194/2008 Z. z.

Vyhlásené znenie

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:194/2008 Z. z.
Názov:Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o podpísaní Dohovoru o kontrole a označovaní výrobkov z drahých kovov
Typ:Oznámenie
Dátum vyhlásenia:04.06.2008
Autor:Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Právo EÚ
  • Medzinárodné zmluvy, dohody, dohovory
Nachádza sa v čiastke:

79/2008

194
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 15. novembra 1972 bol vo Viedni prijatý Dohovor o kontrole a označovaní výrobkov z drahých kovov.
Národná rada Slovenskej republiky s prístupom k dohovoru vyslovila súhlas svojím uznesením č. 191 zo 14. decembra 2006.
Prezident Slovenskej republiky listinu o prístupe k dohovoru podpísal 16. januára 2007.
Listina o prístupe k dohovoru bola uložená 6. februára 2007 u depozitára, Ministerstva zahraničných vecí Švédskeho kráľovstva.
Dohovor nadobudol platnosť 15. novembra 1972 v súlade s článkom 16 ods. 2 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 6. mája 2007 v súlade s článkom 12 ods. 3.
K oznámeniu č. 194/2008 Z. z.
DOHOVOR
o kontrole a označovaní výrobkov z drahých kovov
z 15. novembra 1972 v znení novely z 18. mája 1988
Preambula
Rakúska republika, Fínska republika, Nórske kráľovstvo, Portugalská republika, Švédske kráľovstvo, Švajčiarska konfederácia a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska,
želajúc si podporiť medzinárodný obchod s tovarom z drahých kovov pri súčasnom zachovaní ochrany zákazníka zdôvodnenej osobitnou povahou tohto tovaru,
dohodli sa takto:
I. Rozsah a pôsobenie
Článok 1
1.
Právne ustanovenia zmluvného štátu, ktoré vyžadujú, aby tovar z drahých kovov bol preskúšaný z hľadiska rýdzosti autorizovaným orgánom a označený oficiálnymi známkami označujúcimi, že výsledok preskúšania je uspokojivý, alebo vyžadujú, aby tento tovar bol označený tak, že indikuje sponzora, povahu kovu alebo normu rýdzosti, sa budú považovať za splnené z hľadiska tovaru dovezeného z územia iného zmluvného štátu, ak takýto tovar je skontrolovaný a označený v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru.
2.
Pri tovare skontrolovanom a označenom v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru nebude zmluvný štát vyžadovať ďalšie preskúšanie alebo označenie uvedené v odseku 1 s výnimkou kontrolných testov podľa článku 6.
3.
Nič v tomto dohovore nevyžaduje, aby zmluvný štát povolil dovoz alebo predaj tovaru z drahých kovov, ktorý nespĺňa jeho národné minimálne normy rýdzosti. Ďalej nič v tomto dohovore nevyžaduje, aby zmluvný štát, ktorý akceptuje rýdzostné číslo 800 ako normu rýdzosti striebra, povolil dovoz alebo predaj tovaru označeného rýdzostným číslom 830.
Článok 2
Na účely tohto dohovoru tovar z drahých kovov znamená tovar zo striebra, zlata, z platiny alebo zo zliatin z nich v súlade s definíciou v prílohe I.
Článok 3
1. Aby ustanovenia článku 1 priniesli úžitok, tovar z drahých kovov musí byť
a)
predložený autorizovanému puncovému úradu v súlade s článkom 5,
b)
preskúšaný autorizovaným puncovým úradom v súlade s predpismi a postupmi podľa prílohy I a II,
c)
označený značkami podľa prílohy II vrátane spoločnej kontrolnej značky podľa odseku 8.
2.
Výhody podľa článku 1 nemožno aplikovať na tovar z drahých kovov, ktoré po tom, čo boli označené v súlade s prílohou II, majú niektorú z týchto značiek zmenenú alebo zmazanú.
Článok 4
Zmluvné štáty nie sú povinné aplikovať na tovar z drahých kovov ustanovenia odsekov 1 a 2 článku 1, ktoré od doby, keď boli podané na autorizovaný puncový úrad a preskúšané a označené podľa článku 3, boli zmenené pridaním kovu alebo iným spôsobom.
II. Kontrola a sankcie
Článok 5
1.
Každý zmluvný štát vymenuje jeden alebo viacero puncových úradov, ktoré budú jediným orgánom autorizovaným na jeho území na vykonávanie kontroly tovaru z drahých kovov podľa tohto dohovoru, a opatrí ho vlastnou značkou puncového úradu a spoločnou kontrolnou značkou.
2.
Každý zmluvný štát oznámi depozitárovi vymenovanie týchto autorizovaných puncových úradov a značiek týchto puncových úradov a zrušenie autorizácie puncového úradu predtým vymenovaného. Depozitár o tom ihneď informuje všetky ostatné zmluvné štáty.
Článok 6
Ustanovenia tohto dohovoru nebudú brániť tomu, aby zmluvný štát uskutočnil kontrolné testy tovaru z drahých kovov označeného značkami v súlade s týmto dohovorom. Tieto testy sa neuskutočnia spôsobom, ktorý bude nenáležite brzdiť dovoz alebo predaj tovaru z drahých kovov označených v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru.
Článok 7
Zmluvný štát týmto splnomocňuje depozitára, aby zaregistroval vo Svetovej organizácii duševného vlastníctva (WIPO) v súlade s Parížskym dohovorom o ochrane priemyselného vlastníctva spoločnú kontrolnú značku ako národnú značku (punc) každého zmluvného štátu. Depozitár tak urobí aj v prípade zmluvného štátu, pre ktorý tento dohovor nadobudne platnosť neskôr, alebo v prípade pristupujúceho štátu.
Článok 8
1.
Každý zmluvný štát bude mať a bude dodržiavať legislatívu zakazujúcu formou pokút akékoľvek falšovanie alebo zneužívanie spoločnej kontrolnej značky podľa tohto dohovoru alebo značiek autorizovaných puncových úradov oznámených v súlade s odsekom 2 článku 5 a aj akúkoľvek neautorizovanú zmenu tovaru alebo zmenu alebo vymazanie puncu alebo značky záruky po aplikovaní spoločnej kontrolnej značky.
