504/2009 Z. z.

Číslo predpisu:	504/2009 Z. z.
Názov:	Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Typ:	Zákon
Dátum schválenia:	22.10.2009
Dátum vyhlásenia:	08.12.2009
Autor:	Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:	Kontrolný systém Štátne orgány Dane z príjmu Jednoduché účtovníctvo Podvojné účtovníctvo
Nachádza sa v čiastke:	177/2009

Vzťahy predpisu

Predpis mení

511/1992 Zb.	Zákon Slovenskej národnej rady o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
120/1993 Z. z.	Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky
431/2002 Z. z.	Zákon o účtovníctve
595/2003 Z. z.	Zákon o dani z príjmov
540/2007 Z. z.	Zákon o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov
289/2008 Z. z.	Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

Predpis je menený

563/2009 Z. z.

Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

504

ZÁKON

z 22. októbra 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z. a zákona č. 185/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 5 ods. 3 písmeno b) znie:

„b)

rozdiel medzi vyššou trhovou cenou¹) zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie; zamestnaneckou opciou na účely tohto zákona je opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudziť; zamestnaneckou akciou na účely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa,“.

V § 5 ods. 7 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu,^17a) ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 17a znie:

„17a)

§ 152 Zákonníka práce.“.

V § 5 ods. 7 písm. e) sa za slovo „predpisu“ vkladajú slová „alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu“.

V § 5 ods. 7 písmeno j) znie:

„j)

náhrada za stratu na zárobku vyplatená zamestnancovi podľa osobitného predpisu,^23aa) ak sa na účely jej výpočtu vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca podľa osobitného predpisu.^23ab)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 23aa a 23ab znejú:

„23aa)

§ 72 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.

23ab)

§ 134 ods. 9 Zákonníka práce v znení zákona č. 348/2007 Z. z.“.

V § 6 ods. 5 písm. c) sa slová „(§ 17 ods. 11)“ nahrádzajú slovami „(§ 17a)“.

V § 8 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety: „Daňovník, ktorý vkladá do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad (ďalej len „vkladateľ nepeňažného vkladu“), zahrnuje do základu dane (čiastkového základu dane) rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka^37a) a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu; ak počas tohto obdobia dôjde u vkladateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka^37a) alebo u prijímateľa, ktorý nadobudol nepeňažný vklad (ďalej len „prijímateľ nepeňažného vkladu“), dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty podľa osobitného predpisu¹) (ďalej len „reálna hodnota“) hmotného majetku alebo nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností, pričom pri vzniku týchto skutočností vkladateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 2 a prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 7. Hodnotou vkladaného majetku je pri

majetku s výnimkou majetku, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až e) a j)

cena majetku zistená podľa § 25 ods. 1,

zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak je vkladom majetok, ktorý bol obchodným majetkom podľa § 2 písm. m),

úhrn cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu,

individuálne vloženej pohľadávke, menovitá hodnota alebo obstarávacia cena pohľadávky,

zásobách ich obstarávacia cena alebo cena zásob, o ktoré bol vkladateľ nepeňažného vkladu povinný upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. a) a c), ak zásoby boli obchodným majetkom podľa § 2 písm. m).“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 37a znie:

„37a)

§ 59 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.“.

V § 17 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

„d)

u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu¹) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak tento zákon neustanovuje inak.“.

V § 17 odseky 10 a 11 znejú:

„(10)

Rozdiel zo vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov pri zlúčení alebo splynutí obchodných spoločností alebo družstiev vykázaný podľa osobitného predpisu¹) účtovaný na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo neuhradená strata minulých rokov sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, ktoré začína rozhodným dňom podľa osobitného predpisu.^77c)

(11)

Na vyčíslenie základu dane podľa odseku 1 pri

kúpe podniku alebo jeho časti sa použije ocenenie majetku v reálnych hodnotách a postupuje sa podľa § 17a, ak ide o daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c),

nepeňažnom vklade sa použije ocenenie majetku v

reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka,^37a) ak sa postupuje podľa § 17b, alebo

pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d,

zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev sa použije ocenenie majetku v

reálnych hodnotách, ak sa postupuje podľa § 17c, alebo

pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17e.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 77c znie:

„77c)

§ 4 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

V § 17 ods. 12 písmeno a) znie:

„a)

zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota,“.

10.

V § 17 odsek 13 znie:

„(13)

Postup podľa odseku 19 a § 19 ods. 4 použije pri zisťovaní základu dane daňovník, ktorý

kupuje podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník kupujúci podnik“),

je prijímateľom nepeňažného vkladu,

je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie.“.

11.

V § 17 ods. 14 sa slová „stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí s výnimkou, ak základom dane stálej prevádzkarne je daňová strata, o ktorú podľa daňovej legislatívy štátu, v ktorom je zdroj príjmu, možno znižovať základ dane“ nahrádzajú slovami „alebo daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí“ a na konci sa pripája táto veta: „Rovnako postupuje daňovník pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak v zahraničí zostáva jeho stála prevádzkareň.“.

12.

V § 17 sa vypúšťajú odseky 18 a 19.

Doterajšie odseky 20 až 31 sa označujú ako odseky 18 až 29.

13.

V § 17 odsek 26 znie:

„(26)

Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti, alebo družstva z územia Slovenskej republiky do niektorého z členských štátov Európskej únie vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, pri vyčíslení základu dane za zdaňovacie obdobie do dňa zmeny sídla alebo miesta skutočného vedenia sa postupuje podľa § 17e ods. 8 písm. a), pričom daňovník môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku stálej prevádzkarne a odpočítavaní daňovej straty podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.“.

14.

Za § 17 sa vkladajú § 17a až 17e, ktoré vrátane nadpisov znejú:

„Ocenenie v reálnych hodnotách pri predaji a kúpe podniku alebo jeho časti, nepeňažnom vklade a zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev

§ 17a

Predaj a kúpa podniku alebo jeho časti v reálnych hodnotách

(1)

Daňovník, ktorý predáva podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník predávajúci podnik“) a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), zahrnuje do základu dane príjem z predaja podniku alebo jeho časti v dohodnutej kúpnej cene

zvýšenej o záväzky prevzaté daňovníkom kupujúcim podnik a o nevyčerpané rezervy [§ 20 ods. 9 písm. b), d) až f)],

zníženej o hodnotu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré ak by boli uhradené pred predajom podniku alebo jeho časti, boli by u daňovníka predávajúceho podnik daňovým výdavkom, o zostatkovú cenu predávaného hmotného majetku a nehmotného majetku a o hodnotu pohľadávok, ktoré by sa pri inkase nepovažovali za zdaniteľný príjem,

zníženej o zostatkovú hodnotu aktívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku¹) alebo zvýšenej o zostatkovú hodnotu pasívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku.¹)

(2)

Daňovník kupujúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), ocení majetok podniku alebo jeho časť v reálnej hodnote, pričom pri odpisovaní majetku sa uplatní postup podľa § 26. Opravnú položku k nadobudnutému majetku odpisuje tento daňovník podľa osobitného predpisu.¹) Pri pohľadávkach, ktoré nadobudol daňovník kúpou podniku alebo jeho časti, uplatní postup podľa § 17 ods. 12 písm. d). Záväzky prevzaté daňovníkom kupujúcim podnik od daňovníka predávajúceho podnik sa zahrnú do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom ich tento kupujúci uhradí, ak ide o úhradu záväzkov, ktoré by boli pred predajom podniku alebo jeho časti u daňovníka predávajúceho podnik daňovým výdavkom.

(3)

Daňovník predávajúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), upraví výsledok hospodárenia zistený v účtovníctve¹) pri odpisovanom majetku o rozdiel vzniknutý medzi zostatkovou cenou zistenou podľa osobitného predpisu¹) a zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou¹) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g).

(4)

Základ dane daňovníka predávajúceho podnik podľa odseku 3 sa zníži o

sumu (výšku) rezervy prevzatej daňovníkom kupujúcim podnik, ktorej tvorba nebola zahrnutá do základu dane podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom,

rozdiel medzi vytvorenými opravnými položkami vo výške podľa osobitného predpisu¹) a opravnými položkami už zahrnutými do základu dane podľa § 20; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,¹)

sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27.

