89/2007 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.03.2007 do 31.08.2007
Predpis bol zrušený predpisom 355/2007 Z. z.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 89/2007 Z. z. |
| Názov: | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na výrobky určené na styk s vodou určenou na ľudskú spotrebu |
| Typ: | Nariadenie vlády |
| Dátum schválenia: | 21.02.2007 |
| Dátum vyhlásenia: | 01.03.2007 |
| Dátum účinnosti od: | 01.03.2007 |
| Dátum účinnosti do: | 31.08.2007 |
| Autor: | Vláda Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 126/2006 Z. z. | Zákon o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 355/2007 Z. z. | Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
89
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
z 21. februára 2007,
ktorým sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na výrobky určené na styk s vodou
určenou na ľudskú spotrebu
Vláda Slovenskej republiky podľa § 44 písm. h) zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov nariaďuje:
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Toto nariadenie vlády ustanovuje
a)
hygienické požiadavky na zloženie, úpravu a označovanie povrchu výrobkov určených
na styk s vodou určenou na ľudskú spotrebu (ďalej len „voda“),
b)
spôsob vykonania a hodnotenia migračnej skúšky a náležitosti protokolu o migračnej
skúške.
(2)
Toto nariadenie vlády sa nevzťahuje na
a)
obaly balených pitných, prírodných minerálnych a pramenitých vôd, podľa osobitného
predpisu,1)
b)
zariadenia na stáčanie balených vôd,
c)
zariadenia slúžiace na ohrev, chladenie alebo čapovanie balených vôd,
d)
zariadenia, ktoré nie sú do vnútorného vodovodu trvalo zabudované, alebo naň napojené,
slúžiace v potravinárskom priemysle pri výrobe potravín alebo v prevádzkach spoločného
stravovania pri príprave pokrmov,
e)
výrobky, pri ktorých je podľa označenia CE2) zrejmé, že sú prispôsobené na kontakt s vodou.
§ 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia vlády je
a)
skúšobnou metódou špecifikovaný technický postup na vykonávanie migračnej skúšky,
b)
protokolom o migračnej skúške dokument, v ktorom sú uvedené výsledky skúšok a ďalšie
informácie dôležité pre migračnú skúšku,
c)
skúšobným laboratóriom akreditované laboratórium, ktoré migračné skúšky vykonáva,
d)
výrobkom predmet alebo jeho súčasť v konečnej podobe a materiál, ktoré sú určené
na styk s vodou,
e)
homogénnym výrobkom výrobok, ktorého povrch určený na styk s vodou je z toho istého
materiálu ako zvyšná časť výrobku,
f)
nehomogénnym výrobkom výrobok, ktorého povrch určený na styk s vodou je z iného materiálu
ako zvyšná časť výrobku,
g)
vzorkou výrobok alebo jeho časť predložený na vykonanie migračných skúšok,
h)
skúšobnou vodou voda špecifikovaných vlastností používaná na migračné skúšky,
i)
migráciou presun látok uvoľnených zo vzoriek do skúšobnej vody pri migračných skúškach,
j)
migračnou skúškou postup na stanovenie koncentrácie látky alebo skupiny látok uvoľnených
zo vzorky do skúšobnej vody pri špecifikovaných podmienkach,
k)
výluhom vzorky skúšobná voda, ktorá bola v styku so vzorkou pri špecifikovaných podmienkach,
l)
migračnou rýchlosťou M množstvo látky alebo skupiny látok, ktoré sa uvoľnia zo stanovenej
plochy vzorky do skúšobnej vody pri špecifikovaných podmienkach,
m)
migračnou teplotou T teplota skúšobnej vody počas migračnej skúšky,
n)
migračnou dobou t čas trvania migračnej skúšky,
o)
krátkodobým stykom výrobkov s vodou styk nepresahujúci 24 hodín.
§ 3
Overovanie hygienických požiadaviek
(1)
Na overovanie hygienických požiadaviek podľa tohto nariadenia vlády sa používajú
metódy podľa príslušných slovenských technických noriem; ak takéto metódy neexistujú
alebo ich nemožno z objektívnych dôvodov použiť, možno používať metódy s primeranými
validačnými charakteristikami k príslušnému špecifikovanému limitu. Stanovenie monomérneho
vinylchloridu vo výrobkoch z polyvinylchloridu a jeho kopolymérov alebo vo výluhu
z týchto výrobkov sa vykonáva podľa osobitného predpisu.3) Technické požiadavky na výrobky sú upravené v osobitnom predpise.2)
(2)
Nehomogénne výrobky sa hodnotia ako celok, pričom migračná skúška sa vykonáva na
tých častiach výrobku, ktoré sú určené na styk s vodou.
