Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 4. augusta 1995 bola
v New Yorku prijatá Dohoda o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených
národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií
rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti.
Národná rada Slovenskej republiky s prístupom k dohode vyslovila súhlas svojím uznesením
č. 927 z 2. júla 2008.
Prezident Slovenskej republiky listinu o prístupe podpísal 16. októbra 2008.
Listina o prístupe bola uložená u depozitára, generálneho tajomníka Organizácie Spojených
národov, 6. novembra 2008.
Zároveň bolo 6. januára 2009 u depozitára uložené Vyhlásenie v zmysle článku 47 ods.
1 dohody a článku 5 ods. 2 a 6 prílohy IX Dohovoru OSN o morskom práve z 10. decembra
1982.
44/2009 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 26.02.2009 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 44/2009 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prístupe Slovenskej republiky k Dohode o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 26.02.2009 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
44
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Dohoda nadobudla platnosť 11. decembra 2001 v súlade s článkom 40 ods. 1. Pre Slovenskú
republiku nadobudla platnosť 6. decembra 2008 v súlade s článkom 40 ods. 2.
DOHODA
o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti
o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti
ŠTÁTY, ZMLUVNÉ STRANY TEJTO DOHODY,
PRIPOMÍNAJÚC platné ustanovenia Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve
z 10. decembra 1982,
ODHODLANÉ zabezpečiť dlhodobé zachovanie a trvalo udržateľné využívanie transzonálnych
populácií rýb a rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti,
ROZHODNUTÉ zlepšiť na tento účel spoluprácu medzi štátmi,
VYZÝVAJÚC na efektívnejšie uplatňovanie ochranných a riadiacich opatrení prijatých
vlajkovými štátmi, prístavnými štátmi a pobrežnými štátmi pre tieto populácie rýb,
SNAŽIAC SA riešiť najmä problémy definované v kapitole 17 oblasti programu C Agendy
21 prijatej Konferenciou Organizácie Spojených národov o životnom prostredí a rozvoji,
konkrétne, že riadenie rybárskych oblastí na šírom mori je v mnohých oblastiach nedostatočné
a že niektoré zdroje sú nadmerne využívané; po konštatovaní, že sú problémy spojené
s neregulovaným rybolovom, nadmernou kapitalizáciou, nadmernou veľkosťou flotíl, zmenou
vlajky plavidla s cieľom vyhnúť sa kontrolám, nedostatočne selektívnymi zariadeniami,
nespoľahlivými databázami a s nedostatočnou spoluprácou medzi štátmi,
ZAVÄZUJÚC SA k zodpovednému rybárstvu,
S VEDOMÍM, že je potrebné zabrániť negatívnym vplyvom na morské prostredie, zachovať
biologickú rozmanitosť, udržať integritu morských ekosystémov a minimalizovať riziko
dlhodobých alebo nezvratných účinkov rybárskych činností,
UZNÁVAJÚC potrebu presne vymedzenej pomoci vrátane finančnej, vedeckej a technologickej
pomoci, aby sa rozvojové štáty mohli efektívne zúčastňovať na ochrane, riadení a trvalo
udržateľnom využívaní transzonálnych populácií rýb a rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti,
V PRESVEDČENÍ, že je potrebné, aby dohoda o uplatňovaní príslušných ustanovení dohovoru
najlepšie poslúžila týmto cieľom a prispela k zachovaniu medzinárodného mieru a bezpečnosti,
POTVRDZUJÚC, že záležitosti neupravené uvedeným dohovorom alebo touto dohodou sa ďalej
riadia predpismi a zásadami všeobecného medzinárodného práva,
DOHODLI SA TAKTO:
ČASŤ I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Používanie pojmov a rozsah
1.
Na účely tejto dohody
a)
„dohovor“ znamená Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra
1982;
b)
„ochranné a riadiace opatrenia“ znamenajú opatrenia na ochranu a využívanie jedného
alebo viacerých druhov živých morských zdrojov, ktoré sú prijaté a uplatňované v súlade
s platnými predpismi medzinárodného práva vyjadrenými v dohovore a v tejto dohode;
c)
„ryby“ zahŕňajú aj mäkkýše a kôrovce s výnimkou tých, ktoré patria k prisadnutým
druhom definovaným v článku 77 dohovoru, a
d)
„zoskupenie“ znamená mechanizmus spolupráce vytvorený v súlade s dohovorom a touto
dohodou dvoma alebo viacerými štátmi, okrem iného na účely vytvorenia ochranných a
riadiacich opatrení v subregióne alebo regióne pre jednu alebo niekoľko transzonálnych
populácií rýb alebo populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti.
2.
a)
„Štáty, zmluvné strany“ sú štáty, ktoré vyjadrili súhlas byť touto dohodou viazané
a pre ktoré táto dohoda nadobudla platnosť.
b)
Táto dohoda platí mutatis mutandis
(i)
pre každý subjekt uvedený v článku 305 ods. 1 písm. (c), (d) a (e) dohovoru a
(ii)
v súlade s článkom 47 pre každý subjekt uvedený ako „medzinárodná organizácia“ v
článku I prílohy IX dohovoru,
ktorý sa stane zmluvnou stranou tejto dohody, a v tomto rozsahu „štáty, zmluvné strany“
znamenajú tieto subjekty.
3.
Táto dohoda platí mutatis mutandis pre ostatné rybárske subjekty, ktorých plavidlá
lovia na šírom mori.
Článok 2
Cieľ
Cieľom tejto dohody je prostredníctvom efektívneho vykonávania príslušných ustanovení
dohovoru zabezpečiť dlhodobú ochranu a trvalo udržateľné využívanie transzonálnych
populácií rýb a rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti.
Článok 3
Uplatňovanie
1.
Ak nie je ustanovené inak, táto dohoda platí pre ochranu a využívanie transzonálnych
populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti mimo oblasti pod národnou
jurisdikciou, s výnimkou článkov 6 a 7, ktoré platia aj pre ochranu a využívanie týchto
populácií v oblastiach pod národnou jurisdikciou, s výhradou rôznych právnych režimov,
ktoré platia v oblastiach pod národnou jurisdikciou a v oblastiach mimo národnej jurisdikcie
ustanovených v dohovore.
2.
Pri výkone svojich suverénnych práv na účely výskumu a ťažby, ochrany a využívania
transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti v oblastiach
pod národnou jurisdikciou je pobrežný štát povinný mutatis mutandis uplatňovať všeobecné
zásady uvedené v článku 5.
3.
Štáty sú povinné venovať náležitú pozornosť schopnostiam rozvojových štátov uplatňovať
články 5, 6 a 7 v oblastiach pod národnou jurisdikciou a ich potrebe pomoci ustanovenej
v tejto dohode. Na tento účel časť VII platí mutatis mutandis pre oblasti pod národnou
jurisdikciou.
Článok 4
Vzťah medzi touto dohodou a dohovorom
Nič v tejto dohode sa nedotýka práv, právomoci alebo povinností štátov v rámci dohovoru.
Táto dohoda sa vykladá a uplatňuje v kontexte dohovoru a spôsobom, ktorý je v súlade
s dohovorom.
ČASŤ II
OCHRANA A VYUŽÍVANIE TRANSZONÁLNYCH POPULÁCIÍ RÝB A POPULÁCIÍ RÝB MIGRUJÚCICH NA VEĽKÉ
VZDIALENOSTI
Článok 5
Všeobecné zásady
Na účely ochrany a využívania transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich
na veľké vzdialenosti pobrežné štáty a štáty loviace ryby na šírom mori sú pri plnení
svojej povinnosti spolupracovať v súlade s dohovorom povinné
a)
prijať opatrenia na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti transzonálnych populácií
rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti a podporu cieľa týkajúceho sa
ich optimálneho využívania;
b)
zabezpečiť, aby tieto opatrenia vychádzali z najlepších dostupných vedeckých dôkazov
a boli určené na zachovanie alebo obnovu populácií na úrovniach, ktoré umožnia poskytnúť
maximálne trvalo udržateľnú produkciu, ako je to vymedzené príslušnými environmentálnymi
a ekonomickými faktormi vrátane osobitných požiadaviek rozvojových štátov, a berúc
do úvahy charaktery rybolovu, vzájomnú závislosť populácií a všetky všeobecne odporúčané
medzinárodné minimálne normy, subregionálne, regionálne aj svetové;
c)
uplatniť preventívny prístup v súlade s článkom 6;
d)
hodnotiť vplyvy rybolovu, iných ľudských činností a environmentálnych faktorov na
cieľové populácie a druhy patriace k rovnakému ekosystému alebo pridružené, alebo
závislé od cieľových populácií;
e)
v prípade potreby prijať ochranné a riadiace opatrenia pre druhy patriace k rovnakému
ekosystému alebo pridružené, alebo závislé od cieľových populácií so zámerom udržať
alebo obnoviť populácie týchto druhov nad úrovňami, na ktorých ich rozmnožovanie by
mohlo byť vážne ohrozené;
f)
minimalizovať znečistenie, odpad, vyradené kusy, úlovok ulovený pomocou stratených
alebo zanechaných zariadení, úlovok necieľových druhov, rýb aj ostatných živočíchov
(ďalej uvádzané len ako „necieľové druhy“) a vplyvy na príbuzné alebo závislé druhy,
najmä ohrozené druhy, prostredníctvom opatrení podľa možnosti zahŕňajúcich vývoj a
používanie selektívnych, environmentálne bezpečných a nákladovo efektívnych rybolovných
zariadení a spôsobov rybolovu;
g)
chrániť biologickú diverzitu v morskom prostredí;
h)
prijať opatrenia s cieľom zabrániť alebo eliminovať nadmerný rybolov a nadmerné rybárske
kapacity a zabezpečiť, aby úrovne rybolovného úsilia nepresiahli úrovne zodpovedajúce
trvalo udržateľnému využívaniu zdrojov rybolovu;
i)
brať do úvahy záujmy rybárov, pre ktorých rybolov je remeslom a zdrojom obživy;
j)
zbierať a v príhodnom čase si vymieňať úplné a presné údaje o rybolovnej činnosti,
okrem iného o polohe plavidla, úlovku cieľových a necieľových druhov a rybolovnom
úsilí, ako je uvedené v prílohe I, ako aj informácie z vnútroštátnych a medzinárodných
výskumných programov;
k)
podporovať a vykonávať vedecký výskum a vyvíjať vhodné technológie na podporu ochrany
a riadenia rybárstva a
l)
vykonávať a presadzovať ochranné a riadiace opatrenia prostredníctvom efektívneho
monitorovania, kontroly a dozoru.
Článok 6
Uplatňovanie preventívneho prístupu
1.
Štáty sú povinné uplatňovať preventívny prístup pri ochrane, riadení a využívaní
transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti, aby
chránili živé morské zdroje a morské prostredie.
2.
Štáty sú povinné byť obozretnejšie v prípade neistých, nespoľahlivých alebo nedostatočných
informácií. Nedostatok primeraných vedeckých informácií nemusí byť dôvodom odkladu
alebo neprijatia ochranných a riadiacich opatrení.
3.
Pri uplatňovaní preventívneho prístupu sú štáty povinné
a)
zdokonaľovať rozhodovanie týkajúce sa ochrany a využívania zdrojov rybolovu prostredníctvom
získavania a výmeny najlepších dostupných vedeckých informácií a uplatňovania dokonalejších
spôsobov pri riešení rizika a neistoty;
b)
uplatňovať smernice uvedené v prílohe II a na základe najlepších dostupných vedeckých
informácií určiť referenčné hodnoty pre jednotlivé populácie rýb a opatrenia, ktoré
sa majú prijať v prípade ich prekročenia;
c)
zohľadňovať okrem iného nepravidelnosti týkajúce sa veľkosti a produktivity populácií,
referenčné hodnoty, stav populácií vo vzťahu k týmto referenčným hodnotám, úroveň
a rozdelenie mortality pri rybolove a dosah rybárskych činností na necieľové a pridružené
alebo závislé druhy, ako aj existujúce a predpokladané oceánske, environmentálne a
socioekonomické podmienky a
d)
vypracovať programy na získavanie údajov a výskum hodnotenia dosahu rybolovu na necieľové
a pridružené alebo závislé druhy a ich životné prostredie a prijať plány potrebné
na zabezpečenie zachovania týchto druhov a na ochranu biotopov osobitného záujmu.
4.
