262/2011 Z. z.

Vyhlásené znenie

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:262/2011 Z. z.
Názov:Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Typ:Zákon
Dátum schválenia:13.07.2011
Dátum vyhlásenia:05.08.2011
Autor:Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Cestovný ruch
  • Kultúra
  • Trestné právo hmotné
  • Priestupkové konanie
  • Trestné konanie
Nachádza sa v čiastke:

84/2011

49/2002 Z. z. Zákon o ochrane pamiatkového fondu
300/2005 Z. z. Trestný zákon
301/2005 Z. z. Trestný poriadok
262
ZÁKON
z 13. júla 2011,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z. a zákona č. 220/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
Slová „štátny orgán starostlivosti o mládež“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately“ v príslušnom tvare.
2.
V § 3 ods. 1 sa slová „§ 553 ods. 4 a 5“ nahrádzajú slovami „§ 553 ods. 5 a 6“.
3.
V § 14 písm. d) sa slová „j) alebo k)“ nahrádzajú slovami „h), k) alebo l)“.
4.
V § 14 sa za písmeno g) vkladá nové písmeno h), ktoré znie:
„h)
trestný čin volebnej korupcie podľa § 336a Trestného zákona,“.
Doterajšie písmená h) až l) sa označujú ako písmená i) až m).
5.
V § 14 písm. m) sa slová „j) alebo k)“ nahrádzajú slovami „k) alebo l).“.
6.
V § 18 ods. 4 prvej vete sa vypúšťajú slová „alebo krajského súdu“ a v druhej vete sa vypúšťajú slová „alebo krajským súdom“.
7.
V § 24 ods. 3 sa za slovo „úkonov“ vkladajú slová „pred začatím trestného stíhania alebo“.
8.
V § 32 odsek 5 znie:
„(5)
O sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 rozhoduje
a)
bezprostredne nadriadený policajta, ak ide o rozhodnutie policajta,
b)
bezprostredne nadriadený prokurátor, ak ide o rozhodnutie prokurátora,
c)
nadriadený súd v senáte, ak ide o rozhodnutie samosudcu, predsedu senátu, senátu súdu prvého stupňa alebo sudcu pre prípravné konanie, alebo
d)
iný senát odvolacieho súdu, dovolacieho súdu alebo nadriadeného súdu konajúceho o sťažnosti proti rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie, ak ide o rozhodnutie senátu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu, alebo senátu nadriadeného súdu.“.
9.
V § 32 ods. 6 sa za slová „procesný postup“ vkladajú slová „orgánov činných v trestnom konaní alebo“.
10.
V § 34 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „a ak ide o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2, najneskôr do 30 dní po tom, čo mu bolo doručené opatrenie o ustanovení obhajcu.“.
11.
§ 36 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:
„(4)
Za včasnosť zvolenia obhajcu, ako aj za včasnosť podania žiadosti o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 zodpovedá obvinený; pri zmene obhajcu nie je zvolenie obhajcu alebo ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 dôvodom na zmenu termínu už nariadeného úkonu trestného konania.
(5)
Účinky zastupovania obhajcom nastávajú okamihom doručenia splnomocnenia alebo opatrenia o ustanovení obhajcu konajúcemu orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu.“.
12.
V § 37 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo protitoxikomanického liečenia“.
13.
V § 40 ods. 1 tretej vete sa za slová „Obhajcu ustanoví“ vkladajú slová „a ustanovenie obhajcu zruší“.
14.
V § 40 ods. 6 sa za slová „trovy obhajoby“ vkladajú slová „alebo ak obvinený nepreukáže nárok na bezplatnú obhajobu v lehote podľa § 34 ods. 3“.
15.
V § 42 ods. 1 sa slová „mohlo byť zmarené“ nahrádzajú slovami „mohol byť zmarený v prípravnom konaní výsluch obvineného, ktorý trvá na prítomnosti obhajcu,“.
16.
V § 50 ods. 2 tretia veta znie: „Ak ich úschovu nemôže sám zabezpečiť, zabezpečí ju prostredníctvom iného štátneho orgánu alebo právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva v takom odbore podnikateľskú činnosť.“.
17.
V § 60 ods. 1 prvá veta znie: „O oprave, doplnení a námietkach proti záznamu alebo proti zápisnici rozhodne orgán, o ktorého záznam alebo zápisnicu ide.“.
18.
V § 61 ods. 3 druhej vete sa vypúšťajú slová „alebo mimoriadnom dovolaní“.
19.
V § 65 ods. 3 prvej vete sa slová „zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava,“ nahrádzajú slovami „zásielky zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol,“.
20.
V § 65 sa za odsek 3 vkladajú nové odseky 4 a 5, ktoré znejú:
„(4)
Písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi aj vtedy, ak sa zásielka vráti z adresy, ktorú na tieto účely uviedol, s tým, že adresát je neznámy, a to dňom, keď bola zásielka vrátená orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
(5)
Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinka. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V oboch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.“.
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 6 až 8.
21.
V § 66 ods. 3 poslednej vete sa za slová „ide o doručenie“ vkladajú slová „obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a“.
22.
V § 66 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi aj vtedy, ak sa zásielka vráti z adresy, ktorú na tieto účely uviedol, s tým, že adresát je neznámy, a to dňom, keď bola zásielka vrátená orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel; to neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.“.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
23.
V § 69 ods. 1 prvej vete sa za slovo „opatrovník“ vkladajú slová „a v konaní pred súdom prokurátor,“ a v časti vety za bodkočiarkou sa za slová „také trovy neuhrádza“ vkladá slovo „prokurátor,“.
24.
V § 69 ods. 3 sa za slovo „spisov“ vkladá slovo „prokurátorovi,“.
25.
V § 85 ods. 4 sa na konci sa pripája táto veta: „Zadržanú osobu môže prepustiť na slobodu so súhlasom prokurátora písomným príkazom s primeraným odôvodnením aj policajt.“.
26.
V § 90 ods. 2 sa za slová „podľa odseku 1“ vkladajú slová „písm. a) alebo písm. c)“.
27.
V § 90 ods. 5 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo osobe uvedenej v príkaze podľa odseku 1“.
28.
V § 109 ods. 2 druhej vete sa vypúšťa slovo „nie“.
29.
V § 113 ods. 4 prvej vete sa slová „s využitím informačno-technických prostriedkov“ nahrádzajú slovami „ak sa má popri sledovaní súčasne použiť informačno-technický prostriedok“ a vo vete za bodkočiarkou sa slová „a prostriedok technického sledovania“ nahrádzajú slovami „a druh informačno-technického prostriedku“.
30.
V § 113 ods. 11 sa na konci pripájajú tieto slová „a prostriedok technického sledovania.“.
31.
