115/2007 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 15.10.2006 do 16.03.2007
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 15.10.2006 - 16.03.2007 | |
| 3. | 17.03.2007 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 115/2007 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 17.03.2007 |
| Dátum účinnosti od: | 15.10.2006 |
| Dátum účinnosti do: | 16.03.2007 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
115
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 29. mája 1990 bola
v Paríži prijatá Dohoda o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj (publikované
v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev pod č. 1231/1990 ES).
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej republiky s dohodou vyslovilo
súhlas. Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ju ratifikoval s výhradou
uplatnenia práva zdanenia platov a príjmov vyplácaných štátnym príslušníkom podľa
článku 53 ods. 7 časti VIII dohody.
Slovenská republika pristúpila k dohode podpísaním listiny o akceptácii z 26. januára
1993. Generálny tajomník Európskej banky pre obnovu a rozvoj 7. apríla 1993 certifikátom
potvrdil členstvo Slovenskej republiky v Európskej banke pre obnovu a rozvoj s účinnosťou
od 1. januára 1993.
Dohoda nadobudla platnosť 28. marca 1991 v súlade s článkom 62 ods. 1.
K oznámeniu č. 115/2007 Z. z.
DOHODA o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj
Zmluvné strany, viazané základnými zásadami demokracie viacerých strán, vládou práva
a rešpektovaním ľudských práv a trhového hospodárstva;
pamätajúc na záverečný akt Helsinskej konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe a najmä na Vyhlásenie zásad prijaté na tejto konferencii;
vítajúc zámer krajín strednej a východnej Európy podporovať praktické uplatňovanie demokracie viacerých strán, posilňovanie demokratických inštitúcií, vládu práva a úctu pred ľudskými právami, ako aj ich vôľu uskutočňovať reformy s cieľom rozvíjať trhovo zamerané národné hospodárstva;
berúc do úvahy význam úzkej a koordinovanej spolupráce s cieľom podporovať hospodársky pokrok stredoeurópskych a východoeurópskych krajín, aby sa zvýšila medzinárodná konkurenčná schopnosť ich národných hospodárstiev, a s cieľom pomôcť im pri ich obnove a rozvoji a tým znižovať tam, kde je to vhodné, riziká spojené s financovaním ich národných hospodárstiev;
s presvedčením, že založenie mnohostrannej finančnej inštitúcie, ktorá je vo svojej podstate európskou a vzhľadom na svojich členov medzinárodnou ustanovizňou, by prispelo k splneniu týchto cieľov a tým by vznikla nová a jedinečná štruktúra spolupráce v Európe;
dohodli sa na založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj (ďalej len „banka“), ktorá bude svoju činnosť vykonávať v súlade s nasledujúcimi ustanoveniami:
pamätajúc na záverečný akt Helsinskej konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe a najmä na Vyhlásenie zásad prijaté na tejto konferencii;
vítajúc zámer krajín strednej a východnej Európy podporovať praktické uplatňovanie demokracie viacerých strán, posilňovanie demokratických inštitúcií, vládu práva a úctu pred ľudskými právami, ako aj ich vôľu uskutočňovať reformy s cieľom rozvíjať trhovo zamerané národné hospodárstva;
berúc do úvahy význam úzkej a koordinovanej spolupráce s cieľom podporovať hospodársky pokrok stredoeurópskych a východoeurópskych krajín, aby sa zvýšila medzinárodná konkurenčná schopnosť ich národných hospodárstiev, a s cieľom pomôcť im pri ich obnove a rozvoji a tým znižovať tam, kde je to vhodné, riziká spojené s financovaním ich národných hospodárstiev;
s presvedčením, že založenie mnohostrannej finančnej inštitúcie, ktorá je vo svojej podstate európskou a vzhľadom na svojich členov medzinárodnou ustanovizňou, by prispelo k splneniu týchto cieľov a tým by vznikla nová a jedinečná štruktúra spolupráce v Európe;
dohodli sa na založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj (ďalej len „banka“), ktorá bude svoju činnosť vykonávať v súlade s nasledujúcimi ustanoveniami:
KAPITOLA I
ÚČEL, FUNKCIE A ČLENSTVO
Článok 1
Účel
V rámci podpory hospodárskeho pokroku a obnovy bude cieľom banky podpora prechodu
k otvoreným trhovo orientovaným ekonomikám a podpora súkromnej a podnikateľskej iniciatívy
v krajinách strednej a východnej Európy, ktoré sa prihlásili k princípom parlamentnej
demokracie, pluralizmu a trhovej ekonomiky a ktoré tieto princípy používajú v praxi.
Zámer banky môže byť vykonávaný aj v Mongolsku za tých istých podmienok. Preto akýkoľvek
odkaz v tejto Dohode a v jej prílohách na „stredoeurópske a východoeurópske krajiny",
„krajiny strednej a východnej Európy", „recipientskú krajinu (alebo krajiny)" alebo
na „členskú recipientskú krajinu (alebo krajiny)" sa bude vzťahovať aj na Mongolsko.
Článok 2
Úlohy
1.
S cieľom dlhodobo plniť účel, ktorý spočíva v podpore prechodu krajín strednej a
východnej Európy na trhovo zamerané hospodárstvo a v podpore súkromných a podnikateľských
iniciatív, banka napomáha prijímajúcim členským krajinám pri zavádzaní štrukturálnych
a odvetvových hospodárskych reforiem vrátane demonopolizácie, decentralizácie a privatizácie,
aby sa ich národné hospodárstva úplne začlenili do medzinárodného hospodárstva, a
to prostredníctvom nasledujúcich opatrení:
(i)
podpora vzniku, zlepšovania a rozširovania produktívnych a konkurencieschopných činností
v súkromnom sektore, najmä malých a stredných podnikov, a to za pomoci súkromných
a iných investorov, ktorí prejavia záujem;
(ii)
získanie domáceho a zahraničného kapitálu a skúseného spravovania na účel uvedený
v pododseku (i);
(iii)
podpora produktívnych investícií vrátane investícií do sektoru služieb a finančného
sektoru a do súvisiacej infraštruktúry, kde je to nevyhnutné na podporu súkromných
a podnikateľských iniciatív, s cieľom prispieť k zvýšeniu konkurenčnej schopnosti
a zvýšeniu produktivity a k zlepšeniu životnej úrovne a pracovných podmienok;
(iv)
poskytovanie technickej pomoci pri príprave, financovaní a realizácii relevantných
projektov, pričom môže ísť o samostatné projekty alebo projekty patriace k špecifickým
investičným programom;
(v)
podnecovanie a podpora rozvoja kapitálových trhov;
(vi)
podpora solídnych a hospodársky uskutočniteľných projektov, na ktorých sa zúčastňuje
viac než jedna prijímajúca členská krajina;
(vii)
podpora ekologického a udržateľného rozvoja v rámci celkových činností;
a
(xiii)
vykonávanie ostatných činností a poskytovanie ostatných služieb, ktoré môžu podporiť
tieto úlohy.
2.
Pri plnení úloh uvedených v odseku 1 tohto článku banka úzko spolupracuje so všetkými
svojimi členmi a spôsobom, ktorý považuje v zmysle tejto dohody za vhodný, aj s Medzinárodným
menovým fondom, Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj, Medzinárodnou finančnou
korporáciou, Agentúrou pre mnohostranné investičné záruky a Organizáciou pre hospodársku
spoluprácu a rozvoj, ako aj s Organizáciou Spojených národov a jej špecializovanými
agentúrami a inými súvisiacimi orgánmi a všetkými verejnými alebo súkromnými organizáciami,
ktoré sa zaoberajú hospodárskym rozvojom krajín strednej a východnej Európy a investíciami
do týchto krajín.
Článok 3
Členstvo
1.
Členmi banky môžu byť:
(i)
po 1. európske krajiny a po 2. mimoeurópske krajiny, ktoré sú členmi Medzinárodného
menového fondu;
a
(ii)
Európske hospodárske spoločenstvo a Európska investičná banka.
2.
Krajiny, ktoré sa môžu stať členmi podľa odseku 1 tohto článku, ktoré sa však nestanú
členmi banky v súlade s článkom 61 tejto dohody, môžu byť prijaté za členov na základe podmienok stanovených bankou, ak to odsúhlasia
najmenej dve tretiny guvernérov, ktorí zastupujú najmenej tri štvrtiny celkového počtu
hlasov členov.
KAPITOLA II
KAPITÁL
Článok 4
Schválený základný kapitál
1.
Pôvodne schválený základný kapitál predstavuje desať miliárd ECU (10.000.000.000).
Základný kapitál je rozdelený na jeden milión (1 000 000) podielov s menovitou hodnotou
desaťtisíc (10 000) ECU, ktoré môžu upísať len členovia podľa ustanovení článku 5 tejto dohody.
2.
Pôvodný základný kapitál je rozdelený na splatené podiely a podiely splatné na požiadanie
(vyvolateľné podiely). Počiatočná celková menovitá hodnota splatených podielov bude
tri miliardy (3 000 000 000) ECU.
3.
Schválený základný kapitál môže byť v čase a za podmienok, ktoré sa považujú za vhodné,
zvýšený na základe hlasov najmenej dvoch tretín guvernérov, ktorí zastupujú najmenej
tri štvrtiny celkového počtu hlasov členov.
Článok 5
Upisovanie podielov
1.
Každý člen upisuje po splnení zákonných požiadaviek podiely na základnom kapitáli
banky. Každé upísanie podielov na pôvodnom schválenom základnom kapitáli zachová pomer
podielov splatených a podielov splatných na požiadanie v pomere 3 : 7. Počiatočný
počet podielov, ktoré môžu upísať podpisovatelia tejto dohody, ktorí sa stali členmi
v súlade s článkom 61 tejto dohody, je stanovený v prílohe A. Prvé upísanie nesmie byť nižšie než sto (100) podielov.
2.
Počiatočný počet podielov, ktoré majú upísať krajiny, ktoré boli prijaté za členov
v súlade s odsekom 2 článku 3 tejto dohody, určí Rada guvernérov; nie je však možné povoliť upisovanie, ktorého dôsledkom by
malo byť zníženie percentuálneho podielu krajín, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho
spoločenstva, spolu s podielom Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskej investičnej
banky pod väčšinu celkového upísaného základného kapitálu.
3.
Rada guvernérov najmenej raz za päť (5) rokov preveruje základný kapitál banky. Pri
zvyšovaní schváleného kapitálu sa každému členovi poskytuje dostatočná príležitosť
upísať za jednotných podmienok určených Radou guvernérov takú časť zvýšenia kapitálu,
ktorá zodpovedá podielu kapitálu upísaného daným členom na celkovom základnom kapitáli
bezprostredne pred zvýšením. Členovia nie sú povinní zúčastňovať sa na upisovaní zvýšenia
základného kapitálu.
4.
Okrem ustanovení odseku 3 tohto článku môže Rada guvernérov na základe žiadosti niektorého
z členov zvýšiť upísanú čiastku tohto člena alebo mu prideliť podiely zo schváleného
základného kapitálu, ktoré neboli upísané ostatnými členmi; dôsledkom takého zvýšenia
sa však nesmie znížiť percentuálny podiel krajín, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho
spoločenstva, spolu s podielom Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskej investičnej
banky pod väčšinu celkového upísaného základného kapitálu.
5.
Podiely na základnom kapitáli, ktoré boli pôvodne upísané, sa vydávajú v menovitej
hodnote. Ďalšie podiely sa vydávajú v menovitej hodnote, ak Rada guvernérov hlasmi
najmenej dvoch tretín guvernérov, ktorí zastupujú najmenej dve tretiny celkového počtu
členov, nerozhodne o tom, že tieto podiely budú v prípade osobitných okolností vydané
za iných podmienok.
6.
Kapitálové podiely nie je možné žiadnym spôsobom založiť ani zaťažiť a nie sú prevoditeľné
okrem prevodu na banku podľa kapitoly VII tejto dohody.
7.
Ručenie členov vyplývajúce z podielov je obmedzené na nesplatenú časť ich emisnej
ceny. Členovia v dôsledku svojho členstva neručia za záväzky banky.
Článok 6
Splatenie upísaných čiastok
1.
Úhradu za časť z celkovej pôvodne upísanej sumy, ktorá predstavuje splatené podiely,
vykonáva podpisovateľ tejto dohody, ktorý bol prijatý za člena v súlade s článkom 61 tejto dohody, v piatich (5) splátkach vo výške 20 % uvedenej sumy. Prvá splátka bude uhradená
každým členom do šesťdesiatich (60) dní odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody
alebo od uloženia listiny o ratifikácii, prijatí alebo schválení podľa článku 61, ak dátum uloženia listiny je neskorší ako dátum nadobudnutia platnosti. Zostávajúce
štyri (4) splátky sú splatné vždy jeden rok po splatnosti predchádzajúcej splátky
a budú uhradené po splnení zákonných požiadaviek zo strany každého člena.
2.
Úhradu päťdesiatich (50) percent každej splátky podľa odseku 1 tohto článku alebo
úhradu člena, ktorý bol prijatý za člena podľa odseku 2 článku 3 tejto dohody, je
možné vykonať formou vlastných zmeniek alebo iných obligácií vydaných týmto členom,
ktoré sú denominované v ECU, amerických dolároch alebo v japonských jenoch; tieto
zmenky a obligácie sa predložia na splatenie, ak banka potrebuje prostriedky na úhrady
v rámci jej činností. Tieto zmenky alebo obligácie sú neprevoditeľné, neúročené a
splatné banke na požiadanie v ich menovitej hodnote. Výzvy na úhradu týchto zmeniek
alebo obligácií musia byť vykonané v rozumne dlhom období tak, aby suma v ECU požadovaná
od člena zodpovedala v čase výzvy sume potrebnej na úhradu počtu splatených podielov,
ktoré príslušný člen, ktorý tieto zmenky alebo obligácie deponoval, upísal a ktorý
ich vlastní.
