409/2014 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 15.01.2015
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História | ||
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 15.01.2015 - |
Obsah
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 409/2014 Z. z. |
Názov: | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 02.12.2014 |
Dátum vyhlásenia: | 31.12.2014 |
Dátum účinnosti od: | 15.01.2015 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
401/1998 Z. z. | Zákon o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia |
364/2004 Z. z. | Zákon o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) |
409
ZÁKON
z 2. decembra 2014,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa
dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších
predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 587/2004 Z. z., zákona
č. 230/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 532/2005 Z. z., zákona č. 359/2007
Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 515/2008 Z z., zákona č. 384/2009 Z. z.,
zákona č. 134/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona
č. 408/2011 Z. z., zákona č. 306/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z. a zákona č.
35/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 sa vkladá nový odsek 1, ktorý znie:
„(1)
Voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina
a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu,1) a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva1a) alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu.“.
Doterajšie odseky 1 a 2 sa označujú ako odseky 2 a 3.
Poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 1a znejú:
„1)
Čl. 1 ods. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny,
vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
1a)
§ 3 písm. e) zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení
zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a
vojnového stavu v znení neskorších predpisov.“.
2.
V § 1 ods. 2 písm. a) sa nad slovom "ekosystémov" odkaz "1" nahrádza odkazom "1b".
Doterajšia poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa označuje ako poznámka pod čiarou k odkazu
1b.
3.
V § 1 sa odsek 2 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
„h)
využívanie vody s ohľadom na jej strategický a bezpečnostný význam pre štát, na verejný
záujem, potravinovú bezpečnosť štátu a na jej prednostné určenie podľa § 3 ods. 4.“.
4.
§ 1 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Tento zákon upravuje podmienky prepravy vody odobranej z vodných útvarov nachádzajúcich
sa na území Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky na osobnú spotrebu
a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch.1c)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1c znie:
„1c)
Čl. 4 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“.
5.
V § 2 písm. k) sa vypúšťajú slová "ktorá nie je hromadená v žumpách,".
6.
V § 2 písm. v) a w), § 31 ods. 4 písm. a) druhom bode, § 38 ods. 2 až 6, § 39 ods.
9 a § 74 ods. 1 písm. e) sa slová "obzvlášť škodlivé látky" vo všetkých tvaroch nahrádzajú
slovami "prioritné nebezpečné látky" v príslušnom tvare.
7.
V § 2 písmeno x) znie:
„x)
využiteľným zdrojom podzemnej vody je celkový dlhodobý priemerný ročný prítok do
útvaru podzemnej vody zmenšený o dlhodobý ročný odtok potrebný na dosiahnutie cieľov
ekologickej kvality v povrchových vodách, ktoré sú s ním spojené a ktoré sú ustanovené
v § 5 tak, aby sa zabránilo výraznému zhoršeniu ekologického stavu takýchto vôd a
akémukoľvek výraznému poškodeniu s nimi spojených suchozemských ekosystémov,“.
8.
V § 2 písm. y) sa slová "ZOZNAME III" nahrádzajú slovami "ZOZNAME II".
9.
V § 2 písmená aa), ab), ao), ap), as) a at) znejú:
„aa)
znečisťujúcou látkou je akákoľvek látka, ktorá je schopná spôsobiť znečistenie; znečisťujúce
látky sú najmä látky uvedené v ZOZNAME I prílohy č. 1,
ab)
hodnotou emisného limitu je množstvo vyjadrené určitými špecifickými parametrami,
napríklad množstvom, koncentráciou alebo úrovňou emisie, ktoré sa nesmú prekročiť
počas jedného alebo viacerých časových období (ďalej len "limitná hodnota znečistenia");
limitnú hodnotu znečistenia možno určiť aj pre určité skupiny, druhy alebo kategórie
látok najmä pre látky identifikované ako prioritné látky,
ao)
prahovou hodnotou je norma kvality podzemných vôd určená podľa § 4c,
ap)
významným a trvalo vzostupným trendom je každý štatisticky a environmentálne významný
nárast koncentrácie znečisťujúcej látky, skupiny znečisťujúcich látok alebo indikátora
znečistenia v podzemných vodách, pre ktorý sa podľa § 4c určí potreba zvrátenia jeho
trendu,
as)
základnou úrovňou je priemerná hodnota meraná aspoň počas referenčných rokov 2007
a 2008 na základe schválených programov monitorovania vôd podľa § 4b ods. 2 písm.
c) a § 13 ods. 3 písm. f) a ustanovených podľa všeobecne záväzného predpisu vydaného
podľa § 81 ods. 2 písm. a), alebo ak ide o látky identifikované po uplynutí týchto
referenčných rokov, počas prvého obdobia, pre ktoré je dostupné reprezentatívne referenčné
obdobie monitorovaných údajov,
at)
kombinovaným prístupom je regulácia vypúšťaní a emisií do povrchových vôd na základe
najlepších dostupných techník3a) alebo príslušných hodnôt emisného limitu alebo pri difúznych vplyvoch regulácií,
ak je to účelné, uplatňovanie najlepších environmentálnych postupov podľa osobitných
predpisov,3b)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 3a a 3b znejú:
„3a)
Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného
prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3b)
Zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 442/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
Zákon č. 442/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
10.
Poznámky pod čiarou k odkazom 6 a 7 znejú:
„6)
§ 17 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7)
Zákon č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch,
kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.“.
11.
V § 4 ods. 2 písm. b) prvom bode sa nad slovo "vodu" umiestňuje odkaz 10.
Poznámka pod čiarou k odkazu 10 znie:
„10)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky
na dosiahnutie dobrého stavu vôd v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
398/2012 Z. z.“.
12.
Poznámka pod čiarou k odkazu 13 znie:
„13)
Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 84 /2014 Z. z.“.
13.
V § 4c odsek 11 znie:
„(11)
Prahové hodnoty podzemných vôd sa musia určiť v súlade s podmienkami podľa odseku
13 pre znečisťujúce látky, skupiny znečisťujúcich látok a ukazovatele znečistenia,
ktoré boli identifikované ako faktor, ktorý prispieva k charakterizácii útvaru podzemných
vôd alebo skupiny útvarov podzemných vôd ako útvarov, ktorým hrozí nedosiahnutie dobrého
chemického stavu podzemnej vody, minimálne na základe Zoznamu znečisťujúcich látok
alebo iónov a ich ukazovateľov uvedeného v prílohe č. 1b. Ak výsledky monitorovania
v reprezentatívnych monitorovacích miestach prekročia prahové hodnoty, naznačí to
riziko nesplnenia jednej z podmienok alebo viacero podmienok na dosiahnutie dobrého
chemického stavu podzemných vôd ustanovenom vo všeobecne záväznom predpise vydanom
podľa § 81 ods. 1 písm. i).“.
14.
V § 4c ods. 12 sa za slová "odseku 13" vkladá čiarka a slová "pri zohľadnení ich
vplyvu" sa nahrádzajú slovami "pričom sa musí vziať do úvahy najmä ich vplyv".
15.
V § 4c ods. 13 úvodná veta znie: "Pri určení prahových hodnôt sa musia vziať do úvahy
tieto podmienky:" a v písm. c) sa slová "minimálny zoznam uvedený v prílohe č. 1b,"
nahrádzajú slovami "minimálne Zoznamu znečisťujúcich látok alebo iónov a ich ukazovateľov
uvedený v prílohe č. 1b".
16.
V § 4c odsek 21 znie:
„(21)
Počiatočný bod zvrátenia trendu sa definuje ako percentuálny podiel úrovne noriem
kvality podzemných vôd uvedených v prílohe č. 1a a prahových hodnôt podľa odsekov
11 až 16 na základe identifikovaného trendu a s ním spojeného rizika pre životné prostredie
podľa všeobecne záväzného predpisu vydaného podľa § 81 ods. 2 písm. m).“.
17.
V § 6 odseky 5 a 6 znejú:
„(5)
Ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu z jedného odberného miesta v
množstve nad 15 000 m3 ročne alebo nad 1 250 m3 mesačne na uspokojovanie osobných potrieb domácnosti a ten, kto na podnikateľskú
činnosť odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu alebo využíva osobitné vody, je
povinný oznamovať údaje o týchto odberoch a údaje určené v povolení podľa § 21 ods.
2 písm. b) a c) raz ročne poverenej osobe, ktorá ich poskytne správcovi vodohospodársky
významných vodných tokov.
(6)
Ten, kto vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo podzemných
vôd v množstve nad 10 000 m3 ročne alebo nad 1 000 m3 mesačne z domácnosti a ten, kto pri podnikateľskej činnosti produkuje a vypúšťa odpadové
vody, osobitné vody alebo geotermálne vody do povrchových vôd alebo podzemných vôd,
je povinný oznamovať údaje o týchto vypúšťaných vodách a údaje určené v povolení podľa
§ 21 ods. 2 písm. d) raz ročne poverenej osobe, ktorá ich poskytne správcovi vodohospodársky
významných vodných tokov.“.
18.
Poznámky pod čiarou k odkazom 16 až 18 znejú:
„16)
Zákon č. 569/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky
na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu
v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 496/2010 Z. z.
18)
§ 19 ods. 1 a 2 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
19.
V § 8 ods. 5 sa slová "§ 36 ods. 5, 12 a 14" nahrádzajú slovami "§ 36 ods. 8, 15
a 17".
20.
V § 9 ods. 2 sa slová "Ministerstvo pôdohospodárstva" nahrádzajú slovami "Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka".
21.
V § 9 sa vypúšťa odsek 3.
22.
