179/2008 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.06.2008
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 179/2008 Z. z. |
| Názov: | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 03.04.2008 |
| Dátum vyhlásenia: | 22.05.2008 |
| Dátum účinnosti od: | 01.06.2008 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 338/2000 Z. z. | Zákon o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
179
ZÁKON
z 3. apríla 2008,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
580/2003 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 561/2005 Z. z., zákona č. 193/2007
Z. z. a zákona č. 500/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 ods. 2 sa slová „v prílohe“ nahrádzajú slovami „v prílohe č. 1“.
2.
V § 3 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Správca vodného toku zabezpečí vytvorenie, aktualizáciu a publikovanie elektronických
plavebných máp pre vodné cesty klasifikačnej triedy Va a vodné cesty vyššej klasifikačnej
triedy.“.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
3.
V § 29 odsek 1 znie:
„(1)
Člen posádky plavidla je fyzická osoba vykonávajúca práce súvisiace s prevádzkou
plavidla, ktorá musí byť zdravotne spôsobilá, bezúhonná, musí mať požadované vzdelanie
a vek16a) a služobnú lodnícku knižku.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 16a znie:
„16a)
Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 12/2005
Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch, o overovaní
odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla a vodcu malého plavidla a vzory preukazov
odbornej spôsobilosti členov posádky plavidla v znení neskorších predpisov.“.
4.
V § 29 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Za bezúhonného sa na účely získania spôsobilosti člena posádky plavidla považuje
ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje
výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.“.
Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 3 až 6.
5.
V § 30 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Zoznam kapitánskych osvedčení je uvedený
v prílohe č. 2.“.
6.
V § 31 ods. 2 sa slová „§ 30 ods. 1 až 3“ nahrádzajú slovami „§ 30 ods. 1 až 3 a
5“.
7.
V § 32 ods. 5 sa na konci prvej vety bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto
slová: „zoznam vodných ciest geograficky rozdelených na plavebné zóny je uvedený v
prílohe č. 3.“.
8.
V § 39 sa odsek 1 dopĺňa písmenom t), ktoré znie:
„t)
vykonáva správu systému riečnych informačných služieb vrátane medzinárodnej výmeny
informácií a plní funkciu centra riečnych informačných služieb; pri výkone tejto pôsobnosti
1.
prideľuje a odníma užívateľské práva užívateľom riečnych informačných služieb,
2.
nepretržite zabezpečuje
2a.
prijímanie, spracovávanie, uchovávanie a poskytovanie informácií o vodnej ceste,
informácií o momentálnej plavebnej situácii a strategických informácií o plavebnej
situácii,
2b.
prijímanie a spracovávanie elektronických hlásení z lodí a pri cezhraničnej vnútrozemskej
doprave ich odovzdávanie príslušným orgánom susedného štátu pred príchodom plavidla
na štátnu hranicu,
3.
zabezpečuje ochranu informácií v systéme riečnych informačných služieb pred zneužitím
vrátane neoprávneného prístupu k týmto informáciám, ich zmeny alebo straty,
4.
zriaďuje na zabezpečenie prevádzky riečnych informačných služieb regionálne centrá
riečnych informačných služieb ako svoje stále pracoviská.“.
9.
V § 39 ods. 9 sa slová „podľa odseku 1 písm. l)“ nahrádzajú slovami „podľa odseku
1 písm. p)“.
10.
Za § 39 sa vkladajú § 39a až 39c, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„Riečne informačné služby
§ 39a
(1)
Riečne informačné služby sú bezodplatné, interoperabilné a harmonizované informačné
služby, ktorých aplikácia je zameraná na podporu riadenia plavby a dopravy v rámci
vnútrozemskej plavby vrátane spojení s ostatnými druhmi dopravy; riečne informačné
služby zahŕňajú služby, ako sú informácie o vodnej ceste, informácie o momentálnej
plavebnej situácii, strategické informácie o plavebnej situácii, riadenie plavby,
pomoc pri plavebnej nehode, informácie pre riadenie dopravy, štatistiky a colné služby,
ako aj poplatky za užívanie vodných ciest a prístavné poplatky.