Štát musí prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa v prípade priblíženia k referenčným
hodnotám tieto hodnoty neprekročili. Ak dôjde k ich prekročeniu, štáty musia bezodkladne
prijať opatrenia podľa odseku 3 písm. b) na obnovenie príslušných populácií.
5.
Ak stav cieľových populácií rýb alebo necieľových, alebo pridružených, alebo závislých
druhov má osobitný význam, štáty sú povinné tieto populácie a druhy pozornejšie sledovať,
aby preskúmali ich stav a účinnosť ochranných a riadiacich opatrení. Štáty tieto opatrenia
pravidelne upravujú na základe nových informácií.
6.
Štáty sú povinné pre nové alebo prieskumné loviská čo najskôr prijať preventívne
ochranné a riadiace opatrenia, okrem iného vrátane limitov úlovkov a limitov úsilia.
Tieto opatrenia zostávajú v platnosti dovtedy, kým nie sú k dispozícii dostatočné
údaje, ktoré umožnia zhodnotiť dosah rybárstva na dlhodobú udržateľnosť populácií
rýb, na ktorých základe sa musia uplatňovať ochranné a riadiace opatrenia vychádzajúce
z tohto hodnotenia. Tieto opatrenia musia v prípade potreby umožniť postupný rozvoj
rybárstva.
7.
Ak má určitý prírodný jav významný negatívny dosah na stav transzonálnych populácií
rýb alebo populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti, štáty sú povinné prijať
mimoriadne ochranné a riadiace opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby táto rybárska činnosť
neviedla k zhoršeniu tohto negatívneho vplyvu. Štáty sú povinné prijať tieto mimoriadne
opatrenia aj v prípade, že rybárska činnosť predstavuje vážnu hrozbu pre trvalú udržateľnosť
týchto populácií. Prijaté mimoriadne opatrenia musia byť dočasné a musia vychádzať
z najlepších dostupných vedeckých dôkazov.
Článok 7
Zlučiteľnosť ochranných a riadiacich opatrení
1.
Bez toho, aby boli dotknuté suverénne práva pobrežných štátov, na účely výskumu a
využívania, ochrany a riadenia živých morských zdrojov v oblastiach pod národnou jurisdikciou
ustanovených v dohovore a právo štátnych príslušníkov všetkých štátov zaoberať sa
rybolovom na šírom mori v súlade s dohovorom,
a)
pokiaľ ide o transzonálne populácie rýb, príslušné pobrežné štáty a štáty, ktorých
štátni príslušníci lovia tieto ryby v priľahlej oblasti šíreho mora, sa snažia priamo
alebo prostredníctvom vhodných mechanizmov spolupráce ustanovených v časti III dohodnúť
sa na opatreniach potrebných na zachovanie týchto populácií v priľahlej oblasti šíreho
mora;
b)
pokiaľ ide o populácie rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti, príslušné pobrežné
štáty a ostatné štáty, ktorých štátni príslušníci lovia tieto populácie v danom regióne,
sa snažia priamo alebo prostredníctvom vhodných mechanizmov spolupráce ustanovených
v časti III zabezpečiť zachovanie a podporu cieľa optimálne využívať tieto populácie
v celom regióne, v rámci oblastí pod národnou jurisdikciou, aj mimo týchto oblastí.
2.
Ochranné a riadiace opatrenia určené pre šíre more a opatrenia prijaté pre oblasti
pod národnou jurisdikciou musia byť zlučiteľné, aby sa zabezpečila ochrana a využívanie
transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti v ich
celistvosti. Na tento účel pobrežné štáty a štáty loviace na šírom mori spolupracujú,
aby dosiahli zlučiteľné opatrenia pre tieto populácie. Pri určovaní zlučiteľných ochranných
a riadiacich opatrení sú štáty povinné
a)
brať do úvahy ochranné a riadiace opatrenia prijaté a uplatňované v súlade s článkom
61 dohovoru pre rovnaké populácie rýb pobrežnými štátmi v oblastiach pod národnou
jurisdikciou a zabezpečia, aby opatrenia určené pre tieto populácie rýb v rámci šíreho
mora neznižovali účinnosť týchto opatrení;
b)
brať do úvahy predtým dohodnuté opatrenia určené a uplatňované pre šíre more v súlade
s dohovorom pre rovnaké populácie príslušnými pobrežnými štátmi a štátmi loviacimi
ryby na šírom mori;
c)
brať do úvahy predtým dohodnuté opatrenia určené a uplatňované v súlade s dohovorom
pre rovnaké populácie subregionálnou alebo regionálnou organizáciou alebo zoskupením
pre riadenie rybárskych oblastí;
d)
brať do úvahy biologickú jednotu a ďalšie biologické vlastnosti populácií a vzťahy
medzi rozšírením týchto populácií, lovísk a geografickými osobitosťami príslušného
regiónu vrátane rozsahu, v akom sa tieto populácie vyskytujú a sú lovené v oblastiach
pod národnou jurisdikciou;
e)
brať do úvahy príslušnú závislosť pobrežných štátov a štátov loviacich na šírom mori
od príslušných populácií a
f)
zabezpečiť, aby tieto opatrenia nemali škodlivý vplyv na živé morské zdroje ako celok.
3.
Pri plnení svojej povinnosti spolupracovať urobia štáty všetko, čo bude v ich silách,
aby sa v primeranej lehote dohodli na zlučiteľných ochranných a riadiacich opatreniach.
4.
Ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu v primeranej lehote, môže ktorýkoľvek z dotknutých
štátov využiť spôsob riešenia sporov podľa časti VIII.
5.
Kým nebude dosiahnutá dohoda o zlučiteľných ochranných a riadiacich opatreniach,
urobia dotknuté štáty v duchu porozumenia a spolupráce všetko, čo bude v ich silách,
aby uzatvorili vhodné predbežné dohody. V prípade, že sa im nepodarí dohodnúť sa na
takýchto dohodách, môže na účel dosiahnutia dočasných opatrení ktorýkoľvek z dotknutých
štátov predložiť spor súdu alebo tribunálu v súlade so spôsobom riešenia sporov podľa
časti VIII.
6.
Dočasné dohody alebo opatrenia uzatvorené alebo ustanovené podľa odseku 5 musia brať
do úvahy ustanovenia tejto časti, riadne prihliadať na práva a povinnosti všetkých
dotknutých štátov, nesmú ohroziť alebo zabrániť dosiahnutiu definitívnej dohody o
zlučiteľných ochranných a riadiacich opatreniach a nesmú mať vplyv na konečný výsledok
akéhokoľvek spôsobu riešenia sporu.
7.
Pobrežné štáty pravidelne informujú štáty loviace na šírom mori v subregióne alebo
regióne priamo alebo prostredníctvom subregionálnych alebo regionálnych organizácií
alebo zoskupení pre riadenie rybárstva alebo prostredníctvom iných vhodných prostriedkov
o opatreniach, ktoré prijali pre populácie rýb vyskytujúcich sa v oblastiach, ktoré
podliehajú pod jurisdikciu rôznych štátov, a pre populácie rýb migrujúcich na veľké
vzdialenosti v oblastiach pod ich národnou jurisdikciou.
8.
Štáty, ktoré lovia na šírom mori, pravidelne informujú ostatné zainteresované štáty
priamo alebo prostredníctvom vhodných subregionálnych alebo regionálnych organizácií
alebo zoskupení pre riadenie rybárstva alebo prostredníctvom iných vhodných prostriedkov
o opatreniach, ktoré prijali na reguláciu činností plavidiel plaviacich sa pod ich
vlajkou, ktoré lovia tieto druhy rýb na šírom mori.
ČASŤ III
MECHANIZMY PRE MEDZINÁRODNÚ SPOLUPRÁCU TÝKAJÚCE SA TRANSZONÁLNYCH POPULÁCIÍ RÝB A
POPULÁCIÍ RÝB MIGRUJÚCICH NA VEĽKÉ VZDIALENOSTI
Článok 8
Spolupráca pri ochrane a využívaní
1.
Pobrežné štáty a štáty loviace ryby na šírom mori pokračujú v súlade s dohovorom
v spolupráci, ktorá sa týka transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich
na veľké vzdialenosti, priamo alebo prostredníctvom príslušných subregionálnych alebo
regionálnych organizácií alebo zoskupení pre riadenie rybárstva, berúc do úvahy osobitné
vlastnosti subregiónu alebo regiónu, aby zabezpečili efektívnu ochranu a využívanie
týchto populácií.
2.
Štáty sa v dobrej viere a bezodkladne poradia, najmä ak existuje dôkaz, že príslušné
transzonálne populácie rýb a populácie rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti môže
ohroziť nadmerný lov, alebo ak pre tieto populácie rýb vznikajú nové loviská. Na tento
účel sa na žiadosť ktoréhokoľvek zainteresovaného štátu môžu viesť konzultácie s cieľom
vytvorenia vhodných postupov, ktoré zabezpečia ochranu a využívanie týchto populácií.
Kým sa nedosiahne dohoda o týchto postupoch, štáty dodržiavajú ustanovenia tejto dohody
a konajú v dobrej viere a s ohľadom na práva, záujmy a povinnosti ostatných štátov.
3.
Ak subregionálna alebo regionálna organizácia pre riadenie rybárstva alebo zoskupenie
týkajúce sa tohto riadenia má právo vytvoriť ochranné a riadiace opatrenia pre konkrétne
transzonálne populácie rýb alebo populácie rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti,
štáty loviace tieto populácie na šírom mori a príslušné pobrežné štáty splnia svoju
povinnosť spolupracovať tým, že sa stanú členmi tejto organizácie alebo účastníkmi
tejto dohody, alebo tým, že vyjadria súhlas s uplatňovaním ochranných a riadiacich
opatrení vytvorených touto organizáciou alebo zoskupením. Podmienky účasti v tejto
organizácii alebo v tomto zoskupení nebránia týmto štátom v členstve alebo účasti;
ani sa neuplatňujú spôsobom, ktorý diskriminuje niektorý štát alebo skupinu štátov,
ktoré majú skutočný záujem o príslušný rybolov.
4.
Iba štáty, ktoré sú členmi tejto organizácie alebo účastníkmi tohto zoskupenia alebo
ktoré súhlasia s uplatňovaním ochranných a riadiacich opatrení vytvorených touto organizáciou
alebo dohodou, majú prístup k zdrojom rybolovu, na ktoré sa tieto opatrenia vzťahujú.
5.
Ak neexistuje subregionálna alebo regionálna organizácia alebo zoskupenie pre riadenie
rybárstva, ktoré by vytvorili ochranné a riadiace opatrenia pre konkrétne transzonálne
populácie rýb a populácie rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti, príslušné pobrežné
štáty a štáty loviace tieto populácie na šírom mori v subregióne alebo regióne spolupracujú
na vytvorení tejto organizácie alebo uzatvorení iných vhodných zoskupení s cieľom
zabezpečiť ochranu a využívanie týchto populácií a zúčastňovať sa na práci príslušnej
organizácie alebo v príslušnom zoskupení.
6.
Je potrebné, aby sa každý štát, ktorý má v úmysle navrhnúť opatrenia, ktoré majú
byť prijaté medzivládnou organizáciou kompetentnou pre živé zdroje, ak by tieto opatrenia
mali významný vplyv na ochranné a riadiace opatrenia už vytvorené príslušnou subregionálnou
alebo regionálnou organizáciou alebo zoskupením pre riadenie rybárskych oblastí, poradil
prostredníctvom tejto organizácie alebo zoskupenia s jej členmi alebo jeho účastníkmi.
Je potrebné, aby sa tieto konzultácie uskutočnili podľa možnosti pred predložením
návrhu medzivládnej organizácii.
Článok 9
Subregionálne alebo regionálne organizácie a zoskupenia pre riadenie rybárstva
1.
Pri zakladaní subregionálnych alebo regionálnych organizácií pre riadenie rybárskych
oblastí alebo uzatváraní subregionálnych alebo regionálnych zoskupení pre riadenie
rybárskych oblastí pre transzonálne populácie rýb a populácie rýb migrujúcich na veľké
vzdialenosti sa štáty dohodnú okrem iného na
a)
populáciách, na ktoré sa vzťahujú ochranné a riadiace opatrenia, berúc do úvahy biologické
vlastnosti príslušných populácií a charakter príslušných lovísk;
b)
oblasti uplatňovania, berúc do úvahy článok 7 ods. 1 a charakteristiku subregiónu
alebo regiónu vrátane socioekonomických, geografických a environmentálnych faktorov;
c)
vzťahu medzi prácou novej organizácie alebo zoskupenia a úlohami, cieľmi a činnosťami
všetkých príslušných existujúcich organizácií alebo zoskupení pre riadenie rybárskych
oblastí a
d)
mechanizmoch, pomocou ktorých organizácia alebo zoskupenie získava vedecké informácie
a preskúmava stav populácií, v prípade potreby na vytvorení vedeckého poradného orgánu.
