393/2008 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.11.2008

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:393/2008 Z. z.
Názov:Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
Typ:Zákon
Dátum schválenia:18.09.2008
Dátum vyhlásenia:18.10.2008
Dátum účinnosti od:01.11.2008
Autor:Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Polícia, Zbor väzenskej a justičnej stráže
  • Vojenská služba
Nachádza sa v čiastke:

146/2008

124/1992 Zb. Zákon o Vojenskej polícii
139/1998 Z. z. Zákon o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
393
ZÁKON
z 18. septembra 2008,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení zákona č. 422/2002 Z. z. a zákona č. 240/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 sa za slovo „polícia“ vkladajú slová „je policajnou službou, ktorá “ a slová „ostatného majetku štátu v správe alebo v užívaní ministerstva“ sa nahrádzajú slovami „majetku štátu v správe alebo v užívaní rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo štátneho podniku, ktorých zriaďovateľom alebo zakladateľom je ministerstvo,“.
2.
§ 2 vrátane nadpisu znie:
„§ 2
Pôsobnosť Vojenskej polície
Pôsobnosť Vojenskej polície sa vzťahuje na
a)
vojakov,2)
b)
osoby, ktoré sa nachádzajú v priestoroch ministerstva, v priestoroch rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo štátneho podniku, ktorých zriaďovateľom alebo zakladateľom je ministerstvo, vo vojenských objektoch, priestoroch a na miestach, kde prebiehajú vojenské operácie alebo vojenské akcie,
c)
osoby, ktoré páchajú trestné činy alebo priestupky spolu s vojakmi alebo proti majetku štátu v správe alebo v užívaní ministerstva, proti majetku štátu v správe alebo užívaní rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo štátneho podniku, ktorých zriaďovateľom alebo zakladateľom je ministerstvo, vo vojenských objektoch, priestoroch a na miestach, kde prebiehajú vojenské operácie alebo vojenské akcie.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:
„2)
Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov.
Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
3.
Poznámka pod čiarou k odkazu 2a znie:
„2a)
§ 10 ods. 8 Trestného poriadku.“.
4.
V § 3 ods. 1 písm. e) sa slová „po vojakoch“ nahrádzajú slovami „po osobách uvedených v § 2, veciach“.
5.
V § 3 ods. 1 písm. k) sa na konci pripájajú tieto slová: „obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister“)“.
6.
§ 6 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Vojenský policajt je pri vykonávaní služobného zákroku povinný, ak to povaha a okolnosti služobného zákroku dovoľujú, použiť výzvu zodpovedajúcu tomuto zákroku. Ak to povaha služobného zákroku vyžaduje, pred výzvou použije slová „V mene zákona“.
7.
V § 9 odsek 2 znie:
„(2)
Príslušnosť k Vojenskej polícii preukazuje vojenský policajt
a)
vojenskou rovnošatou s vonkajším označením „VOJENSKÁ POLÍCIA“ s identifikačným číslom,
b)
služobným preukazom príslušníka Vojenskej polície s identifikačným číslom (ďalej len „služobný preukaz“),
c)
ústnym vyhlásením „Vojenská polícia“ alebo
d)
medzinárodným označením Vojenskej polície podľa platných a Slovenskou republikou prijatých štandardizačných dokumentov alebo medzinárodných dohôd.“.
8.
§ 9 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:
„(4)
Vozidlá používané Vojenskou políciou sú označené znakom Vojenskej polície a označením „VOJENSKÁ POLÍCIA“.
(5)
Vojenský policajt pri preukazovaní príslušnosti k Vojenskej polícii nesmie služobný preukaz alebo odznak s identifikačným číslom vydať z rúk; na požiadanie predloží iba na nahliadnutie jeho prednú stranu.“.
9.
V § 11 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo trestného činu“.
10.
V § 11 ods. 8 sa slová „policajného zboru“ nahrádzajú slovami „Vojenskej polície“.
11.
§ 11 sa dopĺňa odsekmi 9 až 11, ktoré znejú:
„(9)
Vojenský policajt je povinný predvedenú osobu odovzdať orgánu činnému v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu, ak zistí, že sú dôvody na jej odovzdanie, inak ju musí ihneď prepustiť. Odovzdanie alebo prepustenie predvedenej osoby vojenský policajt zaznamená v úradnom zázname o predvedení.
(10)
Kto sa na výzvu podľa odseku 1 dostaví, má nárok na náhradu preukázaných cestovných výdavkov2f) a na náhradu príjmu (ďalej len „náhrada“). Náhradu poskytuje Vojenská polícia. Nárok na náhradu nemá ten, kto sa dostavil vo vlastnom záujme alebo pre svoje protiprávne konanie.
(11)
Nárok na náhradu podľa odseku 10 zaniká, ak ho oprávnená osoba neuplatní do ôsmich dní odo dňa, keď sa podľa odseku 1 dostavila; oprávnenú osobu o tom treba poučiť.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 2f znie:
„2f)
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.“.
12.
§ 12 a 13 vrátane nadpisov znejú:
„§ 12
Oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti
(1)
Vojenský policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť platným občianskym preukazom, cestovným dokladom, cestovným dokladom cudzinca opatreným platným vstupným vízom Slovenskej republiky alebo povolením na dlhodobý pobyt alebo trvalý pobyt cudzinca.