V § 115 odsek 6 znie:
„(6)
Ak sa má záznam telekomunikačnej prevádzky použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť, ak to vyhotovený záznam umožňuje, doslovný prepis záznamu, ktorý vyhotoví príslušník Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie, v rozsahu zistených skutočností významných pre trestné konanie, s uvedením údajov o mieste, čase, orgáne, ktorý záznam vyhotovil, a zákonnosti vykonávania odpočúvania. Záznam telekomunikačnej prevádzky sa na vhodných elektronických nosičoch uchováva v celosti v spise, ktorých kópie si môže vyžiadať prokurátor a obvinený alebo obhajca. Po ukončení odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky si obvinený alebo obhajca môžu na svoje náklady vyhotoviť prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky v rozsahu, v akom to uznajú za vhodné. Povinnosti uvedené v prvej vete sa na nich vzťahujú primerane. Hodnovernosť prepisu posudzuje súd. Ak bol prepis záznamu vyhotovený v prípravnom konaní, predseda senátu môže nariadiť jeho doplnenie, ktoré vyhotoví príslušník Policajného zboru uvedený v prvej vete. Do spisu sa zakladá prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky, ktorý sa neutajuje, podpísaný príslušníkom Policajného zboru, ktorý ho vyhotovil; ak doslovný prepis záznamu obsahuje utajovanú skutočnosť, utajuje sa podľa predpisov o ochrane utajovaných skutočností. Záznam telekomunikačnej prevádzky sa môže použiť ako dôkaz až po skončení odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky. V prípravnom konaní, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, možno predložiť záznam telekomunikačnej prevádzky súdu aj bez prepisu tohto záznamu, ak zo sprievodnej správy vyplývajú údaje o mieste, čase, orgáne, ktorý záznam vyhotovil, a zákonnosti vykonávania odpočúvania, ako aj o osobách, ktorých sa záznam telekomunikačnej prevádzky týka, a záznam telekomunikačnej prevádzky je zrozumiteľný.“.
32.
V § 120 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
V prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu zo zdravotných dôvodov je obvinený povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako 3 a 4.
33.
§ 121 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Obvinený, ktorému je poskytovaná ochrana a pomoc podľa osobitného predpisu o ochrane svedka, môže byť vypočúvaný prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu.“.
34.
V § 128 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
V prípade ospravedlnenej neúčasti svedka na úkone orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu zo zdravotných dôvodov je svedok povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
35.
§ 128 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Ak je ako svedok predvolaný zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, adresou na doručovanie predvolania je adresa sídla orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.“.
36.
V § 135 ods. 1 druhej vete sa slová „iná osoba majúca skúsenosti s výchovou mládeže“ nahrádzajú slovami „sociálny pracovník, psychológ“.
37.
V § 135 odsek 3 znie:
„(3)
Ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 15 rokov a ak ide o trestný čin spáchaný voči blízkej osobe alebo zverenej osobe alebo je zrejmé z okolností prípadu, že opätovná výpoveď osoby mladšej ako 15 rokov môže byť ovplyvnená, alebo je odôvodnený predpoklad, že výsluch by mohol nepriaznivo ovplyvňovať duševný a mravný vývoj osoby mladšej ako 15 rokov, výsluch sa vykoná s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu tak, aby osoba mladšia ako 15 rokov mohla byť v ďalšom konaní vypočutá len výnimočne. Ak treba zopakovať výsluch osoby mladšej ako 15 rokov po vznesení obvinenia, vykoná sa spôsobom upraveným v prvej vete; ďalší výsluch osoby mladšej ako 15 rokov sa v prípravnom konaní môže vykonať len so súhlasom jej zákonného zástupcu a v prípadoch podľa § 48 ods. 2 so súhlasom opatrovníka.“.
38.
V § 136 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak sa ako svedok vypočúva zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, orgán činný v trestnom konaní a súd uvedie do zápisnice adresu sídla orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.“.
39.
V § 136 odsek 5 znie:
„(5)
Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov zločinov, korupcie, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti možno výnimočne pri svedkovi použiť legendu podľa § 117 ods. 3, ak predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie vydá príkaz, ktorým určí svedkovi použitie legendy podľa § 117 ods. 3.“.
40.
V § 151 ods.1 prvej vete sa vypúšťajú slová „pri postupe podľa § 241 ods. 5 alebo § 243 ods. 3“.
41.
§ 155 vrátane nadpisu znie:
㤠155
Prehliadka tela a obdobné úkony
(1)
Prehliadke tela je povinný podrobiť sa každý, ak treba zistiť, či sú na jeho tele stopy alebo následky trestného činu. Ak prehliadku tela nerobí lekár, môže ju vykonať len osoba toho istého pohlavia.
(2)
Ak na dôkaz treba vykonať odber krvi alebo iný obdobný úkon, je osoba, o ktorú ide, povinná strpieť, aby jej lekár alebo odborný zdravotný pracovník odobral krv alebo vykonal iný obdobný úkon, ak nie je spojený s nebezpečenstvom pre jej zdravie. Odber biologického materiálu, ktorý nie je spojený so zásahom do telesnej integrity osoby, ktorej sa úkon týka, môže uskutočniť aj táto osoba alebo s jej súhlasom orgán činný v trestnom konaní.
(3)
Osoba podozrivá zo spáchania trestného činu a obvinený sú povinní strpieť odobratie daktyloskopických odtlačkov, ktoré vykoná policajt, a odobratie vzorky na účel analýzy deoxyribonukleovej kyseliny; pri odbere vzoriek na účel analýzy deoxyribonukleovej kyseliny sa postupuje podľa osobitného predpisu. V prípade, že podozrivá osoba alebo obvinený po márnej výzve odmietne dobrovoľne strpieť úkony uvedené v tomto odseku, môžu byť tieto vykonané proti ich vôli na základe príkazu podľa odseku 4.
(4)
Príkaz na prehliadku tela, na odber krvi alebo na iný obdobný úkon vydá predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt. Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.
(5)
Ak na účely dokazovania treba zistiť totožnosť osoby, ktorá sa zdržiavala na mieste činu, je osoba, o ktorú ide, povinná strpieť úkony potrebné na také zistenie vrátane odobratia daktyloskopických odtlačkov.
(6)
O povinnosti podľa predchádzajúcich odsekov treba túto osobu poučiť a upozorniť ju na následky nevyhovenia výzve alebo príkazu na jej splnenie.“.
42.
V § 156 odsek 2 znie:
„(2)
Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor nariadiť uznesením exhumáciu mŕtvoly; exhumáciu mŕtvoly možno nariadiť aj vtedy, ak je to potrebné na zabezpečenie dôkazu odobratím vzorky na účel analýzy deoxyribonukleovej kyseliny.“.
43.
V § 162 ods. 1 a 2 sa za slová „niečo iné“ vkladajú slová „alebo ak rozhodnutie nemá technicko-organizačnú alebo operatívnu povahu“.
44.
§ 173 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6)
Pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy sa doručí rovnopis rozsudku aj osobe, do ktorej rúk je obžalovaný povinný plniť povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.“.
45.
V § 176 odsek 3 znie:
„(3)
Ak sa po vyhlásení uznesenia obvinený alebo iná oprávnená osoba a prokurátor vzdali sťažnosti alebo taký prejav urobili v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia uznesenia, môže sa vyhotoviť zjednodušené písomné uznesenie, ktoré neobsahuje odôvodnenie; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o väzbe. Ak ide o mladistvého obvineného, taký prejav je potrebný aj od zákonného zástupcu a zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.“.
46.
V § 179 ods. 4 sa slová „štátnemu orgánu poverenému starostlivosťou o mládež“ nahrádzajú slovami „orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately“.
47.
V § 200 odsek 2 znie:
„(2)
Vyšetrovanie sa vykonáva aj o prečinoch, ak
a)
je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave okrem prečinov spáchaných vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
b)
ide o náhle úmrtie obvineného vo výkone väzby alebo odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, alebo
c)
to nariadi prokurátor.“.
48.
