364/2012 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 10.03.2020

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.

Číslo predpisu:364/2012 Z. z.
Názov:Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Typ:Vyhláška
Dátum schválenia:12.11.2012
Dátum vyhlásenia:27.11.2012
Dátum účinnosti od:10.03.2020
Autor:Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Energetika a priemysel
  • Nehnuteľnosti
Nachádza sa v čiastke:

90/2012

555/2005 Z. z. Zákon o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

324/2016 Z. z. Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 364/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
35/2020 Z. z. Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 364/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení vyhlášky č. 324/2016 Z. z.
364
VYHLÁŠKA
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
z 12. novembra 2012,
ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 9 ods. 2 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2012 Z. z. (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§ 1
(1)
Množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy sa určuje výpočtom energetickej hospodárnosti budovy (ďalej len „výpočet“). Výpočet je založený na energetickom hodnotení podľa § 4a zákona (ďalej len „hodnotenie“) so zohľadnením charakteristík budovy a vplyvov na jej energetickú hospodárnosť podľa § 3 ods. 3 a 4 zákona.
(2)
Pre každé miesto spotreby energie v budove a pre každý energetický nosič v budove sa potreba energie určuje hodnotením. Súčet hodnôt potreby energie pre jednotlivé miesta spotreby energie potrebnej na splnenie všetkých energetických požiadaviek vo vnútornom priestore budovy vymedzenom hranicou budovy, ktoré súvisia s normalizovaným užívaním budovy, je celková potreba energie budovy. Hranicu budovy vymedzujú obalové konštrukcie teplovýmenného obalu budovy podľa technickej normy.1)
(3)
Potreba energie určená pre jednotlivé miesta spotreby energie, celková potreba energie budovy a primárna energia (§ 3 ods. 2 zákona) sú číselnými údajmi v kWh/m2 celkovej podlahovej plochy budovy za jeden rok. Zistené hodnoty sa na účel zatriedenia budovy do energetickej triedy podľa § 3 ods. 7 zákona zaokrúhľujú na najbližšie celé číslo podľa pravidiel matematického zaokrúhľovania.
(4)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, postup výpočtu je rovnaký pre projektové hodnotenie aj pre normalizované hodnotenie budov podľa prílohy č. 1.
(5)
Pri projektovom hodnotení významne obnovovanej budovy projektová dokumentácia podľa § 4 ods. 3 zákona obsahuje splnenie požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti
a)
stavebných konštrukcií a na potrebu tepla na vykurovanie podľa slovenskej technickej normy2) (ďalej len „technická norma“), ak sa má uskutočniť významná obnova celého obalu existujúcej budovy, alebo
b)
stavebných konštrukcií podľa technickej normy,2) ak sa má uskutočniť významná obnova len stavebných konštrukcií tvoriacich časť obalu existujúcej budovy.
(6)
Celková podlahová plocha budovy sa zistí z vonkajších rozmerov budovy podľa technickej normy1) bez zohľadnenia miestnych vystupujúcich konštrukcií
a)
z projektovej dokumentácie pri projektovom hodnotení alebo
b)
zmeraním skutočných rozmerov budovy pri normalizovanom hodnotení a pri prevádzkovom hodnotení.
(7)
Celková podlahová plocha podlaží s upravovaným vnútorným prostredím miestností sa určí z vonkajších rozmerov budovy bez zohľadnenia miestnych vystupujúcich konštrukcií, najmä ríms, miestnych zmenšení hrúbky obvodového plášťa a plochy balkónov, lodžií a terás. Ak svetlá výška miestností prechádza cez dve štandardné podlažia alebo viac takýchto podlaží, najmä schodištia a galérie, celková podlahová plocha podlažia sa vyráta ako súčet podlahovej plochy miestnosti a plôch, ako keby miestnosť bola v rovine každého podlažia rozdelená horizontálnou konštrukciou.
(8)
Ak celková podlahová plocha časti budovy užívanej na iný účel nepresahuje 10 % celkovej podlahovej plochy celej budovy, zatriedi sa budova do kategórie podľa § 3 ods. 5 zákona podľa prevládajúceho účelu užívania.