2.
Štáty spolupracujúce pri vytváraní subregionálnej alebo regionálnej organizácie alebo
zoskupenia pre riadenie rybárstva informujú ostatné štáty, o ktorých vedia, že majú
skutočný záujem o prácu navrhovanej organizácie alebo o vytvorenie takejto spolupráce.
Článok 10
Funkcie subregionálnych a regionálnych organizácií a zoskupení pre riadenie rybárstva
Pri plnení svojej povinnosti spolupracovať prostredníctvom subregionálnych a regionálnych
organizácií a zoskupení týkajúcich sa riadenia rybárstva sú štáty povinné
a)
dohodnúť sa na ochranných a riadiacich opatreniach a plniť ich, aby zabezpečili dlhodobú
udržateľnosť transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti;
b)
v prípade potreby dohodnúť sa na účastníckych právach, napríklad na rozdelení prípustného
úlovku alebo úrovni rybolovného úsilia;
c)
prijať a uplatňovať všetky všeobecne odporúčané medzinárodné minimálne normy na zodpovedné
vykonávanie rybárskych činností;
d)
získavať a vyhodnocovať vedecké informácie, preskúmavať stav populácií rýb a vyhodnocovať
vplyv rybolovu na necieľové a príbuzné alebo závislé druhy;
e)
dohodnúť sa na normách na získavanie, vykazovanie, kontrolu a na výmenu údajov o
love príslušných populácií;
f)
zostavovať a rozširovať presné a úplné štatistické údaje podľa prílohy I, aby zabezpečili
dostupnosť najlepších vedeckých dôkazov, v prípade potreby so zachovaním utajenia;
g)
podporovať a vykonávať vedecké hodnotenia populácií a príslušný výskum a rozširovať
jeho výsledky;
h)
vytvoriť vhodné mechanizmy spolupráce na efektívne monitorovanie, kontrolu, dozor
a vymáhanie;
i)
dohodnúť sa na prostriedkoch, pomocou ktorých budú uspokojované rybárske záujmy nových
členov organizácie alebo nových účastníkov zoskupenia;
j)
dohodnúť sa na rozhodovacích postupoch, ktoré uľahčujú včasné a efektívne prijatie
ochranných a riadiacich opatrení;
k)
podporovať mierové riešenie sporov v súlade s časťou VIII;
l)
zabezpečiť úplnú spoluprácu ich príslušných národných úradov a odvetví pri uplatňovaní
odporúčaní a rozhodnutí organizácie alebo zoskupenia a
m)
riadne propagovať ochranné a riadiace opatrenia ustanovené organizáciou alebo zoskupením.
Článok 11
Noví členovia alebo účastníci
Pri určovaní typu a rozsahu účastníckych práv pre nových členov subregionálnej alebo
regionálnej organizácie pre riadenie rybárstva alebo pre nových účastníkov subregionálneho
alebo regionálneho zoskupenia pre riadenie rybárskych oblastí sú štáty okrem iného
povinné brať do úvahy
a)
stav transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti
a existujúcu úroveň rybolovného úsilia v lovisku;
b)
príslušné záujmy, charakter lovu a lovné postupy nových a existujúcich členov alebo
účastníkov;
c)
prínos nových a existujúcich členov alebo účastníkov k ochrane a využívaniu týchto
populácií, k získavaniu a poskytovaniu presných údajov a k vykonávaniu vedeckého výskumu
týchto populácií;
d)
potreby pobrežných rybárskych spoločenstiev, ktoré sú závislé najmä od lovu príslušných
populácií;
e)
potreby pobrežných štátov, ktorých hospodárstvo je úplne závislé od využívania živých
morských zdrojov, a
f)
záujmy rozvojových štátov zo subregiónu alebo regiónu, v ktorého oblastiach národnej
jurisdikcie sa príslušné populácie tiež vyskytujú.
Článok 12
Transparentnosť činností subregionálnych a regionálnych organizácií a zoskupení pre
riadenie rybárstva
1.
Štáty musia zabezpečiť transparentnosť rozhodovacieho procesu a ostatných činností
subregionálnych a regionálnych organizácií a zoskupení pre riadenie rybárstva.
2.
Zástupcovia z iných medzivládnych organizácií a zástupcovia z mimovládnych organizácií,
zaoberajúcich sa transzonálnymi populáciami rýb a populáciami rýb migrujúcimi na veľké
vzdialenosti, musia mať možnosť zúčastňovať sa na schôdzach subregionálnych a regionálnych
organizácií a zoskupení pre riadenie rybárstva ako pozorovatelia alebo inak, ak je
to potrebné, v súlade s postupmi príslušnej organizácie alebo zoskupenia. Uvedené
postupy nesmú byť z tohto hľadiska príliš reštriktívne. Tieto medzivládne organizácie
a mimovládne organizácie musia mať včasný prístup k záznamom a správam týchto organizácií
a zoskupení v súlade s procesnými pravidlami týkajúcimi sa prístupu k nim.
Článok 13
Posilňovanie existujúcich organizácií a zoskupení
Štáty spolupracujú na posilňovaní existujúcich subregionálnych a regionálnych organizácií
a zoskupení pre riadenie rybárstva, aby zlepšili ich efektivitu pri vytváraní a vykonávaní
ochranných a riadiacich opatrení pre transzonálne populácie rýb a populácie rýb migrujúcich
na veľké vzdialenosti.
Článok 14
Získavanie a poskytovanie informácií a spolupráca pri vedeckom výskume
1.
Štáty zabezpečia, aby rybárske plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou poskytli informácie,
ktoré môžu byť potrebné na plnenie ich povinností v zmysle tejto dohody. Na tento
účel sú štáty v súlade s prílohou I povinné
a)
zbierať a vymieňať si vedecké, technické a štatistické údaje týkajúce sa lovu transzonálnych
populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti;
b)
zabezpečiť, aby získané údaje boli dostatočne podrobné na uľahčenie efektívneho hodnotenia
populácií a aby boli poskytnuté včas na účely splnenia požiadaviek subregionálnych
alebo regionálnych organizácií alebo zoskupení pre riadenie rybárstva, a
c)
prijať vhodné opatrenia umožňujúce overenie presnosti týchto údajov.
2.
Štáty spolupracujú priamo alebo prostredníctvom subregionálnych alebo regionálnych
organizácií alebo zoskupení pre riadenie rybárstva,
a)
aby sa dohodli na vymedzení údajov a forme, v ktorej sa majú poskytovať týmto organizáciám
alebo zoskupeniam, berúc do úvahy typ populácií a lov týchto populácií, a
b)
aby vyvinuli a spoločne používali analytické metódy a metodológie hodnotenia populácií
s cieľom zlepšiť opatrenia na ochranu a využívanie transzonálnych populácií rýb a
populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti.
3.
V súlade s časťou XIII dohovoru štáty spolupracujú buď priamo, alebo prostredníctvom
príslušných medzinárodných organizácií na posilňovaní vedeckých výskumných kapacít
v odbore rybárstva a na podporovaní vedeckého výskumu súvisiaceho s ochranou a využívaním
transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti v prospech
všetkých. Na tento účel štát alebo príslušná medzinárodná organizácia vykonávajúca
tento výskum mimo oblastí pod národnou jurisdikciou aktívne podporuje uverejňovanie
a šírenie výsledkov tohto výskumu a informácií týkajúcich sa jeho cieľov a metód pre
všetky zainteresované štáty, a pokiaľ je to potrebné, uľahčí účasť vedcov z týchto
štátov na uvedenom výskume.
Článok 15
Uzavreté a polouzavreté more
Pri vykonávaní tejto dohody na uzavretom alebo polouzavretom mori štáty zohľadnia
prírodnú charakteristiku tohto mora a súčasne konajú v súlade s časťou IX dohovoru
a jeho ostatnými príslušnými ustanoveniami.
Článok 16
Oblasti šíreho mora, ktoré sú úplne obklopené oblasťou pod národnou jurisdikciou jedného
štátu
1.
Štáty loviace transzonálne populácie rýb a populácie rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti
v oblasti šíreho mora úplne obklopeného oblasťou pod národnou jurisdikciou jedného
štátu a tento jeden štát spolupracujú na vytvorení ochranných a riadiacich opatrení
pre tieto populácie v oblasti šíreho mora. So zreteľom na prírodnú charakteristiku
oblasti venujú štáty osobitnú pozornosť vytvoreniu zlučiteľných ochranných a riadiacich
opatrení pre tieto populácie podľa článku 7. Opatrenia prijaté pre šíre more zohľadňujú
práva, povinnosti a záujmy pobrežného štátu v zmysle dohovoru, vychádzajú z najlepších
dostupných vedeckých dôkazov a súčasne berú do úvahy všetky ochranné a riadiace opatrenia
prijaté a uplatňované pre rovnaké populácie v súlade s článkom 61 dohovoru pobrežným
štátom v oblasti pod národnou jurisdikciou. Štáty sa dohodnú aj na opatreniach na
monitorovanie, kontrolu, dozor a vymáhanie, aby zabezpečili dodržiavanie ochranných
a riadiacich opatrení, pokiaľ ide o šíre more.
2.
Štáty v zmysle článku 8 konajú v dobrej viere a urobia všetko, čo je v ich silách,
aby sa bezodkladne dohodli na ochranných a riadiacich opatreniach, ktoré sa majú uplatňovať
pri vykonávaní rybárskych činností v oblasti uvedenej v odseku 1. Ak sa príslušným
rybárskym štátom a pobrežnému štátu nepodarí dohodnúť na týchto opatreniach v primeranej
lehote, s ohľadom na odsek 1 použijú článok 7 ods. 4, 5 a 6 týkajúci sa predbežných
dohôd alebo opatrení. Kým sa vytvoria tieto predbežné dohody alebo opatrenia, príslušné
štáty prijmú opatrenia pre plavidlá, ktoré sa plavia pod ich vlajkou, aby im zabránili
v rybolove, ktorý by mohol znížiť príslušné populácie.
ČASŤ IV
NEČLENOVIA A NEÚČASTNÍCI
Článok 17
Nečlenovia organizácií a neúčastníci zoskupení
1.
Štát, ktorý nie je členom subregionálnej alebo regionálnej organizácie pre riadenie
rybárstva alebo nie je účastníkom subregionálneho alebo regionálneho zoskupenia pre
riadenie rybárstva a ktorý inak nesúhlasí s uplatňovaním ochranných a riadiacich opatrení
alebo dohôd vytvorených touto organizáciou, nie je oslobodený od povinnosti spolupracovať
v súlade s dohovorom a touto dohodou pri ochrane a využívaní príslušných transzonálnych
populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti.
2.
Tento štát nesmie oprávniť plavidlá plaviace sa pod jeho vlajkou na vykonávanie rybárskych
činností týkajúcich sa transzonálnych populácií rýb alebo populácií rýb migrujúcich
na veľké vzdialenosti, ktoré podliehajú ochranným a riadiacim opatreniam vytvoreným
takouto organizáciou alebo zoskupením.
3.
Štáty, ktoré sú členmi subregionálnej alebo regionálnej organizácie pre riadenie
rybárstva alebo účastníkmi subregionálneho alebo regionálneho zoskupenia pre riadenie
rybárstva, požiadajú individuálne alebo spoločne rybárske subjekty uvedené v článku
1 ods. 3, ktoré majú rybárske plavidlá v príslušnej oblasti, aby v celom rozsahu spolupracovali
s touto organizáciou alebo zoskupením pri uplatňovaní ochranných a riadiacich opatrení,
ktoré zriadila, s prihliadnutím na čo najširšie faktické uplatňovanie týchto opatrení
na rybárske činnosti v príslušnej oblasti. Tieto rybárske subjekty majú výhody z účasti
na rybolove zodpovedajúce ich záväzkom dodržiavať ochranné a riadiace opatrenia v
súvislosti s príslušnými populáciami.
4.