V § 11 ods. 8 písmeno b) znie:
„b)
sledovanie výskytu, množstva a kvality odkrytých podzemných vôd na základe výsledkov
ich monitorovania; ten, kto vykonáva činnosť, ktorou sa odkrýva hladina podzemných
vôd, zabezpečuje prostredníctvom akreditovaného laboratória monitorovanie odkrytých
podzemných vôd na vlastné náklady, a to aj po ukončení činnosti v rozsahu a lehote,
ktorú určí orgán štátnej vodnej správy v povolení na niektoré činnosti podľa § 23,
a výsledky tohto monitorovania poskytuje orgánom štátnej vodnej správy,“.
23.
§ 11 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
„(10)
Správca vodohospodársky významných vodných tokov je pri výkone vodohospodárskeho
manažmentu povodí oprávnený vstupovať na pozemky v súvislosti so starostlivosťou o
odkryté podzemné vody.“.
24.
V § 12 odseky 2 a 3 znejú:
„(2)
V rámci vodného plánovania sa vyhotovuje Vodný plán Slovenska, ktorý pozostáva z
plánov manažmentu povodí, ktorými sú
a)
Plán manažmentu povodia Dunaja, ktorý obsahuje plány manažmentu čiastkových povodí
podľa § 11 ods. 4,
b)
Plán manažmentu povodia Visly, ktorý obsahuje plán manažmentu čiastkového povodia
Dunajca a Popradu podľa § 11 ods. 5.
(3)
Súčasťou Vodného plánu Slovenska sú programy opatrení na dosiahnutie environmentálnych
cieľov (ďalej len "program opatrení").“.
25.
V § 13 ods. 2 sa za slovo "spoločností" vkladá čiarka a slová "a iných inštitúcií"
sa nahrádzajú slovami "ochrany rybárstva a iných organizácií, ktorých predmetom činnosti
je ochrana vôd a vodných ekosystémov.".
26.
V § 14 ods. 3 prvá veta znie: "Vodný plán Slovenska schvaľuje vláda Slovenskej republiky
(ďalej len "vláda").".
27.
V § 15 ods. 7 písmeno k) znie:
„k)
sú výsledkom zásahov do povrchových vôd, ktorých cieľom je aj zmierniť účinky povodní
a sucha a na účely vodného hospodárstva a správy vodných ciest aj na medzinárodnej
úrovni; takéto zásahy sa vykonávajú podľa § 5 ods. 3, § 23, § 48 a 49.“.
28.
Poznámka pod čiarou k odkazu 22 znie:
„22)
Zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení zákona č. 309/2014
Z. z.“.
29.
V § 16 odsek 6 znie:
„(6)
Za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepovažuje
a)
dočasné zhoršenie stavu vodných útvarov v dôsledku výnimočných okolností prírodného
pôvodu alebo iných nepredvídateľných prírodných okolností najmä povodní, dlhodobého
sucha alebo mimoriadneho zhoršenia kvality vôd (ďalej len "výnimočná okolnosť"), ak
sú súčasne splnené všetky tieto podmienky:
1.
uskutočnia sa primerané opatrenia, ktorými sa zabráni ďalšiemu zhoršovaniu stavu
útvaru povrchovej vody alebo stavu útvaru podzemnej vody, a ktorými sa neohrozí dosiahnutie
environmentálnych cieľov v iných útvaroch povrchovej vody alebo v útvaroch podzemnej
vody, ktoré nie sú ovplyvnené týmito výnimočnými okolnosťami,
2.
plán manažmentu povodia obsahuje podmienky a popis ukazovateľov, za ktorých možno
okolnosti označiť za výnimočné okolnosti,
3.
program opatrení obsahuje opatrenia, ktoré je potrebné uskutočniť pri výnimočných
okolnostiach; tieto opatrenia nesmú ohroziť obnovu pôvodného stavu útvaru povrchovej
vody alebo útvaru podzemnej vody po skončení výnimočných okolností,
4.
každoročne sa preskúmajú účinky výnimočných okolností a s prihliadnutím na environmentálne
ciele sa vykonajú opatrenia s cieľom čo najskôr obnoviť taký stav útvaru povrchovej
vody alebo stav útvaru podzemnej vody, aký bol pred výnimočnými okolnosťami,
5.
súhrn účinkov výnimočných okolností a opatrení podľa prvého až štvrtého bodu sa uvedie
v nasledujúcom aktualizovanom pláne manažmentu povodia,
b)
ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu
alebo dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru
povrchovej vody alebo podzemnej vody je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností
útvaru povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo ak
sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu
na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a
sú splnené súčasne všetky tieto podmienky:
1.
uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav
útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody,
2.
dôvody úprav alebo zmien útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody sú
menovito uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu povodia (§ 13) a environmentálne
ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov,
3.
dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny sú nadradeným verejným záujmom alebo prínos z
dosiahnutia cieľov podľa § 5 pre životné prostredie a spoločnosť prevažuje nad prínosom
nových úprav alebo zmenami pre ľudské zdravie, udržaním ľudskej bezpečnosti alebo
trvalo udržateľným rozvojom a
4.
očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodov
technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami,
ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou.“.
30.
V § 17 ods. 1 sa za písmeno i) vkladá nové písmeno j), ktoré znie:
„j)
používanie povrchových vôd alebo podzemných vôd pri ťažbe alebo úprave piesku, štrku
alebo iných nevyhradených nerastov,“.
Doterajšie písmeno j) sa označuje ako písmeno k).
31.
Za § 17 sa vkladá § 17a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 17a
Preprava vody na osobnú spotrebu a preprava vody na poskytnutie humanitárnej pomoci
a pomoci v núdzových stavoch
(1)
Využívanie vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na územní Slovenskej
republiky na prepravu dopravnými prostriedkami alebo potrubím cez hranice Slovenskej
republiky sa zakazuje1c) okrem prípadov uvedených v odsekoch 2 až 5.
(2)
Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky
cez hranice Slovenskej republiky je možná len na osobnú spotrebu a na poskytnutie
humanitárnej pomoci24a) a pomoci v núdzových stavoch.24b)
(3)
Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky
cez hranice Slovenskej republiky na osobnú spotrebu je možná na použitie na pitné
účely v objeme najviac 20 litrov na osobu.
(4)
Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky
cez hranice Slovenskej republiky na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových
stavoch je možná len za splnenia podmienok:
a)
výber vodného útvaru na odber vody musí byť uskutočnený s ohľadom na jeho stav, ktorý
sa nesmie odberom vody zhoršiť,
b)
musí byť zachované prednostné určenie vodného útvaru na odber vody na pitné účely
pre obyvateľov Slovenskej republiky,
c)
odberom vody z vodného útvaru nesmie byť ohrozené zabezpečenie súčasnej potreby a
výhľadovej potreby vody pre obyvateľov na pitné účely a na iné využívanie vody z dotknutého
vodného útvaru.
(5)
Poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch podľa odseku 4 sa obmedzuje
na čas nevyhnutný na ich zabezpečenie.“.
Poznámky k odkazom 24a a 24b znejú:
„24a)
Zákon č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001
Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení
neskorších predpisov v znení zákona č. 545/2010 Z. z.
24b)
Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,
výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.“.
32.
V § 18 odsek 4 znie:
„(4)
Jednoduchým vodným zariadením na odbery povrchových vôd je prenosná nádoba. Jednoduchým
vodným zariadením na zachytávanie zrážkových vôd sú záchytné priekopy a nádrže na
zachytenie týchto vôd zo spevnených plôch.“.
33.
V § 18 ods. 6 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "a ak to vyžaduje zabezpečenie
funkcie vodného toku a zachovanie vodných ekosystémov v ňom.".
34.
Poznámka pod čiarou k odkazu 25 znie:
„25)
§ 3 zákona č. 355/2007 Z. z.“.
35.
V § 19 ods. 2 a § 77 ods. 1 písm. a) sa slová "určených na hospodársky chov rýb"
nahrádzajú slovami "osobitne vhodných na chov rýb".
36.
V § 19 ods. 6, § 27 ods. 1 písm. b) a c), § 31 ods. 4 písm. a) prvom a treťom bode,
nadpise § 39, § 39 ods. 1, 2, 6 a 8, § 41 ods. 7 písm. a) a b), § 62 ods. 2 písm.
c) a f), § 65, § 66 ods. 6, § 70 ods.1 a ods. 7 písm. a), d) a e), § 73 ods.11, §
74 ods.1 písm. i) a § 81 ods. 2 písm. g) sa slová "škodlivé látky a obzvlášť škodlivé
látky" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami "znečisťujúce látky" v príslušnom tvare.
37.
V § 21 ods. 1 písm. c) sa slová "odpadových vôd a osobitných vôd" nahrádzajú slovami
"odpadových vôd, osobitných vôd a geotermálnych vôd".
38.
V § 21 ods. 1 sa za písmeno h) vkladá nové písmeno i), ktoré znie:
„i)
na používanie povrchových vôd alebo podzemných vôd pri ťažbe alebo úprave piesku,
štrku alebo iných nevyhradených nerastov.“.
Doterajšie písmeno i) sa označuje ako písmeno j).
39.
V § 21 ods. 2 uvádzacie vety znejú: "Povolenie na osobitné užívanie vôd, ktoré možno
vykonávať len s užívaním vodnej stavby, možno vydať len súčasne so stavebným povolením
v spoločnom konaní, ak nejde o existujúcu alebo povolenú vodnú stavbu. Pri podaní
odvolania proti povoleniu na osobitné užívanie vôd, konanie o vydanie stavebného povolenia
na vodnú stavbu sa prerušuje do dňa, keď nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o odvolaní
proti povoleniu na osobitné užívanie vôd. Povolenie na osobitné užívanie vôd vydáva
orgán štátnej vodnej správy fyzickým osobám a právnickým osobám na určitý čas. Orgán
štátnej vodnej správy určí účel, rozsah, čas povolenia na osobitné užívanie vôd, povinnosti
a podmienky, za ktorých sa vydáva, pričom v povolení".
40.