(2)
Namiesto dokladov uvedených v odseku 1 môže osoba predložiť
a)
preukaz poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,
b)
preukaz člena vlády Slovenskej republiky,
c)
služobný preukaz sudcu,
d)
služobný preukaz prokurátora,
e)
služobný preukaz príslušníka ozbrojeného zboru,
f)
osobnú identifikačnú kartu príslušníka ozbrojených síl,
g)
služobný preukaz príslušníka Vojenského spravodajstva,
h)
služobný preukaz príslušníka Národného bezpečnostného úradu,
i)
potvrdenie o občianskom preukaze.
(3)
Ak vyzvaná osoba odmietne preukázať svoju totožnosť podľa odseku 1 alebo 2, vojenský policajt je oprávnený osobu predviesť na zistenie jej totožnosti na najbližší útvar Vojenskej polície.
(4)
Ak vyzvaná osoba nemôže preukázať svoju totožnosť podľa odseku 1 alebo 2 a ani nemôže hodnoverne preukázať svoje meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu, vojenský policajt je oprávnený predviesť osobu na najbližší útvar Vojenskej polície a o zistenie totožnosti požiadať príslušný útvar Policajného zboru.
(5)
Ak vojenský policajt nezistí totožnosť osoby do 12 hodín od jej predvedenia ani na základe údajov v evidencii obyvateľov a ak je podozrenie, že osoba uvádza o sebe nepravdivé údaje, je povinný túto osobu odovzdať najbližšiemu útvaru Policajného zboru na účely zistenia totožnosti podľa osobitného predpisu.2g)
(6)
Vojenský policajt je povinný odovzdať predvedenú osobu orgánu činnému v trestnom konaní, inému orgánu alebo príslušnému zariadeniu, ak zistí dôvody na jej odovzdanie; inak predvedenú osobu ihneď prepustí.
(7)
Ak je predvedená osoba vyhlásená za nezvestnú, vojenský policajt o nej vyrozumie toho, kto jej nezvestnosť oznámil. Ak ide o neplnoletú osobu, odovzdá ju zákonnému zástupcovi, príslušnému orgánu alebo do príslušného zariadenia; ak ide o osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony, odovzdá ju jej zákonnému zástupcovi alebo do príslušného zariadenia, a ak ide o duševne chorú osobu, odovzdá ju do príslušného zariadenia.
(8)
O predvedení a odovzdaní osoby vyhotoví vojenský policajt úradný záznam.
§ 13
Oprávnenie zaistiť osobu
(1)
Vojenský policajt je oprávnený zaistiť osobu uvedenú v § 2, ktorá
a)
svojím konaním bezprostredne ohrozuje svoj život alebo svoje zdravie alebo život alebo zdravie inej osoby, alebo majetok,
b)
sa pokúsila pri predvedení podľa § 11 ods. 6 alebo § 12 ods. 3 o útek,
c)
je pristihnutá pri páchaní priestupku a je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutné na riadne zistenie alebo objasnenie veci,
d)
sa vzdialila bez dovolenia od svojho útvaru alebo z miesta služobného pridelenia,2h)
e)
v zariadení Vojenskej polície alebo pri vykonávaní služobného zákroku alebo služobného úkonu sa správa násilne,
f)
pred zistením jej totožnosti podľa § 12 sa nachádza v priestore, v ktorom sa zakročuje proti nebezpečnému páchateľovi, a použitie výzvy na preukázanie totožnosti podľa § 12 môže ohroziť život alebo zdravie zakročujúceho vojenského policajta alebo osôb nachádzajúcich sa v tomto priestore.
(2)
Vojenský policajt za nebezpečného páchateľa považuje každého, kto podľa zistených skutočností môže byť svojím konaním nebezpečný pre život alebo zdravie zakročujúceho vojenského policajta alebo inej osoby tým, že ide o
a)
páchateľa trestného činu ozbrojeného zbraňou,
b)
zadržanú osobu na úteku,
c)
osobu na úteku z výkonu väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody,
d)
osobu, ktorú podľa iných nepochybných okolností je potrebné považovať za osobu nebezpečnú pre život alebo zdravie zakročujúceho vojenského policajta alebo inej osoby.
(3)
Útvar Vojenskej polície bezodkladne vydá o zaistení osoby podľa odseku 1 rozhodnutie, v ktorom uvedie dôvod, pre ktorý bola osoba zaistená, a odovzdá ho zaistenej osobe. Proti rozhodnutiu môže zaistená osoba podať odvolanie. Odvolanie nemá odkladný účinok. Na konanie a rozhodovanie o zaistenej osobe sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.2i)
(4)
Vojenský policajt je povinný odovzdať zaistenú osobu orgánu činnému v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu, ak po vykonaní úkonov zistí, že sú dôvody na jej odovzdanie.
(5)
Ak pominú dôvody zaistenia, je vojenský policajt povinný osobu ihneď prepustiť. Osobu možno zaistiť len na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však na 24 hodín od okamihu obmedzenia osobnej slobody.
(6)
O odovzdaní osoby vyhotoví vojenský policajt úradný záznam.