(2)
Riečne informačné služby sa vzťahujú na vodné cesty klasifikačnej triedy IV a vodné
cesty vyššej klasifikačnej triedy v Slovenskej republike, ktoré sú prepojené vodnou
cestou klasifikačnej triedy IV alebo vodnou cestou vyššej klasifikačnej triedy s vodnou
cestou klasifikačnej triedy IV alebo vodnou cestou vyššej klasifikačnej triedy iného
členského štátu Európskej únie vrátane prístavov na týchto vodných cestách.
(3)
Informácie o vodnej ceste sú geografické, hydrologické a administratívne informácie
o vodnej ceste; informácie o vodnej ceste sú jednosmerné informácie, a to z brehu
na loď alebo z brehu do kancelárie užívateľa riečnych informačných služieb.
(4)
Informácie o momentálnej plavebnej situácii sú informácie, ktoré ovplyvňujú bezprostredné
navigačné rozhodnutia v skutočnej plavebnej situácii a v blízkom geografickom okolí.
(5)
Strategické informácie o plavebnej situácii sú informácie, ktoré ovplyvňujú strednodobé
a dlhodobé rozhodnutia užívateľov riečnych informačných služieb.
(6)
Aplikácia riečnych informačných služieb je poskytovanie riečnych informačných služieb
prostredníctvom na to určených systémov.
(7)
Centrum riečnych informačných služieb je miesto, z ktorého prevádzkový personál riadi
riečne informačné služby.
(8)
Užívatelia riečnych informačných služieb sú rôzne skupiny užívateľov vrátane vodcov
plavidiel, prevádzkového personálu riečnych informačných služieb, prevádzkovateľov
plavebných komôr, plavebných správ, prevádzkovateľov prístavov, personálu v kalamitných
centrách pohotovostných služieb, manažérov nautického servisu, lodných zasielateľov
a sprostredkovateľov prepravy nákladu.
(9)
Interoperabilita riečnych informačných služieb je zjednotenie riečnych informačných
služieb, obsahov údajov, formátov a frekvencií výmeny údajov takým spôsobom, že užívatelia
riečnych informačných služieb majú prístup k rovnakým službám a informáciám na európskej
úrovni.
§ 39b
(1)
Na účely plavby a plánovania cesty na vodných cestách Štátna plavebná správa poskytuje
užívateľom riečnych informačných služieb najmä tieto informácie:
a)
os vodnej cesty s určením kilometrovníka,
b)
obmedzenia plavidiel alebo zostáv z hľadiska dĺžky, šírky, ponoru a najvyššieho pevného
bodu plavidla nad hladinou,
c)
prevádzkové časy objektov obmedzujúcich plavbu, najmä plavebných komôr,
d)
lokalizáciu prístavov,
e)
referenčné údaje z vodočetných staníc vzťahujúce sa na plavbu.
(2)
Štátnej plavebnej správe poskytuje informácie
a)
podľa odseku 1 písm. a) až d) správca vodného toku,
b)
podľa odseku 1 písm. e) a ďalšie informácie týkajúce sa klimatických podmienok na
vodných cestách Slovenský hydrometeorologický ústav,
c)
o polohe plavidla, náklade na plavidle, mimoriadnych udalostiach na plavidle a na
vodnej ceste prevádzkovateľ plavidla alebo vodca plavidla.
(3)
Vodca plavidla alebo prevádzkovateľ plavidla podáva Štátnej plavebnej správe hlásenia
z lode, ktoré obsahujú údaje o plavidle v zostave, náklade, posádke a cestujúcich.
(4)
Za správne a včasné poskytovanie informácií podľa odseku 2 zodpovedá ten, kto ich
poskytuje.
(5)
Informácie podľa odsekov 1 a 2 a hlásenia z lode podľa odseku 3 sa poskytujú v elektronickej
forme.
(6)
Plavebné opatrenia vrátane informácií o vodnom stave a hlásení o ľadochodoch na vodných
cestách sa poskytujú ako štandardné kódované správy, ktoré sa dajú načítať. Štandardná
správa obsahuje informácie, ktoré sú nevyhnutné pre bezpečnosť a plynulosť plavebnej
prevádzky; tieto správy sa poskytujú v elektronickej forme.
§ 39c
Typové schválenie, ochrana osobných údajov a používanie automatického identifikačného
systému
(1)
Typové schválenie zariadení riečnych informačných služieb udelené iným členským štátom
Európskej únie platí na území Slovenskej republiky.