(3)
Ak je výrobok určený na styk s pitnou, teplou alebo horúcou vodou, migračná skúška
sa vykonáva v skúšobnej vode pri teplotách (23±2) oC, alebo ak ide o teplú vodu, pri (60±2) oC, alebo ak ide o horúcu vodu, pri (85±2) oC, okrem vodovodných batérií a vodomerov, ktoré sa skúšajú len pri teplote (23±2)
oC.
§ 4
Označenie výrobkov
(1)
Výrobky určené na styk s vodou pri uvádzaní na trh musia byť označené
a)
obchodným menom a sídlom výrobcu, distribútora alebo dovozcu, ak ide o právnickú
osobu, alebo miestom trvalého pobytu a obchodným menom, ak ide o fyzickú osobu,
b)
údajom o účele použitia4) „na styk s vodou“, „na krátkodobý styk s vodou“, „na styk s teplou vodou“ alebo „na
styk s horúcou vodou“,
c)
údajmi o špeciálnych podmienkach použitia, ak je to potrebné uviesť vzhľadom na charakteristiku
výrobku.
(2)
Údaje uvedené v odseku 1 musia byť umiestnené tak, aby boli dobre viditeľné, ľahko
čitateľné a nezmazateľné; údaje sa umiestňujú
a)
priamo na výrobku, alebo
b)
na štítku pripevnenom k výrobku alebo na jeho obale, alebo
c)
na štítku umiestnenom v blízkosti výrobku, ak štítok nie je možné z technických dôvodov
pripevniť na výrobok.
§ 5
Farbenie, potlač a dekorácia
Na farbenie, potlač a dekoráciu výrobkov je potrebné použiť farbivá a pigmenty, ktoré
budú na výrobkoch pevne nanesené a vyhovujú požiadavkám podľa osobitného predpisu.5)
§ 6
Povrchová úprava
(1)
Povrchová úprava najmä lakovaním, pocínovaním, povlakom z plastov, smaltovaním a
cementovaním musí byť súvislá, rovnomerne nanesená, s minimálnym množstvom mikroskopických
pórov a dobre priliehajúca na výrobok. Používanie výrobku je možné za predpokladu,
že sa povrchová vrstva neodlupuje a je bez viditeľných rýh, trhlín, vydutín alebo
iných kazov.
(2)
Na úpravu povrchov výrobkov možno použiť
a)
metalizáciu kovom alebo zliatinou,
b)
pocínovanie povrchov výrobku určeného na krátkodobý styk s vodou za predpokladu,
že použitý cín neobsahuje viac ako 1 hmotnostné percento olova, 0,05 hmotnostného
percenta arzénu, 0,1 hmotnostného percenta bizmutu a 0,05 hmotnostného percenta antimónu,
c)
pokrytie povrchu nitridom titaničitým alebo oxidom zirkoničitým,
d)
chrómovanie a niklovanie výrobkov určených na krátkodobý styk s vodou,
e)
plasty vyhovujúce hygienickým požiadavkám podľa § 7,
f)
gumy a elastomery vyhovujúce hygienickým požiadavkám podľa § 8,
g)
náterové hmoty spĺňajúce požiadavky osobitného predpisu,4)
h)
cementáciu spĺňajúcu požiadavky osobitného predpisu.4)
(3)
(4)
Na povrchovú úpravu výrobkov sú povolené tieto technologické postupy, po ktorých
musia byť z povrchu výrobkov odstránené zvyšky použitých prostriedkov, roztokov a
kúpeľov:
a)
pieskovanie a otrieskavanie,
b)
brúsenie,
c)
leštenie,
d)
odmasťovanie organickými alebo anorganickými alkalickými prostriedkami s následným
odstránením odmasťovacích prostriedkov z povrchu,
e)
morenie,
f)
anodická pasivácia alebo pasivácia s alkalickým chrómanom alebo dvojchrómanom.
