19/2015 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 12.02.2015

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

História
	Dátum účinnosti	Novela
1.	Vyhlásené znenie
2.	12.02.2015 -

Otvoriť všetky

Informácie o predpise

Číslo predpisu:	19/2015 Z. z.
Názov:	Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o uzatvorení Dohody o založení Medzinárodnej investičnej banky a Štatútu Medzinárodnej investičnej banky
Typ:	Oznámenie
Dátum vyhlásenia:	12.02.2015
Dátum účinnosti od:	12.02.2015
Autor:	Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
Právna oblasť:	Medzinárodné právo Medzinárodné zmluvy, dohody, dohovory
Nachádza sa v čiastke:	5/2015

Vzťahy predpisu

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky oznamuje, že 10. júla 1970 bola v Moskve podpísaná Dohoda o založení Medzinárodnej investičnej banky a Štatút Medzinárodnej investičnej banky medzi vládami Bulharskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky, Mongolskej ľudovej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Zväzu sovietskych socialistických republík a Československej socialistickej republiky.
S dohodou vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky 17. novembra 1970.
Prezident Československej socialistickej republiky dohodu ratifikoval 9. decembra 1970.
Ratifikačná listina Československej socialistickej republiky bola 16. decembra 1970 uložená u depozitára, ktorým bol Sekretariát Rady vzájomnej hospodárskej pomoci v Moskve.
Dohoda nadobudla platnosť 5. februára 1971 v súlade s článkom XXV. Týmto dňom nadobudla platnosť aj pre Československú socialistickú republiku.

K oznámeniu č. 19/2015 Z. z.

DOHODA O ZALOŽENÍ MEDZINÁRODNEJ INVESTIČNEJ BANKY

Vlády Bulharskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky, Mongolskej ľudovej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Zväzu sovietskych socialistických republík a Československej socialistickej republiky,

riadiac sa záujmami rozvoja národného hospodárstva Zmluvných strán,

sa dohodli na nasledovnom:

Článok I

Zriadiť Medzinárodnú investičnú banku, ďalej len „Banka“.

Zakladateľmi – členmi Banky sú Zmluvné strany.

Členmi Banky sa môžu stať aj iné krajiny. Proces pristúpenia iných krajín za členov Banky určuje článok XXIII tejto Dohody.

Banka vykonáva svoju činnosť na základe plnej rovnoprávnosti a rešpektovania suverenity všetkých členských štátov Banky.

Sídlom Banky je Moskva.

Banka sa zakladá a bude vykonávať svoju činnosť v súlade s nasledovnými ustanoveniami.

Článok II

Základnou úlohou Banky je poskytovanie dlhodobých a strednodobých úverov predovšetkým na realizovanie podujatí spojených s medzinárodnou socialistickou deľbou práce, špecializáciou a kooperáciou výroby, nákladmi na rozšírenie surovinovej a palivovej základne v spoločných záujmoch, s výstavbou objektov v iných hospodárskych odvetviach predstavujúcich vzájomný záujem pre rozvoj ekonomiky členských štátov Banky, ako aj na výstavbu objektov pre rozvoj národných ekonomík krajín a iné ciele stanovené Bankovou radou a zodpovedajúce úlohám Banky.

Pri svojej činnosti musí Banka vychádzať z potreby zabezpečenia efektívneho využitia zdrojov, garantovania solventnosti z hľadiska svojich záväzkov a prísnej zodpovednosti za vrátenie úverov poskytnutých Bankou.

Bankou úverované objekty musia zodpovedať najvyššej vedecko-technickej úrovni, zabezpečovať výrobu produkcie najvyššej kvality s minimálnymi nákladmi a cenami zodpovedajúcimi svetovému trhu.

Banka poskytuje úvery na realizovanie podujatí a výstavbu objektov, ktoré sú v záujme niekoľkých členských štátov na základe dlhodobých dohôd alebo inej dohody na realizovanie podujatí a na výstavbu objektov a o predaji nimi vyrábanej produkcie v záujme členských štátov zohľadňujúc taktiež odporúčania pri koordinovaní národohospodárskych plánov členských štátov Banky.

Činnosť Banky sa musí organicky spájať so systémom podujatí ďalšieho rozvoja socialistickej hospodárskej spolupráce, zbližovania a postupného vyrovnávania úrovní hospodárskeho rozvoja členských štátov pri dodržiavaní zásad vysokej efektívnosti využívania úverov Banky. Po dohode s Radou vzájomnej hospodárskej pomoci sa Banka zúčastňuje na posudzovaní otázok spojených s koordináciou plánov národných ekonomík členských štátov v oblasti investícií predstavujúcich vzájomný záujem príslušnými orgánmi RVHP.

Článok III

Základné imanie Banky je stanovené vo výške jednej miliardy prevoditeľných rubľov. Vytvára sa v kolektívnej mene (v prevoditeľných rubľoch) a vo voľne vymeniteľných menách alebo v zlate.

Obsah zlata u prevoditeľného rubľa je 0,987412 gramov čistého zlata.

Podielové príspevky (kvóty) Zmluvných strán v základnom imaní sa stanovujú vychádzajúc z objemu exportu pri ich vzájomnom obrate tovaru a sú pre:

Bulharskú ľudovú republiku	85,1 miliónov prevoditeľných rubľov
Maďarskú ľudovú republiku	83,7 milióna prevoditeľných rubľov
Nemeckú demokratickú republiku	176,1 milióna prevoditeľných rubľov
Mongolskú ľudovú republiku	4,5 milióna prevoditeľných rubľov
Poľskú ľudovú republiku	121,4 milióna prevoditeľných rubľov
Zväz sovietskych socialistických republík	399,3 milióna prevoditeľných rubľov
Československú socialistickú republiku	129,9 milióna prevoditeľných rubľov

Na sumu podielových príspevkov (kvót) členských štátov splnomocnené banky týchto krajín vydávajú Banke obligácie.

