338/2009 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 338/2009 Z. z. |
| Názov: | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 23.07.2009 |
| Dátum vyhlásenia: | 27.08.2009 |
| Autor: | Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 478/2002 Z. z. | Zákon o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) |
| 137/2010 Z. z. | Zákon o ovzduší |
338
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 23. júla 2009,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 41 ods. 1 písm. a) zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie
ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§ 1
Predmet vyhlášky
Táto vyhláška ustanovuje
a)
zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa určujú emisné limity alebo všeobecné podmienky
prevádzkovania,
b)
emisné limity, technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania stacionárnych
zdrojov (ďalej len „zdroj“) vrátane lehôt a podmienok ich platnosti,
c)
nové zdroje a jestvujúce zdroje,
d)
kategorizáciu veľkých zdrojov a stredných zdrojov,
e)
požiadavky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok.
§ 2
Vymedzenie základných pojmov
Na účely tejto vyhlášky sa rozumie
a)
jestvujúcim zdrojom zdroj
1.
uvedený do prevádzky do 31. augusta 2009,
2.
pre ktorý sa vydalo stavebné povolenie alebo obdobné povolenie do 31. augusta 2009
a ktorý bol uvedený do prevádzky do 31. decembra 2010 alebo
3.
spĺňajúci podmienky podľa prvého alebo druhého bodu, ak sa pri jeho zmene vydá nové
stavebné povolenie alebo obdobné povolenie od 1. septembra 2009, pričom nedôjde k
zmene princípu celej technológie alebo k obnove celého zdroja,
b)
novým zdrojom zdroj, ktorý nie je uvedený v písmene a),
c)
časťou zdroja technologická časť alebo zariadenie zdroja vo vzťahu k uplatňovaniu
emisných limitov,
d)
odpadovými plynmi plyny, ktoré obsahujú znečisťujúce látky v tuhom, kvapalnom alebo
plynnom stave, ak sú odvádzané zo zdroja alebo jeho časti a vypúšťané do vonkajšieho
ovzdušia (ďalej len „ovzdušie“) ohraničeným organizovaným odvodom, napríklad technologickým
potrubím, výduchom, komínom, a zo zariadenia na obmedzovanie emisií,
e)
fugitívnymi emisiami emisie znečisťujúcej látky, ktoré nie sú odvádzané do ovzdušia
v odpadových plynoch; sú to emisie, ktoré sa dostávajú do vonkajšieho ovzdušia z plošných
zdrojov, napríklad emisie zo skladov palív, surovín alebo skládok odpadov, alebo z
pracovných priestorov, napríklad odvetraním cez okná, dvere, svetlíky alebo odsávaním
vzduchotechnikou,
f)
celkovými emisiami znečisťujúcej látky súčet emisií odpadových plynov a fugitívnych
emisií predmetnej znečisťujúcej látky,
g)
tuhou znečisťujúcou látkou častice znečisťujúcej látky ľubovoľného tvaru, štruktúry
alebo hustoty rozptýlené v plynnej fáze, ktoré sa pri odbere reprezentatívnej vzorky
zachytili na vstupnej strane filtra za špecifikovaných podmienok odlučovania a nasledovne
boli vysušené a zvážené za špecifikovaných podmienok podľa metódy ich zisťovania (§ 3 ods. 5, § 6 ods. 8, § 7 ods. 5),
h)
plynnou znečisťujúcou látkou plyn, para a aerosól znečisťujúcej látky, ktoré pri
odbere reprezentatívnej vzorky prechádzajú za špecifikovaných podmienok predsadeným
odlučovacím zariadením na oddelenie tuhých znečisťujúcich látok a vytvárajú merací
signál alebo analytickú odozvu podľa metódy ich zisťovania (§ 3 ods. 5, § 6 ods. 8, § 7 ods. 5),
i)
štandardnými stavovými podmienkami – teplota 0 °C a tlak 101,3 kPa.
§ 3
Základné ustanovenia
(1)
Zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa určujú emisné limity, technické požiadavky
a všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov, je uvedený v prílohe č. 1.
(2)
Kategorizácia veľkých zdrojov a stredných zdrojov je uvedená v prílohe č. 2.
(3)
Všeobecné emisné limity pre vybrané znečisťujúce látky (ďalej len „všeobecný emisný
limit“), technické požiadavky, všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov a podmienky
ich platnosti sú uvedené v prílohe č. 3.
(4)
Emisné limity pre vybrané znečisťujúce látky pri vybraných technológiách a zariadeniach
(ďalej len „špecifický emisný limit“), technické požiadavky, všeobecné podmienky prevádzkovania
zdrojov, lehoty a podmienky ich platnosti sú uvedené v prílohe č. 4.
(5)
Veličiny, jednotky a prepočtové vzťahy, ktorými sú vyjadrené emisné limity, podrobnosti
o špecifikovaní tuhých znečisťujúcich látok a plynných znečisťujúcich látok a použité
skratky, sú uvedené v prílohe č. 5.
(6)
Požiadavky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok pre nové zdroje sú uvedené
v prílohe č. 6.
§ 4
Uplatňovanie emisných limitov
(1)
Emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia znečisťujúcej látky v odpadovom
plyne (ďalej len „hmotnostná koncentrácia“) alebo hmotnostný tok znečisťujúcej látky
v odpadovom plyne (ďalej len „hmotnostný tok“) platí pre každé miesto odvádzania odpadového
plynu zo zdroja alebo časti zdroja do ovzdušia, za ktorým už nedochádza k technologicky
riadenému znižovaniu množstva znečisťujúcej látky; na bezpečnostno-poistné odvody
odpadových plynov sa emisné limity, vyjadrené ako hmotnostná koncentrácia alebo hmotnostný
tok, neuplatňujú. Uvedené platí, ak v prílohe č. 4 alebo v osobitnom predpise1) nie je ustanovené inak.
(2)
Emisný limit vyjadrený ako hmotnosť znečisťujúcej látky vztiahnutá na jednotku produkcie
alebo výkonu (ďalej len „limitný emisný faktor“), emisný stupeň, stupeň odsírenia
alebo tmavosť dymu sa vzťahuje na zdroj alebo časť zdroja podľa prílohy č. 4.
(3)
Všeobecné emisné limity uvedené v prílohe č. 3 platia pre veľké zdroje a stredné zdroje okrem zdrojov a znečisťujúcich látok, pre
ktoré je v prílohe č. 4 alebo v osobitnom predpise,1) alebo v súhlase orgánu ochrany ovzdušia (ďalej len „súhlas“) podľa § 10 ods. 1 zákona alebo rozhodnutí orgánu ochrany ovzdušia (ďalej len „rozhodnutie“) podľa § 33 ods. 3 písm. l) zákona ustanovený iný emisný limit. Pri povoľovaní zdrojov alebo preskúmaní súhlasov
a rozhodnutí podľa § 40a zákona možno konkretizovať, ktoré všeobecné emisné limity pre zdroj platia a určiť podmienky
ich uplatňovania. Vyššia hodnota emisného limitu môže byť určená, iba ak sa preukáže,
že všeobecný emisný limit je prísnejší ako hodnoty zodpovedajúce pre najlepšiu dostupnú
techniku2) uvedenú v referenčných dokumentoch.
(4)
Hodnotenie dodržiavania emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania je
uvedené v § 5 až 7.
(5)
Pri modernizácii zdroja alebo jeho časti podľa § 18 ods. 3 zákona, jeho rozšírení alebo dobudovaní časti zdroja, pre ktoré je potrebný súhlas podľa
§ 22 ods. 1 písm. a), d) a h) zákona, platia pre predmetnú časť zdroja emisné limity určené pre nový zdroj, ak
a)
odpadový plyn z tejto časti zdroja nie je napojený na spoločné čistiace zariadenie
s inými jestvujúcimi časťami zdroja,
b)
podiel výrobnej kapacity modernizovaných alebo dobudovaných častí jestvujúceho zdroja
je 50 % a viac z celkovej kapacity napojenej na spoločné čistiace zariadenie.
(6)
Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na zariadenie na spaľovanie palív, ak sa jeho
kapacita rozšíri o menovitý tepelný príkon 50 MW a viac; na toto zariadenie sa vzťahuje
príloha č. 4 prvá časť bod 1.3.7.
§ 5
Hodnotenie dodržiavania emisných limitov pre technologické zdroje a všeobecných podmienok
prevádzkovania
(1)
Emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok a tmavosť dymu
sa pre stacionárny zdroj, iný ako je zariadenie na spaľovanie palív, plynová turbína,
stacionárny piestový spaľovací motor, spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie
odpadov (ďalej len „technologický zdroj“), pri kontinuálnom meraní považuje za dodržaný,
ak osobitný predpis1) neustanovuje inak a ak súčasne
a)
žiadna validovaná polhodinová priemerná hodnota neprekročí dvojnásobok hodnoty emisného
limitu,
b)
žiadna validovaná priemerná denná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu,
c)
najmenej 95 % zo všetkých validovaných polhodinových priemerných hodnôt za kalendárny
mesiac neprekročí 1,2-násobok hodnoty emisného limitu.
(2)
Emisný limit vyjadrený ako emisný stupeň sa pri kontinuálnom meraní považuje za dodržaný,
ak žiadna validovaná priemerná denná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu; uvedené
sa neuplatňuje, ak osobitný predpis3) ustanovuje inak.
(3)
Validované priemerné hodnoty podľa odseku 1 sa určia z platných polhodinových priemerných
hodnôt a validované priemerné hodnoty podľa odseku 2 z platných denných priemerných
hodnôt po odpočítaní odôvodnenej hodnoty intervalu spoľahlivosti. Odôvodnená hodnota
intervalu spoľahlivosti sa pre nainštalovaný merací systém určuje podľa metodiky oprávneného
merania4) a výsledkov skúšky meracieho systému podľa osobitného predpisu;5) pre vybrané znečisťujúce látky odôvodnená hodnota intervalu spoľahlivosti nesmie
byť vyššia, ako je uvedená v odseku 4.
(4)
Hodnoty 95-percentných intervalov spoľahlivosti jednotlivého výsledku merania nesmú
prekročiť uvedené percentuálne podiely z hodnôt emisných limitov určených ako denný
priemer:
TZL – 30 %,
SO2 – 20 %,
NOx – 20 %,
CO – 10 %,
TOC – 30 %,
HF – 40 %,
HCl – 40 %.
(5)
Emisný limit, všeobecná podmienka prevádzkovania alebo technická požiadavka, sa pri
diskontinuálnom oprávnenom meraní (ďalej len „diskontinuálne meranie“) a pri technickom
výpočte považuje za dodržaný, ak žiaden výsledok jednotlivého merania alebo výsledok
technického výpočtu3)
a)
neprekročí určenú hodnotu, ak je požiadavka určená ako najvyššia hodnota,
b)
nie je nižší ako určená hodnota, ak je požiadavka určená ako najnižšia hodnota,
c)
nie je nižší ako dolná hodnota a súčasne neprekročí hornú hodnotu určeného intervalu
hodnôt.
(6)
Ustanovenie odseku 5 sa neuplatňuje, ak § 6 alebo § 7, osobitný predpis,1) rozhodnutie alebo súhlas ustanovuje inak.
(7)
Emisný limit a všeobecná podmienka prevádzkovania zdroja a technické požiadavky platia
počas skutočnej prevádzky zdroja okrem
a)
nábehu, zmeny výrobno-prevádzkového režimu a odstavovania zdroja alebo jeho časti
v súlade s platnou dokumentáciou a s podmienkami určenými súhlasom alebo rozhodnutím,
ak príloha č. 4 neustanovuje inak,
b)
funkčnej a inej obdobnej skúšky kontinuálneho meracieho systému, ktorá vyžaduje osobitný
prevádzkový režim zdroja alebo jeho časti,
c)
údržby kontinuálneho meracieho systému a jeho poruchy; uvedené sa nevzťahuje na diskontinuálne
merania,
d)
skúšobnej prevádzky zdroja alebo jeho časti alebo jej časového úseku za podmienok
určených v súhlase,
e)
iného času určeného súhlasom alebo rozhodnutím, ak vzhľadom na danosti technologického
procesu nemožno určené emisné limity, všeobecné podmienky prevádzkovania a technické
požiadavky dodržať.
§ 6
Hodnotenie dodržiavania emisných limitov pre zariadenia na spaľovanie palív
(1)
Emisné limity pre zariadenia na spaľovanie palív uvedené v prílohe č. 4 prvej časti bodoch 1.2.1, 1.2.2 a 1.2.3 a plynové turbíny uvedené v bode 2.2.A sa pri kontinuálnom meraní považujú za dodržané, ak z vyhodnotenia výsledkov meraní
za skutočný čas prevádzky vyplynie, že v kalendárnom roku
a)
žiadna priemerná hodnota za kalendárny mesiac neprekročí hodnotu emisného limitu,
b)
najmenej 97 % hodnôt zo všetkých štyridsaťosemhodinových priemerov neprekročí 1,1-násobok
hodnoty emisného limitu pre SO2 a TZL,
c)
najmenej 95 % hodnôt zo všetkých štyridsaťosemhodinových priemerov neprekročí 1,1-násobok
hodnoty emisného limitu pre NOx.
(2)
Stupeň odsírenia ustanovený v prílohe č. 4 prvej časti sa pri kontinuálnom meraní považuje za dodržaný, ak žiadny priemer za
kalendárny mesiac alebo plávajúci priemer za 30 po sebe nasledujúcich dní nie je nižší
ako hodnota určeného emisného limitu.
(3)
Emisný limit, vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok alebo tmavosť
dymu, sa pri diskontinuálnom meraní alebo technickom výpočte považuje za dodržaný,
ak žiadna jednotlivá hodnota v každej sérii jednotlivých meraní alebo výsledok každého
iného postupu technického výpočtu podľa podmienok určených súhlasom alebo rozhodnutím
neprekročí hodnotu emisného limitu; stupeň odsírenia je dodržaný, ak žiadna jednotlivá
hodnota nie je nižšia ako určená hodnota emisného limitu.
(4)
Emisné limity pre zariadenia na spaľovanie palív uvedené v prílohe č. 4 prvej časti bode 1.2.4 a pre plynové turbíny uvedené v bode 2.2. B sa pri kontinuálnom meraní považujú za dodržané, ak z vyhodnotenia výsledkov meraní
za skutočný čas prevádzky vyplynie, že v kalendárnom roku
a)
žiadna validovaná priemerná denná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu,
b)
najmenej 95 % zo všetkých validovaných hodinových priemerných hodnôt za rok neprekročí
dvojnásobok hodnoty emisného limitu.
(5)
Validované hodinové a denné priemerné hodnoty sa určia z nameraných platných priemerných
hodinových hodnôt po odpočítaní hodnoty intervalu spoľahlivosti podľa § 5 ods. 4.
(6)
Pri poruche alebo údržbe kontinuálneho meracieho systému sa na zistenie platného
denného priemeru môžu vylúčiť najviac tri hodinové priemerné hodnoty; priemerná denná
hodnota vypočítaná pri vylúčení viac ako troch hodinových priemerných hodnôt sa na
účely posudzovania dodržania určeného emisného limitu považuje za neplatnú. Z hodnotenia
dodržania určeného emisného limitu možno z dôvodu poruchy alebo údržby kontinuálneho
meracieho systému vylúčiť najviac desať dní za rok. Ak počet vylúčených dní prekročí
desať dní, na zabezpečenie spoľahlivosti kontinuálneho meracieho systému orgán ochrany
ovzdušia alebo Slovenská inšpekcia životného prostredia, ak ide o zariadenia podliehajúce
integrovanému povoľovaniu, postupuje podľa osobitného predpisu.6)
(7)
Dodržanie emisného limitu sa posudzuje počas skutočnej prevádzky okrem
a)
nábehu zariadenia vrátane zmeny paliva alebo zmeny výkonu, najviac však tri hodiny,
a doby ich odstavovania, najviac však 60 minút, ak nie je v platnej dokumentácii alebo
v podmienkach orgánu ochrany ovzdušia určené inak,
b)
výpadku zariadenia na obmedzovanie emisií SO2 a mimoriadnych stavov uvedených v prílohe č. 4 prvej časti bode 1.3.14,
c)
funkčnej alebo inej obdobnej skúšky kontinuálneho meracieho systému vyžadujúcej osobitný
prevádzkový režim zdroja; uvedené sa nezapočítava do času výpadku zariadenia na obmedzovanie
emisií podľa písmena b),
d)
času, v ktorom nie je prevádzka kontinuálneho meracieho systému v súlade s platnou
dokumentáciou a s podmienkami určenými orgánom ochrany ovzdušia; uvedené sa nevzťahuje
na diskontinuálne merania,
e)
skúšobnej prevádzky alebo jej časového úseku za podmienok určených orgánom ochrany
ovzdušia,
f)
iného času určeného orgánom ochrany ovzdušia, ak vzhľadom na danosti technologického
procesu nemožno určený emisný limit dodržať.
(8)
Údaje na preukázanie dodržania emisných limitov kontinuálnym meraním alebo diskontinuálnym
meraním sa zisťujú podľa podmienok určených v súhlase a v dokumentácii tak, aby boli
reprezentatívne a zistené v poradí podľa slovenských technických noriem, ktorými sa
preberajú európske technické normy; ak tieto nie sú vydané, potom podľa slovenských
technických noriem, ktorými sa preberajú medzinárodné normy, alebo podľa národných
technických špecifikácií, ktoré zabezpečia údaje ekvivalentnej vedeckej kvality.
§ 7
Hodnotenie dodržiavania emisných limitov pre spaľovanie odpadov a spoluspaľovanie
odpadov
(1)
Emisné limity pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov uvedené
v prílohe č. 4 piatej časti bodoch 1.3 a 1.4 sa považujú za dodržané, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
žiadna hodnota denného priemeru neprekročí hodnotu emisného limitu a 97 % denných
priemerov v roku neprekročí hodnotu emisného limitu CO ako denný priemer,
b)
žiadna priemerná hodnota koncentrácie HF, HCl a SO2 za periódu odberu vzorky pri diskontinuálnom meraní neprekročí hodnotu emisného limitu
určeného ako denný priemer,
c)
žiadna hodnota polhodinového priemeru neprekročí hodnotu emisného limitu uvedenú
v prílohe č. 4 piatej časti bode 1.3 stĺpci A, alebo ak je to relevantné, najmenej 97 % polhodinových priemerov v roku neprekročí
hodnotu emisného limitu v stĺpci B,
d)
pre krátkodobú koncentráciu CO žiadna hodnota polhodinového priemeru v roku neprekročí
hodnoty uvedené v prílohe č. 4 piatej časti bode 1.3 stĺpci A, alebo ak je to relevantné, najmenej 95 % zo všetkých 10-minútových priemerov v roku
nesmie prekročiť hodnoty uvedené v stĺpci C; hodnoty sa merajú počas ľubovoľného plávajúceho 24-hodinového intervalu,
e)
žiadna priemerná hodnota koncentrácie ťažkých kovov, PCDD a PCDF za periódu odberu
vzorky pri diskontinuálnom meraní neprekročí hodnotu emisného limitu.
(2)
Polhodinové priemery a desaťminútové priemery sa pri kontinuálnom meraní posudzujú
počas skutočnej prevádzky okrem nábehu a odstávky, keď sa ešte nespaľujú odpady, a
okrem prípadov podľa § 5 ods. 6 po odpočítaní hodnôt intervalu spoľahlivosti podľa § 5 ods. 4. Denné priemery sa zisťujú z týchto validovaných priemerných hodnôt.
(3)
Pri spoluspaľovaní odpadov sú priemerné polhodinové koncentrácie potrebné len na
výpočet denného priemeru.
(4)
Pri poruche alebo údržbe kontinuálneho meracieho systému sa na zistenie platného
denného priemeru môže vylúčiť najviac päť polhodinových priemerov v niektorom dni.
Z hodnôt použitých na ročné hodnotenie možno z dôvodu poruchy alebo údržby kontinuálneho
meracieho systému vylúčiť najviac desať denných priemerov.
(5)
Priemerné hodnoty koncentrácie ťažkých kovov, PCDD a PCDF za periódu odberu vzorky
a priemerné hodnoty koncentrácie HF, HCl a SO2 za periódu odberu vzorky sa pri diskontinuálnom meraní zisťujú v mieste odberu vzorky
a za časovú periódu podľa podmienok určených v súhlase tak, aby boli reprezentatívne
a zistené v poradí podľa slovenských technických noriem, ktorými sa preberajú európske
technické normy; ak tieto nie sú vydané, potom podľa slovenských technických noriem,
ktorými sa preberajú medzinárodné normy, alebo podľa národných technických špecifikácií,
ktoré zabezpečia údaje ekvivalentnej vedeckej kvality.
§ 8
Prechodné a záverečné ustanovenia
(1)
Ustanovenia tejto vyhlášky sa vzťahujú na nové zdroje a jestvujúce zdroje, ak osobitný
predpis3) neustanovuje inak.
(2)
Ustanovenia o nových zdrojoch sa vzťahujú na jestvujúce zdroje od 1. januára 2016,
ak v prílohách č. 4 a 6 nie je ustanovené inak.
§ 9
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 706/2002 Z. z. o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch, o technických požiadavkách
a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii
zdrojov znečisťovania ovzdušia a o požiadavkách zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich
látok v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 410/2003
Z. z., vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 260/2005
Z. z., vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 575/2005
Z. z., vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 631/2007
Z. z. a vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 573/2008
Z. z.
§ 10
Preberané právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie
Touto vyhláškou sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie
uvedené v prílohe č. 7.
§ 11
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembra 2009.
Viliam Turský v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 338/2009 Z. z.
ZOZNAM ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK, PRE KTORÉ SA URČUJÚ EMISNÉ LIMITY, TECHNICKÉ POŽIADAVKY
A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA
| I. ZÁKLADNÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY A VYBRANÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY | |
| tuhé znečisťujúce látky (TZL) oxidy síry – oxid siričitý a oxid sírový vyjadrené ako oxid siričitý (SOx) alebo výlučne oxid siričitý (SO2), ak je tak uvedené pre vybrané technológie v prílohe č. 4, oxidy dusíka – oxid dusnatý a oxid dusičitý vyjadrené ako oxid dusičitý (NOx) oxid uhoľnatý (CO) pachové látky organické plyny a pary vyjadrené ako celkový organický uhlík (TOC) polychlorované dibenzo-p-dioxíny (PCDD) a polychlorované dibenzofurány (PCDF)1) |
|
| II. OSTATNÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY | |
| Jestvujúce zdroje | Nové zdroje |
| 1. skupina – znečisťujúce látky s karcinogénnym účinkom | |
| 1. podskupina | 1. podskupina |
| azbest (chryzolit, krokydolit, amozit, antofylit, aktinolit a tremolit) benzo(a)pyrén berýlium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Be dibenzo(a,h)antracén kadmium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Cd 2-naftylamín |
arzén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako As azbest (chryzolit, krokydolit, amozit, antofylit, aktinolit a tremolit) benzo(a)pyrén berýlium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Be dibenzo(a,h)antracén kadmium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Cd 2-naftylamín kobalt a jeho zlúčeniny rozpustné vo vode vyjadrené ako Co zlúčeniny šesťmocného chrómu vyjadrené ako Cr okrem chrómanu bárnatého a olovnatého |
| 2. podskupina | 2. podskupina |
| arzén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako As zlúčeniny šesťmocného chrómu vyjadrené ako Cr kobalt a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Co nikel a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Ni |
akrylamid akrylonitril etylénoxid nikel a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Ni okrem kovového niklu, zliatin niklu, uhličitanu nikelnatého a tetrakarbonylniklu 4-vinyl-1,2-cyklohexen-diepoxid |
| 3. podskupina | 3. podskupina |
| akrylonitril benzén 1,3-butadién 1,2-dibrómmetán epichlórhydrín (1-chlór-2,3-epoxypropán) etylénoxid hydrazín |
benzén 1,3-butadién 1,2-dibrómetán epichlórhydrín (1-chlór-2,3-epoxypropán) hydrazín 1,2-propylénoxid styrénoxid |
| propylénoxid vinylchlorid (chlóretén) |
o-toluidín trichlóretylén (trichóretén) vinylchlorid (chlóretén) |
| 2. skupina – tuhé anorganické znečisťujúce látky2) | |
| 1. podskupina | 1. podskupina |
| ortuť a jej zlúčeniny vyjadrené ako Hg tálium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Tl |
ortuť a jej zlúčeniny vyjadrené ako Hg tálium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Tl |
| 2. podskupina | 2. podskupina |
| selén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Se telúr a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Te |
selén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Se telúr a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Te kobalt a jeho zlúčeniny okrem zlúčenín uvedených v 2. podskupine 1. skupiny nikel a jeho zlúčeniny okrem zlúčenín, ktoré patria do 2. podskupiny 1. skupiny olovo a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Pb |
| 3. podskupina | 3. podskupina |
| antimón a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Sb cín a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Sn fluoridy vyjadrené ako F-I chróm a jeho zlúčeniny, okrem CrVI, vyjadrené ako Cr kyanidy vyjadrené ako CN-I mangán a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Mn meď a jej zlúčeniny vyjadrené ako Cu olovo a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Pb vanád a jeho zlúčeniny vyjadrené ako V zinok a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Zn |
antimón a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Sb cín a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Sn fluoridy vyjadrené ako F-I chróm a jeho zlúčeniny, okrem CrVI, vyjadrené ako Cr kyanidy vyjadrené ako CN-I mangán a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Mn meď a jej zlúčeniny vyjadrené ako Cu vanád a jeho zlúčeniny vyjadrené ako V zinok a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Zn |
| 3. skupina – anorganické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár | |
| 1. podskupina | 1. podskupina |
| stibín (antimonovodík) arzín (arzenovodík) fosfín (fosforovodík) fosgén (karbonyldichlorid) chlórkyán |
stibín (antimonovodík) arzín (arzenovodík) fosfín (fosforovodík) fosgén (karbonyldichlorid) chlórkyán |
| 2. podskupina | 2. podskupina |
| bróm a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako HBr fluór a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako HF chlór kyanovodík sulfán (sírovodík) |
bróm a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako HBr fluór a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako HF chlór a oxidy chlóru kyanovodík sulfán (sírovodík) |
| 3. podskupina | 3. podskupina |
| amoniak a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako NH3 plynné anorganické zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl okrem fosgénu a chlórkyánu |
amoniak a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako NH3 plynné anorganické zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl okrem fosgénu, chlórkyánu a oxidov chlóru |
| 4. skupina – organické znečisťujúce plyny a pary | |
| 1. podskupina | 1. podskupina |
| acetaldehyd (etanal) anilín benzylchlorid bifenyl cyklohexylamín dietylamín 1,2-dichlóretán (etyléndichlorid) 1,1-dichlóretylén (vinylidenchlorid) dimetylamín etanolamín etylakrylát fenol formaldehyd (metanal) 2-furaldehyd (furfural) krezoly (hydroxyderiváty toluénu) kyselina akrylová (kyselina propénová) kyselina mravčia merkaptány metylakrylát metylamín nitrobenzén nitrofenoly nitrokrezoly nitrotoluén pyridín sírouhlík tetrachlóretán tioétery toluidíny (2-metylanilín, 3-metylanilín, 4-metylanilín) trichlóretylén (trichóretén) trichlórmetán (chloroform) |
acetaldehyd (etanal) anilín benzylchlorid bifenyl cyklohexylamín dietylamín 1,2-dichlóretán (etyléndichlorid) 1,1-dichlóretylén (vinylidenchlorid) dimetylamín etanolamín etylakrylát fenol formaldehyd (metanal) 2-furaldehyd (furfural) krezoly (hydroxyderiváty toluénu) kyselina akrylová (kyselina propénová) kyselina mravčia merkaptány metylakrylát metylamín nitrobenzén nitrofenoly nitrokrezoly nitrotoluén pyridín sírouhlík tetrachlóretán tioétery toluidíny (2-metylanilín, 3-metylanilín, 4-metylanilín) trichlórmetán (chloroform) |
| 2. podskupina | 2. podskupina |
| benzaldehyd butylaldehyd (butanal) cyklohexanón 1,4-dichlórbenzén 1,1-dichlóretán (etyléndichlorid) etylbenzén chlórbenzén 2-chloroprén (2-chlórbutadién) 2-chlórpropán izopropylbenzén (kumén) kyselina octová (kyselina etánová) metylacetát (octan metylnatý) metylmetakrylát |
benzaldehyd 1-bróm-3-chlórpropán butylaldehyd (butanal) cyklohexanón 1,4-dichlórbenzén 1,1-dichlóretán (etyléndichlorid) etylbenzén chlórbenzén 2-chloroprén (2-chlórbutadién) 2-chlórpropán izopropylbenzén (kumén) kyselina octová (kyselina etánová) mravčan etylnatý |
| 1-metylnaftalén 2-metylnaftalén naftalén styrén (vinylbenzén) tetrachlóretylén (perchlóretylén) toluén vinylacetát xylén (dimetylbenzén) |
metylacetát (octan metylnatý) metylmetakrylát 1-metylnaftalén 2-metylnaftalén naftalén nitroetán nitrometán styrén (vinylbenzén) tetrachlóretylén (perchlóretylén) toluén 1,3,5-trioxan vinylacetát xylén (dimetylbenzén) |
| 3. podskupina | 3. podskupina |
| acetón (dimetylketón, propán-2-on) alkány (parafíny) okrem metánu alkény (olefíny) okrem 1,3-butadiénu alkylalkoholy cykloalkány cykloalkény cyklické alkoholy 2-butanón (metyletylketón) butylacetát dibutyléter dietyléter difenyléter 1,2-dichlóretylén dichlórmetán (metylénchlorid) diizopropyléter dimetyléter etylacetát (octan etylnatý) etylénglykol (etán-1,2-diol) 4-hydroxy-4-metyl-2-pentanón chlóretán (etylchlorid) metylester kyseliny benzoovej 4-metyl-2-pentanón (metylizobutylketón) N-metylpyrolidón |
acetón (dimetylketón, propán-2-on) alkány (parafíny) okrem metánu alkény (olefíny) okrem 1,3-butadiénu alkylalkoholy akrylonitril cykloalkány cykloalkény cyklické alkoholy 2-butanón (metyletylketón) butylacetát dibutyléter dietyléter difenyléter 1,2-dichlóretylén dichlórmetán (metylénchlorid) diizopropyléter dimetyléter etylacetát (octan etylnatý) etylénglykol (etán-1,2-diol) 4-hydroxy-4-metyl-2-pentanón chlóretán (etylchlorid) kaprolaktam metylester kyseliny benzoovej 4-metyl-2-pentanón (metylizobutylketón) N-metylpyrolidón |
1)
Hodnota emisného limitu pre PCDD +PCDF sa vzťahuje na celkovú koncentráciu PCDD a
PCDF po prepočte na toxický ekvivalent. Ide o súčet hmotnostných koncentrácií konkrétnych
dioxínov a furánov po vynásobení príslušným toxickým ekvivalentom.