2.
Každý zmluvný štát sa zaväzuje, že začne konanie v rámci takejto legislatívy, ak zistí alebo bude upozornený iným zmluvným štátom na relevantné dôkazy podvodu alebo zneužitia spoločnej kontrolnej značky alebo značiek autorizovaných puncových úradov alebo na neautorizovanú zmenu tovaru alebo zmenu alebo vymazanie puncu alebo značky záruky po aplikovaní spoločnej kontrolnej značky, alebo, kde je to vhodnejšie, podnikne iné vhodné opatrenie.
Článok 9
1.
Ak ľubovoľný dovážajúci zmluvný štát alebo jeden z jeho puncových úradov má dôvod domnievať sa, že niektorý puncový úrad vyvážajúceho zmluvného štátu dal spoločnú kontrolnú značku bez toho, aby splnil relevantné ustanovenia tohto dohovoru, puncový úrad, ktorý tovar údajne označil, bude oslovený a tento promptne poskytne potrebnú spoluprácu pri vyšetrovaní prípadu. Ak sa nedosiahne uspokojivé riešenie, ktorákoľvek strana môže prípad postúpiť Stálemu výboru formou oznámenia jej predsedovi. V takom prípade predseda zvolá zasadanie Stáleho výboru najneskôr do jedného mesiaca odo dňa obdržania takého oznámenia.
2.
Ak sa v súlade s odsekom 1 postúpi akákoľvek záležitosť, Stály výbor po poskytnutí príležitosti vypočutia zainteresovaným stranám odporučí primerané opatrenie.
3.
Ak sa odporúčanie podľa odseku 2 nesplní v primeranej dobe alebo ak sa Stálemu výboru nepodarí vydať odporúčanie, dovážajúci zmluvný štát môže potom zaviesť taký dodatočný dozor nad tovarom z drahých kovov označeným týmto puncovým úradom a dovezeným na jeho územie, aký považuje za potrebný, vrátane práva dočasne odmietnuť prijatie takého tovaru. Takéto opatrenie bezodkladne oznámi všetkým zmluvným štátom a Stály výbor ho bude z času na čas hodnotiť.
4.
Kde existuje dôkaz opakovaného zneužitia spoločnej kontrolnej značky, zmluvný štát môže dočasne odmietnuť prijatie tovaru označeného puncom príslušného puncového úradu, aj keď bol alebo nebol kontrolovaný a označený v súlade s dohovorom. V takom prípade dovážajúci zmluvný štát o tom bezodkladne informuje všetky zmluvné štáty a Stály výbor sa stretne do jedného mesiaca, aby záležitosť zvážil.
III. Stály výbor a novelizácie
Článok 10
1.
Stály výbor, v ktorom sú zastúpené všetky zmluvné štáty, sa týmto zriaďuje. Každý zmluvný štát má jeden hlas.
2.
Úlohy Stáleho výboru sú:
a)
zvážiť a vyhodnotiť uplatňovanie tohto dohovoru,
b)
navrhovať technickú a administratívnu spoluprácu medzi zmluvnými štátmi v záležitostiach podľa tohto dohovoru,
c)
zvážiť opatrenia na zabezpečenie jednotnej interpretácie a aplikácie ustanovení tohto dohovoru,
d)
podporovať primeranú ochranu značiek pred podvodom a zneužitím,
e)
vydávať odporúčania v prípade akejkoľvek záležitosti podľa ustanovenia odseku 2 článku 9 alebo riešiť spory vzniknuté z uplatňovania tohto dohovoru, ktoré sú Stálemu výboru predložené,
f)
preskúmať, či dojednania zainteresovaného štátu pristupujúceho k tomuto dohovoru sú v súlade s podmienkami dohovoru a jeho príloh a podať v tomto ohľade správu na zváženie zmluvným štátom.
3.
Stály výbor prijme rokovací poriadok na svoje zasadania vrátane pravidiel zvolávania takýchto zasadaní. Tento výbor sa stretáva minimálne raz za rok. Prvé zasadanie zvolá depozitár najneskôr do šiestich mesiacov po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru.
4.
Stály výbor môže robiť odporúčania v akejkoľvek otázke uplatňovania tohto dohovoru alebo navrhovať novelizáciu tohto dohovoru alebo jeho príloh. Takéto odporúčania alebo návrhy sa odovzdajú depozitárovi, ktorý o nich informuje všetky zmluvné štáty.
Článok 11
1.
V prípade návrhu Stáleho výboru na novelizáciu príloh k dohovoru depozitár informuje o tom všetky zmluvné štáty a vyzve ich vlády, aby vyjadrili svoj súhlas s navrhovanou novelizáciou do štyroch mesiacov. Takýto súhlas môže byť podmienečný, aby sa vyhovelo vnútroštátnym ústavným podmienkam.
2.
Ak sa od vlády niektorého zmluvného štátu obdrží záporná odpoveď v rámci lehoty uvedenej v odseku 1, novelizácia príloh nadobudne platnosť šesť mesiacov po uplynutí tejto lehoty, ak v novelizácii nie je uvedený neskorší dátum nadobudnutia platnosti a ak boli splnené podmienky súhlasu podľa odseku 1. Depozitár oznámi nadobudnutie platnosti a relevantný dátum všetkým zmluvným štátom.
3.
V prípade návrhu obdržaného od Stáleho výboru na novelizáciu článkov dohovoru alebo v prípade návrhu na novelizáciu dohovoru alebo jeho príloh obdržaného od zmluvného štátu depozitár predloží takéto návrhy všetkým zmluvným štátom na prijatie.
4.
Ak do troch mesiacov odo dňa podania návrhu na novelizáciu podľa odseku 3 niektorý zmluvný štát požiada, aby sa začali rokovania o návrhoch, depozitár zorganizuje tieto rokovania.
5.