Štáty, ktoré sú členmi takejto organizácie alebo účastníkmi takéhoto zoskupenia,
sú povinné vymieňať si informácie o činnostiach rybárskych plavidiel plaviacich sa
pod vlajkami štátov, ktoré nie sú členmi uvedenej organizácie ani účastníkmi uvedeného
zoskupenia a ktoré vykonávajú rybárske činnosti týkajúce sa príslušných populácií.
Tieto štáty prijmú opatrenia, ktoré musia byť v súlade s touto dohodou a s medzinárodným
právom, aby zabránili činnostiam týchto plavidiel, ktoré znižujú účinnosť subregionálnych
alebo regionálnych ochranných a riadiacich opatrení.
ČASŤ V
POVINNOSTI VLAJKOVÉHO ŠTÁTU
Článok 18
Povinnosti vlajkového štátu
1.
Štát, ktorého plavidlá lovia ryby na šírom mori, je povinný prijať opatrenia potrebné
na zabezpečenie toho, aby plavidlá plaviace sa pod jeho vlajkou dodržiavali subregionálne
a regionálne ochranné a riadiace opatrenia a aby tieto plavidlá nevykonávali žiadnu
činnosť, ktorá znižuje účinnosť týchto opatrení.
2.
Štát je povinný povoliť používanie plavidiel plaviacich sa pod jeho vlajkou na rybolov
na šírom mori, len ak je schopný efektívne plniť svoje povinnosti vo vzťahu k týmto
plavidlám v zmysle dohovoru alebo tejto dohody.
3.
Medzi opatrenia, ktoré má štát prijať vo vzťahu k plavidlám plaviacim sa pod jeho
vlajkou, patria
a)
kontrola týchto plavidiel na šírom mori prostredníctvom rybárskych licencií, oprávnení
alebo povolení v súlade so všetkými platnými postupmi schválenými na subregionálnej,
regionálnej alebo globálnej úrovni;
b)
vypracovanie predpisov
i)
o uplatňovaní podmienok pre licenciu, oprávnenie alebo povolenie, ktoré sú dostatočné
na splnenie všetkých subregionálnych, regionálnych alebo globálnych záväzkov vlajkového
štátu;
(ii)
o zákaze rybolovu na šírom mori vykonávanom plavidlami, ktoré nemajú riadne povolenie
na lov rýb alebo rybolov na šírom mori vykonávaný plavidlamiinak než v súlade s podmienkami
licencie, oprávnenia alebo povolenia;
(iii)
o požiadavke, aby plavidlá loviace ryby na šírom mori mali neustále na palube licenciu,
oprávnenie alebo povolenie a predložili ich na požiadanie pri kontrole riadne oprávnenou
osobou;
(iv)
o zabezpečení, aby plavidlá plaviace sa pod jeho vlajkou nevykonávali nedovolený
rybolov v oblastiach pod národnou jurisdikciou iných štátov;
c)
vytvorenie národného registra rybárskych plavidiel oprávnených loviť ryby na šírom
mori a umožnenie prístupu k informáciám obsiahnutým v tomto registri na žiadosť priamo
zainteresovaných štátov, berúc do úvahy všetky vnútroštátne právne predpisy vlajkového
štátu týkajúce sa vydávania týchto informácií;
d)
požiadavky na označovanie rybárskych plavidiel a rybárskych zariadení na identifikáciu
v súlade s jednotnými a medzinárodne uznávanými systémami označovania plavidiel a
rybolovných zariadení, napríklad so Štandardnými špecifikáciami pre označovanie a
identifikáciu rybárskych plavidiel Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo;
e)
požiadavky na zaznamenanie a včasné oznamovanie polohy plavidla, úlovku cieľových
a necieľových druhov, rybolovného úsilia a ostatných dôležitých údajov o rybárskych
oblastiach v súlade so subregionálnymi, regionálnymi a celosvetovými normami na získavanie
týchto údajov;
f)
požiadavky na overenie úlovku cieľových a necieľových druhov pomocou prostriedkov,
ako sú pozorovateľské programy, plány kontrol, správy o vykládke, kontrola prekládky
a sledovanie vyložených úlovkov a trhovej štatistiky;
g)
sledovanie, kontrola a dozor nad týmito plavidlami, ich rybárskymi činnosťami a súvisiacimi
činnosťami, okrem iného prostredníctvom
i)
vykonávania národných plánov kontrol a subregionálnych a regionálnych plánov spolupráce
pri kontrole v zmysle článkov 21 a 22 vrátane požiadaviek na tieto plavidlá, aby umožnili
prístup riadne oprávnených kontrolórov z iných štátov;
(ii)
uplatňovania národných programov pozorovania a subregionálnych a regionálnych programov
pozorovania, ktorých účastníkom je vlajkový štát, vrátane požiadaviek na tieto plavidlá,
aby umožnili prístup pozorovateľov z iných štátov na účely výkonu funkcií dohodnutých
v rámci programov;
(iii)
vývoja a uplatňovania systémov na monitorovanie plavidiel, v prípade potreby vrátane
satelitných vysielacích systémov v súlade so všetkými národnými programami a programami,
ktoré boli dohodnuté medzi dotknutými štátmi na subregionálnej, regionálnej alebo
celosvetovej úrovni;
h)
regulovanie prekládky na šírom mori s cieľom zabezpečiť, aby nedošlo k zníženiu účinnosti
ochranných a riadiacich opatrení;
i)
regulovanie rybárskych činností s cieľom zabezpečiť dodržiavanie subregionálnych,
regionálnych alebo celosvetových opatrení vrátane tých, ktoré sú zamerané na minimalizáciu
úlovkov necieľových druhov.
4.
Ak existuje systém monitorovania, kontroly a dozoru dohodnutý na subregionálnej,
regionálnej alebo celosvetovej úrovni, štáty zabezpečia, aby opatrenia, ktoré ukladajú
plavidlám plaviacim sa pod ich vlajkou, boli zlučiteľné s uvedeným systémom.
ČASŤ VI
DODRŽIAVANIE A VYNÚTENIE
Článok 19
Dodržiavanie a výkon opatrení vlajkovým štátom
1.
Štát zabezpečí, aby lode plaviace sa pod jeho vlajkou dodržiavali subregionálne a
regionálne ochranné a riadiace opatrenia pre transzonálne populácie rýb a populácie
rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti. Uvedený štát je na tento účel povinný
a)
uplatňovať tieto opatrenia bez ohľadu na miesto, kde dôjde k ich porušeniu;
b)
okamžite a úplne vyšetriť každé údajné porušenie subregionálnych alebo regionálnych
ochranných a riadiacich opatrení, pričom vyšetrovanie môže zahŕňať aj fyzickú kontrolu
príslušných plavidiel, a urýchlene informovať štát poukazujúci na porušenie a príslušnú
subregionálnu alebo regionálnu organizáciu alebo zoskupenie o priebehu a výsledku
vyšetrovania;
c)
požiadať každé plavidlo plaviace sa pod jeho vlajkou, aby poskytlo vyšetrujúcemu
orgánu informácie týkajúce sa polohy, úlovkov, rybolovných zariadení, rybárskych a
súvisiacich činností plavidla v oblasti údajného porušenia;
d)
ak sa presvedčí, že existujú dostatočné dôkazy o údajnom porušení, postúpiť prípad
svojim orgánom, aby mohli okamžite začať konanie v súlade s jeho zákonmi, a prípadne
zadržať dané plavidlo;
e)
ak sa v súlade s jeho zákonmi zistilo, že plavidlo vážne porušilo tieto opatrenia,
zabezpečiť, aby toto plavidlo nevykonávalo rybárske činnosti na šírom mori, kým nesplní
všetky ostatné sankcie, ktoré mu vlajkový štát uložil za porušenie uvedených opatrení.
2.
Všetky vyšetrovania a súdne konania sa musia vykonať pohotovo. Sankcie použiteľné
v prípade porušení musia byť primerane prísne, aby boli účinné pri zabezpečovaní plnenia
a aby odradili od ďalších porušení bez ohľadu na to, kde k porušeniu dôjde, a musia
pripraviť páchateľov o zisky vyplývajúce z ich nezákonných činností. Medzi opatrenia
aplikovateľné na kapitánov a ostatných dôstojníkov rybárskych plavidiel patria ustanovenia,
ktoré môžu povoliť okrem iného odmietnutie, odobratie alebo pozastavenie oprávnenia
na výkon činnosti kapitánov alebo dôstojníkov na týchto plavidlách.
Článok 20
Medzinárodná spolupráca pri výkone opatrení
1.
Štáty spolupracujú priamo alebo prostredníctvom subregionálnych alebo regionálnych
organizácií alebo zoskupení pre riadenie rybárstva, aby zabezpečili plnenie a kontrolu
subregionálnych a regionálnych ochranných a riadiacich opatrení pre transzonálne populácie
rýb a populácie rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti.
2.
Vlajkový štát, ktorý vedie vyšetrovanie údajného porušenia ochranných a riadiacich
opatrení pre transzonálne populácie rýb alebo populácie rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti,
môže požiadať o pomoc ktorýkoľvek iný štát, ktorého spolupráca môže byť užitočná pri
tomto vyšetrovaní. Všetky štáty sa v súvislosti s týmito vyšetrovaniami snažia vyhovieť
odôvodneným žiadostiam vlajkového štátu.
3.
Vlajkový štát môže vykonávať tieto vyšetrovania priamo v spolupráci s inými zainteresovanými
štámi alebo prostredníctvom príslušnej subregionálnej alebo regionálnej organizácie
alebo zoskupenia pre riadenie rybárstva. Informácie o priebehu a výsledku vyšetrovaní
musia byť poskytnuté všetkým štátom, ktoré prejavili o ne záujem alebo sú postihnuté
údajným porušením.
4.
Štáty si navzájom pomáhajú pri zisťovaní totožnosti plavidiel, ktoré údajne vykonávali
činnosti znižujúce účinnosť subregionálnych, regionálnych alebo svetových ochranných
a riadiacich opatrení.
5.
Štáty ustanovia postupy poskytovania dôkazov týkajúcich sa údajného porušenia týchto
opatrení vyšetrovacím orgánom v iných štátoch, ak to umožňujú vnútroštátne zákony
a iné právne predpisy.
6.
Ak existujú dostatočné dôvody domnievať sa, že plavidlo na šírom mori vykonávalo
nedovolený rybolov v oblasti pod jurisdikciou pobrežného štátu, vlajkový štát tohto
plavidla okamžite a úplne vyšetrí záležitosť na žiadosť príslušného pobrežného štátu.
Vlajkový štát spolupracuje s pobrežným štátom pri prijímaní potrebných kontrolných
opatrení v týchto prípadoch a môže dovoliť príslušným orgánom pobrežného štátu, aby
nastúpili na plavidlo a skontrolovali ho na šírom mori. Tento odsek nemá vplyv na
článok 111 dohovoru.
7.
Štáty, zmluvné strany, ktoré sú členmi subregionálnej alebo regionálnej organizácie
pre riadenie rybárstva alebo účastníkmi subregionálneho alebo regionálneho zoskupenia
pre riadenie rybárstva, môžu prijať opatrenia v súlade s medzinárodným právom vrátane
použitia subregionálnych alebo regionálnych postupov vytvorených na tento účel, aby
zabránili plavidlám, ktoré vykonávali činnosti znižujúce účinnosť alebo inak porušujúce
ochranné alebo riadiace opatrenia vytvorené touto organizáciou alebo zoskupením, v
rybolove na šírom mori v subregióne alebo regióne, kým vlajkový štát neprijme potrebné
opatrenia.
Článok 21
Subregionálna a regionálna spolupráca pri výkone opatrení
1.
V každej oblasti šíreho mora podliehajúcej subregionálnej alebo regionálnej organizácii
alebo zoskupeniu pre riadenie rybárstva môže štát, zmluvná strana, ktorý je členom
tejto organizácie alebo účastníkom tohto zoskupenia, prostredníctvom svojich riadne
oprávnených kontrolórov nastúpiť na palubu a skontrolovať v súlade s odsekom 2 rybárske
lode plaviace sa pod vlajkou iného štátu, ktorý je účastníkom tejto dohody, bez ohľadu
na to, či tento štát je tiež členom uvedenej organizácie alebo účastníkom uvedeného
zoskupenia, aby zabezpečil splnenie ochranných a riadiacich opatrení pre transzonálne
populácie rýb a populácie rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti určených uvedenou
organizáciou alebo uvedeným zoskupením.
2.
