123/2008 Z. z.

Pes musí mať možnosť vidieť a počuť, čo sa deje v jeho chovnom zariadení a v jeho okolitom prostredí a musí mať možnosť s ním komunikovať.

Pre psa je potrebné vytvoriť možnosti na uspokojenie jeho požiadaviek na pohyb, pričom je potrebné vziať do úvahy jeho veľkosť a temperament.

Ak je nevyhnutné držať psa na reťazi, musí mať dostatočne široký obojok s nastaviteľným obvodom, aby sa predchádzalo jeho zarezávaniu do kože. Ak je reťaz psa pripevnená pohyblivým spôsobom k vodiacemu lanku, musí mať pes možnosť pohybovať sa pozdĺž vodiaceho lanka v dĺžke najmenej 5 m a do strany najmenej 2 m v oboch smeroch. Ak je reťaz pripevnená iným spôsobom, musí mať dĺžku najmenej 2,5 m, musí byť vybavená dvoma otáčavými kolíkmi zabraňujúcimi skráteniu reťaze v dôsledku zauzlenia a musí byť upevnená a umiestnená tak, aby sa neomotala okolo akejkoľvek prekážky vo výbehovej ploche takto držaného psa. Pes držaný na reťazi musí mať denne umožnený voľný pohyb bez uviazania tak, aby boli dodržané požiadavky podľa odseku 2. Spôsob upevnenia reťaze umožní psovi ukryť sa v ľahko dostupnom prístrešku, ktorý mu dokáže zabezpečiť ochranu pred nepriazňou počasia, najmä pred dažďom, mrazom a priamym slnečným žiarením.

Psy chované vo vonkajších kotercoch musia mať voľný prístup do uzatvorených priestorov komunikujúcich s kotercom alebo do vhodnej búdy umiestnenej v koterci alebo komunikujúcej s kotercom. Vonkajší koterec musí poskytovať psom ochranu pred nepriazňou počasia, najmä pred dažďom, mrazom a priamym slnečným žiarením, musí byť vhodne odvodnený a zabezpečený proti úniku psa. Najmenšia výška uzatvoreného koterca pre psa s hmotnosťou do 50 kg je 2 m a pre psa s hmotnosťou 50 kg a viac je 2,5 m. Voľná plocha vonkajšieho koterca pre psa závisí od veľkosti psa alebo psov a počtu psov chovaných v danom koterci a zodpovedá ploche uvedenej v prílohe č. 1. Voľnou plochou je ohraničená alebo dostupná plocha umožňujúca voľný pohyb zvieraťa; do voľnej plochy sa nepočíta plocha búdy a plocha pod inými prekážkami pevne spojenými s podlahou alebo stenou koterca či pod inou pevnou časťou koterca zasahujúcou do životného priestoru zvieraťa. Psy chované vo vonkajších kotercoch musia mať denne umožnený voľný pohyb mimo priestoru koterca tak, aby boli dodržané požiadavky podľa odseku 2.

Psy chované vo vonkajších kotercoch v skupine musia tvoriť homogénnu skupinu, a to najmä z pohľadu temperamentu, veľkosti, znášanlivosti a potravinových nárokov.

Suky v poslednej tretine gravidity, dojčiace suky, choré psy a šteňatá mladšie ako šesť mesiacov na zabezpečenie svojej voľnosti pohybu, fyziologických a etologických potrieb a na rozvíjanie svojich daností a fyziologických prejavov nesmú byť uväzované na dobu dlhšiu, ako je nevyhnutné na zabezpečenie ich pohody. Krátkodobé uväzovanie je povolené najmä na dobu kŕmenia, čistenia chovného priestoru, vyšetrovania a ošetrovania zvieraťa alebo z iného dôležitého dôvodu vedúceho k zabezpečeniu pohody zvieraťa.

Mačka a fretka musia mať možnosť vidieť a počuť, čo sa deje v ich chovnom zariadení a jeho okolitom prostredí a musia mať možnosť s ním komunikovať.

Mačka a fretka musia mať zabezpečený prístup ku vhodnému zariadeniu alebo materiálu umožňujúcemu obrusovanie pazúrov a šplhanie, k nádobe s podstielkou alebo iným vhodným materiálom na defekáciu a močenie. Podstielka alebo iný vhodný materiál sa udržiava čistý, v prípade potreby sa vymieňa.