V § 21 ods. 2 písmeno b) znie:
„b)
na odber povrchových vôd a podzemných vôd v množstve uvedenom v § 6 ods. 5 určí povinnosť
merať odoberané množstvo vôd, nevyužité množstvo podzemných vôd v prameni a hladinu
podzemnej vody vodárenského zdroja; ak meracie zariadenie nemožno z technických alebo
prevádzkových dôvodov inštalovať, alebo dôjde k poruche meradla, odoberané množstvo
sa odvodí podľa spotreby elektrickej energie na pohon čerpadiel, a ak nemožno určiť
množstvo ani týmto spôsobom, vychádza sa z množstva odberu podľa vydaného povolenia,“.
41.
V § 21 ods. 2 písm. d) sa slová "odpadových vôd a osobitných vôd určí miesto a spôsob
ich vypúšťania, množstvo vypúšťaných odpadových vôd a osobitných vôd" nahrádzajú slovami
"odpadových vôd, osobitných vôd a geotermálnych vôd určí miesto a spôsob ich vypúšťania,
množstvo vypúšťaných odpadových vôd, osobitných vôd a geotermálnych vôd" a slová "§
36 ods. 9" sa nahrádzajú slovami "§ 36 ods. 12".
42.
V § 21 ods. 3 písm. c) sa slová "pri záchranných prácach, mimoriadnych udalostiach,
požiaroch a iných živelných pohromách" nahrádzajú slovami "počas vykonávania záchranných
prác pri požiari alebo inej mimoriadnej udalosti".
43.
V § 21 odsek 4 znie:
„(4)
Povolenie na odber povrchových vôd alebo podzemných vôd možno vydať na desať rokov.
Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych vôd do
povrchových vôd sa vydáva najviac na desať rokov, a ak odpadové vody obsahujú prioritné
nebezpečné látky, najviac na šesť rokov. Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných
vôd a geotermálnych vôd do podzemných vôd sa vydáva najviac na šesť rokov.“.
44.
V § 21 ods. 7 písm. a) sa slová "vo vodnom" nahrádzajú slovami "v celom vodnom" a
v písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: "a rozhodnutím ministerstva o schválení
záverečnej správy31a) s výpočtom množstiev podzemnej vody.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 31a znie:
„31a)
§ 18 zákona č. 569/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
45.
V § 23 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d)
odkrytie hladiny podzemných vôd v dôsledku ťažby piesku, štrku alebo iných nevyhradených
nerastov.“.
46.
V § 23 odsek 2 znie:
„(2)
Povolenie podľa odseku 1 písm. a) a b) nie je potrebné, ak tieto činnosti zabezpečuje
správca vodného toku v súvislosti so správou vodného toku; správca vodného toku pri
zabezpečovaní týchto činností prihliada na povinnosti podľa § 48 ods. 6.“.
47.
§ 24 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Na konanie o zmene alebo zrušení povolenia na osobitné užívanie vôd sa vzťahujú ustanovenia
§ 21 a 22 primerane.“.
48.
V § 26 odsek 1 znie:
„(1)
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie vodnej stavby
, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby. Povolenie
na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd,
ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje
najneskôr so stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe
postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže
určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje osobitný predpis.31b) Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie orgánu štátnej
vodnej správy ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 31b znie:
„31b)
§ 57 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov.“.
49.
Poznámka pod čiarou k odkazu 32 znie:
„32)
§ 66 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.“.
50.
V § 26 ods. 5 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Nová vodná stavba
musí zabezpečiť prirodzený pohyb rýb a vodných živočíchov; to neplatí, ak ide o rybníky,
rybochovné zariadenia umiestnené mimo koryta vodného toku alebo malé vodné nádrže
osobitne vhodné na chov rýb a vodné stavby, ak to nemožno zabezpečiť z dôvodov podľa
§ 16 ods. 6.".
51.
V § 26 odsek 8 znie:
„(8)
Pri povoľovaní výstavby vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete
verejnej kanalizácie mimo zastavaného územia obce orgán štátnej vodnej správy rozhodne
o podmienkach, za akých ich možno uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia
stavebníka na uskutočnenie vodnej stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takéhoto
rozhodnutia. K vodnej stavbe povolenej podľa predchádzajúcej vety možno určiť pásmo
ochrany verejného vodovodu a verejnej kanalizácie podľa osobitného predpisu,37a) ak to vyplýva z podmienok územného rozhodnutia a jej umiestnenia a na základe písomnej
dohody s vlastníkmi dotknutých nehnuteľností.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 37a znie:
„37a)
§ 19 zákona č. 442/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
52.
Poznámky pod čiarou k odkazom 38 a 39 znejú:
„38)
§ 2 zákona č. 569/2007 Z. z.
39)
Zákon č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
53.
V § 30 ods. 2 sa vypúšťajú slová "(ďalej len "vlastník")" a v ods. 3 sa za slovo
"vlastníkom" vkladá čiarka a slová "správcom alebo nájomcom".
54.
V § 31 ods. 4 písm. a) prvom bode sa vypúšťajú slová "a nových priemyselných zdrojov,
ak sa uplatnia najlepšie dostupné techniky zabezpečujúce vysoký stupeň ochrany vôd,"
a šiestom bode sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo stavby sústredených menších
fariem".
55.
V § 31 ods. 4 písm. f) sa slová "sa odkryje súvislá hladina podzemných vôd" nahrádzajú
slovami "môže dôjsť k odkrytiu súvislej hladiny podzemnej vody".
56.
V § 31 sa odsek 4 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
„i)
stavať alebo rozširovať stavby, ktoré si vyžadujú počas výstavby alebo prevádzky
špeciálne ošetrovanie porastov znečisťujúcimi látkami uvedenými v ZOZNAME I prílohy
č. 1.“.
57.
V § 31 odsek 6 znie:
„(6)
Existujúce stavby a zariadenia uvedené v odseku 4 písm. a) treťom až šiestom bode
možno rekonštruovať a modernizovať, ak sa tým dosiahne účinnejšia ochrana vôd a vodných
pomerov oproti súčasnému stavu, odstráni sa pôvodný zdroj znečistenia a uplatnia sa
pritom najlepšie dostupné techniky, ktoré zabezpečia vysoký stupeň ochrany vôd.“.
58.
Poznámky pod čiarou k odkazom 44 a 45 znejú:
„44)
Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
45)
§ 13 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
59.
V § 32 ods. 4 sa slová "je odborný hydrogeologický posudok" nahrádzajú slovami "sú
záverečná správa z podrobného hydrogeologického prieskumu a geometrický plán, ak sa
pozemky tvoriace ochranné pásmo vodárenského zdroja I. stupňa rozdeľujú alebo zlučujú".
60.
V § 32 ods. 6 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: "Pri určovaní
výšky majetkovej ujmy dohodou alebo znaleckým posudkom sa musí táto náhrada vlastníkovi
poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov znížiť o podiel nákladov, ktoré súvisia
s obhospodarovaním týchto pozemkov podľa § 30 ods. 2 a 3.".
61.
V § 32 ods. 9 sa na konci pripája táto veta: "Pri zmene hraníc ochranných pásiem
I. stupňa subjekty uvedené v odseku 4 prikladajú k žiadosti geometrický plán za podmienok
podľa odseku 4.".
62.
V § 36 odsek 1 znie:
„(1)
Komunálne odpadové vody pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo podzemných vôd
musia prejsť čistením, ktorým sa zabezpečia spôsobom podľa odsekov 2 a 3 požadované
limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia týchto vypúšťaných vôd v závislosti od veľkosti
zdroja znečistenia.“.
63.
V § 36 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 až 4, ktoré znejú:
„(2)
Komunálne odpadové vody, ktoré vznikajú v aglomeráciách nad 2 000 ekvivalentných
obyvateľov, sa musia odvádzať a prejsť čistením len verejnou kanalizáciou. Tam, kde
výstavba verejnej kanalizácie nepredstavuje prínos pre životné prostredie alebo vyžaduje
neprimerane vysoké náklady, možno použiť individuálne systémy alebo iné primerané
systémy, ktorými sa dosiahne rovnaká úroveň ochrany životného prostredia ako pri odvádzaní
odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Takýmito systémami sú najmä vodotesné žumpy
alebo malé čistiarne odpadových vôd. Použitie individuálneho systému alebo iného primeraného
systému v povolení pri vodotesných žumpách odôvodní orgán štátnej správy a pri malých
čistiarňach odpadových vôd orgán štátnej vodnej správy.
(3)
Nakladanie s komunálnymi odpadovými vodami, ktoré vznikajú v aglomeráciách menších
ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu bez
primeraného čistenia alebo v riedko osídlených oblastiach mimo aglomerácií možno okrem
verejnej kanalizácie riešiť aj individuálnymi systémami alebo inými primeranými systémami,
ktorými sú najmä vodotesné žumpy a pre riedko osídlené oblasti aj malé čistiarne odpadových
vôd s primeraným čistením tak, aby sa dosiahli environmentálne ciele pre povrchové
vody a podzemné vody v súlade s § 5. Pri nakladaní s odpadovými vodami akumulovanými
vo vodotesných žumpách podľa odsekov 2 a 3 sa postupuje podľa osobitného predpisu46b), pričom tieto musia byť zneškodňované v čistiarni odpadových vôd.
(4)
Povolenie na stavbu iného primeraného systému alebo individuálneho systému podľa
odsekov 2 a 3 možno vydať len na dobu určitú. V lokalitách, kde je vybudovaná a uvedená
do prevádzky verejná kanalizácia sa po skončení platnosti povolenia toto predlžovať
nebude.“.
Doterajšie odseky 2 až 14 sa označujú ako odseky 5 až 17.
Poznámka pod čiarou k odkazu 46b znie:
„46b)
§ 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov.“.
64.
V § 36 odsek 5 znie:
„(5)
Aglomeráciou je územie, v ktorom je osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinutá,
že je opodstatnené odvádzať z neho komunálne odpadové vody do čistiarne odpadových
vôd alebo na iné miesto ich konečného vypúšťania.“.