(9)
Celková podlahová plocha častí budovy so zmiešaným účelom užívania alebo častí bez chladenia a núteného vetrania sa určí z vonkajších rozmerov časti budovy ohraničenej vonkajšími stavebnými konštrukciami a polovičnou hrúbkou vnútorných stavebných konštrukcií ohraničujúcich časť budovy. Celková podlahová plocha priestorov ohraničených iba vnútornými stavebnými konštrukciami sa určí z rozmerov vymedzených polovičnou hrúbkou vnútorných stavebných konštrukcií vymedzujúcich túto časť budovy.
(10)
Celková podlahová plocha bytu alebo samostatnej časti budovy (ďalej len „byt“) na účel energetickej certifikácie sa určí z vonkajších rozmerov časti budovy ohraničenej vertikálnou vonkajšou konštrukciou, vnútornými deliacimi konštrukciami medzi bytmi uvažovanými ich polovičnou hrúbkou a vnútornými deliacimi konštrukciami medzi bytom a spoločnými priestormi budovy uvažovanými ich celou hrúbkou.
(11)
Ak predmetom hodnotenia je budova, ktorá nadväzuje stykom stavebnej konštrukcie na inú budovu, napríklad dvojdom alebo dom v radovej zástavbe, hodnotenie vplyvu charakteristiky stavebnej konštrukcie budovy podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona zohľadní, či budovy boli navrhnuté a postavené alebo dodatočne zmenené na spoločnú prevádzku alebo na nezávislé užívanie so samostatnou prevádzkou.
(12)
Na hodnotenie potreby energie sa použijú údaje o polohe, orientácii a vplyve vonkajších klimatických podmienok na vnútorné prostredie budovy podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona pri
a)
projektovom hodnotení údaje uvedené v technickej norme,3)
b)
prevádzkovom hodnotení údaje získané v mieste budovy.
(13)
Na hodnotenie potreby energie pre vnútorné prostredie budovy podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona sa použijú hodnoty teploty vzduchu podľa technickej normy ako v odseku 11 písm. a), alebo priemerné hodnoty teploty vzduchu podľa prílohy č. 1a tabuľky č. 1.
§ 2
(1)
Globálnym ukazovateľom minimálnej energetickej hospodárnosti budovy (ďalej len „globálny ukazovateľ“) je primárna energia,4) ktorá sa určí z množstva dodanej energie5) do technického systému budovy cez systémovú hranicu podľa jednotlivých miest spotreby v budove a energetických nosičov upraveného konverzným faktorom primárnej energie podľa prílohy č. 2.
(2)
Dodaná energia sa určuje podľa jednotlivých energetických nosičov, ktorými sa cez systémovú hranicu zásobujú technické zariadenia na uspokojenie potrieb energie v budove na vykurovanie, prípravu teplej vody, vetranie, chladenie a osvetlenie vrátane účinnosti zdrojov, distribúcie, odovzdávania, automatizácie a riadenia budovy so zohľadnením energie z obnoviteľných zdrojov6) na mieste.
(3)
Za energiu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú na mieste sa považuje len energia zo zariadení umiestnených
a)
vo vnútorných priestoroch s upravovaným prostredím ohraničených hranicami budovy,
b)
na hranici budovy, ak sú pevne spojené so stavbou,
c)
mimo hranice budovy v nevykurovaných priestoroch budovy,
d)
mimo hranice budovy na pozemku užívanom s budovou, ak sa energia z týchto zariadení využíva v budove.
(4)
Za energiu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú v blízkosti sa považuje energia zo zariadení umiestnených mimo pozemku užívanom s budovou.
(5)
Pri potrebe tepelnej energie v budove sa zohľadní tepelná energia potrebná na vykurovanie, chladenie a prípravu teplej vody z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa na mieste.
(6)
Pri potrebe elektrickej energie sa zohľadní elektrická energia z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa na mieste.
(7)
Pri prevádzkovom hodnotení sa skutočné množstvo spotrebovanej energie na vykurovanie za časové obdobie určí podľa nameraných hodnôt spotreby energie, alebo ako súčin množstva spotrebovaného energetického nosiča a jeho výhrevnosti. Výhrevnosť je pre jednotlivé energetické nosiče uvedená v prílohe č. 2.
