398/2012 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 398/2012 Z. z. |
| Názov: | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd |
| Typ: | Nariadenie vlády |
| Dátum schválenia: | 28.11.2012 |
| Dátum vyhlásenia: | 19.12.2012 |
| Autor: | Vláda Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 364/2004 Z. z. | Zákon o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) |
| 269/2010 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd |
398
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
z 28. novembra 2012,
ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd
Vláda Slovenskej republiky podľa § 81 ods. 1 písm. a), c), d), f) a g) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov nariaďuje:
Čl. I
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd sa mení a dopĺňa
takto:
1.
§ 4 vrátane nadpisu znie:
㤠4
Klasifikácia dobrého ekologického stavu, dobrého chemického stavu a dobrého ekologického
potenciálu útvarov povrchových vôd
(1)
Útvar povrchových vôd je klasifikovaný v dobrom ekologickom stave, ak prvky kvality1) hodnotenia ekologického stavu sú začlenené vo veľmi dobrom ekologickom stave alebo
dobrom ekologickom stave.1a) Limitné hodnoty určenia ekologického stavu pre jednotlivé prvky kvality a typy vodných
útvarov povrchových vôd sú uvedené v prílohe č. 12 časti A. Postup hodnotenia ekologického
stavu je uvedený v prílohe č. 12 časti B.
(2)
Útvar povrchových vôd je klasifikovaný v dobrom chemickom stave, ak hodnoty koncentrácií
prioritných látok a niektorých ďalších znečisťujúcich látok v útvare povrchových vôd
nepresahujú environmentálne normy kvality.1b) Postup hodnotenia chemického stavu útvarov povrchových vôd je uvedený v prílohe
č. 14.
(3)
Výrazne zmenený vodný útvar alebo umelý vodný útvar je klasifikovaný v dobrom ekologickom
potenciáli, ak je začlenený v maximálnom ekologickom potenciáli alebo dobrom ekologickom
potenciáli.1c) Postup určovania ekologického potenciálu pre výrazne zmenené vodné útvary alebo
umelé vodné útvary je uvedený v prílohe č. 13.
(4)
Pri hodnotení ekologického stavu a chemického stavu povrchových vôd sa zohľadňujú
pozaďové koncentrácie nesyntetických špecifických látok.
(5)
Hodnotenie ekologického stavu a hodnotenie chemického stavu a určovanie ekologického
potenciálu sa vzťahuje na reprezentatívne monitorované miesta.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až 1c znejú:
„1)
§ 4a ods. 4 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení
zákona č. 384/2009 Z. z.
1a)
§ 10 ods. 7 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých
ustanovení vodného zákona.
1b)
Príloha č. 1 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 270/2010 Z. z. o environmentálnych
normách kvality v oblasti vodnej politiky.
1c)
§ 11 ods. 5 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 418/2010 Z. z.“.
2.
V § 7 ods. 1 sa nad slovom „látky“ odkaz „4)“ nahrádza odkazom „1b)“ a poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.
3.
V prílohe č. 1 časti B poznámka pod tabuľkou k odkazu 1 znie:
„1)
K uvedeným hodnotám je potrebné pripočítať hodnoty pozaďových koncentrácií ťažkých
kovov, ktoré sú odvodené pre každý vodný útvar. Hodnoty sa vzťahujú na filtrované
vzorky.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 6 sa vypúšťa.
4.
V poznámke pod čiarou k odkazu 9 sa citácia „Vyhláška Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky č. 221/2005 Z. z.“ nahrádza citáciou „Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva,
životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 418/2010 Z. z.“.
5.
V prílohe č. 5 časti B poznámka pod tabuľkou k odkazu 1 znie:
„1)
K uvedeným hodnotám je potrebné pripočítať hodnoty pozaďových koncentrácií ťažkých
kovov, ktoré sú odvodené pre každý vodný útvar. Hodnoty sa vzťahujú na filtrované
vzorky.“.
6.