§ 7
Výrobky z plastov
Na výrobu plastov a výrobkov z plastov určených na styk s vodou možno použiť monoméry
a iné východiskové látky a prídavné látky uvedené v zozname monomérov a iných východiskových
látok a prídavných látok ustanovených osobitným predpisom,7) okrem obsahu akrylamidu, ktorého obsah nesmie presiahnuť 0,01 mg.kg-1 vo výrobku, epichlórhydrinu, ktorého obsah nesmie presiahnuť 1 mg.kg-1, a vinylchloridu, ktorého obsah nesmie presiahnuť 0,005 mg.kg-1. Ak je vo výrobku vyšší obsah uvedených látok, je rozhodujúce splnenie požiadaviek
ustanovených osobitným predpisom.4)
§ 8
Výrobky z elastomérov a gumy na báze prírodného kaučuku alebo syntetického kaučuku
(1)
Podľa spôsobu použitia sa výrobky z elastomérov a gumy na báze prírodného kaučuku
alebo syntetického kaučuku určené na styk s vodou zaraďujú do kategórie II alebo III
podľa osobitného predpisu.8)
(2)
Pre výrobky spĺňajúce požiadavky kategórie II alebo kategórie III možno používať
len látky uvedené v osobitnom predpise.9)
§ 9
Doložka vzájomného uznávania
(1)
Požiadavky ustanovené v tomto nariadení vlády sa neuplatnia na výrobky, ktoré boli
vyrobené alebo uvedené na trh v niektorom členskom štáte Európskej únie a Turecku
alebo boli vyrobené v niektorom zo štátov Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré
sú súčasne zmluvnou stranou Dohody o európskom hospodárskom priestore.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí za predpokladu, že výrobok zodpovedá
a)
technickým predpisom, ktoré sú záväzné, ak ide o výrobu alebo o uvedenie na trh,
alebo o používanie tohto výrobku v niektorom z týchto štátov,
b)
technickým normám alebo kódexu správnej praxe, ktorý vydal národný normalizačný orgán
alebo subjekt jemu na roveň postavený v súlade s právnymi predpismi a požiadavkami
štátu, ktorý je zmluvnou stranou európskeho hospodárskeho priestoru,
c)
medzinárodným technickým normám, ktoré sa oprávnene používajú v niektorom z týchto
štátov, alebo
d)
tradičným či inovačným výrobným postupom, ktoré sa používajú v niektorom z týchto
štátov v súlade s jeho právnymi predpismi a na ktoré existuje dostatočne podrobná
technická dokumentácia zabezpečujúca, že tento výrobok sa môže na daný účel použitia
posúdiť v prípade potreby aj na základe dopĺňajúcich, nie však zhodných skúšok výrobku,
a za predpokladu, že tieto predpisy, technické normy, kódexy správnej praxe alebo
postupy zaručujúce mieru ochrany právom chráneného záujmu zodpovedajú miere tejto
ochrany v Slovenskej republike.
Záverečné ustanovenia
§ 10
Toto nariadenie vlády bolo prijaté v súlade s právne záväzným aktom Európskych spoločenstiev
a osobitnými predpismi o poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a technických
predpisov10) pod číslom notifikácie 2006/0252/SK.
§ 11
Účinnosť
Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. marca 2007.
Robert Fico v. r.
Príloha k nariadeniu vlády č. 89/2007 Z. z.
Migračné skúšky
1.
Touto prílohou sa špecifikuje postup na stanovenie látok uvoľnených z priemyslovo
vyrábaných alebo používaných výrobkov určených na priamy styk s vodou, ako je potrubie,
drobný montážny materiál (fitingy), tesniace krúžky, nátery, povlaky, membrány a iné.
2.
Princíp migračnej skúšky
Po presne stanovenom postupe na predúpravu (stagnácia, preplachovanie) vzorky je povrch
testovanej vzorky uvedený do styku so skúšobnou vodou počas troch po sebe nasledujúcich
časových úsekov
2.1.
vzorka výrobku určeného na styk so studenou vodou sa testuje postupne v troch po
sebe nasledujúcich 72-hodinových intervaloch pri (23±2) oC,
2.2.
vzorka výrobku určeného na styk s teplou alebo horúcou vodou sa testuje postupne
v troch po sebe nasledujúcich 24-hodinových intervaloch pri (60±2) oC (teplá voda) alebo (85±2) oC (horúca voda).
3.
Laboratórne vyšetrenia sa vykonávajú z vylúhov vzorky z každého časového intervalu
zvlášť a vypočítavajú sa migračné rýchlosti.
4.
