507/2009 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 507/2009 Z. z. |
| Názov: | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o opatreniach proti šíreniu rakovinovca zemiakového a háďatka zemiakového |
| Typ: | Nariadenie vlády |
| Dátum schválenia: | 11.11.2009 |
| Dátum vyhlásenia: | 08.12.2009 |
| Autor: | Vláda Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 19/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky |
| 67/2004 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o opatreniach proti šíreniu rakoviny zemiaka a háďatka zemiakového |
| 444/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa zrušujú niektoré nariadenia vlády Slovenskej republiky z oblasti rastlinolekárskej starostlivosti |
507
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
z 11. novembra 2009
o opatreniach proti šíreniu rakovinovca zemiakového a háďatka zemiakového
Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej
republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. z. nariaďuje:
§ 1
Toto nariadenie vlády ustanovuje opatrenia proti rozširovaniu rakovinovca zemiakového
a háďatka zemiakového.
§ 2
(1)
Na účely tohto nariadenia vlády sa rozumie
a)
rakovinou zemiaka (ďalej len „rakovina“) nebezpečná hubovitá choroba zemiakov prejavujúca
sa úplnou alebo čiastočnou premenou hľúz na hubovité bradavičnaté nádory zamorujúce
pôdu,
b)
rakovinovcom zemiakovým [(Synchytrium endobioticum) (Schilbersky) Percival] (ďalej
len „rakovinovec“) huba spôsobujúca rakovinu,
c)
háďatkom zemiakovým [Globodera rostochiensis (Wollenweber) Behrens (európske populácie),
Globodera pallida (Stone) Behrens (európske populácie)] (ďalej len „háďatko“) cystotvorný
nebezpečný škodca zemiakov parazitujúci na koreňoch hostiteľských rastlín a zamorujúci
pôdu,
d)
odolnou odrodou proti rakovinovcovi odroda zemiakov odolná proti určitému patotypu
rakovinovca, ak reaguje na napadnutie rakovinovcom tohto patotypu tak, že neexistuje
nebezpečenstvo sekundárnej infekcie,
e)
odolnou odrodou proti háďatku odroda, ktorá počas rastu výrazne bráni rozvoju určitej
populácie háďatka,
f)
agresívnym patotypom populácia rakovinovca alebo háďatka schopná napádať odrody zemiakov
odolné proti rakovinovcovi patotypu 1 (D1 – pôvodné označenie patotypu 1) a proti háďatku patotypu Ro1 a rozmnožovať sa na
nich,
g)
výskytom rakoviny a háďatka zistenie aspoň jednej
1.
napadnutej rastliny alebo jej časti v poraste alebo v sklade zemiakov,
2.
cysty háďatka vo vzorke pôdy,
h)
výskytom rakovinovca zistenie aspoň jedného zoosporangia rakovinovca vo vzorke pôdy,
ktorého životnosť bola preukázaná biologickým testom,
j)
zamoreným pozemkom pozemok, na ktorom bol zistený výskyt rakovinovca alebo háďatka,
k)
pravdepodobne zamorenými pozemkami pozemky, ktoré boli obrábané strojmi použitými
na obrábanie zamorených pozemkov,
l)
ohrozeným pozemkom pozemok, na ktorom rakovinovec ani háďatko neboli zistené, ale
do ktorého vzhľadom na terénne podmienky alebo spôsobom hospodárenia môžu alebo by
mohli byť zavlečené,
m)
kontrolou pozemku metodický postup na určenie prítomnosti rakovinovca a háďatka na
pozemku,
n)
prieskumom metodický postup, ktorý sa vykonáva počas určitého časového obdobia na
určenie rozšírenia rakovinovca a háďatka na území Slovenskej republiky.
(2)
Hostiteľskými rastlinami háďatka a rakovinovca sú zemiaky a rastliny uvedené v prílohe č. 1 prvom bode.
§ 3
(1)
Kontrola pozemkov a prieskum sa vykoná3) odberom a rozborom vzoriek pôdy len u tých výrobcov, ktorí vypestované zemiaky a
rastliny uvedené v prílohe č. 1 uvádzajú na trh.4) Podrobnosti odberu vzoriek pôdy na zisťovanie výskytu rakoviny, rakovinovca a háďatka
sú uvedené v prílohe č. 2.
(2)
Sadivové zemiaky a rastliny uvedené v prílohe č. 1 možno pestovať len na pozemkoch, na ktorých bola pred výsadbou vykonaná kontrola
pozemku s negatívnym výsledkom.
(3)
Ak sa určí, že neexistuje riziko šírenia háďatka, kontrola pozemku sa nevyžaduje
na
a)
vysadenie rastlín uvedených v prílohe č. 1, určených na pestovanie sadeníc, ktoré sa využijú na tom istom mieste pestovania
nachádzajúcom sa vo vymedzenej oblasti,
b)
vysadenie sadivových zemiakov určených na pestovanie sadivových zemiakov, ktoré sa
využijú na tom istom mieste pestovania nachádzajúcom sa vo vymedzenej oblasti,
c)
vysadenie rastlín uvedených v prílohe č. 1 druhom a treťom bode, určených na pestovanie sadeníc, ak sa na zozbierané rastliny uplatnia opatrenia
podľa § 5 ods. 1 písm. c).