Mačku a fretku možno držať uviazané iba na obmedzený čas nevyhnutný na zabezpečenie ich pohody. Krátkodobé uväzovanie je povolené najmä na dobu kŕmenia, čistenia chovného priestoru, vyšetrovania a ošetrovania zvieraťa alebo z iného dôležitého dôvodu vedúceho k zabezpečeniu pohody zvieraťa. Počas tejto doby musí byť zviera pod kontrolou.

Mačka a fretka vyžadujú dostatok voľnosti pohybu. Ak sú chované vo voliérach alebo klietkach, musia mať voľný prístup do vhodnej búdy umiestnenej v koterci alebo komunikujúcej s kotercom. Voliéra alebo klietka musí poskytovať mačke a fretke ochranu pred nepriazňou počasia, najmä pred dažďom, mrazom a priamym slnečným žiarením, musí byť vhodne odvodnená a zabezpečená proti úniku zvieraťa. Najmenšia výška voliéry alebo klietky je 2 m. Plocha voliéry alebo klietky závisí najmä od počtu zvierat chovaných v danom priestore a zodpovedá ploche uvedenej v prílohe č. 2.

Hlodavce a králiky musia mať možnosť vidieť a počuť, čo sa deje v ich chovnom zariadení a jeho okolitom prostredí.

Podlaha alebo spodná časť chovného zariadenia používaného na chov hlodavcov a králikov sa pokrýva vhodnou podstielkou, najmä senom, slamou, hoblinami alebo iným vhodným materiálom, prednostne prírodného pôvodu. Na podlahu chovných zariadení pre hlodavcov a králikov, ktorými sú najčastejšie uzatvorené klietky, presklené nádoby alebo plastové boxy, sa používajú pevné materiály bez otvorov umožňujúce opretie každého prsta všetkých končatín.

Priestor chovných zariadení pre hlodavcov a králikov musí byť obohatený o štruktúry umožňujúce zvieraťu schovať sa alebo ukryť sa. Na vytváranie úkrytov sa používajú prírodné materiály alebo iné neškodné materiály.

Pre pieskomily a činčily je potrebné na čistenie srsti zabezpečiť možnosť kúpania sa v piesku alebo v inom vhodnom materiáli.

Hlodavce a králiky musia mať trvalý prístup ku krmivu alebo k inému prírodnému materiálu vhodnému na hlodanie, aby si mohli obrusovať nepretržite dorastajúce zuby. Nedostupnosť takéhoto materiálu spôsobuje prerastanie predných zubov a výrazne zhoršuje alebo znemožňuje príjem krmiva, čo má negatívny vplyv na ich pohodu.

Králik, morča peruánske a činčila musia mať zabezpečený príjem čerstvej rastlinnej potravy.

Morča peruánske musí mať prostredníctvom potravy alebo doplnkových výživových látok zabezpečený prísun vitamínu C v dennej dávke najmenej 20 mg.

Hlodavcom aktívnym v noci sa musia počas dňa vytvoriť podmienky na odpočinok a spánok bez rušenia.

Najmenšie požiadavky na priestor chovného zariadenia pre hlodavca zodpovedajú ploche uvedenej v prílohe č. 3 tabuľke č. 1.

Najmenšie požiadavky na priestor chovného zariadenia pre králika zodpovedajú ploche uvedenej v prílohe č. 3 tabuľke č. 2.

Akvárium musí byť zakryté, aby sa predišlo vyskočeniu akváriových rýb.

Množstvo, kvalita, teplota a hĺbka vody v akváriu sa upravuje a udržiava podľa druhu, veľkosti a počtu rýb v ňom chovaných. Voda v akváriu predstavuje životné prostredie akváriových rýb, preto sa udržiava v potrebnej kvalite čistením, chemickým alebo fyzikálnym ošetrovaním alebo jej výmenou.

Akváriovým rybám sa poskytuje dostatok možností na úkryt výsadbou vhodných rastlín a obohatením priestoru predmetmi, ktoré nie sú svojou štruktúrou a chemickým zložením pre ne škodlivé.

Akváriové ryby sa musia kontrolovať najmenej raz denne, a ak sa zistia uhynuté ryby, odstraňujú sa z akvária okamžite.

Pri vytváraní rôznorodých skupín akváriových rýb skladajúcich sa z viacerých druhov alebo pri pridávaní nových akváriových rýb do existujúcej skupiny je potrebné vziať do úvahy zlučiteľnosť týchto druhov rýb a činností súvisiacich s ich prirodzeným správaním.