Ak je novelizácia tohto dohovoru alebo jeho príloh, prijatá všetkými zmluvnými štátmi, navrhnutá podľa odseku 3, nadobudne platnosť mesiac po uložení poslednej listiny o prijatí, ak nie je v novelizácii uvedený iný dátum. Listiny o prijatí sa uložia u depozitára, ktorý o tom informuje všetky zmluvné štáty.
IV. Záverečné ustanovenia
Článok 12
1.
Ktorýkoľvek štát, ktorý je členom OSN alebo iných špecializovaných agentúr, alebo Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, alebo stranou Štatútu Medzinárodného súdneho dvora a ktorý má dohody na puncovanie a označovanie tovaru z drahých kovov potrebných na plnenie požiadaviek dohovoru a jeho príloh, môže na základe vyzvania zmluvných štátov, ktoré mu odovzdá vláda depozitára, pristúpiť k tomuto dohovoru.
2.
Vlády zmluvných štátov založia svoje rozhodnutie vyzvať štát, aby pristúpil, v prvom rade na správe podľa odseku 2 článku 10.
3.
Vyzvaný štát môže pristúpiť k tomuto dohovoru uložením listiny o prijatí u depozitára, ktorý to oznámi všetkým zmluvným štátom. Pristúpenie nadobudne účinnosť tri mesiace po uložení tejto listiny.
Článok 13
Dánske kráľovstvo a Islandská republika, ktoré sa zúčastnili na návrhu tohto dohovoru, môžu k nemu pristúpiť uložením listiny o prijatí u depozitára. Pristúpenie nadobudne účinnosť dva mesiace po dni uloženia tejto listiny, ale nie pred uplynutím doby štyroch mesiacov uvedenej v odseku 2 článku 16.
Článok 14
1.
Vláda ktoréhokoľvek signatára alebo pristupujúceho štátu môže pri uložení listiny o ratifikácii alebo prístupení alebo kedykoľvek neskôr písomne vyhlásiť depozitárovi, že dohovor bude platiť na celom území alebo na jeho časti označenom vo vyhlásení, za ktorého zahraničné vzťahy je zodpovedná. Depozitár oznámi toto vyhlásenie vládam všetkých ostatných zmluvných štátov.
2.
Ak vyhlásenie bolo urobené v dobe uloženia listiny o ratifikácii alebo prístupení, tento dohovor nadobudne platnosť vo vzťahu k tomuto územiu v rovnaký deň, ako nadobudne platnosť dohovor vo vzťahu k štátu, ktorý vyhlásenie urobil. Vo všetkých ostatných prípadoch dohovor nadobudne platnosť vo vzťahu k tomuto územiu tri mesiace po prijatí vyhlásenia depozitárom.
3.
Uplatňovanie tohto dohovoru na celé územie alebo jeho časť môže vláda, ktorá urobila vyhlásenie podľa odseku 1, zrušiť za predpokladu, že odošle trojmesačnú písomnú výpoveď depozitárovi, ktorý o tom informuje všetky ostatné zmluvné štáty.
Článok 15
Ktorýkoľvek zmluvný štát môže odstúpiť od tohto dohovoru za predpokladu, že odošle dvanásťmesačnú písomnú výpoveď depozitárovi, ktorý o tom informuje všetky ostatné zmluvné štáty, alebo za podmienok dohodnutých zmluvnými štátmi. Každý zmluvný štát sa zaväzuje, že v prípade odstúpenia od dohovoru prestane používať a aplikovať spoločnú kontrolnú značku na akýkoľvek účel.
Článok 16
1.
Tento dohovor budú zmluvné štáty ratifikovať. Ratifikačná listina bude uložená u depozitára, ktorý to oznámi všetkým signatárskym štátom.
2.
Tento dohovor nadobudne platnosť štyri mesiace po uložení štvrtej listiny o ratifikácii. Vo vzťahu k ostatným zmluvným štátom následne ukladajúcim listinu o ratifikácii nadobudne tento dohovor platnosť dva mesiace po dni jej uloženia, ale nie pred uplynutím skôr uvedenej doby štyroch mesiacov.
Na dôkaz uvedeného dolu podpísaní, riadne na to splnomocnení, tento dohovor podpísali.
Dané vo Viedni 15. novembra 1972 v jednom exemplári v anglickom a vo francúzskom jazyku, pričom oba texty sú rovnako autentické a budú uložené u vlády Švédskeho kráľovstva, ktorá odošle overené kópie všetkým ostatným signatárom a pristupujúcim štátom.
PRÍLOHY I A II K DOHOVORU O KONTROLE A OZNAČOVANÍ VÝROBKOV Z DRAHÝCH KOVOV
1.
Upravené zmluvnými štátmi dohovoru*) na základe návrhu, na ktorom sa Stály výbor dohodol na svojom štyridsiatom piatom stretnutí v Helsinkách 25. a 26. mája 1998.
Platné od 10. marca 2000.
2.
Upravené zmluvnými štátmi dohovoru na základe návrhu, na ktorom sa Stály výbor dohodol na svojom päťdesiatom treťom stretnutí vo Viedni 15. októbra 2002.
Platné od 10. augusta 2004.
PRÍLOHA I
Vymedzenie pojmov a technické požiadavky
1. Vymedzenie pojmov
Na účely tohto dohovoru platia nasledujúce definície:
1.1 Drahé kovy
Drahými kovmi sú platina, zlato, [paládium]*) a striebro.
Platina je najvzácnejším kovom, po nej nasleduje zlato, [paládium]*) a striebro.
1.2 Zliatina z drahých kovov
Zliatina z drahých kovov je pevnou zmesou obsahujúcou aspoň jeden drahý kov.
1.3 Výrobok z drahých kovov
Výrobok z drahých kovov je akýkoľvek klenotnícky výrobok, zlatnícky, striebornícky alebo hodinársky tovar alebo akýkoľvek iný predmet vyrobený úplne alebo čiastočne z drahých kovov alebo ich zliatin.
1.4 Rýdzosť
Rýdzosť je obsah daného drahého kovu meraný z hľadiska počtu hmotnostných jednotiek na tisíc hmotnostných jednotiek zliatiny.
