384/2008 Z. z.

Vyhlásené znenie

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:384/2008 Z. z.
Názov:Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Typ:Zákon
Dátum schválenia:23.09.2008
Dátum vyhlásenia:15.10.2008
Autor:Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Občianske súdne konanie
Nachádza sa v čiastke:

143/2008

97/1963 Zb. Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
369/1990 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení
162/1995 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
233/1995 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
302/2001 Z. z. Zákon o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch)
365/2004 Z. z. Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)
384
ZÁKON
z 23. septembra 2008,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zákona č. 46/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z., zákona č. 424/2002 Z. z., zákona č. 451/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 620/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 75/2003 Z. z., zákona č. 353/2003 Z. z., zákona č. 530/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 371/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 428/2004 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 36/2005 Z. z., zákona č. 290/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 24/2007 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 273/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z. a zákona č. 643/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 7 odsek 2 znie:
„(2)
V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.“.
2.
V § 14 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach“.
3.
Doterajší text § 15 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
Ak skutočnosti podľa odseku 1 predpokladajú vylúčenie aj ďalších sudcov toho istého súdu, sudca pripojí k oznámeniu aj vyjadrenia týchto sudcov.“.
4.
V § 15a ods. 5 sa za slovom „okolností“ vypúšťa čiarka a slová „ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3)“ sa nahrádzajú slovami „ustanovených v § 14 ods. 3“.
5.
§ 16 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Podanie námietky zaujatosti nebráni súdu prejednať vec alebo uskutočniť iné úkony pred jej predložením nadriadenému súdu podľa odseku 1, ak možno predpokladať, že námietka nie je dôvodná; pred rozhodnutím o námietke zaujatosti súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.“.
6.
V § 18 sa slová „v úradnom jazyku toho štátu“ nahrádzajú slovami „v jazyku“.
7.
§ 21 znie:
㤠21
(1)
Za právnickú osobu koná
a)
štatutárny orgán; ak štatutárny orgán tvorí viacero fyzických osôb, koná za právnickú osobu jeho predseda, prípadne jeho člen, ktorý tým bol poverený,
b)
zamestnanec, ktorý tým bol poverený štatutárnym orgánom,
c)
vedúci odštepného závodu alebo vedúci organizačnej zložky, o ktorých zákon ustanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra, ak ide o veci týkajúce sa tohto závodu alebo zložky, alebo
d)
prokurista, ak podľa udelenej prokúry môže samostatne konať.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak tento zákon alebo osobitný zákon ustanovuje, že za právnickú osobu konajú iné osoby.
(3)
Za právnickú osobu nemôže konať ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami právnickej osoby.
(4)
Za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Na konanie štátneho orgánu a toho, koho zákon splnomocňuje na zastupovanie pred súdom sa vzťahujú ustanovenia odseku 1 písm. a) a b), odsekov 2 a 3.
(5)
Každý, kto koná za právnickú osobu, štátny orgán alebo štát, musí svoje oprávnenie preukázať, ak také oprávnenie nevyplýva z obchodného registra alebo z iného verejného registra, alebo ak také oprávnenie nie je známe súdu z jeho činnosti.“.
8.
V nadpise nad § 22 sa vypúšťa písmeno „a)“.
9.
Nadpis nad § 24 znie:
„Z á s t u p c o v i a  ú č a s t n í k o v  n a  z á k l a d e  p l n o m o c e n s t v a“.
10.
V § 24 tretej vete sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.“.
11.
V § 26 odsek 3 znie:
„(3)
Ak je zástupcom právnická osoba podľa odseku 1 alebo 2, koná za ňu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorej tento orgán udelil plnomocenstvo.“.
12.
V § 26 ods. 5 sa za slová „právnická osoba“ vkladajú slová „ako v odsekoch 1 až 4“.
13.
V § 27 ods. 1 sa slová „ktorýmkoľvek občanom spôsobilým“ nahrádzajú slovami „ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou“.
14.
Nadpis nad § 29 znie:
„Z á s t u p c o v i a  ú č a s t n í k o v  n a  z á k l a d e  r o z h o d n u t i a  s ú d u“.
15.
§ 29 sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:
„(5)
Ak súd nerozhodne inak, opatrovník ustanovený podľa odsekov 1 až 4 zastupuje účastníka v konaní pred súdom prvého stupňa, v odvolacom konaní a v dovolacom konaní.
(6)
Za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 500 eur (ďalej len „drobné spory“).“.
16.
Za § 29 sa vkladá § 29a, ktorý znie:
㤠29a
(1)
Ak je v tej istej veci na jednej strane sporu počet účastníkov väčší ako dvadsať a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh konania a títo účastníci sa nedohodnú na spoločnom zástupcovi, navrhne ho súd a účastníkov vyzve, aby sa k nemu vyjadrili. Zároveň súd pripojí doložku, že ak sa účastníci nevyjadria v určitej lehote, bude sa predpokladať, že nemajú k ustanovenému zástupcovi pripomienky. Spoločný zástupca má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec. Spoločný zástupca nemôže bez písomného súhlasu zastúpeného účastníka konania vziať za neho návrh späť.
(2)
Ak účastník nesúhlasí s ustanovením spoločného zástupcu, môže súd vylúčiť prejednanie jeho nároku na samostatné konanie, ak to povaha veci dovoľuje.“.
17.
Za § 31 sa vkladá § 31a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠31a
Spoločné ustanovenie
(1)
Zástupcom účastníka nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami účastníka konania, ktorého zastupuje.
(2)
Súd zruší uznesenie o ustanovení opatrovníka alebo advokáta, ak na ich strane existujú dôvody nezlučiteľné s ich ustanovením.“.