65.
V § 36 ods. 6 sa za slová "98/15/ES" vkladá čiarka a slová "a nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady 1882/2003/ES" sa nahrádzajú slovami "nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) 1882/2003 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008".
66.
V § 36 ods. 9 sa slová "odseku 5" nahrádzajú slovami "odseku 8".
67.
V § 36 odsek 10 znie:
„(10)
Limitné hodnoty znečistenia pri priamom vypúšťaní do vôd bez predchádzajúceho čistenia
v čistiarni odpadových vôd platia obvykle v mieste, kde emisie opúšťajú zariadenie,
pričom pri ich určovaní sa neberie do úvahy riedenie; pri nepriamom vypúšťaní do vôd
možno pri určovaní limitnej hodnoty znečistenia pre dotknuté zariadenia zohľadniť
účinok čistiarne odpadových vôd za predpokladu, že je zaručená ekvivalentná úroveň
ochrany životného prostredia ako celku a že nedôjde k zvýšeniu úrovne znečistenia
v životnom prostredí. V záujme ochrany vôd a vodných pomerov môže orgán štátnej vodnej
správy pre vypúšťané odpadové vody a osobitné vody určiť prípustné hodnoty znečistenia
prísnejšie, ako sú limitné hodnoty znečistenia, alebo určiť ďalšie prípustné hodnoty
znečistenia.“.
68.
V § 36 ods. 12 písmeno b) znie:
„b)
opráv a stavebných úprav čistiarne odpadových vôd, stokovej siete alebo jej objektov
najviac na šesť mesiacov,“.
69.
V § 36 ods. 13 sa na konci pripája táto veta: "Prívalový dážď je dážď krátkodobého
trvania s veľkou intenzitou, ktorý má malý plošný rozsah.".
70.
V § 36 ods. 16 sa slová "odseku 5" nahrádzajú slovami "odseku 8".
71.
V § 36 ods. 16 a § 66 ods. 6 sa slová "škodlivé látky alebo obzvlášť škodlivé látky"
vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami "znečisťujúce látky" v príslušnom tvare.
72.
V § 37 ods. 1 sa vypúšťajú slová "podľa osobitného predpisu".
73.
V § 37 odseky 3 a 4 znejú:
„(3)
Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom akýchkoľvek nebezpečných látok
do podzemných vôd je zakázané. Pri identifikácii takýchto látok sa musia brať do úvahy
najmä nebezpečné látky, ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok
uvedených v prvom až šiestom bode ZOZNAMU I prílohy č. 1, a látky, ktoré patria medzi
druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedených v siedmom až deviatom bode ZOZNAMU
I prílohy č. 1, ak sa považujú za nebezpečné.
(4)
Odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom znečisťujúcich látok, ktoré nie sú nebezpečné
podľa prílohy č. 1, a odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom iných znečisťujúcich
látok, ktoré nie sú nebezpečné a nie sú uvedené v prílohe č. 1, ale predstavujú existujúce
alebo možné riziko znečistenia podzemnej vody, možno nepriamo vypúšťať do útvaru podzemnej
vody, len ak sa vykonajú účinné opatrenia na obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok
do podzemných vôd na základe predchádzajúceho zisťovania. Ten, kto nepriamo vypúšťa
takéto vody do útvaru podzemnej vody, je povinný vykonať opatrenia, ktorými zabezpečí,
že takéto vstupy nespôsobia zhoršenie alebo významný a trvalo vzostupný trend obsahu
znečisťujúcich látok v podzemných vodách. Takéto opatrenia musia zohľadniť minimálne
najlepšie osvedčené postupy vrátane najlepších environmentálnych postupov a najlepších
dostupných techník. Tento postup sa nevzťahuje na vstupy znečisťujúcich látok do podzemných
vôd podľa § 15 ods. 7.“.
74.
V § 37 ods. 6 sa slová "§ 36 ods. 11" nahrádzajú slovami "§ 36 ods. 14", v ods. 8
sa slová "§ 36 ods. 4 až 7" nahrádzajú slovami "§ 36 ods. 7 až 10" a v ods. 9 sa slová
"ods. 10 druhej vety" nahrádzajú slovami "ods. 13".
75.
V § 38 odsek 1 znie:
„(1)
Na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd alebo osobitných vôd s obsahom prioritných
látok, prioritných nebezpečných látok uvedených v ZOZNAME II prílohy č. 1 a ďalších
znečisťujúcich látok uvedených v ZOZNAME III prílohy č. 1 do verejnej kanalizácie
je potrebné povolenie orgánu štátnej vodnej správy.“.
76.
V § 38 ods. 3 sa slová "§ 36 ods. 5" nahrádzajú slovami "§ 36 ods. 8".
77.
V § 39 odseky 3 až 5 znejú:
„(3)
Ak zistené úniky spôsobujú ohrozenie vôd, ten, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami,
ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedených v prvom až šiestom
bode ZOZNAMU I prílohy č. 1, alebo ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich
látok uvedených v siedmom až deviatom bode ZOZNAMU I prílohy č. 1, ak sa považujú
za nebezpečné, je povinný vykonať tieto opatrenia:
a)
vyhodnotiť rozsah znečistenia,
b)
pravidelne sledovať koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorá spôsobila ohrozenie v
podzemných vodách, a výsledky nahlasovať každoročne orgánu štátnej vodnej správy a
na požiadanie aj poverenej osobe,
c)
vypracovať rizikovú analýzu, ak sa zistí riziko ohrozenia stavu vôd a stúpajúce trendy
znečisťujúcich látok v podzemných vodách,
d)
vykonať opatrenia na zvrátenie stúpajúcich trendov koncentrácie znečisťujúcich látok
podzemných vôd a opatrenia na nápravu, ak sa rizikovou analýzou preukáže riziko ohrozenia
ľudského zdravia alebo životného prostredia.
(4)
Ten, kto pravidelne zaobchádza v rámci výrobného procesu alebo inej činnosti s tuhými
znečisťujúcimi látkami v množstve väčšom ako 1 t alebo s kvapalnými znečisťujúcimi
látkami v množstve väčšom ako 1 m3 alebo zaobchádza s tuhými prioritnými nebezpečnými látkami v množstve väčšom ako
0,3 t alebo s kvapalnými prioritnými nebezpečnými látkami v množstve väčšom ako 0,3
m3, je povinný vykonať okrem opatrení uvedených v odseku 2 aj tieto opatrenia:
a)
zostaviť plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku znečisťujúcich
látok do životného prostredia a na postup v prípade ich úniku (ďalej len "havarijný
plán"), predložiť ho orgánu štátnej vodnej správy na schválenie a oboznámiť s ním
zamestnancov,
b)
vybaviť pracoviská špeciálnymi prístrojmi a prostriedkami potrebnými na zneškodnenie
úniku znečisťujúcich látok do vôd alebo prostredia súvisiaceho s vodou.
(5)
Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť tomu, kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami
alebo zaobchádza s prioritnými nebezpečnými látkami v množstve uvedenom v odseku 4,
povinnosť monitorovať ich vplyv na podzemné vody a spôsob oznamovania jeho výsledkov.“.
78.
V § 39 ods. 10 a § 61 písm. e) sa slová "škodlivých látok" nahrádzajú slovami "znečisťujúcich
látok".
79.
§ 40 vrátane nadpisu znie:
„§ 40
Znižovanie znečisťovania vôd
(1)
Ten, kto vypúšťa odpadové vody s obsahom znečisťujúcich látok alebo osobitné vody
s obsahom znečisťujúcich látok, alebo kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami alebo
skupinami znečisťujúcich látok predstavujúcich významné riziko pre vodné prostredie,
je povinný vykonať potrebné opatrenia zamerané na významnú redukciu týchto znečisťujúcich
látok vo vypúšťaných odpadových vodách.
(2)
Pri vypúšťaní odpadových vôd sa musia v nich obsiahnuté prioritné látky postupne
znižovať a prioritné nebezpečné látky postupne obmedzovať s cieľom zastaviť ich vypúšťanie
alebo postupne ukončiť ich emisie, vypúšťanie a úniky.“.
80.
V § 41 odsek 1 znie:
„(1)
Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd (ďalej len
"mimoriadne zhoršenie vôd") je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné
ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez
povolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú
najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine,
výskytom uhynutých rýb49a) alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo
podzemnou vodou.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 49a znie:
„49a)
§ 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 139/2002 Z. z.“.
81.
V § 41 ods. 2 sa slovo "linku" nahrádza slovami "jednotné európske číslo" a v ods.
3 a 10 sa slová "záchranného integrovaného" nahrádzajú slovami "integrovaného záchranného".
82.
V § 41 odsek 11 znie:
„(11)
Ten, kto sa zúčastní zisťovania alebo zneškodňovania mimoriadneho zhoršenia vôd,
je povinný poskytnúť inšpekcii potrebné údaje, informácie, technickú pomoc a odbornú
pomoc; správca vodného toku vykonáva za úhradu overovanie príznakov mimoriadneho zhoršenia
vôd vo vodnom toku a opatrenia na zachytávanie a odstraňovanie znečisťujúcich látok,
uhynutých rýb, zabezpečuje odber vzoriek vôd a ich rozbory a vykonáva mimoriadnu manipuláciu
na vodných stavbách.“.
83.
V § 48 ods. 4 písmeno h) znie:
„h)
poskytnúť odber povrchových vôd z vodných tokov na závlahy a na ich iné užívanie,“.
84.
Poznámka pod čiarou k odkazu 57 znie:
„57)
Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 180/2013 Z. z.“.
85.