Štáty ustanovia prostredníctvom subregionálnych alebo regionálnych organizácií alebo
zoskupenia pre riadenie rybárstva postupy pre vstup na palubu a kontrolu podľa odseku
1, ako aj postupy pre uplatňovanie iných ustanovení tohto článku. Tieto postupy musia
byť v súlade s týmto článkom a základnými postupmi uvedenými v článku 22 a nesmú diskriminovať
nečlenov organizácie alebo neúčastníkov dohody. Vstup na palubu a kontrola, ako aj
všetky následné donucovacie opatrenia sa vykonávajú v súlade s týmito postupmi. Štáty
zabezpečia riadnu propagáciu postupov vytvorených podľa tohto odseku.
3.
Ak tieto postupy neboli ustanovené ktoroukoľvek organizáciou alebo zoskupením do
dvoch rokov od prijatia tejto dohody, vstup na palubu a kontrola podľa odseku 1, ako
aj následné donucovacie opatrenia sa až do prijatia týchto postupov vykonávajú v súlade
s týmto článkom a základnými postupmi uvedenými v článku 22.
4.
Pred prijatím opatrení podľa tohto článku kontrolujúce štáty priamo alebo prostredníctvom
príslušnej subregionálnej alebo regionálnej organizácie alebo zoskupenia pre riadenie
rybárstva informujú všetky štáty, ktorých plavidlá lovia ryby na šírom mori v subregióne
alebo regióne, o forme označenia vydaného ich riadne oprávneným kontrolórom. Plavidlá
použité na vstup na palubu a kontrolu musia byť jasne označené a identifikovateľné
ako plavidlá v službách vlády. Štát v čase prístupu k tejto dohode určí príslušný
orgán, ktorý bude prijímať oznámenia podľa tohto článku, a zabezpečí riadnu propagáciu
tohto určenia prostredníctvom príslušnej subregionálnej alebo regionálnej organizácie
alebo zoskupenia pre riadenie rybárstva.
5.
Ak po vstupe na palubu a kontrole existujú jasné dôvody na domnienku, že plavidlo
vykonalo nejakú činnosť v rozpore s ochrannými a riadiacimi opatreniami uvedenými
v odseku 1, kontrolujúci štát v prípade potreby zabezpečí dôkazy a urýchlene informuje
vlajkový štát o údajnom porušení.
6.
Vlajkový štát je povinný odpovedať na oznámenie uvedené v odseku 5 do troch pracovných
dní od jeho prijatia alebo v inej lehote, ktorá môže byť predpísaná v postupoch vytvorených
v súlade s odsekom 2, a buď
a)
bezodkladne splní svoje povinnosti podľa článku 19, aby vyšetril, alebo ak ho na
to oprávňujú dôkazy, prijal donucovacie opatrenia v súvislosti s plavidlom, a v tom
prípade urýchlene informuje kontrolujúci štát o výsledkoch vyšetrovania a o všetkých
prijatých donucovacích opatreniach, alebo
b)
poverí vyšetrovaním kontrolujúci štát.
7.
Ak vlajkový štát poverí kontrolujúci štát vyšetrením údajného porušenia, kontrolujúci
štát bezodkladne oznámi výsledky tohto vyšetrovania vlajkovému štátu. Ak ho na to
oprávňujú dôkazy, vlajkový štát splní svoje povinnosti s cieľom prijať donucovacie
opatrenia vo vzťahu k plavidlu. Alebo vlajkový štát môže poveriť kontrolujúci štát,
aby prijal donucovacie opatrenia, ktoré vlajkový štát môže špecifikovať vo vzťahu
k plavidlu v súlade s právami a povinnosťami vlajkového štátu vyplývajúcimi z tejto
dohody.
8.
Ak po vstupe na palubu a kontrole existujú jasné dôvody na domnienku, že plavidlo
sa dopustilo vážneho porušenia a vlajkový štát neodpovedal alebo neprijal opatrenia
požadované v odseku 6 alebo 7, kontrolóri môžu zostať na palube a zabezpečiť dôkazy
a môžu požiadať kapitána, aby im pomohol pri ďalšom vyšetrovaní, v prípade potreby
aj tak, že bezodkladne zamieri s plavidlom do najbližšieho vhodného prístavu alebo
do iného prístavu, ktorý môže byť určený v postupoch vytvorených v súlade s odsekom
2. Kontrolujúci štát bezodkladne oznámi vlajkovému štátu názov prístavu, do ktorého
má plavidlo priplávať. Kontrolujúci štát a vlajkový štát a prípadne štát prístavu
prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili pohodlie členov posádky bez ohľadu
na ich štátnu príslušnosť.
9.
Kontrolujúci štát informuje vlajkový štát a príslušnú organizáciu alebo účastníkov
príslušného zoskupenia o výsledkoch každého ďalšieho vyšetrovania.
10.
Kontrolujúci štát požiada svojich kontrolórov, aby dodržiavali všeobecne uznávané
medzinárodné predpisy, postupy a zásady týkajúce sa bezpečnosti plavidla a posádky
a aby minimalizovali zásah do rybárskych činností a podľa možnosti zabránili každej
činnosti, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť kvalitu úlovku na palube. Kontrolujúci
štát zabezpečí, aby vstup na palubu a kontrola neboli vykonané spôsobom, ktorý by
znamenal obťažovanie ktoréhokoľvek rybárskeho plavidla.
11.
Na účely tohto článku vážne porušenie znamená
a)
rybolov bez platnej licencie, oprávnenia alebo povolenia vydaného vlajkovým štátom
v súlade s článkom 18 ods. 3 písm. a);
b)
nevedenie presných záznamov o úlovku a údajov o úlovku požadovaných príslušnou subregionálnou
alebo regionálnou organizáciou alebo zoskupením pre riadenie rybárstva alebo poskytnutie
úplne nesprávnych údajov o úlovku v rozpore s požiadavkami na oznamovanie úlovku uvedenej
organizácie alebo uvedeného zoskupenia;
c)
rybolov v uzatvorenej oblasti, rybolov počas doby hájenia rýb alebo rybolov bez kvóty
alebo po jej dosiahnutí, určenej príslušnou subregionálnou alebo regionálnou organizáciou
alebo zoskupením pre riadenie rybárstva;
d)
riadený lov populácie rýb, ktorá podlieha moratóriu alebo ktorej lov je zakázaný;
e)
používanie zakázaných rybolovných zariadení;
f)
falšovanie alebo zakrývanie znakov, totožnosti alebo registrácie rybárskeho plavidla;
g)
utajovanie, nedovolené zmeny alebo nakladanie s dôkazmi týkajúcimi sa vyšetrovania;
h)
viacnásobné porušenia, ktoré spolu predstavujú vážne zanedbanie ochranných a riadiacich
opatrení, alebo
i)
iné porušenia, ktoré môžu byť vymedzené v postupoch vytvorených príslušnou subregionálnou
alebo regionálnou organizáciou alebo zoskupením pre riadenie rybárstva.
12.
Napriek ostatným ustanoveniam tohto článku vlajkový štát môže kedykoľvek prijať opatrenia,
aby splnil svoje povinnosti podľa článku 19 v súvislosti s údajným porušením. Ak je
plavidlo pod vedením kontrolujúceho štátu, kontrolujúci štát na žiadosť vlajkového
štátu vydá plavidlo vlajkovému štátu spolu s úplnými informáciami o priebehu a výsledku
svojho vyšetrovania.
13.
Tento článok sa netýka práva vlajkového štátu prijať všetky opatrenia podľa svojich
zákonov vrátane konaní o uložení pokút.
14.
Tento článok platí obdobne pre vstup na palubu a kontrolu štátom, zmluvnou stranou,
ktorý je členom subregionálnej alebo regionálnej organizácie pre riadenie rybárstva
alebo účastníkom subregionálneho alebo regionálneho zoskupenia o riadení rybárstva
a ktorý má jasné dôvody na domnienku, že rybárske plavidlo plaviace sa pod vlajkou
iného štátu, zmluvnej strany, vykonalo nejakú činnosť v rozpore s platnými ochrannými
a riadiacimi opatreniami uvedenými v odseku 1, v oblasti šíreho mora v pôsobnosti
takejto organizácie alebo zoskupenia, a toto plavidlo následne, počas tej istej rybárskej
plavby vstúpilo do oblasti pod národnou jurisdikciou kontrolujúceho štátu.
15.
Ak subregionálna alebo regionálna organizácia alebo zoskupenie pre riadenie rybárstva
vytvorila alternatívny mechanizmus, ktorý efektívne ruší povinnosť svojich členov
alebo účastníkov, vyplývajúcu z tejto dohody, zabezpečiť splnenie ochranných a riadiacich
opatrení ustanovených touto organizáciou alebo uvedeným zoskupením, členovia takejto
organizácie alebo účastníci takéhoto zoskupenia sa môžu dohodnúť, že obmedzia uplatňovanie
odseku 1 medzi sebou v súvislosti s ochrannými a riadiacimi opatreniami, ktoré boli
vytvorené v príslušnej oblasti šíreho mora.
16.
Opatrenia prijaté inými štátmi, ako je vlajkový štát vo vzťahu k plavidlám, ktoré
vykonávali činnosti v rozpore so subregionálnymi alebo regionálnymi ochrannými a riadiacimi
opatreniami, musia byť primerané závažnosti porušenia.
17.
Ak existujú dostatočné dôvody na podozrenie, že rybárske plavidlo na šírom mori je
bez štátnej príslušnosti, štát môže vstúpiť na palubu tohto plavidla a skontrolovať
ho. Ak ho na to oprávňujú dôkazy, tento štát môže prijať potrebné opatrenia v súlade
s medzinárodným právom.
18.
Štáty sú zodpovedné za škodu alebo stratu, ktorú spôsobili opatreniami prijatými
podľa tohto článku, ak tieto opatrenia sú nezákonné alebo presahujú to, čo je odôvodnene
potrebné na základe dostupných informácií na uplatňovanie ustanovení tohto článku.
Článok 22
Základné postupy pre vstup na palubu a kontrolu podľa článku 21
1.
Kontrolujúci štát zabezpečí, aby jeho riadne oprávnení kontrolóri
a)
predložili poverovacie dokumenty kapitánovi plavidla a kópiu textu príslušných ochranných
a riadiacich opatrení alebo predpisov a nariadení platných v danej oblasti šíreho
mora v súlade s týmito opatreniami;
b)
upozornili vlajkový štát v čase vstupu na palubu a kontroly;
c)
nebránili kapitánovi komunikovať s orgánmi vlajkového štátu počas vstupu na palubu
a počas kontroly;
d)
poskytli kópiu správy o vstupe na palubu a kontrole kapitánovi a orgánom vlajkového
štátu, v ktorej uvedú všetky námietky alebo skutočnosti, ktoré kapitán chce mať v
správe;
e)
urýchlene opustili plavidlo po ukončení kontroly, ak nenájdu žiadne dôkazy o vážnom
porušení, a
f)
vyhli sa použitiu sily s výnimkou prípadov, keď je potrebná na zaistenie bezpečnosti
kontrolórov a keď sa kontrolórom bráni v plnení ich povinností. Miera použitia sily
nesmie presiahnuť mieru odôvodnene potrebnú za daných okolností.
2.
Riadne oprávnení kontrolóri kontrolujúceho štátu majú právo skontrolovať plavidlo,
jeho licenciu, rybolovné zariadenia, vybavenie, záznamy, priestory, ryby a rybie výrobky
a všetky dôležité doklady potrebné na overenie splnenia platných ochranných a riadiacich
opatrení.
3.
Vlajkový štát zabezpečí, aby kapitáni plavidiel
a)
súhlasili a uľahčili rýchly a bezpečný vstup kontrolórov na palubu;
b)
spolupracovali a pomáhali pri kontrole plavidla vykonanej podľa týchto postupov;
c)
neprekážali, nezastrašovali alebo nebránili kontrolórom pri plnení ich povinností;
d)
umožnili kontrolórom komunikovať s orgánmi vlajkového štátu a kontrolujúceho štátu
počas vstupu na palubu a kontroly;
e)
poskytli kontrolórom vhodné priestory, v prípade potreby aj vrátane stravy a ubytovania;
f)
uľahčili bezpečné vystúpenie kontrolórov z plavidla.
4.
