392/2007 Z. z.

Ochranné pásmo I. stupňa v Turčianskych Tepliciach

Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Štátna mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 5 000, list Horná Štubňa 4-6.

Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť a zohľadňuje geologicko-hydrogeologické pomery a urbanistické využitie územia. Západná hranica vedie po ulici J. Kollára od ostrovčeka cesty pri liečebnom dome Alfa, parcelné číslo KN 976/1, po križovatku pri štadióne, kde sa otáča smerom na východ a kolmo pretína tok Teplica, pokračuje Školskou ulicou až po križovatku s Partizánskou ulicou. Východná hranica vedie po Partizánskej ulici smerom na sever, kde pri pravouhlom otáčaní ulice pokračuje smerom severoseverozápad – juhojuhovýchod medzi rekreačné stredisko a budovu mestského úradu, kde sa otáča smerom na západ. Severná hranica kolmo pretína ulicu SNP a tok Teplica a medzi budovou hotela Vyšehrad a liečebného domu Alfa sa napája na západnú hranicu.

Ochranné pásmo II. stupňa v Turčianskych Tepliciach

Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Základná mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, listy Turčianske Teplice 36-11 a Handlová 36-13.

Južná hranica sa začína na obslužnej komunikácii 0.5 km od hospodárskeho dvora v smere na Sklené, vedie východným smerom na križovatku ciest I/65 a I/14. Na križovaní ciest medzi Dolnou Štubňou a Hornou Štubňou na Dolný Harmanec sa hranica otáča smerom na sever, je vedená po ceste I/65 smerom na Turčianske Teplice, kde sa na 112,2 km, v oblasti križovania s tokom Teplica otáča smerom na severovýchod na obec Háj. Štátnou cestou z Čremošného pokračuje východná hranica v smere na Turčianske Teplice. Hranica sa pred cestným nadjazdom otáča a kopíruje Somolický potok v smere na Turčiansky Michal až po cestu III/06569 na vstupe do Turčianskeho Michala. Severná hranica je vedená v priamom smere poza ihrisko, cez križovanie cesty I/65 a cesty III/06545. Od tejto križovatky kopíruje severná hranica cestu III/06545, cez železničné priecestie smerom na Dubové. V oblasti križovania cesty III/06545 s Ivančinským potokom sa stáča južným smerom. Západná hranica je určená na základe zlomovej línie v smere sever – juh, vedie cez Diviacke háje, západne od vrtov TTŠ-1 a HM-2 v oblasti rybnej farmy, až po obslužnú komunikáciu za Novým dvorom, kde sa západná hranica končí.

Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Turčianskych Tepliciach sa ustanovujú na základe výsledkov záverečnej geologickej správy „Návrh revízie ochranných pásiem prírodných liečivých zdrojov v Turčianskych Tepliciach, Vrana, Hanzel 2005“.

Hydrogeologická štruktúra prírodných liečivých zdrojov v Turčianskych Tepliciach patrí medzi otvorené hydrogeologické štruktúry s infiltračnou, tranzitnoakumulačnou a výverovou oblasťou. Infiltračnou oblasťou sú západné svahy Veľkej Fatry budované triasovými vápencami a dolomitmi krížňanského a chočského príkrovu. Karbonatické komplexy sa ponárajú pod Turčiansku kotlinu a vytvárajú prirodzené prostredie pre tvorbu a akumuláciu minerálnych vôd. V podloží Turčianskej kotliny sú vytvorené dva významné kolektory, prvým sú karbonáty krížňanského príkrovu, druhým sú karbonáty chočského príkrovu a neogénne karbonatické zlepence. Oba kolektory sú od seba oddelené nepriepustným súvrstvím spodnej kriedy.

Hlavné tektonické línie severovýchodného smeru križované líniami smeru východ – západ umožňujú prirodzený výstup termominerálnych vôd do kvartérnych komplexov tvorených štrkopiesčitými sedimentmi, kde sa vytvára sekundárna akumulácia minerálnych vôd. Sekundárnou akumuláciou a plytkým výskytom minerálnych vôd pod terénom bolo možné vybudovanie a využívanie minerálnych vôd formou piscín v Bielom, Červenom, Modrom a Ľudovom bazéne. Termominerálne vody sú v oblasti zachytené aj vrtmi TJ-20A, TJ-3, B-2, TTM-1, TTM-2, TTK-1, ako aj vrtmi HM-2 a TTŠ-1, ktoré sa nachádzajú západne od Turčianskych Teplíc pri rybnej farme.

Všetky zdroje vo výverovej oblasti zachytávajú termominerálnu vodu, ktorá je viazaná a formovaná najmä v karbonátoch chočského príkrovu a neogénnych zlepencoch, len zdroj TTŠ-1 zachytáva vodu, ktorá sa formuje v krížňanskom príkrove s teplotou 53 ^oC a mineralizáciou 2500 mg.l^-1. Termominerálna voda je stredne mineralizovaná, hydrogénuhličitanovo-síranového, vápenato-horečnatého chemického typu, uhličitá, stredne termálna. Z genetického hľadiska ide o prechodný hydrogénuhličitanovo-síranový typ, ktorý je výsledkom intenzity rozpúšťania karbonátov a evaporitov.

vykonávať chemický posyp komunikácií,

používať prostriedky na chemickú ochranu rastlín a trávnych porastov okrem prostriedkov zapísaných do zoznamu schválených prípravkov na ochranu rastlín,¹)

prepravovať a skladovať ropné látky, pohonné hmoty a chemické látky,

spaľovať všetky druhy odpadov,

spaľovať nebezpečné odpady,

zriaďovať veľkokapacitné farmy zvierat,⁴)

vykonávať banskú činnosť a činnosti vykonávané banským spôsobom bez hydrogeologického prieskumu,