(8)
Emisie oxidu uhličitého sa určia z dodanej energie podľa jednotlivých energetických nosičov s využitím prepočítacích faktorov podľa prílohy č. 2. Množstvo oxidu uhličitého emitovaného do ovzdušia sa vyjadruje v kg/m2 celkovej podlahovej plochy budovy za jeden rok.
(9)
Výsledky výpočtu globálneho ukazovateľa sa uvádzajú podľa prílohy č. 4 tabuľky č. 8.
§ 3
(1)
Energetický certifikát obsahuje energetické hodnotenie pre jednotlivé kategórie budov podľa § 3 ods. 5 zákona a účel potreby energie určenej číselným rozpätím energetických tried podľa § 3 ods. 7 zákona. Škály hodnotenia pre jednotlivé miesta spotreby energie v budove, pre celkovú potrebu energie budovy v budove a globálny ukazovateľ sú uvedené v prílohe č. 3.
(2)
Budovu v každej kategórii treba zatriediť do energetickej triedy podľa prílohy č. 3. Ostatné nevýrobné budovy spotrebujúce energiu s účelom užívania, ktorý nie je uvedený v § 3 ods. 5 zákona, treba zatriediť podľa najbližšie podobného účelu užívania so zohľadnením vnútorných podmienok a vnútornej prevádzky budovy.
(3)
Budovu so zmiešaným účelom užívania treba zatriediť do energetickej triedy podľa škály hodnotenia, ktorá sa určí váženým priemerom z hodnôt pre jednotlivé kategórie budov podľa celkovej podlahovej plochy častí budovy a účelov ich užívania.
(4)
Energetický certifikát bytu obsahuje číselné hodnotenie stavebných konštrukcií vymedzujúcich byt a hodnotenie jeho systémov vykurovania a prípravy teplej vody.
§ 4
(1)
Na účely zatrieďovania budov do energetických tried pre každú kategóriu budov podľa § 3 ods. 5 zákona a pre každé miesto spotreby energie v budove referenčné hodnoty R zodpovedajú referenčným hodnotám Rr a Rs. Referenčná hodnota Rs je priemerná hodnota potreby energie pre každú kategóriu budov patriacich do existujúceho fondu budov v Slovenskej republike a miesto spotreby energie v budove.
(2)
Referenčná hodnota Rr je hraničnou hodnotou určenou ako polovica z hodnoty Rs. Pre budovy so zmiešaným účelom užívania sa referenčná hodnota Rr určí váženým priemerom z hodnôt pre jednotlivé kategórie budov podľa celkovej podlahovej plochy budovy a účelov užívania jednotlivých častí budovy.
(3)
Referenčné hodnoty Rr a Rs sú na hodnotenie ukazovateľa potreby energie v budove súčtom referenčných hodnôt určených pre jednotlivé účely spotreby energie, pričom referenčná hodnota Rr je hornou hranicou energetickej triedy B a referenčná hodnota Rs je hornou hranicou energetickej triedy D.
(4)
Referenčné hodnoty Rr a Rs sú určené na hodnotenie primárnej energie osobitne pre jednotlivé kategórie budov so zohľadnením § 3 ods. 6 zákona pre všetky energetické triedy.
(5)
Referenčná hodnota Rr na hodnotenie primárnej energie je určená hornou hranicou energetickej triedy B.
(6)
Minimálna požiadavka na energetickú hospodárnosť budov podľa § 4b ods. 2 písm. b) zákona je určená hornou hranicou energetickej triedy A1 pre globálny ukazovateľ.
(7)
Minimálna požiadavka na energetickú hospodárnosť budov s takmer nulovou potrebou energie podľa § 4b ods. 1 písm. a) a b) zákona je určená hornou hranicou energetickej triedy A0 pre globálny ukazovateľ.