(2)
Na zhromažďovanie, spracovávanie, používanie a uchovávanie osobných údajov potrebných
na prevádzku riečnych informačných služieb sa vzťahujú osobitné predpisy.24b)
(3)
Na používanie automatického identifikačného systému sa vzťahujú osobitné predpisy.24c)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 24b a 24c znejú:
„24b)
Napríklad zákon č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
24c)
Regionálna dohoda o rádiotelefónnej službe na vnútrozemských vodných cestách (oznámenie
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 7/2006 Z. z.), nariadenie Komisie
(ES) č. 415/2007 z 13. marca 2007 týkajúce sa technických špecifikácií lokalizácie plavidiel a sledovania
ich dráhy, na ktoré odkazuje článok 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/44/ES
o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských vodných cestách
v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 105, 23. 4. 2007).“.
11.
V § 40 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Štátna plavebná správa uloží pokutu od 5 000 Sk do 50 000 Sk
a)
správcovi vodného toku, vodcovi plavidla alebo prevádzkovateľovi plavidla alebo Slovenskému
hydrometeorologickému ústavu, ak neposkytne Štátnej plavebnej správe informácie podľa
§ 39b ods. 2,
b)
prevádzkovateľovi plavidla alebo vodcovi plavidla, ak nepodá Štátnej plavebnej správe
hlásenie z lode podľa § 39b ods. 3.“.
Doterajšie odseky 4 až 9 sa označujú ako odseky 5 až 10.
12.
Doterajšia príloha sa označuje ako príloha č. 1 a dopĺňa sa bodmi 10 a 11, ktoré
znejú:
„10.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/44/ES zo 7. septembra 2005 o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských
vodných cestách v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 255, 30. 09. 2005).
11.
Smernica Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú
určité smernice v oblasti dopravnej politiky (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006).“.
13.
Za prílohu č. 1 sa vkladajú prílohy č. 2 a 3, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„Príloha č. 2
k zákonu č. 338/2000 Z. z. v znení zákona č. 179/2008 Z. z.
ZOZNAM KAPITÁNSKYCH OSVEDČENÍ
Skupina A:
Kapitánske osvedčenia pre vodné cesty námorného charakteru
Rumunsko
brevet de căpitan fluvial categoria A (kapitánske osvedčenie A) (v súlade s nariadením
ministra verejných prác, dopravy a bytovej výstavby č. 984/04. 07. 2001, ktorým sa
schvaľuje nariadenie týkajúce sa vnútroštátnych osvedčení o spôsobilosti personálu
riečnej plavby, M.Of., p. I, nr. 441/6. VIII. 2001).
Belgické kráľovstvo
„Brevet de conduite A (arreté royal no ... du ...)“/„Vaarbevet A (Koninklijk Besluit
nr....van...)“.
Spolková republika Nemecko
„Schifferspatent“ s dodatočnou platnosťou pre „Seeschiffahrtsstraßen“ (Binnenschifferpatentverordnung
7. 12. 1981).
Francúzska republika
Certificat général de capacité de catégorie „A“ s odtlačkom pečiatky označujúcim platnosť
osvedčenia pre vodné cesty skupiny A (Zóna 2) (décret du 23 juillet 1991, Journal
officiel du 28 juillet 1991),
„Certificats spéciaux de capacité“ s odtlačkom pečiatky označujúcim platnosť osvedčenia
pre vodné cesty skupiny A (Zóna 2) (décret du 23 juillet 1991, Journal officiel du
28 juillet 1991).
Holandské kráľovstvo
„Groot Vaarbewijs II“ (Binnebschepenwet, Staatsblad 1981, nr. 678).
Fínska republika
LaivurinkirjaSkepparbrev,
Kuljettajankirja IFörarbrev I.
Švédske kráľovstvo
Bevis om behörighet som skeppare B,
Bevis om behörighet som skeppare A,
Bevis om behörighet som styrman B,
Bevis om behörighet som styrman A,
Bevis om behörighet som sjökapten.
