644/2006 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 19.12.2006 do 29.12.2006
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História | ||
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 19.12.2006 - 29.12.2006 | |
3. | 30.12.2006 - 31.12.2006 | |
4. | 01.01.2007 - 31.12.2007 | |
5. | 01.01.2008 - 31.03.2008 | |
6. | 01.04.2008 - 31.12.2009 | 8/2008 Z. z. |
7. | 01.01.2010 - | 186/2009 Z. z. |
Obsah
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 644/2006 Z. z. |
Názov: | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 06.12.2006 |
Dátum vyhlásenia: | 19.12.2006 |
Dátum účinnosti od: | 19.12.2006 |
Dátum účinnosti do: | 29.12.2006 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
483/2001 Z. z. | Zákon o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
566/2001 Z. z. | Zákon o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) |
95/2002 Z. z. | Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
43/2004 Z. z. | Zákon o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
747/2004 Z. z. | Zákon o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
340/2005 Z. z. | Zákon o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
8/2008 Z. z. | Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
186/2009 Z. z. | Zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
644
ZÁKON
zo 6. decembra 2006,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2002 Z. z.,
zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 165/2003 Z. z., zákona č. 603/2003 Z. z., zákona
č. 215/2004 Z. z., zákona č. 554/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 69/2005
Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z. a zákona č. 214/2006 Z.
z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V celom texte zákona sa slová „bankový dohľad“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovom
„dohľad“ v príslušnom tvare.
2.
V § 4 odsek 1 znie:
„(1)
Slová „banka" alebo „sporiteľňa", ich cudzojazyčné preklady alebo slová, v ktorých
základe sa tieto slová alebo ich cudzojazyčné preklady vyskytujú, môže používať v
obchodnom mene iba právnická osoba, ktorá má udelené bankové povolenie. Ak by mohlo
dôjsť k zámene, môže Národná banka Slovenska požadovať spresnenie názvu banky alebo
pobočky zahraničnej banky, alebo inej právnickej osoby; banka, pobočka zahraničnej
banky alebo iná právnická osoba sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.“.
3.
§ 5 sa dopĺňa písmenami o) až r), ktoré znejú:
„o)
nakladaním s vkladom akékoľvek zriadenie, uloženie, prevod, výber alebo zrušenie
vkladu, jeho postúpenie alebo založenie, viazanie jeho výplaty, umožnenie užívania
vkladu inej osobe, ako aj akákoľvek zmena podmienok uloženia vkladu,
p)
úverovou inštitúciou banka a inštitúcia elektronických peňazí, ak v jednotlivých
ustanoveniach tohto zákona nie je uvedená iba banka alebo iba inštitúcia elektronických
peňazí,
r)
zahraničnou úverovou inštitúciou zahraničná banka a zahraničná inštitúcia elektronických
peňazí, ak v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona nie je uvedená iba zahraničná
banka alebo iba zahraničná inštitúcia elektronických peňazí.“.
4.
V § 6 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a subkonsolidovanými celkami (§ 44)“.
5.
V § 6 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad bankou alebo pobočkou zahraničnej
banky najmä preskúmava a hodnotí organizáciu riadenia, rozdelenie zodpovednosti, prijaté
stratégie, zavedené systémy a postupy pri výkone povolených bankových činností, informačné
toky a riziká, ktorým banka alebo pobočka zahraničnej banky je alebo môže byť vystavená,
pričom súčasne overuje ich dostatočné krytie vlastnými zdrojmi financovania (ďalej
len „vlastné zdroje"). Národná banka Slovenska vykoná aspoň raz za kalendárny rok
preskúmanie a hodnotenie primerane k povahe a rozsahu vykonávaných bankových činností.
Na základe vykonávaného dohľadu Národná banka Slovenska posúdi, či organizácia riadenia
banky alebo pobočky zahraničnej banky, prijaté stratégie, zavedené systémy a postupy
pri výkone povolených bankových činností a vlastné zdroje zodpovedajú obozretnému
riadeniu banky alebo pobočky zahraničnej banky, a súčasne posúdi dostatočnosť krytia
rizík vlastnými zdrojmi.“.
Doterajšie odseky 2 až 15 sa označujú ako odseky 3 až 16.
6.
V § 6 ods. 4 sa vypúšťajú slová „(§ 44 až 49)“.
7.
V § 6 ods. 5 sa vypúšťajú slová „alebo subkonsolidovaného celku“.
8.
V § 6 ods. 6 sa vypúšťajú slová „subkonsolidovaného celku“.
9.
Poznámka pod čiarou k odkazu 15a znie:
„15a)
§ 6 až 11 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
10.
V § 6 ods. 13 sa na konci pripájajú tieto vety:
„Na účely dohľadu nad pobočkou banky zriadenou v inom členskom štáte Národná banka
Slovenska poskytuje príslušnému orgánu dohľadu v inom členskom štáte najmä informácie
o riadení a vlastníckej štruktúre banky, informácie týkajúce sa pravidiel likvidity,
plnenia požiadaviek na vlastné zdroje a obmedzení majetkovej angažovanosti banky a
informácie o systéme ochrany vkladov, administratívnych a účtovných postupoch a o
vnútorných kontrolných postupoch banky. Ak ide o pobočku zahraničnej banky zriadenú
v Slovenskej republike, Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán dohľadu
iného členského štátu o systéme ochrany vkladov uplatňovanom v Slovenskej republike.
Dôverné informácie od príslušných orgánov dohľadu v iných členských štátoch môže Národná
banka Slovenska zverejniť len so súhlasom zahraničného orgánu dohľadu, ktorý tieto
informácie poskytol. Ak zákon neustanovuje inak, poskytnuté dôverné informácie od
orgánov dohľadu v iných členských štátoch možno použiť len pri výkone povinností Národnej
banky Slovenska a na účely
a)
dohľadu nad dohliadanými subjektmi pri kontrole a monitorovaní dodržiavania podmienok
týkajúcich sa začatia podnikania a podnikania dohliadaných subjektov na individuálnom
alebo konsolidovanom základe, najmä ak ide o monitorovanie ich likvidity, kapitálovej
primeranosti, veľkej majetkovej angažovanosti, administratívnych a účtovných postupov
a mechanizmov vnútornej kontroly,
b)
uplatňovania sankcií podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,6)
c)
konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Národnej banky Slovenska,
d)
súdnych konaní o preskúmavaní rozhodnutí Národnej banky Slovenska alebo iných súdnych
konaní súvisiacich s dohliadanými subjektmi alebo s dohľadom nad dohliadanými subjektmi.“.
11.
V § 6 sa za odsek 15 vkladá nový odsek 16, ktorý znie:
„(16)
Národná banka Slovenska uverejňuje na svojej internetovej stránke
a)
všeobecne záväzné právne predpisy, metodické usmernenia a odporúčania súvisiace s
dohľadom nad finančným trhom,
b)
spôsob uplatňovania národného rozhodovania v súvislosti s preberaním právnych aktov
Európskej únie a možností výberu, ktoré vyplývajú pre banky podľa tohto zákona,
c)
všeobecné hodnotiace kritériá a metodiku, ktoré Národná banka Slovenska používa pri
vykonávaní dohľadu nad bankami a pobočkami zahraničných bánk,
d)
súhrnné štatistické údaje o rozhodujúcich ukazovateľoch súvisiacich so zmenami v
regulácii bankového sektora,
e)
proces uznávania ratingových agentúr a zoznam uznaných ratingových agentúr podľa
§ 32 a 33b,
f)
zoznam vyšších územných celkov a obcí, ktorým sa na účely výpočtu rizikovo vážených
expozícií štandardizovaným prístupom pre kreditné riziko priradí rovnaká riziková
váha ako štátom.“.
Doterajší odsek 16 sa označuje ako odsek 17.
12.
V § 7 ods. 7 sa slová „v primeranosti vlastných zdrojov“ nahrádzajú slovami „v plnení
požiadaviek na vlastné zdroje“.
13.
V § 7 ods. 11 sa slová „aspoň 5 %“ nahrádzajú slovami „aspoň 10 %“.
14.
V § 7 ods. 14 sa na začiatok vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Za člena štatutárneho
orgánu banky, člena dozornej rady banky, vedúceho pobočky zahraničnej banky, zástupcu
vedúceho pobočky zahraničnej banky, prokuristu, vedúceho zamestnanca a vedúceho útvaru
vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky alebo pobočky zahraničnej banky môže
byť ustanovená a takéto funkcie môže vykonávať len osoba s náležitou odbornou spôsobilosťou.“.
Na konci odseku sa pripája táto veta: „Opatrením, ktoré môže vydať Národná banka Slovenska
a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia podrobnosti o tom, čo sa rozumie
odbornou spôsobilosťou na výkon funkcie člena dozornej rady banky, čo sa rozumie odbornou
spôsobilosťou na výkon funkcie člena štatutárneho orgánu banky, vedúceho pobočky zahraničnej
banky, zástupcu vedúceho pobočky zahraničnej banky, prokuristu, vedúceho zamestnanca
alebo vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky alebo pobočky zahraničnej
banky a ako sa preukazuje táto odborná spôsobilosť.“.
15.
V § 7 ods. 19 písmeno c) znie:
„c)
možnosť vykonávať vplyv na riadenie právnickej osoby (ďalej len „rozhodujúci vplyv")“.
1.
porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa písmena a), a to buď na základe
stanov právnickej osoby, alebo zmluvy uzavretej medzi právnickou osobou a jej spoločníkom
alebo členom,
2.
na základe vzťahu spoločníka alebo člena právnickej osoby k väčšine členov štatutárneho
orgánu, k väčšine členov dozornej rady alebo k väčšine osôb tvoriacich iný riadiaci,
dozorný alebo kontrolný orgán právnickej osoby, ktorý vznikol na základe ich ustanovenia
do funkcie príslušným spoločníkom alebo členom právnickej osoby, pričom takto vzniknutý
vzťah kontroly trvá do zostavenia najbližšej konsolidovanej účtovnej závierky po zániku
práva podľa písmena b) príslušnému spoločníkovi alebo členovi právnickej osoby,
3.
porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa písmena a), a to na základe dohody
medzi spoločníkmi právnickej osoby alebo“.
16.
V § 8 ods. 2 písm. c) sa slová „na riadenie jej pobočky“ nahrádzajú slovami „na vedúceho
pobočky zahraničnej banky a jeho zástupcu a na vedúceho útvaru vnútornej kontroly
a vnútorného auditu“.
17.
V § 8 ods. 7 sa slová „primeranosti vlastných zdrojov“ nahrádzajú slovami „v plnení
požiadaviek na vlastné zdroje“.
18.
V § 13 ods. 2 sa slová za bodkočiarkou nahrádzajú slovami „zároveň príslušnému orgánu
iného členského štátu oznámi aj výšku a zloženie vlastných zdrojov banky, výšku a
postup výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje banky a podrobnosti
o systéme ochrany vkladov v Slovenskej republike“.
19.
V § 19 ods. 2 sa za slovo „komisiu“ vkladajú slová „a Európsky výbor pre bankovníctvo“.
20.
V § 19 ods. 3 a 4 sa za slovo „komisii“ vkladajú slová „a Európskemu výboru pre bankovníctvo“.
21.
§ 23 znie:
„§ 23
(1)
Banka je povinná v stanovách okrem náležitostí ustanovených v osobitnom predpise25) upraviť organizačnú štruktúru a systém riadenia banky tak, aby zabezpečovali riadny
a bezpečný výkon povolených bankových činností a zabraňovali vzniku konfliktu záujmov
v rámci banky, a upraviť vzťahy a spoluprácu medzi štatutárnym orgánom, dozornou radou,
vedúcimi zamestnancami banky, útvarom vnútornej kontroly a vnútorného auditu. Banka
je tiež povinná v stanovách rozdeliť a upraviť právomoci a zodpovednosť v banke za
a)
tvorbu, uskutočňovanie, sledovanie a kontrolu obchodných zámerov banky,
b)
systém riadenia banky pri dodržaní pravidla podľa § 27 ods. 1 písm. d),
c)
systém vnútornej kontroly vrátane samostatného a nezávislého útvaru vnútornej kontroly
a vnútorného auditu zodpovedajúci zložitosti a rizikám bankových činností,
d)
oddelené riadenie rizík od bankových činností vrátane systému riadenia rizík, ktorým
je banka vystavená,
e)
oddelené vykonávanie úverových obchodov a investičných obchodov podľa § 34,
f)
oddelené sledovanie rizík, ktorým je banka vystavená pri vykonávaní bankových činností
s osobami s osobitným vzťahom k banke,
g)
informačný systém,
h)
ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochranu pred financovaním
terorizmu.
(2)
Banka je povinná vo svojich vnútorných predpisoch upraviť podrobnosti o
a)
organizačnej štruktúre banky podľa odseku 1 s dôrazom na identifikáciu zodpovedných
osôb za výkon bankových činností v rámci banky,
b)
systéme vnútornej kontroly, do ktorého je zahrnutý aj útvar vnútornej kontroly a
vnútorného auditu.
(3)
Banka je v rámci systému vnútornej kontroly povinná v záujme zabránenia vzniku strát
a škôd v dôsledku nedostatočného riadenia banky zabezpečiť vykonávanie
a)
kontrolných činností, ktoré sú súčasťou prevádzkových pracovných postupov, a vyvodzovanie
opatrení na nápravu z vykonávania kontrolných činností a realizáciu týchto opatrení
v jednotlivých organizačných útvaroch banky, pričom tieto činnosti a opatrenia vykonávajú
1.
zamestnanci alebo organizačné útvary banky, ktoré sa zúčastňujú na jednotlivých prevádzkových
pracovných postupoch,
2.
vedúci zamestnanci jednotlivých organizačných útvarov banky zodpovední za kontrolované
procesy a za výsledky ich kontroly alebo nimi poverení zamestnanci,
b)
kontroly nezávislej od prevádzkových pracovných postupov, ktorú vykonáva útvar vnútornej
kontroly a vnútorného auditu, pričom vo výnimočných a vopred určených prípadoch sa
môže vykonávať ako súčasť prevádzkového pracovného postupu banky, a to vtedy, ak je
zabezpečené zachovanie nezávislosti a vylúčenie akéhokoľvek konfliktu záujmov.
(4)
Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky kontroluje dodržiavanie zákonov
a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných predpisov banky a postupov
v banke; skúma a hodnotí najmä funkčnosť a účinnosť riadiaceho a kontrolného systému
banky, systému riadenia rizík a systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu
a plnenie požiadaviek na vlastné zdroje, likviditu a dodržiavanie obmedzení majetkovej
angažovanosti; skúma a hodnotí pripravenosť banky na vykonávanie nových druhov obchodov
z hľadiska riadenia rizík a skúma a hodnotí informácie podľa § 37. Útvar vnútornej
kontroly a vnútorného auditu je zodpovedný za sledovanie odstraňovania zistených nedostatkov
a za sledovanie realizácie schválených návrhov a odporúčaní na nápravu nedostatkov.
Za zriadenie a funkčnosť útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu zodpovedá štatutárny
orgán banky; túto zodpovednosť nemôže preniesť na inú osobu. Útvar vnútornej kontroly
a vnútorného auditu je priamo podriadený štatutárnemu orgánu banky, dozornej rade
banky alebo jednému z členov štatutárneho orgánu banky alebo dozornej rady banky.
(5)
Banka je povinná dodržiavať organizačnú štruktúru spĺňajúcu požiadavky podľa tohto
zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
(6)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
rizikom možná strata vrátane škody spôsobená vlastnou činnosťou banky alebo spôsobená
banke inými skutočnosťami; na účely tohto zákona sa rozlišujú najmä tieto druhy rizík:
1.
kreditné riziko vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si neplní
svoje záväzky; kreditné riziko zahŕňa aj riziko štátu, riziko koncentrácie, riziko
vysporiadania obchodu a riziko obchodného partnera,
2.
trhové riziko vyplývajúce z pozícií banky a spôsobené zmenami hodnôt rizikových faktorov,
pričom tieto hodnoty sa spravidla určujú na trhu; hlavnými zložkami trhového rizika
sú úrokové riziko, akciové riziko, devízové riziko a komoditné riziko, pomocou ktorých
sa trhové riziko meria,
3.
operačné riziko vyplývajúce z nevhodných alebo chybných vnútorných postupov, zo zlyhania
ľudského faktora, zo zlyhania používaných systémov alebo z vonkajších udalostí; súčasťou
operačného rizika je právne riziko, ktoré znamená riziko vyplývajúce najmä z nevymožiteľnosti
zmlúv, hrozby neúspešných súdnych konaní alebo rozsudkov s negatívnym vplyvom na banku,
4.
riziko likvidity vyplývajúce z neschopnosti banky splniť svoje záväzky v čase ich
splatnosti,
b)
rizikom poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky riziko vyplývajúce pre banku ako postupníka
zo zachovania právneho postavenia dlžníka po postúpení pohľadávky alebo z jej nedostatočnej
informovanosti o postúpenej pohľadávke,
c)
riadením rizík predchádzanie možným stratám vrátane škôd včasnou a primeranou identifikáciou
rizík, meraním veľkosti rizík, sledovaním rizík a ich veľkosti a zmierňovaním veľkosti
rizík,
d)
systémom riadenia rizík systém zabezpečujúci včasnú a primeranú identifikáciu rizík,
meranie veľkosti rizík, sledovanie rizík, zmierňovanie veľkosti rizík a primerané
vykazovanie všetkých významných rizík; systém riadenia rizík zahrňuje stratégiu a
organizáciu riadenia rizík, informačné toky a informačný systém pre riadenie rizík,
systém uzatvárania obchodov, systém na zavedenie nových druhov obchodov a systém hodnotenia
primeranosti vnútorného kapitálu,
e)
vnútorným kapitálom také zdroje financovania banky, ktoré banka na základe vlastného
určenia a zhodnotenia rizika interne udržuje a umiestňuje na krytie rizika,
f)
malou alebo stredne veľkou právnickou osobou právnická osoba s ročným obratom do
50 000 000 EUR a s počtom zamestnancov menším ako 250,
g)
financovaným zabezpečením zmierňovanie kreditného rizika prostredníctvom dohody,
na základe ktorej je veriteľ oprávnený uspokojiť si svoju pohľadávku, ak dlžník nedodrží
svoj záväzok alebo príde k splneniu vopred určenej podmienky, výkonom záložného práva
alebo formou započítania alebo ponechaním si predmetu zabezpečenia,
h)
nefinancovaným zabezpečením zmierňovanie kreditného rizika formou záväzku osoby odlišnej
od dlžníka uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník alebo ak bude
splnená iná vopred určená podmienka.
(7)
Kópiu platného znenia stanov banka doručí Národnej banke Slovenska bezodkladne po
každej zmene stanov banky.
(8)
Banka môže zriadiť pobočku v zahraničí len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky
Slovenska, ktorý udeľuje Národná banka Slovenska na základe žiadosti banky.
(9)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia:
a)
podrobnosti o organizačnej štruktúre a systéme riadenia banky podľa odseku 1,
b)
podrobnosti o systéme vnútornej kontroly banky podľa odseku 3, podrobnosti o činnosti
a zodpovednosti útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu, ako aj rozsah, počet
a termíny vykonávaných kontrol týmto útvarom,
c)
čo sa rozumie významným rizikom na účely systému riadenia rizík,
d)
rozsah, v akom pobočky zahraničných bánk podliehajú požiadavkám ustanoveným podľa
písmen a) a b),
e)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 8 vrátane dokladov prikladaných
k žiadosti.“.
22.
Poznámka pod čiarou k odkazu 26 sa vypúšťa.
23.
V § 24 odsek 2 znie:
„(2)
Členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za vypracovanie, schválenie a dodržiavanie
organizačnej štruktúry, zavedenie a dodržiavanie systému riadenia banky a za vykonávanie
bankových činností podľa vnútorných predpisov banky.“.
24.
V § 24 ods. 3 sa slová „primeranosť vlastných zdrojov, likviditu a obozretné podnikanie
banky“ nahrádzajú slovami „plnenie požiadaviek na vlastné zdroje, likviditu, obmedzenie
majetkovej angažovanosti“.
25.
§ 27 znie:
„§ 27
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom
základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať
obozretne, najmä sú povinné vykonávať obchody
a)
spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká,
b)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje záujmy ich vkladateľov z hľadiska návratnosti ich vkladov
a ktorý neohrozuje bezpečnosť a ekonomickú situáciu banky a pobočky zahraničnej banky
alebo bezpečné fungovanie bankového systému porušením zákonov alebo iných všeobecne
záväzných právnych predpisov,
c)
za výhodných ekonomických a právnych podmienok pre banku alebo pobočku zahraničnej
banky a pre ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch na účet klienta a pri vynaložení
odbornej starostlivosti; vynaloženie odbornej starostlivosti je banka a pobočka zahraničnej
banky povinná hodnoverne preukázať,
d)
tak, aby pri každom obchode za banku alebo pobočku zahraničnej banky konali najmenej
dve osoby; ak to z prevádzkových dôvodov nie je možné, sú povinné bezodkladne zabezpečiť
kontrolu vykonaného obchodu osobami, ktoré sa na jeho vykonaní nezúčastnili.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v záujme zabránenia vzniku strát vrátane
škôd v dôsledku nesprávneho výkonu svojich bankových činností dodržiavať postupy výkonu
svojich bankových činností a zriadiť a udržiavať účinný systém riadenia rizík. Banka
a pobočka zahraničnej banky sú povinné upravovať systém riadenia rizík na základe
pravidelného preverovania jeho účinnosti a primeranosti tak, aby zohľadňoval schopnosť
banky alebo pobočky zahraničnej banky vystaviť sa riziku a meniace sa ekonomické prostredie
pre banku alebo pobočku zahraničnej banky. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné
upraviť systém riadenia rizík a spôsob jeho aktualizácie vnútorným predpisom, v súlade
s ktorým banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné postupovať.
(3)
Banka je povinná mať vlastný systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu,
ktorý považuje za primeraný na krytie rizík, ktorým je alebo môže byť vystavená. Systém
hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu musí zodpovedať povahe, rozsahu a zložitosti
ňou vykonávaných bankových činností a zahŕňa
a)
stratégiu pre riadenie objemu vnútorného kapitálu,
b)
postup na určovanie primeranej výšky vnútorného kapitálu, zložiek vnútorného kapitálu
a priraďovanie vnútorného kapitálu k rizikám a
c)
systém udržiavania vnútorného kapitálu na požadovanej výške.
(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné
a)
udržiavať trvale svoju platobnú schopnosť a
b)
riadiť aktíva a pasíva tak, aby si zabezpečili nepretržitú likviditu a aby dodržali
ukazovatele likvidity.
(5)
Banka je povinná vykonávať svoje činnosti tak, aby neprekročila podľa odseku 14 písm.
c) percentuálne ustanovený pomer
a)
devízových pozícií v jednotlivých cudzích menách k jej vlastným zdrojom a
b)
celkových devízových pozícií k jej vlastným zdrojom.
(6)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
vynaložením odbornej starostlivosti najmä to, že banka alebo pobočka zahraničnej
banky
1.
pri jednotlivých obchodoch porovnáva ponuky cien alebo doloží nevhodnosť či nemožnosť
posúdenia viacerých ponúk,
2.
dokumentuje spôsob uskutočnenia obchodu, kontroluje objektívnosť evidovaných údajov
a predchádza vlastným stratám vrátane škôd,
3.
uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti obchodov z dostupných informácií,
4.
vypracúva obchodné a investičné zámery, ktoré sú podkladom na uskutočňovanie jednotlivých
operácií,
b)
platobnou schopnosťou schopnosť riadne a včas plniť peňažné záväzky,
c)
likviditou schopnosť premieňať aktíva na peňažné prostriedky bez zbytočných strát
na účely riadneho a včasného plnenia peňažných záväzkov.
(7)
Banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá urobila chybu pri vykonávaní zúčtovania
alebo platobného styku, je povinná na svoje náklady a bez zbytočného odkladu zabezpečiť
nápravu.
(8)
Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok
pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie
alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú
zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky.
(9)
Banka je povinná upraviť právne vzťahy s členmi štatutárneho orgánu a pobočka zahraničnej
banky s vedúcim pobočky zahraničnej banky písomnou zmluvou, na ktorú sa nevzťahuje
osobitný predpis27) a ktorá je v súlade s týmto zákonom.
(10)
Člen štatutárneho orgánu je zodpovedný v plnom rozsahu za škodu spôsobenú pri výkone
svojej funkcie v dôsledku porušenia povinnosti člena štatutárneho orgánu banky vyplývajúcej
pre neho zo zákonov, z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov banky
alebo z vnútorných predpisov banky.
(11)
Vedúci pobočky zahraničnej banky je zodpovedný v plnom rozsahu za škodu spôsobenú
pri výkone svojej funkcie v dôsledku porušenia povinnosti vedúceho pobočky zahraničnej
banky vyplývajúcej pre neho zo zákonov, z iných všeobecne záväzných právnych predpisov
alebo z vnútorných predpisov pobočky zahraničnej banky.
(12)
Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú urobiť právne úkony na svoje náklady v prospech
člena štatutárneho orgánu banky, člena dozornej rady banky alebo vedúceho pobočky
zahraničnej banky v súvislosti s poistením jeho zodpovednosti za škodu pri výkone
funkcie alebo v súvislosti s jeho poistením pre prípad jeho odvolania z funkcie. Ak
banka alebo pobočka zahraničnej banky odvolá tieto osoby z funkcie z dôvodu nedôveryhodnosti
podľa § 50 ods. 2, nesmie im vyplatiť žiadnu dohodnutú odmenu alebo odmenu priznanú
vnútornými predpismi; právo na takúto odmenu zaniká.
(13)
Dozorná rada banky je povinná zabezpečiť vymáhanie škody, ktorá vznikne banke a za
ktorú je zodpovedný člen štatutárneho orgánu podľa odseku 10.
(14)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia
a)
podrobnosti o systéme riadenia rizík a ostatných pravidlách podľa odseku 2, ako aj
ďalšie druhy rizík,
b)
ukazovatele likvidity a podrobnosti o likvidite podľa odseku 4 a spôsob jej zisťovania,
c)
percentuálne pomery podľa odseku 5, čo sa rozumie devízovou pozíciou v cudzej mene
a celkovou devízovou pozíciou, ako aj podrobnosti o výpočte devízových pozícií a výpočte
celkovej devízovej pozície a
d)
rozsah, v akom pravidlám podľa písmen a) až c) podliehajú pobočky zahraničných bánk.“.
26.
V § 28 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g)
na to, aby banka nadobudla podiel na základnom imaní zahraničnej banky alebo finančnej
inštitúcie alebo na hlasovacích právach v zahraničnej banke alebo vo finančnej inštitúcii
v rozsahu 5 %, 10 %, 20 %, 33 %, 50 % alebo 66 % v jednej operácii alebo v niekoľkých
operáciách priamo alebo konaním v zhode.“.
27.
V § 28 ods. 6 sa za slovami „písm. e)“ dopĺňajú slová „a písm. g)“.
28.
V § 29 ods. 1 sa slová „bankou podľa tohto zákona“ nahrádzajú slovami „bankou, zahraničnou
bankou“.
29.
V § 29 ods. 2 sa slová „bankou podľa tohto zákona“ nahrádzajú slovami „bankou, zahraničnou
bankou“.
30.
§ 30 až 33 znejú:
„§ 30
(1)
Banka je povinná vypočítavať a sústavne sledovať hodnotu svojich vlastných zdrojov.
(2)
Materská banka podľa § 44 ods. 2 písm. a) je povinná vypočítavať a nepretržite sledovať
hodnotu vlastných zdrojov aj za konsolidovaný celok.
(3)
Vlastné zdroje banky tvoria
a)
základné vlastné zdroje banky a dodatkové vlastné zdroje banky, ktorých súčet sa
znižuje o hodnotu odpočítateľných položiek podľa osobitného predpisu,30d)
b)
doplnkové vlastné zdroje banky.
(4)
Banka je povinná udržiavať svoje vlastné zdroje minimálne na úrovni svojho základného
imania podľa § 7 ods. 2 písm. a). Tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 5.
(5)
Banka je povinná nepretržite udržiavať svoje vlastné zdroje minimálne vo výške súčtu
a)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 31 až 33b
na pokrytie kreditného rizika a rizika poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky vyplývajúcich
z činností banky zaznamenaných v bankovej knihe,
b)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 33c na pokrytie
rizík vyplývajúcich z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe,
c)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 33c na pokrytie
devízového rizika a komoditného rizika vyplývajúcich z činností banky zaznamenaných
v bankovej knihe aj v obchodnej knihe a
d)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 33d na pokrytie
operačného rizika vyplývajúceho zo všetkých obchodných činností banky.
(6)
Ak nie je ustanovené inak, aktíva a pohľadávky alebo záväzky, ktoré sa neevidujú
v súvahe banky, sa na účely výpočtu vlastných zdrojov oceňujú v súlade s osobitným
predpisom.30d)
(7)
Banky vykonávajú výpočty potrebné na overenie dodržiavania požiadaviek na vlastné
zdroje ustanovené v odsekoch 4 a 5 k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a výsledky
týchto výpočtov vrátane ďalších potrebných údajov hlásia Národnej banke Slovenska
podľa § 42 ods. 2.
(8)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia:
a)
položky vytvárajúce a položky znižujúce hodnotu základných vlastných zdrojov banky,
b)
čo tvorí hodnotu dodatkových vlastných zdrojov banky, a spôsob ich výpočtu,
c)
čo tvorí odpočítateľné položky, o ktorých hodnotu sa znižuje súčet základných vlastných
zdrojov a dodatkových vlastných zdrojov banky, a spôsob ich výpočtu,
d)
čo tvorí hodnotu doplnkových vlastných zdrojov banky, a spôsob ich výpočtu,
e)
čo sa zahrnie do výpočtu vlastných zdrojov podľa odseku 2,
f)
spôsob výpočtu vlastných zdrojov banky a spôsob výpočtu vlastných zdrojov za konsolidovaný
celok.
§ 31
(1)
Na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie
kreditného rizika a rizika poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky podľa § 30 ods. 5
písm. a) je banka povinná používať štandardizovaný prístup pre kreditné riziko alebo
prístup interných ratingov, na základe ktorých sa určí hodnota rizikovo vážených expozícií.
Hodnota zodpovedajúca požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie kreditného rizika a
rizika poklesu hodnoty zabezpečenia sa rovná násobku koeficientu kreditného rizika
a hodnoty expozícií upravených rizikovými váhami podľa tohto zákona.
(2)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
expozíciou miera vystavenia sa kreditnému riziku, ktorá zodpovedá
1.
hodnote jednotlivej súčasti majetku banky ocenenej podľa osobitného predpisu,30d)
2.
hodnote podsúvahovej položky ocenenej podľa osobitného predpisu,30d) ktorá je
2a.
pohľadávkou, ktorej vznik je viazaný na splnenie odkladacej podmienky,
2b.
budúcou pohľadávkou, ktorá vznikne na základe platnej zmluvy,
b)
centrálnou bankou aj Európska centrálna banka, ak v tomto zákone nie je uvedené inak,
c)
inštitúciou úverová inštitúcia, zahraničná úverová inštitúcia, obchodník s cennými
papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi,
d)
subjektmi verejného sektora subjekty, ktoré sú zriadené orgánom verejnej moci na
úrovni štátov, územných celkov alebo obcí a ktorých postavenie, úlohy a činnosť sú
ustanovené v osobitných zákonoch.30e)
(3)
Hodnotou expozície ako podsúvahovej položky je 100 % jej menovitej hodnoty, ak je
to plne riziková položka, 50 %, ak je to stredne riziková položka, 20 %, ak je to
stredne-nízko riziková položka, a 0 %, ak je to nízko riziková položka. Pri určovaní
hodnoty expozície derivátového nástroja sa môžu brať do úvahy účinky zmlúv o vzájomnom
započítaní pohľadávok vrátane zmlúv, ktorými sa pôvodný záväzok nahrádza novým záväzkom.
Hodnota expozície pri derivátových nástrojoch, repo obchodoch, pôžičkách cenných papierov
alebo komodít, obchodoch s dlhou dobou vysporiadania a pri maržových obchodoch môže
byť určená aj metódami, na ktorých použitie sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej
banky Slovenska.
(4)
Ak je expozícia predmetom financovaného zabezpečenia, hodnota expozície podľa odseku
3 môže byť upravená podľa § 33a.
(5)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví:
a)
koeficient kreditného rizika,
b)
čo sa rozumie repo obchodom, maržovým obchodom, dlhodobou pohľadávkou a krátkodobou
pohľadávkou,
c)
zaradenie pohľadávok a záväzkov, ktoré sa neevidujú v súvahe do kategórií jednotlivých
stupňov rizika na účel výpočtu hodnoty expozície podsúvahových položiek a čo sa na
tento účel rozumie plne rizikovou položkou, stredne rizikovou položkou, stredne-nízko
rizikovou položkou a nízko rizikovou položkou,
d)
metódy určenia hodnoty expozície derivátových nástrojov, hodnoty expozície pri repo
obchodoch, pôžičkách cenných papierov alebo komodít, pri obchodoch s dlhou dobou vysporiadania
a maržových obchodoch, a pri obchodoch, na ktoré z nich je potrebný predchádzajúci
súhlas Národnej banky Slovenska,
e)
podmienky, za ktorých Národná banka Slovenska uzná účinky zmlúv o vzájomnom započítaní
pohľadávok vrátane zmlúv, na základe ktorých sa pôvodný záväzok nahradí novým záväzkom
na účel určenia hodnoty expozície derivátových nástrojov,
f)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 3 a doklady prikladané
k žiadosti,
g)
postup výpočtu hodnoty expozície ostatných druhov obchodov.
§ 32
(1)
Na účely používania štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko sa každá expozícia
zaradí do jednej z týchto tried:
a)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči štátom alebo centrálnym bankám,
b)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči vyšším územným celkom alebo obciam,
c)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči iným orgánom verejnej moci a právnickým
osobám okrem podnikateľov,
d)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči multilaterálnym rozvojovým bankám,
e)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči medzinárodným organizáciám,
f)
dlhodobé pohľadávky alebo podmienené dlhodobé pohľadávky voči inštitúciám,
g)
dlhodobé pohľadávky alebo podmienené dlhodobé pohľadávky voči právnickým osobám podnikateľom,
h)
retailové pohľadávky alebo podmienené retailové pohľadávky podľa odseku 2,
i)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky zabezpečené nehnuteľnosťou,
j)
pohľadávky po termíne splatnosti,
k)
pohľadávky patriace do kategórií s vysokým stupňom rizika,
l)
pohľadávky zo zabezpečených dlhopisov,
m)
expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie,
n)
krátkodobé pohľadávky voči inštitúciám a právnickým osobám podnikateľom,
o)
pohľadávky vzniknuté v rámci kolektívneho investovania vo forme podielov na majetku
podielových fondov alebo právnických osôb, ktorých predmetom podnikania je investovanie
do majetku na princípe obmedzenia a rozloženia rizika,
p)
iné položky.