Sieťky na manipuláciu s akváriovými rybami a iné používané pomôcky prichádzajúce do styku s vodou alebo rybami sa používajú len v jednom akváriu, ak neboli pred použitím v ďalšom akváriu účinne dezinfikované alebo inak vhodne ošetrené.

Manipuláciu s akváriovými rybami mimo vody treba skrátiť na nevyhnutný čas.

Materiály používané na výrobu pomôcok, na výstavbu chovného zariadenia a na stavbu búd, hniezd, ohrád a iného príslušenstva, s ktorými môžu prísť spoločenské zvieratá do styku, sa konštruujú a udržiavajú tak, aby na nich neboli ostré hrany alebo výčnelky, ktoré by mohli zvieratá poraniť, a nesmú byť pre zvieratá škodlivé; dvere, priechody a prielezy musia byť dostatočne široké a vysoké tak, aby spoločenským zvieratám pri prechádzaní nimi nespôsobovali poranenie. Pletivo alebo mreže v chovnom zariadení môže mať otvory takých veľkostí, aby spoločenské zviera nemohlo cez ne prestrčiť časť svojho tela a zachytiť sa v nich.

Všetky zariadenia a materiály, s ktorými prichádzajú zvieratá do styku, musia byť čistiteľné, dezinfikovateľné a udržiavajú sa v čistom stave.

Umiestnenie chovného zariadenia a umiestnenie spoločenského zvieraťa v časti chovného zariadenia nesmie pre neho predstavovať nepohodu. V závislosti od druhu a kategórie spoločenského zvieraťa je potrebné brať do úvahy najmä výšku alebo hĺbku umiestnenia spoločenského zvieraťa a dostupnosť elektrických rozvodov.

Izolácia, kúrenie a vetranie chovného zariadenia sa udržiavajú v takom stave, aby sa prúdenie vzduchu, prašnosť, teplota, relatívna vlhkosť vzduchu a koncentrácia plynov udržovali na úrovni, ktorá nie je pre zvieratá škodlivá.

Spoločenské zviera chované v budove nesmie byť umiestnené v nepretržitej tme alebo bez primeranej doby oddychu od umelého osvetlenia; ak dostupné prirodzené svetlo je nedostatočné na vyhovenie fyziologickým alebo etologickým potrebám zvierat, musí sa zabezpečiť primerané umelé osvetlenie.

Spoločenské zviera chované mimo budovy potrebuje ochranu proti nepriazni počasia, najmä pred dažďom, mrazom a priamym slnečným žiarením, a proti dravcom.

Terén, vegetácia a povrch vo vonkajšej ohrade sú uspôsobené spoločenskému zvieraťu a predchádzajú zraňovaniu zvierat a ich pádom v dôsledku pokĺznutia. V prípade potreby sa vo vonkajšej ohrade zabezpečí odvádzanie nadbytočnej vody.

Vonkajšie výbehy musia byť vhodne zabezpečené proti uniknutiu spoločenského zvieraťa. Za vhodné zabezpečenie vonkajších výbehov sa nepovažuje použitie elektrických oplôtkov a ostnatého drôtu.

Pri vytváraní skupín spoločenských zvierat alebo pri pridaní spoločenského zvieraťa do existujúcej skupiny je potrebné predchádzať problémom so sociálnym správaním, ku ktorým môže prichádzať v dôsledku zmeny sociálnej štruktúry skupiny. Spoločenské zviera chované v skupine musí mať možnosť schovať sa alebo ukryť sa pred ostatnými zvieratami v skupine. Spoločenské zviera, ktoré sa správa agresívne alebo ktoré by mohlo ohroziť ostatné spoločenské zvieratá iným spôsobom, je potrebné chovať oddelene od ostatných zvierat.

Ak sú v chovnom zariadení chované druhy spoločenských zvierat navzájom nepriateľské alebo v potravinovom reťazci predstavujúce vzťah predátora a koristi, chovajú sa oddelene tak, aby sa zabránilo zrakovému, zvukovému a pachovému kontaktu.

Karanténna stanica je zariadenie, ktoré slúži na držbu odchytených túlavých zvierat s neznámym zdravotným stavom najmenej do vykonania nutného ošetrenia a potrebných vyšetrení, testov a preventívnych opatrení potrebných na vylúčenie a predchádzanie choroby prenosnej na iné zviera alebo na človeka.