1.5 Rýdzostné číslo
Rýdzostné číslo predstavuje minimálny obsah daného drahého kovu meraný z hľadiska počtu hmotnostných jednotiek na tisíc hmotnostných jednotiek zliatiny.
1.6 Povrchová úprava/pokovovanie drahými kovmi
Povrchová úprava alebo pokovovanie drahými kovmi znamená nanesenie vrstvy drahého kovu alebo zliatiny drahého kovu na celý výrobok z drahých kovov alebo jeho časť, napr. prostredníctvom chemického, elektrochemického, mechanického alebo fyzikálneho procesu.
1.7 Obyčajné kovy
Obyčajnými kovmi sú všetky kovy okrem platiny, zlata, [paládia]**) a striebra.
2. Technické požiadavky
2.1 Dohovor sa nevzťahuje na
a) výrobky vyrobené zo zliatin s rýdzosťou nižšou ako 850 pri platine, 375 pri zlate, [500 pri paládiu]*) a 800 pri striebre,
b) akýkoľvek výrobok, ktorý je určený na zdravotnícke, dentálne, veterinárne, vedecké alebo technické účely,
c) zákonné platidlo,
d) súčasti alebo nedokončené polotovary (napr. súčasti z kovov alebo povrchová vrstva),
e) suroviny, ako sú tyče, plechy, drôty a rúry,
f) výrobky z obyčajných kovov povrchovo upravené drahým kovom,
g) akékoľvek iné predmety, ktoré určí Stály výbor.
Výrobky uvedené vyššie pod písmenami a) až g) teda nemôžu byť označené spoločnou kontrolnou značkou (CCM).
2.2 Rýdzostné čísla používané podľa dohovoru**)
pre platinu: 999, 950, 900, 850,
pre zlato: 999, 916, 750, 585, 375,
[pre paládium: 999, 950, 500]*),
pre striebro: 999, 925, 830, 800.
2.2.1 V závislosti od vývoja na medzinárodnej úrovni môže Stály výbor uznať aj iné rýdzostné čísla.
2.3 Tolerancia
2.3.1 Vo vzťahu k rýdzostnému číslu uvedenému na výrobku nie je povolená žiadna záporná tolerancia.
2.3.2 Stály výbor stanovil osobitné pravidlá pre zvláštne výrobné techniky.
2.4 Použitie spájky
2.4.1 Spájka môže byť použitá výhradne na účely spájania. V princípe je rýdzostné číslo spájky identické s rýdzostným číslom výrobku.
2.4.2 Stály výbor určuje praktické výnimky z tohto princípu a ďalšie metódy spájania.
2.5 Použitie súčastí z obyčajných kovov
2.5.1 Súčasti z obyčajných kovov budú vo výrobkoch z drahých kovov zakázané okrem týchto prípadov:
a) strojčeky mechanických ceruziek, hodín a hodiniek, vnútorný mechanizmus zapaľovačov a podobné mechanizmy, v ktorých je použitie drahých kovov nevhodné z technických príčin,
b) čepele nožov a časti otváračov na fľaše, vývrtiek a podobných predmetov, pre ktoré je použitie drahých kovov nevhodné z technických príčin,
c) pružiny,
d) drôty na závesové strieborné spoje,
e) ihlice na strieborných brošniach.
Stály výbor môže rozhodnúť aj o ďalších výnimkách.
2.5.2 Stály výbor stanovuje pravidlá pripájania súčastí z obyčajných kovov, ktoré povoľuje odsek 2.5.1, k súčastiam z drahých kovov.
2.5.3 Ak je to technicky možné, na súčastiach z obyčajných kovov bude vytlačené buď gravírované označenie METAL, alebo osobitné označenie daného kovu. Ak to nie je technicky možné, musia byť takéto súčasti farebne ľahko rozpoznateľné od drahého kovu. Táto požiadavka sa nevzťahuje na strojčeky hodín alebo hodiniek. Obyčajné kovy sa nepoužívajú na účely zosilňovania, zavažovania alebo vypĺňania.
2.6 Používanie nekovových materiálov
Použitie nekovových súčiastok bude povolené za predpokladu, že budú od drahého kovu ľahko rozpoznateľné, pričom nebudú povrchom ani farbou pripomínať drahé kovy a ich rozsah použitia bude viditeľný. Stály výbor môže určiť aj ďalšie podrobnosti.
2.7 Povrchová úprava výrobkov z drahých kovov
Rýdzosť povrchovej úpravy z drahých kovov sa musí minimálne rovnať rýdzosti výrobku alebo musí byť zo vzácnejšieho drahého kovu.
2.7.1 O povolených povrchových úpravách rozhoduje Stály výbor.
PRÍLOHA II
Kontrola autorizovaným puncovým úradom/puncovými úradmi
1. Vo všeobecnosti
Autorizovaný puncový úrad/úrady (ďalej len ako „puncový úrad“) preskúma, či výrobky z drahých kovov, ktoré má úrad označiť spoločnou kontrolnou značkou, spĺňajú podmienky uvedené v Prílohe I dohovoru.
1.1 Ak puncový úrad rozhodne, že výrobok je z hľadiska všetkých kovových súčastí kompletný a spĺňa požiadavky uvedené v ustanoveniach Prílohy I k tomuto dohovoru, puncový úrad na požiadanie označí výrobok svojou puncovou značkou a spoločnou kontrolnou značkou. V prípade použitia spoločnej kontrolnej značky puncový úrad pred odovzdaním výrobku zabezpečí, aby bol výrobok riadne označený v súlade s nižšie uvedenými ustanoveniami.
2. Metódy analýzy
Pri skúmaní výrobkov z drahých kovov použije puncový úrad ktorúkoľvek zo schválených metód analýzy uvedených v dodatku I. Stály výbor môže tento zoznam doplniť na základe ďalšieho vývoja. Na vyhodnotenie homogénnosti šarže môžu byť použité aj iné skúšobné metódy.