Používané chemikálie
4.1.
vodovodná voda – voda s obsahom voľného chlóru menším ako 0,3 mg.l-1 ± 0,05 mg.l-1,
4.2.
skúšobná voda – voda bez chlóru, s vodivosťou menšou ako 2 mS.m-1 a obsahom TOC menším ako 0,2 ppm C ± 0,1 ppm C, pripravená pomocou reverznej osmózy,
deionizáciou alebo destiláciou s následnou filtráciou aktívnym uhlím,
4.3.
a)
chlórovaná skúšobná voda – skúšobná voda (4.2.) s obsahom aktívneho chlóru 1 mg.l-1 ± 0,2 mg.l-1,
b)
chlórdioxidovaná skúšobná voda – skúšobná voda (4.2.) s obsahom chlórdioxidu 1 mg.l-1 ± 0,2 mg.l-1,
4.4.
roztoky na čistenie laboratórneho skla
4.4.1.
kyselina chlorovodíková, koncentrovaná (30 %), čistoty p. a.,
4.4.2.
roztok kyseliny chlorovodíkovej pripravený pomalým pridávaním 500 ml kyseliny chlorovodíkovej
(4.4.1.) do 500 ml skúšobnej vody (4.2.),
4.4.3.
kyselina dusičná, koncentrovaná (65 %), čistoty p. a.,
4.4.4.
roztok kyseliny dusičnej pripravený pomalým pridávaním 500 ml kyseliny dusičnej (4.4.3.)
do 500 ml skúšobnej vody (3.2.),
4.4.5.
kyselina sírová, koncentrovaná (98 %), čistoty p. a.,
4.4.6.
kyselina chrómová, čistoty p. a. (5 %) alebo pripravená rozpustením 50 g oxidu chrómového
v 1 l kyseliny sírovej (3.4.5.),
Poznámka: Pri skladovaní kyseliny chrómovej hrozí nebezpečenstvo výbuchu uvoľňovaním
oxidu chrómového. Je to silné oxidačné činidlo, ktoré môže spôsobiť výbušné reakcie
s oxidovateľnými látkami. Môže vzplanúť v styku s acetónom alebo alkoholmi. Pri zahrievaní
sa rozkladá za vzniku štipľavého dymu a dráždivých výparov.
4.5.
a)
roztok chlórnanu sódneho pripravený z komerčného roztoku chlórnanu sódného (NaOCl)
a skúšobnej vody (4.2.) s obsahom voľného chlóru 0,1 hmot. %,
Poznámka: Roztok chlórnanu sódneho nie je stály, a preto sa pripravuje v deň použitia.
b)
roztok chlórdioxidu pripravený z chloritanu sodného a anhydridu kyseliny jantárovej
s obsahom chlórdioxidu cca 300 mg.l-1,
Poznámka: V 100 ml odmernej banke sa rozpustí 0,1 g NaClO2 v cca 90 ml destilovanej vody, pridá sa 0,32 g anhydridu kyseliny jantárovej a roztok
sa doplní po rysku. Roztok chlórdioxidu treba pripravovať týždenne a uchováva sa v
chlade pri teplote 4 oC,
c)
roztok chlórdioxidu pripravený postupom podľa bodu 4.5.b a skúšobnej vody (4.2.)
s koncentráciou chlórdioxidu 10 mg.l-1.
Poznámka: Roztok chlórdioxidu nie je stály, a preto sa pripravuje v deň použitia.
5.
Laboratórne vybavenie
5.1.
laboratórne sklo upravené vymytím roztokom kyseliny chlorovodíkovej (4.4.2), kyseliny
dusičnej (4.4.4.) alebo kyseliny chrómovej (4.4.6.) a dôkladne opláchnuté skúšobnou
vodou (4.2.),
5.2.
doštičky z nehrdzavejúcej ocele a skla, používané na skúšanie náterov alebo hmôt
určených na ochranu povrchov, sa čistia umývaním v biologicky odbúrateľnom laboratórnom
saponátovom prípravku, s následným oplachom v roztoku kyseliny chlorovodíkovej (4.4.2.)
alebo v roztoku kyseliny dusičnej (4.4.4.) a nakoniec oplachom skúšobnou vodou (4.2.).
Dostičky se nechajú odkvapkať a usušia sa v teplovzdušnej sušičke,
5.3.
nádobky, nádržky, zátky a spojky sú vyrobené z materiálu, ktorý je stály v priebehu
migračnej skúšky, ako je sklo, PET, PTFE či nehrdzavejúca oceľ,
Poznámka: Materiály PET a PTFE sa používajú len v prípade malej styčnej plochy so
skúšobnou vodou.