V § 48 odsek 6 znie:
„(6)
Pri správe vodného toku treba prihliadať na ochranu povrchových vôd a podzemných
vôd v príbrežnej zóne, zachovanie infiltračných podmienok a prvkov prirodzeného ekosystému,
ochranu rybárstva a samočistiacu schopnosť vodného toku, ochranu osobitne chránených
častí prírody a krajiny a na zachovanie rekreačnej hodnoty a estetického vzhľadu krajiny;
činnosti podľa odseku 4 písm. b) až f), ktoré sa majú vykonávať v chránených územiach58c) mimo lesných pozemkov, správca vodného toku vopred oznámi orgánu ochrany prírody.58d)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 58c a 58d znejú:
„58c)
§ 15 a 16 a 27 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
58d)
§ 68 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
86.
§ 49 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6)
Činnosti podľa odseku 1 písm. a) až c), odsekov 2 až 5 pri správe vodného toku primerane
môžu vykonávať osoby, s ktorými má správca vodného toku upravený právny vzťah; správca
vodného toku výkon týchto činností riadi, kontroluje a za vykonané činnosti zodpovedá.“.
87.
V § 52 ods. 1 úvodnej vete sa slová "stavby, prípadne ich časti" nahrádzajú slovami
"stavby, ich súčasti alebo ich časti" a za prvú vetu sa vkladá nová druhá veta, ktorá
znie: "Súčasťou vodnej stavby sa rozumie ďalší objekt, ktorý súvisí s prevádzkovým,
výrobným alebo technologickým zariadením pri prevádzke vodnej stavby vrátane obslužných
komunikácií a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k jej činnosti.".
88.
V § 52 ods. 1 písm. c) sa za slovo "hrádze" vkladá čiarka a slová "vodné elektrárne,
stavby na využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku".
89.
V § 53 úvodná veta znie: "Vlastník vodnej stavby podľa § 52 ods. 1 písm. a) až c)
a g) až i) je povinný".
90.
V § 53 písmená f) a g) znejú:
„f)
dodržiavať pokyny správcu vodného toku na dotknutom vodnom toku, napríklad pri nepriaznivých
účinkoch sucha a povodní, poruchách technických zariadení a iných prevádzkových poruchách,
g)
zabezpečovať prirodzenú migráciu rýb a iných vodných živočíchov,“.
91.
V § 55 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová:
"zákaz jazdenia motorovými vozidlami po vodných stavbách sa nevzťahuje na vozidlá
správcu vodného toku a orgánu štátnej vodnej správy.".
92.
V § 56 odseky 3 až 5 znejú:
„(3)
Z hľadiska odborného technicko-bezpečnostného dohľadu sa vodné stavby rozdeľujú do
I. až IV. kategórie podľa bodového systému, ktorý zohľadňuje význam vodnej stavby,
riziko možného ohrozenia ľudských životov a škôd na majetku v priľahlom území a nebezpečenstvo
vzniku porúch na vodnej stavbe. Evidenciu vodných stavieb zaradených do kategórií
vedie ministerstvo prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného
technicko-bezpečnostného dohľadu poverená.
(4)
Kategorizácii podliehajú vodné stavby, ktoré vzdúvajú a zadržiavajú vodu, ak je objem
takto vzdutej alebo zadržiavanej vody alebo zadržiavaného kalu pri odkaliskách väčší
ako 1 000 m3, alebo rozdiel medzi maximálnou možnou hladinou a terénom na vzdušnej päte vodnej
stavby je väčší ako 1,0 m, alebo ak ide o ochranné hrádze prietok Q100 je väčší ako 10 m3.s-1. Takýmito vodnými stavbami sú najmä priehrady, vodné nádrže, hate, odkaliská vytvorené
hrádzovým systémom, na ktoré sa odpad ukladá hydraulickým spôsobom, čerpacie stanice
vnútorných vôd a hrádze, ako aj súčasti stavieb, ktoré sú určené na úpravu vodných
tokov, na odbery vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a na iné používanie vôd.
(5)
Ministerstvo na základe žiadosti stavebníka vodnej stavby alebo vlastníka vodnej
stavby zaradí alebo preradí vodnú stavbu do niektorej zo štyroch kategórií na základe
posudku štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného
dohľadu ním poverená, najneskôr pred vydaním stavebného povolenia. Orgán štátnej vodnej
správy môže rozhodnúť o potrebe vypracovať odborný posudok pre určenie príslušnej
kategórie aj keď nebudú splnené podmienky podľa odseku 4.“.
93.
V § 56 ods. 7 posledná veta znie: "Pri vodných stavbách zaradených do III. a IV.
kategórie je ich vlastník alebo stavebník povinný zabezpečiť odborný technicko-bezpečnostný
dohľad prostredníctvom odborne spôsobilej osoby.".
94.
V § 56 odsek 9 znie:
„(9)
Pri vykonávaní odborného technicko-bezpečnostného dohľadu je vlastník vodnej stavby
alebo stavebník vodnej stavby bezodkladne povinný
a)
určiť a ohlásiť orgánu štátnej vodnej správy odborne spôsobilú osobu, prostredníctvom
ktorej sa odborný technicko-bezpečnostný dohľad vykonáva,
b)
informovať o zmene vlastníckych práv k vodnej stavbe orgán štátnej vodnej správy,
c)
informovať o zmene vlastníckych práv k vodnej stavbe aj ministerstvom poverenú štátnu
organizáciu, ktorá vedie evidenciu podľa odseku 3, ak ide o vodné stavby zaradené
do kategórií vodných stavieb pre výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu,
d)
prizvať orgán štátnej vodnej správy na prehliadku vodnej stavby, ktorá sa pri vodných
stavbách zaradených do I. kategórie vykonáva najmenej raz ročne, pri vodných stavbách
zaradených do II. kategórie raz za dva roky a pri vodných stavbách zaradených do III.
a IV. kategórie raz za štyri roky,
e)
zaslať dokumenty o výsledkoch odborného technicko-bezpečnostného dohľadu podľa §
81 ods. 2 písm. h) orgánu štátnej vodnej správy, ktorý vykoná technicko-bezpečnostný
dozor.“.
95.
§ 56a vrátane nadpisu znie:
„§ 56a
Odborná spôsobilosť
(1)
Odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí a praktických schopností, ktoré
musí spĺňať hlavný zamestnanec odborného technicko-bezpečnostného dohľadu štátnej
organizácie poverenej na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (§ 56 ods.
5), alebo hlavný zamestnanec odborného technicko-bezpečnostného dohľadu vlastníka
vodnej stavby uvedenej v § 56 ods. 4, a preukazuje sa osvedčením o odbornej spôsobilosti
na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (ďalej len "osvedčenie o odbornej
spôsobilosti"). Vydaním osvedčenia o odbornej spôsobilosti vzniká odborne spôsobilej
osobe právo používať okrúhlu pečiatku so štátnym znakom.
(2)
Ministerstvo overuje odbornú spôsobilosť na výkon odborného technicko-bezpečnostného
dohľadu odbornou skúškou pred skúšobnou komisiou zloženou z odborníkov z teórie a
praxe a udeľuje osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Termín odbornej skúšky určuje
ministerstvo. Členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva minister životného prostredia
Slovenskej republiky. Ministerstvo môže odbornú skúšku organizovať aj prostredníctvom
štátnej organizácie, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného
dohľadu.
(3)
Podmienky na udelenie osvedčenia o odbornej spôsobilosti sú
a)
vzdelanie,
b)
odborná prax v príslušnom vodohospodárskom odvetví, ktorou je súhrn takých znalostí
a skúseností získaných pri výkone predchádzajúcich pracovných činností, ktoré môže
odborne spôsobilá osoba využiť pri výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu
(ďalej len "odborná prax"),
c)
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
d)
bezúhonnosť,
e)
úspešné vykonanie odbornej skúšky.
(4)
Splnenie požiadaviek podľa odseku 3 písm. a) a b) na výkon odborného technicko-bezpečnostného
dohľadu nad vodnými stavbami I. a II. kategórie sa preukazuje
a)
dokladom o nadobudnutí vysokoškolského vzdelania získaného štúdiom v bakalárskom
študijnom programe zameranom najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku vodných
stavieb, vodné hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám životného
prostredia akreditovanom podľa osobitného predpisu61a) a dokladom o získaní minimálne sedemročnej odbornej praxe alebo
b)
dokladom o nadobudnutí vysokoškolského vzdelania získaného štúdiom v magisterskom
alebo inžinierskom študijnom programe zameranom najmä na projektovú prípravu, výstavbu
a prevádzku vodných stavieb, vodné hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným
zložkám životného prostredia akreditovanom podľa osobitného predpisu61a) a dokladom o získaní minimálne päťročnej odbornej praxe.
(5)
Splnenie požiadaviek podľa odseku 3 písm. a) a b) na výkon odborného technicko-bezpečnostného
dohľadu nad vodnými stavbami III. a IV. kategórie sa preukazuje
a)
dokladom o nadobudnutí úplného stredného odborného vzdelania získaného absolvovaním
vzdelávacích programov zameraných najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku
vodných stavieb, vodné hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám
životného prostredia a dokladom o získaní minimálne desaťročnej odbornej praxe,
b)
dokladom o nadobudnutí vyššieho odborného vzdelania získaného absolvovaním vzdelávacieho
programu akreditovaného podľa osobitného predpisu61b) v študijných odboroch zameraných najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku
vodných stavieb, vodné hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám
životného prostredia a dokladom o získaní minimálne sedemročnej odbornej praxe,
c)
dokladom o nadobudnutí vysokoškolského vzdelania získaného štúdiom v bakalárskom
študijnom programe zameranom najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku vodných
stavieb, vodné hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám životného
prostredia akreditovanom podľa osobitného predpisu61a) a dokladom o získaní minimálne sedemročnej odbornej praxe alebo
d)
dokladom o nadobudnutí vysokoškolského vzdelania získaného štúdiom v magisterskom
alebo inžinierskom študijnom programe zameranom najmä na projektovú prípravu, výstavbu
a prevádzku vodných stavieb alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám životného
prostredia akreditovanom podľa osobitného predpisu61a) a dokladom o získaní minimálne päťročnej odbornej praxe.