(5)

Daňovník kupujúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti oceňuje reálnou hodnotou, pričom pri odpisovaní majetku uplatní postup podľa § 26. Goodwill alebo záporný goodwill sa zahrnuje do základu dane až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti;³⁰) ak počas tohto obdobia

sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,^80b)

sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,^80b)

je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,^80b) alebo

dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku³⁰) alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu.^80c)

(6)

Daňovník kupujúci podnik podľa odseku 5 upraví základ dane o rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom. Zrušenie rezervy nadobudnutej kúpou podniku alebo jeho časti sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu.¹) Na ďalšiu tvorbu rezerv u daňovníka kupujúceho podnik sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 a § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv.

(7)

Daňovník kupujúci podnik podľa odseku 5 pri nepremlčanej pohľadávke nadobudnutej kúpou podniku alebo jeho časti ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, uplatní ako daňový výdavok podľa § 19 pri

postúpení tejto pohľadávky reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov,

odpise pohľadávky sumu najviac do výšky

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov.

(8)

Úprava základu dane u daňovníka predávajúceho podnik podľa odsekov 1, 3 a 4 sa vykoná v zdaňovacom období, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti.³⁰)

(9)

Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých kúpou podniku alebo jeho časti sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 5.

§ 17b

Nepeňažný vklad v reálnych hodnotách

(1)

Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), výsledok hospodárenia

neupraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka^37a) a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve,¹) ak sa rozhodne tento rozdiel zahrnúť jednorazovo do základu dane, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,^80c)

upraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka^37a) a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve¹) postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu^80c) podniku alebo jeho časti; ak počas tohto obdobia

sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,^80b)

sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,^80b)

je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu^80b) alebo, ak

u vkladateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu finančného majetku¹) nadobudnutého týmto nepeňažným vkladom alebo u prijímateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností,

upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou vkladaného odpisovaného majetku zistenou podľa osobitného predpisu¹) a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou¹) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,^80c)

zníži o sumu (výšku) rezervy, ktorej tvorba nebola zahrnutá do základu dane podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom a ktorá je súčasťou nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,^80c)

zníži o rozdiel vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu¹) a opravných položiek už zahrnutých do základu dane podľa § 20 v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu;^80c) súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,¹)

zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27, v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu.^80c)

(2)

Ak vkladateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka^37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve¹) podľa odseku 1 písm. a), je povinný túto skutočnosť oznámiť prijímateľovi nepeňažného vkladu do 30 dní odo dňa splatenia nepeňažného vkladu.^80c) Ak vkladateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť neoznámi prijímateľovi nepeňažného vkladu, uplatní sa postup podľa osobitného predpisu.^80d)

(3)

Prijímateľ nepeňažného vkladu, ktorým je

individuálne vložený majetok, ocení tento majetok hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka,^37a)

podnik alebo jeho časť, ocení takto nadobudnutý majetok a záväzky reálnou hodnotou.

(4)

Prijímateľ nepeňažného vkladu

odpisuje hmotný majetok ako novoobstaraný majetok postupom podľa § 26 z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka^37a) alebo

môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka,^37a) ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní postup podľa odseku 1 písm. a), pričom

pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27,

pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26.

(5)

Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane

rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom zrušenie rezervy nadobudnutej nepeňažným vkladom sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu;¹) na ďalšiu tvorbu rezerv u prijímateľa nepeňažného vkladu sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 alebo § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,

goodwill alebo záporný goodwill až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti;^80c) ak počas tohto obdobia

sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,^80b)

sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,^80b)

je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu^80b) alebo

(6)

Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane ako daňový výdavok podľa § 19

pri postúpení nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu v ocenení reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov,

pri odpise nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu v ocenení reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac do výšky

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov.

(7)

Ak počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu,^80c) dôjde u prijímateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je prijímateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť povinný oznámiť vkladateľovi nepeňažného vkladu s výnimkou, ak oznámil skutočnosti podľa odseku 2, a to do 30 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Ak prijímateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť neoznámi vkladateľovi nepeňažného vkladu, uplatní sa postup podľa osobitného predpisu.^80d)

(8)

Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok mimo územia Slovenskej republiky, postupuje podľa odseku 1 písm. a). Vkladateľ nepeňažného vkladu môže uplatniť postup podľa odseku 1 písm. b), pričom zodpovedá za zabezpečenie údajov od prijímateľa nepeňažného vkladu v rozsahu podľa odseku 7. Rovnako sa postupuje, ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)] pri individuálne vloženom majetku.

(9)

Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. d)], pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorému na území Slovenskej republiky zostáva stála prevádzkareň, môže tento prijímateľ pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak nepoužije postup podľa § 17d.

(10)

Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom na území Slovenskej republiky, môže tento prijímateľ oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak preukáže, že rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka^37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve vkladateľa nepeňažného vkladu, bol u vkladateľa nepeňažného vkladu preukázateľne zdanený a prijímateľ nepeňažného vkladu neuplatní postup podľa § 17d.

(11)

Postup podľa odsekov 1 a 2 použije primerane vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a); ak vkladateľom nepeňažného vkladu je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení nepeňažného vkladu uplatní postup podľa § 8 ods. 2.

(12)

Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých nepeňažným vkladom sa na účely tohto zákona vychádza z hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 3.

§ 17c

Zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev v reálnych hodnotách

(1)

Základ dane daňovníka zrušeného bez likvidácie sa v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,^80b)

upraví o sumu vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázanú podľa osobitného predpisu,¹) ak tieto oceňovacie rozdiely nezahrnuje do základu dane právny nástupca tohto daňovníka,

upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou odpisovaného hmotného majetku zistenou podľa osobitného predpisu¹) a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou¹) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) a o goodwill alebo záporný goodwill ešte nezahrnutý do základu dane,

zníži o sumu (výšku) rezervy, ktorej tvorba nebola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom a ktorá prechádza na právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie,

zníži o rozdiel vo výške vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu¹) a opravných položiek, ktoré už boli zahrnuté do základu dane podľa § 20; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,¹)

zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27.

(2)

Majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupcom od daňovníka zrušeného bez likvidácie sa oceňujú reálnou hodnotou. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie

odpisuje hmotný majetok z reálnej hodnoty ako novoobstaraný majetok postupom podľa § 26 alebo

môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty, pričom pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu so spôsobu výpočtu podľa § 27 a pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26, ak oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu¹) zahrnie do základu dane daňovník zrušený bez likvidácie alebo tento právny nástupca jednorazovo v tom zdaňovacom období, v ktorom nastal rozhodný deň.^77c)

(3)

Do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa

oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu¹) môžu zahrnúť podľa odseku 2 alebo až do ich úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň;^77c) ak počas tohto obdobia dôjde k zvýšeniu základného imania, vyplateniu dividend, k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku, ku ktorému sa viažu oceňovacie rozdiely, je tento právny nástupca povinný zahrnúť zostávajúcu časť týchto rozdielov do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností; ak počas tohto obdobia

sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,^80b)

sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,^80b)

je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu^80b) alebo

zahrnuje len rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovanom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom zrušenie rezervy nadobudnutej pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu;¹) na ďalšiu tvorbu rezerv u tohto daňovníka sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 alebo § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,

nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill.

(4)

Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie zahrnuje do základu dane daňový výdavok podľa § 19

pri postúpení nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej zlúčením, splynutím alebo rozdelením obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev^77c) uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev^77c) uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev^77c) uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov,

pri odpise nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej zlúčením, splynutím alebo rozdelením obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac do výšky

(5)

Pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa postupuje podľa § 30.

(6)

Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a majetok ostáva súčasťou stálej prevádzkarne tohto právneho nástupcu umiestnenej na území Slovenskej republiky, ocení tento majetok a záväzky reálnou hodnotou podľa odseku 2, ak sa nepoužije postup podľa § 17e, pričom právny nástupca môže odpočítavať daňovú stratu daňovníka zrušeného bez likvidácie vo výške a spôsobom podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(7)

Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky a majetok ostáva súčasťou stálej prevádzkarne mimo územia Slovenskej republiky, tento právny nástupca môže oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak oceňovacie rozdiely z precenenia majetku sú súčasťou základu dane právneho nástupcu podľa odseku 3 písm. a) a neuplatní postup podľa § 17e.

(8)

Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 2.