Maďarská republika
Hajóskapitányi bizonyítvány (osvedčenie kapitána),
Hajóvezetői „A“ bizonyítvány (osvedčenie lodníka kategórie A) (v súlade s vyhláškou
č. 15/2001 (IV. 27.) KöViM ministra dopravy a vodného hospodárstva o osvedčeniach
v oblasti lodnej dopravy).
Poľská republika
Patent żeglarski kapitana żeglugi śródlądowej – kategórii A (osvedčenie lodníka kategórie
A) (v súlade s vyhláškou ministra infraštruktúry z 23. januára 2003 o odborných kvalifikáciách
a o počte členov posádky plavidiel vo vnútrozemskej plavbe).
Skupina B:
Kapitánske osvedčenia pre ostatné vodné cesty Spoločenstva s výnimkou Rýna, Leku a
Waalu
Bulharská republika
Свидетелство за право,
способност „Капитан вътрешно плаване“ (osvedčenie o spôsobilosti kapitána vnútrozemskej
plavby)
Свидетелство за правоспособност „Щурман вътрешно плаване“ (osvedčenie o spôsobilosti
hliadkujúceho dôstojníka vnútrozemskej plavby) (Наредба № 6 от 25. 7. 2003 г. на министъра
на транспорта и съобщенията за компе- тентност на морските лица в Република България,
обн. ДВ, бр.83 от 2003 г. V súlade s nariadením ministra dopravy a komunikácií o spôsobilosti
námorníkov v Bulharskej republike č. 6 z 25. júla 2003, DV č. 83/2003).
Rumunsko
brevet de căpitan fluvial categoria B (kapitánske osvedčenie B) (v súlade s nariadením
ministra verejných prác, dopravy a bytovej výstavby č. 984/04.07.2001, ktorým sa schvaľuje
nariadenie týkajúce sa vnútroštátnych osvedčení o spôsobilosti personálu riečnej plavby,
M.Of., p. I, nr. 441/6.VIII.2001).
Belgické kráľovstvo
„Brevet de conduite B (arreté royal no …du…)“/„Vaarbrevet B (Koninklijk Besluit nr.…van…)“.
Spolková republika Nemecko
“Schifferpatent„ (Binnenschifferpatentverordnung 7. 12. 1981).
Francúzska republika
Certificat général de capacité de catégorie „A“, bez odtlačku pečiatky označujúceho
platnosť osvedčenia pre vodné cesty skupiny A (Zóna 2) (décret du 23 juillet 1991,
Journal officiel du 28 juillet 1991),
„Certificats spéciaux de capacité“ bez odtlačku pečiatky označujúceho platnosť osvedčenia
pre vodné cesty skupiny A (Zóna 2) (décret du 23 juillet 1991, Journal officiel du
28 juillet 1991).
Holandské kráľovstvo
„Groot Vaarbewijs I“ (Binnenschepenwet, Staatsblad 1981, nr. 678).
Rakúska republika
Kapitänspatent A,
Schiffsführerpatent A.
Fínska republika
LaivurinkirjaSkepparbrev,
Kuljettajankirja IFörarbrev I.
Švédske kráľovstvo
Bevis om behörighet som skeppare B,
Bevis om behörighet som skeppare A,
Bevis om behörighet som styrman B,
Bevis om behörighet som styrman A,
Bevis om behörighet som sjökapten.
Česká republika
Průkaz způsobilosti kapitána a průkaz způsobilosti kormidelníka (zákon z 25. mája
1995 o vnútrozemskej plavbe (114/1995 Sb.) a vyhláška Ministerstva dopravy zo 14.
septembra 1995 o spôsobilosti osôb viesť a prevádzkovať plavidlá (224/1995 Sb.)).
Estónska republika
Siseveelaeva laevajuhi diplom.
Litovská republika
Vidaus vandenu transporto specialisto laipsnio diplomas (podľa nariadenia č. 161 z
15. mája 2001 ministra dopravy a telekomunikácií o pravidlách vydávania diplomov a
osvedčení o odbornej spôsobilosti odborníkov vnútrozemskej vodnej dopravy).
Maďarská republika
Hajóskapitányi bizonyítvány (osvedčenie kapitána),
Hajóvezetoi ,A’ bizonyítvány (osvedčenie lodníka kategórie A) (v súlade s vyhláškou
č. 15/2001 (IV. 27.) KöViM ministra dopravy a vodného hospodárstva o osvedčeniach
v oblasti lodnej dopravy).