3.
Všetky platobné záväzky člena vyplývajúce z upísania podielov na pôvodnom základnom
kapitáli sa splatia v ECU, amerických dolároch alebo v japonských jenoch na základe
priemerného výmenného kurzu príslušnej meny voči ECU za obdobie od 30. septembra 1989
do 31. marca 1990 vrátane.
4.
Úhrada sumy, ktorá bola upísaná ako základný kapitál splatný na požiadanie, bude
podmienená výzvou podľa článkov 17 a 42 tejto dohody v prípade, ak banka potrebuje túto sumu na splnenie svojich záväzkov.
5.
V prípade výzvy podľa odseku 4 tohto článku sa úhrada vykoná v ECU, amerických dolároch
alebo v japonských jenoch. Tieto výzvy musia byť v jednotnej hodnote v ECU, ktorá
bude vypočítaná v momente výzvy, za každý podiel splatný na požiadanie.
6.
Banka určí miesto akejkoľvek úhrady podľa tohto článku najneskôr jeden mesiac od
ustanovujúceho zasadnutia Rady guvernérov za predpokladu, že predtým bola úhrada prvej
splátky podľa odseku 1 tohto článku vykonaná v Európskej investičnej banke, ktorá
je správcom banky.
7.
Pri iných upisovaniach než upisovaniach uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku
sa úhrady členov na základe upísania splatných podielov na schválenom základnom kapitáli
vykonajú v ECU, amerických dolároch alebo v japonských jenoch, a to v hotovosti alebo
formou vlastných zmeniek alebo iných obligácií.
8.
Na účely tohto článku zahŕňa úhrada alebo denominácia v ECU úhradu alebo denomináciu
v akejkoľvek voľne zameniteľnej mene, ktorá v deň úhrady alebo splatenia zodpovedá
hodnote príslušného záväzku v ECU.
Článok 7
Riadne kapitálové zdroje
V tejto dohode označuje pojem „riadne kapitálové zdroje“ banky nasledujúce:
(i)
schválený základný kapitál banky upísaný podľa článku 5 tejto dohody vrátane splatených podielov a podielov splatných na požiadanie;
(ii)
prostriedky, ktoré boli získané pôžičkami banky na základe oprávnenia ustanoveného
pododsekom (i) článku 20 tejto dohody a na ktoré sa vzťahuje ustanovenie odseku 4 článku 6 o výzve na úhradu;
(iii)
prostriedky získané splatením úverov alebo záruk a z výnosov z nakladania s kapitálovými
investíciami, na ktoré boli použité prostriedky uvedené v pododsekoch (i) a (ii) tohto
článku;
(iv)
príjmy odvodené z pôžičiek a kapitálových investícií, na ktoré boli použité prostriedky
ustanovené v pododsekoch (i) a (ii) tohto článku, ako aj príjmy odvodené zo záruk
a úpisom prijatých záväzkov, ktoré nie sú súčasťou osobitných činností banky;
a
(v)
všetky ostatné zdroje alebo príjmy, ktoré banka získa a ktoré nie sú súčasťou špeciálnych
fondov podľa článku 19 tejto dohody.
KAPITOLA III
ČINNOSTI
Článok 8
Príjemcovia a využívanie zdrojov
1.
Zdroje a nástroje banky sa využívajú výhradne na plnenie účelu uvedeného v článku 1 a úloh uvedených v článku 2 tejto dohody.
2.
Banka môže vykonávať svoje činnosti v krajinách strednej a východnej Európy, ktoré
stále prechádzajú na trhovo zamerané hospodárstvo a pokračujú v podpore súkromných
a podnikateľských činností a ktoré prostredníctvom konkrétnych krokov a iným spôsobom
uplatňujú zásady uvedené v článku 1 tejto dohody.
3.
V prípadoch, keď člen realizuje politiku, ktorá je nezlučiteľná s článkom 1 tejto dohody, alebo v prípade výnimočných okolností Rada riaditeľov zváži, či má byť prístup člena
k zdrojom banky pozastavený alebo iným spôsobom pozmenený, a môže Rade guvernérov
predložiť príslušné odporúčania. Rozhodnutia o týchto otázkach prijíma Rada guvernérov
väčšinou najmenej dvoch tretín guvernérov, ktorí zastupujú najmenej tri štvrtiny všetkých
hlasov členov.
4.
(i)
Každý potenciálny príjemca (krajina) môže požiadať banku o prístup k jej zdrojom
na obmedzené účely počas obdobia troch (3) rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tejto
dohody. Každá žiadosť sa ihneď po podaní prikladá k tejto dohode ako jej neoddeliteľná
súčasť.
(ii)
Počas tohto obdobia
a)
banka poskytne tejto krajine, ako aj podnikom na jej území na základe ich žiadosti
technickú pomoc a iné druhy podpory na účely financovania jej súkromného sektora,
uľahčenia prechodu štátnych podnikov na súkromné vlastníctvo a súkromné riadenie,
ale aj na účel podporenia podnikov, ktoré pracujú na konkurenčnom základe a ktoré
sa chcú podieľať na trhovom hospodárstve; pritom platí pomer uvedený v odseku 3 článku 11 tejto dohody;
b)
celková výška takto poskytnutej pomoci nesmie presiahnuť celkovú sumu, ktorú príslušná
krajina uhradila v hotovosti alebo formou vydaných vlastných zmeniek za svoje podiely.
(iii)
Na konci tohto obdobia bude rozhodnutie o tom, či bude tejto krajine poskytnutý prístup
k zdrojom nad rámec ustanovený v písmenách a) a b), prijaté Radou guvernérov väčšinou
najmenej troch štvrtín guvernérov, ktorí zastupujú najmenej osemdesiatpäť percent
(85 %) celkového počtu hlasov členov.
Článok 9
Riadne a osobitné činnosti
Činnosti banky pozostávajú z riadnych činností financovaných z riadnych kapitálových
zdrojov banky uvedených v článku 7 tejto dohody a z osobitných činností, ktoré sú financované zo zdrojov Špeciálneho fondu uvedeného
v článku 19 tejto dohody. Tieto dva druhy činností je možné kombinovať.
Článok 10
Oddelenie činností
1.
Riadne kapitálové zdroje a zdroje Špeciálneho fondu banky sa budú vždy a vo všetkých
ohľadoch udržiavať, využívať, viazať, investovať alebo inak zhodnocovať úplne oddelene.
Vo finančných výkazoch banky sa rezervy banky uvádzajú spolu s jej riadnymi činnosťami,
osobitné činnosti sa vykazujú oddelene.
2.
Riadne kapitálové zdroje banky nesmú byť za žiadnych okolností zaťažené stratami
alebo záväzkami, ktoré vyplývajú z osobitných činností alebo z iných činností, na
ktoré sa pôvodne použili alebo boli určené zdroje zo Špeciálneho fondu, ani nesmú
byť riadne kapitálové zdroje použité na krytie týchto strát a záväzkov.
3.
Výdavky, ktoré priamo súvisia s riadnymi činnosťami, sú uhrádzané z riadnych kapitálových
zdrojov banky. Výdavky, ktoré priamo súvisia s osobitnými činnosťami, sú uhrádzané
zo zdrojov Špeciálneho fondu. Všetky ostatné náklady podľa ustanovení odseku 1 článku 18 tejto dohody sú uhrádzané z prostriedkov, ktoré určí banka.
Článok 11
Spôsoby vykonávania činností
1.
S cieľom plniť svoj účel a svoje úlohy uvedené v článkoch 1 a 2 tejto dohody môže banka vykonávať svoje činnosti nasledujúcim spôsobom:
(i)
poskytovanie pôžičiek alebo spoločne s multilaterálnymi inštitúciami, obchodnými
bankami alebo inými investormi spolufinancovanie alebo podieľanie sa na pôžičkách,
ktoré sa udeľujú podnikom v súkromnom sektore alebo štátnym podnikom, ktoré pracujú
na konkurenčnom základe a ktorých cieľom je účasť na trhovo zameranom hospodárstve,
ako aj štátnym podnikom, ktorých prechod do súkromného vlastníctva a pod kontrolu
súkromných subjektov má byť uľahčený; tým by sa mala najmä uľahčiť alebo posilniť
účasť súkromného a/alebo zahraničného kapitálu v týchto podnikoch;
(ii)
a)
investovanie do základného imania v podnikoch v súkromnom sektore;
b)
investovanie do základného imania v štátnych podnikoch, ktoré pracujú na konkurenčnom
základe a ktorých cieľom je účasť na trhovo zameranom hospodárstve, ako aj na štátnych
podnikoch, ktorých prechod do súkromného vlastníctva a pod kontrolu súkromných subjektov
má byť uľahčený; tým by mala byť najmä uľahčená alebo posilnená účasť súkromného a/alebo
zahraničného kapitálu v týchto podnikoch;
a
c)
preberanie emisie cenných papierov súkromných podnikov, ako aj štátnych podnikov
uvedených v písmene (b) na účel uvedený v tomto písmene, ak nie sú vhodné iné formy
financovania;
(iii)
uľahčenie prístupu k domácim a zahraničným kapitálovým trhom pre súkromné podniky
alebo iné podniky uvedené v pododseku (i) tohto odseku na účel uvedený v tomto pododseku,
a to prostredníctvom poskytovania záruk, ak nie sú vhodné iné formy financovania,
a prostredníctvom finančného poradenstva a iných foriem podpory;
(iv)
použitie zdrojov zo Špeciálneho fondu v súlade s podmienkami ustanovenými na využívanie
týchto zdrojov;
a
(v)
poskytovanie pôžičiek alebo účasť na pôžičkách a poskytovanie technickej pomoci na
účel obnovy a rozvoja infraštruktúry nevyhnutnej pre rozvoj súkromného sektora a prechod
na trhovo zamerané hospodárstvo vrátane ekologických programov.
V zmysle tohto odseku sa štátny podnik považuje za podnik pracujúci na konkurenčnom
základe len vtedy, ak tento podnik pracuje autonómne a ak tento podnik pôsobí na konkurenčnom
trhu a podlieha konkurznému právu.
2.
(i)
Rada riaditeľov najmenej raz ročne preverí činnosti banky a stratégiu banky pri poskytovaní
pôžičiek v jednotlivých prijímajúcich krajinách s cieľom zabezpečiť dodržiavanie a
plnenie účelu a úloh banky uvedených v článkoch 1 a 2 tejto dohody. Rozhodnutia o týchto otázkach prijíma Rada guvernérov väčšinou najmenej dvoch tretín
guvernérov, ktorí zastupujú najmenej tri štvrtiny všetkých hlasov členov.
(ii)
V rámci tejto činnosti sa preveruje okrem iného pokrok jednotlivých krajín – príjemcov
pri decentralizácii, demonopolizácii a privatizácii, ako aj jednotlivé podiely banky
na pôžičkách poskytnutých súkromným podnikom, ako aj štátnym podnikom, ktoré prechádzajú
na trhovo zamerané hospodárstvo alebo sú v procese privatizácie, na účel podpory infraštruktúry
alebo poskytnutia technickej pomoci alebo na iný účel.
3.
(i)
Bez toho, aby boli dotknuté činnosti uvedené v tomto článku, najviac štyridsať percent
(40 %) celkovej výšky úverov, záruk a kapitálových vkladov poskytnutých bankou sa
poskytuje štátnemu sektoru. Toto percentuálne obmedzenie platí najprv na súhrnné obdobie
dvoch (2) rokov od začiatku činnosti banky, potom na každý nasledujúci finančný rok.
(ii)
Bez toho, aby boli dotknuté činnosti banky uvedené v tomto článku, sa v každej krajine
najviac štyridsať percent (40 %) celkovej výšky úverov, záruk a kapitálových vkladov
počas celkového obdobia piatich (5) rokov poskytuje štátnemu sektoru.
(iii)
Na účely tohto odseku
a)
štátny sektor predstavujú národné vlády a samospráva, ich úrady alebo nimi kontrolované
alebo v ich vlastníctve sa nachádzajúce podniky;
b)
pôžičky alebo záruky poskytnuté štátnym podnikom, ktoré realizujú prechod do súkromného
vlastníctva a pod kontrolu súkromných podnikov, alebo kapitálová účasť v týchto podnikoch
sa nepovažujú za pôžičky alebo záruky poskytnuté štátnemu sektoru;
c)
pôžičky poskytnuté finančnému sprostredkovateľovi, ktorý ich poskytuje súkromným
podnikom, sa nepovažujú za pôžičky poskytnuté štátnemu sektoru.
Článok 12
Obmedzenia pri výkone riadnych činností
1.
Celková výška nezaplatených pôžičiek, kapitálových vkladov a záruk poskytnutých bankou
v rámci riadnych činností nesmie byť zvýšená, ak by v dôsledku toho došlo k prekročeniu
celkovej výšky nedotknutého upísaného kapitálu a rezerv a prebytkov patriacich k riadnym
kapitálovým zdrojom.
2.