5.4.
zariadenie, ktoré je schopné udržať teplotu pre migračné skúšky pri (23±2) oC, (60±2) oC a (85±2)oC.
6.
Príprava vzoriek a požiadavky na skúšanie
6.1.
vzorky sa pripravia tak, aby so skúšobnou vodou (4.2. alebo 4.3.) prišiel do styku
len povrch, ktorý je určený na styk s vodou. Pri homogénnych výrobkoch možno uviesť
do styku so skúšobnou vodou celú vzorku vrátane povrchov, ktoré nie sú určené na styk
s vodou,
6.2.
ak nie je k dispozícii postup pre špecifický druh výrobku alebo ak nemôže z technických
dôvodov byť vzorka vyšetrená za uvedených podmienok, sú možné odchýlky od skúšobného
postupu. Tieto odchýlky musia byť riadne zdôvodnené a uvedené v protokole o migračnej
skúške.
7.
Doprava a skladovanie vzoriek
7.1.
ak musia byť vzorky skladované, používajú sa na tento účel nádoby z nehrdzavejúcej
ocele, hodvábny papier, sklo alebo iné materiály, ktoré neovplyvňujú migračnú skúšku.
Vzorky sa skladujú bez prístupu svetla pri teplote (21±4)oC, s výnimkou prípadov, keď zadávateľ vzoriek priloží iné inštrukcie na skladovanie,
t. j. zachovanie takých podmienok, ktorým je výrobok vystavený v praxi,
7.2.
skladovacie obaly alebo vrecká sa neuzatvárajú, zaprašovací púder sa nepoužíva a
čistenie sa vykonáva len vtedy, ak je tento postup súčasťou obvyklých výrobných postupov,
7.3.
pred použitím sa kontajnery z nehrdzavejúcej ocele, sklo a iné skladovacie materiály,
ak je to možné, umyjú biologicky odbúrateľným saponátovým prostriedkom alebo peroxidom
vodíka (3 % v/v; čistoty p. a.), prepláchnu sa roztokom kyseliny chlorovodíkovej (4.4.2.)
alebo roztokom kyseliny dusičnej (4.4.4.) a nakoniec skúšobnou vodou (4.2.).
8.
Stanovenie pomeru povrchu k objemu vzorky
8.1.
pomer plochy skúšaného povrchu vzorky, ktorý má prísť do styku so skúšobnou vodou
k objemu skúšobnej vody musí byť 1 : 1 (1 cm2 : 1 cm3), tento pomer však nesmie byť menší ako 1 : 2 (0,5 cm2 : 1 cm3). Veľkosť plochy vzorky a k nej zodpovedajúci objem skúšobnej vody sa musí zvoliť
tak, aby boli splnené požiadavky na objem výluhu požadovaného pre laboratórne vyšetrenie.
Ustanovenia prvej a druhej vety sa nevzťahujú na potrubia s priemerom menším ako 40
mm.
8.2.
ak vzorka nemá hladký povrch alebo tvar vzorky je taký, že nie je možné presne určiť
jej povrch, použije sa odhadnutá plocha povrchu vzorky, ale v tomto prípade sa musí
zaznamenať dĺžka a šírka spolu s dostatočne podrobným popisom výrobku (výrobkov),
aby sa ďalšie skúšobné vzorky mohli pripraviť v rozmedzí 10 % plôch povrchu pôvodnej
vzorky,
8.3.
migračná skúška z domácej inštalácie a prívodného potrubia (potrubie s priemerom
≤80 mm) sa vykoná za použitia vzoriek s dĺžkou, ktorá poskytuje dostatočný objem výluhu
pre laboratórne vyšetrenie. Vzorky sa naplnia skúšobnou vodou (4.2., 4.3.) a uzavrú
sa na oboch koncoch zátkami (5.3.). V niektorých prípadoch je prípustné vystaviť celú
plochu povrchu vzoriek skúšobnej vode (4.2., 4.3.), teda i povrchy, ktoré nie sú určené
na styk s vodou,
8.4.
migračná skúška z prívodného a diaľkového potrubia (potrubie s priemerom >80 mm),
ak nie je k dispozícii jeho vzorka malého priemeru, sa vykoná ponorením časti potrubia
do skúšobnej vody (4.2., 4.3.) v celosklených nádobách (5.3.),
Poznámka: Ak nie je možné ponoriť vzorky celého potrubia, môže byť vzorka vyšetrená
alternatívnym usporiadaním migračnej skúšky.