Základné imanie sa vytvára vo výške 70 % v prevoditeľných rubľoch a vo výške 30 % vo voľne vymeniteľných menách alebo v zlate.

Prvý príspevok do základného imania vo výške 175 miliónov prevoditeľných rubľov Zmluvné strany realizujú pri zakladaní Banky. Druhý príspevok vo výške 175 miliónov prevoditeľných rubľov sa realizuje počas druhého roku činnosti Banky.

Zvyšná časť kapitálu sa platí zohľadňujúc rozvoj operácií Banky a potreby prostriedkov spôsobom a v termínoch stanovených Bankovou radou.

Základné imanie sa môže zvýšiť so súhlasom vlád členských štátov Banky na odporúčanie Bankovej rady. Spôsob a termíny príslušných vkladov stanovuje Banková rada.

Základné imanie sa zvyšuje aj pri prijímaní nového člena Banky o výšku jeho podielového príspevku (kvóty) do tohto kapitálu. Suma, spôsob a termíny vkladu stanovuje Banková rada po dohode s príslušnou krajinou.

Článok IV

Banka vytvára rezervný kapitál.

Banka môže vytvárať vlastné špeciálne fondy.

Ciele, výšku, termíny a podmienky vytvárania a využívania rezervného kapitálu a vlastných špeciálnych fondov určuje Banková rada.

Článok V

V Banke môžu byť vytvorené špeciálne fondy zo zdrojov zúčastnených krajín.

Článok VI

Banka môže získavať prostriedky v kolektívnej mene (v prevoditeľných rubľoch), národných menách zúčastnených krajín a vo voľne vymeniteľných menách získaním finančných a bankových úverov a pôžičiek, prijatím strednodobých a dlhodobých vkladov, ako aj v iných formách.

Rada Banky môže prijať uznesenie o vydaní zúročiteľných obligačných pôžičiek, umiestňovaných na medzinárodné devízové trhy;.

Podmienky vydávania obligačných pôžičiek stanovuje Banková rada.

Článok VII

Banka poskytuje dlhodobé a strednodobé úvery na účely uvedené v článku II tejto Dohody.

Úvery sa poskytujú:

bankám, hospodárskym organizáciám a podnikom členských štátov Banky, oficiálne splnomocneným členskými štátmi na získanie úverov;

medzinárodným organizáciám a podnikom členských štátov Banky, ktoré sa zaoberajú hospodárskou činnosťou;

bankám a hospodárskym organizáciám iných krajín spôsobom stanoveným Bankovou radou.

Banka môže vydávať záruky spôsobom stanoveným Bankovou radou.

Článok VIII

Spôsob úverového plánovania, hraničné termíny, podmienky poskytnutia, využitia a splatenia úverov, vydávania záruk, ako aj uplatnenia sankcií pri porušení podmienok úverov a záruk upravuje štatút a uznesenia Bankovej rady.

Článok IX

Banka môže umiestňovať dočasne v iných bánk disponibilné prostriedky, predávať a nakupovať devízy, zlato a cenné papiere, ako aj vykonávať iné bankové operácie, ktoré sú v súlade s cieľmi Banky.

Článok X

Banka vykonáva svoju činnosť tak, aby zabezpečila svoju rentabilnosť.

Článok XI

Banka má právo spolupracovať s orgánmi Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, Medzinárodnou bankou pre hospodársku spoluprácu a s inými hospodárskymi organizáciami členských štátov.

Banka môže na základe rovnoprávnosti vstupovať do kontaktu a nadviazať obchodné vzťahy s medzinárodnými finančno-úverovými a inými medzinárodnými inštitúciami, ako aj s inými bankami.

Charakter a formy týchto vzťahov určuje Banková rada.

Článok XII

Účasť krajín v Banke a činnosť Banky nesmú byť akoukoľvek prekážkou pre uskutočnenie a rozvoj priamych finančných a iných obchodných vzťahov členských štátov Banky vzájomne, s inými krajinami a medzinárodnými finančno-bankovými organizáciami.

Úverové operácie Banky nenahrádzajú zásady a spôsob poskytovania úverov uplatňované v praxi na základe dvojstranných medzivládnych dohôd o hospodárskej spolupráci a vzájomnej pomoci.

Článok XIII

Banka je právnickou osobou.

Banka má právnu spôsobilosť potrebnú na plnenie svojich funkcií a dosahovanie cieľov v súlade s ustanoveniami tejto Dohody a jej štatútu.

Na území každého členského štátu Banky, ako aj zástupcovia krajín v Rade a funkcionári Banky využívajú výsady a imunitu, potrebné na plnenie funkcií a dosahovanie cieľov uvedených v tejto Dohode a štatúte Banky. Vyššie uvedené výsady a imunity sú definované v článkoch XV, XVI a XVII tejto Dohody.

Banka môže zriaďovať pobočky a zastupiteľstvá na území štátu, v ktorom má svoje sídlo, ako aj na území iných štátov.

Právne vzťahy medzi Bankou a štátom, v ktorom má Banka svoje sídlo, alebo v ktorom majú svoje sídlo jej pobočky a zastupiteľstvá sa riadia príslušnými dohodami.

Banka zodpovedá za svoje záväzky do výšky svojho majetku.

Banka nenesie zodpovednosť za záväzky členských štátov, a rovnako ani členské štáty nezodpovedajú za záväzky Banky.

