Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 18. decembra 1997
bol v Bruseli prijatý Dohovor vypracovaný na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej
únii o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s pristúpením k dohovoru uznesením
č. 767 z 3. februára 2004 s uplatnením vyhlásení k článku 1 ods. 2, k článku 3 ods.
2, k článku 20 ods. 1, 6 a 8 a k článku 21 ods. 1 a 5 dohovoru a zároveň rozhodla,
že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá
má prednosť pred zákonmi.
Prezident Slovenskej republiky listinu o prístupe a text vyhlásení k článku 1 ods.
2, článku 3 ods. 2, článku 20 ods. 1, 6 a 8 a k článku 21 ods. 1 a 5 dohovoru podpísal
7. apríla 2004. Listina o prístupe bola uložená 11. mája 2004 u generálneho tajomníka
Rady Európskej únie, depozitára dohovoru.
Slovenská republika uplatnila k dohovoru tieto vyhlásenia:
245/2009 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 23.06.2009
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 23.06.2009 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 245/2009 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Dohovoru vypracovaného na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 23.06.2009 |
| Dátum účinnosti od: | 23.06.2009 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
245
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
„Článok 1 ods. 2 a článok 3 ods. 2
Slovenská republika vyhlasuje, že „justičnými orgánmi“ na účely tohto dohovoru sa
v Slovenskej republike rozumejú Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a všetky súdy a prokuratúry bez ohľadu
na ich označenie.
Článok 20 ods. 1
Slovenská republika informuje depozitára takto: Úradníci, ktorí vykonávajú prenasledovanie
a na ktorých sa vzťahuje ustanovenie článku 20 ods. 1, sú v Slovenskej republike úradníci colnej správy.
Článok 20 ods. 6
Slovenská republika oznamuje, že vzhľadom na skutočnosť, že sa dosiaľ neuskutočnili
konzultácie s príslušnými členskými štátmi s cieľom dosiahnutia recipročných opatrení
v týchto štátoch, nie je možné vykonať vyhlásenie podľa článku 20 ods. 6 týkajúce sa postupov na vykonávanie prenasledovania na svojom území. Slovenská republika
takéto vyhlásenie urobí po uskutočnení konzultácií s príslušnými členskými štátmi.
Článok 20 ods. 8
Slovenská republika vyhlasuje, že prijíma ustanovenia článku 20 s výhradou týchto podmienok: v prípade prenasledovania podozrivej osoby cez hranice
vykonávaného colnými orgánmi iného členského štátu alebo vo vzdušnom priestore môže
takéto prenasledovanie pokračovať na slovenskom území vrátane vzdušného priestoru
nad slovenským územím, len ak príslušné slovenské úrady dali na to vopred súhlas a
zároveň príslušné členské štáty uplatňujú rovnaké opatrenia voči colným orgánom Slovenskej
republiky.
Článok 21 ods. 1
Úradníci, na ktorých sa vzťahuje toto ustanovenie, sú v Slovenskej republike pracovníci
špecializovaného útvaru Policajného zboru alebo Colnej správy Slovenskej republiky.
Orgánom oprávneným na udelenie súhlasu je podľa tohoto dohovoru Colné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, colný kriminálny útvar – centrálna koordinačná jednotka.
Článok 21 ods. 5
Slovenská republika vyhlasuje, že prijíma ustanovenia článku 21 s výhradou týchto podmienok: cezhraničné sledovanie bez predchádzajúceho povolenia
sa môže vykonať len v súlade s článkom 21 ods. 2 a 3, ak je dôvodné podozrenie, že sa tieto osoby zúčastňujú na jednom z prípadov porušení
zákona uvedených v článku 19 ods. 2, ktoré môže byť podnetom na vydanie, a zároveň príslušné členské štáty uplatňujú
rovnaké opatrenia voči colným orgánom Slovenskej republiky.“
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2142 z 15. marca 2006 vyslovila súhlas
s vyhláseniami k článku 21 ods. 1, článku 26 ods. 4, článku 32 ods. 4 a so zmenou v oznámení o názvoch a adresách štátnych orgánov určených Slovenskou
republikou v súlade s článkom 20 ods. 1 a článkom 21 ods. 1.
Text vyhlásení bol uložený 4. mája 2006 u generálneho tajomníka Rady Európskej únie,
depozitára dohovoru.
Slovenská republika uplatnila tieto vyhlásenia:
„Vyhlásenie k článku 21 ods. 1
Slovenská republika vyhlasuje, že druhá veta vyhlásenia urobeného k článku 21 ods. 1 znie:
,Orgánom oprávneným na udelenie súhlasu je podľa tohto dohovoru Colný kriminálny úrad
– centrálna koordinačná jednotka.´
Vyhlásenie k článku 26 ods. 4
Slovenská republika vyhlasuje, že v súlade s článkom 26 ods. 4 prijíma právomoc Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vydať rozhodnutie o predbežnej
otázke týkajúcej sa výkladu tohto dohovoru podľa článku 26 ods. 5 písm. a), čo znamená, že každý súd alebo tribunál, proti ktorého rozhodnutiu neexistuje žiadny
opravný prostriedok podľa vnútroštátnych právnych predpisov, môže požiadať Súdny dvor
Európskych spoločenstiev, aby vydal rozhodnutie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu
Dohovoru vypracovaného na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej
pomoci a spolupráci medzi colnými správami, ktorá vznikla pri riešení prípadu na tomto
súde, ak sa tento súd alebo tribunál domnieva, že vyriešenie tejto otázky je nevyhnutné
na vydanie jeho rozhodnutia.
Vyhlásenie k článku 32 ods. 4
Slovenská republika podľa článku 32 ods. 4 dohovoru vyhlasuje, že bude uplatňovať tento dohovor, s výnimkou článku 26, vo vzťahu k členským štátom, ktoré urobili rovnaké vyhlásenie.“
Dohovor nadobudne platnosť 23. júna 2009 v súlade s článkom 32 ods. 3. V ten istý deň, t. j. 23. júna 2009, nadobudne platnosť aj pre Slovenskú republiku
v súlade s článkom 33 ods. 4.
K oznámeniu č. 245/2009 Z. z.
AKT RADY
z 18. decembra 1997
vypracovaný na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii, dohovor o vzájomnej pomoci
a spolupráci medzi colnými správami
Rada Európskej únie
so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok K. 3 ods. 2 písm. c),
keďže na účely dosiahnutia cieľov únie členské štáty pokladajú colnú spoluprácu za
záležitosť spoločného záujmu podliehajúcu spolupráci, ktorú ustanovuje hlava VI zmluvy,
rozhodla, že týmto vypracuje dohovor, ktorého text je uvedený v prílohe a ktorý dnes
podpísali predstavitelia vlád členských štátov,
odporúča, aby ho členské štáty prijali v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.
V Bruseli 18. decembra 1997
Za Radu
predseda
F. BODEN
predseda
F. BODEN
Dohovor
vypracovaný na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci a spolupráci
medzi colnými správami
Vysoké zmluvné strany tohto dohovoru, členské štáty Európskej únie,
odvolávajúc sa na akt Rady Európskej únie z 18. decembra 1997,
pripomínajúc potrebu posilniť záväzky obsiahnuté v dohovore o vzájomnej pomoci medzi
colnými správami podpísanom v Ríme 7. septembra 1967,
berúc do úvahy, že colné správy sú zodpovedné za colné územie Spoločenstva, najmä
na miestach vstupu a výstupu, za predchádzanie, vyšetrovanie a potláčanie trestných
činov nielen proti pravidlám Spoločenstva, ale aj proti vnútroštátnym právnym predpisom,
predovšetkým v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú články 36 a 223 Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva,
berúc do úvahy, že narastajúci trend nezákonného obchodovania všetkého druhu predstavuje
vážnu hrozbu pre zdravie verejnosti, morálku a bezpečnosť,
berúc do úvahy, že jednotlivé formy spolupráce, medzi ktoré patria cezhraničné zásahy
zamerané na prevenciu, vyšetrovanie a trestné stíhanie niektorých porušení zákona
tak vnútroštátnej legislatívy členských štátov, ako aj colných predpisov Spoločenstva,
majú byť usmerňované a že takéto cezhraničné zásahy sa vždy musia vykonávať v súlade
so zásadami zákonnosti (zodpovedajúcimi príslušnému zákonu uplatniteľnému v dožiadanom
členskom štáte a smerniciam príslušných orgánov toho členského štátu), podriadenosti
(takéto zásahy sa vykonajú iba vtedy, keď je jasné, že iné, menej významné zásahy
nie sú postačujúce) a primeranosti (rozsah a trvanie takého zásahu sa má určiť so
zreteľom na závažnosť predpokladaného porušenia zákona),
v presvedčení, že je potrebné posilniť spoluprácu medzi colnými správami ustanovením
postupov, v ktorých rámci môžu colné správy konať spoločne a vymieňať si údaje týkajúce
sa aktivít nezákonného obchodovania,
so zreteľom na to, že colné správy vo svojej každodennej práci musia uplatňovať tak
predpisy Spoločenstva, ako aj vnútroštátne právne predpisy a že v dôsledku toho existuje
zrejmá potreba zabezpečiť, aby sa ustanovenia o vzájomnej pomoci a spolupráci v oboch
oblastiach vyvíjali podľa možnosti paralelne,
dohodli sa na týchto ustanoveniach:
Hlava I
Všeobecné ustanovenia
Článok 1
Rozsah pôsobnosti
1.
Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Spoločenstva, členské štáty Európskej únie
si vzájomne poskytnú pomoc a budú navzájom spolupracovať prostredníctvom svojich colných
správ s cieľom:
– predchádzať porušeniam vnútroštátnych colných predpisov a odhaľovať ich;
– trestne stíhať a uložiť sankcie pri porušení colných predpisov Spoločenstva a vnútroštátnych
colných predpisov.
2.
Bez toho, aby bol dotknutý článok 3, tento dohovor nebude mať vplyv na ustanovenia uplatniteľné vo vzťahu k vzájomnej
pomoci v trestných veciach medzi justičnými orgánmi, na výhodnejšie ustanovenia v
dvojstranných alebo mnohostranných zmluvách medzi členskými štátmi, ktoré upravujú
spoluprácu, ako je ustanovené v odseku 1, medzi colnými orgánmi alebo inými príslušnými
orgánmi členských štátov, alebo na úpravy v tej istej oblasti prijaté na základe jednotnej
legislatívy alebo osobitného systému ustanovujúceho recipročné uplatňovanie opatrení
o vzájomnej pomoci.
Článok 2
Právomoci
Colné správy budú uplatňovať tento dohovor v medziach právomocí, ktoré im boli udelené
podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Žiadne ustanovenia tohto dohovoru nie je
možné interpretovať tak, aby ovplyvnili právomoci udelené colným orgánom podľa vnútroštátnych
právnych predpisov podľa tohto dohovoru.
Článok 3
Vzťah k vzájomnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi
1.
Tento dohovor sa týka vzájomnej pomoci a spolupráce v rámci vyšetrovania trestných
činov týkajúcich sa porušenia vnútroštátnych colných predpisov a colných predpisov
Spoločenstva, pri ktorých má dožadujúci orgán právomoc konať na základe vnútroštátnych
právnych predpisov príslušného členského štátu.
2.
Ak trestné stíhanie vykonáva justičný orgán alebo sa vykonáva pod jeho vedením, tento
orgán určí, či sa žiadosti o vzájomnú pomoc alebo spoluprácu v tejto súvislosti podajú
na základe ustanovení uplatniteľných vo vzťahu k vzájomnej pomoci v trestných veciach
alebo na základe tohto dohovoru.
Článok 4
Definície
Na účely tohto dohovoru sa rozumie:
1.
„vnútroštátnymi colnými predpismi“ všetky zákony, nariadenia a administratívne predpisy
členského štátu, ktorých uplatňovanie je úplne alebo čiastočne v právomoci colnej
správy členského štátu, ktoré sa týkajú:
– cezhraničného obchodu s tovarom podliehajúcim zákazom, obmedzeniam alebo kontrole,
najmä podľa článkov 36 a 223 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,
– neharmonizovaných spotrebných daní;
2.
„colnými predpismi Spoločenstva“
– súbor predpisov Spoločenstva a súvisiace vykonávacie predpisy, ktorými sa upravuje
dovoz, vývoz, tranzit a predloženie tovaru, s ktorým sa obchoduje medzi členskými
štátmi a tretími krajinami a medzi členskými štátmi v prípade tovaru, ktorý nemá status
Spoločenstva podľa článku 9 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, alebo
tovaru, ktorý podlieha ďalšej kontrole alebo vyšetrovaniu na účely ustanovenia jeho
statusu Spoločenstva,
– súbor predpisov prijatých na úrovni Spoločenstva v rámci spoločnej poľnohospodárskej
politiky a osobitné predpisy prijaté vo vzťahu k tovaru, ktorý je výsledkom spracovania
poľnohospodárskych výrobkov,
– súbor predpisov prijatých na úrovni Spoločenstva týkajúcich sa harmonizovaných spotrebných
daní a dane z pridanej hodnoty pri dovoze spolu s vnútroštátnymi právnymi predpismi,
ktorými sa vykonávajú;
3.
„porušením právnych predpisov“ konanie v rozpore s vnútroštátnymi colnými predpismi
alebo colnými predpismi Spoločenstva vrátane:
– účasti na porušení týchto predpisov alebo pokusu o ich porušenie,
– účasti v zločineckej organizácii, ktorá porušuje tieto predpisy,
– prania špinavých peňazí pochádzajúcich z porušovania týchto predpisov;
4.
„vzájomnou pomocou“ poskytnutie pomoci medzi colnými správami, ktoré ustanovuje tento
dohovor;
5.
„dožadujúcim orgánom“ príslušný orgán členského štátu, ktorý žiada o pomoc;
6.
„dožiadaným orgánom“ príslušný orgán členského štátu, ktorému bola podaná žiadosť
o pomoc;
7.
„colnými správami“ colné správy členských štátov, ako aj iné orgány, ktoré sú oprávnené
vykonávať ustanovenia tohto dohovoru;
8.
„osobnými údajmi“ všetky informácie vzťahujúce sa na určenú alebo určiteľnú fyzickú
osobu; osoba sa považuje za určiteľnú, ak jej totožnosť možno určiť priamo alebo nepriamo,
okrem iného prostredníctvom identifikačného čísla alebo jedného alebo viacerých znakov
charakteristických pre jej fyzickú, fyziologickú, psychologickú, ekonomickú, kultúrnu
alebo sociálnu totožnosť;
9.
„cezhraničnou spoluprácou“ spolupráca medzi colnými správami presahujúca hranice
každého členského štátu.
Článok 5
Centrálne koordinačné jednotky
1.
Členské štáty vytvoria v rámci svojich colných orgánov centrálnu jednotku (koordinačnú
jednotku). Táto jednotka bude zodpovedná za prijímanie všetkých žiadostí o vzájomnú
pomoc podľa tohto dohovoru a za koordináciu vzájomnej pomoci bez toho, aby bol dotknutý
odsek 2. Uvedená jednotka je zodpovedná aj za spoluprácu s ostatnými orgánmi, ktoré
sú zapojené do opatrení na pomoc podľa tohto dohovoru. Koordinačné jednotky členských
štátov budú udržiavať potrebné priame vzájomné spojenie, najmä v prípadoch patriacich
do hlavy IV.
2.
Z činnosti centrálnej koordinačnej jednotky nie je vylúčená, predovšetkým v prípade
naliehavosti, priama spolupráca medzi ostatnými útvarmi colných správ členských štátov.
Centrálna koordinačná jednotka bude kvôli efektívnosti a dôslednosti informovaná o
každom zásahu zahrnujúcom takúto priamu spoluprácu.
3.
Ak colná správa nie je oprávnená alebo nie je oprávnená v celom rozsahu vybaviť žiadosť,
centrálna koordinačná jednotka postúpi túto žiadosť príslušnému národnému orgánu a
informuje o tom žiadateľa.
4.
Ak nie je možné žiadosti vyhovieť z právnych alebo vecných dôvodov, koordinačná jednotka
vráti žiadosť dožadujúcemu orgánu s odôvodnením, prečo sa žiadosti nemôže vyhovieť.
Článok 6
Styční dôstojníci
1.
Členské štáty môžu uzavrieť medzi sebou dohodu o výmene styčných dôstojníkov na určitý
alebo neurčitý čas a za vzájomne dohodnutých podmienok.
2.
Styční dôstojníci nemajú právomoc zasahovať v hostiteľskej krajine.
3.
S cieľom podporovať spoluprácu medzi colnými správami členských štátov môžu mať styční
dôstojníci so súhlasom alebo na žiadosť príslušných orgánov členských štátov tieto
povinnosti:
a)
podporovať a urýchľovať výmenu informácií medzi členskými štátmi;
b)
poskytovať pomoc pri vyšetrovaniach, ktoré sa týkajú ich vlastného členského štátu
alebo členského štátu, ktorý zastupujú;
c)
poskytovať pomoc pri vybavovaní žiadostí o pomoc;
d)
radiť a pomáhať hostiteľskej krajine pri príprave a výkone cezhraničných akcií;
e)
akékoľvek iné povinnosti, na ktorých sa môžu členské štáty medzi sebou dohodnúť.