(8)
V každej kategórii budov patrí budova do energetickej triedy podľa hodnoty globálneho ukazovateľa takto:
a)
ak je globálny ukazovateľ menší alebo rovný 0,5 Rr, budova patrí do energetickej triedy A1,
b)
ak je globálny ukazovateľ väčší ako 0,5 Rr, ale rovný alebo menší ako Rr, budova patrí do energetickej triedy B,
c)
ak je globálny ukazovateľ väčší ako Rr, ale rovný alebo menší ako 0,5 násobok súčtu Rr a Rs, budova patrí do energetickej triedy C,
d)
ak je globálny ukazovateľ väčší ako 0,5 násobok súčtu Rr a Rs, ale rovný alebo menší ako Rs, budova patrí do energetickej triedy D,
e)
ak je globálny ukazovateľ väčší ako Rs, ale rovný alebo menší ako 1,25 Rs, budova patrí do energetickej triedy E,
f)
ak je globálny ukazovateľ väčší ako 1,25 Rs, ale rovný alebo menší ako 1,5 Rs, budova patrí do energetickej triedy F a
g)
ak je globálny ukazovateľ väčší ako 1,5 Rs, budova patrí do energetickej triedy G.
(9)
Hodnota ukazovateľa pre každé miesto spotreby energie v budove a celkovú potrebu energie budovy podľa odseku 8 písm. a) je hornou hranicou energetickej triedy A.
(10)
Horná hranica energetickej triedy A0 pre globálny ukazovateľ pre budovy s takmer nulovou potrebou energie je pri požadovanom zabezpečení energie z obnoviteľných zdrojov na mieste 0,25 Rr.
(11)
Ak budova s takmer nulovou potrebou energie odvádza alebo uskladňuje energiu, zaradí sa do podtriedy A0+.
(12)
Stavebné konštrukcie a prvky tvoriace ich časť, ktoré vytvárajú obalovú konštrukciu budovy, musia spĺňať požiadavky podľa technickej normy.2)
(13)
Podľa hodnoty ukazovateľa potreby energie pre miesto spotreby energie, celkovej potreby energie budovy budova patrí do energetickej triedy A až G v každej kategórii budov a podľa globálneho ukazovateľa budovy patrí do energetickej triedy A0 až G v každej kategórii budov. Horné hraničné hodnoty rozpätia jednotlivých energetických tried ukazovateľa celkovej potreby energie budovy sú súčtom horných hraničných hodnôt rozpätí určených pre jednotlivé miesta spotreby energie podľa odseku 8. Pre budovy so zmiešaným účelom užívania sú horné hranice súčtom hraničných hodnôt pre jednotlivé kategórie budov určené váženým priemerom podľa celkovej podlahovej plochy jednotlivých častí budovy.
(14)
Minimálnu požiadavku pre globálny ukazovateľ určený ako horná hranica energetickej triedy podľa úrovne výstavby musia dosiahnuť nové budovy a významne obnovené budovy. Ak to nie je pri významne obnovovanej budove technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, stavebné konštrukcie a prvky tvoriace ich časť, ktoré vytvárajú obalovú konštrukciu budovy, musia spĺňať aspoň požiadavky určené podľa technickej normy2) pre jednotlivé energetické úrovne výstavby.
(15)
Horná hranica energetickej triedy B pre globálny ukazovateľ určuje nízkoenergetickú úroveň výstavby. Horná hranica energetickej triedy A1 pre globálny ukazovateľ určuje ultranízkoenergetickú úroveň výstavby. Horná hranica energetickej triedy A0 pre globálny ukazovateľ určuje úroveň výstavby budov s takmer nulovou potrebou energie.
(16)
Pre nové budovy alebo významne obnovené budovy zásobované teplom a teplou vodou z centralizovaného zásobovania teplom, pri ktorom vplyvom účinnosti zdroja a faktora primárnej energie určeného podľa osobitného predpisu6a) sa nesplní globálny ukazovateľ, sa požaduje preukázanie predpokladu splnenia globálneho ukazovateľa splnením ukazovateľa celkovej potreby energie budovy podľa úrovne výstavby. Rovnako sa požaduje preukázanie predpokladu splnenia globálneho ukazovateľa splnením ukazovateľa celkovej potreby energie budovy podľa úrovne výstavby v prípade, ak sú budovy zásobované teplom a teplou vodou z existujúceho zdroja, pri ktorej sa vplyvom účinnosti zdroja a faktora primárnej energie nesplní globálny ukazovateľ. Horná hranica energetickej triedy B pre ukazovateľ celkovej potreby energie budovy určuje nízkoenergetickú úroveň výstavby. Horná hranica energetickej triedy A pre ukazovateľ celkovej potreby energie budovy určuje ultranízkoenergetickú úroveň výstavby.