Článok XIV

Činnosť Banky upravuje táto Dohoda, štatút Banky, ktorý je pripojený k tejto Dohode, ako aj pravidlá vydávané Bankou v rámci svojich kompetencií.

Vychádzajúc zo záujmov ďalšieho rozvoja a zdokonalenia činnosti Banky a prehĺbenia socialistickej hospodárskej spolupráce sa môžu do štatútu Banky na odporúčanie Bankovej rady vniesť zmeny so súhlasom vlád členských štátov Banky.

Článok XV

Majetok Banky, jej aktíva a dokumenty bez ohľadu na to, kde sú umiestnené, ako aj operácie Banky majú imunitu voči správnemu a súdnemu konaniu v akejkoľvek forme s výnimkou prípadov, ak sa Banka takejto imunity vzdá. Priestory Banky, ako aj jej pobočiek a zastupiteľstiev sú na území ktoréhokoľvek členského štátu Banky nedotknuteľné.

Banka je na území členských štátov Banky:

oslobodená od všetkých priamych daní a poplatkov, tak celoštátnych ako aj miestnych. Dané ustanovenie sa neuplatňuje u platieb za poskytované komunálne a iné služby;

oslobodená od colných poplatkov a obmedzení pri dovoze a vývoze predmetov určených na služobné účely;

využíva všetky výhody z hľadiska priority, taríf a poplatkov v poštovej, telegrafickej a telefonickej komunikácii, ktoré v tejto krajine využívajú diplomatické zastupiteľstvá.

Článok XVI

Zástupcom krajín v Bankovej rade sa pri plnení ich služobných povinností poskytujú na území každého členského štátu nasledovné výsady a imunity:

imunita voči zatknutiu alebo zadržaniu, ako aj jurisdikcii súdnych inštitúcií z hľadiska všetkých úkonov, ktoré môžu vykonať ako zástupcovia;

nedotknuteľnosť všetkých listín a dokumentov;

rovnaké colné výhody, pokiaľ ide o osobné batožiny, aké sa poskytujú diplomatickým úradníkom zodpovedajúcej hodnosti v príslušnom štáte;

oslobodenie od osobných povinností a od priamych daní a poplatkov v súvislosti s peňažnými sumami, ktoré predstaviteľom vypláca štát, ktorý ich menoval.

Výsady a imunity uvedené v tomto článku sa poskytujú spomenutým v ňom osobám výlučne v služobných záujmoch. Každý členský štát Banky má právo a je povinný vzdať sa imunity udelenej jej zástupcovi vo všetkých prípadoch, ak sa nazdáva, že imunita by mohla brániť výkonu spravodlivosti a vzdanie sa imunity nemá za následok poškodenie cieľov, pre ktoré bola poskytnutá.

Ustanovenia bodu 1 tohto článku sa neuplatňujú na vzájomné vzťahy zástupcov a orgánov štátu, ktorých je občanom.

Článok XVII

Rada Banky po predložení predsedom Predstavenstva Banky určuje kategórie funkcionárov Banky, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia tohto článku. Priezviská týchto funkcionárov predseda Predstavenstva Banky pravidelne oznamuje kompetentným orgánom členských štátov Banky.

Funkcionári Banky pri plnení si svojich služobných povinností na území každého členského štátu Banky:

nepodliehajú súdnej a správnej zodpovednosti za svoje kroky, ktoré môžu vykonať ako funkcionári;

oslobodzujú sa od osobných povinností a priamych daní a poplatkov z hľadiska mzdy, ktorú im vypláca Banka. Dané ustanovenie sa nevzťahuje na funkcionárov Banky, ktorí sú občanmi štátu, v ktorom má Banka, jej pobočky a zastupiteľstvá, sídlo;

majú právo na rovnaké colné výhody, pokiaľ ide o osobné batožiny, aké sa poskytujú diplomatickým úradníkom zodpovedajúcej hodnosti v príslušnom štáte.

Výsady a imunita uvedené v tomto článku sa poskytujú funkcionárom Banky výlučne v služobných záujmoch.

Predseda Predstavenstva Banky má právo a je povinný vzdať sa imunity udelenej funkcionárom Banky vo všetkých prípadoch, ak sa nazdáva, že by takáto imunita mohla brániť výkonu spravodlivosti a ak sa môže vzdať imunity bez toho, aby boli poškodené záujmy z hľadiska ktorých bola poskytnutá. Vo vzťahu k predsedovi Predstavenstva a členov Predstavenstva Banky právo vzdať sa imunity prislúcha Bankovej rade.

Článok XVIII

Funkcionári Banky vystupujú pri plnení svojich služobných povinností ako medzinárodní činitelia. Sú podriadení výhradne Banke a sú nezávislí od akýchkoľvek orgánov a oficiálnych predstaviteľov svojich štátov. Každý členský štát Banky musí rešpektovať medzinárodný charakter uvedených povinností.

Článok XIX

Najvyšším riadiacim orgánom Banky vykonávajúcim všeobecné riadenie činnosti Banky je Banková rada.

Radu Banky tvoria zástupcovia všetkých členských štátov Banky, ktorých menujú vlády týchto štátov.

Každý členský štát Banky má v Rade jeden hlas nezávisle od výšky svojho vkladu do kapitálu Banky.

Rada prijíma uznesenia týkajúce sa zásadných otázok činnosti Banky uvedených v štatúte Banky jednohlasne, a v ostatných otázkach kvalifikovanou väčšinou najmenej ľ hlasov. Pri tom má Banková rada právo prijímať uznesenia, ak sa zasadnutia Rady zúčastnia zástupcovia najmenej ľ členských štátov Banky.