V prílohe č. 6 časti B bod 7.7 znie:
„7.7
Výroba TiO2
| Ukazovateľ | Označenie | Jednotka | Limitná hodnota |
| Sírany | SO42- | kg/t1) | 550 |
| Chloridy | Cl- | kg/t2) | 130 |
| Chloridy | Cl- | kg/t3) | 228 |
| Chloridy | Cl- | kg/t4) | 330 |
| Chloridy | Cl- | kg/t5) | 450 |
Poznámky:
1)
Špecifická produkcia z vypúšťania slabo kyslých vôd a zneutralizovaných vôd pri sulfátovom
procese výroby na tonu vyrobeného produktu.
2)
Špecifická produkcia z vypúšťania slabo kyslých vôd a zneutralizovaných vôd pri chloridovom
procese výroby na báze neutrálneho rutenilu na tonu vyrobeného produktu.
3)
Špecifická produkcia z vypúšťania slabo kyslých vôd a zneutralizovaných vôd pri chloridovom
procese výroby na báze syntetického rutenilu na tonu vyrobeného produktu.
4)
Špecifická produkcia z vypúšťania slabo kyslých vôd a zneutralizovaných vôd pri chloridovom
procese výroby na báze trosky na tonu vyrobeného produktu.
5)
Špecifická produkcia z vypúšťania slabo kyslých vôd a zneutralizovaných vôd do slanej
vody v ústí riek, pobrežných vodách alebo na otvorenom mori pri chloridovom procese
výroby na báze trosky na tonu vyrobeného produktu.
Pre zariadenia, ktoré používajú chloridový proces a viac ako jeden druh rudy, platia
limitné hodnoty emisií pre ukazovateľ chloridy podľa pomeru množstva použitých rúd.“.
7.
V prílohe č. 6 časti B tabuľke 9.3 Spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie9) ukazovateľ Tálium a jeho zlúčeniny znie:
| Tálium a jeho zlúčeniny | Tl a zl. | mg/l | 0,05 |
8.
V prílohe č. 10 prvom bode Špecifické opatrenia pre ortuť1) CAS2) č. 7439-97- 6 text pod tabuľkou znie:
„Poznámky:
1)
Ortuť znamená chemický prvok ortuť alebo ortuť obsiahnutú v ktorejkoľvek jej zlúčenine.
2)
Chemical Abstract Service.
3)
Množstvo ortuti na 1 t inštalovanej výrobnej kapacity vinylchloridu.
4)
Množstvo ortuti na l t inštalovanej výrobnej kapacity chlóru.
5)
Koncentrácia ortuti v odpadovej vode z inštalovanej výrobnej kapacity chlóru.
Limitné hodnoty znečistenia pre priemerné denné hodnoty sú dvojnásobné oproti zodpovedajúcim
mesačným hodnotám uvedeným v tabuľke okrem chlóralkalickej elektrolýzy, kde tvoria
štvornásobok mesačných hodnôt uvedených v tabuľke.
Ak priemyselný podnik, ktorý nepoužíva chlóralkalickú elektrolýzu, nevypúšťa viac
ako 7,5 kg ortuti za rok, môže sa zaviesť zjednodušený postup monitorovania.“.
9.
V prílohe č. 10 druhom bode Špecifické opatrenia pre kadmium6) CAS č. 7440-43-9 text pod tabuľkou znie:
„Poznámky:
6)
Kadmium znamená chemický prvok kadmium alebo kadmium obsiahnuté v ktorejkoľvek jeho
zlúčenine.
7)
Limitné hodnoty nie sú určené z dôvodu neexistencie ekonomicky vhodných metód na
systematické vyťaženie kadmia z odpadových vôd vznikajúcich pri výrobe kyseliny fosforečnej
alebo pri výrobe fosforečných hnojív z hornín obsahujúcich fosfáty.
Priemerné denné limitné hodnoty kadmia sú dvojnásobkom priemerných mesačných hodnôt
uvedených v tabuľke.
Ak priemyselná prevádzka nevypúšťa viac ako 10 kg kadmia za rok, môže sa zaviesť zjednodušený
spôsob monitorovania podľa prílohy č. 4.
Ak je v priemyselných prevádzkach na povrchovú úpravu elektrolýzou celkový objem elektrolytických
nádrží menší ako 1,5 m3, môže sa zaviesť zjednodušený spôsob monitorovania.“.