4.
Členské štáty sa môžu dvojstranne alebo mnohostranne dohodnúť na podmienkach vykonávania
činnosti a umiestnenia styčných dôstojníkov. Styční dôstojníci môžu tiež zastupovať
záujmy jedného alebo viacerých členských štátov.
Článok 7
Povinnosť preukázať totožnosť
Ak nie je v tomto dohovore ustanovené inak, úradníci dožadujúceho orgánu, ktorí sa
nachádzajú v inom členskom štáte s cieľom uplatňovať práva ustanovené v tomto dohovore,
musia byť vždy pripravení predložiť písomné splnomocnenie, v ktorom je uvedená ich
totožnosť a služobné funkcie.
Hlava II
Pomoc na základe žiadosti
Článok 8
Zásady
1.
Pri poskytovaní pomoci požadovanej podľa tejto hlavy bude dožiadaný orgán alebo príslušný
orgán, ktorému bola adresovaná žiadosť, postupovať tak, ako by postupoval vo vlastnom
mene alebo na žiadosť iného orgánu vo vlastnom členskom štáte. Pri odpovedi na žiadosť
využije všetky zákonné právomoci, ktoré má k dispozícii v rámci svojich vnútroštátnych
právnych predpisov.
2.
Dožiadaný štát rozšíri túto pomoc na všetky okolnosti porušenia zákona, ktoré majú
zistiteľný vplyv na predmet žiadosti o pomoc, a to bez toho, aby bola potrebná akákoľvek
doplňujúca žiadosť. V prípade pochybností sa dožiadaný orgán najskôr skontaktuje s
dožadujúcim orgánom.
Článok 9
Forma a obsah žiadosti o pomoc
1.
Žiadosť o pomoc sa vždy podáva písomne. Doklady potrebné na vybavenie tejto žiadosti
sa k nej pripoja.
2.
Žiadosť podľa odseku 1 obsahuje nasledujúce informácie:
a)
dožadujúci orgán, ktorý podáva žiadosť;
b)
požadované opatrenie;
c)
predmet a odôvodnenie žiadosti;
d)
príslušné zákony, pravidlá a ostatné právne predpisy;
e)
čo možno najpresnejšie a najsúhrnnejšie údaje o fyzických osobách alebo právnických
osobách, proti ktorým sa vyšetrovanie vykonáva;
f)
súhrn rozhodujúcich skutočností okrem prípadov ustanovených v článku 13.
3.
Žiadosť sa podáva v úradnom jazyku členského štátu dožiadaného orgánu alebo v jazyku
prijateľnom pre tento orgán.
4.
Ak si to vyžaduje naliehavosť situácie, prijme sa aj ústna žiadosť, ktorá musí byť
čo najskôr písomne potvrdená.
5.
Ak žiadosť nevyhovuje formálnym požiadavkám, dožiadaný orgán môže požiadať o jej
opravu alebo doplnenie; zatiaľ je však možné vykonať opatrenia, ktoré sú potrebné
na vybavenie žiadosti.
6.
Dožiadaný orgán súhlasí s uplatnením osobitného postupu pri odpovedi na žiadosť,
ak tento postup nie je v rozpore s právnymi a administratívnymi predpismi dožiadaného
členského štátu.
Článok 10
Žiadosť o informácie
1.
Dožiadaný orgán oznámi na žiadosť dožadujúceho orgánu všetky informácie, ktoré dožadujúcemu
orgánu umožnia predchádzať, odhaľovať a trestne stíhať porušenie zákona.
2.
K oznamovaným informáciám sa priložia správy a iné doklady alebo overené kópie alebo
výpisy z nich, na ktorých sa tieto informácie zakladajú a ktoré má k dispozícii dožiadaný
orgán alebo ktoré boli vypracované alebo získané na účely vybavenia žiadosti o informácie.
3.
Na základe dohody medzi dožadujúcim orgánom a dožiadaným orgánom môžu úradníci splnomocnení
dožadujúcim orgánom, okrem podrobných inštrukcií od dožiadaného orgánu, získať informácie
podľa odseku 1 od orgánov dožiadaného členského štátu. Toto sa vzťahuje na všetky
informácie pochádzajúce z dokumentácie, ku ktorej majú zamestnanci týchto úradov prístup.
Títo úradníci sú oprávnení z uvedenej dokumentácie vyhotovovať kópie.
Článok 11
Žiadosť o sledovanie
Na žiadosť dožadujúceho orgánu dožiadaný orgán zabezpečí alebo zariadi, ak je to možné,
sledovanie osôb, ak existujú vážne dôvody domnievať sa, že tieto osoby porušili colné
predpisy Spoločenstva alebo vnútroštátne colné predpisy alebo vykonávajú alebo vykonali
prípravu s cieľom ich porušenia. Na žiadosť dožadujúceho orgánu dožiadaný orgán sleduje
miesta, dopravné prostriedky a tovar, ktoré súvisia s činnosťami, ktoré by mohli byť
porušením vyššie uvedených colných predpisov.
Článok 12
Žiadosť o vyšetrovanie
1.
Dožiadaný orgán na žiadosť dožadujúceho orgánu vykoná alebo zariadi, aby bolo vykonané
zodpovedajúce vyšetrovanie týkajúce sa akcií, ktoré sú alebo podľa názoru dožadujúceho
orgánu môžu byť porušením právnych predpisov.
Dožiadaný orgán oznámi výsledky takých vyšetrovaní dožadujúcemu orgánu. Článok 10 ods. 2 sa použije primerane.
2.
Na základe dohody medzi dožadujúcim orgánom a dožiadaným orgánom môžu byť úradníci
vymenovaní dožadujúcim orgánom prítomní pri vyšetrovaní podľa odseku 1. Vyšetrovanie
vykonávajú vždy úradníci dožiadaného orgánu. Úradníci dožadujúceho orgánu nesmú zo
svojej vlastnej iniciatívy prevziať na seba právomoci, ktoré patria úradníkom dožiadaného
orgánu. Prostredníctvom dožiadaného orgánu môžu mať však prístup do tých istých objektov
a k tým istým dokladom ako úradníci dožiadaného orgánu, a to výlučne na účely vykonávania
vyšetrovania.
Článok 13
Úradné doručenie
1.
Na žiadosť dožadujúceho orgánu dožiadaný orgán v súlade s vnútroštátnymi predpismi
členského štátu, v ktorom má sídlo, doručí adresátovi alebo zariadi jeho vyrozumenie
o všetkých dokladoch alebo rozhodnutiach príslušných orgánov členského štátu, v ktorom
má sídlo dožadujúci orgán, a ktoré sa týkajú uplatňovania tohto dohovoru.
2.
K žiadosti o doručenie, v ktorej je uvedený obsah dokumentu alebo rozhodnutie, ktoré
má byť oznámené, sa pripojí preklad do úradného jazyka alebo do úradného jazyka členského
štátu, v ktorom má dožiadaný orgán sídlo, a to bez toho, aby bolo dotknuté právo dožiadaného
orgánu upustiť od takého prekladu.
Článok 14
Použitie dôkazu
Príslušné orgány členského štátu, v ktorom má dožadujúci orgán sídlo, môžu v súlade
s vnútroštátnymi právnymi predpismi použiť ako dôkaz zistenia, osvedčenia, informácie,
doklady, úradne overené kópie a iné doklady, ktoré získali úradníci dožiadaného štátu
v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a poskytli dožadujúcemu orgánu v prípadoch
pomoci uvedených v článkoch 10 až 12.
Hlava III
Pomoc z vlastného podnetu
Článok 15
Zásada
Príslušné orgány každého členského štátu poskytnú v súlade s článkami 16 a 17 s prípadnými obmedzeniami, ktoré ukladajú ich vnútroštátne právne predpisy, pomoc
príslušným orgánom ostatných členských štátov bez predchádzajúcej žiadosti.
Článok 16
Sledovanie
Ak to pomôže predchádzaniu, odhaľovaniu alebo trestnému stíhaniu porušenia právnych
predpisov v inom členskom štáte, príslušné orgány každého členského štátu:
a)
ak je to možné, ustanovia alebo zabezpečia sledovanie podľa článku 11;
b)
oznámia príslušným orgánom ostatných dotknutých členských štátov všetky informácie,
ktoré majú k dispozícii, najmä správy a iné doklady alebo úradne overené kópie alebo
ich výpisy, ktoré súvisia s pripravovaným alebo uskutočneným porušením právnych predpisov.
Článok 17
Dobrovoľné informovanie
Príslušné orgány každého členského štátu bezodkladne zašlú príslušným orgánom ostatných
dotknutých členských štátov všetky významné informácie týkajúce sa pripravovaného
alebo uskutočneného porušenia právnych predpisov, najmä informácie týkajúce sa tovaru
a nových spôsobov a prostriedkov, ktorými sa páchajú tieto porušenia právnych predpisov.