(7)
Osobe zaistenej podľa odseku 1 sa umožní bez zbytočného odkladu na jej požiadanie vyrozumieť o zaistení niektorú z jej blízkych osôb a požiadať advokáta o poskytnutie právnej pomoci. Pri zaistení vojaka je vojenský policajt povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť jeho veliteľa2j) alebo vedúceho služobného úradu.2k) Pri zaistení neplnoletej osoby je vojenský policajt povinný vyrozumieť zákonného zástupcu tejto osoby.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 2g až 2k znejú:
„2g)
§ 18 a 20a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
2h)
§ 137 Trestného zákona.
2i)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
2j)
§ 7 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
2k)
§ 6 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
13.
Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 13a
Oprávnenie zaistiť vec
(1)
Vojenský policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činnému v trestnom konaní alebo na rozhodnutie orgánu príslušného na prejednanie priestupku. Vojenský policajt vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní odo dňa zaistenia.
(2)
Ak sa vykonanými úkonmi potvrdí, že zaistená vec súvisí s trestným činom alebo s priestupkom, vojenský policajt je povinný zaistenú vec bezodkladne odovzdať príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní alebo orgánu príslušnému na prejednanie priestupku.
(3)
Ak pominuli dôvody na zaistenie veci podľa odseku 1, vojenský policajt vráti vec osobe, ktorej bola zaistená. Prevzatie vrátenej veci potvrdí táto osoba svojím podpisom na úradnom zázname o vrátení veci.
(4)
Ak sa vykonanými úkonmi zistí, že zaistená vec patrí inej osobe ako osobe, ktorej bola zaistená, Vojenská polícia túto inú osobu písomne vyzve v lehote do 90 dní po zaistení veci, aby si vec prevzala. Táto osoba je povinná uhradiť Vojenskej polícii pri prevzatí veci náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti so zaistením a úschovou veci.2l)
(5)
Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nepoužijú, ak vecou je tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu.
(6)
Ak si vlastník alebo iný oprávnený držiteľ zaistenú vec neprevezme do jedného roka odo dňa zaistenia veci, Vojenská polícia odovzdá vec ministerstvu.
(7)
Ak vlastník alebo iný oprávnený držiteľ zaistenej veci nie je známy, Vojenská polícia vec odovzdá ministerstvu a vyhlási verejný opis veci. Vyhlásenie sa urobí najúčelnejším spôsobom na zistenie vlastníka alebo oprávneného držiteľa, a to spolu s výzvou, aby sa vlastník alebo oprávnený držiteľ prihlásil do jedného roka odo dňa zaistenia veci.
(8)
V prípadoch uvedených v odsekoch 6 a 7 sa po uplynutí lehoty vec stáva majetkom štátu.
(9)
Ministerstvo rozhodne, ktoré z vecí, ktoré sa stali majetkom štátu, využije na potreby štátnej správy, Vojenskej polície alebo ozbrojených síl Slovenskej republiky. Pre veci, ktoré nie sú využiteľné pre štátnu správu, Vojenskú políciu alebo ozbrojené sily Slovenskej republiky, ministerstvo určí právny subjekt, ktorý vec vydraží.2m) Pri neúspešnosti dražby vecí uvedených v odsekoch 6 a 7 právny subjekt určený ministerstvom zabezpečí ekologické zlikvidovanie vecí.
(10)
Ak ministerstvo alebo Vojenská polícia nemôže zabezpečiť úschovu zaistenej veci, zabezpečí ju prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva obdobnú podnikateľskú činnosť podľa osobitných predpisov.2n)
(11)
Na konanie a rozhodovanie o zaistenej veci sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 2l až 2n znejú:
„2l)
§ 742 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
2m)
Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
2n)
§ 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.“.
14.
§ 14 vrátane nadpisu znie:
„§ 14
Umiestnenie zaistenej osoby do cely policajného zaistenia
(1)
Vojenský policajt je oprávnený umiestniť do cely policajného zaistenia2o) (ďalej len „cela“)
a)
osobu zaistenú podľa § 13,
b)
zadržanú osobu uvedenú v § 2,
c)
vojaka zatknutého na základe príkazu na zatknutie, medzinárodného zatýkacieho rozkazu alebo európskeho zatýkacieho rozkazu,
d)
vojaka, ktorý je prevzatý vojenským policajtom na vykonanie procesných úkonov z väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody,
e)
vojaka, ktorý má byť dodaný do väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody.
(2)
Odovzdanie a prevzatie osoby uvedenej v odseku 1 a jej vecí vojenský policajt a príslušník Policajného zboru potvrdia podpisom v zápisnici.
(3)
Osoba, ktorá je zjavne pod vplyvom alkoholu, liekov alebo iných návykových látok, môže byť umiestnená do cely len vtedy, ak lekár po vykonanom vyšetrení nezistí dôvody na jej umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia alebo ak po vykonanom ošetrení už nebude dôvod na jej prijatie do zdravotníckeho zariadenia.
(4)
Ak osoba, ktorá má byť umiestnená v cele, je zranená alebo ak upozorní na svoju závažnú chorobu alebo zranenie, vojenský policajt zabezpečí jej lekárske vyšetrenie a vyžiada si vyjadrenie lekára, či môže byť umiestnená v cele.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 2o znie:
„“.