§ 201 sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:
„(5)
Spory o príslušnosť medzi orgánmi činnými v trestnom konaní rozhoduje príkazom s primeraným odôvodnením
a)
ich najbližšie spoločne nadriadený orgán,
b)
prokurátor vykonávajúci dozor podľa § 230, ak ide o spory o príslušnosť medzi orgánmi činnými v trestnom konaní uvedenými v § 10 ods. 8, ktoré sú v pôsobnosti rôznych ministerstiev.
(6)
O odňatí a prikázaní veci medzi orgánmi činnými v trestnom konaní rozhoduje príkazom s primeraným odôvodnením
a)
ich najbližšie spoločne nadriadený orgán,
b)
prokurátor vykonávajúci dozor podľa § 230, ak ide o odňatie a prikázanie veci medzi orgánmi činnými v trestnom konaní uvedenými v § 10 ods. 8, ktoré sú v pôsobnosti rôznych ministerstiev.“.
49.
V § 205 ods. 1 prvej vete sa za slová „teroristickou skupinou“ vkladá čiarka a slová „trestného činu úkladnej vraždy“ a za slová „vznesenie obvinenia“ sa vkladajú slová „pre taký trestný čin, alebo pre iný trestný čin“.
50.
V § 211 ods. 1 sa za slová „krivého obvinenia podľa § 345,“ vkladajú slová „nebezpečného prenasledovania podľa § 360a,“.
51.
V § 215 ods. 1 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
„f)
obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie,“.
Doterajšie písmená f) a g) sa označujú ako písmená g) a h).
52.
V § 215 ods. 2 písmeno b) znie:
„b)
o skutku obvineného bolo už právoplatne rozhodnuté disciplinárne iným orgánom alebo orgánom príslušným na konanie o priestupku alebo o inom správnom delikte, cudzozemským súdom alebo iným cudzozemským orgánom príslušným na konanie o trestnom čine, priestupku alebo o inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce,“.
53.
§ 215 ods. 2 sa dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c)
o skutku odovzdanom na trestné stíhanie do cudziny bolo právoplatne rozhodnuté cudzozemským súdom alebo iným cudzozemským orgánom príslušným na konanie o trestnom čine, priestupku alebo o inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce.“.
54.
V § 215 ods. 3 sa za slová „tohto obvineného“ vkladajú slová „pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin“.
55.
V § 216 ods. 4 sa za slovo „obmedzenia“ vkladajú slová „a povinnosti“.
56.
V § 216 ods. 6 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „pre trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom ich právomoci a v rámci ich zodpovednosti.“.
57.
V § 218 ods. 1 sa za slová „stíhaní obvineného“ vkladajú slová „pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin“.
58.
V § 220 ods. 2 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „pre trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom ich právomoci a v rámci ich zodpovednosti.“.
59.
V § 228 ods. 2 písmeno d) znie:
„d)
sa navrhuje odovzdanie trestného stíhania do cudziny alebo obvinený je vydaný do cudziny alebo vyhostený.“.
60.
V § 228 ods. 2 písm. f) sa slová „cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti a je“ nahrádzajú slovom „dočasne“.
61.
V § 228 ods. 3 sa za slová „teroristickou skupinou“ vkladá čiarka a slová „trestného činu úkladnej vraždy“ a za slová „tohto trestného činu“ sa vkladá čiarka a slová „a to pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin“.
62.
§ 228 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7)
Pred prerušením trestného stíhania treba urobiť všetky úkony potrebné na zabezpečenie vykonania trestného stíhania a dosiahnutia jeho účelu.“.
63.
V § 230 odsek 3 znie:
„(3)
Prokurátor v prípadoch ustanovených v odseku 2 písm. a), d), f) alebo g) rozhoduje opatrením a v prípade ustanovenom v odseku 2 písm. e) rozhoduje uznesením, ktoré sa doručuje obvinenému a poškodenému.“.
64.
V § 231 písm. e) sa slová „§ 215 ods. 1 písm. c), e) a f)“ nahrádzajú slovami „§ 215 ods. 1 písm. c), e), f) a g)“.
65.
V § 234 ods. 1 druhá veta znie: „O podaní obžaloby, ak nejde o konanie podľa § 204 ods. 1, upovedomí prokurátor obvineného, jeho obhajcu a poškodeného a ak je obvinený vo väzbe, aj ústav na výkon väzby.“.
66.
V § 240 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová: „a jeho splnomocnencovi“.
67.
V § 240 sa odsek 1 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f)
pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy osobe, do ktorej rúk je obvinený povinný plniť povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.“.
68.
V § 240 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Ak má poškodený alebo zúčastnená osoba zákonného zástupcu alebo splnomocnenca, doručí sa rovnopis obžaloby len zákonnému zástupcovi alebo splnomocnencovi.“.
69.
V § 240 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Obvinený sa upozorní aj na to, že ak na hlavnom pojednávaní navrhuje vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí, ak nastala nová okolnosť, ktorá nebola obvinenému v čase doručenia výzvy známa.“.
70.
V § 241 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „a prokurátora“.
71.
§ 243 vrátane nadpisu znie:
㤠243
Predbežné prejednanie obžaloby
(1)
Obžalobu podanú na súde pre zločin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou osem rokov preskúma predseda senátu a podľa jej obsahu a obsahu spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí senátu alebo či o nej môže nariadiť hlavné pojednávanie.
(2)
Predseda senátu nariadi predbežné prejednanie obžaloby vtedy, ak má za to, že vec treba vybaviť rozhodnutím podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i) alebo ak skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pri správnom použití zákona treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba.
(3)
Predbežné prejednanie obžaloby sa koná na verejnom zasadnutí; aj na neverejnom zasadnutí sa môže obžaloba predbežne prejednať, ak prichádza do úvahy rozhodnutie podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i).
(4)
Pri predbežnom prejednaní obžaloby súd preskúma obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu; predseda senátu alebo ním poverený člen senátu z tohto hľadiska podá správu, pričom sa zameria na otázky, ktoré treba riešiť.
(5)
Pri predbežnom prejednaní obžaloby môže súd vypočuť obvineného aj poškodeného a zadovážiť aj ďalšie potrebné vysvetlenia. Súd zároveň zistí, či prokurátor a obvinený nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste; ak sa prokurátor a obvinený vyjadria, že chcú konať o dohode o vine a treste, postupuje podľa § 244 ods. 1 písm. g), len ak to navrhne prokurátor. Inak súd verejné zasadnutie na potrebný čas preruší a umožní prokurátorovi a obvinenému uzavrieť dohodu o vine a treste; prokurátor v takom prípade postupuje primerane podľa § 232 a 233. Ak dôjde k dohode o vine a treste, súd postupuje primerane podľa § 331, 333 a 334; ak mieni prejednať návrh dohody o vine a treste, pokračuje vo verejnom zasadnutí. Ak k dohode o vine a treste nedôjde alebo súd návrh dohody o vine a treste odmietne, alebo dohodu o vine a treste v navrhnutom rozsahu neschváli, alebo ak obvinený odpovedal na niektorú otázku „nie“, pokračuje súd vo verejnom zasadnutí na podklade pôvodnej obžaloby.“.
72.
V § 244 ods. 1 písm. g) sa slová „§ 243 ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 243 ods. 5 druhá veta“.
73.
V § 244 ods. 2 prvej vete sa za slová „rovnopis obžaloby“ vkladajú slová „a prokurátora“ a slová „pri predbežnom prejednaní obžaloby“ sa nahrádzajú slovom „dosiaľ“.