3. Odoberanie vzoriek
Počet výrobkov vybraných zo šarže a počet vzoriek odobraných z týchto výrobkov na skúšanie a analýzu musí byť dostatočný na určenie homogénnosti šarže na zabezpečenie požadovaného rýdzostného čísla všetkých častí kontrolovaných výrobkov v šarži. Stály výbor určuje usmernenia v oblasti odoberania vzoriek.
4. Označovanie
Výrobky spĺňajúce kritériá podľa Prílohy I budú označené aspoň nasledujúcimi značkami:
a) registrovaná zodpovednostná značka popísaná v odseku 4.2,
b) značka puncového úradu,
c) spoločná kontrolná značka popísaná v odseku 4.3, a
d) zodpovedajúce označenie rýdzosti v arabských čísliciach.
Značky b) a c) vyrazí na výrobok puncový úrad.
Značky a) a d) možno na výrobok vyraziť, odliať alebo gravírovať.
Vždy, ak to bude možné, budú všetky značky umiestnené pri sebe v bezprostrednej blízkosti.
Iné značky, ktoré sa nesmú s už spomenutými zamieňať, sú povolené ako dodatočné značky.
4.1 Stály výbor môže rozhodnúť o iných metódach označovania výrobkov.
4.2 Zodpovednostná značka uvedená v odseku 4 a) sa zapíše do úradného registra zmluvného štátu, na území ktorého je daný výrobok kontrolovaný, a/alebo v jednom z jeho puncových úradov.
4.3 Spoločná kontrolná značka bude obsahovať zobrazenie váh a arabské číslice vyjadrujúce rýdzostné číslo výrobku v tisícinách ako reliéf na šrafovanom pozadí vo vnútri štítu, ktorý určuje, o aký drahý kov ide, a to takto:
4.3.1 Možno použiť všetky rozličné rýdzostné čísla, ktoré uvádza Stály výbor.
4.3.2 Schválené veľkosti spoločnej kontrolnej značky sú uvedené v dodatku 2. Tento zoznam môže Stály výbor doplniť.
4.4 Výrobky pozostávajúce z viac ako jednej zliatiny toho istého drahého kovu
Ak výrobok pozostáva z rôznych zliatin toho istého drahého kovu, použije sa značka rýdzosti a spoločná kontrolná značka zodpovedajúca zliatine najnižšej rýdzosti, ktorá sa vo výrobku nachádza. Stály výbor môže rozhodnúť o výnimkách.
4.5 Výrobky pozostávajúce zo súčiastok
Ak výrobok pozostáva zo súčastí, ktoré sú spojené závesmi alebo sú ľahko oddeliteľné, budú uvedené značky umiestnené na hlavnej časti. Všade, kde to bude možné, bude spoločná kontrolná značka umiestnená aj na menších častiach.
4.6 Výrobky obsahujúce zliatiny rôznych drahých kovov
4.6.1 Ak výrobok obsahuje zliatiny rôznych drahých kovov a ak sú farba a rozsah každej zliatiny jasne viditeľné, budú na jednej zliatine drahého kovu umiestnené značky uvedené v odseku 4 a), b), c) a d) a na ďalšej (ďalších zliatinách) bude príslušná spoločná kontrolná značka.
4.6.2 Ak výrobok obsahuje zliatiny rôznych drahých kovov a ak farba a rozsah každej zliatiny nie sú jasne viditeľné, budú značky uvedené v odseku 4 a), b), c) a d) umiestnené na najmenej vzácnom drahom kove. Pre vzácnejšie drahé kovy nemožno použiť spoločnú kontrolnú značku.
4.6.3 O výnimkách súvisiacich s uvedenými pravidlami rozhodne na základe uvedenia technických dôvodov Stály výbor.
DODATOK I
Metódy analýzy a iné testovacie metódy
Skúšanie výrobkov z drahých kovov predložených na značenie spoločnou kontrolnou značkou pozostáva z dvoch nasledujúcich krokov:
1. vyhodnotenie homogénnosti šarže a
2. určenie rýdzosti zliatiny.
1. Homogénnosť šarže možno vyhodnotiť jednou z týchto testovacích metód:
a) skúška na skúšobnom kameni,
b) skúška pomocou röntgenovej spektroskopie a
c) analýza odpadov zozbieraných z viacerých vybraných výrobkov šarže.
2. Rýdzosť drahých kovov sa určuje jednou zo schválených metód analýzy:
Platina: Gravimetrická metóda po zrážaní diamonium-hexachloroplatinátu (Dokument EN 31210/ISO 11210: 1995), gravimetrická metóda pomocou redukčnej reakcie s chloridom ortuťnatým (Dokument EN 31489/ISO 11489: 1995), spektrometrická metóda/roztok ICP (Dokument pr EN 31494/ISO/DIS 11494), atómová absorpcia (Dokument ISO/WD 11492)
Zlato: Kupelačná metóda (Dokument EN 31426/ISO 11426: 1997), spektrometrická metóda/roztok ICP (Dokument ISO/WD 11493)
[Paládium: Gravimetrické určenie pomocou butándión-dioxínu (Dokument EN 31490/ISO 11490: 1995), spektrometrická metóda/roztok ICP (Dokument EN 31495/ISO/DIS 11495)]*)
Striebro: Volumetrická (potenciometrická) metóda s využitím bromidu draselného [Dokument EN 31427/ISO 11427: 1993]**), volumetrická (potenciometrická) metóda s využitím chloridu sodného alebo chloridu draselného (Dokument ISO 13756: 1997)
DODATOK II
Veľkosť spoločných kontrolných značiek
Veľkosť (výška) spoločných kontrolných značiek je táto:
Platina: najmenej 0,75 mm
Zlato:   – 1,5 mm
    – 1,0 mm
    – 0,75 mm
    – 0,5 mm
[Paládium: najmenej 0,75 mm]*)
Striebro:   – 4,0 mm
    – 2,0 mm
    – 1,5 mm
    – 1,0 mm
    – 0,75 mm
DOLOŽKY K PRÍLOHE I A II
DOHOVORU O KONTROLE A OZNAČOVANÍ VÝROBKOV Z DRAHÝCH KOVOV
Prijaté na päťdesiatom prvom zasadnutí Stáleho výboru v Lisabone 2. 10. 2001
Platné od 1. decembra 2001
A. DOLOŽKA K PRÍLOHE I
2. Technické požiadavky
2.2 Rýdzosti
2.3 Tolerancia
2.4 Použitie spájkovania
2.4.1 Princíp
2.4.2 Výnimky
2.5 Použitie mechanických súčiastok z obyčajných kovov
2.5.1 Ostatné výnimky
2.6 Používanie nekovových materiálov (povolené výplne)
2.7 Poťahovanie výrobkov z drahých kovov (povrchové povlaky)
B. DOLOŽKA K PRÍLOHE II
3. Smernice k spôsobom odoberania vzoriek
3.1 Prípravné úkony
3.2 Odoberanie vzoriek
3.3 Skupina pozostávajúca z jednej alebo viacerých častí z toho istého mate riálu
4. Označovanie
4.1 Iné metódy označovania
4.4 Výrobky pozostávajúce z viac ako jednej rýdzosti toho istého drahého kovu (výnimky)
4.6 Výrobky obsahujúce rôzne zliatiny drahých kovov
A. DOLOŽKA K PRÍLOHE I
(Definície a technické požiadavky)
2. TECHNICKÉ POŽIADAVKY
2.2 Rýdzosti používané podľa dohovoru
2.2.1 - - - -1
2.3 Tolerancia
2.3.2 - - - -2
2.4 Použitie spájkovania
Namiesto povolených spájok možno použiť lepidlá.