2o)
§ 42 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
15.
§ 15 sa vypúšťa.
16.
§ 16 vrátane nadpisu znie:
„§ 16
Oprávnenie odobrať zbraň
(1)
Vojenský policajt je oprávnený presvedčiť sa, či osoba, proti ktorej vykonáva služobný zákrok, nemá pri sebe zbraň,3) a ak ju má, je oprávnený ju odobrať.
(2)
Vojenský policajt vykonávajúci službu pri ochrane stráženého objektu má oprávnenie podľa odseku 1 aj voči osobe, ktorá vstupuje do tohto objektu alebo z neho odchádza, okrem príslušníka Vojenského spravodajstva pri plnení služobných úloh alebo povinností alebo príslušníka Policajného zboru pri ochrane určených osôb. Na tento účel je vojenský policajt oprávnený vyzvať osobu, aby sa podrobila prehliadke batožiny, prehliadke dopravného prostriedku alebo aby prešla zariadením na detekciu látok a predmetov.
(3)
Odobratú zbraň podľa odseku 1 alebo 2 je vojenský policajt povinný vrátiť po skončení služobného zákroku alebo pri odchode osoby zo stráženého objektu. Ak bránia zákonné dôvody odobratú zbraň vrátiť, vojenský policajt zbraň nevráti a vystaví osobe potvrdenie o odobratí zbrane.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:
„3)
§ 122 ods. 3 Trestného zákona.“.
17.
V § 17a sa vypúšťa odsek 2.
Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.
18.
Za § 17a sa vkladá § 17b, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 17b
Oprávnenie pri zaisťovaní bezpečnosti osôb
(1)
V súvislosti so zaisťovaním bezpečnosti osôb uvedených v § 3 ods. 1 písm. m) a n) je vojenský policajt oprávnený vykonať prehliadku osôb, batožiny, vecí, dopravných prostriedkov a objektov nachádzajúcich sa v priestore, z ktorého by mohla byť ohrozená ich bezpečnosť.
(2)
Vojenský policajt je oprávnený vykonať prehliadku osôb iba vtedy, ak tieto osoby na jeho výzvu uvedený priestor ihneď neopustia alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.
(3)
Prehliadkou osôb, batožiny, vecí, dopravných prostriedkov a objektov sa nesmie sledovať iný záujem, než je uvedený v § 3 ods. 1 písm. m) a n).“.
19.
V § 18 ods. 2 sa slová „za podmienok uvedených v § 13 zaistiť vodiča vojenského vozidla alebo zakázať ďalšie používanie vojenských vozidiel“ nahrádzajú slovami „vodičovi vojenského vozidla zakázať ďalšie používanie vojenského vozidla“.
20.
V § 18 odsek 3 znie:
„(3)
Vojenský policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz za podmienok ustanovených v osobitnom predpise,3aa) ak ide o osoby, ktorých priestupky môže objasňovať.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 3aa znie:
„3aa)
§ 66 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
21.
§ 19 a 20 vrátane nadpisov znejú:
„§ 19
Oprávnenie zakázať vstup na určené miesto alebo prikázať zotrvanie na určenom mieste
Ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu alebo na ochranu práv a slobôd iných osôb, je vojenský policajt oprávnený prikázať každému, aby v nevyhnutnom čase nevstupoval na určené miesto alebo ani sa na ňom nezdržiaval, alebo aby na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste.
§ 20
Oprávnenie pri objasňovaní priestupkov
(1)
Vojenský policajt je pri objasňovaní priestupkov oprávnený vyžadovať od príslušných orgánov informácie z dopravných evidencií v prípadoch, v ktorých by predchádzajúci postih mohol viesť k posúdeniu skutku ako trestného činu.
(2)
Vojenský policajt je oprávnený vykonávať obhliadku miesta priestupku, obhliadku veci majúcej vzťah k spáchanému priestupku a v súvislosti s tým zisťovať a zaisťovať dôkazy.
(3)
Vojenský policajt je pri objasňovaní priestupkov oprávnený vyžadovať vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo inej návykovej látky.3c)
(4)
Odber krvi osoby podozrivej zo spáchania priestupku sa musí vykonať, ak o to táto osoba požiada.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 3c znie:
„3c)
§ 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb.“.
22.
Za § 20 sa vkladajú § 20a až 20c, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„§ 20a
Oprávnenie použiť služobného psa na pachové práce
(1)
Vojenský policajt je pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona oprávnený použiť služobného psa na pachové práce, najmä pri sledovaní stopy osoby, vyhľadávaní osoby a veci a pri identifikácii osoby a veci.
(2)
Odoberanie pachovej stopy z osoby možno vykonať iba vtedy, ak ide o osobu, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu.
(3)
Vojenský policajt je pri používaní služobného psa na pachové práce povinný postupovať tak, aby osobe nebola spôsobená ujma na zdraví, nebola ponižovaná jej ľudská dôstojnosť a boli dodržané základné hygienické pravidlá.