18.
V § 35 sa odsek 1 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f)
ak ide o vyslovenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo o určenie vlastníctva a pri prevode alebo prechode vlastníctva boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu.“.
19.
V § 35 sa odsek 2 dopĺňa písmenami g) až i), ktoré znejú:
„g)
vo veciach určenia neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo o určenie vlastníctva,
h)
vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora,
i)
vo veciach, v ktorých ako jeden z účastníkov konania vystupuje štát, štátny podnik, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu, obec alebo vyšší územný celok.“.
20.
V § 36 ods. 3 sa vypúšťajú slová „okrem prípadov podľa § 36b“.
21.
§ 38 znie:
㤠38
(1)
Na základe poverenia súdu je notár ako súdny komisár oprávnený viesť samostatne konanie o dedičstve smerujúce k vydaniu osvedčenia o dedičstve alebo k predloženiu veci súdu na vydanie uznesenia podľa § 175zd. Poverenie môže súd dodatočne meniť. Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemu komisárovi účinné, len čo mu ich súd oznámil.
(2)
Notár v konaní podľa odseku 1 je oprávnený vydať rozhodnutia okrem rozhodnutí uvedených v osobitnom predpise. Proti rozhodnutiam notára vydaným v konaní o dedičstve je prípustné odvolanie. Včas podaným odvolaním osoby, ktorej bolo rozhodnutie určené na doručenie, sa toto rozhodnutie zrušuje a nové rozhodnutie vydá sudca; v ostatných prípadoch o odvolaní rozhodne odvolací súd.
(3)
Účastník konania sa nemôže vzdať odvolania proti rozhodnutiu notára.
(4)
Z úkonov podľa odseku 1 sú vyňaté žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cudzine.
(5)
Úkony notára podľa odseku 1 sa považujú za úkony súdu.
(6)
Poverenie nie je súdnym rozhodnutím.“.
22.
V § 40 odsek 2 znie:
„(2)
Zápisnicu podpisuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník a zapisovateľ, ktorý zápisnicu spísal; ak predseda senátu nemôže zápisnicu podpísať, podpíše ju za neho iný člen senátu. Ak bol uzavretý zmier, podpisujú zápisnicu aj prítomní účastníci. Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.“.
23.
V § 42 odsek 1 znie:
„(1)
Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.“.
24.
Za § 44 sa vkladá § 44a, ktorý znie:
㤠44a
Účastník konania je oprávnený podať na príslušnej správe katastra nehnuteľností návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam, alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.“.
25.
§ 45 sa dopĺňa odsekmi 3 až 6, ktoré znejú:
„(3)
Okrem rozhodnutí súd v písomnostiach doručovaných účastníkovi konania alebo jeho zástupcovi uvádza aj adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami.
(4)
Písomnosti možno doručovať aj elektronickými prostriedkami, ak o to účastník konania alebo jeho zástupca požiada a oznámi adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami. Písomnosť súdu sa považuje za doručenú piaty deň od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.
(5)
Doručovanie podľa odseku 4 je vylúčené pri doručovaní súdnych rozhodnutí a písomností, ktoré sa doručujú do vlastných rúk.
(6)
Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ktoré neobsahuje spisovú značku súdneho konania, súd vráti s uvedením dôvodu, pre ktorý nemôže také podanie prijať.“.
26.
V § 46 ods. 2 tretia veta znie: „Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom nedozvedel.“.
27.
V § 47 ods. 2 tretia veta znie: „Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.“.
28.
V § 48 ods. 3 sa slová „oprávnenej podnikať“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „ktorá je podnikateľom“.
29.
V § 48 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, na adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, nie je možné zistiť miesto, na ktorom preberá písomnosti, a nie je možné, aby ju zastupoval ustanovený opatrovník, súd uznesením rozhodne, že písomnosti určené tejto osobe sa budú doručovať uložením v súdnom spise; toto uznesenie sa vyvesí na úradnej tabuli súdu až do právoplatného skončenia konania. Súd aj bez návrhu zruší uznesenie, ak pominú dôvody na jeho vydanie. Písomnosti doručované uložením v súdnom spise sa považujú za doručené po uplynutí siedmich dní od ich vyhotovenia.“.
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7.
30.
Za § 48 sa vkladá § 48a, ktorý znie:
㤠48a
Ak má účastník viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich, ktorého určí účastník na doručovanie písomností. Ak účastník výslovne neurčí žiadneho z advokátov, doručuje sa ktorémukoľvek z nich.“.
31.
Za § 49 sa vkladá § 49a, ktorý znie:
㤠49a
Ak účastník konania požiada, aby sa na jeho náklady doručovali súdne písomnosti inému účastníkovi súdnym exekútorom, súd môže doručovať písomnosti prostredníctvom účastníkom zvoleného súdneho exekútora podľa osobitného predpisu;6b) účastník oznámi aj údaj o elektronickej adrese zvoleného súdneho exekútora. Účastník konania hradí takto vzniknuté náklady a odmenu súdnemu exekútorovi; náklady doručenia a odmena súdnemu exekútorovi sa nepovažujú za trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 6b znie:
„6b)
§ 194 ods. 1 Exekučného poriadku.“.
32.
V § 75 odsek 2 znie:
„(2)
Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.“.
33.
V § 75 odsek 4 znie:
„(4)
O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.“.
34.
V § 75 odsek 5 znie:
„(5)
Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) a g), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia.“.
35.
V § 75 ods. 6 sa slovo „vydanie“ nahrádza slovom „nariadenie“.
36.
V § 75 sa vypúšťa odsek 7.
Doterajšie odseky 8 a 9 sa označujú ako odseky 7 a 8.
37.