2.4.1 V drôte naplnenom spájkou musí mať aj spájka, aj drôt povolenú rýdzosť. V prípadoch, keď je povolená nižšia rýdzosť spájky, musí mať celý drôt povolenú rýdzosť.
2.4.2 Praktické výnimky
A. Drahý kov
Povolené sú nasledujúce výnimky:
1. Zlato
Stanovené sú nasledujúce výnimky:
– Zliatinové výrobky zo zlata s rýdzosťou 916/1000 alebo vyššou možno spájkovať spájkami s minimálnou
rýdzosťou 750/1000 pre zlato.
– V prípade zlatých súčastí filigránskych výrobkov a súčiastok hodiniek s rýdzosťou 750 musí spájka
z celkového počtu 1 000 obsahovať najmenej 740 zlatých dielov. Spájka použitá v prípade výrobkov
z bieleho zlata s rýdzosťou 750 musí z celkového počtu 1 000 obsahovať najmenej 585 zlatých dielov.
2. Striebro
– Spájka v strieborných výrobkoch s rýdzosťou 925 musí z celkového počtu 1 000 obsahovať najmenej
650 strieborných dielov.
– Spájka v strieborných výrobkoch s rýdzosťou 800 a 830 musí z celkového počtu 1 000 obsahovať
najmenej 550 strieborných dielov.
3. Platina
Spájka vo výrobkoch z platiny musí z celkového počtu 1 000 obsahovať najmenej 995 dielov zo zlata,
striebra, platiny alebo paládia.
B. Zmiešané drahé kovy
Použiť možno spájku, ktorá je povolená pre rýdzosť najmenej drahého kovu.
C. Drahý kov s obyčajným kovom
Použiť možno akúkoľvek vhodnú spájku vrátane obyčajného kovu.
2.5 Použitie mechanických súčiastok z obyčajných kovov
2.5.1 Ostatné výnimky
Súčiastky z obyčajných kovov sa povoľujú, ak sa majú použiť na mechanické účely namiesto drahých kovov, ktoré nie sú vhodné pre svoju pevnosť alebo životnosť. Tieto súčiastky z obyčajných kovov nesmú mať takú úpravu, aby vyzerali, že sú vyrobené z drahého kovu.
A. Napríklad
– oceľové drôty použité pri výrobe náhrdelníkov (oceľové drôty sa nesmú používať ako ozdoba),
– magnety na sponách,
– bezpečnostné západky na kravatových sponách alebo odznakoch-gombíkoch,
– skrutky.
B. Len pre strieborné výrobky
– háčiky na zatváracích mechanizmoch,
– ihlice na strieborných brošniach,
– ihlice na strieborných odznakoch-gombíkoch,
– svorky na vlasových sponách, kravatových sponách atď.
C. Pre hodinky (okrem strojčekov)
– časti strojčeka, ako sú napr. ciferníky, koruny, naťahovacie mechanizmy a tlačidlá,
– tyčky umožňujúce uchytenie náramkov k hodinkám,
– ďalšie pružinové súčiastky,
– skrutky na prichytenie hodiniek zo zadnej strany,
– skrutky, ktorými sa mení dĺžka náramkov,
– oddeliteľné trubičky naťahovacích mechanizmov na puzdrách hodiniek vyrobených zo zlata, platiny [a paládia],
– oddeliteľné alebo neoddeliteľné trubičky naťahovacích mechanizmov na strieborných puzdrách od hodiniek,
– držiaky strojčeka a krúžky puzdier,
– kryty (dvojité zadné kryty puzdier vreckových hodiniek) pod podmienkou, že je na nich uvedené ich zloženie, napr. „METAL“ alebo „STAINLESS STEAL“.
D. Perá/guľôčkové perá/mechanické ceruzky
Nasledujúce podmienky sa vzťahujú na písacie nástroje, keď je vrchnák (ak sa vyskytuje) oddelený od samotného nástroja.
1. Vnútorná časť nástrojov s celistvým obalom z drahého kovu môže byť vyrobená z obyčajného kovu, umelej hmoty, živice alebo živice potiahnutej obyčajným kovom. Vnútorné časti vyrobené z iných ako drahých kovov sa nesmú používať ako výstuž obalu z drahého kovu.
2. Vnútorné časti nástrojov s prevŕtaným obalom môžu byť výhradne z umelej hmoty, živice alebo živice potiahnutej obyčajným kovom.
3. Príchytky môžu byť z obyčajného kovu, ale musia byť označené nápisom „METAL“. Príchytky môžu byť pokovované.
Poznámka: Bez ohľadu na to, či sa dajú oddeliť, alebo nie.