§ 20b
Oprávnenie používať výbušniny
(1)
Určený vojenský policajt je oprávnený v súvislosti so zaisťovaním bezpečnosti osôb uvedených v § 3 ods. 1 písm. m) a n) a majetku používať výbušniny, najmä pri likvidácii nástražných výbušných systémov a pri likvidácií nálezu munície.
(2)
Vojenského policajta na účely odseku 1 písomne určuje služobný úrad,3d) ktorý zabezpečí, aby sa určený vojenský policajt pred začatím prác s výbušninami riadne oboznámil so svojimi povinnosťami pri zaobchádzaní s nimi.
(3)
Na zaobchádzanie s výbušninami sa vzťahuje osobitný predpis.3e)
§ 20c
Oprávnenie držať nebezpečné látky a zakázané veci
(1)
Určený vojenský policajt je oprávnený držať, skladovať alebo používať nebezpečné látky a zakázané veci, najmä na účely výučby, výcviku alebo skúšky. Týmito látkami a vecami sa rozumejú najmä strelné zbrane, hromadne účinné zbrane, strelivo, omamné a psychotropné látky, mŕtvolné pachy, prekurzory, jedy, falzifikáty peňazí, známok a cenných papierov.
(2)
Vojenského policajta na účely odseku 1 písomne určuje služobný úrad,3d) ktorý zabezpečí, aby sa určený vojenský policajt pred začatím prác s nebezpečnými látkami a zakázanými vecami riadne oboznámil so svojimi povinnosťami pri zaobchádzaní s nimi.
(3)
Na zaobchádzanie s nebezpečnými látkami a zakázanými vecami sa vzťahujú osobitné predpisy.3f)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 3d až 3f znejú:
„3d)
§ 5 a 6 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
3e)
Tretia časť zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.
3f)
Napríklad zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
23.
§ 21 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.
24.
V § 22 ods. 1 písm. c) sa slovo „obušok“ nahrádza slovami „spútavací opasok“.
25.
§ 23 a 24 vrátane nadpisov znejú:
„§ 23
Použitie hmatov, chvatov, úderov a kopov sebaobrany, prostriedkov na prekonanie odporu a odvrátenie útoku
(1)
Hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku je vojenský policajt oprávnený použiť, aby
a)
zaistil bezpečnosť vlastnú alebo inej osoby pred protiprávnym útokom, ak sa po výzve od útoku neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude pokračovať,
b)
zabránil výtržnosti, ruvačke, fyzickému napadnutiu osôb alebo úmyselnému poškodzovaniu majetku,
c)
predviedol, zaistil alebo zadržal osobu uvedenú v § 2, ktorá kladie aktívny odpor, zatkol vojaka, ktorý má byť vzatý do väzby alebo má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody a kladie aktívny odpor,
d)
zabránil násilnému vstupu nepovolanej osoby do chráneného objektu, stráženého objektu alebo na miesto, kde je vstup zakázaný, alebo zabezpečil, aby táto osoba opustila zakázaný priestor.
(2)
Okrem prípadov uvedených v odseku 1 hmaty a chvaty je vojenský policajt oprávnený použiť, aby
a)
predviedol, zaistil alebo zadržal osobu uvedenú v § 2, ktorá kladie pasívny odpor,
b)
zatkol vojaka, ktorý kladie pasívny odpor.
§ 24
Použitie pút a spútavacieho opasku
(1)
Putá je vojenský policajt oprávnený použiť
a)
na spútanie predvádzanej, zaistenej alebo zadržanej osoby uvedenej v § 2, ktorá kladie aktívny odpor, napáda inú osobu alebo vojenského policajta alebo poškodzuje majetok, nereaguje na výzvu, aby od takého konania upustila, alebo ak je nebezpečenstvo, že sa pokúsi o útek,
b)
na zatknutého vojaka, vojaka, ktorý má byť vzatý do väzby alebo má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody a kladie aktívny odpor, napáda inú osobu alebo vojenského policajta alebo poškodzuje majetok, nereaguje na výzvu, aby od takého konania upustil, alebo ak je nebezpečenstvo, že sa pokúsi o útek.
(2)
Vojenský policajt je oprávnený použiť spútavací opasok na účely uvedené v odseku 1, ak je podozrenie, že použitie pút môže byť neúčinné.“.
26.
V § 25 sa odsek 1 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f)
na stráženie predvedenej, zaistenej, zadržanej alebo zatknutej osoby alebo osoby, ktorá má byť vzatá do väzby alebo má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody.“.
27.
V § 27 odsek 1 znie:
„(1)
Zastavovací pás je vojenský policajt oprávnený použiť na násilné zastavenie vozidla, ktorého vodič na opakovanú výzvu alebo znamenie dané podľa osobitných predpisov5) nezastaví, ak je
a)
bezohľadnou jazdou ohrozený život, zdravie alebo majetok,
b)
dôvodné podozrenie, že sa vo vozidle prepravuje páchateľ zločinu, hľadaná osoba, zbrane, strelivo, výbušniny, omamné látky, psychotropné látky, jedy alebo veci pochádzajúce z trestnej činnosti alebo súvisiace s trestnou činnosťou,
c)
zrejmé, že sa pokúsi o násilné vniknutie do stráženého objektu alebo na miesto, kde je vstup zakázaný.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie:
„5)
§ 64 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z.“.