(2)
Expozícia sa zaradí do triedy podľa odseku 1 písm. h), ak
a)
ide o pohľadávku voči fyzickej osobe alebo voči malej alebo stredne veľkej právnickej
osobe,
b)
ide o štandardizovaný spôsob poskytovania úveru,
c)
celková suma vrátane expozícií po splatnosti okrem pohľadávok alebo podmienených
pohľadávok zabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti určené na bývanie, ktorú
dlžník alebo skupina hospodársky spojených osôb dlhuje banke, materskej spoločnosti
banky a ostatným dcérskym spoločnostiam materskej spoločnosti banky, neprekročí 1
000 000 EUR; banka je povinná prijať primerané opatrenia, aby získala tieto informácie,
a
d)
nepôjde o pohľadávku z cenného papiera.
(3)
Na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií sa hodnota expozície okrem tej,
ktorá sa odpočítava od vlastných zdrojov, vynásobí rizikovou váhou priradenou na základe
kvality z hľadiska kreditného rizika určenej ratingom ratingových agentúr alebo ratingom
agentúr na podporu exportu (ďalej len „ratingová agentúra").
(4)
Ak nie je v rámci výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií ustanovené inak, priradí
sa expozícii riziková váha 100 %.
(5)
Rating ratingovej agentúry môže byť použitý na určenie rizikovej váhy expozície,
ak ratingová agentúra bola na tento účel uznaná na základe predchádzajúceho súhlasu
Národnej banky Slovenska.
(6)
Národná banka Slovenska uzná na účely podľa v odseku 5 ratingovú agentúru, ak jej
metodika hodnotenia spĺňa požiadavky objektivity, nezávislosti, priebežnej kontroly
a transparentnosti, ak jej ratingy spĺňajú požiadavky dôveryhodnosti a transparentnosti
a ak ratingová agentúra spĺňa požiadavky na jej organizáciu a riadenie.
(7)
Ak bola ratingová agentúra uznaná príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu,
Národná banka Slovenska môže uznať ratingovú agentúru bez toho, aby zisťovala splnenie
požiadaviek podľa odseku 6.
(8)
Národná banka Slovenska zruší uznanie podľa odseku 5, ak uznaná ratingová agentúra
neplní požiadavky na jej uznanie podľa odseku 6. Národná banka Slovenska môže zrušiť
uznanie podľa odseku 5, ak uznanej ratingovej agentúre zruší jej uznanie iný orgán
dohľadu členského štátu.
(9)
Národná banka Slovenska určí, ku ktorým stupňom kvality z hľadiska kreditného rizika
sa priradia príslušné ratingové stupne uznanej ratingovej agentúry podľa odseku 5.
(10)
Ak príslušný orgán dohľadu iného členského štátu určí priradenie niektorého ratingového
stupňa podľa odseku 9, Národná banka Slovenska môže toto určenie priradenia uznať
bez toho, aby sama určila priradenie.
(11)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na
účely výpočtu rizikovo vážených expozícií štandardizovaným prístupom pre kreditné
riziko ustanovia
a)
podrobnosti o priraďovaní alebo určovaní rizikových váh expozíciám podľa odseku 3,
b)
pravidlá používania ratingov uznaných ratingových agentúr,
c)
náležitosti žiadosti o uznanie ratingovej agentúry, požiadavky na organizáciu a riadenie
ratingovej agentúry a podrobnosti o ďalších požiadavkách podľa odseku 6.
§ 33
(1)
Na používanie prístupu interných ratingov pre kreditné riziko sa vyžaduje predchádzajúci
súhlas Národnej banky Slovenska. Banka, materská spoločnosť, ktorá je bankou, a jej
dcérske spoločnosti, ktoré sú bankami, sú povinné po udelení predchádzajúceho súhlasu
Národnou bankou Slovenska uplatňovať prístup interných ratingov pre kreditné riziko
pre všetky svoje expozície.
(2)
Ak banka má v úmysle zavádzať prístup interných ratingov pre kreditné riziko postupne,
potrebuje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska; k postupnému zavádzaniu
môže prichádzať vo vzťahu k jednotlivým triedam podľa odseku 10, jednotlivým organizačným
útvarom banky alebo vo vzťahu k uplatňovaniu vlastných odhadov straty v prípade zlyhania
alebo vlastných odhadov konverzných faktorov pri výpočte rizikových váh expozícií
voči štátom, centrálnym bankám, inštitúciám a právnickým osobám podnikateľom.
(3)
Pri udeľovaní predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 2 Národná banka Slovenska určí
prijateľnú lehotu a podmienky na postupné používanie prístupu interných ratingov pre
kreditné riziko. Podmienky sa určia tak, aby sa zabránilo tomu, že v prípade tried
podľa odseku 10 alebo v rámci organizačných útvarov banky by dôvodom odkladu používania
základného prístupu interných ratingov bola nižšia hodnota požiadaviek na vlastné
zdroje určená podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko pre tieto triedy
expozícií alebo v rámci týchto organizačných útvarov. V prípade postupného používania
vlastných odhadov straty v prípade zlyhania alebo vlastných odhadov konverzných faktorov
pri výpočte rizikových váh expozícií voči štátom, centrálnym bankám, inštitúciám a
právnickým osobám podnikateľom Národná banka Slovenska postupuje obdobne ako v predchádzajúcej
vete.
(4)
Pri expozíciách podľa odseku 10 písm. d) možno postupne zavádzať prístup interných
ratingov pre kreditné riziko aj v rámci uvedenej triedy; to však len za predpokladu,
že pôjde o vzájomne nezávislé expozície.
(5)
Banka je povinná uplatňovať prístup interných ratingov pre kreditné riziko na triedu
podľa odseku 10 písm. e), ak sa už uplatňuje prístup interných ratingov na inú z tried
podľa odseku 10.
(6)
Prístup interných ratingov pre kreditné riziko môže byť základný alebo rozšírený;
v rámci rozšíreného prístupu sa používajú vlastné odhady straty v prípade zlyhania
a vlastné odhady konverzných faktorov. Konverzným faktorom sa rozumie pomer medzi
výškou celkového úveru, ktorý sa banka zaviazala poskytnúť klientovi, a odhadovanou
výškou peňažnej sumy čerpanej klientom z tohto úveru, ktorá zostane nesplatená v momente
zlyhania klienta.
(7)
Národná banka Slovenska vydá predchádzajúci súhlas podľa odseku 1, ak banka dôsledne
uplatňuje systém pre riadenie a priraďovanie ratingov k expozíciám (ďalej len „ratingový
systém"), ktorý je v súlade s technickými požiadavkami a spĺňa tieto podmienky:
a)
ratingový systém poskytuje účelné hodnotenie charakteristík dlžníka a jeho transakcií,
účelné rozdelenie rizika, ako aj presné a dôsledné kvantitatívne odhady kreditného
rizika,
b)
interné ratingy a odhady zlyhaní a strát použité vo výpočte požiadaviek na vlastné
zdroje a súvisiace systémy a postupy sú podstatnou súčasťou procesu riadenia rizík
a rozhodovania pri schvaľovaní úveru, priraďovaní vnútorného kapitálu a v postupoch
spoľahlivého a bezpečného riadenia banky,
c)
banka má nezávislý útvar riadenia kreditného rizika zodpovedný za jej ratingové systémy,
d)
banka zbiera a spravuje všetky údaje potrebné na zabezpečenie účinnej podpory procesu
merania a riadenia kreditného rizika,
e)
banka vedie dokumentáciu o svojich ratingových systémoch vrátane odôvodnení ich konštrukcie;
banka tieto ratingové systémy pravidelne hodnotí a preveruje.
(8)
Banka žiadajúca o predchádzajúci súhlas na používanie prístupu interných ratingov
je povinná preukázať, že používala pre príslušné triedy podľa odseku 10 ratingové
systémy podľa odseku 7, ktoré vychádzali z minimálnych technických požiadaviek na
účely interného merania a riadenia rizík za obdobie najmenej troch rokov.
(9)
Banka žiadajúca o predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska na používanie vlastných
odhadov straty v prípade zlyhania alebo vlastných odhadov konverzných faktorov je
povinná preukázať, že používala vlastné odhady straty v prípade zlyhania alebo vlastné
odhady konverzných faktorov spôsobom, ktorý vychádzal z minimálnych technických požiadaviek
na používanie vlastných odhadov za obdobie najmenej troch rokov pred oprávnením používať
vlastné odhady straty v prípade zlyhania alebo vlastné odhady konverzných faktorov.
(10)
Na účely používania prístupu interných ratingov sa každá expozícia zaradí do jednej
z týchto tried:
a)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči štátom alebo centrálnym bankám,
b)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči inštitúciám,
c)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči právnickým osobám podnikateľom,
d)
retailové pohľadávky alebo podmienené retailové pohľadávky podľa odseku14,
e)
kapitálové pohľadávky,
f)
expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie,
g)
iné aktíva, ktoré nemajú povahu úverového záväzku.
(11)
Ako s expozíciami zaradenými do triedy podľa odseku 10 písm. a) sa zaobchádza aj
a)
s expozíciami voči územným celkom, obciam alebo subjektom verejného sektora, s ktorými
sa podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko zaobchádza ako s expozíciami
voči štátom, a
b)
s expozíciami voči multilaterálnym rozvojovým bankám a medzinárodným organizáciám,
na ktoré sa podľa štandardizovaného prístupu vzťahuje riziková váha 0 %.
(12)
Ako s expozíciami zaradenými do triedy podľa odseku 10 písm. b) sa zaobchádza aj
a)
s expozíciami voči územným celkom a obciam, s ktorými sa podľa štandardizovaného
prístupu pre kreditné riziko nezaobchádza ako s expozíciami voči štátom,
b)
s expozíciami voči subjektom verejného sektora, s ktorými sa podľa štandardizovaného
prístupu pre kreditné riziko zaobchádza ako s expozíciami voči inštitúciám, a
c)
s expozíciami voči multilaterálnym rozvojovým bankám, na ktoré sa podľa štandardizovaného
prístupu pre kreditné riziko nevzťahuje riziková váha 0 %.
(13)
V rámci triedy podľa odseku 10 písm. c) sú banky povinné rozlišovať expozície vo
forme projektového financovania, ak ide o
a)
expozície voči subjektu vytvorenému výhradne na financovanie alebo prevádzkovanie
hmotného majetku,
b)
expozície, pri ktorých zmluvné dojednania poskytujú veriteľovi značný stupeň kontroly
nad aktívami a príjmom, ktorý produkujú,
c)
expozície, pri ktorých primárny zdroj uspokojenia záväzku je príjem z aktív, ktoré
sú financované.
(14)
Expozícia sa zaradí do triedy podľa odseku 10 písm. d), ak
a)
ide o expozíciu voči fyzickej osobe alebo voči malej alebo stredne veľkej právnickej
osobe; voči malej a stredne veľkej právnickej osobe len za predpokladu, že suma, ktorú
dlžník alebo skupina hospodársky spojených osôb dlhuje banke, materským spoločnostiam
a ich dcérskym spoločnostiam vrátane akýchkoľvek expozícií po splatnosti, okrem pohľadávok
alebo podmienených pohľadávok zabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti určené
na bývanie, neprekročí 1 000 000 EUR; banka je povinná prijať primerané opatrenia,
aby získala tieto informácie,
b)
zo strany banky dlhodobo neprichádza v súvislosti s riadením rizika z expozície k
výraznejším zmenám,
c)
nie je spravovaná tak individuálne, ako je to v prípade expozícií podľa odseku 10
písm. c), a
d)
ide o štandardizovaný spôsob poskytovania úveru.
(15)
Expozícia sa zaradí do triedy podľa odseku10 písm. e), ak ide o
a)
akcie,
b)
dlhové alebo nedlhové expozície, ktorých ekonomický význam je podobný expozíciám
podľa písmena a).
(16)
Trieda podľa odseku 10 písm. g) zahŕňa zvyškovú hodnotu prenajatého majetku a výšku
nájomného, ktoré sa v zmysle zmluvy zaviazala platiť fyzická osoba alebo malá alebo
stredne veľká právnická osoba.
(17)
Pohľadávka, ktorá nie je zaradená do tried uvedených v odseku 10 písm. a), b) a d)
až f), sa zaradí do triedy podľa odseku 10 písm. c).
(18)
Národná banka Slovenska rozhodne o udelení predchádzajúceho súhlasu na používanie
metodiky priraďovania rizikových váh expozíciám vo forme projektového financovania.
(19)
Pri všetkých expozíciách patriacich do triedy podľa odseku 10 písm. a) až c) môže
banka používať vlastné odhady straty v prípade zlyhania a vlastné odhady konverzných
faktorov na základe predchádzajúceho súhlasu vydaného Národnou bankou Slovenska.
(20)
Po schválení Národnou bankou Slovenska môžu banky, ktorým bolo povolené použiť prístup
interných ratingov pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných
strát pre jednu expozíciu alebo viac expozícií, uplatniť štandardizovaný prístup pre
kreditné riziko
a)
na expozície podľa odseku 10 písm. a) a b), ak je počet významných zmluvných strán
obmedzený, a pre banku by bolo veľmi ťažké pre tieto zmluvné strany uplatniť ratingový
systém,
b)
na expozície voči nevýznamným zmluvným stranám, ako aj na expozície, ktoré sú nepodstatné,
pokiaľ ide o veľkosť a pozorovaný rizikový profil,
c)
na expozície voči Slovenskej republike, vyšším územným celkom a obciam na území Slovenskej
republiky, ak majú podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko priradenú
nulovú rizikovú váhu,
d)
na expozície banky voči jej materskej spoločnosti, dcérskej spoločnosti, dcérskej
spoločnosti jej materskej spoločnosti alebo voči inej spoločnosti, v súvislosti s
ktorou je banka povinná zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku, ak tieto sú bankou,
finančnou holdingovou spoločnosťou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných
služieb podliehajúcim požiadavkám porovnateľným s požiadavkami v šiestej časti,
e)
na kapitálové pohľadávky voči subjektom, ktorým je podľa štandardizovaného prístupu
pre kreditné riziko priradená nulová riziková váha,
f)
na expozície vyplývajúce z požiadavky na minimálne rezervy a
g)
na pohľadávky zabezpečené štátnou zárukou alebo na pohľadávky, ktorých zábezpeka
je zabezpečená štátnou zárukou.
(21)
Banka, ktorej bol udelený predchádzajúci súhlas na používanie prístupu interných
ratingov, môže na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií opäť začať používať štandardizovaný
prístup pre kreditné riziko len po schválení Národnou bankou Slovenska v odôvodnených
prípadoch, ak cieľom opätovného používania štandardizovaného prístupu pre kreditné
riziko nie je zníženie alebo obídenie požiadavky na vlastné zdroje a takýto postup
nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek na výpočet kreditného rizika;
odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený zánik možnosti využívania
prístupu interných ratingov, napríklad z dôvodu výrazného zníženia činnosti banky
vo vybranej triede expozícií, alebo nedostatok údajov na výpočty.
(22)
Banka, ktorej bol udelený predchádzajúci súhlas používať vlastné odhady straty v
prípade zlyhania a konverzných faktorov, môže v odôvodnených prípadoch opäť začať
používať základný prístup interných ratingov pre kreditné riziko len po schválení
Národnou bankou Slovenska, ak cieľom opätovného používania základného prístupu interných
ratingov pre kreditné riziko nie je zníženie alebo obídenie minimálnej požiadavky
na vlastné zdroje a takýto postup nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek
na výpočet kreditného rizika; odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený
zánik možnosti vlastného výpočtu hodnoty straty v prípade zlyhania alebo hodnoty konverzných
faktorov, napríklad z dôvodu výrazného zníženia činnosti banky vo vybranej triede
expozícií, alebo nedostatok údajov na výpočty.
(23)
Ak banka prestane dodržiavať povinnosti ustanovené v odsekoch 1 až 22, predloží Národnej
banke Slovenska plán, z ktorého vyplýva spôsob, ako v čo najkratšom čase zabezpečí
opätovné plnenie uvedených povinností alebo preukáže, že dopad na veľkosť kreditného
rizika je nevýznamný.
(24)
Ak materská banka v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti alebo materská finančná
holdingová spoločnosť v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti majú v úmysle používať
prístup interných ratingov, Národná banka Slovenska úzko spolupracuje s inými príslušnými
orgánmi dohľadu podľa § 47 až 48.
(25)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na
účel výpočtu rizikovo vážených expozícií prístupom interných ratingov ustanovia:
a)
technické požiadavky na systém riadenia a priraďovania interných ratingov podľa odseku
7,
b)
minimálne technické požiadavky na systém riadenia a priraďovania interných ratingov
podľa odseku 8,
c)
čo sa rozumie zlyhaním, pravdepodobnosťou zlyhania, stratou v prípade zlyhania, očakávanou
stratou a nevýznamným dopadom podľa odseku 23,
d)
minimálne technické požiadavky na používanie vlastných odhadov straty v prípade zlyhania
a vlastných odhadov konverzných faktorov podľa odseku 9,
e)
výpočet hodnoty straty v prípade zlyhania a hodnôt konverzných faktorov alebo ich
určenie podľa odseku 9,
f)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odsekov 1 a 2 a doklady prikladané
k žiadosti,
g)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 9 a doklady prikladané
k žiadosti,
h)
výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko pre expozície zaradené
v triedach podľa odseku 10 písm. a) až g), ak nie sú odpočítané od vlastných zdrojov
banky, a výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií pre riziko poklesu hodnoty postúpenej
pohľadávky pri odkúpených pohľadávkach,
i)
požiadavky na metodiku priraďovania rizikových váh expozíciám podľa odseku 18, náležitosti
žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 18 a doklady prikladané k žiadosti,
j)
podmienky na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 19, náležitosti žiadosti
o jeho vydanie a doklady prikladané k žiadosti,
k)
ostatné spôsoby a metódy výpočtu kreditného rizika prístupom interných ratingov a
podrobnosti o nich,
l)
lehotu postupného používania prístupu interných ratingov a postupného používania
vlastných odhadov straty v prípade zlyhania a vlastných odhadov konverzných faktorov
podľa odseku 3,
m)
podrobnosti o požiadavkách podľa odseku 20 písm. f) a g),
n)
podrobnosti o požiadavkách podľa odseku 8,
o)
spôsob priraďovania rizikových váh k pohľadávkam vzniknutým v rámci kolektívneho
investovania vo forme podielov na majetku podielových fondov alebo právnických osôb,
ktorých predmetom podnikania je investovanie do majetku na princípe obmedzenia a rozloženia
rizika.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 30d a 30e znejú:
„30d)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem.
30e)
Napríklad zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase, zákon č. 16/2004 Z. z. o
Slovenskej televízii.“.
31.
Za § 33 sa vkladajú § 33a až 33f, ktoré znejú:
„§ 33a
(1)
Banky, ktoré používajú štandardizovaný prístup pre kreditné riziko alebo základný
prístup interných ratingov pre kreditné riziko, môžu použiť zmierňovanie kreditného
rizika formou financovaného zabezpečenia alebo formou nefinancovaného zabezpečenia
pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií na účely § 30 ods. 5 písm. a) alebo
pri odhade očakávaných strát na účely výpočtu vlastných zdrojov podľa § 30.
(2)
Aby mohli byť aktíva uznané na účely financovaného zabezpečenia voči kreditnému riziku,
musia byť dostatočne likvidné a ich hodnota dlhodobo stála. Požičiavajúca banka musí
mať právo včas speňažiť alebo si ponechať aktíva v prípade platobnej neschopnosti,
úpadku, konkurzu dlžníka alebo inej podobnej udalosti, pričom stupeň vzájomnej závislosti
medzi hodnotou aktív a kvalitou dlžníka z hľadiska kreditného rizika nesmie byť neprimeraný.
(3)
Aby mohla byť osoba uznaná na účel nefinancovaného zabezpečenia voči kreditnému riziku,
musí byť dostatočne spoľahlivá a dohoda o zabezpečení musí poskytovať primeranú istotu
so zreteľom na prístup použitý pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií a vzhľadom
na stupeň povoleného uznávania.
(4)
Banka neuplatní zmierňovanie kreditného rizika na takú expozíciu, s ktorou vytvára
vyššiu hodnotu rizikovo váženej expozície, než by vytvárala táto expozícia bez zmierňovania
kreditného rizika.
(5)
Dohody o zabezpečení uzatvorené požičiavajúcou bankou musia byť právne účinné a vymožiteľné
vo všetkých príslušných právnych poriadkoch, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na zabezpečenie
alebo výkon práv zo zabezpečenia.
(6)
Národná banka Slovenska na účely zmierňovania kreditného rizika formou predchádzajúceho
súhlasu
a)
uzná metódu merania rizika vznikajúceho zo základnej zmluvy o započítaní vytvorenú
bankou na účel výpočtu účinkov zmierňovania kreditného rizika, ak je táto metóda spoľahlivá
a dôveryhodná,
b)
povolí banke použitie empirických korelácií v rámci kategórií rizík a medzi kategóriami
rizík pri výpočte účinkov zmierňovania kreditného rizika, ak systém merania vzájomnej
závislosti je spoľahlivý a dôveryhodný.
(7)
Ak hodnota rizikovo vážených expozícií už zohľadňuje zabezpečenie podľa štandardizovaného
prístupu pre kreditné riziko alebo prístupu interných ratingov pre kreditné riziko,
nepoužije sa výpočet zabezpečenia podľa odsekov 1 až 6.
(8)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na
účel uplatňovania zmierňovania kreditného rizika ustanoví:
a)
čo sa rozumie požičiavajúcou bankou, dostatočnou likviditou podľa odseku 2, dlhodobou
stálosťou podľa odseku 2, neprimeranosťou vzájomnej závislosti podľa odseku 2, empirickou
koreláciou podľa odseku 6 písm. b), spoľahlivosťou a dôveryhodnosťou podľa odseku
6 písm. a) a b),
b)
prípustné formy zmierňovania kreditného rizika a požiadavky na ne, podrobnosti o
financovanom zabezpečení a nefinancovanom zabezpečení, ako aj výpočet účinkov zmierňovania
kreditného rizika vrátane možnosti úpravy výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií
a výšky očakávanej straty,
c)
podrobnosti o uznaní a povolení podľa odseku 6,
d)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 6 a doklady prikladané
k žiadosti.
§ 33b
(1)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
sekuritizáciou pokrytie kreditného rizika, vopred určenej expozície alebo súhrnu
expozícií emisiou cenných papierov alebo uzatvorením zmlúv zabezpečujúcich financovanie
kreditného rizika v prípade platobnej neschopnosti protistrany; výnos v rámci sekuritizácie
závisí od výnosnosti majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie; emisia alebo zmluvy
zabezpečujúce financovanie kreditného rizika sú na účely sekuritizácie rozdelené do
tranží, pričom podriadenosť tranží určuje spôsob rozdeľovania strát medzi jednotlivé
tranže,
b)
tranžou zmluvne určený rozsah účasti na pokrytí kreditného rizika v rámci sekuritizácie,
pričom poskytnutie zábezpeky treťou stranou nemá vplyv na mieru kreditného rizika
v rámci tranže.
(2)
Na určenie rizikovej váhy expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie,
môže byť použitý rating ratingovej agentúry, ak bola na tento účel uznaná na základe
predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.
(3)
Národná banka Slovenska uzná na účely podľa odseku 2 ratingovú agentúru, ak spĺňa
požiadavky podľa § 32 ods. 6 a ak táto ratingová agentúra preukáže skúsenosti v oblasti
sekuritizácie.
(4)
Ak bola ratingová agentúra na účely podľa odseku 2 uznaná príslušným orgánom dohľadu
iného členského štátu, Národná banka Slovenska môže uznať ratingovú agentúru bez toho,
aby sama zisťovala splnenie požiadaviek podľa odseku 3.
(5)
Národná banka Slovenska zruší uznanie podľa odseku 2, ak uznaná ratingová agentúra
neplní požiadavky na jej uznanie podľa odseku 3. Národná banka Slovenska môže zrušiť
uznanie podľa odseku 4, ak uznanej ratingovej agentúre zruší jej uznanie iný orgán
dohľadu členského štátu.
(6)
Na účely priraďovania rizikových váh expozíciám voči majetku, ktorý je predmetom
sekuritizácie, Národná banka Slovenska určuje, ku ktorým stupňom kvality z hľadiska
kreditného rizika sa priradia príslušné ratingové stupne uznaných ratingových agentúr,
pričom dbá o to, aby expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie, na
ktoré sa vzťahuje rovnaká riziková váha na základe uznaných ratingových agentúr, podliehali
rovnakým stupňom kvality z hľadiska kreditného rizika. Rozlišuje pri tom stupne rizika
vyjadrené každým ratingovým stupňom a zváži kvantitatívne faktory, ako sú miera zlyhania
alebo stratovosť, ako aj kvalitatívne faktory, ktorými sú rozsah obchodov posúdených
ratingovou agentúrou a význam ratingového stupňa.
(7)
Ak príslušný orgán dohľadu iného členského štátu uskutočnil určenie uvedené v odseku
6, Národná banka Slovenska môže takéto určenie uznať bez toho, aby sama vykonala určenie
priradenia.
(8)
V rámci výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií voči majetku, ktorý je predmetom
sekuritizácie, banka nie je povinná na základe predchádzajúceho súhlasu udeleného
Národnou bankou Slovenska zverejniť metodiku hodnotenia ratingovej agentúry; Národná
banka Slovenska udelí predchádzajúci súhlas, ak z dôvodu osobitnej štruktúry sekuritizácie
nie je možné použitie existujúcich metodík.
(9)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví:
a)
výpočet rizikovo vážených expozícií pre expozície voči majetku, ktorý je predmetom
sekuritizácie podľa § 32 ods. 1 písm. m) a § 33 ods. 10 písm. f),
b)
podmienky uznávania ratingových agentúr, náležitosti žiadosti o uznanie ratingovej
agentúry a podrobnosti o požiadavkách podľa odseku 3,
c)
pravidlá používania ratingov uznaných ratingových agentúr pre expozície voči majetku,
ktorý je predmetom sekuritizácie,
d)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 8 a doklady prikladané
k žiadosti.
§ 33c
(1)
Na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie
rizík podľa § 30 ods. 5 písm. b) a c) je banka povinná používať zjednodušený prístup.
Na určenie hodnoty trhového rizika banka namiesto zjednodušeného prístupu alebo v
kombinácii s týmto prístupom môže používať vlastný model výpočtu trhového rizika,
ak výpočet vychádza z podmienok podľa odseku 2. Na používanie alebo zmenu tohto vlastného
modelu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska.
(2)
Národná banka Slovenska vydá predchádzajúci súhlas podľa odseku 1, ak banka splní
tieto podmienky:
a)
systém riadenia rizík banky je koncepčne správny a súčasne existujú predpoklady na
jeho dôsledné uplatňovanie,
b)
systém riadenia rizík banky spĺňa kvalitatívne požiadavky,
c)
vlastný model výpočtu trhového rizika spĺňa kritériá špecifikácie rizikových faktorov
a kvantitatívne požiadavky,
d)
banka denne vykonáva spätné testovanie vlastného modelu výpočtu trhového rizika,
e)
banka pravidelne štvrťročne vykonáva stresové testovanie a ak sú splnené všetky požiadavky
na stresové testovanie,
f)
banka dôsledne dodržiava pravidlá kombinovania výpočtu jednotlivých zložiek trhového
rizika vlastným modelom výpočtu trhového rizika a zjednodušeným prístupom výpočtu
trhového rizika,
g)
banka spĺňa požiadavky na vedenie dokumentácie k vlastnému modelu výpočtu trhového
rizika a k jeho používaniu.
(3)
Ak chce banka využívať vlastný model výpočtu trhového rizika aj na výpočet hodnôt
špecifických rizík, musí tento model okrem podmienok ustanovených v odseku 2 spĺňať
aj dodatočné kvantitatívne požiadavky.
(4)
Na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 môže
Národná banka Slovenska od banky dodatočne žiadať aj správu vypracovanú audítorom
alebo inou osobou, ktorá sa dlhodobo zaoberá vývojom alebo posudzovaním modelov výpočtu
rizík, a to v prípade, ak z predložených dokladov na overenie splnenia požiadaviek
podľa odseku 2, prípadne odseku 3 nemôže Národná banka Slovenska dostatočne posúdiť
výpočtovú presnosť vlastného modelu výpočtu trhového rizika.
(5)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na
účely výpočtu rizík vyplývajúcich z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe a výpočtu
trhového rizika zjednodušeným prístupom ustanoví:
a)
čo sa rozumie rizikami vyplývajúcimi z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe,
b)
čo sa rozumie pozíciami, druhy pozícií podľa zložiek trhového rizika a spôsob výpočtu
hodnôt týchto pozícií,
c)
metódy výpočtu rizík podľa § 30 ods. 5 písm. b) a c) zjednodušeným prístupom,
d)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 1 a doklady prikladané
k žiadosti.
(6)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na
účely určenia výpočtu trhového rizika vlastným modelom ustanovia:
a)
kvalitatívne požiadavky na systém riadenia rizík banky,
b)
kritériá špecifikácie rizikových faktorov vstupujúcich do vlastného modelu výpočtu
trhového rizika,
c)
kvantitatívne požiadavky na vlastný model výpočtu trhového rizika,
d)
požiadavky na vykonávanie spätného testovania vlastného modelu výpočtu trhového rizika,
e)
kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky na vykonávanie stresového testovania a podrobnosti
súvisiace s vykonávaním stresového testovania,
f)
pravidlá kombinovania výpočtu jednotlivých zložiek trhového rizika vlastným modelom
výpočtu trhového rizika a zjednodušeným prístupom výpočtu trhového rizika,
g)
požiadavky na vedenie dokumentácie k vlastnému modelu výpočtu trhového rizika a k
jeho používaniu,
h)
spôsob a lehoty skúšania a preskúšavania vlastného modelu výpočtu trhového rizika.
§ 33d
(1)
Na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie
operačného rizika podľa § 30 ods. 5 písm. d) je banka povinná používať prístup základného
indikátora, štandardizovaný prístup pre operačné riziko alebo pokročilý prístup merania.
(2)
Požiadavka na vlastné zdroje na operačné riziko podľa prístupu základného indikátora
je percentuálna hodnota príslušného ukazovateľa.
(3)
Na účely určenia požiadavky na vlastné zdroje na operačné riziko podľa štandardizovaného
prístupu pre operačné riziko zaradí banka svoje činnosti do organizačných útvarov.
Potom požiadavka na vlastné zdroje na operačné riziko podľa štandardizovaného prístupu
pre operačné riziko je suma požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie operačného rizika
pre všetky organizačné útvary.
(4)
Pokročilý prístup merania je založený na vlastných interných systémoch banky na meranie
operačného rizika.
(5)
Banka, ktorá používa štandardizovaný prístup pre operačné riziko, môže začať opäť
používať prístup základného indikátora len na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej
banky Slovenska vydaného na žiadosť banky v odôvodnených prípadoch, ak úmyslom opätovného
používania prístupu základného indikátora nie je zníženie alebo obídenie požiadavky
na vlastné zdroje a takýto postup nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek
na výpočet operačného rizika; odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený
zánik možnosti využívania štandardizovaného prístupu pre operačné riziko, napríklad
z dôvodu výraznej zmeny činnosti banky, alebo nedostatok údajov na výpočty.
(6)
Banka, ktorá používa pokročilý prístup merania, môže opäť začať používať prístup
základného indikátora alebo štandardizovaný prístup pre operačné riziko len na základe
predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska vydaného na žiadosť banky v odôvodnených
prípadoch, ak úmyslom opätovného používania prístupu základného indikátora alebo štandardizovaného
prístupu pre operačné riziko nie je zníženie alebo obídenie požiadavky na vlastné
zdroje a takýto postup nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek na
výpočet operačného rizika; odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený
zánik možnosti využívania pokročilého prístupu, napríklad z dôvodu výraznej zmeny
činnosti banky, alebo nedostatok údajov na výpočty.
(7)
Banka môže na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska používať
kombináciu pokročilého prístupu merania s prístupom základného indikátora alebo so
štandardizovaným prístupom pre operačné riziko; Národná banka Slovenska vopred schvaľuje
aj časový harmonogram prechodu banky z kombinácie základného indikátora a štandardizovaného
prístupu pre operačné riziko na štandardizovaný prístup pre operačné riziko.
(8)
Národná banka Slovenska na základe žiadosti o predchádzajúci súhlas
a)
povoľuje banke používať alternatívny ukazovateľ na určenie jej požiadavky na vlastné
zdroje na operačné riziko podľa štandardizovaného prístupu pre operačné riziko v prípade
určitých obchodných línií,
b)
schvaľuje použitie príslušných modelov na výpočet požiadavky na vlastné zdroje pri
pokročilom prístupe merania,
c)
povoľuje využitie vzájomnej závislosti medzi stratami z operačného rizika medzi jednotlivými
odhadmi operačného rizika,
d)
povoľuje metodiku používanú bankou na rôzne činnosti, zemepisné oblasti a právne
poriadky pri kombinácii pokročilého prístupu merania s inými prístupmi.
(9)
Ak materská banka v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti alebo materská finančná
holdingová spoločnosť v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti majú v úmysle používať
pokročilý prístup merania operačného rizika, Národná banka Slovenska úzko spolupracuje
s inými príslušnými orgánmi dohľadu podľa § 47 až 48.
(10)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia
a)
podrobnosti o výpočtoch podľa prístupov uvedených v odseku 1, podmienky a dodatočné
podmienky kombinácií prístupov podľa odseku 7, ako aj podmienky, za akých Národná
banka Slovenska na kombinácie prístupov vydá predchádzajúci súhlas,
b)
individuálne obchodné línie na účely štandardizovaného prístupu pre operačné riziko
podľa odseku 3,
c)
podmienky na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 8,
d)
náležitosti žiadostí o predchádzajúci súhlas podľa odsekov 7 a 8 a doklady prikladané
k žiadostiam.
§ 33e
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, banka je povinná nepretržite zabezpečovať, aby
jej majetková angažovanosť
a)
zodpovedajúca pozíciám v obchodnej a bankovej knihe vrátane dňa vzniku majetkovej
angažovanosti neprekročila
1.