Prepočet PCDD + PCDF podľa toxického ekvivalentu
| Názov | Skratka | TEQ toxický ekvivalent |
| 2,3,7,8 tetrachlórdibenzodioxín 1,2,3,7,8 pentachlórdibenzodioxín 1,2,3,4,7,8 hexachlórdibenzodioxín 1,2,3,6,7,8 hexachlórdibenzodioxín 1,2,3,7,8,9 hexachlórdibenzodioxín 1,2,3,4,6,7,8 heptachlórdibenzodioxín oktachlórdibenzodioxín 2,3,7,8 tetrachlórdibenzofurán 2,3,4,7,8 pentachlórdibenzofurán 1,2,3,7,8 pentachlórdibenzofurán 1,2,3,4,7,8 hexachlórdibenzofurán 1,2,3,6,7,8 hexachlórdibenzofurán 1,2,3,7,8,9 hexachlórdibenzofurán 2,3,4,6,7,8 hexachlórdibenzofurán 1,2,3,4,6,7,8 heptachlórdibenzofurán 1,2,3,4,7,8,9 heptachlórdibenzofurán oktachlórdibenzofurán |
TCDD PeCDD HxCDD HxCDD HxCDD HpCDD OCDD TCDF PeCDF PeCDF HxCDF HxCDF HxCDF HxCDF HpCDF HpCDF OCDF |
1 0,5 0,1 0,1 0,1 0,01 0,001 0,1 0,5 0,05 0,1 0,1 0,1 0,1 0,01 0,01 0,001 |
2)
Ak sú pri odvádzaní odpadových plynov fyzikálne podmienky, t. j. tlak, teplota, pri
ktorých sa znečisťujúce látky 2. skupiny – tuhé anorganické znečisťujúce látky, môžu
vyskytovať aj v kvapalnom skupenstve alebo plynnom skupenstve, za znečisťujúcu látku
2. skupiny 1. až 3. podskupiny sa považuje emisia vyjadrená ako súčet tuhých, kvapalných
a plynných emisií danej znečisťujúcej látky.
Pre jestvujúce zdroje, pre ktoré začalo konanie o povolení stavby do 31. decembra
2005, sa toto vymedzenie uplatňuje od 1. januára 2011, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené inak.
Príloha č. 2 k vyhláške č. 338/2009 Z. z.
KATEGORIZÁCIA VEĽKÝCH ZDROJOV A STREDNÝCH ZDROJOV
| Číslo kate- górie |
Názov kategórie | Prahová kapacita | |
| 1 veľký zdroj |
2 stredný zdroj |
||
| 1. | PALIVOVO-ENERGETICKÝ PRIEMYSEL | ||
| 1.1 | Technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív s nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom v MW | ≥ 50 | ≥ 0,3 |
| 1.2 | Triedenie a úprava uhlia, briketárne s projektovaným výkonom v t/h | ≥ 30 | > 0 |
| 1.3 | Výroba koksu | > 0 | – |
| 1.4 | Výroba generátorového plynu, svietiplynu a syntéznych plynov | > 0 | – |
| 1.5 | Plynové turbíny s nainštalovaným menovitým tepelným príkonom v MW | ł 50 | > 0 |
| 1.6 | Stacionárne piestové spaľovacie motory s nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom v MW | – | 0,3 |
| 1.7 | Výroba bioplynu s prahovou kapacitou: – množstvo spracovanej suroviny alebo bioodpadu v 1 000 t/rok – množstvo spracovanej suroviny alebo bioodpadu v t/deň |
≥ 3,5 ≥ 10 |
< 3,5 < 10 |
| 2. | PRIEMYSELNÁ VÝROBA A SPRACOVANIE KOVOV | ||
| 2.1 | Úprava, praženie, spekanie rúd železných kovov a manipulácia s týmito materiálmi v práškovom stave | > 0 |
– |
| 2.2 | Výroba surového železa vo vysokých peciach s projektovanou výrobnou kapacitou v t/h | > 2,5 | > 0 |
| 2.3 | Výroba ocele, napríklad konvertory, Siemens-Martinské pece, dvojnistejové tandemové pece, elektrické pece, März-Böhlerove pece, s projektovanou výrobnou kapacitou v t/h | > 2,5 | > 0 |
| 2.4 | Zlievarne železných kovov – výroba liatiny a liatinových výrobkov s projektovanou výrobnou kapacitou v t/deň | > 20 | ≥ 1 |
| 2.5 | Hutnícka druhovýroba a spracovanie kovov, napríklad valcovne, lisovne, kováčovne,
drôtovne, kaliace pece a iné prevádzky tepelného spracovania: a) valcovne s projektovanou výrobou surovej ocele v t/h b) kováčske dielne s kladivami s energiou väčšou ako 50 kJ na jedno kladivo, kde spotreba tepelnej energie je väčšia ako 20 MW, c) lisovne a tepelné spracovanie neželezných kovov s projektovanou výrobou v t/h |
> 20 > 50 > 20 – |
> 0 ≥ 1 ≥ 1 ≥ 1 |
| 2.6 | Úprava rúd neželezných kovov a manipulácia s týmito materiálmi v práškovom stave | > 0 | – |
| 2.7 | Výroba neželezných kovov a ich zliatin navzájom a ferozliatin z rúd, koncentrátov alebo druhotných surovín metalurgickým, chemickým alebo elektrolytickým procesom | > 0 | – |
| 2.8 | Tavenie neželezných kovov vrátane zlievania zliatin, pretavovania a rafinácie kovového
šrotu s projektovanou taviacou kapacitou v t/deň: a) pre olovo a kadmium b) pre ostatné neželezné kovy |
> 4 > 20 |
> 0 > 0 |
| 2.9 | Povrchové úpravy kovov, nanášanie povlakov a súvisiace činnosti okrem úprav s použitím
organických rozpúšťadiel a práškovaného lakovania Povrchové úpravy: a) pri použití elektrolytických postupov s projektovaným objemom kúpeľov v m3 b) pri použití chemických postupov s projektovaným objemom kúpeľov v m3 c) nanášanie kovových alebo zliatinových vrstiev a povlakov kovov a ich zliatin okrem surovej ocele v tavenine s projektovanou kapacitou nanášania v kg/h d) nanášanie kovových alebo zliatinových vrstiev a povlakov kovov a ich zliatin okrem surovej ocele plameňovým, elektrooblúkovým, plazmovým a iným striekaním s projektovanou kapacitou nanášania v kg/h e) nanášanie ochranných povlakov zo surovej ocele s projektovanou kapacitou nanášania v kg/h f) anodická oxidácia hliníkových materiálov g) nanášanie nekovových povlakov, ako sú smalty a iné obdobné povrchové úpravy, s projektovanou kapacitou nanášania v m2/h Súvisiace činnosti: h) otryskávanie, okrem kazetových zariadení, s projektovanou kapacitou otryskávaného materiálu v m2/h i) termické čistenie: – s objemom vypaľovacej komory v m3 – s prevádzkou v h/rok j) elektrolyticko-plazmové čistenie, odmasťovanie a leštenie s projektovanou kapacitou v dm2/h |
> 30 > 100 > 1 000 > 20 > 2 – – – – – |
≥ 1 ≥ 3 ≥ 10 ≥ 2 > 0 > 0 ≥ 20 ≥ 20 > 1 >100 ≥ 20 |
| 2.99 | Ostatné priemyselné výroby a spracovania kovov: a) súčasťou technológie je spaľovanie paliva s menovitým tepelným príkonom v MW b) podiel hmotnostného toku emisií znečisťujúcej látky pred odlučovačom a hmotnostného toku znečisťujúcej látky, ktorý je uvedený v prílohe č. 3 v súlade so zaradením zdroja ako jestvujúci zdroj alebo nový zdroj: – organické plyny a pary – iné znečisťujúce látky |
≥ 50 > 10 > 10 |
≥ 0,3 ≥ 0,2 ≥ 1 |
| 3. | VÝROBA NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV | ||
| 3.1 | Spracovanie azbestu a výroba výrobkov obsahujúcich azbest | > 0 | – |
| 3.2 | Výroba cementu s projektovanou výrobnou kapacitou cementového slinku v t/deň | > 500 | > 0 |
| 3.3 | Výroba vápna s projektovanou výrobnou kapacitou v t/deň | > 50 | > 0 |
| 3.4 | Výroba magnezitu a výroba bázických žiaruvzdorných materiálov s projektovanou výrobnou kapacitou v t/deň | > 50 | > 0 |
| 3.5 | Obaľovne bitúmenových zmesí a miešarne bitúmenu s projektovanou výrobnou kapacitou zmesi v t/h | 80 | > 0 |
| 3.6 | Zariadenia na tavenie nerastných látok vrátane spracovania taveniny a výroby nerastných vlákien s projektovanou kapacitou tavenia v t/deň | > 20 | 0,1 |
| 3.7 | Výroba skla, sklárskych výrobkov a sklených vlákien s projektovanou kapacitou tavenia v t/deň | > 20 |
0,5 |
| 3.8 | Výroba keramických výrobkov pálením, najmä škridiel, tehál, obkladačiek, porcelánu,
keramiky, kameniny a žiaruvzdorných materiálov podľa: – projektovanej výrobnej kapacity v t/deň – objemovej kapacity pecí v m3 pri hustote vsádzky nad 300 kg/m3 |
> 75 > 4 |
≥ 1 > 0,5 |
| 3.9 | Výroba ľahčených nekovových minerálnych produktov s projektovanou výrobnou kapacitou v m3/deň | > 20 | > 0 |
| 3.10 | Kameňolomy a súvisiace spracovanie kameňa | – | > 0 |
| 3.11 | Ťažba silikátových surovín a iných surovín na výrobu stavebných materiálov okrem stavebného piesku a štrku z riek a jazier | – | > 0 |
| 3.12 | Výroba nepálených murovacích materiálov a prefabrikátov s projektovanou výrobnou kapacitou v m3/h | – | > 0 |
| 3.13 | Priemyselná výroba betónu, malty alebo iných stavebných materiálov s projektovanou výrobnou kapacitou v m3/h | – | 10 |
| 3.99 | Ostatné priemyselné výroby nekovových minerálnych produktov – členenie podľa bodu 2.99 | ||
| 4. | CHEMICKÝ PRIEMYSEL | ||
| 4.1 | Ťažba ropy a súvisiaca doprava a skladovanie | > 0 | – |
| 4.2 | Ťažba a skladovanie zemného plynu naftového Potrubná preprava a distribúcia zemného plynu naftového sa nepovažuje za zdroj znečisťovania ovzdušia. |
> 0 | – |
| 4.3 | Rafinérie ropy | > 0 | – |
| 4.4 | Petrochemické spracovanie ropy | > 0 | – |
| 4.5 | Distribučné sklady a prečerpávacie zariadenia palív, mastív, petrochemických výrobkov
a iných organických kvapalín s tlakom pár podľa prílohy č. 3 bodu II.2.2, okrem skvapalnených uhľovodíkových plynov a stlačeného zemného plynu naftového,
podľa: – nainštalovaného súhrnného objemu skladovania v m3 – projektovaného alebo skutočného ročného obratu v m3 podľa toho, ktorý je väčší |
≥ 1 000 ≥ 10 000 |
> 10 > 100 |
| 4.6 | Výroba syntetického kaučuku | > 0 | – |
| 4.7 | Výroba základných plastických hmôt na báze syntetických a prírodných polymérov okrem syntetického kaučuku | > 0 | – |
| 4.8 | Výroba jednoduchých uhľovodíkov, t. j. lineárnych alebo cyklických, nasýtených alebo nenasýtených, alifatických alebo aromatických | > 0 | – |
| 4.9 | Výroba organických halogénovaných zlúčenín | > 0 | – |
| 4.10 | Výroba organických zlúčenín obsahujúcich kyslík | > 0 | – |
| 4.11 | Výroba organických zlúčenín obsahujúcich síru | > 0 | – |
| 4.12 | Výroba organických zlúčenín obsahujúcich dusík okrem močoviny | > 0 | – |
| 4.13 | Výroba organických zlúčenín obsahujúcich fosfor | > 0 | – |
| 4.14 | Výroba organokovových zlúčenín | > 0 | – |
| 4.15 | Výroba prípravkov na ochranu rastlín a biocídov | > 0 | – |
| 4.16 | Výroba gumárenských pomocných prípravkov | > 0 | – |
| 4.17 | Výroba a spracovanie viskózy | > 0 | – |
| 4.18 | Výroba celulózy a jej derivátov vrátane spracovania odpadov na produkty z tejto výroby | > 0 | – |
| 4.19 | Výroba náterových látok, lakov, tlačiarenských farieb, lepidiel s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok | > 100 | ł 5 |
| 4.20 | Výroba farmaceutických produktov s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok | > 50 | ł 5 |
| 4.21 | Výroba anorganických plynných látok a zlúčenín okrem amoniaku | > 0 | – |
| 4.22 | Výroba anorganických kyselín | > 0 | – |
| 4.23 | Výroba anorganických hydroxidov | > 0 | – |
| 4.24 | Výroba anorganických solí okrem hnojív | > 0 | – |
| 4.25 | Výroba nekovov, oxidov kovov a iných obdobných anorganických zlúčenín, ako je sodík, vápnik, kremík, fosfor, karbid kremíka, karbid vápnika | > 0 | – |
| 4.26 | Výroba síry Clausovým procesom | > 0 | – |
| 4.27 | Výroba amoniaku | > 0 | – |
| 4.28 | Výroba močoviny | > 0 | – |
| 4.29 | Výroba priemyselných hnojív na báze dusíka, fosforu a draslíka – jednozložkové alebo kombinované okrem močoviny | > 0 | – |
| 4.30 | Výroba anorganických pigmentov, rafinačných a bieliacich prípravkov | > 0 | – |
| 4.31 | Výroba priemyselných výbušnín | > 0 | – |
| 4.32 | Výroba a spracovanie uhlíkatých materiálov: a) výroba drevného uhlia s projektovanou výrobou v kg/deň b) výroba sadzí c) vypaľovanie uhlíkatých materiálov vrátane impregnácie d) mechanické spracovanie uhlíkatých materiálov |
1 000 > 0 > 0 – |
> 0 – – > 0 |
| 4.33 | Výroba a spracovanie gumy: a) projektovaná spotreba organických rozpúšťadiel v t/rok b) výroba surových gumárenských zmesí c) projektované spracovanie gumovej zmesi v kg/h |
> 15 > 0 – |
≥ 0,6 – ≥ 5 |
| 4.34 | Výroba mydiel, saponátov a kozmetiky s projektovanou výrobnou kapacitou v kg/h: a) saponáty b) kozmetika |
– – |
≥ 100 ≥ 10 |
| 4.35 | Priemyselná extrakcia rastlinných olejov a živočíšnych tukov a rafinácia rastlinných olejov s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok | > 10 | ≥ 0,6 |
| 4.36 | Výroba a zošľachťovanie papiera, lepenky s projektovaným výkonom v t/deň | ≥ 20 | ≥ 1 |
| 4.37 | Výroba hydroizolačných materiálov a podlahových krytín s projektovaným množstvom spracovaných surovín v kg/h | – | ≥ 500 |
| 4.38 | Priemyselné spracovanie plastov: a) výroba vlákien s projektovanou kapacitou v t/rok b) výroba fólie a iných výrobkov s projektovaným množstvom spracovaného polyméru v kg/h c) spracovanie polyesterových živíc s prídavkom styrénu a epoxidových živíc s amínmi, napríklad výroba člnov, vozíkov, automobilových dielov, s projektovanou spotrebou surovín v kg/deň d) spracovanie aminoplastov a fenolových živíc s projektovanou spotrebou surovín v kg/deň e) výroba expandovaných plastov, napríklad penového polystyrénu, s projektovanou spotrebou organických nadúvadiel v t/rok Spracovanie a povrchové úpravy s použitím organických rozpúšťadiel podľa projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel v t/rok: f) nanášanie lepidiel g) povrchové laminovanie plastov h) nanášanie náterov |
– – – – – > 5 > 5 > 15 |
≥ 1 000 ≥ 100 ≥ 100 ≥ 150 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 |
| 4.39 | Výroba, regenerácia a zneškodňovanie elektrických akumulátorov a monočlánkov | – | > 0 |
| 4.40 | Čerpacie stanice pohonných látok okrem skvapalnených uhľovodíkových plynov (LPG) a stlačeného zemného plynu naftového (CNG) podľa projektovaného alebo skutočného ročného obratu v m3/rok podľa toho, ktorý je väčší | – | ≥ 100 |
| 4.99 | Ostatné organické a anorganické chemické výroby – členenie podľa bodu 2.99 | ||
| 5. | NAKLADANIE S ODPADMI | ||
| 5.1 | Spaľovne odpadov: a) klasifikovaných ako nebezpečné s projektovanou kapacitou v t/deň b) komunálnych s projektovanou kapacitou v t/h c) iného odpadu ako nebezpečného odpadu a komunálneho odpadu s projektovanou kapacitou v t/deň d) experimentálne zariadenia na vývoj a testovanie s projektovaným výkonom spáleného odpadu v t/rok |
> 10 > 3 > 50 – |
> 0 > 0 > 0 ≥ 50 |
| 5.2 | Veterinárne asanačné zariadenia s projektovanou kapacitou spracovania v t/deň: a) veterinárne asanačné zariadenia – kafilérie b) veterinárne spaľovacie zariadenia |
> 10 > 10 |
> 0 > 0 |
| 5.3 | Čistiarne odpadových vôd s projektovanou kapacitou čistenia podľa počtu ekvivalentných
obyvateľov: a) čistiarne komunálnych odpadových vôd b) centrálne čistiarne priemyselných podnikov |
– – |
≥ 5 000 ≥ 2 000 |
| 5.4 | Zariadenie na výrobu kompostu s projektovaným výkonom spracovaného odpadu v t/h | – | ≥ 0,75 |
| 5.5 | Krematóriá | – | > 0 |
| 5.6 | Zariadenie na sušenie odpadov a čistiarenských kalov | > 0 | |
| 5.99 | Ostatné zariadenia a technológie spracovania a nakladania s odpadmi – členenie podľa bodu 2.99 | ||
| 6. | OSTATNÝ PRIEMYSEL A ZARIADENIA | ||
| 6.1 | Lakovne v priemyselnej výrobe automobilov s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok | > 15 | – |
| 6.2 | Následná povrchová úprava vozidiel s celkovou spotrebou organického rozpúšťadla v
t/rok: a) nanášanie náterov okrem opravárenstva a autoopravárenstva b) opravárenstvo, napríklad autobusy, nákladné vozidlá, koľajové vozidlá okrem osobných áut c) autoopravárenstvo – prestriekavanie osobných áut d) povrchová úprava nadrozmerných dopravných prostriedkov, ako sú lietadlá a lode |
> 15 > 15 |
< 15 > 0,5 > 0,5 > 0,5 |
| 6.3 | Nanášanie náterov na povrchy, lakovanie s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel
v t/rok: a) plasty, guma, sklo, film, textílie, fólie, papier, kovy okrem 6.1 a 6.2, b) navíjané drôty c) pásové a zvitkové materiály |
> 5 > 5 > 25 |
≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 |
| 6.4 | Odmasťovanie a čistenie povrchov kovov, elektrosúčiastok a iných materiálov vrátane
odstraňovania starých náterov organickými rozpúšťadlami s projektovanou spotrebou
v t/rok: a) rozpúšťadlá klasifikované ako látky s karcinogénnymi, mutagénnymi a teratogénnymi účinkami, označené ako R45, R46, R49, R60, R61 b) halogenované rozpúšťadlá označené ako R40 a R68 c) ostatné organické rozpúšťadlá |
> 1 > 1 > 2 |
> 0 > 0 ≥ 0,6 |
| 6.5 | Chemické čistenie, bielenie a farbenie textílií a ostatných vláknitých materiálov
prírodného pôvodu, napríklad ľanu, bavlny, juty podľa: a) projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel v t/rok b) projektovaného množstva bielených alebo farbených textílií alebo vlákien v t/deň |
– > 20 |
> 0 ≥ 1 |
| 6.6 | Nanášanie lepidiel – lepenie ostatných materiálov, okrem dreva, výrobkov z dreva a aglomerovaných materiálov, kože a výroby obuvi, s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok | > 5 | ł 0,6 |
| 6.7 | Polygrafia podľa projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel v t/rok: a) publikačná rotačná hĺbkotlač b) ostatná rotačná hĺbkotlač c) tepelný rotačný ofset d) flexografia e) lakovacie a laminovacie techniky f) rotačná sieťotlač na textil, lepenku g) ostatné polygrafické techniky, napríklad studený ofset, hárkové techniky a iné |
> 25 > 15 > 15 > 15 > 15 > 30 > 15 |
≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 |
| 6.8 | Nanášanie povlakov s použitím práškových hmôt bez použitia organických rozpúšťadiel s projektovanou spotrebou práškovej hmoty v t/rok | ≥ 200 | ł 1 |
| 6.9 | Priemyselné spracovanie dreva: a) mechanické spracovanie kusového dreva s projektovaným množstvom spracovaného dreva v m3/deň b) mechanické spracovanie dezintegrovanej drevnej hmoty, ako sú piliny, stružliny, triesky, štiepky, s projektovaným množstvom spracovania v m3/deň c) výroba aglomerovaných plošných materiálov s projektovanou spotrebou polykondenzačných lepidiel v sušine v t/rok Spracovanie a povrchové úpravy s použitím organických rozpúšťadiel podľa projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel v t/rok: d) nanášanie lepidiel e) laminovanie dreva f) nanášanie náterov g) impregnácia |
– – 1 000 > 5 > 5 > 15 > 25 |
≥ 50 ≥ 100 ≥ 10 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 |
| 6.10 | Priemyselná výroba a spracovanie kože: a) výroba kože s projektovaným množstvom výrobkov v t/deň b) spracovanie kože, okrem výroby obuvi, lakovanie a iné nanášanie náterov (povlakov) na kožu, s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/ rok |
> 12 > 10 |
> 0 ≥ 0,6 |
| 6.11 | Výroba obuvi s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok | > 5 | ≥ 0,6 |
| 6.12 | Veľkochov hospodárskych zvierat s projektovaným počtom chovných miest: a) ošípané s hmotnosťou nad 30 kg b) prasnice c) hydina d) hovädzí dobytok e) ovce f) kone g) kožušinové a iné obdobné úžitkové zvieratá |
> 2 000 > 750 > 40 000 – – – – |
≥ 500 ≥ 100 ≥ 5 000 ≥ 200 ≥ 2 000 ≥ 300 ≥ 1 500 |
| 6.13 | Bitúnky a ostatné porážkarne s projektovanou kapacitou živej hmotnosti v t/rok: a) hydina b) ostatné |
> 250 > 5 000 |
≥ 25 ≥ 200 |
| 6.14 | Cukrovary s projektovanou výrobnou kapacitou cukru v t /h | – | ≥ 1 |
| 6.15 | Konzervárne a iné potravinárske prevádzky s projektovanou výrobnou kapacitou v t/deň: a) mäsových výrobkov b) rastlinných výrobkov (v priemere za štvrťrok) |
> 75 > 300 |
≥ 2,5 ≥ 10 |
| 6.16 | Liehovary s projektovanou výrobnou kapacitou 100-percentného liehu v t/rok | – | ≥ 100 |
| 6.17 | Pivovary s projektovanou výrobou v hl/rok | – | ≥ 5 000 |
| 6.18 | Potravinárske mlyny s projektovaným výkonom v t/h | – | ≥ 5 |
| 6.19 | Výroba priemyselných krmív a organických hnojív s projektovaným výkonom v t/h | – | ≥ 1 |
| 6.20 | Sušiarne poľnohospodárskych a potravinárskych produktov s projektovaným výkonom v t/h | – | ≥ 1 |
| 6.21 | Zariadenia na praženie s projektovanou kapacitou v kg/h: a) kávy, kávovín b) kakaových bôbov alebo orieškov |
– |
≥ 75 ≥ 150 |
| 6.22 | Zariadenia na údenie mäsa a rýb s projektovanou kapacitou údenia v kg/týždeň | – | ≥ 1 000 |
| 6.23 | Výroba plsti a spracovanie inej vláknitej biomasy s projektovanou kapacitou spracovanej suroviny v t/deň | – | ł 1 |
| 6.99 | Ostatné priemyselné technológie, výroby a zariadenia nepatriace do bodov 1 až 5 – členenie podľa bodu 2.99 | ||
1.
Technológia sa začleňuje ako veľký zdroj, ak jej kapacita zodpovedá určenej prahovej
kapacite pre veľké zdroje. Technológia sa začleňuje ako stredný zdroj, ak jej kapacita
zodpovedá určenej prahovej kapacite pre stredné zdroje a súčasne je nižšia ako prahová
kapacita pre veľké zdroje. Technológia s kapacitou menšou, ako je prahová kapacita
pre stredné zdroje, sa začleňuje ako malý zdroj.
2.
Technológia, pre ktorú je prahová kapacita vyjadrená viacerými veličinami, sa začleňuje
ako veľký zdroj, ak sa kapacita najmenej jednej časti zdroja rovná prahovej kapacite
určenej aspoň pre jednu veličinu alebo je vyššia, ak v tabuľke nie je uvedené inak.
Ak kapacita žiadnej časti zdroja nezodpovedá žiadnej prahovej kapacite pre veľký zdroj,
technológia sa začleňuje ako stredný zdroj; ak kapacita žiadnej časti zdroja nezodpovedá
ani žiadnej prahovej kapacite pre stredný zdroj, technológia sa začleňuje ako malý
zdroj.
3.
Technológia, ktorá je začlenená ako veľký zdroj, sa označuje príslušným číslom kategórie,
za ktoré sa doplní bodka a číslo 1. Technológia, ktorá je začlenená ako stredný zdroj,
sa označuje príslušným číslom kategórie, za ktoré sa doplní bodka a číslo 2.
4.
Technológia, ktorá nie je v kategorizácii uvedená, sa začleňuje ako veľký zdroj,
stredný zdroj alebo malý zdroj podľa prahových kapacít, ktoré sú uvedené v bode 2.99;
označuje sa príslušným číslom skupiny kategórie s doplnením čísla 1 alebo 2 za číslom
99. Ak zaradenie do kategórie 2.99 až 5.99 podľa technického princípu alebo účelu
technológie nie je zrejmé, zaraďuje sa medzi ostatné technológie a výroby a označí
sa číslom 6.99.1 alebo 6.99.2.
5.
Zdroj, ktorý podľa svojho účelu slúži výhradne na výskum, vývoj alebo skúšanie technológie,
zariadení alebo výrobkov, výučbu, umeleckú a inú obdobnú činnosť, sa začleňuje ako
stredný zdroj, ak jeho kapacita zodpovedá prahovej kapacite pre veľké zdroje a ako
malý zdroj, ak jeho kapacita zodpovedá prahovej kapacite pre stredné zdroje stanovenej
ako denná kapacita. Ak povolený čas využívania takého zdroja nie je vyšší ako 500
hodín za kalendárny rok, zdroj sa začleňuje ako malý zdroj.
6.
Ak ten istý prevádzkovateľ v rámci jedného funkčného a priestorového celku prevádzkuje
viac technologických liniek alebo výrobných zariadení, ktoré sa označujú spoločným
číslom kategórie, ich kapacity sa na účely začlenenia zdroja sčítajú.
7.
Prahová kapacita zdroja vyjadrená ako projektovaná spotreba organických rozpúšťadiel
sa určuje ako celkové množstvo organických rozpúšťadiel vrátane množstva rozpúšťadla,
ktoré je súčasťou náterových látok. Ak je v dokumentácii uvedená len spotreba rozpúšťadla
vyjadrená ako celkový organický uhlík a spotreba celkového množstva nie je zrejmá,
projektovaná spotreba organických rozpúšťadiel sa vypočíta vynásobením koeficientom
1,2. Ak je v dokumentácii uvedená spotreba náterových látok a podiel množstva rozpúšťadla
nie je zrejmý, projektovaná spotreba organických rozpúšťadiel sa vypočíta vynásobením
koeficientom 0,6.
8.
Odpady sú klasifikované na účely kategorizácie ako nebezpečné podľa zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov a vyhlášky Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov v znení
neskorších predpisov.
Príloha č. 3 k vyhláške č. 338/2009 Z. z.
VŠEOBECNÉ EMISNÉ LIMITY, TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA
ZDROJOV
I.
VŠEOBECNÉ EMISNÉ LIMITY PRE VYBRANÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn Varáky a odparky: vlhký plyn TOC: vlhký plyn |
|||
| O2 ref: uplatňuje sa podľa prílohy č. 4, ak je pre danú technológiu alebo zariadenie ustanovený | ||||
| Emisie znečisťujúcej látky nesmú prekročiť ustanovený hmotnostný tok (HT) alebo koncentráciu (C) okrem TZL a TOC, ktorých emisie nesmú prekročiť ustanovenú koncentráciu pre príslušný hmotnostný tok | ||||
| Znečisťujúca látka | Jestvujúce zdroje | Nové zdroje | ||
| HT | C | HT | C | |
| g/h | mg/m3 | g/h | mg/m3 | |
| Základné znečisťujúce látky | ||||
| TZL | < 500 | 150 | < 200 | 150 |
| ≥ 500 | 50 | ≥ 200 | 20 | |
| SOx1) | 5 000 | 500 | 2 000 | 350 |
| NOx | 5 000 | 500 | 2 000 | 350 |
| Ostatné znečisťujúce látky | ||||
| 1. skupina – Látky s karcinogénnym účinkom | ||||
| 1. podskupina | 0,5 | 0,1 | 0,15 | 0,05 |
| 2. podskupina | 5 | 1 | 1,5 | 0,5 |
| 3. podskupina | 25 | 5 | 2.5 | 1 |
| výskyt viacerých ZL2) podľa podskupín |
z jednej podskupiny | EL platí pre súčet emisií ZL danej podskupiny | ||
| 1. + 2. | platia EL pre príslušné podskupiny, pričom EL pre 2. podskupinu platí pre súčet emisií znečisťujúcich látok oboch podskupín |
|||
| 1. + 3. 2. + 3. 1. + 2. + 3. |
platia EL pre príslušné podskupiny, pričom EL pre 3. podskupinu platí pre súčet emisií ZL 1. skupiny |
|||
| 2. skupina – Tuhé anorganické znečisťujúce látky | ||||
| 1. podskupina | 1 | 0,2 | 0,25 | 0,05 |
| 2. podskupina | 5 | 1 | 2,5 | 0,5 |
| 3. podskupina | 25 | 5 | 5 | 1 |
| výskyt viacerých ZL2) podľa podskupín |
z jednej podskupiny | z 1. podskupiny: EL platí pre jednotlivé ZL z 2. alebo 3. podskupiny: EL platí pre súčet emisií ZL danej podskupiny |
||
| 1. + 2. | platia EL pre príslušné podskupiny, pričom EL pre 2. podskupinu platí pre súčet emisií ZL oboch podskupín |
|||
| 1. + 3. 2. + 3. 1. + 2. + 3. |
platia EL pre príslušné podskupiny, pričom EL pre 3. podskupinu platí pre súčet emisií ZL 1. skupiny |
|||
| 3. skupina – Anorganické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár | ||||
| 1. podskupina | 10 | 1 | 10 | 1 |
| 2. podskupina | 50 | 5 | 25 | 3 |
| 3. podskupina | 300 | 30 | 200 | 30 |
| výskyt viacerých ZL podľa podskupín |
všetky | EL platí pre jednotlivé ZL | ||
| 4. skupina – Organické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár3),4) | ||||
| 1. podskupina | 100 | 20 | 100 | 20 |
| 2. podskupina | 2 000 | 100 | 500 | 100 |
| 3. podskupina | 3 000 | 150 | ≤ 5005) | 1505) |
| > 5005) | 1005) | |||
| výskyt viacerých ZL2) podľa podskupín |
z jednej podskupiny | EL platí pre súčet emisií ZL danej podskupiny | ||
| 1.+ 2. | platia EL pre príslušné podskupiny, pričom EL pre 2. podskupinu platí pre súčet emisií znečisťujúcich látok oboch podskupín |
|||
| 1. + 3. 2. + 3. 1. + 2. + 3. |
platia EL pre príslušné podskupiny, pričom EL pre 3. podskupinu platí pre súčet ZL 4. skupiny |
|||
O2 ref – referenčný obsah kyslíka,
ZL – znečisťujúca látka,
EL – emisný limit.