Ak kapitán plavidla odmietne súhlasiť so vstupom na palubu a s kontrolou v súlade
s týmto článkom a článkom 21, vlajkový štát, s výnimkou prípadov, keď v súlade so
všeobecne uznávanými medzinárodnými predpismi, postupmi a zásadami týkajúcimi sa bezpečnosti
na mori je potrebné odložiť vstup na palubu a kontrolu, prikáže kapitánovi plavidla,
aby sa okamžite podriadil vstupu na palubu a kontrole, a ak kapitán nesplní ani tento
príkaz, pozastaví oprávnenie plavidla na lov rýb a prikáže plavidlu, aby sa okamžite
vrátilo do prístavu. Vlajkový štát informuje kontrolujúci štát o opatreniach, ktoré
prijal v prípade okolností uvedených v tomto odseku.
Článok 23
Opatrenia prijaté štátom prístavu
1.
Štát prístavu má právo a povinnosť prijať opatrenia v súlade s medzinárodným právom
na podporu účinnosti subregionálnych, regionálnych a svetových ochranných a riadiacich
opatrení. Pri prijímaní týchto opatrení štát prístavu nesmie plavidlá žiadneho štátu
diskriminovať formálne ani fakticky.
2.
Štát prístavu môže okrem iného skontrolovať doklady, rybolovné zariadenia a úlovok
na palube rybárskych plavidiel, ak sa tieto plavidlá dobrovoľne nachádzajú v jeho
prístavoch alebo v jeho pobrežných termináloch.
3.
Štáty môžu prijať nariadenia, ktoré oprávnia príslušné vnútroštátne orgány, aby zakázali
vykládky a prekládky, ak sa zistilo, že príslušný úlovok bol získaný spôsobom, ktorý
znižuje účinnosť subregionálnych, regionálnych alebo svetových ochranných a riadiacich
opatrení na šírom mori.
4.
Nič v tomto článku nemá vplyv na výkon suverénnej moci štátov v súlade s medzinárodným
právom nad prístavmi nachádzajúcimi sa na ich území.
ČASŤ VII
POŽIADAVKY ROZVOJOVÝCH ŠTÁTOV
Článok 24
Uznanie osobitných požiadaviek rozvojových štátov
1.
Štáty v plnom rozsahu uznajú osobitné požiadavky rozvojových štátov v súvislosti
s ochranou a využívaním transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na
veľké vzdialenosti a rozvojom lovu týchto populácií. Štáty na tento účel poskytnú
pomoc rozvojovým štátom priamo alebo prostredníctvom Rozvojového programu Organizácie
Spojených národov, Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo a
iných špecializovaných organizácií, Svetového fondu pre životné prostredie, Komisie
pre trvalo udržateľný rozvoj a iných vhodných medzinárodných a regionálnych organizácií
a orgánov.
2.
Pri plnení povinnosti spolupracovať pri vytváraní ochranných a riadiacich opatrení
pre transzonálne populácie rýb a populácie rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti štáty
vezmú do úvahy osobitné požiadavky rozvojových štátov, najmä
a)
zraniteľnosť rozvojových štátov, ktoré sú závislé od využívania živých morských zdrojov
vrátane využívania na uspokojenie nutričných potrieb svojho obyvateľstva alebo jeho
častí;
b)
potrebu zabrániť negatívnym vplyvom na rybárstvo a zabezpečiť prístup k loviskám
rybárom, ženám rybárkam, ktorých rybolov je zdrojom obživy a remeslom, ako aj domorodému
obyvateľstvu v rozvojových štátoch, najmä malých ostrovných rozvojových štátoch;
c)
potrebu zabezpečiť, aby tieto opatrenia neviedli k priamemu alebo nepriamemu prenosu
neúmerného bremena ochranných opatrení na rozvojové štáty.
Článok 25
Formy spolupráce s rozvojovými štátmi
1.
Štáty spolupracujú priamo alebo prostredníctvom subregionálnych, regionálnych alebo
svetových organizácií:
a)
aby zvýšili schopnosť rozvojových štátov, najmä tých najzaostalejších a malých ostrovných
rozvojových štátov, ochraňovať a využívať transzonálne populácie rýb a populácie rýb
migrujúcich na veľké vzdialenosti a rozvíjať svoje vlastné rybárske činnosti v súvislosti
s týmito populáciami;
b)
aby pomohli rozvojovým štátom, najmä tým najzaostalejším, a malým ostrovným rozvojovým
štátom umožnili podieľať sa na love týchto populácií na šírom mori vrátane uľahčenia
prístupu k takémuto predmetu lovu v súlade s článkami 5 a 11;
c)
aby uľahčili účasť rozvojových štátov v subregionálnych a regionálnych organizáciách
a zoskupeniach pre riadenie rybárstva.
2.
Obsahom spolupráce s rozvojovými štátmi na účely uvedené v tomto článku je poskytovanie
finančnej pomoci, pomoci týkajúcej sa rozvoja ľudských zdrojov, technickej pomoci,
prenosu technológie, ako aj zoskupení o spoločných podnikoch a poradenských a konzultačných
služieb.
3.
Táto pomoc je zameraná okrem iného predovšetkým na
a)
zlepšenie ochrany a využívania transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich
na veľké vzdialenosti prostredníctvom získavania, vykazovania, overovania, výmeny
a analýzy rybárskych údajov z oblastí a informácií, ktoré s tým súvisia;
b)
odhad populácií rýb a vedecký výskum;
c)
monitorovanie, kontrolu, dozor, plnenie a výkon opatrení vrátane vzdelávania a budovania
kapacít na miestnej úrovni, rozvoja a financovania vnútroštátnych a regionálnych programov
pozorovania a prístupu k technológii a zariadeniam.
Článok 26
Osobitná pomoc pri uplatňovaní tejto dohody
1.
Štáty spolupracujú na vytváraní zvláštnych fondov s cieľom pomôcť rozvojovým štátom
pri vykonávaní tejto dohody vrátane pomoci rozvojovým štátom pri úhrade nákladov spojených
so všetkými konaniami pri riešení sporov, v ktorých môžu byť účastníkmi.
2.
Je potrebné, aby štáty a medzinárodné organizácie pomáhali rozvojovým štátom pri
vytváraní nových subregionálnych alebo regionálnych organizácií alebo zoskupení pre
riadenie rybárstva alebo pri posilňovaní existujúcich organizácií alebo zoskupení
pre ochranu a starostlivosť o transzonálne populácie rýb a populácie rýb migrujúcich
na veľké vzdialenosti.
ČASŤ VIII
MIEROVÉ RIEŠENIE SPOROV
Článok 27
Povinnosť riešiť spory mierovými prostriedkami
Štáty sú povinné riešiť svoje spory vyjednávaním, zisťovaním, mediáciou, zmierom,
arbitrážou, súdnym konaním, použitím regionálnych úradov alebo zoskupení alebo inými
mierovými prostriedkami podľa vlastného výberu.
Článok 28
Predchádzanie sporom
Štáty spolupracujú, aby predchádzali sporom. Štáty sa na tento účel dohodnú na účinných
a rýchlych rozhodovacích postupoch v rámci subregionálnych a regionálnych organizácií
a zoskupení pre riadenie rybárstva a v prípade potreby posilnia existujúce rozhodovacie
postupy.
Článok 29
Spory technického charakteru
Ak sa spor týka záležitosti technického charakteru, príslušné štáty môžu postúpiť
spor ad hoc skupine znalcov vytvorenej týmito štátmi. Táto skupina znalcov sa poradí
s príslušnými štátmi a usiluje sa rýchlo vyriešiť spor bez použitia záväzných postupov
pre riešenie sporov.
Článok 30
Postupy pre riešenie sporov
1.
Ustanovenia týkajúce sa riešenia sporov, uvedené v časti XV dohovoru platia obdobne
pre všetky spory medzi štátmi, zmluvnými stranami tejto dohody, súvisiace s výkladom
alebo uplatňovaním tejto dohody bez ohľadu na to, či sú súčasne zmluvnými stranami
dohovoru.
2.
Ustanovenia týkajúce sa riešenia sporov, uvedené v časti XV dohovoru platia obdobne
pre všetky spory medzi štátmi, zmluvnými stranami tejto dohody, súvisiace s výkladom
alebo uplatňovaním subregionálnej, regionálnej alebo svetovej rybárskej dohody týkajúcej
sa transzonálnych populácií rýb alebo populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti,
ktorých sú stranami, vrátane všetkých sporov súvisiacich s ochranou a využívaním týchto
populácií bez ohľadu na to, či sú súčasne zmluvnými stranami dohovoru.
3.
Všetky postupy prijaté štátom, zmluvnou stranou tejto dohody a dohovoru v súlade
s článkom 287 dohovoru, platia pre riešenie sporov podľa tejto časti, ak tento štát,
zmluvná strana, pri podpise, ratifikácii alebo prístupe k tejto dohode alebo kedykoľvek
neskôr neprijal v súlade s článkom 287 iný postup pre riešenie sporov podľa tejto
časti.
4.
Štát, zmluvná strana tejto dohody, ktorý nie je zmluvnou stranou dohovoru, si môže
pri podpise, ratifikácii alebo prístupe k tejto dohode alebo kedykoľvek neskôr prostredníctvom
písomného vyhlásenia vybrať jeden alebo viacero prostriedkov uvedených v článku 287
ods. 1 dohovoru na riešenie sporov podľa tejto časti. Článok 287 platí pre toto vyhlásenie,
ako aj pre všetky spory, ktorých účastníkom je tento štát, na ktoré sa nevzťahuje
platné vyhlásenie. Na účely zmieru a arbitráže v súlade s prílohami V, VII a VIII
dohovoru má tento štát právo vymenovať sprostredkovateľov, arbitrov a znalcov, ktorí
majú byť zapísaní do zoznamov uvedených v prílohe V článku 2, prílohe VII článku 2
a prílohe VIII článku 2, na riešenie sporov podľa tejto časti.
5.
Každý súd, ktorému bol predložený spor podľa tejto časti, uplatňuje príslušné ustanovenia
dohovoru tejto dohody a všetkých ostatných platných subregionálnych, regionálnych
alebo svetových rybárskych dohôd, ako aj všeobecne uznávané normy pre ochranu a využívanie
živých morských zdrojov a ostatné predpisy medzinárodného práva, ktoré nie sú nezlučiteľné
s dohovorom, aby zabezpečil ochranu príslušných transzonálnych populácií rýb a populácií
rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti.
Článok 31
Predbežné opatrenia
1.
Až do vyriešenia sporu v súlade s touto časťou účastníci sporu urobia všetko, čo
bude v ich silách, aby uzatvorili vhodné predbežné opatrenia.
2.
Bez toho, aby bol dotknutý článok 290 dohovoru, súd alebo tribunál, ktorému bol predložený
spor podľa tejto časti, môže nariadiť predbežné opatrenia, ktoré pokladá za daných
okolností za primerané, aby zachoval príslušné práva účastníkov sporu alebo aby zabránil
poškodeniu príslušných populácií, ako aj v prípadoch uvedených v článku 7 ods. 5 a
článku 16 ods. 2.
3.
Štát, zmluvná strana tejto dohody, ktorý nie je zmluvnou stranou dohovoru, môže vyhlásiť,
že napriek článku 290 ods. 5 dohovoru nemá Medzinárodný tribunál pre morské právo
právo nariadiť, zmeniť alebo zrušiť predbežné opatrenia bez súhlasu tohto štátu.
Článok 32
Obmedzenia platnosti postupov pre riešenie sporov
Článok 297 ods. 3 dohovoru platí aj pre túto dohodu.
ČASŤ IX
NEÚČASTNÍCI TEJTO DOHODY
Článok 33
Neúčastníci tejto dohody
1.
Štáty, zmluvné strany, podporujú neúčastníkov tejto dohody, aby sa stali jej zmluvnými
stranami a aby prijímali zákony a predpisy v súlade s jej ustanoveniami.
2.
Štáty, zmluvné strany, prijmú opatrenia v súlade s touto dohodou a medzinárodným
právom, aby zabránili činnostiam plavidiel plaviacich sa pod vlajkou neúčastníkov,
ktoré znižujú účinné vykonávanie tejto dohody.
ČASŤ X
DOBRÁ VIERA A ZNEUŽITIE PRÁV
Článok 34
Dobrá viera a zneužitie práv
Štáty, zmluvné strany, plnia v dobrej viere záväzky, ktoré prevzali na základe tejto
dohody, a vykonávajú práva, ktoré im boli priznané v tejto dohode, spôsobom, ktorý
nebude znamenať zneužitie práv.
