53/2006 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.03.2006 do 29.02.2012
Predpis bol zrušený predpisom 30/2012 Z. z.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História |
|
|
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 01.03.2006 - 29.02.2012 |
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 53/2006 Z. z. |
Názov: | Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách pri nakladaní s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom |
Typ: | Vyhláška |
Dátum schválenia: | 12.01.2006 |
Dátum vyhlásenia: | 08.02.2006 |
Dátum účinnosti od: | 01.03.2006 |
Dátum účinnosti do: | 29.02.2012 |
Autor: | Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
541/2004 Z. z. | Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
30/2012 Z. z. | Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách pri nakladaní s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom |
53
VYHLÁŠKA
Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky
z 12. januára 2006,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách pri nakladaní s jadrovými materiálmi,
rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom
Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) podľa § 12 ods. 8 a § 21 ods. 13 zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§ 1
Predmet úpravy
Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o požiadavkách na
a)
nakladanie s jadrovými materiálmi,
b)
nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom,
c)
nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi vrátane ich tvorby,
d)
roztriedenie rádioaktívnych odpadov do tried,
e)
dovoz rádioaktívnych odpadov,
f)
rozsah a obsah dokumentácie pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi,
g)
zariadenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi,
h)
evidenciu nakladania s rádioaktívnymi odpadmi.
§ 2
Všeobecné požiadavky na nakladanie s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi odpadmi
a vyhoretým jadrovým palivom
(1)
S jadrovými materiálmi sa nakladá tak, aby sa
a)
účinky ionizujúceho žiarenia na obsluhu, obyvateľstvo a životné prostredie udržovali
na takej nízkej úrovni, akú možno rozumne dosiahnuť pri zohľadnení technických, ekonomických
a spoločenských faktorov,
b)
zabezpečila podkritickosť,
c)
zabezpečil odvod zostatkového tepla,
d)
množstvo a aktivita rádioaktívnych odpadov udržovali na takej nízkej úrovni, akú
možno rozumne dosiahnuť pri zohľadnení technických, ekonomických a spoločenských faktorov,
e)
rešpektovali vzájomné súvislosti medzi jednotlivými krokmi nakladania s nimi.
(2)
Pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom sa rešpektujú
vzájomné súvislosti medzi jednotlivými krokmi nakladania s nimi.
§ 3
Požiadavky na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi
(1)
Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi od ich vzniku až do ich uloženia sa dokumentuje
v sprievodných listoch rádioaktívnych odpadov.
(2)
Charakterizácia rádioaktívnych odpadov je stanovenie ich fyzikálnych, chemických
a rádiologických vlastností pre potreby určenia nakladania s nimi.
(3)
Na zdokumentovanie a zhodnotenie nakladania s rádioaktívnymi odpadmi sa v rozhodujúcich
bodoch nakladania s nimi odoberajú a analyzujú reprezentatívne vzorky. Vzorky sa uchovávajú
do prijatia rádioaktívnych odpadov na úložisko a vzorky z charakterizácie odpadov
pri prevádzke úložiska sa uchovávajú do skončenia prevádzky úložiska.
(4)
Plynné výpuste a kvapalné výpuste sa pred ich uvedením do životného prostredia1) čistia od rádionuklidov na najnižšiu ekonomicky a technicky dosiahnuteľnú úroveň.
§ 4
Požiadavky na zariadenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi
(1)
Bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky zariadení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi
zabezpečuje držiteľ povolenia tak, aby tieto zariadenia
a)
umožňovali zhromažďovanie, skladovanie a manipuláciu s rádioaktívnymi odpadmi,
b)
boli dobre prístupné a aby boli vytvorené podmienky na ich dekontamináciu, kontrolu,
údržbu a opravy,
c)
boli konštruované tak, aby sa čo najviac zamedzilo ich zanášanie a aby prípadné usadeniny
a nánosy boli odstrániteľné,
d)
boli odolné proti mechanickému, tepelnému a koróznemu poškodeniu,
e)
boli odolné proti účinkom požiaru alebo výbuchu, ak sa používajú na rádioaktívne
odpady obsahujúce horľavé látky alebo výbušné látky.