1)
Ak je pre zdroj alebo časť zdroja ustanovený emisný limit ako stupeň odsírenia, emisný
stupeň síry alebo je ustanovená všeobecná podmienka prevádzkovania ako najvyšší obsah
síry v palive, všeobecný emisný limit pre SOx sa neuplatňuje.
2)
Ak ide o výskyt znečisťujúcich látok z viacerých podskupín, pre jestvujúce zdroje
emisný limit platí od 1. 1. 2016.
3)
Ak je pre organické znečisťujúce látky ustanovený špecifický emisný limit vyjadrený
ako TOC, neuplatňujú sa všeobecné emisné limity pre organické znečisťujúce látky vo
forme plynov a pár 4. skupiny, ak to nie je v prílohe č. 4 alebo v osobitnom predpise3) uvedené inak. Emisné limity pre látky s karcinogénnym účinkom 1. skupiny 1. až 3.
podskupiny ostávajú v platnosti.
4)
Ak ide o nanášanie náterov alebo autoopravárenstvo, kde je obmedzovanie emisií prchavých
organických látok riešené používaním regulovaných výrobkov podľa § 18 ods. 6 zákona, pre takýto zdroj alebo časť zdroja sa všeobecný emisný limit pre TZL a organické
znečisťujúce látky vo forme plynov a pár 4. skupiny neuplatňuje.
5)
Emisný limit je vyjadrený ako TOC, podiel tuhých organických znečisťujúcich látok
v odpadovom plyne sa nezapočítava.
II.
TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA PRE VYBRANÉ ZNEČISŤUJÚCE
LÁTKY
1.
TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ZDROJOV EMITUJÚCICH TUHÉ
ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY
1.1
Všeobecné činnosti
Pri činnostiach, pri ktorých môžu vznikať prašné emisie, a v zariadeniach, v ktorých
sa vyrábajú, upravujú, dopravujú, nakladajú, vykladajú alebo skladajú prašné materiály,
treba využiť technicky dostupné prostriedky s prihliadnutím na primeranosť nákladov
na obmedzenie prašných emisií. Pri posudzovaní rozsahu opatrení treba vychádzať najmä
z nebezpečnosti prachu, hmotnostného toku emisií, trvania emisií, meteorologických
podmienok a podmienok okolia.
1.2
Výroba, úprava, doprava, vykladanie a nakladanie prašných materiálov
Zariadenia na výrobu, úpravu a dopravu prašných materiálov treba zakapotovať. Ak nemožno
zabezpečiť prachotesnosť, treba odvádzať prašnú vzdušninu na odprášenie. Pri plnení
uzatvorených nádob prašnými látkami treba vytláčaný vzduch odvádzať na odprášenie.
Dopravné cesty a manipulačné plochy treba pravidelne čistiť a udržiavať dostatočnú
vlhkosť povrchov na zabránenie alebo obmedzenie rozprašovania.
Ak ide o úpravu stavebného odpadu, napríklad drvenie a súvisiace činnosti, ktoré sú
vykonávané na voľnom priestranstve a pre ktoré nemožno podľa najlepšej dostupnej techniky
riešiť odprašovanie zakapotovaním a odlučovaním, v takom prípade treba udržiavať dostatočnú
vlhkosť na zabránenie alebo obmedzenie prašnosti.
Počas prepravy prašných materiálov musí byť prepravovaný materiál zakrytý, ak nie
je prašnosť obmedzená dostatočnou vlhkosťou prepravovaného materiálu.
1.3
Skladovanie a skládkovanie prašných materiálov
Pri skladovaní a skládkovaní prašných materiálov treba vykonať opatrenia, ako napríklad
a)
skladovať prašné materiály najmä v silách,
b)
zastrešiť a uzatvoriť sklad prašných materiálov zo všetkých strán,
c)
zakryť povrch skladovaných a skládkovaných prašných materiálov,
d)
zazeleniť povrch skládkovaných prašných materiálov,
e)
založiť protiveterné zazelenené zemné valy alebo vysadiť protiveternú ochrannú zeleň,
f)
udržiavať potrebnú vlhkosť povrchu uskladnených prašných materiálov.
2.
TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ZDROJOV EMITUJÚCICH ORGANICKÉ
PLYNY A PARY
2.1
Všeobecne
Pri všetkých technologických procesoch a operáciách, počas ktorých sa pracuje s plynmi
alebo s kvapalnými látkami s vysokým parciálnym tlakom pár, treba využiť všetky technicky
dostupné opatrenia s prihliadnutím na množstvo manipulovanej látky, jej vlastnosti
a na primeranosť nákladov na obmedzenie úniku plynov a pár do ovzdušia. Toto platí
aj pre organické znečisťujúce látky uvedené v prílohe č. 1 skupine č. 4 a pre ostatné prchavé organické zlúčeniny antropogénnej povahy, ktoré môžu s NOx v prítomnosti slnečného žiarenia produkovať fotochemické oxidanty.
2.2
Opatrenia na obmedzovanie emisií prchavých organických látok s tlakom pár vyšším
ako 1,32 kPa pri teplote 20 °C do 76 kPa pri pracovnej teplote
2.2.1
Skladovanie
2.2.1.1
Pri skladovaní treba
a)
používať skladové nádrže s plávajúcou strechou vybavené účinným tesnením okrajov
strechy,
b)
nádrže s pevnou strechou vybaviť vnútornou plávajúcou membránou a účinným tesnením
z elastických materiálov,
c)
zabezpečiť odvod pár z nádrží s pevnou strechou na spätné získavanie alebo na zneškodňovanie,
d)
vykonať iné opatrenia, ktoré sa uvedeným metódam vyrovnajú.
2.2.1.2
Dýchanie nádrží treba eliminovať na čo najmenšiu mieru, napríklad znížením teplotných
výkyvov obsahu nádrže, jej vhodnou izoláciou alebo pri nadzemných nádržiach reflexným
náterom s celkovou odrazovosťou sálavého tepla 70 % a viac.
2.2.1.3
V prípade, že ide o skladovú nádrž s objemom 1 000 m3 alebo s ročným obratom 10 000 m3, musia tieto opatrenia zabezpečiť
a)
zníženie emisií aspoň o 90 % v porovnaní s nádržou s pevnou strechou bez plávajúceho
zakrytia hladiny,
b)
v prípade odvádzania pár na zneškodňovanie alebo na spätné získavanie účinnosť zariadenia
najmenej 95 %, t. j. emisný stupeň nesmie prekročiť 5 %.
Pre jestvujúce zdroje platí podmienka uvedená v písmene a) od 1. januára 2016.
2.2.2
Prečerpávanie
2.2.2.1
Pri prečerpávaní, napríklad pri stáčaní z automobilových alebo zo železničných cisterien,
pri plnení cisterien zo skladových nádrží alebo pri inom prečerpávaní treba použiť
vhodné opatrenia, ako napríklad recirkulovanie plynnej fázy alebo odvádzanie vytláčaných
plynov a pár do zariadenia na zneškodňovanie alebo iné obdobne účinné opatrenia.
Emisný stupeň uhľovodíkov zo zariadenia na ich zneškodňovanie alebo na spätné získavanie
nesmie byť vyšší ako 5 %, t. j. účinnosť zariadenia musí byť najmenej 95 %.
2.2.2.2
Na prečerpávanie treba používať tesné čerpadlá bez odkvapov, napríklad čerpadlá s
mechanickou upchávkou.
2.2.2.3
Pri prečerpávaní kvapalín I. a II. triedy horľavosti s teplotou varu do 200° C treba
používať čerpadlá s účinnými tesniacimi systémami, ktoré majú nízke straty, napríklad
čerpadlá s mechanickými upchávkami.
2.2.2.4
Technické podrobnosti pri skladovaní a prečerpávaní benzínov v distribučných skladoch
a na čerpacích staniciach sú ustanovené v osobitnom predpise.7)
2.3
Manipulácia s kvapalnými organickými látkami, ktoré obsahujú viac ako10 mg/kg látok
1. podskupiny 1. skupiny a viac ako 5 % látok 2. a 3. podskupiny 1. skupiny a 1. podskupiny
4. skupiny
Pri manipulácii s týmito látkami treba na zamedzenie úniku plynov a pár do ovzdušia vykonať osobitné opatrenia:
Pri manipulácii s týmito látkami treba na zamedzenie úniku plynov a pár do ovzdušia vykonať osobitné opatrenia:
a)
pri čerpaní použiť osobitne tesné čerpadlá, napríklad čerpadlá s dvojitou mechanickou
upchávkou s externým preplachom a bezupchávkové čerpadlá, a tak zabezpečiť uzavretý
okruh čerpaných látok,
b)
pri stláčaní plynov a pár používať systémy viacnásobného tesnenia; odplynenie uzavieracej
kvapaliny upchávok kompresora nesmie byť odvedené do ovzdušia,
c)
obmedzovať počet prírubových spojení potrubí, ktorými sú dopravované organické plyny
a pary, ak je to z hľadiska technológie, bezpečnosti práce a údržby možné,
d)
klasické ventily a posúvače s pohyblivými vretenami treba nahradiť vlnovcovými ventilmi
vybavenými pomocnými upchávkami alebo iným rovnocenným spôsobom,
e)
v prípade vysokostabilných látok a látok 1. skupiny a látok 1. podskupiny 4. skupiny
treba vybaviť prírubové spojenia účinnými tesneniami.
Manipuláciou s kvapalnými organickými látkami sa rozumie čerpanie, komprimovanie,
uskladňovanie a doprava potrubím.
3.
TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ZDROJOV EMITUJÚCICH PERZISTENTNÉ
ORGANICKÉ LÁTKY (POP's)
Hmotnostný tok týchto látok treba podľa technických možností obmedzovať v čo najväčšom
rozsahu. Preto treba popri čistení spalín alebo odpadových plynov vykonať technické
opatrenia v technologickom procese, ako aj opatrenia s dosahom na povahu vstupných
látok, ktorých cieľom bude znížiť tvorbu týchto zlúčenín.
Vhodné opatrenia vzhľadom na používanú technológiu pre nové zdroje sú najmä:
a)
náhrada surovín s obsahom POP's a surovín, ktoré vytvárajú emisie POP's,
b)
využívanie uzavretých výrobných systémov v najväčšom rozsahu,
c)
zníženie objemu odpadových plynov recykláciou,
d)
rýchly prechod odpadových plynov kritickým teplotným rozsahom,
e)
čistenie odpadových plynov, napríklad termálna a katalytická oxidácia odpadových
plynov, adsorpcia na aktívnom uhlí, tkanivové filtre.
Pri termickom spracovaní druhotných surovín obmedziť emisie PCDD, PCDF buď eliminovaním
chlóru a jeho organických zlúčenín na vstupe, alebo čistením odpadových plynov. Vhodné
primárne opatrenia pre nové zdroje sú:
a)
dôsledné separovanie odpadov s obsahom chlóru, napríklad PVC,
b)
využívanie netermických, najmä mechanických postupov predúpravy, napríklad sťahovanie
plastových poťahov z káblov, odčerpávanie olejov a iných kvapalín,
c)
tavenie v atmosfére obohatenej kyslíkom,
d)
rýchle ochladenie odpadových plynov z taviacej pece.
4.
TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ZDROJOV EMITUJÚCICH PACHOVÉ
LÁTKY
Pri technologických procesoch a zariadeniach, pri ktorých môžu byť pri prevádzke alebo
pri drobných poruchách emitované látky s intenzívnym zápachom, treba vykonať technicky
dostupné opatrenia na obmedzenie emisií, napríklad zakrytie zariadenia, zapuzdrovanie
časti zariadenia, vytvorenie podtlaku v zapuzdrovanej časti zariadenia, vhodné skladovanie
surovín, výrobkov a zvyškov. Technologické operácie, pri ktorých vznikajú pachové
látky, treba umiestniť do uzavretých priestorov.
Odpadové plyny s intenzívnym zápachom treba odviesť na čistenie alebo inú vhodnú likvidáciu
zodpovedajúcu stavu použitia najlepšej dostupnej techniky. Pri stanovení rozsahu požiadaviek
v jednotlivých prípadoch treba vziať do úvahy hlavne objemový prietok odpadových plynov,
hmotnostný tok pachových látok, miestne rozptylové podmienky, trvanie emisií a vzdialenosť
zariadenia od najbližšej uvažovanej alebo jestvujúcej zástavby.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 338/2009 Z. z.
ŠPECIFICKÉ EMISNÉ LIMITY A TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA
ZDROJOV ZNEČISŤOVANIA
I.
PALIVOVO-ENERGETICKÝ PRIEMYSEL
1.
Technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív (teplárne,
elektrárne, výhrevne a zariadenia na nepriamy procesný ohrev)
1.1
Zariadenia na spaľovanie palív
Zariadenie na spaľovanie palív je zariadenie, ktoré slúži na oxidáciu palív na účely
výroby energie v súlade s vymedzením ustanoveným v bode 1.3.
Požiadavky na spaľovacie zariadenia uvedené v bode 1 sa nevzťahujú na
a)
zariadenia, v ktorých sa produkty spaľovania používajú na priame vykurovanie, sušenie
alebo iné tepelné spracovanie materiálov a predmetov (ďalej len „priamy ohrev“),
b)
koncové spaľovacie zariadenia, t. j. zariadenia, ktoré sú určené na čistenie odpadových
plynov spaľovaním, ak nie sú prevádzkované ako samostatné zariadenia na spaľovanie
palív,
c)
zariadenia na regeneráciu katalyzátorov pre katalytické krakovanie,
d)
zariadenia na premenu sírovodíka na síru,
e)
reaktory používané v chemickom priemysle okrem zariadení na nepriamy procesný ohrev,
f)
koksárenské pece,
g)
ohrievače vetra,
h)
technické zariadenia používané na pohon vozidiel, lodí a lietadiel,
i)
plynové turbíny,
j)
stacionárne piestové motory.
1.2
Členenie zariadení na spaľovanie palív vo vzťahu k uplatňovaniu emisných limitov
1.2.1
Zariadenia zdrojov, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie, alebo ak také nie je,
povolenie na užívanie do 30. júna 1987.
1.2.2
Zariadenia zdrojov, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie, alebo ak také nie je,
povolenie na užívanie od 1. júla 1987 do 31. marca 1998, alebo bolo vydané stavebné
povolenie do 31. marca 1998 a povolenie na užívanie do 31. marca 2001.
1.2.3
Zariadenia zdrojov, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie od 31. marca 2001 do
27. novembra 2002 a ktoré boli uvedené do prevádzky do 27. novembra 2003.
1.2.4
Zariadenia zdrojov, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie od
27. novembra 2002, alebo zariadenia zdrojov, ktoré sú uvedené do prevádzky od 27.
novembra 2003.
1.3
Vymedzenie zariadenia na spaľovanie palív pre priradenie emisných limitov
1.3.1
Agregačné pravidlá
Ak odpadové plyny z dvoch alebo viacerých samostatných spaľovacích zariadení
a)
sú vypúšťané cez spoločný komín alebo
b)
podľa posúdenia orgánu ochrany ovzdušia pri výstavbe zariadenia po zohľadnení technických
a ekonomických faktorov mohli by byť odpadové plyny vypúšťané cez spoločný komín,
pre priradenie emisných limitov sa zariadenie vymedzuje ako jeden celok v závislosti
od celkového menovitého príkonu.
1.3.2
Zariadenie s celkovým menovitým príkonom 50 MW a viac
Ak celkový súčet menovitých tepelných príkonov kotlov je 50 MW a viac, pre priradenie
emisných limitov sa príkony spočítavajú bez ohľadu na druh spaľovaného paliva.
1.3.3
Zariadenia s celkovým menovitým príkonom od 0,3 MW do 50 MW
Ak celkový súčet menovitých tepelných príkonov kotlov je v rozmedzí od 0,3 do 50 MW,
pre priradenie emisných limitov sa spočítavajú príkony kotlov spaľujúcich palivo rovnakého
typu: tuhé, kvapalné, plynné. Pri viacpalivovom systéme sa pripočítava príkon kotla
k ostatným kotlom podľa prevládajúceho paliva. V prípade, že do jedného komína sú
zaústené len kotly s viacpalivovým systémom, spočítajú sa ich príkony bez ohľadu na
prevládajúce palivo. Osobitne sa spočítavajú príkony kotlov s cirkulujúcou fluidnou
a pretlakovou vrstvou a osobitne kotlov s výtavným ohniskom.
1.3.4
Zariadenia s celkovým menovitým príkonom do 0,3 MW
Kotly alebo iné technické jednotky na spaľovanie palív s menovitým tepelným príkonom
do 0,3 MW sa považujú za samostatné zariadenia a nespočítavajú sa navzájom ani s ostatnými
kotlami. Emisné limity podľa I. časti bodu 1.5 sa na ne nevzťahujú.
1.3.5
Zariadenia na núdzovú prevádzku
Pre zariadenia na spaľovanie palív s menovitým tepelným príkonom do 50 MW, ktoré sa
podľa dokumentácie používajú na núdzovú a inú obdobnú prevádzku, ktorá má trvanie
najviac 240 h/rok, sa emisné limity neuplatňujú. Emisie z takýchto zariadení majú
zodpovedať požiadavkám podľa technických noriem a iných obdobných špecifikácií, ktoré
sa na príslušné zariadenia vzťahujú.
1.3.6
Zariadenia s ukončením prevádzky do 20 000 hodín
Sú to zariadenia uvedené v bode 1.2.1, ktoré na základe písomného záväzku prevádzkovateľa
predloženého orgánu ochrany ovzdušia do 15. januára 2008 budú v období od 1. januára
2008 do 31. decembra 2015 prevádzkované najviac 20 000 hodín do ukončenia prevádzky.
Emisné limity sa na tieto zariadenia neuplatňujú. Správu o počte využitých prevádzkových
hodín za uplynulý rok a o počte prevádzkových hodín, ktoré ostávajú do vyčerpania
časového limitu tohto zariadenia, prevádzkovateľ predkladá príslušnému orgánu ochrany
ovzdušia a Slovenskej inšpekcii životného prostredia každoročne do 15. februára počnúc
rokom 2009.
1.3.7
Zariadenia s obmedzeným prevádzkovým režimom
Zariadenie s obmedzeným prevádzkovým režimom je zariadenie, ktoré nie je v prevádzke
viac ako
a)
2 000 hodín ročne do konca roku 2015,
b)
1 500 hodín ročne od 1. januára 2016
priemerne v období 5 rokov.
1.3.8
Zariadenie na nepriamy procesný ohrev
Zariadenie na nepriamy procesný ohrev je zariadenie na spaľovanie palív, ktoré je
využívané na technologický ohrev, pričom spalinový prúd je od ďalšej technológie oddelený
pevnou teplovýmennou plochou a množstvo a zloženie emisií je závislé len od množstva
a zloženia paliva. Pre špecifické technologické pece, kde spôsob spaľovania vplýva
na zloženie emisií, napríklad pekárenské cyklotermické pece, téglikové taviace pece
a ohrevy taviacich vaní, s celkovým príkonom do 50 MW, emisné limity určí orgán ochrany
ovzdušia individuálne.
1.3.9
Uplatňovanie emisných limitov pri rozširovaní kapacity a pri zmenách zariadenia
Ak sa kapacita zariadenia na spaľovanie palív rozšíri o menovitý príkon 50 MW a viac,
pre novú časť sa uplatňuje emisný limit pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4 podľa
tepelného príkonu celého zariadenia; to sa nevzťahuje na prípady uvedené v bode 1.3.11.
Ak sa na zariadení na spaľovanie palív vykoná podstatná zmena podľa osobitného predpisu,8) na predmetnú časť sa uplatňujú emisné limity pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4.
1.3.10
Uplatňovanie emisných limitov pre viacpalivové zariadenia
1.3.10.1
Viacpalivové zariadenie na spaľovanie palív je zariadenie, ktoré môže spaľovať súčasne
alebo striedavo dva druhy alebo viac druhov palív.
1.3.10.2
Spaľovanie viacerých druhov palív v jednom zariadení striedavo
Pri spaľovaní viacerých druhov palív v jednom spaľovacom zariadení tak, že je spaľovaný
vždy len jeden druh paliva, platí emisný limit pre spaľovaný druh paliva.
1.3.10.3
Spaľovanie viacerých druhov palív súčasne v jednom zariadení
a)
Pri spaľovaní viacerých druhov palív súčasne v jednom zariadení sa emisný limit určí
takto:
1.
pre každé palivo a danú znečisťujúcu látku sa určí emisný limit zodpovedajúci celkovému
menovitému tepelnému príkonu zariadenia,
2.
vypočíta sa vážený podiel emisných limitov pre jednotlivé palivá; tieto hodnoty sa
získajú vynásobením hodnoty emisného limitu platného pre uvedené palivo menovitým
tepelným príkonom dodaným týmto palivom a tento súčin sa vydelí celkovým menovitým
príkonom zariadenia,
3.
modifikovaný vážený priemer emisných limitov sa určí ako súčet vážených podielov
emisných limitov jednotlivých palív po prepočte na zodpovedajúci obsah kyslíka.
Postup výpočtu modifikovaného váženého priemeru emisných limitov vyjadruje vzťah:
kde:
ELmix(O2ref) – celkový emisný limit,
ELi – emisný limit pre dané palivo po prepočte na O2ref, zodpovedajúci celkovému MTP
zariadenia,
zariadenia,
O2 ref – referenčný obsah kyslíka pre prevládajúce palivo podľa príkonu v % objemu,
O2 ref,i – referenčný obsah kyslíka pre i-te palivo v % objemu,
Qi – tepelný príkon v i-tom palive,
Qcelk – celkový tepelný príkon.
b)
Pre zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom do 50 MW.
Ak podiel tepelného príkonu jedného paliva je 70 % a viac, platí emisný limit podľa
prevládajúceho paliva.
1.3.11
Osobitné podmienky spaľovania viacerých druhov palív v jednom zariadení platné v
rafinériách
1.3.11.1
Pri spaľovaní destilačných zvyškov alebo zvyškov z konverzie z rafinérskej výroby
samostatne alebo v zmesi s inými palivami vo vlastných zariadeniach na spaľovanie
palív sa určuje emisný limit podľa určujúceho paliva, t. j. palivo, pre ktoré je určený
najvyšší emisný limit, ak tepelný príkon tohto paliva je najmenej 50 % z celkového
tepelného príkonu privedeného do zariadenia všetkými palivami.
Ak je tepelný príkon určujúceho paliva menší ako 50 %, vypočíta sa emisný limit podľa
tohto postupu:
a)
určí sa emisný limit pre každé palivo a znečisťujúcu látku podľa tepelného príkonu
zariadenia,
b)
vypočíta sa emisný limit pre určujúce palivo, alebo v prípade dvoch palív s rovnakým
emisným limitom, pre palivo s najväčším tepelným príkonom; táto hodnota sa získa vynásobením
hodnoty emisného limitu platného pre uvedené palivo dvoma a odčítaním hodnoty emisného
limitu pre palivo s najnižším emisným limitom,
c)
vypočíta sa vážený podiel emisných limitov pre jednotlivé palivá; tieto hodnoty sa
získajú, keď vypočítanú hodnotu emisného limitu určujúceho paliva vynásobíme príkonom
určujúceho paliva a hodnoty emisných limitov ostatných palív vynásobíme príkonom dodaným
každým palivom a tieto jednotlivé násobky vydelíme celkovým príkonom,
d)
modifikovaný vážený priemer emisných limitov sa určí ako súčet vážených podielov
emisných limitov jednotlivých palív.
Uvedený postup možno vyjadriť nasledovným matematickým vzťahom:
1.3.11.2
Odchylne od bodu 1.3.11.1 môže orgán ochrany ovzdušia za podmienok, ak nedôjde k
celkovému zvýšeniu množstva emisií, upraviť emisný limit pre SO2 takto:
a)
1 000 mg/m3 v priemere pre všetky zariadenia na spaľovanie palív uvedené v bodoch 1.2.1 + 1.2.2
+ 1.2.3 v rámci jednej rafinérie,
b)
600 mg/m3 v priemere pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4 v rámci jednej rafinérie s výnimkou
plynových turbín.
1.3.12
Zariadenia, pre ktoré sa uplatňujú rôzne emisné limity
Ak ide o zariadenie, na ktoré sa vzťahujú rôzne emisné limity z dôvodu rozšírenia
alebo zmeny podľa bodu 1.3.9 alebo z dôvodu rôzneho spôsobu spaľovania, emisný limit
sa vypočíta podľa bodu 1.3.10.
1.3.13
Uplatňovanie emisných limitov pre zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom
50 MW a viac, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie do 31. augusta 2009 – prechodné
obdobie
Pre zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom 50 MW a viac, pre ktoré bolo
vydané stavebné povolenie do 31. augusta 2009, platí vymedzenie zariadenia ustanovené
v bode 1.3.2 od 1. júla 2011. Do tohto termínu môžu tieto zariadenia uplatňovať emisné
limity podľa vymedzenia v bode 1.3.3 alebo podľa prevládajúceho paliva podľa bodu
1.3.10 písm. b).
1.3.14
Podmienky prevádzkovania zariadení počas mimoriadnych stavov
1.3.14.1
Podmienky prevádzkovania
Zariadenie na spaľovanie palív možno prevádzkovať pri výpadku zariadenia na čistenie
odpadových plynov najdlhšie 24 hodín, potom treba obmedziť prevádzku, prípadne ju
úplne odstaviť. Prevádzkovateľ oznámi výpadok alebo poruchu zariadenia na čistenie
odpadových plynov orgánu ochrany ovzdušia a Slovenskej inšpekcii životného prostredia
do 48 hodín. Za žiadnych okolností nesmie celkový čas prevádzkovania zariadenia bez
odlučovača presiahnuť v akomkoľvek dvanásťmesačnom období 120 hodín.
1.3.14.2
Odchylne od bodu 1.3.14.1 môže orgán ochrany ovzdušia povoliť iný čas,
a)
ak preváži potreba zabezpečenia dodávky energie,
b)
ak by bolo odstavené zariadenie na spaľovanie palív na obmedzený čas nahradené iným
zariadením, ktorého prevádzka by spôsobila celkové zvýšenie emisií.
1.3.14.3
Pre zariadenie, ktoré spaľuje palivo s takým obsahom síry, že emisný limit sa zabezpečuje
bez odsírenia, možno z dôvodu prerušenia dodávky takéhoto paliva pre jeho vážny nedostatok
povoliť na obmedzený čas, najviac však na šesť mesiacov, vyššie emisie SO2, ako sú určené emisné limity.
1.3.14.4
Pre zariadenia, ktoré za normálnych podmienok spaľujú výlučne plynné palivo, možno
z dôvodu náhleho výpadku dodávky plynu povoliť na obmedzený čas vyššie emisie znečisťujúcich
látok, ako sú určené emisné limity, najviac však na desať dní, s výnimkou, ak z dôvodu
prevažujúcej potreby prednostnej dodávky energie je nutné spaľovať iné palivo, ktoré
si na dodržanie emisných limitov vyžaduje odlučovanie.
1.4
Palivá
Palivo je každá tuhá, kvapalná alebo plynná látka používaná na spaľovanie v zariadeniach
na spaľovanie palív okrem odpadov a odpadových olejov, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia
V. časti tejto prílohy. Sú to fosílne palivá a palivá z nich vyrobené, najmä hnedé
a čierne palivové uhlie, lignit, rašelina, koks, brikety, nafta, vykurovacie oleje
a ťažké ropné frakcie štandardizovanej kvality spaľované v rafinériách ako vlastná
produkcia, zemný plyn naftový a skvapalnené uhľovodíkové plyny, ďalej biomasa, bioplyn,
prípadne priemyselné plyny, ak zodpovedajú týmto požiadavkám:
Biomasa
Biomasa používaná ako palivo sú produkty pozostávajúce z rastlinnej hmoty alebo časti
rastlinnej hmoty pochádzajúce z poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, ktoré
možno využiť na výrobu energie. Drevný odpad a rastlinný odpad sú tiež biomasou, ak
sú uvedené v V. časti bode 1.1.1 písm. b) v bodoch 1 až 5.
Zemný plyn
Zemný plyn je prírodný metán, ktorý neobsahuje viac ako 20 % objemu inertných plynov
alebo iných zložiek.
Skvapalnené uhľovodíkové plyny
Skvapalnené uhľovodíkové plyny určené na vykurovanie sú zložené z plynných uhľovodíkov
a ich zmesí a zodpovedajú požiadavkám noriem.9)
Bioplyn
Bioplyn je produkt biologickej fermentácie v anaeróbnych podmienkach, napríklad skládkový
plyn a kalový plyn a iné druhy.
Priemyselné plyny
Priemyselné plyny sú plyny uvedené v bode 1.5.3.
1.5
Stacionárne zariadenia na spaľovanie palív so súhrnným menovitým tepelným príkonom
0,3 MW a vyšším
1.5.1
Tuhé palivá
A.
Emisné limity pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1 + 1.2.2 + 1.2.3
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, 6 % objemu | |||||
| Spaľovanie biomasy v zariadeniach s MTP < 50 MW: O2 ref: 11 % objemu | ||||||
| Emisie CO pre zariadenia s MTP (0,3 – 7) MW vrátane nesmú prekročiť ustanovenú hodnotu hmotnostného toku alebo koncentrácie. | ||||||
| Ak vzhľadom na vlastnosti paliva nemožno dosiahnuť emisný limit SO2 vyjadrený ako koncentrácia, uplatňuje sa stupeň odsírenia. | ||||||
| Menovitý tepelný príkon MTP [MW] |
Emisný limit [mg/m3] | |||||
| od | do | TZL | SO2 | NOx | CO | TOC1) |
| > 0,3 | < 1 | 250 | 2 5002) | 650 1 2003) |
850 | 100 |
| > 1 | < 2,5 | 250 | 2 5002) | 650 1 2003) |
850 | 50 |
| > 2,5 | < 7 | 150 fluid:100 |
2 5002) | 650, 1 2003) fluid: 400 |
850 | 50 |
| > 7 | < 50 | 150 fluid:100 |
2 5002) | 650, 1 2003) fluid: 400 |
250 | 50 |
| ≥ 50 | < 100 | 100 | 2 000, 2001) | 600 1 2003) |
250 | 50 |
| ≥100 | < 500 | 100 | 2 000 – 4004) 800,5) 2001) | 600 1 2003) |
250 | 50 |
| ≥ 500 | – | 50 1006) |
400, 8005) 2001) |
500, 6007),8) 1 2003) |
250 | 50 |
| od 1. januára 2016: | ||||||
| 500 | – | 50 1006) |
400, 8005) 2001) |
200, 4508) 1 2003) |
250 | 50 |
| Hmotnostný tok [kg/h] | ||||||
| ≥ 0,3 | < 7 | 10 | 5 | |||
| Typ zariadenia | Stupeň odsírenia [%] | |||||
| > 2,5 | < 300 | fluid | 85 | |||
| > 50 | <100 | ostatné zariadenia | 60 | |||
| > 100 | < 300 | 75 | ||||
| > 300 | < 500 | 90 | ||||
| > 500 | – | 94, 929) | ||||
1)
Platí pre spaľovanie biomasy.