§ 4
(1)
Po zistení výskytu rakovinovca alebo háďatka a vymedzení zamoreného pozemku, pravdepodobne
zamoreného pozemku a ohrozeného pozemku sa uloží rastlinolekárske opatrenie podľa
osobitného predpisu.5)
(2)
Na zamorených pozemkoch je zakázané,
a)
ak ide o rakovinovca,
1.
pestovať zemiaky,
2.
pestovať a skladovať sadivové zemiaky, škôlkarske výpestky a rastliny určené na pestovanie,6)
b)
ak ide o háďatko, pestovať a skladovať sadivové zemiaky, škôlkarske výpestky a rastliny
uvedené v prílohe č. 1, určené na pestovanie.
(3)
Ak ide o háďatko, možno na zamorených pozemkoch pestovať raz za štyri roky len odrody
zemiakov s najvyšším možným stupňom odolnosti proti patotypom háďatka, ktoré sa zistili
na zamorených pozemkoch, pričom úroda zemiakov sa považuje za kontaminovanú a jej
využitie podlieha opatreniam uvedeným v § 5 ods. 1 písm. b).
(4)
Zo zamorených pozemkov sa nesmie premiestňovať pôda, organické hnojivá a rastlinné
zvyšky na iné pozemky.
(5)
Na ohrozených pozemkoch
a)
sa nesmie množiť sadivo zemiakov s výnimkou sadiva pre vlastnú spotrebu,
b)
sa môžu pestovať iba odrody zemiakov odolné proti patotypom zisteným na zamorenom
pozemku,
c)
môžno pestovať na tom istom pozemku, ak ide o agresívny patotyp, raz za šesť rokov
len odrody zemiakov určené podľa osobitného predpisu.7)
(6)
Postup testovania odolnosti odrôd zemiakov proti rakovinovcovi a háďatku je uvedený
v prílohe č. 3.
(7)
Z ohrozených pozemkov sa nesmie premiestňovať pôda, pestovateľské substráty a organické
hnojivá na iné pozemky.
(8)
Použité mechanizačné prostriedky, náradie a obuv
a)
na zamorených pozemkoch sa musia pred presunom z týchto pozemkov dôkladne očistiť
a pred použitím na iných pozemkoch umyť vodou, a to na mieste, z ktorého nemôže dôjsť
k rozširovaniu rakovinovca alebo háďatka, a ak ide o agresívny patotyp, musia sa dezinfikovať,
b)
na ostatných pozemkoch sa musia pred presunom z týchto pozemkov dôkladne očistiť
od prichytenej pôdy.
§ 5
(1)
Po zistení výskytu rakoviny, rakovinovca alebo háďatka sa zemiaky alebo rastliny
uvedené v prílohe č. 1, ktoré pochádzajú zo zamoreného pozemku alebo sa dostali do styku s pôdou z tohto
pozemku, označia za kontaminované. Na kontaminované zemiaky alebo rastliny uvedené
v prílohe č. 1 sa uplatňujú nasledujúce opatrenia:
a)
sadivové zemiaky a hostiteľské rastliny uvedené v prílohe č. 1 prvom bode sa nesmú použiť na opätovnú výsadbu,
b)
konzumné alebo priemyselné zemiaky musia byť dodané prevádzkovateľovi zariadenia
na zneškodňovanie odpadov, pre ktoré sa určilo, že neexistuje riziko šírenia rakovinovca
alebo háďatka,
c)
rastliny uvedené v prílohe č. 1 druhom a treťom bode sa môžu vysadiť, ak budú ošetrené alebo bude z nich odstránená pôda vymývaním alebo
kefovaním tak, že už nie sú kontaminované.
(2)
Rastlinolekárske opatrenia uložené podľa § 4 ods. 1 možno zrušiť najskôr po desiatich rokoch od zistenia výskytu, ak ide o rakovinovca,
alebo najskôr po šiestich rokoch od zistenia výskytu, ak ide o háďatko. Lehoty možno
skrátiť na žiadosť užívateľa zamorených pozemkov po uplatnení metód priameho ničenia
na päť rokov, ak ide o rakovinovca, alebo na tri roky, ak ide o háďatko.
§ 6
(1)
Na územie Slovenskej republiky je zakázané dovážať a prechovávať rakovinovca a háďatko
vo všetkých vývinových štádiách, ako aj rastliny a rastlinné produkty s ich výskytom.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na dovoz, prevoz, prechovávanie alebo akúkoľvek
manipuláciu s rakovinou, rakovinovcom a háďatkom na vedecké, výskumné alebo šľachtiteľské
účely, ktoré upravuje osobitný predpis.8)
§ 7
Týmto nariadením vlády sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v
prílohe č. 4.
§ 8
Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 67/2004 Z. z. o opatreniach proti šíreniu rakoviny zemiaka a háďatka zemiakového.
§ 9
Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. júla 2010.
Robert Fico v. r.
Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 507/2009 Z. z.
HOSTITEĽSKÉ RASTLINY HÁĎATKA A RAKOVINOVCA A INÉ RASTLINY
1.
Hostiteľské rastliny s koreňmi:
a)
paprika (Capsicum spp.),
b)
rajčiak jedlý [Lycopersicon lycopersicum (L.) Karsten ex Farw.],
c)
ľuľok baklažánový – baklažán (Solanum melongena L.).