74.
V § 252 ods. 3 prvej vete sa slová „päť rokov“ nahrádzajú slovami „desať rokov“.
75.
V § 255 odsek 3 znie:
„(3)
Po vykonaní úkonov podľa odsekov 1 a 2 predseda senátu zistí, či prokurátor a obžalovaný nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste. Ak sa prokurátor a obžalovaný vyjadria, že chcú konať o dohode o vine a treste, vráti vec prokurátorovi na postup podľa § 232 a 233 len ak to navrhne prokurátor. Inak súd hlavné pojednávanie na potrebný čas preruší a umožní prokurátorovi a obvinenému uzavrieť dohodu o vine a treste; prokurátor v takom prípade postupuje primerane podľa § 232 a 233. Ak dôjde k dohode o vine a treste, súd postupuje primerane podľa § 331, 333 a 334; ak mieni prejednať návrh dohody o vine a treste, pokračuje v hlavnom pojednávaní. Ak k dohode o vine a treste nedôjde alebo ak súd návrh dohody o vine a treste odmietne, alebo v navrhnutom rozsahu neschváli, alebo ak obvinený odpovedal na niektorú otázku „nie“, pokračuje súd v hlavnom pojednávaní na podklade pôvodnej obžaloby.“.
76.
V § 257 odsek 1 znie:
„(1)
Po prednesení obžaloby predseda senátu poučí obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že
a)
je nevinný,
b)
je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe,
c)
nepopiera spáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe.“.
77.
V § 257 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Predseda senátu súčasne obžalovaného poučí o následkoch vyhlásenia podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c), a to v rozsahu podľa odsekov 5 a 8.“.
Doterajšie odseky 2 až 7 sa označujú ako odseky 3 až 8.
78.
V § 257 odsek 5 znie:
„(5)
Ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).“.
79.
V § 257 ods. 6 sa za slová „v obžalobe“ vkladá čiarka a slová „ako aj pred rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4“ .
80.
V § 257 ods. 7 sa slová „odseku 4“ nahrádzajú slovami „odseku 5“.
81.
V § 257 ods. 8 sa slová „odseku 4“ nahrádzajú slovami „odseku 5“ a na konci sa pripája táto veta: „To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.“.
82.
§ 260 znie:
㤠260
Ak je obžalovaných niekoľko, predseda senátu môže urobiť opatrenia, aby obžalovaný bol vypočúvaný v neprítomnosti ostatných spoluobžalovaných. Poradie výsluchu obžalovaných určí po vypočutí návrhov strán predseda senátu. Obžalovaného však treba ešte v priebehu dokazovania oboznámiť s obsahom výpovede spoluobžalovaných, ktorí boli vypočúvaní v jeho neprítomnosti.“.
83.
V § 261 ods. 3 prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak o vykonaní dôkazu rozhodol súd, výsluch svedka vykoná predseda senátu, pri zachovaní práva prokurátora, obžalovaného a obhajcu vykonať následne výsluch svedka a klásť mu otázky.“.
84.
V § 261 ods. 4 prvej vete sa slová „§ 258 ods. 3 a 4“ nahrádzajú slovami „§ 258 ods. 2 a 3“.
85.
V § 263 ods. 2 sa na konci prvej vety bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „alebo ak prokurátor navrhol v obžalobe čítať výpoveď svedka a obžalovaný po doručení výzvy podľa § 240 ods. 3 takého svedka nenavrhol vypočuť osobne“.
86.
V § 263 ods. 3 uvádzacej vete sa slová „prečíta na návrh prokurátora alebo obžalovaného“ nahrádzajú slovami „môže prečítať“.
87.
V § 263 ods. 3 písm. a) sa za slovo „výsluch“ vkladajú slová „alebo ak sa taká osoba ani na opätovné predvolanie súdu k výsluchu bez dôvodného ospravedlnenia nedostaví a jej predvedenie bolo neúspešné“.
88.
V § 264 odsek 1 znie:
„(1)
Ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede, môže mu byť na návrh prokurátora, obžalovaného alebo obhajcu zápisnica o jeho skoršej výpovedi predložená na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach.“.
89.
V § 264 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, ak zápisnicu neprečíta sám alebo ním poverený člen senátu.“.
90.
V § 268 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „alebo ak sa znalec naň odvolá.“.
91.
V § 269 sa za slovo „prečítajú“ vkladajú slová: „celé alebo ich časť, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti,“.
92.
Doterajší text § 273 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
Spôsob vykonania dôkazu alebo oboznámenia s obsahom dôkazu môže byť namietnutý alebo doplnený stranou. Na rozhodovanie o námietke a návrhu na doplnenie vykonania dôkazu sa primerane použije ustanovenie § 263 ods. 5.“.
93.
V § 274 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Ak sa po záverečnej reči obhajcu alebo obžalovaného ujal slova na základe súhlasu predsedu senátu znovu prokurátor, obhajca a obžalovaný majú právo sa k tomu vyjadriť.“.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
94.
V § 277 ods. 5 posledná veta znie: „Ak došlo k zmene samosudcu alebo sa zmenilo zloženie senátu, musí sa hlavné pojednávanie vykonať znova; to neplatí, ak so zmenou samosudcu alebo zmenou v zložení senátu obžalovaný súhlasí.“.
95.
V § 292 ods. 4 prvá veta znie: „Deň, čas a miesto verejného zasadnutia určí predseda senátu tak, aby osobe, ktorá na verejné zasadnutie dala svojím návrhom podnet, osobe, ktorá môže byť rozhodnutím priamo dotknutá, obhajcovi a prokurátorovi zostala od doručenia predvolania na verejné zasadnutie alebo od upovedomenia lehota aspoň päť pracovných dní na prípravu; to neplatí pri sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby.“.
96.
V § 293 ods. 5 sa slová „predvolanie na verejné zasadnutie“ nahrádzajú slovami „upovedomenie o verejnom zasadnutí“.
97.
V § 293 ods. 6 sa slová „päť rokov“ nahrádzajú slovami „desať rokov“.
98.
V § 307 ods. 1 sa slovo „Rozsudok“ nahrádza slovami „Ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok“.
99.
V § 307 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,“.
100.
V § 316 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.“.
101.
V § 317 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
102.
V § 321 ods. 2 sa slová „1 alebo 2“ nahrádzajú slovami „1 alebo 3“.
103.
V § 322 ods. 1 sa vypúšťa slovo „spravidla“.
104.
V § 331 ods. 4 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak tento zákon neustanovuje inak.“.
105.
V § 332 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak tento zákon neustanovuje inak.“.
106.
V § 334 ods. 3 sa za slová „do prípravného konania“ vkladá čiarka a slová „ak tento zákon neustanovuje inak.“.
107.
V § 334 ods. 4 sa vypúšťajú slová „a ods. 2“.
108.
V § 350 sa vypúšťajú odseky 2 a 3. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.
109.
V § 355 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody podá iná oprávnená osoba.“.
110.
V § 355 ods. 3 druhej vete sa slová „Ak prokurátor predniesol na hlavnom pojednávaní obžalobu, trestný rozkaz sa ruší, inak sa stane“ nahrádzajú slovami „Inak sa trestný rozkaz stane“.
111.