2)
Pre spaľovanie biomasy s MTP L 2,5 MW a emisný limit pre TOC pre zariadenia s MTP
L 1 MW, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie do 31. augusta 2009.
3)
Platí pre palivá s nižším obsahom VOC ako 10 % hmotnosti, pre zariadenia, ktoré začali
prevádzku s takýmto palivom do 31. decembra 2000 s platnosťou do 1. januára 2018.
4)
Emisný limit sa vypočíta podľa vzťahu EL = 2 400 – 4 x MTP.
5)
Platí pre zariadenia s obmedzeným prevádzkovým režimom s MTP 400 MW.
6)
Pre zariadenia uvedené v bode 1.2.1, ktoré spaľujú tuhé palivo s výhrevnosťou nižšou
ako 5 800 kJ/kg, s obsahom vody vyšším ako 45 % hmotnosti, s kombinovaným obsahom
vody a popola vyšším ako 60 % hmotnosti a s obsahom CaO vyšším ako 10 % hmotnosti.
7)
Platí pre zariadenia s MTP = 500 MW.
8)
Platí pre zariadenia uvedené v bode 1.2.1 s obmedzeným prevádzkovým režimom.
9)
Platí, ak odsírovacie zariadenie bolo uvedené do prevádzky do 31. decembra 2000.
B.
Emisné limity pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 6 % objemu | |||||
| Spaľovanie biomasy v zariadeniach s MTP < 50 MW: O2 ref: 11 % objemu | ||||||
| Emisné limity SO2 a CO pre zariadenia s vymedzeným MTP nesmú prekročiť ustanovenú hodnotu hmotnostného toku alebo koncentrácie. | ||||||
| Ak vzhľadom na vlastnosti paliva nemožno dosiahnuť určený emisný limit SO2 vyjadrený ako koncentrácia, uplatňuje sa emisný limit vyjadrený ako stupeň odsírenia. | ||||||
| Menovitý tepelný príkon [MW] |
Emisný limit [mg/m3] | |||||
| od | do | TZL | SO2 | NOx | CO | TOC1) |
| ≥ 0,3 | < 2,5 | 150, 2503) | 2 5002) | 650 | 850 | 50, 1003) |
| > 2,5 | < 7 | 150, 2503) fluid: 100 |
2 5002) | 650 fluid: 400 |
850 | 50 |
| > 7 | < 50 | 150 fluid:100 |
2 5002) | 650 fluid: 400 |
250 | 50 |
| ≥ 50 | < 100 | 50 | 850 | 400 | 250 | 50 |
| ≥ 100 | < 300 | 30 | 200 | 200, 3001) | 250 | 50 |
| ≥ 300 | – | 30 | 200 | 200 | 250 | 50 |
| Hmotnostný tok [kg/h] | ||||||
| ≥ 0,3 | < 50 | 10 | ||||
| ≥ 0,3 | ≤ 7 | 5 | ||||
| Stupeň odsírenia [%] | ||||||
| >100 | ≤ 300 | 92 % alebo koncentrácia SO2 ≤ 300 mg/m3 | ||||
| > 300 | – | 95 % a súčasne koncentrácia SO2 ≤ 400 mg/m3 | ||||
1)
Platí len pre spaľovanie biomasy.
2)
Pre spaľovanie biomasy s MTP
3)
Emisný limit pre TZL pre zariadenia s MTP Ł 2,5 MW a emisný limit pre TOC pre zariadenia
s MTP Ł 1 MW, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie do 31. augusta 2009.
Emisné limity pre ostatné znečisťujúce látky uvedené v prílohe č. 1
Emisné limity pre ostatné znečisťujúce látky sa neurčujú a neuplatňujú sa ani všeobecne
platné emisné limity. Pritom však treba využiť dostupné opatrenia s prihliadnutím
na primeranosť nákladov na obmedzenie ich emisií.
1.5.2
Kvapalné palivá
A.
Emisné limity pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1 + 1.2.2 + 1.2.3
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 3 % objemu | ||||
| Ak sa emisné limity pre TZL dosahujú bez odlučovania, všeobecné emisné limity podľa prílohy č. 3 pre tuhé anorganické znečisťujúce látky zaradené v 2. skupine sa neuplatňujú. | |||||
| Menovitý tepelný príkon [MW] |
Emisný limit [mg/m3] | ||||
| od | do | TZL | SO2 | NOx | CO |
| ≥ 0,3 | < 7 | 100 | – | 500 | 175 |
| > 7 | < 50 | 100 | 1 700 | 450 | 175 |
| ≥ 50 | < 300 | 50, 1001) | 1 700 | 450 | 175 |
| > 300 | < 500 | 50, 1001) | 1 700 – 4002) | 450 | 175 |
| > 500 | – | 50 | 400 | 400 | 175 |
1)
Platí pre zariadenia spaľujúce palivo s obsahom popola > 0,06 % hmotnosti.
2)
Emisný limit sa vypočíta podľa vzťahu: EL = 3 650 – 6,5 x MTP.
B.
Emisné limity pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4
| Podmienky platnosti emisných limitov |
Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 3 % objemu | ||||
| Ak sa emisné limity pre TZL dosahujú bez odlučovania, všeobecné emisné limity podľa prílohy č. 3 pre tuhé anorganické znečisťujúce látky zaradené v 2. skupine sa neuplatňujú. | |||||
| Menovitý tepelný príkon [MW] |
Emisný limit [mg/m3] | ||||
| od | do | TZL | SO2 | NOx | CO |
| > 0,3 | < 7 | 100 | – | 500 | 175 |
| > 7 | < 50 | 100 | 1 700 | 450 | 175 |
| > 50 | 50 | 850 | 400 | 175 | |
| > 100 | < 300 | 30 | 400 – 2001) | 200 | 175 |
| > 300 | – | 30 | 200 | 200 | 175 |
1)
Emisný limit sa vypočíta podľa vzťahu EL = 500 – 1 x MTP.
C.
Všeobecná podmienka prevádzkovania
V zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s príkonom (0,3 – 7) MW vrátane sa nesmie
spaľovať palivo s obsahom síry vyšším ako 1 % hmotnosti.
1.5.3
Plynné palivá
A.
Emisné limity pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1 + 1.2.2 + 1.2.3
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 3 % objemu | |||||
| Druh paliva | Menovitý tepelný príkon [MW] |
Emisný limit [mg/m3] | ||||
| od | do | TZL | SO2 | NOx | CO | |
| Všeobecne | ≥ 0,3 | 50 | 51) | 351) | 200 | 100 |
| ≥ 50 | – | 5 | 35 | 200 | 100 | |
| Skvapalnené uhľovodíkové plyny | ≥ 0,3 | < 50 | 51) | 351) | 300 | 100 |
| ≥ 50 | – | 5 | 5 | 300 | 100 | |
| Rafinérske plyny | ≥ 0,3 | – | 5 | 100 | 200 | 100 |
| Priemyselné plyny | ≥ 0,3 | – | všeobecne: 5 vysokopecný plyn: 10 plyny z výroby ocele: 50 |
všeobecne: 35 8002) |
200 | 100 |
1)
Pre zariadenia, ktoré spaľujú zemný plyn z verejnej distribučnej siete alebo skvapalnené
uhľovodíkové plyny, sa emisný limit pre TZL a SO2 neurčuje a neuplatňujú sa ani všeobecné emisné limity.
2)
Platí pre nízkovýhrevné priemyselné plyny, napríklad nízkokalorický plyn zo splynovania
rafinérskych zvyškov, vysokopecný plyn, koksárenský plyn a ich zmesi.
B.
Emisné limity pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 3 % objemu | |||||
| Druh paliva | Menovitý tepelný príkon [MW] |
Emisný limit [mg/m3] | ||||
| od | do | TZL | SO2 | NOx | CO | |
| Všeobecne | > 0,3 | – | 5 | 35 | 200 | 100 |
Zemný plyn |
≥ 0,3 | < 50 | 51) | 351) | 200 | 100 |
| ≥ 50 | < 300 | 5 | 35 | 150 | 100 | |
| > 300 | – | 5 | 35 | 100 | 100 | |
| Skvapalnené uhľovodíkové plyny | ≥ 0,3 | < 50 | 51) | 51) | 300 | 100 |
| ≥ 50 | – | 5 | 5 | 200 | 100 | |
| Rafinérske plyny | ≥ 0,3 | < 50 | 5 | 100 | 200 | 100 |
| ≥ 50 | – | 5 | 35 | 200 | 100 | |
| Priemyselné plyny2) | ≥ 0,3 | < 50 | všeobecne: 5 vysokopecný plyn: 10 plyny z výroby ocele: 30 |
všeobecne: 35 8003) | 200 | 100 |
| > 50 | – | všeobecne: 35 koksárenský plyn3): 400 vysokepecné plyny3): 200 |
200 | 100 | ||
1)
Pre zariadenia, ktoré spaľujú zemný plyn z verejnej distribučnej siete alebo skvapalnené
uhľovodíkové plyny, sa emisný limit pre TZL a SO2 neurčuje a neuplatňuje sa ani všeobecný emisný limit.
2)
Napríklad vysokopecný, koksárenský, kalový plyn a ich zmesi.
3)
Nízkovýhrevné priemyselné plyny.
1.5.4
Kombinovaná výroba tepla a elektriny
Pri príprave výstavby zariadení uvedených v bode 1.2.4 alebo pri rozširovaní zariadení
uvedených v bodoch 1.2.1 až 1.2.3 podľa bodu 1.3.7 treba preskúmať technické a ekonomické
podmienky kombinovanej výroby tepla a elektriny. Ak sa ukážu trhové a distribučné
možnosti, treba kombinovanú výrobu tepla a elektriny realizovať.
1.6
ZARIADENIA S MENOVITÝM TEPELNÝM PRÍKONOM NIŽŠÍM AKO 0,3 MW
1.
Všeobecná podmienka prevádzkovania
a)
Spaľovanie uhlia
V zariadeniach na spaľovanie tuhých palív sa môže spaľovať len palivo, ktoré spĺňa
požiadavky na kvalitu palív podľa osobitného predpisu.10)
b)
Spaľovanie biomasy
V kotloch s menovitým tepelným príkonom do 0,3 MW sa môže spaľovať len čisté nekontaminované
prírodné drevo mechanicky upravené podľa požiadaviek výrobcu kotla, napríklad kusové
drevo, brikety, štiepky, pelety, prípadne iná prírodná biomasa upravená na palivo
podľa požiadaviek výrobcu kotla, napríklad slama, trstina.
c)
Spaľovanie kvapalných palív
V zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív sa môže spaľovať len palivo, ktoré spĺňa
požiadavku na kvalitu palív podľa osobitného predpisu.10)
2.
Požiadavky na tmavosť dymu
| Druh paliva | Prevádzkový stav | Emisný limit | Doba |
Tuhé palivo |
Bežná prevádzka | 2. stupeň podľa Ringelmana |
|
| Rozkurovanie zo studeného stavu |
3.stupeň podľa Ringelmana alebo 60 % opacity |
najviac 3 hodiny | |
| Odstavovanie | najviac 30 minút | ||
| Kvapalné palivo | Bežná prevádzka | 4. stupeň podľa Bacharacha pre žiaden z troch po sebe idúcich testoch a súčasne 3. stupeň podľa Bacharacha pre dva z troch po sebe idúcich testov |
|
| Rozkurovanie | – | ||
2.
PLYNOVÉ TURBÍNY
2.1
Plynová turbína je rotujúci stroj, ktorý premieňa tepelnú energiu na mechanickú prácu,
a jej hlavnými strojnotechnologickými prvkami sú kompresor, spaľovacia komora, v ktorej
sa palivo spaľuje na vyhriatie pracovného média, a turbína.
2.2
Emisný limit pre znečisťujúce látky
A.
Zariadenie, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do
27. novembra 2002 alebo ktoré je uvedené do prevádzky do 27. novembra 2003
| Podmienky platnosti emisných limitov |
Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 15 % objemu | ||||
| Tepelný príkon, účinnosť, základné zaťaženie plynových turbín sa uplatňuje podľa ISO normy. | |||||
| Emisné limity platia pre jednotlivé turbíny pri základnom zaťažení vyššom ako 70 %. | |||||
| Emisné limity neplatia pre plynové turbíny používané výlučne na núdzovú prevádzku do 500 h/rok. | |||||
| Menovitý tepelný príkon alebo objemový tok spalín |
Druh paliva | Emisný limit | |||
| Tmavosť dymu [stupne Bacharacha] |
Koncentrácia [mg/m3] | ||||
| TZL1) | SO22) | NOx | CO | ||
| < 20MW alebo < 60 000 m3/h |
plynné | – | – | 3503) | 100 |
| kvapalné | všetky stavy: 4. st. | 600 1 7004) |
3503) | 100 | |
| ≥ 20 MW alebo ≥ 60 000 m3/h |
plynné | – | – | 3003) | 100 |
| kvapalné | trvalá prevádzka: 2. st. nábeh: 3. st. |
600 1 7004) |
3003) | 100 | |
1)
Emisný limit pre TZL ustanovený pre nábeh sa preukazuje v intervale ustanovenom osobitným
predpisom5) len vtedy, ak sa v tomto intervale nábeh uskutočňuje.
2)
Pri spaľovaní plynového oleja alebo motorovej nafty s obsahom síry do 0,1 % hmotnosti
sa emisný limit pre SO2 neuplatňuje.
3)
Emisné limity platia pre jednotlivé plynové turbíny s tepelnou účinnosťou do 30 %
vrátane. Pre plynové turbíny s účinnosťou viac ako 30 % sa emisný limit koriguje vynásobením
hodnotou podielu h/30, kde h je skutočná účinnosť v %.
4)
Platí pre turbíny, ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. marca 1998 alebo pre ktoré
bolo vydané stavebné povolenie alebo obdobné povolenie do 31. marca 1998 a ktoré boli
uvedené do prevádzky do 31. marca 2001.
B.
Zariadenie, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby od
27. novembra 2002 alebo ktoré je uvedené do prevádzky od 27. novembra 2003
| Podmienky platnosti emisných limitov |
Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 15 % objemu | ||||
| Tepelný príkon, účinnosť, základné zaťaženie plynových turbín sa uplatňuje podľa ISO normy. | |||||
| Emisné limity platia pre jednotlivé turbíny pri základnom zaťažení vyššom ako 70 %. | |||||
| Emisné limity neplatia pre plynové turbíny používané výlučne na núdzovú prevádzku do 500 h/rok. | |||||
| Menovitý tepelný príkon [MW] |
Druh paliva | Emisný limit | |||
| Tmavosť dymu [stupne Bacharacha] |
Koncentrácia [mg/m3] | ||||
| TZL | SO2 | NOx | CO | ||
| < 20 | plynné | – | – | 1503) | 100 |
| kvapalné | všetky stavy: 4. st. | 6002) | 2003) | 100 | |
| 20 – 50 | plynné | – | – | 1503) | 100 |
| kvapalné | trvalá prevádzka: 2. st. nábeh: 3. st .1) |
6002) | 2003) | 100 | |
| > 50 | zemný plyn | – | 354) | 50, 755) | 100 |
| iné plynné | – | 5,6) 2007) 4008) | 120 | 100 | |
| kvapalné | trvalá prevádzka: 2. st. nábeh: 3. st.1) |
6002) | 1209) | 100 | |
1)
Emisný limit pre TZL ustanovený pre nábeh sa preukazuje v intervale ustanovenom osobitným
predpisom5) len vtedy, ak sa v tomto intervale nábeh uskutočňuje.
2)
Pri spaľovaní plynového oleja alebo motorovej nafty s obsahom síry do 0,1 % hmotnosti
sa emisný limit pre SO2 neuplatňuje.
3)
Emisné limity platia pre jednotlivé plynové turbíny s tepelnou účinnosťou do 30 %
vrátane. Pre plynové turbíny s účinnosťou viac ako 30 % sa emisný limit koriguje vynásobením
hodnotou podielu h/30, kde h je skutočná účinnosť v % .
4)
Pre zariadenia postavené do 31. augusta 2009 sa emisný limit pre SO2 do 30. júna 2011 neuplatňuje.
5)
Emisný limit 75 mg/m3 platí pre plynové turbíny použité
– v kombinovanej výrobe tepla a elektriny s celkovou účinnosťou viac ako 75 %,
– v zariadeniach s kombinovanými cyklami s celkovou elektrickou účinnosťou viac ako 55 % v ročnom priemere,
– na mechanický pohon.
Pre jednostupňové plynové turbíny, ktoré nepatria do žiadnej z uvedených kategórií a ktoré majú účinnosť vyššiu ako 35 % – pri základnom zaťažení určenom podľa podmienok ISO, sa emisný limit vypočíta podľa vzťahu:
EL = 50 x h/35,
kde h je účinnosť plynovej turbíny v % pri základnom zaťažení podľa ISO.
– v kombinovanej výrobe tepla a elektriny s celkovou účinnosťou viac ako 75 %,
– v zariadeniach s kombinovanými cyklami s celkovou elektrickou účinnosťou viac ako 55 % v ročnom priemere,
– na mechanický pohon.
Pre jednostupňové plynové turbíny, ktoré nepatria do žiadnej z uvedených kategórií a ktoré majú účinnosť vyššiu ako 35 % – pri základnom zaťažení určenom podľa podmienok ISO, sa emisný limit vypočíta podľa vzťahu:
EL = 50 x h/35,
kde h je účinnosť plynovej turbíny v % pri základnom zaťažení podľa ISO.
6)
Platí pre skvapalnené uhľovodíkové plyny. Pre zariadenia postavené do 31. augusta
2009 sa emisný limit pre SO2 do 30. júna 2011 neuplatňuje.
7)
Platí pre nízkovýhrevné vysokopecné plyny. Pre zariadenia postavené do 31. augusta
2009 sa emisný limit pre SO2 do 30. júna 2011 neuplatňuje.
8)
Platí pre nízkovýhrevné koksárenské plyny. Pre zariadenia postavené do 31. augusta
2009 sa emisný limit pre SO2 do 30. júna 2011 neuplatňuje.
9)
Emisný limit platí pre plynový olej a motorovú naftu.
2.3
Integrácia kotla s plynovou turbínou
V prípade zaradenia spalinového kotla za plynovú turbínu platia emisné limity a podmienky
ich platnosti ako pre plynové turbíny. V prípade prikurovania spalinového kotla sa
počíta emisný limit ako vážený priemer emisného limitu pre plynovú turbínu a spalinový
kotol podľa vzťahu uvedeného v bode 1.3.9.
3.
STACIONÁRNE PIESTOVÉ SPAĽOVACIE MOTORY
3.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania – obmedzenie obsahu síry v palive
V stacionárnych spaľovacích motoroch možno spaľovať len plynné palivá a kvapalné palivá
s obsahom síry najviac 0,1 % hmotnosti.
3.2
Emisné limity
A.
Emisné limity pre jestvujúce zdroje
| Podmienky platnosti emisného limitu | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 5 % objemu | |||||
| Emisné limity neplatia pre zariadenia používané výlučne na núdzovú prevádzku do 500 h/rok. | ||||||
| Typ motora |
Menovitý tepelný príkon [MW] |
Emisný limit [mg/m3] | ||||
| od | do | TZL | NOx | CO | ||
| Vznetové motory |
všetky | > 0,3 | < 3 | 1301) | 4 000 | 650 |
| všetky | > 3 | – | 1301) | 2 000 | 650 | |
| Ostatné motory, napríklad zážihové |
štvortaktné | > 0,3 | – | 500 | 650 | |
| dvojtaktné | > 0,3 | – | 800 | 650, 1 3002) | ||
1)
Platí pre spaľovanie kvapalných palív.
2)
Platí pre spaľovanie bioplynu.
B.
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisného limitu | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 5 % objemu | |||||
| Emisné limity neplatia pre zariadenia používané výlučne na núdzovú prevádzku do 500 h/rok. | ||||||
| Typ motora | Menovitý tepelný príkon [MW] |
Emisný limit [mg/m3] | ||||
| od | do | TZL | NOx | CO | ||
| Vznetové motory |
všetky | > 0,3 | < 3 | 1301) | 1 000 | 650 |
| všetky | > 3 | – | 202) | 500 | 650 | |
| Ostatné motory, napríklad zážihové |
štvortaktné | > 0,3 | – | 1301) | 500 | 650 |
| dvojtaktné | > 0,3 | – | 1301) | 800 | 650, 1 3003) | |
1)
Platí pre spaľovanie kvapalných palív a bioplynu.
2)
Platí pre spaľovanie kvapalných palív.
3)
Platí pre spaľovanie bioplynu.
4.
ZARIADENIA NA SUŠENIE ALEBO INÉ TEPELNÉ ÚPRAVY, PRI KTORÝCH DOCHÁDZA K PRIAMEMU STYKU
SPALÍN ALEBO PLAMEŇA S OHRIEVANÝM MÉDIOM
4.1
Platnosť všeobecných podmienok prevádzkovania a emisných limitov
Všeobecné podmienky prevádzkovania podľa bodu 4.2 a emisné limity podľa bodu 4.3 platia
pre všetky kategórie zdrojov, ak nie je ďalej v tejto prílohe ustanovené inak.
4.2
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
V zariadeniach na sušenie alebo na iné tepelné úpravy možno spaľovať len plynné palivá,
skvapalnené uhľovodíkové plyny, kvapalné palivá s obsahom síry najviac 1 % hmotnosti
alebo tuhé palivá s mernou sírnatosťou najviac 0,5 g/MJ.
4.3
Emisné limity
Ak ide o zariadenie na sušenie alebo iné tepelné úpravy, uplatňujú sa emisné limity
pre znečisťujúce látky, ktorých emisie závisia len od paliva a od spôsobu spaľovania,
ktoré platia pre príslušné zariadenie na spaľovanie palív podľa menovitého tepelného
príkonu zariadenia a druhu paliva, pri štandardných podmienkach po prepočte na suchý
plyn a referenčný obsah kyslíka 17 % objemu, ak nie je pre predmetnú technológiu ustanovené
inak.
5.
TRIEDENIE A ÚPRAVA UHLIA, BRIKETÁRNE
5.1
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, – triedenie uhlia: suchý plyn – tepelná úprava: vlhký plyn |
|
| Technologický uzol | Emisný limit [mg/m3] | |
| TZL | TOC | |
| Triedenie a iná studená úprava uhlia | 100 | |
| Tepelná úprava uhlia (briketárne, nízkoteplotná karbonizácia, sušenie) | 100 | 50 |
6.
VÝROBA KOKSU
6.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
6.1.1
Vykurovanie koksárenských batérií
Koncentrácia H2S vo vykurovacom plyne nesmie prekročiť hodnotu 500 mg/m3.
6.1.2
Príprava koksárenskej vsádzky
Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností
s prihliadnutím na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním,
hermetizáciou.
6.1.3
Plnenie koksovacích komôr
a)
Plniace plyny treba zaviesť do technologického plynu alebo do inej koksovacej komory,
ak je taký odvod s ohľadom na ďalšie spracovanie surového dechtu možný. V opačnom
prípade sa musia spaľovať.
b)
Všetky otvory koksárenských batérií musia byť utesnené tak, aby v uzavretom stave
pri vizuálnej kontrole podiel dymiacich otvorov oproti celkovému počtu otvorov na
koksovacej batérii nebol vyšší ako 10 %.
6.1.4
Vytláčanie koksu
Vytláčať možno len úplne skoksovanú vsádzku. Pri vytláčaní koksu sa musia odpadové
plyny odviesť do odprašovacieho zariadenia.
6.1.5
Chladenie koksu
Pri chladení koksu treba zaviesť procesy s nízkymi emisiami TZL, napríklad suché chladenie
koksu.
6.1.6
Triediarne koksu
Zariadenia na drvenie a triedenie koksu sa musia odsávať a odprašovať.
6.1.7
Chemické prevádzky koksární
a)
Zariadenia chemických prevádzok musia byť zabezpečené proti únikom prchavých látok
do ovzdušia.
b)
Odpadové vody z priameho chladenia plynu nesmú byť v priamom styku s ovzduším.
c)
Koksárenský plyn na výstupe z chemických prevádzok môže obsahovať najviac 500 mg/m3 H2S.
d)
Koksárenský plyn sa nesmie priamo vypúšťať do ovzdušia.
6.2
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre zdroje povolené do
31. marca 1998 a uvedené do prevádzky do 31. marca 2001
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre uvedené zdroje podľa
bodu 6.1.5 budú platiť od 1. januára 2015 a podľa bodov 6.1.1, 6.1.7 písm. b) a 6.1.7
písm. c) budú platiť od 1. januára 2011.
6.3
Emisné limity
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, – TZL: suchý plyn, – NOx: suchý plyn, O2 ref: 5 % objemu |
||
| Technologická časť | Emisný limit [mg/m3] | ||
| TZL | NOx | ||
| Príprava koksárenskej vsádzky | 50 | ||
| Plnenie koksovacích komôr – odplyny zo spaľovania plniacich plynov |
50 | ||
| Triediarne koksu | 50 | ||
| Tmavosť dymu | |||
| Ohrev koksárenských batérií – dym z koksárenskej batérie | 2. stupeň1) | 500 | |
| Limitný emisný faktor TZL | |||
| Vytláčanie koksu – celkové emisie | 0,035 kg/t koksu2) | ||
| Chladenie koksu | – suché chladenie | 0,02 kg/t koksu2) | |
| – mokré chladenie | 0,1 kg/t koksu3) | ||
1)
Ringelmanovej stupnice.
2)
Platí v mesačnom priemere.
3)
Platí v ročnom priemere.
II.
VÝROBA A SPRACOVANIE KOVOV A POVRCHOVÁ ÚPRAVA KOVOV
1.
ÚPRAVA ŽELEZNEJ RUDY
Príprava vsádzky pre aglomeráciu, aglomerácia, chladenie, drvenie, triedenie a manipulácia
s aglomerátom.
1.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností
s prihliadnutím na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním,
hermetizáciou.
1.2
Emisné limity
A.
Emisné limity pre jestvujúce zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky – pre aglomeráciu, praženie a peletizáciu: suchý plyn O2 ref: 19 % objemu – ostatné časti: suchý plyn |
||||
| Magnetizačné praženie rúd a ich peletizácia v rotačných peciach: Ak nemožno dosiahnuť hodnotu emisného limitu vyjadreného ako koncentrácia bez odsírenia, platí stupeň odsírenia. |
|||||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | ||||
| TZL | SOx | NOx | CO | Hg1) | |
| Príprava vsádzky pre aglomeráciu |
50 | ||||
| Aglomerácia | 100 | 400 1 0002) |
400 | 6 000 8 0003) |
1 |
| Magnetizačné praženie rúd a ich peletizácia v rotačných peciach | 100 | 2 500 | |||
| Manipulácia s pražencom: drvenie, mletie, triedenie chladenie |
50 100 |
||||
| Stupeň odsírenia | |||||
| Aglomerácia a peletizácia | 40 % | ||||
1)
Platí aj pre Hg v plynnom skupenstve.
2)
Platí pri spracovaní sulfidických rúd.
3)
Platí pri spracovaní karbonátových rúd.
B.
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn – pre aglomeráciu, praženie a peletizáciu: suchý plyn, O2 ref: 19 % objemu – ostatné časti: suchý plyn |
||||
| Peletizácia: Ak nemožno hodnotu emisného limitu vyjadreného ako koncentrácia SO2 dosiahnuť bez odsírenia, platí stupeň odsírenia. | |||||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | ||||
| TZL | SOx | NOx | CO | Hg | |
| Príprava vsádzky pre aglomeráciu | 50 | ||||
| Aglomerácia | 100 501) |
400 1 0002) |
400 | 6 000 8 0003) |
1 |
| Peletizácia vrátane magnetizačného praženia | 100 251) |
2 500 | |||
| Manipulácia s pražencom: drvenie, mletie, triedenie a sušenie | 50, 251) |
||||
| Limitný emisný faktor TZL | |||||
| Peletizácia vrátane triedenia, drvenia, sušenia |
40 g/t vyrobených peliet | ||||
| Stupeň odsírenia | |||||
| Peletizácia | 40 % | ||||
1)
Platí pre zariadenia s kapacitou:
> 150 t/deň aglomerátu pre železnú rudu alebo koncentrát,
> 30 t/deň aglomerátu pre praženie rudy s obsahom Cu, Pb alebo Zn alebo pre akékoľvek spracovanie rudy s obsahom Au a Hg.
> 150 t/deň aglomerátu pre železnú rudu alebo koncentrát,
> 30 t/deň aglomerátu pre praženie rudy s obsahom Cu, Pb alebo Zn alebo pre akékoľvek spracovanie rudy s obsahom Au a Hg.
2)
Platí pri spracovaní sulfidických rúd.
3)
Platí pri spracovaní karbonátových rúd.
2.
VÝROBA SUROVÉHO ŽELEZA, VYSOKÉ PECE
Tento bod zahŕňa požiadavky na výrobu železa z prvotných alebo druhotných surovín
vrátane kontinuálneho liatia.
2.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
2.1.1
Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku je potrebné podľa technických možností
a s prihliadnutím na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním,
hermetizáciou zariadenia.
2.1.2
Nové zdroje: vysokopecné plyny musia byť energeticky využívané. Ak využívanie vysokopecných
plynov nie je možné z dôvodu bezpečnosti, ako aj v núdzových prípadoch, musia byť
odvedené na poľný horák.
2.2
Emisné limity
A.
Emisné limity pre jestvujúce zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov |
Štandardné stavové podmienky, suchý plyn – ohrievače vetra: suchý plyn, O2 ref: 7 % objemu – ostatné časti zdroja: suchý plyn |
|
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | |
| TZL | CO | |
| Doprava a manipulácia s vysokopecnou vsádzkou |
50 | |
| Odlievanie | 100 | |
| Ohrievače vetra (kaupre) | 100 | 6 000 |
B.
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov |
Štandardné stavové podmienky, suchý plyn – ohrievače vetra: suchý plyn, O2 ref: 7 % objemu – ostatné časti zdroja: suchý plyn |
|||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | |||
| TZL | SOx | NOx | CO | |
| Doprava a manipulácia s vysokopecnou vsádzkou |
50 | |||
| Odlievanie | 50, 1001) | 400 | ||
| Ohrievače vetra (kaupre) | 50, 1001) | 2 500 | 400 | 4 000 6 0001) |
1)
Platí pre zariadenia, ktoré majú vydané stavebné povolenie do 31. augusta 2009.
3.
VÝROBA OCELE
3.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
3.1.1
Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností
s prihliadnutím na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním,
hermetizáciou zariadenia.
3.1.2
Konvertorový plyn a ostatné odpadové plyny s obsahom CO je potrebné podľa možnosti
zachytávať na ďalšie využitie alebo zneškodniť spaľovaním. Ak sa odpadové plyny privádzajú
na dodatočné spaľovanie, orgán ochrany ovzdušia určí podmienky spaľovania, najmä účinnosť
spaľovania, koncentráciu CO, teplotu spaľovania a potrebnú zdržnú dobu.
3.1.3
Pri delení ťažkého kovového odpadu na vsádzku – rezanie kyslíkom je potrebné podľa
technických možností s prihliadnutím na primeranosť nákladov zabezpečiť odsávanie
a odprášenie odpadových plynov.
3.2
Emisné limity
A.