Článok 18
Použitie ako dôkaz
Príslušné orgány členského štátu, ktorý prijíma informácie, môžu v súlade s vnútroštátnymi
právnymi predpismi použiť ako dôkaz správy o sledovaní a informácie získané úradníkmi
jedného členského štátu a oznámené inému členskému štátu počas poskytnutia pomoci
z vlastného podnetu ustanovenej článkami 15 až 17.
Hlava IV
Osobitné formy spolupráce
Článok 19
Zásady
1.
Colné správy sa zapoja do cezhraničnej spolupráce v súlade s ustanoveniami tejto
hlavy. Poskytnú si navzájom potrebnú pomoc, pokiaľ ide o personál a organizačnú podporu.
Žiadosť o spoluprácu má spravidla formu žiadosti o pomoc podľa článku 9. V osobitných prípadoch uvedených v tejto hlave sa môžu úradníci dožadujúceho orgánu
zapojiť do činností na území dožiadaného štátu na základe súhlasu dožiadaného orgánu.
Za koordináciu a plánovanie cezhraničných akcií sú zodpovedné centrálne koordinačné
jednotky podľa článku 5.
2.
Cezhraničná spolupráca podľa odseku 1 sa povoľuje na predchádzanie, vyšetrovanie
a trestné stíhanie porušení právnych predpisov v prípadoch:
a)
nezákonného obchodu s omamnými a psychotropnými látkami, zbraňami, muníciou, výbušninami,
kultúrnymi predmetmi, nebezpečným a toxickým odpadom, jadrovým materiálom alebo materiálmi
alebo so zariadením určeným na výrobu jadrových, biologických a/alebo chemických zbraní
(zakázaný tovar);
b)
obchodu s látkami vymenovanými v tabuľke I a II Dohovoru Organizácie Spojených národov
proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami určenými na nezákonnú
výrobu omamných a psychotropných látok (prekurzorov);
c)
nezákonného cezhraničného obchodu s tovarom podliehajúcim dani s cieľom daňového
úniku alebo neoprávneného získania štátnych platieb v súvislosti s dovozom alebo vývozom
tovaru, kde rozsah obchodu a s ním súvisiace riziko pre dane a dotácie sú také, že
možné finančné náklady na rozpočet Európskych spoločenstiev alebo členských štátov
sú významné;
d)
akéhokoľvek iného obchodu s tovarom, ktorý je zakázaný predpismi Spoločenstva alebo
vnútroštátnymi právnymi predpismi.
3.
Dožiadaný orgán nie je povinný zapojiť sa do osobitných foriem spolupráce uvedených
v tejto hlave, ak požadované vyšetrovanie nie je povolené alebo nie je ustanovené
vnútroštátnymi právnymi predpismi dožiadaného členského štátu. V takom prípade je
dožadujúci orgán oprávnený odmietnuť z toho istého dôvodu zodpovedajúcu cezhraničnú
spoluprácu v opačnom prípade, ak o ňu požiada orgán dožiadaného členského štátu.
4.
Ak si to vyžadujú vnútroštátne právne predpisy členského štátu, zúčastnené orgány
požiadajú svoje justičné orgány o schválenie plánovaných vyšetrovaní. Ak príslušné
justičné orgány podmienia schválenie určenými podmienkami a požiadavkami, zúčastnené
orgány zabezpečia, aby takéto podmienky a požiadavky boli v priebehu vyšetrovania
dodržané.
5.
Ak úradníci členského štátu zapojeného do činností na území iného členského štátu
na základe tejto hlavy spôsobia škodu v dôsledku svojich činností, členský štát, na
ktorého území bola škoda spôsobená, nahradí škodu v súlade s vnútroštátnymi právnymi
predpismi tým istým spôsobom, ako by túto škodu spôsobili jeho vlastní úradníci. Členský
štát, ktorého úradníci spôsobili škodu, v plnej miere uhradí tomuto členskému štátu
náklady na odškodnenie vyplatené obetiam alebo iným oprávneným osobám alebo inštitúciám.
6.
Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práv členského štátu voči tretím stranám
a bez ohľadu na záväzok nahradiť škodu podľa odseku 5 druhej vety, každý členský štát
upustí, v prípade ustanovenom v odseku 5 prvej vete, od požadovania náhrady tej sumy
škody, ktorú mu spôsobil iný členský štát.
7.
Informácie, ktoré získali úradníci počas cezhraničnej spolupráce ustanovenej v článkoch 20 až 24, môžu použiť ako dôkaz príslušné orgány členského štátu prijímajúceho tieto informácie
v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a v súlade s konkrétnymi podmienkami
stanovenými príslušnými orgánmi štátu, v ktorom boli dané informácie získané.
8.
Počas operácií uvedených v článkoch 20 až 24 sa s úradníkmi počas plnenia ich úloh na území iného členského štátu bude zaobchádzať
takým istým spôsobom ako s úradníkmi tohto štátu, pokiaľ ide o porušenie právnych
predpisov uskutočnené nimi alebo voči nim.
Článok 20
Cezhraničné prenasledovanie
1.
Úradníci colnej správy jedného z členských štátov, ktorí prenasledujú vo svojej krajine
osobu spozorovanú pri porušovaní právnych predpisov uvedenom v článku 19 ods. 2, ktoré by mohlo viesť k vydaniu tejto osoby, alebo osobu, ktorá sa na tomto konaní
zúčastňuje, sú oprávnení pokračovať v prenasledovaní, ktoré by mohlo viesť k vydaniu
tejto osoby, na území iného členského štátu bez predchádzajúceho povolenia, ak vzhľadom
na mimoriadnu naliehavosť situácie nebolo možné upovedomiť príslušné orgány tohto
členského štátu pred vstupom na jeho územie alebo ak sa tieto orgány nemohli dostaviť
na miesto činu včas, aby sa mohli zúčastniť prenasledovania.
Úradníci vykonávajúci prenasledovanie sa musia najneskôr pri prekročení hranice skontaktovať
s príslušnými orgánmi členského štátu, na ktorého území sa má vykonať prenasledovanie.
Prenasledovanie sa skončí ihneď, ak si to bude vyžadovať členský štát, na ktorého
území sa prenasledovanie vykonáva. Na základe žiadosti úradníkov, ktorí vykonávajú
prenasledovanie, príslušné orgány tohto členského štátu vyzvú prenasledovanú osobu
na účely zistenia jej totožnosti alebo jej zaistenia. Členské štáty informujú depozitára
o úradníkoch, ktorí vykonávajú prenasledovanie a na ktorých sa toto ustanovenie vzťahuje;
depozitár informuje ďalšie členské štáty.
2.
Prenasledovanie sa vykonáva spôsobom, ktorý je definovaný vo vyhlásení podľa odseku
6:
a)
úradníci, ktorí vykonávajú prenasledovanie, nemajú právo zaistiť prenasledovanú osobu;
b)
ak však nebola podaná žiadosť o zastavenie prenasledovania a ak príslušné orgány
členského štátu, na ktorého území sa vykonáva prenasledovanie, nemôžu včas zasiahnuť,
môžu úradníci, ktorí vykonávajú prenasledovanie, zaistiť prenasledovanú osobu až dovtedy,
kým úradníci tohto členského štátu, ktorí musia byť bezodkladne informovaní, nemôžu
zistiť jej totožnosť alebo ju zaistiť.
3.
Prenasledovanie sa vykonáva v súlade s odsekmi 1 a 2 jedným zo spôsobov, ktorý je
definovaný vo vyhlásení podľa odseku 6:
a)
v oblasti alebo počas obdobia, ktoré sa začína prekročením hranice, tak, ako je ustanovené
vo vyhlásení;
b)
bez obmedzenia v čase a priestore.
4.