Článok XX

Výkonným orgánom Banky je Predstavenstvo Banky.

Predstavenstvo sa zodpovedá Bankovej rade.

Predstavenstvo tvorí predseda Predstavenstva a jeho traja zástupcovia, ktorých menuje Banková rada z občanov členských štátov Banky na obdobie piatich rokov.

Základnou úlohou Predstavenstva je riadiť činnosť Banky v súlade s touto Dohodou a štatútom Banky, ako aj uzneseniami Bankovej rady.

Predseda Predstavenstva priamo riadi operatívnu činnosť Banky a Predstavenstva na základe zásady nedeliteľnej právomoci v rámci svojich kompetencií a práv, ktoré mu definuje štatút a uznesenia Bankovej rady.

Článok XXI

Na vykonanie revízie činnosti Banky sa vytvára Revízna komisia menovaná Bankovou radou.

Článok XXII

Nároky voči Banke môžu byť predložené do dvoch rokov od momentu vzniku práva na žalobu.

Článok XXIII

Ktorýkoľvek štát, ktorý si želá pristúpiť k tejto Dohode a stať sa členom Banky, predloží Bankovej rade oficiálnu žiadosť, v ktorej uvedie, že zdieľa ciele a zásady činnosti Banky a prijíma všetky záväzky vyplývajúce z tejto Dohody a štatútu Banky.

Noví členovia Banky sa prijímajú na základe uznesenia Bankovej rady.

Riadne overená kópia uznesenia Bankovej rady o prijatí nového štátu za člena Banky sa zasiela tomuto štátu a depozitárovi tejto Dohody. Deň, kedy bol tento dokument spolu s dokumentom (žiadosťou) o pristúpení doručený depozitárovi sa považuje za deň pristúpenie štátu k Dohode a prijatia za člena Banky, o čom depozitár informuje členské štáty Banky a samotnú Banku.

Článok XXIV

Každý štát môže ukončiť členstvo v Banke a odstúpiť od účasti na tejto Dohode upovedomením o tom Bankovú radu minimálne šesť mesiacov vopred. Počas uvedenej doby musia byť usporiadané vzťahy medzi Bankou a príslušným štátom z hľadiska ich vzájomných záväzkov.

Rada oficiálne oznámi depozitárovi tejto Dohody ukončenie členstva štátu v Banke.

Článok XXV

Táto Dohoda podlieha ratifikácii a nadobúda platnosť dňom, keď posledná zo Zmluvných strán odovzdá svoju ratifikačnú listinu depozitárovi tejto Dohody.

Avšak Dohoda nadobudne platnosť dočasne od 1. januára 1971, ak k tomuto dátumu nenadobudne platnosť podľa prvého odseku tejto Dohody.

Článok XXVI

Táto Dohoda sa môže zmeniť len so súhlasom všetkých členských štátov Banky.

Dohoda sa ukončí v prípade, ak najmenej 2/3 členských štátov vyhlásia, že odstupujú od Banky podľa článku XXIV tejto Dohody a vypovedajú túto Dohodu.

V takomto prípade Banka ukončí svoji činnosť v lehote a spôsobom, ktorý stanoví Banková Rada.

Článok XXVII

Táto Dohoda sa odovzdá do úschovy na sekretariát Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, ktorý bude plniť funkciu depozitára tejto Dohody.

DANÉ v Moskve 10. júla 1970 v jednom vyhotovení v ruskom jazyku.

Overené kópie tejto Dohody zašle depozitár všetkým Zmluvným stranám.

Na základe splnomocnenia vlády Bulharskej ľudovej republiky

[nečitateľný podpis]

Na základe splnomocnenia vlády Maďarskej ľudovej republiky

[nečitateľný podpis]

Na základe splnomocnenia vlády Nemeckej demokratickej republiky

[nečitateľný podpis]

Na základe splnomocnenia vlády Mongolskej ľudovej republiky

[nečitateľný podpis]

Na základe splnomocnenia vlády Poľskej ľudovej republiky

[nečitateľný podpis]

Na základe splnomocnenia vlády Zväzu sovietskych socialistických republík

[nečitateľný podpis]

Na základe splnomocnenia vlády Československej socialistickej republiky

[nečitateľný podpis]

ŠTATÚT MEDZINÁRODNEJ INVESTIČNEJ BANKY

Medzinárodná investičná banka je založená na základe dohody medzi vládami Bulharskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky, Mongolskej ľudovej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Zväzu sovietskych socialistických republík a Československej socialistickej republiky.

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Medzinárodná investičná banka, ďalej len „Banka“ organizuje a vykonáva dlhodobé a strednodobé úverové, ako aj iné bankové operácie v súlade s Dohodou o založení Medzinárodnej investičnej banky (ďalej len „Dohoda“) a jej Štatútom.

Článok 2

Banka je právnickou osobou s názvom „Medzinárodná investičná banka“.

Ciele a úlohy Banky, jej právnu spôsobilosť, vrátane rozsahu právomocí a vymedzenia jej zodpovednosti, predpisy týkajúce sa právnej úpravy činnosti Banky, ako aj výsad a imunity, ktoré požíva Banka, zástupcovia členských štátov v Rade a funkcionári Banky upravuje Dohoda a štatút Banky.