2.
Iné rastliny s koreňmi:
a)
pór pestovaný (Allium porrum L.),
b)
repa obyčajná (Beta vulgaris L.),
c)
kapusta (Brassica spp.),
d)
jahoda (Fragaria L.),
e)
asparágus lekársky – špargľa (Asparagus officinalis L.).
3.
Cibule, hľuzy a podzemky, ktoré nie sú predmetom opatrení podľa § 5 ods. 1 písm. c), rastú v pôde a sú určené na pestovanie, okrem takých, pri ktorých je z obalu alebo
iným spôsobom zrejmé, že sú určené na predaj konečným spotrebiteľom:
a)
šalotka kuchynská (Allium ascalonicum L.),
b)
cibuľa kuchynská (Allium cepa L.),
c)
georgína (Dahlia spp.),
d)
mečík – gladiola (Gladiolus Tourn. Ex L.),
e)
hyacint (Hyacinthus spp.),
f)
kosatec (Iris spp.),
g)
ľalia (Lilium spp.),
h)
narcis (Narcissus L.),
i)
tulipán (Tulipa L.).
Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 507/2009 Z. z.
ODBER VZORIEK PÔDY NA ZISŤOVANIE VÝSKYTU RAKOVINOVCA A HÁĎATKA
1.
Kontrola pozemkov
Kontrola sa vykonáva
a)
na pozemkoch alebo v skleníkoch, na ktorých sa majú vysadiť alebo skladovať rastliny
uvedené v prílohe č. 1, určené na pestovanie sadeníc alebo sadivové zemiaky určené na pestovanie sadivových
zemiakov,
b)
na požiadanie na pozemkoch množiteľských porastov ovocných, viničových, okrasných
a lesných rastlín (škôlky).
Odber vzoriek pôdy sa vykonáva v období medzi zberom poslednej úrody na pozemku a
vysadením sadivových zemiakov, semien alebo rastlín. Odber možno vykonať skôr, ak
výsledky poslednej kontroly pozemkov potvrdzujú, že prítomnosť rakovinovca a háďatka
sa nezistila a že zemiaky alebo iné hostiteľské rastliny uvedené v prílohe č. 1 prvom bode neboli v čase vykonávania kontroly pozemkov prítomné a od poslednej kontroly sa nepestovali.
Za tie sa považujú aj výsledky kontroly pozemkov, ktorá sa vykonala pred 1. júlom
2010.
Odber vzorky zahŕňa vzorku pôdy z minimálne 100 vpichov na hektár z hĺbky 20 cm podľa
možnosti v pravouhlej mriežke so šírkou väčšou ako 5 m a dĺžkou menšou ako 20 m medzi
miestami odberu, ktoré sú rozmiestnené po celom pozemku. Čiastkové vzorky sa premiešajú
a odoberie sa z nich zmesná vzorka. Na rozbor sa použije celá vzorka. Základný objem
vzorky je 2 000 ml.
Objem vzorky možno znížiť v prípade splnenia podmienok uvedených v nasledujúcej tabuľke:
| P. č. | Objem odobratej pôdnej vzorky z 1 ha |
Podmienky |
| 1 | 800 ml/ha | Existuje doklad o tom, že počas šiestich rokov pred kontrolou pozemku sa na pozemku nepestovali zemiaky alebo iné hostiteľské rastliny uvedené v prílohe č. 1 prvom bode. |
| 2 | 800 ml/ha | Počas poslednej kontroly pozemkov sa vo vzorke s objemom 2 000 ml/ha nenašla žiadna
cysta háďatka a na pozemku sa okrem sadivových zemiakov nepestovali žiadne zemiaky
ani iné hostiteľské rastliny uvedené v prílohe č. 1 prvom bode od poslednej kontroly pozemkov. Výsledky rozborov vzoriek pôdy z plôch určených na množenie sadiva zemiakov vykonaných pred 1. júlom 2010 možno považovať za výsledky kontroly pozemkov. |
| 3 | 800 ml/ha | Počas posledných dvoch po sebe nasledujúcich kontrol pozemku sa vo vzorkách s objemom 2 000 ml/ha nenašlo žiadne háďatko a žiadne zemiaky alebo iné hostiteľské rastliny uvedené v prílohe č. 1 prvom bode okrem rastlín, pre ktoré sa vyžaduje kontrola pozemku podľa písmena a), sa na pozemku po jeho prvej kontrole nepestovali. |
| 4 | Prvých 8 ha – 2 000 ml/ha, každý ďalší hektár 800 ml/ha | Pri výmere pozemku väčšej ako 8 ha. |
| 5 | Prvých 4 ha – 800 ml/ha, každý ďalší hektár 600 ml/ha | Pri výmere pozemku väčšej ako 4 ha a po splnení podmienok uvedených v druhom riadku tejto tabuľky. |
| 6 | 600 ml/ha | Pozemok sa nachádza v oblasti vyhlásenej za oblasť bez výskytu háďatka a je označený, udržiavaný a pod dohľadom v súlade s príslušnými medzinárodnými normami pre rastlinolekárske opatrenia. |
Pri pestovaní rastlín uvedených v prílohe č. 1 druhom a treťom bode sa pôdne vzorky neodoberajú, ak
a)
na základe výsledkov testovania neexistuje za obdobie posledných 12 rokov žiadny
záznam o výskyte rakovinovca a háďatka na pozemku alebo
b)
podľa záznamov o pestovaných plodinách sa na pozemku počas posledných 12 rokov nepestovali
žiadne zemiaky ani iné hostiteľské rastliny uvedené v prílohe č. 1 prvom bode.