V § 355 ods. 5 prvá veta znie: „Ak samosudca po doručení odporu nenariadi hlavné pojednávanie z dôvodu, že odpor podala neoprávnená osoba alebo bol podaný oneskorene, odmietne odpor uznesením.“.
112.
V § 355 odsek 10 znie:
„(10)
Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť podľa odseku 8, trestný rozkaz sa prednesením obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní ruší. Ak na hlavnom pojednávaní súd postupuje podľa § 255 ods. 3 a prokurátor neprednesie obžalobu, trestný rozkaz sa ruší vyhlásením uznesenia o vrátení veci prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233 alebo vyhlásením rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste.“.
113.
V § 362 ods. 1 sa za slová „jeho prítomnosti“ vkladajú slová „pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1.“.
114.
V siedmej hlave tretej časti sa za § 362a vkladá nový siedmy diel, ktorý vrátane nadpisu znie:
„SIEDMY DIEL
KONANIE PO ZRUŠENÍ ROZHODNUTIA NÁLEZOM ÚSTAVNÉHO SÚDU
§ 362b
(1)
Po doručení nálezu ústavného súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu alebo jeho časť, pokračuje orgán činný v trestnom konaní alebo súd v tom štádiu trestného konania, ktoré bezprostredne predchádzalo vydaniu zrušeného rozhodnutia, ak zákon alebo nález ústavného súdu neustanoví inak. Orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci ústavný súd.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa použije primerane, ak ústavný súd nálezom zakázal orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, aby pokračoval v porušovaní ústavou zaručeného základného práva alebo slobody, a prikázal mu, aby, ak je to možné, obnovil stav pred ich porušením.
§ 362c
Ak bolo nálezom ústavného súdu zrušené rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu len v prospech obvineného,
a)
čas od právoplatnosti pôvodného rozhodnutia vo veci samej do doručenia nálezu ústavného súdu sa do premlčacej doby nezapočítava,
b)
nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech; ak ide o iné rozhodnutie, platí primerane § 195,
c)
neprekáža jeho smrť alebo vyhlásenie za mŕtveho vykonaniu ďalšieho konania a trestné stíhanie nemožno zastaviť preto, že obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
§ 362d
Ak nález ústavného súdu zrušil rozsudok, len ak ide o niektorý z trestných činov, za ktoré bol právoplatne uložený úhrnný alebo súhrnný trest, určí príslušný súd bezodkladne po doručení nálezu na verejnom zasadnutí rozsudkom primeraný trest za ostávajúce trestné činy.
§ 362e
(1)
Ak obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom, rozhodne príslušný súd po doručení nálezu ústavného súdu, ktorým bol zrušený výrok o tomto treste, bezodkladne o väzbe podľa § 71 a 72.
(2)
Ak sa vykonáva iné rozhodnutie zrušené nálezom ústavného súdu, rozhodne po doručení nálezu ústavného súdu príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd o zastavení alebo prerušení jeho výkonu, prípadne urobí iné vhodné opatrenie, ak zákon alebo nález ústavného súdu neustanoví inak.“.
115.
V § 364 ods. 1 sa za slová „môžu podať“ vkladajú slová „do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.“.
116.
V § 364 odsek 3 znie:
„(3)
Generálny prokurátor, ak rozhoduje bez návrhu podľa odseku 1, môže zrušiť rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia; ak rozhoduje na základe návrhu podľa odseku 1, môže rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 zrušiť do šiestich mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.“.
117.
V § 365 ods. 1 sa slová „§ 364 ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 364 ods. 1 alebo 3“.
118.
§ 368 znie:
㤠368
(1)
Dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
(2)
Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie
a)
rozsudok a trestný rozkaz,
b)
uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,
c)
uznesenie o zastavení trestného stíhania,
d)
uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
e)
uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,
f)
uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
g)
rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,
h)
rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
(3)
Smrť obvineného alebo vyhlásenie obvineného za mŕtveho neprekáža uskutočneniu dovolacieho konania, ak dovolanie má byť alebo bolo podané v prospech obvineného. Ak také dovolanie podala osoba uvedená v § 369 ods. 5, písomný súhlas obvineného nie je potrebný. Ak sa v dovolacom konaní zruší napadnuté rozhodnutie, smrť obvineného alebo jeho vyhlásenie za mŕtveho neprekáža vykonaniu ďalšieho konania a trestné stíhanie nemožno zastaviť preto, že obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
(4)
Dovolanie nemá odkladný účinok.“.
119.
V § 369 odseky 1 a 2 znejú:
„(1)
Dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.
(2)
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1
a)
generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku,
b)
obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.“.
120.
§ 369 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6)
Ak podnet podľa odseku 1 podala osoba, ktorej tento zákon právo na jeho podanie nepriznáva, minister spravodlivosti o podnete nekoná; toho, kto podnet podal, o tom upovedomí.“.
121.
§ 370 až 372 vrátane nadpisov znejú:
㤠370
Lehota a miesto podania
(1)
Ak sa dovolanie podáva v neprospech obvineného, možno ho podať do šiestich mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu prokurátorovi. Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.
(2)
Ministrovi spravodlivosti plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.
(3)
Dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni.
§ 371
Dôvody dovolania
(1)
Dovolanie možno podať, ak
a)
vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b)
súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c)
zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d)
hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
e)
vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f)
trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g)
rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h)
bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i)
rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť,
j)
bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k)
proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l)
odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m)
pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3,
n)
bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
(2)
Minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.
(3)
Minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.
(4)
Dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Podnet podľa odseku 3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2 alebo 5, namietaná okolnosť bola tejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.
(5)
Dôvody podľa odseku 1 písm. i) a podľa odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
(6)
Dovolanie v neprospech obvineného nemožno podať len z toho dôvodu, že súd postupoval podľa § 391 ods. 2 alebo § 405 písm. b).
(7)
Dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
§ 372
(1)
Oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.
(2)
Ten, koho dovolanie bolo zamietnuté, nemôže v tej istej veci podať ďalšie dovolanie; obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 nemôžu podať dovolanie ani vtedy, ak už bolo zamietnuté dovolanie podané v prospech obvineného.“.
122.
§ 373 sa dopĺňa odsekmi 3 až 5, ktoré znejú:
„(3)
Ak obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 podali dovolanie inak ako prostredníctvom obhajcu, súd, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, poučí dovolateľa podľa odsekov 1 a 2 a nasledujúcej vety a určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku s tým, že ak táto lehota márne uplynie, predloží vec na ďalšie konanie dovolaciemu súdu. Ak však obvinený v lehote podľa predchádzajúcej vety preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, ustanoví mu obhajcu predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.
(4)
Ak dovolací súd po predložení dovolania zistí, že dovolateľ nie je zastúpený obhajcom, poučí dovolateľa podľa odseku 2 a určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku. Ak táto lehota márne uplynie, rozhodne podľa § 382 písm. d).
(5)
Ak dovolanie podá minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor, spolu s doručením rovnopisu dovolania oprávnenej osobe vyzve súd uvedený v odseku 3 túto osobu, aby si zvolila obhajcu, a určí na to primeranú lehotu. Ak táto lehota márne uplynie, obhajcu jej ustanoví predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.“.
123.
V § 376 druhá veta znie: „Len čo uplynula lehota určená na vyjadrenie sa k dovolaniu všetkým stranám, predloží spisy dovolaciemu súdu; neskôr doručené vyjadrenie oprávnených osôb zašle dovolaciemu súdu bezodkladne.“.