ČASŤ XI
ZODPOVEDNOSŤ
Článok 35
Zodpovednosť a ručenie
Štáty, zmluvné strany, nesú v súlade s medzinárodným právom zodpovednosť za škodu
alebo stratu, ktorú spôsobili, pokiaľ ide o túto dohodu.
ČASŤ XII
REVÍZNA KONFERENCIA
Článok 36
Revízna konferencia
1.
Štyri roky po dni nadobudnutia platnosti tejto dohody zvolá generálny tajomník Organizácie
Spojených národov konferenciu s cieľom vyhodnotiť účinnosť tejto dohody pri zabezpečovaní
ochrany a využívania transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké
vzdialenosti. Generálny tajomník pozve na konferenciu všetky štáty, zmluvné strany,
a tie štáty a subjekty, ktoré majú právo stať sa zmluvnými stranami tejto dohody,
ako aj medzivládne a mimovládne organizácie oprávnené zúčastniť sa na konferencii
ako pozorovatelia.
2.
Konferencia preskúma a vyhodnotí primeranosť ustanovení tejto dohody a v prípade
potreby navrhne prostriedky na posilnenie podstaty a metód uplatňovania tých ustanovení,
ktoré umožnia lepšie riešiť všetky pretrvávajúce problémy pri ochrane a využívaní
transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti.
ČASŤ XIII
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 37
Podpis
Táto dohoda je otvorená na podpis všetkým štátom a ostatným subjektom uvedeným v článku
1 ods. 2 písm. b) a zostane otvorená na podpis v sídle Organizácie Spojených národov
počas 12 mesiacov od 4. decembra 1995.
Článok 38
Ratifikácia
Táto dohoda podlieha ratifikácii štátmi a ostatnými subjektmi uvedenými v článku 1
ods. 2 písm. b). Ratifikačné listiny sa ukladajú u generálneho tajomníka Organizácie
Spojených národov.
Článok 39
Prístup
Táto dohoda zostane otvorená na prístup pre štáty a ostatné subjekty uvedené v článku
1 ods. 2 písm. b). Listiny o prístupe sa uložia u generálneho tajomníka Organizácie
Spojených národov.
Článok 40
Nadobudnutie platnosti
1.
Táto dohoda nadobúda platnosť 30 dní po dni uloženia 30. ratifikačnej listiny alebo
listiny o prístupe.
2.
Pre každý štát alebo subjekt, ktorý ratifikuje uvedenú dohodu alebo k nej pristúpi
po uložení 30. ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe, nadobudne táto dohoda
platnosť 30. deň po uložení jej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe.
Článok 41
Predbežné vykonávanie
1.
Túto dohodu predbežne vykonáva štát alebo subjekt, ktorý s jej predbežným vykonávaním
vyjadrí súhlas písomným oznámením depozitárovi. Toto predbežné vykonávanie nadobúda
účinnosť odo dňa prijatia uvedeného oznámenia.
2.
Predbežné vykonávanie štátom alebo subjektom sa skončí nadobudnutím platnosti tejto
dohody pre tento štát alebo subjekt alebo písomným oznámením tohto štátu alebo subjektu
depozitárovi o jeho úmysle ukončiť predbežné vykonávanie.
Článok 42
Výhrady a výnimky
K tejto dohode nie je možné uplatniť žiadne výhrady alebo výnimky.
Článok 43
Vyhlásenia a oznámenia
Článok 42 nebráni štátu alebo subjektu, aby pri podpise, ratifikácii alebo prístupe
k tejto dohode urobil vyhlásenia alebo oznámenia s akýmkoľvek obsahom alebo názvom,
okrem iného s cieľom zosúladenia svojich zákonov a nariadení s ustanoveniami tejto
dohody za predpokladu, že takéto vyhlásenia alebo oznámenia nebudú smerovať k vylúčeniu
alebo pozmeneniu právneho účinku ustanovení tejto dohody pri ich uplatnení na daný
štát alebo subjekt.
Článok 44
Vzťah k iným dohodám
1.
Táto dohoda nemení práva a záväzky štátov, zmluvných strán, vyplývajúce z iných dohôd,
ktoré sú zlučiteľné s touto dohodou a ktoré neovplyvňujú požívanie práv alebo plnenie
povinností vyplývajúcich z tejto dohody ostatnými štátmi, zmluvnými stranami.
2.
Dva alebo viacero štátov, zmluvných strán, môže uzavierať dohody pozmeňujúce alebo
pozastavujúce uplatňovanie ustanovení tejto dohody, použiteľné len pre vzťahy medzi
nimi, ak sa tieto dohody nevzťahujú na ustanovenie, od ktorého odchýlka je nezlučiteľná
s efektívnym plnením predmetu a účelu tejto dohody, a ďalej, ak sa tieto dohody nebudú
dotýkať uplatňovania základných zásad obsiahnutých v tejto dohode a ak ustanovenia
týchto dohôd neovplyvňujú výkon práv alebo plnenie povinností vyplývajúcich z tejto
dohody ostatnými štátmi, zmluvnými stranami.
3.
Štáty, zmluvné strany, ktoré chcú uzatvoriť dohodu uvedenú v odseku 2, upovedomia
ostatné štáty, zmluvné strany, prostredníctvom depozitára tejto dohody o svojom úmysle
uzatvoriť dohodu a o zmene alebo pozastavení, ktoré uvedená dohoda ustanovuje.
Článok 45
Dodatok
1.
Štát, zmluvná strana, môže písomným oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi
Organizácie Spojených národov navrhnúť dodatky k tejto dohode a požiadať o zvolanie
konferencie, ktorá preskúma tieto navrhnuté dodatky. Generálny tajomník pošle toto
oznámenie všetkým štátom, zmluvným stranám. Ak do šiestich mesiacov odo dňa rozoslania
oznámenia najmenej jedna polovica štátov, zmluvných strán, kladne odpovie na žiadosť,
generálny tajomník zvolá konferenciu.
2.
Ak konferencia nerozhodne inak, rozhodovací postup použiteľný na konferencii o dodatku,
zvolanej v zmysle odseku 1, je rovnaký ako postup použiteľný na Konferencii Organizácie
Spojených národov o transzonálnych populáciách rýb a populáciách rýb migrujúcich na
veľké vzdialenosti. Konferencia by mala vyvinúť všetko úsilie na dosiahnutie dohody
o akýchkoľvek dodatkoch konsenzom a nemalo by sa o nich hlasovať, pokiaľ nebude vyčerpané
všetko úsilie o dosiahnutie konsenzu.
3.
Dodatky k tejto dohode sú po schválení otvorené na podpis v sídle Organizácie Spojených
národov štátom, zmluvným stranám, počas 12 mesiacov odo dňa schválenia, ak v dodatku
nie je ustanovené inak.
4.
Články 38, 39, 47 a 50 platia pre všetky dodatky k tejto dohode.
5.
Dodatky k tejto dohode nadobudnú platnosť pre štáty, zmluvné strany, ktoré ich ratifikujú
alebo k nim pristúpia, na 30. deň nasledujúci po uložení ratifikačných listín alebo
listín o prístupe dvoma tretinami štátov, zmluvných strán. Pre každý štát, zmluvnú
stranu, ktorý uloží ratifikačnú listinu alebo listinu o prístupe po uložení uvedeného
počtu týchto listín, nadobudne dodatok platnosť 30. deň nasledujúci po uložení jeho
ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe.
6.
V dodatku môže byť ustanovené, že pre nadobudnutie platnosti dodatku je potrebný
menší alebo väčší počet ratifikácií alebo prístupov, než je počet požadovaný týmto
článkom.
7.
Ak štát, ktorý sa stane zmluvnou stranou tejto dohody po nadobudnutí platnosti dodatkov
v súlade s odsekom 5, nevyjadrí iný úmysel:
a)
považuje sa za zmluvnú stranu tejto dohody, ktorá je takto zmenená a doplnená;
b)
považuje sa za zmluvnú stranu nezmenenej a nedoplnenej dohody vo vzťahu ku každému
štátu, zmluvnej strane, ktorý nie je viazaný uvedeným dodatkom.
Článok 46
Výpoveď dohody
1.
Štát, zmluvná strana, môže písomným oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi
Organizácie Spojených národov vypovedať túto dohodu a môže uviesť svoje dôvody. Neuvedenie
dôvodov nemá vplyv na platnosť výpovede dohody. Výpoveď dohody nadobúda účinnosť jeden
rok po dni prijatia oznámenia, ak oznámenie neuvádza neskorší termín.
2.
Vypovedanie dohody nemá vplyv na povinnosť žiadneho štátu, zmluvnej strany, plniť
všetky povinnosti zakotvené v tejto dohode, ktorým podlieha podľa medzinárodného práva
nezávisle od tejto dohody.
Článok 47
Účasť medzinárodných organizácií
1.
V prípadoch, keď medzinárodná organizácia uvedená v článku 1 prílohy IX dohovoru
nemá právomoc nad všetkými záležitosťami, ktoré sa riadia touto dohodou, príloha IX
dohovoru platí obdobne pre účasť tejto medzinárodnej organizácie na tejto dohode s
výnimkou nasledujúcich ustanovení tejto prílohy, ktoré neplatia:
a)
článok 2 prvá veta;
b)
článok 3 ods. 1.
2.
V prípadoch, keď medzinárodná organizácia uvedená v článku 1 prílohy IX dohovoru
má právomoc nad všetkými záležitosťami, ktoré sa riadia touto dohodou, pre účasť tejto
medzinárodnej organizácie na tejto dohode platia nasledujúce ustanovenia:
a)
táto medzinárodná organizácia vydá pri podpise alebo prístupe vyhlásenie, v ktorom
je uvedené:
i)
že má právomoc nad všetkými záležitosťami, ktoré sa riadia touto dohodou;
ii)
že z tohto dôvodu jej členské štáty sa nestanú štátmi, zmluvnými stranami, s výnimkou
ich území, za ktoré medzinárodná organizácia nie je zodpovedná;
iii)
že prijíma práva a povinnosti štátov vyplývajúce z tejto dohody;
b)
účasťou tejto medzinárodnej organizácie sa v žiadnom prípade neprenášajú práva podľa
tejto dohody na členské štáty tejto medzinárodnej organizácie;
c)
v prípade konfliktu medzi povinnosťami medzinárodnej organizácie vyplývajúcimi z
tejto dohody a jej povinnosťami vyplývajúcimi z dohody, ktorou bola medzinárodná organizácia
zriadená, alebo z iných dokumentov, ktoré sa jej týkajú, majú prednosť povinnosti
vyplývajúce z tejto dohody.
Článok 48
Prílohy
1.
Prílohy tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto dohody, a ak nie je výslovne ustanovené
inak, odkaz na túto dohodu alebo jednu z jej častí zahŕňa aj odkaz na jej prílohy.
2.
Štáty, zmluvné strany, môžu z času na čas prílohy revidovať. Tieto revízie musia
vychádzať z vedeckých a technických úvah. Napriek ustanoveniam článku 45, ak je revízia
prílohy prijatá konsenzom na zasadnutí štátov, zmluvných strán, musí sa začleniť do
tejto dohody a nadobúda účinnosť odo dňa jej prijatia alebo od iného dňa, ktorý môže
byť uvedený v revízii. Ak revízia prílohy nie je prijatá dohodou na tomto zasadnutí,
platia postupy pre prijímanie dodatkov uvedené v článku 45.
Článok 49
Depozitár
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov je depozitárom tejto dohody a všetkých
jej dodatkov a revízií.
Článok 50
Autentické znenie
Anglické, arabské, čínske, francúzske, ruské a španielske znenie tejto dohody má rovnakú
platnosť.
Na dôkaz toho splnomocnení zástupcovia, riadne poverení na tento účel, podpísali túto
dohodu.
Otvorená na podpis v New Yorku štvrtého decembra tisícdeväťstodeväťdesiatpäť v jedinom
origináli v anglickom, arabskom, čínskom, francúzskom, ruskom a španielskom jazyku.
PRÍLOHA I
ŠTANDARDNÉ POŽIADAVKY NA ZÍSKAVANIE A SPOLOČNÉ POUŽÍVANIE ÚDAJOV
Článok 1
Všeobecné zásady
1.
Včasné získavanie, zhromažďovanie a analýza údajov sú dôležité na efektívnu ochranu
a využívanie transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti.