8.5.
vzorky nehomogénnych výrobkov musia mať rovnaké zloženie ako hotové výrobky. Vzorky
sa vyšetrujú tak, že do styku so skúšobnou vodou (4.2., 4.3.) bude prichádzať povrch
určený na styk s pitnou vodou,
8.6.
migračná skúška z náterov sa vykoná ponorením doštičiek (napr. doštičiek z nehrdzavejúcej
ocele alebo pieskom matovaného skla, povrchovo upravených skúšaným náterom) do skúšobnej
vody (4.2., 4.3.) takým spôsobom, aby exponovaný povrch doštičiek nebol v kontakte
s povrchom nádoby. Doštičky sa pripravia a opatria náterom štandardným priemyselným
postupom. Doštičky s náterom sa vyšetrujú v nádobách (4.3.), ktoré sú naplnené skúšobnou
vodou (4.2., 4.3.) a uzatvorené uzáverom. Priemyselne pripravené nátery sa vyšetrujú
podľa postupu uvedeného v bode 8.3.,
8.7.
vzorky filtračných tkanív a membrán musia obsahovať všetky materiály použité na výrobu
hotového výrobku.
9.
Predúprava vzoriek
9.1.
Predúprava stagnáciou
Skúšaná vzorka výrobku určeného na styk s vodou sa ponorí do vodovodnej vody a nechá
stáť 24 h ± 0,5 h pri teplote (23±2) oC. Vzorky výrobkov, ktoré sú určené na styk s teplou alebo horúcou vodou, sa ponoria
do vodovodnej vody a ponechajú stáť 7,5 h ± 0,5 h pri teplote (60±2) oC alebo (85±2) oC. Potom sa voda odstráni a nahradí čerstvou vodovodnou vodou temperovanou na skúšobnú
teplotu a nechá sa stáť 16 h ± 0,5 h pri skúšobnej teplote. Vo všetkých prípadoch
sa po predúprave vzorky stagnáciou vzorka prepláchne podľa postupu uvedeného v bode
9.2.
9.2.
Preplachovanie
Všetky vzorky sa preplachujú vodovodnou vodou (4.1.) po dobu 60 min. ± 10 min. pod
stálym prúdom 5 cm3.s-1 ± 2 cm3.s-1 a nakoniec opláchnu skúšobnou vodou (4.2., 4.3.) po dobu aspoň 2 minút.
Poznámka: Ak nie je z časových dôvodov možné vykonať skúšobné postupy bez prerušenia,
je povolené prácu prerušiť v priebehu predúpravy vzoriek, ale migračné intervaly musia
nasledovať po sebe bez prerušenia.
10.
Postup migračnej skúšky
10.1.
každá migračná skúška sa vykonáva paralelne s dvoma rovnakými skúšobnými vzorkami.
Migračné skúšky sa vykonávajú bezprostredne po predúprave vzoriek ponorením povrchov
vzoriek určených na styk s vodou (alebo celých vzoriek) do skúšobnej vody. Vzorky
sa lúhujú trikrát po sebe, po dobu 72 hodín, ak ide o výrobok určený na styk so studenou
vodou alebo po dobu 24 hodín, ak ide o výrobok určený na styk s teplou alebo horúcou
vodou. Je potrebné dodržať skúšobné teploty. Po prvej a druhej expozičnej dobe (72
h alebo 24 h) sa vždy zleje celý objem výluhu a hneď sa nahradí rovnakým objemom čerstvej
skúšobnej vody. Laboratórne vyšetrenie sa vykonáva z výluhov získaných po každej migračnej
dobe zvlášť,
10.2.
nádoby alebo nádrže, v ktorých sa vykonávajú migračné skúšky, je potrebné uzatvárať
tak, aby nedošlo k úniku prchavých látok alebo ku kontaminácii výluhu. Migračné skúšky
sa vykonávajú buď pri (23±2) oC (výrobky na styk so studenou vodou), (60±2) oC (výrobky na styk s teplou vodou), alebo (85±2) oC (výrobky na styk s horúcou vodou).
11.
