63/2007 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 10.02.2007
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 10.02.2007 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 63/2007 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí zmien Štatútu Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného z 15. júla 1955 |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 10.02.2007 |
| Dátum účinnosti od: | 10.02.2007 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
63
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 30. júna 2005 boli
v Haagu prijaté zmeny Štatútu Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného
z 15. júla 1955.
Národná rada Slovenskej republiky so zmenami štatútu vyslovila súhlas svojím uznesením
č. 2149 z 15. marca 2006 a prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o prijatí
zmien štatútu 29. marca 2006.
Zmeny nadobudli platnosť 1. januára 2007 v súlade s článkom 14 ods. 1.
K oznámeniu č. 63/2007 Z. z.
ŠTATÚT HAAGSKEJ KONFERENCIE MEDZINÁRODNÉHO PRÁVA SÚKROMNÉHO (platný od 15. júla 1955,
zmenený a doplnený 1. januára 2007)
Vlády uvedených štátov:
Nemecká spolková republika, Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Španielsko, Fínsko, Francúzsko,
Taliansko, Japonsko, Luxembursko, Nórsko, Holandsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo
Veľkej Británie a Severného Írska, Švédsko a Švajčiarsko
vzhľadom na trvalý charakter Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného,
želajúc si potvrdiť tento charakter,
pokladajúc za vhodné na dosiahnutie tohto účelu dať konferencii štatút,
dohodli sa takto:
Článok 1
Účelom Haagskej konferencie je pracovať na progresívnej harmonizácii noriem medzinárodného
práva súkromného.
Článok 2
1.
Členmi Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného sú štáty, ktoré sa zúčastnili
jedného zasadnutia alebo viacerých zasadnutí konferencie a ktoré prijali tento štatút.
2.
Členom sa môže stať aj každý iný štát, ktorého účasť je z právneho hľadiska dôležitá
pre prácu konferencie. O prijatí nových členských štátov rozhodujú vlády zúčastnených
štátov na návrh jedného alebo viacerých z nich, a to väčšinou odovzdaných hlasov v
lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď sa tento návrh vládam predložil.
3.
Prijatie za člena nadobudne platnosť prijatím tohto štatútu dotknutým štátom.
Článok 3
1.
Členské štáty konferencie môžu na zasadnutí o všeobecných otázkach a zameraniach,
na ktorom je prítomná ich väčšina, rozhodnúť väčšinou odovzdaných hlasov o prijatí
ktorejkoľvek regionálnej organizácie ekonomickej integrácie za člena, ak predložila
žiadosť o členstvo generálnemu tajomníkovi. Ak nie je osobitne v štatúte ustanovené
inak, každý odkaz na členov sa vzťahuje aj na tieto členské organizácie. Prijatie
za člena nadobudne platnosť prijatím štatútu dotknutou regionálnou organizáciou ekonomickej
integrácie.
2.
O členstvo v konferencii môže požiadať len regionálna organizácia ekonomickej integrácie
zložená výlučne zo zvrchovaných štátov, ktoré na ňu preniesli právomoc v rade otázok
spadajúcich do pôsobnosti konferencie vrátane oprávnenia prijímať rozhodnutia, ktoré
sú v týchto otázkach záväzné pre jej členské štáty.
3.
Každá regionálna organizácia ekonomickej integrácie musí spolu so žiadosťou o členstvo
predložiť aj vyhlásenie o právomoci, ktoré vymedzuje otázky, v ktorých na ňu členské
štáty preniesli právomoc.
4.
Každá členská organizácia a jej členské štáty zabezpečia, aby sa každá zmena týkajúca
sa právomocí alebo zloženia členskej organizácie oznámila generálnemu tajomníkovi,
ktorý túto informáciu zašle ostatným členom konferencie.
5.
Platí domnienka, že členské štáty členskej organizácie si zachovávajú právomoc vo
všetkých otázkach, v ktorých nedošlo k vyhláseniu alebo oznámeniu o prenesení právomoci.