Ocenenie v pôvodných cenách pri nepeňažnom vklade a zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev

§ 17d

Nepeňažný vklad v pôvodných cenách

(1)

Do základu dane vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,^80c)

nezahrnuje rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka^37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve,¹) pričom prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme vložený majetok a záväzky v pôvodných cenách podľa osobitného predpisu¹) a hmotný majetok a nehmotný majetok v pôvodných cenách podľa § 25,

nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,¹) ak prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme pôvodné ceny zásob, cenných papierov, hmotného majetku a nehmotného majetku,

zahrnujú rezervy podľa § 20,

zahrnujú opravné položky k pohľadávkam uznané za daňový výdavok v rozsahu najviac podľa § 20 najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu^80c) a prijímateľ nepeňažného vkladu môže pokračovať v ich tvorbe podľa § 20.

(2)

Do základu dane prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, sa

zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva a pri ďalšej tvorbe rezervy uznanej za daňový výdavok prijímateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 20; náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,¹) ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnuje do základu dane tohto prijímateľa v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy u tohto prijímateľa podľa § 17 ods. 23, pričom sa obdobne postupuje pri opravnej položke,

nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill.

(3)

Prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hodnotu pohľadávky v menovitej hodnote alebo obstarávacej cene zistenej u vkladateľa nepeňažného vkladu, dátum splatnosti pohľadávky, opravnú položku podľa § 20 a pokračuje v tvorbe tejto opravnej položky podľa § 20.

(4)

Vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní z vypočítaného ročného odpisu podľa § 26 až 28 pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval.¹)

(5)

Prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hmotný majetok a nehmotný majetok nadobudnutý nepeňažným vkladom podniku alebo jeho časti, vrátane jednotlivých zložiek majetku v pôvodných cenách, už uplatnené daňové odpisy vrátane zostatkových cien podľa § 25 ods. 3 a uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, a to počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný v majetku prijímateľa nepeňažného vkladu. Pri nehmotnom majetku pokračuje prijímateľ nepeňažného vkladu v odpisovaní z pôvodnej ceny počas doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne¹) tohto prijímateľa najviac do výšky podľa § 25 ods. 3.

(6)

Prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný evidovať výšku pôvodne oceneného majetku a záväzkov počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu,^80c) najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa osobitného predpisu.³⁴)

(7)

Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok mimo územia Slovenskej republiky, ktorý uplatní postup podľa odseku 1, je povinný preukázať, že prijímateľ nepeňažného vkladu prevzal pôvodné ceny majetku. Rovnako sa postupuje, ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)] pri individuálne vloženom majetku.

(8)

Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť a vkladateľom tohto nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, pričom prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, prijímateľ nepeňažného vkladu pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne

prevezme hodnotu majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. a) v pôvodných cenách, vytvorené rezervy, opravné položky a účty časového rozlíšenia, ktoré sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a

pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne podľa odseku 5.

(9)

Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť a vkladateľom tohto nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, pričom prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu podľa § 2 písm. d) druhého bodu vzniká mimo územia Slovenskej republiky stála prevádzkareň, prijímateľ nepeňažného vkladu pri vyčíslení základu dane

prevezme hodnotu majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. a) v pôvodných cenách, vytvorené rezervy, opravné položky a účty časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a

pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne primerane podľa odseku 5.

(10 Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), uplatní primerane postup podľa odsekov 1 a 4.

(11)

Pôvodnou cenou pri nepeňažnom vklade je ocenenie

majetku a záväzkov u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa osobitného predpisu¹) a

hmotného majetku a nehmotného majetku u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa § 25.

§ 17e

Zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev v pôvodných cenách

(1)

Do základu dane daňovníka zrušeného bez likvidácie v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,^80b) sa

nezahrnuje suma vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaná podľa osobitného predpisu,¹) ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom, ktoré právny nástupca tohto daňovníka prevzal v pôvodných cenách podľa osobitného predpisu,¹) a k hmotnému majetku a nehmotnému majetku, ktoré prevzal v ocenení podľa § 25,

nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,¹) ak právny nástupca tohto daňovníka prevezme pôvodné ceny zásob, cenných papierov, dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku,

zahrnujú aj rezervy podľa § 20 a opravné položky k pohľadávkam uznané za daňový výdavok v rozsahu najviac podľa § 20 a najneskôr v tom zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,^80b) a právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie môže pokračovať v tvorbe opravných položiek k pohľadávkam podľa § 20.

(2)

Do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa

zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, pričom pri ďalšej tvorbe rezervy zahrnovanej do základu dane podľa § 20 ods. 1 sa u právneho nástupcu postupuje podľa § 20; obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke,

náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,¹) ktorej tvorba nie je súčasťou základu dane podľa § 20, zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie podľa § 17 ods. 23; obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke,

nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill.

(3)

Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie prevezme pohľadávku v menovitej hodnote alebo obstarávacej cene zistenej u daňovníka zrušeného bez likvidácie, dátum splatnosti pohľadávky, vytvorenú opravnú položku podľa § 20 a pokračuje v tvorbe tejto opravnej položky podľa § 20.

(4)

Daňovník zrušený bez likvidácie zahrnuje do základu dane z vypočítaného ročného odpisu pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých tento daňovník majetok účtoval.¹)

(5)

Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný u tohto právneho nástupcu. Súčasne prevezme pri odpisovanom majetku pôvodné ceny, už uplatnené daňové odpisy a zostatkové ceny majetku podľa § 25 ods. 3 a pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom. Pri nehmotnom majetku právny nástupca pokračuje v odpisovaní z pôvodnej vstupnej ceny počas doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne¹) právneho nástupcu najviac do výšky podľa § 25 ods. 3. Pri neodpisovanom majetku právny nástupca prevezme vstupnú cenu podľa § 25.

(6)

Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo ak tento ešte nevznikol, daňovník, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, eviduje výšku pôvodne oceneného majetku a záväzkov počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň podľa osobitného predpisu,^77c) najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa osobitného predpisu.³⁴)

(7)

Pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa postupuje podľa § 30.

(8)

Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, vznikne tomuto právnemu nástupcovi na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, právny nástupca

neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, s výnimkou opravnej položky k pohľadávkam podľa § 20,

pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne podľa odseku 5,

odpočítava daňovú stratu daňovníka zrušeného bez likvidácie vo výške a spôsobom podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(9)

Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, vznikne tomuto právnemu nástupcovi podľa § 2 písm. d) druhého bodu mimo územia Slovenskej republiky stála prevádzkareň, tento právny nástupca pri vyčíslení základu dane podľa § 17 ods. 14

pokračuje v tvorbe rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku stálej prevádzkarne začatom daňovníkom, ktorý bol zrušený bez likvidácie so sídlom mimo územia Slovenskej republiky primerane podľa odseku 5 alebo

oceňuje majetok reálnou hodnotou podľa § 17c ods. 2, ak oceňovacie rozdiely z precenenia majetku sú súčasťou základu dane právneho nástupcu podľa § 17c ods. 3.

(10)

Pôvodnou cenou pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev je ocenenie

majetku a záväzkov u daňovníka zrušeného bez likvidácie zistené podľa osobitného predpisu¹)bez precenenia na reálnu hodnotu a

hmotného majetku a nehmotného majetku u daňovníka zrušeného bez likvidácie zistené podľa § 25.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 80b až 80d znejú:

„80b)

§ 16 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

80c)

§ 59 a 60 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

80d)

§ 35 ods. 7 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 504/2009 Z. z.“.

15.

V § 19 ods. 2 písm. h) sa slová „ods. 21“ nahrádzajú slovami „ods. 19“.

16.

V § 19 sa odsek 3 dopĺňa písmenom t), ktoré znie:

„t)

výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti bez príslušenstva voči Slovenskej republike v zdaňovacom období, v ktorom daňovník upustil od jej vymáhania; v tomto prípade ide vždy len o pohľadávku uznanú Slovenskou republikou.“.

17.

V § 20 ods. 14 sa slová „12 mesiacov“ nahrádzajú slovami „360 dní“, slová „24 mesiacov“ sa nahrádzajú slovami „720 dní“ a slová „36 mesiacov“ sa nahrádzajú slovami „1 080 dní“.

18.

V § 21 ods. 1 písm. h) sa vypúšťajú slová „označené obchodným menom alebo ochrannou známkou poskytovateľa“.

19.

V § 21 ods. 2 sa vypúšťa písmeno k).

Doterajšie písmeno l) sa označuje ako písmeno k).

20.

V § 22 ods. 9 sa za slová „podľa § 30a“ vkladajú slová „a 30b“.

21.