10.
V prílohe č. 10 treťom bode Špecifické opatrenia pre HCH8) CAS č. 608-73-1 text pod tabuľkou znie:
„Poznámky:
8)
HCH znamená izomér 1,2,3,4,5,6-hexachlórcyklohexánu.
9)
Lindán znamená produkt obsahujúci najmenej 99 % λ-izoméru 1,2,3,4,5,6- hexachlórcyklohexánu.
Priemerné denné limitné hodnoty znečistenia sú dvojnásobkom priemerných mesačných
hodnôt uvedených v tabuľke.
Ak priemyselná prevádzka nevypúšťa viac ako 3 kg HCH za rok, môže sa zaviesť zjednodušený
postup monitorovania.
Ak je pri priemyselných prevádzkach na povrchovú úpravu elektrolýzou celkový objem
elektrolytických nádrží menší ako 1,5 m3, môže sa zaviesť zjednodušený spôsob monitorovania.
Meranie prietoku sa vykonáva s presnosťou ±20 %.“.
11.
Nadpis prílohy č. 12 znie:
„LIMITNÉ HODNOTY URČENIA EKOLOGICKÉHO STAVU PRE JEDNOTLIVÉ PRVKY KVALITY A TYPY VODNÝCH
ÚTVAROV POVRCHOVÝCH VÔD A SPÔSOB ICH HODNOTENIA“.
12.
V prílohe č. 12 časti A sa pod nadpis „LIMITNÉ HODNOTY PRE URČENIE EKOLOGICKÉHO STAVU
PRE JEDNOTLIVÉ TYPY VODNÝCH ÚTVAROV POVRCHOVÝCH VÔD“ vkladajú tieto slová:
„I – veľmi dobrý ekologický stav
II – dobrý ekologický stav
III – priemerný ekologický stav
IV – zlý ekologický stav
V – veľmi zlý ekologický stav“.
13.
V prílohe č. 12 časti A tabuľky 12.1.4 a 12.1.5 znejú:
„TABUĽKA 12.1.4 BIOLOGICKÉ PRVKY KVALITY – BENTICKÉ BEZSTAVOVCE PRE TYPY P1V, K2V
A K3V
| TYP Trieda |
R2(P1V), I1(P1V), B1(P1V) | V2 (K2V), H2(K2V), R1(K2V), H1(K2V) | V1(K3V), P1(K3V), P2(K3V) | |||||||||||||||||||||
| I | II | III | IV | V | I | II | III | IV | V | I | II | III | IV | V | ||||||||||
| PEK1) | >0,8 | >0,6 | >0,4 | >0,2 | ≤0,2 | >0,8 | >0,6 | >0,4 | >0,2 | ≤0,2 | >0,8 | >0,6 | >0,4 | >0,2 | ≤0,2 | |||||||||
| Sapróbny index2) | ,83 | ,30 | ,70 | ,10 | ≥3,10 | ,10 | ,45 | ,80 | ,15 | ≥3,15 | ,70 | ,15 | ,60 | ,05 | ≥3,05 | |||||||||
| Oligo taxa (%)3) | – | – | – | – | – | >26,10 | >19,60 | >13,00 | >6,50 | ≤6,50 | >41,00 | >30,80 | >20,50 | >10,30 | ≤10,30 | |||||||||
| BMWP skóre4) | >113,00 | >85,00 | >57,00 | >29,00 | ≤29,00 | >95,60 | >72,00 | >48,30 | >24,70 | ≤24,70 | >129,00 | >97,00 | >65,00 | >33,00 | ≤33,00 | |||||||||
| Metaritral (%)10) | – | – | – | – | – | >31,40 | >23,60 | >15,70 | >7,90 | ≤7,90 | >43,90 | >32,90 | >22,00 | >11,00 | ≤11,00 | |||||||||
| Rhithron Type index5) | >6,90 | >5,20 | >3,50 | >1,70, | ≤1,70 | >9,10 | >6,80 | >4,60 | >2,30 | ≤2,30 | >14,20 | >10,70 | >7,10 | >3,60 | ≤3,60 | |||||||||
| Biocoenotic Region index6) | ,10 | ,80 | ,60 | ,30 | ≤7,30 | ,50 | ,50 | ,40 | ,40 | ≤7,40 | ,20 | ,50 | ,80 | ,10 | ≤7,10 | |||||||||
| Akal+Lital +Psamal (%)8) |
>54,00 | >40,50 | >27,00 | >13,50 | ≤13,50 | >62,30 | >46,70 | >31,20 | >15,60 | ≤15,60 | >69,20 | >51,90 | >34,60 | >17,30 | ≤17,30 | |||||||||
| EPT taxa9) | – | – | – | – | – | >16 | >12 | >8 | >4 | ≥4 | >26 | >20 | >13 | >7 | ≤7 | |||||||||
Poznámky:
1)
PEK je pomer ekologickej kvality.