6.
Každý člen konferencie môže požiadať členskú organizáciu alebo jej členské štáty
o poskytnutie informácie, či členská organizácia má právomoc v konkrétnej otázke,
ktorou sa konferencia zaoberá. Členská organizácia a jej členské štáty musia zabezpečiť
poskytnutie tejto požadovanej informácie.
7.
Členská organizácia vykonáva svoje členské práva na alternatívnom základe so svojimi
členskými štátmi, ktoré sú členmi konferencie, podľa ich právomocí v konkrétnych otázkach.
8.
Členská organizácia je v otázkach, ktoré patria do jej právomoci, oprávnená odovzdať
na každom zasadnutí konferencie, ktorého má právo zúčastniť sa, počet hlasov zodpovedajúci
počtu jej členských štátov, ktoré na ňu preniesli právomoc v danej otázke a ktoré
sú oprávnené hlasovať na tomto zasadnutí a zaregistrovali sa na ňom. Ak členská organizácia
uplatní svoje hlasovacie právo, jej členské štáty svoje právo hlasovať neuplatnia
a naopak.
9.
„Regionálna organizácia ekonomickej integrácie“ označuje medzinárodnú organizáciu,
ktorá je zložená výlučne zo zvrchovaných štátov a na ktorú jej členské štáty preniesli
právomoc v rade otázok vrátane oprávnenia prijímať rozhodnutia, ktoré sú v týchto
otázkach záväzné pre jej členské štáty.
Článok 4
1.
Činnosť konferencie riadi Rada pre všeobecné otázky a zameranie (ďalej len „rada“)
zložená zo všetkých členov. Zasadnutia rady sa v zásade konajú raz ročne.
2.
Rada zabezpečuje túto činnosť prostredníctvom stáleho byra, ktorého prácu usmerňuje.
3.
Rada posudzuje všetky návrhy určené na zaradenie do programu konferencie. Má právo
určiť, ako sa s návrhmi naloží.
4.
Holandská stála vládna komisia, zriadená kráľovským dekrétom z 20. februára 1897
s cieľom podporiť kodifikáciu medzinárodného práva súkromného, určuje po konzultácii
s členmi konferencie termín diplomatických zasadnutí.
5.
Stála vládna komisia pozýva členov prostredníctvom holandskej vlády. Predseda stálej
vládnej komisie predsedá zasadnutiam konferencie.
6.
Riadne zasadnutia konferencie sa v zásade konajú každé štyri roky.
7.
V prípade potreby môže rada po konzultácii so stálou vládnou komisiou požiadať holandskú
vládu o zvolanie mimoriadneho zasadnutia konferencie.
8.
Rada môže od stálej vládnej komisie požadovať vyjadrenie o akejkoľvek otázke relevantnej
pre konferenciu.
Článok 5
1.
Stále byro má sídlo v Haagu. Skladá sa z generálneho tajomníka a štyroch tajomníkov,
ktorých vymenuje holandská vláda na návrh stálej vládnej komisie.
2.
Generálny tajomník a tajomníci musia mať primerané právne vedomosti a praktické skúsenosti.
Pri ich vymenovaní sa zohľadní aj rôznosť zemepisného zastúpenia a odborných právnych
skúseností.
3.
Počet tajomníkov sa môže zvýšiť po konzultácii s radou a podľa článku 9.
Článok 6
Pod dohľadom rady je stále byro zodpovedné za
a)
prípravu a organizáciu zasadnutí Haagskej konferencie a stretnutí rady a zvláštnych
komisií,
b)
výkon úloh sekretariátu už uvedených zasadnutí a stretnutí,
c)
všetky činnosti, ktoré boli zverené sekretariátu.
Článok 7
1.
Na účely uľahčenia komunikácie medzi členskými štátmi konferencie a stálym byrom
určí vláda každého členského štátu národný orgán a každá členská organizácia vymenuje
styčný orgán.
2.
Stále byro smie korešpondovať so všetkými takto určenými národnými orgánmi a s príslušnými
medzinárodnými organizáciami.