2.
Prieskum
Prieskum sa vykonáva na pozemkoch využívaných na pestovanie zemiakov okrem pozemkov
určených na pestovanie sadivových zemiakov. Prieskum sa vykonáva
a)
na najmenej 2,5 % výmery zemiakov, okrem sadivových zemiakov, na pozemkoch, na ktorých
nie je známy pozitívny výskyt rakovinovca a háďatka v čase vykonávania prieskumu,
a podľa potreby, na pozemkoch množiteľských porastov ovocných, viničových, okrasných
a lesných rastlín (škôlky); odber vzoriek zahŕňa vzorku pôdy s objemom 800 ml/ha (najmenej
100 vpichov/ha) z hĺbky 20 cm podľa možnosti v pravouhlej mriežke so šírkou väčšou
ako 5 m a dĺžkou menšou ako 20 m medzi miestami odberu, ktoré sú rozmiestnené po celom
pozemku,
b)
na pravdepodobne zamorených pozemkoch a na ohrozených pozemkoch, na ktorých sa pestujú
alebo sa v posledných desiatich rokoch pestovali zemiaky a rastliny uvedené v prílohe č. 1, bezprostredne po zistení výskytu rakovinovca alebo háďatka alebo po zrušení rastlinolekárskych
opatrení;9) odber vzoriek zahŕňa vzorku pôdy s objemom 400 ml (najmenej 100 vpichov/ha) z hĺbky
20 cm v prípade rakovinovca alebo z hĺbky 5 cm v prípade háďatka podľa možnosti v
pravouhlej mriežke so šírkou väčšou ako 5 m a s dĺžkou menšou ako 20 m medzi miestami
odberu, ktoré sú rozmiestnené po celom pozemku,
c)
z ohnísk výskytu zamorených pozemkov na účely biologických testov pri podozrení z
výskytu rakovinovca na základe výsledku priamej skúšky, bezprostredne po zistení výskytu
rakovinovca alebo háďatka alebo pred zrušením rastlinolekárskych opatrení.9) Zmesná vzorka sa odoberie z ohniska rakovinovca z hĺbky 20 cm s objemom 3 000 ml
alebo z ohniska háďatka z hĺbky 5 cm s objemom 5 000 ml,
d)
na pozemkoch pred zrušením rastlinolekárskych opatrení9)
1.
po uplynutí šiestich rokov od vyhlásenia rastlinolekárskych opatrení na zamorenom
pozemku, ak ide o háďatko, alebo po uplynutí desiatich rokov od vyhlásenia rastlinolekárskych
opatrení na zamorenom pozemku, ak ide o rakovinovca, alebo
2.
najskôr po uplynutí troch rokov po vykonaní chemickej asanácie zamoreného pozemku,
ak ide o háďatko, alebo najskôr po uplynutí piatich rokov po vykonaní chemickej asanácie
zamoreného pozemku, ak ide o rakovinovca.
Ak ide o rakovinovca, odber zahŕňa vzorku pôdy s objemom 400 ml (najmenej 60 vpichov/0,33
ha) z hĺbky 20 cm. Ak ide o háďatko, odber zahŕňa vzorku pôdy s objemom 400 ml (najmenej
100 vpichov/ha) z hĺbky 5 cm podľa možnosti v pravouhlej mriežke so šírkou väčšou
ako 5 m a s dĺžkou menšou ako 20 m medzi miestami odberu, ktoré sú rozmiestnené po
celom pozemku. Ak ide o odber vzoriek na zisťovanie výskytu rakovinovca a háďatka
súčasne, odber zahŕňa vzorku pôdy s objemom 800 ml (najmenej 60 vpichov/0,33 ha) z
hĺbky 20 cm. Vzorka pôdy zahŕňa aj cielený odber vzorky pôdy s minimálnym objemom
400 ml po vizuálnom preskúmaní koreňov, na ktorých sú viditeľné príznaky, alebo odber
vzorky pôdy s minimálnym objemom 400 ml pôdy spojenej so zemiakmi po zbere úrody,
ak možno zistiť pozemok, na ktorom sa zemiaky vypestovali.
Príloha č. 3 k nariadeniu vlády č. 507/2009 Z. z.
TESTOVANIE ODOLNOSTI ODRÔD ZEMIAKOV
Skúškami odolnosti novovyšľachtených krížencov a odrôd zemiakov proti rakovinovcovi
a háďatku sa zisťuje odolnosť proti rakovinovcovi patotypu 1 a háďatku patotypu Ro1
(populácia Ecosse), Ro 5 (populácia Harmerz), Pa1 (populácia Scottish) a Pa 3 (populácia
Chavornay).
1.