20 % súčtu jej základných, dodatkových a doplnkových vlastných zdrojov znížených
o príslušné odpočítateľné položky voči
1a.
materskej spoločnosti,
1b.
dcérskej spoločnosti,
1c.
skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvorí materská spoločnosť banky a jej iné
dcérske spoločnosti, alebo
1d.
skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvoria dcérske spoločnosti banky,
2.
25 % súčtu jej základných, dodatkových a doplnkových vlastných zdrojov znížených
o príslušné odpočítateľné položky voči
2a.
inej osobe,
2b.
inej skupine hospodársky spojených osôb alebo
2c.
štátom a centrálnym bankám určeným podľa odseku 12,
b)
zodpovedajúca pozíciám v bankovej knihe vrátane dňa vzniku majetkovej angažovanosti
súčasne neprekročila
1.
20 % súčtu jej základných a dodatkových vlastných zdrojov znížených o príslušné odpočítateľné
položky voči
1a.
materskej spoločnosti,
1b.
dcérskej spoločnosti,
1c.
skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvorí materská spoločnosť banky a jej iné
dcérske spoločnosti alebo
1d.
skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvoria dcérske spoločnosti banky,
2.
25 % súčtu jej základných a dodatkových vlastných zdrojov znížených o príslušné odpočítateľné
položky voči
2a.
inej osobe,
2b.
inej skupine hospodársky spojených osôb alebo
2c.
štátom a centrálnym bankám určeným podľa odseku 12.
(2)
Súčet veľkých majetkových angažovaností banky nesmie prekročiť 800 % jej vlastných
zdrojov, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Prekročenie akéhokoľvek obmedzenia majetkovej angažovanosti podľa odseku 1 alebo
2 je banka povinná bezodkladne oznámiť Národnej banke Slovenska, ktorá po posúdení
okolností, za ktorých došlo k tomuto prekročeniu, určí obdobie, počas ktorého je banka
povinná vykonať potrebnú nápravu.
(4)
Banka môže obmedzenia majetkových angažovaností podľa odseku 1 písm. a) alebo odseku
2 prekračovať, ak
a)
dodržiava obmedzenia majetkových angažovaností podľa odseku 1 písm. b),
b)
z prekročení obmedzení majetkových angažovaností podľa odseku 3 vypočítava dodatočné
požiadavky na vlastné zdroje banky,
c)
zabezpečí, aby majetková angažovanosť podľa odseku 9 písm. d) neprekračovala 500
% jej vlastných zdrojov, ak uplynulo nie viac než 10 dní odo dňa prekročenia,
d)
zabezpečí, aby súčet všetkých prekročení neprekračoval 600 % jej vlastných zdrojov,
ak uplynulo viac než 10 dní odo dňa týchto prekročení a
e)
štvrťročne predkladá Národnej banke Slovenska hlásenie o týchto prekročeniach za
uplynulý štvrťrok; predmetom hlásenia sú informácie o počte a hodnotách týchto prekročení
a voči akým osobám, skupinám osôb alebo iným subjektom k týmto prekročeniam došlo.
(5)
Banka je na účel obmedzenia vzniku neprimerane vysokých rizík povinná dodržiavať
ustanovené pomery majetkovej angažovanosti banky k jej vlastným zdrojom, prípadne
k aktívam alebo skupinám aktív vo vzťahu k
a)
iným štátom,
b)
zemepisným oblastiam,
c)
hospodárskym odvetviam,
d)
bankovým činnostiam, z ktorých táto angažovanosť vznikla,
e)
osobám s osobitným vzťahom k banke okrem osôb, ktoré majú priamu alebo nepriamu kontrolu
nad bankou, a osôb, ktoré sú nimi priamo alebo nepriamo kontrolované, a právnických
osôb, ktoré kontroluje banka.
(6)
Postup podľa odseku 5 je povinná primerane dodržiavať z pohľadu svojich dlhodobých
zdrojov financovania aj pobočka zahraničnej banky okrem zahraničnej banky podľa §
11 ods. 1.
(7)
Materská banka podľa § 44 ods. 2 písm. a) je povinná zabezpečiť dodržiavanie obmedzení
majetkovej angažovanosti podľa odsekov 1 až 5 aj za konsolidovaný celok. Pri výpočte
majetkovej angažovanosti banky za konsolidovaný celok sa majetkové angažovanosti medzi
osobami, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a), neberú
do úvahy.
(8)
Národná banka Slovenska je na účely posudzovania majetkovej angažovanosti oprávnená
vyňať osobu zo skupiny hospodársky spojených osôb, ak sa na všetky osoby v tejto skupine
vrátane banky vzťahuje dohľad na konsolidovanom základe vykonávaný príslušným orgánom
dohľadu členského štátu.
(9)
Majetkovou angažovanosťou banky sa na účely tohto zákona rozumie súhrn
a)
pohľadávok a iných majetkových práv banky vrátane pohľadávok a iných majetkových
práv banky, ktorých vznik je viazaný na splnenie podmienky a ktoré nie sú zahrnuté
v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6,
b)
budúcich pohľadávok banky, ktoré vzniknú na základe platných dohôd uzavretých pri
výkone bankových činností, a ak z nich nevyplýva možnosť odstúpenia alebo jednostranného
vypovedania, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6,
c)
expozícií derivátových obchodov, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 39 ods.
1 až 6,
d)
hodnôt pozícií zahrnutých v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6.
(10)
Veľkou majetkovou angažovanosťou sa na účely tohto zákona rozumie majetková angažovanosť
voči jednej osobe alebo skupine hospodársky spojených osôb, ktorá je rovná alebo vyššia
ako 10 % vlastných zdrojov.
(11)
Skupinou hospodársky spojených osôb sa na účely tohto zákona rozumie skupina osôb
predstavujúcich spoločné riziko tým, že
a)
v tejto skupine má jedna osoba kontrolu nad ostatnými osobami alebo
b)
vzájomné hospodárske vzťahy v tejto skupine sú takej povahy a zo všetkých okolností
je zrejmé, že finančné ťažkosti jednej osoby spôsobia neschopnosť ostatných osôb splácať
svoje záväzky včas.
(12)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia:
a)
podrobnosti o spôsobe výpočtu majetkovej angažovanosti banky a spôsobe výpočtu majetkovej
angažovanosti na konsolidovanom základe podľa odsekov 1, 2 a 7,
b)
podrobnosti o majetkovej angažovanosti banky a majetkovej angažovanosti na konsolidovanom
základe podľa odsekov 8 a 9,
c)
podrobnosti o skupine hospodársky spojených osôb,
d)
štáty a centrálne banky podľa odseku 1,
e)
čo sa rozumie expozíciami derivátových obchodov, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii
podľa § 39 ods. 1 až 6, a pozíciami zahrnutými v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6,
f)
podrobnosti o výpočte dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje banky podľa odseku
4 písm. b),
g)
pomery majetkovej angažovanosti podľa odseku 5 a rozsah, v akom týmto pravidlám podliehajú
pobočky zahraničných bánk podľa odseku 6.
§ 33f
(1)
Ekonomická hodnota banky nesmie klesnúť o viac než 20 % z hodnoty vlastných zdrojov
banky následkom náhlej a neočakávanej zmeny úrokových mier na trhu. Ak náhla a neočakávaná
zmena úrokových mier na trhu, ktorej dôsledok sa vypočíta z pozícií zaznamenaných
v bankovej knihe banky, spôsobí pokles ekonomickej hodnoty banky o viac než 20 % hodnoty
vlastných zdrojov banky, Národná banka Slovenska uloží banke opatrenie na nápravu
podľa § 50 ods. 1.
(2)
Na účely tohto zákona sa ekonomickou hodnotou rozumie rozdiel reálnej hodnoty úrokovo
citlivých aktív zaznamenaných v bankovej knihe a reálnej hodnoty úrokovo citlivých
pasív zaznamenaných v bankovej knihe; úrokovo citlivé aktívum a úrokovo citlivé pasívum
je aktívum a pasívum, ktorého reálna hodnota je premenlivá v závislosti od zmeny úrokových
mier na trhu.
(3)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví,
čo sa rozumie náhlou a neočakávanou zmenou úrokových mier na trhu.“.
32.
V § 34 ods. 5 sa slová „§ 27 ods. 7“ nahrádzajú slovami „§ 27 ods. 10“.
33.
§ 37 znie:
„§ 37
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné na svojej internetovej stránke a vo
svojich prevádzkových priestoroch zrozumiteľne informovať písomnou formou v slovenskom
jazyku o podmienkach na prijímanie vkladov, poskytovanie úverov a vykonávanie všetkých
ďalších obchodov a o ich cenách vrátane uvedenia príkladov. O každej zmene svojich
obchodných podmienok na vykonávanie obchodov a o zmene cien obchodov je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná informovať spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete,
a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti príslušnej zmeny, ak osobitný predpis
neustanovuje inak alebo ak sa banka alebo pobočka zahraničnej banky nedohodla so svojím
klientom inak. Ustanovenie osobitného predpisu33) tým nie je dotknuté.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri uzatváraní každej písomnej zmluvy
o obchode informovať klienta o výške ročnej percentuálnej úrokovej sadzby obchodu,
ak je dohodnutá úroková sadzba, o odplatách vyžadovaných bankou od klienta alebo o
odplatách v prospech klienta, ktoré súvisia so zmluvou o tomto obchode; táto povinnosť
sa nevzťahuje na platby spojené s neplnením záväzkov zo zmluvy o obchode.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné poskytnúť ministerstvu a Národnej banke
Slovenska údaje o odplatách vyžadovaných od klienta pri vybraných druhoch obchodov.
Národná banka Slovenska tieto údaje zverejňuje na svojej internetovej stránke.
(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné uverejniť na svojej internetovej stránke
a vo svojich prevádzkových priestoroch aj písomné informácie o ochrane vkladov v rozsahu
ustanovenom osobitným zákonom.32) V uverejnenej informácii o obchode, ktorý spočíva v prijatí vkladu alebo ktorého
súčasťou je prijatie vkladu, musí byť výslovne uvedené, či sa na takto prijatý vklad
vzťahuje alebo nevzťahuje ochrana podľa osobitného zákona;32) to platí aj o informáciách uvedených vo vkladných knižkách, vkladových listoch a
v dokladoch o obdobných vkladových vzťahoch.
(5)
Banka je povinná uverejňovať výročnú správu do 30 dní po jej schválení valným zhromaždením.34) Ustanovenie osobitného predpisu35) tým nie je dotknuté. Výročná správa sa uverejňuje na internetovej stránke banky
a zostáva uverejnená aspoň do uverejnenia výročnej správy za nasledujúce účtovné obdobie.
(6)
Zahraničná banka, ktorá podniká na území Slovenskej republiky, je povinná uverejňovať
svoju výročnú správu v slovenskom jazyku s uvedením rozdielov medzi pravidlami platnými
na zostavenie účtovnej závierky v Slovenskej republike a v štáte, kde má zahraničná
banka sídlo, do 60 dní po jej schválení. Výročná správa sa uverejňuje na internetovej
stránke zahraničnej banky, ktorá podniká na území Slovenskej republiky, a zostáva
uverejnená aspoň do uverejnenia výročnej správy za nasledujúce účtovné obdobie.
(7)
Banka a zahraničná banka, ktoré podnikajú na území Slovenskej republiky, sú povinné
poskytnúť záujemcovi na jeho požiadanie kópiu výročnej správy alebo jej časti; cena
za takúto kópiu nemôže byť vyššia ako náklady na jej vyhotovenie.
(8)
Banka je povinná uverejňovať informácie o
a)
sebe a o svojej činnosti,
b)
opatreniach na nápravu a pokutách, ktoré jej boli uložené,
c)
svojich finančných ukazovateľoch,
d)
celkovom príjme za výkon funkcie všetkých členov štatutárneho orgánu banky a všetkých
členov dozornej rady banky, a to vrátane príjmov za výkon funkcií, ktoré uhrádza iný
subjekt ako banka,
e)
vybraných akcionároch banky najviac v rozsahu údajov vymedzených v § 93a ods. 1 písm.
a) bodoch 1 a 2,
f)
veľkosti podielov akcionárov na základnom imaní banky a na hlasovacích právach v
banke,
g)
finančných ukazovateľoch konsolidovaného celku a o štruktúre konsolidovaného celku,
ktorého je banka súčasťou, z hľadiska vzájomných vzťahov a z hľadiska zloženia tohto
celku podľa § 44,
h)
rizikách, cieľoch a politikách riadenia rizík za každé jednotlivé riziko osobitne,
i)
rozsahu aplikácií pravidiel obozretného podnikania na konsolidovanom základe,
j)
vlastných zdrojoch banky,
k)
dodržiavaní požiadaviek pre minimálnu výšku vlastných zdrojov banky a vnútorného
kapitálu banky,
l)
kreditnom riziku a riziku poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky,
m)
rizikovo vážených expozíciách v rámci štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko
v rámci prístupu interných ratingov a v rámci sekuritizácie,
n)
trhovom riziku pri použití vlastného modelu výpočtu trhového rizika,
o)
operačnom riziku,
p)
expozíciách v akciách, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe,
r)
expozíciách voči úrokovému riziku pozícií, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe
a
s)
postupoch zmierňovania kreditného rizika a operačného rizika.
(9)
Pobočka zahraničnej banky je povinná uverejňovať informácie o sebe a o svojej činnosti,
informácie o opatreniach na nápravu a o pokutách, ktoré jej boli uložené, a informácie
o finančných ukazovateľoch.
(10)
Banka a pobočka zahraničnej banky nie sú povinné uverejňovať nepodstatné informácie,
vnútorné informácie alebo dôverné informácie, pričom
a)
nepodstatnou informáciou sa rozumie informácia, ktorej uverejnenie alebo nesprávne
uverejnenie nemohlo zmeniť alebo ovplyvniť hodnotenie alebo rozhodnutie užívateľa
tejto informácie, ktorý na nej zakladá svoje obchodné rozhodnutia,
b)
vnútornou informáciou sa rozumie informácia, ktorej uverejnenie by mohlo ohroziť
konkurenčnú pozíciu banky alebo pobočky zahraničnej banky alebo by znížilo hodnotu
investícií banky alebo pobočky zahraničnej banky,
c)
dôvernou informáciou sa rozumie informácia, o ktorej sa banka alebo pobočka zahraničnej
banky zaviazala vo vzťahu ku klientovi alebo k inej svojej zmluvnej strane zachovávať
jej dôvernosť.
(11)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné oznámiť Národnej banke Slovenska, ktoré
informácie spomedzi tých, ktoré má povinnosť uverejniť, neuverejní z dôvodu, že ich
považuje za nepodstatné, vnútorné alebo dôverné. Banka alebo pobočka zahraničnej banky
je povinná informovať Národnú banku Slovenska o tejto skutočnosti v termíne, v ktorom
mala povinnosť príslušné informácie zverejniť.
(12)
Banka a pobočka zahraničnej banky na požiadanie malej alebo stredne veľkej právnickej
osoby alebo iného žiadateľa o úver, ktorý podniká, vysvetlia svoje rozhodnutia o ich
ratingu a na ich žiadosť môžu poskytnúť aj písomné vysvetlenie; prevádzkové náklady
na vysvetlenie sú primerané veľkosti poskytnutého úveru.
(13)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vypracovať a prijať postupy hodnotenia
vhodnosti uverejňovania informácií v súlade s požiadavkami na uverejňovanie informácií
ustanovených v odsekoch 8 a 9 vrátane ich overovania a frekvencie.
(14)
Ak uverejnené informácie podľa odsekov 8 a 9 sú neúplné alebo sa podstatne odchyľujú
od skutočnosti, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné bezodkladne uverejniť
opravu.
(15)
Materská banka v Európskej únii uverejňuje informácie podľa odseku 8 písm. h) až
s) aj za svoj konsolidovaný celok a za svoju významnú dcérsku spoločnosť.
(16)
Banka, ktorá je kontrolovaná materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej
únii alebo v ktorej má materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii majetkovú
účasť, je povinná poskytnúť súčinnosť pri uverejňovaní informácií podľa odseku 8 za
konsolidovaný celok tejto finančnej holdingovej spoločnosti.
(17)
Banka podľa odseku 16 je povinná uverejňovať informácie ustanovené opatrením23) Národnej banky Slovenska aj za konsolidovaný celok podľa odseku 16.
(18)
Národná banka Slovenska môže v rámci dohľadu rozhodnúť, že odseky 15 a 17 sa nevzťahujú
úplne alebo čiastočne na banky, ktorých materské spoločnosti majú sídlo v štáte, ktorý
napriek tomu, že nie je členským štátom, ukladá materskej spoločnosti so sídlom na
jeho území porovnateľnú informačnú povinnosť za konsolidovaný celok, aká je v Slovenskej
republike.
(19)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví
a)
rozsah a spôsob informovania klienta podľa odseku 2,
b)
druh obchodu a rozsah, spôsob a termín predkladania údajov podľa odseku 3,
c)
rozsah informácií podľa odsekov 8 a 9, ktoré sú povinné uverejňovať banka a pobočka
zahraničnej banky,
d)
periodicita, spôsob a termín uverejňovania informácií podľa odsekov 8 a 9,
e)
spôsob uverejňovania opravy, ako aj to, čo sa rozumie podstatným odchýlením uverejnených
informácií od skutočnosti podľa odseku 14,
f)
rozsah informácií za významnú dcérsku spoločnosť podľa odseku 15 a čo sa rozumie
významnou dcérskou spoločnosťou,
g)
rozsah informácií za konsolidovaný celok podľa odsekov 15 a 17.“.
34.
V § 38 ods. 2 sa slová „register úverov“ nahrádzajú slovami „register bankových úverov“.
35.
§ 39 znie:
„§ 39
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť obchodnú knihu, v ktorej denne
zaznamenávajú pozície v jednotlivých finančných nástrojoch a komoditách, ktoré banka
alebo pobočka zahraničnej banky drží na účel obchodovania alebo zabezpečenia svojich
obchodov s finančnými nástrojmi alebo komoditami zaznamenanými v obchodnej knihe,
ak sú tieto finančné nástroje alebo komodity obchodovateľné alebo je možné obchody
s týmito finančnými nástrojmi alebo komoditami zabezpečiť. Požiadavky na spôsob vedenia
obchodnej knihy a povinnosť ich dodržiavať sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné
upraviť vo svojom vnútornom predpise.
(2)
Pozíciami v jednotlivých finančných nástrojoch a v jednotlivých komoditách, ktoré
banka alebo pobočka zahraničnej banky drží na účel obchodovania, sú tie pozície, pri
ktorých sú finančné nástroje alebo komodity držané na účely krátkodobého predaja a
s cieľom dosiahnuť výnos zo skutočných alebo očakávaných rozdielov medzi ich nákupnými
a predajnými cenami alebo z iných zmien v cenách alebo v úrokových mierach.
(3)
Pozície, ktoré banka a pobočka zahraničnej banky zaznamenávajú v obchodnej knihe,
predstavujú pozície v jednotlivých finančných nástrojoch alebo komoditách vzniknuté
pri obchodovaní na vlastný účet, pozície v jednotlivých finančných nástrojoch alebo
v jednotlivých komoditách vznikajúce pri poskytovaní investičných služieb pre klienta
a pozície v jednotlivých finančných nástrojoch alebo v jednotlivých komoditách vyplývajúce
z vytvárania trhu. Do obchodnej knihy sa môžu zaznamenávať aj pozície vyplývajúce
z vykonávania vnútorných zabezpečení. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné
upraviť vo svojom vnútornom predpise pravidlá a postupy pre vnútorné zabezpečenia
a súčasne zabezpečiť dôsledné sledovanie všetkých uzatvorených dohôd o vnútorných
zabezpečeniach.
(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vo vnútornom predpise určiť postup a
spôsob riadenia jednotlivých pozícií alebo súhrnu pozícií zaznamenaných v obchodnej
knihe a pri riadení rizík, ktoré z týchto pozícií alebo súhrnu pozícií vyplývajú.
Týmto vnútorným predpisom banka a pobočka zahraničnej banky preukazuje úmysel obchodovania.
(5)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vo svojom vnútornom predpise na účely
výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje upraviť postup na určovanie toho, ktoré pozície
vo finančných nástrojoch alebo komoditách majú byť zaznamenané v obchodnej knihe,
a to v súlade s pravidlami podľa odsekov 1 až 4 a s prihliadnutím na charakter systému
riadenia rizík banky alebo pobočky zahraničnej banky. Banka a pobočka zahraničnej
banky sú povinné zabezpečovať pravidelné overovanie, či zaznamenávanie pozícií vo
finančných nástrojoch a v komoditách do obchodnej knihy je v súlade s týmto vnútorným
predpisom, výsledky týchto overení zaznamenáva v písomnej podobe a napĺňanie postupu
na určovanie toho, ktoré pozície vo finančných nástrojoch alebo komoditách majú byť
zaznamenané v obchodnej knihe, je predmetom pravidelného vykonávania vnútorného auditu.
(6)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné všetky pozície zaznamenané v obchodnej
knihe denne oceňovať. Na oceňovanie pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe banka
alebo pobočka zahraničnej banky používa trhové ceny daného dňa. Ak trhová cena finančného
nástroja alebo komodity z daného dňa nie je dostupná, tento finančný nástroj alebo
komodita môže byť ocenený inou vhodnou cenou. Na dosiahnutie inej vhodnej ceny finančného
nástroja alebo komodity banka alebo pobočka zahraničnej banky používa kvalifikovaný
odhad vlastnou metódou.
(7)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť bankovú knihu, v ktorej denne
zaznamenávajú obchody a pozície, ktoré sa nezaznamenávajú v obchodnej knihe podľa
odsekov 1 až 6.
(8)
Na účely vedenia obchodnej knihy a bankovej knihy sa rozumie
a)
finančným nástrojom investičný nástroj,37a) iný cenný papier, iný derivát alebo právny vzťah, na základe ktorého jeden účastník
právneho vzťahu nadobúda finančné aktívum a iný účastník právneho vzťahu nadobúda
finančný záväzok alebo kapitálový nástroj,
b)
komoditou hmotný predmet alebo ovládateľná energia, najmä výrobok, elektrická energia
a nerastná surovina vrátane drahých kovov okrem zlata, s ktorými sa obchoduje alebo
môže obchodovať na sekundárnom trhu s komoditami.
(9)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť analytickú evidenciu o majetku
a záväzkoch, s ktorými nakladajú vo vlastnom mene na cudzí účet, oddelene od svojho
majetku a záväzkov.
(10)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zaúčtovať každý účtovný prípad súvisiaci
s bankovou činnosťou alebo s ostatnou činnosťou banky alebo pobočky zahraničnej banky
do účtovných kníh v tom dni, v ktorom sa tento účtovný prípad uskutočnil, podľa osobitného
predpisu.38)
(11)
Banka a pobočka zahraničnej banky zostavujú okrem účtovnej závierky podľa osobitného
predpisu39) aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka.
(12)
Právnické osoby, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44, zostavujú okrem
účtovnej závierky podľa osobitného predpisu30d) aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho polroka.
(13)
Materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť zostavuje svoju priebežnú
konsolidovanú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho polroka.
(14)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť evidenciu o majetku a záväzkoch30d) podľa rizík alebo strát s nimi spojených. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné
vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska hlásenie o stave majetku a záväzkoch
podľa tejto evidencie.
(15)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia:
a)
požiadavky na vedenie obchodnej knihy podľa odseku 1 a čo sa rozumie riadením obchodnej
knihy a zabezpečením obchodov s finančnými nástrojmi a komoditami,
b)
požiadavky na zaznamenávanie pozícií vyplývajúcich z vykonávania vnútorných zabezpečení
do obchodnej knihy podľa odseku 3,
c)
požiadavky na postup a spôsob riadenia jednotlivých pozícií alebo súhrnu pozícií
zaznamenaných v obchodnej knihe podľa odseku 4,
d)
minimálny rozsah oblastí, na ktoré sa vzťahuje celkové riadenie obchodnej knihy podľa
odseku 4,
e)
pravidlá oceňovania pozícií v obchodnej knihe a periodicita oceňovania, ak nie je
dostupná trhová cena podľa odseku 6,
f)
podrobnosti o vedení obchodnej knihy podľa odsekov 1 až 6,
g)
podrobnosti o evidencii majetku a záväzkoch a o jej vedení, ako aj o obsahu, forme,
členení, termínoch, spôsobe a mieste predkladania hlásenia podľa odseku 14.“.
36.
V § 40 ods. 1 sa odkaz 40a nad slovom „spoločnosťou“ nahrádza odkazom 40.
37.
§ 44 až 49 znejú:
„§ 44
(1)
Dohľadom na konsolidovanom základe sa rozumie dohľad nad konsolidovaným celkom na
účel sledovania a obmedzenia rizík, ktorým je banka vystavená v dôsledku svojej účasti
v konsolidovanom celku.
(2)
Konsolidovaný celok je tvorený
a)
materskou bankou alebo materskou bankou v Európskej únii a aspoň jednou bankou, finančnou
inštitúciou alebo podnikom pomocných bankových služieb, nad ktorými má materská banka
alebo materská banka v Európskej únii kontrolu alebo v nich má majetkovú účasť,
b)
materskou finančnou holdingovou spoločnosťou alebo materskou finančnou holdingovou
spoločnosťou v Európskej únii a aspoň jednou bankou, nad ktorou má materská finančná
holdingová spoločnosť alebo materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii
kontrolu alebo v nej má majetkovú účasť, alebo
c)
holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a aspoň jednou bankou, nad ktorou
má holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou kontrolu alebo v nej má majetkovú
účasť.
(3)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad konsolidovaným celkom podľa odseku 2
písm. c) v rozsahu sledovania vnútroskupinových obchodov podľa § 49i ods. 2 medzi
holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a bankou, ktorá je súčasťou konsolidovaného
celku podľa odseku 2 písm. c), a v rozsahu poskytovania informácií podľa § 45 ods.
8.
(4)
Národná banka Slovenska vedie zoznam finančných holdingových spoločností podľa odseku
2 písm. b). Tento zoznam zasiela Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu
členských štátov a komisii.
(5)
Národná banka Slovenska je oprávnená v rámci výkonu dohľadu nad konsolidovanými celkami
podľa odseku 2 písm. a) alebo b) vyňať z konsolidovaného celku podľa odseku 2 písm.
a) alebo b) takú osobu,
a)
ktorá má sídlo na území iného štátu a právny poriadok tohto štátu neumožňuje výmenu
informácií na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe, najmä
ak celkové aktíva tejto právnickej osoby sú menšie ako 10 000 000 EUR alebo ako 1
% z celkových aktív tejto banky alebo finančnej holdingovej spoločnosti alebo
c)
ktorej zaradenie do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe nie je účelné z hľadiska
zabezpečenia úloh dohľadu na konsolidovanom základe.
(6)
Dohľad na konsolidovanom základe sa však vykonáva nad takými osobami podľa odseku
5 písm. b), ak viaceré takéto osoby spoločne predstavujú nezanedbateľný význam na
účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe.
(7)
Národná banka Slovenska oznámi príslušnej osobe jej vyňatie podľa odseku 5 písm.
b) alebo c); táto osoba je povinná poskytnúť na požiadanie informácie potrebné na
výkon dohľadu na konsolidovanom základe príslušnému orgánu dohľadu členského štátu,
v ktorom má sídlo jej materská spoločnosť.
(8)
Národná banka Slovenska môže od dcérskych spoločností banky, finančnej holdingovej
spoločnosti alebo holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou, ktoré nie sú súčasťou
konsolidovaného celku podľa odseku 2, žiadať informácie podľa § 45 ods. 5 až 7 a §
46 ods. 1. V takom prípade sa uplatňujú postupy pre prenos a overovanie informácií
určené v uvedených ustanoveniach.
(9)
Národná banka Slovenska je oprávnená vyňať z dohľadu dcérsku spoločnosť, ktorá je
bankou, a delegovať výkon dohľadu príslušnému orgánu dohľadu v inom členskom štáte,
ak ten vykonáva dohľad nad materskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené bankové
povolenie Národnou bankou Slovenska. K uvedenému vyňatiu prichádza na základe písomnej
dohody uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu iného
členského štátu. Národná banka Slovenska o tejto dohode informuje komisiu.
(10)
Ak banka, ktorej materskou spoločnosťou je zahraničná banka so sídlom v štáte, ktorý
nie je členským štátom, alebo finančná holdingová spoločnosť so sídlom v štáte, ktorý
nie je členským štátom, nepodlieha dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona,
Národná banka Slovenska preveruje, či táto banka podlieha dohľadu, ktorý je rovnocenný
dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona. Pri preverovaní tejto skutočnosti
Národná banka Slovenska prihliada na prípadné usmernenie Poradného výboru pre bankovníctvo
pri Európskej komisii a vykonáva konzultácie s týmto výborom.
(11)
Národná banka Slovenska preverí skutočnosť uvedenú v odseku 10 z vlastného podnetu
alebo na žiadosť regulovanej osoby, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte,
alebo na žiadosť materskej spoločnosti.
(12)
Ak Národná banka Slovenska podľa odseku 11 zistí, že nad bankou sa nevykonáva dohľad
na konsolidovanom základe rovnocenný dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto
zákona, zahrnie po konzultácii s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov túto
banku do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe alebo uplatní iné primerané postupy
dohľadu, ktoré zabezpečia ciele takéhoto dohľadu; najmä môže vyžadovať zriadenie finančnej
holdingovej spoločnosti so sídlom v členskom štáte na účel jej zahrnutia do výkonu
dohľadu na konsolidovanom základe. Tieto postupy oznámi Národná banka Slovenska ostatným
príslušným orgánom dohľadu členských štátov a komisii.
(13)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
finančnou holdingovou spoločnosťou finančná inštitúcia, ktorá nie je zmiešanou finančnou
holdingovou spoločnosťou a ktorej dcérskymi spoločnosťami sú prevažne banky alebo
finančné inštitúcie, pričom aspoň jedna jej dcérska spoločnosť je banka,
b)
holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou materská spoločnosť iná ako finančná
holdingová spoločnosť, úverová inštitúcia alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť,
pričom aspoň jedna jej dcérska spoločnosť je úverovou inštitúciou,
c)
zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou materská spoločnosť iná ako regulovaná
osoba, ktorá spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami, z ktorých aspoň jedna je regulovanou
osobou so sídlom v členskom štáte, a spolu s ostatnými ovládanými osobami tvorí finančný
konglomerát,
d)
majetkovou účasťou priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 20 % na
základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe,
alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení tejto právnickej osoby porovnateľného
s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,
e)
regulovanou osobou úverová inštitúcia, obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, správcovská
spoločnosť a rovnaká zahraničná osoba,
f)
materskou bankou banka, ktorej dcérskou spoločnosťou je banka alebo finančná inštitúcia
alebo ktorá má v nich majetkovú účasť, a nie je dcérskou spoločnosťou inej banky,
ktorej bolo udelené bankové povolenie Národnou bankou Slovenska, alebo finančnej holdingovej
spoločnosti založenej v Slovenskej republike,
g)
materskou finančnou holdingovou spoločnosťou finančná holdingová spoločnosť, ktorá
nie je dcérskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené bankové povolenie Národnou
bankou Slovenska, ani finančnej holdingovej spoločnosti založenej v Slovenskej republike,
h)
materskou bankou v Európskej únii materská banka, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou
banky, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, alebo finančnej holdingovej
spoločnosti založenej v členskom štáte,
i)
materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii materská finančná holdingová
spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené povolenie
v členskom štáte, ani inej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v členskom
štáte.
§ 45
(1)
Materská banka je povinná zabezpečiť, aby boli ustanovenia § 23, 29, § 30 ods. 5
a § 33e dodržiavané aj konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou.
(2)
Banka, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b), je povinná
zabezpečiť, aby boli ustanovenia § 23, 29, § 30 ods. 5 a § 33e dodržiavané konsolidovaným
celkom, ktorého je súčasťou.
(3)
Ak je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b) viac bánk, odsek
2 sa vzťahuje len na banku, na ktorú sa uplatňuje dohľad na konsolidovanom základe.
(4)
Ak banka ako dcérska spoločnosť má súčasne kontrolu nad finančnou inštitúciou alebo
správcovskou spoločnosťou so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, alebo má
majetkovú účasť v týchto osobách, je taká banka povinná zabezpečiť, aby boli ustanovenia
§ 23, 29, § 30 ods. 5 a § 33e dodržiavané aj konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou;
rovnaká povinnosť vyplýva pre takú banku aj v prípade, že uvedená kontrola alebo majetková
účasť patrí jej materskej finančnej holdingovej spoločnosti.
(5)
Osoba, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b),
je povinná vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska priamo alebo prostredníctvom
materskej banky alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti, alebo banky určenej
Národnou bankou Slovenska všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné
na výkon dohľadu na konsolidovanom základe, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených
termínoch; materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť sú povinné
vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska všetky výkazy, hlásenia a iné správy,
ktoré sú potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe, a to ustanoveným spôsobom
a v ustanovených termínoch; ich štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny,
spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví
opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov. Údaje
a iné informácie uvedené vo výkazoch, v hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné,
prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a
musia byť predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy nezodpovedajú
ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti,
banka, finančná holdingová spoločnosť alebo iná osoba, ktorá ich vypracovala a predložila,
je povinná na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie
v ňou určenej lehote.
(6)
Audítor osoby, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a)
alebo b), je na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe povinný poskytnúť informácie
Národnej banke Slovenska a audítorom jej materskej banky alebo materskej finančnej
holdingovej spoločnosti.
(7)
Materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť oznámi Národnej banke
Slovenska audítorov, ktorí budú vykonávať audit osôb, ktoré sú súčasťou konsolidovaného
celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b), najneskôr do konca kalendárneho roka, za
ktorý má byť audit vykonaný.
(8)
Odseky 5 a 6 sa rovnako vzťahujú na holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou
podľa § 44 ods. 2 písm. c), na osobu, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa
§ 44 ods. 2 písm. c), a na audítora takýchto osôb.
§ 46
(1)
Osoba, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2, je povinná vytvoriť
kontrolné mechanizmy, ktoré zabezpečujú správnosť poskytovaných informácií na účely
výkonu dohľadu na konsolidovanom základe, a rovnako je povinná zabezpečiť dodržiavanie
ustanovení § 23 konsolidovaným celkom na účel zabezpečenia, aby kontrolné mechanizmy
v rámci systémov vnútornej kontroly boli dostatočne zosúladené a všetky informácie
potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe boli dostupné a správne. Osoby,
ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku, sú na účely dohľadu na konsolidovanom základe
povinné poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností vznikajúcich
im v súvislosti s ich účasťou v konsolidovanom celku.