Prenasledovanie podlieha týmto všeobecným podmienkam:
a)
úradníci vykonávajúci prenasledovanie konajú v súlade s ustanoveniami tohto článku
a s vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu, na ktorého území vykonávajú
prenasledovanie, sú viazaní príkazmi príslušných orgánov tohto členského štátu;
b)
ak sa prenasledovanie vykonáva na mori a ak sa dostane na šíre more alebo do výlučného
ekonomického pásma, vykonáva sa v súlade s medzinárodným morským právom, v súlade
s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve; ak sa vykonáva na území
iného členského štátu, riadi sa ustanoveniami tohto článku;
c)
zakázaný je vstup do obydlí a do miest neprístupných verejnosti;
d)
úradníci vykonávajúci prenasledovanie musia byť ľahko identifikovateľní, buď podľa
uniformy alebo pásky na rukáve alebo označením pripevneným na ich dopravný prostriedok;
použitie civilného odevu v kombinácii s neoznačeným dopravným prostriedkom bez uvedenej
identifikácie je zakázané; úradníci vykonávajúci prenasledovanie musia kedykoľvek
preukázať, že konajú z úradnej moci;
e)
úradníci vykonávajúci prenasledovanie môžu nosiť svoje služobné zbrane s výnimkou
prípadu, keď dožiadaný členský štát urobil všeobecné vyhlásenie, že prenos zbraní
na jeho územie je neprípustný, alebo ak dožiadaný členský štát osobitne neustanovil
inak. Ak úradníci iného členského štátu majú povolené nosiť svoje služobné zbrane,
ich použitie sa zakazuje, s výnimkou prípadov nutnej obrany;
f)
ak bola prenasledovaná osoba zaistená tak, ako je ustanovené v odseku 2 písm. b),
na účely predvedenia pred príslušné orgány členského štátu, na ktorého území sa prenasledovanie
vykonalo, môže sa u nej vykonať iba bezpečnostná prehliadka; počas prevozu sa môžu
použiť putá; predmety, ktoré má prenasledovaná osoba pri sebe, možno zaistiť;
g)
po každej akcii uvedenej v odsekoch 1, 2 a 3 úradníci, ktorí vykonali prenasledovanie,
predstúpia pred príslušné orgány členského štátu, na ktorého území vykonali prenasledovanie
a podajú hlásenie o svojej činnosti; na žiadosť týchto orgánov musia byť k dispozícii
do momentu primeraného objasnenia zásahu; táto podmienka sa uplatní aj vtedy, ak sa
prenasledovanie neskončilo zaistením prenasledovanej osoby;
h)
orgány členského štátu, z ktorého pochádzajú úradníci, ktorí vykonali prenasledovanie,
poskytnú na základe žiadosti orgánov členského štátu, na ktorého území sa prenasledovanie
vykonalo, pomoc pri vyšetrovaní nasledujúcom po akcii, na ktorej sa zúčastnili, vrátane
súdneho konania.
5.
Osobu, ktorú po prenasledovaní podľa odseku 2 zaistili príslušné orgány členského
štátu, na ktorého území sa vykonalo prenasledovanie, možno bez ohľadu na jej štátnu
príslušnosť vypočuť. Príslušné ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov sa použijú
primerane.
Ak táto osoba nie je občanom členského štátu, na ktorého území bola zaistená, prepustí
sa najneskôr do šiestich hodín od jej zaistenia, okrem doby od polnoci do 9. hodiny
ráno, s výnimkou prípadov, ak príslušné orgány tohto členského štátu predtým nedostali
žiadosť v akejkoľvek forme o jej predbežnú väzbu na účely vydania.
6.
Pri podpise tohto dohovoru urobí každý členský štát vyhlásenie, v ktorom podľa odsekov
2, 3 a 4 ustanoví postupy na vykonávanie prenasledovania na svojom území.
Členský štát môže kedykoľvek nahradiť svoje vyhlásenie iným vyhlásením za predpokladu,
že nové vyhlásenie neobmedzí rozsah pôsobnosti predchádzajúceho.
Každému vyhláseniu predchádzajú konzultácie s každým dotknutým členským štátom na
účely dosiahnutia recipročných opatrení v týchto štátoch.
7.
Na základe dvojstranných zmlúv môžu členské štáty rozšíriť rozsah pôsobnosti odseku
1 a prijať dodatočné ustanovenia pri uplatňovaní tohto článku.
8.
Pri uložení listiny o prijatí tohto dohovoru môže členský štát vyhlásiť, že nie je
viazaný týmto článkom alebo jeho časťou. Takéto vyhlásenie možno vziať kedykoľvek
späť.
Článok 21
Cezhraničné sledovanie
1.
Úradníci colnej správy členského štátu, ktorí sledujú vo svojej krajine osoby dôvodne
podozrivé, že sú zapojené do porušovania právnych predpisov podľa článku 19 ods. 2, sú oprávnení pokračovať v sledovaní na území iného členského štátu, ak tento členský
štát povolil cezhraničné sledovanie na základe vopred podanej žiadosti o pomoc. Podmienky
môžu byť pripojené k povoleniu.
Členské štáty informujú depozitára o úradníkoch, na ktorých sa vzťahuje toto ustanovenie;
depozitár informuje ostatné členské štáty.
Na základe žiadosti vykonajú sledovanie poverení úradníci členského štátu, na ktorého
území sa sledovanie vykonáva.
Žiadosť uvedená v tomto odseku sa musí zaslať orgánu, ktorý určil každý členský štát
ako oprávnený na udeľovanie požadovaných povolení alebo na postúpenie žiadosti.
Členské štáty informujú depozitára o orgáne oprávnenom na tento účel; depozitár informuje
ostatné členské štáty.
2.
Ak z obzvlášť naliehavých dôvodov nie je možné vopred požiadať iný členský štát o
povolenie, úradníci vykonávajúci sledovanie sú oprávnení pokračovať za hranicami v
sledovaní osôb, ktoré sú dôvodne podozrivé, že sú zapojené do porušovania právnych
predpisov v prípadoch podľa článku 19 ods. 2, ak sú splnené nasledujúce podmienky:
a)
príslušné orgány členského štátu, na ktorého území sa pokračuje v sledovaní, sa počas
sledovania ihneď upovedomia o prekročení hranice,
b)
žiadosť podaná podľa odseku 1, v ktorej je odôvodnené prekročenie hranice bez predchádzajúceho
povolenia, sa musí podať bezodkladne.
Sledovanie sa skončí ihneď, ak si to žiada členský štát, na ktorého území sa sledovanie
vykonáva, po tom, čo bol upovedomený podľa písmena a), alebo na základe žiadosti podľa
písmena b), alebo, ak povolenie nebolo udelené, do piatich hodín od prekročenia hranice.
3.
Sledovanie uvedené v odseku 1 a 2 sa vykonáva podľa nasledujúcich všeobecných podmienok:
a)
úradníci vykonávajúci sledovanie konajú v súlade s ustanoveniami tohto článku a vnútroštátnymi
právnymi predpismi členského štátu, na ktorého území vykonávajú sledovanie; musia
sa podrobiť príkazom príslušných orgánov tohto členského štátu;
b)
okrem situácií uvedených v odseku 2 majú úradníci počas sledovania pri sebe doklad,
ktorý potvrdzuje, že konajú z úradnej moci;
c)
úradníci vykonávajúci sledovanie sa musia kedykoľvek preukázať, že konajú z úradnej
moci;
d)
úradníci, vykonávajúci sledovanie, môžu nosiť služobné zbrane počas sledovania s
výnimkou (i), ak dožiadaný členský štát urobil všeobecné vyhlásenie, že zbrane v žiadnom
prípade nesmú byť prenesené na jeho územie, alebo s výnimkou (ii), ak dožiadaný členský
štát neustanovil inak. Ak úradníci iného členského štátu majú povolené nosiť služobné
zbrane, ich použitie sa zakazuje s výnimkou prípadov nutnej obrany;
e)
vstup do obydlí a do miest neprístupných pre verejnosť je zakázaný;
f)
úradníci vykonávajúci sledovanie nesmú vyzvať ani zaistiť sledovanú osobu;
g)
o všetkých akciách sa podávajú správy orgánom členského štátu, na ktorého území boli
vykonané; úradníci, ktorí vykonávajú sledovanie, môžu byť požiadaní, aby sa dostavili
osobne;
h)
orgány členského štátu, z ktorého pochádzajú úradníci vykonávajúci sledovanie, na
žiadosť orgánov členského štátu, na ktorého území sa sledovanie vykonalo, poskytnú
pomoc pri konaní nasledujúcom po akcii, na ktorej sa zúčastnili, vrátane súdneho konania.
4.
Na základe dvojstranných zmlúv členské štáty môžu rozšíriť rozsah tohto článku a
prijať dodatočné opatrenia pri jeho uplatňovaní.
5.
Pri uložení listiny o prijatí tohto dohovoru môže členský štát vyhlásiť, že nie je
viazaný týmto článkom alebo jeho časťou. Takéto vyhlásenie možno vziať kedykoľvek
späť.
Článok 22
Kontrolovaná dodávka
1.
Každý členský štát sa zaväzuje, že na základe žiadosti iného členského štátu zabezpečí,
aby boli na jeho území povolené kontrolované dodávky v rámci vyšetrovania trestných
činov podliehajúcich vydaniu.
2.
Príslušné orgány dožiadaného členského štátu prijmú pre každý konkrétny prípad rozhodnutie
o vykonaní kontrolovanej dodávky, pričom náležite zohľadnia vnútroštátne právne predpisy
tohto štátu.