(6)
Za doklad preukazujúci splnenie požiadavky vzdelania podľa odseku 3 písm. a) sa považuje
aj doklad o odbornej kvalifikácii vydaný školou alebo iným oprávneným orgánom podľa
právnych predpisov príslušného štátu, uznaný za podmienok uvedených v osobitnom predpise.61c)
(7)
Za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého
skutková podstata súvisí s predmetom činnosti, na ktorú žiada udeliť osvedčenie o
odbornej spôsobilosti, za trestný čin všeobecného ohrozenia alebo trestný čin ohrozenia
životného prostredia. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý
v deň podania žiadosti nie je starší ako tri mesiace.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 61a až 61c znejú:
„61a)
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
61b)
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
61c)
Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov.“.
Zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov.“.
96.
V § 56b odsek 2 znie:
„(2)
Ministerstvo môže osvedčenie o odbornej spôsobilosti zrušiť, ak
a)
sa dodatočne zistí, že žiadosť o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti obsahuje
nepravdivé alebo neúplné údaje,
b)
držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti závažným spôsobom alebo opakovane porušuje
povinnosti ustanovené týmto zákonom,
c)
sa držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti počas piatich rokov nezúčastnil aspoň
jedenkrát školenia organizovaného ministerstvom alebo prostredníctvom štátnej organizácie,
ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu,
d)
držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti päť rokov nevykonával odborný technicko-bezpečnostný
dohľad.“.
97.
V § 56c ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: "prostredníctvom štátnej organizácie,
ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu.".
98.
§ 56d vrátane nadpisu znie:
„§ 56d
Povinnosti odborne spôsobilej osoby
Odborne spôsobilá osoba pri výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu je povinná
a)
overiť minimálne raz ročne správnosť realizovaných meraní a pozorovaní priamo na
vodnej stavbe a na jej hlavných objektoch,
b)
požiadať orgán štátnej vodnej správy o výkon štátneho vodoochranného dozoru a technicko-bezpečnostného
dozoru pri zistení bezprostredného ohrozenia bezpečnosti vodnej stavby, ak vlastník
vodnej stavby nezabezpečí realizáciu potrebných opatrení na nápravu,
c)
raz ročne poskytovať štátnej organizácii, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného
dohľadu, informácie o vodných stavbách, nad ktorými zabezpečuje výkon odborného technicko-bezpečnostného
dohľadu vrátane elektronickej kópie ním vypracovaných dokumentov dohľadu, ktoré štátna
organizácia poverená výkonom odborného technicko-bezpečnostného dohľadu sprístupní
v elektronickej forme orgánom štátnej vodnej správy,
d)
poskytnúť odbornú súčinnosť pri výkone vodoochranného dozoru a technicko-bezpečnostného
dozoru na požiadanie orgánov štátnej vodnej správy,
e)
poskytnúť odbornú súčinnosť počas povodňovej aktivity,
f)
informovať štátnu organizáciu poverenú výkonom odborného technicko-bezpečnostného
dohľadu, ktorá na základe poverenia ministerstva vedie zoznam odborne spôsobilých
osôb o zmene údajov podľa § 56c ods. 2,
g)
zúčastniť sa aspoň jedenkrát ročne školenia podľa § 56b ods. 2 písm. c); zohľadňuje
a uznáva sa aj školenie s rovnocenným obsahom, ktorý odborne spôsobilá osoba absolvuje
v iných členských štátoch Európskej únie.“.
99.
Za § 56d sa vkladá § 56e, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 56e
Povinnosti štátnej organizácie, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného
dohľadu
Štátna organizácia, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného
dohľadu nad stavbami I. a II kategórie, je povinná
a)
poskytnúť odbornú súčinnosť pri výkone vodoochranného dozoru a technicko-bezpečnostného
dozoru na vodných stavbách I. a II. kategórie na požiadanie orgánov štátnej vodnej
správy,
b)
poskytnúť odbornú súčinnosť počas povodňovej aktivity na vodných stavbách I. a II.
kategórie,
c)
požiadať orgán štátnej vodnej správy o výkon štátneho vodoochranného dozoru a technicko-bezpečnostného
dozoru, ak sa zistí bezprostredné ohrozenie bezpečnosti vodnej stavby a ak vlastník
vodnej stavby nezabezpečí realizáciu potrebných opatrení na nápravu.“.
100.
V § 57 odsek 1 znie:
„(1)
Manipulačný poriadok vodnej stavby upravuje postup vlastníka vodnej stavby pri osobitnom
užívaní vôd a pri prevádzke vodnej stavby. Orgán štátnej vodnej správy na návrh vlastníka
vodnej stavby schvaľuje manipulačný poriadok a jeho zmeny.“.
101.
V § 59 ods. 1 písmeno k) znie:
„k)
poveruje právnickú osobu na určovanie zmiešavacej zóny,61d)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 61d znie:
„61d)
§ 3 ods. 3 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 270/2010 Z. z. o environmentálnych
normách kvality v oblasti vodnej politiky.“.
102.
V § 59 ods. 1 písm. n) sa na konci pripájajú tieto slová: "a ďalšími úlohami podľa
§ 56 až 56e".
103.
V § 59 ods. 1 písmeno o) znie:
„o)
overuje odbornú spôsobilosť na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu odbornou
skúškou, vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti a vedie evidenciu odborne spôsobilých
osôb (§ 56a až 56c),“.
104.
V § 59 ods. 1 písm. t) sa nad slovom "vlny" odkaz "61a" nahrádza odkazom "61e" a
slová "na vodnej stavbe" sa nahrádzajú slovami "z vodnej stavby".
Doterajšia poznámka pod čiarou k odkazu 61a sa označuje ako poznámka pod čiarou k
odkazu 61e.
105.
V § 59 sa odsek 2 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g)
spolupráce a koordinácie pri určení prahových hodnôt podzemných vôd s členskými štátmi
Európskej únie a s nečlenskými štátmi Európskej únie.“.
106.
V § 60 ods. 1 písmeno c) znie:
„c)
dáva súhlasy (§ 27) a vyjadrenia (§ 28) vo veciach, v ktorých v správnom konaní rozhoduje
v prvom stupni, a vo veciach týkajúcich sa hraničných vôd,“.
107.
V § 61 písm. a) sa pred slová "§ 21" vkladajú slová "§ 15 ods. 6,".
108.
V § 62 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Pri pochybnostiach, či ide o mimoriadne
zhoršenie vôd, rozhodne inšpekcia.".
109.
V § 62 sa odsek 6 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d)
rozhoduje o uložení opatrení pri výkone hlavného štátneho vodoochranného dozoru (§
67 ods. 3).“.
110.
V § 64 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c).
111.
V § 73 odseky 3 až 5 znejú:
„(3)
Účastníkom vodoprávneho konania je vo veci povolenia týkajúceho sa vodného toku alebo
pobrežných pozemkov správca vodného toku. Účastníkom vodoprávneho konania vo veci
súhlasu podľa § 27 ods. 1 písm. e) a f) je len žiadateľ; ak sa súhlas týka vodného
toku alebo pobrežných pozemkov, aj správca vodného toku. Účastníkom vodoprávneho konania
podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo právnická osoba,
ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.64a)
(4)
V prípadoch, v ktorých rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy môže vo veľkom rozsahu
ovplyvniť vodné pomery v obci alebo na území viacerých obcí alebo sa týka veľkého
počtu účastníkov konania, orgán štátnej vodnej správy oznámi termín a predmet ústneho
pojednávania verejnou vyhláškou, prostredníctvom ktorej pozve všetkých jemu známych
účastníkov konania, a ktorá sa uverejní vo všetkých dotknutých obciach a zároveň ho
zverejní aj na svojom webovom sídle. V takýchto prípadoch je účastníkom konania aj
obec. Súčasťou oznámenia je aj zastavovací plán z projektovej dokumentácie.
(5)
Orgán štátnej vodnej správy doručí pozvanie na ústne pojednávanie účastníkom konania
do vlastných rúk najneskôr osem dní, v zložitejších prípadoch 30 dní pred dňom ústneho
pojednávania. V konaní, ktoré sa týka líniovej stavby, zvlášť rozsiahlej stavby alebo
stavby s počtom účastníkov nad 50, orgán štátnej vodnej správy upovedomí účastníkov
konania o začatí vodoprávneho konania a pozvanie na ústne pojednávanie oznámi verejnou
vyhláškou najmenej 30 dní pred ústnym pojednávaním; v tomto čase musia byť vyvesené
aj vyhlášky o oznámení ústneho pojednávania podľa odseku 4 na úradnej tabuli. Orgán
štátnej vodnej správy upozorní, že na námietky, ktoré nebudú oznámené najneskôr na
ústnom pojednávaní, sa neprihliadne.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 64a znie:
„64a)
§ 24 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
112.
Poznámka pod čiarou k odkazu 65 znie:
„65)
Zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov.“.
113.
V § 73 odseky 15 a 16 znejú:
„(15)
Na úkony vykonávané podľa § 4 ods. 6, § 4b ods. 7, § 19 ods. 2, § 22 ods. 2, § 27
ods. 1 písm. a) až d), § 28, § 36 ods. 12 písm. b) a c), § 38, § 39 ods. 10, § 41
ods. 8 a 10, § 51 ods. 1, § 56 ods. 4 a § 62 ods. 3 sa nevzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní okrem ustanovení o miestnej príslušnosti.
(16)
Orgán štátnej vodnej správy príslušný na vydanie povolenia podľa § 21 ods. 1 písm.
a) až d), f) a i), § 26 a § 36 ods. 13, na vydanie rozhodnutia podľa § 32 ods. 9,
§ 38, § 39 ods. 10, § 55 ods. 2 a § 57 ods. 1, na vydanie súhlasu podľa § 27 a vyjadrenia
podľa § 28 je v integrovanom povoľovaní66) dotknutým orgánom.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 66 znie:
„66)
Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného
prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
114.