Karanténna stanica musí mať dostatok miestností, boxov, kotercov alebo klietok na izoláciu všetkých prijatých odchytených túlavých zvierat, ktoré zabezpečujú dostatočnú voľnosť pohybu a ochranu pred inými odchytenými túlavými zvieratami, ak je to kvôli agresivite a iným prejavom správania sa týchto zvierat potrebné.

Karanténna stanica a jej jednotlivé časti musia byť tak naprojektované a skonštruované, aby sa zabránilo úniku odchyteného túlavého zvieraťa.

Karanténna stanica musí mať zabezpečenú dodávku pitnej vody a energie na zabezpečenie vhodného vnútorného prostredia a osvetlenia.

Karanténna stanica musí mať najmenej jednu miestnosť vhodnú na vyšetrovanie a ošetrovanie odchytených túlavých zvierat a na vykonanie potrebných testov a odberov vzoriek na laboratórne vyšetrenie alebo iné potrebné vyšetrenie, ktorá je

Karanténna stanica musí mať dostatok skladových priestorov vhodných na uskladnenie potrebného množstva zásob krmiva, podstielky, pomôcok a náradia.

Karanténna stanica musí mať zmluvne zabezpečené poskytovanie odborných veterinárnych činností a služieb nevyhnutných na zabezpečenie hlavných cieľov karanténnej stanice a pohody odchytených túlavých zvierat.

Karanténna stanica musí mať zaistené bezpečné skladovanie a neškodné odstraňovanie biologického odpadu v súlade s osobitnými predpismi.³)

Karanténna stanica vedie evidenciu o prijatých, usmrtených a odoslaných odchytených túlavých zvieratách a o zvieratách narodených odchyteným túlavým zvieratám po ich prijatí do karanténnej stanice. Táto evidencia, vedená spôsobom vylučujúcim odstraňovanie alebo zmenu údajov bez možnosti zistenia, je uchovávaná počas dvoch rokov a zahŕňa

Karanténna stanica využije všetky dostupné prostriedky na vyhľadanie vlastníka odchyteného túlavého zvieraťa. Vlastník odchyteného túlavého zvieraťa môže nahliadať do evidencie vedenej podľa odseku 9 v časti, ktorá sa týka jeho zvieraťa.

Karanténna stanica má vypracovaný štandardizovaný postup operácií, v ktorých sa podrobne uvádzajú povinnosti osôb zodpovedných za zvieratá na každej pozícii a opatrenia, ktoré je potrebné prijať pri predpokladaných i neočakávaných situáciách vrátane dôležitých telefónnych kontaktov. Súčasťou štandardizovaného postupu operácií musia byť minimálne údaje o

Ak veterinárny lekár posúdi zdravotný stav, kondíciu a temperament odchyteného túlavého zvieraťa, môže rozhodnúť o dočasnom obmedzení jeho pohybu, ktoré neprekročí päť dní, ak nie je zabezpečené vodenie takéhoto zvieraťa na najmenej jednu hodinu denne za podmienok vylučujúcich šírenie alebo riziko šírenia choroby prenosnej na iné zviera alebo na človeka. Obmedzenie voľnej plochy koterca však nie je prípustné, ak nie je dodržaná najmenšia plocha rovnajúca sa druhej mocnine dĺžky zvieraťa meranej od hrotu nosa po koreň chvosta zväčšenej o 0,2 m. Ak sa drží skupina najviac štyroch psov na obmedzenej ploche, tá zodpovedá najmenšej ploche rovnajúcej sa súčtu druhých mocnín dĺžky tela každého zvieraťa meranej od hrotu nosa po koreň chvosta zväčšenej o 0,15 m. Karanténna stanica o tomto rozhodnutí vedie písomné záznamy, ktoré sa uchovávajú dva roky, a na požiadanie ich predkladá orgánu veterinárnej správy.

Rozmnožovanie zvierat v karanténnej stanici je považované za nežiaduce rozmnožovanie.

Útulok pre zvieratá slúži na držbu odchytených túlavých zvierat po ukončení vyšetrení, testov a preventívnych opatrení vylučujúcich chorobu prenosnú na iné zviera alebo na človeka, vykonaných v karanténnej stanici, zvierat, na ktoré sa vzťahujú opatrenia uložené podľa osobitného predpisu,²) a nechcených zvierat.