Banka je oprávnená:

uzatvárať medzinárodné a iné zmluvy, ako aj uskutočňovať ľubovoľné transakcie v rozsahu svojich kompetencií;

nadobúdať, prenajímať a vyvlastňovať majetok;

vystupovať pred súdom a arbitrážnym tribunálom;

zriaďovať na území štátu, v ktorom má sídlo, ako aj na území iných štátov pobočky a zastupiteľstvá;

vydávať pokyny a predpisy vo veciach spadajúcich do jej kompetencií;

vykonávať ďalšie činnosti v záujme splnenia úloh uložených Banke.

Článok 3

Banka zodpovedá za svoje záväzky do výšky svojho majetku.

Banka nenesie zodpovednosť za záväzky členských štátov, a rovnako ani členské štáty nezodpovedajú za záväzky Banky.

Článok 4

Banka má pečiatku s nápisom: „Medzinárodná investičná banka“. Pobočky a zastupiteľstvá, ako aj obslužné útvary Banky majú pečiatku s rovnakým nápisom a s názvom pobočky, zastupiteľstva alebo príslušného útvaru.

Článok 5

Banka ručí za zachovanie tajomstva o transakciách, dokladoch, účtoch a vkladoch svojich klientov a korešpondenčných bánk.

Funkcionári a iní zamestnanci Banky sú povinní zachovávať tajomstvo o transakciách, dokladoch, účtoch a vkladoch Banky, ako aj o jej klientoch a korešpondenčných bankách.

ČLENSTVO

Článok 6

Zakladateľmi – členmi Banky sú štáty, ktoré podpísali a ratifikovali Dohodu.

Členmi Banky sa môžu stať aj iné štáty.

Ktorýkoľvek štát, ktorý má záujem stať sa členom Banky predloží Bankovej rade oficiálnu žiadosť, v ktorej uvedie, že zdieľa ciele a zásady činnosti Banky a prijíma všetky záväzky vyplývajúce z Dohody a tohto štatútu.

Členstvo v Banke sa udeľuje na základe uznesenia Bankovej rady.

Každý štát môže odmietnuť členstvo v Banke upovedomujúc o tom Bankovú radu minimálne šesť mesiacov vopred. Počas uvedenej doby sa musia usporiadať vzťahy medzi Bankou a príslušným štátom z hľadiska ich vzájomných záväzkov.

Článok 7

Ak inštitúcie alebo organizácie členských štátov porušujú ustanovenia Dohody alebo štatútu Banky, menovite neplnia si svoje záväzky voči Banke, Banková rada o tom informuje kompetentné orgány členských štátov a v nevyhnutných prípadoch vlády týchto štátov.

ZDROJE BANKY

Článok 8

Zdroje Banky sa vytvárajú z príspevkov členských štátov do základného imania Banky, vkladov zúčastnených krajín do ich špeciálnych fondov, získaním prostriedkov od členských štátov Banky a na medzinárodných devízových trhoch, prevedením časti zisku do rezervného kapitálu a do vlastných špeciálnych fondov Banky.

Článok 9

Základné imanie Banky predstavuje jednu miliardu prevoditeľných rubľov. Vytvára sa v kolektívnej mene (prevoditeľných rubľoch) a vo voľne vymeniteľných menách alebo v zlate.

Základné imanie sa využíva na účely uvedené v Dohode a štatúte Banky a slúži na zabezpečenie záväzkov Banky.

Výška základného imania sa môže zvýšiť v súlade s ustanoveniami Dohody.

Príspevky do základného imania sa realizujú v súlade s ustanoveniami Dohody a uzneseniami Bankovej rady.

Štátu, ktorý uhradil príspevok do základného imania vydá Banka certifikát, ktorý je potvrdením a dôkazom o zaplatení príspevku.

V prípade odchodu štátu z Banky sa suma jeho príspevku do základného imania zohľadňuje pri usporiadaní vzťahov medzi týmto štátom a Bankou z hľadiska ich vzájomných záväzkov.

Článok 10

Banka si vytvára rezervný kapitál, a taktiež môže vytvárať vlastné špeciálne fondy. Rezervný kapitál a vlastné špeciálne fondy Banky sa vytvárajú zo zisku.

Článok 11

V Banke sa môžu vytvárať špeciálne fondy zo zdrojov zúčastnených krajín, v tom fond úverovania spoločnej výstavby objektov v členských štátoch a fond úverovania podujatí spojených s poskytovaním ekonomickej a technickej podpory rozvíjajúcim sa krajinám.

Ciele, výšku, podmienky, spôsob vytvárania a fungovania špeciálnych fondov definujú príslušné dohody medzi zúčastnenými krajinami a Bankou.

Článok 12

Banka môže získavať prostriedky v kolektívnej mene (v prevoditeľných rubľoch), národných menách zúčastnených krajín a vo voľne vymeniteľných menách získaním finančných a Bankových úverov a pôžičiek, prijatím strednodobých a dlhodobých vkladov, ako aj v iných formách.

Banková rada môže prijímať uznesenia o vydaní zúročiteľných obligačných pôžičiek, umiestňovaných na medzinárodných devízových trhoch.

Podmienky vydania obligačných pôžičiek určuje Banková rada.

ÚVEROVÉ OPERÁCIE BANKY

Článok 13

Banka poskytuje dlhodobé a strednodobé úvery dlžníkom uvedeným v Dohode z vlastných a získaných prostriedkov v menách dohodnutých medzi Bankou a dlžníkom na účely uvedené v Dohode, podieľa sa spolu s inými bankovými inštitúciami na poskytovaní takýchto úverov a vydáva záruky na záväzky hospodárskych organizácií a podnikov spôsobom stanoveným Bankovou radou.

Článok 14

Úverovanie podujatí uvedených v Dohode sa uskutočňuje na základe bežných a perspektívnych úverových plánov. Spôsob vypracovania úverových plánov určuje Banková rada.