Poľská republika
Patent żeglarski kapitana żeglugi śródlądowej – kategorii B (osvedčenie lodníka kategórie
B) (v súlade s vyhláškou ministra infraštruktúry z 23. januára 2003 o odbornej kvalifikácii
a o počte členov posádky plavidiel vo vnútrozemskej plavbe).
Slovenská republika
Lodný kapitán I. triedy,
Lodný kapitán II. triedy,
(Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 12/2005
Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch, o overovaní
odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla a vodcu malého plavidla a vzory preukazov
odbornej spôsobilosti členov posádky plavidla v znení neskorších predpisov (podľa
§ 30 ods. 7 a § 31 ods. 3 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene
a doplnení niektorých zákonov)).
Príloha č. 3
k zákonu č. 338/2000 Z. z. v znení zákona č. 179/2008 Z. z.
ZOZNAM VODNÝCH CIEST V RÁMCI SPOLOČENSTVA GEOGRAFICKY ROZDELENÝCH NA ZÓNY 1, 2, 3
a 4
Zóna 1
Spolková republika Nemecko
Ems: od priamky spájajúcej majáky Delfzijl a Knock smerom na voľné more až po severnú
zemepisnú šírku 53° 30˝ „a východnú zemepisnú dĺžku 6° 45ν “ (t. j. kúsok mimo prekládkovej
oblasti na prepravcov suchých nákladov v Alte Ems, so zreteľom na zmluvu o spolupráci
Ems-Dollart).
Poľská republika
Časť Pomoranskej zátoky na juh od trasy spájajúcej Nord Perd na Rujane a maják Niechorze.
Časť Gdanskej zátoky na juh od trasy spájajúcej maják Hel a vstupnú bóju prístavu
Baltijsk.
Zóna 2
Spolková republika Nemecko
Ems: od priamky vedúcej od vstupu do prístavu smerom na Papenburg cez Ems, ktorá spája
čerpaciu stanicu Diemen (Diemer Schöpfwerk) a otvor hrádze pri Halte až po priamku
spájajúcu majáky Delfzijl a Knock, so zreteľom na zmluvu o spolupráci Ems-Dollart.
Jade: do priestoru ohraničeného priamkou spájajúcou horné svetlo Schillighörnu a kostolnú
vežu v Langwardene.
Weser: od železničného mosta v Brémach po priamku spájajúcu kostolné veže v Langwardene
a Kappele s vedľajším ramenom Schweiburgu, vrátane vedľajších ramien Kleine Weser,
Rekumder-Loch a Rechter Nebenarm.
Labe: od dolnej hranice prístavu Hamburg po priamku spájajúcu svetelný maják Döse
a severozápadný bod Hohe Ufer (Dieksand) s prítokmi Este, Lühe, Schwinge, Oste, Pinnau,
Krückau a Stör (v každom prípade od hrádze po ústie), vrátane Nebenelbe.
Meldofer Bucht: vo vnútri priestoru ohraničeného priamkou spájajúcou severozápadný
bod Hohe Ufer (Dieksand) a západné čelo prístavnej hrádze Büsum.
Flensburger Förde: vo vnútri priestoru ohraničeného priamkou spájajúcou maják Kekenis
a Birknack.
Eckernförder Bucht: vo vnútri priestoru ohraničeného priamkou spájajúcou Bocknis-Eck
so severozápadným okrajom pevniny v Dänisch Nienhof.
Kieler Förde: vo vnútri priestoru ohraničeného priamkou spájajúcou maják Bülk a námorný
pamätník Laboe.
Leda: od vstupu do vonkajšieho prístavu morskej plavebnej komory Leer po ústie.
Hunte: od prístavu Oldenburg a 200 m po prúde od Amalienbrücke v Oldenburgu k ústiu.
Lesum: od železničného mosta Bremen-Burg k ústiu.
Este: od priepuste hrádze Buxtehude po hrádzu Este.
Lühe: od mlyna 250 m proti prúdu od cestného mosta Marschadamm-Horneburg po hrádzu
Lühe.
Schwinge: od mosta pre chodcov po prúde od veže Güldenstern pri Stade po hrádzu Schwinge.