Útulok pre zvieratá musí mať dostatok miestností, boxov, kotercov alebo klietok pre všetky zvieratá držané v náhradnej starostlivosti, ktorým zabezpečujú dostatočnú voľnosť pohybu a ochranu pred inými držanými zvieratami, ak je to kvôli agresivite a iným prejavom správania sa týchto zvierat potrebné.

Útulok pre zvieratá a jeho jednotlivé časti musia byť projektované a skonštruované tak, aby sa zabránilo úniku zvierat držaných v náhradnej starostlivosti.

Útulok pre zvieratá musí mať dostatok pitnej vody a energie na zabezpečenie vhodného vnútorného prostredia a osvetlenia.

Útulok pre zvieratá musí mať najmenej jednu miestnosť vhodnú na ošetrovanie zvierat v náhradnej starostlivosti a na vykonanie potrebných preventívnych opatrení, testov a odberov vzoriek na laboratórne vyšetrenie alebo iné potrebné vyšetrenie, ktorá je

Útulok pre zvieratá musí mať dostatok skladových priestorov vhodných na uskladnenie potrebného množstva zásob krmiva, podstielky, pomôcok a náradia.

Útulok pre zvieratá musí mať zmluvne zabezpečené poskytovanie odborných veterinárnych činností a služieb nevyhnutných na zabezpečenie dobrého zdravotného stavu a pohody zvierat v náhradnej starostlivosti.

Útulok pre zvieratá musí mať zaistené bezpečné skladovanie a neškodné odstraňovanie biologického odpadu.³)

Útulok pre zvieratá vedie evidenciu o prijatých, usmrtených a odoslaných zvieratách v náhradnej starostlivosti a o zvieratách narodených zvieratám v náhradnej starostlivosti. Táto evidencia, vedená spôsobom vylučujúcim odstraňovanie alebo zmenu údajov bez možnosti zistenia, je uchovávaná dva roky a zahŕňa

Útulok pre zvieratá využije všetky dostupné prostriedky na vyhľadanie vlastníka odchyteného túlavého zvieraťa. Vlastník odchyteného túlavého zvieraťa môže nahliadať do evidencie vedenej podľa odseku 9 v časti, ktorá sa týka jeho zvieraťa.

Útulok pre zvieratá má vypracovaný štandardizovaný postup operácií, pri ktorých sa podrobne uvádzajú povinnosti osôb zodpovedných za zvieratá na každej pozícii, a opatrenia, ktoré je potrebné prijať v predpokladaných i neočakávaných situáciách, vrátane dôležitých telefónnych kontaktov. Súčasťou štandardizovaného postupu operácií musia byť minimálne údaje o

Útulok pre zvieratá môže zabezpečiť vo vyhradenom čase mimo kŕmenia a spánku zvierat držaných v náhradnej starostlivosti sociálny kontakt držaných zvierat s verejnosťou za podmienky, že nehrozí riziko prenosu choroby prenosnej na iné zviera alebo na človeka. Najvhodnejším spôsobom je zabezpečenie vodenia zvierat na vôdzke alebo inom fixačnom zariadení osobami primerane fyzicky a psychicky vyvinutými. Vodenia sa majú zúčastňovať všetky zvieratá, ktoré nie sú agresívne a pre ktoré možno zabezpečiť primerane vyvinuté osoby. Ostatným zvieratám sa voľnosť pohybu a sociálny kontakt zabezpečuje iným vhodným spôsobom, najmä systémom ohradených výbehov, v ktorých možno zvieratá podľa potreby spájať a oddeľovať.

Rozmnožovanie zvierat v útulku pre zvieratá je považované za nežiaduce rozmnožovanie.

Chovné zariadenia, karanténne stanice a útulky pre zvieratá existujúce pred účinnosťou tejto vyhlášky musia spĺňať požiadavky na najmenšiu plochu a priestor najneskôr do 1. decembra 2010.

Chovné zariadenia, karanténne stanice a útulky pre zvieratá existujúce pred účinnosťou tejto vyhlášky musia spĺňať požiadavky na obohatenie priestoru najneskôr do 31. augusta 2008.

Táto vyhláška bola prijatá v súlade s príslušným právnym aktom Európskych spoločenstiev⁴) pod číslom notifikácie 2007/0637/SK.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. mája 2008.