28.
V § 29 sa slovo „sebaobrane“ nahrádza slovami „nutnej obrane5a) alebo krajnej núdzi,5b)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 5a a 5b znejú:
„5a)
§ 25 Trestného zákona.
5b)
§ 24 Trestného zákona.“.
29.
§ 30 vrátane nadpisu znie:
„§ 30
Použitie hrozby zbraňou a varovného výstrelu do vzduchu
Hrozbu zbraňou a varovný výstrel do vzduchu je vojenský policajt oprávnený použiť, aby
a)
zaistil bezpečnosť vlastnú alebo inej osoby, ak vyzvaná osoba neupustí od útoku, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých znakov bude nasledovať,
b)
zabránil násilnému vstupu nepovolanej osoby do chráneného objektu, stráženého objektu alebo na miesto, kam je vstup zakázaný,
c)
predviedol, zaistil alebo zadržal osobu uvedenú v § 2, ktorá kladie aktívny odpor, zatkol vojaka, ktorý má byť vzatý do väzby alebo má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody a kladie aktívny odpor,
d)
zabránil úteku prenasledovanej osoby alebo stráženej osoby, ak má byť zaistená, zadržaná, zatknutá alebo má byť vzatá do väzby, alebo má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody.“.
30.
Za § 30 sa vkladá § 30a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 30a
Osobitné prípady použitia ochrannej kukly
Ak je to nutné v záujme bezpečnosti vojenského policajta a osoby jemu blízkej, vojenský policajt je oprávnený použiť pri služobnom zákroku proti osobe podozrivej zo spáchania zločinu alebo pri služobnom zákroku proti nebezpečnému páchateľovi ochrannú kuklu. Pri takomto zákroku musí mať na viditeľnom mieste umiestnený nápis „VOJENSKÁ POLÍCIA“ a identifikačné číslo zakročujúceho vojenského policajta. O použití ochrannej kukly rozhoduje veliteľ akcie.“.
31.
§ 31 vrátane nadpisu sa vypúšťa.
32.
Poznámka pod čiarou k odkazu 6 sa vypúšťa.
33.
V § 33 ods. 6 sa slovo „veliteľstvu“ nahrádza slovom „útvaru“.
34.
V § 35 sa slová „slzotvorné prostriedky, obušok“ nahrádzajú slovami „prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku,“.
35.
Za § 35 sa vkladajú § 35a až 35h, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„§ 35a
Skrátené vyšetrovanie
(1)
Vojenský policajt v skrátenom vyšetrovaní vo veciach, ktoré vyšetruje, vykonáva všetky úkony samostatne a zodpovedá za ich včasné vykonanie.
(2)
Vojenský policajt v skrátenom vyšetrovaní je vo veciach, ktoré vyšetruje, oprávnený vyžadovať od vedúceho služobného úradu alebo veliteľa, oddelení Vojenskej polície a služieb Policajného zboru v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom5c) vykonanie úkonov a opatrení nevyhnutných pre vyšetrovanie, ktoré vzhľadom na ich povahu nemôže vykonať sám.
Spracúvanie informácií a osobných údajov
§ 35b
Spracúvanie informácií Vojenskou políciou
(1)
Vojenská polícia zriaďuje a prevádzkuje informačné systémy, v ktorých podľa tohto zákona a osobitného predpisu5d) spracúva informácie a osobné údaje o fyzických osobách zhromaždené pri plnení úloh Vojenskej polície vrátane informácií a osobných údajov poskytnutých zo zahraničia, v rozsahu nevyhnutnom na ich plnenie.
(2)
Vojenská polícia je oprávnená, ak je to potrebné na plnenie jej úloh, vyhotovovať zvukový, obrazový alebo iný záznam
a)
z miesta verejne prístupného,
b)
o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku.
(3)
Ak je na vyhotovovanie záznamu podľa odseku 2 písm. a) zriadený monitorovací systém, Vojenská polícia je povinná vhodným spôsobom uverejniť informáciu o zriadení takéhoto systému.
(4)
Informácie a osobné údaje z informačného systému podľa odseku 1, ako aj zvukový, obrazový alebo iný záznam podľa odseku 2 písm. a) Vojenská polícia poskytuje
a)
prokuratúre,
b)
súdu,
c)
Policajnému zboru,
d)
Slovenskej informačnej službe,
e)
Vojenskému spravodajstvu,
f)
Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,
g)
Zboru väzenskej a justičnej stráže,
h)
Železničnej polícii,
i)
Národnému bezpečnostnému úradu,
j)
ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám, len ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa osobitného zákona,
k)
do zahraničia podľa § 35e ods. 5.
(5)
Vojenská polícia poskytuje vedúcemu služobného úradu alebo veliteľovi informácie a osobné údaje, ktoré získala pri plnení svojich úloh o
a)
porušení služobnej disciplíny5e) alebo pracovnej disciplíny5f) osôb uvedených v § 2,
b)
osobách, ktorým bola konaním osôb uvedených v § 2 písm. a) spôsobená ujma.