Freiburger-Hafenpriel: od priepustí Freiburg/Labe po ústie.
Oste: od mlynskej hrádze Bremervörde po hrádzu Oste.
Pinnau: od železničného mosta Pinneburg po hrádzu Pinnau.
Krückau: od vodného mlyna Elmshorn po hrádzu Krückau.
Stör: od Pegel Rensing po hrádzu Stör.
Eider: od Gieselauského kanála po hrádzu Eider.
Nord-Ostsee-Kanal (Kielský kanál): od priamky spájajúcej čelá Brunsbüttelských prístavných
hrádzí po priamku spájajúcu Kiel-Holtenauské vstupné svetlá a Schirnauer See, Bergstedter
See, Audorfer See, Obereidersee s Enge, Achterwehrerský kanál a Flemhuder See.
Trave: od železničného mosta a Holstenského mosta (Stadttrave) v Lübecku po priamku
spájajúcu dve vonkajšie čelá prístavných hrádzí v Travemünde a Pötenitzer Wiek a Dassower
See.
Schlei: vo vnútri priestoru ohraničeného priamkou spájajúcou Schleimündské čelá prístavnej
hrádze.
Francúzska republika
Seine: po prúde od mosta Jeanne d’Arc v Rouen.
Garonne a Gironde: po prúde od kamenného mosta v Bordeaux.
Rhône: po prúde od Trinquetaillského mosta v Arles a za, smerom na Marseille.
Holandské kráľovstvo
Dollard.
Eems.
Waddenzee: vrátane spojení so Severným morom.
Ijsselmeer: vrátane Markermeer a Ijmeer okrem Gouwzee.
Rotterdam Waterweg a Scheur.
Hollands Diep.
Haringvliet a Vuile Gat: vrátane vodných ciest medzi Goeree-Overflakkee na jednej
strane a Voorne-Putten a Hoekse Waard na druhej.
Hellegat.
Volkerak.
Kramer.
Grevelingen a Brouwershavense Gat: vrátane všetkých vodných ciest medzi Schouwen-Duiveland
a Goeree-Overflakkee.
Keten, Mastgat, Zijpe Eastern Scheldt a Roompot: vrátane vodných ciest medzi Walcheren,
Noord-Beveland a Zuid-Beveland na jednej strane a Schouwen-Duiveland a Tholen na druhej
strane, bez Scheldt-Rýnskeho kanála.
Scheldt a Western Scheldt a jeho ústie na mori; vrátane vodných ciest medzi Zeeland
Flanders na jednej strane a Walcheren a Zuid-Bevelend na strane druhej, okrem Scheldt-Rýnskeho
kanála.
Švédsko
Trollhätte kanal a Gäta älv.
Jazero Vänern.
Södertälje kanal.
Jazero Mälaren.
Falsterbo kanal.
Sotenkanalen.
Česká republika
Vodná nádrž Lipno.
Maďarská republika
Jazero Balaton.
Poľská republika
Štetínska zátoka.
Zátoka Kamien.
Zátoka Wisła.
Zátoka Puck.
Vodná nádrž Włocławski.
Jazero Śniardwy.
Jazero Niegocin.
Jazero Mamry.
Zóna 3
Belgické kráľovstvo
Námorný Scheldt (po prúde od Antverpského otvoreného kotviska).
Spolková republika Nemecko
Dunaj: od Kelheimu (414,60 km) po nemecko-rakúsku hranicu.
Rhine: od nemecko-švajčiarskej hranice po nemecko-holandskú hranicu.
Labe: od ústia Labsko-Seitenského kanála po dolnú hranicu Hamburského prístavu.
Francúzska republika
Rýn.
Holandské kráľovstvo
Rýn.
Sneekermeer, Koevordermeer, Heegermeer, Fluessen, Slotermeer, Tjeukemeer, Beulakkerwijde,
Belterwijde, Ramsdiep, Ketelmeer, Zwartemeer, Veluwemeer, Eemmeer, Alkmaardermeer,
Gouwzee, Buiten IJ, afgesloten IJ, Noordzeekanaal, prístav IJmuiden, Rotterdamská
prístavná oblasť, Nieuwe Maas, Noord, Oude Maas, Beneden Merwede, Nieuwe Merwede,
Dordtsche Kil, Boven Merwede, Waal, Bijlandschský kanál, Boven Rijn, Pannersdenschský
kanál, Geldersche IJssel, Neder Rijn, Lek, kanál Amsterdam-Rýn, Veerse Meer, Scheldtsko-Rýnsky
kanál až po ústie vo Volkerak, Amer, Bergsche Maas, Meuse pod Venlo.