(2)
Na zariadeniach na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi sa vykonáva nepretržité alebo
pravidelné meranie veličín, ktoré má preukázať správnu funkčnosť zariadení alebo meranie
veličín parametrov s vplyvom na výbušnosť alebo vzplanutie týchto zariadení.
(3)
Kvapalné rádioaktívne odpady sa v jadrovom zariadení premiestňujú potrubím. V obalových
súboroch2) sa prepravujú, len ak je ich premiestňovanie potrubím technicky neriešiteľné alebo
ekonomicky neúnosné.
(4)
Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. c) a f) zákona zodpovedá za všetky bezpečnostné aspekty jadrového zariadenia vrátane rádioaktívnych
odpadov, s ktorými sa v ňom nakladá. V každom kroku nakladania s rádioaktívnymi odpadmi
musí byť stanovená zodpovednosť za rádioaktívne odpady v zariadení, v ktorom sa s
nimi nakladá, medzi pôvodcom rádioaktívnych odpadov a držiteľom povolenia.
§ 5
Triedy rádioaktívnych odpadov
Rádioaktívne odpady sa podľa aktivity roztrieďujú do týchto tried:
a)
prechodné rádioaktívne odpady, ktorých aktivita počas skladovania poklesne pod limitnú
hodnotu na ich uvedenie do životného prostredia,1)
b)
nízkoaktívne rádioaktívne odpady a strednoaktívne rádioaktívne odpady, ktorých aktivita
je vyššia ako limitná hodnota na ich uvedenie do životného prostredia1) a ktorých produkované zostatkové teplo je nižšie ako 2 kW/m3:
1.
krátkodobé rádioaktívne odpady, ktoré po úprave spĺňajú limity a podmienky bezpečnej
prevádzky pre povrchové úložisko rádioaktívnych odpadov a ktorých priemerná hmotnostná
aktivita alfa nuklidov je nižšia ako 400 Bq/g,
2.
dlhodobé rádioaktívne odpady, ktoré po úprave nespĺňajú limity a podmienky bezpečnej
prevádzky pre povrchové úložisko rádioaktívnych odpadov alebo ktorých priemerná hmotnostná
aktivita alfa nuklidov sa rovná 400 Bq/g alebo je vyššia,
c)
vysokoaktívne rádioaktívne odpady, ktorých produkované zostatkové teplo sa rovná
2 kW/m3 alebo je vyššie a tieto odpady nie sú uložiteľné v povrchovom úložisku rádioaktívnych
odpadov.
§ 6
Zber a roztriedenie rádioaktívnych odpadov
(1)
Držiteľ povolenia zisťuje pri rádioaktívnych odpadoch ich charakteristické vlastnosti
a určuje vhodný systém roztriedenia.
(2)
Rádioaktívne odpady sa zberajú a roztrieďujú podľa spôsobu ich ďalšieho spracovania
a úpravy a s ohľadom na ich aktivitu a fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti.
Ak je to technicky možné, zber a roztriedenie sa vykonávajú priamo v mieste vzniku
rádioaktívnych odpadov.
(3)
Obalové súbory určené na zber rádioaktívnych odpadov sa označujú tak, aby bolo zrejmé,
aké rádioaktívne odpady obsahujú.
§ 7
Spracovanie rádioaktívnych odpadov
(1)
Rádioaktívne odpady sa spracúvajú tak, aby využiteľné látky boli oddelené a vrátené
na opätovné použitie a aby množstvo zostávajúcich rádioaktívnych odpadov bolo čo najmenšie
s prihliadnutím na ďalšie nakladanie s nimi.
(2)
Spracovanie rádioaktívnych odpadov je činnosť zameraná na oddelenie rádionuklidov
z rádioaktívnych odpadov, na zmenu ich zloženia a na redukciu ich objemu s cieľom
zvýšiť bezpečnosť a ekonomickú účinnosť nakladania s nimi.