Výška akéhokoľvek kapitálového vkladu nesmie za bežných okolností prekročiť percentuálny
podiel na základnom kapitáli, ktorý Rada riaditeľov na základe všeobecného pravidla
určila za primeraný. Banka sa nebude v dôsledku tohto kapitálového vkladu usilovať
o získanie rozhodujúceho vplyvu na daný podnik, ani nebude preberať priamu zodpovednosť
za riadenie podniku, v ktorom má podiel, ibaže by došlo k skutočnému alebo hroziacemu
nesplneniu návratnosti kapitálu vyplývajúcej z kapitálovej účasti alebo v prípade
skutočnej alebo hroziacej platobnej neschopnosti podniku, na ktorom sa banka podieľa,
alebo v prípade iných okolností, ktoré podľa názoru banky môžu ohroziť kapitálovú
účasť; v tomto prípade môže banka prijať všetky opatrenia a uplatniť všetky práva,
ktoré považuje za nevyhnutné na ochranu svojich záujmov.
3.
Výška kapitálových vkladov banky nesmie prekročiť celkovú výšku nedotknutého upísaného
kapitálu, jeho prebytkov a všeobecných rezerv.
4.
Banka nesmie vydávať záruky na exportné úvery ani vykonávať poisťovacie činnosti.
Článok 13
Zásady platné pri vykonávaní činností banky
Banka vykonáva svoje činnosti v súlade s nasledujúcimi zásadami:
(i)
banka uplatňuje pri všetkých svojich činnostiach správne bankové zásady;
(ii)
činnosti banky sú zamerané na financovanie špecifických projektov, pričom môže ísť
o samostatné projekty alebo projekty, ktoré sa realizujú v rámci špecifických investičných
programov, ako aj na poskytovanie technickej pomoci s cieľom splniť účel a úlohy uvedené
v článkoch 1 a 2 tejto dohody;
(iii)
banka nefinancuje zámery na území člena, ak tento má voči tomu námietky;
(iv)
banka nedovolí, aby nepomerná veľká časť jej zdrojov bola využívaná v prospech ktoréhokoľvek
z členov;
(v)
banka dbá pri svojich kapitálových investíciách na primeranú obmenu;
(vi)
pôžičky, záruky alebo kapitálové vklady sa poskytujú až po podaní vhodného návrhu
zo strany žiadateľa a po tom, ako prezident banky predloží Rade riaditeľov písomnú
správu o návrhu spolu s odporúčaniami, ktorá bola vypracovaná na základe rozboru zo
strany banky;
(vii)
banka neposkytne financovanie ani iné nástroje, ak je žiadateľ schopný získať dostatočné
financovanie z iných zdrojov a za podmienok, ktoré banka považuje za primerané;
(viii)
pri poskytovaní financovania alebo záruk banka venuje zvýšenú pozornosť tomu, či
je možné od dlžníka a prípadného ručiteľa očakávať splnenie ich povinností vyplývajúcich
zo zmluvy o financovaní;
(ix)
v prípade priamej pôžičky poskytnutej bankou povolí táto dlžníkovi čerpanie prostriedkov
len vo výške skutočne vzniknutých nákladov;
(x)
banka sa bude usilovať o mobilizáciu svojich prostriedkov formou predaja kapitálových
vkladov súkromným investorom, kedykoľvek to bude za uspokojivých podmienok možné;
(xi)
pri kapitálových vkladoch do jednotlivých podnikov poskytuje banka svoje finančné
prostriedky za podmienok, ktoré považuje za primerané pri zohľadnení potrieb podniku,
podstúpených rizík a pri zohľadnení podmienok, ktoré súkromní investori bežne získavajú
pri podobných formách financovania;
(xii)
banka neobmedzuje obstarávanie tovarov a služieb z akejkoľvek krajiny pomocou prostriedkov
získaných z pôžičky, kapitálového vkladu alebo ostatných foriem financovania, ktoré
boli poskytnuté v rámci riadnych alebo osobitných činností banky; vo všetkých vhodných
prípadoch podmieňuje svoje pôžičky a ostatné činnosti vykonaním medzinárodných výberových
konaní;
a
(xiii)
banka vykoná všetky opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie, aby boli prostriedky z
pôžičiek, ktoré banka poskytla, na ktoré vydala záruky alebo na ktorých sa podieľa,
alebo kapitálových vkladov využívané len na účely, na ktoré boli poskytnuté, pri dôslednom
prihliadnutí na hospodárnosť a výkonnosť.
Článok 14
Podmienky na pôžičky a záruky
1.
Pri pôžičkách, ktoré poskytuje banka alebo na ktoré poskytuje banka záruku, alebo
na ktorých sa zúčastňuje, sú príslušné podmienky vrátane podmienok úhrady istiny,
úrokov a ostatných poplatkov a výdajov, ako aj príslušné termíny splatnosti a termíny
úhrad dohodnuté v zmluve. Pri stanovovaní týchto podmienok banka v plnom rozsahu zohľadňuje
svoju potrebu zabezpečiť svoje príjmy.
2.
Ak príjemca pôžičky alebo záruky na pôžičku nie je člen, ale štátny podnik, môže
banka, ak je to vhodné, pri zohľadnení rôznych postupov vhodných pre verejnoprávne
a štátne podniky, ktoré prechádzajú do súkromného vlastníctva, požadovať, aby člen
alebo členovia, na ktorých území má byť realizovaný príslušný projekt, alebo verejná
organizácia, alebo inštitúcia člena alebo členov (prijateľná pre banku) poskytli záruku
za splatenie istiny a úhradu úrokov a ostatných poplatkov a výdavkov súvisiacich s
pôžičkou podľa príslušných podmienok. Rada riaditeľov každý rok hodnotí prax banky
v tejto veci a pritom venuje zvýšenú pozornosť jej úverovej spôsobilosti.
3.
V zmluve o pôžičke alebo udelení záruky sa výslovne uvedie, v akej mene alebo v akých
menách sa uskutočnia platby banke alebo či sa uskutočnia v ECU.
Článok 15
Provízie a poplatky
1.
Banka účtuje okrem úrokov províziu za pôžičku, ktorá bola poskytnutá alebo na ktorej
sa banka v rámci svojej riadnej činnosti podieľa. Podmienky platné pre províziu stanovuje
Rada riaditeľov.
2.
Pri poskytovaní záruky na pôžičky v rámci riadnych činností banky alebo pri preberaní
emisie cenných papierov banka účtuje poplatky, ktoré predstavujú primeranú náhradu
za prevzaté riziká a ktorých výšku a termín úhrady stanovuje Rada riaditeľov.
3.
Rada riaditeľov môže stanoviť ostatné poplatky banky v rámci jej riadnych činností,
ako aj provízie, poplatky a ostatné sadzby v rámci jej osobitných činností.
Článok 16
Špeciálna rezerva
1.
Provízie a poplatky, ktoré banka prijme podľa článku 15 tejto dohody, tvoria špeciálnu rezervu, ktorá sa použije na krytie strát banky podľa článku 17 tejto dohody. Špeciálna rezerva sa uchováva v likvidnej forme, ktorú stanoví banka.
2.
Ak Rada riaditeľov zistí, že rozsah špeciálnej rezervy je dostatočný, môže rozhodnúť
o tom, že provízie alebo poplatky budú od tohto momentu patriť v plnom alebo čiastočnom
rozsahu k príjmom banky.
Článok 17
Spôsoby krytia strát banky
1.
Ak pri pôžičkách, ktoré banka poskytuje v rámci svojej riadnej činnosti alebo na
ktoré poskytuje záruku, prípadne na ktorých sa podieľa, dôjde k nedoplatkom alebo
ak nebude vykonaná úhrada, alebo ak pri prevzatí emisie alebo pri kapitálových vkladoch
vzniknú straty, vykoná banka opatrenia, ktoré považuje za primerané. Banka vytvára
primerané rezervy na možné straty.
2.
Na krytie strát, ktoré vzniknú počas riadnych činností banky, sa použijú:
(i)
v prvom rade rezervy uvedené v odseku 1 tohto článku;
(ii)
na druhom mieste čisté príjmy;
(iii)
na treťom mieste špeciálna rezerva uvedená v článku 16 tejto dohody;
(iv)
na štvrtom mieste všeobecné rezervy a prebytky;
(v)
na piatom mieste nedotknutý splatený kapitál;
a
(vi)
na poslednom mieste príslušná suma z nevyvolaného a na vyzvanie splatného upísaného
kapitálu, ktorá bude vyvolaná podľa ustanovení odsekov 4 a 5 článku 6 tejto dohody.
Článok 18
Špeciálne fondy
1.
Banka môže prevziať správu špeciálnych fondov, ktoré slúžia účelu banky a ktoré patria
do pôsobnosti banky. Všetky náklady spojené so správou špeciálneho fondu sa hradia
z daného špeciálneho fondu.
2.
Špeciálne fondy, ktoré banka prevzala, je možné využívať akýmkoľvek spôsobom a za
akýchkoľvek podmienok, ktoré sú zlučiteľné s účelom a úlohami banky, s ostatnými príslušnými
ustanoveniami tejto dohody, ako aj s dohodou alebo dohodami o týchto fondoch.
3.
Banka prijme ustanovenia a pravidlá nevyhnutné na zriadenie, správu a využívanie
akéhokoľvek špeciálneho fondu. Tieto pravidlá a ustanovenia musia byť zlučiteľné s
ustanoveniami tejto dohody okrem tých ustanovení a pravidiel, ktoré sa výslovne vzťahujú
len na riadne činnosti banky.
Článok 19
Zdroje špeciálnych fondov
Pojem „zdroje špeciálnych fondov“ označuje zdroje ktoréhokoľvek špeciálneho fondu,
medzi ktoré patria:
(i)
prostriedky, ktoré banka prijala na účel ich vloženia do špeciálneho fondu;
(ii)
prostriedky zo splácania pôžičiek alebo záruk, ako aj výnosy z kapitálových vkladov,
ktoré boli financované zo zdrojov špeciálneho fondu a ktoré podľa ustanovení a pravidiel
platných pre príslušný fond patria do tohto špeciálneho fondu;
a
(iii)
príjmy z investovania zdrojov špeciálnych fondov.
KAPITOLA IV
PÔŽIČKY A OSTATNÉ PRÁVOMOCI
Článok 20
Všeobecné právomoci
1.
Banka má okrem oprávnení opísaných v tejto dohode aj nasledujúce právomoci:
(i)
získavanie pôžičiek v členských krajinách alebo iných krajinách za predpokladu, že:
a)
banka pred predajom vlastných obligácií na území niektorej krajiny najprv získa súhlas
tejto krajiny;
a
b)
banka získa súhlas krajiny, ak majú byť obligácie banky denominované v mene tejto
členskej krajiny;
(ii)
investovanie alebo uloženie prostriedkov, ktoré nepotrebuje pre vlastné činnosti;
(iii)
kúpa a predaj cenných papierov, ktoré banka vydala, na ktoré poskytla záruku alebo
do ktorých investovala, na sekundárnom trhu;
(iv)
poskytovanie záruk na cenné papiere, do ktorých investovala, s cieľom uľahčiť predaj
týchto cenných papierov;
(v)
preberanie emisie cenných papierov, ktoré boli vydané na účel, ktorý je zlučiteľný
s účelom alebo úlohami banky, prípadne podieľanie sa na preberaní týchto emisií;
(vi)
poskytovanie technického poradenstva a pomoci, ktoré slúžia účelu banky a sú v súlade
s jej úlohami;
(vii)
vykonávanie takých ostatných právomocí a vydávanie takých pravidiel a ustanovení,
ktoré môžu byť nevyhnutné alebo vhodné na podporu účelu a úloh, ktoré sú v súlade
s ustanoveniami tejto dohody;
a
(viii)
uzatváranie dohôd o spolupráci s verejnými alebo so súkromnými organizáciami.
2.
Každý cenný papier, ktorý banka vydala alebo na ktorý poskytla záruku, musí na prednej
strane obsahovať viditeľné vyhlásenie, že cenný papier nepredstavuje záväzok vlády
alebo členskej krajiny, iba že by skutočne išlo o záväzok istej vlády alebo istého
člena; v tomto prípade by muselo mať vyhlásenie príslušné znenie.
KAPITOLA V
MENY
Článok 21
Určenie a používanie mien
1.
Ak bude na základe tejto dohody nevyhnutné určiť, či je istá mena na účely tejto
dohody plne zameniteľná, určí túto skutočnosť banka pri zohľadnení prednostnej nutnosti
zachovať vlastné finančné záujmy, po prípadnej konzultácii s Medzinárodným menovým
fondom.
2.
Členovia nemôžu voči banke uplatniť žiadne obmedzenia vzhľadom na prijímanie, držbu,
využívanie alebo prevod nasledujúcich prostriedkov:
(i)
meny alebo ECU, ktoré banka dostane podľa článku 6 tejto dohody ako splátky upísaného
základného kapitálu;
(ii)
meny, ktoré banka získa prostredníctvom prijatia pôžičiek;
(iii)
meny alebo ostatné zdroje, ktoré banka spravuje ako príspevky do špeciálnych fondov;
a
(iv)
meny, ktoré banka prijme ako splatenie istiny alebo úhradu úrokov, dividend alebo
ostatných poplatkov za pôžičky alebo kapitálové vklady, prípadne ako výnos z predaja
investícií, ktoré boli uskutočnené z prostriedkov uvedených v pododsekoch (i) až (iii)
tohto odseku, alebo ako úhradu provízií, poplatkov alebo ostatných sadzieb.