V § 22 odsek 13 znie:

„(13)

Daňovník pri prevode správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku uplatní z ročného odpisu pomernú časť vo výške pripadajúcej na počet celých kalendárnych mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do dňa prevodu, počas ktorých majetok účtoval¹) a používal na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Zvyšnú časť ročného odpisu uplatní daňovník, ktorý nadobudol právo správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku, počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom táto skutočnosť nastala.“.

22.

Poznámka pod čiarou k odkazu 112 sa vypúšťa.

23.

V § 25 ods. 1 písmeno a) znie:

„a)

obstarávacia cena;¹¹⁸) obstarávacou cenou majetku nadobudnutého od fyzickej osoby darom, je obstarávacia cena zistená u darcu, len ak ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý do obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9,“.

24.

V § 25 ods. 1 písmená f) a g) znejú:

„f)

zostatková cena majetku zistená u darcu pri vyradení v dôsledku jeho darovania, okrem majetku vylúčeného z odpisovania alebo zostatková cena majetku zistená u darcu, ktorý je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku [§ 2 písm. m)], pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9, okrem majetku vylúčeného z odpisovania,

obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania u darcu pri vyradení v dôsledku jeho darovania alebo obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania zistená u darcu, ktorý je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku [§ 2 písm. m)], pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9,“.

25.

V § 26 ods. 3 sa vypúšťa posledná veta.

26.

V § 30 ods. 1 sa slovo „piatich“ nahrádza slovom „siedmich“.

27.

§ 32 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:

„(12)

Ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 17 ods. 9) dodatočne príjme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy, zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9). Ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu.^146a) Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.“.

28.

Poznámka pod čiarou k odkazu 123 znie:

„123)

Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.“.

29.

V § 33 ods. 1 a 8 sa odkaz 124 nahrádza odkazom 123.

Poznámka pod čiarou k odkazu 124 sa vypúšťa.

30.

V § 35 ods. 5 sa vypúšťa tretia veta.

Poznámky pod čiarou k odkazom 131a a 131b sa vypúšťajú.

31.

V § 35 ods. 6 sa slová „piatich dní“ nahrádzajú slovami „pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac“.

32.

V § 37 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).

Poznámka pod čiarou k odkazu 131c sa vypúšťa.

33.

V § 42 ods. 6 sa za slová „platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň,“ vkladajú slová „znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona,“.

34.

V § 43 ods. 3 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: „vrátane prijatých sankčných úrokov a pokút súvisiacich s týmto prenájmom“.

35.

V § 43 sa odsek 3 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:

„m)

náhradu za stratu na zárobku vyplatenú zamestnancovi podľa osobitného predpisu,^23aa) ak sa na účely jej výpočtu nevychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca podľa osobitného predpisu.^23ab)“.

36.

V § 43 ods. 6 prvej vete sa za slová „písm. d)“ vkladá čiarka, slová „a písm. e) tretieho bodu“ sa nahrádzajú slovami „daňovníka členského štátu Európskej únie a daňovníka, ktorý má neobmedzenú daňovú povinnosť v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor s príjmami podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého až štvrtého bodu“ a v druhej vete sa za slová „písm. g)“ vkladajú slová „a m)“.

37.

V § 45 ods. 1 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „s výnimkou uvedenou v odseku 3 písm. c)“.

38.

V § 49 odsek 3 znie:

„(3)

Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2, sa na základe

oznámenia podaného príslušnému správcovi dane¹²⁸) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná,

oznámenia podaného príslušnému správcovi dane¹²⁸) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu,^146a)

žiadosti daňovníka v konkurze alebo v likvidácii podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2 o predĺženie tejto lehoty môže správcom dane rozhodnutím predĺžiť lehota na podanie daňového priznania podľa odseku 2, najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.“.

39.

V § 49 odseky 6 a 7 znejú:

„(6)

Ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie, je tento daňovník alebo jeho právny nástupca povinný podať daňové priznanie v lehote uvedenej v odseku 2 za zdaňovacie obdobie ukončené ku dňu podľa osobitného predpisu.^77c) Majetok a záväzky vzniknuté počnúc rozhodným dňom podľa osobitného predpisu^77c) do dňa zániku daňovníka sú súčasťou majetku a záväzkov jeho právneho nástupcu. Ak právny nástupca ešte nevznikol, daňové priznanie podáva daňovník zrušený bez likvidácie za zdaňovacie obdobie začínajúce rozhodným dňom podľa osobitného predpisu^77c) a končiace 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom nastal rozhodný deň podľa osobitného predpisu,^77c) a to v lehote podľa odseku 2.

(7)

Ak daňovník zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky a nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, je povinný podať daňové priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň. Ak daňovník, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky, má aj iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, je povinný podať daňové priznanie v lehote podľa odseku 2.“.

40.

V § 50 ods. 1 písmeno b) znie:

„b)

právnickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa odseku 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie tohto daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,⁶⁷) na účely vymedzené v odseku 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 0,5 % zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa odseku 4 len do výšky 1,5 % zaplatenej dane.“.

41.

V § 50 ods. 5 písmeno b) znie:

„b)

podpora a rozvoj telesnej kultúry,“.

42.

V § 50 ods. 9 druhej vete sa slová „bez zbytočného odkladu“ nahrádzajú slovami „najneskôr ku dňu zrušenia“.

43.

V § 50 ods. 10 sa na konci pripájajú tieto vety:

„Ak prijímateľ nepoužije prijatý podiel zaplatenej dane, ale ho poskytne inej právnickej osobe, za použitie podielu zaplatenej dane na účely vymedzené v odseku 5 zodpovedá prijímateľ, ktorý je povinný preukázať použitie podielu zaplatenej dane dokladmi tejto inej právnickej osoby. Iná právnická osoba je povinná použiť takto prijatý podiel zaplatenej dane len na účely vymedzené v odseku 5, a to v lehote, v ktorej mal prijímateľ použiť prijatý podiel zaplatenej dane podľa odseku 11.“.

44.

V § 50 ods. 11 sa vypúšťajú slová „alebo ich použije v rozpore s účelom podľa odseku 5, na ktorý sa poskytol,“ a na konci sa pripájajú tieto vety: „Ak prijímateľ použije poskytnutý podiel zaplatenej dane v rozpore s účelom podľa odseku 5, poruší finančnú disciplínu podľa osobitného predpisu.¹⁴⁶) Použitie podielu zaplatenej dane na obstaranie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti, ktoré sa využívajú na účely podľa odseku 5 sa nepovažuje za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.¹⁴⁶) Rovnako sa posudzuje aj použitie podielu zaplatenej dane na reklamu,^146aa) ktorá bola vynaložená na účely podľa odseku 5.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 146 a 146aa znejú:

„146)

§ 31 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

146aa)

Zákon č. 147/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

45.

V § 50 ods. 12 druhej vete sa za slovo „sídlo“ vkladá čiarka a slová „identifikačné číslo organizácie“.

46.

V § 50 ods. 13 sa na konci pripájajú tieto vety: „Prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb v príslušnom kalendárnom roku je vyšší ako 33 000 eur, je povinný najneskôr do 30 dní od prijatia tejto sumy zriadiť osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorom vedie len prijatie a čerpanie podielu zaplatenej dane, pričom finančné prostriedky zodpovedajúce podielu zaplatenej dane prijaté v príslušnom kalendárnom roku pred uvedeným obdobím znížené o použité sumy prijímateľ prevedie na tento účet do 30 dní od povinnosti jeho zriadenia. Číslo osobitného účtu je prijímateľ povinný nahlásiť notárovi každoročne na účely osvedčenia pri preukazovaní splnenia podmienky podľa odseku 6 písm. h). Úroky z peňažných prostriedkov na osobitnom účte znížené o daň vybranú zrážkou podľa § 43 prijímateľ použije len na účely vymedzené v odseku 5, ktoré sú predmetom jeho činnosti.“.

47.

V § 50 odsek 14 znie:

„(14)

Ak si prijímateľ nesplní povinnosť podľa odseku 13, komora nezaradí prijímateľa do zoznamu prijímateľov na obdobie jedného roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k nesplneniu povinnosti podľa odseku 13.“.

48.

§ 51a sa dopĺňa odsekmi 3 až 7, ktoré znejú:

„(3)

Daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva,¹) základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14. Daňovník, ktorý začne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva¹) bezprostredne po období, v ktorom viedol daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14, neupravuje základ dane.