(3)
Ak sa pri spracúvaní rádioaktívnych odpadov používajú iónové meniče, filtračné materiály
alebo deliace materiály s obmedzenou životnosťou, držiteľ povolenia pravidelne sleduje
ich funkčnosť a navrhuje limity a podmienky ich bezpečnej prevádzky, pri dosiahnutí
ktorých sa tieto materiály musia obnoviť alebo vymeniť.
(4)
Držiteľ povolenia navrhuje pre všetky spáliteľné rádioaktívne odpady režim spaľovania,
sleduje korózne účinky spalín na materiál spaľovacieho zariadenia a v prípade, ak
by mohlo dôjsť k ohrozeniu jadrovej bezpečnosti, prijíma opatrenia.
§ 8
Úprava rádioaktívnych odpadov
(1)
Výsledkom úpravy rádioaktívnych odpadov je balená forma rádioaktívnych odpadov pripravená
v súlade s požiadavkami na bezpečnú manipuláciu, prepravu, skladovanie a ukladanie.
Súčasťou balenej formy rádioaktívnych odpadov môže byť obalový súbor.
(2)
Držiteľ povolenia navrhuje technologický postup, podmienky na úpravu rádioaktívnych
odpadov, materiály a obalové súbory použité pri úprave rádioaktívnych odpadov.
(3)
Súčasťou technologického postupu úpravy rádioaktívnych odpadov je kontrola požadovaných
parametrov kvality balenej formy rádioaktívnych odpadov, pričom sa berú do úvahy možné
vplyvy spôsobené vlastnosťami rádioaktívnych odpadov, materiálov a obalových súborov,
ako je korózia, vznik plynov, uvoľňovanie tepla, objemová nestálosť a biologická degradácia.
(4)
V rámci schvaľovania limitov a podmienok bezpečnej prevádzky sa schvaľuje aj balená
forma rádioaktívnych odpadov.
§ 9
Skladovanie rádioaktívnych odpadov
(1)
Rádioaktívne odpady sa skladujú oddelene od iných odpadov alebo materiálov. Držiteľ
povolenia určuje pre každý sklad rádioaktívnych odpadov spôsob skladovania, maximálne
množstvo a aktivitu skladovaných rádioaktívnych odpadov, ako aj predpokladaný termín
ich vyberania.
(2)
Sklad rádioaktívnych odpadov sa navrhuje a prevádzkuje tak, aby
a)
chránil rádioaktívne odpady pred ich degradáciou vplyvom negatívnych poveternostných
podmienok a zabránil úniku ionizujúceho žiarenia a rádioaktívnych látok do životného
prostredia,
b)
umožnil dobrú manipulovateľnosť a vyberateľnosť skladovaných rádioaktívnych odpadov,
c)
upravené rádioaktívne odpady nezmenili svoje vlastnosti podmieňujúce ich ukladanie.
(3)
Kapacita skladu rádioaktívnych odpadov musí korešpondovať s nadväzujúcou technológiou
na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi s dostatočnou rezervou tak, aby nebola nepriaznivo
ovplyvnená prevádzka tejto technológie.
(4)
Vytvorenie rezervnej skladovacej kapacity pre potreby premiestňovania skladovaných
rádioaktívnych odpadov, ich prebaľovania, kontroly, údržby a vyberania musí sa zohľadniť
už vo fáze projektovania skladu rádioaktívnych odpadov. Držiteľ povolenia na prevádzku
skladu rádioaktívnych odpadov zabezpečí, že rezervná skladovacia kapacita zostane
zachovaná počas celého obdobia prevádzky skladu.
(5)
Držiteľ povolenia prehodnocuje adekvátnosť kapacity skladu rádioaktívnych odpadov
raz za tri roky.
(6)
Vybavenie skladu rádioaktívnych odpadov zodpovedá druhu, forme, aktivite a množstvu
skladovaných rádioaktívnych odpadov. Skladovacie priestory sa vybavujú ventilačným
a protipožiarnym systémom.