Analýza
11.1.
požadované chemické vyšetrenie vo vzťahu k materiálovému zloženiu skúšaného výrobku
sa vykonáva použitím príslušnej vhodnej analytickej metódy. Stanovenie Kn (koncentrácia
paralelných stanovení sledovanej látky vo výluhu) sa vykonáva na konci každej migračnej
doby,
11.2.
s každou skúšanou vzorkou sa vykonáva slepý pokus, a to za rovnakých podmienok migračnej
skúšky, ako je opísané v bode 10, ale s vynechaním vzorky skúšaného výrobku. Na konci
každej migračnej doby sa stanoví priemerná koncentrácia Ko;n (n je poradové číslo
migračnej skúšky) každej sledovanej látky. Ak niektorý výsledok slepého pokusu je
väčší ako príslušná najnižšia koncentrácia sledovanej látky (hodnota ležiaca medzi
detekčným limitom a koncentráciou, ktorej presiahnutie v pitnej vode je neprípustné),
potom je potrebné zistiť zdroj kontaminácie, odstrániť ho a celý postup zopakovať,
Poznámka: Slepé pokusy sa vykonávajú dvojmo, ale pri vyšetrovaní väčšieho počtu vzoriek
(viac ako 2) stačí jedna dvojica slepých pokusov, ak je použitá jedna šarža zásobnej
vody.
11.3.
pozitívna kontrola skúšobného systému (metóda štandardného prídavku); tam kde je
to možné, vykonáva sa kontrolná migračná skúška so štandardným prídavkom stanovovanej
látky, a to v koncentrácii, ktorá je predpokladaná. Kontrolná migračná skúška sa vykoná
podľa bodu 11.2. (slepé pokusy). Ak je výťažnosť pridanej látky menšia ako určená
požiadavka v referenčnej norme, celý postup sa preskúma a opakuje, kým sa nedosiahnu
požadované výsledky.
12.
Výpočet výsledkov
Koncentrácie sledovaných látok sa vyjadria ako KT;n a vypočítajú sa zo vzorca
KT;n = Kn – Ko;n
kde
KT;n = koncentrácia sledovanej látky pri migračnej teplote T v mg.l-1
Kn = koncentrácia paralelných stanovení sledovanej látky vo výluhu v mg.l-1 za dobu 72 hodín pri testovaní studenou vodou alebo za dobu 24 hodín pri testovaní
teplou alebo horúcou vodou
Ko;n = priemerná koncentrácia paralelných stanovení sledovanej látky v slepom pokuse
v mg.l-1
n = poradové číslo migračnej skúšky
Migračné hodnoty MT;n migrovaných látok sa vypočítajú zo vzorca
– pre migračné skúšky vykonávané pri teplote 23 oC
– pre migračné skúšky vykonávané pri teplote 60 oC alebo 85 oC
kde
M = migračná hodnota látky v mg.dm-2.deň-1
V = objem výluhu v l
S = plocha povrchu vzorky vystavená skúšobnej vode v dm2
Výsledky pre migračnú hodnotu M a koncentráciu K sa vyjadrujú MtT;n a KtT;n
kde
T = migračná teplota v oC
t = migračná doba v h
n = poradové číslo migračnej skúšky
Napr.: M2460;3 je migračná hodnota 3. migračnej skúšky pri 60 oC pre migračnú dobu 24 h
K7223;1 je koncentrácia 1. migračnej skúšky pri 23 oC pre migračnú dobu 72 h.
13.
Hodnotenie výsledkov
Na hodnotenie zdravotnej neškodnosti výrobku určeného na styk s vodou sa použijú koncentrácie
migrovaných látok z 3. výluhu.
14.
Protokol o migračnej skúške musí obsahovať
14.1.
názov a adresu skúšobného laboratória a miesto, kde sa migračná skúška vykonala,
ak je iné ako adresa skúšobného laboratória,
14.2.
jednoznačnú identifikáciu protokolu (napr. seriové číslo), každej strany a celkový
počet strán protokolu,
14.3.
dátum prijatia vzorky,
14.4.
protokolové číslo vzorky,
14.5.
dátum začatia a ukončenia laboratórneho vyšetrenia,
14.6.
obchodný názov výrobku,
14.7.
materiálové zloženie výrobku,
14.8.
obchodné meno výrobcu, sídlo, ak ide o právnicku osobu; meno, priezvisko a trvalé
bydlisko, ak ide o fyzickú osobu, a dátum výroby (ak je to účelné), názov organizácie,
ktorá predkladá vzorku alebo organizácie zodpovedajúcej za prípravu vzorky,
14.9.
popis vzorky vrátane plochy povrchu rozmerov vzorky a objem skúšobnej vody,
14.10.
zamýšľané použitie výrobku,
14.11.
analytická metóda a jej zdroj vrátane validačných charakteristík,
14.12.
koncentrácie Kn a Ko;n v mg.l-1 a vypočítané migračné hodnoty MtT;n v mg.dm-2.deň-1 pre každú látku a pre každú z dvojice paralelných stanovení po 1., 2. a 3. migračnej
dobe,
14.13.
aritmetické priemery KtT;n a MtT;n paralelných stanovení pre každú látku po 1., 2. a 3. migračnej dobe,
14.14.