Rakúsko
Dunaj od rakúsko-nemeckých hraníc až po rakúsko-slovenské hranice.
Švédsko
Göta kanal.
Jazero Vänern.
Česká republika
Labe: od plavebnej komory Ústí nad Labem-Střekov po plavebnú komoru Lovosice.
Vodné nádrže: Baška, Brněnská (Kníničky), Horka (Stráž pod Ralskem), Hracholusky,
Jesenice, Nechranice, Olešná, Orlík, Pastviny, Plumov, Rozkoš, Seč, Skalka, Slapy,
Těrlicko, Žermanice.
Vnútrozemské jazerá: Oleksovice, Svět, Velké Dářko.
Maďarská republika
Dunaj: od rkm 1 812 po rkm 1 433.
Dunaj Moson: od rkm 14 po rkm 0.
Dunaj Szentendre: od rkm 32 po rkm 0.
Dunaj Ráckeve: od rkm 58 po rkm 0.
Rieka Tisa: od rkm 685 po rkm 160.
Rieka Dráva: od rkm 198 po rkm 70.
Rieka Bodrog: od rkm 51 po rkm 0.
Rieka Ketts Körös: od rkm 23 po rkm 0.
Rieka Hármas Körös: od rkm 91 po rkm 0.
Prieplav Sió: od rkm 23 po rkm 0.
Jazero Velence.
Jazero Fertő.
Poľská republika
rieka Biebrza od ústia kanálu Augustowski po ústie do rieky Narew.
rieka Brda od vyústenia kanálu Bydgoski po ústie do rieky Wisła.
rieka Bug od ústia rieky Muchawiec po ústie do rieky Narew.
jazero Dąbie po hranicu s vnútrozemskými morskými vodami.
kanál Augustowski od spojenia s riekou Biebrza po štátnu hranicu vrátane jazier ležiacich
pozdĺž neho.
kanál Bartnicki od jazera Ruda Woda po jazero Bartężek vrátane jazera Bartężek.
kanál Bydgoski.
kanál Elbląski od jazera Druzno po jazero Jeziorak a jazero Szeląg Wielki vrátane
týchto jazier a jazier pozdĺž kanálu, a bočná vodná cesta splavná v smere na Zalewo
od jazera Jeziorak k jazeru Ewingi vrátane týchto jazier.
kanál Gliwicki spolu s kanálom Kędzierzyński.
kanál Jagielloński od spojenia s riekou Elbląg po rieku Nogat.
kanál Łączański.
kanál Ślesiński vrátane jazier ležiacich pozdĺž neho a jazero Gopło.
kanál Żerański.
rieka Martwa Wisła od rieky Wisła v Przegaline po hranicu s vnútrozemskými morskými
vodami.
rieka Narew od ústia rieky Biebrza po ústie do rieky Wisła vrátane jazera Zegrzyński.
rieka Nogat od rieky Wisła po ústie do zátoky Wisła.
horný tok rieky Noteć od jazera Gopło po spojenie s kanálom Górnonotecki a kanál Górnonotecki,
dolný tok rieky Noteć od napojenia kanálu Bydgoski po ústie do rieky Warta.
rieka Nysa Łużycka od mesta Gubin po ústie do rieky Odra.
rieka Odra od mesta Racibórz po spojenie s riekou Východná Odra, ktorá sa od prepojenia
Klucz-Ustowo stáva riekou Regalica, spolu s touto riekou a jej bočnými ramenami po
jazero Dąbie, ako aj vedľajší tok rieky Odra od plavebnej komory Opatowice po komoru
v meste Wrocław.
rieka Západná Odra od hate vo Widuchowej (704,1 km rieky Odra) po hranicu vnútrozemských
morských vôd spolu s vedľajšími ramenami, ako aj prepojenie Klucz-Ustowo spájajúce
rieku Východná Odra s riekou Západná Odra.
rieka Parnica a Parnické prepojenie od rieky Západná Odra po hranicu s vnútrozemskými
morskými vodami.
rieka Pisa od jazera Roś po ústie do rieky Narew.
rieka Szkarpawa od rieky Wisła po ústie do zátoky Wisła.
rieka Warta od zátoky Ślesiński po ústie rieky Odra.