4. Koncové časti, napr. vrchnáky alebo tlačidlá, môžu byť z obyčajného kovu, ale ak sú súčasťou vnútorného mechanizmu, musia byť označené nápisom „METAL“. Môžu byť vyrobené zo živice, umelej hmoty alebo obyčajného kovu pokrytého živicou alebo umelou hmotou.
5. Krúžky na vnútornej časti písacích nástrojov môžu byť z obyčajného kovu, ak sú súčasťou uzatváracieho mechanizmu na vrchnáku alebo ak slúžia na zabezpečenie pevnosti. Môžu byť pokovované. Krúžok musí byť jasne farebne rozoznateľný od drahých kovov.
Všetky ostatné krúžky, či už na tele, alebo vrchnáku písacieho nástroja, sú dekoratívne a musia byť z drahého kovu.
Jedinou výnimkou je príchytka s neoddeliteľným krúžkom zabezpečená koncovým vrchnákom.
6. Guľôčka môže byť z obyčajného kovu, ak je inej farby. Ak je pokovovaná, musí byť na nej uvedené označenie „Kov“. Povolená je živica alebo obyčajný kov potiahnutý umelou hmotou.
V prípade, že sú všetky časti z obyčajného kovu rovnakej farby, len jedna časť musí byť jasne a viditeľne označená ako „METAL“.
Poznámka: Tieto povolenia majú za cieľ stanoviť povolené viditeľné časti z obyčajných kovov a poskytnúť výrobcom možnosť výberu. Obyčajný kov potiahnutý živicou sa považuje za spotrebiteľmi jasne odlíšiteľný od drahého kovu.
2.6 Používanie nekovových materiálov
Povolené náplne z nekovových materiálov
Povoľuje sa naplniť základňu nekovovým materiálom s cieľom dosiahnuť lepšiu stabilitu (svietniky, kvetináče a podobné strieborné výrobky).
Naplnenie rúčok tmelom sa povoľuje (napr. príbor, šalátové misy, rezacie nože a vidličky, dezertné nožíky, manikúrové súpravy, toaletné súpravy a podobné výrobky).
2.7 Poťahovanie výrobkov z drahých kovov
2.7.1 Podľa ustanovení odseku 4.6.1 Prílohy II týkajúcich sa rozlišovania farieb na zmiešaných výrobkoch povoľuje sa nasledovné poťahovanie povrchov:
a) Pokovovanie (napr. galvanizácia) podľa uvedenej tabuľky
Povrch Povolený povlak
platina ródium
zlato ródium, platina
striebro ródium, platina, paládium, zlato
b) Chemické alebo trvanlivé tepelné úpravy (t. j. sírnaté striebro)
Zafarbenie povrchu výrobkov z drahých kovov chemickou transformáciou zlúčeniny alebo jej základných
súčastí je povolené v zmysle podmienok dohovoru, ak sa tým nezmení rýdzosť.
c) Nekovové povrchové úpravy (t. j. smalt, niello)
B. DOLOŽKA K PRÍLOHE II
(Kontrola autorizovaným puncovým úradom/puncovými úradmi)
3. SMERNICE O SPÔSOBOCH ODOBERANIA VZORIEK
3.1 Prípravné úkony
3.1.1 Vizuálna kontrola, či sú výrobky označené podľa požiadaviek dohovoru.
3.1.2 Triedenie do skupín
a) Výrobky by sa mali podľa označenia triediť do skupín rýdzosti.
b) Pokiaľ je to možné, výrobky by sa mali tiež triediť tak, aby v každej skupine boli výrobky s podobným zložením. Z tohto dôvodu treba venovať zvláštnu pozornosť farbe, tvaru, výsledkom skúšky na skúšobnom kameni, kvapkovej skúšky alebo iným vhodným metódam.
3.1.3 Vizuálna kontrola, či sa nepoužilo príliš veľké množstvo spájky, alebo či sa nepoužila spájka s nižšou rýdzosťou.
3.1.4 Vizuálna kontrola s cieľom odhaliť časti z obyčajných kovov alebo nepovolenú náplň.
3.1.5 Skúška, či je výrobok pokovovaný, alebo má inú povrchovú úpravu, a určenie jej charakteru chemickými alebo inými metódami.
3.1.6 Vyčlenenie všetkých neurčitých výrobkov na špeciálne testy.
3.2 Odoberanie vzoriek
3.2.1 Povoľuje sa použitie nasledujúcich metód odoberania vzoriek:
– brúsenie,
– oškrabovanie,
– vŕtanie.
3.2.2 Vzhľadom na svoju presnosť sa uprednostňuje brúsenie, avšak táto metóda je často nepoužiteľná. V takých prípadoch možno vzorky odobrať oškrabovaním. V zvláštnych prípadoch možno použiť aj vŕtanie.
3.2.3 V osobitných prípadoch, ak by sa mal výrobok odobratím vzorky zbytočne poškodiť, možno skúšku vykonať aj na vzorke materiálu použitého pri jeho výrobe. V takých prípadoch musí Puncový úrad vykonať všetky potrebné kroky, aby zistil, že vzorka je z tej istej dávky materiálu, ktorá bola použitá pri výrobe predmetu (t. j. ten istý kotúč drôtu, prút, tá istá platňa atď.).
3.2.4 V prípade, ak je povrch výrobku obohatený (napr. morením) alebo pokovovaný povoleným kovom (napr. elektrickým nanášaním), pred odobratím vzorky je potrebné povrchovú vrstvu odstrániť. To sa dá dosiahnuť oškrabovaním, pilovaním alebo leštením.
3.2.5 Vzorky možno odobrať z vhodných miest za predpokladu, že sú typické pre tú časť, z ktorej sa odoberajú vzorky. Okrem prípadov, keď spájka môže mať podľa podmienok dohovoru nižšiu rýdzosť ako samotný výrobok, môže byť spájka súčasťou vzorky. Pred odobratím vzorky musia sa tiež odstrániť ostatné typy povrchových nečistôt, ako napr. zvyšky čistiacich prostriedkov. Vhodným rozpúšťadlom sa musí tiež odstrániť lak.