3.
Kontrolované dodávky sa vykonajú podľa postupov dožiadaného členského štátu. Právomoc
vykonať a usmerňovať akcie prináleží príslušným orgánom tohto členského štátu.
Dožiadaný orgán prevezme kontrolu nad kontrolovanou dodávkou, ak tovar prekročí hranicu,
alebo na dohodnutom mieste odovzdania, aby sa predišlo prerušeniu sledovania. Počas
zostávajúcej trasy dožiadaný orgán zabezpečí, aby bol tovar neustále pod dohľadom,
a to spôsobom, aby kedykoľvek mohol páchateľov a tovar zaistiť.
4.
Zásielky, o ktorých sa dohodlo, že sú kontrolovanými dodávkami, môžno so súhlasom
príslušných členských štátov zaistiť a následne sa môže povoliť ich ďalšie pokračovanie
s pôvodným nedotknutým obsahom alebo obsahom čiastočne alebo úplne odstráneným, alebo
s obsahom čiastočne alebo úplne vymeneným.
Článok 23
Vyšetrovanie utajovanou formou
1.
Na základe žiadosti dožadujúceho orgánu môže dať dožiadaný orgán súhlas úradníkom
colnej správy dožadujúceho členského štátu alebo úradníkom konajúcim v mene tejto
správy pôsobiacim pod legendou (úradník vykonávajúci vyšetrovanie utajovaným spôsobom),
aby pôsobili na území dožiadaného členského štátu. Dožadujúci orgán podá žiadosť iba
vtedy, ak by bolo obzvlášť ťažké objasnenie skutočnosti bez použitia navrhnutých vyšetrovacích
opatrení. Títo úradníci sú oprávnení počas svojho pôsobenia zhromažďovať informácie
a nadväzovať kontakty s podozrivými osobami alebo osobami, ktoré sú s nimi prepojené.
2.
Utajované vyšetrovanie v dožiadanom členskom štáte má obmedzené trvanie. Príprava
a dohľad nad vyšetrovaním sa uskutoční v spolupráci medzi príslušnými orgánmi dožiadaného
a dožadujúceho členského štátu.
3.
Podmienky, za ktorých sa umožňuje utajované vyšetrovanie, ako aj podmienky, za ktorých
sa vyšetrovanie vykonáva, určí dožiadaný orgán v súlade s vnútroštátnymi právnymi
predpismi. Ak sa počas utajovaného vyšetrovania získa informácia vo vzťahu k inému
porušeniu právnych predpisov, ako je predmet žiadosti, podmienky o tom, na čo sa takéto
informácie použijú, tiež určí dožiadaný orgán v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.
4.
Dožiadaný orgán poskytne potrebný personál a technické zabezpečenie. Vykoná tiež
opatrenia potrebné na ochranu úradníkov uvedených v odseku 1 počas ich pôsobenia v
dožiadanom členskom štáte.
5.
Pri uložení listiny o prijatí tohto dohovoru môže členský štát vyhlásiť, že nie je
viazaný týmto článkom alebo jeho časťou. Takéto vyhlásenie možno vziať kedykoľvek
späť.
Článok 24
Spoločné špeciálne vyšetrovacie tímy
1.
Po vzájomnej dohode môžu orgány niekoľkých členských štátov vytvoriť spoločný špeciálny
vyšetrovací tím so sídlom v jednom členskom štáte, pozostávajúci z úradníkov s príslušnou
špecializáciou.
Spoločný špeciálny vyšetrovací tím má tieto úlohy:
– vykonávanie zložitých a náročných vyšetrovaní osobitných porušení právnych predpisov,
ktoré si vyžadujú súbežný a koordinovaný zásah v dotknutých členských štátoch,
– koordináciu spoločných činností s cieľom predchádzať a odhaľovať konkrétne porušenia
právnych predpisov a získavať informácie o zúčastnených osobách, ich spoločníkoch
a o použitých metódach.
2.
Spoločné špeciálne vyšetrovacie tímy pôsobia podľa nasledujúcich všeobecných podmienok:
a)
vytvárajú sa na osobitný účel a na obmedzenú dobu;
b)
tím vedie úradník z členského štátu, na ktorého území sa vykonávajú činnosti tímu;
c)
zúčastnení úradníci sú viazaní vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu,
na ktorého území sa vykonávajú činnosti tímu;
d)
členský štát, na ktorého území sa vykonávajú činnosti tímu, pripraví potrebné organizačné
opatrenia na pôsobenie tímu.
3.
Účasťou v tíme nezískava úradník žiadne oprávnenia konať na území iného členského
štátu.
Hlava V
Ochrana údajov
Článok 25
Ochrana údajov pri ich výmene
1.
Pri výmene údajov colné správy v každom konkrétnom prípade posúdia podmienky na ochranu
osobných údajov. Konajú v súlade s príslušnými ustanoveniami Dohovoru Rady Európy
na ochranu jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov z 28. januára
1981. Podľa odseku 2 môže členský štát v záujme ochrany údajov určiť podmienky týkajúce
sa spracovania osobných údajov iným členským štátom, ktorému sa takéto osobné údaje
môžu poskytnúť.
2.
Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia Dohovoru o využívaní informačných technológií
na colné účely, nasledujúce ustanovenia sa vzťahujú na osobné údaje, ktoré sa poskytujú
v súlade s týmto dohovorom:
a)
spracovanie osobných údajov prijímajúcim orgánom je povolené len na účely uvedené
v článku 1 ods. 1. Tento orgán ich môže odoslať bez predchádzajúceho súhlasu členského štátu, ktorý
ich poskytol, orgánom colnej správy, vyšetrovacím orgánom a justičným orgánom dožadujúceho
členského štátu, aby im umožnil trestne stíhať a potrestať porušenia právnych predpisov
podľa článku 4 ods. 3. V ostatných prípadoch výmeny údajov sa vyžaduje súhlas členského štátu, ktorý údaje
poskytol;
b)
orgán členského štátu, ktorý údaje poskytuje, zabezpečí, aby boli presné a aktuálne.
V prípade, že sa poskytli nepresné údaje alebo údaje, ktoré nemali byť poskytnuté,
alebo sa vyžaduje, aby oprávnene poskytnuté údaje boli v neskoršom štádiu vymazané
v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi poskytujúceho členského štátu, prijímajúci
orgán musí byť o tom bezodkladne informovaný. Prijímajúci orgán je povinný opraviť
tieto údaje alebo ich vymazať. Ak má prijímajúci orgán dôvod domnievať sa, že poskytnuté
údaje sú nepresné alebo sa majú vymazať, informuje o tom poskytujúci členský štát;
c)
v prípadoch, ak sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov poskytujúceho členského
štátu majú poskytnuté údaje vymazať alebo zmeniť, príslušné osoby majú oprávnenie
vykonať opravu údajov;
d)
poskytovanie a prijímanie vymieňaných údajov zaznamenajú dotknuté orgány;
e)
ak sa to vyžaduje, poskytujúce a prijímajúce orgány informujú dotknutú osobu na základe
jej žiadosti o osobných údajoch, ktoré sa poskytli a na aký účel majú byť použité.
Nie je povinnosťou tieto údaje poskytnúť, ak sa pri posúdení veci zistí, že verejný
záujem na neposkytnutí údajov prevažuje nad záujmom dotknutej osoby získať tento údaj.
Inak sa právo dotknutej osoby získať informáciu o poskytnutých osobných údajoch riadi
vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi členského štátu, na ktorého území sa
informácia o údajoch vyžaduje. Pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o poskytnutí
informácie dostane poskytujúci orgán možnosť vyjadriť sa k veci;
f)
členské štáty zodpovedajú podľa vnútroštátnych právnych predpisov a postupov za ujmu
spôsobenú osobe spracovaním údajov poskytnutých v prijímajúcom členskom štáte. Vzťahuje
sa to aj na prípad, ak bola ujma spôsobená poskytnutím nepresných údajov alebo skutočnosťou,
že poskytujúci orgán pri poskytovaní údajov porušil tento dohovor;
g)
poskytnuté údaje sa uchovávajú po dobu nie dlhšiu, ako si to vyžaduje účel, na ktorý
boli poskytnuté. Nevyhnutnosť uchovávať údaje preskúma dotknutý členský štát vo vhodnom
čase;
h)
v každom prípade sa týmto údajom poskytne aspoň taká ochrana, ako sa poskytuje podobným
údajom v členskom štáte, ktorý ich prijal;
i)
každý členský štát prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie plnenia tohto článku
prostredníctvom účinnej kontroly. Každý členský štát môže poveriť kontrolou dozorný
orgán uvedený v článku 17 Dohovoru o využívaní informačných technológií na colné účely.