(4)

Daňovník, ktorý začal účtovať v sústave podvojného účtovníctva¹) po období, v ktorom uplatňoval výdavky spôsobom podľa § 6 ods. 10 a naopak, upraví základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. b) alebo písm. c) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene. Úpravu základu dane tento daňovník vykoná zo zisteného stavu jednotlivých položiek k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10.

(5)

Daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva,¹) základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10.

(6)

Daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva¹) alebo v sústave podvojného účtovníctva,¹) ak v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku podľa osobitného predpisu,¹) vedie túto opravnú položku len evidenčne, pričom počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 10 ovplyvňuje táto opravná položka len výšku príjmov; počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 10 nemôže prerušiť a ani predĺžiť dobu zahrnovania tejto opravnej položky do daňových výdavkov alebo príjmov.

(7)

Daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva¹) alebo v sústave podvojného účtovníctva,¹) alebo viedol evidenciu podľa § 6 ods. 10, ak v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku podľa osobitného predpisu,¹) zahrnuje do daňových výdavkov alebo príjmov túto opravnú položku v súlade s účtovnými predpismi¹) aj počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 14.“.

49.

Za § 52g sa vkladajú § 52h a 52i, ktoré vrátane nadpisov znejú:

„§ 52h

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2010

(1)

Ustanovenie § 5 ods. 3 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije na zamestnaneckú opciu poskytnutú zamestnávateľom po 31. decembri 2009 na nákup zamestnaneckej akcie.

(2)

Ustanovenie § 17 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije na daňovú stratu stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí vykázanú po 31. decembri 2009.

(3)

Ustanovenia § 19 ods. 3 písm. t) a § 51a ods. 3 až 7 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použijú pri podávaní daňového priznania po 1. januári 2010 za zdaňovacie obdobie končiace v roku 2009.

(4)

Pri odpisovaní goodwillu alebo záporného goodwillu vzťahujúceho sa ku kúpe podniku alebo jeho časti alebo nepeňažnému vkladu podniku alebo jeho časti, ku ktorým došlo do 31. decembra 2009, sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009 aj po tomto období.

(5)

Pri uplatňovaní oceňovacích rozdielov z kapitálových účastín vzťahujúcich sa k nepeňažným vkladom vykonaným do 31. decembra 2009 vrátane určenia vstupnej ceny pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009 aj po tomto období.

(6)

Pri uplatňovaní oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí, rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu¹) do 31. decembra 2009 sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009 aj po tomto období.

(7)

Ustanovenie § 20 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije na pohľadávky vzniknuté po 31. decembri 2009, pričom ak sa daňovník rozhodne, môže ustanovenie § 20 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 použiť aj na pohľadávky vzniknuté do 31. decembra 2009.

(8)

Ustanovenie § 25 ods. 1 písm. f) a g) v znení účinnom do 31. decembra 2009 sa použije na uplatnenie výdavkov podľa § 19 pri predaji a vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku vrátane uplatnenia výdavkov podľa § 19 pri predaji a vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku podľa § 17a až 17e aj po 31. decembri 2009, ak tento majetok bol nadobudnutý do 31. decembra 2009.

(9)

Ustanovenie § 30 ods.1 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije na daňové straty vykázané po 31. decembri 2009.

(10)

Ak daňovník do 31. decembra 2009 vypočítal preddavky podľa § 42 z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie zníženej o uplatnený nárok na úľavu na dani v správnej výške podľa tohto zákona a takto vypočítané preddavky zaplatil v lehote podľa § 42, správca dane neuplatní sankčný úrok podľa osobitného predpisu,¹²⁷) a ak už bol tento sankčný úrok zaplatený, správca dane ho na žiadosť daňovníka vráti.

(11)

Ustanovenie § 49 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije po prvýkrát pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie končiace najskôr 31. decembra 2009 a pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie končiace najskôr 31. decembra 2010.

(12)

Ustanovenie § 50 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije aj na prijímateľa, ktorý si nesplnil povinnosť podľa § 50 ods. 13 v znení účinnom do 31. decembra 2009 a komora ho nezaradila do zoznamu prijímateľov na rok 2010.

(13)

Na výpočet nezdaniteľných častí základu dane podľa § 52g ods. 1 sa za zdaňovacie obdobie roka 2010 použije životné minimum platné k 1. januáru 2009 v sume 178,92 eura.

§ 52i

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2011

(1)

Ustanovenie § 50 ods. 1 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2011 sa použije po prvýkrát pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2010 a pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2011.

(2)

Daňovník, ktorý je právnickou osobou, v podaných daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia končiace najneskôr 31. decembra 2012 až 31. decembra 2014, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 1,5 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 1 % zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,⁶⁷) na účely vymedzené v § 50 ods. 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 1 % zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňových priznaniach v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom len do výšky 1 % zaplatenej dane.

(3)

Daňovník, ktorý je právnickou osobou, v podaných daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia končiace najneskôr 31. decembra 2015 až 31. decembra 2018, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 1 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 1,5 % zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,⁶⁷) na účely vymedzené v § 50 ods. 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 1,5 % zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňových priznaniach v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom len do výšky 0,5 % zaplatenej dane.

(4)

Daňovník, ktorý je právnickou osobou, v podaných daňových priznaniach, počnúc zdaňovacím obdobím končiacim najskôr 31. decembra 2019, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 0,5 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4 na účely vymedzené v § 50 ods. 5.“.

Čl. II

Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 367/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 219/1999 Z. z., zákona č. 367/1999 Z. z., zákona č. 240/2000 Z. z., zákona č. 493/2001 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 233/2002 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 114/2003 Z. z., zákona č. 609/2003 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 443/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 679/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 122/2006 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 289/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 83/2009 Z. z. a zákona č. 466/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 3 ods. 12 štvrtá a piata veta znejú: „Tento správca dane je miestne príslušným správcom dane až do doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Správca dane odstúpi spisový materiál podľa prvej a druhej vety po doručení rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní.“.

V § 13a sa vypúšťa odsek 3.

Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3.

V § 15 odsek 14 znie:

„(14)

Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona.^6ee) O výsledku daňovej kontroly podľa prvej vety a tretej vety vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly. Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,^6eb) daňová kontrola je začatá v deň uvedený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Správca dane v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly uvedie aj miesto výkonu daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie a určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Na vykonanie tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 7. O výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly; lehota ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije.“.

V § 15a sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2)

Bezodkladne po začatí konania o uložení predbežného opatrenia týkajúceho sa nehnuteľností doručí správca dane oznámenie o začatí takéhoto konania katastru nehnuteľností. Ak ide o veci a práva, ktoré sú evidované vo verejne prístupných registroch podľa osobitných predpisov, správca dane oznámi vznik a zánik predbežného opatrenia aj týmto registrom; právne úkony urobené po oznámení vzniku predbežného opatrenia v katastri, ktoré sú s ním v rozpore, sú neplatné až po tomto oznámení.“.

Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 3 až 6.

V § 23 ods. 6 písm. e) sa slová „§ 103 ods. 9“ nahrádzajú slovami „§ 103 ods. 10“ a v písmene h) sa slová „§ 103 ods. 10“ nahrádzajú slovami „§ 103 ods. 11“.

V § 23b ods. 11 sa slová „§ 103 ods. 9“ nahrádzajú slovami „§ 103 ods. 10“.

V § 31 ods. 2 písm. a) a b) sa za slovo „priestor“ vkladajú slová „alebo ich časti“ a za slovo „nehnuteľnosť“ sa vkladajú slová „alebo jej časť“.

V § 31 odsek 6 znie:

„(6)

Ak ide o daňový subjekt, ktorým je fyzická osoba s trvalým pobytom mimo územia členského štátu Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru alebo právnická osoba so sídlom mimo územia členského štátu Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru, uvedie okrem skutočností podľa odseku 5 svojho splnomocnenca v tuzemsku pre doručovanie.“.

§ 32 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie:

„(16)

Právnická osoba, ktorej správca dane postúpil daňové nedoplatky podľa § 65b, je povinná v elektronickej forme poskytovať daňovému riaditeľstvu informácie o stave ich vymáhania.“.

10.

V § 33 odsek 3 znie:

„(3)

Správca dane vydá súhlas s výmazom podľa odseku 2, ak nemá voči daňovému subjektu pohľadávku a daňový subjekt nemá daňový nedoplatok; na tento účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok postúpený podľa § 65b.“.