Rakovinovec
a)
Laboratórny krúžkový test (K-test), (Glynnova-Lemmerzahlova metóda)
Hľuzy sa inokulujú letnými zoosporangiami Synchytrium endobioticum z mladých rakovinových nádorov, pričom sa použijú hľuzy s prebudenými očkami a zdravými klíčkami, z ktorých aspoň niektoré nesmú byť dlhšie ako 2 mm. Klíčky dlhšie ako 5 až 10 mm sa odlomia a vzniknuté poranenia sa ponechajú tri dni pri teplote 18 až 22 oC alebo sa zakvapkajú rozohriatym parafínom. Nádory pre inokuláciu sa získavajú uchovávaním hľúz s nádormi z poľných skúšok vo vlhkom piesku pri teplote 10 až 18 oC do doby zakladania laboratórnych skúšok alebo predpestovaním na náchylnom kríženci (odrode) v inokulačnom komposte alebo zamorenej pôde.
Hľuzy sa inokulujú letnými zoosporangiami Synchytrium endobioticum z mladých rakovinových nádorov, pričom sa použijú hľuzy s prebudenými očkami a zdravými klíčkami, z ktorých aspoň niektoré nesmú byť dlhšie ako 2 mm. Klíčky dlhšie ako 5 až 10 mm sa odlomia a vzniknuté poranenia sa ponechajú tri dni pri teplote 18 až 22 oC alebo sa zakvapkajú rozohriatym parafínom. Nádory pre inokuláciu sa získavajú uchovávaním hľúz s nádormi z poľných skúšok vo vlhkom piesku pri teplote 10 až 18 oC do doby zakladania laboratórnych skúšok alebo predpestovaním na náchylnom kríženci (odrode) v inokulačnom komposte alebo zamorenej pôde.
Inokulácia a inkubácia
Priestor okolo očiek na umytej hľuze sa vodotesne ohraničí gumovým krúžkom pripevneným
na suchú hľuzu rozohriatym parafínom alebo zmesou parafínu a bielej vazelíny (5 :
1) nanesenej štetcom. V krúžku sa nesmú vyskytnúť skleróciá Rhizoctonia solani. Ak
sa skleróciá Rhizoctonia solani vyskytnú, musia sa odlúpiť z povrchu hľuzy, zhnednuté
klíčky odlomiť a miesto poranenia zakvapkať parafínom, alebo ak sú klíčky malé, celé
zakvapnúť parafínom. Do krúžkov ohraničeného priestoru sa vložia jeden až dva kusy
čerstvých nádorov alebo ich úlomkov s veľkosťou 0,5 až 2 cm3 poranenou plochou (miestom odlomenia) hore. K nádorom sa nakvapká odstáta voda tak,
aby čo najväčšia časť bola ponorená, ale poranená plôška vyčnievala z vody. Inokulované
hľuzy jednotlivých odrôd sa vložia do samostatných označených nádob. K testom založeným
v jednom dni sa založí ako kontrola do ďalšej označenej nádoby silne náchylná odroda
(napríklad HR 23/495) v počte desiatich hľúz. Doba inokulácie je 48 hodín. Po inokulácii
sa nádory odstránia z krúžkov a priestor v krúžku sa vypláchne vodou. Použitými nádormi
sa ihneď inokulujú ďalšie hľuzy. Nádory možno použiť jeden- až dvakrát po 48 hodinách.
Nádory úplne alebo čiastočne zhnednuté, sčernené alebo ak je okolo nich voda zakalená,
sa v ďalšej inokulácii nepoužijú. Počas inkubácie sa hľuzy jemne rosia vodou a v priestore
uloženia sa udržuje vysoká vzdušná vlhkosť (slabou vrstvou vody na dne, rosením stien
a vrchnáka) a zabezpečí sa, aby povrch inokulovaných klíčkov bol vlhký. Teplota pri
inokulácii musí byť 8 až 15 oC a teplota pri inkubácii 18 až 20 oC.
Hodnotenie napadnutia
Pri hodnotení napadnutia sa používajú tieto stupne:
| Stupeň (záznam) hodnotenia |
Príznaky |
| 0 | žiadne príznaky infekcie; |
| 1 | obranné nekrózy, žiadne sóry, žiadny náznak nádorotvornej reakcie, klíček normálneho vzrastu alebo deformovaný v dôsledku nekróz; |
| 2 | obranné nekrózy a sóry; jednotlivé letné zoosporangiá alebo ich skupiny (i väčšie infekčné plochy) znekrotizované alebo obklopené znekrotizovanými bunkami; bez výskytu trvalých zoosporangií; bez náznaku alebo s náznakom nádorotvornej reakcie (radiálne hálky) s obrannými nekrózami; normálny rast alebo mierne zhrubnutie klíčka alebo jeho deformácia v dôsledku nekróz; |
| 3 | obraz napadnutia podľa stupňa 1 alebo 2, avšak s výskytom ojedinelých trvalých zoosporangií (maximálne päť na klíčku) obklopených znekrotizovanými bunkami; |
| 4 | obraz napadnutia podľa stupňov 1 alebo 2 s výskytom viac ako päť trvalých zoosporangií na klíčku, rozmiestnených jednotlivo alebo v skupinách, ale vždy obklopených znekrotizovanými bunkami; |
| 5 | sóry, obranných nekróz menej alebo žiadne; jednotlivé letné alebo trvalé zoosporangiá alebo ich skupiny (i väčšie infekčné plochy) neizolované znekrotizovanými bunkami; |
| 6 | sóry, obranných nekróz málo alebo žiadne; klíček čiastočne alebo celý husto posiaty letnými alebo trvalými zoosporangiami neizolovanými znekrotizovanými bunkami; klíček čiastočne alebo celý zhrubnutý; slabá nádorotvorná reakcia alebo typický rakovinový nádor. |
Napadnutie sa hodnotí po 25 dňoch od ukončenia inokulácie pomocou lupy, pričom sa
prezerá povrch všetkých inokulovaných klíčkov pri 1,5- až 10- násobnom zväčšení. Hodnotí
sa každá hľuza osobitne podľa klíčka, ktorého obraz napadnutia je z hľadiska odolnosti
najmenej priaznivý. Mikroskopicky (pri 80- až 100- násobnom zväčšení) sa vyšetria
povrchové pletivá klíčka, odlúpené alebo odrezané tenkým rezom z miest infekcie (najmä
miesta výskytu neskorých nekróz, sór, radiálnych hálok).