§ 75 sa dopĺňa odsekmi 9 a 10, ktoré znejú:
„(9)
O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
(10)
Rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.“.
38.
V § 75a ods. 1 sa slová „orgánu povereného výkonom sociálnoprávnej ochrany a prevencie“ nahrádzajú slovami „orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately“.
39.
V § 76 ods. 1 sa slovo „uložiť“ nahrádza slovom „nariadiť“.
40.
V § 76 ods. 2 sa slovo „uložiť“ nahrádza slovom „nariadiť“.
41.
§ 76 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:
„(4)
Ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
(5)
Ak nie je možné doručiť uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podľa odseku 1 písm. b) účastníkom ani pri jeho výkone, postupuje sa pri doručovaní uznesenia podľa § 75a ods. 3. To neplatí, ak bolo predbežným opatrením nariadené účastníkovi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov.“.
42.
V § 77 ods. 1 písm. c) sa slovo „pätnásť“ nahrádza číslom „30“.
43.
V § 77 ods. 4 sa slovo „vydané“ nahrádza slovom „nariadené“ a slová „§ 75 ods. 9“ sa nahrádzajú slovami „§ 75 ods. 8“.
44.
V § 77 ods. 6 písm. a) a b) sa slovo „vydanie“ nahrádza slovom „nariadenie“.
45.
V § 79 ods. 1 druhej vete sa za slovo „priezvisko“ vkladá čiarka a slová „prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,“.
46.
V § 79 ods. 1 piatej vete sa za slovo „osoba“ vkladá čiarka a slová „oprávnená podnikať,“ nahrádzajú slovami „ktorá je podnikateľom,“.
47.
V § 81 odsek 2 znie:
„(2)
Ak súd nariadil predbežné opatrenie podľa § 75a, začne aj bez návrhu konanie o výchove maloletého najneskôr do troch mesiacov od nariadenia predbežného opatrenia.“.
48.
§ 81 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Na konania, ktoré možno začať i bez návrhu, sa vzťahujú ustanovenia prvej až štvrtej hlavy tejto časti, ak ďalej nie je ustanovené inak.“.
49.
§ 87 sa dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f)
má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.“.
50.
V § 88 ods. 1 písmeno j) znie:
„j)
v obvode ktorého má dlžník sídlo alebo miesto podnikania, a ak nemá sídlo alebo miesto podnikania, súd, v obvode ktorého má svoje bydlisko, ak ide o konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie, a súd, na ktorom tieto konania prebiehajú, ak ide o spory nimi vyvolané alebo s nimi súvisiace, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,“.
51.
V § 92 ods. 1 sa slovo „pristúpil“ nahrádza slovom „vstúpil“.
52.
V § 93 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.10a)“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
Poznámka pod čiarou k odkazu 10a znie:
„10a)
Napríklad Obchodný zákonník, zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“.
53.
§ 94 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Ak sa stal účastníkom konania ten, o koho právach alebo povinnostiach sa v konaní nekoná, súd uznesením konanie vo vzťahu k nemu zastaví.“.
54.
V § 100 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Počas konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.“.
55.
V § 100 ods. 3 sa slová „orgánu sociálnoprávnej ochrany detí“ nahrádzajú slovami „orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately“.
56.
V § 102 ods. 1 sa slovo „vydá“ nahrádza slovom „nariadi“.
57.
V § 107 ods. 3 časť vety za bodkočiarkou znie: „v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.“.
58.
§ 113 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
S konaním o osvojiteľnosti je spojené konanie o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, ak už skôr nebolo rozhodnuté o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu.“.
59.
V § 114 odsek 2 znie:
„(2)
V rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.“.
60.
V § 114 odsek 4 znie:
„(4)
Uznesenie podľa odseku 3 sa doručí odporcovi do vlastných rúk. Náhradné doručenie je vylúčené; to neplatí, ak ide o doručovanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, a spor sa týka jej podnikateľskej činnosti.“.
61.
V § 115 ods. 1 sa za slová „tento zákon“ vkladajú slová „alebo osobitný predpis13aa)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 13aa znie:
„13aa) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.“.
62.
Doterajší text § 115a sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.“.
63.
§ 116 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6)
Súd môže so súhlasom účastníkov konania uskutočniť ústne pojednávanie prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie.“.
64.
§ 118 znie:
㤠118
(1)
Po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania.
(2)
Po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.
(3)
Ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu alebo samosudca.
(4)
Ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“.
65.
Za § 118 sa vkladá § 118a, ktorý znie:
㤠118a
(1)
Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2).
(2)
Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov.
(3)
O povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.“.
66.
§ 119 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Ak sú splnené podmienky na odročenie pojednávania podľa odseku 1, môže súd na návrh všetkých účastníkov konania vyhlásiť rozsudok podľa § 153d.“.
67.
V § 120 ods. 4 prvej vete sa za slovo „dôkazy“ vkladajú slová „a skutočnosti“.
68.
V § 141 ods. 2 sa za slovo „materčine“ vkladajú slová „alebo v jazyku, ktorému rozumie (§ 18)“.
69.
§ 149 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Ak účastníkovi, ktorý si zvolil viacerých advokátov, sa prisudzuje náhrada trov konania, patrí mu náhrada trov právneho zastúpenia len za jedného advokáta. Túto náhradu trov súd prizná na účet advokáta, ktorého účastník určí, a ak účastník advokáta neurčí, súd prizná náhradu trov na účet ktoréhokoľvek z nich.“.
70.
§ 150 znie:
㤠150
(1)
Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
(2)
Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.“.
71.
§ 151 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7)
Súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.“.
72.
§ 153 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.“.
73.