11.

V § 35 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa odseku 1 písm. a) až i).“.

12.

V § 35 ods. 7 písm. b) sa za slová „osobitného zákona,^11ab)“ vkladajú slová „s výnimkou podľa písmena d)“.

13.

V § 35 sa odsek 7 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

„d)

oznamovaciu povinnosť podľa osobitného zákona,^11dae) správca dane uloží pokutu najviac 33 190 eur.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11dae znie:

„11dae)

§ 17b ods. 2 a 7 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 504/2009 Z. z.“.

14.

V § 35 ods. 8 písm. a) sa slová „10 000 Sk“ nahrádzajú slovami „330 eur“ a slová „100 000 Sk“ sa nahrádzajú slovami „3 300 eur“.

15.

V § 35 ods. 8 písm. b) sa slová „1 000 Sk“ nahrádzajú slovami „30 eur“ a slová „10 000 Sk“ sa nahrádzajú slovami „330 eur“.

16.

V § 35 ods. 8 písm. c) sa slová „1 000 Sk“ nahrádzajú slovami „30 eur“ a slová „100 000 Sk“ sa nahrádzajú slovami „3 300 eur“.

17.

V § 35 ods. 8 písm. c) sa na začiatok vkladá nový prvý bod, ktorý znie:

„1.

nemá knihu elektronickej registračnej pokladnice umiestnenú na predajnom mieste podľa osobitného predpisu,^11cca)“.

Doterajšie body 1 až 14 sa označujú ako body 2 až 15.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11cca znie:

„11cca)

§ 2 písm. zc) zákona č. 289/2008 Z. z.“.

18.

V § 35 ods. 9 sa slová „1 000 Sk“ nahrádzajú slovami „30 eur“ a slová „100 000 Sk“ sa nahrádzajú slovami „3 300 eur“.

19.

V § 35 ods. 10 sa slová „5 000 Sk“ nahrádzajú slovami „160 eur“ a slová „50 000 Sk“ sa nahrádzajú slovami „1 600 eur“.

20.

V § 35 ods. 11 písm. a) sa slová „20 000 Sk“ nahrádzajú slovami „660 eur“ a slová „200 000 Sk“ sa nahrádzajú slovami „6 600 eur“.

21.

V § 35 ods. 11 písm. b) sa slová „5 000 Sk“ nahrádzajú slovami „160 eur“ a slová „50 000 Sk“ sa nahrádzajú slovami „1 600 eur“.

22.

V § 35 ods. 11 písm. c) sa slová „2 000 Sk“ nahrádzajú slovami „60 eur“ a slová „200 000 Sk“ sa nahrádzajú slovami „6 600 eur“.

23.

V § 35 ods. 11 písm. d ) sa slová „10 000 Sk“ nahrádzajú slovami „330 eur“ a slová „100 000 Sk“ sa nahrádzajú slovami „ 3 300 eur“.

24.

V § 35 sa za odsek 11 vkladajú nové odseky 12 a 13, ktoré znejú:

„(12)

Správca dane, ktorým je colný úrad na účely spotrebných daní,^1b) uloží fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je podľa osobitného predpisu^4aa) povinná používať pokladnicu, pokutu podľa odseku 8 písm. a) prvého, druhého a štvrtého bodu, písm. b) a písm. c) druhého, štvrtého, ôsmeho až desiateho bodu a primerane podľa odseku 11.

(13)

Správca dane, ktorým je daňový úrad, a správca dane, ktorým je colný úrad, sú povinné o uložení pokuty podľa odseku 8 písm. a) prvého, druhého a štvrtého bodu, písm. b) a písm. c) druhého, štvrtého, ôsmeho až desiateho bodu navzájom sa informovať.“.

Doterajšie odseky 12 až 21 sa označujú ako odseky 14 až 23.

25.

V § 35 ods. 15 sa slová „1 000 000 Sk“ nahrádzajú slovami „33 190 eur“.

26.

V § 35 ods. 16 sa slová „7 až 11 a 13“ nahrádzajú slovami „7 až 12 a 15“.

27.

V § 35 ods. 19 sa slovo „19“ nahrádza slovom „21“.

28.

V § 35 ods. 21 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo dodatočné hlásenie“ a v druhej vete sa slová „4 až 11 a 13“ nahrádzajú slovami „4 až 12 a 15“.

29.

V § 35 ods. 23 sa slová „odseku 12“ nahrádzajú slovami „odseku 15“.

30.

V § 35a ods. 1 prvej vete sa slová „9 a 13,“ nahrádzajú slovami „9 a 15 alebo správca dane, ktorým je colný úrad na účely spotrebných daní,^1b) zistí porušenie povinností podľa § 35 ods. 8 písm. b) a c) druhého, štvrtého, ôsmeho až desiateho bodu“.

31.

V § 35a ods. 1 sa slová „5 000 Sk“ nahrádzajú slovami „165 eur“.

32.

V § 35a ods. 1 v poslednej vete sa za slová „správcovi dane“ vkladajú slová „a na účely spotrebných daní^1b) colnému úradu“.

33.

V 35a ods. 2 sa za slová „daňový úrad“ vkladajú slová „alebo colný úrad“.

34.

V § 35b ods. 2 a v § 35b ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte sankčného úroku sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 %.“.

35.

V § 45 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty podľa osobitného predpisu,^11daf) nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11daf znie:

„11daf)

§ 30 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

36.

V § 45 ods. 2 sa slová „plynie päťročná lehota“ nahrádzajú slovami „plynú lehoty podľa odseku 1“.

37.

V § 50 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a proti postupu zamestnanca správcu dane v daňovom konaní“.

38.

V § 50 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.

39.

V § 59 ods. 7 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %.“.

40.

V § 60 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte sankcie sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %.“.

41.

V § 61 odsek 7 znie:

„(7)

Z údajov evidencie príjmov sa daňovým subjektom na ich žiadosť vydávajú potvrdenia o stave ich osobných účtov a pre potreby správcu dane sa zostavujú výkazy daňových nedoplatkov; na účely vydania potvrdenia sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok postúpený podľa § 65b, ktorý v čase vydania potvrdenia nezanikol.“.

42.

V § 63 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %.“.

43.

V § 63 ods. 8 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnený skupinou podľa osobitného predpisu^13eaa)možno použiť na kompenzáciu daňových nedoplatkov na iných daniach u jednotlivých členov skupiny.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13eaa znie:

„13eaa)

§ 4b zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 83/2009 Z. z.“.

44.

§ 65b sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:

„(8)

Daňový úrad alebo colný úrad postúpi aj nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa § 61 ods. 6, u ktorého uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol; pri postúpení tohto daňového nedoplatku sa použije postup podľa odsekov 1 až 7.“.

45.

V § 103 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:

„(6)

Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo môže odpustiť sankciu uloženú poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,^20f) ak zanikol zrušením bez právneho nástupcu a jeho práva a povinnosti podľa osobitného zákona^20g) prešli na zriaďovateľa, ktorým je obec alebo vyšší územný celok, ak o odpustenie sankcie tento zriaďovateľ požiada; rovnako môže odpustiť sankciu zriaďovateľovi poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,^20f) ktorého má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a ktorý zanikol zrušením bez právneho nástupcu a jeho práva a povinnosti prešli podľa osobitného zákona^20g) na tohto zriaďovateľa, ak o odpustenie sankcie tento zriaďovateľ požiada. Ak ide o sankciu prislúchajúcu k dani, je obec alebo vyšší územný celok povinný preukázať aj zaplatenie tejto dane okrem sankcie.“.

Doterajšie odseky 6 až 11 sa označujú ako odseky 7 až 12.

Poznámky pod čiarou k odkazom 20f a 20g znejú:

„20f)

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

20g)

§ 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

46.

V § 103 ods. 7 sa slová „3, 4 a 5“ nahrádzajú slovami „3 až 6“.

47.

Za § 110i sa vkladá § 110j, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 110j

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010

(1)

Daňovému subjektu, ktorý používa elektronickú registračnú pokladnicu podľa osobitného predpisu,²⁷) colný úrad na účely spotrebných daní^1b) za porušenie ustanovení osobitného predpisu²⁶) v období od 1. marca 2009 do 31. decembra 2010 uloží pokutu podľa zákona účinného k 28. februáru 2009.

(2)

Ustanovenie § 65b ods. 8 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije aj na nevymožiteľný daňový nedoplatok, u ktorého do 31. decembra 2009 uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol; správca dane takýto daňový nedoplatok postúpi právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu prvýkrát v júni 2010, najneskôr do 31. decembra 2010.