údaje o počte vyšetrovaných vzoriek výrobku, počte vykonaných migračných skúšok pri
každej vzorke a údaje o použitej skúšobnej vode,
14.15.
akékoľvek odchýlky od skúšobného postupu a ich zdôvodnenie,
14.16.
vyhlásenie, že výsledky skúšok sa vzťahujú iba na skúšané vzorky,
14.17.
vyhlásenie, že sa protokol o migračnej skúške nesmie reprodukovať v skrátenej forme
a bez súhlasu skúšobného laboratória.
15.
Zariadenie na doúpravu pitnej vody v mieste spotreby sa vyšetruje a posudzuje nasledujúcim
spôsobom:
15.1.
jednotlivé materiály, ktoré sú v styku s vodou, sa vyšetrujú postupom podľa tejto
prílohy,
15.2.
zariadenie sa ďalej vyšetruje ako celok počas prevádzky (podľa výrobcom stanovených
podmienok), aby sa overilo, či
15.2.1.
zariadenie nezhoršuje kvalitu vstupnej vody v mikrobiologických a základných chemicko-fyzikálnych
ukazovateľoch,
15.2.2.
zariadenie má 99,99 % dezinfekčný účinok (overuje sa len v prípade, ak je výrobcom
deklarovaný).
15.3.
Hodnotenie
Počet kultivovateľných mikroorganizmov pri 22 oC a kultivovateľných mikroorganizmov pri 36 oC po 24-hodinovej stagnácii vody v zariadení neprekročí desaťnásobok počtu vo vstupnej
vode.
V prípade použitia technológie znižujúcej tvrdosť vody je nevyhnutné dodržať minimálne
odporúčanú hodnotu obsahu Ca a Mg vo vode stanovenú osobitným predpisom.11)
1)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
Piaty oddiel a desiaty oddiel Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 1799/2003-100 z 9. júna 2003, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca materiály a predmety určené na styk s potravinami v znení neskorších predpisov (oznámenie č. 337/2003 Z. z.).
Piaty oddiel a desiaty oddiel Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 1799/2003-100 z 9. júna 2003, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca materiály a predmety určené na styk s potravinami v znení neskorších predpisov (oznámenie č. 337/2003 Z. z.).
2)
Zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov.
3)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Príloha č. 7 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 1799/2003-100 z 9. júna 2003 (oznámenie č. 337/2003 Z. z.).
Príloha č. 7 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 1799/2003-100 z 9. júna 2003 (oznámenie č. 337/2003 Z. z.).
4)
§ 11 zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 6 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 1799/2003-100 z 9. júna 2003 (oznámenie č. 337/2003 Z. z.).
§ 6 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 1799/2003-100 z 9. júna 2003 (oznámenie č. 337/2003 Z. z.).
6)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 10 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 1799/2003-100 z 9. júna 2003 (oznámenie č. 337/2003 Z. z.).
§ 10 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 1799/2003-100 z 9. júna 2003 (oznámenie č. 337/2003 Z. z.).
7)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Príloha č. 5 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 1799/2003-100 z 9. júna 2003 (oznámenie č. 337/2003 Z. z.).
Príloha č. 5 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 1799/2003-100 z 9. júna 2003 (oznámenie č. 337/2003 Z. z.).
8)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 29 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 1799/2003-100 z 9. júna 2003 (oznámenie č. 337/2003 Z. z.).
§ 29 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 1799/2003-100 z 9. júna 2003 (oznámenie č. 337/2003 Z. z.).
9)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Príloha č. 10 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 1799/2003-100 z 9. júna 2003 (oznámenie č. 337/2003 Z. z.).
Príloha č. 10 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 1799/2003-100 z 9. júna 2003 (oznámenie č. 337/2003 Z. z.).
10)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem
a predpisov v znení smernice 98/48/ES.
Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 453/2002 Z. z. o postupoch pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a technických noriem.
Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 453/2002 Z. z. o postupoch pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a technických noriem.
11)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality
vody určenej na ľudskú spotrebu.