Článok 15

Banka poskytuje úvery s podielom financovania z vlastných prostriedkov dlžníka a v osobitných prípadoch – na celú hodnotu objektu.

Poskytovanie a garantovanie úverov Bankou sa v každom jednotlivom prípade upravuje zmluvou.

V úverovej zmluve sú uvedené ekonomické kritériá, ktoré charakterizujú vysokú efektívnosť úverovaného objektu, podmienky poskytnutia, využitia a splatenia úveru.

Úvery sa poskytujú v prvom rade na objekty zabezpečujúce vyššiu efektívnosť.

Ku kritériám ekonomickej efektívnosti patria: zabezpečenie najvyššej technickej úrovne výstavby objektu, dosiahnutie optimálneho objemu výroby úverovaným objektom, dodržiavanie optimálnych termínov návratnosti pre dané odvetvie; výroba produkcie, ktorá zodpovedá svetovým normám kvality a svetovým cenám; existencia nevyhnutnej surovinovej základne na výrobu a odbytového trhu na produkciu; pokračovanie vo výstavbe objektov, ako aj iné ekonomické a finančno-bankové kritéria, ktoré určuje Banková rada v závislosti od charakteru a určenia investícií.

Banka môže vypracovať posudok, alebo môže odovzdať na posúdenie projekt, technickú dokumentáciu a rozpočet príslušným národným organizáciám alebo medzinárodným skupinám špecialistov podľa svojho uváženia. Materiály a údaje potrebné na vypracovanie posudku zabezpečujú cez príjemcov úverov.

Pri poskytovaní úverov a záruk Banka môže požadovať poskytnutie garancií.

Spôsob poskytovania a splatenia úverov, garancií, ako aj všeobecné podmienky, ktoré musia byť uvedené v úverových zmluvách, definuje Banková rada.

Článok 16

Strednodobé úvery sa poskytujú spravidla do 5 rokov, dlhodobé úvery — na maximálnu dobu do 15 rokov.

Článok 17

Splatenie úverov poskytnutých Bankou dlžník vykonáva na základe harmonogramu splácania stanoveného úverovou zmluvou v medziach doby úveru. Splácanie sa začína spravidla najneskôr do šiestich mesiacov po termíne uvedenia úverovaného objektu do prevádzky, ktorý je zafixovaný v úverovej zmluve.

Úver sa obyčajne spláca v menách, v ktorých bol poskytnutý alebo v iných menách po dohode Banky s dlžníkom.

Článok 18

Banka prijíma nevyhnuté opatrenia zamerané na zabezpečenie účelového použitia prostriedkov úverov a záruk, ako aj na efektívnosť využitia uvedených prostriedkov. Za týmto účelom sa Banka splnomocňuje:

pri uskutočňovaní úverových a záručných operácií povoľovať poskytovanie prostriedkov len na výdavky, ktoré sú uvedené v uzavretých zmluvách;

vykonávať neustálu kontrolu dodržiavania podmienok úverových zmlúv tak v prípravnej fáze výstavby, ako aj v procese jej realizácie dlžníkom a splatenia úveru;

vysielať na miesta svojich špecialistov, a taktiež s Bankou spolupracujúcich špecialistov medzinárodných skupín expertov tak v období prípravy, ako aj na etape realizovania výstavby a splácania úveru na vykonanie potrebnej kontroly. V takýchto prípadoch príslušné krajiny poskytujú súčinnosť uvedeným špecialistom pri plnení ich funkcií a môžu menovať svojich zástupcov na účasť pri vykonávaní uvedenej kontroly.

Ak dlžník poruší podmienky zmluvy, Banka má právo uplatňovať nasledovné sankcie:

obmedziť alebo úplne zastaviť poskytovanie úverov dlžníkom ;

zvyšovať úrokovú sadzbu za využívanie úveru počas doby, keď dlžník porušil zmluvné podmienky;

požadovať od takýchto dlžníkov a ich garantov vrátenie Banke príslušných súm a v prípade existencie prostriedkov dlžníkov a ich garantov na účtoch v Banke vykonať z takýchto účtov predčasné stiahnutie prostriedkov;

prijímať iné možné opatrenia na ochranu záujmov Banky v súlade so zásadami stanovenými Bankovou radou.

Spôsob obmedzenia a ukončenia úverovania stanovuje Banková rada.

Opatrenia alebo sankcie, ktoré bude Banka uplatňovať v prípade porušenia úverovej zmluvy alebo podmienok záruky vydanej v prospech Banky sa určujú v príslušnej zmluve alebo v záruke.

V prípade podstatného porušenia dlžníkom podmienok úverovej zmluvy alebo ručiteľom podmienok záruky Banka o tom informuje kompetentné orgány krajiny – dlžníka alebo ručiteľa a v prípade potreby – vládu príslušnej krajiny.

OSTATNÉ BANKOVÉ OPERÁCIE

Článok 19

Banka môže umiestňovať dočasne v iných bankách disponibilné prostriedky, predávať a nakupovať devízy, zlato a cenné papiere ako aj vykonávať iné bankové operácie, ktoré sú v súlade s cieľmi Banky.

ÚROKY A POPLATKY

Článok 20

Za poskytnuté úvery Banka vyberá úroky.

Za získavané prostriedky Banka vypláca úroky. Za operácie týkajúce sa záruky, ako aj realizovanie príkazov svojich klientov a korešpondenčných bánk Banka vyberá províziu a iné poplatky.

Základné zásady úrokovej politiky Banky, ako aj zásady určovania provízie a ostatných poplatkov definuje Banková rada.