Emisné limity pre jestvujúce zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | |
| Ak sa odvádzajú vyčistené odpadové plyny na koncové spaľovanie, platia emisné limity pre TZL pred spaľovaním. | ||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | |
| TZL | NOx | |
| Doprava a manipulácia so vsádzkou alebo produktom a delenie kovového odpadu rezaním kyslíkom | 50 | |
| Kyslíkové konvertory | 50 | |
| Elektrické oblúkové pece a indukčné pece < 20 t vsádzky ≥ 20 t vsádzky |
75 50 |
400 400 |
B.
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov |
Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | |||
| Ak sa odvádzajú vyčistené odpadové plyny na koncové spaľovanie, platia emisné limity pre TZL pred spaľovaním. | ||||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | |||
| TZL | SOx | NOx | CO | |
| Doprava a manipulácia so vsádzkou alebo produktom a delenie kovového odpadu rezaním kyslíkom | 50 |
|||
| Kyslíkové konvertory | 50 | 400 | 400 | |
| Nistejové pece s intenzifikáciou kyslíkom | 50 | 400 | 400 | |
| Elektrické oblúkové pece | 20 | 400 | 1 000 | |
| Elektrické indukčné pece s výkonom > 2,5 t |
50 | 400 | 1 000 | |
| Panvové pece | 50 | 400 | 1 000 | |
| Limitný emisný faktor CO1) | ||||
| Kyslíkové konvertory | 8 kg/t tekutej ocele | |||
| Nistejové pece | 16 kg/t tekutej ocele | |||
1)
Platí v ročnom priemere.
4.
ZLIEVARENSKÉ TECHNOLÓGIE
4.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
4.1.1
Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností
a s prihliadnutím na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním,
hermetizáciou zariadenia.
4.1.2
Pri výrobe jadier a foriem je potrebné vznikajúce organické znečisťujúce látky odsávať
a zachytávať.
5.
VÝROBA LIATINY
5.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
5.1.1
Emisie znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku je potrebné podľa
technických možností s prihliadnutím na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním,
odprašovaním, hermetizáciou zariadenia, využívaním alebo spaľovaním CO.
5.1.2
Ak sa odpadové plyny privádzajú na dodatočné spaľovanie, orgán ochrany ovzdušia určí
podmienky spaľovania, najmä účinnosť spaľovania, koncentráciu CO, teplotu spaľovania
a potrebnú zdržnú dobu.
5.2
Emisné limity
A.
Emisné limity pre jestvujúce zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov |
Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | |
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | |
| TZL | CO | |
| Kuplové pece – s výkonom < 10 t/h – s výkonom ≥ 10 t/h a viac |
100 75 |
1 0001) 1 0001) |
| Odsávanie z dopravy a manipulácie | 50 | |
1)
Platí pre horúcoveterné kuplové pece s rekuperátorom.
B.
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov |
Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | ||||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | ||||
| TZL | NOx | CO | HF | ||
| Doprava a manipulácia so vsádzkou alebo produktom1) | 50 | ||||
| Elektrické oblúkové pece | 20 | 400 | 1 000 | ||
| Elektrické indukčné pece | 50 | ||||
| Kuplové pece | 20 | 1 0002) | 1 000 | ||
| Rotačné bubnové pece | plynné palivá | 20 | 400 | 200 | |
| kvapalné palivá | 30 | 400 | 300 | ||
| Elektrické pretavovanie trosky | 1 | ||||
1)
Platí vrátane ostatných technologických uzlov, ako sú úpravárenské zariadenia, výroba
foriem a jadier, odlievanie, vytĺkanie foriem, čistenie odliatkov, dokončievacie operácie.
2)
Platí pre horúcoveterné kuplové pece s rekuperátorom.
6.
HUTNÍCKA DRUHOVÝROBA
6.1.
Emisné limity
A.
Emisné limity pre jestvujúce zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 5 % objemu | ||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | ||
| TZL | SOx | NOx | |
| Valcovne, drôtovne, kováčovne | 50 | 8001) | 400 8002) |
1)
Platí pre vykurovací plyn ako zmes vysokopecného a koksárenského plynu.
2)
Platí pre zariadenia s predhrievaním vzduchu.
B.
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | |||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | |||
| TZL | SOx | NOx | CO | |
| Valcovne, drôtovne, kováčovne | 50 | 500 | 400 | 800 |
7.
VÝROBA A SPRACOVANIE NEŽELEZNÝCH KOVOV A FEROZLIATIN
Ustanovenia uvedené v bode 7 sa netýkajú výroby a spracúvania ortuti a hliníka.
7.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností
s prihliadnutím na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním,
hermetizáciou zariadenia.
7.2
Emisné limity
A.
Emisné limity pre jestvujúce zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | |
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | |
| TZL | SOx | |
| Spaliny z pecných agregátov | 50 | |
| Odpadové plyny z odsávania z dopravy a manipulácie | 50 | |
| Spracovanie odpadových plynov na H2SO4 pri výrobe Cu | 100 | 1 5001) |
1)
Pri zabezpečení opatrení na obmedzenie emisií SO3.
B.
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | |||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | |||
| TZL | SOx | NOx | ||
| Doprava a manipulácia so surovinou alebo produktom | 50 | |||
| Pecné agregáty1) | Výroba olova | 102) 20 |
400 | |
| Výroba medi a zinku | 50 202) |
1 5003) | ||
| Ostatné vroby | 50 | |||
| Pretavovanie a odlievanie neželezných kovov a zliatin | 10 | |||
1)
Platí vrátane pecí typu Imperial Smelting.
2)
Platí pre zariadenia na výrobu Cu, Pb a Zn z rúd, koncentrátov alebo druhotných surovín
metalurgickými procesmi s kapacitou spracovania kovu: pre primárne zariadenia > 30
t/deň, pre sekundárne zariadenia > 15 t/deň.
3)
Platí pre spracovanie odplynov na H2SO4 pri výrobe Cu, pri zabezpečení opatrení na obmedzenie emisií SO3.
8.
VÝROBA ORTUTI
8.1
Emisné limity
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | |||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | |||
| TZL | As | Hg | Sb + Cu | |
| Výroba ortuti na báze tetraedritových koncentrátov | 50 | 4 | 7 | 19 |
9.
VÝROBA HLINÍKA
9.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
9.1.1
Na úpravu taveniny sa nesmie používať hexachlóretán.
9.1.2
V zariadeniach na sušenie možno spaľovať len zemný plyn naftový, skvapalnené uhľovodíkové
plyny, kvapalné palivá s obsahom síry najviac 1 % hmotnosti alebo tuhé palivá s mernou
sírnatosťou najviac 0,5 g/MJ.
9.2
Emisné limity
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | ||||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | ||||
| TZL | SOx | NOx | HF | ||
| Elektrolýza | odpadový plyn odsávaný z elektolyzérov | 30 | 2 | ||
| odsávanie z výrobných priestorov | 1 | ||||
| Výroba oxidu hlinitého | všetky operácie | 50 | |||
| Výroba uhlíkatých elektród |
rotačné pece s využitím tepla spalín | 50 | 400 | 1 300 | |
| rotačné pece bez využitia tepla spalín | 50 | 400 | 1 800 | ||
| Pretavovanie a odlievanie hliníka – nové zdroje |
10 | 5001) | |||
| Technológia | Limitný emisný faktor | ||||
| TZL2) | HF2) | ||||
| Elektrolýza vrátane odsávania výrobných priestorov | 5 kg/t hliníka | 0,5 kg/t hliníka | |||
1)
Platí pre rotačné bubnové pece s kyslíkovopalivovými horákmi.
2)
Platí v dennom priemere.
10.
NANÁŠANIE OCHRANNÝCH POVLAKOV KOVOV
(žiarové)
10.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
Pri žiarovom pozinkovaní je potrebné odpadové plyny od pozinkovacích vaní odvádzať
na čistenie.
10.2
Emisné limity
A.
Emisné limity pre jestvujúce zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, – TZL, SOx, NOx: suchý plyn, O2 ref: 5 % objemu – Zn: suchý plyn, O2 ref: 19 % objemu |
||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | ||
| SOx | NOx | Zn | |
| Žiarové pozinkovanie | 8001) | 400 8002) |
20 |
1)
Platí pre vykurovací plyn ako zmes vysokopecného a koksárenského plynu.
2)
Platí pre zariadenia s predhrievaním vzduchu.
B.
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, – SO2, NOx: suchý plyn, O2 ref: 5 % objemu – Zn: suchý plyn, O2 ref: 19 % objemu |
||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | ||
| SOx | NOx | Zn | |
| Žiarové pozinkovanie | 8001) | 400 8002) |
10 |
1)
Platí pre vykurovací plyn ako zmes vysokopecného a koksárenského plynu.
2)
Platí pre zariadenia s predhrievaním vzduchu.
11.
ZARIADENIE PRE POVRCHOVÚ ÚPRAVU KOVOV
Tento bod sa uplatňuje na zariadenia s použitím chemických a elektrolytických postupov,
ako sú morenie, leptanie, leštenie, pasivácia, brunírovanie, galvanizovanie a iné
technológie, okrem úprav s použitím organických rozpúšťadiel a práškového lakovania.
11.1
Emisné limity
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn |
| Povrchové úpravy | Emisný limit [mg/m3] |
| HCl | |
| S použitím HCl | 10 |
12.
ČISTENIE NÁRADIA, NÁSTROJOV ALEBO INÝCH KOVOVÝCH PREDMETOV TERMICKÝMI POSTUPMI
12.1
Emisné limity
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn, O2 ref: 11 % objemu |
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] |
| TOC | |
| Termické procesy okrem koncového katalytického spaľovania | 20 |
III.
VÝROBA NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV
1.
VÝROBA CEMENTU
1.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
1.1.1
Všetok sypký slinovací materiál musí byť skladovaný v silách alebo v uzavretých priestoroch.
1.1.2
Odpadové plyny zo síl treba odsávať a odvádzať na odprášenie.
1.2
Emisné limity
A.
Emisný limit pre jestvujúce zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 11 % objemu | ||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | ||
| TZL | SOx | NOx | |
| Všetky operácie | 50 | ||
| Výpal slinku | |||
| Rotačné pece s disperzným predohrievačom | 50 | 400 | 1 300 |
| Ostatné pece | 50 | 400 | 1 500 |
| Limitný emisný faktor TZL1) | |||
| Všetky operácie | 1,5 kg/t vypáleného slinku | ||
1)
Platí v mesačnom priemere.
B.
Emisný limit pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 10 % objemu | ||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | ||
| TZL | SOx | NOx | |
| Všetky operácie | 50 | ||
| Výpal slinku | |||
| Suché pece | 50 | 400 | 500 1 2001) |
| Ostatné pece | 50 | 400 | 800 1 2001) |
| Limitný emisný faktor TZL2) | |||
| Všetky operácie | 1,5 kg/t vypáleného slinku | ||
1)
Platí pre pece, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie do 31. decembra 2005.
2)
Platí v mesačnom priemere.
2.
VÝROBA VÁPNA
2.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
Pri výrobe vápna v šachtových peciach nesmie byť v odpadových plynoch obsah CO vyšší
ako 2 % objemu.
2.2
Emisné limity
| Podmienky platnosti emisných limitov |
Suchý spôsob výroby: štandardné stavové podmienky, suchý plyn, – jestvujúce zdroje: O2 ref: 11 % objemu, – nové zdroje: O2 ref: 10 % objemu |
|
| Mokrý spôsob výroby: štandardné stavové podmienky, vlhký plyn – jestvujúce zdroje: O2 ref: 11 % objemu – nové zdroje: O2 ref: 10 % objemu |
||
| Hydrátor vápna: štandardné stavové podmienky, vlhký plyn |
||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | |
| TZL | NOx | |
| Všetky operácie | 501) | |
| Vypaľovacie pece | 50 | 1 500 |
| Limitný emisný faktor TZL1) | ||
| Všetky operácie vrátane hydrátora vápna | 1,5 kg/t vypáleného vápna | |
1)
Platí v mesačnom priemere.
3.
VÝROBA MAGNEZITU
3.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
3.1.1
Pri vypaľovaní slinku z tuhých prachových a briketovaných odpadov z čistenia odpadových
plynov a pri vypaľovaní žiaruvzdorných tvárnic sa môžu použiť kvapalné palivá s obsahom
síry najviac 1 % hmotnosti.
3.1.2
Pri používaní plastifikátorov s obsahom síry viac ako 0,18 % hmotnosti je potrebné
využiť všetky dostupné riešenia na použitie plastifikátorov s nižším obsahom síry
zodpovedajúce možnostiam najlepšej dostupnej techniky.
3.1.3
Nové zdroje: odpadové plyny z procesu sušenia tvárnic pred vypaľovaním je potrebné
spaľovať.
3.2
Emisné limity
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 11 % objemu |
||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | ||
| TZL | SOx | NOx | |
| Všetky operácie a všetky suroviny | 50 | ||
| Výroba slinku | |||
| Výpal slinku z vyťažených (primárnych) magnezitových surovín | 50 | 400 | 1 500 |
| Výpal slinku z tuhých prachových a briketovaných odpadov z čistenia odpadových plynov | 50 | – | 1 500 2 5001) |
| Výroba žiaruvzdorných tvárnic | |||
| Sušenie tvárnic pred vypaľovaním | 50 | ||
| Vypaľovanie žiaruvzdorných tvárnic | 50 | 500 1 5002) |
1 500 |
| Limitný emisný faktor TZL3) | |||
| Všetky operácie a všetky suroviny | 1,5 kg/t vypáleného magnezitu | ||
1)
Platí do 31. decembra 2011 pre zariadenia a zdroje, ktoré boli uvedené do prevádzky
do 31. marca 1998 alebo pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie alebo obdobné povolenie
do 31. marca 1998 a ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. marca 2001.
2)
Platí pri použití plastifikátorov s obsahom síry > 0,18 % hmotnosti.
3)
Platí v mesačnom priemere; nevzťahuje sa na zdroje uvedené v odkaze 1).
4.
OBAĽOVNE BITÚMENOVÝCH ZMESÍ A MIEŠIARNE BITÚMENOV
4.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
4.1.1
Pri výrobe bitúmenových zmesí sa nesmie používať kvapalné palivo s obsahom síry vyšším
ako 1 % alebo tuhé palivo s mernou sírnatosťou vyššou ako 0,5 g/mJ.
4.1.2
Nové zdroje: odpadové plyny obsahujúce organické látky z bitúmenových zmesí napríklad
od miešačky a z dopravníkových pásov je potrebné odvádzať na čistenie, napríklad zavedením
znečisteného vzduchu na spaľovanie do sušiaceho bubna.
4.2
Emisné limity
| Podmienky platnosti emisných limitov | Technológia, priamy ohrev: štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 17 % objemu |
||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | ||
| TZL | CO | TOC | |
| Technológia, priamy ohrev | 30, 501) | 5002) | 502) |
1)
Pre zariadenia, ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. marca 2001.
2)
Pre zariadenia, ktoré boli povolené do 31. decembra 2003, sa emisný limit pre CO
a TOC neuplatňuje.
5.
VÝROBA SKLA, SKLÁRSKYCH VÝROBKOV VRÁTANE SKLENÝCH VLÁKEN
Požiadavky platia pre výrobu skla, sklárskych výrobkov vrátane sklených vláken vrátane
pretavovania z polotovarov a črepov.
5.1
Emisné limity
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: – kontinuálne taviace agregáty 13 % objemu – diskontinuálne taviace agregáty 17 % objemu |
||||||
| Pri vykurovaní zmesou paliva a kyslíka orgán ochrany ovzdušia určí osobitné podmienky. | |||||||
| Pri nitrátovom čerení koncentrácia NOx nesmie prekročiť dvojnásobok uvedených hodnôt. | |||||||
| V prípade elektrického vykurovania taviacich pecí orgán ochrany ovzdušia určí emisné limity pre SO2 a NOx individuálne. | |||||||
| Emisie ťažkých kovov nesmú prekročiť ustanovenú hodnotu hmotnostného toku alebo koncentrácie. | |||||||
| Emisný limit [mg/m3] | |||||||
| TZL | SOx | NOx | ťažké kovy | HF | HCL | ||
| súčet: As,Cr, Cd,Co, Ni, Se |
súčet: Sb, Sn, Mn,Cu, Pb, V |
||||||
| Výroba skla, sklárskych výrobkov vrátane sklených vláken | 50 | 5001) 1 7502) |
1 6003) 2 5004) 1 1005) |
1 | 5 | 7 | 30 |
| Hmotnostný tok [kg/h] | |||||||
| 0,005 | 0,025 | ||||||
1)
Platí pre zemný plyn.
2)
Platí pre generátorový plyn.
3)
Platí pre rekuperatívne kontinuálne taviace agregáty.
4)
Platí pre regeneratívne kontinuálne taviace agregáty.
5)
Platí pre diskontinuálne taviace agregáty.
6.
ZARIADENIA NA TAVENIE MINERÁLNYCH LÁTOK VRÁTANE SPRACOVANIA TAVENINY
6.1
Tavenie minerálnych látok – emisné limity
A.
Emisné limity pre zdroje, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie
stavby do 31. decembra 2005 s platnosťou do 31. decembra 2010
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 13 % objemu | |||||
| Emisie NOx nesmú prekročiť ustanovenú hodnotu hmotnostného toku alebo koncentrácie | ||||||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | |||||
| TZL | SOx | NOx | CO | HF | H2S | |
| Manipulácia so vsádzkou, doprava |
50 | |||||
| Kuplové pece | 1001) 75 |
1 800 | 500 | 1 000 | 5 | 5 |
| Hmotnostný tok NOx | ||||||
| Kuplové pece | 5 kg/h | |||||
1)
Platí pre taviaci výkon pece < 10 t/h.
B.
Emisné limity pre zdroje alebo zariadenia, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie
súhlasu na povolenie stavby od 1. januára 2006, a pre zariadenia, pre ktoré sa začalo
konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 31. decembra 2005 s platnosťou od
1. januára 2011
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn – jestvujúce zdroje ustanovené v bode A: O2 ref: 13 % objemu – ostatné zdroje: O2 ref: 8 % objemu |
|||||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | |||||
| TZL | SOx | NOx | CO | HF | H2S | |
| Manipulácia so vsádzkou, doprava | 50 | |||||
| Kuplové pece, ak sa používa surovina | ||||||
| Len prírodný kameň alebo zmesi kameňov | 1001) 7 5 |
600 |
500 3502) |
1 000 | 5 | 5 |
| MVTK < 45 % hmot. | 1001) 75 |
1 100 |
500 3502) |
1 000 | 5 | 5 |
| MVTK ≥ 45 % hmot. a pri kompletnej recyklácii odfiltrovaného prachu | 1001) 75 |
1 500 | 500 3502) |
1 000 | 5 | 5 |
MVTK – obsah minerálne viazaného tvarovacieho kameniva v zmesi.
1)
Platí pre taviaci výkon pece < 10 t/h.
2)
Platí pre termické dopaľovanie odpadových plynov.
6.2
Usadzovanie, vytvrdzovanie a sušenie minerálnych a sklených vláken s organickými
spájadlami – emisné limity
A.
Emisné limity pre jestvujúce zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | ||||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | ||||
| TZL | SOx | NOx | ∑ Fenol a formaldehyd |
NH3 | |
| Zberná komora | 75, 801) | 500 | 350, 5001) | 30, 401) | 802) |
| Vytvrdzovacia komora | 75, 801) | 500 | 350, 5001) | 30, 401) | 803) |
| Píla a ostatné zariadenia | 20, 501) | – | – | 30, 401) | – |
1)
Platí pre zariadenia, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie
stavby do 31. decembra 2005 s platnosťou do 31. decembra 2010.
2)
Platí pre nanášanie vrstiev na tkaninu.
3)
Platí pre impregnáciu a sušenie.
B.
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | ||||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | ||||
| TZL | SOx | NOx | ∑ Fenol a formaldehyd |
NH3 | |
| Zberná komora | 50 | 100 | 250 | 30 | 801) |
| Vytvrdzovacia komora | 50 | 100 | 250 | 30 | 652) |
| Píla a ostatné zariadenia | 20 | – | – | 30 | – |
1)
Platí pre nanášanie vrstiev na tkaninu.
2)
Platí pre impregnáciu a sušenie.
7.
ZARIADENIA NA VYPAĽOVANIE KERAMICKÝCH VÝROBKOV PRI POUŽITÍ HLINY AKO SUROVINY
Napríklad výroba tehál, krytinových tašiek, obkladačiek, kameniny.
7.1
Emisné limity
A.
Emisné limity pre jestvujúce zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov |
Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 18 % objemu | |
| Emisie SO2 nesmú prekročiť ustanovenú hodnotu hmotnostného toku alebo koncentrácie. | ||
| Druh suroviny | Emisný limit [mg/m3] | |
| TZL | SOx | |
| S obsahom síry < 0,12 % | 50 | 500 |
| S obsahom síry ≥ 0,12 % | 50 | 1 500 |
| Hmotnostný tok [kg/h] | ||
| Vypaľovanie keramických výrobkov | 10 | |
B.
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov |
Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 17 % objemu | |||
| Emisie SO2 a emisie HF pri diskontinuálnej prevádzke nesmú prekročiť ustanovené hodnoty hmotnostného toku alebo koncentrácie. | ||||
| Druh suroviny | Emisný limit [mg/m3] | |||
| TZL | SOx | NOx | HF | |
| S obsahom síry < 0,12 % | 40 | 500 | 500 | 51) |
| S obsahom síry ≥ 0,12 % | 40 | 1 500 | 500 | 102) |
| Hmotnostný tok [kg/h] | ||||
| Vypaľovacie pece | 10 | 303) | ||
1)
Platí pre kontinuálnu prevádzku.
2)
Platí pre diskontinuálnu prevádzku.
8.
ZARIADENIE NA EXPANDOVANIE PERLITU, BRIDLICE A HLINY
8.1
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov |
Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn, O2 ref: 14 % objemu | ||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | ||
| TZL | SOx | NOx | |
| Zariadenie na expandovanie perlitu, hliny alebo bridlice | 40 | 750 | 500 |
9.
OSTATNÉ ZDROJE PRIEMYSLU VÝROBY NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV
9.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností
s prihliadnutím na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním,
hermetizáciou.
9.2
Emisný limit
A.
Emisný limit pre jestvujúce zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn |
| Technológia | Emisný limit [mg/m3] |
| TZL | |
| Ostatné zdroje priemyslu výroby nekovových minerálnych produktov | 50 |
B.
Emisný limit pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn |
| Technológia | Emisný limit [mg/m3] |
| TZL | |
| Kameňolomy | 50 |
| Ťažba a spracovanie silikátových a iných surovín | 20 |
| Priemyselná výroba betónu a malty alebo iných stavebných materiálov | 20 |
| Ostatné priemyselné výroby nekovových minerálnych produktov a ostatné zariadenia zdrojov podľa bodov 1 – 8 | 20 |
IV.
CHEMICKÝ PRIEMYSEL
1.
VÝROBA CHLÓRU
1.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
1.1.1
Všetky druhy koncových, technologických a iných odpadových plynov obsahujúcich chlór
sa musia zaviesť do vhodného zariadenia na odstránenie chlóru.
1.1.2
Z pracovného priestoru elektrolýzy je potrebné zabezpečiť centrálne odsávanie a odvádzanie
odpadových plynov alebo vykonať iné účinné opatrenia obmedzujúce úniky ortuti do pracovného
priestoru.
1.2
Emisné limity
A.
Emisné limity pre jestvujúce zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn |
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] |
| Cl2 | |
| Odchlórovacie zariadenie | 6 |
| Limitný emisný faktor Hg | |
| Odpadový plyn odsávaný z priestoru elektrolýzy | 1,5 g/t vyrobeného Cl21) |
1)
Platí v ročnom priemere.
B.
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn |
| Pre jestvujúce zdroje s alkalickým spôsobom výroby Cl2 platia emisné limity podľa bodu A na dožitie. | |
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] |
| Cl2 | |
| Odchlórovacie zariadenie | 3 |
| Limitný emisný faktor Hg | |
| Odpadový plyn odsávaný z priestoru elektrolýzy | 0,01 g/t vyrobeného Cl21) |
1)
Platí v ročnom priemere.
2.
VÝROBA CHLOROVODÍKA A KYSELINY CHLOROVODÍKOVEJ
2.1
Emisné limity
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn |
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] |
| HCl | |
| Spaľovanie Cl2 v H2 | 25 |
| Reakcie solí s H2SO4 (Mannheimov proces, sulfátový proces) | 25 |
| Chlorácia organických zlúčenín | 25 |
| Limitný emisný faktor HCl | |
| Celková výroba HCl | 0,05 kg/t vyrobenej 36 % HCl1) |
1)
Platí v mesačnom priemere.
3.
VÝROBA SÍRY (CLAUSOV PROCES)
3.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
Odpadové plyny s obsahom H2S sa musia dodatočne spaľovať.
3.2
Emisné limity
A.
Emisné limity pre jestvujúce zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov |
Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | |
| Projektovaná kapacita zariadenia [t/deň] |
Emisný stupeň síry | Emisný limit [mg/m3] |
| H2S | ||
| ≤ 10 | 6 % | 10 |
| > 10 – 20 | 3 % | 10 |
| > 20 – 50 | 2 % | 10 |
| > 50 | 1 % | 10 |
B.
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov |
Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | |
| Projektovaná kapacita zariadenia [t/deň] |
Stupeň odsírenia |
Emisný limit [mg/m3] |
| H2S | ||
| ≤ 10 | 94 % | 10 |
| > 10 – 20 | 97 % | 10 |
| > 20 – 50 | 98 % | 10 |
| > 50 | 99,5 % | 10 |
4.
VÝROBA KYSELINY SÍROVEJ
4.1
Emisný limit
| Technológia | Limitný emisný faktor SO2 |
| Výroba H2SO4 | 2,2 kg/t vyrobenej H2SO41) |
1)
Platí v ročnom priemere po prepočítaní na 100 %-nú H2SO4.
5.
VÝROBA AMONIAKU
5.1
Emisný limit
| Technológia | Limitný emisný faktor NH3 |
| Výroba amoniaku | 0,2 kg/t vyrobeného NH31) |
1)
Platí v mesačnom priemere.
6.
VÝROBA KYSELINY DUSIČNEJ A JEJ SOLÍ
6.1
Emisné limity
A.
Emisné limity pre jestvujúce zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | |
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | |
| NOx | NH3 | |
| Výroba kyseliny HNO31) | 300 | |
| Katalytická redukcia oxidov dusíka amoniakom | 300 | |
1)
Ak HNO3 vzniká ako vedľajší produkt absorpcie pri odlučovaní odpadových plynov, emisné limity
uvedené v tomto bode sa neuplatňujú.
B.
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | |
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | |
| NOx | NH3 | |
| Výroba HNO3 a jej solí1) | 200, 3002) | |
| Katalytická redukcia oxidov dusíka amoniakom | 300 | |
| Limitný emisný faktor NOx | ||
| Výroba HNO3 a jej solí1) | 1,6 kg/t vyrobenej HNO3 |
|
1)
Ak HNO3 vzniká ako vedľajší produkt absorpcie pri odlučovaní odpadových plynov, emisné limity
uvedené v tomto bode sa neuplatňujú.
2)
Platí pre zariadenia, ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. augusta 2009.
7.
VÝROBA HNOJÍV
7.1
Emisné limity
A.
Emisné limity pre jestvujúce zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov |
Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | |
| Technológia | Emisné limity [mg/m3] | |
| TZL | NH3 | |
| Výroba močoviny | 50 751) |
50 1001) |
| Výroba ostatných hnojív (okrem močoviny) |
75 | |
1)
Platí pre zariadenie, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie
stavby do 31. decembra 2002.
B.
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov |
Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | |
| Emisný limit TZL platí ako ustanovená hodnota hmotnostného toku alebo koncentrácie. | ||
| Časť zdroja | Emisné limity [mg/m3] | |
| TZL | NH3 | |
| Výroba močoviny | 50 751) |
50 1001) |
| Výroba ostatných hnojív (okrem močoviny) | 50 | |
| Mletie, miešanie, balenie, prebaľovanie | 52) | |
| Hmotnostný tok [g/h] | ||
| Mletie, miešanie, balenie, prebaľovanie | 52) | |
1)
Platí pre zariadenie, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie
stavby do 31. decembra 2002.
2)
Platí pre celkový prach vrátane ťažko odbúrateľných a vysokotoxických organických
látok.
8.
VÝROBA OXIDU TITANIČITÉHO
8.1
Sulfátový proces výroby oxidu titaničitého
8.1.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
Pri všetkých operáciách, pri ktorých môžu unikať do ovzdušia kvapôčky H2SO4, je potrebné inštalovať odlučovače kvapiek.
S cieľom zníženia emisií SOX pri zariadeniach na praženie solí vznikajúcich pri úprave odpadov sa musí voliť najlepšia
dostupná technika pri zohľadnení primeranosti nákladov.
8.1.2
Emisné limity
| Podmienky platnosti emisných limitov |
Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | |
| Časť zdroja | Emisné limity [mg/m3] | |
| TZL1) | SOx2) | |
| Hlavné technologické operácie | 50 | |
| Ostatné operácie | 150 | |
| Zariadenie na zahusťovanie kyslého odpadu |
500 | |
| Limitný emisný faktor SOx2)3) |
||
| Rozklad a kalcinácia | 10 kg/t vyrobeného TiO2 | |
1)
Platí pre všetky TZL z výrobného zariadenia, najmä rudný prach, prachový pigment
a prach zo zuhoľnatených zvyškov.
2)
Platí vrátane kvapiek H2SO4 pre rôzne štádiá výrobného procesu a procesu úpravy inertného odpadu.
3)
Meranie koncentrácie a objemového prietoku odpadových plynov je potrebné vykonať
v rovnakom čase a za rovnakých podmienok teploty a vlhkosti.
8.2
Chlórový proces výroby oxidu titaničitého
8.2.1
Emisné limity
| Podmienky platnosti emisných limitov |
Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | |
| Časť zdroja | Emisné limity [mg/m3] | |
| TZL1) | Cl2 | |
| Hlavné technologické operácie | 50 | 52), 403) |
| Ostatné operácie | 150 | |
1)
Platí pre všetky TZL z výrobného zariadenia, najmä rudný prach, prachový pigment
a prach zo zuhoľnatených zvyškov.
2)
Platí v dennom priemere.
3)
Platí pre každú nameranú hodnotu.
9.
RAFINÉRIE ROPY, PETROCHEMICKÉ SPRACOVANIE ROPY
9.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
Emisie prchavých organických látok je potrebné obmedzovať.
Opatrenia na obmedzovanie emisií prchavých organických látok s tlakom pár vyšším ako
1,32 kPa pri teplote 0 °C do 76 kPa pri pracovnej teplote
Opatrenia uvedené v bodoch A.1 a B.1 sa vzťahujú na každú skladovú nádrž s objemom
>1 000 m3 alebo pre ročný obrat >10 000 m3 a viac.
A.
Skladovanie
1.
Pri skladovaní je potrebné
a)
používať skladové nádrže s plávajúcou strechou vybavené účinným tesnením okrajov
strechy,
b)
vybaviť nádrže s pevnou strechou vnútornou plávajúcou membránou s tesnením,
c)
zabezpečiť odvod pár z nádrží s pevnou strechou na spätné získavanie alebo na zneškodňovanie,
d)
vykonať iné opatrenia, ktoré sa uvedeným metódam vyrovnajú.
Tieto opatrenia musia zabezpečiť zníženie emisií aspoň o 90 % v porovnaní s nádržou
s pevnou strechou bez plávajúceho zakrytia hladiny.