2)
Sapróbny index podľa Zelinku & Marvana.
3)
Oligo taxa je zastúpenie oligosapróbnych taxónov.
4)
Biotický index predstavuje súčet bodov pridelených jednotlivým čeľadiam podľa ich
citlivosti na organické znečistenie.
5)
Rhithron Type index odráža zastúpenie ritrálových taxónov.
6)
Biocoenotic Region index zohľadňuje zastúpenie taxónov preferujúcich jednotlivé zóny
toku od krenálu po potamál.
8)
Akal+Lital+Psamal vyjadruje percentuálne zastúpenie taxónov preferujúcich substráty
akál, litál a psamál.
9)
EPT taxa je počet taxónov podeniek (Ephemeroptera), pošvatiek (Plecoptera) a potočníkov
(Trichoptera).
10)
Metarhithral udáva percentuálne zastúpenie taxónov preferujúcich metaritrál.
TABUĽKA 12.1.5 BIOLOGICKÉ PRVKY KVALITY – BENTICKÉ BEZSTAVOVCE PRE VYBRANÉ TYPY P1V
| TYP Trieda |
D1 (P1V), D2(P1V) | M1 (P1V) | V3 (P1V) | ||||||||||||||||||||||||
| I | II | III | IV | V | I | II | III | IV | V | I | II | III | IV | V | |||||||||||||
| PEK1) | >0,8 | >0,6 | >0,4 | >0,2 | ≤0,2 | >0,8 | >0,6 | >0,4 | >0,2 | ≤0,2 | >0,8 | >0,6 | >0,4 | >0,2 | ≤0,2 | ||||||||||||
| Sapróbny index2) | ,30 | ,60 | ,90 | ,20 | ≥3,20 | ,83 | ,30 | ,70 | ,10 | ≥3,10 | ,83 | ,30 | ,70 | ,10 | ≥3,10 | ||||||||||||
| Oligo taxa (%)3) | >17,70 | >13,30 | >8,80 | >4,40 | ≤4,40 | >17,50 | >13,10 | >8,80 | >4,40 | ≤4,40 | >17,50 | >13,10 | >8,80 | >4,40 | ≤4,40 | ||||||||||||
| BMWP skóre4) | >57,40 | >43,30 | >29,20 | >15,10 | ≤15,10 | >113,00 | >85,00 | >57,00 | >29,00 | ≤29,00 | >113,00 | >85,00 | >57,00 | >29,00 | ≤29,00 | ||||||||||||
| Rhithron Type index5) | >5,80 | >4,40 | >2,90 | >1,50 | ≤1,50 | >6,90 | >5,20 | >3,50 | >1,70 | ≤1,70 | >6,90 | >5,20 | >3,50 | >1,70 | ≤1,70 | ||||||||||||
| Biocoenotic Region index6) | ,40 | ,20 | ,90 | ,70 | ≥7,70 | ,10 | ,80 | ,60 | ,30 | ≥7,30 | ,10 | ,80 | ,60 | ,30 | ≥7,30 | ||||||||||||
| Akal+Lital+Psamal (%)8) | >54,00 | >40,50 | >27,00 | >13,50 | ≤13,50 | >54,00 | >40,50 | >27,00 | >13,50 | ≤13,50 | >54,00 | >40,50 | >27,00 | >13,50 | ≤13,50 | ||||||||||||
| EPT taxa9) | – | – | – | – | – | >15,00 | >11,00 | >8,00 | >4,00 | ≤4,00 | – | – | – | – | – | ||||||||||||
Poznámky:
1)
PEK je pomer ekologickej kvality.