3.
Na účely tohto článku je výklad pojmu „spracovanie osobných údajov“ v súlade s definíciou
uvedenou v článku 2 písm. b) smernice č. 95/46/ES Európskeho parlamentu a Rady o ochrane jednotlivcov s ohľadom na spracovanie osobných
údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov z 24. októbra 1995.1)
Hlava VI
Výklad dohovoru
Článok 26
Súdny dvor
1.
Súdny dvor Európskych spoločenstiev má právomoc rozhodovať o každom spore medzi členskými
štátmi týkajúcom sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru vždy, ak sa preukáže,
že nie je možné urovnanie sporu radou do šiestich mesiacov od jeho predloženia rade
jedným z jej členov.
2.
Súdny dvor Európskych spoločenstiev má právomoc rozhodovať o každom spore medzi členskými
štátmi a komisiou, týkajúcom sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru, ak sa preukáže,
že urovnanie sporu prostredníctvom rokovania nie je možné. Spor môže byť predložený
súdnemu dvoru po uplynutí lehoty šiestich mesiacov odo dňa, keď jeden z účastníkov
informoval druhú stranu o existencii sporu.
3.
Súdny dvor má právomoc, za podmienok ustanovených v odsekoch 4 až 7, vydať rozhodnutie
o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu tohto dohovoru.
4.
Vyhlásením urobeným pri podpise tohto dohovoru alebo kedykoľvek neskôr má každý členský
štát možnosť uznať právomoc Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vydať rozhodnutie
o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu tohto dohovoru podľa odseku 5 písm. a) alebo
b).
5.
Členský štát, ktorý urobil vyhlásenie podľa odseku 4, uvedie, že:
a)
každý súd alebo tribunál štátu, proti ktorého rozhodnutiu neexistuje žiaden opravný
prostriedok podľa vnútroštátnych právnych predpisov, môže požiadať Súdny dvor Európskych
spoločenstiev, aby vydal rozhodnutie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu tohto
dohovoru, ktorá vznikla pri riešení prípadu na tomto súde, ak sa tento súd alebo tribunál
domnieva, že vyriešenie tejto otázky je nevyhnutné na vydanie jeho rozhodnutia, alebo
b)
každý súd alebo tribunál tohto štátu môže požiadať Súdny dvor Európskych spoločenstiev
o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu tohto dohovoru, ktorá
vznikla pri riešení prípadu na tomto súde, ak sa tento súd alebo tribunál domnieva,
že vyriešenie tejto otázky je nevyhnutné na vydanie jeho rozhodnutia.
6.
Na konanie sa uplatní Protokol o štatúte Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a
Rokovací poriadok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev.
7.
Každý členský štát bez ohľadu na to, či urobil vyhlásenie podľa odseku 4, je oprávnený
predložiť súdu vyhlásenia alebo písomné vyjadrenia v prípadoch uvedených v odseku
5.
8.
Súdny dvor nemá právomoc preskúmať platnosť alebo primeranosť akcií vykonaných príslušnými
orgánmi podľa tohto dohovoru alebo rozhodovať o výkone povinnosti členských štátov
dodržiavať zákon a poriadok a zabezpečiť vnútornú bezpečnosť.
Hlava VII
Vykonávacie a záverečné ustanovenia
Článok 27
Utajenie
Colné správy zohľadnia v každom konkrétnom prípade výmeny údajov požiadavku utajenia
vyšetrovania. Na tento účel môže členský štát stanoviť podmienky vzťahujúce sa na
použitie údajov iným členským štátom, ktorému sa tieto údaje môžu poskytnúť.
Článok 28
Výnimky z povinnosti poskytnúť pomoc
1.
Tento dohovor nezaväzuje orgány členských štátov na poskytovanie vzájomnej pomoci,
ak možno predpokladať, že takéto poskytnutie pomoci môže poškodiť verejný záujem alebo
iné podstatné záujmy dotknutého členského štátu, najmä v oblasti ochrany údajov, alebo
ak rozsah požadovaných úkonov, najmä v súvislosti s osobitnými formami spolupráce
ustanovenými v hlave IV, je zjavne neprimeraný závažnosti predpokladaného porušenia
právnych predpisov. V týchto prípadoch možno pomoc odmietnuť úplne alebo čiastočne,
alebo môže byť podmienená splnením určitých podmienok.
2.
Každé odmietnutie poskytnutia pomoci sa musí odôvodniť.
Článok 29
Výdavky
1.
Členské štáty sa obvykle vzdajú všetkých nárokov na náhradu nákladov, ktoré im vznikli
pri uplatňovaní tohto dohovoru, s výnimkou výdavkov na poplatky uhradené znalcom.
2.
Ak si vybavenie žiadosti vyžaduje alebo vyžiada výdavky značnej a neobvyklej povahy,
zúčastnené colné správy prerokujú stanovenie termínu a podmienok, za ktorých bude
žiadosť vybavená, ako aj spôsob, ktorým budú náklady uhradené.
Článok 30
Výhrady
1.
S výnimkou ustanovení článku 20 ods. 8, článku 21 ods. 5 a článku 23 ods. 5 nemožno k tomuto dohovoru uplatniť žiadne výhrady.
2.
Členské štáty, ktoré už uzavreli medzi sebou dohody, ktoré upravujú skutočnosti uvedené
v hlave IV tohto dohovoru, môžu urobiť výhrady podľa odseku 1 len vtedy, ak takéto
výhrady neovplyvnia záväzky podľa týchto dohôd.
3.
Rovnako aj záväzky vyplývajúce z ustanovení dohovoru podpísaného 19. júna 1990, ktorým
sa vykonáva Schengenská dohoda o postupnom zrušení kontrol na spoločných hraniciach
zo 14. júna 1985, ktoré umožňujú užšiu spoluprácu, nebudú dotknuté týmto dohovorom,
ak ide o vzťahy medzi členskými štátmi, ktoré sú viazané tými ustanoveniami.
Článok 31
Územná pôsobnosť
1.
Tento dohovor sa vzťahuje na územia členských štátov uvedených v článku 3 ods. 1
nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný zákonník Spoločenstva2) v znení právneho predpisu o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky
a Švédskeho kráľovstva a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia,3) a v nariadení (ES) č. 82/97 Európskeho parlamentu a Rady z 19. decembra 1996,4) vrátane ostrova Heligoland a územia Büsingenu pre Spolkovú republiku Nemecko (v rámci
a podľa zmluvy z 23. novembra 1964 medzi Spolkovou republikou Nemecko a Švajčiarskou
konfederáciou o začlenení obce Büsingen am Hochrhein do colného územia Švajčiarskej
konfederácie, alebo podľa jej súčasného znenia) a obcí Livigno a Campione d´Italia
pre Taliansku republiku a na teritoriálne vody, pobrežné vody a na vzdušný priestor
území členských štátov.
2.
Rada môže jednomyseľne postupom uvedeným v hlave VI Zmluvy o Európskej únii prispôsobiť
odsek 1 akejkoľvek zmene ustanovení právnych predpisov Spoločenstva, na ktoré uvedený
odsek odkazuje.
Článok 32
Nadobudnutie platnosti
1.
Tento dohovor prijmú členské štáty v súlade s ich príslušnými vnútroštátnymi právnymi
predpismi.
2.
Členské štáty oznámia depozitárovi ukončenie procesu prijatia tohto dohovoru podľa
vnútroštátnych právnych predpisov.
3.
Tento dohovor nadobudne platnosť 90. dňom od oznámenia uvedeného v odseku 2 štátom,
ktorý bol členom Európskej únie v čase, keď Rada prijala právny predpis, ktorý predstavuje
tento dohovor, ktorý ako posledný splnil túto formalitu.
4.
Do nadobudnutia platnosti tohto dohovoru môže každý členský štát pri oznámení uvedenom
v odseku 2 alebo kedykoľvek neskôr vyhlásiť, že sa tento dohovor, s výnimkou článku 23 uplatní na vzťahy tohto štátu s členskými štátmi, ktoré urobili rovnaké vyhlásenie.
Takéto vyhlásenia nadobudnú platnosť 90. dňom odo dňa ich uloženia.
5.
Tento dohovor sa vzťahuje len na žiadosti podané po dni, keď nadobudol platnosť alebo
sa uplatnil medzi dožiadaným členským štátom a dožadujúcim členským štátom.
6.
Dňom nadobudnutia platnosti tohto dohovoru sa ruší Dohovor o poskytovaní vzájomnej
pomoci medzi colnými správami zo 7. septembra 1967.
Článok 33
Pristúpenie
1.
Tento dohovor je otvorený na pristúpenie každému štátu, ktorý sa stane členským štátom
Európskej únie.