V prípade odvádzania pár na zneškodňovanie alebo na spätné získavanie nesmie byť emisný stupeň vyšší ako 5 %, t. j. účinnosť zariadenia musí dosahovať najmenej 95 %.
Pre zariadenia, ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. marca 1998 alebo pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie alebo obdobné povolenie do 31. marca 1998 a ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. marca 2001, platí ustanovenie tohto bodu od 1. januára 2010.
Pri skladovaní kvapalín, ktoré obsahujú látky 1. podskupiny 1. skupiny z prílohy č. 1 vo väčšom množstve ako 10 mg/kg alebo látky 2. a 3. podskupiny 1. skupiny a látky 1. podskupiny 4. skupiny podľa prílohy č.1 vo väčšom množstve ako 5 % v nádrži s pevnou strechou s núteným dýchaním, je potrebné odvádzané plyny a pary zaviesť do zberného systému plynov alebo na spaľovanie, ak očakávané hodnoty emisných hmotnostných tokov prekročia hodnoty uvedené v prílohe č. 3.
V prípade odvádzania pár na zneškodňovanie alebo na spätné získavanie nesmie byť emisný stupeň vyšší ako 5 %, t. j. účinnosť zariadenia musí dosahovať najmenej 95 %.
Pre zariadenia, ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. marca 1998 alebo pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie alebo obdobné povolenie do 31. marca 1998 a ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. marca 2001, platí ustanovenie tohto bodu od 1. januára 2010.
Pri skladovaní kvapalín, ktoré obsahujú látky 1. podskupiny 1. skupiny z prílohy č. 1 vo väčšom množstve ako 10 mg/kg alebo látky 2. a 3. podskupiny 1. skupiny a látky 1. podskupiny 4. skupiny podľa prílohy č.1 vo väčšom množstve ako 5 % v nádrži s pevnou strechou s núteným dýchaním, je potrebné odvádzané plyny a pary zaviesť do zberného systému plynov alebo na spaľovanie, ak očakávané hodnoty emisných hmotnostných tokov prekročia hodnoty uvedené v prílohe č. 3.
2.
Dýchanie nádrží je potrebné eliminovať na čo najmenšiu mieru, napríklad znížením
teplotných výkyvov obsahu nádrže, jej vhodnou izoláciou alebo reflexným náterom s
celkovou odrazovosťou sálavého tepla 70 %.
B.
Prečerpávanie
1.
Pri prečerpávaní, napríklad pri stáčaní z automobilových alebo zo železničných cisterien,
pri plnení cisterien zo skladových nádrží, je potrebné použiť osobitné opatrenia,
ako napríklad recirkulovanie plynnej fázy alebo odvádzanie vytláčaných plynov do zneškodňovacieho
zariadenia.
Emisný stupeň uhľovodíkov zo zariadenia na ich zneškodňovanie alebo na spätné získavanie
nesmie byť vyšší ako 5 %, t. j. účinnosť zariadenia musí dosahovať najmenej 95 %.
2.
Na prečerpávanie je potrebné používať tesné čerpadlá bez odkvapov, napríklad čerpadlá
mechanickou upchávkou.
3.
Technické podrobnosti pri skladovaní a prečerpávaní benzínov v distribučných skladoch
a na čerpacích staniciach sú určené osobitným predpisom.7)
4.
Armatúry na odľahčenie tlaku a vyprázdňovacie zariadenia
Plyny a pary, ktoré vystupujú zo zariadení na odľahčenie tlaku a z vyprázdňovacích
zariadení, je potrebné odvádzať do zberného systému plynov. To neplatí pre prípady
havárií a požiarov alebo pre prípady, keď môže nastať zvýšenie tlaku následkom polymerizácie
alebo z iných obdobných dôvodov. Zachytené plyny je potrebné spaľovať v procesných
peciach; ak to nie je možné, je potrebné ich odviesť na poľný horák.
C.
Odvádzanie odpadových plynov
Odpadové plyny z procesných zariadení, ktoré odchádzajú pri bežnej prevádzke, ako
aj odpadové plyny a pary vznikajúce pri regenerácii katalyzátorov je potrebné odviesť
na koncové spaľovanie alebo realizovať obdobné účinné opatrenie na zníženie emisií.
D.
Nábeh a odstavenie výroby
Plyny, ktoré odchádzajú pri nábehu a odstavení výroby, je potrebné zaviesť do zberného
systému plynov. Ak to nie je možné, je potrebné ich odviesť na poľný horák. Poľný
horák musí byť skonštruovaný a nastavený tak, aby bolo zabezpečené bezdymové spaľovanie.
E.
Odpadové plyny s obsahom H2S
a)
Plyny z odsírovacích zariadení alebo z iných zdrojov s obsahom H2S väčším ako 0,4 % objemu a pri hmotnostnom toku H2S väčšom ako 2 t/deň je potrebné spracovať.
b)
Plyny, ktoré sa nebudú ďalej spracúvať, je potrebné odviesť na koncové spaľovanie,
pričom koncentrácia H2S v odvádzaných plynoch nesmie prekročiť 10 mg/m3.
c)
Odpadové vody a technologické vody s obsahom H2S sa musia odvádzať tak, aby sa zabránilo jeho úniku do ovzdušia.
F.
Technologické odpadové vody
Čistiarne odpadových vôd pre technologické odpadové vody s kapacitou 200 m3/h a viac je potrebné zakryť a odsávané plyny odvádzať na čistenie. Emisný stupeň
prchavých organických látok nesmie byť vyšší ako 20 %, t. j. účinnosť zariadenia na
čistenie plynov musí byť najmenej 80 %.
G.
Kontrola úniku pár organických látok
V technologických prevádzkach je potrebné vykonávať pravidelnú kontrolu únikov prchavých
organických látok najmä z čerpadiel a armatúr a pri zistení únikov operatívne vykonať
nápravu.
9.2
Emisné limity
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | ||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | ||
| TZL | SOx | NOx | |
| Spaľovanie plynov1)z vákuotvorných systémov v technologických peciach | 800 | ||
| Regenerácia katalyzátora z katalytického štiepenia na fluidnom lôžku | 50 | 1 700 | 700 |
1)
Plyny s obsahom H2S a zapáchajúcich heterocyklických zlúčenín síry a dusíka.
10.
VÝROBA CELULÓZY
10.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
Pri výrobe celulózy je potrebné využiť dostupné technické možnosti s prihliadnutím
na primeranosť nákladov na zachytávanie a likvidáciu pachových látok, najmä zlúčenín
obsahujúcich redukovanú síru, z jednotlivých zariadení, ako sú varne, odparky, vyvarovacie
kolóny, lokálnym alebo centrálnym odsávaním do zariadení na ich zachytávanie a likvidáciu.
10.2
Emisné limity
| Podmienky platnosti emisných limitov |
Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 11 % objemu | |||
| Výroba buničiny (spaľovanie lúhov) |
Emisné limity [mg/m3] | |||
| TZL | SO2 | NOx | H2S | |
| Sulfitový spôsob a neutrálsulfitový spôsob výroby |
100 | 700 | 400 | 40 |
| Sulfátový spôsob výroby | 100 | 450 | 300 | 201) |
| Sódno-antrachinónový spôsob výroby |
50 | 35 | 300 | |
1)
Platí pre zlúčeniny obsahujúce redukovanú síru vyjadrené ako H2S.
11.
VÝROBA A SPRACOVANIE VISKÓZY
11.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
Odpadové plyny z výroby a spracovania viskózy je potrebné podľa technických možností
a primeranosti nákladov odvádzať na zneškodňovanie alebo regeneráciu.
11.2
Emisné limity
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | |
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | |
| H2S | CS2 | |
| Odpadové plyny | 10 | 100 |
| Celkové emisie vrátane odsávania výrobných priestorov a prídavného odsávania zvlákňovacích strojov | ||
| Výroba striže, textilného hodvábu a fólie | 50 | 150 |
| Výroba kordového hodvábu | 50 | 400 |
12.
VÝROBA KYSLÍKATÝCH DERIVÁTOV UHĽOVODÍKOV
12.1
Emisný limit
Emisný limit pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn |
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] |
| Benzén | |
| Zariadenie na oxidáciu cyklohexánu | 3 |
13.
VÝROBA DUSÍKATÝCH DERIVÁTOV UHĽOVODÍKOV
13.
1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
13.1.1
Pri výrobe akrylonitrilu odpadové plyny z reakčného systému a absorbéru musia byť
odvádzané do spaľovacieho zariadenia. Odpadové plyny vznikajúce pri čistení produktov
reakcie a pri procese doplňovania materiálu musia byť odvádzané do práčky plynov.
13.1.2
Spriadanie vlákien
13.1.3
Všetky plyny s obsahom akrylonitrilu pri spriadaní vlákien, plyny z reaktorov, zberných
nádob na suspenzie a prepieracích filtrov, ktoré obsahujú akrylonitril a butadién,
je potrebné odviesť do zariadenia na obmedzovanie emisií.
13.2
Emisné limity
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | |
| Technológia | Emisné limity [mg/m3] | |
| Kaprolaktám | Akrylonitril | |
| Výroba kaprolaktámu | 100 | |
| Výroba akrylonitrilu | 0,2 | |
1)
Platí pre zariadenia na znižovanie emisií spaľovaním.
14.
VÝROBA POLYVINYLCHLORIDU
14.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
14.1.1
Odpadové plyny s obsahom vinylchloridu je potrebné odvádzať na čistenie alebo zneškodnenie.
14.1.2
Na mieste prechodu z uzatvoreného systému na úpravu alebo na sušenie v otvorenom
systéme zvyškový obsah vinylchloridu nesmie prekročiť nasledujúce hodnoty:
| Zvyškový obsah vinylchloridu1) | |
| v hotovom výrobku | 10 mg VC/kg PVC |
| v suspenzii homopolyméru | 100 mg VC/kg PVC |
| v suspenzii kopolyméru | 400 mg VC/kg kopolyméru |
| v suspenzii mikropolyméru a emulzii polyméru | 1 500 mg VC/kg PVC |
VC – vinylchlorid
1)
Platí v mesačnom priemere.
14.2
Emisný limit
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn |
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] |
| vinylchlorid | |
| Odpadové plyny z čistenia a zneškodnenia | 5 |
15.
SPRACOVANIE ŽIVÍC A PLASTOV
15.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
15.1.1
Je potrebné vykonať všetky dostupné technické opatrenia s prihliadnutím na primeranosť
nákladov na ďalšie zníženie emisií styrénu pod hodnotu uvedenú v bode 15.2, napríklad
použitím živíc s nízkym obsahom styrénu alebo bez styrénu. Pre zdroje, pre ktoré sa
začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 31. decembra 2005, platí táto
požiadavka od 1. januára 2011.
15.1.2
Nové zdroje: pri výrobe penového polystyrénu je potrebné používať najmenej 50-percentný
podiel nadúvadiel s obsahom pentánu alebo iných uhľovodíkov najviac do 5 %.
15.2
Emisné limity
A.
Emisný limit pre jestvujúce zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn |
| Pre zdroje, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 31. decembra 2005, platia emisné limity od 1. januára 2011. | |
| Technológia |
Emisný limit [mg/m3] |
| TOC | |
| Spracovanie nenasýtených polyesterových živíc s prísadou styrénu alebo spracovanie kvapalných epoxidových živíc s prísadou amínov |
85 |
B.
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, – NH3: suchý plyn; – TOC: vlhký plyn |
|
| Technológia | Emisný limit [mg/m3] | |
| TOC | NH3 | |
| Spracovanie nenasýtených polyesterových živíc s prísadou styrénu alebo kvapalných epoxidových živíc s prísadou amínov | 85 | |
| Tepelné spracovanie aminoplastov alebo fenoplastov, ako sú furánové, močovinoformaldehydové, fenolové alebo xylénové živice | 501) | 50 |
1)
V prípade emisií znečisťujúcich látok 1. podskupiny 4. skupiny, napríklad fenolu,
formaldehydu, alkylakrylátov, 2-furaldehydu, orgán ochrany ovzdušia určí emisný limit
individuálne.
16.
ZARIADENIA NA VÝROBU A SPRACOVANIE UHLÍKATÝCH MATERIÁLOV
16.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
16.1.1
Emisie organických znečisťujúcich látok z tepelných procesov pri výrobe uhlíkatých
materiálov je potrebné podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť nákladov
obmedzovať, napríklad odsávať a zneškodňovať.
16.1.2
Nové zdroje: odpadové plyny vznikajúce pri výrobe sadzí a dreveného uhlia je potrebné
dodatočne spaľovať.
16.2
Emisné limity pre výrobu priemyselných sadzí
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 3 % objemu | |||
| Časť zdroja | Emisné limity [mg/m3] | |||
| SOx | NOx | TOC | Benzén | |
| Koncové spaľovacie zariadenie | 850 | 600 | 100 | 5 |
16.3
Emisné limity pre výrobu dreveného uhlia
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | ||
| Projektovaná kapacita výroby dreveného uhlia [kg/deň] |
Emisný limit [mg/m3] | ||
| TZL | CO | TOC | |
| < 1 000 | 50 | 800 | 100 |
| ≥ 1 000 | 50 | 800 | 50 |
16.4
Emisné limity pre výrobu uhlíkatých materiálov vypaľovaním
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | |||
| Časť zdroja | Emisné limity [mg/m3] | |||
| TZL | SOx | TOC | ||
| Všetky operácie s možnosťou vzniku TZL | 50 | |||
| Miešanie a tvarovanie s použitím smoly, dechtov a podobných organických prchavých látok ako spájadla | 50 | 100 | ||
| Vypaľovanie | komorové a tunelové pece | 50 | 50 | |
| kruhové pece na vypaľovanie grafitových a uhlíkatých elektród | 50 | 200 | ||
| rotačné pece pri vypaľovaní surového antracitu |
50 | 2 500 | 200 | |
| Impregnácia | 50 | 50 | ||
17.
ZARIADENIE NA VÝROBU OLOVENÝCH AKUMULÁTOROV
17.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
Pary H2SO4 vznikajúce pri formovaní musia byť zachytávané a odvádzané do zariadenia na čistenie
odpadových plynov.
17.2
Emisné limity
Emisný limit pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn |
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] |
| SOx1) | |
| Operácie s možnosťou vzniku výparov H2SO4 | 1 |
1)
Platí vrátane kvapiek H2SO4.
V.
SPAĽOVANIE, SPOLUSPAĽOVANIE A SPRACOVANIE ODPADOV
1.
SPAĽOVANIE A SPOLUSPAĽOVANIE ODPADOV
1.1
Rozsah platnosti
1.1.1
Ustanovenia bodu 1 časti V tejto prílohy platia pre spaľovne odpadov a zariadenia
na spoluspaľovanie odpadov okrem
a)
experimentálnych zariadení používaných na výskum, vývoj a testovanie spaľovacích
procesov, ak nespaľujú viac ako 50 t/rok odpadu,
b)
spaľovacích zariadení, v ktorých sa nakladá len s týmito odpadmi:
1.
rastlinný odpad z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva,
2.
rastlinný odpad z potravinárskeho priemyslu, ak sa teplo zo spaľovania využíva na
výrobu energie,
3.
vláknitý drevný odpad z prvotnej výroby celulózy a výroby papiera z celulózy, ak
je spoluspaľovaný v mieste vzniku a teplo zo spaľovania sa využíva na výrobu energie,
4.
drevný odpad okrem drevného odpadu, ktorý by v dôsledku ošetrenia konzervačnými látkami
alebo ochrannými nátermi mohol obsahovať halogénované organické zlúčeniny alebo ťažké
kovy, a takto ošetreného drevného odpadu pochádzajúceho zo stavebných a búracích prác,
5.
korkový odpad,
6.
plynné odpady vypúšťané do ovzdušia,
7.
rádioaktívny odpad,
8.
telá mŕtvych zvierat,
9.
odpad, ktorý pochádza z prieskumu nálezísk ropy a plynu a ich ťažby, ak sa ťažba
zabezpečuje z ťažobných ostrovov, kde sa odpad aj spaľuje.
1.2
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania na spaľovanie odpadov a
spoluspaľovanie odpadov
1.2.1
Pri prevádzkovaní spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov sa musia
vykonať všetky preventívne opatrenia, aby sa pri dodávke a príjme a medziskladovaní
odpadov zabránilo znečisťovaniu životného prostredia, a ak to nie je možné, treba
v najväčšej miere obmedziť najmä znečistenie ovzdušia, obťažovanie zápachom, ako aj
priame ohrozenie zdravia ľudí.
1.2.2
Spaľovne odpadov musia byť prevádzkované s takou účinnosťou spaľovania, aby obsah
TOC vo zvyškovej škváre a spodnom popole z pece, t. j. strata žíhaním, bol nižší ako
3 % alebo spáliteľný podiel bol nižší ako 5 % suchej hmotnosti spaľovaných odpadov.
Ak je to potrebné, musí sa odpad pred spálením vopred vhodne upraviť.
1.2.3
Každé zariadenie na spaľovanie odpadov musí byť navrhnuté, vybavené, vybudované a
prevádzkované tak, aby teplota spalín za posledným prívodom spaľovacieho vzduchu riadeným
a rovnomerným spôsobom aj pri najnepriaznivejších podmienkach dosahovala počas najmenej
dvoch sekúnd hodnotu
a)
850 °C,
b)
1 100 °C, ak sa spaľujú nebezpečné odpady s obsahom organických zlúčenín chlóru viac
ako 1 % vyjadrených ako Cl2.
Teplota sa musí merať v blízkosti vnútornej steny spaľovacej komory alebo na inom
reprezentatívnom mieste v súlade s povolením orgánu ochrany ovzdušia.
1.2.4
Každá spaľovacia linka spaľovne odpadov musí byť vybavená najmenej jedným prídavným
horákom, ktorý
a)
sa automaticky uvedie do prevádzky, ak teplota spalín po poslednom prívode spaľovacieho
vzduchu klesne pod hodnotu uvedenú v bode 1.2.3 v závislosti od druhu spaľovaných
odpadov,
b)
bude v prevádzke aj počas nábehu a odstavovania, aby teplota v žiadnom intervale
spaľovania neklesla pod hodnotu uvedenú v bode 1.2.3 v závislosti od druhu spaľovaných
odpadov, po celý čas, kým sa v spaľovacom priestore nachádza ešte nespálený odpad,
c)
počas nábehu a odstavovania, pokým teplota spalín nedosiahne hodnotu uvedenú v bode
1.2.3 v závislosti od druhu spaľovaných odpadov, môže spaľovať len zemný plyn, skvapalnené
uhľovodíkové plyny alebo kvapalné palivá, pri ktorých nebudú vyššie emisie ako pri
spaľovaní plynového oleja s obsahom síry najviac 0,1 % hmotnosti.
1.2.5
Zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia byť navrhnuté, vybavené, vybudované a
prevádzkované tak, aby teplota spalín pri spaľovaní odpadov za posledným prívodom
spaľovacieho vzduchu riadeným a rovnomerným spôsobom aj pri najnepriaznivejších podmienkach
počas najmenej dvoch sekúnd dosahovala hodnotu
a)
850 °C,
b)
1 100 °C, ak sa spoluspaľuje nebezpečný odpad s obsahom organických zlúčenín chlóru
viac ako 1 % vyjadrených ako chlór.
1.2.6
Spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia byť vybavené automatickým
systémom, ktorý zabezpečí odstavenie prísunu odpadu
a)
pri nábehu, keď ešte teplota nedosiahla hodnotu 850 °C alebo 1 100 °C podľa druhu
spaľovaných odpadov alebo hodnotu určenú orgánom ochrany ovzdušia v zmysle bodov 1.2.7
a 1.2.8,
b)
pri každom poklese teploty pod hodnotu 850 °C alebo 1 100 °C podľa druhu spaľovaných
odpadov alebo pod hodnotu určenú orgánom ochrany ovzdušia v zmysle bodov 1.2.7 a 1.2.8,
c)
v každom prípade, keď kontinuálne meranie zabudované podľa podmienok osobitného predpisu5) ukáže, že v dôsledku poruchy zariadenia na čistenie odpadových plynov boli prekročené
emisné limity.
1.2.7
Orgán ochrany ovzdušia môže pre určité kategórie odpadov alebo určité tepelné procesy
špecifikované v povolení povoliť aj iné prevádzkové podmienky, ako sú uvedené bode
1.2.3. Odlišné prevádzkové podmienky však nesmú spôsobiť vyššiu tvorbu zvyškov zo
spaľovania alebo vyšší obsah organického uhlíka vo zvyškoch, ako je uvedené v bode
1.2.2.
1.2.8
Orgán ochrany ovzdušia môže pre určité kategórie odpadov alebo určité tepelné procesy,
ktoré musia byť vyšpecifikované v povolení, povoliť aj iné prevádzkové podmienky,
ako sú uvedené v bode 1.2.5, za podmienok, že emisné limity pre TOC a CO v odpadových
plynoch nebudú prekročené.
Pri spaľovaní vlastných odpadov z priemyslu výroby celulózy a papiera v kotli na drevnú kôru v mieste vzniku odpadu je podmienkou udelenia takého povolenia dodržanie emisného limitu pre plynné organické látky vyjadrené ako TOC podľa bodu 1.3.
Pri spaľovaní vlastných odpadov z priemyslu výroby celulózy a papiera v kotli na drevnú kôru v mieste vzniku odpadu je podmienkou udelenia takého povolenia dodržanie emisného limitu pre plynné organické látky vyjadrené ako TOC podľa bodu 1.3.
1.2.9
Infekčný nemocničný odpad sa podáva do spaľovacieho zariadenia bez predbežného zmiešania
s inými druhmi odpadov a bez priameho kontaktu obsluhy.
1.2.10
Spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia byť navrhnuté, vybavené,
vybudované a prevádzkované tak, aby emisie vypúšťané do ovzdušia nespôsobili významné
znečistenie prízemného ovzdušia; osobitne je potrebné odpadové plyny kontrolovane
vypúšťať cez komín za podmienok dodržania kvality ovzdušia podľa osobitného predpisu.11) Výška komína sa musí voliť tak, aby sa zaručila ochrana zdravia ľudí a životného
prostredia v súlade s prílohou č. 6.
1.2.11
Teplo vznikajúce pri spaľovaní alebo spoluspaľovaní odpadov musí byť podľa možnosti
využité.
1.3
Emisné limity pre spaľovne odpadov
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 11 % objemu | ||
| Ak sa výlučne spaľuje odpadový olej:1) štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 3 % objemu. |
|||
| Ak sa odpad spaľuje v atmosfére obohatenej kyslíkom, môže orgán ochrany ovzdušia určiť iný O2 ref, ktorý zodpovedá daným podmienkam. | |||
| Ak sa spaľujú nebezpečné odpady v zariadení so zabudovaným čistením odpadových plynov, prepočet na O2 ref sa vykoná len v prípade, ak skutočná koncentrácia O2, ktorá je meraná v rovnakom intervale, ako je príslušná znečisťujúca látka spaľovaná, je vyššia ako hodnota určeného O2 ref. | |||
| Znečisťujúca látka | Emisný limit [mg/m3] | ||
| Denný priemer | Polhodinový priemer | ||
| A (100 %) | B (97 %) | ||
| TZL | 10 | 30 | 10 |
| SO2 | 50 | 200 | 50 |
| NOx | 2002) | 4003) | 2003) |
| TOC | 10 | 20 | 10 |
| HCl | 10 | 60 | 10 |
| HF | 1 | 4 | 2 |
| CO | 50 | 1004) | Krátkodobý priemer5) C (95 %) |
| 150 | |||
| Ťažké kovy6) | Priemerná hodnota trvanie odberu vzoriek najmenej 30 min a najviac 8 h |
||
| Tl + Cd | spolu 0,05 | ||
| Hg | 0,05 | ||
| Sb + As + Pb + Cr + Co + Cu + Mn + Ni + V | spolu 0,5 | ||
| Priemerná hodnota trvanie odberu vzoriek najmenej 6 h a najviac 8 h |
|||
| PCDD + PCDF | 0,1 ng/m3 | ||
| Ďalšie znečisťujúce látky z prílohy č. 1 | neurčujú sa a neuplatňujú sa ani všeobecné emisné limity | ||
1)
Podľa § 42 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2)
Pre spaľovne odpadov s kapacitou od 6 t/h do 16 t/h vrátane, pre ktoré sa začalo
konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 31. decembra 2001, možno povoliť
výnimku z emisného limitu pre NOx a TZL s platnosťou do 31. decembra 2009 za predpokladu, že povolená koncentrácia
NOx neprekročí hodnotu 400 mg/m3.
3)
Pre spaľovne odpadov s kapacitou do 6 t/h, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie
súhlasu na povolenie stavby do 31. decembra 2001, sa emisné limity NOx neuplatňujú.
4)
Orgán ochrany ovzdušia môže určiť pre spaľovne odpadov na princípe fluidného lôžka
iné emisné limity CO, nie však vyššie ako 100 mg/m3 určené ako hodinový priemer.
5)
Platí pre 10-minútové priemery.
6)
Platí aj pre emisie ťažkých kovov a ich zlúčenín v plynnom skupenstve.
1.4
Emisné limity pre spoluspaľovanie odpadu
1.4.1
Emisné limity pre zariadenia na spoluspaľovanie odpadov
Pre spoluspaľovanie odpadov sú emisné limity príslušných znečisťujúcich látok ustanovené
ako celkový emisný limit „C“. Ak nie je pre jednotlivé technológie uvedený celkový
emisný limit „C“, použije sa na výpočet emisného limitu pre každú príslušnú znečisťujúcu
látku v odpadových plynoch nasledujúci zmesový vzťah:
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: určený pre daný proces alebo zariadenie |
| Ak pre daný proces alebo zariadenie nie je určený O2 ref, treba vziať za základ skutočný obsah O2 v odpadových plynoch bez zriedenia vzduchom, prípadne inertným plynom, ktorý pre proces nie je potrebný. | |
| Ak sa odpad spoluspaľuje v atmosfére obohatenej kyslíkom, môže orgán ochrany ovzdušia určiť iný O2 ref, ktorý zodpovedá daným podmienkam. | |
| Ak sa spoluspaľujú nebezpečné odpady v zariadení so zabudovaným čistením odpadových plynov, prepočet na O2 ref sa vykoná len v prípade, ak skutočná koncentrácia O2 meraná v rovnakom intervale, ako je príslušná znečisťujúca látka spaľovaná, je vyššia ako hodnota určeného O2 ref. | |
| Ak sa v zariadení na spoluspaľovanie odpadov a) získa viac ako 40 % energie zo spaľovania nebezpečných odpadov alebo b) spaľuje neupravený zmesový komunálny odpad,1) platia emisné limity ako pre spaľovne odpadov podľa bodu 1.3; ustanovenia tohto bodu sa neuplatňujú. |
|
 |
|
| C: | Celková hodnota emisného limitu a O2 ref určeného pre vybrané technológie alebo vypočítaného podľa uvedeného vzťahu, ktorá nahradí určené emisné limity. |
| Vodpad: | Objem spalín výlučne zo spaľovania odpadov určený podľa odpadu s najnižšou výhrevnosťou uvedenou v povolení a vztiahnutý na podmienky tejto vyhlášky. |
| Pokiaľ je uvoľnené teplo zo spaľovania odpadu < 10 % z celkového uvoľneného tepla, vypočíta sa hodnota Vodpad z takého predpokladaného množstva odpadu, ktorého spálením by sa uvoľnilo 10 % z celkového uvoľneného tepla. | |
| Codpad: | Emisné limity pre relevantné znečisťujúce látky platné pre spaľovne odpadov podľa bodu 1.3. |
| Vproces: | Objem odpadových plynov zo zariadenia príslušného procesu vrátane spaľovania povolených a v procese bežne používaných palív okrem odpadov pri zohľadnení O2 ref určeného pre daný proces alebo zariadenie. |
| Cproces: | Emisné limity pre vybrané technologické procesy uvedené v bode 1.4.3 alebo emisné
limity pre iné technologické procesy spaľovania štandardných povolených palív okrem odpadov. Ak takéto emisné limity nie sú určené právnym predpisom, použijú sa emisné limity určené v povolení. |
| Ak v povolení nie sú určené emisné limity, použijú sa skutočné emisné koncentrácie. | |
1)
Zmesový komunálny odpad je odpad z domácností alebo komerčný priemyselný odpad, ktorý
je v dôsledku svojej povahy a zloženia podobný odpadu z domácností okrem skupín odpadu
2001 a 2002 podľa osobitného predpisu.12)
1.4.2
Osobitné podmienky na spoluspaľovanie odpadov v cementárskej rotačnej peci
1.4.2.1
C – celkové emisné limity pre cementárske pece
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 10 % objemu |
| Znečisťujúca látka | C – celkové emisné limity [mg/m3] |
| TZL | 30 |
| SO2 | 502) |
| NOx | 500, 8001) |
| CO | orgán ochrany ovzdušia môže určiť EL pre CO |
| TOC | 102) |
| HF | 1 |
| HCl | 10 |
| Cd + Tl | 0,05 |
| Hg | 0,05 |
| Sb + As + Pb + Cr + Co + Cu + Mn + Ni+ V | 0,5 |
| PCDD + PCDF | 0,1 ng/m3 |
1)
Emisný limit pre cementárske rotačné pece, ktoré boli uvedené do prevádzky do 31.
decembra 2001, aj keď začali spoluspaľovanie od 29. decembra 2004.
2)
Ak SO2 alebo TOC nepochádza zo spaľovania odpadov, môže orgán ochrany ovzdušia určiť inú
hodnotu emisného limitu.
1.4.3
Osobitné podmienky na spoluspaľovanie odpadov v kotloch na spaľovanie palív
Spoluspaľovať odpady možno len v kotloch na spaľovanie palív s tepelným príkonom 5
MW a viac. Ak nehrozí riziko ohrozenia životného prostredia, možno spoluspaľovanie
povoliť aj v kotli s tepelným príkonom od 0,3 MW do 5 MW v závislosti od druhu, zloženia
a množstva odpadu.
1.4.3.1
Cproces – pre tuhé palivá
| Referenčné podmienky pre Cproces |
Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 6 % objemu | |||
| Menovitý tepelný príkon [MW] |
Cproces [mg/m3] | |||
| od | do | TZL | SO2 | NOx |
| 5 | < 50 | 50 | 1) | 1) |
| > 50 | ≤ 100 | 50 | 850 alebo stupeň odsírenia ≥ 90 % biomasa: 200 |
400 biomasa: 350 |
| > 100 | ≤ 300 | 30 | 850 – 200 alebo stupeň odsírenia ≥ 92 % biomasa: 200 |
300 biomasa: 300 |
| > 300 | – | 30 | 200 alebo stupeň odsírenia ≥ 95 % biomasa: 200 |
200 biomasa: 300 |
1)
Pre SO2 a NOx platia emisné limity podľa časti I bodu 1.5.1.
1.4.3.2
Cproces – pre kvapalné palivá
| Referenčné podmienky pre Cproces |
Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 3 % objemu | |||
| Menovitý tepelný príkon [MW] |
Cproces [mg/m3] | |||
| Od | do | TZL | SO2 | NOx |
| – | < 50 | 50 | 1) | 1) |
| > 50 | ≤ 100 | 50 | 850 | 400 |
| > 100 | ≤ 300 | 30 | 400 | 300 |
| > 300 | – | 30 | 50 | 200 |
1)
Pre SO2 a NOx platia emisné limity podľa časti I bodu 1.5.2.