KAPITOLA VI
ORGANIZÁCIA A RIADENIE
Článok 22
Zloženie
Banka má Radu guvernérov, Radu riaditeľov, prezidenta, jedného viceprezidenta alebo
viacerých viceprezidentov, ako aj ostatných vedúcich pracovníkov a ostatných zamestnancov,
ktorí sú potrební na výkon činností banky.
Článok 23
Rada guvernérov: zloženie
1.
Každý člen je zastúpený v Rade guvernérov a vymenúva jedného guvernéra a jedného
zástupcu. Každý guvernér a zástupca vykonávajú svoje funkcie v prospech člena, ktorý
ich vymenoval. Zástupca smie hlasovať len v neprítomnosti svojho guvernéra. Na každom
z výročných zasadnutí Rada volí jedného z guvernérov za predsedu, ktorý bude vykonávať
túto funkciu až do zvolenia nasledujúceho predsedu.
2.
Guvernéri a ich zástupcovia pracujú bez toho, aby im banka vyplácala odmenu.
Článok 24
Rada guvernérov: právomoci
1.
Všetky právomoci banky vykonáva Rada guvernérov.
2.
Rada guvernérov môže previesť na Radu riaditeľov všetky alebo niektoré zo svojich
právomocí okrem nasledujúcich:
(i)
prijímanie nových členov a určovanie podmienok na ich prijatie;
(ii)
zvýšenie alebo zníženie schváleného základného kapitálu banky;
(iii)
zosadenie člena;
(iv)
rozhodovanie o odvolaniach proti výkladu alebo uplatňovaniu tejto dohody, ktoré podáva
Rada riaditeľov;
(v)
schvaľovanie uzatvorenia všeobecných dohôd o spolupráci s ostatnými medzinárodnými
organizáciami;
(vi)
voľba riaditeľov a prezidenta banky;
(vii)
určovanie odmien riaditeľov a ich zástupcov, ako aj mzdy a iných podmienok v pracovnej
zmluve prezidenta;
(viii)
schválenie všeobecnej súvahy a výkazu ziskov a strát banky na základe overenia správy
audítorom;
(ix)
rozhodovanie o rezervách a použití a rozdelení čistého zisku banky;
(x)
zmena tejto dohody;
(xi)
rozhodovanie o ukončení činnosti banky a rozdelení jej aktív;
a
(xii)
vykonávanie ostatných právomocí, ktoré sú v tejto dohode výslovne vyhradené Rade
guvernérov.
3.
Rada guvernérov si ponecháva plnú moc na výkon právomocí vo všetkých otázkach, ktoré
boli podľa odseku 2 tejto dohody alebo podľa iných ustanovení tejto dohody postúpené
alebo pridelené Rade riaditeľov.
Článok 25
Rada guvernérov: postupy
1.
Rada guvernérov usporadúva výročné zasadnutia; ďalšie zasadnutia môžu byť zvolané
samotnou Radou guvernérov alebo Radou riaditeľov. Rada riaditeľov zvolá zasadnutie
Rady guvernérov, ak o to požiada najmenej päť (5) členov banky alebo členovia, ktorí
majú najmenej jednu štvrtinu celkového počtu hlasov členov.
2.
Zasadnutie Rady guvernérov je uznášaniaschopné, ak sú na zasadnutí prítomné aspoň
dve tretiny guvernérov a ak táto väčšina zastupuje najmenej dve tretiny celkového
počtu hlasov členov.
3.
Rada guvernérov môže na základe prijatého ustanovenia definovať postup, na základe
ktorého môže Rada riaditeľov zorganizovať hlasovanie guvernérov o istej otázke bez
toho, aby bolo zvolané zasadnutie Rady guvernérov, ak to Rada riaditeľov považuje
za účelné.
4.
Rada guvernérov a Rada riaditeľov v rozsahu svojich právomocí môžu prijať pravidlá
a ustanovenia a zriadiť pomocné orgány, ak to bude nevyhnutné alebo vhodné pre výkon
činností banky.
Článok 26
Rada riaditeľov: zloženie
1.
Rada riaditeľov pozostáva z dvadsiatich troch (23) členov, ktorí nesmú byť členmi
Rady guvernérov; z toho:
(i)
je jedenásť (11) členov volených guvernérmi, ktorí zastupujú Belgicko, Dánsko, Spolkovú
republiku Nemecko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko,
Španielsko, Spojené kráľovstvo, Európske hospodárske spoločenstvo a Európsku investičnú
banku;
a
(ii)
je dvanásť (12) členov volených guvernérmi, ktorí zastupujú iných členov, z čoho
sú:
a)
štyria (4) členovia volení guvernérmi, ktorí zastupujú krajiny uvedené v prílohe A ako krajiny strednej a východnej Európy, pre ktoré môže banka poskytovať pomoc;
b)
štyria (4) členovia volení guvernérmi, ktorí zastupujú krajiny uvedené v prílohe A ako ostatné európske krajiny;
c)
štyria (4) členovia volení guvernérmi, ktorí zastupujú krajiny uvedené v prílohe A ako mimoeurópske krajiny.
Riaditelia, ako aj ich členovia, ktorých guvernéri ich zvolili, môžu takisto zastupovať
členov, ktorí im odovzdali svoje hlasy.
2.
Riaditelia musia byť kvalifikovaní odborníci v hospodárskych a finančných otázkach
a volia sa podľa prílohy B.
3.
Rada guvernérov môže pri súhlase najmenej dvoch tretín guvernérov, ktorí zastupujú
najmenej tri štvrtiny celkového počtu hlasov členov, zvýšiť alebo znížiť počet členov
Rady riaditeľov alebo pozmeniť jej zloženie s cieľom zohľadniť zmeny v počte členov
banky. Bez toho, aby bol dotknutý výkon týchto právomocí pri následných voľbách, riadi
sa počet členov a zloženie druhej Rady riaditeľov podľa odseku 1 tohto článku.
4.
Každý riaditeľ vymenuje svojho zástupcu, ktorý je splnomocnený konať počas jeho neprítomnosti.
Riaditelia a ich zástupcovia musia byť štátnymi príslušníkmi členských krajín. Člena
smie zastupovať len jeden riaditeľ. Zástupcovia sa môžu zúčastňovať na zasadnutiach
Rady, môžu však hlasovať len vtedy, ak konajú namiesto svojho riaditeľa.
5.
Funkčné obdobie riaditeľov trvá tri (3) roky; riaditelia môžu byť zvolení znova za
predpokladu, že prvá Rada riaditeľov bude zvolená Radou guvernérov na jej ustanovujúcom
zasadnutí a ostáva vo funkcii až do bezprostredne nasledujúceho výročného zasadnutia
Rady guvernérov alebo, ak o tom rozhodne Rada guvernérov na danom výročnom zasadnutí,
až do výročného zasadnutia v nasledujúcom roku. Riaditeľ vykonáva svoju funkciu, kým
sa nezvolí jeho zástupca a kým nezačne vykonávať svoju funkciu. Ak sa funkcia riaditeľa
uvoľní viac ako stoosemdesiat (180) dní pred ukončením funkčného obdobia, zvolia guvernéri,
ktorí zvolili predchádzajúceho riaditeľa, podľa prílohy B nástupcu na zvyšnú časť funkčného obdobia. Na zvolenie je potrebná väčšina hlasov
odovzdaná týmito guvernérmi. Ak sa funkcia riaditeľa uvoľní stoosemdesiat (180) dní
alebo menej pred ukončením funkčného obdobia, môžu guvernéri, ktorí zvolili predchádzajúceho
riaditeľa, zvoliť na zvyšnú časť funkčného obdobia nástupcu; na zvolenie je potrebná
väčšina hlasov odovzdaná týmito guvernérmi. Ak sa funkcia riaditeľa uvoľní, vykonáva
zástupca predchádzajúceho riaditeľa jeho právomoci okrem právomoci vymenovať svojho
zástupcu.
Článok 27
Rada riaditeľov: právomoci
Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Rady guvernérov podľa článku 24 tejto dohody, je Rada riaditeľov zodpovedná za riadenie všeobecných činností banky a na tento
účel vykonáva okrem právomocí, ktoré jej boli v tejto dohode výslovne pridelené, aj
právomoci, ktoré na ňu previedla Rada guvernérov, a to najmä tieto právomoci:
(i)
príprava práce Rady guvernérov;
(ii)
v súlade so všeobecnými pokynmi Rady guvernérov definovanie politík a rozhodovanie
o pôžičkách, zárukách, kapitálových vkladoch, výpožičkách banky, poskytovaní technickej
pomoci a o ostatných činnostiach banky;
(iii)
predloženie overenej ročnej závierky za každý finančný rok na schválenie Rade guvernérov,
a to na každom výročnom zasadnutí;
a
(iv)
schvaľovanie rozpočtu banky.
Článok 28
Rada riaditeľov: postupy
1.
Rada riaditeľov bežne vykonáva svoje činnosti v sídle banky a jej zasadnutia sa konajú
tak často, ako si to vyžadujú činnosti banky.
2.
Zasadnutie Rady riaditeľov je uznášaniaschopné, ak je na zasadnutí prítomná väčšina
riaditeľov a ak táto väčšina zastupuje najmenej dve tretiny celkového počtu hlasov
členov.
3.
Rada guvernérov prijme ustanovenia, na základe ktorých môže člen, ak žiaden z riaditeľov
nemá jeho štátnu príslušnosť, vyslať na zasadnutia Rady riaditeľov svojho zástupcu
bez hlasovacieho práva, ak sa rozhoduje o veci, ktorá sa priamo dotýka tohto člena.
Článok 29
Hlasovanie
1.
Hlasovacie právo každého člena je totožné s počtom podielov na základnom kapitáli
banky, ktorý člen upísal. V prípade, že člen neuhradí časť zo sumy, ktorá je splatná
na základe jeho záväzkov vyplývajúcich z upísania splatných podielov podľa článku 6 tejto dohody, nie je počas svojej platobnej neschopnosti oprávnený vykonávať percentuálny podiel
svojho hlasovacieho práva, ktorý zodpovedá percentuálnemu podielu splatných, ale neuhradených
podielov člena na časti základného kapitálu banky upísanej týmto členom.
2.
Pri hlasovaní v Rade guvernérov je každý guvernér oprávnený odovzdať hlasy člena,
ktorého zastupuje. Ak nie je v tejto dohode výslovne ustanovené inak, podliehajú rozhodnutia
o všetkých otázkach predložených Rade guvernérov väčšine hlasov členov, ktorí sa zúčastňujú
na hlasovaní.
3.
Pri hlasovaní v Rade riaditeľov je každý riaditeľ oprávnený odovzdať hlasy prislúchajúce
guvernérom, ktorí ho zvolili, ako aj hlasy prislúchajúce guvernérom, ktorí mu podľa
prílohy B časti D previedli svoje hlasy. Riaditeľ, ktorý zastupuje viac ako jedného člena, môže odovzdať
hlasy členov, ktorých zastupuje, osobitne. Ak nie je v tejto dohode výslovne ustanovené
inak a s výnimkou rozhodnutí o všeobecnej stratégii, ktoré sa prijímajú najmenej väčšinou
dvoch tretín z celkového počtu hlasov hlasujúcich členov, podliehajú rozhodnutia o
všetkých otázkach predložených Rade riaditeľov väčšine hlasov členov, ktorí sa zúčastnili
na hlasovaní.
Článok 30
Prezident
1.
Rada guvernérov volí väčšinou hlasov všetkých guvernérov, ktorí zastupujú najmenej
väčšinu celkového počtu hlasov členov, prezidenta banky. Prezident nesmie počas svojho
funkčného obdobia pôsobiť ako guvernér ani ako riaditeľ alebo zástupca guvernéra alebo
riaditeľa.
2.
Funkčné obdobie prezidenta trvá štyri (4) roky. Prezident môže byť zvolený znova.
Prezident však musí opustiť úrad, ak o tom rozhodne Rada guvernérov najmenej dvoma
tretinami guvernérov, ktorí zastupujú najmenej dve tretiny celkového počtu hlasov
členov. Ak sa funkcia prezidenta z akéhokoľvek dôvodu uvoľní, zvolí Rada guvernérov
podľa odseku 1 tohto článku na obdobie až do štyroch (4) rokov nástupcu.
3.
Prezident nemá hlasovacie právo s výnimkou prípadov, keď má pri rovnosti hlasov rozhodujúci
hlas. Môže sa zúčastňovať na zasadnutiach Rady guvernérov a predsedá zasadnutiam Rady
riaditeľov.
4.
Prezident je zákonným zástupcom banky.
5.
Prezident je nadriadený ostatným zamestnancom banky. Prezident je zodpovedný za organizáciu,
ako aj prijímanie a prepúšťanie vedúcich a ostatných zamestnancov v súlade s pravidlami,
ktoré prijala Rada riaditeľov. Pri prijímaní vedúcich a ostatných zamestnancov musí
prezident pri zohľadnení prednostného významu efektívnosti a odborných vedomostí dbať
na to, aby bol výber organizovaný na širokej zemepisnej báze spomedzi členských krajín
banky.
6.
Prezident realizuje podľa pokynov Rady riaditeľov bežné záležitosti banky.
Článok 31
Viceprezident(i)
1.
Rada riaditeľov vymenúva na základe odporúčania prezidenta jedného viceprezidenta
alebo viacerých viceprezidentov. Funkčné obdobie, právomoci a úlohy jednotlivých viceprezidentov
pri správe banky určí Rada riaditeľov. V prípade neprítomnosti alebo pracovnej neschopnosti
prezidenta vykonáva jeho právomoci a úlohy viceprezident.