(17)
Ak sa nehodnotí v budove potreba energie na vetranie a na chladenie, hraničné hodnoty sa nezahrnú do súčtu na určenie horných hraničných hodnôt rozpätia jednotlivých energetických tried ukazovateľa celkovej potreby energie budovy v budove.
§ 5
(1)
Opatrenia navrhované v energetickom certifikáte musia byť nákladovo efektívnym zlepšením energetickej hospodárnosti budovy (§ 4 ods. 4 a 5 zákona) s plánovanou návratnosťou vložených investícií na energiu a jej úspory za menej ako 15 rokov, ale ak sú nevyhnutné na splnenie základných požiadaviek na stavby,7) môžu byť aj s dlhšou návratnosťou (§ 4b ods. 3 a 4 zákona).
(2)
Opatrenia podľa odseku 1 majú za cieľ dosiahnuť požadovanú energetickú hospodárnosť budov a dosiahnuť aj ďalšie zníženie potreby energie v budovách. Tieto opatrenia môžu byť rozdielne pre nové budovy a pre významne obnovené budovy vrátane ich rozšírenia o nadstavby, prístavby a vstavby.
(3)
Minimálnou požiadavkou na energetickú hospodárnosť nových budov postavených po 31. decembri 2015 je horná hranica energetickej triedy A1 pre globálny ukazovateľ; významne obnovovaná budova musí túto požiadavku splniť, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné.
(4)
Pre nové budovy vo vlastníctve orgánov verejnej správy postavené po 31. decembri 2018 a pre všetky ostatné nové budovy postavené po 31. decembri 2020 je minimálnou požiadavkou pre globálny ukazovateľ horná hranica energetickej triedy A0. Pri významnej obnove budovy sa musí požiadavka na takmer nulovú potrebu energie splniť, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné.
§ 6
(1)
Na titulnej strane energetického certifikátu sa umiestňuje podpis osoby s odbornou spôsobilosťou na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona a odtlačok jej pečiatky. Ak sa na energetickej certifikácii podieľalo viac osôb s odbornou spôsobilosťou podľa § 6 ods. 2 zákona, uvádzajú sa v energetickom certifikáte všetky spolu s uvedením údajov podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona a s vyznačením rozsahu ich účasti na energetickej certifikácii, ich podpisy a odtlačky ich pečiatok.
(2)
Energetický certifikát spolu so správou podľa odseku 3 sa vyhotovuje v dvoch vyhotoveniach, z ktorých jedno patrí vlastníkovi budovy a druhé je súčasťou registratúry oprávnenej osoby podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona s lehotou uloženia 10 rokov. Ostatným oprávneným osobám, ktoré sa podieľali na energetickej certifikácii, sa vydá kópia energetického certifikátu, ktorú uchovávajú na čas platnosti energetického certifikátu.
(3)
Prílohou energetického certifikátu je správa, ktorá obsahuje vstupné údaje o budove, údaje o vlastnostiach stavebných konštrukcií a technických systémov, čiastkové a konečné výsledky podľa prílohy č. 4 tabuliek č. 1 až 8. Ak ide o budovu so zmiešaným účelom užívania, údaje sa uvedú pre každý účel užívania budovy samostatne. Údaje zo správy sú podkladom na vytvorenie databázy informácií a uskutočňovanie kontroly energetických certifikátov podľa § 9 ods. 3 písm. e) zákona.
(4)
Vzor energetického certifikátu je uvedený v prílohe č. 5.
(5)
Osoba s odbornou spôsobilosťou na tepelnú ochranu budov, ktorá vyhotovila energetický certifikát, je oprávnená vyhotoviť na žiadosť vlastníka budovy duplikát energetického certifikátu s označením „Duplikát“, ak došlo k strate pôvodného energetického certifikátu počas jeho platnosti.
(6)
Vzor energetického štítku je uvedený v prílohe č. 6.
§ 6a
(1)
Na titulnej strane energetického certifikátu bytu sa umiestňuje podpis osoby s odbornou spôsobilosťou na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona a odtlačok jej pečiatky.