(2)
Národná banka Slovenska je oprávnená vykonať dohľad na mieste45) alebo je oprávnená požiadať o vykonanie dohľadu na mieste príslušný orgán dohľadu
iného členského štátu nad osobami, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa §
44 ods. 2 a majú sídlo v inom členskom štáte, na účely výkonu tohto dohľadu na konsolidovanom
základe; Národná banka Slovenska je povinná vykonať dohľad na mieste na základe žiadosti
príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu.
(3)
Materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť je povinná zabezpečiť
vykonanie auditu v osobách, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods.
2, na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe. Tieto osoby sú povinné na žiadosť
materskej banky alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti uzavrieť zmluvu
o audítorskej činnosti.
§ 47
(1)
Ak je banka súčasťou konsolidovaného celku, nad ktorým je vykonávaný dohľad príslušným
orgánom dohľadu iného členského štátu, Národná banka Slovenska je oprávnená dohodnúť
podmienky výkonu dohľadu na konsolidovanom základe a spôsob výmeny informácií v písomnej
dohode uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu iného
členského štátu. Národná banka Slovenska navrhne uzavretie takejto dohody, ak súčasťou
konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b) je banka so sídlom v inom
členskom štáte. V prípade, že takáto dohoda nie je uzavretá, Národná banka Slovenska
vykonáva dohľad na konsolidovanom základe, ak má v Slovenskej republike sídlo banka
s najvyššími aktívami v rámci konsolidovaného celku; ak je výška aktív banky a zahraničnej
banky so sídlom v inom členskom štáte v rámci konsolidovaného celku rovnaká, Národná
banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe, ak bolo banke udelené povolenie
ako prvej.
(2)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe aj nad bankami
so sídlom v inom členskom štáte, ak sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods.
2 písm. b).
(3)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa odseku 2 len v tom prípade, ak materská
finančná holdingová spoločnosť alebo materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej
únii má najvyššiu hodnotu aktív spomedzi ostatných finančných holdingových spoločností
so sídlom v iných členských štátoch, ktoré rovnako kontrolujú uvedenú banku v inom
členskom štáte alebo majú v nej majetkovú účasť.
(4)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa odseku 2 len v tom prípade, ak aspoň
jedna z bánk, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b),
má sídlo v Slovenskej republike; Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa odseku
2 aj v tom prípade, ak predchádzajúcu podmienku nespĺňa žiadny iný členský štát a
súčasne banka s najvyššou hodnotou aktív spomedzi ostatných bánk, ktoré sú rovnako
súčasťou konsolidovaného celku finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v inom
členskom štáte, má sídlo na území Slovenskej republiky.
(5)
V prípadoch podľa odsekov 2, 3 a 4 môže Národná banka Slovenska s príslušnými orgánmi
dohľadu iných členských štátov na základe vzájomnej písomnej dohody upustiť od podmienok
uvedených v týchto odsekoch, ak by bolo ich uplatňovanie neprimerané pri zohľadnení
povahy bánk a významu ich činností v rôznych krajinách, a poveriť príslušný orgán
dohľadu iného členského štátu, aby vykonával dohľad na konsolidovanom základe. V týchto
prípadoch Národná banka Slovenska podľa potreby umožní materskej banke v Európskej
únii alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii, alebo banke
s najvyššou hodnotou celkových aktív, aby sa vyjadrila k návrhu rozhodnutia pripravovaného
v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov.
(6)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu iného členského
štátu vykoná dohľad na mieste na konsolidovanom základe alebo umožní výkon dohľadu
na mieste na konsolidovanom základe povereným osobám príslušného orgánu dohľadu iného
členského štátu v osobách, ktoré sú zahrnuté do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe
v členskom štáte príslušného orgánu dohľadu; podrobnosti o výkone tohto dohľadu na
mieste na konsolidovanom základe môže upraviť dohoda podľa odsekov 1 a 5. Vykonanie
dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky je príslušný orgán dohľadu iného členského
štátu povinný vopred oznámiť Národnej banke Slovenska. Poverené osoby príslušného
orgánu dohľadu členského štátu majú rovnaké oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť
ako zamestnanci Národnej banky Slovenska poverení výkonom dohľadu na mieste podľa
osobitného predpisu; nemajú však povinnosť vyhotoviť písomný protokol o nimi vykonanom
dohľade a povinnosť určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty na prijatie
a splnenie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri dohľade.
(7)
Národná banka Slovenska vyhovie žiadosti príslušného orgánu dohľadu iného členského
štátu o informáciu súvisiacu s výkonom dohľadu na konsolidovanom základe.
(8)
Národná banka Slovenska oznámi komisii uzavretie písomnej dohody podľa odsekov 1
a 5 a jej obsah.
(9)
Ak Národná banka Slovenska zodpovedá za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad
materskými bankami v Európskej únii a nad bankami, ktoré sú kontrolované materskými
finančnými holdingovými spoločnosťami v Európskej únii alebo v ktorých majú materské
finančné holdingové spoločnosti v Európskej únii majetkovú účasť,
a)
plánuje dohľad na mieste a koordinovať činnosti dohľadu na mieste pre prípady bežnej
činnosti a pre prípady kritických situácií aj vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim
z § 6 ods. 2 a v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu vo vzťahu k povinnostiam
vyplývajúcim z § 6 a § 48 ods. 5 a 6,
b)
vykonáva dohľad na mieste a overuje dodržiavanie požiadaviek určených v § 37, § 45
ods. 1 až 3 a § 46 ods. 1,
c)
koordinuje zhromažďovanie a poskytovanie významných alebo nevyhnutných informácií
pri bežnej činnosti a v kritických situáciách pre iné príslušné orgány dohľadu členských
štátov.
(10)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
významnou informáciou informácia potrebná na výkon konsolidovaného dohľadu príslušných
orgánov dohľadu členských štátov,
b)
nevyhnutnou informáciou informácia, ktorá môže významne ovplyvniť hodnotenie spoľahlivosti
a bezpečnosti banky alebo finančnej inštitúcie v inom členskom štáte.
(11)
V prípade žiadostí o predchádzajúci súhlas podľa § 33 a 33d alebo na používanie vlastných
odhadov straty v prípade zlyhania a vlastných odhadov konverzných faktorov predložených
materskou bankou v Európskej únii a jej dcérskymi spoločnosťami, alebo spoločne s
dcérskymi spoločnosťami materskej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii
Národná banka Slovenska spolupracuje s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských
štátov pri rozhodovaní o udelení týchto predchádzajúcich súhlasov a určovaní podmienok,
ktorým by takýto predchádzajúci súhlas mal podliehať. Táto žiadosť sa predkladá Národnej
banke Slovenska v prípade, ak ide o materskú banku v Európskej únii alebo banku, ktorá
je kontrolovaná materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii alebo
v ktorej má materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii majetkovú účasť.
(12)
Národná banka Slovenska rozhodne o žiadosti podľa odseku 11 samostatne, ak sa v lehote
najneskôr do šiestich mesiacov neprijme spoločné rozhodnutie s príslušnými orgánmi
dohľadu iných členských štátov s odôvodnením tohto rozhodnutia, ktoré spoločne schvaľujú
v jednom dokumente, a nie je v tejto lehote vo forme rozhodnutia o predchádzajúcom
súhlase doručené žiadateľovi. Táto lehota začína plynúť dňom doručenia úplnej žiadosti
Národnej banke Slovenska, ktorá ju bezodkladne postúpi ostatným príslušným orgánom
dohľadu iných členských štátov.
(13)
Rozhodnutie Národnej banky Slovenska podľa odseku 11 spolu s úplným odôvodnením a
stanoviskami ostatných príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov vyjadrených
v šesťmesačnej lehote sa doručí žiadateľovi a postúpi ostatným orgánom dohľadu.
(14)
Národná banka Slovenska postupuje primerane podľa odsekov 11 až 13, ak banka so sídlom
na území Slovenskej republiky je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe vykonávaného
príslušným orgánom dohľadu v inom členskom štáte.
§ 48
(1)
Ak vznikne kritická situácia, ktorá môže ohroziť stabilitu finančného systému vrátane
jeho celistvosti, Národná banka Slovenska bezodkladne informuje ministerstvo; uvedená
informácia je predmetom služobného tajomstva.
(2)
Ak Národná banka Slovenska potrebuje informácie, ktoré už boli poskytnuté príslušnému
orgánu dohľadu iného členského štátu, obráti sa na tento orgán dohľadu vždy, keď je
to možné, s cieľom zabrániť duplicite v poskytovaní informácií rôznym orgánom dohľadu
zodpovedným za jeho vykonávanie.
(3)
Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom
základe, je na účel dosiahnutia vysokej účinnosti a efektívnosti pri jeho vykonávaní
povinná uzavrieť s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov písomné dohody o vzájomnej
koordinácii a spolupráci pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe.
(4)
Dohodami podľa odseku 3 sa môžu určiť ďalšie povinnosti Národnej banky Slovenska
pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe, ako aj podrobnosti o spoločnom postupe
orgánov dohľadu pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe a podrobnosti o rozhodovacom
procese.
(5)
Národná banka Slovenska je pri vykonávaní dohľadu povinná spolupracovať s príslušnými
orgánmi dohľadu iných členských štátov, pričom im poskytuje na požiadanie významné
informácie a z vlastnej iniciatívy nevyhnutné informácie na výkon ich dohľadu na konsolidovanom
základe vykonávaného podľa predpisov, ktoré sú porovnateľné s týmto zákonom.
(6)
Ak je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b) banka so
sídlom v inom členskom štáte, Národná banka Slovenska poskytne príslušnému orgánu
dohľadu iného členského štátu, ktorý vykonáva dohľad nad touto bankou, najmä všetky
významné informácie. Rozsah poskytovaných významných informácií ustanoví Národná banka
Slovenska v závislosti od významu týchto dcérskych spoločností pre finančné systémy
dotknutých členských štátov.
(7)
Nevyhnutná informácia podľa odseku 5 obsahuje
a)
štruktúru konsolidovaného celku na požadovanej úrovni a zoznam významných bánk zahrnutých
do tohto celku, ako aj zoznam príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov,
ktoré vykonávajú dohľad nad týmito bankami,
b)
spôsob zisťovania údajov od bánk podľa písmena a) a spôsob ich overovania,
c)
hodnotenie nepriaznivého vývoja ekonomickej situácie bánk podľa písmena a) alebo
iných osôb zahrnutých do toho istého konsolidovaného celku, ktorých správanie by mohlo
mať na ekonomickú situáciu týchto bánk vplyv,
d)
závažné opatrenia na nápravu prijaté Národnou bankou Slovenska podľa § 50 vrátane
uloženia povinnosti o plnení požiadavky na vlastné zdroje vyššej než vyplýva z § 30
ods. 4 a 5, uloženia pokút Národnou bankou Slovenska podľa § 50 a rozhodnutia o obmedzení
používania pokročilého prístupu merania podľa § 33d.
(8)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov, sa ustanoví:
a)
rozsah a spôsob dodržiavania povinností materskej banky, ako aj metódy konsolidácie
údajov na tieto účely,
b)
rozsah a spôsob dodržiavania povinností banky, ktorá je súčasťou konsolidovaného
celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b),
c)
čo sa rozumie kritickou situáciou podľa § 47 ods. 9 a § 48 ods. 1, významnou bankou
podľa § 48 ods. 7 a závažným opatrením podľa § 48 ods. 7.
§ 49
(1)
Národná banka Slovenska je pred vydaním svojho rozhodnutia povinná rokovať s príslušnými
orgánmi dohľadu iných členských štátov vždy, ak sa rozhodnutie týka banky zahrnutej
do konsolidovaného celku, ktorého súčasťou sú aj osoby, nad ktorými vykonáva dohľad
príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, a ak tento zákon neustanovuje inak.
Táto povinnosť viesť rokovania sa týka rozhodnutí vydávaných banke zahrnutej v konsolidovanom
celku, ktorými sa
a)
povoľuje zmena akcionárskej štruktúry banky alebo zmena riadiacej štruktúry banky,
b)
udeľuje závažné opatrenie na nápravu a pokuty podľa § 50.
(2)
Rokovanie podľa odseku 1 Národná banka Slovenska vedie vždy s príslušným orgánom
dohľadu iného členského štátu, ak sa rozhodnutie podľa odseku 1 písm. b) týka osoby,
ktorá je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe vykonávanom týmto príslušným
orgánom dohľadu iného členského štátu, okrem prípadu, ak by takéto rozhodnutie bránilo
efektívnemu postupu pri vydávaní rozhodnutia, o čom bezodkladne informuje príslušné
orgány dohľadu iných členských štátov.
(3)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu iného členského
štátu zodpovedného za výkon dohľadu na konsolidovanom základe preverí informácie potrebné
na výkon dohľadu na konsolidovanom základe o osobe, na ktorú sa uvedený dohľad vzťahuje
a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky, alebo preverí tieto informácie prostredníctvom
poverených osôb. Osoby poverené príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu sú
oprávnené zúčastniť sa preverovania vykonávaného Národnou bankou Slovenska alebo môžu
preveriť tieto informácie so súhlasom Národnej banky Slovenska samostatne.“.
38.
V § 49b písm. a) bode 1b sa slová „ovládania podľa § 44 ods. 5 písm. l) tretieho
bodu“ nahrádzajú slovami „ovládania podľa § 49b písm. d) tretieho bodu“.
39.
§ 49b sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d)
ovládaním vzťah, ak
1.
jedna osoba kontroluje inú osobu,
2.
jedna osoba má majetkovú účasť v inej osobe alebo
3.
osoby sú navzájom prepojené vzťahom vyjadrujúcim vplyv na riadení porovnateľný s
vplyvom zodpovedajúcim majetkovej účasti alebo cez väčšinu tých istých osôb v štatutárnych
orgánoch alebo dozorných orgánoch dvoch alebo viacerých osôb.“.
40.
V § 49e ods. 13 sa slová „rozumie taká výška vlastných zdrojov, pri ktorej primeranosť
vlastných zdrojov dosiahne hodnotu podľa § 30 ods. 1, pričom hodnota rizikovo vážených
aktív sa nemení“ nahrádzajú slovami „rozumejú požiadavky na vlastné zdroje bánk“.
41.
V § 49e ods. 14 sa slová „na výpočet primeranosti vlastných zdrojov“ nahrádzajú slovami
„na určenie požiadaviek na vlastné zdroje“.
42.
V § 49f ods. 1 písm. c) sa slová „§ 44 ods. 5 písm. l) tretieho bodu“ nahrádzajú
slovami „§ 49b písm. d) tretieho bodu“.
43.
V § 50 sa odsek 1 dopĺňa písmenami m) až o), ktoré znejú:
„m)
uložiť banke udržiavať hodnotu vlastných zdrojov vo výške presahujúcej hodnotu požiadaviek
na vlastné zdroje určenej týmto zákonom podľa § 30 ods. 4 a 5,
n)
uložiť banke uplatňovať osobitné postupy zohľadňovania znehodnotenia majetku a predpokladaných
strát z podsúvahových položiek banky, ak bankou vykonané ocenenie majetku alebo hodnota
bankou vypočítaných predpokladaných strát z podsúvahových položiek nezodpovedá objektívnej
skutočnosti, a to na účely plnenia požiadaviek na vlastné zdroje,
o)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky znížiť významné riziká, ktoré podstupuje
pri výkone svojich činností.“.
44.
V § 50 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo členov subkonsolidovaného celku“.
45.
V § 50 ods. 3 písm. a) prvý bod znie:
„1.
plán plnenia požiadaviek na vlastné zdroje,“.
46.
V § 50 ods. 3 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
„b)
predloženie záväzného plánu prijatia opatrení na dosiahnutie súladu s § 23 a 27,“.
Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená c) až g).
47.
V § 50 sa odsek 3 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
„h)
prijatie opatrení na zabránenie presunu rizika pri sekuritizácii.“.
48.
V § 50 odsek 4 znie:
„(4)
Národná banka Slovenska je povinná vyzvať banku, aby prijala opatrenia na jej ozdravenie,
ak banka neplní povinnosti podľa § 23 a 30 alebo ak zistí, že banka poskytla skrytú
podporu na sekuritizáciu viac ako jedenkrát.“.
49.
V § 50 ods. 5 sa slová „ktorej primeranosť vlastných zdrojov klesne pod 8 %“ nahrádzajú
slovami „ktorá neplní povinnosti podľa § 23 alebo 30“.
50.
V § 50 ods. 11 sa za slovo „pokuty“ vkladajú slová „uložiť banke alebo pobočke zahraničnej
banky predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy a“.
51.
V § 51 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo subkonsolidovaného celku“.
52.
V § 53 ods. 3 sa slová „primeranosť vlastných zdrojov banky klesne pod 4 %“ nahrádzajú
slovami „požiadavky na vlastné zdroje banka plní na menej než 50 %“.
53.
V § 59 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Tým nie je dotknuté záverečné vyrovnanie
ziskov a strát podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ak táto zmluva
spĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu;52a) toto záverečné vyrovnanie ziskov a strát sa v nútenej správe spravuje výlučne právnym
poriadkom členského štátu, ktorým sa spravuje zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov
a strát.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 52a znie:
„52a)
§ 180 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 151me Občianskeho zákonníka.“.
§ 151me Občianskeho zákonníka.“.
54.
V § 63 ods. 1 písmeno b) znie:
„b)
požiadavky na vlastné zdroje banka plní na menej než 25 %,“.
55.
V § 63 ods. 1 písm. c) sa slová „počas šiestich“ nahrádzajú slovami „počas 12“.
56.
V § 75 ods. 3 sa za slová „§ 84 ods. 1“ vkladajú slová „a § 85a ods. 1“.
57.
Za § 85 sa vkladajú § 85a a 85b, ktoré znejú:
„§ 85a
(1)
Dlžníkovi zo zmluvy o hypotekárnom úvere (§ 75 ods. 4) poskytnutom na účely podľa
§ 68 písm. a) až c), ktorým je fyzická osoba, ktorá ku dňu podania žiadosti o hypotekárny
úver dovŕšila 18 rokov a neprekročila 35 rokov veku (ďalej len „mladý poberateľ hypotekárneho
úveru"), patrí za podmienok ustanovených týmto zákonom príspevok pre mladých z prostriedkov
štátneho rozpočtu (ďalej len „štátny príspevok pre mladých"). Ak sú mladými poberateľmi
hypotekárneho úveru manželia, musí požiadavku na vek podľa prvej vety spĺňať každá
z týchto osôb.
(2)
Štátnym príspevkom pre mladých sa rozumie percento, o ktoré štát znižuje výšku úrokovej
sadzby určenú v zmluve o hypotekárnom úvere. Štátny príspevok pre mladých sa určuje
každoročne zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a v tom roku platí
pre všetky zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorené za podmienok podľa odsekov 1 a 3.
(3)
Mladému poberateľovi hypotekárneho úveru sa štátny príspevok pre mladých poskytne,
ak
a)
má mladý poberateľ hypotekárneho úveru ku dňu podania žiadosti o hypotekárny úver
priemerný mesačný príjem vypočítaný z príjmu za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu
roku, v ktorom bola podaná žiadosť o hypotekárny úver, najviac vo výške 1,3 násobku
priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny štvrťrok
predchádzajúci kalendárnemu štvrťroku, ktorý predchádza kalendárnemu štvrťroku, v
ktorom bola podaná žiadosť o hypotekárny úver; ak sú mladými poberateľmi hypotekárneho
úveru manželia, priemerný mesačný príjem každého z nich nesmie presiahnuť 1,3 násobku
priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny štvrťrok
predchádzajúci kalendárnemu štvrťroku, ktorý predchádza kalendárnemu štvrťroku, v
ktorom bola podaná žiadosť o hypotekárny úver,
b)
sa hypotekárna banka zaviaže, že mladému poberateľovi hypotekárneho úveru na dobu
piatich rokov od poskytnutia a začatia úročenia hypotekárneho úveru
1.
zníži úrokovú sadzbu určenú v zmluve o hypotekárnom úvere v rovnakej výške, ako sa
určí štátny príspevok pre mladých podľa odseku 2, najviac však o 1 %,
2.
umožní odložiť splátky istiny hypotekárneho úveru,
3.
umožní mimoriadnu splátku hypotekárneho úveru bez poplatku,
c)
žiadosť o hypotekárny úver bola podaná od 1. januára 2007.
(4)
Na účely výpočtu štátneho príspevku pre mladých na hypotekárny úver poskytnutý v
cudzej mene sa výška hypotekárneho úveru prepočíta kurzom vyhláseným Národnou bankou
Slovenska,31) platným ku dňu uzatvorenia zmluvy o hypotekárnom úvere.
(5)
Štátny príspevok pre mladých sa poskytne na hypotekárny úver najviac zo sumy hypotekárneho
úveru 1 500 000 Sk na jednu nehnuteľnosť určenú na bývanie, a to aj v prípade manželov
alebo nadobúdania takejto nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva.
(6)
Splátky hypotekárneho úveru vrátane úrokov, na ktorý sa poskytuje štátny príspevok
pre mladých, sa dohodnú spravidla v pravidelných mesačných splátkach. Ak splátky hypotekárneho
úveru budú dohodnuté inak, suma prostriedkov poskytnutých ako štátny príspevok pre
mladých na takýto hypotekárny úver nemôže prekročiť sumu, ktorá by bola poskytnutá
ako štátny príspevok pre mladých na takýto hypotekárny úver v prípade pravidelných
mesačných splátok. Ustanoveniami prvej a druhej vety nie je dotknuté ustanovenie odseku
3 písm. b) druhého a tretieho bodu.
§ 85b
(1)
Nárok na štátny príspevok pre mladých voči štátnemu rozpočtu si uplatňuje mladý poberateľ
hypotekárneho úveru prostredníctvom hypotekárnej banky na základe žiadosti, ktorú
jej predloží.
(2)
Štátny príspevok pre mladých sa poskytuje mladému poberateľovi hypotekárneho úveru
každoročne po dobu piatich rokov od začatia úročenia hypotekárneho úveru, a to iba
na jednu zmluvu o hypotekárnom úvere. Za tú istú zmluvu o hypotekárnom úvere sa považuje
aj zmena tejto zmluvy, ktorou sa hypotekárny úver zvýši najviac na sumu uvedenú v
§ 85a ods. 5.
(3)
Ak mladý poberateľ hypotekárneho úveru uzatvorí viac zmlúv o hypotekárnom úvere,
štátny príspevok pre mladých sa poskytuje na tú zmluvu o hypotekárnom úvere, o ktorej
to písomne vyhlási; ak takéto vyhlásenie obsahujú súčasne viaceré zmluvy o hypotekárnom
úvere v jednom kalendárnom roku, mladému poberateľovi hypotekárneho úveru zaniká nárok
na štátny príspevok pre mladých zo všetkých zmlúv o hypotekárnom úvere na obdobie
nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov, pričom táto lehota začína plynúť prvým dňom
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po prijatí písomnej informácie z ministerstva alebo
ním určenej právnickej osoby o existencii viacerých zmlúv o hypotekárnom úvere s uplatňovaným
nárokom na štátny príspevok pre mladých. Pri manželoch alebo podielových spoluvlastníkoch
zaniká v tomto prípade nárok na štátny príspevok pre mladých obom manželom alebo všetkým
podielovým spoluvlastníkom.
(4)
Mladému poberateľovi hypotekárneho úveru nepatrí štátny príspevok pre mladých počas
obdobia, keď hypotekárna banka z dôvodu omeškania mladého poberateľa hypotekárneho
úveru preradí pohľadávku vzniknutú z hypotekárneho úveru medzi také zatriedené pohľadávky,
pri ktorých sa odôvodnene predpokladá, že nebudú uspokojené v plnej výške ich menovitej
hodnoty.
(5)
Nárok na štátny príspevok pre mladých zaniká, ak
a)
mladý poberateľ hypotekárneho úveru
1.
nedodrží účel, na ktorý bol hypotekárny úver poskytnutý,
2.
prevedie záväzok z hypotekárneho úveru na inú osobu s výnimkou jemu blízkej osoby,
pričom blízka osoba musí ku dňu prevodu záväzku spĺňať podmienky podľa § 85a ods.
1 a 3 písm. a),
3.
splatí hypotekárny úver pred uplynutím štyroch rokov od poskytnutia hypotekárneho
úveru,
4.
predložil pri uzatváraní zmluvy o hypotekárnom úvere so štátnym príspevkom pre mladých
nepravdivé údaje o výške priemerného mesačného príjmu alebo
b)
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý štátny príspevok pre mladých, predložila pri
uzatváraní zmluvy o hypotekárnom úvere so štátnym príspevkom pre mladých nepravdivé
údaje o veku.
(6)
Ak mladému poberateľovi hypotekárneho úveru zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov alebo podielové spoluvlastníctvo alebo ak mladý poberateľ hypotekárneho úveru
zomrie, nárok na štátny príspevok pre mladých prechádza na tú osobu, na ktorú prechádzajú
nesplatené záväzky z hypotekárneho úveru.
(7)
Ak mladému poberateľovi hypotekárneho úveru zanikne nárok na štátny príspevok pre
mladých podľa odseku 5 písm. a) tretieho alebo štvrtého bodu, je povinný bezodkladne
prostredníctvom hypotekárnej banky vrátiť štátny príspevok pre mladých, ktorý mu bol
poskytnutý. Ak fyzickej osobe, ktorej bol poskytnutý štátny príspevok pre mladých,
zanikne nárok na tento príspevok podľa odseku 5 písm. b), je povinná bezodkladne prostredníctvom
hypotekárnej banky vrátiť poskytnutý štátny príspevok pre mladých.
(8)
Hypotekárna banka nezodpovedá za pravdivosť údajov o výške priemerného mesačného
príjmu podľa § 85a ods. 3 písm. a).
(9)
Mladému poberateľovi hypotekárneho úveru po uplynutí piatich rokov od začatia úročenia
hypotekárneho úveru zaniká nárok na štátny príspevok pre mladých a súčasne mu vzniká
nárok na štátny príspevok.
(10)
Ustanovenia § 86 až 88 sa na zmluvy o hypotekárnom úvere so štátnym príspevkom pre
mladých vzťahujú rovnako.“.
58.
V § 89 odsek 4 znie:
„(4)
Ak klient nakladá so sumou nepresahujúcou 2 500 EUR a ak osobitný zákon74) neustanovuje inak, banky a pobočky zahraničných bánk nie sú povinné požadovať preukázanie
totožnosti klienta
a)
pri obchodoch vykonávaných prostredníctvom zmenárenských automatov,
b)
pri poskytovaní finančných služieb na diaľku,74a)
c)
pri nakladaní s vkladom okrem zriadenia vkladu.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 74a znie:
„74a)
Zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
59.
V § 91 ods. 4 písm. g) sa slová „trestných činov, daňových únikov“ nahrádzajú slovami
„trestných činov, zisťovanie ich páchateľov a pátrania po nich,84) a to najmä v prípade daňových únikov“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 84 znie:
„84)
§ 2 ods.1 písm. b),c) a l) a § 29a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993
Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.“.
60.
V § 92 ods. 1 sa slová „ktorá preukáže“ nahrádzajú slovami „ktorá odovzdá banke alebo
pobočke zahraničnej banky písomné vyhlásenie“.
61.
V § 92 ods. 4 sa za slová „na ktoré“ vkladá slovo „im“.
62.
V § 92 odsek 8 znie:
„(8)
Informácie chránené bankovým tajomstvom sa môžu poskytnúť iba s predchádzajúcim súhlasom
Národnej banky Slovenska v súvislosti s predajom banky, pobočky zahraničnej banky
alebo ich časti podľa osobitného predpisu28) alebo v súvislosti s predajom podielu na základnom imaní banky najmenej 33 % alebo
v súvislosti so zlúčením alebo splynutím banky vrátane zlúčenia inej právnickej osoby
s bankou. Tieto informácie môže banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytnúť iba
osobe, s ktorou sa rokuje o uzavretí takej zmluvy, alebo osobe, s ktorou sa má banka
zlúčiť alebo splynúť, a osobe, ktorá vypracúva podklady potrebné na rozhodnutie o
uzavretí zmluvy súvisiacej s predajom, zlúčením alebo splynutím banky. Osoby, ktoré
sa oboznámili s informáciami chránenými bankovým tajomstvom, sú povinné zachovávať
o nich mlčanlivosť, a to aj po skončení rokovaní, po vypracovaní podkladov alebo po
nadobudnutí právnych účinkov zlúčenia alebo splynutia banky. Banka alebo pobočka zahraničnej
banky je povinná uzatvoriť s takými osobami písomnú zmluvu, v ktorej upraví záväzok
zachovávať mlčanlivosť, ochraňovať informácie chránené bankovým tajomstvom, ako aj
zodpovednosť za ich zneužitie. Bez uzavretia takej zmluvy nemôže Národná banka Slovenska
udeliť predchádzajúci súhlas.“.
63.
V § 92 ods. 10 sa vypúšťajú slová „alebo subkonsolidovaného celku“.
64.
V § 93a odsek 7 znie:
„(7)
Priestory banky, pobočky zahraničnej banky a Národnej banky Slovenska a bankomaty
a zmenárenské automaty nenachádzajúce sa v priestoroch banky alebo pobočky zahraničnej
banky možno monitorovať pomocou videozáznamu alebo audiozáznamu aj bez označenia monitorovacieho
priestoru,88ia) pričom vyhotovený záznam možno využiť na účely odhaľovania trestných činov, na zisťovanie
ich páchateľov a pátranie po nich, a to najmä na účely ochrany pred legalizáciou príjmov
z trestnej činnosti, odhaľovania nezákonných finančných operácií, súdneho konania,
trestného konania, konania o priestupkoch a dohľadu nad plnením zákonom ustanovených
povinností bánk a pobočiek zahraničných bánk.88ia) Tento videozáznam alebo audiozáznam poskytne, ak ho zaznamenáva, banka, pobočka
zahraničnej banky alebo Národná banka Slovenska bezodkladne orgánom uvedeným v § 91
ods. 4 písm. b), g) a o) na ich požiadanie. Ak vyhotovený záznam nie je využitý na
tieto účely, ten, kto záznam vyhotovil, ho zlikviduje bezodkladne po uplynutí dvanástich
mesiacov po dni vyhotovenia tohto záznamu.88ia)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 88ia znie:
„88ia)
§ 10 ods. 7 a § 13 ods. 7 zákona č. 428/2002 Z. z.“.
65.
§ 93a sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„(8)
Banka je oprávnená spracúvať osobné údaje klientov a iných dotknutých osôb na účely
posúdenia rizík spojených so zamýšľaným obchodom medzi klientom a bankou v rozsahu
podľa odseku 1 písm. a). Súčasťou predchádzajúcich súhlasov Národnej banky Slovenska
podľa § 33 je rozhodnutie Národnej banky Slovenska o tom, či spracúvané osobné údaje,
ktoré banka vymedzila vo svojej žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu, svojím
rozsahom, obsahom a spôsobom spracúvania alebo využívania zodpovedajú účelu ich spracúvania,
či sú s daným účelom spracúvania zlučiteľné, či sú na dosiahnutie účelu nevyhnutné,
alebo časovo a vecne neaktuálne vo vzťahu k tomuto účelu.“.
66.
Za § 122e sa vkladá § 122f, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 122f
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2007
(1)
Banky, ktoré počítajú hodnotu rizikovo vážených expozícií použitím prístupu interných
ratingov, musia mať počas roku 2007, 2008 a 2009 vlastné zdroje rovné alebo vyššie
ako hodnoty uvedené v odseku 2. Banky, ktoré používajú pokročilý prístup merania pre
výpočet požiadaviek na vlastné zdroje na operačné riziko, musia mať vlastné zdroje
rovné alebo vyššie ako hodnoty uvedené v odseku 2 počas druhého a tretieho kalendárneho
roka od 1. januára 2007.
(2)
Hodnota vlastných zdrojov podľa odseku 1 počas roku 2007 je 95 %, počas roku 2008
90 % a počas roku 2009 80 % z celkovej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje podľa
predpisov účinných k 31. decembru 2006.
(3)
Do 31. decembra 2007 môžu banky namiesto štandardizovaného prístupu pre kreditné
riziko používať výpočet rizikovo upravených aktív a podsúvahových položiek podľa predpisov
účinných k 31. decembru 2006.
(4)
Ak banka postupuje podľa odseku 3,
a)
kreditné deriváty sa zahŕňajú do zoznamu plne rizikových položiek, a tým sa im priradí
100 % kreditná váha podľa predpisov účinných k 31. decembru 2006,
b)
hodnoty kreditných ekvivalentov pre derivátové nástroje sa vypočítavajú podľa predpisov
účinných k 31. decembru 2006 bez ohľadu na to, či sa súvahové alebo podsúvahové položky
z nich vyplývajúce a hodnoty kreditných ekvivalentov považujú za hodnoty rizikovo
vážených expozícií.
(5)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, vo vzťahu k expozíciám, pre ktoré sa používa štandardizovaný
prístup,
a)
ustanovenia o zmierňovaní kreditného rizika podľa tohto zákona sa neuplatňujú, ale
používajú sa postupy podľa predpisov účinných k 31. decembru 2006,
b)
ustanovenia o sekuritizácii podľa tohto zákona nebudú uplatňované Národnou bankou
Slovenska.
(6)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, požiadavka na vlastné zdroje na operačné riziko
podľa § 30 ods. 5 písm. d) sa znižuje o percentuálnu hodnotu, ktorá predstavuje pomer
hodnoty expozícií banky, pre ktoré sú hodnoty rizikovo vážených expozícií počítané
v súlade s možnosťou podľa odseku 3, k celkovej hodnote jej expozícií.
(7)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, vzťahujú sa na jej majetkovú angažovanosť predpisy
účinné k 31. decembru 2006.
(8)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, všetky odkazy týkajúce sa štandardizovaného prístupu
pre kreditné riziko sa považujú za odkazy na ustanovenia o výpočte rizikovo vážených
aktív podľa predpisov účinných k 31. decembru 2006.
(9)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, pred 1. januárom 2008 sa neuplatňujú ustanovenia
týkajúce sa systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu a § 33f a na povinnosť
banky uverejňovať informácie sa vzťahujú predpisy účinné k 31. decembru 2006.
(10)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, pred 1. januárom 2008 sa § 6 ods. 2 uplatňuje
v rozsahu ustanovenom predpismi účinnými k 31. decembru 2006.
(11)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, vzťahujú sa na výpočet jej rizík vyplývajúcich
z obchodnej knihy, devízové riziko a komoditné riziko predpisy účinné k 31. decembru
2006.