(7)
Stav skladu rádioaktívnych odpadov a stav skladovaných rádioaktívnych odpadov držiteľ
povolenia pravidelne sleduje, najmä kontrolou tesnosti bariér a monitorovaním dávkových
príkonov a povrchovej kontaminácie.
(8)
Držiteľ povolenia na prevádzku skladu rádioaktívnych odpadov určuje na základe bezpečnostných
rozborov limity a podmienky, za ktorých sú rádioaktívne odpady skladované, vrátane
vnútroskladových podmienok a kritérií prijateľnosti rádioaktívnych odpadov na skladovanie.
Bezpečnostné rozbory pokrývajú okrem zariadenia skladu tiež druh skladovaných rádioaktívnych
odpadov a z neho vyplývajúce príslušné bezpečnostné funkcie.
(9)
Nádrže na skladovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov sa
a)
navrhujú a prevádzkujú tak, aby boli vodotesné, chránené proti korózii a aby umožňovali
homogenizáciu a vyprázdnenie ich obsahu; každý systém skladovacích nádrží má vždy
ako havarijnú zálohu voľný objem zodpovedajúci objemu najväčšej nádrže v systéme;
výpary z nádrží sa odvádzajú a spracúvajú ako rádioaktívne odpady,
b)
zabezpečujú proti preplneniu a ich zaplnenie sa kontroluje,
c)
umiestňujú v ochranných nepriepustných objemoch s dostatočnou rezervou na zachytenie
obsahu nádrže, ktoré sú vybavené signalizáciou úniku a zariadením na odčerpanie; ak
sa kvapalné rádioaktívne odpady skladujú v nádobách, steny a podlaha skladu sa budujú
nepriepustné do takej výšky, aby bezpečne zachytili celý objem skladovaných rádioaktívnych
odpadov.
§ 10
Ukladanie rádioaktívnych odpadov
(1)
Do úložiska ukladá držiteľ povolenia len balenú formu rádioaktívnych odpadov, ktorá
vyhovuje limitám a podmienkam bezpečnej prevádzky úložiska schváleným úradom na základe
bezpečnostných rozborov.
(2)
Bezpečnostné rozbory úložiska predstavujú komplexné zhodnotenie rizík súvisiacich
s ukladaním rádioaktívnych odpadov a preukázanie funkčnosti celého úložného systému
z hľadiska jeho možných vplyvov na človeka a na životné prostredie.
(3)
Rozsah bezpečnostných rozborov úložiska, hodnotený časový interval, vstupné veličiny
a výber ich reprezentatívnych hodnôt, ako aj ďalšie parametre, ktorými sú bezpečnostné
rozbory ohraničené, s ktorými sa budú porovnávať ich výsledky a od ktorých budú odvodené
podmienky prijateľnosti rádioaktívnych odpadov na úložisko, navrhuje spolu s príslušným
odôvodnením žiadateľ o povolenie alebo držiteľ povolenia.
(4)
Súčasťou bezpečnostných rozborov úložiska sú tiež analýzy neurčitostí a analýzy citlivosti
výsledkov na jednotlivé parametre.
(5)
Bezpečnostné rozbory sú základom rozhodovania o prípadných zmenách alebo nápravných
opatreniach v úložisku. Musí byť preukázané, že navrhovaná zmena alebo nápravné opatrenie
budú optimálne.
(6)
Projekt úložiska zodpovedá množstvu a triede ukladaných rádioaktívnych odpadov.
(7)
Pri vypracúvaní bezpečnostných rozborov povrchového úložiska sa uvažuje doba inštitucionálnej
kontroly 300 rokov od uzatvorenia úložiska.
(8)
Charakteristické vlastnosti úložiska, najmä vnikanie vody do úložiska a únik rádioaktívnych
látok do životného prostredia, sa sledujú po celý čas uvádzania do prevádzky, počas
prevádzky a inštitucionálnej kontroly. Zabezpečí sa, aby systém sledovania neznižoval
tesnosť úložiska.