2.
Viceprezident sa môže zúčastňovať na zasadnutiach Rady riaditeľov, nemá však hlasovacie
právo s výnimkou prípadov, keď koná za prezidenta a má rozhodujúci hlas.
Článok 32
Medzinárodný charakter banky
1.
Banka neprijme špeciálne fondy alebo iné pôžičky alebo pomoc, ktorá by mohla mať
vplyv na jej účel a úlohy alebo ich nejakým spôsobom odchýliť alebo pozmeniť.
2.
Banka, jej prezident, viceprezident(i), ako aj vedúci pracovníci a ostatní zamestnanci
zohľadňujú pri svojich rozhodnutiach len aspekty, ktoré sú rozhodujúce na účel, úlohy
a činnosti banky tak, ako sú stanovené v tejto dohode. Tieto aspekty budú posudzované
nezaujato s cieľom splniť účel a zabezpečovať úlohy banky.
3.
Prezident, viceprezident(i), vedúci pracovníci a ostatní zamestnanci banky sa pri
výkone svojho úradu zodpovedajú len banke a žiadnej inej organizácii. Každý člen banky
rešpektuje medzinárodný charakter tohto záväzku a zdrží sa akéhokoľvek úsilia ovplyvniť
tieto osoby pri výkone ich povinností.
Článok 33
Sídlo
1.
Hlavné sídlo banky je v Londýne.
2.
Banka môže zriaďovať zastúpenia alebo pobočky na území ktoréhokoľvek zo svojich členov.
Článok 34
Depozitári a komunikačné kanály
1.
Každý člen vymenuje svoju centrálnu banku alebo inú s bankou dohodnutú inštitúciu
za depozitára pre všetok majetok banky v jeho mene, ako aj pre ostatné aktíva banky.
2.
Každý člen vymenuje vhodný úradný orgán, s ktorým môže banka komunikovať o akýchkoľvek
záležitostiach, ktoré vzniknú v súvislosti s touto dohodou.
Článok 35
Zverejňovanie správ a poskytovanie informácií
1.
Banka uverejňuje výročnú správu, ktorá obsahuje overenú ročnú závierku, a členom
zasiela štvrťročne alebo v kratších intervaloch súhrnnú správu o svojej finančnej
situácii, ako aj výkaz ziskov a strát, v ktorom sú vykázané výsledky jej činností.
Finančné účty banky sú vedené v ECU.
2.
Banka ročne informuje o ekologických dopadoch jej činností a môže uverejňovať ďalšie
správy, ak to považuje za žiaduce s cieľom splniť jej účel.
3.
Kópie všetkých správ, výkazov a publikácií podľa tohto článku sa rozosielajú členom
banky.
Článok 36
Použitie a rozdeľovanie čistého príjmu
1.
Rada guvernérov najmenej raz za rok určí, aká časť čistých príjmov banky sa po vytvorení
rezerv a prípadnom vytvorení rezerv na straty podľa odseku 1 článku 17 zadrží ako
prebytok a aká časť, ak vôbec, sa rozdelí. Akékoľvek rozhodnutie o použití čistých
príjmov banky na iné účely podlieha väčšine najmenej dvoch tretín guvernérov, ktorí
zastupujú najmenej dve tretiny celkového počtu hlasov členov. Čisté príjmy sa neprideľujú
ani nerozdeľujú, kým všeobecný rezervný fond nedosiahne najmenej desať percent (10
%) schváleného základného kapitálu.
2.
Rozdeľovanie podľa odseku 1 sa vykonáva v pomere počtu splatených podielov jednotlivých
členov, pričom sa pri výpočte zohľadňujú len úhrady za tieto podiely v hotovosti a
vlastné zmenky, ktoré boli preplatené najneskôr na konci príslušného finančného roka.
3.
Platby jednotlivým členom sa vykonávajú spôsobom, ktorý stanoví Rada guvernérov.
Tieto platby a ich využívanie príjemcom nepodlieha žiadnym obmedzeniam zo strany členov.
KAPITOLA VII
VYSTÚPENIE A POZASTAVENIE ČLENSTVA, DOČASNÉ POZASTAVENIE A UKONČENIE ČINNOSTI
Článok 37
Právo členov na vystúpenie
1.
Člen môže z banky kedykoľvek vystúpiť, a to doručením písomného oznámenia o vystúpení
do hlavného sídla banky.
2.
Vystúpenie člena je účinné a jeho členstvo zaniká ku dňu, ktorý je uvedený v jeho
oznámení, nikdy však nie skôr než šesť (6) mesiacov po doručení oznámenia banke. Pred
definitívnym nadobudnutím účinnosti vystúpenia má však člen kedykoľvek možnosť vziať
oznámenie o vystúpení späť prostredníctvom písomného oznámenia doručeného banke.
Článok 38
Pozastavenie členstva
1.
Ak člen nesplní niektoré zo svojich povinností voči banke, môže banka na základe
rozhodnutia väčšiny najmenej dvoch tretín guvernérov, ktorí zastupujú najmenej dve
tretiny celkového počtu hlasov členov, pozastaviť členstvo tohto člena v banke. Členstvo
tohto člena zaniká automaticky jeden rok od jeho pozastavenia, ak nebude najmenej
rovnakou väčšinou rozhodnuté o tom, že bude členstvo tohto člena obnovené.
2.
Počas pozastavenia členstva nesmie člen vykonávať žiadne zo svojich práv uvedených
v tejto dohode s výnimkou práva na vystúpenie z banky, člen však musí splniť všetky
svoje povinnosti.
Článok 39
Vyrovnanie s bývalými členmi
1.
Člen ručí aj po zániku svojho členstva naďalej za svoje priame záväzky a potenciálne
záväzky voči banke, ak nebola splatená časť pôžičiek, záruk alebo kapitálových vkladov
poskytnutých pred zánikom členstva; členovi však nevznikajú záväzky z pôžičiek, záruk
alebo kapitálových vkladov poskytnutých bankou neskôr; zároveň sa člen nepodieľa na
príjmoch ani výdavkoch banky.
2.
V čase zániku členstva vykoná banka v rámci vyrovnania s bývalým členom a podľa ustanovení
tohto článku opatrenia na účel spätného odkúpenia podielov bývalého člena. Za odkupnú
cenu sa považuje účtovná hodnota vykazovaná v účtovníctve banky v deň zániku členstva,
najviac však pôvodná kúpna cena jednotlivých podielov.
3.
Úhrada za podiely, ktoré boli podľa tohto článku bankou spätne odkúpené, sa bude
riadiť nasledujúcimi podmienkami:
(i)
platby, ktoré majú byť uhradené bývalému členovi za jeho podiely, budú zadržané počas
obdobia, v ktorom má bývalý člen, jeho centrálna banka, prípadne niektorá z jeho inštitúcií
ako dlžník alebo ručiteľ záväzky voči banke, pričom tieto platby je možné v momente
splatnosti uvedených záväzkov použiť na úhradu týchto záväzkov. Za záväzky bývalého
člena vyplývajúce z upisovania podielov podľa odsekov 4, 5 a 7 článku 6 tejto dohody sa nezadrží žiadna platba. V každom prípade sa platby prislúchajúce bývalému členovi
za jeho podiely nevyplatia pred uplynutím šiestich (6) mesiacov od zániku jeho členstva;
(ii)
ak suma, ktorá je dlžná ako odkupná cena podľa odseku 2 tohto článku, presiahne celkové
záväzky za pôžičky, záruky a kapitálové vklady uvedené v pododseku (i) tohto odseku,
je možné vykonať oproti vráteniu príslušných podielov platby za podiely, kým bývalý
člen nedostane plnú odkupnú cenu;
(iii)
platby sa vykonávajú v tých plne zameniteľných menách alebo v ECU a za podmienok
a v termínoch, ktoré stanoví banka;
a
(iv)
ak banka utrpí straty v dôsledku poskytnutia záruk, účasti na pôžičkách alebo v dôsledku
pôžičiek, ktoré neboli v čase zániku členstva uhradené, alebo ak banka utrpí čistú
stratu z kapitálových vkladov, ktoré banka vlastní v tomto čase, a ak tieto straty
presahujú rezervy na straty existujúce v deň zániku členstva, je bývalý člen povinný
na základe požiadania splatiť tú sumu, o ktorú by bola znížená odkupná cena jeho podielov,
ak by boli pri stanovení odkupnej ceny tieto straty zohľadnené. Okrem toho je bývalý
člen pri akejkoľvej výzve na splatenie nesplatených upísaných podielov podľa odseku 4 článku 6 tejto dohody povinný uhradiť sumu vo výške, v ktorej by musel prispieť, ak by bolo zníženie kapitálu
a výzva realizovaná v momente stanovenia odkupnej ceny jeho podielov.
4.
Ak banka do šiestich (6) mesiacov od zániku členstva niektorého člena ukončí svoju
činnosť podľa článku 41 tejto dohody, riadia sa všetky práva bývalého člena podľa ustanovení článkov 41 až 43 tejto dohody.
Článok 40
Dočasné pozastavenie činností
V núdzových prípadoch môže Rada riaditeľov dočasne zastaviť činnosti banky týkajúce
sa nových pôžičiek, záruk, preberania emisií, technickej pomoci a kapitálových vkladov,
kým bude mať Rada guvernérov príležitosť na zváženie okolností a prijatie opatrení.
Článok 41
Ukončenie činností
Banka môže ukončiť svoje činnosti na základe súhlasu najmenej dvoch tretín guvernérov,
ktorí zastupujú najmenej tri štvrtiny celkového počtu hlasov členov. Pri ukončení
činnosti banka zastaví okamžite všetky svoje činnosti okrem činností, ktoré súvisia
s riadnou správou, so zabezpečením a s uchovaním jej majetkových hodnôt, ako aj so
splnením jej záväzkov.
Článok 42
Ručenie členov a vyrovnanie pohľadávok
1.
V prípade ukončenia činnosti banky ostáva zachované ručenie všetkých členov za nevyzvané
upísanie základného kapitálu banky, kým nebudú vyrovnané všetky pohľadávky veriteľov
vrátane potenciálnych pohľadávok.
2.
Veritelia, ktorých pohľadávky súvisia s riadnou činnosťou banky a ktorí majú priame
pohľadávky, budú uspokojení najprv z majetkových aktív banky, na druhom mieste z úhrad
banke za podiely, ktoré doteraz neboli splatené, a nakoniec z úhrad banke za vyvolateľný
základný kapitál. Pred vykonaním akejkoľvek úhrady veriteľom s priamymi pohľadávkami
vykoná Rada riaditeľov nevyhnutné opatrenia podľa svojho uváženia na zabezpečenie
pomerného rozdelenia úhrad medzi veriteľov s priamymi pohľadávkami a veriteľov s možnými
pohľadávkami.
Článok 43
Rozdelenie aktív
1.
Podľa tejto kapitoly sa rozdelenie aktív členom na základe nimi upísaných podielov
na základnom kapitáli banky vykoná až po tom, ako:
(i)
boli splnené alebo zabezpečené všetky záväzky voči veriteľom;
a
(ii)
Rada guvernérov na základe súhlasu najmenej dvoch tretín guvernérov, ktorí zastupujú
najmenej tri štvrtiny celkového počtu hlasov členov, rozhodla o tomto rozdelení.
2.
Akékoľvek rozdelenie aktív banky členom sa vykoná pomerne podľa príslušných podielov
na základnom kapitáli a v termínoch a za podmienok, ktoré banka považuje za spravodlivé
a primerané. Rozdeľované podiely aktív nemusia byť vzhľadom na ich druh jednotné.
Člen má pri rozdelení majetku nárok na svoj podiel až po splnení všetkých svojich
záväzkov voči banke.
3.
Člen, ktorý dostane na základe rozdelenia podľa tohto článku aktíva banky, má vzhľadom
na tieto aktíva rovnaké práva, aké mala banka pred ich rozdelením.
KAPITOLA VIII
PRÁVNE POSTAVENIE, IMUNITY, VÝSADY A VÝNIMKY
Článok 44
Účel kapitoly
S cieľom umožniť banke splnenie jej účelu a úloh, ktorými je poverená, poskytuje sa
banke na území každej členskej krajiny právne postavenie, imunity, výsady a výnimky
uvedené v tejto kapitole.
Článok 45
Právne postavenie banky
Banka má právnu subjektivitu a najmä neobmedzenú právnu spôsobilosť na:
(i)
uzatváranie zmlúv;
(ii)
nadobúdanie hnuteľného a nehnuteľného majetku a na disponovanie týmto majetkom;
a
(iii)
vystupovanie pred súdom.
Článok 46
Postavenie banky vo vzťahu k súdnemu konaniu
Žaloby na banku je možné podať len na príslušnom súde na území krajiny, v ktorej má
banka kanceláriu, v ktorej vymenovala zástupcu na preberanie súdnych dokumentov alebo
v ktorej vydala cenné papiere alebo poskytla záruku na cenné papiere. Žaloby nesmú
podávať členovia alebo osoby, ktoré zastupujú členov alebo odvodzujú svoje nároky
od členov. Majetok a aktíva banky majú – bez ohľadu na miesto, kde sa nachádzajú alebo
kto ich má v držbe – imunitu proti akejkoľvek forme zhabania, založenia alebo exekúcie,
ak nebol vyhlásený konečný rozsudok proti banke.