(2)
Energetický certifikát bytu spolu s hodnotením a správou sa vyhotovuje v dvoch vyhotoveniach, z ktorých jedno patrí vlastníkovi bytu a druhé je súčasťou registratúry osoby s odbornou spôsobilosťou na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov s lehotou uloženia desať rokov.
(3)
Prílohou energetického certifikátu bytu je správa, ktorá obsahuje údaje o budove a vstupné údaje o byte, údaje o použitých technických normách a technických podkladoch podľa prílohy č. 8.
(4)
Vzor energetického certifikátu bytu a rozsah číselného hodnotenia stavebných konštrukcií vymedzujúcich byt a hodnotenia systémov vykurovania a prípravy teplej vody v byte podľa úrovní výstavby sú uvedené v prílohe č. 9.
(5)
Osoba s odbornou spôsobilosťou na tepelnú ochranu budov, ktorá vyhotovila energetický certifikát bytu, vyhotoví na žiadosť vlastníka bytu duplikát energetického certifikátu bytu s označením „Duplikát“, ak došlo k strate pôvodného energetického certifikátu bytu počas jeho platnosti.
§ 7
(1)
Žiadosť o dotáciu podľa § 9a zákona sa podáva ministerstvu v dvoch vyhotoveniach v zalepenej obálke označenej heslom uvedeným v oznámení o podávaní žiadostí podľa § 9b ods. 3 zákona.
(2)
Žiadosť musí obsahovať tieto údaje:
a)
identifikačné údaje žiadateľa – obchodné meno alebo názov, adresa sídla alebo miesto podnikania, identifikačné číslo organizácie, právna forma, meno a priezvisko s titulmi štatutárneho zástupcu, zodpovedného zástupcu a konateľa,
b)
opis výskumu, vývoja alebo činnosti podľa § 9a ods. 1 zákona, na ktorú má byť dotácia poskytnutá, s uvedením zámerov, cieľov a pravdepodobného výsledku a času jeho dosiahnutia,
c)
celkový rozpočet v štruktúre podľa tabuľky uvedenej vo vzore žiadosti,
d)
čestné vyhlásenie o pravdivosti a úplnosti uvádzaných údajov a priložených dokladov.
(3)
Vzor žiadosti je uvedený v prílohe č. 7.
(4)
Prílohou k žiadosti je
a)
výpis z obchodného registra alebo zo živnostenského registra nie starší ako tri mesiace ku dňu podania žiadosti, ak ide o podnikateľa; ak žiadateľom je právnická osoba zriadená zákonom, označenie zákona, ktorým bola zriadená,
b)
osvedčená fotokópia zriaďovacej listiny, ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je podnikateľom; to neplatí, ak ide o právnickú osobu zriadenú zákonom,
c)
čestné vyhlásenie, že žiadateľ zmluvne zabezpečí výskum a vývoj s právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá má v predmete podnikania zapísanú činnosť v príslušnom odbore výskumu a ktorá je zároveň držiteľom osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj (ďalej len „zodpovedný riešiteľ“); to neplatí, ak sa žiadateľ sám zaoberá výskumnou a vývojovou činnosťou,
d)
osvedčenie žiadateľa alebo zodpovedného riešiteľa o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj,8)
e)
doklady preukazujúce kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť žiadateľa alebo zodpovedného riešiteľa,
f)
výpis z registra trestov štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a zodpovedného zástupcu a konateľa nie starší ako tri mesiace ku dňu podania žiadosti,
g)
výročná správa za predchádzajúci hospodársky rok, ak je žiadateľ povinný ju vypracovať; inak účtovná závierka za predchádzajúci daňový rok,
h)
preukázanie splnenia podmienok podľa osobitného predpisu,9)
i)
čestné vyhlásenie, že žiadateľ nie je podnikom, ktorý sa za tri predchádzajúce hospodárske roky ocitol vo finančných ťažkostiach,
j)
doklady preukazujúce spolufinancovanie v požadovanom pomere k dotácii.
(5)
Poskytovateľ môže v oznámení požadovať predloženie aj ďalších údajov alebo príloh k žiadosti.
§ 8
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2013.
Ján Počiatek v. r.
Príloha č. 1
k vyhláške č. 364/2012 Z. z.