(3)

Ustanovenie § 103 ods. 6 sa použije na daňový nedoplatok zodpovedajúci nezaplatenej sankcii, evidovanej najneskôr k 30. júnu 2010.“.

Čl. III

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z., zákona č. 561/2004 Z. z., zákona č. 518/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 540/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z. a zákona č. 61/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 4 odsek 3 znie:

„(3)

Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou a zrušuje sa bez likvidácie, vedie účtovníctvo do dňa, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Rozhodný deň na účely účtovníctva je deň určený podľa osobitného predpisu,^7a) ktorý nesmie byť neskorší ako deň nadobudnutia účinkov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia.^7b) Od rozhodného dňa skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva zanikajúcej právnickej osoby, sú súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky účtovnej jednotky, ktorá sa stane právnym nástupcom^7c) (ďalej len „nástupnícka účtovná jednotka“). Ak táto ešte nevznikla, vedie účtovníctvo a zostavuje účtovnú závierku za nástupnícku účtovnú jednotku, a to do dňa nadobudnutia účinkovsplynutia alebo rozdelenia^7b) zanikajúca právnická osoba. Od rozhodného dňa sa vedie účtovníctvo tak, aby bolo možné jednoznačne vyčísliť majetok, záväzky a výsledok hospodárenia zanikajúcej právnickej osoby, ak nenastanú účinky zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia.^7b)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 7b a 7c znejú:

„7b)

§ 69a ods. 1 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.

7c)

§ 69 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.“.

V § 9 ods. 2 písm. c) sa za slovo „fondy“ vkladá čiarka a slová „poľovnícke organizácie“.

V § 16 ods. 1 písmeno e) znie:

„e)

k rozhodnému dňu.“.

V § 16 odsek 2 znie:

„(2)

K rozhodnému dňu otvorí účtovné knihy nástupnícka účtovná jednotka. Ak táto ešte nevznikla, zostaví otváraciu súvahu a otvorí účtovné knihy za nástupnícku účtovnú jednotku zanikajúca právnická osoba. Pri zlúčení nástupnícka účtovná jednotka pokračuje vo vedení svojich účtovných kníh po doplnení účtov z podkladov otváracej súvahy.“.

V § 16 ods. 4 písmeno c) znie:

„c)

ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,“.

V § 17 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Pri zlúčení nástupnícka účtovná jednotka neuzavrie účtovné knihy, pričom zisťuje konečné stavy účtov na účely zostavenia otváracej súvahy.“ a na konci sa pripájajú tieto vety: „Ak deň, ku ktorému sa zostavuje riadna účtovná závierka alebo mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom priebežnej účtovnej závierky, priebežná účtovná závierka sa nezostavuje. Ak deň, ku ktorému sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom riadnej účtovnej závierky, zostavená účtovná závierka sa považuje aj za riadnu účtovnú závierku.“.

V § 17 odsek 7 znie:

„(7)

Účtovná jednotka zostavuje otváraciu súvahu

ku dňu svojho vzniku, s výnimkou účtovnej jednotky, ktorej otváracia súvaha bola zostavená k rozhodnému dňu,

ku dňu vstupu do likvidácie,

ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,

k rozhodnému dňu.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie:

„22a)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29; Ú. v. ES L 243, 11. 9. 2002) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 297/2008 z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 97, 9. 4. 2008).
Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 320, 29. 11. 2008) v platnom znení.“.

V § 17a ods. 2 písmeno b) znie:

„b)

čistý obrat presiahol 165 969 594,40 eura, pričom čistým obratom na tento účel sú výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov, poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej jednotky po odpočítaní zliav,“.

10.

Poznámka pod čiarou k odkazu 22ac znie:

„22ac)

Medzinárodný účtovný štandard 27 bod 38, Medzinárodné účtovné štandardy 28 a 31, nariadenie (ES) č. 1126/2008 v platnom znení.“.

11.

V § 18 odsek 6 znie:

„(6)

V poznámkach sa uvedie aj vymedzenie a suma vzniknutých nákladov voči audítorovi alebo audítorskej spoločnosti^22c)(ďalej len „audítor“) za účtovné obdobie v členení na náklady za

overenie účtovnej závierky,

uisťovacie audítorské služby s výnimkou overenia účtovnej závierky,

súvisiace audítorské služby,

daňové poradenstvo,

ostatné neaudítorské služby.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 22c znie:

„22c)

§ 2 zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.“.

12.

V § 19 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „okrem akciovej spoločnosti“.

13.

V § 19 ods. 1 písmeno b) znie:

„b)

obchodná spoločnosť a družstvo, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu,“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 23 sa vypúšťa.

14.

V § 19 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo audítorskej spoločnosti“.

15.

V § 20 ods. 6 písm. f) sa slová „predstavenstva a jeho“ nahrádzajú slovami „orgánov spoločnosti a ich“.

16.

V § 20 ods. 7 sa vypúšťa písmeno e).

Doterajšie písmená f) až k) sa označujú ako písmená e) až j).

17.

V § 21 odsek 1 znie:

„(1)

Riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku povinne ukladajú do zbierky listín obchodného registra samostatne alebo ako súčasť výročnej správy tieto účtovné jednotky:

akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo a štátny podnik, a to do 30 dní po schválení účtovnej závierky alebo do lehoty ustanovenej osobitným predpisom,^28d)

Exportno-importná banka Slovenskej republiky, a to do 30 dní po schválení účtovnej závierky,

verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť, a to do siedmich mesiacov po uplynutí účtovného obdobia.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 28d znie:

„28d)

§ 40 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.“.

18.

V § 24 sa odsek 2 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:

„c)

v deň, ktorým je rozhodný deň, ku ktorému sa preberá majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej právnickej osoby.“.

19.

V § 25 ods. 1 sa písmeno d) dopĺňa šiestym bodom, ktorý znie:

„6.

majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme koncesie na stavebné práce podľa osobitného predpisu,^35aa)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 35aa znie:

„35aa)

§ 15 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 503/2009 Z. z.“.

20.

V § 25 ods. 1 písm. e) prvý bod znie:

„1.

majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti,“.

21.

V § 25 ods. 1 písm. e) sa za prvý bod vkladá nový druhý bod, ktorý znie:

„2.

majetok a záväzky nadobudnuté vkladom podniku alebo jeho časti a majetok a záväzky nadobudnuté zámenou s výnimkou účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva a účtovnej jednotky, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania,“.

Doterajší druhý až štvrtý bod sa označujú ako tretí až piaty bod.

22.

V § 25 sa odsek 1 dopĺňa písmenami f) a g), ktoré znejú:

„f)

reálnou hodnotou určenou podľa § 27 ods. 1 písm. d) majetok a záväzky prevzaté nástupníckou účtovnou jednotkou od obchodnej spoločnosti alebo družstva zanikajúcich bez likvidácie,

reálnou hodnotou určenou podľa § 27 ods. 2 písm. d) nehmotný majetok účtovaný u koncesionára pri koncesii na stavebné práce podľa osobitného predpisu;^35aa) takýto nehmotný majetok účtuje koncesionár, ak v prevažnej miere preberá riziko dopytu a verejný obstarávateľ nadobúda vlastnícke právo na začiatku realizácie diela alebo jeho uvedením do užívania.“.

23.

V § 25 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2)

Nástupnícka účtovná jednotka ocení reálnou hodnotou podľa tohto zákona preberaný majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak ho zanikajúca obchodná spoločnosť alebo družstvo nemá takto ocenený.“.

Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 3 až 6.

24.

V § 27 sa odsek 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

„d)

hodnota zhotovovaného diela poskytnutá koncesionárom verejnému obstarávateľovi, za ktorú koncesionár nadobúda nehmotný majetok uvedený v § 25 ods. 1 písm. g).“.

25.

V § 27 ods. 3 sa vypúšťajú v celom texte slová „písm. b)“.

26.

V § 28 ods. 4 druhej vete sa vypúšťajú slová „goodwill a“ a vypúšťa sa tretia veta.

27.