(6)
Nepravdivé osobné údaje nemožno poskytovať; neoverené osobné údaje sa musia pri poskytovaní takto označiť a musí sa uviesť miera ich spoľahlivosti. Ak dôjde k poskytnutiu nepravdivých alebo nesprávnych osobných údajov, Vojenská polícia je povinná bez zbytočného odkladu informovať všetkých príjemcov údajov, ktorým takéto osobné údaje poskytla.
(7)
Informácie a osobné údaje z informačných systémov poskytované podľa odsekov 4 a 5 nie sú verejne prístupné a subjekty uvedené v odseku 4, vedúci služobného úradu a veliteľ ich môžu poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim súhlasom Vojenskej polície.
(8)
Ak Vojenská polícia preverovaním alebo v priebehu spracúvania osobných údajov zistí, že osobné údaje nie sú potrebné na plnenie úloh Vojenskej polície, bez zbytočného odkladu také osobné údaje zlikviduje.
(9)
Vojenská polícia najmenej raz za rok preveruje, či sú spracúvané osobné údaje naďalej potrebné na plnenie úloh Vojenskej polície.
§ 35c
Spracúvanie osobných údajov pri plnení úloh Vojenskej polície na účely trestného konania
(1)
Pri predchádzaní a odhaľovaní trestnej činnosti, zisťovaní páchateľov trestných činov a vyšetrovaní trestných činov (ďalej len „plnenie úloh Vojenskej polície na účely trestného konania“) je Vojenská polícia pri získavaní a spracúvaní osobných údajov povinná
a)
písomne určiť účel, na ktorý sa majú osobné údaje spracúvať,
b)
zhromažďovať osobné údaje zodpovedajúce len určenému účelu a v rozsahu nevyhnutnom na určený účel,
c)
uchovávať osobné údaje len na čas, ktorý je nevyhnutný na účely ich spracúvania,
d)
spracúvať osobné údaje získané na tieto účely oddelene od osobných údajov spracúvaných pri plnení iných úloh Vojenskej polície.
(2)
Vojenská polícia je pri spracúvaní osobných údajov pri plnení úloh Vojenskej polície na účely trestného konania oprávnená v rozsahu potrebnom na plnenie týchto úloh
a)
zlučovať osobné údaje, ktoré sa získali na rozdielne účely,
b)
spracúvať nepravdivé osobné údaje; tieto osobné údaje sa musia takto označiť.
(3)
Vojenská polícia je oprávnená pri spracúvaní osobných údajov pri plnení úloh Vojenskej polície na účely trestného konania spracúvať všeobecne použiteľný identifikátor ustanovený osobitným zákonom5g) a biometrické údaje,5h) ak je to vzhľadom na účely trestného konania nevyhnutné.
(4)
Vojenská polícia je oprávnená spracúvať osobné údaje pri plnení úloh Vojenskej polície na účely trestného konania aj bez súhlasu osoby, ktorej sa týkajú, pričom je povinná dbať na ochranu jej súkromia. Ak nie je predpoklad ohrozenia plnenia úloh Vojenskej polície na účely trestného konania, Vojenská polícia zlikviduje osobné údaje; ak také osobné údaje neboli zlikvidované, Vojenská polícia dotknutej osobe oznámi, že o nej vedie osobné údaje.
(5)
Vojenská polícia nezlikviduje osobné údaje, ktoré sa uchovávajú v spisovom materiáli a nespracúvajú sa automatizovane.
(6)
Vojenská polícia spracúva podľa odsekov 1 až 4 aj osobné údaje získavané pri odhaľovaní a zisťovaní páchateľa činu inak trestného,5i) ktorého sa dopustila osoba, ktorá nie je trestne zodpovedná pre nedostatok veku alebo pre nepríčetnosť.
§ 35d
Spracúvanie osobných údajov pri pátraní po osobách
(1)
Pri pátraní po osobe je Vojenská polícia oprávnená
a)
združovať v potrebnom rozsahu osobné údaje, ktoré získala na rozdielne účely,
b)
spracúvať všeobecne použiteľný identifikátor ustanovený osobitným zákonom a biometrické údaje takejto osoby, ak je to nevyhnutné na jej vypátranie.
(2)
Po vypátraní hľadanej osoby Vojenská polícia bez zbytočného odkladu zlikviduje osobné údaje takejto osoby. Likvidácia osobných údajov sa nemusí vykonať, ak
a)
osoba bola hľadaná opakovane,
b)
možno dôvodne predpokladať, že osoba bude opäť hľadaná,
c)
osobné údaje o osobe sa spracúvajú pri plnení úloh Vojenskej polície na účely trestného konania.
§ 35e
Poskytovanie osobných údajov
(1)
Vojenská polícia poskytuje osobné údaje iným orgánom alebo osobám, ak
a)
to ustanovuje zákon,
b)
je to na prospech osoby, o ktorej vedie osobné údaje, a ak táto osoba dala na poskytnutie osobných údajov súhlas,
c)
je poskytnutie osobných údajov nevyhnutné na odstránenie bezprostredného závažného ohrozenia bezpečnosti osôb alebo verejného poriadku alebo
d)
to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(2)
Vojenská polícia poskytne podľa odseku 1 písm. a), b) a d) osobné údaje na základe písomnej žiadosti, ktorá musí obsahovať účel, na aký sa majú osobné údaje poskytnúť. Osobné údaje podľa odseku 1 písm. c) môže Vojenská polícia poskytnúť iným orgánom alebo osobám aj bez predchádzajúcej písomnej žiadosti; orgán alebo osoba, ktorej sa údaje poskytli, je povinná do troch dní po odstránení prekážky, ktorá bránila doručeniu písomnej žiadosti, predložiť písomnú žiadosť Vojenskej polícii.