2)
Sapróbny index podľa Zelinku & Marvana.
3)
Oligo taxa je zastúpenie oligosapróbnych taxónov.
4)
Biotický index predstavuje súčet bodov pridelených jednotlivým čeľadiam podľa ich
citlivosti na organické znečistenie.
5)
Rhithron Type index odráža zastúpenie ritrálových taxónov.
6)
Biocoenotic Region index zohľadňuje zastúpenie taxónov preferujúcich jednotlivé zóny
toku od krenálu po potamál.
8)
Akal+Lital+Psamal vyjadruje percentuálne zastúpenie taxónov preferujúcich substráty
akál, litál a psamál.
9)
EPT taxa je počet taxónov podeniek (Ephemeroptera), pošvatiek (Plecoptera) a potočníkov
(Trichoptera).“.
14.
V prílohe č. 12 časti A tabuľka 12.3 znie:
„TABUĽKA 12.3 BIOLOGICKÉ PRVKY KVALITY – MAKROFYTY
| TYP Trieda |
P1M, P1S, D1(P1V), D2(P1V), V3(P1V), R(P1V), I1(P1V), B1(P1V) | K2S, K2V, K3V, P2M | ||||||||||||||||
| I | II | III | IV | V | I | II | III | IV | V | |||||||||
| PEK1) | >0,8 | >0,6 | >0,4 | >0,2 | ≤0,2 | >0,8 | >0,6 | >0,4 | >0,2 | ≤0,2 | ||||||||
| IBMR index13) | >10,48 | >7,86 | >5,24 | >2,62 | ≤2,62 | >11,30 | >8,48 | >5,65 | >2,83 | ≤2,83 | ||||||||
Poznámky:
1)
PEK je pomer ekologickej kvality.
13)
IBMR index je biologický index pre makrofyty.“.
15.
V prílohe č. 12 časti A tabuľka 12.4.1 znie:
„TABUĽKA 12.4.1 BIOLOGICKÉ PRVKY KVALITY – FYTOBENTOS PRE TYPY P1S, P1M, D1(P1V),
D2(P1V), M1(P1V), V3(P1V), R2(P1V), I1(P1V), B1(P1V), P2M, K2M, K2S, V2(K2V), H2(K2V),
H1(K2V) a R1(K2V)
| TYP Trieda |
P1S, P1M, M1(P1V), V3(P1V), R2(P1V), I1(P1V), B1(P1V) | P2M, K2M, K2S, V2(K2V), H2(K2V), H1(K2V), R1(K2V) | D1 (P1V), D2 (P1V) | ||||||||||||||||||||||||
| I | II | III | IV | V | I | II | III | IV | V | I | II | III | IV | V | |||||||||||||
| PEK1) | >0,9 | >0,7 | >0,5 | >0,3 | ≤0,3 | >0,9 | >0,7 | >0,5 | >0,3 | ≤0,3 | >0,9 | >0,7 | >0,5 | >0,3 | ≤0,3 | ||||||||||||
| CEE index14) | >12,4 | >10,1 | >7,8 | >5,5 | ≤5,5 | >13,4 | >10,9 | >8,3 | >5,8 | ≤5,8 | >13,1 | >11,1 | >8,4 | >6,2 | ≤6,2 | ||||||||||||
| EPI-D index15) | >12,4 | >10,1 | >7,8 | >5,5 | ≤5,5 | >13,6 | >11,0 | >8,4 | >5,8 | ≤5,8 | >13,1 | >11,1 | >8,4 | >6,2 | ≤6,2 | ||||||||||||
| IPS index16) | >14,7 | >11,9 | >9,0 | >6,1 | ≤6,1 | >15,7 | >12,6 | >9,5 | >6,4 | ≤6,4 | >15,5 | >13,1 | >9,7 | >6,9 | ≤6,9 | ||||||||||||
| Prítomnosť vláknitých baktérií (stupeň hojnosti) | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | ||||||||||||
Poznámky:
1)
PEK je pomer ekologickej kvality.