(9)
Predbežný návrh spôsobu uzatvorenia úložiska, najmä stabilizácia, prekrytie a vybudovanie
drenážneho systému prekrytia, je súčasťou predprevádzkovej bezpečnostnej správy.
§ 11
Požiadavky pri dovoze rádioaktívnych odpadov
(1)
Úrad rozhodne o vydaní povolenia na dovoz rádioaktívnych odpadov podľa § 21 ods. 11 zákona na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá obsahuje
a)
druh, množstvo, formu, aktivitu a rádionuklidické zloženie rádioaktívnych odpadov,
ktoré majú byť dovezené alebo vyvezené, spolu s opisom ich fyzikálnych, chemických,
biologických a ďalších nebezpečných vlastností, ktoré by mohli ovplyvniť zamýšľané
nakladanie s nimi na území Slovenskej republiky; aktivita spätne dovezených rádioaktívnych
odpadov musí byť ekvivalentná aktivite vyvezených rádioaktívnych odpadov, berúc do
úvahy rádioaktívny rozpad,
b)
opis všetkých činností, ktoré sa budú v rámci dovozu alebo vývozu rádioaktívnych
odpadov vykonávať, vrátane ich odovzdania, prebratia, prepravy, prekládky a skladovania,
c)
opis navrhovaných postupov na spracovanie a úpravu dovezených alebo vyvezených rádioaktívnych
odpadov,
d)
názov štátu, z ktorého majú byť rádioaktívne odpady dovezené alebo do ktorého majú
byť vyvezené,
e)
predpokladaný dátum dovozu a vývozu rádioaktívnych odpadov,
f)
potvrdenie, že žiadateľ o povolenie na dovoz rádioaktívnych odpadov má povolenie
na prepravu a na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi alebo že má zmluvne, organizačne
a finančne zabezpečenú inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá je držiteľom
povolenia na prepravu a na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a ktorá bude činnosti
prepravy a nakladania s dovezenými rádioaktívnymi odpadmi realizovať,
g)
potvrdenie o súhlase so spätným vývozom dovezených rádioaktívnych odpadov po ich
spracovaní a úprave,
h)
návrh na vymedzenie zodpovedností za rádioaktívne odpady pri ich dovoze, preprave,
nakladaní s nimi na území Slovenskej republiky a pri ich vývoze,
i)
riešenie zabezpečenia fyzickej ochrany,3)
j)
preukázanie, že úroveň jadrovej bezpečnosti zariadení na nakladanie s dovezenými
rádioaktívnymi odpadmi zostane zachovaná.
(2)
Ak nie je určené inak, za nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi dovezenými na územie
Slovenskej republiky zodpovedá držiteľ povolenia na ich dovoz.
§ 12
Bezpečnostná dokumentácia pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi
(1)
Súčasťou dokumentácie na umiestnenie úložiska, dokumentácie pre stavbu úložiska,
dokumentácie na uvádzanie úložiska do prevádzky a jeho prevádzku a dokumentácie na
uzatvorenie úložiska a na inštitucionálnu kontrolu je opis a analýza bezpečnostnej
funkcie bariér proti šíreniu rádioaktívnych látok. Analýza obsahuje deterministické
hodnotenie prevádzkovej bezpečnosti úložiska, ako aj deterministické a pravdepodobnostné
hodnotenie dlhodobej bezpečnosti úložiska v období po jeho uzatvorení.
(2)
Limity a podmienky bezpečnej prevádzky zariadenia na nakladanie s rádioaktívnymi
odpadmi sa určia na základe bezpečnostných rozborov a zahŕňajú
a)
údaje o veličinách charakterizujúcich podmienky, pri ktorých je zabezpečená jadrová
bezpečnosť a radiačná ochrana pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, a spôsob a periodicitu
ich meraní a hodnotení,
b)
požiadavky na činnosť obsluhy a na organizačné opatrenia vedúce k splneniu všetkých
definovaných podmienok pre projektované prevádzkové stavy.