Na tento účel sú potrebné údaje z lovu týchto populácií na šírom mori a v oblastiach
pod národnou jurisdikciou a musia sa získať a zhromaždiť tak, aby umožňovali štatisticky
významnú analýzu na účely ochrany a využívania zdrojov rybolovu. Tieto údaje zahŕňajú
štatistiku úlovkov a rybolovného úsilia a ďalšie informácie týkajúce sa rybolovu,
napríklad údaje o plavidlách a iné údaje pre normalizáciu rybolovného úsilia. Je potrebné,
aby získané údaje obsahovali aj informácie o necieľových a pridružených alebo závislých
druhoch. Na zabezpečenie presnosti je potrebné overiť všetky údaje. Musí sa zachovať
utajenosť neúplných údajov. Šírenie týchto údajov podlieha podmienkam, za ktorých
boli poskytnuté.
2.
Rozvojovým krajinám sa poskytne pomoc vrátane vzdelávania, ako aj finančnej a technickej
pomoci na vybudovanie kapacít v oblasti ochrany a využívania živých morských zdrojov.
Pomoc je potrebné zamerať na zvýšenie kapacity na realizáciu získavania a overovania
údajov, pozorovateľských programov, analýzy dát a výskumných projektov podporujúcich
odhady populácií rýb. Je potrebné podporovať najvyššiu možnú účasť vedcov a manažérov
z rozvojových štátov na ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií
rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti.
Článok 2
Zásady získavania, zhromažďovania a výmeny údajov
Pri definovaní parametrov pre získavanie, zhromažďovanie a výmenu údajov o rybárskych
činnostiach pre transzonálne populácie rýb a populácie rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti
je potrebné brať do úvahy tieto všeobecné zásady:
a)
štáty by mali zabezpečiť, aby od plavidiel plaviacich sa pod ich vlajkou boli získané
údaje o rybárskych činnostiach podľa prevádzkového opisu každého spôsobu rybolovu
(napríklad každý záťah vlečnej siete, každá sada dlhých šnúr a kruhových záťahových
sietí, každý húf rýb ulovený pomocou udíc a každý deň lovu pomocou vlečnej šnúry)
a s dostatočnou podrobnosťou, aby sa uľahčil efektívny odhad populácií rýb;
b)
štáty by mali zabezpečiť overenie údajov o rybolove prostredníctvom vhodného systému;
c)
štáty by mali zhromažďovať údaje o rybolove a ďalšie podporné vedecké údaje a poskytnúť
ich v dohodnutej forme a včas príslušnej subregionálnej alebo regionálnej organizácii
alebo zoskupeniu pre riadenie rybárstva, ak existuje. Štáty by mali spolupracovať
pri výmene dát buď priamo, alebo prostredníctvom iných mechanizmov spolupráce, na
ktorých sa môžu medzi sebou dohodnúť;
d)
štáty by sa mali v rámci subregionálnych alebo regionálnych organizácií alebo zoskupení
pre riadenie rybárstva, prípadne inak, dohodnúť na špecifikácii údajov a forme, v
ktorej sa poskytnú, v súlade s touto prílohou a berúc do úvahy charakter populácie
rýb a lovísk týchto rýb v danom regióne. Tieto organizácie alebo zoskupenia by mali
požiadať nečlenov alebo neúčastníkov, aby poskytli údaje týkajúce sa príslušných rybárskych
činností plavidiel plaviacich sa pod ich vlajkou;
e)
tieto organizácie alebo dohody zhromažďujú údaje a poskytujú ich včas a v dohodnutej
forme všetkým zainteresovaným štátom za podmienok určených organizáciou alebo zoskupením
a
f)
vedci vlajkového štátu a z príslušnej subregionálnej alebo regionálnej organizácie
alebo zoskupenia pre riadenie rybárstva by mali analyzovať údaje samostatne alebo
spoločne, podľa okolností.
Článok 3
Základné údaje o rybolove
1.
Štáty na uľahčenie efektívnych odhadov populácií rýb v súlade s dohodnutým postupmi
zbierajú a poskytujú príslušnej subregionálnej alebo regionálnej organizácii alebo
zoskupeniu pre riadenie rybárskych oblastí tieto typy dostatočne podrobných údajov:
a)
štatistiku časového sledu úlovkov a úsilia podľa rybárskej oblasti a flotily;
b)
celkový úlovok v počte kusov, nominálnej hmotnosti alebo obidva údaje, podľa druhov
(cieľových aj necieľových), primerane pre každú rybársku oblasť. (Nominálna hmotnosť
je definovaná Organizáciou Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo ako ekvivalent
živej hmotnosti vykládok.);
c)
štatistiku vyradených kusov vrátane odhadov, ak sú potrebné, vedenú ako počet alebo
nominálna hmotnosť podľa druhov, primerane pre každú rybársku oblasť;
d)
štatistiku úsilia vhodnú pre každý spôsob rybolovu;
e)
miesto, dátum a čas rybolovu, prípadne ďalšiu štatistiku o rybárskych činnostiach.
2.
Štáty v prípade potreby získajú a poskytnú príslušnej subregionálnej alebo regionálnej
organizácii alebo zoskupeniu pre riadenie rybárstva aj informácie na podporu odhadu
populácií vrátane
a)
zloženia úlovku podľa dĺžky, hmotnosti a pohlavia;
b)
ďalších biologických informácií podporujúcich odhady populácií, napríklad informácií
o veku, raste, prírastkoch, rozdelení a identite populácií;
c)
ďalšieho dôležitého výskumu vrátane prieskumov početnosti, prieskumov biomasy, hydroakustických
prieskumov, výskumu environmentálnych faktorov ovplyvňujúcich početnosť rýb a oceánografických
a ekologických štúdií.
Článok 4
Údaje a informácie o plavidlách
1.
Štáty musia zbierať nasledujúce druhy údajov o plavidlách pre normalizáciu zloženia
flotily a rybársky výkon plavidla a pre konverziu (prepočet) medzi rôznymi mierami
úsilia pri analýze údajov o úlovku a úsilí:
a)
identifikáciu, vlajku a prístav registrácie plavidla;
b)
typ plavidla;
c)
špecifikácie plavidla (napríklad stavebný materiál, dátum výstavby, registrovaná
dĺžka, hrubá registrovaná tonáž, výkon hlavných motorov, kapacita ložného priestoru
a spôsoby skladovania úlovku);
d)
popis rybolovných zariadení (napríklad typy, špecifikácie a množstvo zariadení).
2.
Vlajkový štát bude zbierať tieto údaje:
a)
navigačné a lokalizačné pomôcky;
b)
komunikačné zariadenia a medzinárodná rádiová volacia značka;
c)
veľkosť posádky.
Článok 5
Oznamovanie
Štát zabezpečí, aby plavidlá plaviace sa pod jeho vlajkou poslali jeho národnej správe
rybárstva, a ak je to dohodnuté, príslušnej subregionálnej alebo regionálnej organizácii
alebo zoskupeniu pre riadenie rybárstva údaje z palubného denníka o úlovku a úsilí
vrátane údajov o rybárskych činnostiach na šírom mori, v dostatočných intervaloch,
umožňujúcich splniť vnútroštátne požiadavky a regionálne a medzinárodné záväzky. Tieto
údaje sa v prípade potreby odošlú rádiom, telexom, faxom, satelitným prenosom alebo
inými prostriedkami.
Článok 6
Overovanie dát
Štáty, prípadne subregionálne alebo regionálne organizácie alebo zoskupenia pre riadenie
rybárstva by mali vytvoriť mechanizmy na overovanie údajov o rybolove, napríklad
a)
overenie polohy pomocou systémov pre monitorovanie plavidiel;
b)
vedecké pozorovateľské programy pre monitorovanie úlovku, úsilia, zloženia úlovku
(cieľové a necieľové druhy) a ďalších podrobností o rybárskych činnostiach;
c)
správy o ceste plavidla, vykládkach a prekládkach;
d)
odber vzoriek v prístave.
Článok 7
Výmena údajov
1.
Vlajkový štát sa musí podeliť o údaje, ktoré získal, s ostatnými vlajkovými štátmi
a príslušnými pobrežnými štátmi prostredníctvom subregionálnych alebo regionálnych
organizácií alebo zoskupení pre riadenie rybárstva. Tieto organizácie alebo zoskupenia
zhromaždia údaje a poskytnú ich včas a v dohodnutej forme všetkým zainteresovaným
štátom za podmienok určených organizáciou alebo zoskupením, pri zachovaní utajenia
neúplných údajov, a podľa možnosti by mali vyvinúť databázové systémy, ktoré umožňujú
efektívny prístup k údajom.
2.
Je potrebné, aby sa na globálnej úrovni získavanie a šírenie údajov vykonávalo prostredníctvom
Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo. Ak subregionálna alebo
regionálna organizácia alebo zoskupenie pre riadenie rybárstva neexistuje, táto organizácia
môže robiť to isté na subregionálnej alebo regionálnej úrovni po dohode s dotknutými
štátmi.
PRÍLOHA II
USMERNENIA PRE UPLATOVANIE PREVENTÍVNYCH REFERENČNÝCH HODNÔT PRI OCHRANE A VYUŽÍVANÍ
TRANSZONÁLNYCH POPULÁCIÍ RÝB A POPULÁCIÍ RÝB MIGRUJÚCICH NA VEĽKÉ VZDIALENOSTI
1.
Preventívna referenčná hodnota je odhadovaná hodnota odvodená pomocou dohodnutého
vedeckého postupu, ktorá zodpovedá stavu zdroja a rybárstva a ktorá sa môže použiť
ako návod na riadenie rybárstva.
2.
Je potrebné používať dva typy preventívnych referenčných hodnôt: ochranné alebo limitné
referenčné hodnoty a riadiace alebo cieľové referenčné hodnoty. Limitné referenčné
hodnoty určujú hranice, ktoré majú obmedziť výlov v rámci bezpečných biologických
limitov, v ktorých príslušné populácie rýb môžu vytvoriť maximálnu trvalo udržateľnú
produkciu. Cieľové referenčné hodnoty sú určené na splnenie cieľov riadenia.
3.
Preventívne referenčné hodnoty musia byť špecifické pre konkrétnu populáciu a brať
do úvahy okrem iného reprodukčnú schopnosť, odolnosť každej populácie a charakteristiky
rybárstva využívajúceho populácie, ako aj ďalšie príčiny mortality a väčšie príčiny
nestálosti.
4.
V stratégiách riadenia ide o zachovanie alebo obnovenie populácie lovených populácií
a v prípade potreby pridružených alebo závislých druhov na úrovniach zodpovedajúcich
predtým dohodnutým preventívnym referenčným hodnotám. Tieto referenčné hodnoty sa
používajú na uskutočňovanie vopred dohodnutých ochranných a riadiacich opatrení. Stratégie
riadenia obsahujú opatrenia, ktoré sa môžu uplatňovať pri približovaní sa k preventívnym
referenčným hodnotám.
5.
Stratégie riadenia rybárstva zabezpečujú, aby riziko presiahnutia limitných referenčných
hodnôt bolo veľmi nízke. Ak populácie klesnú pod limitnú referenčnú hodnotu alebo
by mohli klesnúť pod túto referenčnú hodnotu, je potrebné podnietiť ochranné a riadiace
opatrenie na uľahčenie obnovy týchto populácií. Stratégie riadenia rybárstva zabezpečujú,
aby sa cieľové referenčné hodnoty v priemere neprekročili.
6.
Ak sú informácie na určenie referenčných hodnôt pre rybárstvo nedostatočné alebo
ak chýbajú, stanovia sa dočasné referenčné hodnoty. Dočasné referenčné hodnoty sa
môžu stanoviť analógiou s podobnými a známejšími druhmi. V týchto prípadoch je rybárska
oblasť predmetom zvýšeného monitorovania, aby bolo možné revidovať dočasné referenčné
hodnoty, až budú k dispozícii dokonalejšie informácie.
7.
Miera mortality pri rybolove, ktorá vytvára maximálnu trvalo udržateľnú produkciu,
sa musí považovať za minimálnu normu pre limitné referenčné hodnoty. V prípade populácií
rýb, ktoré nie sú nadmerne lovené, stratégie riadenia rybárstva zabezpečujú, aby mortalita
pri rybolove nepresiahla mieru, ktorá zodpovedá maximálnej trvalo udržateľnej produkcii,
a aby biomasa neklesla pod vopred definovaný prah. V prípade nadmerne lovených populácií
môže biomasa, ktorá by vytvorila maximálne trvalo udržateľnú produkciu, slúžiť ako
cieľ obnovy.
K oznámeniu č. 44/2009 Z. z.