14)
CEE index odráža reakciu rozsievok na celkové znečistenie (Descy&Coste,1991).
15)
EPI-D index detekuje eutrofizačné procesy v tokoch (Dell´Uomo et al., 1999).
16)
IPS index odráža celkové znečistenie vody (Coste in Cemagref, 1982).“.
16.
V prílohe č. 12 časti A tabuľke 12.6.1 sa vypúšťa odkaz a poznámka pod tabuľkou k
odkazu 2 a poznámka pod tabuľkou k odkazu 1 znie:
„1)
K uvedeným hodnotám je potrebné pripočítať hodnoty pozaďových koncentrácií ťažkých
kovov. Výsledné hodnoty sú prepočítané pre všetky vodné útvary povrchových vôd Slovenska.
Hodnoty sa vzťahujú na filtrované vzorky.“.
17.
V prílohe č. 12 časti B prvom a treťom bode sa nad slovom „predpise“ odkaz „6)“ nahrádza odkazom „9)“.
18.
V prílohe č. 12 časti B siedmy bod znie:
„7.
Pri hodnotení obsahu nesyntetických špecifických látok relevantných pre Slovensko
sa zohľadňujú pozaďové koncentrácie ťažkých kovov, ktoré sú na Slovensku odvodené
pre každý vodný útvar. Ak sa pri hodnotení syntetických a nesyntetických špecifických
látok relevantných pre Slovensko určí súlad s environmentálnymi normami kvality vyjadrenými
ako ročný priemer (RP-ENK) a ako najvyššia prípustná koncentrácia (NPK-ENK), ekologický
stav je veľmi dobrý alebo dobrý. Ak sa pri hodnotení syntetických a nesyntetických
špecifických látok relevantných pre Slovensko určí nesúlad s environmentálnymi normami
kvality vyjadrenými ako ročný priemer (RP-ENK) a ako najvyššia prípustná koncentrácia
(NPK-ENK), ekologický stav je priemerný alebo zlý.“.
19.
V prílohe č. 12 časti B deviaty bod znie:
„9.
Pri určení celkového ekologického stavu sa použije pravidlo „najhoršia hodnota zatrieďuje“,
pričom rozhodujúce sú biologické prvky kvality.“.
20.
Príloha č. 13 vrátane nadpisu znie:
„Príloha č. 13 k nariadeniu vlády č. 269/2010 Z. z.
POSTUP URČOVANIA EKOLOGICKÉHO POTENCIÁLU PRE VÝRAZNE ZMENENÉ VODNÉ ÚTVARY ALEBO UMELÉ
VODNÉ ÚTVARY
1.
Ekologický potenciál výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých vodných útvarov
sa určuje ako maximálny, dobrý, priemerný, zlý a veľmi zlý.
2.
Pri určovaní ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých
vodných útvarov sa vychádza z typovo špecifických klasifikačných schém uvedených v
prílohe č. 12 pre jednotlivé prvky kvality pre prirodzené vodné útvary.
3.
Pri určovaní ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých
vodných útvarov sa zohľadňujú informácie o konkrétnom vodnom útvare a možné vplyvy
hydromorfologických zmien na biologické prvky kvality a fyzikálno-chemické prvky kvality.“.
21.
Nadpis prílohy č. 14 znie:
„POSTUP HODNOTENIA CHEMICKÉHO STAVU ÚTVAROV POVRCHOVÝCH VÔD“.
22.
V prílohe č. 14 druhom bode sa nad slovom „predpise“ odkaz „6)“ nahrádza odkazom „9)“.
23.
Príloha č. 15 sa dopĺňa dvanástym bodom, ktorý znie:
„12.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ zo dňa 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola
znečisťovania životného prostredia) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 334, 17. 12.
2010).“.
Čl. II
Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. januára 2013.
Robert Fico v. r.