Článok 47
Imunita majetkových hodnôt proti zhabaniu
Majetok a aktíva – bez ohľadu na miesto, kde sa nachádzajú alebo kto ich má v držbe
– majú imunitu proti prehľadaniu, zabratiu, zhabaniu, vyvlastneniu alebo proti inej
forme odobratia alebo vyvlastnenia na základe správnych alebo zákonných opatrení.
Článok 48
Nedotknuteľnosť archívov
Archívy banky a vo všeobecnosti všetky písomné dokumenty, ktoré patria banke alebo
ktoré sa nachádzajú v jej držbe, sú nedotknuteľné.
Článok 49
Oslobodenie aktív od obmedzení
V rozsahu, v akom to bude nevyhnutné na splnenie účelu a úloh banky a na základe ustanovení
tejto dohody, sú majetok a všetky aktíva banky oslobodené od obmedzení, regulovania,
kontroly a moratórií akéhokoľvek druhu.
Článok 50
Výsada v úradnom styku
Každý člen sa bude v úradnom styku s bankou správať rovnakým spôsobom, akým sa správa
v úradnom styku s každým iným členom.
Článok 51
Imunita vedúcich pracovníkov a ostatných zamestnancov
Všetci guvernéri, riaditelia, zástupcovia, vedúci pracovníci a ostatní zamestnanci
banky, ako aj odborníci vykonávajúci poslanie v mene banky majú imunitu proti súdnemu
konaniu vzťahujúcemu sa na činnosť v rámci svojho úradného postavenia, ak banka ich
imunitu nezruší; oficiálne písomnosti a dokumenty týchto osôb sú nedotknuteľné. Táto
imunita však neplatí pre občianskoprávnu zodpovednosť za škody, ktoré vznikli v dôsledku
dopravnej nehody, ktorú spôsobil guvernér, riaditeľ, zástupca, vedúci alebo ostatní
zamestnanci alebo odborníci banky.
Článok 52
Výsady vedúcich pracovníkov a ostatných zamestnancov
1.
Všetci guvernéri, riaditelia, zástupcovia, vedúci pracovníci a ostatní zamestnanci
banky, ako aj odborníci pracujúci pre banku:
(i)
sú v prípade, že nie sú tuzemci, rovnako oslobodení od prisťahovaleckých obmedzení,
prihlasovacej povinnosti platnej pre cudzincov, od brannej povinností a od devízových
ustanovení, od ktorých sú oslobodení aj zástupcovia, úradníci a zamestnanci s porovnateľným
postavením, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iných členov;
a
(ii)
požívajú rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o možnosti cestovania, aké požívajú v
danej krajine aj zástupcovia, úradníci a zamestnanci s porovnateľným postavením, ktorí
sú štátnymi príslušníkmi iných členských krajín banky.
2.
Manželom/manželkám a závislým osobám riaditeľov, zástupcov riaditeľov, vedúcich pracovníkov
a ostatných zamestnancov, ako aj odborníkov banky, ktorí pôsobia v krajine, kde sa
nachádza hlavné sídlo banky, sa poskytne príležitosť na zamestnanie sa v tejto krajine.
Manželom/manželkám a závislým osobám riaditeľov, zástupcov riaditeľov, vedúcich pracovníkov
a ostatných zamestnancov, ako aj odborníkov banky, ktorí pôsobia v krajine, v ktorej
má sídlo zastúpenie alebo pobočka banky, sa, ak je to možné, podľa národného práva
tejto krajiny poskytne podobná príležitosť v tejto krajine. Banka s krajinou, v ktorej
sa nachádza jej hlavné sídlo, prípadne s inými dotknutými krajinami dojedná osobitné
dohody na účel uplatňovania ustanovení tohto odseku.
Článok 53
Výnimka zo zdaňovania
1.
Banka, jej aktíva, majetok a jej príjmy sú v rámci jej oficiálnych činností vyňaté
z pôsobnosti všetkých priamych daní.
2.
Ak banka realizuje nákupy v značnej hodnote alebo nakupuje služby v značnej hodnote,
ktoré sú nevyhnutné na realizáciu oficiálnych činností banky, a ak kúpna cena alebo
cena za služby zahŕňa dane alebo poplatky, vykoná člen, ktorý dane alebo poplatky
uvalil, vhodné opatrenia s cieľom oslobodiť ju od týchto daní alebo poplatkov alebo
zabezpečiť ich vrátenie, ak sú tieto dane a poplatky zistiteľné.
3.
Tovary, ktoré banka doviezla a ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie oficiálnych činností
banky, sú oslobodené od všetkých dovozných ciel a daní, ako aj od všetkých dovozných
zákazov a obmedzení. Podobne sú tovary, ktoré banka vyviezla a ktoré sú nevyhnutné
na vykonávanie oficiálnych činností banky, oslobodené od všetkých vývozných ciel a
daní, ako aj od všetkých vývozných zákazov a obmedzení.
4.
Tovary, ktoré sa nakúpili alebo doviezli a ktoré sú vyňaté zo zdaňovania podľa tohto
článku, možno predať, prenajať, zapožičať alebo previesť na iné osoby odplatne alebo
bezodplatne iba v súlade s podmienkami, ktoré stanovili členovia poskytujúci vyňatie
zo zdaňovania alebo vrátenie dane, inak to nie je možné.
5.
Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na dane alebo ostatné poplatky, ktoré predstavujú
len odplatu za služby verejného záujmu.
6.
Mzdy a funkčné pôžitky vyplácané bankou riaditeľom, zástupcom riaditeľov, vedúcim
pracovníkom a ostatným zamestnancom banky podliehajú vnútornej efektívnej dani v prospech
banky za podmienok a pri uplatnení pravidiel, ktoré stanoví Rada guvernérov do jedného
roka od vstupu tejto dohody do platnosti. Odo dňa uplatňovania tejto dane sú mzdy
a funkčné pôžitky oslobodené od národnej dane z príjmu. Členovia však môžu mzdy a
funkčné pôžitky oslobodené od dane zohľadniť pri stanovení dane, ktorá sa vyberá za
príjmy z iných zdrojov.
7.
Bez ohľadu na ustanovenia odseku 6 tohto článku môže člen spolu s listinou o ratifikácii,
prijatí alebo schválení odovzdať vyhlásenie o tom, že si pre seba, svoje územné celky
a lokálne inštitúcie vyhradzuje právo zdaňovať mzdy a funkčné pôžitky vyplácané bankou
štátnym príslušníkom tohto člena. Banka je oslobodená od povinnosti uhradiť, zadržať
alebo vyberať takéto dane. Banka nebude refundovať tieto dane.
8.
Ustanovenia odseku 6 tohto článku sa nevzťahujú na dôchodky a renty, ktoré vypláca
banka.
9.
Dlhopisy alebo cenné papiere, ktoré banka vydala, vrátane príslušných dividend alebo
úrokov, bez ohľadu na to, kto je držiteľom týchto cenných papierov, nepodliehajú žiadnemu
zdaňovaniu,
(i)
ktoré znevýhodňuje tieto dlhopisy alebo cenné papiere len z toho dôvodu, že ich vydala
banka;
alebo
(ii)
ktorého jediným právnym základom je miesto alebo mena, v ktorej je cenný papier vydaný,
splatný alebo v ktorej bol zaplatený, prípadne umiestnenie kancelárie alebo miesta
podnikania, ktoré spravuje banka.
10.
Dlhopisy alebo cenné papiere, za ktoré banka poskytla záruku, vrátane príslušných
dividend alebo úrokov, bez ohľadu na to, kto je držiteľom týchto cenných papierov,
nepodliehajú žiadnemu zdaňovaniu,
(i)
ktoré znevýhodňuje tieto dlhopisy alebo cenné papiere len z toho dôvodu, že na ne
bola poskytnutá záruka zo strany banky;
alebo
(ii)
ktorého jediným právnym základom je miesto, na ktorom sa nachádza kancelária banky
alebo miesto podnikania, ktoré spravuje banka.
Článok 54
Implementácia kapitoly
Každý člen prijme bezodkladne všetky opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na účel implementácie
ustanovení tejto kapitoly a bude banku podrobne informovať o vykonaných krokoch.
Článok 55
Zrušenie imunít, výsad a výnimiek
Imunity, výsady a výnimky uvedené v tejto kapitole sa poskytujú v záujme banky. Rada
riaditeľov môže v rozsahu a za podmienok, ktoré stanoví, zrušiť imunity, výsady a
výnimky poskytnuté na základe tejto kapitoly v prípadoch, v ktorých to podľa názoru
Rady čo najviac zodpovedá záujmom banky. Prezident má právo a povinnosť zrušiť každú
imunitu, výsadu a výnimku vedúcemu pracovníkovi alebo inému zamestnancovi, alebo odborníkovi
banky, s výnimkou prezidenta a viceprezidenta, ak podľa jeho názoru by imunity, výsady
alebo výnimky bránili vo vykonaní spravodlivosti a v prípade, že také zrušenie je
možné bez poškodenia záujmov banky. Za podobných okolností a za rovnakých podmienok
má Rada riaditeľov právo a povinnosť zrušiť každú imunitu, výsadu alebo výnimku prezidenta
a každého viceprezidenta.
KAPITOLA IX
ZMENY, VÝKLAD, ROZHODCOVSKÉ KONANIE
Článok 56
Zmeny
1.
Všetky návrhy na zmenu tejto dohody – či už pochádzajú od člena, guvernéra alebo
Rady riaditeľov – sa oznamujú predsedovi Rady guvernérov, ktorý ich predloží Rade.
Ak navrhovanú zmenu schválila Rada guvernérov, banka sa pomocou akéhokoľvek rýchleho
oznamovacieho prostriedku spýta všetkých členov, či prijímajú navrhovanú zmenu. Ak
navrhovanú zmenu prijmú najmenej tri štvrtiny členov (z toho najmenej dve krajiny
zo strednej a východnej Európy uvedené v prílohe A), ktorí majú najmenej štyri pätiny celkového počtu hlasov členov, potvrdí to banka
prostredníctvom formálneho oznámenia adresovaného všetkým členom.
2.
Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku sa
(i)
súhlas všetkých členov vyžaduje v prípade zmeny, ktorá sa dotýka nasledujúcich otázok:
a)
práva na vystúpenie z banky;
b)
práva vzťahujúceho sa na kúpu základného kapitálu podľa odseku 3 článku 5 tejto dohody;
c)
obmedzenia ručenia podľa odseku 7 článku 5 tejto dohody;
a
d)
účelu a úloh banky uvedených v článkoch 1 a 2 tejto dohody;
(ii)
súhlas najmenej troch štvrtín členov, ktorí majú najmenej osemdesiatpäť percent (85
%) celkového počtu hlasov členov, vyžaduje na zmenu odseku 4 článku 8 tejto dohody.
Ak sú splnené požiadavky na prijatie navrhovanej zmeny, banka to oznámi prostredníctvom
formálneho oznámenia adresovaného všetkým členom.
3.
Zmeny nadobúdajú pre všetkých členov platnosť tri (3) mesiace po dátume formálneho
oznámenia podľa odsekov 1 a 2 tohto článku, ak Rada guvernérov nestanoví inú lehotu.
Článok 57
Výklad a uplatňovanie
1.
Všetky otázky súvisiace s výkladom alebo uplatňovaním ustanovení tejto dohody, ktoré
vzniknú medzi členom a bankou alebo medzi členmi banky, budú predložené na rozhodnutie
Rade riaditeľov. Ak nemá žiaden z riaditeľov štátnu príslušnosť člena, ktorého sa
príslušná otázka osobitne dotýka, má tento člen počas prerokovania tejto otázky právo
na priame zastúpenie na zasadnutí Rady riaditeľov. Zástupca tohto člena však nemá
hlasovacie právo. Právo na zastupovanie upravuje Rada guvernérov.
2.
Ak Rada riaditeľov prijala rozhodnutie podľa odseku 1 tohto článku, môže ktorýkoľvek
z členov požiadať, aby bola táto otázka predložená aj Rade guvernérov, ktorej rozhodnutie
bude definitívne. Do prijatia rozhodnutia Radou guvernérov môže banka, ak to považuje
za nevyhnutné, konať na základe rozhodnutia Rady riaditeľov.
Článok 58
Rozhodcovské konanie
Ak vzniknú medzi bankou a členom, ktorý prestal byť členom, alebo medzi bankou a niektorým
z členov po prijatí rozhodnutia o ukončení činnosti banky názorové rozdiely, budú
tieto predložené na rozhodcovské konanie tribunálu pozostávajúcemu z troch (3) rozhodcov,
z ktorých jedného vymenuje banka, ďalšieho dotknutý člen, prípadne bývalý člen a tretieho,
ak sa strany nedohodnú inak, vymenuje prezident Medzinárodného súdneho dvora alebo
iný orgán uvedený v pravidlách prijatých Radou guvernérov. Na rozhodnutie, ktoré je
konečné a pre strany záväzné, postačuje väčšina hlasov rozhodcov. Tretí rozhodca má
plnú moc riešiť všetky procesné otázky, na ktorých sa strany nedokázali dohodnúť.
Článok 59
Domnelé udelenie súhlasu
Ak je pred úkonom banky nevyhnutný súhlas alebo schválenie zo strany člena, považuje
sa – okrem prípadov uvedených v článku 56 tejto dohody – súhlas alebo schválenie za
udelené, ak člen nepodá námietku v priebehu primeranej lehoty, ktorú určí banka, pri
oznámení plánovaného úkonu členovi.