V § 153b sa odsek 5 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d)
v spore, v ktorom sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.“.
74.
Za § 153c sa vkladá § 153d, ktorý znie:
㤠153d
(1)
Ak sú splnené podmienky na odročenie pojednávania podľa § 119 ods. 1, súd môže na návrh všetkých účastníkov vyhlásiť rozsudok, ktorým spravodlivo usporiada veci účastníkov konania podľa stavu v čase vyhlásenia tohto rozsudku. Súd rozsudok iba ústne odôvodní a doručí ho hneď po jeho vyhlásení prítomným účastníkom a neprítomným účastníkom ho odošle do troch dní; písomné vyhotovenie nemusí obsahovať odôvodnenie. Ak ide o rozsudok, ktorý možno v budúcnosti zmeniť podľa § 163, v odôvodnení sa uvedú len okolnosti rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.
(2)
Účastník konania sa nemôže vzdať odvolania proti rozsudku podľa odseku 1. Včas podaným odvolaním účastníka konania proti ktorémukoľvek výroku sa rozsudok vydaný podľa odseku 1 zrušuje a súd prvého stupňa v konaní pokračuje; odvolanie nemusí obsahovať dôvody.
(3)
Odvolanie podľa odseku 2 môže podať aj vedľajší účastník, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom.
(4)
V rozsudku sa uvedie poučenie podľa odseku 2.“.
75.
V § 155 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným nezameniteľným spôsobom než vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia vyplývajúci z osobitného predpisu.16a)“.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
Poznámka pod čiarou k odkazu 16a znie:
„16a)
Napríklad zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
76.
V § 156 odsek 2 znie:
„(2)
Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na tri týždne; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným účastníkom hneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, a neprítomným účastníkom ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenie § 119 ods. 2 sa v tomto prípade nepoužije.“.
77.
§ 157 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
V odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.“.
78.
Za § 159 sa vkladá § 159a, ktorý znie:
㤠159a
Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.“.
79.
V § 160 odsek 1 znie:
„(1)
Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.“.
80.
V § 169 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.“.
81.
V § 169 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Uznesenie o prerušení konania a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania musí vždy obsahovať odôvodnenie.“.
82.
§ 170 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Uznesenie o prerušení konania sa nepovažuje za uznesenie o vedení konania.“.
83.
V § 172 ods. 2 sa za slovo „doručiť“ vkladá slovo „odporcovi“.
84.
§ 172 sa dopĺňa odsekmi 5 až 9, ktoré znejú:
„(5)
Platobný rozkaz možno vydať aj v prospech viacerých navrhovateľov alebo aj proti viacerým odporcom.
(6)
Zmenu návrhu na začatie konania (§ 95) alebo čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania (§ 96) pred vydaním platobného rozkazu súd vybaví tak, že platobný rozkaz vydá v rozsahu, ktorý vyplýva z navrhovateľom uskutočneného posledného podania pred vydaním platobného rozkazu a odporcovi (odporcom) spolu s návrhom na začatie konania doručí všetky zmeny a čiastočné späťvzatia návrhu na začatie konania uskutočnené v čase od začatia konania do vydania platobného rozkazu. O týchto podaniach pred vydaním platobného rozkazu osobitne nerozhoduje, ak o návrhu na začatie konania rozhodne platobným rozkazom; v konaní nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu je predmetom konania takto upravený posledný návrh.
(7)
Ak sa v návrhu uplatňuje právo, ktoré je v časti v zjavnom rozpore s právnymi predpismi, súd so súhlasom navrhovateľa vydá platobný rozkaz len v tej časti, ktorej sa rozpor netýka; oznámením súhlasu sa predmetom konania stáva iba táto časť návrhu a o zvyšnej časti súd nerozhoduje. Predmetom konania zostáva tá časť návrhu, o ktorej súd rozhodol platobným rozkazom aj po jeho vydaní; to platí aj v prípade, ak bol podaný odpor.
(8)
Ak navrhovateľ predloží spolu s návrhom na začatie konania platobný rozkaz na tlačive vydanom podľa vzoru uvedenom v osobitnom predpise a na vydanie platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok.
(9)
Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.“.
85.
V § 173 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.“.
86.
§ 173 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
„(3)
Pred tým, ako súd uznesením zruší platobný rozkaz podľa odseku 2, môže vyzvať navrhovateľa, aby oznámil miesto pobytu odporcu, ak má o ňom vedomosť, a poučí ho o následkoch nemožnosti doručenia platobného rozkazu.
(4)
Ak sa doručuje platobný rozkaz osobám, ktorým je možné doručovať písomnosti ukladaním na súde podľa § 49, súd s doručením platobného rozkazu doručuje aj poučenie podľa § 49 ods. 2 až 5.“.
87.
V § 174 ods. 3 písm. b) sa za slová „bez odôvodnenia“ vkladajú slová „vo veci samej“.
88.
V § 174 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Ak nie sú splnené podmienky na odmietnutie odporu, súd odpor bezodkladne odošle navrhovateľovi a môže ho vyzvať, aby sa k odporu písomne vyjadril v lehote určenej súdom.“.
Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.
89.
Za § 174 sa vkladajú § 174a a 174b, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠174a
Európsky platobný rozkaz
(1)
Európsky platobný rozkaz je platobný rozkaz vydaný podľa osobitného predpisu.16b)
(2)
Európsky platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené; to neplatí, ak sa európsky platobný rozkaz doručuje zástupcovi odporcu.
(3)
Európsky platobný rozkaz sa doručuje do cudziny.