b)
Laboratórny trubkový test (T-test), (Potočkova metóda)
Hľuzy sa inokulujú trvalými zoosporangiami Synchytrium endobioticum z inokulačného kompostu. Používajú sa hľuzy s prebudenými očkami, ktorých klíčky musia byť zdravé a neprerastené. Na inokulovanej časti hľuzy nesmú byť skleróciá Rhizoctonia solani.
Hľuzy sa inokulujú trvalými zoosporangiami Synchytrium endobioticum z inokulačného kompostu. Používajú sa hľuzy s prebudenými očkami, ktorých klíčky musia byť zdravé a neprerastené. Na inokulovanej časti hľuzy nesmú byť skleróciá Rhizoctonia solani.
Príprava inokulačného kompostu (Spieckermannova metóda)
Rakovinové nádory sa získavajú postupom uvedeným v písmene a). Dozreté rakovinové
nádory (vrátane rozpadnutých) z poľných alebo laboratórnych skúšok sa rozdrobia a
zmiešajú v pomere 3 : 1, a to tri diely riečneho piesku a jeden diel nádorov, a zmes
sa inkubuje pri teplote 18 až 25 oC. Zmes sa v priebehu prvých štyroch mesiacov premiešava a vlhčí. Po ich uplynutí
sa zmes ďalšie dva mesiace pomaly suší. Po šiestich mesiacoch sa kompost pripravený
na použitie uskladňuje pri teplote 10 až 18 oC aj niekoľko rokov (10 až 30 rokov). Suchý alebo mierne vlhký inokulačný kompost
sa dva až tri týždne pred inokuláciou aktivuje rosením. Tesne pred inokuláciou sa
vlhkosť opäť zníži (častým miešaním pri izbovej teplote) a kompost sa spracuje do
mierne vlhkého sypkého stavu.
Inokulácia a inkubácia
Na korunkovú časť hľuzy sa dvomi gumičkami pripevní kónická inokulačná trubka z umelej
hmoty s priemerom 3 až 4 cm v hornej časti a 3,5 až 4,5 cm v dolnej časti, s dĺžkou
cca 8 cm, na obvode dolného okraja so štyrmi až ôsmimi zárezmi tvaru U alebo V hlbokými
3 až 5 mm, v dolnej časti s úchytkami na gumičky a v hornej časti s úchytkami na zavesenie
na inokulačný regál. Zaradenie pozitívnej kontroly sa vykoná rovnako ako pri K-teste
uvedenom v písmene a), pričom negatívna kontrola sa zaraďuje v rovnakom počte ako
pozitívna kontrola. Označené inokulačné trubky sa naplnia inokulačným kompostom a
zavesia vedľa seba na drôty napnuté v niekoľkých radoch v jednotlivých dieloch inokulačného
regála. Kompost v trubkách sa zalieva odstátou vodou. Zalievanie sa opakuje každý
druhý až štvrtý deň v závislosti od rýchlosti vysychania kompostu. Ak je vlhkosť inokulačnej
miestnosti nízka, hľuzy sa z vonkajšej strany striekajú vodou. Rýchlo rastúce výhonky
sa nad horným okrajom trubiek odstrihávajú na stimuláciu rastu ďalších výhonkov. Po
piatich až siedmich týždňoch sa vytlačí inokulačný kompost i s rastlinou z trubiek
a kompost sa opatrne odstráni z klíčkov bez ich poškodenia. Hľuzy s inokulovanými
klíčkami sa po umytí vodou inkubujú a rosia rovnakým spôsobom ako pri K-teste, ktorý
je uvedený v písmene a). Teplota pri inokulácii a inkubácii musí byť 18 až 20 oC.
Hodnotenie napadnutia
Napadnutie sa hodnotí po troch až štyroch týždňoch od ukončenia inkubácie spôsobom
uvedeným v písmene c).
c)
Poľné skúšky
Založenie a ošetrovanie pokusov
Pokusy sa zakladajú na silne zamorených skúšobných pozemkoch, ktoré sa na jeseň pohnoja
maštaľným hnojom v dávke cca 40 t.ha-1 (raz za štyri roky) a zorú. Na jar sa pred výsadbou pohnoja slabou až strednou dávkou
bežne používaných priemyselných hnojív. V období od 15. apríla do 20. mája príslušného
kalendárneho roka sa každá odroda sadí v jednom alebo vo viacerých opakovaniach po
troch alebo piatich hľuzách na rôznych miestach pozemku. Ku každému opakovaniu sa
pridá 1 hľuza silne náchylnej kontroly, a to s červenou šupkou, k bielošupkovej vzorke
a naopak. Na udržanie silnej zamorenosti pozemku a na získanie infekčného materiálu
pre laboratórne skúšky sa vysádza potrebné množstvo silne náchylnej odrody alebo kríženca.