124.
§ 382 sa dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f)
bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.“.
125.
Za § 382 sa vkladá § 382a, ktorý znie:
㤠382a
Dovolací súd môže rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, že dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu podľa § 386 a § 388 ods. 1.“.
126.
V § 395 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo bol vyhlásený za mŕtveho“.
127.
§ 407 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Návrh na rozhodnutie súdu podľa odseku 3 je povinný podať riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, bezodkladne po tom, čo sa o postupne uložených trestoch odňatia slobody s rôznym spôsobom ich výkonu dozvie. O návrhu rozhodne súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia.“.
128.
V § 411 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „O návrhu rozhodne súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia.“.
129.
V § 415 ods. 1 sa za slovami „združenia občanov“ vypúšťa čiarka a slová „dôveryhodnej osoby“ a za slovami „na návrh odsúdeného“ sa vypúšťa čiarka a slová „alebo osoby, ktorá môže za odsúdeného podať odvolanie v jeho prospech,“.
130.
V § 417 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo o výkone zvyšku trestu“.
131.
V § 429 ods. 1 sa slová „sa bude zaplatenie vymáhať“ nahrádzajú slovami „bude nariadený výkon náhradného trestu odňatia slobody.“.
132.
§ 431 sa vypúšťa.
133.
V § 432 ods. 2 prvej vete sa vypúšťajú slová „a vymáhanie by neviedlo k výsledku“ a súčasne sa vypúšťa posledná veta.
134.
V nadpise § 448 sa slovo „skončenie“ nahrádza slovom „ukončenie“.
135.
V § 448 ods. 1 sa slovo „skončení“ nahrádza slovom „ukončení“.
136.
V § 448 ods. 3 sa slovo „skončení“ nahrádza slovom „ukončení“.
137.
V § 553 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
O návrhu podľa odseku 2 orgán činný v trestnom konaní alebo súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. Priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyplatí najneskôr do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“.
Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.
138.
Za § 567i sa vkladá § 567j, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠567j
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2011
(1)
Úkony vykonané v trestnom konaní pred 1. septembrom 2011 majú rovnaké účinky ako úkony vykonané podľa tohto zákona.
(2)
Súdne konanie, okrem konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch, začaté pred 1. septembrom 2011 sa dokončí podľa doterajších predpisov; to neplatí, ak súd vrátil vec prokurátorovi alebo ak prokurátor vzal obžalobu späť po 1. septembri 2011.
(3)
Ak sa odsúdený dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení pred 1. septembrom 2011, použije sa ustanovenie § 362 ods. 1 v znení účinnom do 31. augusta 2011.
(4)
Ak rozhodnutie v prípravnom konaní nadobudlo právoplatnosť pred 1. septembrom 2011, použije sa ustanovenie § 364 ods. 1 a 3 v znení účinnom do 31. augusta 2011.
(5)
Ak bol podnet na podanie dovolania podaný pred 1. septembrom 2011, použije sa ustanovenie § 369 v znení účinnom do 31. augusta 2011.
(6)
Ak rozhodnutie súdu bolo doručené pred 1. septembrom 2011, použije sa ustanovenie § 370 v znení účinnom do 31. augusta 2011.
(7)
Ak rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť pred 1. septembrom 2011, použije sa § 371 v znení účinnom do 31. augusta 2011.
(8)
Ak bol pred 1. septembrom 2011 odsúdený podľa § 429 ods. 1 vyzvaný na zaplatenie peňažného trestu, konanie sa dokončí podľa doterajších predpisov.
(9)
Ak dôveryhodná osoba alebo osoba, ktorá môže za odsúdeného podať odvolanie v jeho prospech, podala návrh na podmienečné prepustenie odsúdeného pred 1. septembrom 2011, použije sa ustanovenie § 415 ods. 1 v znení účinnom do 31. augusta 2011.“.
Čl. II
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z. a zákona č. 33/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 28 ods. 2 sa za slová „podľa § 418“ vkladá čiarka a slová „trestný čin nedobrovoľného zmiznutia podľa § 420a“.
2.
V § 47 ods. 2 prvej vete sa slová „podľa § 201 ods. 2 alebo 3“ nahrádzajú slovami „podľa § 201 ods. 2, 3 alebo 4“ a za slová „v odseku 1“ sa vkladajú slová „písm. a) a b)“.
3.
V § 57 ods. 1 sa slová „že by bol nevymožiteľný“ nahrádzajú slovami „že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť“.
4.
V § 57 ods. 2 sa slovo „Vymožená“ nahrádza slovom „Zaplatená“.
5.
V § 58 odsek 2 znie:
„(2)
Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 173 ods. 3, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestného činu obchodovania s deťmi podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo § 181, trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. c), trestného činu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, 3, 4 alebo 5 alebo § 191 ods. 3 alebo 4, trestného činu nátlaku podľa § 192 ods. 3 alebo 4, trestného činu podielnictva podľa § 231 ods. 2, 3 alebo 4 alebo § 232 ods. 3 alebo 4, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 alebo 2 alebo § 234, trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270, trestného činu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods. 1, trestného činu výroby a držby falšovateľského náčinia podľa § 272 ods. 2, trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276, trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277, trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 2 alebo 3, trestného činu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 2 alebo 3, trestného činu teroru podľa § 313 alebo § 314, trestného činu prijímania úplatku podľa § 328 ods. 2, trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 6, trestného činu prevádzačstva podľa § 355 alebo § 356, trestného činu kupliarstva podľa § 367 ods. 3, trestného činu výroby detskej pornografie podľa § 368, trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa § 369, trestného činu ohrozovania mravnosti podľa § 372 ods. 2 alebo 3 alebo trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 a páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.“.
6.
§ 58 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3 alebo 4 alebo § 173 ods. 4, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 3 alebo 4, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, trestného činu prijímania úplatku podľa § 328 ods. 3 alebo § 329 ods. 3 alebo trestného činu podplácania podľa § 334 ods. 2 alebo § 335 ods. 2.“.
7.
V § 67 ods. 1 sa za slovo „zločin“ vkladajú slová „alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie“.
8.
V § 81 ods. 1 sa slová „Ak odsúdený ochorie vo výkone trestu odňatia slobody duševnou chorobou“ nahrádzajú slovami „Ak je odsúdenému vo výkone trestu odňatia slobody zistená duševná porucha“.
9.
§ 81 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Súd môže na základe odborného lekárskeho posudku rozhodnúť o umiestnení páchateľa do detenčného ústavu aj vtedy, ak páchateľ, ktorého pobyt na slobode je nebezpečný, vykonáva ochranné liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti a svojím správaním ohrozuje život alebo zdravie iných osôb; súd rozhodne na návrh zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti.“.
10.
V § 82 ods. 2 a 3 sa slovo „odsúdeného“ nahrádza slovom „páchateľa“.
11.
§ 83 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Ak vec uvedená v odseku 1 je nedosiahnuteľná alebo neidentifikovateľná, alebo je zmiešaná s majetkom páchateľa alebo s majetkom inej osoby získaným v súlade so zákonom, môže súd uložiť zhabanie veci takej hodnoty, ktorá zodpovedá hodnote tejto veci.“.
12.
V § 83b ods. 1 sa za slová „§ 58 ods. 2“ vkladajú slová „alebo 3“.
13.