(4)
Ustanovenia o platobnom rozkaze sa použijú primerane, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.16b)
§ 174b
Rozkaz na plnenie
(1)
Súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať rozkaz na plnenie, ak sa v návrhu uplatňuje právo na plnenie inej povinnosti než zaplatenie peňažnej sumy, vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V rozkaze na plnenie súd uloží odporcovi, aby v lehote určenej súdom nie kratšej ako 15 dní plynúcej od doručenia rozkazu na plnenie splnil uloženú povinnosť a uhradil trovy konania alebo v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý rozkaz na plnenie vydal; odpor proti rozkazu na plnenie sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.
(2)
Rozkaz na plnenie môže vydať iba sudca.
(3)
Na rozkaz na plnenie sa primerane použijú ustanovenia § 172 ods. 2, 3, 5 až 7 a 9 a § 173 a 174.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 16b znie:
„16b)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006.“.
90.
§ 175 vrátane nadpisu znie:
㤠175
Zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz
(1)
Ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.
(2)
Ak odporca nepodá námietky včas alebo ak ich vezme späť, má zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Neskoro podané námietky, námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, alebo námietky, ktoré nie sú podané oprávnenou osobou, súd odmietne.
(3)
Ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.
(4)
Ak je návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vzatý späť celkom po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu pred jeho právoplatnosťou, súd, ktorý zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz vydal so súhlasom odporcu, uznesením zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz zruší a konanie zastaví. Rovnako postupuje aj pri čiastočnom späťvzatí návrhu v časti, ktorej sa späťvzatie návrhu týka.
(5)
Ak odporca do vyhlásenia rozsudku podľa odseku 3 vezme späť podané námietky, súd uznesením rozhodne o pripustení späťvzatia námietok a o náhrade trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu. Právoplatnosťou uznesenia o pripustení späťvzatia námietok nadobúda zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz právoplatnosť.
(6)
Ak súd schváli zmier po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu, súd súčasne uznesením zruší vydaný zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.
(7)
Pri oprave chýb v písaní a počítaní, ako aj iných zrejmých nesprávností v zmenkovom platobnom rozkaze alebo šekovom platobnom rozkaze sa postupuje podľa § 164.
(8)
Súd postupuje podľa odsekov 1 až 7 aj vtedy, ak navrhovateľ predloží v prvopise oddelene prevedený záložný list skladiskového záložného listu alebo tovarový záložný list,17) o ktorých pravosti niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnené práva.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 17 znie:
„17)
Zákon č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.“.
91.
V § 175o ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Za všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú účastníkmi; ak sú tvrdenia rozdielne, vykoná súd na jej zistenie potrebné dôkazy. Ustanovenie § 136 sa použije primerane.“.
92.
V § 175q ods. 1 písmená d) a e) znejú:
„d)
potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie18a) medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol, alebo
e)
neschváli dohodu o vyporiadaní18a) dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 18a znie:
„18a)
§ 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
§ 22 a 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.“.
93.
V § 175u odsek 1 znie:
„(1)
Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku. Súdny komisár je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby majetok speňažil za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný majetok za obdobných podmienok obvykle predáva.“.
94.
§ 175x sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Ak sa konanie o znovuobjavenom majetku začalo na návrh niektorého z dedičov napriek tomu, že tento majetok bol medzi dedičmi sporný a dedič musel mať o spornosti vedomosť, náhradu odmeny notára a jeho výdavkov v prípade zastavenia konania platí tento dedič.“.
95.
V § 175zca ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „ktorý nesmie byť maloletý, ani osobou, ktorá musí mať opatrovníka podľa zákona,“.
96.
V § 175zca ods. 2 sa za písmeno f) vkladá nové písmeno g), ktoré znie:
„g)
údaj o odmene notára a o jeho hotových výdavkoch,“.
Doterajšie písmená g) až k) sa označujú ako písmená h) až l).
97.
§ 175zca sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7)
Písomnosti, ktoré je potrebné doručiť účastníkom konania, doručuje notár. To neplatí pre rozhodnutia, ktoré môže vydať iba súd.“.
98.
V § 176 ods. 1 sa slová „Vo veciach starostlivosti“ nahrádzajú slovami „Ak tento zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti“.
99.
V § 176 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Súd začne vykonávať úkony na vykonanie dôkazov bezodkladne po začatí konania.“.
100.
§ 176 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých môže súd rozhodnúť rozkazom na plnenie len na návrh, ak mu v celom rozsahu vyhovie.“.
101.
V § 178 ods. 2 sa slová „orgánu sociálnoprávnej ochrany detí“ nahrádzajú slovami „orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately“.
102.
V § 180 ods. 3 sa slová „orgánom sociálnoprávnej ochrany detí“ nahrádzajú slovami „orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately“.
103.
V § 180a odsek 5 znie:
„(5)
Súd v konaní vždy vypočuje toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza, alebo štatutárny orgán zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Súd v konaní o osvojiteľnosti skúma i okolnosti na strane dieťaťa vylučujúce splnenie účelu osvojenia.“.
104.
Za § 180a sa vkladá § 180b, ktorý znie:
㤠180b
Súd na návrh rozhodnutie o osvojiteľnosti zruší, ak dôjde k zmene pomerov. Návrh je možné podať len do času, kým nie je maloleté dieťa odovzdané na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.“.
105.
V § 189 sa vypúšťa odsek 1. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 2.
106.
Doterajší text § 189a sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
Súd zabezpečí uloženie rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony v Notárskom centrálnom registri listín podľa osobitného predpisu.24a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 24a znie:
„24a)
§ 73k zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.“.
107.
Za § 200e sa vkladá § 200ea, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠200ea
Drobné spory
(1)
Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
(2)
Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú
a)
osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony,
b)
sociálneho zabezpečenia,
c)
konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní,
d)
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
e)
konania o dedičstve,
f)
konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti,
g)
konkurzného konania a reštrukturalizačného konania,
h)
sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov,
i)
ochrany osobnosti.