Hľuzy sa sadia ručne do brázd hlbokých asi 10 cm, vzdialených od seba 55 až 60 cm,
pričom vzdialenosť hľúz v riadku je 20 až 30 cm a vzdialenosť prvej hľuzy vzorky od
poslednej hľuzy (kontrolnej) predchádzajúcej vzorky je 30 až 40 cm. Vzorky sa na pozemku
označia menovkami s poradovými číslami a zhotoví sa zoznam, v ktorom sa uvedie názov
príslušnej odrody a počet vysadených hľúz ku každému poradovému číslu. Súčasne sa
vyhotoví plánik pokusu. Po výsadbe sa vykonajú potrebné agrotechnické zásahy, najmä
bránenie a preorávky, ručné okopávanie a pletie, chemické ničenie burín a pásavky
zemiakovej a prehrnovanie. Najmenej jedenkrát sa v polovici júna až začiatkom júla
urobí kontrola porastu na účely odstránenia prímesí (vrátane hľúz), pričom sa zaznamená
napadnutie vzoriek rakovinou na listoch alebo stonke.
Zber a zhodnotenie pokusov
Zber sa robí v období od 20. augusta do 20. septembra príslušného kalendárneho roka.
Riadky možno podorať vhodným náradím tak, aby neprišlo k pomiešaniu vzoriek. Hodnotí
sa každá rastlina (vňať, stolon a hľuzy) osobitne podľa tejto schémy:
| – ..... | nedá sa hodnotiť pre zničenie rastliny, |
| 0 ..... | bez makroskopického napadnutia, |
| R1 ..... | nádory do veľkosti 0,5 cm, |
| R2 ..... | nádory veľkosti 0,5 – 2 cm, |
| R3 ..... | nádory veľkosti viac ako 2 cm. |
Ak sa zistia iba ojedinele napadnuté hľuzy a ide o prímes (hodnotí sa podľa vzhľadu
hľúz a farby dužiny), prímes sa z hodnotenia vylúči. Podozrenie na prímes a ojedinelé
napadnutie sa uvedú vo výsledku hodnotenia. Hľuzy s nádormi a voľné nádory sa zhromaždia
v každom opakovaní v riadku. Všetky hľuzy sa musia z pozemku, na ktorom sa vykonala
skúška, odstrániť a zabrániť prímesiam v budúcich pokusoch.
d)
Vyhodnotenie laboratórnych a poľných skúšok
Na základe výsledkov laboratórnych a poľných skúšok sa zaradí odroda alebo kríženec
do zodpovedajúcej skupiny odolnosti (náchylnosti):
| Skupina odolnosti (náchylnosti) |
Označenie stupňa odolnosti |
Bonitácia | ||
| K-test | T-test a poľná skúška | |||
| Odolná | 9 | stupeň 0 až 2, stupeň 3 najviac pri 10 % hľúz |
0 | |
| Slabo odolná | 7 | stupeň 0 až 4 | 0 | |
| Slabo náchylná (s poľnou odolnosťou) |
5 | stupeň 5 alebo stupeň 6 bez nádorov |
0 | |
| Stredne náchylná | 3 | stupeň 5 alebo 6 | najmenej 50 % rastlín „0“, ostatné rastliny „R1“, „R2“ najviac pri 5 % rastlín, bez výskytu „R3“ | |
| Silne náchylná | 1 | stupeň 5 alebo 6 | silnejšie napadnutie ako pri predchádzajúcej skupine | |
Podmienkou uznania odolnosti (stupeň 9 a 7) je aspoň 60 % náchylnosť kontroly pri
všetkých druhoch skúšok alebo aspoň 60 % viditeľných infekcií (nie viac ako 40 % hľúz
bonitovaných v stupni „0“) v K-teste podľa písmena a). Podmienkou uznania slabšej
náchylnosti (stupeň 5 a 3) je aspoň 60 % náchylnosť kontroly v stupňoch „R2“ alebo
„R3“. K potvrdeniu stupňa odolnosti rozhodujúceho o povolení odrody je potrebné testovať
najmenej 50 hľúz v T-teste podľa písmena b) alebo v poľnej skúške podľa písmena c),
pričom možno zarátať všetky výsledky testovania vykonané pred prihlásením odrody alebo
kríženca do skúšok. Testuje sa najmenej 50 hľúz v T-teste podľa písmena b) alebo v
poľnej skúške podľa písmena c) a pri dosiahnutí najmenej 50 % rastlín stupeň „0“ ešte
50 hľúz v K-teste podľa písmena a).
2.