3.2.6 Pred vykonaním skúšky vzoriek, ktoré boli vyčistené alebo sú znečistené mazivom, je vhodné tieto vzorky odmastiť použitím príslušného rozpúšťadla (napr. trichloroetylénu).
3.2.7 Podľa odseku 3 Prílohy II dohovoru počet výrobkov vybraných na skúšanie a rozsah, v akom majú byť vzorky z viac ako jedného výrobku pred skúšaním zoskupené, bude závisieť od konkrétnych okolností. V niektorých prípadoch môže byť napríklad vhodnejšie náhodne vybrať jeden alebo viac výrobkov z celkového množstva a skúšať ich jednotlivo, kým v iných prípadoch môže byť výhodnejšie odobrať vzorky z väčšieho množstva výrobkov a pred vykonaním skúšky ich spojiť do skupiny. Rozhodujúcimi faktormi pri výbere metódy bude skúsenosť častého výskytu rôznych rýdzostí výrobkov v rámci skupiny a možnosť ich poškodenia počas odoberania vzoriek. Vo všeobecnosti by sa podľa veľkosti skupiny mal vyberať len minimálny počet výrobkov, pričom počet vzoriek v skupine by mal byť obmedzený. Vo všeobecnosti by sa nemali zoskupovať vzorky získané oškrabovaním a obrusovaním z viac než desiatich výrobkov, aj keď tento počet môže byť vyšší v prípade niektorých malých výrobkov. Nasledujúca tabuľka zobrazuje minimálne a maximálne odporúčané počty výrobkov, ktoré sa majú vybrať zo skupín rozličných veľkostí, v závislosti od počtu jednotlivých vykonaných skúšok.
3.3 Skupina pozostávajúca z jednej alebo viacerých častí toho istého materiálu
Počet
výrobkov
v skupine t		 Počet výrobkov vybraných na odoberanie vzoriek
1 skúška 2 skúšky 3 skúšky 4 skúšky 5 skúšok
  min max min max min max min max min max
1 – 10 1 10 2 10 atď.    
11 – 80 1 10 2 20 3 30 atď.  
81 – 224 – – 2 20 3 30 4 40 atď.
225 – 449 – – – – 3 30 4 40 5 50
450 – 700 – – – – – – 4 40 5 50
3.3.1 V prípade, že výrobok určený na odobratie vzorky pozostáva z viacerých častí, treba, ak je to možné, odobrať vzorku z každej takej časti.
3.3.2 Vzorky získané z rôznych častí výrobku možno zmiešať, ak je zjavné, že tieto časti sú vyrobené z toho istého materiálu. Ak je zrejmé, že jednotlivé časti sú vyrobené z rôznych materiálov, vzorky z týchto častí by mali byť, pokiaľ je to možné, skúšané oddelene. Pri výrobkoch vyrobených galvanoplastikou by označená rýdzosť nemala byť vyššia ako najnižšia rýdzosť stanovená skúškou.
3.3.3 Ak sa predpokladá, že výrobky obsahujú nepovolené výplne, musí sa použiť skúšanie vŕtaním, obrusovaním alebo ponorením do vhodného roztoku. Ak sa predpokladá, že výrobky obsahujú železo alebo oceľ, môže sa použiť skúšanie magnetom.
4. Označovanie
4.1 Iné metódy označovania
4.1.1 Označovanie laserom je v zmysle dohovoru povolené. Malo by sa ale vzťahovať iba na výrobky, ktoré nemožno uspokojivo označiť vyrazením puncu (t. j. duté a krehké výrobky alebo hotové výrobky); veľkosť laserových označení je stanovená v Prílohe II dohovoru.
4.1.2 Zlatý hrot písacieho pera sa považuje za samostatný výrobok v zmysle odseku 1 Prílohy I.
4.1.3 Prívesok so zlatým alebo strieborným odliatkom, ktorý je prichytený na obrube, sa považuje za dva samostatné výrobky za predpokladu, že odliatok nie je s obrubou neoddeliteľne spojený, ale je voľne oddeliteľný. Obrubu môžeme považovať za samostatný a kompletný výrobok a označiť značkou podľa dohovoru.
4.1.4 Spoločná kontrolná značka (Common Control Mark – CCM) môže mať nižšiu rýdzosť ako národná značka.
4.4 Výrobky pozostávajúce z viac ako jednej rýdzosti toho istého drahého kovu (výnimky)
Zlaté zrnká
Rýdze zlato v tvare zrniek na výrobkoch z drahých kovov nemusí byť označené bez ohľadu na rýdzosť a kritériá stanovenia farby.
4.6 Výrobky obsahujúce rôzne zliatiny drahých kovov
4.6.3 Výnimky
a) Na platinových výrobkoch sú z technických dôvodov povolené diely vyrobené z bieleho zlata.
Ide o nasledujúce časti z bieleho zlata (750/1000):
– zapínanie na náramkoch a náhrdelníkoch,
– pohyblivé časti klipsní na náušniciach a brošniach,
– ihlice na brošniach,
– spoje a úchytky na brošniach.
b) Obvodový plášť hodiniek vyrobený z drahých kovov a pripojený náramok sa môžu považovať za dva samostatné výrobky v prípade, že náramok je pripojený pomocou spojovacej pružiny.
*)
Rakúsko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Švédsko, Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo.
*)
Bude platiť až po nadobudnutí platnosti dodatku k článku 2 dohovoru.
**)
Pozri článok 1 odsek 2 dohovoru.
*)
Bude platiť až po nadobudnutí platnosti dodatku k článku 2 dohovoru.
**)
V znení technického korigenda 1:1994: „bod 4.2: Bromid draselný, roztok, c(KBr) = 0,1 mol/l“.
*)
Bude platiť až po nadobudnutí platnosti dodatku k článku 2 dohovoru.
1)
Stály výbor neuznáva žiadne iné rýdzosti.
2)
Zatiaľ neboli stanovené samostatné pravidlá pre zvláštne výrobné postupy.