(3)
Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.“.
108.
V § 202 ods. 3 písmená l) a m) znejú:
„l)
sa rozhodlo o podaní podľa § 43 ods. 1 alebo o odvolaní podľa § 209 ods. 1,
m)
sa rozhodlo o odvolaní proti výroku o trovách v platobnom rozkaze, európskom platobnom rozkaze, rozkaze na plnenie, zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze,“.
109.
V § 202 sa odsek 3 dopĺňa písmenom o), ktoré znie:
„o)
sa zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c).“.
110.
V § 209a odsek 1 znie:
„(1)
Ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete, doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili.“.
111.
V § 210a sa za slová „(§ 43 ods. 2, § 78c ods. 3),“ vkladajú slová „alebo uznesenie o zastavení konania o dedičstve, alebo uznesenie podľa § 75a,“.
112.
V § 213 ods. 1 sa slová „2 až 4“ nahrádzajú slovami „2 až 7“.
113.
V § 213 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.“.
Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 3 až 6.
114.
V § 213 odsek 6 znie:
„(6)
Dokazovanie podľa odsekov 4 a 5 vykoná odvolací súd sám alebo prostredníctvom súdu prvého stupňa alebo dožiadaného súdu.“.
115.
§ 213 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7)
Ak odvolací súd vykoná dokazovanie podľa odseku 6 prostredníctvom súdu prvého stupňa, súd prvého stupňa vykoná dokazovanie podľa pokynov odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa podľa potreby rozhodne aj podľa § 139 a 141. Ak v súvislosti s vykonávaním dokazovania je podané proti jeho uzneseniu odvolanie, vec predkladá odvolaciemu súdu až po vykonaní nariadeného dokazovania.“.
116.
§ 214 znie:
㤠214
(1)
Na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak
a)
je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b)
súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,
c)
to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
(2)
V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.“.
117.
V § 217 odsek 1 znie:
„(1)
Súd rozhodne o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) a g) do siedmich dní od predloženia veci odvolaciemu súdu; o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a súd rozhodne najneskôr do 24 hodín od predloženia veci odvolaciemu súdu. O odvolaní proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení v ostatných veciach rozhodne bezodkladne najneskôr do 30 dní. Ak rozhodnutie odvolací súd sám nedoručuje, spis odošle súdu prvého stupňa do troch dní od vydania rozhodnutia o odvolaní.“.
118.
V § 217 ods. 2 sa vypúšťajú slová „podľa § 174 ods. 3“.
119.
V § 218 ods. 1 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: „ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1,“.
120.
V § 219 sa za slová „ak je“ vkladajú slová „vo výroku“.
121.
Doterajší text § 219 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 a 3, ktoré znejú:
„(2)
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3)
Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne iba o základe prejednávanej veci, odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť len o jeho základe.“.
122.
V § 221 ods. 1 písmeno h) znie:
„h)
súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,“.
123.
V § 221 sa odsek 1 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:
„j)
bol odvolacím súdom schválený zmier.“.
124.
V § 221 odsek 2 znie:
„(2)
Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.“.
125.
V § 221 odsek 3 znie:
„(3)
Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie.“.
126.
V § 222 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.“.
127.
§ 228 znie:
㤠228
(1)
Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
a)
sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b)
možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c)
bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d)
Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením,
e)
je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.
(2)
Návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.
(3)
Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.“.
128.
V § 230 sa odsek 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d)
§ 228 ods. 1 písm. e).“.
129.
V § 238 odsek 5 znie:
„(5)
Dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.“.
130.
V § 239 odsek 1 znie:
„(1)
Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak
a)
odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
b)
odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c)] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c).“.
131.
V § 241 odsek 3 znie:
„(3)
Ustanovenia § 209 a § 213 ods. 2 platia primerane.“.
132.
§ 243b znie:
㤠243b
(1)
Dovolací súd dovolanie zamietne, ak nie sú dané dôvody dovolania a nezistil ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.
(2)
Ak dovolací súd dôjde k záveru, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nebol dostatočne zistený skutkový stav, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie. Ak nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia spočíva len v nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu, dovolací súd zmení napadnuté rozhodnutie.
(3)
Ak má aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu, zruší dovolací súd aj toto rozhodnutie. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie, podľa povahy veci vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, zastaví konanie, prípadne postúpi vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
(4)
Dovolací súd rozhoduje rozsudkom, ak zamieta dovolanie proti rozsudku alebo ak mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením.
(5)
Ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne. Ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie uznesením zastaví.
(6)
Ak rozhodnutie dovolacieho senátu nebolo prijaté jednomyseľne, sudca, ktorý nesúhlasí s väčšinovým rozhodnutím dovolacieho senátu, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu a aby sa doručilo účastníkom konania.“.
133.
V § 243i sa slová „§ 243c“ nahrádzajú slovami „§ 243d“.
134.
§ 246a sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Ak preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je už predmetom konania začatého na súde príslušnom podľa všeobecného súdu navrhovateľa, na konanie o žalobe prokurátora je príslušný krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa.“.
135.
V § 250 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.“.
136.
V § 250ja ods. 1 sa za slová „ods. 1“ vkladajú slová „a 2“.
137.
V § 250ja sa vypúšťa odsek 2.
Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 2 až 6.
138.
V § 250zf ods. 2 sa slová „ten, kto podal návrh na začatie konania“ nahrádzajú slovom „prokurátor“.
139.