Háďatko
Skleníkový nádobový test (N-test)
N-test sa vykonáva v skleníkoch alebo v klimatizovaných komorách, v nádobách s objemom
aspoň jeden liter pôdy alebo vhodného substrátu. Ak je intenzita zamorenia nižšia
ako päť (v 1 ml pôdy sa nachádza menej živých lariev a embryónov ako päť), pôda sa
obohatí potrebným množstvom cýst získaných izoláciou z ďalších vyplavených vzoriek
z toho istého zamoreného pozemku. Ak sa nepodarí získať potrebný počet cýst, namnožia
sa v laboratórnych podmienkach tak, že do zamorenej pôdy v nádobe sa zasadia hľuzy
odrody Désirée a primerane sa zavlažujú 8 až 12 týždňov. Po uplynutí tejto doby sa
cysty z nádoby vyplavia flotačnou metódou a zistí sa intenzita zamorenia. Ak je intenzita
zamorenia dostatočná, zamorená pôda sa použije na test v ďalšom roku. Cysty musia
byť 6 až 24 mesiacov staré a pred použitím sa uchovávajú aspoň štyri mesiace pri teplote
4 oC. Háďatko sa do pôdy naočkuje vo forme cýst alebo kombinovane vo forme vajíčok a
nedospelých jedincov. Každá kombinácia populácie háďatka a testovanej odrody zemiakov
sa vyskytuje v štyroch opakovaniach v samostatných nádobách. Odroda zemiakov Désirée
sa použije v každom teste ako pozitívna kontrolná odroda. Ďalšie kontrolné odrody
s miestnym významom možno použiť na interné kontroly. Štandardnú kontrolnú odrodu
Désirée možno zmeniť, ak výskum preukáže, že iné odrody sú vhodnejšie alebo dostupnejšie.
Pri teste nemôže teplota prekročiť 25 oC. Počas testu sa pôda primerane zavlažuje. Po troch mesiacoch rastu v nádobe sa odreže
vňať rastliny zemiaka a obsah nádoby sa nechá prirodzenou cestou úplne uschnúť. Pred
ukončením pokusu sa skontroluje vyspelosť vyvíjajúcich sa samičiek. Z nádob jednej
testovanej odrody sa extrahujú cysty háďatka a spočítajú sa osobitne pre každú nádobu.
Na štandardnej vnímavej kontrolnej odrode sa musí dosiahnuť miera rozmnožovania aspoň
20-násobok (Pf/Pi), kde Pf je konečná populačná hustota a Pi je počiatočná populačná hustota. Počiatočná populačná hustota sa určí z cýst zo zamorenej
pôdy pred začiatkom testu a konečná populačná hustota z cýst extrahovaných z nádob
po ukončení testu. Konečná populačná hustota na kontrolnej odrode sa na konci testu
odolnosti určí spočítaním všetkých cýst zo všetkých nádob a spočítaním vajíčok a nedospelých
jedincov aspoň zo štyroch nádob. Variačný koeficient (CV) na štandardnej náchylnej
kontrolnej odrode nesmie prekročiť 35 %.
Relatívna náchylnosť testovanej odrody zemiakov v porovnaní so štandardnou náchylnou
kontrolnou odrodou sa určí a vyjadrí v percentách podľa tohto vzorca:
Relatívna náchylnosť = Pf testovaná odroda/Pf kontrolná odroda x 100 %.
Ak má testovaná odroda zemiakov relatívnu náchylnosť nad 3 %, pri hodnotení sa sčíta
počet cýst v každej nádobe a do vzorca sa dosadí ako Pf. Ak je relatívna náchylnosť do 3 %, okrem cýst sa sčítajú aj vajíčka a nedospelé
jedince. Výsledky testov sa potvrdia aspoň jedným ďalším testom, ktorý sa vykoná v
inom roku. Aritmetický priemer relatívnej vnímavosti počas dvoch rokov sa použije
na stanovenie stupňa náchylnosti zemiakov na háďatko podľa tejto štandardnej tabuľky
hodnotenia:
| Relatívna náchylnosť v % | Počet bodov | Stupeň náchylnosti |
| menej ako 1 | 9 | odolná |
| 1,1 – 3 | 8 | slabo odolná |
| 3,1 – 5 | 7 | |
| 5,1 – 10 | 6 | slabo náchylná |
| 10,1 – 15 | 5 | |
| 15,1 – 25 | 4 | |
| 25,1 – 50 | 3 | stredne náchylná |
| 50,1 – 100 | 2 | |
| viac ako 100 | 1 | silne náchylná |
Ak výsledky testov v prvom roku ukazujú, že odroda je silne náchylná na testovaný
patotyp, nie je potrebné opakovať tieto testy v druhom roku.
Príloha č. 4 k nariadeniu vlády č. 507/2009 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV
1.
Smernica Rady 69/464/EHS z 8. decembra 1969 o kontrole rakoviny zemiaka (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.
3/zv. 1),
2.
Smernica Rady 2007/33/ES z 11. júna 2007 o ochrane proti háďatku zemiakovému a o zrušení smernice 69/465/EHS
(Ú. v. EÚ L 156, 16. 6. 2007).
1)
§ 2 písm. c) zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a
rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.
3)
§ 5 písm. b) zákona č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
6)
§ 2 písm. b) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 199/2005 Z. z. o ochranných opatreniach proti zavlečeniu a rozširovaniu organizmov škodlivých pre
rastliny alebo rastlinné produkty.
8)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 69/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky na dovoz a premiestňovanie určitých škodlivých organizmov,
rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov na vedecké, výskumné alebo šľachtiteľské
účely.