V § 86 písm. e) sa slová „alebo nezaplatenia dane podľa § 278“ nahrádzajú slovami „alebo nezaplatenia dane a poistného podľa § 278,“.
14.
V § 127 ods. 5 sa slovo „alebo“ nahrádza čiarkou a za slová „podľa § 360 ods. 2“ sa vkladajú slová „alebo nebezpečného prenasledovania podľa § 360a“.
15.
V § 128 ods. 2 písmeno a) znie:
„a)
v zákonodarnom orgáne, súdnom alebo rozhodcovskom orgáne, v nelegislatívnom zhromaždení, alebo v orgáne verejnej správy cudzieho štátu vrátane hlavy štátu, alebo“.
16.
V § 149 odsek 3 znie:
„(3)
Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na dvoch alebo viacerých osobách preto, že hrubo porušil predpisy o bezpečnosti práce alebo dopravy alebo hygienické predpisy.“.
17.
V § 156 ods. 3 písm. a) sa vypúšťa slovo „alebo“.
18.
V § 156 ods. 3 písm. b) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a vkladá sa slovo „alebo“.
19.
V § 156 sa odsek 3 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c)
a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví“.
20.
V § 180 ods. 1 sa za slovo „adopcie“ vkladajú slová „alebo kto v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom získa do svojej moci dieťa na účel adopcie“.
21.
Za § 194 sa vkladá § 194a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠194a
Ochrana súkromia v obydlí
(1)
Kto úmyselne poruší právo iného na jeho súkromie v obydlí, právo na jeho súkromný a rodinný život vedený v obydlí tým, že bez jeho súhlasu zadovažuje pre seba alebo iné osoby neoprávneným sledovaním jeho obydlia poznatky o jeho živote a živote osôb, ktoré sa zdržiavajú v jeho obydlí, a s využitím informačno-technických prostriedkov a iných technických prostriedkov vyhotovuje z tohto pozorovania záznamy alebo inú dokumentáciu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
závažnejším spôsobom konania,
b)
prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu do obydlia,
c)
najmenej s dvoma osobami, alebo
d)
z osobitného motívu.
(3)
Odňatím slobody na dva až štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
voči chránenej osobe, alebo
b)
ako člen nebezpečného zoskupenia.“.
22.
V § 211 ods. 1 písm. c) sa vypúšťa slovo „alebo“ a za písmeno c) sa vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
„d)
umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa osobitných zákonov priestupkami alebo“.
Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno e).
23.
Za § 243 sa vkladá § 243a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠243a
Marenie exekučného konania
(1)
Kto marí exekučné konanie tým, že
a)
uvedie nepravdivé údaje vo vyhlásení o svojom majetku,
b)
znemožní, aby sa vec podliehajúca exekúcii spísala a odhadla,
c)
zadrží, sfalšuje, pozmení alebo zničí zaznamenané informácie o majetku alebo finančných aktivitách povinného,
d)
odstráni, poškodí alebo zničí hnuteľnú vec pojatú do súpisu, alebo
e)
nevydá vec podliehajúcu exekúcii,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 väčšiu škodu.
(3)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu.“.
24.
Za § 248 sa vkladá § 248a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠248a
Poškodzovanie a znehodnocovanie kultúrnej pamiatky
(1)
Kto, čo aj z nedbanlivosti, poškodí, znehodnotí, alebo zničí nehnuteľnú vec, ktorá je kultúrnou pamiatkou, alebo zmarí konanie o vyhlásenie nehnuteľnej veci za kultúrnu pamiatku a spôsobí tak značnú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
závažnejším spôsobom konania,
b)
z osobitného motívu, alebo
c)
ním získa pre seba alebo pre iného väčší prospech.
(3)
Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
ako člen nebezpečného zoskupenia,
b)
a spôsobí tým škodu veľkého rozsahu, alebo
c)
na území požívajúcom ochranu podľa osobitného predpisu.“.
25.
§ 249 vrátane nadpisu znie:
㤠249
Poškodzovanie a znehodnocovanie archeologického dedičstva
(1)
Kto neoprávnene vyhľadáva, vykope, inak z miesta nálezu vyzdvihne, premiestni alebo prechováva archeologický nález, alebo kto inak poškodzuje alebo znehodnocuje archeologické dedičstvo, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
detektorom kovov alebo iným detekčným zariadením,
b)
z osobitného motívu,
c)
vo väčšom rozsahu, alebo
d)
hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý alebo bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.
(3)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
v značnom rozsahu, alebo
b)
závažnejším spôsobom konania.
(4)
Odňatím slobody na päť rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
vo veľkom rozsahu,
b)
ako člen nebezpečného zoskupenia,
c)
na území požívajúcom ochranu podľa osobitného predpisu, alebo
d)
za krízovej situácie.“.
26.
Za § 249 sa vkladá § 249a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠249a
Falšovanie predmetov kultúrnej hodnoty
(1)
Kto neoprávnene vyrobí, napodobní alebo pozmení predmet kultúrnej hodnoty tak, aby bol považovaný za pravý, alebo kto taký predmet sebe alebo inému zadováži alebo prechováva, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
z osobitného motívu,
b)
vo väčšom rozsahu, alebo
c)
prostredníctvom počítačového systému.
(3)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
závažnejším spôsobom konania, alebo
b)
v značnom rozsahu.
(4)
Odňatím slobody na päť rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
vo veľkom rozsahu,
b)
ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
c)
ak ide o predmet kultúrnej hodnoty požívajúci ochranu podľa osobitného predpisu.“.
27.
V § 251 ods. 2 písm. b) sa vypúšťa slovo „alebo“.
28.
V § 251 ods. 2 písm. c) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a vkladá sa slovo „alebo“.
29.
V § 251 sa odsek 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d)
ako verejný činiteľ alebo v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania alebo funkcie.“.
30.
Za § 251 sa vkladá § 251a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠251a
Neoprávnené zamestnávanie
(1)
Kto neoprávnene zamestná osobu, ktorá sa na území Slovenskej republiky zdržiava v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 bez ohľadu na predchádzajúci postih za obdobný čin
a)
na chránenej osobe,
b)
závažnejším spôsobom konania,
c)
za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok vrátane pracovných podmienok vyplývajúcich z diskriminácie, keď existuje nápadný nepomer v porovnaní s pracovnými podmienkami oprávnene zamestnaných osôb, ktorý má vplyv na zdravie a bezpečnosť a je v rozpore s ľudskou dôstojnosťou, alebo
d)
na osobe, ktorá je obeťou obchodovania s ľuďmi.“.
31.
Nadpis § 278 znie: „Nezaplatenie dane a poistného“.
32.
V § 278 ods. 1 sa za slová „splatnú daň,“ vkladajú slová „poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie,“.
33.
Za § 299 sa vkladá § 299a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠299a
Neoprávnené uskutočňovanie stavby
(1)
Kto bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním postaví stavbu alebo jej časť, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov, a spôsobí tým vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, hoci bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.“.
34.
Za § 302 sa vkladá § 302a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠302a
Neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok
(1)
Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo medzinárodnou zmluvou čo aj z nedbanlivosti vypustí, alebo napriek tomu, že mu taká povinnosť vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, nezabráni vypusteniu ropnej látky, škodlivej kvapalnej látky alebo inej znečisťujúcej látky z námornej lode alebo námorného rekreačného plavidla, a spôsobí tak väčšiu škodu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
závažnejším spôsobom konania
b)
a spôsobí ním škodu značného rozsahu, alebo
c)
hoci už bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.