Pri definovaní zásad úrokovej politiky Banková rada vychádza z nevyhnutnosti diferencovať úrokové sadzby zohľadnením termínov úverov a druhu valút.

RIADENIE BANKY
BANKOVÁ RADA

Článok 21

Najvyšším riadiacim orgánom Banky vykonávajúcim všeobecné riadenie činnosti Banky je Banková rada.

Bankovú radu tvoria zástupcovia všetkých členských štátov Banky, ktorých menujú vlády týchto štátov.

Každý členský štát Banky má v Rade jeden hlas nezávisle od výšky svojho vkladu do kapitálu Banky.

Rada zasadá podľa potreby, avšak najmenej dvakrát ročne.

Na zasadnutiach Rady striedavo predsedá zástupca každého členského štátu Banky.

Pravidlá procedúry práce Bankovej rady definuje samotná Rada .

Článok 22

Banková rada:

určuje celkové zameranie činnosti Banky v otázkach úverovania, získavania prostriedkov a úrokovej politiky Banky, zásady stanovenia provízie a iných poplatkov za bankové operácie, zásady spolupráce s Bankami členských štátov a s ostatnými Bankami, medzinárodnými finančno-bankovými a inými podobnými organizáciami;

schvaľuje na základe návrhov predsedu Predstavenstva zoznam objektov, ktoré majú byť úverované Bankou s uvedením súm úveru pre jednotlivé objekty, ako aj určuje všeobecné podmienky, ktoré musia byť uvedené v úverových zmluvách uzatváraných Bankou. Pri tom Rada v zozname objektov osobitne stanovuje celkovú sumu a maximálnu výšku úveru pre jednotlivé objekty, v rámci ktorej má Predstavenstvo právo poskytovať úvery ;

schvaľuje úverové plány, výročnú správu, súvahu a rozdelenie zisku Banky, štruktúru, systemizačný rozvrh a rozpočet správnych výdavkov Banky;

menuje predsedu a členov Predstavenstva Banky;

menuje predsedu a členov revíznej komisie Banky, vypočúva si jej správy a prijíma uznesenia;

prijíma uznesenia o otvorení pobočiek a zastupiteľstiev Banky v členských štátoch a v iných krajinách, ako aj o zrušení ich činnosti ;

schvaľuje Smernicu o pracovných podmienkach zamestnancov Banky, ako aj iné smernice definujúce vzájomné vzťahy Banky a zamestnancov;

prijíma uznesenia o cieľoch, výške, termínoch a podmienkach vytvárania a využívania rezervného kapitálu a vlastných špeciálnych fondov, ako aj o všeobecnom poriadku vytvárania špeciálnych fondov zúčastnených krajín v Banke;

odporúča:

– zvyšovanie základného imania Banky ;

– zmenu štatútu Banky;

prijíma uznesenia:

– o vydaní obligačných pôžičiek;

– o prijatí nových členov Banky;

– o spôsobe a termínoch príspevkov do základného imania Banky;

– o termíne a spôsobe ukončenia činnosti Banky;

plní iné funkcie vyplývajúce z Dohody a štatútu Banky, ktoré sú potrebné pre dosiahnutie cieľov a úloh Banky.

Rada prijíma uznesenia jednohlasne v nižšie uvedených veciach:

– schválenie výročnej správy, súvahy a rozdelenia zisku Banky;

– o odporúčaniach na zvýšenie základného imania Banky;

– o spôsobe a termínoch príspevkov krajín do základného imania;

– o vydaní obligačných pôžičiek;

– o otvorení a zatvorení pobočiek a zastupiteľstiev Banky;

– o menovaní predsedu Predstavenstva, členov Predstavenstva, predsedu a členov revíznej komisie;

– o prijatí nových členov Banky;

– o odporúčaniach na zmenu štatútu Banky;

– o spôsobe a termínoch likvidácie Banky v súlade s článkom XXVI Dohody.

V ostatných otázkach Banková rada prijíma uznesenia kvalifikovanou väčšinou najmenej 3/4 hlasov.

Rada Banky má právo postupovať Predstavenstvu, aby rozhodlo o jednotlivých otázkach, ktoré patria podľa štatútu do kompetencie Rady.

PREDSTAVENSTVO BANKY

Článok 23

Výkonným orgánom Banky je Predstavenstvo Banky.

Predstavenstvo sa zodpovedá Bankovej rade.

Predstavenstvo tvorí predseda Predstavenstva a jeho traja zástupcovia, ktorých menuje Banková rada z občanov členských štátov Banky na obdobie piatich rokov.

Základnou úlohou Predstavenstva je riadiť činnosť Banky v súlade s touto Dohodou, štatútom Banky, ako aj uzneseniami Bankovej rady.

Do kompetencií Predsedu Predstavenstva patrí:

disponovanie v súlade so štatútom Banky a uzneseniami Bankovej rady celým majetkom a prostriedkami Banky;

realizácia úverových plánov schválených Bankovou radou;

organizácia práce za účelom získania a umiestnenia voľných prostriedkov ;

predloženie zoznamu objektov Bankovej rade, ktoré sa majú úverovať s príslušným odôvodnením;

prijímanie uznesení o poskytnutí úverov na financovanie investičných objektov v rámci limitu úverovania, ktorý mu poskytla Banková rada ;

prijímanie uznesení o vydaní záruk v rámci kompetencií udelených Bankovou radou ;

stanovenie úrokových sadzieb a podmienok poskytovania úverov a vydávania záruk vychádzajúc zo zásad a všeobecných podmienok stanovených Bankovou radou;

príprava na posúdenie potrebných materiálov a ponúk Bankovej rade;