1.4.3.3
C – celkové emisné limity pre ťažké kovy, PCDD a PCDF
| Podmienky platnosti emisného limitu | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 6 % objemu |
| Znečisťujúca látka | C – celkový emisný limit [mg/m3] |
| Cd + Tl1) | 0,05 |
| Hg1) | 0,05 |
| Sb + As + Pb + Cr + Co + Cu + Mn + Ni + V1) | 0,5 |
| PCDD + PCDF2) | 0,1 ng/m3 |
1)
Všetky priemerné hodnoty počas odberu vzorky v trvaní najmenej 30 minút a najviac
8 hodín.
2)
Všetky priemerné hodnoty počas odberu vzorky v trvaní najmenej 6 hodín a najviac
8 hodín.
1.4.4
Osobitné podmienky pre ostatné neuvedené technologické procesy
C – celkové emisné limity pre ťažké kovy, PCDD a PCDF
1)
Všetky priemerné hodnoty počas odberu vzorky v trvaní najmenej 30 minút a najviac
8 hodín.
2)
Všetky priemerné hodnoty počas odberu vzorky v trvaní najmenej 6 hodín a najviac
8 hodín.
1.5
Zvyšky
Zvyškami sú všetky kvapalné a tuhé látky vrátane roštového popola a škváry, kotlového
a filtračného popolčeka, tuhých reakčných produktov z čistenia spalín, kalov z čistenia
odpadových vôd, použitých katalyzátorov a aktívneho uhlia, ktoré vznikajú pri spaľovaní,
čistení spalín, čistení odpadových vôd alebo pri iných procesoch v rámci spaľovania
odpadu.
Pri prevádzke spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov je potrebné predchádzať tvorbe zvyškov alebo ich tvorbu podľa množstva a škodlivosti obmedziť v najväčšom rozsahu. Zvyšky sa musia podľa možnosti zhodnotiť priamo v zariadení na spaľovanie odpadov alebo mimo neho pri dodržaní osobitných predpisov. Suché zvyšky vo forme prachu, napríklad kotlový popolček a vysušené zvyšky z čistenia spalín, sa musia dopravovať a medziskladovať tak, aby sa zamedzilo ich rozprašovaniu do prostredia, napríklad v uzavretých kontajneroch.
Pri zneškodňovaní alebo zužitkovaní zvyškov zo spaľovania alebo spoluspaľovania odpadov sa postupuje podľa osobitných predpisov.
Pri prevádzke spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov je potrebné predchádzať tvorbe zvyškov alebo ich tvorbu podľa množstva a škodlivosti obmedziť v najväčšom rozsahu. Zvyšky sa musia podľa možnosti zhodnotiť priamo v zariadení na spaľovanie odpadov alebo mimo neho pri dodržaní osobitných predpisov. Suché zvyšky vo forme prachu, napríklad kotlový popolček a vysušené zvyšky z čistenia spalín, sa musia dopravovať a medziskladovať tak, aby sa zamedzilo ich rozprašovaniu do prostredia, napríklad v uzavretých kontajneroch.
Pri zneškodňovaní alebo zužitkovaní zvyškov zo spaľovania alebo spoluspaľovania odpadov sa postupuje podľa osobitných predpisov.
1.6
Mimoriadne prevádzkové stavy
V prípade poruchy je potrebné prevádzku v čo najkratšom čase obmedziť alebo odstaviť,
pokiaľ sa parametre prevádzky nedostanú do riadneho prevádzkového stavu.
Ak dôjde k prekročeniu emisného limitu, nemôžu sa odpady v spaľovni alebo v zariadení na spoluspaľovanie odpadov bez prerušenia ďalej spaľovať alebo spaľovacie linky ďalej neprerušene prevádzkovať viac ako štyri hodiny; celkový čas takého stavu počas roka nesmie prekročiť 60 hodín.
Priemerná polhodinová koncentrácia TZL v emisiách nesmie v žiadnom prípade prekročiť hodnotu 150 mg/m3; emisný limit CO a TOC nesmie byť prekročený. Všetky ostatné prevádzkové podmienky a požiadavky podľa bodu 1.2 a požiadavky týkajúce sa emisií CO sa musia dodržať.
Ak dôjde k prekročeniu emisného limitu, nemôžu sa odpady v spaľovni alebo v zariadení na spoluspaľovanie odpadov bez prerušenia ďalej spaľovať alebo spaľovacie linky ďalej neprerušene prevádzkovať viac ako štyri hodiny; celkový čas takého stavu počas roka nesmie prekročiť 60 hodín.
Priemerná polhodinová koncentrácia TZL v emisiách nesmie v žiadnom prípade prekročiť hodnotu 150 mg/m3; emisný limit CO a TOC nesmie byť prekročený. Všetky ostatné prevádzkové podmienky a požiadavky podľa bodu 1.2 a požiadavky týkajúce sa emisií CO sa musia dodržať.
2.
ZARIADENIA NA SPAĽOVANIE TIEL MŔTVYCH ZVIERAT
Ustanovenia bodu 2 platia pre spaľovacie zariadenia s kapacitou do 50 kg/h a pre zariadenia
s kapacitou od 50 kg/h vrátane do 10 t/deň vrátane.
Pre zariadenia s kapacitou viac ako10 t/deň a pre zariadenia situované v areáli bitúnku,
ktorý je veľkým zdrojom, sa uplatňujú emisné limity tak ako pre spaľovne odpadov.
2.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
2.1.1
Spaľované materiály
V spaľovacom zariadení s kapacitou do 10 t/deň vrátane možno spaľovať len
a)
celé telá mŕtvych zvierat spaľované v areáloch veľkochovov hospodárskych zvierat,
b)
časti tiel zvierat – zvyšky zo spracovania – v pôvodnom prirodzenom stave v areáloch
bitúnkov mäsokombinátov a hydinárskych závodov, ktoré sú stredným zdrojom,
c)
celé telá mŕtvych laboratórnych zvierat a domácich zvierat držaných na iné ako poľnohospodárske
účely.13)
V zariadení na spaľovanie tiel mŕtvych zvierat nemožno spaľovať obaly na mŕtve zvieratá,
ktoré obsahujú chlór, fluór, kovy alebo impregnačné látky, ako je decht a gumoasfalt,
ani odpadové drevo, handry a podobne.
2.1.2
Palivá pre spaľovanie tiel mŕtvych zvierat
Palivá, ktoré je povolené spaľovať v zaradeniach na spaľovanie tiel mŕtvych zvierat:
a)
zemný plyn naftový,
b)
skvapalnené uhľovodíkové plyny,
c)
plynový olej,
d)
benzín,
e)
motorová nafta,
f)
bionafta,
g)
iné kvapalné biopalivá,14)
h)
nízkovýhrevné plyny, ako je bioplyn a ďalšie.
2.1.3
Obmedzovanie vzniku pachových látok pri prevádzke zariadenia
Pri vlastnej sanácii je potrebné zabezpečiť obmedzovanie vzniku pachových látok najmä
a)
dokonalým spálením organického materiálu a čo najrýchlejším dosiahnutím prevádzkovej
teploty uvedenej v písmene b),
b)
zabezpečením, aby teplota spalín na výstupe zo spaľovacieho priestoru za posledným
prívodom vzduchu dosahovala hodnotu 850 °C počas najmenej dvoch sekúnd,
c)
s použitím sekundárnej dopaľovacej komory so sekundárnym horákom alebo iným obmedzovaním
pachových látok.
2.2
Umiestnenie zariadenia
2.1.1
Zariadenia na spaľovanie tiel mŕtvych zvierat v prípade chovov/bitúnkov možno umiestňovať
len v areáli príslušného veľkochovu, bitúnka alebo hydinárskych závodov, kde dochádza
k úhynu/zabitiu a spracovaniu zvierat.
2.1.2
S prihliadnutím na miestne dispozičné podmienky a na smer prevládajúcich vetrov sa
spaľovacie zariadenie má podľa možnosti umiestniť v čo možno najväčšom odstupe od
iných objektov, najmä administratívnych a obytných, a od verejne dostupného priestoru,
napríklad verejných komunikácií a podobne.
2.3
Emisné limity
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, – TZL, SO2,NOx a CO: suchý plyn, O2 ref: 11 % objemu – TOC: vlhký plyn O2 ref: 11 % objemu |
||||
| Prepočet na O2 ref sa vykoná len v prípade, ak skutočný obsah kyslíka je vyšší ako 11 % objemu. | |||||
| Menovitý tepelný príkon [MW] |
Emisný limit [mg/m3] | ||||
| TZL | SO2 | NOx | CO | TOC | |
| < 0,3 MW nízkoemisný horák |
1001) | 5002) | 3) | 3) | 10 |
| ≥ 0,3 MW | 850 | 250 | 10 | ||
1)
Platí pre zariadenia s kapacitou ≥ 50 kg/h do ≤ 10 t/deň; pre zariadenia s kapacitou
50 kg/h sa emisný limit neuplatňuje.
2)
Pre palivá podľa bodu 4.1.2 písm h); pre ostatné palivá sa emisný limit neuplatňuje.
3)
Emisné limity pre NOx a CO sa neuplatňujú; požiadavky na emisie sa uplatňujú podľa aktuálnej technickej
normy pre horák alebo spaľovacie zariadenie pre príslušné palivo.
3.
KREMATÓRIÁ
3.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
3.1.1
Na kremáciu je možné použiť výlučne rakvy, ktorých materiál, dekoračné prvky a prípravky,
ktorými sú impregnované alebo inak chemicky ošetrené, nesmú obsahovať halogenované
organické zlúčeniny alebo ťažké kovy.
3.1.2
V krematóriách sa môže spaľovať len zemný plyn naftový, skvapalnené uhľovodíkové
plyny alebo plynový olej s obsahom síry do 1 000 mg/kg.
3.1.3
V spaľovacom priestore za posledným prívodom vzduchu je potrebné udržovať teplotu
najmenej 850 °C, ktorá zabezpečí termickú a oxidačnú deštrukciu, pri zdržnej dobe
najmenej 1 sekundu.
3.2
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 17 % objemu | |||||
| Emisný limit [mg/m3] | ||||||
| TZL | NOx | CO | TOC | HF | HCl | |
| Kremačná pec | 50 | 350 | 100 | 15 | 30 | 30 |
4.
ZARIADENIA NA VÝROBU KOMPOSTU
4.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
4.1.1
Pachové látky emitované pri vykládke a z násypných bunkrov musia byť vzhľadom na
dostupné technické možnosti obmedzované v čo najväčšom rozsahu. Ak ide o kompostovanie
v uzavretých halách alebo zakrytých priestoroch, musia byť odvádzané k biologickému
filtru alebo na iné čistenie odpadových plynov.
4.1.2
Emisie TZL je potrebné čo najviac obmedzovať, t. j. pri všetkých operáciách vzhľadom
na technické možnosti uplatňovať opatrenia na zníženie prašnosti, ako sú kompostovanie
v uzavretých priestoroch, vodné clony, skrápanie, zahmlievanie alebo odprašovanie.
4.1.3
Skondenzovaná para a voda vznikajúca pri kompostovaní môže byť v stavebne neuzatvorených
a nezakrytých zariadeniach na výrobu kompostu používaná na vlhčenie, iba ak nedôjde
k obťažovaniu obyvateľstva zápachom.
5.
ZARIADENIA NA SUŠENIE ODPADOV A ČISTIARENSKÝCH KALOV
5.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
5.1.1
Pre príjem odpadov je potrebné zriadiť uzavreté násypné bunkre s komorou pre vozidlá.
Pri vykládke musia byť plyny z bunkrov odsávané a odvádzané do zariadenia na čistenie
odpadových plynov.
5.1.2
Odpadové plyny je potrebné zachytávať v mieste vzniku a odvádzať ich na čistenie.
5.1.3
Množstvo odpadových plynov je potrebné obmedzovať napríklad viacnásobným využitím
v procese sušenia po znížení obsahu vody alebo inými opatreniami.
5.2
Emisné limity
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | |||
| Emisie NH3 a HCl nesmú prekročiť ustanovenú hodnotu hmotnostného toku alebo koncentrácie. | ||||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | |||
| TZL | TOC | NH3 | HCl | |
| Zariadenie na sušenie | 20 | 20 | 20 | 20 |
| Hmotnostný tok [g/h] | ||||
| Zariadenie na sušenie | 100 | 100 | ||
VI.
OSTATNÝ PRIEMYSEL A ZARIADENIA
1.
SPRACOVANIE DREVA
1.1
Emisné limity
A.
Emisné limity pre jestvujúce zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov |
Štandardné stavové podmienky, – sušiarne: vlhký plyn – ostatné časti: suchý plyn |
||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | ||
| TZL | TOC | ∑ znečisťujúcich látok 1. podskupiny 4. skupiny |
|
| Spracovanie dreva | |||
| Operácie s možnosťou vzniku TZL | 50 | ||
| Brúsenie vo výrobe dýh, preglejok, dosák a nábytku | 10 | ||
| Výroba drevotrieskových a drevovláknitých dosák | |||
| Zariadenie na brúsenie | 10 | ||
| Sušiarne triesok a pilín1) s nepriamym procesným ohrevom | 20 | 300 | |
| Sušiarne s priamym procesným ohrevom2) | 20 | 300 | 25 ako súčet koncentrácií |
| Limitný emisný faktor ZL 1. podskupiny 4. skupiny |
|||
| Lisy | 0,06 kg/m3 vyrobených dosák | ||
1)
Platí pre odpadový plyn, t. j. vzdušninu zo sušiaceho priestoru.
2)
Emisné limity a všeobecné podmienky prevádzkovania pre znečisťujúce látky SO2, NOx a CO platia podľa časti I bodu 4.
B.
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov |
Štandardné stavové podmienky, – sušiarne: vlhký plyn – ostatné časti: suchý plyn |
||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | ||
| TZL | TOC | ∑ znečisťujúcich látok 1. podskupiny 4. skupiny |
|
| Spracovanie dreva | |||
| Operácie s možnosťou vzniku TZL | 50 | ||
| Brúsenie vo výrobe dýh, preglejok, dosák a nábytku | 10 | ||
| Výroba drevotrieskových a drevovláknitých dosák | |||
| Zariadenie na brúsenie | 10 | ||
| Sušiarne triesok a pilín1)s nepriamym procesným ohrevom | 20 | 150 | |
| Sušiarne s priamym procesným ohrevom2) | 20 | 150 | 25 (ako súčet koncentrácií) |
| Limitný emisný faktor znečisťujúcich látok 1. podskupiny 4. skupiny |
|||
| Lisy | 0,06 kg/m3 vyrobených dosák | ||
1)
Platí pre odpadový plyn, t. j. vzdušninu zo sušiaceho priestoru.
2)
Emisné limity a všeobecné podmienky prevádzkovania pre znečisťujúce látky SO2, NOx a CO platia podľa časti I bodu 4.
2.
VÝROBA A RAFINÁCIA CUKRU
2.1
Emisné limity
A.
Emisné limity pre jestvujúce zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn |
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] |
| TZL | |
| Operácie s možnosťou vzniku TZL | 75 |
3.
SUŠIARNE POĽNOHOSPODÁRSKYCH PRODUKTOV
3.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania
V zariadeniach na sušenie možno spaľovať len zemný plyn naftový, skvapalnené uhľovodíkové
plyny, kvapalné palivá s obsahom síry najviac 1 % hmotnosti alebo tuhé palivá s mernou
sírnatosťou najviac 0,5 g/MJ.
3.2
Emisné limity
A.
Emisné limity pre jestvujúce zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn, O2 ref: 17 % objemu | ||
| Sušenie zelených krmív | Emisný limit [mg/m3] | ||
| TZL | NOx | CO | |
| Sušenie s priamym procesným ohrevom | 150 | podľa bodu 4 časti I |
orgán ochrany ovzdušia určí EL individuálne |
| Sušenie1)s nepriamym procesným ohrevom | 150 | ||
1)
Platí pre odpadový plyn, t. j. vzdušninu zo sušiaceho priestoru.
B.
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn, O2 ref: 17 % objemu | ||
| Sušenie poľnohospodárskych produktov | Emisný limit [mg/m3] | ||
| TZL | NOx | CO | |
| Sušenie s priamym procesným ohrevom | 75 | EL podľa bodu 4 časti I |
orgán ochrany ovzdušia určí EL individuálne |
| Sušenie s nepriamym procesným ohrevom | 751) | ||
| Sušenie | Limitný emisný faktor TOC | ||
| 0,25 kg/t vodnej pary | |||
1)
Platí pre odpadový plyn, t. j. vzdušninu zo sušiaceho priestoru.
4.
ZARIADENIA NA PRAŽENIE A BALENIE KÁVY, KÁVOVÍN, KAKAOVÝCH BÔBOV ALEBO ORIEŠKOV
4.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
4.1.1
Technologické zariadenia vrátane skladovania materiálov, pri ktorých môžu vznikať
emisie pachových látok, je potrebné umiestniť do uzavretých priestorov. Odpadové plyny
s obsahom pachových látok je potrebné zachytávať a odvádzať na čistenie alebo realizovať
iné rovnocenné opatrenia.
4.1.2
Pri spaľovaní odpadových plynov určí orgán ochrany ovzdušia podmienky spaľovania,
najmä teplotu spaľovania a potrebnú zdržnú dobu.
4.2
Emisné limity
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn |
| Jestvujúce zdroje – praženie kakaových bôbov a orieškov: emisné limity platia od 1. januára 2016 | |
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] |
| TOC | |
| Spaľovanie odpadových plynov – zneškodňovanie pachových látok | 50 |
5.
ZARIADENIA NA ÚDENIE MÄSA A RÝB
5.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
Na obmedzenie emisií pachových látok je potrebné odpadové plyny z procesu údenia zachytávať
a odvádzať na čistenie alebo realizovať iné rovnocenné opatrenia.
6.
PRÁŠKOVÉ LAKOVNE
6.1
A. Emisné limity
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, – TZL: suchý plyn – TOC: vlhký plyn |
|
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | |
| TZL | TOC | |
| Nanášanie plastov | 15 | |
| Vytvrdzovanie | 50 | |
7.
KONCOVÉ SPAĽOVACIE ZARIADENIA NA ČISTENIE ODPADOVÝCH PLYNOV
Termické alebo katalytické koncové spaľovacie zariadenie je zariadením na znižovanie
množstva alebo škodlivosti emisií znečisťujúcich látok v odpadových plynoch spaľovaním,
s využitím alebo bez využitia tepla.
7.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
7.1.1
Technické požiadavky na konštrukčné riešenia pre povoľovanie zdrojov
7.1.1.1
Konštrukcia koncového spaľovacieho zariadenia musí zabezpečovať optimálne vedenie
spaľovacieho procesu.
7.1.1.2
Ak sa z dôvodu kolísania množstva alebo výhrevnosti spolu s odpadovým plynom spoluspaľuje
stabilizačné palivo, v takom prípade je potrebné spaľovacie zariadenie vybaviť reguláciou
na stálu optimalizáciu pomeru stabilizačného paliva, odpadového plynu a spaľovacieho
vzduchu.
7.1.1.3
Orgán ochrany ovzdušia určí podmienky spaľovania, najmä účinnosť spaľovania, teplotu
spaľovania a potrebnú zdržnú dobu.
7.1.2
Ako stabilizačné palivo je možné použiť len zemný plyn naftový alebo skvapalnené
uhľovodíkové plyny.
7.2
Emisné limity pre nové zdroje
| Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, O2 ref: 17 % objemu – TZL, NOx, CO: suchý plyn – TOC: vlhký plyn |
|||
| Ak pre predmetnú technológiu je v prílohe č. 4 alebo v osobitnom predpise1)ustanovený špecifický emisný limit pre TZL alebo TOC, uplatňuje sa aj na spaliny z koncového spaľovacieho zariadenia. | ||||
| Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | |||
| TZL | NOx | CO | TOC | |
| Termické alebo katalytické koncové spaľovacie zariadenie | 20 | 2001) | 100 | 20 |
1)
Ak sa v spaľovanom odpadovom plyne nachádzajú dusíkaté látky, orgán ochrany ovzdušia
určí emisný limit individuálne; jeho hodnota nesmie presiahnuť 350 mg/m3.
8.
POĽNÉ HORÁKY
Poľný horák je zariadenie na znižovanie množstva alebo škodlivosti emisií znečisťujúcich
látok spaľovaním, ktoré sa využíva
a)
pri havarijnom odvode odpadových plynov,
b)
pri trvalej tvorbe inak ťažko spracovateľných odpadových plynov.
8.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
8.1.1
Technické požiadavky na konštrukčné riešenia pre povoľovanie zdrojov
8.1.1.1
Pri povoľovaní dávať prednosť asistovaným horákom, t.j. horákom, ktoré majú konštrukčnú
možnosť ovplyvňovať množstvo privádzaného vzduchu a teplotu spaľovania.
8.1.1.2
Emisný stupeň TOC nesmie prekročiť 0,1 %. Pre poľné horáky spaľujúce odpadové plyny
z prevádzkových porúch a z bezpečnostných ventilov emisný stupeň TOC nesmie prekročiť
1 %. Táto požiadavka sa nevzťahuje na spaľovanie bioplynu a rafinérie.
8.1.1.3
Prevádzková teplota plameňa má dosiahnuť
a)
pre bioplyn a iné odpadové plyny zo spracovania odpadov najmenej 1 000 °C,
b)
pre spaľovanie ostatných odpadových plynov najmenej 850 °C s výnimkou poľných horákov
na spaľovanie plynov z prevádzkových porúch a bezpečnostných ventilov.
8.1.1.4
Ak je potrebné s odpadovým plynom spoluspaľovať stabilizačné palivo z dôvodu kolísania
výhrevnosti alebo množstva odpadového plynu, v takom prípade je potrebné spaľovacie
zariadenie vybaviť reguláciou na stálu optimalizáciu pomeru stabilizačného paliva,
spaľovacieho vzduchu a odpadového plynu.
8.1.2
Ako stabilizačné palivo je možné použiť len zemný plyn naftový alebo skvapalnené
uhľovodíkové plyny.
8.1.3
Pre odpadové plyny s obsahom halogenovaných zlúčenín je potrebné zvoliť iný spôsob
znižovania emisií ako spaľovanie na poľných horákoch.
9.
CHOVY HOSPODÁRSKYCH ZVIERAT
9.1
Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
9.1.1
Chov hospodárskych zvierat je potrebné prevádzkovať v súlade so zásadami správnej
poľnohospodárskej praxe s prihliadnutím na primeranosť nákladov.
9.1.2
Ak ide o veľký zdroj znečisťovania ovzdušia, je potrebné obmedzovať emisie amoniaku
zavedením nízkoemisných systémov a techník s cieľom dosiahnuť takéto zníženie emisií
amoniaku:
| Proces | Zníženie emisií NH3 |
| Ustajnenie | ≥ 20 % |
| Skladovanie hnoja, hnojovice a trusu | ≥ 40 % |
| Aplikácia do pôdy | ≥ 30 % |
Zníženie emisií sa posudzuje voči emisiám NH3 z daného procesu bez použitia nízkoemisných techník.
9.1.3
Pri výstavbe veľkých zdrojov je potrebné riešiť obmedzovanie emisií amoniaku komplexne,
aby amoniak zachytený v jednom stupni nespôsobil zvýšenie emisií v ďalšom stupni spracovávania
hnoja.
9.2
Opatrenia na obmedzovanie emisií amoniaku z chovov hospodárskych zvierat – zásady
správnej poľnohospodárskej praxe
Celkové zníženie emisií amoniaku zo živočíšnej výroby je možné dosiahnuť aplikáciou
nasledujúcich nízkoemisných techník. Dosiahnuté zníženie emisií amoniaku je potrebné
hodnotiť individuálne. Najvyššie hodnoty, aké sa realizáciou predmetnej nízkoemisnej
technológie môžu dosiahnuť, sú uvedené vo vestníku.15)
9.2.1
Správna stratégia kŕmenia
Prísun proteínov v krmive musí zodpovedať produkčnej úrovni zvierat, čím sa dosiahne
zníženie obsahu nadbytočného dusíka v exkrementoch. Stratégia kŕmenia poskytuje nákladovo
najúčinnejšie možnosti znižovania emisií, keďže prináša efekt v každom stupni, kde
sa amoniak môže uvoľňovať.
Na zníženie nadbytočných dávok proteínov sa odporúča využiť najmä tieto opatrenia:
a)
zloženie krmiva prispôsobiť požiadavkám stavu jednotlivých zvierat, napríklad podľa
veku a váhy zvieraťa, štádia chovu,
b)
náhrada časti čerstvej trávy vlákninou s nižším obsahom proteínov, napríklad kukuričnou
silážou, senom, slamou a pod.,
c)
vylúčenie intenzívneho hnojenia trávnych porastov určených na skrmovanie,
d)
zvýšenie podielu pasenia,
e)
primiešavanie biotechnologických prípravkov do krmiva.
9.2.2
Ustajnenie zvierat
9.2.2.1
Opatrenia pre ošipárne
Opatrenia pre ošipárne s produkciou hnojovice sú najmä:
Pri výstavbe zdrojov
a)
riešiť podlahy ako čiastočne roštované, t. j. partially slatted floors,
b)
zmenšiť plochu exponovanú hnojovicou pod roštmi, napríklad kanáliky so zúženou plochou
povrchu a zošikmenými stenami,
c)
obmedziť uvoľňovanie amoniaku z povrchu hnojovice v zberných kanáloch prekrytím alebo
zmenšením voľného povrchu,
d)
zlepšenie návykov zvierat a riešenie výbehov.
Opatrenia pre ošipárne so slamenou podstielkou sú najmä:
a)
pravidelná výmena podstielky, zabezpečenie suchého ležoviska,
b)
predchádzanie vlhkosti – zabezpečiť, aby žľaby a napájadlá nepretekali.
9.2.2.2
Opatrenia pre kravíny
Opatrenia pre kravíny sú najmä:
a)
čistenie a denná údržba kravínov, dvorov a priechodov podľa pracovného poriadku,
b)
pri nových stavbách riešiť obmedzovanie emisií amoniaku rýchlym odvodom močovky do
záchytných nádrží, napríklad spádovaním, realizáciou hrebeňových, vrúbkovaných alebo
žliabkovitých podláh.
9.2.2.3
Opatrenia pre hydinárne
Výrazné obmedzenie emisie amoniaku sa dosiahne, keď obsah sušiny v truse a v podstielke
je vyšší ako 60 %. Vhodné opatrenia sú najmä:
a)
predchádzanie vlhkosti, napríklad pretekaniu napájadiel, a pri nových stavbách aj
s použitím vysúšacích mechanizmov,
b)
obmedzovanie emisií amoniaku pri nakladaní s trusom, ako je:
1.
zber trusu na pás a následne vysúšanie trusu,
2.
ukladanie trusu do komôr pod klietkami uloženými v radoch, t. j. stilt houses, alebo
voliérovým systémom.
9.2.3
Skladovanie
9.2.3.1
Skladovanie hnojovice a iných tekutých organických hnojív
Pri skladovaní hnojovice je potrebné zabezpečiť najmä
a)
dostatočnú kapacitu nádrže vzhľadom na vhodný čas aplikácie,
b)
prekrytie povrchu nádrží, napríklad plávajúce kryty z plastových fólií, prekrytie
povrchu slamou alebo materiálom LECA,
c)
v prípade, ak povrch chráni prirodzená kôra, obmedziť manipulačné zásahy, aby sa
zabránilo jej poškodeniu.
9.2.3.2
Skladovanie tuhých organických hnojív zo živočíšnej výroby
Pri skladovaní tuhých organických hnojív je potrebné zabezpečiť najmä
a)
zmenšenie plochy povrchu – kopa tvaru písmena A,
b)
prikrytie povrchu,
c)
použitie biotechnologických prípravkov viažucich amoniak,
d)
použitie bioreaktorov.
9.2.4
Aplikácia hnojovice a hnoja do pôdy
Dávku a čas hnojenia treba zosúladiť s požiadavkami porastu na dusík. Použiť vhodnú
aplikačnú techniku na zabránenie vyplavovaniu živín a šíreniu zápachu. Pred aplikáciou
zabezpečiť vhodné riedenie tekutých organických hnojív alebo mechanickú separáciu
tekutej zložky organických hnojív.
9.2.4.1
Nízkoemisné techniky pre hnojovice a iné tekuté organické hnojivá
Najúčinnejším spôsobom znižovania emisií amoniaku z tekutých organických hnojív je
použitie vhodnej techniky aplikácie, ako sú:
a)
injektory
Injektory redukujú emisie amoniaku tým, že umiestňujú organické hnojivo pod povrch
pôdy. Používajú sa
1.
plytké alebo brázdové injektory – úzke brázdy s hĺbkou 4 – 6 cm vo vzdialenostiach
25 – 30 cm,
2.
hĺbkové injektory – aplikácia tekutých organických hnojív do pôdy pomocou injekčných
vidlíc v hĺbke 12 – 30 cm vo vzdialenostiach 50 cm,
3.
zaorávacie injektory – pružinové alebo pevné vidlicové kultivátory; sú použiteľné
len na ornej pôde,
b)
pásové rozdeľovače
Pásové rozdeľovače znižujú emisie z hnojovice zmenšením povrchovej plochy styku hnojiva
so vzduchom, čím sa zamedzuje prevzdušňovaniu. Používajú sa techniky:
1.
trailing hoses – aplikácia močoviny pomocou série ohybných hadíc na povrch medzi
riadkami pooranej pôdy,
2.
trailing shoes – aplikácia močoviny cez pevné trubky ukončené kovovými „podkovami“
vedenými nad povrchom pôdy mimo porastu.
B.
Znižovanie emisií z tuhého podielu organického hnojiva
Organické hnojivo je potrebné čo najrýchlejšie, najneskôr do 48 hodín, po jeho aplikácii
na pôdu zaorať.
Príloha č. 5 k vyhláške č. 338/2009 Z. z.
VELIČINY, JEDNOTKY A PREPOČTOVÉ VZŤAHY, KTORÝMI SÚ VYJADRENÉ EMISNÉ LIMITY A POUŽITÉ
SKRATKY
I.
VELIČINY A JEDNOTKY EMISIÍ A EMISNÝCH LIMITOV
Na vyjadrenie emisií a emisných limitov sa používajú tieto veličiny a jednotky:
1.
Hmotnostná koncentrácia
Hmotnostná koncentrácia je hmotnosť znečisťujúcej látky vztiahnutá na jednotku objemu
odpadového plynu. Vyjadruje sa najmä v jednotkách ng/m3, mg/m3 alebo g/m3 po prepočítaní na štandardné stavové podmienky na určený suchý alebo vlhký plyn a
na referenčný obsah kyslíka, ak je určený.
Ak ide o všeobecné emisné limity a špecifické emisné limity, pre ktoré nie je určený
referenčný obsah kyslíka, koncentrácia sa vyjadruje pri obsahu kyslíka, ktorý vyplýva
z podstaty technologického procesu. Množstvo vzduchu alebo inertného plynu privádzané
do zariadenia na riedenie odpadových plynov alebo na ich ochladzovanie, alebo na zabezpečenie
bezpečnosti sa pri zisťovaní koncentrácie odpočítava.
Určený referenčný obsah kyslíka pri špecifickom emisnom limite pre vybranú technológiu
alebo zariadenie platí aj pre všeobecné emisné limity, ak sa pre danú technológiu
uplatňujú.
2.