(3)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b)
a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
c)
ako člen nebezpečného zoskupenia.“.
35.
V § 327 ods. 1 sa za slovo „zmarí“ vkladajú slová „alebo podstatne sťaží“.
36.
Za § 327 sa vkladá § 327a, ktorý znie:
㤠327a
Verejný činiteľ, ktorý z nedbanlivosti nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci pri správe majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku alebo majetku verejnoprávnej inštitúcie, hoci vedel, že tým môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, a
a)
spôsobí tým škodu veľkého rozsahu na majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku alebo majetku verejnoprávnej inštitúcie, alebo
b)
spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť viacerých osôb,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“.
37.
V § 330 ods. 1 sa vypúšťajú slová „pri realizácii medzinárodného obchodu“.
38.
V § 334 ods. 1 sa vypúšťajú slová „pri realizácii medzinárodného obchodu“.
39.
V § 336 ods. 2 sa slová „v § 332 alebo § 333,“ nahrádzajú slovami „v § 332, 333, 334 alebo § 335,“.
40.
Za § 336 sa vkladá § 336a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠336a
Volebná korupcia
(1)
Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok tomu, kto má právo voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, aby
a)
volil alebo hlasoval určitým spôsobom,
b)
nevolil alebo nehlasoval určitým spôsobom,
c)
nevolil alebo nehlasoval vôbec, alebo
d)
sa nezúčastnil volieb, referenda alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2)
Kto v súvislosti s výkonom práva voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, aby
a)
volil alebo hlasoval určitým spôsobom,
b)
nevolil alebo nehlasoval určitým spôsobom,
c)
nevolil alebo nehlasoval vôbec, alebo
d)
sa nezúčastnil volieb, referenda alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky,
potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
(3)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
závažnejším spôsobom konania,
b)
ako verejný činiteľ,
c)
na chránenej osobe, alebo
d)
verejne.“.
41.
V § 342 ods. 2 písmeno c) znie:
„c)
ako verejný činiteľ alebo iná osoba v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo“.
42.
V § 344 ods. 1 písm. c) sa za slová „účastníka súdneho konania,“ vkladajú slová „alebo ich zástupcov v konaní,“.
43.
V § 344 ods. 1 písmeno d) znie:
„d)
použije násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy, aby pôsobil na sudcu, stranu trestného konania, účastníka súdneho konania, svedka, znalca, tlmočníka, prekladateľa alebo na orgán činný v trestnom konaní,“.
44.
V § 344 ods. 2 písm. b) sa na konci vypúšťa slovo „alebo“.
45.
V § 344 ods. 2 písm. c) sa na konci bodka nahrádza čiarkou.
46.
V § 344 sa odsek 2 dopĺňa písmenami d) a e), ktoré znejú:
„d)
ako verejný činiteľ alebo iná osoba v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo
e)
ako osoba vykonávajúca právomoc orgánu riadenia a správy súdov.“.
47.
V § 348 ods. 1 písm. g) sa vypúšťa slovo „alebo“.
48.
V § 348 ods. 1 písm. h) sa na konci pripája slovo „alebo“.
49.
V § 348 ods. 1 sa dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
„i)
napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, úpravách alebo v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, vykonáva práce, úpravy alebo inak pokračuje v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov,“.
50.
§ 356 znie:
㤠356
Kto v úmysle získať pre seba, alebo iného priamo či nepriamo finančnú výhodu, alebo inú materiálnu výhodu osobe, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky alebo občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo nemá trvalý pobyt na ich území, umožní, alebo pomáha zotrvať, alebo sa nedovolene zamestnať na území Slovenskej republiky, iného členského štátu Európskej únie alebo zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov.“.
51.
Za § 360 sa vkladá § 360a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠360a
Nebezpečné prenasledovanie
(1)
Kto iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že
a)
sa vyhráža ublížením na zdraví alebo inou ujmou jemu alebo jemu blízkej osobe,
b)
vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje,
c)
ho kontaktuje prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli,
d)
zneužije jeho osobné údaje na účel získania osobného alebo iného kontaktu, alebo
e)
ho inak obmedzuje v jeho obvyklom spôsobe života,
potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
na chránenej osobe,
b)
závažnejším spôsobom konania,
c)
z osobitného motívu, alebo
d)
verejne.“.
52.
V § 378 ods. 1 sa slová „až na jeden rok“ nahrádzajú slovami „až na dva roky“.
53.
V § 378 ods. 2 sa slová „na šesť mesiacov až tri roky“ nahrádzajú slovami „na jeden rok až päť rokov“.
54.
Za § 378 sa vkladá § 378a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠378a
Zanedbanie starostlivosti o zvieratá
Kto z nedbanlivosti spôsobí smrť alebo trvalé následky na zdraví viacerých zvierat, ktoré vlastní alebo o ktoré je povinný sa starať tým, že zanedbá potrebnú starostlivosť o tieto zvieratá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“.
55.
Za § 420 sa vkladá § 420a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠420a
Nedobrovoľné zmiznutie
(1)
Kto ako zástupca štátu alebo osoba alebo člen skupiny konajúci na základe poverenia, podpory alebo tichého súhlasu štátu zadrží, uväzní, unesie alebo inak pozbaví slobody iného a následne odmietne potvrdiť pozbavenie slobody alebo zatají osud alebo miesto pobytu iného a tým inému znemožní výkon zákonnej ochrany, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov.
(2)
Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto ako nadriadený
a)
vedel alebo mal informácie, ktoré naznačovali, že podriadení podliehajúci jeho právomoci spáchali alebo mali v úmysle spáchať čin uvedený v odseku 1,
b)
mal faktickú zodpovednosť za činnosti a kontrolu nad činnosťami súvisiacimi s činom uvedeným v odseku 1, alebo
c)
neurobil potrebné a vhodné opatrenia v rámci svojej právomoci na zabránenie alebo potlačenie činu uvedeného v odseku 1, alebo neoznámil čin uvedený v odseku 1 príslušným orgánom na účely vyšetrovania alebo trestného stíhania.
(3)
Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa potrestá, kto
a)
neoprávnene premiestni dieťa, na ktorom bol spáchaný čin uvedený v odseku 1, alebo dieťa, ktoré sa narodilo počas zajatia matky, na ktorej bol spáchaný čin uvedený v odseku 1,
b)
neoprávnene premiestni dieťa, na ktorého otcovi, matke alebo zákonnom zástupcovi bol spáchaný čin uvedený v odseku 1, alebo
c)
sfalšuje, zatají alebo zničí doklady potvrdzujúce pravú totožnosť dieťaťa uvedeného v písmene a) alebo b).
(4)
Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odsekoch 1 alebo 2
a)
na chránenej osobe, alebo
b)
spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.“.
56.
Za § 422c sa vkladá § 422d, ktorý znie:
„§422d
Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“.
Čl. III
Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z. a zákona č. 208/2009 Z. z. sa mení takto:
V § 2 odsek 5 znie:
„(5)
Archeologický nález je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou. Archeologickým nálezom je tiež zbraň, munícia, súčasť uniformy, vojenská výstroj alebo iný vojenský materiál, ktorý sa našiel v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou a pochádza spred roku 1946.“.
Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2011.
Ivan Gašparovič v. r.

Richard Sulík v. r.

Iveta Radičová v. r.