Rozsah postupu výpočtu energetického hodnotenia nových a obnovovaných budov

Projektové hodnotenie alebo normalizované hodnotenie sa spracúva ako:
1. Tepelnotechnický návrh a posúdenie stavebných konštrukcií a budovy
a)
Základné údaje o stavebných konštrukciách a budove
b)
Geometrická schéma budovy, orientácia podľa svetových strán, rozdelenie na tepelné zóny
c)
Požiadavky a kritériá na konštrukcie teplovýmenného obalu budovy a vnútorné deliace konštrukcie
d)
Navrhované riešenie stavebných konštrukcií
e)
Posúdenie tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií
1.
posúdenie kritéria na minimálne tepelnoizolačné vlastnosti stavebných konštrukcií [výpočet súčiniteľa prechodu tepla všetkých druhov (skladieb) plných stavebných konštrukcií, všetkých druhov a veľkostí otvorových konštrukcií podľa orientácie];
2.
posúdenia kritéria na minimálnu teplotu vnútorného povrchu (posúdenie detailov metódou plošného teplotného poľa), rizika rastu plesní a rosného bodu (zasklené konštrukcie;
3.
posúdenie kritéria na minimálnu priemernú výmenu vzduchu v miestnosti vrátane stanovenia objemu vzduchu výmenou spätným získavaním tepla (rekuperáciou);
4.
posúdenie energetického kritéria (mesačnou alebo hodinovou metódou);
5.
posúdenie potreby tepla na vykurovanie a preukázanie predpokladu splnenia energetickej hospodárnosti budovy (podľa kategórie budovy);
6.
posúdenie kondenzácie vodnej pary v stavebných konštrukciách
f)
Hodnotenie podľa technickej normy1) alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami
2. Energetické posúdenie technického systému budovy
Posúdenie sa vykoná v závislosti od technického riešenia a rozsahu zabudovania technických systémov so stanovením potreby tepla/energie pre jednotlivé miesta spotreby a energetický nosič (napr. plyn, elektrina):
a)
miesto spotreby na vykurovanie,
b)
miesto spotreby na prípravu teplej vody,
c)
miesto spotreby na chladenie a vetranie,
d)
miesto spotreby energie na osvetlenie.
3. Posúdenie globálneho ukazovateľa
a)
výpočet potreby dodanej energie podľa energetických nosičov,
b)
výpočet primárnej energie,
c)
výpočet emisií oxidu uhličitého (CO2).
4. Prílohy dokladujúce výpočet podľa bodov 1, 2, 3.
Príloha č. 1a k vyhláške č. 364/2012 Z. z.
Príloha č. 2 k vyhláške č. 364/2012 Z. z.
Prevziať prílohu - Príloha č. 2 k vyhláške č. 364/2012 Z. z.
Príloha č. 3 k vyhláške č. 364/2012 Z. z.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 364/2012 Z. z.
Príloha č. 5 k vyhláške č. 364/2012 Z. z.
Príloha č. 6 k vyhláške č. 364/2012 Z. z.
Príloha č. 7 k vyhláške č. 364/2012 Z. z.
Prevziať prílohu - Vzor 03
Príloha č. 8 k vyhláške č. 364/2012 Z. z.
Príloha č. 9 k vyhláške č. 364/2012 Z. z.
1)
STN EN ISO 13790/NA Energetická hospodárnosť budov. Výpočet potreby energie na vykurovanie a chladenie. Národná príloha.
2)
Napríklad STN 73 0540-2 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: Funkčné požiadavky.
3)
Napríklad STN 73 0540-3 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 3: Vlastnosti prostredí a stavebných výrobkov, čl. 6.1 a čl. 6.2.
4)
STN EN 15603 Energetická hospodárnosť budov. Celková potreba energie a definície energetického hodnotenia.
5)
Čl. 2 ods. 22 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 244/2012 zo 16. januára 2012, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov vytvorením rámca porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budov (Ú. v. EÚ L 81, 21. 3. 2012).
6)
Čl. 2 ods. 26 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 244/2012.
6a)
Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 308/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje postup pri výpočte faktora primárnej energie systému centralizovaného zásobovania teplom.
7)
Čl. 3 a príloha I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4. 4. 2011),
§ 43d zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
8)
§ 26a zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
9)
§ 8a ods. 5 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.