zastupovanie v mene Banky, ako aj predkladanie nárokov a žalôb na súd a arbitráž v mene Banky;

vydávanie príkazov a prijímanie uznesení v operatívnych otázkach činnosti Banky;

podpisovanie zmlúv, obligácií a splnomocnení v mene Banky ;

organizácia a nadviazanie obchodných kontaktov a korešpondenčných vzťahov Banky s inými bankami a organizáciami ;

schválenie pravidiel a pokynov Banky o spôsobe vykonávania úverových a iných bankových operácií v súlade so zásadami stanovenými Bankovou radou;

menovanie a prepúšťanie zamestnancov Banky okrem členov Predstavenstva, schvaľovanie interného organizačného poriadku, stanovenie podľa schváleného systemizačného rozvrhu a rozpočtu správnych výdavkov, výšky platov a odmien pre vynikajúcich zamestnancov;

stanovenie počtu systemizovaných miest a výšky platov zamestnancom obslužného technického personálu Banky v rámci Radou schvaľovaného mzdového fondu na tieto ciele a rozdelenie týchto zamestnancov na správy a oddelenia Banky;

vydanie splnomocnení funkcionárom Banky na vystupovanie v mene Banky, podpisovanie zmlúv, obligácií a splnomocnenia;

plnenie iných úloh vyplývajúcich z Dohody, štatútu Banky a uznesení Bankovej rady.

V otázkach uvedených v bodoch «b», «c», «d», «e», «f», «i», «j», «n», «o», «p», predseda Predstavenstva prijíma rozhodnutia po ich prerokovaní na zasadnutí Predstavenstva Banky.

Výsledky prerokovania otázok na zasadnutiach Predstavenstva sa zaznamenávajú do zápisnice.

V prípade nesúhlasu jednotlivých členov Predstavenstva s rozhodnutím prijatým predsedom Predstavenstva môžu požadovať o uvedenie ich názorov do zápisnice a ak to bude potrebné môžu o tom informovať Bankovú radu.

Členovia Predstavenstva riadia jednotlivé úseky práce a zodpovedajú sa predsedovi Predstavenstva.

Článok 24

Predseda Predstavenstva, členovia Predstavenstva a ostatní funkcionári Banky vystupujú pri plnení svojich služobných povinností ako medzinárodní činitelia. Sú podriadení Banke a sú nezávislí od akýchkoľvek orgánov a oficiálnych predstaviteľov štátov, ktorých sú občanmi.

REVÍZIA ČINNOSTI BANKY

Článok 25

Revíziu činnosti Banky zahŕňajúcu kontrolu plnenia uznesení Bankovej rady, výročnej správy, pokladne a majetku, evidencie, výkazníctva a administratívy Banky, jej pobočiek a zastupiteľstiev vykonáva Revízna komisia menovaná Bankovou radou na obdobie piatich rokov v zložení predseda Revíznej komisie a traja členovia.

Predseda a členovia Revíznej komisie nesmú zastávať akúkoľvek funkciu v Banke.

Organizáciu a spôsob revízií definuje Banková rada.

Predseda Predstavenstva Banky dáva Revíznej komisii k dispozícii všetky materiály, potrebné na vykonanie revízie.

Správy Revíznej komisie sa predkladajú Bankovej rade.

ORGANIZÁCIA BANKY

Článok 26

Banka má útvary, oddelenia a môže mať pobočky a zastupiteľstvá.

Štruktúru Banky schvaľuje Banková rada.

Personál Banky sa zostavuje z občanov členských štátov Banky v súlade so smernicou o pracovných podmienkach zamestnancov Banky.

SPÔSOB RIEŠENIA SPOROV

Článok 27

Nároky voči Banke možno uplatniť do dvoch rokov od vzniku práva na žalobu.

Článok 28

Spory Banky s klientelou po dohode strán skúma rozhodcovský súd, ktorý sa vyberá už z pôsobiacich alebo sa znovu vytvára.

Ak k dohode nedôjde, riešenie sporov postupuje na preskúmanie na arbitrážny súd pri obchodnej komore štátu, v ktorom má Banka svoje sídlo.

VÝKAZNÍCTVO

Článok 29

Finančný rok Banky sa počíta od 1. januára do 31. decembra vrátane. Ročné súvahy sa publikujú spôsobom stanoveným Bankovou radou.

HOSPODÁRSKY ROZPOČET A ROZDELENIE ZISKU BANKY

Článok 30

Banka vykonáva svoju činnosť na zásade hospodárskeho rozpočtu zabezpečujúc jej rentabilitu.

Čistý zisk Banky po schválení výročnej správy sa rozdeľuje na základe uznesenia Bankovej rady. Zisk môže byť určený na vytváranie rezervného kapitálu, vlastných špeciálnych fondov, môže byť rozdelený medzi členské štáty a použitý na iné účely.

SPÔSOB ZMENY ŠTATÚTU

Článok 31

V súlade s článkom XIV Dohody sa môžu zmeny v štatúte Banky vykonávať so súhlasom vlády členských štátov Banky na odporúčanie Bankovej rady.

Článok 32

Návrhy na zmenu štatútu Banky môže predkladať každý členský štát Banky, ako aj Predstavenstvo Banky na posúdenie Rade.

UKONČENIE ČINNOSTI BANKY

Článok 33

Činnosť Banky je možné ukončiť v súlade s ustanoveniami článku XXVI Dohody. Termíny a postup pri ukončení činnosti Banky a jej likvidácii určí Banková rada.

Ruské znenie textu

Prevziať prílohu - Ruské znenie textu

19/2015 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 12.02.2015

Prílohy