(12)
Národná banka Slovenska môže
a)
do 31. decembra 2012 povoliť banke pri výpočte rizikovo vážených expozícií použitie
50 % rizikovej váhy pre expozície z obchodov, ktorých predmetom je prenájom majetku
vzťahujúci sa na kancelárske alebo iné obchodné priestory za podmienok ustanovených
osobitným predpisom,
b)
do 31. decembra 2010 na účel vymedzenia zabezpečenia úveru po termíne splatnosti
uznať iné zabezpečenie, než je prípustné zabezpečenie na zmierňovanie kreditného rizika,
c)
do 31. decembra 2011 pre vymedzené expozície na účel možného zníženia rizikovej váhy
na 50 % pri štandardizovanom prístupe pre kreditné riziko určiť počet dní po termíne
splatnosti až do 180, ak je to vhodné vzhľadom na miestne podmienky,
d)
ak neuplatní možnosť podľa písmena c), určiť vyšší počet dní pre expozície voči zmluvným
stranám na území iného členského štátu, ktorého príslušné orgány dohľadu uplatnili
túto možnosť; počet dní je od 90 až do počtu dní určených príslušnými orgánmi dohľadu
pre expozície voči takýmto zmluvným stranám na svojom území,
e)
pre banky žiadajúce o používanie prístupu interných ratingov do 31. decembra 2009
schváliť skrátenie trojročného obdobia predpísaného na používanie vhodných ratingových
systémov, a to až na obdobie jedného roka do 31. decembra 2009,
f)
pre banky žiadajúce o používanie vlastných odhadov straty v prípade zlyhania alebo
vlastných odhadov konverzných faktorov schváliť skrátenie ustanoveného trojročného
obdobia na obdobie dvoch rokov do 31. decembra 2008,
g)
do 31. decembra 2012 umožniť bankám naďalej uplatňovať na účasti podľa osobitného
predpisu získané pred účinnosťou tohto zákona zaobchádzanie tak, ako ustanovuje osobitný
predpis,
h)
do 31. decembra 2017 oslobodiť od uplatňovania prístupu interných ratingov niektoré
kapitálové pohľadávky držané bankou alebo dcérskou spoločnosťou banky k 31. decembru
2007 za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.
(13)
Do 31. decembra 2010 expozíciami vážená priemerná strata v prípade zlyhania pre všetky
retailové expozície, ktoré sú zabezpečené nehnuteľnosťami určenými na bývanie a nevyužívajú
štátne záruky, nesmie byť nižšia ako 10 %.
(14)
Banky, ktorým nebolo povolené používať vlastné odhady straty v prípade zlyhania alebo
vlastné odhady konverzných faktorov, môžu mať pri implementácii prístupu interných
ratingov, ale najneskôr do 31. decembra 2007 vzhľadom na obdobie pozorovania relevantné
údaje z dvoch rokov. Až do 31. decembra 2010 sa obdobie pozorovania predlžuje každoročne
o jeden rok.
(15)
Národná banka Slovenska môže na účel výpočtu minimálnej požiadavky na vlastné zdroje
na operačné riziko použitím štandardizovaného prístupu pre operačné riziko uznať pre
obchodnú líniu „obchodovanie na finančných trhoch" percentuálnu hodnotu 15 %, ak príslušný
ukazovateľ pre túto obchodnú líniu predstavuje najmenej 50 % z celkových ukazovateľov
pre všetky obchodné línie podľa osobitného predpisu, a to s použitím najviac do 31.
decembra 2012.
(16)
Banka môže začať používať rozšírený prístup interných ratingov pre kreditné riziko
podľa § 33 ods. 6 na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje
od l. januára 2008.
(17)
Banka môže začať používať pokročilý prístup podľa § 33d ods. 4 na účely výpočtu hodnoty
zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje od 1. januára 2008.“.
67.
Slovo „komisia“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádza slovom „Komisia“
v príslušnom tvare.
68.
Príloha znie:
„ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/46/ES z 18. septembra 2000 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním
inštitúcií elektronického peňažníctva (Ú. v. ES L 275, 27. 10. 2000, Mimoriadne vydanie
Ú. v. EÚ, 6/zv. 03).
2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií (Ú. v. ES L 125,
5. 5. 2001, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 04).
3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami
a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú
smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS, 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Ú. v. EÚ L 35, 11. 2. 2003, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 04).
4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady
85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30. 4. 2004, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 07).
5.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 85/611/EHS, 91/675/EHS, 92/49/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES, 98/78/ES, 2000/12/ES, 2001/34/ES, 2002/83/ES a 2002/87/ES s cieľom vytvoriť novú organizačnú štruktúru výborov pre finančné služby (Ú. v. EÚ
L 79, 24. 3. 2005).
6.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/31/ES z 5. apríla 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/39/ES o trhoch s finančnými nástrojmi s ohľadom na určité termíny (Ú. v. EÚ L 114, 27.
4. 2006).
7.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované
znenie) (Ú. v. EÚ L 177, 30. 6. 2006).
8.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových
inštitúcií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 177, 30. 6. 2006).“.
Čl. II
Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o cenných papieroch) v znení zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z.
z., zákona č. 162/2003 Z. z., zákona č. 594/2003 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona
č. 635/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 7/2005 Z. z., zákona č. 266/2005
Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z. a zákona č. 213/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
2.
V § 8 písm. h) tretí bod znie:
„3.
možnosť vykonávať vplyv na riadení právnickej osoby
3a.
porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa prvého bodu, a to buď na základe
stanov právnickej osoby, alebo zmluvy uzavretej medzi právnickou osobou a jej spoločníkom
alebo členom,
3b.
na základe vzťahu spoločníka alebo člena právnickej osoby k väčšine členov štatutárneho
orgánu, k väčšine členov dozornej rady alebo k väčšine osôb tvoriacich iný riadiaci,
dozorný alebo kontrolný orgán právnickej osoby, ktorý vznikol na základe ich ustanovenia
príslušným spoločníkom alebo členom právnickej osoby, pričom takýto vzniknutý vzťah
kontroly trvá do zostavenia najbližšej konsolidovanej účtovnej závierky po zániku
práva podľa druhého bodu príslušnému spoločníkovi alebo členovi právnickej osoby,
3c.
porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa prvého bodu, a to na základe
dohody medzi spoločníkmi právnickej osoby alebo“.
3.
V § 18 ods. 2 sa za slová „podľa § 105“ vkladajú slová „alebo držiteľského účtu podľa
§ 105a“.
4.
V § 22 ods. 2 prvej vete sa za slovo „prevodcu“ vkladajú slová „alebo držiteľského
účtu podľa § 105a“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „alebo držiteľského účtu podľa
§ 105a“.
5.
V § 23 ods. 1 prvá veta znie: „Ak tento zákon neustanovuje inak, dávajú príkaz na
registráciu prevodu prevodca aj nadobúdateľ členom, u ktorých má prevodca alebo nadobúdateľ
zriadené účty majiteľa, alebo centrálnemu depozitárovi, u ktorého má prevodca alebo
nadobúdateľ zriadené účty majiteľa, alebo členovi, ktorému vedie centrálny depozitár
držiteľský účet podľa § 105a, pričom údaje o prevodcovi alebo nadobúdateľovi vedie
člen vo svojej evidencii vedenej podľa právneho poriadku, na základe ktorého bola
zriadená zahraničná právnická osoba, pre ktorú bol zriadený držiteľský účet, a to
v dohodnutej lehote, a ak nebola lehota dohodnutá, v lehote siedmich dní od uzavretia
zmluvy.“.
6.
V § 50 odsek 1 znie:
„(1)
Príkaz na registráciu zmluvného záložného práva k cennému papieru môže dať záložný
veriteľ, záložca alebo Národná banka Slovenska, ak ide o registráciu záložného práva
podľa § 45 ods. 6. K príkazu na registráciu zmluvného záložného práva je povinný záložný
veriteľ alebo záložca priložiť písomné potvrdenie o obsahu zmluvy o založení cenného
papiera. To neplatí, ak príkaz na registráciu zmluvného záložného práva k cennému
papieru dáva Národná banka Slovenska. Písomné potvrdenie o obsahu zmluvy o založení
cenného papiera obsahuje najmä údaje podľa § 47 ods. 1 písm. a) až g) a podpisy záložcu
a záložného veriteľa. Príkaz na registráciu zmluvného záložného práva k cennému papieru
obsahuje údaje podľa § 47 ods. 1 písm. a) až g).“.
7.
V § 50 odseky 4 a 5 znejú:
„(4)
Ak nastanú zmeny údajov týkajúce sa zmluvného záložného práva, je osoba, ktorej sa
zmena údajov týka, povinná podať príkaz na zmenu registrácie v registri záložných
práv bez zbytočného odkladu odo dňa, keď nastala skutočnosť, z ktorej vyplýva zmena
údajov o záložnom práve. Ak nemožno určiť osobu, ktorej sa zmena údajov týka, má túto
povinnosť záložca. Ak sú návrh na registráciu zmeny údajov povinné podať viaceré osoby,
považuje sa táto povinnosť za splnenú, ak ju splní jedna z nich. Ak sa zmena zmluvného
záložného práva k cennému papieru týka údajov uvedených v písomnom potvrdení podľa
odseku 1, musí záložca alebo záložný veriteľ doložiť k príkazu písomné potvrdenie
o zmene obsahu zmluvy o založení cenného papiera, prípadne doklad preukazujúci iný
dôvod zmeny zmluvného záložného práva k cennému papieru. Písomné potvrdenie o zmene
obsahu zmluvy o založení cenného papiera obsahuje najmä údaje podľa § 47 ods. 1 a
podpisy záložcu a záložného veriteľa. Pri registrácii zmeny zmluvného záložného práva
k cennému papieru sa postupuje podľa odsekov 2 a 3. Príkaz na registráciu zmeny zmluvného
záložného práva k cennému papieru obsahuje údaje podľa § 47 ods. 1.
(5)
Záložný veriteľ je povinný podať príkaz na registráciu zániku zmluvného záložného
práva bez zbytočného odkladu po vzniku dôvodu zániku zmluvného záložného práva. Príkaz
na registráciu zániku zmluvného záložného práva je oprávnený podať aj záložca, ktorý
je povinný príkaz doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou
preukazujúcou dôvod zániku zmluvného záložného práva vystavenou záložným veriteľom.
Pri registrácii zániku zmluvného záložného práva k cennému papieru sa postupuje podľa
odsekov 2 a 3. Príkaz na registráciu zániku zmluvného záložného práva k cennému papieru
obsahuje údaje podľa § 47 ods. 1.“.
8.
V § 51 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety:
„Záložca a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu do registra
záložných práv. Za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne
a nerozdielne. Povinnosť v tomto odseku neplatí, ak nadobúdateľ založené cenné papiere
nadobudol podľa odseku 5.“.
9.
§ 54 sa dopĺňa odsekom 15, ktorý znie:
„(15)
Požiadavku na základné imanie podľa odseku 13 možno nahradiť poistením pre prípad
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní činnosti podľa prvej vety, a to minimálne
s limitom poistného plnenia 1 000 000 EUR na každú poistnú udalosť a v súhrne 1 500
000 EUR ročne pre všetky poistné udalosti alebo kombináciou počiatočného kapitálu
a poistenia v pomere schválenom Národnou bankou Slovenska na žiadosť obchodníka s
cennými papiermi. Ak obchodník s cennými papiermi vykonáva aj sprostredkovanie v poisťovníctve
v súlade s osobitným zákonom50a) a uplatňuje požiadavky na poistenie podľa osobitného zákona,50b) vzťahujú sa na tohto obchodníka s cennými papiermi len dodatočné požiadavky na základné
imanie 25 000 EUR alebo na poistenie vo výške 500 000 EUR na každú poistnú udalosť
a v súhrne 750 000 EUR ročne pre všetky poistné udalosti alebo ich kombinácia v pomere
schválenom Národnou bankou Slovenska na základe žiadosti obchodníka s cennými papiermi.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 50a a 50b znejú:
„50a)
Zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a
o zmene a doplnení niektorých zákonov.
50b)
§ 10 ods. 5 zákona č. 340/2005 Z. z.“.
10.
§ 74 znie:
„§ 74
(1)
Obchodník s cennými papiermi je povinný vypočítavať a sústavne sledovať hodnotu svojich
vlastných zdrojov.
(2)
Materský obchodník s cennými papiermi podľa § 138 ods. 2 písm. a) je povinný vypočítavať
a sústavne sledovať hodnotu vlastných zdrojov aj za konsolidovaný celok.
(3)
Vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi tvoria
a)
základné vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi a dodatkové vlastné zdroje
obchodníka s cennými papiermi, ktorých súčet sa znižuje o hodnotu odpočítateľných
položiek,
b)
doplnkové vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi.
(4)
Obchodník s cennými papiermi je povinný udržiavať svoje vlastné zdroje minimálne
na úrovni svojho základného imania podľa § 54. Tým nie je dotknuté ustanovenie odseku
5. V prípade zlúčenia dvoch alebo viacerých obchodníkov s cennými papiermi vlastné
zdroje obchodníka s cennými papiermi, ktorý vznikol zlúčením, nemusia dosahovať úroveň
základného imania podľa § 54 počas lehoty určenej v rozhodnutí o udelení predchádzajúceho
súhlasu podľa § 70 ods. 1 písm. e); počas tejto lehoty vlastné zdroje obchodníka s
cennými papiermi, ktorý vznikol zlúčením, nesmú klesnúť pod súčet vlastných zdrojov
zlučovaných obchodníkov s cennými papiermi v čase zlúčenia.
(5)
Obchodník s cennými papiermi je povinný nepretržite udržiavať svoje vlastné zdroje
minimálne vo výške súčtu
a)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie kreditného rizika
a rizika poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky vyplývajúcich z činností obchodníka
s cennými papiermi zaznamenaných v neobchodnej knihe,
b)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie rizík vyplývajúcich
z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe,
c)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie devízového rizika
a komoditného rizika vyplývajúcich z činností obchodníka s cennými papiermi zaznamenaných
v neobchodnej knihe aj v obchodnej knihe,
d)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie operačného rizika
vyplývajúceho zo všetkých obchodných činností obchodníka s cennými papiermi.
(6)
Vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi nesmú klesnúť pod jednu štvrtinu jeho
priemerných všeobecných prevádzkových nákladov za predchádzajúci kalendárny rok; ak
obchodník s cennými papiermi vznikol pred menej ako jedným rokom, jeho vlastné zdroje
nesmú klesnúť pod jednu štvrtinu hodnoty všeobecných prevádzkových nákladov uvedených
v jeho obchodnom pláne. Národná banka Slovenska môže upraviť túto požiadavku v prípade
významnej zmeny v obchodnej činnosti obchodníka s cennými papiermi za posledný rok.
(7)
Ak nie je ustanovené inak, aktíva a pohľadávky alebo záväzky, ktoré sa neevidujú
v súvahe obchodníka s cennými papiermi, sa na účely výpočtu vlastných zdrojov oceňujú
v súlade s osobitným predpisom.58i)
(8)
Obchodník s cennými papiermi vykonáva výpočty potrebné na overenie dodržiavania požiadaviek
na vlastné zdroje ustanovených v odsekoch 4 až 6 k poslednému dňu kalendárneho mesiaca,
za ktorý je povinný podať hlásenie Národnej banke Slovenska, a výsledky týchto výpočtov
vrátane ďalších potrebných údajov hlási Národnej banke Slovenska podľa § 77 ods. 7.
(9)
Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov,
sa ustanovia
a)
položky vytvárajúce a položky znižujúce hodnotu základných vlastných zdrojov obchodníka
s cennými papiermi,
b)
čo tvorí hodnotu dodatkových vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi a spôsob
ich výpočtu,
c)
čo tvorí odpočítateľné položky, o ktorých hodnotu sa znižuje súčet základných vlastných
zdrojov a dodatkových vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi, a spôsob ich
výpočtu,
d)
čo tvorí hodnotu doplnkových vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi a spôsob
ich výpočtu,
e)
čo sa zahrnie do výpočtu vlastných zdrojov podľa odseku 2,
f)
spôsob výpočtu vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi a spôsob výpočtu vlastných
zdrojov za konsolidovaný celok,
g)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odsekov 9, 15 a 16 a doklady prikladané
k žiadosti.
(10)
Obchodník s cennými papiermi pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje postupuje
rovnako ako banka podľa osobitného predpisu,58j) ak tento zákon neustanovuje inak.
(11)
Ustanovenia odsekov 1 až 10 sa nevzťahujú na obchodníka s cennými papiermi, ktorý
je oprávnený poskytovať iba hlavnú investičnú službu podľa § 6 ods. 2 písm. a) a nie
je pri jej poskytovaní oprávnený nakladať s peňažnými prostriedkami alebo investičnými
nástrojmi klienta.
(12)
Obchodník s cennými papiermi, ktorý nemá v povolení na poskytovanie investičných
služieb uvedené investičné služby podľa § 6 ods. 2 písm. c) a f), môže na základe
predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska nahradiť požiadavku na vlastné zdroje
podľa odseku 5 vyššou z týchto hodnôt:
a)
súčet požiadaviek na vlastné zdroje podľa odseku 5 písm. a) až c),
b)
požiadavka na vlastné zdroje podľa odseku 6.
(13)
Na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska môže obchodník s cennými
papiermi podľa § 54 ods. 11 nahradiť požiadavku na vlastné zdroje podľa odseku 5 súčtom
požiadaviek na vlastné zdroje podľa odseku 5 písm. a) až c) a podľa odseku 6, ak tento
obchodník s cennými papiermi
a)
obchoduje na vlastný účet len s cieľom splnenia alebo vykonania príkazu klienta alebo
získania vstupu do systému zúčtovania a vysporiadania alebo na uznanú burzu cenných
papierov, keď pôsobí ako sprostredkovateľ alebo vykonáva príkaz klienta,
b)
pri výkone svojej činnosti
1.
nedrží peniaze alebo cenné papiere klientov,
2.
sa zaoberá len obchodovaním na vlastný účet,
3.
nemá externých klientov,
4.
jeho obchody sa vyrovnávajú na zodpovednosť zúčtovacej inštitúcie a sú touto zúčtovacou
inštitúciou zaručené.
(14)
Ustanoveniami odsekov 12 a 13 nie sú dotknuté iné ustanovenia osobitného zákona15) vzťahujúce sa na operačné riziko obchodníka s cennými papiermi.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 58i a 58j znejú:
„58i)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
58j)
§ 31 až 33d zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
11.
Za § 74 sa vkladajú § 74a až 74c, ktoré znejú:
„§ 74a
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, obchodník s cennými papiermi je povinný nepretržite
zabezpečovať, aby jeho majetková angažovanosť
a)
zodpovedajúca pozíciám v obchodnej a neobchodnej knihe vrátane dňa vzniku majetkovej
angažovanosti neprekročila
1.
20 % súčtu jeho základných, dodatkových a doplnkových vlastných zdrojov znížených
o príslušné odpočítateľné položky voči
1a.
materskej spoločnosti,
1b.
dcérskej spoločnosti,
1c.
skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvorí materská spoločnosť obchodníka s
cennými papiermi a jeho iné dcérske spoločnosti, alebo
1d.
skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvoria dcérske spoločnosti obchodníka s
cennými papiermi,
2.
25 % súčtu jeho základných, dodatkových a doplnkových vlastných zdrojov znížených
o príslušné odpočítateľné položky voči
2a.
inej osobe,
2b.
inej skupine hospodársky spojených osôb alebo
2c.
štátom a centrálnym bankám určeným podľa odseku 10,
b)
zodpovedajúca pozíciám v neobchodnej knihe vrátane dňa vzniku majetkovej angažovanosti
súčasne neprekročila
1.
20 % súčtu jeho základných a dodatkových vlastných zdrojov znížených o príslušné
odpočítateľné položky voči
1a.
materskej spoločnosti,
1b.
dcérskej spoločnosti,
1c.
skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvorí materská spoločnosť obchodníka s
cennými papiermi a jeho iné dcérske spoločnosti, alebo
1d.
skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvoria dcérske spoločnosti obchodníka s
cennými papiermi,
2.
25 % súčtu jeho základných a dodatkových vlastných zdrojov znížených o príslušné
odpočítateľné položky voči
2a.
inej osobe,
2b.
inej skupine hospodársky spojených osôb alebo
2c.
štátom a centrálnym bankám určeným podľa odseku 10.
(2)
Súčet veľkých majetkových angažovaností obchodníka s cennými papiermi nesmie prekročiť
800 % jeho vlastných zdrojov, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Prekročenie akéhokoľvek obmedzenia podľa odseku 1 alebo 2 je obchodník s cennými
papiermi povinný bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska, ktorá po
posúdení okolností, za ktorých došlo k tomuto prekročeniu, určí obdobie, počas ktorého
je obchodník s cennými papiermi povinný vykonať potrebnú nápravu.
(4)
Obchodník s cennými papiermi môže obmedzenia podľa odseku 1 alebo 2 prekračovať,
ak
a)
dodržiava obmedzenia majetkových angažovaností podľa odseku 1 písm. b),
b)
z prekročení obmedzení majetkových angažovaností podľa odseku 3 vypočítava dodatočné
požiadavky na vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi,
c)
zabezpečí, aby majetková angažovanosť podľa odseku 7 písm. d) neprekračovala 500
% jeho vlastných zdrojov, ak uplynulo nie viac než 10 dní odo dňa prekročenia,
d)
zabezpečí, aby súčet všetkých prekročení neprekračoval 600 % jeho vlastných zdrojov,
ak uplynulo viac než 10 dní odo dňa týchto prekročení, a
e)
štvrťročne predkladá Národnej banke Slovenska hlásenie o týchto prekročeniach za
uplynulý štvrťrok; predmetom hlásenia sú informácie o počte a hodnotách týchto prekročení
a voči akým osobám, skupinám osôb alebo iným subjektom k týmto prekročeniam došlo.
(5)
Materský obchodník s cennými papiermi podľa § 138 ods. 2 písm. a) je povinný zabezpečiť
dodržiavanie obmedzení majetkovej angažovanosti podľa odsekov 1 až 5 aj za konsolidovaný
celok. Pri výpočte majetkovej angažovanosti obchodníka s cennými papiermi za konsolidovaný
celok sa majetkové angažovanosti medzi osobami, ktoré sú súčasťou konsolidovaného
celku podľa § 138 ods. 2 písm. a), neberú do úvahy.
(6)
Národná banka Slovenska je na účely posudzovania majetkovej angažovanosti oprávnená
vyňať osobu zo skupiny hospodársky spojených osôb, ak sa na všetky osoby v tejto skupine
vrátane obchodníka s cennými papiermi vzťahuje dohľad na konsolidovanom základe vykonávaný
príslušným orgánom dohľadu členského štátu.
(7)
Majetkovou angažovanosťou obchodníka s cennými papiermi sa na účely tohto zákona
rozumie súhrn
a)
pohľadávok a iných majetkových práv obchodníka s cennými papiermi vrátane pohľadávok
a iných majetkových práv obchodníka s cennými papiermi, ktorých vznik je viazaný na
splnenie podmienky a ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 75 ods. 5,
b)
budúcich pohľadávok obchodníka s cennými papiermi, ktoré vzniknú na základe platných
dohôd uzavretých pri činnosti obchodníka s cennými papiermi, a ak z nich nevyplýva
možnosť odstúpenia alebo jednostranného vypovedania, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii
podľa § 75 ods. 5,
c)
expozícií derivátových obchodov, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 75 ods.
5,
d)
hodnôt pozícií zahrnutých v evidencii podľa § 75 ods. 5.
(8)
Veľkou majetkovou angažovanosťou sa na účely tohto zákona rozumie majetková angažovanosť
voči jednej osobe alebo skupine hospodársky spojených osôb, ktorá je rovná alebo vyššia
ako 10 % vlastných zdrojov.
(9)
Skupinou hospodársky spojených osôb sa na účely tohto zákona rozumie skupina osôb
predstavujúcich spoločné riziko tým, že
a)
v tejto skupine má jedna osoba kontrolu nad ostatnými osobami alebo
b)
vzájomné hospodárske vzťahy v tejto skupine sú takej povahy a zo všetkých okolností
je zrejmé, že finančné ťažkosti jednej osoby spôsobia neschopnosť ostatných osôb splácať
svoje záväzky včas.
(10)
Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov,
sa ustanovia
a)
podrobnosti o spôsobe výpočtu majetkovej angažovanosti obchodníka s cennými papiermi
a spôsobe výpočtu majetkovej angažovanosti na konsolidovanom základe podľa odsekov
1, 2 a 5,
b)
podrobnosti o majetkovej angažovanosti obchodníka s cennými papiermi a majetkovej
angažovanosti na konsolidovanom základe,
c)
podrobnosti o skupine hospodársky spojených osôb,
d)
štáty a centrálne banky podľa odseku 1,
e)
čo sa rozumie expozíciami derivátových obchodov, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii
podľa § 75 ods. 5, a pozíciami zahrnutými v evidencii podľa § 75 ods. 5,
f)
podrobnosti o výpočte dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje podľa odseku 4 písm.
b).
§ 74b
(1)
Obchodník s cennými papiermi je povinný uverejňovať informácie o sebe, o svojej činnosti,
informácie o opatreniach na nápravu a pokutách, ktoré mu boli uložené, informácie
o svojich finančných ukazovateľoch, informácie o celkovom príjme za výkon funkcie
všetkých členov predstavenstva a dozornej rady, a to vrátane príjmov za výkon funkcií,
ktoré uhrádza iný subjekt ako obchodník s cennými papiermi, informácie o vybraných
akcionároch obchodníka s cennými papiermi najviac v rozsahu údajov vymedzených v §
73a ods. 1 písm. a) prvom bode a druhom bode, informácie o veľkosti podielov akcionárov
na základnom imaní obchodníka s cennými papiermi a na hlasovacích právach v obchodníkovi
s cennými papiermi, o finančných ukazovateľoch konsolidovaného celku a o štruktúre
konsolidovaného celku, ktorého je obchodník s cennými papiermi súčasťou, z hľadiska
vzájomných vzťahov a z hľadiska zloženia tohto celku podľa § 138 a informácie o
a)
rizikách, cieľoch a politikách riadenia rizík za každé jednotlivé riziko osobitne,
b)
rozsahu aplikácií pravidiel obozretného podnikania na konsolidovanom základe,
c)
vlastných zdrojoch obchodníka s cennými papiermi,
d)
dodržiavaní požiadaviek pre minimálnu výšku vlastných zdrojov obchodníka s cennými
papiermi,
e)
kreditnom riziku a riziku obchodných pohľadávok,
f)
rizikovo vážených expozíciách v rámci štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko,
v rámci prístupu interných ratingov a v rámci sekuritizácie,
g)
trhovom riziku pri použití vlastného modelu výpočtu trhového rizika,
h)
operačnom riziku,
i)
expozíciách v akciách, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe,
j)
expozíciách voči úrokovému riziku pozícií, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe,
a
k)
postupoch zmierňovania kreditného rizika a operačného rizika.
(2)
Obchodník s cennými papiermi nie je povinný uverejňovať podstatné informácie, vnútorné
informácie alebo dôverné informácie okrem tých, ktoré sa ustanovia podľa odsekov 1
a 4, pričom
a)
podstatnou informáciou sa rozumie informácia, ktorej uverejnenie alebo nesprávne
uverejnenie mohlo zmeniť alebo ovplyvniť hodnotenie alebo rozhodnutie užívateľa tejto
informácie, ktorý na nej zakladá svoje obchodné rozhodnutia,
b)
vnútornou informáciou sa rozumie informácia, ktorej uverejnenie ohrozilo konkurenčnú
pozíciu obchodníka s cennými papiermi alebo znížilo hodnotu investícií obchodníka
s cennými papiermi,
c)
dôvernou informáciou sa rozumie informácia, o ktorej sa obchodník s cennými papiermi
vo vzťahu ku klientovi alebo k inej svojej zmluvnej strane zaviazal zachovávať jej
dôvernosť.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú aj na pobočku zahraničného obchodníka s cennými
papiermi.
(4)
Opatrením,ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví
a)
rozsah informácií podľa odseku 1, ktoré sú povinné uverejňovať obchodník s cennými
papiermi a pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi,
b)
periodicita, spôsob a termín uverejňovania informácií podľa odseku 1,
c)
rozsah informácií za konsolidovaný celok podľa odseku 8.
(5)
Materský obchodník s cennými papiermi v Európskej únii uverejňuje informácie podľa
odseku 1 písm. a) až k) aj za konsolidovaný celok.
(6)
Obchodník s cennými papiermi podľa odseku 5 je povinný zverejňovať informácie ustanovené
opatrením Národnej banky Slovenska podľa odseku 4 za svoju významnú dcérsku spoločnosť.
(7)
Obchodník s cennými papiermi, ktorý je kontrolovaný materskou finančnou holdingovou
spoločnosťou v Európskej únií alebo v ktorej má materská finančná holdingová spoločnosť
v Európskej únii majetkovú účasť, má povinnosť poskytnúť súčinnosť pri uverejňovaní
informácií podľa odsekov 1 až 4 za konsolidovaný celok tejto finančnej holdingovej
spoločnosti.
(8)
Obchodník s cennými papiermi podľa odseku 7 je povinný zverejňovať informácie ustanovené
opatrením Národnej banky Slovenska podľa odseku 4 aj za konsolidovaný celok.
(9)
Národná banka Slovenska môže rozhodnúť, že odseky 5 a 6 sa nevzťahujú úplne alebo
čiastočne na obchodníkov s cennými papiermi, ktorých materské spoločnosti majú sídlo
v štáte, ktorý napriek tomu, že nie je členským štátom, ukladá materskej spoločnosti
so sídlom na jeho území porovnateľnú informačnú povinnosť za konsolidovaný celok,
aká je v Slovenskej republike.
§ 74c
(1)
Obchodník s cennými papiermi je povinný mať vlastný systém hodnotenia primeranosti
vnútorného kapitálu, ktorý považuje za primeraný na krytie rizík, ktorým je alebo
môže byť vystavený. Systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu zodpovedá povahe,
rozsahu a zložitosti ním vykonávaných činností a zahŕňa
a)
stratégiu pre riadenie objemu vnútorného kapitálu,
b)
postup na určovanie primeranej výšky vnútorného kapitálu, zložiek vnútorného kapitálu
a priraďovanie vnútorného kapitálu rizikám a
c)
systém udržiavania vnútorného kapitálu na požadovanej výške.
(2)
Vnútorným kapitálom sa na účely tohto zákona rozumie vlastné imanie a podriadené
záväzky obchodníka s cennými papiermi, ktoré obchodník s cennými papiermi na základe
vlastného posúdenia a zhodnotenia rizika možných strát interne udržuje a umiestňuje
na krytie tohto rizika.
(3)
Ekonomická hodnota obchodníka s cennými papierminesmie klesnúť o viac než 20 % z hodnoty jeho vlastných zdrojov následkom náhlej a
neočakávanej zmeny úrokových mier na trhu, ktorej dôsledok sa vypočíta z pozícií zaznamenaných
v obchodnej knihe obchodníka s cennými papiermi, spôsobí pokles ekonomickej hodnoty
obchodníka s cennými papiermi o viac ako 20 % hodnoty jeho vlastných zdrojov, Národná
banka Slovenska mu uloží opatrenie na nápravu podľa § 144 ods. 1 písm. m).
(4)
Na účely tohto zákona sa ekonomickou hodnotou rozumie rozdiel reálnej hodnoty úrokovo
citlivých aktív zaznamenaných v neobchodnej knihe a reálnej hodnoty úrokovo citlivých
pasív zaznamenaných v neobchodnej knihe; úrokovo citlivé aktívum a úrokovo citlivé
pasívum je aktívum a pasívum, ktorého reálna hodnota je premenlivá v závislosti od
zmeny úrokových mier na trhu.“.
12.
V § 75 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5)
Obchodník s cennými papiermi je povinný viesť obchodnú knihu a riadiť ju, v ktorej
denne zaznamenáva pozície v jednotlivých finančných nástrojoch a v jednotlivých komoditách,
ktoré drží s úmyslom obchodovania alebo na účel zabezpečenia svojich obchodov s finančnými
nástrojmi alebo komoditami zaznamenanými v obchodnej knihe, ak sú tieto finančné nástroje
alebo komodity obchodovateľné alebo je možné obchody s týmito finančnými nástrojmi
alebo komoditami zabezpečiť. Pri vedení obchodnej knihy postupuje obchodník s cennými
papiermi rovnako ako banka podľa osobitného predpisu.58k) Požiadavky na riadenie obchodnej knihy a povinnosť ich dodržiavať je obchodník s
cennými papiermi povinný ustanoviť vo svojom vnútornom predpise.“.
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.
Poznámka pod čiarou k odkazu 58k znie:
„58k)
§ 39 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
13.
V § 75 ods. 6 sa slová „odsekov 1 až 4“ nahrádzajú slovami „odsekov 1 až 5“.
14.
V § 77 ods. 6 sa slová „zahraničný obchodník s cennými papiermi“ nahrádzajú slovami
„pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi“, vypúšťajú sa slová „ministerstvu
a“ a slová „všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska“
sa nahrádzajú slovami „opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje
v zbierke zákonov“.
15.
V § 77 ods. 7 sa slová „zahraničný obchodník s cennými papiermi“ nahrádzajú slovami
„pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi“.
16.
V § 80 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
„Činnosti a úlohy fondu podľa tohto zákona sa nepovažujú za podnikanie.61a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 61a znie:
„61a)
§ 2 Obchodného zákonníka.“.
17.
V § 104 sa odsek 5 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e)
vykonaní opravy alebo doplnenia v evidencii člena na základe námietky emitenta podľa
§ 108 ods. 1.“.
18.
V § 105 ods. 3 prvej vete sa slová „len člen“ nahrádzajú slovami „člen alebo centrálny
depozitár“ a v druhej vete sa za slovo „Člen“ vkladajú slová „alebo centrálny depozitár“.
19.
V § 105 odsek 4 znie:
„(4)
Číselné označenie účtu majiteľa oznámi centrálny depozitár alebo člen iba osobe,
ktorej tento účet majiteľa zriadil, a to bez zbytočného odkladu po zriadení účtu majiteľa.“.
20.
V § 105 odsek 7 znie:
„(7)
Centrálny depozitár alebo člen je povinný odovzdať majiteľovi účtu výpis z tohto
účtu bez zbytočného odkladu po tom, čo vykoná účtový zápis v prospech alebo na ťarchu
tohto účtu, ak sa nedohodnú inak, alebo na žiadosť majiteľa účtu. Centrálny depozitár
nie je povinný odovzdať výpis z účtu majiteľa po tom, čo vykoná zápis na ťarchu tohto
účtu v prípade, ak je zápis vykonaný z dôvodu zrušenia registra emitenta na základe
inej právnej skutočnosti ako zmluvy s emitentom, a to ak bol emitent vymazaný z obchodného
registra bez právneho nástupcu. Centrálny depozitár je povinný túto skutočnosť bez
zbytočného odkladu uverejniť v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcou
burzové správy.“.