(3)
Súčasťou limít a podmienok bezpečnej prevádzky skladu sú podmienky prijateľnosti
rádioaktívnych odpadov na skladovanie, ktoré musia byť v súlade s požiadavkami na
ďalšie nakladanie so skladovanými rádioaktívnymi odpadmi.
(4)
Súčasťou limít a podmienok bezpečnej prevádzky úložiska sú podmienky prijateľnosti
balenej formy rádioaktívnych odpadov na úložisko, najmä typ balenej formy rádioaktívnych
odpadov a jej štrukturálna stabilita, vylúhovateľnosť, tepelné a radiačné účinky,
možnosť vzniku kritického stavu alebo mikrobiálneho rozkladu, tvorba plynov, obsah
korozívnych, výbušných a samozápalných látok, horľavín, voľných kvapalín a komplexotvorných
činidiel, povrchová kontaminácia, dávkový príkon, rozmery, hmotnosť a označenie balenej
formy rádioaktívnych odpadov.
§ 13
Evidencia nakladania s rádioaktívnymi odpadmi
(1)
Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až j) a l) až n) zákona eviduje nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi. Evidenciu odovzdáva spolu s rádioaktívnymi
odpadmi. Túto evidenciu uchováva držiteľ povolenia na prevádzku úložiska od prevzatia
rádioaktívnych odpadov až do uzatvorenia úložiska.
(2)
Evidencia podľa odseku 1 obsahuje
a)
sprievodné listy vzniknutých alebo prijatých a odovzdaných rádioaktívnych odpadov,
b)
záznamy o spôsobe a priebehu nakladania s rádioaktívnymi odpadmi,
c)
záznamy o výsledkoch analýz vzoriek rádioaktívnych odpadov podľa § 3 ods. 3.
(3)
Držiteľ povolenia na prevádzku jadrového zariadenia na nakladanie s rádioaktívnymi
odpadmi eviduje údaje podľa osobitného predpisu4) a uchováva túto evidenciu do skončenia jeho prevádzky, ak úrad neurčí inak.
(4)
Držiteľ povolenia na uzatvorenie úložiska a inštitucionálnu kontrolu eviduje údaje
podľa osobitného predpisu4) a uchováva ich do konca inštitucionálnej kontroly.
§ 14
Sprievodné listy rádioaktívnych odpadov
(1)
Pri každom odovzdávaní a preberaní rádioaktívnych odpadov odovzdávajúca fyzická osoba
alebo právnická osoba vystavuje na základe charakterizácie rádioaktívnych odpadov
sprievodné listy rádioaktívnych odpadov.
(2)
Rozsah charakterizácie rádioaktívnych odpadov je odvodený od podmienok prijateľnosti
rádioaktívnych odpadov na uloženie alebo na skladovanie v prípade, ak nespĺňajú podmienky
na uloženie.
(3)
Každý držiteľ povolenia musí mať vypracovaný systém a postupy charakterizácie rádioaktívnych
odpadov, s ktorými nakladá.
(4)
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá rádioaktívny odpad preberá, overuje správnosť
charakterizácie rádioaktívnych odpadov u fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá
rádioaktívny odpad odovzdáva.
(5)
Postup preberania a odovzdávania rádioaktívnych odpadov je súčasťou dokumentácie
systému kvality a požiadaviek na kvalitu jadrového zariadenia.