V § 73 sa vypúšťa odsek 17.
Doterajšie odseky 18 a 19 sa označujú ako odseky 17 a 18.
115.
V § 74 ods. 1 písm. j) sa slová "s nebezpečnými" nahrádzajú slovami "so znečisťujúcimi".
116.
V § 74 ods. 1 sa za písmeno m) vkladá nové písmeno n), ktoré znie:
„n)
prepraví vodu odobratú z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky
cez hranice Slovenskej republiky v rozpore s § 17a,“.
Doterajšie písmeno n) sa označuje ako písmeno o).
117.
§ 75 vrátane nadpisu znie:
„§ 75
Pokuty
(1)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. a) možno uložiť v sume vypočítanej ako násobok sadzby
1 eura za 1 m3 a množstva nepovolene odobraných povrchových vôd, najdlhšie za obdobie jedného roka
od zistenia porušenia povinnosti. Najnižšiu pokutu možno uložiť 1 000 eur.
(2)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. b) možno uložiť v sume vypočítanej ako násobok sadzby
2 eur za 1m3 a množstva nepovolene odobratých podzemných vôd najdlhšie za obdobie jedného roka
od zistenia porušenia povinnosti. Najnižšiu pokutu možno uložiť 2 000 eur.
(3)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. e) možno uložiť do výšky trojnásobku poplatku za ročné
vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd. Ak nemožno takto určiť výšku pokuty,
vypočíta sa násobkom sadzby 1 eura za 1 m3 a množstva vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd, najdlhšie však za obdobie
predchádzajúceho roka. V obidvoch prípadoch možno uložiť najnižšiu pokutu 1000 eur.
(4)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. c) a j) možno uložiť od 500 eur do 16 500 eur.
(5)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. f) až i) možno uložiť od 700 eur do 6 600 eur.
(6)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. d), k) a l) možno uložiť od 700 eur do 66 300 eur.
(7)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. o) možno uložiť od 500 eur do 3 300 eur.
(8)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. m) možno uložiť 660 eur.
(9)
Ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo nedovoleným zaobchádzaním so znečisťujúcimi
látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu možno uložiť do 165 000 eur. Najnižšiu
pokutu možno uložiť vo výške najnižšej pokuty pre správny delikt, v dôsledku ktorého
došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd.
(10)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. n) možno uložiť od 33 000 eur do 100 000 eur; súčasne
sa zruší povolenie na užívanie vôd.“.
118.
V § 77 ods. 1 písm. d) sa za slovo "mení" vkladá čiarka a slovo "užíva".
119.
V § 77 ods. 1 písm. j) sa slová "§ 36 ods. 12" nahrádzajú slovami "§ 36 ods. 15".
120.
V § 77 sa odsek 1 dopĺňa písmenami k) až n), ktoré znejú:
„k)
mimoriadne zhorší vody (§ 41 ods. 1) a spôsobí malú škodu,67a)
l)
poruší povinnosť uloženú vyhláškou okresného úradu (§ 60 ods. 6 a § 61 písm. i),
m)
poruší povinnosť uloženú všeobecne záväzným nariadením obce (§ 63 ods. 4),
n)
nevykoná uložené opatrenia na nápravu (§ 42 ods. 2), hoci ich mohol vykonať vlastnými
silami.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 67a znie:
„67a)
§ 125 ods. 1 Trestného zákona.“.
121.
V § 77 odseky 2 až 5 znejú:
„(2)
Za priestupok podľa
a)
odseku 1 písm. f) možno uložiť pokutu do 66 eur,
b)
odseku 1 písm. b), c), g), j) až n) možno uložiť pokutu do 100 eur,
c)
odseku 1 písm. a), d), e), h) a i) možno uložiť pokutu do 165 eur.
(3)
Priestupky podľa
a)
odseku 1 písm. c), f), g), h), i) a m) prejednáva obec,
b)
odseku 1 písm. a), b), d), e), j), k), l) a n) prejednáva okresný úrad.
(4)
Na priestupky a na ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.68)
(5)
Výnosy pokút uložených za priestupky podľa
a)
odseku 1 písm. c), f), g), h), i) a m) sú príjmom rozpočtu obce,
b)
odseku 1 písm. a), b), d), e), j), k) a l) sú príjmom Environmentálneho fondu,
c)
odseku 1 písm. n) sú príjmom štátneho rozpočtu.“.
122.
V § 78 ods. 2 sa za slová "odseku 3 písm. e)" vkladajú slová "a f)".
123.
V § 78 sa odsek 3 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f)
poskytovanie služieb v oblasti ochrany pred povodňami, správy povodí a zvereného
majetku štátu.“.
124.
V § 78 odseky 4 a 5 znejú:
„(4)
Výška platieb za užívanie povrchových vôd sa podľa
a)
odseku 3 písm. a) až c), okrem odberov povrchových vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej
pôdy, určuje na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví podľa osobitného
predpisu,70) ktoré sa oznamuje užívateľom povrchových vôd najneskôr do 15. decembra bežného roka,
ktorý predchádza roku, v ktorom sa tieto platby uplatňujú; výška finančnej náhrady
za odbery povrchových vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy sa určuje postupom
ustanoveným pre platenie poplatkov za užívanie vôd podľa § 79 ods. 7 až 9,
b)
odseku 3 písm. d) určuje osobitným postupom,
c)
odseku 3 písm. e) a f) určuje podľa osobitného predpisu.70a)
(5)
Povinnosť platiť platby podľa odseku 2 sa nevzťahuje na odbery povrchovej vody na
a)
napúšťanie odstavených ramien vodných tokov tvoriacich chránený biotop rastlín a
živočíchov,
b)
protipožiarne opatrenia,
c)
prevádzku rybníkov a rybochovných zariadení a na napúšťanie vodných nádrží osobitne
vhodných na chov rýb, ktoré užívajú právnické osoby s prideleným rybárskym právom,70b) alebo na ktoré bolo vydané osvedčenie podľa osobitného predpisu,70c)
d)
zavlažovanie v záhradkárskych osadách.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 70, 70a až 70c znejú:
„70)
§ 2 písm. a) štvrtý bod zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
70a)
§ 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 755/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje
výška neregulovaných platieb, výška poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním
užívania vôd.
70b)
§ 4 ods. 3 až 6 zákona č. 139/2002 Z. z.
70c)
§ 9 zákona č. 194/1998 Z. z. o šlachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v
znení neskorších predpisov.
§ 31 ods. 5 zákona č. 139/2002 Z. z.“.
§ 31 ods. 5 zákona č. 139/2002 Z. z.“.
125.
V § 78 ods. 6 sa slová "a), b), c) a e) nahrádzajú slovami "a) až c), e) a f) a finančná
náhrada za odbery povrchových vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy".
126.
V nadpise § 79 a odseku 9 sa slová "odbery podzemných vôd a za vypúšťanie odpadových
vôd do povrchových vôd" nahrádzajú slovami "užívanie vôd".
127.
V § 79 odseky 1 a 2 znejú:
„(1)
Poplatkom za užívanie vôd na účely tohto zákona je finančná náhrada za
a)
odber podzemných vôd,
b)
vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd,
c)
vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd,
d)
vypúšťanie geotermálnych vôd do povrchových vôd.
(2)
Poplatky za odbery podzemných vôd je povinný platiť ten, kto odoberá podzemné vody
v množstve nad 15 000 m3 za kalendárny rok alebo nad 1 250 m3 za mesiac.“.
128.
V § 79 ods. 3 písmeno f) znie:
„f)
prevádzke rybníkov, rybochovných zariadení a na napúšťanie vodných nádrží osobitne
vhodných na chov rýb, ktoré užívajú právnické osoby s prideleným rybárskym právom,70b) alebo na ktoré bolo vydané osvedčenie podľa osobitného predpisu.70c)“.
129.
V § 79 ods. 3 sa vypúšťajú písmená h) a i).
130.
V § 79 odsek 4 znie:
„(4)
Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd platí ten, kto vypúšťa odpadové vody alebo
osobitné vody do povrchových vôd alebo podzemných vôd v množstve nad 10 000 m3 za kalendárny rok alebo nad 1 000 m3 za mesiac a prekročí ustanovené limitné hodnoty znečistenia v príslušnom ukazovateli
znečistenia ustanovené vo vykonávacom predpise vydanom podľa § 81 ods. 1 písm. e)
a ten, kto vypúšťa geotermálne vody do povrchových vôd v množstve nad 10 000 m3 za kalendárny rok alebo nad 1 000 m3 za mesiac .“.
131.
V § 79 odseky 7 a 8 znejú:
„(7)
Poplatky za užívanie vôd vrátane poplatkov za odbery podzemných vôd na zavlažovanie
poľnohospodárskej pôdy sú príjmom Environmentálneho fondu,71) ktorý koná vo veciach vyberania a vymáhania týchto poplatkov. Vo veciach určovania
skutočnej výšky poplatkov za užívanie vôd koná správca vodohospodársky významných
vodných tokov podľa osobitného predpisu.72) Na konanie v prvom stupni je príslušný odštepný závod správcu vodohospodársky významných
vodných tokov a na konanie v druhom stupni je príslušné jeho podnikové riaditeľstvo.