21.
V § 108 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:
„Centrálny depozitár je povinný na základe námietky emitenta, ktorú uzná ako oprávnenú,
vykonať opravu alebo doplnenie aj v evidencii člena a o tejto skutočnosti člena bez
zbytočného odkladu informovať.“.
22.
V § 108 ods. 4 sa na konci pripája táto veta:
„Ustanovenie § 105 ods. 7 tým nie je dotknuté.“.
23.
V § 110 ods. 4 sa slová „písm. b)“ nahrádzajú slovami „písm. a)“.
24.
§ 114 až 118 vrátane nadpisov znejú:
„§ 114
Ponuka na prevzatie
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, ponukou na prevzatie sa rozumie verejný návrh na
uzatvorenie zmluvy podľa osobitného predpisu,99) ktorej predmetom je kúpa všetkých akcií cieľovej spoločnosti alebo ich časti alebo
výmena týchto akcií alebo ich časti za iné cenné papiere, ktorý je určený akcionárom
tejto spoločnosti a je vyhlásený na základe povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo
dobrovoľne a ktorý nasleduje po nadobudnutí kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti
alebo má za cieľ nadobudnutie kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti; akciami
sa na účely ponuky na prevzatie rozumejú akcie, dočasné listy a iné prevoditeľné cenné
papiere, s ktorými sú spojené hlasovacie práva, ktoré sú prijaté na obchodovanie na
regulovanom trhu v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte.
(2)
Cieľovou spoločnosťou sa rozumie obchodná spoločnosť, ktorej akcie sú predmetom ponuky
na prevzatie. Kontrolným podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel najmenej
33 % na hlasovacích právach spojených s akciami jednej cieľovej spoločnosti. Pri výpočte
kontrolného podielu sa postupuje ako pri výpočte podielu na hlasovacích právach spojených
s akciami emitenta cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu
na účely plnenia oznamovacej povinnosti.
(3)
Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prijala rozhodnutie o tom, že uskutoční
ponuku na prevzatie alebo ktorej vznikla povinnosť uskutočniť ponuku na prevzatie
(ďalej len „navrhovateľ"), osoby konajúce v zhode s navrhovateľom, členovia ich orgánov,
ak ide o právnické osoby, cieľová spoločnosť, členovia orgánov cieľovej spoločnosti
a akcionári sú pri príprave ponuky na prevzatie a v jej priebehu povinní konať tak,
aby v súvislosti s ponukou na prevzatie nedošlo k negatívnemu ovplyvneniu trhu s cennými
papiermi, najmä k manipulácii s trhom podľa § 131a, a prijať opatrenia na zamedzenie
predčasného šírenia informácií, šírenia nepravdivých informácií, ako aj zneužitia
dôverných informácií súvisiacich s ponukou na prevzatie.
(4)
Navrhovateľ môže zverejniť oznámenie o ponuke na prevzatie podľa § 115 ods. 1, v
rámci ktorej ponúka peňažné protiplnenie, len ak disponuje dostatočnými peňažnými
prostriedkami na jeho poskytnutie; ak chce navrhovateľ poskytnúť inú formu protiplnenia,
môže zverejniť oznámenie o ponuke na prevzatie, len ak vykonal všetky opatrenia umožňujúce
jeho poskytnutie.
(5)
Ponuku na prevzatie podľa tohto zákona možno uskutočniť len na regulovanom trhu.
(6)
Na účely ponuky na prevzatie sa osobou konajúcou v zhode rozumie fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá spolupracuje s navrhovateľom alebo s cieľovou spoločnosťou
na základe ústnej alebo písomnej dohody, či už výslovnej, alebo uzatvorenej iným spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli jej účastníci prejaviť, pričom táto spolupráca
je zameraná na nadobudnutie kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti alebo na zmarenie
úspešného výsledku ponuky na prevzatie. Osoby kontrolované inou osobou podľa § 8 písm.
h) sa považujú za osoby konajúce v zhode s touto inou osobou alebo medzi sebou navzájom.
(7)
Cieľová spoločnosť nesmie byť vo svojej činnosti ponukou na prevzatie obmedzovaná
po dlhšiu ako nevyhnutnú dobu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 118g.
§ 115
Oznámenie o ponuke na prevzatie
(1)
Navrhovateľ je povinný rozhodnutie o tom, že uskutoční ponuku na prevzatie alebo
vznik povinnosti uskutočniť ponuku na prevzatie bez zbytočného odkladu písomne oznámiť
predstavenstvu cieľovej spoločnosti a Národnej banke Slovenska. V prípade povinnej
ponuky na prevzatie navrhovateľ v oznámení uvedie aj deň a dôvody vzniku tejto povinnosti
a k oznámeniu určenému Národnej banke Slovenska priloží žiadosť o určenie znalca alebo
znalecký posudok spĺňajúci podmienky podľa § 118g ods. 7 a 8. Navrhovateľ je povinný
oznámenie o ponuke na prevzatie zverejniť v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou
alebo s dostatočným rozšírením v Slovenskej republike a v tých členských štátoch,
na regulovaných trhoch ktorých boli akcie cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie;
v prípade zverejnenia oznámenia o ponuke na prevzatie vo viacerých periodikách sa
za zverejnenie ponuky na prevzatie považuje dátum prvého zverejnenia.
(2)
Bez zbytočného odkladu po doručení oznámenia podľa odseku 1
a)
predstavenstvo cieľovej spoločnosti oboznámi s jeho obsahom dozornú radu cieľovej
spoločnosti,
b)
predstavenstvo cieľovej spoločnosti a príslušné orgány navrhovateľa, ak je právnickou
osobou, oboznámia s jeho obsahom zástupcov zamestnancov cieľovej spoločnosti, a ak
v cieľovej spoločnosti nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov.
(3)
Členovia predstavenstva a dozornej rady cieľovej spoločnosti sú povinní zachovávať
mlčanlivosť vo vzťahu k informáciám získaným od navrhovateľa v súvislosti s ponukou
na prevzatie až do jej zverejnenia. Povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje aj na zástupcov
zamestnancov, zamestnancov a akcionárov cieľovej spoločnosti, ktorí získali informácie
v súvislosti s ponukou na prevzatie.
§ 116
Návrh ponuky na prevzatie
(1)
Navrhovateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa zverejnenia oznámenia
podľa § 115 ods. 1 predložiť písomný návrh ponuky na prevzatie Národnej banke Slovenska
spolu s dokladmi preukazujúcimi toto zverejnenie; v prípade, že oznámenie bolo potrebné
zverejniť vo viacerých členských štátoch, začína lehota na predloženie návrhu ponuky
na prevzatie plynúť odo dňa toho zverejnenia, ktoré sa uskutočnilo najneskôr. Ak ide
o ponuku na prevzatie, pri ktorej Národná banka Slovenska určila znalca, začína lehota
desiatich pracovných dní plynúť od vypracovania znaleckého posudku.
(2)
Návrh ponuky na prevzatie obsahuje
a)
obchodné meno alebo názov, sídlo a právnu formu navrhovateľa, ak je právnickou osobou,
alebo meno, priezvisko, bydlisko a dátum narodenia navrhovateľa, ak je fyzickou osobou;
ak navrhovateľ koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby, aj obchodné meno alebo
názov a sídlo právnickej osoby alebo meno, priezvisko, bydlisko a dátum narodenia
fyzickej osoby, na ktorej účet navrhovateľ koná,
b)
obchodné meno a sídlo cieľovej spoločnosti,
c)
obchodné meno a sídlo obchodníka s cennými papiermi alebo zahraničného obchodníka
s cennými papiermi, ktorý pre navrhovateľa obstará nadobudnutie cenných papierov cieľovej
spoločnosti v rámci ponuky na prevzatie a ktorý zabezpečí úkony potrebné na jej uskutočnenie,
d)
lehotu platnosti ponuky na prevzatie, ktorá nemôže byť kratšia ako 30 kalendárnych
dní a dlhšia ako 70 kalendárnych dní, ak tento zákon neustanovuje inak; lehota začína
plynúť odo dňa zverejnenia ponuky na prevzatie,
e)
počet, druh, formu, podobu, menovitú hodnotu a ISIN akcií, na ktoré sa ponuka na
prevzatie vzťahuje,
f)
počet, druh, formu, podobu a menovitú hodnotu akcií cieľovej spoločnosti, s ktorými
sú spojené hlasovacie práva, ktoré sú v majetku navrhovateľa alebo osôb konajúcich
v zhode s navrhovateľom, vrátane údaja o čase ich nadobudnutia a nadobúdacej cene
a údaja o predaji akcií cieľovej spoločnosti týmito osobami v posledných 12 mesiacoch,
g)
určenie počtu cenných papierov, ktoré sa navrhovateľ zaväzuje nadobudnúť, vrátane
údaja o tom, či sa ponuka vzťahuje na nadobudnutie všetkých alebo iba určitého počtu
akcií cieľovej spoločnosti (ďalej len „čiastočná ponuka na prevzatie"),
h)
informáciu, či navrhovateľ uplatňuje podmienku minimálneho počtu akcií, ktoré sa
zaväzuje nadobudnúť; navrhovateľ v tom prípade uvedie aj spôsob a lehotu, v ktorej
osobám, ktoré ponuku na prevzatie prijali, oznámi splnenie alebo nesplnenie podmienky,
i)
protiplnenie ponúkané za akcie cieľovej spoločnosti; ak sa navrhuje odkúpenie akcií
cieľovej spoločnosti, uvedie sa kúpna cena ponúkaná za jednu akciu rovnakého druhu
a formy; ak sa navrhuje výmena akcií cieľovej spoločnosti za iné cenné papiere, uvedie
sa počet, druh, forma, podoba a menovitá hodnota týchto cenných papierov a ich výmenný
pomer za akcie cieľovej spoločnosti; cena alebo výmenný pomer zastupiteľných cenných
papierov musia byť určené rovnako pre všetky osoby, ktorým je určená ponuka na prevzatie,
j)
metódy použité na určenie kúpnej ceny alebo výmenného pomeru podľa písmena i) vrátane
uvedenia údajov o tom, či použitá metóda zohľadňuje výnosy cieľovej spoločnosti a
hodnotu obchodného majetku vrátane nehmotného majetku cieľovej spoločnosti a či hodnota
tohto majetku a výnosy cieľovej spoločnosti boli pomerne rozrátané na jednotlivé akcie
cieľovej spoločnosti podľa ich pomerného podielu na základnom imaní cieľovej spoločnosti,
k)
údaje o zdrojoch a spôsobe financovania záväzkov navrhovateľa vyplývajúcich z ponuky
na prevzatie a údaje o prípadnom predpokladanom zadlžení navrhovateľa súvisiacom s
plnením týchto záväzkov,
l)
spôsob, akým možno prijať ponuku na prevzatie, vrátane postupu a spôsobu uzatvorenia
zmluvy o kúpe akcií alebo zmluvy o výmene akcií za iné cenné papiere, spôsobu, podmienok
a postupu pri platení kúpnej ceny alebo realizácii výmeny cenných papierov,
m)
pravidlá pre odvolanie prijatia ponuky na prevzatie alebo pre odstúpenie od zmluvy
o kúpe akcií alebo zmluvy o výmene akcií za iné cenné papiere uzatvorenej v dôsledku
prijatia ponuky na prevzatie podľa § 118c,
n)
ciele a zámery navrhovateľa vo vzťahu k cieľovej spoločnosti; vždy sa uvedú tie ciele
a zámery, ktoré sa týkajú budúceho využitia jej majetku, pokračovania v jej podnikateľskej
činnosti, reorganizácie cieľovej spoločnosti a spoločností ovládaných cieľovou spoločnosťou,
zmien v štatutárnom orgáne a dozornom orgáne, zmien stanov, zmien v počte zamestnancov
a podmienkach zamestnanosti a účasti zamestnancov na zisku a riadení,
o)
náhradu ponúkanú za neuplatnenie práv podľa § 118h, ak sa na cieľovú spoločnosť režim
neuplatnenia práv vzťahuje, vrátane údajov o metóde použitej na určenie jej výšky
a o spôsobe, podmienkach a postupe jej poskytnutia,
p)
meno, priezvisko a bydlisko osoby, ktorá koná v zhode s navrhovateľom alebo s cieľovou
spoločnosťou, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno alebo názov, sídlo a právnu
formu takej osoby, ak ide o právnickú osobu; v prípade právnických osôb sa uvedie
aj ich vzťah s navrhovateľom a s cieľovou spoločnosťou,
q)
právo štátu, ktorým sa budú riadiť zmluvy o kúpe akcií alebo zmluvy o výmene akcií
za iné cenné papiere uzatvorené v súvislosti s ponukou na prevzatie medzi navrhovateľom
a akcionármi cieľovej spoločnosti, a ktoré súdy sú príslušné na riešenie sporov z
ponuky na prevzatie,
r)
ďalšie údaje a skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie akcionárov cieľovej
spoločnosti o ponuke na prevzatie.
(3)
Čiastočnú ponuku na prevzatie možno vyhlásiť, len ak sa navrhovateľ súčasne zaviaže,
že ak v dôsledku prijatia ponuky na prevzatie dôjde k prekročeniu určeného počtu akcií
cieľovej spoločnosti, pomerne, spôsobom podľa § 118b ods. 3, uspokojí všetky osoby,
ktoré ponuku na prevzatie prijali; návrh ponuky na prevzatie musí v tom prípade obsahovať
aj spôsob a lehotu, v ktorej navrhovateľ týmto osobám oznámi pomerné uspokojenie a
jeho výšku.
(4)
Podmienky ponuky na prevzatie musia byť pre všetkých majiteľov zastupiteľných akcií
cieľovej spoločnosti rovnaké.
(5)
Údaje uvedené v návrhu ponuky na prevzatie musia byť úplné a pravdivé, vypracované
s odbornou starostlivosťou, nesmú mať klamlivý alebo zavádzajúci charakter a musia
akcionárom cieľovej spoločnosti v dostatočnom časovom predstihu poskytovať všetky
dostupné informácie na to, aby mohli s plnou znalosťou veci prijať rozhodnutie o ponuke
na prevzatie. Za správnosť údajov obsiahnutých v návrhu ponuky na prevzatie zodpovedá
navrhovateľ.
(6)
Pred schválením návrhu ponuky na prevzatie Národnou bankou Slovenska navrhovateľ
nesmie tento návrh zverejniť.
§ 117
Konanie o návrhu ponuky na prevzatie
(1)
Návrh ponuky na prevzatie, ktorý je v rozpore s týmto zákonom, Národná banka Slovenska
v lehote desiatich pracovných dní odo dňa jeho doručenia zamietne. Národná banka Slovenska
môže do piatich pracovných dní odo dňa doručenia písomného návrhu ponuky na prevzatie
uložiť navrhovateľovi, aby doplnil údaje v návrhu ponuky na prevzatie alebo aby opravil
nesprávne údaje. Národná banka Slovenska môže ďalej navrhovateľovi uložiť, aby preukázal
niektoré skutočnosti vyplývajúce z návrhu ponuky na prevzatie, najmä pôvod a dostatočnosť
zdrojov určených na splnenie záväzkov z ponuky na prevzatie, a v prípade navrhovaného
protiplnenia formou výmeny nadobúdaných akcií za iné cenné papiere oprávnenie navrhovateľa
nakladať s cennými papiermi ponúkanými ako protiplnenie. Ak Národná banka Slovenska
uloží navrhovateľovi, aby doplnil alebo opravil údaje alebo aby preukázal určité skutočnosti,
určí navrhovateľovi lehotu na opätovné predloženie návrhu ponuky na prevzatie; táto
lehota nemôže byť dlhšia ako 15 pracovných dní. Po opätovnom predložení návrhu ponuky
na prevzatie začína plynúť nová lehota na vydanie rozhodnutia Národnou bankou Slovenska
v dĺžke piatich pracovných dní.
(2)
Návrh ponuky na prevzatie, ktorý nebol doplnený alebo opravený podľa odseku 1 alebo
bol predložený po uplynutí lehoty určenej na jeho opätovné predloženie, Národná banka
Slovenska zamietne.
(3)
Návrh ponuky na prevzatie, ktorý je v súlade s týmto zákonom, Národná banka Slovenska
schváli v lehote podľa odseku 1.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1, ktorým Národná banka Slovenska uložila navrhovateľovi,
aby doplnil alebo opravil údaje alebo aby preukázal určité skutočnosti, a proti rozhodnutiu
Národnej banky Slovenska podľa odseku 2 nie je prípustný opravný prostriedok.
(5)
Konanie o návrhu ponuky na prevzatie je možné prerušiť podľa osobitného zákona.20)
(6)
Zamietnutím návrhu ponuky na prevzatie nezaniká povinnosť podľa § 118g a § 119 v
spojení s § 170 ods. 3, pokiaľ cieľová spoločnosť nezrušila rozhodnutie, na základe
ktorého jej táto povinnosť vznikla.
§ 118
(1)
Ponuku na prevzatie schválenú Národnou bankou Slovenska navrhovateľ bez zbytočného
odkladu doručí cieľovej spoločnosti a zverejní podľa § 115 ods. 1. Účinky ponuky na
prevzatie schválenej Národnou bankou Slovenska nastávajú jej zverejnením.
(2)
Bez zbytočného odkladu po zverejnení schválenej ponuky na prevzatie predstavenstvo
cieľovej spoločnosti a príslušný orgán navrhovateľa, ak je právnickou osobou, oboznámia
s jej obsahom zástupcov zamestnancov cieľovej spoločnosti, a ak v cieľovej spoločnosti
nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov.
(3)
Po zverejnení ponuky na prevzatie je navrhovateľ povinný najmenej raz týždenne zverejňovať
stav svojho podielu na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti a údaje o vývoji
ponuky na prevzatie, najmä počet a menovitú hodnotu akcií, vo vzťahu ku ktorým došlo
k prijatiu ponuky na prevzatie.
(4)
Po uplynutí lehoty platnosti ponuky na prevzatie je navrhovateľ povinný zverejniť
výsledok ponuky na prevzatie.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 99 znie:
„99)
§ 276 až 279 Obchodného zákonníka.“.
25.
Za § 118 sa vkladajú § 118a až 118m, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„§ 118a
Odvolanie ponuky na prevzatie a jej zmeny
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, ponuku na prevzatie možno odvolať, len ak je to
v nej výslovne uvedené, sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom a iba z dôvodov,
ktoré nastali nezávisle od vôle navrhovateľa alebo osoby, ktorá s ním koná v zhode.
Ponuku na prevzatie nemožno odvolať, ak ju spôsobom v nej určeným prijme prvý záujemca.
(2)
Ponuku na prevzatie možno zmeniť, a to aj opakovane, len ak je to v nej výslovne
uvedené, sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom a iba z dôvodov, ktoré nastali
nezávisle od vôle navrhovateľa alebo osoby, ktorá s ním koná v zhode; to neplatí pre
zmeny, ktoré sa týkajú zvýšenia ceny alebo výmenného pomeru alebo zlepšenia iných
podmienok ponuky na prevzatie. Zmena ponuky na prevzatie nesmie zhoršovať podmienky
pôvodnej ponuky na prevzatie. Zmenu ponuky na prevzatie možno vykonať najneskôr päť
pracovných dní pred skončením platnosti ponuky na prevzatie. Lehota platnosti ponuky
na prevzatie musí od zverejnenia jej zmeny plynúť ešte najmenej päť obchodných dní
organizátora regulovaného trhu.
(3)
Odvolanie ponuky na prevzatie a zmena ponuky na prevzatie podliehajú schváleniu Národnej
banky Slovenska. Na konania o odvolaní ponuky na prevzatie a zmene ponuky na prevzatie
sa primerane vzťahuje § 117. Národná banka Slovenska môže zakázať odvolanie ponuky
na prevzatie alebo zmenu ponuky na prevzatie aj vtedy, ak by to mohlo viesť k negatívnemu
ovplyvneniu činnosti cieľovej spoločnosti, jej zaťažovaniu ponukou na prevzatie na
neprimerane dlhú dobu alebo k negatívnemu ovplyvneniu trhu s cennými papiermi.
(4)
Zmenu ponuky na prevzatie alebo odvolanie ponuky na prevzatie vrátane údaja týkajúceho
sa ich schválenia navrhovateľ bez zbytočného odkladu zverejní podľa § 115 ods. 1.
Účinky odvolania ponuky na prevzatie a účinky zmeny ponuky na prevzatie nastávajú
ich zverejnením.
(5)
Zmena ponuky na prevzatie, ktorá zlepšuje podmienky pôvodnej ponuky na prevzatie,
sa vzťahuje aj na akcionárov cieľovej spoločnosti, ktorí prijali ponuku na prevzatie
pred zverejnením jej zmeny; tí však môžu až do uplynutia lehoty platnosti ponuky na
prevzatie predĺženej podľa odseku 2 odvolať prijatie pôvodnej ponuky na prevzatie
a odstúpiť od zmluvy uzatvorenej v dôsledku tohto prijatia.
(6)
Ak po zverejnení ponuky na prevzatie a pred uplynutím lehoty jej platnosti navrhovateľ
alebo osoba konajúca v zhode s navrhovateľom nadobudne akcie cieľovej spoločnosti
za protiplnenie vyššie, ako je ponúkané v schválenej ponuke na prevzatie, navrhovateľ
je povinný zvýšiť ponúkané protiplnenie tak, aby nebolo nižšie ako najvyššie protiplnenie,
ktoré poskytol za nadobudnutie akcií cieľovej spoločnosti.
(7)
Lehota na poskytnutie protiplnenia nemôže byť dlhšia ako lehota obvyklá na regulovanom
trhu, kde sa ponuka na prevzatie uskutočňuje, najviac však 60 kalendárnych dní od
nadobudnutia účinnosti zmluvy.
§ 118b
Výsledky ponuky na prevzatie
(1)
Ak bol pri čiastočnej ponuke na prevzatie prekročený určený počet akcií, platí, že
sa uzatvorená zmluva mení v počte akcií, ktorých sa týka. Osoby, ktoré ponuku na prevzatie
prijali, sa uspokoja pomerne v závislosti od celkového počtu akcií, ktoré sú predmetom
prijatej ponuky na prevzatie. Navrhovateľ týmto osobám oznámi pomerné uspokojenie
a jeho výšku. Navrhovateľ túto informačnú povinnosť plní v súčinnosti s organizátorom
regulovaného trhu.
(2)
Ak bola ponuka na prevzatie podmienená nadobudnutím určitého minimálneho počtu akcií,
oznámi navrhovateľ osobám, ktoré ponuku na prevzatie prijali, skutočnosť, či táto
podmienka bola alebo nebola splnená.
(3)
Výšku pomerného uspokojenia podľa odseku 1, splnenie alebo nesplnenie podmienky podľa
odseku 2 navrhovateľ oznámi spôsobom a v lehote uvedenej v ponuke na prevzatie, najneskôr
však do jedného mesiaca od uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie, inak platí,
že uzatvorenie zmluvy bolo oznámené alebo že podmienka bola splnená.
(4)
Ak navrhovateľ pri čiastočnej ponuke na prevzatie neoznámi osobám, ktoré ju prijali,
výšku pomerného uspokojenia v lehote podľa odseku 3, platí, že zmluva bola uzatvorená
v plnom rozsahu prijatých ponúk na prevzatie; k obmedzeniu počtu akcií, ktoré si navrhovateľ
určil v ponuke na prevzatie, sa neprihliada.
(5)
Navrhovateľ nesmie oznámiť uzatvorenie zmluvy pred uplynutím lehoty platnosti ponuky
na prevzatie.
(6)
Bez zbytočného odkladu po splnení oznamovacích povinností voči osobám, ktoré prijali
ponuku na prevzatie, alebo po márnom uplynutí lehoty podľa odseku 3 navrhovateľ zverejní
súhrnné oznámenie o výsledkoch ponuky na prevzatie a zašle ho cieľovej spoločnosti.
§ 118c
Odstúpenie od zmluvy
(1)
Od zmluvy uzatvorenej v dôsledku prijatia ponuky na prevzatie môže ten, kto ponuku
na prevzatie prijal, odstúpiť len do uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie,
ak organizátor regulovaného trhu neustanoví inak. Odstúpenie od zmluvy musí mať písomnú
formu.
(2)
Od zmluvy uzatvorenej v dôsledku prijatia čiastočnej ponuky na prevzatie môže ten,
kto ponuku na prevzatie prijal, odstúpiť do desiatich kalendárnych dní od doručenia
oznámenia pomerného uspokojenia a jeho výšky.
§ 118d
Povinnosti orgánov cieľovej spoločnosti
(1)
Členovia predstavenstva cieľovej spoločnosti, dozornej rady cieľovej spoločnosti
a členovia výkonných orgánov cieľovej spoločnosti nesmú od oznámenia o ponuke na prevzatie
podľa § 115 do zverejnenia výsledkov ponuky na prevzatie prijímať žiadne opatrenia
a vykonávať žiadne úkony s výnimkou rokovania o výhodnejších podmienkach ponuky na
prevzatie a vyvolania konkurenčnej ponuky na prevzatie, ktoré sú spôsobilé zabrániť
akcionárom cieľovej spoločnosti v možnosti prijať so znalosťou veci slobodné rozhodnutie
o ponuke na prevzatie; to neplatí, ak tieto opatrenia a úkony vopred, v priebehu lehoty
platnosti ponuky na prevzatie, schválilo valné zhromaždenie cieľovej spoločnosti.
Rozhodnutie valného zhromaždenia sa prijíma a vyhotovuje za podmienok podľa osobitného
predpisu.100)
(2)
Postup podľa odseku 1 sa uplatní aj v prípade opatrení a úkonov, o ktorých sa rozhodlo
pred začiatkom plynutia lehoty podľa odseku 1, ak ešte neboli uskutočnené; to neplatí,
ak sú súčasťou bežnej činnosti cieľovej spoločnosti a ich uskutočnenie nemôže spôsobiť
zmarenie ponuky na prevzatie.
(3)
Orgány cieľovej spoločnosti alebo osoby podľa odseku 1, v ktorých pôsobnosti je prijatie
príslušného rozhodnutia, nesmú najmä
a)
rozhodnúť o zvýšení základného imania,
b)
rozhodnúť o vydaní dlhopisov, s ktorými je spojené prednostné právo na upísanie akcií
cieľovej spoločnosti, alebo dlhopisov, s ktorými je spojené právo na ich výmenu za
akcie cieľovej spoločnosti,
c)
rozhodnúť o kúpe vlastných akcií,
d)
zaviazať spoločnosť na plnenie bez primeranej protihodnoty,
e)
uskutočniť právne úkony, v dôsledku ktorých sa podstatne zmenia majetkové pomery
cieľovej spoločnosti.
(4)
Členovia predstavenstva cieľovej spoločnosti v spolupráci s členmi dozornej rady
cieľovej spoločnosti s výnimkou tých, ktorí uskutočňujú konkurenčnú ponuku na prevzatie,
sú povinní do piatich pracovných dní odo dňa doručenia ponuky na prevzatie vypracovať
spoločné stanovisko k ponuke na prevzatie, v ktorom sa musia vyjadriť,
a)
či je ponuka na prevzatie v súlade so záujmami akcionárov, zamestnancov a veriteľov
cieľovej spoločnosti spolu s uvedením dôvodov, o ktoré sa toto stanovisko opiera,
b)
k dôsledkom, ktoré prinesie realizácia ponuky na prevzatie vo vzťahu k záujmom cieľovej
spoločnosti, záujmom jej akcionárov, veriteľov a osobitne zamestnancov,
c)
k strategickým plánom navrhovateľa týkajúcim sa cieľovej spoločnosti a ich predpokladanému
dopadu na zamestnanosť a umiestnenie výkonu podnikateľských činností cieľovej spoločnosti.
(5)
Stanovisko musí ďalej obsahovať aj
a)
prípadné rozdielne názory jeho spracovateľov,
b)
upozornenie na prípadné právne vady alebo faktické vady ponuky na prevzatie,
c)
údaje o prípadnom konflikte záujmov spracovateľov stanoviska a záujmu cieľovej spoločnosti
alebo akcionárov vrátane údaja, či sú členovia predstavenstva akcionármi cieľovej
spoločnosti.
(6)
Spracovatelia stanoviska oboznámia s jeho obsahom zástupcov zamestnancov cieľovej
spoločnosti, alebo ak v cieľovej spoločnosti nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo
zamestnancov. Zároveň im určia dostatočnú lehotu na vyjadrenie sa k tomuto stanovisku,
ktorá nemôže byť kratšia ako tri pracovné dni. Ak je spracovateľom stanoviska v tejto
lehote doručené stanovisko zástupcov zamestnancov cieľovej spoločnosti alebo priamo
zamestnancov cieľovej spoločnosti k dôsledkom ponuky na prevzatie na zamestnanosť,
toto stanovisko sa pripojí k stanovisku k ponuke na prevzatie.
(7)
Stanovisko k ponuke na prevzatie je predstavenstvo cieľovej spoločnosti povinné do
dvoch pracovných dní od jeho vypracovania zaslať navrhovateľovi a zverejniť podľa
§ 115 ods. 1; ak sa stanovisko k ponuke na prevzatie dopĺňa podľa odseku 6, plynie
táto lehota odo dňa jeho doplnenia. Predstavenstvo cieľovej spoločnosti tiež zabezpečí,
aby bolo stanovisko k ponuke na prevzatie až do uplynutia lehoty platnosti ponuky
na prevzatie dostupné na nahliadnutie v sídle cieľovej spoločnosti akcionárom cieľovej
spoločnosti, zamestnancom cieľovej spoločnosti a ich zástupcom. Na požiadanie akcionára
cieľovej spoločnosti a na jeho náklady je predstavenstvo v tejto lehote povinné stanovisko
akcionárovi doručiť, a to na ním uvedenú adresu, ak stanovy neurčia inak.
§ 118e
Konkurenčná ponuka na prevzatie
(1)
Konkurenčnou ponukou na prevzatie je ponuka na prevzatie, ktorú v lehote platnosti
inej ponuky na prevzatie, vo vzťahu k akciám tej istej cieľovej spoločnosti, uskutoční
iný navrhovateľ. Na konkurenčnú ponuku na prevzatie sa primerane použijú ustanovenia
tohto zákona o ponuke na prevzatie, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Konkurenčnú ponuku na prevzatie nemôže vyhlásiť osoba konajúca v zhode s navrhovateľom,
a to od doby zverejnenia ponuky na prevzatie až do uplynutia lehoty jej platnosti.
(3)
Cieľová spoločnosť je povinná zaobchádzať rovnako so všetkými vzájomne si konkurujúcimi
navrhovateľmi.
(4)
Predstavenstvo cieľovej spoločnosti je povinné bez zbytočného odkladu písomne informovať
navrhovateľa pôvodnej ponuky na prevzatie o doručení konkurenčnej ponuky na prevzatie.
(5)
Konkurenčná ponuka na prevzatie musí byť zverejnená aspoň päť pracovných dní pred
skončením platnosti pôvodnej ponuky na prevzatie a lehota jej platnosti musí byť rovnako
dlhá ako lehota platnosti pôvodnej ponuky na prevzatie, najmenej však desať pracovných
dní.
(6)
Ak by sa mala lehota platnosti konkurenčnej ponuky na prevzatie skončiť neskôr ako
lehota platnosti pôvodnej ponuky na prevzatie, predlžuje sa lehota platnosti pôvodnej
ponuky na prevzatie tak, aby sa obidve tieto ponuky skončili v ten istý deň, najviac
však o 30 kalendárnych dní.
(7)
Navrhovateľ pôvodnej ponuky na prevzatie môže najneskôr päť pracovných dní pred uplynutím
lehoty jej platnosti ponuku na prevzatie odvolať; oznámenie o tejto skutočnosti, v
ktorom uvedie dôvody odvolania ponuky na prevzatie, zašle Národnej banke Slovenska
a zverejní ho. Ustanovenia § 118a o odvolaní ponuky na prevzatie sa na odvolanie pôvodnej
ponuky nevzťahuje. Odvolanie pôvodnej ponuky na prevzatie je účinné dňom jeho zverejnenia.
Odvolanie pôvodnej ponuky na prevzatie zároveň navrhovateľ písomne oznámi všetkým
osobám, ktoré podľa jeho vedomosti prijali túto ponuku na prevzatie pred jej odvolaním,
a zároveň ich informuje o možnosti prijať konkurenčnú ponuku na prevzatie. Organizátor
regulovaného trhu je povinný poskytnúť navrhovateľovi súčinnosť.
(8)
Ak navrhovateľ v lehote podľa odseku 7 nezverejní oznámenie o odvolaní ponuky na
prevzatie, má sa za to, že na ponuke na prevzatie trvá.
(9)
Akcionári cieľovej spoločnosti, ktorí prijali pôvodnú ponuku na prevzatie, môžu do
uplynutia lehoty platnosti pôvodnej ponuky na prevzatie odvolať prijatie pôvodnej
ponuky na prevzatie a odstúpiť od zmluvy uzatvorenej na jej základe bez sankcií.
§118f
Spolupráca v rámci Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru
(1)
Návrh ponuky na prevzatie schválený podľa tohto zákona platí v každom členskom štáte,
v ktorom sú akcie cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.
Ďalšie schválenie orgánom dohľadu tohto členského štátu sa nevyžaduje.
(2)
Navrhovateľ je povinný návrh ponuky na prevzatie preložiť do jazyka požadovaného
právnymi predpismi príslušného členského štátu podľa odseku 1 a doplniť návrh ponuky
na prevzatie podľa požiadaviek orgánu dohľadu príslušného členského štátu podľa odseku
1.
(3)
Ak návrh ponuky na prevzatie vo vzťahu k cieľovej spoločnosti alebo spoločnosti,
ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Slovenskej republike,
schválil orgán dohľadu iného členského štátu, ak sa takéto schválenie podľa právneho
poriadku tohto štátu vyžaduje, návrh ponuky na prevzatie platí aj v Slovenskej republike.
Ďalšie schválenie návrhu ponuky na prevzatie Národnou bankou Slovenska sa nevyžaduje.
Listiny a podklady súvisiace s ponukou na prevzatie musia byť preložené do štátneho
jazyka a spolu s prekladom doručené Národnej banke Slovenska. Národná banka Slovenska
môže požadovať doplnenie návrhu ponuky na prevzatie, iba ak sa požadovaný údaj týka
formálnych náležitostí, ktoré sa musia splniť v súvislosti s prijatím ponuky na prevzatie,
poskytnutím protiplnenia pri prijatí ponuky na prevzatie v rámci lehoty jej platnosti
a daňového režimu, ktorému podlieha protiplnenie ponúknuté akcionárom.
