailu sa hodnotí podľa pomernej pozorovacej vzdialenosti D/d,
kde D = pozorovacia vzdialenosť, d = veľkosť kritického detailu. Obe hodnoty sa zisťujú
meraním. Kritický detail je geometrický útvar jedno- alebo viacrozmerný, rozhodujúci
na posúdenie zrakovej náročnosti vykonávanej práce. Je to tá časť pozorovaného predmetu,
znaku, symbolu a podobne, ktorú je nutné rozlíšiť, aby bol pozorovaný predmet správne
identifikovaný.
4.
Náročnosť na diskrimináciu detailov je výraznosť detailu oproti pozadiu alebo ostatným
predmetom. Kontrastnosť detailu a okolia je podmienená viacerými činiteľmi: tvarom,
farbou, jasom, pohybom predmetov či okolia alebo obomi. Tieto činitele uľahčujú alebo
sťažujú vnímanie.
5.
Nároky na adaptáciu zraku vznikajú pri striedaní pohľadu na miesta s rozdielnym jasom
(simultánne) alebo pri zmenách jasov predmetov či intenzity osvetlenia (sukcesívne).
Vysoké nároky na adaptačné procesy vedú k oslneniu, t. j. k neprimeranému stavu zraku,
ktorý narúša zrakovú pohodu, alebo zhoršuje až znemožňuje videnie. Oslnenie môže byť
rušivé (discomfort glare, psychologické), keď oslňujúci zdroj odvádza pozornosť od
miesta zrakovej úlohy, obmedzujúce (disability glare, fyziologické), ktoré sťažuje
rozoznávanie, vedie k únave zrakového orgánu a k poklesu zrakovej výkonnosti, alebo
oslepujúce (blinding glare), ktoré znemožňuje videnie.
6.
Nároky na akomodáciu a okohybné svaly vznikajú pri dlhodobej fixácii pohľadu na blízke
predmety, keď sa unavujú svaly ovládajúce šošovku a konvergenciu očí. Krátka pozorovacia
vzdialenosť má vzťah i k vertebrogénnym problémom. Podľa poznatkov sa početnosť a
intenzita týchto problémov zvyšuje s približovaním oka k pozorovanému detailu.
7.
Práca pri sťažených svetelných podmienkach je na účely tohto nariadenia vlády práca
pri svetelných podmienkach, ktoré sú podmienené technologicky, keď si pracovný postup
vyžaduje osobitný druh osvetľovania; prípadne práca v trvalo umelom alebo združenom
osvetlení. Aj typy svetelných zdrojov a svietidiel majú vzťah k nárokom práce na zrakové
vnímanie (plošné, priestorové, štruktúr, detailov a podobne) a na rozlišovanie farebných
tónov a odtieňov.
8.
Náročnosť sluchovej úlohy sa posudzuje podľa toho, ako presne má zamestnanec rozlišovať
rôzne zvukové signály. Treba brať do úvahy nielen nároky na sluchový orgán, ale aj
hlučnosť pozadia a trvanie úlohy. Hlučnosť pozadia núti vyvíjať vyšie úsilie pri rozlišovaní
signálov a môže byť zdrojom únavy až neurotizácie. Zhoršením kvality zvuku sa rozumie
skreslenie, ku ktorému dochádza v technickom prenosovom zariadení a ktoré núti zamestnanca
zvýšiť úsilie pri vnímaní.
9.
Náročnosť práce na ostatné zmyslové orgány – z hľadiska možných zdravotných rizík
prichádzajú do úvahy najmä práce spojené s veľkými nárokmi na vestibulárny aparát,
pri ktorých môže dochádzať k rizikovým situáciám zo straty pocitu polohy tela. Práce
náročné na taktilné vnímanie sú často spojené s nárokmi na jemnú koordinovanú činnosť
prstov a malých svalových skupín. Môže tu dochádzať i k rôznym úrazom, čo zvyšuje
nároky na sústredenosť. Možno sem zaradiť i práce s drobnými predmetmi. Treba brať
do úvahy i pracovné tempo vynútené napr. kooperáciou či výkonovou mzdou a v súvislosti
s tým i zložitosť činnosti. Všetky tieto okolnosti môžu viesť k nervozite a neurotizovať.
10.
Zrakové ťažkosti sú na účely tohto nariadenia vlády celkové ťažkosti (zraková únava,
malátnosť), ťažkosti spojené so zrakovým orgánom (tlak v očiach, pálenie očí, podráždenie,
začervenané oči, slzenie očí), vizuálne ťažkosti spojené so zmenami vo vnímaní (mihanie
pred očami, rozmazané videnie, dvojité videnie, pocit zníženej citlivosti zraku),
nešpecifické ťažkosti spojené s psychickou nepohodou (bolesti hlavy zo zrakovej námahy),
pocit nepohody pri umelom osvetlení, potreba prerušiť prácu a pozrieť sa do voľného
priestoru a podobne.
11.
Citlivosť zraku je prah videnia, miera citlivosti receptorov v sietnici, minimálne
množstvo svetelnej energie, ktoré už vyvolá podráždenie receptora a zrakový vnem.
Príloha č. 8 k nariadeniu vlády č. 359/2006 Z. z.
POSTUP PRI HODNOTENÍ SENZORICKEJ ZÁŤAŽE PRI PRÁCI
1)
§ 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2)
§ 23 ods. 2 písm. a) zákona č. 126/2006 Z. z.
3)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 742/2004 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 743/2004 Z. z. o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 179/2005 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 743/2004 Z. z. o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 179/2005 Z. z.
4)
Tabuľka č. 1 prílohy č. 2 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred
rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku.
5)
Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2006 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci, nariadenie vlády Slovenskej
republiky č. 117/2002 Z. z. o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri banskej
činnosti a pri dobývaní ložísk nevyhradených nerastov.
6)
Príloha č. 1 písm. b), e), g) a l) k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 357/2006
Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii
pracovných činností a o náležitostiach návrhu na zaradenie pracovných činností do
kategórií z hľadiska zdravotných rizík.
7)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 357/2006 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii
pracovných činností a o náležitostiach návrhu na zaradenie pracovných činností do
kategórií z hľadiska zdravotných rizík.
8)
§ 23 ods. 2 písm. b) zákona č. 126/2006 Z. z.
9)
§ 19 zákona č. 126/2006 Z. z.
10)
§ 23 ods. 2 písm. b) zákona č. 126/2006 Z. z.