(8)
Návrh na výšku poplatkov podáva na základe vlastného výpočtu ten, kto tieto vody
užíva v lehote určenej v osobitnom predpise;72a) ak nepredložia návrh na určenie výšky poplatkov v určenej lehote, správca vodohospodársky
významných vodných tokov vypočíta výšku poplatkov na základe povolenia podľa § 21
ods. 1 písm. b) prvého bodu alebo § 21 ods. 1 písm. c). Správca vodohospodársky významných
vodných tokov určuje skutočnú výšku poplatkov za kalendárny rok a výšku preddavkov,
sleduje platenie preddavkov a vydáva výkaz o výške nedoplatkov alebo o výške preplatkov
podľa osobitného predpisu.73) Správca vodohospodársky významných vodných tokov je oprávnený vykonávať kontrolu
skutočného odoberania podzemných vôd alebo vypúšťania odpadových vôd alebo osobitných
vôd alebo geotermálnych vôd do povrchových vôd alebo vypúšťania odpadových vôd do
podzemných vôd v priebehu kalendárneho roka.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 72a znie:
„72a)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 755/2004 Z. z. v znení nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 367/2008 Z. z.“.
132.
§ 80d vrátane nadpisu znie:
„§ 80d
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. januára 2015
(1)
Odborná spôsobilosť osôb pre výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu získaná
do 14. januára 2015 zostáva v platnosti.
(2)
Začaté a právoplatne neukončené konania do 14. januára 2015 sa dokončia podľa zákona
účinného do 14. januára 2015.
(3)
Práva a povinnosti vyplývajúce z povolení a rozhodnutí vydaných do 14. januára 2015,
ktoré nie sú v súlade so zákonom účinným od 15. januára 2015, je potrebné do 30. septembra
2017 uviesť s ním do súladu, inak povolenia a rozhodnutia strácajú platnosť.
(4)
Správca vodohospodársky významných vodných tokov prevezme správu vodných tokov podľa
§ 80 ods. 5 druhej vety do 31. decembra 2019, ak ministerstvo neprevedie správu na
inú osobu podľa § 51 ods. 1.
(5)
Konania vo veciach poplatkov za odbery podzemných vôd a poplatkov za vypúšťanie odpadových
vôd začaté a právoplatne neukončené do 14. januára 2015 sa dokončia podľa zákona účinného
do 14. januára 2015.
(6)
Konania vo veciach vydania výkazu o výške nedoplatkov alebo o výške preplatkov za
odbery podzemných vôd za rok 2014 a za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd
za rok 2015 sa vykonajú podľa zákona účinného do 14. januára 2015.“.
133.
V § 81 ods. 1 písmená d) a e) znejú:
„d)
limitné hodnoty znečistenia priemyselných odpadových vôd s obsahom znečisťujúcich
látok, prioritných látok a prioritných nebezpečných látok vypúšťaných do povrchových
vôd,
e)
výšku neregulovaných platieb, výšku poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatnením
užívania vôd (§ 78 a 79),“.
134.
V § 82 sa slová "smernice Európskeho parlamentu a Rady" nahrádzajú slovami "právne
záväzné akty Európskej únie".
135.
Príloha č. 1 vrátane nadpisu znie:
„Príloha č. 1 k zákonu č. 364/2004 Z. z.
ZOZNAM ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK
ZOZNAM I
INDIKATÍVNY ZOZNAM HLAVNÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK
1.
Organohalogénové zlúčeniny a látky, ktoré môžu vytvárať takéto zlúčeniny vo vodnom
prostredí.
2.
Organofosforové zlúčeniny.
3.
Organocínové zlúčeniny.
4.
Látky a prípravky alebo produkty ich rozkladu, ktoré majú dokázateľné karcinogénne
alebo mutagénne vlastnosti, alebo vlastnosti, ktoré môžu vo vodnom prostredí, alebo
prostredníctvom vodného prostredia ovplyvniť tvorbu steroidov štítnej žľazy, alebo
iné endokrinné funkcie.
5.
Ťažko odbúrateľné uhľovodíky a ťažko odbúrateľné a biologicky akumulovateľné organické
toxické látky.
6.
Kyanidy.
7.
Kovy a ich zlúčeniny.
8.
Arzén a jeho zlúčeniny.
9.
Biocídy a prostriedky na ochranu rastlín.
10.
Nerozpustné látky.
11.
Látky, ktoré prispievajú k eutrofizácii najmä dusičnany a fosforečnany.
12.
Látky, ktoré majú nepriaznivý účinok na kyslíkovú rovnováhu merateľné biochemickou
spotrebou kyslíka (BSK) a chemickou spotrebou kyslíka (CHSK).
ZOZNAM II
Prioritné látky
ZOZNAM III
Ďalšie znečisťujúce látky*)
Číslo | CAS | Názov látky |
1. | 56-23-5 | Tetrachlórmetán |
2. | 79-01-6 | Trichlóretylén |
3. | 127-18-4 | Tetrachlóretylén |
4. | neuplatňuje sa | DDT spolu |
50-29-3 | para-para-DDT | |
Cyklodiénové pesticídy | ||
5. | 309-00-2 | Aldrín |
6. | 60-57-1 | Dieldrín |
7. | 72-20-8 | Endrín |
8. | 465-73-6 | Izodrín |
*) Látky, pre ktoré boli ustanovené environmentálne normy kvality,75) ale nepatria
do zoznamu prioritných látok.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 75 znie:
„75)
Príloha č. 1 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 270/2010 Z. z. o environmentálnych
normách kvality v oblasti vodnej politiky.“.
136.
V prílohe č. 1a prvý bod znie:
„1.
Na účely hodnotenia chemického stavu podzemných vôd (§ 4c) sú tieto normy kvality
podzemných vôd normami, ktoré sú uvedené vo vykonávacom predpise vydanom podľa § 81
ods. 2 písm. a):
Znečisťujúca látka | Normy kvality |
---|---|
Dusičnany | 50 mg/l |
Aktívne látky v pesticídoch vrátane ich príslušných metabolitov a produktov vznikajúcich pri rozklade a reakcii2) | 0,1μg/l
0,5μg/l (spolu)1) |
Poznámka:
1)
Spolu sa rozumie súčet všetkých jednotlivých pesticídov zistených a vyčíslených v
priebehu monitorovania vrátane príslušných metabolitov, produktov biologických rozkladov
a chemických reakcií.
2)
Pesticídy sú prípravky na ochranu rastlín 76) a biocídne výrobky. 77)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 76 a 77 znejú:
„76)
Zákon č. 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov.
77)
Zákon č. 319/2013 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych
výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (biocídny
zákon).“.
137.
V prílohe č. 1a treťom bode sa za slovo "cieľov" vkladajú slová "(§ 5)" a na konci
sa pripájajú tieto slová: "podľa § 4c a § 81 ods. 1 písm. k). Programy a opatrenia,
ktoré sa vyžadujú vo vzťahu k takýmto prahovým hodnotám, sa uplatnia aj na činnosti
podľa § 34 a podľa osobitného predpisu.78)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 78 znie:
„78)
Zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov.“.
138.
V prílohe č. 6 sa slová "PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A" nahrádzajú slovami
"PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV".
139.
V prílohe č. 6 sa vypúšťajú body 1 až 11.
Doterajšie body 12 až 20 sa označujú ako body 1 až 9.
140.
V prílohe č. 6 body 1, 2, 3, 4 a 6 znejú:
„1.
Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení mestských odpadových vôd (Ú. v.
ES L 135, 30. 5. 1991) v znení smernice Komisie 98/15/ES z 27. februára 1998 (Ú. v.
ES L 67, 7. 3.1998) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003
z 29. septembra 2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003) v znení nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 311, 21. 11. 2008).
2.
Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi
z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31. 12. 1991) v znení nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31. 10.
2003) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra
2008 (Ú. v. EÚ L 311, 21. 11. 2008).
3.
Smernica Rady 98/83/EHS z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej pre ľudskú spotrebu
(pitná voda) (Ú.v. ES L 330, 5. 12. 1998) v znení nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003) v znení
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 596/2009 z 18. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 188,
18. 7. 2009).
4.
Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje
rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v.
ES L 327, 22. 12. 2000) v znení rozhodnutia č. 2455/2001/ES Európskeho parlamentu
a Rady z 20. novembra 2001 (Ú. v. ES L 331, 15. 12. 2001) v znení smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/32/ES z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 81, 20. 3. 2008) v znení
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 (Ú. v. EÚ L
348, 24. 12. 2008) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23.
apríla 2009 (Ú. v. EÚ L 140, 5. 6. 2009) v znení smernice Európskeho parlamentu a
rady 2013/39/EÚ z 12. augusta 2013 (Ú. v. EÚ L 226, 24. 8. 2013) v znení smernice
Rady 2013/64/EÚ zo 17. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 353, 28. 12. 2013).
6.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 o riadení kvality
vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 4.
3. 2006) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 596/2009 z 18. júna
2009 (Ú. v. EÚ L 188, 18. 7. 2009).“.
141.
V prílohe č. 6 body 7 a 9 znejú:
„7.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych
normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení
smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene
a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12.
2008) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/39/EÚ zo 12. augusta 2013
(Ú. v. EÚ L 226, 24. 8. 2013).
9.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom
ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho
parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia
(ES) č. 1013/2006 (Ú. v. EÚ L 140, 5. 6. 2009) v znení smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 (Ú. v. EÚ L 26, 28. 1. 2012).“.
Čl. II
Zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení zákona č. 161/2001 Z. z., zákona č.
553/2001 Z. z., zákona č. 478/2002 Z. z., zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 587/2004
Z. z., zákona č. 571/2005 Z. z., zákona č. 203/2007 Z. z., zákona č. 529/2007 Z. z.,
zákona č. 515/2008 Z. z. a zákona č. 286/2009 Z. z. sa dopĺňa takto:
1.
V § 2 ods. 2 sa za slovo "rozhoduje" vkladajú slová "v prenesenom výkone štátnej
správy".
2.
V § 5 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Proti rozhodnutiu o zastavení konania
sa nemožno odvolať.".
3.
V § 8 ods. 3 sa za slovo "obec" vkladajú slová "v prenesenom výkone štátnej správy".
Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 15. januára 2015.
Andrej Kiska v. r.
Peter Pellegrini v. r.
Robert Fico v. r.
Peter Pellegrini v. r.
Robert Fico v. r.