Sústava Wielkie Jeziora Mazurskie, ktorá zahŕňa jazerá prepojené riekami a kanálmi
od jazera Roś (vrátane) v meste Pisz po jazero Mamry v meste Węgorzewo, spolu s jazerami:
Seksty, Mikołajskie, Tałty, Tałtowisko, Kotek, Szymon, Szymoneckie, Jagodne, Boczne,
Tajty, Kisajno, Dargin, Łabap, Kirsajty a Święcajty, vrátane kanálu Giżycki a kanálu
Niegociński ako aj kanálu Piękna Góra, a bočná vodná cesta od jazera v meste Ryńskie
(vrátane) v Ryn po jazero Nidzkie (na 3 km tvorí hranicu chránenej prírodnej oblasti
“Jezioro Nidzkie„), spolu s jazerami: Bełdany, Guzianka Mała a Guzianka Wielka.
rieka Wisła od ústia rieky Przemsza po spojenie s kanálom Łączańskiako aj od ústia
tohto kanálu v Skawine po ústie rieky Wisła do Gdanskej zátoky, s výnimkou vodnej
nádrže Włocławski.
Slovenská republika
Dunaj: od Devína (rkm 1880,26) po slovensko-maďarskú hranicu.
Bulharská republika
Dunaj: od rkm 845 650 po rkm 374 100.
Rumunsko
Dunaj: od hranice Srbska a Čiernej Hory s Rumunskom (1 075 km) po Čierne more na prítoku
Suliny,
Kanál Dunaj – Čierne more (dĺžka 64 410 km): od križovatky s riekou Dunaj na 299 300.
km Dunaja pri Cernavode (64. km a 410. km kanála) po prístav Konstanca juh – Agigea
(„0.“ km kanála),
Kanál Poarta Alb – Midia Nvodari (dĺžka 34 600 km): od križovatky s kanálom Dunaj
– Čierne more na 29. km a 410. km pri Porta Albe (27. km a 500. km kanála) po prístav
Midia („0.“ km kanála).
Zóna 4
Belgické kráľovstvo
Celá belgická sieť bez vodných ciest v zóne 3.
Spolková republika Nemecko
Všetky spolkové vodné cesty okrem tých, čo sú v zónach 1, 2 a 3.
Francúzska republika
Celá francúzska sieť okrem vodných ciest v zónach 1, 2 a 3.
Holandské kráľovstvo
Všetky ostatné rieky, kanály a vnútorné moria, ktoré nie sú vymenované v zónach 1,
2 a 3.
Talianska republika
Rieka Po: od Piacenza po ústie.
Milánsko-Cremonský kanál, rieka Po: 15 km konečný úsek k Po.
Rieka Mincio: od Mantuy, Governolo k Po.
Ferrarská vodná cesta: od Po (Pontelagoscuro), Ferrara po Porto Garibaldi.
Kanály Brondolo a Valle: od východného Po do Benátskej zátoky.
Kanál Fissero – Tartaro – Canalbianco: od Adrie po východné Po.
Benátske pobrežie: od Benátskej zátoky po Grado.
Luxemburské veľkovojvodstvo
Moselle.
Švédsko
Všetky ostatné rieky, kanály a jazerá, ktoré nie sú uvedené v zónach 1, 2 a 3.
Česká republika
Všetky ostatné vodné cesty neuvedené v zónach 1, 2 a 3.
Litovská republika
Celá litovská sieť vodných ciest.
Maďarská republika
Všetky ostatné vodné cesty neuvedené v zónach 2 a 3.
Poľská republika
Všetky ostatné vodné cesty neuvedené v zónach 1, 2 a 3.
Slovenská republika
Všetky ostatné vodné cesty neuvedené v zóne 3.
Rumunsko
Všetky ostatné vodné cesty neuvedené v zóne 3.“.
Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júna 2008.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.