(3)
K poskytovaným osobným údajom musia byť pripojené informácie o právoplatných rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní, ak s týmito údajmi súvisia.
(4)
Príjemca údajov podľa odsekov 1 a 2 je oprávnený spracúvať osobné údaje na iný účel, než na aký sa poskytli, len s predchádzajúcim písomným súhlasom Vojenskej polície.
(5)
Do zahraničia možno poskytovať osobné údaje aj bez písomnej žiadosti, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.
§ 35f
Zverejňovanie osobných údajov
Vojenská polícia je oprávnená zverejňovať osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh Vojenskej polície a na účely trestného konania s prihliadnutím na ochranu osobnosti a súkromia osôb tým dotknutých.
§ 35g
Informovanie o osobných údajoch a oprava nepravdivých alebo nepresných osobných údajov
(1)
Každý má právo písomne požiadať Vojenskú políciu o poskytnutie informácie, aké osobné údaje Vojenská polícia spracúva o jeho osobe. Vojenská polícia je povinná bezplatne žiadateľovi odpovedať do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti.
(2)
Vojenská polícia na základe písomnej žiadosti bezplatne a bezodkladne zlikviduje alebo opraví nepravdivé osobné údaje vzťahujúce sa na osobu žiadateľa.
(3)
Vojenská polícia alebo ministerstvo pri zistení nepravdivých údajov oznámi žiadateľovi, že ich zlikvidovala; pri zistení nepresných údajov žiadateľovi oznámi, že ich opravila, a v ostatných prípadoch oznámi, že jeho žiadosť preverila. Vojenská polícia poskytne žiadateľovi informáciu o spracúvaných osobných údajoch v rozsahu, ktorý neohrozí plnenie úloh Vojenskej polície.
§ 35h
Prevádzkovateľ informačných systémov
Prevádzkovateľom informačných systémov Vojenskej polície podľa osobitného zákona5d) je ministerstvo.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 5c až 5i znejú:
„5c)
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
5d)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
5e)
§ 117 zákona č. 346/2005 Z. z.
5f)
Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
5g)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle v znení zákona č. 515/2003 Z. z.
5h)
§ 8 ods. 4 zákona č. 428/2002 Z. z.
5i)
§ 22 a 23 Trestného zákona.“.
36.
Poznámka pod čiarou k odkazu 7 znie:
„7)
§ 181 až 190 zákona č. 346/ 2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.“.
37.
§ 37 vrátane nadpisu znie:
„§ 37
Vzťah k štátnym orgánom, vyšším územným celkom, obciam a iným právnickým osobám, fyzickým osobám a k zahraničiu
(1)
Vojenská polícia je oprávnená pri plnení úloh podľa tohto zákona požadovať od štátnych orgánov, vyšších územných celkov, obcí a iných právnických osôb a fyzických osôb podklady a informácie.
(2)
Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby a fyzické osoby sú povinné požadované podklady a informácie poskytnúť, pokiaľ im v tom nebránia dôvody ustanovené inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.7a)
(3)
Vojenská polícia pri plnení úloh podľa tohto zákona spolupracuje najmä s Policajným zborom, Železničnou políciou, Zborom väzenskej a justičnej stráže, colnými orgánmi a obecnou políciou.
(4)
Vojenská polícia na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, spolupracuje s políciami iných štátov.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 7a znie:
„7a)
Napríklad zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.“.
38.
Za § 37 sa vkladá § 37a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 37a
Plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky
(1)
Vojenský policajt môže plniť úlohy aj mimo územia Slovenskej republiky.
(2)
Podmienky pôsobenia vojenského policajta mimo územia Slovenskej republiky upravujú predpisy o ozbrojených silách Slovenskej republiky7b) a o štátnej službe profesionálnych vojakov.7c)
(3)
Požiadavky na úroveň vycvičenosti a odbornej pripravenosti vojenských policajtov, ktorí majú pôsobiť mimo územia Slovenskej republiky, určí riaditeľ Vojenskej polície.
(4)
Vojenských policajtov, ktorí majú pôsobiť mimo územia Slovenskej republiky, vyberá riaditeľ Vojenskej polície.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 7b a 7c znejú:
„7b)
§ 12 ods. 1 až 7 a 10 zákona č. 321/2002 Z. z.
7c)
§ 66 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.“.
39.
§ 38 sa vypúšťa.
Čl. II
Zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z. z., zákona č. 13/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z. a zákona č. 455/2007 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 4 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Vojenskí policajti sú oprávnení držať omamné a psychotropné látky podľa osobitného predpisu.1e)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1e znie:
„1e)
§ 20c zákona č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení zákona č. 393/2008 Z. z.“.
Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2008.
Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Paška v. r.

Robert Fico v. r.