KAPITOLA X
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 60
Podpísanie a uloženie
1.
Táto dohoda, ktorej depozitárom je vláda Francúzskej republiky (ďalej len „depozitár“),
je predpokladaným členom uvedeným v prílohe A k dispozícii do 31. decembra 1990 na účel jej podpísania.
2.
Depozitár poskytne všetkým podpisovateľom overené kópie tejto dohody.
Článok 61
Ratifikácia, prijatie alebo schválenie
1.
Táto dohoda podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu zo strany podpisovateľov.
Listiny o ratifikácii, prijatí alebo schválení sa okrem odseku 2 tohto článku uložia
do 31. marca 1991 u depozitára. Depozitár oznámi ostatným podpisovateľom každé uloženie
a jeho dátum.
2.
Každý podpisovateľ sa môže stať stranou tejto dohody, ak do uplynutia jedného roka
od vstupu tejto dohody do platnosti alebo, ak je to nevyhnutné, do neskoršieho termínu,
na ktorom sa dohodla väčšina guvernérov, ktorí zastupujú väčšinu celkového počtu hlasov
členov, uloží u depozitára listinu o ratifikácii, prijatí alebo schválení.
3.
Podpisovateľ, ktorého listina o ratifikácii uvedená v odseku 1 tohto článku bude
uložená pred dňom nadobudnutia platnosti tejto dohody, stane sa v ten deň členom banky.
Všetci ostatní podpisovatelia, ktorí splnia ustanovenia predchádzajúceho odseku, stanú
sa členmi banky v deň, keď bude uložená ich listina o ratifikácii, prijatí alebo schválení
u depozitára.
Článok 62
Nadobudnutie účinnosti
1.
Táto dohoda nadobúda účinnosť v deň, keď podpisovatelia, ktorých primárne upísané
podiely predstavujú najmenej dve tretiny celkových upísaných podielov podľa prílohy A, z toho najmenej dve sú krajiny z východnej a strednej Európy uvedené v prílohe A, uložia u depozitára svoje listiny o ratifikácii, prijatí alebo schválení.
2.
Ak táto dohoda nenadobudne platnosť do 31. marca 1991, môže depozitár zvolať konferenciu
dotknutých predpokladaných členov, na ktorej sa dohodne ďalší postup a stanoví nová
lehota na uloženie listín o ratifikácii, prijatí alebo schválení.
Článok 63
Ustanovujúce zasadnutie a začiatok činností
1.
2.
Na prvom zasadnutí Rada guvernérov
(i)
zvolí prezidenta
(ii)
zvolí riaditeľov banky v súlade s ustanoveniami článku 26 tejto dohody;
(iii)
vykoná opatrenia na stanovenie termínu, kedy banka začne svoju činnosť;
a
(iv)
vykoná ďalšie opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné na účel prípravy na začiatku
činností banky.
3.
Banka oznámi svojim členom dátum, kedy začne svoju činnosť.
Dohoda uzatvorená v Paríži 29. mája 1990 v jednom origináli, ktorého znenie v angličtine,
francúzštine, nemčine a ruštine je rovnako platné; originál je uložený v archíve depozitára,
ktorý ostatným predpokladaným členom uvedeným v prílohe A doručí overené kópie.
PRÍLOHA A
PRIMÁRNE UPÍSANIE SCHVÁLENÉHO ZÁKLADNÉHO KAPITÁLU PREDPOKLADANÝMI ČLENMI, KTORÍ MÔŽU
BYŤ PRIJATÍ ZA ČLENOV PODĽA ČLÁNKU 61
(v miliónoch ECU)
(v miliónoch ECU)
| Počet podielov | Upísaný kapitál | ||
| A. | EURÓPSKE SPOLOČENSTVÁ | ||
| a) | Belgicko | 22 800 | 228,00 |
| Dánsko | 12 000 | 120,00 | |
| Francúzsko | 85 175 | 851,75 | |
| Spolková republika Nemecko | 85 175 | 851,75 | |
| Grécko | 6 500 | 65,00 | |
| Írsko | 3 000 | 30,00 | |
| Taliansko | 85 175 | 851,75 | |
| Luxembursko | 2 000 | 20,00 | |
| Holandsko | 24 800 | 248,00 | |
| Portugalsko | 4 200 | 42,00 | |
| Španielsko | 34 000 | 340,00 | |
| Spojené kráľovstvo | 85 175 | 851,75 | |
| b) | Európske hospodárske spoločenstvo | 30 000 | 300,00 |
| Európska investičná banka | 30 000 | 300,00 | |
| B. | OSTATNÉ EURÓPSKE KRAJINY | ||
| Rakúsko | 22 800 | 228,00 | |
| Cyprus | 1 000 | 10,00 | |
| Fínsko | 12 500 | 125,00 | |
| Island | 1 000 | 10,00 | |
| Izrael | 6 500 | 65,00 | |
| Lichtenštajnsko | 200 | 2,00 | |
| Malta | 100 | 1,00 | |
| Nórsko | 12 500 | 125,00 | |
| Švédsko | 22 800 | 228,00 | |
| Švajčiarsko | 22 800 | 228,00 | |
| Turecko | 11 500 | 115,00 | |
| C. | KRAJINY - PRÍJEMCOVIA | ||
| Bulharsko | 7 900 | 79,00 | |
| Československo | 12 800 | 128,00 | |
| Nemecká demokratická republika | 15 500 | 155,00 | |
| Maďarsko | 7 900 | 79,00 | |
| Poľsko | 12 800 | 128,00 | |
| Rumunsko | 4 800 | 48,00 | |
| ZSSR | 60 000 | 600,00 | |
| Juhoslávia | 12 800 | 128,00 | |
| D. | MIMOEURÓPSKE KRAJINY | ||
| Austrália | 10 000 | 100,00 | |
| Kanada | 34 000 | 340,00 | |
| Egypt | 1 000 | 10,00 | |
| Japonsko | 85 175 | 851,75 | |
| Kórejská republika | 6 500 | 65,00 | |
| Mexiko | 3 000 | 30,00 | |
| Maroko | 1 000 | 10,00 | |
| Nový Zéland | 1 000 | 10,00 | |
| Spojené štáty americké | 100 000 | 1,000,00 | |
| E. | NEPRIDELENÉ PODIELY | ||
| Nepridelené podiely | 125 | 1,25 | |
| SPOLU | 1 000 000 | 10 000,00 |
(1)
Predpokladaní členovia sú uvedení v týchto kategóriách len na účely tejto dohody.
Na krajiny – príjemcov sa inde v tejto dohode odkazuje ako na krajiny strednej a východnej
Európy.
PRÍLOHA B
ČASŤ A
VOĽBA RIADITEĽOV GUVERNÉRMI, KTORÍ ZASTUPUJÚ BELGICKO, DÁNSKO, FRANCÚZSKO, SPOLKOVÚ
REPUBLIKU NEMECKO, GRÉCKO, ÍRSKO, TALIANSKO, LUXEMBURSKO, HOLANDSKO, PORTUGALSKO,
ŠPANIELSKO, SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO, EURÓPSKE HOSPODÁRSKE SPOLOČENSTVO A EURÓPSKU INVESTIČNÚ
BANKU
(ĎALEJ LEN „GUVERNÉRI Z ČASTI A“)
(ĎALEJ LEN „GUVERNÉRI Z ČASTI A“)
1.
Ustanovenia uvedené v tejto časti sa vzťahujú výhradne na túto časť.
2.
Kandidátov na funkciu riaditeľa navrhujú guvernéri z časti A, pričom každý guvernér
môže navrhnúť len jednu osobu. Na voľbe riaditeľov sa zúčastňujú guvernéri z časti
A.
3.
Každý guvernér oprávnený hlasovať odovzdáva pre jednu osobu všetky hlasy, na ktoré
má člen, ktorý ho vymenoval, nárok podľa odsekov 1 a 2 článku 29 tejto dohody.
4.
Okrem odseku 10 tejto časti sa jedenásť osôb, ktoré získali najvyšší počet hlasov,
stanú riaditeľmi; za riaditeľa však nemôže byť vymenovaná osoba, ktorá získala menej
než 4,5 % celkového počtu hlasov, ktoré môžu byť podľa časti A odovzdané (oprávnené
hlasy).
5.
Okrem odseku 10 tejto časti sa v prípade, že v prvom kole volieb nebolo zvolených
jedenásť osôb, uskutoční druhé kolo volieb, v ktorom nemôže byť zvolená osoba, ktorá
v prvom kole získala najnižší počet hlasov, iba ak by sa na voľbe nezúčastňovalo viac
ako 11 kandidátov; v tomto druhom kole volieb hlasujú
a)
guvernéri, ktorí v prvom kole volieb hlasovali za osobu, ktorá nebola zvolená;
a
b)
guvernéri, ktorých hlasy odovzdané pre zvolenú osobu sa podľa odsekov 6 a 7 tejto
časti považujú za hlasy, ktoré zvýšili počet hlasov odovzdaných pre túto osobu nad
hranicu 5,5 % oprávnených hlasov.
6.
Pri hodnotení, či sa majú hlasy, ktoré guvernér odovzdal, považovať za hlasy, ktoré
zvýšili celkový počet hlasov odovzdaných pre niektorú z osôb na viac ako 5,5 % oprávnených
hlasov, predpokladá sa, že týchto 5,5 % obsahuje v prvom rade hlasy guvernéra, ktorý
odovzdal najvyšší počet hlasov pre danú osobu, potom hlasy guvernéra, ktorý odovzdal
druhý najvyšší počet hlasov a tak ďalej, kým sa nedosiahne 5,5 %.
7.
Guvernér, ktorého hlasy musia byť sčasti započítané, aby bol zvýšený celkový počet
hlasov pre osobu nad 4, 5 %, považuje sa za hlasujúceho, ktorý odovzdal všetky svoje
hlasy pre danú osobu, aj keď celkový počet hlasov pre danú osobu takto presiahne 5,5
%; tento guvernér nie je oprávnený hlasovať v ďalšom kole volieb.
8.
Ak po druhom kole volieb nebude zvolených jedenásť osôb, uskutočnia sa okrem odseku
10 podľa zásad a postupov uvedených v tejto časti ďalšie kolá volieb, kým nebude zvolených
jedenásť osôb; ak sa v niektorom z kôl volieb zvolí 10 osôb, bude jedenásta bez ohľadu
na odsek 4 tejto časti zvolená jednoduchou väčšinou zostávajúcich hlasov.
9.
V prípade zvýšenia alebo zníženia počtu riaditeľov, ktorí majú byť volení guvernérmi
z časti A, Rada guvernérov primerane upraví minimálne a maximálne percentuálne sadzby
uvedené v odsekoch 4, 5, 6 a 7 tejto časti.
10.
Ak podpisovateľ alebo skupina podpisovateľov, ktorých podiel na celkovom upísanom
kapitále podľa prílohy A je vyšší než 2,4 %, neodovzdala listinu o ratifikácii, odsúhlasení alebo prijatí,
nebude za tohto podpisovateľa alebo skupinu podpisovateľov zvolený riaditeľ. Guvernér
alebo guvernéri, ktorí zastupujú tohto podpisovateľa alebo skupinu podpisovateľov,
zvolia riaditeľa za každého podpisovateľa, prípadne každú skupinu podpisovateľov hneď
potom, ako sa podpisovateľ alebo skupina podpisovateľov stanú členmi. Taký riaditeľ
sa pokladá za zvoleného podľa odseku 3 článku 26 tejto dohody Radou guvernérov na ustanovujúcom zasadnutí, ak bol zvolený počas funkčného obdobia
prvej Rady riaditeľov.
ČASŤ B
VOĽBA RIADITEĽOV GUVERNÉRMI, KTORÍ ZASTUPUJÚ INÉ KRAJINY
Časť B (i)
Voľba riaditeľov guvernérmi, ktorí zastupujú krajiny uvedené v prílohe A ako krajiny strednej a východnej Európy (krajiny – príjemcovia)
[ďalej ako „guvernéri z časti B (i)“]
[ďalej ako „guvernéri z časti B (i)“]
1.
Ustanovenia uvedené v tejto časti sa vzťahujú výhradne na túto časť.
2.
Kandidátov na funkciu riaditeľa navrhujú guvernéri z časti B (i), pričom každý guvernér
môže navrhnúť len jednu osobu. Na voľbe riaditeľov sa zúčastňujú guvernéri z časti
B (i).
3.
Každý guvernér oprávnený hlasovať odovzdáva pre jednu osobu všetky hlasy, na ktoré
má člen, ktorý ho vymenoval, nárok podľa odsekov 1 a 2 článku 29 tejto dohody.
4.
Okrem odseku 10 tejto časti sa štyri osoby, ktoré získali najvyšší počet hlasov,
stanú riaditeľmi; za riaditeľa však nemôže byť vymenovaná osoba, ktorá získala menej
než 12 % celkového počtu hlasov, ktoré môžu byť podľa časti B (i) odovzdané (oprávnené
hlasy).
5.
Okrem odseku 10 tejto časti sa v prípade, že v prvom kole volieb neboli zvolené štyri
osoby, uskutoční druhé kolo volieb, v ktorom nemôže byť zvolená osoba, ktorá v prvom
kole získala najnižší počet hlasov, iba ak by sa na voľbe nezúčastňovali viac ako
štyria kandidáti; v tomto druhom kole volieb hlasujú
a)
guvernéri, ktorí v prvom kole volieb hlasovali za osobu, ktorá nebola zvolená;
a
b)
guvernéri, ktorých hlasy odovzdané pre zvolenú osobu sa podľa odsekov 6 a 7 tejto
časti považujú za hlasy, ktoré zvýšili počet hlasov odovzdaných pre túto osobu nad
hranicu 13 % oprávnených hlasov.