(6)
Sprievodné listy rádioaktívnych odpadov obsahujú
a)
špecifikáciu charakterizujúcu ich formu a pôvod,
b)
typ a identifikačné označenie obalového súboru,
c)
dátum začiatku a dátum dokončenia plnenia obalového súboru,
d)
typ a identifikačné označenie balenej formy,
e)
celkovú aktivitu alfa a beta rádionuklidov a spôsob jej dokladovania,
f)
aktivitu jednotlivých rádionuklidov, ktorých obsah je limitovaný určenými kritériami
prijateľnosti, a spôsob jej dokladovania,
g)
aktivitu ďalších významných rádionuklidov, ktorých podiel na celkovej aktivite presahuje
1 %, a spôsob jej dokladovania,
h)
hodnoty vylúhovateľnosti, pevnosti v tlaku, obsahu nebezpečných látok a ďalších parametrov
určených z bezpečnostných rozborov spracovania, úpravy, skladovania, prepravy rádioaktívnych
odpadov a ich ukladania,
i)
opis heterogenít nachádzajúcich sa v balenej forme s údajmi podľa písmen e) až h),
j)
dávkový príkon na povrchu obalového súboru,
k)
celkovú hmotnosť zaplneného obalového súboru,
l)
údaje o povrchovej kontaminácii obalového súboru rádionuklidmi,
m)
dátum vystavenia sprievodného listu s uvedením dokumentácie, na základe ktorej bol
vystavený,
n)
obchodné meno, identifikačné číslo odovzdávajúcej a preberajúcej fyzickej osoby alebo
právnickej osoby a meno, priezvisko, funkciu a podpis jej povereného zamestnanca.
§ 15
Požiadavky na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom
(1)
Všeobecné požiadavky na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom sa zohľadnia v
a)
projektovej dokumentácii jadrového zariadenia, v ktorom sa nakladá s vyhoretým jadrovým
palivom,
b)
písomných organizačných pokynoch na bezpečnú prevádzku jadrového zariadenia.
(2)
Na bezpečnostnú dokumentáciu pri nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom sa primerane
vzťahujú ustanovenia § 12.
(3)
O nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom sa vedie evidencia, ktorá obsahuje
a)
identifikačné údaje o vyhoretom jadrovom palive,
b)
históriu ožarovania v jadrovom reaktore,
c)
izotopické zloženie vyhoretého jadrového paliva po jeho vybratí z jadrového reaktora,
d)
umiestnenie vyhoretého jadrového paliva,
e)
údaje o tesnosti pokrytia vyhoretého jadrového paliva,
f)
údaje uvedené v schválených limitách a podmienkach bezpečnej prevádzky.
§ 16
Skladovanie vyhoretého jadrového paliva
(1)
Sklad vyhoretého jadrového paliva slúži na bezpečné umiestnenie vyhoretého jadrového
paliva pred jeho prepracovaním alebo uložením.
(2)
Projekt a konštrukcia skladu vyhoretého jadrového paliva musia umožňovať
a)
zabezpečenie podkritickosti minimálne 5 % vo všetkých prevádzkových stavoch, 2 %
počas prevádzkových udalostí, a to buď vhodným usporiadaním vyhoretého jadrového paliva,
alebo umiestnením pevného absorbátora neutrónov do priestoru skladovania; účinnosť
použitia pevného absorbátora sa preukáže výpočtom alebo experimentom,
b)
trvalý odvod zostatkového tepla produkovaného vyhoretým jadrovým palivom z priestoru
jeho skladovania; odvod tepla sa zabezpečí prirodzeným alebo núteným prúdením chladiva
tak, aby teplota pokrytia vyhoretého jadrového paliva v žiadnej jeho časti neprekročila
limitnú hodnotu,
c)
jeho úplnú alebo čiastočnú dekontamináciu,
d)
bezpečnú manipuláciu s vyhoretým jadrovým palivom,
e)
evidenciu a kontrolu skladovaného vyhoretého jadrového paliva v súlade s osobitnými
predpismi,5)
f)
zabezpečenie zodpovedajúcej fyzickej ochrany skladovacích priestorov v súlade s ustanoveniami
osobitných predpisov,6)
g)
vylúčenie pádu ťažkých predmetov do priestorov skladovania vyhoretého jadrového paliva,
h)
účinné čistenie, dopĺňanie a zachytávanie únikov chladiacich médií v mokrých skladoch
vyhoretého jadrového paliva,
i)
účinnú ventiláciu skladovacích priestorov zabraňujúcu hromadeniu rádioaktívnych plynov,
j)
zabezpečenie radiačnej ochrany v súlade s osobitnými predpismi,1)
k)
zabezpečenie trvalého zdroja energie na udržanie dôležitých prevádzkových a bezpečnostných
systémov v činnosti,
l)
zabezpečenie odolnosti skladu vyhoretého jadrového paliva proti jeho porušeniu pri
seizmickej udalosti do 8o podľa stupnice MSK-64,
m)
monitorovanie vplyvu prevádzky skladu vyhoretého jadrového paliva na životné prostredie,
n)
vyradenie skladu vyhoretého jadrového paliva po skončení jeho prevádzky,
o)
bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom po skončení jeho skladovania.