Hmotnostný tok
Hmotnostný tok je hmotnosť znečisťujúcej látky v odpadovom plyne vztiahnutá na jednotku
času po prepočítaní na štandardné stavové podmienky a suchý plyn, ak nie je určené
inak. Vyjadruje sa najmä v jednotkách kg/h, g/s, t/rok, ak nie je určené inak.
3.
Limitný emisný faktor
Limitný emisný faktor je emisný limit vyjadrený ako pomer hmotnosti znečisťujúcej
látky vypúšťanej zo zdroja alebo z časti zdroja k jednotke hmotnosti alebo k inej
jednotke množstva výrobku, polotovaru, suroviny alebo výkonu zdroja. Je údajom charakterizujúcim
pomerné množstvo emisií vystupujúcich z daného technologického procesu vrátane zariadenia
na obmedzenie emisií do ovzdušia. Vyjadruje sa najmä v jednotkách kg/t, kg/GJ.
4.
Emisný stupeň
Emisný stupeň je emisný limit vyjadrený ako pomer hmotnosti znečisťujúcej látky vypúšťanej
zo zdroja, z jeho časti alebo zo zariadenia na obmedzovanie emisií k hmotnosti tejto
látky privedenej do procesu. Vyjadruje sa v percentách.
5.
Stupeň odsírenia
Stupeň odsírenia je emisný limit vyjadrený ako pomer množstva síry, ktorá sa za určitú
časovú jednotku zo zariadenia nevypustí do ovzdušia, k množstvu síry, ktorá sa za
tú istú časovú jednotku privedie vo vstupe, napríklad v palive. Vyjadruje sa v percentách.
6.
Tmavosť dymu
Tmavosť dymu je optická vlastnosť dymu vyvolaná pohltením svetla. Pri spaľovaní tuhých
palív sa vyjadruje v stupňoch podľa Ringelmanna (0 až 5) alebo opacitou v percentách.
Opacita vyjadrená v percentách sa na stupne podľa Ringelmanna prepočíta delením číslom
20. Ak sa pri spaľovaní kvapalných palív kontroluje obsah sadzí meraním tmavosti škvrny
na filtri z odsatej vzorky podľa Bacharacha, vyjadruje sa v stupňoch (0 až 9).
II.
PODROBNOSTI O ŠPECIFIKOVANÍ TUHÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK A PLYNNÝCH ZNEČISŤUJÚCICH
LÁTOK
Podrobnosti o špecifikovaní tuhých znečisťujúcich látok a plynných znečisťujúcich
látok určujú v poradí európske technické normy EN, medzinárodné technické normy ISO,
slovenské technické normy STN, ak sú vydané, a technické špecifikácie alebo iné zodpovedajúce
dokumenty v dokumentácii na stanovenie emisie príslušnej znečisťujúcej látky v závislosti
od vlastnosti látky a charakteru odpadového plynu, ak orgán ochrany ovzdušia príslušný
pre povolenie zdroja neurčí inak.
III.
PREPOČTOVÉ VZŤAHY
Ak sú koncentrácie zistené za iných než štandardných stavových podmienok, použijú
sa na prepočet na štandardné stavové podmienky alebo na referenčný obsah kyslíka tieto
prepočtové vzťahy:
| A. | prepočet koncentrácií na štandardné stavové podmienky, vlhký plyn: |
 |
|
| B. | prepočet koncentrácií na štandardné stavové podmienky, suchý plyn: |
 |
|
| C. | prepočet koncentrácií na ustanovené stavové podmienky, suchý plyn a referenčný obsah kyslíka v spalinách pre spaľovne odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov, napríklad cementárske pece: |
 |
|
| D. | prepočet koncentrácií na štandardné stavové podmienky, suchý plyn a referenčný obsah kyslíka pre ostatné zdroje: |
 |
|
| Význam symbolov v uvedených vzťahoch: | |
| cn | koncentrácia po prepočte na štandardný stav vo vlhkom plyne |
| cns | koncentrácia po prepočte na štandardný stav v suchom plyne |
| cnr | koncentrácia po prepočte na štandardný stav v suchom plyne a referenčné podmienky dané obsahom kyslíka O2 ref |
| cp | koncentrácia zodpovedajúca prevádzkovým podmienkam zistená meraním |
| t | teplota odpadového plynu pri prevádzkových podmienkach (°C) |
| p | tlaková diferencia oproti štandardnému tlaku zodpovedajúca prevádzkovým podmienkam uvedená v kPa |
| W | obsah vody v spalinách uvedený v % objemu |
| O2 ref | referenčný obsah kyslíka v spalinách uvedený v % objemu |
| O2 prev | obsah kyslíka v spalinách zodpovedajúci prevádzkovým podmienkam, zistený meraním, uvedený v % objemu |
Príloha č. 6 k vyhláške č. 338/2009 Z. z.
POŽIADAVKY NA ZABEZPEČENIE ROZPTYLU EMISIÍ ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK PRE NOVÉ ZDROJE
1.
Všeobecné požiadavky
Emisie zo zdrojov je potrebné do ovzdušia odvádzať tak, aby nespôsobovali významné
znečistenie ovzdušia. Odvod emisií je potrebné riešiť tak, aby bol umožnený ich nerušený
transport voľným prúdením a zabezpečený dostatočný rozptyl vypúšťaných znečisťujúcich
látok v súlade s normami kvality ovzdušia, a tým zabezpečená ochrana zdravia ľudí
a ochrana životného prostredia. Požiadavky na zabezpečenie rozptylu emisií znečisťujúcich
látok (najmä výška komína alebo výduchu) sa uvedú v súhlase alebo integrovanom povolení.
Ak je to technicky a ekonomicky dostupné, emisie je potrebné odvádzať v odpadových plynoch riadeným odvodom a fugitívne emisie obmedzovať.
Nasledujúce ustanovenia tejto prílohy sa nevzťahujú na výduchy vzduchotechniky slúžiacej na výmenu vzduchu v pracovných priestoroch, výduchy klimatizácie a na odvody emisií z bezpečnostných poistných ventilov. Dostatočný rozptyl aj v týchto prípadoch musí byť zabezpečený.
Ak je to technicky a ekonomicky dostupné, emisie je potrebné odvádzať v odpadových plynoch riadeným odvodom a fugitívne emisie obmedzovať.
Nasledujúce ustanovenia tejto prílohy sa nevzťahujú na výduchy vzduchotechniky slúžiacej na výmenu vzduchu v pracovných priestoroch, výduchy klimatizácie a na odvody emisií z bezpečnostných poistných ventilov. Dostatočný rozptyl aj v týchto prípadoch musí byť zabezpečený.
2.
Počet komínov alebo výduchov
Pri projektovaní a realizácii stavieb zdrojov znečisťovania ovzdušia treba voliť také
technické riešenie, aby sa emisie znečisťujúcich látok vypúšťali do ovzdušia čo najmenším
počtom komínov alebo výduchov; to neplatí, ak vyšší počet komínov alebo výduchov nemá
vplyv na hodnoty určených emisných limitov, ktoré by platili pre najmenší počet komínov
alebo výduchov.
3.
Výška komína alebo výduchu
Najnižšia výška komína alebo výduchu sa určí na základe hmotnostného toku znečisťujúcej
látky a koeficientu charakterizujúceho jej škodlivosť, prípadne ďalších rozptylových
parametrov postupom zverejneným vo vestníku Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky, pričom
a)
najnižšia výška komína alebo výduchu musí byť najmenej 4 m nad terénom; uvedené neplatí
pre záhradné chatky, záhradné krby, maringotky a prenosné zdroje znečisťovania ovzdušia,
ak sú splnené požiadavky na rozptyl emisií podľa bodu 1,
b)
do výšky komína alebo výduchu sa môže zarátať aj rozdiel nadmorských výšok základu
budovy zdroja znečisťovania ovzdušia a päty komína alebo výduchu, najmä ak ide o situovanie
komína alebo výduchu vo svahu,
c)
komín alebo výduch môže presiahnuť výšku 250 m, len ak sú vyčerpané všetky možnosti
obmedzovania emisií znečisťujúcich látok podľa najlepších dostupných techník,
d)
ak sa jedným komínom alebo výduchom vypúšťa viac znečisťujúcich látok, jeho najnižšia
výška sa určí ako najväčšia z výšok vypočítaných pre jednotlivé znečisťujúce látky.
4.
Poloha ústia komína alebo výduchu a ich prevýšenie nad strechou
4.1
Zariadenia na spaľovanie palív
4.1.1
Pre zariadenia na spaľovanie palív s menovitým tepelným príkonom do 0,3 MW sa určí
poloha ústia komína alebo výduchu a jeho prevýšenie nad strechou podľa technickej
normy.16)
4.1.2
Ak ide o prevýšenie ústia komína alebo výduchu nad hrebeňom šikmej strechy so sklonom
nad 20° pre spaľovacie zariadenia s menovitým tepelným príkonom
a)
od 0,3 MW do 1,2 MW, musí byť najmenej 1 m,
b)
od 1,2 MW a viac, musí byť najmenej 3 m,
c)
môže byť menšie ako 3 m, najmenej však 1 m, ak sa odborným posudkom preukáže splnenie
požiadaviek na rozptyl emisií podľa bodu 1.
4.1.3
Ak ide o plochú strechu alebo o šikmú strechu so sklonom 20° a menej, pre zariadenia
na spaľovanie palív s tepelným príkonom 0,3 MW a viac, je potrebné prevýšenie ústia
komína alebo výduchu nad strechou určené podľa bodu 4.1.2 zvýšiť o 0,5 m.
4.1.4
Ak ide o plochú strechu, je potrebné pri určení prevýšenia zohľadniť aj výšku atiky.
Ak sú na plochej streche situované iné časti stavby, napríklad nadstavby, strojovne
výťahov, je potrebné z hľadiska zabezpečenia optimálneho rozptylu prevýšenie komína
alebo výduchu osobitne posudzovať vo vzťahu k výške týchto objektov a ich vzdialenosti
od komína alebo výduchu.
4.1.5
V závislosti od druhu vypúšťaných znečisťujúcich látok a miestnych rozptylových podmienok
možno prevýšenie vzťahovať k miestu vyvedenia komína alebo výduchu nad strechu, ak
sa odborným posudkom preukáže splnenie požiadaviek na rozptyl emisií podľa bodu 1.
4.1.6
Pre spaľovanie tuhých palív treba zohľadniť prevýšenie nad vedľajšími alebo nadväzujúcimi
budovami podľa postupu uverejneného vo vestníku.
4.2
Technologické zdroje
Ak ide o technologické zdroje, treba voliť umiestnenie a prevýšenie ústia komína alebo
výduchu nad hrebeňom strechy primerane umiestneniu a prevýšeniu ústí komínov alebo
výduchov pre zariadenia na spaľovanie palív v závislosti od množstva a škodlivosti
vypúšťaných znečisťujúcich látok.
5.
Vyústenie výduchu na vonkajšiu stenu budovy
Vyústenie výduchu na vonkajšiu stenu budovy môžu mať výlučne
a)
zariadenia na spaľovanie zemného plynu na priame vykurovanie s prirodzeným odvodom
spalín a bez núteného prívodu spaľovacieho vzduchu s tepelným príkonom 12 kW a menším,
ak budú splnené osobitné podmienky zverejnené vo vestníku,
b)
zariadenia na spaľovanie zemného plynu a skvapalnených uhľovodíkových plynov s tepelným
príkonom do 35 kW, ak ide o budovy, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie do 31.
decembra 2003, ktoré nemali riešený odvod spalín nad strechu budovy, a pri rekonštrukcii
nemožno zo stavebnotechnických alebo požiarnobezpečnostných dôvodov riešiť odvod spalín
nad strechu, ak budú splnené osobitné podmienky zverejnené vo vestníku,
c)
technologické zdroje umiestnené vo výrobných halách v priemyselných areáloch, ak
sa odborným posudkom preukáže splnenie požiadaviek na rozptyl emisií podľa bodu 1.
Príloha č. 7 k vyhláške č. 338/2009 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Rady 87/217/EHS z 19. marca 1987 o prevencii a znižovaní znečisťovania životného prostredia azbestom
v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 8).
2.
Smernica Rady 92/112/EHS z 15. decembra 1992 o postupoch harmonizácie programov postupného znižovania a konečného
odstránenia znečisťovania spôsobovaného odpadom z výroby oxidu titaničitého (Mimoriadne
vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2).
3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/76/ES zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/ zv.
5).
4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z
veľkých spaľovacích zariadení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6).
1)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 409/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú emisné limity, technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
zdrojov a ich zariadení, v ktorých sa používajú organické rozpúšťadlá v znení neskorších
predpisov.
2)
§ 5 zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
3)
Napríklad vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 409/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky č. 704/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky a všeobecné
podmienky prevádzkovania zariadení používaných na skladovanie, plnenie a prepravu
benzínu.
4)
Výnos Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 15. mája 2003 č. 1/2003
o technickom zabezpečení oprávnených meraní a o metodikách monitorovania emisií a
kvality ovzdušia (oznámenie č. 204/2003 Z. z.).
5)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 408/2003 Z. z. o monitorovaní emisií a kvality ovzdušia v znení zákona č. 572/2004 Z. z.
6)
§ 27 ods. 1 zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie
ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov.
§ 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 245/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 245/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 704/2002 Z. z.
8)
Zákon č. 245/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
9)
STN 65 6481 Skvapalnené uhľovodíkové plyny. Propán, STN 65 6482 Skvapalnené uhľovodíkové
plyny. Propán-bután, STN 65 6483 Skvapalnené uhľovodíkové plyny. bután a STN 65 6483
Skvapalnené uhľovodíkové plyny. Vykurovacia zmes.
10)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 53/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie evidencie o palivách
v znení neskorších predpisov.
11)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 705/2002 Z. z. o kvalite ovzdušia v znení vyhlášky č. 351/2007 Z. z.
12)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení neskorších predpisov.
13)
Čl. 2 bod 1 písm. h) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov
neurčených pre ľudskú spotrebu.
14)
§ 2 písm. k) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 53/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov.
15)
Bod 11 Vestníka Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 5/ 2008
Všeobecné emisné závislosti a všeobecné emisné faktory pre vybrané technológie a zariadenia.
16)
STN EN 15287-1 Navrhovanie, montáž a prevádzkovanie komínov. Časť 1 Komíny pre otvorené
spotrebiče palív.
1)
Hodnota emisného limitu pre PCDD +PCDF sa vzťahuje na celkovú koncentráciu PCDD a
PCDF po prepočte na toxický ekvivalent. Ide o súčet hmotnostných koncentrácií konkrétnych
dioxínov a furánov po vynásobení príslušným toxickým ekvivalentom.
2)
Ak sú pri odvádzaní odpadových plynov fyzikálne podmienky, t. j. tlak, teplota, pri
ktorých sa znečisťujúce látky 2. skupiny – tuhé anorganické znečisťujúce látky, môžu
vyskytovať aj v kvapalnom skupenstve alebo plynnom skupenstve, za znečisťujúcu látku
2. skupiny 1. až 3. podskupiny sa považuje emisia vyjadrená ako súčet tuhých, kvapalných
a plynných emisií danej znečisťujúcej látky.
1)
Ak je pre zdroj alebo časť zdroja ustanovený emisný limit ako stupeň odsírenia, emisný
stupeň síry alebo je ustanovená všeobecná podmienka prevádzkovania ako najvyšší obsah
síry v palive, všeobecný emisný limit pre SOX sa neuplatňuje.
2)
Ak ide o výskyt znečisťujúcich látok z viacerých podskupín, pre jestvujúce zdroje
emisný limit platí od 1. 1. 2016.
3)
Ak je pre organické znečisťujúce látky ustanovený špecifický emisný limit vyjadrený
ako TOC, neuplatňujú sa všeobecné emisné limity pre organické znečisťujúce látky vo
forme plynov a pár 4. skupiny, ak to nie je v prílohe č. 4 alebo v osobitnom predpise3) uvedené inak. Emisné limity pre látky s karcinogénnym účinkom 1. skupiny 1. až 3.
podskupiny ostávajú v platnosti.
4)
Ak ide o nanášanie náterov alebo autoopravárenstvo, kde je obmedzovanie emisií prchavých
organických látok riešené používaním regulovaných výrobkov podľa § 18 ods. 6 zákona, pre takýto zdroj alebo časť zdroja sa všeobecný emisný limit pre TZL a organické
znečisťujúce látky vo forme plynov a pár 4. skupiny neuplatňuje.
5)
Emisný limit je vyjadrený ako TOC, podiel tuhých organických znečisťujúcich látok
v odpadovom plyne sa nezapočítava.
1)
Platí pre spaľovanie biomasy.
2)
Pre spaľovanie biomasy s MTP L 2,5 MW a emisný limit pre TOC pre zariadenia s MTP
L 1 MW, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie do 31. augusta 2009.
3)
Platí pre palivá s nižším obsahom VOC ako 10 % hmotnosti, pre zariadenia, ktoré začali
prevádzku s takýmto palivom do 31. decembra 2000 s platnosťou do 1. januára 2018.
4)
Emisný limit sa vypočíta podľa vzťahu EL = 2 400 – 4 x MTP.
5)
Platí pre zariadenia s obmedzeným prevádzkovým režimom s MTP 400 MW.
6)
Pre zariadenia uvedené v bode 1.2.1, ktoré spaľujú tuhé palivo s výhrevnosťou nižšou
ako 5 800 kJ/kg, s obsahom vody vyšším ako 45 % hmotnosti, s kombinovaným obsahom
vody a popola vyšším ako 60 % hmotnosti a s obsahom CaO vyšším ako 10 % hmotnosti.
7)
Platí pre zariadenia s MTP = 500 MW.
8)
Platí pre zariadenia uvedené v bode 1.2.1 s obmedzeným prevádzkovým režimom.
9)
Platí, ak odsírovacie zariadenie bolo uvedené do prevádzky do 31. decembra 2000.
1)
Platí len pre spaľovanie biomasy.
2)
Pre spaľovanie biomasy s MTP
3)
Emisný limit pre TZL pre zariadenia s MTP Ł 2,5 MW a emisný limit pre TOC pre zariadenia
s MTP Ł 1 MW, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie do 31. augusta 2009.
1)
Platí pre zariadenia spaľujúce palivo s obsahom popola > 0,06 % hmotnosti.
2)
Emisný limit sa vypočíta podľa vzťahu: EL = 3 650 – 6,5 x MTP.
1)
Emisný limit sa vypočíta podľa vzťahu EL = 500 – 1 x MTP.
1)
Pre zariadenia, ktoré spaľujú zemný plyn z verejnej distribučnej siete alebo skvapalnené
uhľovodíkové plyny, sa emisný limit pre TZL a SO2 neurčuje a neuplatňujú sa ani všeobecné emisné limity.
2)
Platí pre nízkovýhrevné priemyselné plyny, napríklad nízkokalorický plyn zo splynovania
rafinérskych zvyškov, vysokopecný plyn, koksárenský plyn a ich zmesi.
1)
Pre zariadenia, ktoré spaľujú zemný plyn z verejnej distribučnej siete alebo skvapalnené
uhľovodíkové plyny, sa emisný limit pre TZL a SO2 neurčuje a neuplatňuje sa ani všeobecný emisný limit.
2)
Napríklad vysokopecný, koksárenský, kalový plyn a ich zmesi.
3)
Nízkovýhrevné priemyselné plyny.
1)
Emisný limit pre TZL ustanovený pre nábeh sa preukazuje v intervale ustanovenom osobitným
predpisom5) len vtedy, ak sa v tomto intervale nábeh uskutočňuje.
2)
Pri spaľovaní plynového oleja alebo motorovej nafty s obsahom síry do 0,1 % hmotnosti
sa emisný limit pre SO2 neuplatňuje.
3)
Emisné limity platia pre jednotlivé plynové turbíny s tepelnou účinnosťou do 30 %
vrátane. Pre plynové turbíny s účinnosťou viac ako 30 % sa emisný limit koriguje vynásobením
hodnotou podielu h/30, kde h je skutočná účinnosť v %.
4)
Platí pre turbíny, ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. marca 1998 alebo pre ktoré
bolo vydané stavebné povolenie alebo obdobné povolenie do 31. marca 1998 a ktoré boli
uvedené do prevádzky do 31. marca 2001.
1)
Emisný limit pre TZL ustanovený pre nábeh sa preukazuje v intervale ustanovenom osobitným
predpisom5) len vtedy, ak sa v tomto intervale nábeh uskutočňuje.
2)
Pri spaľovaní plynového oleja alebo motorovej nafty s obsahom síry do 0,1 % hmotnosti
sa emisný limit pre SO2 neuplatňuje.
3)
Emisné limity platia pre jednotlivé plynové turbíny s tepelnou účinnosťou do 30 %
vrátane. Pre plynové turbíny s účinnosťou viac ako 30 % sa emisný limit koriguje vynásobením
hodnotou podielu h/30, kde h je skutočná účinnosť v % .
4)
Pre zariadenia postavené do 31. augusta 2009 sa emisný limit pre SO2 do 30. júna 2011 neuplatňuje.
5)
Emisný limit 75 mg/m3 platí pre plynové turbíny použité
– v kombinovanej výrobe tepla a elektriny s celkovou účinnosťou viac ako 75 %,
– v zariadeniach s kombinovanými cyklami s celkovou elektrickou účinnosťou viac ako 55 % v ročnom priemere,
– na mechanický pohon.
Pre jednostupňové plynové turbíny, ktoré nepatria do žiadnej z uvedených kategórií a ktoré majú účinnosť vyššiu ako 35 % – pri základnom zaťažení určenom podľa podmienok ISO, sa emisný limit vypočíta podľa vzťahu:
EL = 50 x h/35,
kde h je účinnosť plynovej turbíny v % pri základnom zaťažení podľa ISO.
– v kombinovanej výrobe tepla a elektriny s celkovou účinnosťou viac ako 75 %,
– v zariadeniach s kombinovanými cyklami s celkovou elektrickou účinnosťou viac ako 55 % v ročnom priemere,
– na mechanický pohon.
Pre jednostupňové plynové turbíny, ktoré nepatria do žiadnej z uvedených kategórií a ktoré majú účinnosť vyššiu ako 35 % – pri základnom zaťažení určenom podľa podmienok ISO, sa emisný limit vypočíta podľa vzťahu:
EL = 50 x h/35,
kde h je účinnosť plynovej turbíny v % pri základnom zaťažení podľa ISO.
6)
Platí pre skvapalnené uhľovodíkové plyny. Pre zariadenia postavené do 31. augusta
2009 sa emisný limit pre SO2 do 30. júna 2011 neuplatňuje.
7)
Platí pre nízkovýhrevné vysokopecné plyny. Pre zariadenia postavené do 31. augusta
2009 sa emisný limit pre SO2 do 30. júna 2011 neuplatňuje.
8)
Platí pre nízkovýhrevné koksárenské plyny. Pre zariadenia postavené do 31. augusta
2009 sa emisný limit pre SO2 do 30. júna 2011 neuplatňuje.
9)
Emisný limit platí pre plynový olej a motorovú naftu.
1)
Platí pre spaľovanie kvapalných palív.
2)
Platí pre spaľovanie bioplynu.
1)
Platí pre spaľovanie kvapalných palív a bioplynu.
2)
Platí pre spaľovanie kvapalných palív.
3)
Platí pre spaľovanie bioplynu.
1)
Ringelmanovej stupnice.
2)
Platí v mesačnom priemere.
3)
Platí v ročnom priemere.
1)
Platí aj pre Hg v plynnom skupenstve.
2)
Platí pri spracovaní sulfidických rúd.
3)
Platí pri spracovaní karbonátových rúd.
1)
Platí pre zariadenia s kapacitou: > 150 t/deň aglomerátu pre železnú rudu alebo koncentrát,
> 30 t/deň aglomerátu pre praženie rudy s obsahom Cu, Pb alebo Zn alebo pre akékoľvek
spracovanie rudy s obsahom Au a Hg.
2)
Platí pri spracovaní sulfidických rúd.
3)
Platí pri spracovaní karbonátových rúd.
1)
Platí pre zariadenia, ktoré majú vydané stavebné povolenie do 31. augusta 2009.
1)
Platí v ročnom priemere.
1)
Platí pre horúcoveterné kuplové pece s rekuperátorom.
1)
Platí vrátane ostatných technologických uzlov, ako sú úpravárenské zariadenia, výroba
foriem a jadier, odlievanie, vytĺkanie foriem, čistenie odliatkov, dokončievacie operácie.
2)
Platí pre horúcoveterné kuplové pece s rekuperátorom.
1)
Platí pre vykurovací plyn ako zmes vysokopecného a koksárenského plynu.
2)
Platí pre zariadenia s predhrievaním vzduchu.
1)
Pri zabezpečení opatrení na obmedzenie emisií SO3.
1)
Platí vrátane pecí typu Imperial Smelting.
2)
Platí pre zariadenia na výrobu Cu, Pb a Zn z rúd, koncentrátov alebo druhotných surovín
metalurgickými procesmi s kapacitou spracovania kovu: pre primárne zariadenia > 30
t/deň, pre sekundárne zariadenia > 15 t/deň.
3)
Platí pre spracovanie odplynov na H2SO4 pri výrobe Cu, pri zabezpečení opatrení na obmedzenie emisií SO3.
1)
Platí pre rotačné bubnové pece s kyslíkovopalivovými horákmi.
2)
Platí v dennom priemere.
1)
Platí pre vykurovací plyn ako zmes vysokopecného a koksárenského plynu.
2)
Platí pre zariadenia s predhrievaním vzduchu.
1)
Platí v mesačnom priemere.
1)
Platí pre pece, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie do 31. decembra 2005.
1)
Platí do 31. decembra 2011 pre zariadenia a zdroje, ktoré boli uvedené do prevádzky
do 31. marca 1998 alebo pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie alebo obdobné povolenie
do 31. marca 1998 a ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. marca 2001.
2)
Platí pri použití plastifikátorov s obsahom síry > 0,18 % hmotnosti.
3)
Platí v mesačnom priemere; nevzťahuje sa na zdroje uvedené v odkaze 1).
1)
Pre zariadenia, ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. marca 2001.
2)
Pre zariadenia, ktoré boli povolené do 31. decembra 2003, sa emisný limit pre CO
a TOC neuplatňuje.
1)
Platí pre zemný plyn.
2)
Platí pre generátorový plyn.
3)
Platí pre rekuperatívne kontinuálne taviace agregáty.
4)
Platí pre regeneratívne kontinuálne taviace agregáty.
5)
Platí pre diskontinuálne taviace agregáty.
1)
Platí pre taviaci výkon pece < 10 t/h.
2)
Platí pre termické dopaľovanie odpadových plynov.
1)
Platí pre zariadenia, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie
stavby do 31. decembra 2005 s platnosťou do 31. decembra 2010.
2)
Platí pre nanášanie vrstiev na tkaninu.
3)
Platí pre impregnáciu a sušenie.
1)
Platí pre nanášanie vrstiev na tkaninu.
2)
Platí pre impregnáciu a sušenie.
1)
Platí pre kontinuálnu prevádzku.
2)
Platí pre diskontinuálnu prevádzku.
1)
Platí v ročnom priemere po prepočítaní na 100 %-nú H2SO4.
1)
Ak HNO3 vzniká ako vedľajší produkt absorpcie pri odlučovaní odpadových plynov, emisné limity
uvedené v tomto bode sa neuplatňujú.
2)
Platí pre zariadenia, ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. augusta 2009.
1)
Platí pre zariadenie, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie
stavby do 31. decembra 2002.
2)
Platí pre celkový prach vrátane ťažko odbúrateľných a vysokotoxických organických
látok.
1)
Platí pre všetky TZL z výrobného zariadenia, najmä rudný prach, prachový pigment
a prach zo zuhoľnatených zvyškov.
2)
Platí vrátane kvapiek H2SO4 pre rôzne štádiá výrobného procesu a procesu úpravy inertného odpadu.
3)
Meranie koncentrácie a objemového prietoku odpadových plynov je potrebné vykonať
v rovnakom čase a za rovnakých podmienok teploty a vlhkosti.
2)
Platí v dennom priemere.
3)
Platí pre každú nameranú hodnotu.
1)
Plyny s obsahom H2S a zapáchajúcich heterocyklických zlúčenín síry a dusíka.
1)
Platí pre zlúčeniny obsahujúce redukovanú síru vyjadrené ako H2S.
1)
V prípade emisií znečisťujúcich látok 1. podskupiny 4. skupiny, napríklad fenolu,
formaldehydu, alkylakrylátov, 2-furaldehydu, orgán ochrany ovzdušia určí emisný limit
individuálne.
1)
Platí vrátane kvapiek H2SO4.
1)
Podľa § 42 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2)
Pre spaľovne odpadov s kapacitou od 6 t/h do 16 t/h vrátane, pre ktoré sa začalo
konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 31. decembra 2001, možno povoliť
výnimku z emisného limitu pre NOX a TZL s platnosťou do 31. decembra 2009 za predpokladu, že povolená koncentrácia
NOX neprekročí hodnotu 400 mg/m3.
3)
Pre spaľovne odpadov s kapacitou do 6 t/h, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie
súhlasu na povolenie stavby do 31. decembra 2001, sa emisné limity NOx neuplatňujú.
4)
Orgán ochrany ovzdušia môže určiť pre spaľovne odpadov na princípe fluidného lôžka
iné emisné limity CO, nie však vyššie ako 100 mg/m3 určené ako hodinový priemer.
5)
Platí pre 10-minútové priemery.
6)
Platí aj pre emisie ťažkých kovov a ich zlúčenín v plynnom skupenstve.
1)
Zmesový komunálny odpad je odpad z domácností alebo komerčný priemyselný odpad, ktorý
je v dôsledku svojej povahy a zloženia podobný odpadu z domácností okrem skupín odpadu
2001 a 2002 podľa osobitného predpisu.12)
1)
Emisný limit pre cementárske rotačné pece, ktoré boli uvedené do prevádzky do 31.
decembra 2001, aj keď začali spoluspaľovanie od 29. decembra 2004.
2)
Ak SO2 alebo TOC nepochádza zo spaľovania odpadov, môže orgán ochrany ovzdušia určiť inú
hodnotu emisného limitu.
1)
Pre SO2 a NOx platia emisné limity podľa časti I bodu 1.5.1.
1)
Pre SO2 a NOx platia emisné limity podľa časti I bodu 1.5.2.
1)
Všetky priemerné hodnoty počas odberu vzorky v trvaní najmenej 30 minút a najviac
8 hodín.
2)
Všetky priemerné hodnoty počas odberu vzorky v trvaní najmenej 6 hodín a najviac
8 hodín.
1)
Platí pre zariadenia s kapacitou ≥ 50 kg/h do ≤ 10 t/deň; pre zariadenia s kapacitou
50 kg/h sa emisný limit neuplatňuje.
2)
Pre palivá podľa bodu 4.1.2 písm h); pre ostatné palivá sa emisný limit neuplatňuje.
3)
Emisné limity pre NOX a CO sa neuplatňujú; požiadavky na emisie sa uplatňujú podľa aktuálnej technickej
normy pre horák alebo spaľovacie zariadenie pre príslušné palivo.
1)
Platí pre odpadový plyn, t. j. vzdušninu zo sušiaceho priestoru.
2)
Emisné limity a všeobecné podmienky prevádzkovania pre znečisťujúce látky SO2, NOX a CO platia podľa časti I bodu 4.
1)
Ak sa v spaľovanom odpadovom plyne nachádzajú dusíkaté látky, orgán ochrany ovzdušia
určí emisný limit individuálne; jeho hodnota nesmie presiahnuť 350 mg/m3.