Článok 8
1.
Zasadnutia a v období medzi zasadnutiami rada môžu zriaďovať zvláštne komisie na
prípravu návrhov dohovorov alebo na štúdium všetkých otázok medzinárodného práva súkromného,
ktoré patria do pôsobnosti konferencie.
2.
Zasadnutia, rada a zvláštne komisie v maximálnom možnom rozsahu konajú na základe
konsenzu.
Článok 9
1.
Rozpočtové prostriedky konferencie sa delia medzi členské štáty konferencie.
2.
Členská organizácia nemusí prispievať do ročného rozpočtu konferencie navyše k príspevkom
svojich členských štátov, ale zaplatí sumu, ktorej výšku určí konferencia po konzultácii
s členskou organizáciou, na pokrytie dodatočných administratívnych nákladov spojených
s jej členstvom.
3.
Cestovné a pobytové náklady delegátov rady a zvláštnych komisií vždy znáša zúčastnený
člen konferencie.
Článok 10
1.
Rozpočet konferencie sa každý rok predkladá na schválenie rade diplomatických zástupcov
členských štátov v Haagu.
2.
Títo zástupcovia určujú aj proporcionálne rozdelenie rozpočtových nákladov medzi
jednotlivé členské štáty.
3.
Diplomatickí zástupcovia sa na tento účel stretnú za predsedníctva ministra zahraničných
vecí Holandského kráľovstva.
Článok 11
1.
Náklady riadneho aj mimoriadneho zasadnutia konferencie hradí holandská vláda.
2.
Cestovné a pobytové náklady delegátov vždy znáša príslušný člen konferencie.
Článok 12
Vo všetkých otázkach sa aj naďalej budú dodržiavať zvyklosti konferencie, ak nie sú
v rozpore s týmto štatútom alebo so smernicami.
Článok 13
1.
Zmeny tohto štatútu musia schváliť konsenzom členské štáty, ktoré boli prítomné na
zasadnutí o všeobecných otázkach a zameraniach.
2.
Zmeny nadobudnú platnosť pre všetkých členov tri mesiace od ich schválenia dvoma
tretinami členských štátov v súlade s ich príslušnými vnútroštátnymi postupmi, najskôr
však deväť mesiacov odo dňa ich prijatia.
3.
Na zasadnutí uvedenom v odseku 1 možno konsenzom prijať rozhodnutie o zmene lehôt
uvedených v odseku 2.
Článok 14
Na vykonávanie ustanovení tohto štatútu sa prijmú smernice. Smernice vypracuje stále
byro a predložia sa na schválenie diplomatickému zasadnutiu, rade diplomatických zástupcov
alebo rade pre všeobecné otázky a zameranie.
Článok 15
1.
Tento štatút podlieha prijatiu vládami štátov, ktoré sa zúčastnili na jednom zasadnutí
alebo na niekoľkých zasadnutiach konferencie. Platnosť nadobudne, len čo ho prijala
väčšina štátov zastúpených na siedmom zasadnutí.
2.
Listina o prijatí sa uloží u holandskej vlády, ktorá o tom informuje vlády uvedené
v prvom odseku tohto článku.
3.
V prípade prijatia nového člena holandská vláda informuje všetkých členov o vyhlásení
tohto nového člena o prijatí štatútu.
Článok 16
1.
Každý členský štát môže vypovedať tento štatút po uplynutí piatich rokov odo dňa
nadobudnutia jeho platnosti podľa článku 14 ods. 1.
2.
Výpoveď sa predkladá Ministerstvu zahraničných vecí Holandského kráľovstva najmenej
šesť mesiacov pred uplynutím rozpočtového roka konferencie a stane sa účinnou uplynutím
toho roka, ale len vo vzťahu k členskému štátu, ktorý štatút vypovedal.
Anglické znenie a francúzske znenie tohto štatútu, zmenené 1. januára 2007, majú rovnakú
platnosť.