§ 118g
Povinná ponuka na prevzatie
(1)
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sama alebo spolu s osobami konajúcimi
s ňou v zhode dosiahne alebo prekročí kontrolný podiel v cieľovej spoločnosti, je
povinná uskutočniť ponuku na prevzatie všetkých akcií tejto spoločnosti (ďalej len
„povinná ponuka na prevzatie").
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
a)
fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá nadobudla kontrolný podiel v cieľovej
spoločnosti v dôsledku ponuky na prevzatie uskutočnenej v súlade s týmto zákonom,
a ak táto ponuka nebola čiastočná ani podmienená podľa § 116 ods. 2 písm. h),
b)
právneho nástupcu, ktorý vstupuje do všetkých práv a záväzkov akcionára cieľovej
spoločnosti, ak tento akcionár splnil povinnosť podľa odseku 1 alebo ak sa v dôsledku
právneho nástupníctva nezvyšuje podiel tohto akcionára na hlasovacích právach v cieľovej
spoločnosti,
c)
fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá nadobúda akcie cieľovej spoločnosti kúpou
podniku alebo jeho časti postupom podľa osobitného zákona,21)ak sa v dôsledku toho nezvýšil jej podiel na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti,
d)
fyzickú osobu alebo právnickú osobu konajúcu v zhode s inou fyzickou alebo právnickou
osobou, ak sa nemení jej celkový podiel na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti
spolu s osobami konajúcimi v zhode a dochádza iba k zmenám jeho vnútornej štruktúry.
(3)
Ak k dosiahnutiu alebo prekročeniu kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti zakladajúceho
povinnosť podľa odseku 1 došlo konaním v zhode, majú túto povinnosť všetky osoby konajúce
v zhode; povinnosť je splnená, ak ponuku na prevzatie vyhlási ktorákoľvek z nich.
Zo zmlúv uzatvorených v rámci ponuky na prevzatie sú osoby konajúce v zhode zaviazané
spoločne a nerozdielne. Za konanie v zhode podľa odseku 1 sa považuje konanie podľa
§ 114 ods. 6 medzi osobami, ktoré sú alebo sa v dôsledku nadobudnutia akcií stanú
akcionármi cieľovej spoločnosti.
(4)
Protiplnenie pri povinnej ponuke na prevzatie môže byť vo forme peňažného protiplnenia,
vo forme cenných papierov alebo kombinácia týchto dvoch foriem. Ak navrhovateľ ponúka
aspoň časť plnenia vo forme cenných papierov, musí ako alternatívu ponúknuť aj peňažné
protiplnenie.
(5)
Protiplnenie pri povinnej ponuke na prevzatie musí byť primerané hodnote akcií cieľovej
spoločnosti; primeranosť protiplnenia sa doloží znaleckým posudkom, ktorý sa vypracúva
podľa osobitného predpisu.101)
(6)
Za primerané sa považuje protiplnenie, ktoré nie je nižšie ako najvyššie protiplnenie,
ktoré navrhovateľ alebo osoba konajúca v zhode s navrhovateľom poskytla za akcie cieľovej
spoločnosti za posledných 12 mesiacov pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku
na prevzatie, a zároveň nie je nižšie ako protiplnenie stanovené znaleckým posudkom
a zároveň nemôže byť nižšie ako hodnota čistého obchodného imania vrátane hodnoty
nehmotného majetku podniku pripadajúceho na jednu akciu podľa poslednej účtovnej závierky
overenej audítorom pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie.V prípade kótovaných akcií primerané protiplnenie súčasne nemôže byť nižšie ako priemerný
kurz týchto akcií dosiahnutý na burze cenných papierov za posledných 12 mesiacov pred
vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie.
(7)
Výber znalca na určenie výšky protiplnenia vykoná Národná banka Slovenska zo zoznamu
vedeného podľa osobitného predpisu.102). Za znalcamožno určiť právnickú osobu z odboru podnikové hospodárstvo, odvetvie oceňovanie a
hodnotenie podnikov. Znalecký posudok na stanovenie výšky protiplnenia musí určovať
všeobecnú hodnotu majetku podniku vrátane hodnoty nehmotného majetku podniku stanovenú
v peniazoch.
(8)
Na účely stanovenia výšky protiplnenia možno použiť aj znalecký posudok vypracovaný
pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie, ak medzi jeho vypracovaním
a vznikom tejto povinnosti neuplynulo viac ako šesť mesiacov a ak Národná banka Slovenska
jeho použitie nezamietla.
(9)
Do zverejnenia povinnej ponuky na prevzatie nesmie osoba podľa odseku 1 vykonávať
hlasovacie práva v cieľovej spoločnosti presahujúce kontrolný podiel.
(10)
Na povinnú ponuku na prevzatie sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona o ponuke
na prevzatie, ak tento zákon neustanovuje inak.
(11)
Osoba, ktorá plní povinnosť podľa odseku 1, nesmie vyhlásiť čiastočnú ponuku na prevzatie
ani podmienenú ponuku na prevzatie podľa § 116 ods. 2 písm. h).
(12)
Návrh povinnej ponuky na prevzatie obsahuje okrem náležitostí podľa § 116 ods. 2
aj deň vzniku povinnosti vyhlásiť ponuku na prevzatie, dôvody vyhlásenia tejto ponuky
a opis metód, ktoré boli použité na určenie výšky protiplnenia. K návrhu povinnej
ponuky na prevzatie je navrhovateľ povinný predložiť Národnej banke Slovenska aj doklady
preukazujúce výšku protiplnenia, ktoré navrhovateľ alebo osoby konajúce v zhode s
navrhovateľom poskytli za posledných 12 mesiacov pred vznikom povinnosti zverejniť
povinnú ponuku na prevzatie.
(13)
Povinnú ponuku na prevzatie nemožno odvolať.
§ 118h
Neuplatnenie určitých práv
(1)
Valné zhromaždenie cieľovej spoločnosti môže rozhodnúť o tom, že spoločnosť uplatňuje
odseky 4 až 6. Toto rozhodnutie nemôže valné zhromaždenie odvolať v čase od zverejnenia
oznámenia podľa § 116 ods. 1 do uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie.
(2)
Rozhodnutie valného zhromaždenia podľa odseku 1 a odvolanie tohto rozhodnutia sa
prijíma a vyhotovuje za podmienok podľa osobitného predpisu.100)
(3)
Predstavenstvo cieľovej spoločnosti rozhodnutie valného zhromaždenia podľa odseku
1 bez zbytočného odkladu zverejní a oznámi Národnej banke Slovenska a orgánom dohľadu
všetkých členských štátov, v ktorých boli akcie cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie
na regulovanom trhu alebo v ktorých bola podaná žiadosť o prijatie týchto akcií na
obchodovanie na regulovanom trhu.
(4)
Na základe rozhodnutia podľa odseku 1 od zverejnenia ponuky na prevzatie do uplynutia
lehoty platnosti ponuky na prevzatie sú voči navrhovateľovi pre prevody v rámci ponuky
na prevzatie neúčinné obmedzenia prevoditeľnosti akcií cieľovej spoločnosti určené
v stanovách cieľovej spoločnosti alebo v zmluvách medzi cieľovou spoločnosťou a jej
akcionármi alebo medzi akcionármi cieľovej spoločnosti navzájom.
(5)
Na základe rozhodnutia podľa odseku 1 sa pri rozhodovaní valného zhromaždenia cieľovej
spoločnosti o opatreniach a úkonoch podľa § 118d ods. 1 na účely určenia počtu hlasovacích
práv v cieľovej spoločnosti na tomto valnom zhromaždení stávajú neúčinnými obmedzenia
hlasovacích práv v cieľovej spoločnosti vyplývajúce zo stanov cieľovej spoločnosti
alebo zo zmlúv medzi cieľovou spoločnosťou a jej akcionármi alebo medzi akcionármi
cieľovej spoločnosti navzájom.
(6)
Ak navrhovateľ po zverejnení výsledkov ponuky na prevzatie, poprípade po oznámení
pomerného uspokojenia pri čiastočnej ponuke na prevzatie, vlastní akcie cieľovej spoločnosti,
s ktorými je spojených najmenej 75 % všetkých hlasovacích práv spojených s akciami
tejto spoločnosti, na základe rozhodnutia podľa odseku 1 sa stávajú na valnom zhromaždení,
ktoré navrhovateľ zvolá na účel zmeny stanov cieľovej spoločnosti alebo voľby a odvolania
členov orgánov cieľovej spoločnosti po zverejnení výsledkov ponuky na prevzatie, poprípade
po uplynutí zákonnej lehoty na oznámenie pomerného uspokojenia pri čiastočnej ponuke
na prevzatie, neúčinnými všetky
a)
obmedzenia prevoditeľnosti akcií podľa odseku 4,
b)
obmedzenia hlasovacích práv podľa odseku 5,
c)
osobitné práva spojené s akciami cieľovej spoločnosti vyplývajúce z jej stanov, ktoré
spočívajú v práve voliť alebo odvolávať členov orgánov cieľovej spoločnosti.
(7)
Neúčinnosť obmedzení hlasovacích práv podľa odsekov 5 a 6 nenastáva, ak je obmedzenie
hlasovacích práv finančne kompenzované.
(8)
Osoby, ktorých práva boli obmedzené v súlade s odsekmi 1 až 6, majú nárok na primeranú
náhradu. Táto náhrada sa určuje v závislosti od druhu dotknutého práva.
(9)
Neprimeranosť náhrady nespôsobuje neplatnosť zmluvy uzatvorenej prijatím ponuky na
prevzatie. Jej príjemca je však oprávnený domáhať sa na súde doplatenia rozdielu medzi
výškou náhrady uvedenou v ponuke na prevzatie a primeranou náhradou. Súdne rozhodnutie,
ktoré priznáva právo na doplatenie rozdielu, je, pokiaľ ide o priznané právo pre povinnú
osobu, záväzné aj vo vzťahu k ostatným osobám, ktoré ponuku na prevzatie prijali.
§ 118i
Právo výkupu
(1)
Navrhovateľ, ktorý uskutočnil ponuku na prevzatie, ktorá nebola čiastočná ani podmienená
podľa § 116 ods. 2 písm. h), má právo požadovať od všetkých zostávajúcich akcionárov
tejto cieľovej spoločnosti, aby na neho previedli svoje akcie za primerané protiplnenie
(ďalej len "právo výkupu"), ak je majiteľom akcií, ktorých súhrnná menovitá hodnota
predstavuje najmenej 95 % základného imania cieľovej spoločnosti, s ktorým sú spojené
hlasovacie práva a s ktorými je súčasne spojený najmenej 95 % podiel na hlasovacích
právach v cieľovej spoločnosti.
(2)
Na výpočet podielu na hlasovacích právach podľa odseku 1 sa postupuje ako pri výpočte
podielu na hlasovacích právach spojených s akciami emitenta cenných papierov prijatých
na obchodovanie na regulovanom trhu na účely plnenia oznamovacej povinnosti.
(3)
Navrhovateľ, ktorý rozhodol o tom, že uplatní právo výkupu, je povinný toto rozhodnutie
vrátane skutočností, na základe ktorých mu toto právo vzniklo, bez zbytočného odkladu
oznámiť cieľovej spoločnosti, Národnej banke Slovenska a všetkým zostávajúcim akcionárom
cieľovej spoločnosti. Centrálny depozitár poskytne navrhovatelovi na jeho písomnú
žiadost na tento účel zoznam akcionárov príslušného emitenta a ich záložných veriteľov;
ustanovenie § 107 ods. 13 sa použije primerane.
(4)
Právo výkupu je voči dotknutým akcionárom účinné iba po udelení súhlasu Národnou
bankou Slovenska. Národná banka Slovenska udelí navrhovateľovi súhlas, iba ak sú splnené
podmienky na uplatnenie tohto práva. Na konanie o žiadosti o súhlas na uplatnenie
práva výkupu sa primerane použijú ustanovenia § 117. Navrhovateľ môže súčasne s podaním
žiadosti o udelenie súhlasu uplatniť právo výkupu voči akcionárom. Súčasne so zaslaním
návrhu zmluvy o kúpe akcií a v prípade, že sa ponúka výmena za iné cenné papiere aj
návrh zmluvy o výmene akcií za iné cenné papiere, im musí zaslať upozornenie, že toto
jeho právo je podmienené udelením súhlasu Národnej banky Slovenska.
(5)
Právo podľa odseku 1 môže navrhovateľ uplatniť najneskôr v lehote troch mesiacov
od uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie, inak toto právo zaniká. Právo výkupu
navrhovateľ uplatní zaslaním návrhu zmluvy o kúpe akcií všetkým zostávajúcim akcionárom
cieľovej spoločnosti. V návrhu zmluvy navrhovateľ uvedie najmä
a)
údaje o výške protiplnenia spôsobom podľa § 116 ods. 2 písm. i) vrátane odôvodnenia
tejto výšky protiplnenia,
b)
lehotu na prijatie návrhu zmluvy,
c)
lehotu a postup pri realizácii prevodu cenných papierov.
(6)
Protiplnenie pri uplatnení práva výkupu môže byť vo forme peňažného protiplnenia,
vo forme cenných papierov alebo kombinácia týchto dvoch foriem. Ak navrhovateľ ponúka
aspoň časť plnenia vo forme cenných papierov, musí ako alternatívu ponúknuť aj peňažné
protiplnenie.
(7)
Ponúkané protiplnenie musí byť primerané hodnote akcií cieľovej spoločnosti. Protiplnenie
sa považuje za primerané, ak nie je nižšie ako protiplnenie, za ktoré navrhovateľ
nadobudol podiel podľa odseku 1 na základe povinnej ponuky na prevzatie. Ak navrhovateľ
nadobudol podiel podľa odseku 1 na základe ponuky na prevzatie vyhlásenej dobrovoľne,
protiplnenie použité v tejto ponuke sa považuje za primerané vždy vtedy, ak navrhovateľ
prostredníctvom tejto ponuky na prevzatie nadobudol akcie s hlasovacím právom predstavujúce
najmenej 90 % podiel na tej časti základného imania cieľovej spoločnosti, ktorá bola
predmetom ponuky na prevzatie; ak navrhovateľ prostredníctvom tejto ponuky na prevzatie
nenadobudol akcie s hlasovacím právom predstavujúce najmenej 90 % podiel na tej časti
základného imania cieľovej spoločnosti, ktorá bola predmetom ponuky na prevzatie,
určí sa výška protiplnenia podľa § 118g ods. 5 až 7, pričom znalecký posudok nesmie
byť starší ako tri mesiace odo dňa zverejnenia oznámenia podľa odseku 3.
(8)
Povinná osoba prijme návrh zmluvy v lehote uvedenej v návrhu zmluvy, inak v lehote
desiatich pracovných dní od udelenia súhlasu Národnej banky Slovenska podľa odseku
4. Ak povinná osoba návrh v tejto lehote neprijme, môže sa navrhovateľ domáhať na
súde, aby prijatie návrhu nahradil súdnym rozhodnutím. Navrhovateľ je povinný poskytnúť
znalecký posudok na žiadosť povinnej osoby. Toto právo musí navrhovateľ uplatniť do
troch mesiacov od uplynutia lehoty podľa prvej vety, inak zaniká.
(9)
Povinná osoba môže bez zbytočného odkladu od doručenia návrhu zmluvy požiadať súd,
aby primeranosť ponúkaného protiplnenia preskúmal. Toto právo zaniká, ak nebolo uplatnené
do jedného mesiaca odo dňa doručenia návrhu zmluvy.
(10)
Súdne rozhodnutie, ktorým bolo akcionárovi priznané právo na inú výšku protiplnenia,
ako je uvedená v návrhu zmluvy, zaväzuje navrhovateľa aj voči iným zostávajúcim akcionárom.
Ak výška protiplnenia nebola určená znaleckým posudkom, dôkazné bremeno o primeranosti
ponúkaného protiplnenia nesie navrhovateľ.
(11)
Na účel vykonania prevodu akcií cieľovej spoločnosti je predstavenstvo cieľovej spoločnosti
povinné poskytnúť navrhovateľovi potrebnú súčinnosť.
(12)
Ak bolo v prípade, že sú predmetom práva výkupu zaknihované akcie cieľovej spoločnosti,
prijatie návrhu povinnej osoby nahradené súdnym rozhodnutím, toto súdne rozhodnutie
nahrádza aj príkaz prevodcu na registráciu prevodu cenného papiera v evidencii majiteľov
zaknihovaných cenných papierov.
§ 118j
Právo na odkúpenie
(1)
Ak nastali okolnosti podľa § 118i ods. 1, je akcionár, ktorý vlastní zostávajúce
akcie cieľovej spoločnosti, oprávnený požadovať od navrhovateľa, aby od neho nadobudol
jeho akcie za primerané protiplnenie.
(2)
Právo podľa odseku 1 môže zostávajúci akcionár uplatniť najneskôr v lehote troch
mesiacov od uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie, inak toto právo zaniká.
Zostávajúci akcionár toto právo uplatní zaslaním návrhu zmluvy o kúpe akcií. V návrhu
zmluvy uvedie najmä
a)
požadované primerané peňažné protiplnenie alebo primerané protiplnenie v cenných
papieroch,
b)
lehotu na prijatie návrhu zmluvy,
c)
lehotu a postup pri realizácii prevodu cenných papierov.
(3)
Povinná osoba podľa odseku 1 prijme návrh zmluvy v lehote uvedenej v návrhu, inak
v lehote desiatich pracovných dní od jeho doručenia. Ak povinná osoba návrh zmluvy
v tejto lehote neprijme, môže sa oprávnená osoba domáhať na súde, aby prijatie návrhu
nahradil súdnym rozhodnutím. Toto právo musí uplatniť do troch mesiacov od uplynutia
lehoty podľa prvej vety, inak zaniká.
(4)
Povinná osoba podľa odseku 1 môže bez zbytočného odkladu od doručenia návrhu zmluvy
požiadať súd, aby primeranosť požadovaného protiplnenia preskúmal. Toto právo zaniká,
ak nebolo uplatnené do jedného mesiaca odo dňa doručenia návrhu zmluvy. Ak výška protiplnenia
nebola určená znaleckým posudkom, dôkazné bremeno o primeranosti ponúkaného protiplnenia
nesie oprávnená osoba.
(5)
Ustanovenia § 118i sa uplatnia primerane.
§ 118k
Splnomocňovacie ustanovenie
Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov,
sa môžu ustanoviť ďalšie podrobnosti o návrhu ponuky na prevzatie a o podmienkach,
za ktorých sa ponuka na prevzatie uskutočňuje.
§ 118l
(1)
Ustanovenia tohto zákona týkajúce sa ponuky na prevzatie sa nevzťahujú na cenné papiere
vydané centrálnymi bankami členských štátov ani na cenné papiere vydané zahraničnými
otvorenými investičnými spoločnosťami podľa osobitného predpisu.102a)
(2)
Na účely posudzovania, či ide o otvorené subjekty kolektívneho investovania, sa opatrenia
prijaté týmito investičnými spoločnosťami majúce za cieľ zabezpečiť, aby sa kurz ich
cenných papierov významne nelíšil od ich hodnoty čistých aktív, považujú za rovnocenné
s ich vyplatením z majetku týchto subjektov.
§ 118m
Rozhodné právo
(1)
Otázky vo veciach poskytovania informácií zamestnancom cieľovej spoločnosti a otázky
vo veciach práva obchodných spoločností, najmä pokiaľ ide o určenie podielu na hlasovacích
právach v cieľovej spoločnosti, ktorý sa považuje za kontrolný podiel, výnimky z povinnosti
uskutočniť ponuku na prevzatie, ako aj podmienky, za splnenia ktorých môžu orgány
cieľovej spoločnosti uskutočniť opatrenia, ktoré môžu viesť k zmareniu ponuky na prevzatie,
sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, v ktorom má sídlo cieľová spoločnosť.
Dohľad v týchto veciach vykonáva príslušný orgán dohľadu tohto členského štátu.
(2)
Otázky v iných veciach súvisiacich s ponukou na prevzatie, najmä vo veciach súvisiacich
s protiplnením a vo veciach konania o ponuke na prevzatie, najmä oznámenie rozhodnutia
navrhovateľa uskutočniť ponuku na prevzatie alebo vzniku povinnosti navrhovateľa uskutočniť
ponuku na prevzatie, náležitosti ponuky na prevzatie a zverejnenie ponuky na prevzatie,
sa spravujú právnym poriadkom členského štátu príslušného orgánu dohľadu.
(3)
Na výpočet kontrolného podielu na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti a spôsob
jeho výpočtu v prípade emitenta so sídlom v inom členskom štáte sa použijú ustanovenia
právneho predpisu členského štátu, v ktorom má sídlo príslušný emitent.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 100 až 102a znejú:
„100)
§ 187 ods. 2 Obchodného zákonníka.
101)
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku.
102)
Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
102a)
§ 4 ods. 6 zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní.“.
26.
§ 135 sa dopĺňa odsekmi 7 až 9, ktoré znejú:
„(7)
Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi najmä
preskúmava a hodnotí organizáciu riadenia, rozdelenie zodpovednosti, prijaté stratégie,
zavedené systémy a postupy pri výkone povolených činností, informačné toky a riziká,
ktorým obchodník s cennými papiermi je alebo môže byť vystavený, pričom súčasne overuje
ich dostatočné krytie vlastnými zdrojmi financovania. Národná banka Slovenska vykoná
aspoň raz ročne preskúmanie a hodnotenie primerane k povahe a rozsahu vykonávaných
činností. Na základe vykonávaného dohľadu Národná banka Slovenska posúdi, či organizácia
riadenia obchodníka s cennými papiermi, prijaté stratégie, zavedené systémy a postupy
pri výkone povolených činností a vlastné zdroje zodpovedajú obozretnému riadeniu obchodníka
s cennými papiermi a súčasne posúdi dostatočnosť krytia rizík vlastnými zdrojmi.
(8)
Pri výkone dohľadu nad jednotlivými obchodníkmi s cennými papiermi a pobočkami zahraničných
obchodníkov s cennými papiermi a dohľadu na konsolidovanom základe Národná banka Slovenska
spolupracuje s orgánmi dohľadu nad obchodníkmi s cennými papiermi a orgánmi dohľadu
nad finančnými inštitúciami a poisťovňami iného štátu, so Slovenskou komorou audítorov,
s audítormi a má právo vymieňať si s nimi informácie a upozorniť ich na nedostatky
zistené pri vykonaní dohľadu. Na poskytovanie informácií podľa tohto odseku sa nevzťahuje
povinnosť mlčanlivosti podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Národná banka Slovenska
si pri spolupráci s orgánmi dohľadu v iných členských štátoch vymieňa najmä informácie
o riadení a vlastníckej štruktúre dohliadaných subjektov, ktoré im umožnia riadny
výkon dohľadu a hodnotenie dodržiavania podmienok na udelenie povolenia, ako aj všetky
informácie, ktoré im môžu pomôcť pri monitorovaní takýchto dohliadaných subjektov,
najmä likvidity, kapitálovej primeranosti, ochrany investorov, obmedzovania veľkej
majetkovej angažovanosti, administratívnych a účtovných postupov a vnútorných kontrolných
mechanizmov. Poskytnuté dôverné informácie od orgánov dohľadu v iných členských štátoch
môže Národná banka Slovenska zverejniť len so súhlasom zahraničného orgánu dohľadu,
ktorý tieto informácie poskytol. Ak zákon neustanovuje inak, poskytnuté dôverné informácie
od orgánov dohľadu v iných členských štátoch možno použiť len pri výkone povinností
Národnej banky Slovenska a na účely
a)
dohľadu nad dohliadanými subjektmi pri kontrole a monitorovaní dodržiavania podmienok
týkajúcich sa začatia podnikania a podnikania dohliadaných subjektov na nekonsolidovanom
alebo konsolidovanom základe, najmä pokiaľ ide o monitorovanie ich likvidity, kapitálovej
primeranosti, veľkej majetkovej angažovanosti, administratívnych a účtovných postupov
a mechanizmov vnútornej kontroly,
b)
uplatňovania sankcií podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,
c)
konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Národnej banky Slovenska,
d)
súdnych konaní o preskúmavaní rozhodnutí Národnej banky Slovenska alebo iných súdnych
konaní súvisiacich s dohliadanými subjektmi alebo s dohľadom nad dohliadanými subjektmi.
(9)
Informácie poskytnuté podľa odseku 8 možno použiť len na účely výkonu dohľadu, auditu
a na účely kontroly audítorov. Orgány a osoby uvedené v odseku 8 sú povinné zabezpečiť
utajenie týchto informácií a zachovávať o nich mlčanlivosť podľa tohto zákona a osobitných
predpisov; tieto informácie si môžu orgány a osoby uvedené v odseku 12 poskytnúť navzájom
len s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska.“.
27.
Za § 135b sa vkladá § 135c, ktorý znie:
„§ 135c
(1)
Národná banka Slovenska je povinná spolupracovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných
členských štátov a vymieňať si s nimi informácie na účely výkonu dohľadu nad uskutočňovaním
ponuky na prevzatie cieľových spoločností, ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie
na regulovanom trhu v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte.
(2)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad ponukou na prevzatie v prípade cieľovej
spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike, ak sú akcie tejto cieľovej spoločnosti
prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Slovenskej republike, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(3)
Ak akcie cieľovej spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike nie sú prijaté na
obchodovanie na regulovanom trhu v Slovenskej republike, dohľad nad ponukou na prevzatie
vykonáva príslušný orgán dohľadu toho členského štátu, na ktorého regulovanom trhu
sú akcie cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie.
(4)
Ak sú akcie cieľovej spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike, ktoré sú predmetom
ponuky na prevzatie, prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Slovenskej republike
a zároveň na regulovanom trhu v inom členskom štáte, dohľad nad ponukou na prevzatie
vykonáva
a)
Národná banka Slovenska, ak boli akcie cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie
najskôr na regulovanom trhu v Slovenskej republike, alebo
b)
príslušný orgán dohľadu tohto iného členského štátu, ak boli akcie cieľovej spoločnosti
prijaté na obchodovanie najskôr na regulovanom trhu v tomto členskom štáte.
(5)
Ak sú akcie cieľovej spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike, ktoré sú predmetom
ponuky na prevzatie, prijaté na obchodovanie zároveň na regulovanom trhu v Slovenskej
republike a na regulovanom trhu v inom členskom štáte, pričom boli prijaté na obchodovanie
súčasne, cieľová spoločnosť určí, ktorý z orgánov dohľadu príslušných členských štátov
je príslušný vykonávať dohľad nad ponukou na prevzatie. Svoje rozhodnutie oznámi cieľová
spoločnosť písomne príslušným orgánom dohľadu najneskôr v prvý deň obchodovania a
zverejní ho.
(6)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad ponukou na prevzatie aj vtedy, ak sú
akcie cieľovej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte prijaté na obchodovanie
a)
iba na regulovanom trhu v Slovenskej republike a nie sú prijaté na obchodovanie na
regulovanom trhu v inom členskom štáte,
b)
súčasne na regulovanom trhu v Slovenskej republike a v inom členskom štáte, ktorý
nie je štátom jej sídla, pričom boli tieto akcie prijaté na obchodovanie najskôr na
regulovanom trhu v Slovenskej republike,
c)
súčasne na regulovanom trhu v Slovenskej republike a v inom členskom štáte, ktorý
nie je štátom jej sídla, pričom cieľová spoločnosť spôsobom podľa odseku 5 určila,
že orgánom oprávneným na výkon dohľadu je Národná banka Slovenska.
(7)
Národná banka Slovenska informuje Komisiu o tom, že je orgánom príslušným na výkon
dohľadu nad vykonávaním ponúk na prevzatie, a o sankciách, ktoré je oprávnená uložiť
za obchádzanie ustanovení tohto zákona, a ich zmenách v Slovenskej republike.“.
28.
§ 138 až 141 znejú:
„§ 138
(1)
Dohľadom na konsolidovanom základe sa rozumie dohľad nad konsolidovaným celkom na
účel sledovania a obmedzenia rizík, ktorým je obchodník s cennými papiermi vystavený
v dôsledku svojej účasti v konsolidovanom celku.
(2)
Konsolidovaný celok je tvorený
a)
materským obchodníkom s cennými papiermi alebo materským obchodníkom s cennými papiermi
v Európskej únii a aspoň jedným obchodníkom s cennými papiermi, finančnou inštitúciou,
nad ktorými má materský obchodník s cennými papiermi alebo materský obchodník s cennými
papiermi v Európskej únii kontrolu alebo v nich má majetkovú účasť,
b)
materskou finančnou holdingovou spoločnosťou alebo finančnou holdingovou spoločnosťou
v Európskej únii a aspoň jedným obchodníkom s cennými papiermi, nad ktorým má finančná
holdingová spoločnosť alebo finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii kontrolu
alebo v ňom má majetkovú účasť, alebo
c)
holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a aspoň jedným obchodníkom s cennými
papiermi, nad ktorým má holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou kontrolu alebo
v ňom má majetkovú účasť.
(3)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad konsolidovaným celkom podľa odseku 2
písm. c) v rozsahu sledovania vnútroskupinových obchodov podľa § 143i ods. 2 medzi
holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a obchodníkom s cennými papiermi,
ktorý je súčasťou konsolidovaného celku podľa odseku 2 písm. c) a v rozsahu poskytovania
informácií podľa § 141.
(4)
Národná banka Slovenska vedie zoznam finančných holdingových spoločností podľa odseku
2 písm. b). Tento zoznam zasiela Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu
členských štátov a Komisii.
(5)
Na výkon konsolidovaného dohľadu nad obchodníkmi s cennými papiermi sa primerane
vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu o dohľade na konsolidovanom základe nad bankami,109a) ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa každý odkaz na materskú banku v členskom
štáte považuje za odkaz na materského obchodníka s cennými papiermi v členskom štáte
a každý odkaz na materskú banku v Európskej únii sa považuje za odkaz na materského
obchodníka s cennými papiermi v Európskej únii.
(6)
Ak má úverová inštitúcia ako materskú spoločnosť obchodníka s cennými papiermi, tak
len tento materský obchodník s cennými papiermi podlieha požiadavkám na konsolidovanom
základe.
(7)
Ak má obchodník s cennými papiermi ako materskú spoločnosť banku v členskom štáte,
tak len táto materská banka podlieha požiadavkám na konsolidovanom základe podľa osobitného
predpisu.109a)
(8)
Ak je dcérskou spoločnosťou finančnej holdingovej inštitúcie úverová inštitúcia aj
obchodník s cennými papiermi, na úverovú inštitúciu sa vzťahujú požiadavky na základe
konsolidovanej finančnej situácie finančnej holdingovej inštitúcie.
(9)
Požiadavky podľa osobitného predpisu na uznanie vnútorných modelov109b) sa tiež uplatňujú, ak žiadosť predloží materská úverová inštitúcia v Európskej únii
a jej dcérske spoločnosti alebo materský obchodník s cennými papiermi v Európskej
únii a jeho dcérske spoločnosti alebo spoločne dcérske spoločnosti materskej finančnej
holdingovej spoločnosti v Európskej únii.
(10)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
finančnou holdingovou inštitúciou finančná inštitúcia, ktorá nie je zmiešanou finančnou
holdingovou spoločnosťou a ktorej dcérskymi spoločnosťami sú prevažne obchodníci s
cennými papiermi alebo finančné inštitúcie, pričom aspoň jedna jeho dcérska spoločnosť
je obchodníkom s cennými papiermi,
b)
holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou materská spoločnosť iná ako finančná
holdingová inštitúcia, obchodník s cennými papiermi alebo zmiešaná finančná holdingová
spoločnosť, pričom aspoň jedna jeho dcérska spoločnosť je obchodníkom s cennými papiermi,
c)
zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou materská spoločnosť iná ako regulovaná
osoba, ktorá spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami, z ktorých aspoň jedna je regulovanou
osobou so sídlom v členskom štáte, a spolu s ostatnými ovládanými osobami tvorí finančný
konglomerát,
d)
materským obchodníkom s cennými papiermi obchodník s cennými papiermi, ktorého dcérskou
spoločnosťou je obchodník s cennými papiermi alebo finančná inštitúcia alebo ktorá
má v nich majetkovú účasť a nie je dcérskou spoločnosťou iného obchodníka s cennými
papiermi, ktorému bolo udelené povolenie Národnou bankou Slovenska, alebo finančnej
holdingovej inštitúcie založenej v Slovenskej republike,
e)
materským obchodníkom s cennými papiermi v Európskej únii materský obchodník s cennými
papiermi, ktorý nie je dcérskou spoločnosťou iného obchodníka s cennými papiermi,
ktorému bolo udelené povolenie v členskom štáte, alebo finančnej holdingovej inštitúcie
založenej v členskom štáte,
f)
materskou finančnou holdingovou spoločnosťou finančná holdingová inštitúcia, ktorá
nie je dcérskou spoločnosťou obchodníka s cennými papiermi, ktorému bolo udelené povolenie
Národnou bankou Slovenska, ani finančnej holdingovej inštitúcie založenej v Slovenskej
republike,
g)
materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii materská finančná holdingová
spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou obchodníka s cennými papiermi, ktorému
bolo udelené povolenie v členskom štáte, ani inej finančnej holdingovej inštitúcie
založenej v členskom štáte.
§ 139
(1)
Materský obchodník s cennými papiermi je povinný zabezpečiť, aby boli ustanovenia
§ 71, § 74 ods. 4 a 5, § 74a, § 74c ods. 1 a osobitného predpisu109c) dodržiavané aj konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou.
(2)
Obchodník s cennými papiermi, ktorý je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138
ods. 2 písm. b), je povinný zabezpečiť, aby boli ustanovenia § 71, § 74 ods. 4 a 5,
§ 74a, § 74c ods. 1 a osobitného predpisu109c) dodržiavané konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou.
(3)
Ak je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2 písm. b) viac obchodníkov
s cennými papiermi, ustanovenia odseku 2 sa vzťahujú len na obchodníka s cennými papiermi,
na ktorého sa uplatňuje dohľad na konsolidovanom základe.
(4)
Ak obchodník s cennými papiermi má súčasne kontrolu nad finančnou inštitúciou so
sídlom v nečlenskom štáte alebo má majetkovú účasť v tejto osobe, je povinný zabezpečiť,
aby boli ustanovenia § 71, § 74 ods. 4 a 5, § 74a, § 74c ods. 1 a osobitného predpisu109c) dodržiavané konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou; rovnaká povinnosť vyplýva
pre obchodníka s cennými papiermi aj v prípade, že uvedená kontrola alebo majetková
účasť prináleží jeho materskej finančnej holdingovej spoločnosti.