6.
Pri hodnotení, či sa majú hlasy, ktoré guvernér odovzdal, považovať za hlasy, ktoré
zvýšili celkový počet hlasov odovzdaných pre niektorú z osôb na viac ako 13 % oprávnených
hlasov, predpokladá sa, že týchto 13 % obsahuje v prvom rade hlasy guvernéra, ktorý
odovzdal najvyšší počet hlasov pre danú osobu, potom hlasy guvernéra, ktorý odovzdal
druhý najvyšší počet hlasov a tak ďalej, kým sa nedosiahne 13 %.
7.
Guvernér, ktorého hlasy musia byť sčasti započítané, aby bol zvýšený celkový počet
hlasov pre osobu nad 12 %, považuje sa za hlasujúceho, ktorý odovzdal všetky svoje
hlasy pre danú osobu, aj keď celkový počet hlasov pre danú osobu takto presiahne 13
%; tento guvernér nie je oprávnený hlasovať v ďalšom kole volieb.
8.
Ak po druhom kole volieb nebudú zvolené štyri osoby, uskutočnia sa okrem odseku 10
podľa zásad a postupov uvedených v tejto časti ďalšie kolá volieb, kým nebudú zvolené
štyri osoby; ak sa v niektorom z kôl volieb zvolia tri osoby, bude štvrtá bez ohľadu
na odsek 4 tejto časti zvolená jednoduchou väčšinou zostávajúcich hlasov.
9.
V prípade zvýšenia alebo zníženia počtu riaditeľov, ktorí majú byť volení guvernérmi
z časti B (i), Rada guvernérov primerane upraví minimálne a maximálne percentuálne
sadzby uvedené v odsekoch 4, 5, 6 a 7 tejto časti.
10.
Ak podpisovateľ alebo skupina podpisovateľov, ktorých podiel na celkovom upísanom
kapitále podľa prílohy A je vyšší než 2,8 %, neodovzdala listinu o ratifikácii, odsúhlasení alebo prijatí,
nebude za tohto podpisovateľa alebo skupinu podpisovateľov zvolený riaditeľ. Guvernér
alebo guvernéri, ktorí zastupujú tohto podpisovateľa alebo skupinu podpisovateľov,
zvolia riaditeľa za každého podpisovateľa, prípadne každú skupinu podpisovateľov hneď
potom, ako sa podpisovateľ alebo skupina podpisovateľov stanú členmi. Taký riaditeľ
sa pokladá za zvoleného podľa odseku 3 článku 26 tejto dohody Radou guvernérov na ustanovujúcom zasadnutí, ak bol zvolený počas funkčného obdobia
prvej Rady riaditeľov.
Časť B (ii)
Voľba riaditeľov guvernérmi, ktorí zastupujú krajiny uvedené v prílohe A ako ostatné európske krajiny
[ďalej ako „guvernéri z časti B (ii)“]
[ďalej ako „guvernéri z časti B (ii)“]
1.
Uvedené ustanovenia v tejto časti sa vzťahujú výhradne na túto časť.
2.
Kandidátov na funkciu riaditeľa navrhujú guvernéri z časti B (ii), pričom každý guvernér
môže navrhnúť len jednu osobu. Na voľbe riaditeľov sa zúčastňujú guvernéri z časti
B (ii).
3.
Každý guvernér oprávnený hlasovať odovzdáva pre jednu osobu všetky hlasy, na ktoré
má člen, ktorý ho vymenoval, nárok podľa odsekov 1 a 2 článku 29 tejto dohody.
4.
Okrem odseku 10 tejto časti sa štyri osoby, ktoré získali najvyšší počet hlasov,
stanú riaditeľmi; za riaditeľa však nemôže byť vymenovaná osoba, ktorá získala menej
než 20,5 % celkového počtu hlasov, ktoré môžu byť podľa časti B (ii) odovzdané (oprávnené
hlasy).
5.
Okrem odseku 10 tejto časti sa v prípade, že v prvom kole volieb neboli zvolené štyri
osoby, uskutoční druhé kolo volieb, v ktorom nemôže byť zvolená osoba, ktorá v prvom
kole získala najnižší počet hlasov, iba ak by sa na voľbe nezúčastňovali viac ako
štyria kandidáti; v tomto druhom kole volieb hlasujú
a)
guvernéri, ktorí v prvom kole volieb hlasovali za osobu, ktorá nebola zvolená;
a
b)
guvernéri, ktorých hlasy odovzdané pre zvolenú osobu sa podľa odsekov 6 a 7 tejto
časti považujú za hlasy, ktoré zvýšili počet hlasov odovzdaných pre túto osobu nad
hranicu 21,5 % oprávnených hlasov.
6.
Pri hodnotení, či sa majú hlasy, ktoré guvernér odovzdal, považovať za hlasy, ktoré
zvýšili celkový počet hlasov odovzdaných pre niektorú z osôb na viac ako 21,5 % oprávnených
hlasov, predpokladá sa, že týchto 21,5 % obsahuje v prvom rade hlasy guvernéra, ktorý
odovzdal najvyšší počet hlasov pre danú osobu, potom hlasy guvernéra, ktorý odovzdal
druhý najvyšší počet hlasov a tak ďalej, kým sa nedosiahne 21,5 %.
7.
Guvernér, ktorého hlasy musia byť sčasti započítané, aby bol zvýšený celkový počet
hlasov pre osobu nad 20,5 %, považuje sa za hlasujúceho, ktorý odovzdal všetky svoje
hlasy pre danú osobu, aj keď celkový počet hlasov pre danú osobu takto presiahne 21,5
%; tento guvernér nie je oprávnený hlasovať v ďalšom kole volieb.
8.
Ak po druhom kole volieb nebudú zvolené štyri osoby, uskutočnia sa okrem odseku 10
podľa zásad a postupov uvedených v tejto časti ďalšie kolá volieb, kým nebudú zvolené
štyri osoby; ak sa v niektorom z kôl volieb zvolia tri osoby, bude štvrtá bez ohľadu
na odsek 4 zvolená jednoduchou väčšinou zostávajúcich hlasov.
9.
V prípade zvýšenia alebo zníženia počtu riaditeľov, ktorí majú byť volení guvernérmi
z časti B (ii), Rada guvernérov primerane upraví minimálne a maximálne percentuálne
sadzby uvedené v odsekoch 4, 5, 6 a 7 tejto časti.
10.
Ak podpisovateľ alebo skupina podpisovateľov, ktorých podiel na celkovom upísanom
kapitále podľa prílohy A je vyšší než 2,8 %, neodovzdala listinu o ratifikácii, odsúhlasení alebo prijatí,
nebude za tohto podpisovateľa alebo skupinu podpisovateľov zvolený riaditeľ. Guvernér
alebo guvernéri, ktorí zastupujú tohto podpisovateľa alebo skupinu podpisovateľov,
zvolia riaditeľa za každého podpisovateľa, prípadne každú skupinu podpisovateľov hneď
potom, ako sa podpisovateľ alebo skupina podpisovateľov stanú členmi. Taký riaditeľ
sa pokladá za zvoleného podľa odseku 3 článku 26 tejto dohody Radou guvernérov na ustanovujúcom zasadnutí, ak bol zvolený počas funkčného obdobia
prvej Rady riaditeľov.
Časť B (iii)
Voľba riaditeľov guvernérmi, ktorí zastupujú krajiny uvedené v prílohe A ako mimoeurópske krajiny
[ďalej ako „guvernéri z časti B (iii)“]
[ďalej ako „guvernéri z časti B (iii)“]
1.
Ustanovenia uvedené v tejto časti sa vzťahujú výhradne na túto časť.
2.
Kandidátov na funkciu riaditeľa navrhujú guvernéri z časti B (iii), pričom každý
guvernér môže navrhnúť len jednu osobu. Na voľbe riaditeľov sa zúčastňujú guvernéri
z časti B (iii).
3.
Každý guvernér oprávnený hlasovať odovzdáva pre jednu osobu všetky hlasy, na ktoré
má člen, ktorý ho vymenoval, nárok podľa odsekov 1 a 2 článku 29 tejto dohody.
4.
Okrem odseku 10 tejto časti sa štyri osoby, ktoré získali najvyšší počet hlasov,
stanú riaditeľmi; za riaditeľa však nemôže byť vymenovaná osoba, ktorá získala menej
než 8 % celkového počtu hlasov, ktoré môžu byť podľa časti B (iii) odovzdané (oprávnené
hlasy).
5.
Okrem odseku 10 tejto časti sa v prípade, že v prvom kole volieb neboli zvolené štyri
osoby, uskutoční druhé kolo volieb, v ktorom nemôže byť zvolená osoba, ktorá v prvom
kole získala najnižší počet hlasov, iba ak by sa na voľbe nezúčastňovali viac ako
štyria kandidáti; v tomto druhom kole volieb sa hlasujú
a)
guvernéri, ktorí v prvom kole volieb hlasovali za osobu, ktorá nebola zvolená;
a
b)
guvernéri, ktorých hlasy odovzdané pre zvolenú osobu sa podľa odsekov 6 a 7 tejto
časti považujú za hlasy, ktoré zvýšili počet hlasov odovzdaných pre túto osobu nad
hranicu 9 % oprávnených hlasov.
6.
Pri hodnotení, či sa majú hlasy, ktoré guvernér odovzdal, považovať za hlasy, ktoré
zvýšili celkový počet hlasov odovzdaných pre niektorú z osôb na viac ako 9 % oprávnených
hlasov, predpokladá sa, že týchto 9 % obsahuje v prvom rade hlasy guvernéra, ktorý
odovzdal najvyšší počet hlasov pre danú osobu, potom aj hlasy guvernéra, ktorý odovzdal
druhý najvyšší počet hlasov a tak ďalej, kým sa nedosiahne 9 %.
7.
Guvernér, ktorého hlasy musia byť sčasti započítané, aby bol zvýšený celkový počet
hlasov pre osobu nad 8 %, považuje sa za hlasujúceho, ktorý odovzdal všetky svoje
hlasy pre danú osobu, aj keď celkový počet hlasov pre danú osobu takto presiahne 9
%; tento guvernér nie je oprávnený hlasovať v ďalšom kole volieb.
8.
Ak po druhom kole volieb nebudú zvolené štyri osoby, uskutočnia sa okrem odseku 10
podľa zásad a postupov uvedených v tejto časti ďalšie kolá volieb, kým nebudú zvolené
štyri osoby; ak sa v niektorom z kôl volieb zvolia tri osoby, bude štvrtá bez ohľadu
na odsek 4 zvolená jednoduchou väčšinou zostávajúcich hlasov.
9.
V prípade zvýšenia alebo zníženia počtu riaditeľov, ktorí majú byť volení guvernérmi
z časti B (iii), Rada guvernérov primerane upraví minimálne a maximálne percentuálne
sadzby uvedené v odsekoch 4, 5, 6 a 7 tejto časti.
10.
Ak podpisovateľ alebo skupina podpisovateľov, ktorých podiel na celkovom upísanom
kapitále podľa prílohy A je vyšší než 5 %, neodovzdala listinu o ratifikácii, odsúhlasení alebo prijatí, nebude
za tohto podpisovateľa alebo skupinu podpisovateľov zvolený riaditeľ. Guvernér alebo
guvernéri, ktorí zastupujú tohto podpisovateľa alebo skupinu podpisovateľov, zvolia
riaditeľa za každého podpisovateľa, prípadne každú skupinu podpisovateľov hneď potom,
ako sa podpisovateľ alebo skupina podpisovateľov stanú členmi. Taký riaditeľ sa pokladá
za zvoleného podľa odseku 3 článku 26 tejto dohody Radou guvernérov na ustanovujúcom zasadnutí, ak bol zvolený počas funkčného obdobia
prvej Rady riaditeľov.
ČASŤ C
USTANOVENIA NA VOĽBU RIADITEĽOV ZASTUPUJÚCICH KRAJINY, KTORÉ NIE SÚ UVEDENÉ V PRÍLOHE A
Ak Rada guvernérov podľa odseku 3 článku 26 tejto dohody rozhodne o zvýšení alebo znížení počtu členov Rady riaditeľov alebo o zmene jej zloženia
s cieľom zohľadniť zmeny v počte členov banky, Rada guvernérov najprv zváži, či sa
majú vykonať zmeny v tejto prílohe a prípadne vykoná akékoľvek zmeny, ktoré považuje
za nutné, v rámci svojho rozhodnutia.
ČASŤ D
PREVOD HLASOV
Guvernér, ktorý sa nezúčastňuje na hlasovaní s cieľom voľby alebo ktorého hlas neprispieva
k voľbe riaditeľa podľa časti A alebo časti B (i), B (ii), alebo B (iii) tejto prílohy,
môže hlasy, ktorými má právo disponovať, previesť na zvoleného riaditeľa, avšak predtým
musí guvernér získať súhlas všetkých guvernérov, ktorí tohto riaditeľa zvolili.
Rozhodnutie guvernéra o tom, že sa nezúčastní na voľbe riaditeľa, nemá vplyv na výpočet
oprávnených hlasov podľa častí A, B (i), B (ii) alebo B (iii) tejto prílohy.
K oznámeniu č. 115/2007 Z. z.