Za § 250zf sa vkladá § 250zfa, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠250zfa
Konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššieho územného celku so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
(1)
Ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom.36a) Vo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.36b)
(2)
Účastníkmi konania sú obec, vyšší územný celok a prokurátor.
(3)
Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v obvode ktorého sa nachádza obec, ktorá vydala všeobecne záväzné nariadenie, alebo sídlo samosprávneho kraja, ktorý vydal všeobecne záväzné nariadenie.
(4)
Proti rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie.
(5)
Ak súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi všeobecne záväzným nariadením a právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Obec, vyšší územný celok, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť ho vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj neurobí, všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.
(6)
Súd môže uznesením na návrh prokurátora dočasne pozastaviť účinnosť všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, prípadne niektorého jeho ustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Takéto uznesenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo vydané; inak dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, prípadne niektorého jeho ustanovenia zaniká nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu o veci samej.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 36a a 36b znejú:
„36a)
Čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky.
§ 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
§ 8 ods. 1 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.
36b)
Čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
§ 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
§ 8 ods. 2 zákona č. 302/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
140.
V § 251 ods. 2 sa za slovo „konania,“ vkladajú slová „sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní,“.
141.
V § 273c ods. 1 sa slovo „vydal“ nahrádza slovom „nariadil“.
142.
V § 279 ods. 2 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: „a pohľadávky Zboru väzenskej a justičnej stráže,“.
143.
V § 282 ods. 1 sa na konci vety pripájajú tieto slová: „a to až do vymoženia pohľadávky alebo do zastavenia výkonu rozhodnutia, ak súd neurčí inak.“.
144.
V § 305 písmeno a) znie:
„a)
prikáže banke alebo pobočke zahraničnej banky, aby po tom, čo sa jej doručí nariadenie výkonu rozhodnutia, zablokovala sumu zodpovedajúcu pohľadávke s príslušenstvom z účtu povinného až do vymoženia pohľadávky alebo do zastavenia výkonu rozhodnutia, ak súd neurčí inak, a uhradila ju po právoplatnosti uznesenia oprávnenému,“.
145.
V § 313 ods. 1 sa na konci druhej vety pripájajú tieto slová: „a to až do vymoženia pohľadávky alebo do zastavenia výkonu rozhodnutia, ak súd neurčí inak.“.
146.
Za § 372o sa vkladá § 372p, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠372p
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. októbra 2008
(1)
Na konania začaté pred 15. októbrom 2008 sa použijú predpisy účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2)
Prokurátor môže podať návrh na začatie konania podľa § 35 ods. 1 písm. f) iba v právnych vzťahoch, ktoré vznikli po 14. októbri 2008.“.
147.
V § 374 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Podrobnosti o postupe pri elektronickej komunikácii, pri uverejňovaní a vydávaní vzorových tlačív rozhodnutí a postupe pri vydávaní rozhodnutí podľa § 38 ods. 2 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
Čl. II
Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 234/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 48/1996 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 36/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z. a zákona č. 273/2007 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 51 ods. 2 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo rozkazom na plnenie“.
Čl. III
Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 421/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 500/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 389/1999 Z. z., zákona č. 6/2001 Z. z., zákona č. 453/2001 Z. z., zákona č. 205/2002 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 535/2004 Z. z., zákona č. 583/2004 Z. z., zákona č. 615/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 267/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 334/2007 Z. z. a zákona č. 335/2007 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 6 sa vkladajú § 6a a 6b, ktoré znejú:
㤠6a
(1)
Ak súd na návrh prokurátora rozhodnutím vyslovil, že medzi všeobecne záväzným nariadením vo veciach územnej samosprávy a zákonom je nesúlad a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.
(2)
Obec, ktorá vydala všeobecne záväzné nariadenie, je povinná do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť ho vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak obec neurobí, všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.
(3)
Rozhodnutie súdu podľa odseku 1 a podľa osobitného zákona8c) zverejní obec jeho vyvesením na úradnej tabuli a na internetovej adrese obce, ak ju má zriadenú, alebo iným spôsobom v obci obvyklým na šesť mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Tým nie je dotknutý postup pri príprave a vydávaní všeobecne záväzného nariadenia podľa § 6.
§ 6b
Ak súd uznesením na návrh prokurátora dočasne pozastavil účinnosť všeobecne záväzného nariadenia obce alebo samosprávneho kraja, jeho časti, prípadne niektorého jeho ustanovenia podľa osobitného zákona,8d) obec zverejní právoplatné uznesenie súdu jeho vyvesením na úradnej tabuli, a to až do času, kým nie je zrušené alebo nestratí platnosť. Právoplatné uznesenie súdu zverejní obec aj na internetovej adrese obce v tej istej lehote, ak ju má zriadenú, alebo iným spôsobom v obci obvyklým.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 8c a 8d znejú:
„“.
8c)
§ 8a ods. 4 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.
8d)
§ 250zfa ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku.“.
Čl. IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 255/2001 Z. z., zákona č. 419/2002 Z. z., zákona č. 173/2004 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z. a zákona č. 669/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
§ 31a sa dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e)
bolo účastníkovi predbežným opatrením nariadené, aby nenakladal s určitou nehnuteľnosťou.“.
2.
V § 34 odsek 2 znie:
„(2)
Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby,10ea) správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 10ea znie:
„10ea)
Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 568/2007 Z. z.“.
Čl. V
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 240/1998 Z. z., zákona č. 280/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 415/2000 Z. z., zákona č. 291/2001 Z. z., zákona č. 32/2002 Z. z., zákona č. 356/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 125/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 585/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z. a zákona č. 568/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
§ 41 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.“.
2.
V § 47 ods. 1 písm. b) sa za slová „podlieha exekúcii“ vkladajú slová „okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu v banke“.