(5)
Osoba, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2 písm. a) alebo
b), je povinná vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska priamo alebo prostredníctvom
materského obchodníka s cennými papiermi alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti
alebo obchodníka s cennými papiermi určeného Národnou bankou Slovenska všetky výkazy,
hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe,
a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; materský obchodník s cennými
papiermi alebo materská finančná holdingová spoločnosť sú povinné vypracúvať a predkladať
Národnej banke Slovenska všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné na
výkon dohľadu na konsolidovanom základe, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených
termínoch; ich štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup
a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví opatrenie, ktoré
vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov. Údaje a iné informácie
uvedené vo výkazoch, v hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné,
preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť
predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy nezodpovedajú ustanovenej
metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, obchodník
s cennými papiermi, finančná holdingová inštitúcia alebo iná osoba, ktorá ich vypracovala
a predložila, je povinná na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady
a podať vysvetlenie v ňou určenej lehote.
(6)
Audítor osoby, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2 písm. a)
alebo b), je na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe povinný poskytnúť informácie
Národnej banke Slovenska a audítorom tohto materského obchodníka s cennými papiermi
alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti.
(7)
Materský obchodník s cennými papiermi alebo materská finančná holdingová spoločnosť
podľa § 138 ods. 2 písm. a) alebo b) oznámi Národnej banke Slovenska audítorov, ktorí
budú vykonávať audit osôb, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods.
2 písm. a) alebo b), najneskôr do konca kalendárneho roka, za ktorý má byť audit vykonaný.
(8)
Odseky 5 a 6 sa rovnako vzťahujú na holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou
podľa § 138 ods. 2 písm. c), na osobu, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa
§ 138 ods. 2 písm. c), a na audítora takých osôb.
(9)
Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov,
sa ustanovia
a)
rozsah a spôsob dodržiavania povinností materského obchodníka s cennými papiermi
na konsolidovanom základe, ako aj metódy konsolidácie údajov na tieto účely,
b)
rozsah a spôsob dodržiavania povinností obchodníka s cennými papiermi, ktorý je súčasťou
konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2 písm. a) alebo b).
§ 140
(1)
Osoba, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2, je povinná vytvoriť
kontrolné mechanizmy, ktoré zabezpečujú správnosť poskytovaných informácií na účely
výkonu dohľadu na konsolidovanom základe, a rovnako je povinná zabezpečiť dodržiavanie
ustanovení § 71 konsolidovaným celkom na účel zabezpečenia, aby kontrolné mechanizmy
v rámci systémov vnútornej kontroly boli dostatočne harmonizované a všetky informácie
potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe boli dostupné a správne. Osoby,
ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku, sú na účely dohľadu na konsolidovanom základe
povinné poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností vznikajúcich
im v súvislosti s ich účasťou v konsolidovanom celku.
(2)
Národná banka Slovenska je oprávnená vykonať dohľad na mieste alebo je oprávnená
požiadať o vykonanie dohľadu na mieste príslušný orgán dohľadu iného členského štátu
nad osobami, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2, na účely
výkonu tohto dohľadu; Národná banka Slovenska je povinná vykonať dohľad na mieste
na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu.
(3)
Materský obchodník s cennými papiermi alebo finančná holdingová spoločnosť podľa
§ 138 ods. 2 písm. a) alebo b) je povinná zabezpečiť vykonanie auditu v osobách, ktoré
sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2 na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom
základe. Tieto osoby sú povinné na žiadosť materského obchodníka s cennými papiermi
alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti uzavrieť zmluvu o audítorskej činnosti.
§ 141
(1)
Národná banka Slovenska môže na základe predchádzajúceho súhlasu udeliť výnimku z
uplatňovania požiadaviek na vlastné zdroje na konsolidovanom základe v prípade konsolidovaného
celku, ktorého súčasťou nie je úverová inštitúcia.
(2)
Národná banka Slovenska môže na základe predchádzajúceho súhlasu nahradiť požiadavku
na vlastné zdroje na konsolidovanom základe podľa osobitného predpisu a požiadavkou
na vlastné zdroje podľa odsekov 3 alebo 4, ak všetci obchodníci s cennými papiermi
v konsolidovanom celku postupujú podľa § 74 ods. 13 a v konsolidovanom celku nie je
úverová inštitúcia.
(3)
Ak sú splnené podmienky podľa odseku 2, materský obchodník s cennými papiermi je
povinný zabezpečiť vlastné zdroje na konsolidovanej úrovni, ktoré sú vždy vyššie alebo
rovné vyššej z nasledovných dvoch hodnôt, vypočítaných na základe konsolidovanej finančnej
pozície materského obchodníka s cennými papiermi a v súlade s osobitným predpisom:
a)
súčet požiadaviek na vlastné zdroje podľa § 74 ods. 5 písm. a) až c),
b)
požiadavka na vlastné zdroje podľa § 74 ods. 6.
(4)
Ak sú splnené podmienky podľa odseku 2, obchodník s cennými papiermi kontrolovaný
finančnou holdingovou inštitúciou je povinný zabezpečiť vlastné zdroje na konsolidovanej
úrovni, ktoré sú vždy vyššie alebo rovné vyššej z nasledovných dvoch hodnôt vypočítaných
na základe konsolidovanej finančnej pozície finančnej holdingovej inštitúcie a v súlade
s osobitným predpisom:
a)
súčet požiadaviek na vlastné zdroje podľa § 74 ods. 5 písm. a) až c),
b)
požiadavka na vlastné zdroje podľa § 74 ods. 6.
(5)
Národná banka Slovenska môže na základe predchádzajúceho súhlasu nahradiť požiadavku
na vlastné zdroje na konsolidovanom základe podľa osobitného predpisu požiadavkou
na vlastné zdroje podľa odseku 6 alebo 7, ak všetci obchodníci s cennými papiermi
v konsolidovanom celku postupujú podľa § 74 ods. 13 a 14 a v konsolidovanom celku
nie je úverová inštitúcia.
(6)
Ak sú splnené podmienky podľa odseku 5, materský obchodník s cennými papiermi je
povinný zabezpečiť vlastné zdroje na konsolidovanej úrovni, ktoré sú vždy vyššie alebo
rovné súčtu požiadaviek podľa § 74 ods. 5 písm. a) až c) a hodnoty stanovenej podľa
§ 74 ods. 6 vypočítaných na základe konsolidovanej finančnej pozície materského obchodníka
s cennými papiermi a v súlade s osobitným predpisom.15)
(7)
Ak sú splnené podmienky podľa odseku 5, obchodník s cennými papiermi kontrolovaný
finančnou holdingovou inštitúciou je povinný zabezpečiť vlastné zdroje na konsolidovanej
úrovni, ktoré sú vždy vyššie alebo rovné súčtu požiadaviek podľa § 74 ods. 5 písm.
a) až c) a hodnoty stanovenej podľa § 74 ods. 6 vypočítaných na základe konsolidovanej
finančnej pozície materského obchodníka s cennými papiermi a v súlade s osobitným
predpisom.
(8)
Náležitosti žiadosti o udelenie predchádzajúcich súhlasov podľa odsekov 1, 2 a 5
a podmienky na jeho udelenie ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska
a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 109a až 109c znejú:
„109a)
§ 44 až 49 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
109b)
§ 33c zákona č. 483/2001 Z. z.
109c)
§ 29 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
29.
§ 142 a 143 sa vypúšťajú.
30.
V § 143a sa slová „banky, inštitúcie elektronických peňazí“ nahrádzajú slovami „úverové
inštitúcie“.
31.
V § 143b písm. a) bode 1b sa slová „§ 138 ods. 5 písm. n)“ nahrádzajú slovami „§
143b písm. d)“.
32.
V § 143b písm. b) prvom bode sa slová „banka, inštitúcia elektronických peňazí,“
nahrádzajú slovami „úverová inštitúcia,“.
33.
V § 143b písm. c) sa slová „§ 138 ods. 5 písm. n)“ nahrádzajú slovami „písmena d)“.
34.
§ 143b sa dopĺňa písmenami d) a e), ktoré znejú:
d)
ovládaním sa na účely doplňujúceho dohľadu rozumie vzťah v skupine osôb, v ktorej
1.
jedna osoba kontroluje inú osobu,
2.
jedna osoba má majetkovú účasť v inej osobe alebo
3.
osoby sú navzájom prepojené vzťahom vyjadrujúcim vplyv na riadení porovnateľný s
vplyvom zodpovedajúcim majetkovej účasti alebo cez väčšinu tých istých osôb v štatutárnych
orgánoch alebo dozorných orgánoch dvoch alebo viacerých osôb,
e)
regulovanou osobou obchodník s cennými papiermi, banka, inštitúcia elektronických
peňazí, poisťovňa, správcovská spoločnosť a rovnaká zahraničná osoba.".
35.
V § 144 sa odsek 1 dopĺňa písmenami m) až o), ktoré znejú:
„m)
uložiť obchodníkovi s cennými papiermi udržiavať hodnotu vlastných zdrojov vo výške
presahujúcej hodnotu minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje určenej týmto zákonom,
n)
uložiť obchodníkovi s cennými papiermi uplatňovať osobitné postupy zohľadňovania
znehodnotenia majetku a predpokladaných strát z podsúvahových položiek obchodníka
s cennými papiermi, ak obchodníkom s cennými papiermi vykonané ocenenie majetku alebo
hodnota obchodníkom s cennými papiermi vypočítaných predpokladaných strát z podsúvahových
položiek nezodpovedá objektívnej skutočnosti, a to na účel plnenia požiadaviek na
vlastné zdroje,
o)
uložiť obchodníkovi s cennými papiermi alebo pobočke zahraničného obchodníka s cennými
papiermi znížiť významné riziká, ktoré podstupuje pri výkone svojich činností.“.
36.
V § 144 odsek 5 znie:
„(5)
Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti navrhovateľa ponuky na prevzatie,
konkurenčnej ponuky na prevzatie, povinnej ponuky na prevzatie a uplatňovateľa práva
výkupu spočívajúce v porušení povinností uložených týmto zákonom alebo v obchádzaní
iných ustanovení tohto zákona alebo osobitných zákonov upravujúcich ich povinnosti,111) môže podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov
a)
uložiť sankcie podľa odseku 1 písm. a), e) a i),
b)
pozastaviť ponuku na prevzatie, konkurenčnú ponuku na prevzatie, povinnú ponuku na
prevzatie a uplatnenie práva výkupu,
c)
zakázať vyhlásenie ponuky na prevzatie, konkurenčnej ponuky na prevzatie, povinnej
ponuky na prevzatie a zakázať uplatnenie práva výkupu,
d)
uložiť členom štatutárnych orgánov cieľovej spoločnosti sankcie podľa odseku 7.“.
37.
V § 144 ods. 7 sa vypúšťajú slová „alebo subkonsolidovaného celku".
38.
§ 144 ods. 8 písm. a) prvý bod znie:
„1.
plán plnenia požiadaviek na vlastné zdroje,“.
39.
V § 144 ods. 9 sa slová „klesne pod 8 %" nahrádzajú slovami „neplní požiadavky podľa
§ 74".
40.
V § 147 ods. 2 písm. a) sa slová „klesne pod 4 %" nahrádzajú slovami „plní minimálne
požiadavky na vlastné zdroje na menej ako 50 %".
41.
V § 156 ods. 1 písm. b) znie:
„b)
požiadavky na vlastné zdroje obchodník s cennými papiermi plní na menej ako 25 %,“.
42.
V § 170 ods. 3 prvej vete sa za slová „odseku 1" vkladajú slová „a emitent, ktorého
cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu" a druhá veta sa vypúšťa.
43.
Za § 173e sa vkladá § 173f, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 173f
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2007
(1)
Ustanovenia § 74 ods. 1 až 10 sa do 31. decembra 2010 nevzťahujú na obchodníka s
cennými papiermi, ktorý poskytuje investičné služby a investičné činnosti len vo vzťahu
k opciám, futures, swapom a iným derivátovým nástrojom vzťahujúcim sa na komodity
a k finančným rozdielovým zmluvám.
(2)
Obchodník s cennými papiermi, na ktorého sa vzťahuje § 74 ods. 12 alebo 13 a ktorého
celkové pozície v obchodnej knihe nepresahujú 50 miliónov EUR a ktorého priemerný
počet zamestnancov v priebehu finančného roku neprekročí 100, môže nahradiť do 31.
decembra 2011 požiadavku na vlastné zdroje podľa § 74 ods. 5 písm. d) nižšou z týchto
hodnôt:
a)
požiadavka podľa § 74 ods. 5 písm. d),
b)
12/88 z vyššej z nasledujúcich
1.
súčet požiadaviek na vlastné zdroje podľa § 74 ods. 5 písm. a) až c) a
2.
požiadavka na vlastné zdroje podľa § 76 ods. 6, bez ohľadu na skutočnosť, či sa uplatňuje
výnimka podľa § 74 ods. 12.
(3)
Ak sa uplatňuje odsek 2 písm. b) druhý bod, uplatní sa dodatočné zvýšenie podľa §
74 ods. 6 najmenej raz ročne. V prípade uplatnenia odchýlky podľa odseku 8 nesmú vlastné
zdroje pre obchodníka s cennými papiermi klesnúť pod úroveň vypočítanú v súlade s
právnymi predpismi platnými k 31. decembru 2006; to neplatí, ak takéto zníženie je
odôvodnené znížením rozsahu činnosti obchodníka s cennými papiermi.
(4)
Na uplatnenie výnimky podľa odseku 2 sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky
Slovenska.
(5)
Obchodník s cennými papiermi, na ktorého sa vzťahuje možnosť prekročenia limitov
majetkovej angažovanosti podľa § 74a, nemusí do výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje
podľa § 74 odseku 5 písm. b) do 31. decembra 2010 zohľadniť prekročenia týchto limitov,
len ak sú splnené tieto podmienky:
a)
obchodník s cennými papiermi poskytuje investičné služby a investičné činnosti týkajúce
sa opcií, futures, swapov a iných derivátových nástrojov vzťahujúcich sa na komodity
a derivátových nástrojov pre presun úverového rizika,
b)
obchodník s cennými papiermi neposkytuje takéto investičné služby alebo činnosti
pre alebo v mene retailových klientov,
c)
nedodržanie limitov podľa § 74a vzniká v súvislosti s expozíciami vyplývajúcimi zo
zmlúv, ktoré sú finančnými nástrojmi uvedenými v písmene a) a týkajú sa komodít alebo
podkladových nástrojov, ako sú klimatické zmeny, dopravné sadzby, oprávnenia na emisie,
miery inflácie alebo iné úradné hospodárske štatistiky vypočítanými v súlade s osobitným
predpisom15) alebo v súvislosti s expozíciami vyplývajúcimi zo zmlúv, ktoré sa týkajú dodávok
komodít alebo emisných kvót,
d)
obchodník s cennými papiermi má zdokumentovanú stratégiu riadenia a predovšetkým
kontroly a obmedzenia rizík, ktoré vyplývajú z koncentrácie expozícií, a bez zbytočného
odkladu informuje Národnú banku Slovenska o tejto stratégii a o všetkých významných
zmenách týkajúcich sa tejto stratégie, uskutočňuje primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť
priebežné monitorovanie kreditnej kvality dlžníkov v súlade s ich vplyvom na riziko
koncentrácie a obchodník s cennými papiermi musí byť na základe týchto opatrení schopný
primerane a dostatočne rýchlo reagovať na akékoľvek zhoršenie kreditnej kvality.
(6)
Ak obchodník s cennými papiermi prekročí vnútorné limity určené v súlade so stratégiou
podľa odseku 5 písm. d), je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke
Slovenska a zmluvnej strane rozsah a povahu tohto prekročenia.
(7)
Obchodník s cennými papiermi, ktorý počíta hodnotu rizikovo vážených expozícií použitím
prístupu interných ratingov, musí mať počas prvého, druhého a tretieho kalendárneho
roka od 1. januára 2007 vlastné zdroje rovné alebo vyššie ako hodnoty uvedené v odseku
8. Obchodník s cennými papiermi, ktorý používa pokročilý prístup merania pre výpočet
požiadaviek na vlastné zdroje na operačné riziko, musí mať vlastné zdroje rovné alebo
vyššie ako hodnoty uvedené v odseku 8 počas druhého a tretieho kalendárneho roka od
1. januára 2007.
(8)
Hodnota vlastných zdrojov podľa odseku 1 počas prvého kalendárneho roka je 95 %,
druhého kalendárneho roka 90 % a tretieho kalendárneho roka 80 % z celkovej minimálnej
požiadavky na vlastné zdroje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2007.
(9)
Do 31. decembra 2007 môže obchodník s cennými papiermi namiesto štandardizovaného
prístupu pre kreditné riziko používať výpočet rizikovo upravených aktív a podsúvahových
položiek podľa doterajších predpisov účinných pred 1. januárom 2007.
(10)
Ak obchodník s cennými papiermi postupuje podľa odseku 9,
a)
kreditné deriváty sa zahŕňajú do zoznamu plne rizikových položiek, a tým sa im priradí
100 % kreditná váha podľa doterajších predpisov platných do 31. decembra 2006,
b)
hodnoty kreditných ekvivalentov pre derivátové nástroje sa vypočítavajú podľa doterajších
predpisov platných do 31. decembra 2006 bez ohľadu na to, či sa súvahové alebo podsúvahové
položky z nich vyplývajúce a hodnoty kreditných ekvivalentov považujú za hodnoty rizikovo
vážených expozícií.
(11)
Ak obchodník s cennými papiermi postupuje podľa odseku 9, vo vzťahu k expozíciám,
pre ktoré sa používa štandardizovaný prístup,
a)
ustanovenia o zmierňovaní kreditného rizika podľa tohto zákona sa neuplatňujú, ale
používajú sa postupy podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2007,
b)
ustanovenia o sekuritizácii podľa tohto zákona nemusia byť Národnou bankou Slovenska
uplatňované.
(12)
Ak obchodník s cennými papiermi postupuje podľa odseku 9, požiadavka na vlastné zdroje
na operačné riziko podľa § 74 ods. 5 písm. d) sa znižuje o percentuálnu hodnotu, ktorá
predstavuje pomer hodnoty expozícií obchodníka s cennými papiermi, pre ktoré sú hodnoty
rizikovo vážených expozícií počítané v súlade s možnosťou podľa odseku 9, k celkovej
hodnote jej expozícií.
(13)
Ak obchodník s cennými papiermi postupuje podľa odseku 9, vzťahujú sa na jeho majetkovú
angažovanosť predpisy účinné pred 1. januárom 2007.
(14)
Ak obchodník s cennými papiermi postupuje podľa odseku 9, všetky odkazy týkajúce
sa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko sa považujú za odkazy na ustanovenia
o výpočte rizikovo vážených aktív podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2007.
(15)
Ak obchodník s cennými papiermi postupuje podľa odseku 9, pred 1. januárom 2008 sa
neuplatňujú ustanovenia týkajúce sa systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu
a § 74c ods. 3 a na povinnosť obchodníka s cennými papiermi uverejňovať informácie
sa vzťahujú predpisy účinné pred 1. januárom 2007.
(16)
Národná banka Slovenska môže na účel výpočtu minimálnej požiadavky na vlastné zdroje
na operačné riziko použitím štandardizovaného prístupu pre operačné riziko uznať pre
obchodnú líniu „obchodovanie na finančných trhoch“ percentuálnu hodnotu 15 %, ak príslušný
ukazovateľ pre túto obchodnú líniu predstavuje najmenej 50 % z celkových ukazovateľov
pre všetky obchodné línie vypočítaných v súlade s § 74 ods. 6 až 8 a osobitným predpisom,
a to s použitím najviac do 31. decembra 2012.
(17)
Národná banka Slovenska môže
a)
do 31.decembra 2012 povoliť obchodníkovi s cennými papiermi pri výpočte rizikovo
vážených expozícií použitie 50 % rizikovej váhy pre expozície z obchodov, ktorých
predmetom je prenájom majetku vzťahujúci sa na kancelárske alebo iné obchodné priestory,
za podmienok ustanovených osobitným predpisom,
b)
do 31. decembra 2010 na účel vymedzenia zabezpečenia úveru po termíne splatnosti
uznať iné zabezpečenie, než je prípustné zabezpečenie pre zmierňovanie kreditného
rizika,
c)
do 31. decembra 2011 pre vymedzené expozície na účel možného zníženia rizikovej váhy
na 50 % pri štandardizovanom prístupe pre kreditné riziko určiť počet dní po termíne
splatnosti až do 180, ak je to vhodné vzhľadom na miestne podmienky,
d)
ak neuplatní možnosť podľa písmena c), určiť vyšší počet dní pre expozície voči zmluvným
stranám na území iného členského štátu, ktorého príslušné orgány dohľadu uplatnili
túto možnosť; počet dní je od 90 až do počtu určeného príslušnými orgánmi dohľadu
pre expozície voči takýmto zmluvným stranám na svojom území,
e)
pre banky žiadajúce o používanie prístupu interných ratingov do 31. decembra 2009
schváliť skrátenie trojročného obdobia predpísaného pre používanie vhodných ratingových
systémov, a to až na obdobie jedného roka do 31. decembra 2009,
f)
pre obchodníka s cennými papiermi žiadajúceho o používanie vlastných odhadov straty
v prípade zlyhania alebo vlastných odhadov konverzných faktorov schváliť skrátenie
ustanoveného trojročného obdobia na obdobie dvoch rokov do 31. decembra 2008,
g)
do 31. decembra 2012 umožniť obchodníkovi s cennými papiermi naďalej uplatňovať na
účasti podľa osobitného predpisu získané pred účinnosťou tohto zákona zaobchádzanie
tak, ako ustanovuje osobitný predpis,
h)
do 31. decembra 2017 oslobodiť od uplatňovania prístupu interných ratingov niektoré
kapitálové pohľadávky držané obchodníkom s cennými papiermi alebo dcérskou spoločnosťou
obchodníka s cennými papiermi k 31. decembru 2007 za podmienok ustanovených v osobitnom
predpise.
(18)
Do 31. decembra 2010 expozíciami vážená priemerná strata v prípade zlyhania pre všetky
retailové expozície, ktoré sú zabezpečené nehnuteľnosťami určenými na bývanie a nevyužívajú
štátne záruky, nesmie byť nižšia ako 10 %.
(19)
Obchodník s cennými papiermi, ktorému nebolo povolené používať vlastné odhady straty
v prípade zlyhania alebo vlastné odhady konverzných faktorov, môže mať pri implementácii
prístupu interných ratingov, ale najneskôr do 31. decembra 2007 vzhľadom na obdobie
pozorovania relevantné údaje z dvoch rokov. Až do 31. decembra 2010 sa obdobie pozorovania
predlžuje každoročne o jeden rok.
(20)
Ak ide o akcie cieľovej spoločnosti, ktoré sú predmetom ponuky na prevzatie a ktoré
boli k 1. januáru 2007 prijaté na obchodovanie súčasne na regulovaných trhoch v Slovenskej
republike a v inom členskom štáte, Národná banka Slovenska sa v lehote štyroch týždňov
od tohto dňa dohodne s orgánmi dohľadu dotknutých členských štátov, ktorý z nich je
príslušný vykonávať dohľad nad ponukou na prevzatie. V opačnom prípade cieľová spoločnosť
najneskôr v prvý deň obchodovania po uplynutí tejto lehoty určí, ktorý z orgánov dohľadu
dotknutých členských štátov je príslušný vykonávať dohľad nad ponukou na prevzatie.
Svoje rozhodnutie oznámi cieľová spoločnosť písomne dotknutým orgánom dohľadu a zverejní
ho.
(21)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad ponukou na prevzatie aj vtedy, ak predmetom
ponuky na prevzatie sú akcie cieľovej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte,
ktoré boli k 1. januáru 2007 prijaté na obchodovanie súčasne na regulovaných trhoch
v Slovenskej republike a v inom členskom štáte, a Národná banka Slovenska sa do štyroch
týždňov od tohto dátumu dohodla s orgánmi dohľadu dotknutých členských štátov, že
je oprávnená vykonávať dohľad nad ponukou na prevzatie; to platí aj v prípade, keď
v dôsledku neuzavretia dohody o príslušnosti medzi orgánmi dohľadu príslušnosť Národnej
banky Slovenska určila samotná cieľová spoločnosť.
(22)
Ponuky na prevzatie vyhlásené do 1. januára 2007 sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(23)
Práva ustanovené v § 118i a 118j je možné uplatniť len v prípade ponúk na prevzatie
vyhlásených po 1. januári 2007.“.
44.
Za § 174 sa vkladá § 174a, ktorý znie:
„§ 174a
Zrušovacie ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2007
Zrušujú sa:
1.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 558/2002 Z. z., ktorou sa
ustanovuje rozsah, spôsob a termíny predkladania výkazov, hlásení alebo prehľadov
z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie a ustanovuje obsah, forma, členenie,
termíny, spôsob a miesto predkladania výkazov, hlásení a iných správ obchodníka s
cennými papiermi a zahraničného obchodníka s cennými papiermi, v znení vyhlášky č.
34/2003 Z. z., vyhlášky č. 166/2005 Z. z. a vyhlášky Národnej banky Slovenska č. 626/2006
Z. z.,
2.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 559/2002 Z. z. o primeranosti
vlastných zdrojov obchodníkov s cennými papiermi v znení vyhlášky č. 753/2002 Z. z.,
vyhlášky č. 166/2005 Z. z. a vyhlášky Národnej banky Slovenska č. 626/2006 Z. z.,
3.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 631/2002 Z. z., ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o predkladaní výkazov, hlásení a správ právnických osôb zahrnutých
do konsolidovaných celkov obchodníka s cennými papiermi a centrálneho depozitára v
znení vyhlášky č. 166/2005 Z. z. a vyhlášky Národnej banky Slovenska č. 626/2006 Z.
z.“.
45.
V prílohe sa zo zoznamu preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej
únie vypúšťa bod 2.
Doterajšie body 3 až 12 sa označujú ako body 2 až 11.
46.
Príloha sa dopĺňa bodmi 12 a 13, ktoré znejú:
„12.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových
inštitúcií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 177, 30. 6. 2006).
13.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Ú. v. EÚ L 142, 30. 4. 2004).“.
1.
V § 3 písm. a) štvrtom bode sa slová „poisťovacom agentovi, poisťovacom maklérovi"
nahrádzajú slovami „sprostredkovateľovi poistenia".
Čl. IV
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 186/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 747/2004
Z. z. a zákona č. 310/2006 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 87 ods. 4 sa slová „v zozname Národnej banky Slovenska, ktorý zverejní Národná
banka Slovenska vo svojom Vestníku," nahrádzajú slovami „v zozname, ktorý vedie Národná
banka Slovenska podľa osobitného predpisu79a) a ktorý zverejní vo svojom Vestníku".
Poznámka pod čiarou k odkazu 79a znie:
„79a)
§ 6 ods. 16 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.“.
2.
V § 87 sa vypúšťajú odseky 5 až 8.
3.
V § 112 sa vypúšťa odsek 9.
Čl. V
Zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a
o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 písm. e) štvrtom bode sa slová „poisťovacom agentovi, poisťovacom maklérovi"
nahrádzajú slovami „sprostredkovateľovi poistenia".
2.
V § 4 ods. 1 sa vypúšťajú slová „je fyzická osoba, ktorá".
3.
V § 4 odsek 2 znie:
„(2)
Výlučný sprostredkovateľ poistenia, ktorý je fyzickou osobou, štatutárny orgán alebo
aspoň jeden člen štatutárneho orgánu výlučného sprostredkovateľa poistenia, ktorý
je právnickou osobou, a každý ich zamestnanec vykonávajúci činnosť, ktorej obsahom
je sprostredkovanie poistenia, musia spĺňať požiadavky pre základný stupeň odbornej
spôsobilosti podľa § 17 a musia byť dôveryhodnými osobami.“.
4.
V § 5 ods. 1 sa vypúšťajú slová „je fyzická osoba, ktorá".
5.
V § 5 odsek 3 znie:
„(3)
Podriadený sprostredkovateľ poistenia, ktorý je fyzickou osobou, štatutárny orgán
alebo aspoň jeden člen štatutárneho orgánu podriadeného sprostredkovateľa poistenia,
ktorý je právnickou osobou, a každý ich zamestnanec vykonávajúci činnosť, ktorej obsahom
je sprostredkovanie poistenia, musia spĺňať požiadavky pre základný stupeň odbornej
spôsobilosti podľa § 17 a musia byť dôveryhodnými osobami.“.
6.
V § 8 ods. 2 sa slová „Úrad pre finančný trh (ďalej len „úrad“)" nahrádzajú slovami
„Národná banka Slovenska" a legislatívna skratka „úrad" vo všetkých tvaroch sa v celom
texte zákona nahrádza slovami „Národná banka Slovenska" v príslušnom tvare.
7.
V § 11 odsek 5 znie:
„(5)
Evidovanými údajmi v zozname výlučných sprostredkovateľov poistenia sú
a)
registračné číslo,
b)
názov alebo obchodné meno, sídlo, právna forma a identifikačné číslo, ak bolo pridelené,
ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko a rodné číslo, ak ide o fyzickú osobu,
c)
miesto trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od miesta trvalého
pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
d)
názov štátu, na území ktorého výlučný sprostredkovateľ poistenia vykonáva sprostredkovanie
poistenia,
e)
obchodné meno a sídlo poisťovne, ktorá výlučného sprostredkovateľa poistenia navrhuje
zapísať do registra,
f)
dátum prijatia úplného návrhu na zápis do registra,
g)
dátum zápisu do registra,
h)
dátum zrušenia zápisu do registra.“.
8.
V § 11 ods. 6 sa slová „písm. a) až f) a písm. h) až j)" nahrádzajú slovami „písm.
a) až d) a písm. f) až h)".
9.
V § 11 odsek 7 znie:
„(7)
Zverejňovanými údajmi v zozname výlučných sprostredkovateľov poistenia a v zozname
podriadených sprostredkovateľov poistenia sú údaje podľa odseku 5 písm. a) a b) s
výnimkou rodného čísla. Ak ide o fyzickú osobu, zverejňovaným údajom je aj názov obce,
v ktorej má výlučný sprostredkovateľ poistenia alebo podriadený sprostredkovateľ poistenia
trvalý pobyt, alebo názov obce, v ktorej majú tieto fyzické osoby miesto podnikania,
ak je odlišná od obce, v ktorej majú trvalý pobyt. Ak ide o právnickú osobu, zverejňovaným
údajom je aj názov obce, v ktorej má právnická osoba sídlo.“.
10.
V § 13 ods. 1 písm. c) sa slová „poisťovací agent, poisťovací maklér" nahrádzajú
slovami „sprostredkovateľ poistenia".
11.
V § 13 ods. 3 sa slová „poisťovací agent, poisťovací maklér" nahrádzajú slovami „sprostredkovateľ
poistenia".
12.
V § 19 ods. 4 písmeno a) znie:
„a)
štatutárnemu orgánu, členovi štatutárneho orgánu alebo členovi dozornej rady sprostredkovateľa
poistenia, sprostredkovateľa zaistenia, vedúcemu pobočky výlučného sprostredkovateľa
poistenia, poisťovacieho agenta, poisťovacieho makléra alebo sprostredkovateľa zaistenia
pokutu až do výšky dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho príjmov od poisťovne, sprostredkovateľa
poistenia, sprostredkovateľa zaistenia alebo od pobočky výlučného sprostredkovateľa
poistenia, poisťovacieho agenta, poisťovacieho makléra alebo sprostredkovateľa zaistenia,“.
Čl. VI
Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 340/2005 Z. z., zákona č. 519/2005 Z. z. a zákona č. 214/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa
takto:
1.
V § 40 ods. 3 prvej vete sa slová „do 0,01 %" nahrádzajú slovami „do 0,1 %" a slová
„celková výška ročného príspevku však" sa nahrádzajú slovami „do objemu aktív dohliadaného
subjektu, ktorý spravuje majetok investovaný v rámci dôchodkového sporenia alebo kolektívneho
investovania, sa na účely ročných príspevkov zahŕňa aj majetok spravovaný dohliadaným
subjektom; celková výška ročného príspevku však môže byť najmenej 30 000 Sk a".
2.
Za § 45 sa vkladá § 45a, ktorý znie:
„§ 45a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 19. decembra 2006
Ročné príspevky pre dohliadané subjekty na rok 2007 určí banková rada postupom podľa
tohto zákona do 20. januára 2007. Ročné príspevky na rok 2007, ktoré neprevyšujú sumu
10 000 Sk, a prvú splátku z ostatných ročných príspevkov na rok 2007 sú dohliadané
subjekty povinné uhradiť do 20. februára 2007.“.
3.
V celom texte zákona sa vo všetkých tvaroch vypúšťajú slová „alebo zástupca vedúceho
zamestnanca útvaru dohľadu nad finančným trhom16)", slová „a zástupca vedúceho zamestnanca útvaru dohľadu nad finančným trhom" a slová
„alebo zástupca vedúceho zamestnanca útvaru dohľadu nad finančným trhom,".
Čl. VII
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie
a)
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako vyplýva zo zmien a doplnení
vykonaných zákonom č. 430/2002 Z. z., zákonom č. 510/2002 Z. z., zákonom č. 165/2003
Z. z., zákonom č. 603/2003 Z. z., zákonom č. 215/2004 Z. z., zákonom č. 554/2004 Z.
z., zákonom č. 747/2004 Z. z., zákonom č. 69/2005 Z. z., zákonom č. 340/2005 Z. z.,
zákonom č. 341/2005 Z. z., zákonom č. 214/2006 Z. z. a týmto zákonom,
b)
zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o cenných papieroch), ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č.
291/2002 Z. z., zákonom č. 510/2002 Z. z., zákonom č. 162/2003 Z. z., zákonom č. 594/2003
Z. z., zákonom č. 43/2004 Z. z., zákonom č. 635/2004 Z. z., zákonom č. 747/2004 Z.
z., zákonom č. 7/2005 Z. z., zákonom č. 266/2005 Z. z., zákonom č. 336/2005 Z. z.,
zákonom č. 213/2006 Z. z. a týmto zákonom.
Čl. VIII
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2007 okrem ustanovení čl. VI, ktoré nadobúdajú
účinnosť dňom vyhlásenia, ustanovenia čl. III bodu 2., ktoré nadobúda účinnosť 30.
decembra 2006 a ustanovenia čl. II bodu 1., ktoré nadobúda účinnosť 1. januára 2008.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.