V § 36 odsek 1 znie:

„(1)

Účtovné záznamy, ktoré sa týkajú správneho konania, trestného konania, občianskeho súdneho konania alebo iného konania, ktoré sa neskončilo, uchováva účtovná jednotka do konca účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom sa skončila lehota na ich preskúmanie. Účtovné záznamy, podľa ktorých sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, sa uchovávajú v lehote podľa tohto zákona, najmenej však v lehote na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane podľa osobitného predpisu^47a) alebo v lehote ustanovenej osobitnými predpismi.^45a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 45a znie:

„45a)

Napríklad zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

28.

Za § 39f sa vkladá § 39g, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 39g

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010

(1)

Na odpisovanie goodwillu alebo záporného goodwillu, ktorý vznikol do 31. decembra 2009, sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009.

(2)

Ustanovenie § 19 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije na overenie riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky akciovej spoločnosti, ktorá sa zostavuje k 1. januáru 2010 a neskôr.“.

Čl. IV

Zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

V § 2 ods. 14 prvej vete sa za slovo „zaisťovne,“ vkladajú slová „zdravotná poisťovňa,“ a v druhej vete sa za slovo „aj“ vkladajú slová „účtovná jednotka, ktorá zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku podľa osobitného predpisu,^5a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:

„5a)

§ 22 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

§ 2 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie:

„(16)

Etický kódex audítora je vnútorný predpis vydaný komorou audítorov, ktorý je v súlade s Etickým kódexom vydaným Medzinárodnou federáciou účtovníkov (IFAC).“.

V § 3 ods. 5 sa vypúšťajú slová „alebo audítorovi z tretej krajiny“ a slová „alebo v tretej krajine“.

V § 3 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:

„(6)

Na základe vzájomnosti môže úrad umožniť audítorovi z tretej krajiny, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1 písm. a) a b) výkon auditu podľa tohto zákona, ak

sa preukáže platným certifikátom vydaným v tretej krajine,

sa preukáže potvrdením orgánu, ktorý vydal licenciu alebo orgánu, ktorý kontroluje dodržiavanie splnenia požiadavky sústavného vzdelávania, ktorými dokladuje svoju účasť na sústavnom vzdelávaní v bezprostredne predchádzajúcom období,

zložil skúšku spôsobilosti podľa § 15.“.

Doterajšie odseky 6 až 11 sa označujú ako odseky 7 až 12.

V § 3 odsek 7 znie:

„(7)

Podmienky podľa odseku 1 písm. a) až f), odseku 5 písm. a) a b) a odseku 6 písm. a) a b) musia byť splnené pred prihlásením sa na audítorskú skúšku alebo na skúšku spôsobilosti.“.

V § 4 ods. 1 písm. a) sa slová „§ 3 ods. 1 alebo 5“ nahrádzajú slovami „§ 3 ods. 1, 5 alebo 6“.

V § 5 ods. 3 sa slová „žiadosť o zápis“ nahrádzajú slovami „návrh na zápis údajov“.

V § 8 ods. 1 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo ak o uzavretí zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu neinformovali úrad do doby splnenia tejto povinnosti,“.

V § 11 ods. 2 písm. f) sa za slovo „podpisom,“ vkladá slovo „najneskôr“.

10.

V § 14 ods. 2 písmeno h) znie:

„h)

Etický kódex audítora,“.

11.

V § 19 ods. 2 písm. h) sa slová „až c)“ nahrádzajú slovami „až g), i) a j)“.

12.

V § 19 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „v účtovnej jednotke, v ktorej audítor alebo audítorská spoločnosť vykonávajú audit“.

13.

V § 21 odsek 7 znie:

„(7)

Odplata za audit nesmie byť žiadnym spôsobom podmienená, ovplyvnená alebo určená

poskytovaním neaudítorských služieb alebo

ďalšími skutočnosťami, ktoré ohrozujú nezávislosť, nestrannosť alebo kvalitu výkonu auditu.“.

14.

V § 24 ods. 1 písmeno a) znie:

„a)

informáciu o právnej forme a vlastníkoch audítorskej spoločnosti,“.

15.

V § 24 ods. 1 písm. i) sa slová „z toho osobitne tržby za služby podľa § 2 ods. 1 písm. b)“ nahrádzajú slovami „tržby za uisťovacie a súvisiace audítorské služby“.

16.

V § 33 ods. 8 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „pričom splnenie požiadavky rovnocennosti sa považuje za primerané, ak o tom rozhodne Európska komisia,“.

17.

V § 41 ods. 2 písm. f) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo ak audítor, audítorská spoločnosť alebo asistent audítora porušili vnútorné predpisy komory audítorov“.

18.

V § 49 odsek 5 znie:

„(5)

Členovia orgánov úradu, s výnimkou generálneho riaditeľa, majú nárok na úhradu skutočne vynaložených výdavkov a na úhradu náhrad za stratu času v súvislosti s výkonom ich funkcie v orgánoch úradu. Podrobnosti o úhradách skutočne vynaložených výdavkov a úhradách náhrad za stratu času upraví štatút úradu.“.

19.

V § 59 ods. 1 sa vypúšťa písmeno a).

Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená a) až e).

20.

V § 60 ods. 1 písm. d) úvodnej vete sa za slovo „spoločnosti“ vkladajú slová „z príslušného zoznamu“.

21.

V § 63 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „V príslušnom rozpočtovom roku sa príspevok podľa odseku 1 písm. a) čerpá nezávisle od čerpania príjmov podľa odseku 1 písm. b) až g).“.

22.

Slová „etický kódex“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona, okrem § 3 ods. 12, nahrádzajú slovami „Etický kódex audítora“ v príslušnom tvare a slová „§ 3 ods. 7 až 9“ sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „§ 3 ods. 8 až 10“.

Čl. V

Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 465/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 4 odsek 1 znie:

„(1)

Na účely plnenia povinnosti podľa § 3 ods. 1 možno používať len

typ elektronickej registračnej pokladnice, na ktorý akreditovaná osoba¹⁰) vydala certifikát o splnení požiadaviek podľa odsekov 2 až 4; pri vydávaní certifikátu akreditovaná osoba¹⁰) prihliada aj na technickú dokumentáciu z procesu posudzovania zhody, ktorá deklaruje splnenie technických požiadaviek podľa písmena b) tretieho bodu, pričom fiskálna tlačiareň podľa § 2 písm. f) môže byť certifikovaná v rámci elektronickej registračnej pokladnice podľa § 2 písm. a) druhého bodu ako celok, ale aj ako samostatné elektronické registračné zariadenie,

elektronickú registračnú pokladnicu,

pre ktorú daňový úrad pridelil daňový kód elektronickej registračnej pokladnice (§ 7 ods. 3),

ktorá je označená plombou,

ktorá spĺňa technické požiadavky ustanovené osobitným predpisom.¹¹)“.

V § 4 ods. 3 písm. c) sa za slovo „úradu“ vkladajú slová „alebo colnému úradu“.

V § 4 ods. 6 sa za slovo „úradu“ vkladajú slová „alebo colnému úradu“.

V § 9 ods. 2 sa za slovo „úradu“ vkladajú slová „alebo colného úradu“.

V § 12 ods. 1 sa za slovo „úradu“ vkladajú slová „alebo colného úradu“ a za slovo „úradom“ sa vkladajú slová „alebo colným úradom“.

V § 17 ods. 1 sa slová „daňový úrad postupuje“ nahrádzajú slovami „daňový úrad a colný úrad postupujú“.

Čl. VI

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona č. 277/1998 Z. z., zákona č. 57/1999 Z. z., zákona č. 447/2000 Z. z., zákona č. 175/2002 Z. z., zákona č. 668/2002 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 94/2006 Z. z., zákona č. 598/2006 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z. a zákona č. 563/2008 Z. z. sa dopĺňa takto:

Za § 29e sa vkladá § 29f, ktorý znie:

„§ 29f

(1)

Poslancovi, prezidentovi a členovi vlády patrí v roku 2010 plat vo výške určenej v roku 2008.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na ostatných ústavných činiteľov a osoby, s výnimkou odseku 3, ktorých plat sa odvodzuje z platu poslanca; ich plat v roku 2010 sa určí podľa § 2 a 27.

(3)

Na štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo,¹²⁾ okrem veľvyslanca, a vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy¹²) a asistenta poslanca (§ 4a ods. 4) sa vzťahuje ustanovenie odseku 1.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 12 znie:

„¹²) § 83 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. VII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2010, okrem čl. I bodu 40, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2011.

Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Paška v. r.

Robert Fico v. r.

Práve prebieha údržba portálu. Niektoré funkcionality sú obmedzené.

504/2009 Z. z.

Vyhlásené znenie

Kontakt