3.
V § 95 ods. 1 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „s výnimkou plnenia za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie bezhotovostným prevodom na účet určený exekútorom,“.
4.
V § 95 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „s výnimkou nakladania s prostriedkami na účte len za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie.“.
5.
V § 95 ods. 2 sa na konci textu pripája táto veta: „V príkaze označí účet, na ktorý môže povinný plniť pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie.“.
6.
V § 95 ods. 3 sa na konci textu pripája táto veta: „To neplatí, ak chce povinný uspokojiť pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie.“.
7.
V § 194 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Súd môže poveriť exekútora doručovaním súdnych písomností aj za podmienok ustanovených v osobitnom zákone.17ba)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 17ba znie:
„17ba)
§ 49a Občianskeho súdneho poriadku.“.
Doterajší odkaz 17ba sa označuje ako odkaz 17bb.
8.
V § 194 ods. 8 sa na konci pripájajú tieto slová: „ak osobitný zákon17ba) neustanovuje inak.“.
9.
V § 201 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: „V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.“.
10.
Za § 240 sa vkladá § 240a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠240a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. októbra 2008
Na notárske zápisnice vyhotovené pred 15. októbrom 2008 sa tento zákon nevzťahuje.“.
Čl. VI
Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z., zákona č. 553/2003 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 583/2004 Z. z., zákona č. 615/2004 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 16/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 334/2007 Z. z. a zákona č. 335/2007 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 8 sa vkladajú § 8a a 8b, ktoré znejú:
㤠8a
(1)
Ak súd na návrh prokurátora rozhodnutím vyslovil, že medzi všeobecne záväzným nariadením vo veciach územnej samosprávy a zákonom je nesúlad a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.
(2)
Samosprávny kraj je povinný do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť ho vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak samosprávny kraj neurobí, všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.
(3)
Rozhodnutie súdu podľa odseku 1 zverejní samosprávny kraj jeho vyvesením na úradnej tabuli a na internetovej adrese samosprávneho kraja na šesť mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Tým nie je dotknutý postup pri príprave a vydávaní všeobecne záväzného nariadenia podľa § 8.
(4)
Samosprávny kraj zašle bezodkladne a bezodplatne výtlačok právoplatného rozhodnutia súdu podľa odseku 1 každej obci, mestu a mestskej časti na svojom území.
§ 8b
(1)
Ak súd uznesením na návrh prokurátora dočasne pozastavil účinnosť všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, prípadne niektorého jeho ustanovenia podľa osobitného zákona,10a) samosprávny kraj zverejní právoplatné uznesenie súdu jeho vyvesením na úradnej tabuli a na internetovej adrese samosprávneho kraja, a to až do času, kým nie je zrušené alebo nestratí platnosť.
(2)
Samosprávny kraj zašle bezodkladne a bezodplatne výtlačok právoplatného uznesenia súdu podľa odseku 1 každej obci, mestu a mestskej časti na svojom území.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 10a znie:
„“.
10a)
§ 250zfa ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku.“.
Čl. VII
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 539/2005 Z. z., zákona č. 326/2007 Z. z. a zákona č. 85/2008 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý znie:
㤠9a
Ak by porušením zásady rovnakého zaobchádzania mohli byť dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo slobody väčšieho alebo neurčitého počtu osôb alebo ak by takýmto porušením mohol byť vážne ohrozený verejný záujem, patrí právo domáhať sa ochrany práva na rovnaké zaobchádzanie aj právnickej osobe podľa § 10 ods. 1. Táto osoba sa môže domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, a ak je to možné, napravil protiprávny stav.“.
Čl. VIII
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 36/1967 Zb., zákonom č. 158/1969 Zb., zákonom č. 49/1973 Zb., zákonom č. 20/1975 Zb., zákonom č. 133/1982 Zb., zákonom č. 180/1990 Zb., zákonom č. 328/1991 Zb., zákonom č. 519/1991 Zb., zákonom č. 263/1992 Zb., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákonom č. 211/1997 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákonom č. 124/1998 Z. z., zákonom č. 144/1998 Z. z., zákonom č. 169/1998 Z. z., zákonom č. 187/1998 Z. z., zákonom č. 225/1998 Z. z., zákonom č. 233/1998 Z. z., zákonom č. 235/1998 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákonom č. 331/1998 Z. z., zákonom č. 46/1999 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákonom č. 223/1999 Z. z., zákonom č. 303/2001 Z. z., zákonom č. 501/2001 Z. z., zákonom č. 215/2002 Z. z., zákonom č. 232/2002 Z. z., zákonom č. 424/2002 Z. z., zákonom č. 451/2002 Z. z., zákonom č. 480/2002 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 620/2002 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 75/2003 Z. z., zákonom č. 353/2003 Z. z., zákonom č. 530/2003 Z. z., zákonom č. 589/2003 Z. z., zákonom č. 204/2004 Z. z., zákonom č. 371/2004 Z. z., zákonom č. 382/2004 Z. z., zákonom č. 420/2004 Z. z., zákonom č. 428/2004 Z. z., zákonom č. 613/2004 Z. z., zákonom č. 757/2004 Z. z., zákonom č. 36/2005 Z. z., zákonom č. 290/2005 Z. z., zákonom č. 341/2005 Z. z., zákonom č. 24/2007 Z. z., zákonom č. 84/2007 Z. z., zákonom č. 273/2007 Z. z., zákonom č. 335/2007 Z. z., zákonom č. 643/2007 Z. z. a týmto zákonom.
Čl. IX
Tento zákon nadobúda účinnosť 15. októbra 2008.
Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Paška v. r.

Robert Fico v. r.