2.
Znenie dohovoru v jazyku pristupujúceho členského štátu vypracovaného Radou Európskej
únie je autentické.
3.
Listiny o pristúpení sa uložia u depozitára.
4.
Tento dohovor nadobudne platnosť vo vzťahu ku každému pristupujúcemu štátu deväťdesiatym
(90.) dňom odo dňa uloženia listiny o pristúpení alebo v deň nadobudnutia platnosti
dohovoru, ak nenadobudol platnosť po uplynutí uvedenej lehoty.
5.
Ak tento dohovor nenadobudol platnosť v čase uloženia listiny o pristúpení, vzťahuje
sa na pristupujúci členský štát článok 32 ods. 4.
Článok 34
Zmeny
1.
Zmeny tohto dohovoru môže navrhnúť každý členský štát, ktorý je vysokou zmluvnou
stranou. Všetky navrhované zmeny sa zašlú depozitárovi, ktorý ich oznámi Rade a Komisii.
2.
Bez toho, aby bol dotknutý článok 31 ods. 2, zmeny dohovoru prijme Rada, ktorá ich odporučí na prijatie členským štátom v súlade
s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.
3.
Zmeny prijaté podľa odseku 2 nadobudnú platnosť podľa článku 32 ods. 3.
Článok 35
Depozitár
1.
Depozitárom tohto dohovoru je generálny tajomník Rady Európskej únie.
2.
Depozitár zverejní v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev informáciu o pokroku
v prijímaní a pristúpení, vykonávaní, vyhláseniach a výhradách, ako aj iných oznámeniach
týkajúcich sa tohto dohovoru.
V Bruseli osemnásteho decembra roku tisícdeväťstodeväťdesiatsedem v jedinom origináli
v jazykoch dánskom, holandskom, anglickom, fínskom, francúzskom, nemeckom, gréckom,
írskom, talianskom, portugalskom, španielskom a švédskom, ktorých všetky texty sú
rovnako autentické, takýto originál sa uloží v archíve Generálneho sekretariátu Rady
Európskej únie.
Za vládu Belgického kráľovstva
(podpis)
Za vládu Dánskeho kráľovstva
(podpis)
Za vládu Spolkovej republiky Nemecko
(podpis)
Za vládu Gréckej republiky
(podpis)
Za vládu Španielskeho kráľovstva
(podpis)
Za vládu Francúzskej republiky
(podpis)
Za vládu Írska
(podpis)
Za vládu Talianskej republiky
(podpis)
Za vládu Luxemburského veľkovojvodstva
(podpis)
Za vládu Holandského kráľovstva
(podpis)
Za vládu Rakúskej republiky
(podpis)
Za vládu Portugalskej republiky
(podpis)
Za vládu Fínskej republiky
(podpis)
Za vládu Švédskeho kráľovstva
(podpis)
Za vládu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska
(podpis)
Príloha
Vyhlásenia, ktoré sa majú pripojiť k dohovoru a publikovať v úradnom vestníku
1.
Re článok 1 ods. 1 a článok 28
S odkazom na výnimky z povinnosti poskytnúť pomoc podľa článku 28 dohovoru Taliansko vyhlasuje, že vybavovanie žiadostí o vzájomnú pomoc na základe
dohovoru v súvislosti s porušením právnych predpisov, ktoré podľa talianskych právnych
predpisov nie sú porušeniami vnútroštátnych colných predpisov alebo colných predpisov
Spoločenstva, môže – z dôvodov týkajúcich sa rozdelenia právomocí medzi domácimi orgánmi
v oblasti predchádzania a stíhania trestných činov – poškodiť verejný záujem alebo
iné základné štátne záujmy.
2.
Re článok 1 ods. 2 a článok 3 ods. 2
Dánsko a Fínsko vyhlasujú, že pojem „súdne orgány“ alebo „súdny orgán“ v článku 1 ods. 2 a v článku 3 ods. 2 dohovoru vykladajú podľa svojich vyhlásení, ktoré urobili podľa článku 24 Európskeho
dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach podpísaného v Štrasburgu 20. apríla
1959.
3.
Re článok 4 ods. 3 druhá zarážka
Dánsko vyhlasuje, že ak je dotknuté, článok 4 ods. 3 druhá zarážka sa vzťahuje len na konanie, ktorým sa osoba zúčastňuje na jednom alebo
viacerých porušeniach zákona skupinou ľudí, ktorí konajú s jedným spoločným cieľom,
vrátane prípadu, ak sa dotknutá osoba nezúčastňuje na páchaní konkrétneho trestného
činu alebo trestných činov; táto účasť musí byť podmienená poznaním účelu a všeobecnej
trestnej činnosti tejto skupiny alebo znalosťou úmyslu skupiny spáchať trestný čin
alebo trestné činy.
4.
Re článok 4 ods. 3 tretia zarážka
Dánsko vyhlasuje, že ak je dotknuté, článok 4 ods. 3 tretia zarážka sa vzťahuje len na predikatívne trestné činy, vo vzťahu ku ktorým
je prijatie kradnutého tovaru vždy trestné podľa dánskych právnych predpisov, vrátane
oddielu 191a dánskeho Trestného zákona o prevzatí kradnutých omamných a psychotropných
látok a oddielu 284 Trestného zákona o prevzatí tovaru v súvislosti s pašovaním obzvlášť
nebezpečnej povahy.
5.
Re článok 6 ods. 4
Dánsko, Fínsko a Švédsko vyhlasujú, že styční dôstojníci uvedení v článku 6 ods. 4 môžu zastupovať aj záujmy Nórska a Islandu a naopak. Päť severských krajín má od
roku 1982 dohodu, podľa ktorej ustanovení styční dôstojníci z jednej z týchto krajín
zastupujú aj ostatné severské krajiny. Táto dohoda bola uzavretá na účely posilnenia
boja proti nezákonnému obchodovaniu s omamnými a psychotropnými látkami a na zníženie
ekonomického zaťaženia jednotlivých krajín spôsobeného ustanovením styčných dôstojníkov.
Dánsko, Fínsko a Švédsko pripisujú veľký význam trvaniu tejto dohody, ktorá dobre
funguje.
6.
Re článok 20 ods. 8
Dánsko vyhlasuje, že prijíma ustanovenia článku 20 s výhradou týchto podmienok:
V prípade prenasledovania podozrivej osoby cez hranice vykonávaného colnými orgánmi
iného členského štátu na mori alebo vo vzdušnom priestore môže takéto prenasledovanie
pokračovať na dánskom území vrátane dánskych teritoriálnych vôd a vzdušného priestoru
nad dánskym územím a nad jeho teritoriálnymi vodami, len ak príslušné dánske úrady
dali na to vopred súhlas.
7.
Re článok 21 ods. 5
Dánsko vyhlasuje, že prijíma ustanovenia článku 21 s výhradou týchto podmienok:
Cezhraničné sledovanie bez predchádzajúceho povolenia sa môže vykonať len v súlade
s článkom 21 ods. 2 a 3, ak je dôvodné podozrenie, že sa tieto osoby zúčastňujú na jednom z prípadov porušení
zákona uvedených v článku 19 ods. 2, ktoré môže byť podnetom na vydanie.
8.
Re článok 25 ods. 2 (i)
Členské štáty sa zaväzujú, že sa budú v Rade vzájomne informovať o opatreniach podniknutých
na zabezpečenie dodržiavania záväzkov uvedených v bode (i).
9.
Vyhlásenie urobené podľa článku 26 ods. 4
Pri podpise tohto dohovoru nasledujúce štáty vyhlásili, že prijali súdnu právomoc
súdneho dvora podľa postupov uvedených v článku 26 ods. 5:
● Írsko v súlade s postupmi uvedenými v článku 26 ods. 5 písm. a),
● Spolková republika Nemecko, Grécka republika, Talianska republika a Rakúska republika
podľa postupov uvedených v článku 26 ods. 5 písm. b).
Vyhlásenie
Spolková republika Nemecko, Talianska republika a Rakúska republika si vyhradzujú
právo vypracovať ustanovenia vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch tak, že
ak otázka týkajúca sa výkladu Dohovoru o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými
správami bude vznesená v doteraz nerozhodnutom prípade pred vnútroštátnym súdom alebo
tribunálom, proti ktorých rozhodnutiu neexistuje žiaden opravný prostriedok podľa
vnútroštátnych právnych predpisov, tento súd alebo tribunál sa požiada, aby postúpil
vec Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev.
1)
OJ L 281, 23. 11. 1995, str. 31.
2)
OJ L 302, 19. 10. 1992, s. 2.
3)
OJ L 1, 1. 1. 1995, s. 181.
4)
OJ L 17, 21. 1. 1997, s. 2.