588/2007 Z. z.

Ochranné pásmo I. stupňa v Budiši

Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Základná mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 10 000, list 36-11-22.

Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Západná hranica vedie od odbočky cesty z Jasenova do Budišu smerom na obec Rudno po štátnej ceste. Vo vzdialenosti 200 m od odbočky sa stáča na východ a vedie po vrstevnici 484 m n. m. Severná hranica v oblasti stáčania sa vrstevníc smerom na sever prechádza na vrstevnicu 480 m n. m. až po križovanie s poľnou cestou medzi Rudnom a Budišom a pokračuje po nej až po premostenie potoka Jasenica, pokračuje pozdĺž potoka až po jeho stáčanie sa na sever. Východná hranica vedie kolmo cez potok a na jeho druhej strane vedie po poľnej ceste poza plniareň minerálnych vôd, križuje štátnu cestu Turčianske Teplice – Jasenovo. Ochranné pásmo na východnom okraji obce zaberá časť údolnej nivy bezmenného potoka, v ktorej sa nachádzajú zdroje podzemnej vody BH-15 a BH-16. Južná hranica je až po západnú hranicu vedená po južnom okraji štátnej cesty Turčianske Teplice – Jasenovo.

Ochranné pásmo II. stupňa v Budiši

Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Základná mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, listy Turčianske Teplice 36-11 a Handlová 36-13.

Ochranné pásmo II. stupňa chráni tranzitnoakumulačnú oblasť. Južná hranica začína západne od Dolnej Štubne na kóte 530, vedie po poľnej ceste smerom do Dubového, pokračuje severozápadným smerom po okraji lesa poza kótu Diel 542 m n. m. a obec Budiš. Južná hranica sa v oblasti križovania s lesnou cestou medzi obcami Budiš a Jasenovo stáča severným smerom, vedie lesnou cestou a napája sa na štátnu cestu. Západná hranica je vedená po štátnej ceste cez obce Rudno, Slovenské Pravno, kde sa stáča severozápadným smerom po ceste do obce Brieštie. Za obcou Brieštie pokračuje lesnou cestou, stáča sa smerom na východ a pokračuje poza kóty Čierny diel 781 m n. m. a Žiar 758 m n. m. až po poľnú cestu medzi obcami Kláštor pod Znievom – Abramová, časť Polerieka, po ktorej pokračuje do obce, kde prechádza na štátnu cestu a vedie do obce Abramová. Východná hranica vedie poľnou cestou z Abramovej do časti obce Laclavá, pokračuje južným smerom pozdĺž štátnej cesty cez obec Ivančiná do Veľkého Čepčína, kde prechádza po poľnej ceste vedenej pozdĺž Čepčínskeho potoka až po jej križovanie s cestou III/06545, kde sa stáča východne na Turčianske Teplice a v oblasti križovania s Ivančinským potokom opäť vedie južným smerom, cez Diviacky háj, západne od vrtov TTŠ-1 a HM-2 až po kótu 530.

Ochranné pásma prírodných minerálnych zdrojov v Budiši sa ustanovujú na základe výsledkov záverečnej geologickej úlohy: Návrh revízie ochranných pásiem prírodných minerálnych zdrojov v Budiši (Vrana, Hanzel 2006).

Hydrogeologická štruktúra prírodných minerálnych zdrojov v Budiši patrí medzi otvorené hydrogeologické štruktúry s infiltračnou, tranzitnoakumulačnou a výverovou oblasťou. Infiltračné oblasti budujú priľahlé pohoria Žiar a Malá Fatra. Geologická a tektonická stavba umožňuje prestupy a prúdenie podzemných vôd z infiltračných oblastí do podložia Turčianskej kotliny. Na západnom okraji kotliny je vytvorené prirodzené prostredie tvorené najmä neogénnymi pieskami a štrkmi, kde sa tvoria a akumulujú minerálne vody. Mezozoické horniny v tranzitnoakumulačnej oblasti v okolí Budiša neboli zachytené žiadnym vrtom, na ich prítomnosť v podloží poukazuje hydrogénuhličitanovo-síranová zložka podzemných vôd. Výstup minerálnych vôd vo výverovej oblasti je viazaný na križovanie dvoch tektonických línií a prísun hlbinného CO₂. Hlavná zlomová línia smeru severozápad – juhovýchod medzi pohorím Žiar a Turčianskou kotlinou je reprezentovaná žiarskym zlomom so sklonom 60 – 80^o na severovýchod až východ. Žiarska tektonická línia je vo výverovej oblasti križovaná zlomovou poruchou smeru severo-severovýchod – juho-juhozápad. Hydrogeochemické zloženie minerálnych vôd sa formuje v sedimentoch neogénu a jeho podloží, počas výstupu podzemných vôd dochádza k ich miešaniu a preplyneniu hlbinným CO₂.

Prírodná minerálna voda je vo výverovej oblasti zachytená vrtmi B-5 a B-6 v neogénnych sedimentoch tvorených piesčitými štrkmi, pieskovcami a pieskami v hĺbke 30 až 55 m. Prírodné minerálne vody sú studené, vysoko mineralizované kyselky, hydrogénuhličitanovo-síranové, sodno-vápenaté, so zvýšeným obsahom fluoridového iónu. Z genetického hľadiska ide o vody petrogénne, zmiešaného typu s prevahou Ca-Na-HCO₃^- zložky.