§ 17
Prepracovanie vyhoretého jadrového paliva
(1)
Prepracovanie vyhoretého jadrového paliva je technologický postup slúžiaci na získanie
jadrových materiálov vhodných na ďalšie použitie ich chemickým oddelením od štiepnych
produktov a ďalších rádionuklidov vo vyhoretom jadrovom palive.
(2)
Štiepne produkty a rádionuklidy oddelené v procese prepracovania vyhoretého jadrového
paliva tvoria rádioaktívne odpady, ktoré sa upravia do stavu vhodného na skladovanie
alebo na uloženie v úložisku.
(3)
Na projekt jadrového zariadenia na prepracovanie vyhoretého jadrového paliva a na
nakladanie s jadrovými materiálmi počas prepracovania sa primerane vzťahujú ustanovenia
§ 16 ods. 2.
(4)
Na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z prepracovania vyhoretého jadrového paliva
sa primerane vzťahujú ustanovenia § 2 až 14.
§ 18
Ukladanie vyhoretého jadrového paliva
(1)
Vyhoreté jadrové palivo sa ukladá do úložiska.
(3)
Do úložiska možno uložiť len vyhoreté jadrové palivo upravené tak, aby boli požiadavky
podľa § 21 ods. 3 zákona splnené bez zásahu obsluhy úložiska.
§ 19
Požiadavky na nakladanie s jadrovými materiálmi
Na nakladanie s jadrovými materiálmi sa primerane vzťahujú ustanovenia § 3 až 9 a § 15 a 16 a držiteľ povolenia zabezpečí,
a)
že jadrový materiál sa nebude používať na účely, ktoré by boli v rozpore s medzinárodnými
zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,7) a nebude sa používať na dosiahnutie akýchkoľvek vojenských cieľov,
b)
fyzickú ochranu jadrových materiálov podľa osobitných predpisov,6)
c)
že jadrový materiál nebude odovzdaný inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe bez
súhlasu úradu.
§ 20
Táto vyhláška bola prijatá v súlade s osobitným predpisom8) pod číslom notifikácie 2005/0463/SK.
§ 21
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. marca 2006.
Marta Žiaková v. r.
1)
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 12/2001 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany.
2)
§ 2 písm. b) vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 57/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách pri preprave rádioaktívnych materiálov.
3)
Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 57/2006 Z. z.
Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 51/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na zabezpečenie fyzickej ochrany.
Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 51/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na zabezpečenie fyzickej ochrany.
4)
Príloha č. 4 k vyhláške Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 50/2006 Z.
z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť jadrových
zariadení pri ich umiestňovaní, projektovaní, výstavbe, uvádzaní do prevádzky, prevádzke,
vyraďovaní a pri uzatvorení úložiska, ako aj kritériá pre kategorizáciu vybraných
zariadení do bezpečnostných tried.
5)
Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 54/2006 Z. z. o evidencii a kontrole jadrových materiálov a o oznamovaní vybraných činností.
6)
Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 51/2006 Z. z.
7)
Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 61/1974 Zb. o Zmluve o nešírení jadrových zbraní, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 62/1974 Zb. o Zmluve o zákaze umiestňovania jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia
na dne morí a oceánov a v jeho podzemí.
8)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov v platnom
znení (Ú. v. ES L 204, 21. 7. 1998).