242/2016 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.11.2016

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.

Číslo predpisu:242/2016 Z. z.
Názov:Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní
Typ:Vyhláška
Dátum schválenia:08.08.2016
Dátum vyhlásenia:24.08.2016
Dátum účinnosti od:01.11.2016
Autor:Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Vodné hospodárstvo

364/2004 Z. z. Zákon o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)
242
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 8. augusta 2016,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 81 ods. 2 písm. b) zákona
č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 384/2009 Z. z. (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§ 1
Správne územie povodia
(1)
Vymedzenie správnych území povodí čiastkovými povodiami a k nim priradenými hydrogeologickými rajónmi je uvedené v prílohe č. 1.
(2)
Hranice čiastkových povodí a čísla hydrologického poradia sa určujú podľa Základnej vodohospodárskej mapy Slovenskej republiky v mierke 1: 50 000.
(3)
Hranice hydrogeologických rajónov a označenie hydrogeologických rajónov sa určujú podľa Hydrogeologickej rajonizácie Slovenska a príslušných máp v mierke 1: 50 000.
(4)
Správne územia povodí, hranice čiastkových povodí, hranice hydrogeologických rajónov, administratívne hranice krajov Slovenskej republiky, klad listov základných máp v mierke
1: 200 000, klad listov základnej tematickej mapy povodí v mierke 1 : 200 000 a klad listov základnej mapy v mierke 1: 50 000 sa vyznačujú do prehľadného kartogramu.
§ 2
Environmentálny cieľ
(1)
Z hľadiska dosiahnutia environmentálnych cieľov sú rizikové také útvary povrchových vôd, ktoré nespĺňajú požiadavky dobrého ekologického stavu, dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu.
(2)
Z hľadiska dosiahnutia environmentálnych cieľov sú rizikové také útvary podzemnej vody, ktoré nespĺňajú požiadavky dobrého chemického stavu a dobrého kvantitatívneho stavu.
§ 3
Ekonomická analýza nakladania s vodami
Ekonomická analýza nakladania s vodami (ďalej len „ekonomická analýza“) obsahuje
a)
analýzu, ktorou sa určuje dôležitosť vody pre hospodársky rozvoj a sociálno-ekonomický rozvoj správneho územia povodia,
b)
zhodnotenie dynamiky povodia na základe vyhodnotenia prognóz kľúčových sociálno-ekonomických faktorov, ktoré pravdepodobne pôsobia na vplyvy a prostredníctvom nich na stav útvarov povrchovej vody a na stav útvarov podzemnej vody a prípravu a vypracovanie základného scenára pravdepodobného vývoja správneho územia povodia na základe schválených politík jednotlivých sektorov národného hospodárstva,
c)
zhodnotenie úrovne návratnosti nákladov za vodohospodárske služby, ktoré obsahuje
1.
hodnotenie stavu vodohospodárskych služieb pri zohľadnení dlhodobej prognózy dodávky a potreby vody v správnom území povodia a tam, kde je to potrebné, aj odhady objemu, cien a nákladov spojených s vodohospodárskymi službami a odhady investícií,
2.
úhradu nákladov za vodohospodárske služby vrátane finančných nákladov, environmentálnych nákladov a nákladov na zdroje v súlade s princípom znečisťovateľ platí,
3.
inštitucionálnu štruktúru návratnosti nákladov, ktorú tvorí štruktúra cien a sadzieb dotácie a krížové dotácie, a
4.
hodnotenie príspevkov na využívanie vody rozčlenených aspoň na priemysel, poľnohospodárstvo a domácnosti k nákladom za vodohospodárske služby,
d)
analýzu nákladovej efektívnosti, pri ktorej sa zhromažďujú a porovnávajú údaje o potenciálnych nákladoch na rozhodujúce opatrenia týkajúce sa využívania vôd, ktoré sa zahrnú do programu opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov (ďalej len „program opatrení“); na základe zistených potenciálnych nákladov na takéto opatrenia sa určuje nákladovo najefektívnejšia kombinácia opatrení,
e)
návrh postupu a opatrení na doplnenie chýbajúcich informácií a poznatkov na prípravu a vypracovanie ekonomickej analýzy, ktoré sa zistili pri charakterizovaní správneho územia povodia alebo ktoré sa môžu objaviť pri vykonávaní analýzy nákladovej efektívnosti,
f)
iné údaje potrebné na vypracovanie ekonomickej analýzy.
§ 4
Plánovanie v povodiach a v správnom území povodia
(1)
Plánovanie v povodiach a v správnom území povodia (ďalej len „vodné plánovanie“) sa zabezpečuje prostredníctvom plánu manažmentu povodia a Vodného plánu Slovenska.
(2)
Plán manažmentu povodia vychádza
a)
zo stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody,
b)
zo zhodnotenia vplyvov a dopadov ľudskej činnosti na stav útvarov povrchovej vody a stav útvarov podzemnej vody,
c)
z identifikovaných vodohospodárskych problémov,
d)
z ekonomickej analýzy.
(3)
Plán manažmentu povodia určuje opatrenia na
a)
využívanie povrchových vôd a podzemných vôd s cieľom zabezpečiť ich trvalo udržateľné využívanie,
b)
zlepšovanie stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody vrátane vodných ekosystémov,
c)
zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu stavu vôd a zabezpečenie ich dobrého stavu,
d)
zabránenie škodlivým účinkom vôd.
(4)
Analýzy, zistenia a závery plánu manažmentu povodia sa spracúvajú pre
a)
útvary povrchovej vody vymedzené na
1.
riekach s plochou povodia väčšou ako 10 km2,
2.
jazerách s plochou povrchu väčšou ako 0,5 km2,
b)
útvary podzemnej vody.
(5)
Základný obsah plánu manažmentu povodia a jeho štruktúra sú uvedené v prílohe č. 2.
(6)
Pri vypracúvaní plánu manažmentu povodia sa využívajú
a)
analýzy podľa § 13 ods. 3 písm. a) a c) zákona,
b)
koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky na príslušné časové obdobie,
c)
koncepcie vodného hospodárstva, napríklad koncepcia zásobovania obyvateľstva pitnou vodou, koncepcia odkanalizovania a čistenia odpadových vôd, koncepcia starostlivosti o vodné toky, koncepcia využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov, koncepcia ochrany pred extrémnymi hydrologickými situáciami,
d)
rozvojové programy vodného hospodárstva, napríklad program protieróznych opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti čiastkových povodí, plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky,
e)
územné plány veľkých územných celkov,
f)
sektorové koncepčné dokumenty súvisiace s využívaním vôd,
g)
medzinárodné dohovory a medzinárodné programy, ktoré vymedzujú úlohy a stratégiu v oblasti vôd.
(7)
Plán manažmentu povodia možno doplniť podrobnejšími programami a plánmi vypracovanými pre sektor, problém alebo pre určitý typ vôd, ktoré sa zaoberajú jednotlivými aspektmi využívania vôd.
§ 5
Zhodnotenie súčasného stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody a identifikácia predbežných vodohospodárskych problémov
(1)
Záväznými podkladmi na zhodnotenie vplyvov a dopadov ľudskej činnosti na stav útvarov povrchovej vody a na stav útvarov podzemnej vody a identifikáciu predbežných vodohospodárskych problémov sú
a)
údaje z informačných systémov orgánov štátnej správy podľa § 4, § 4b, § 6 a § 29 zákona a zo štátneho monitorovacieho systému a informačného systému verejných vodovodov a verejných kanalizácií,1)
b)
údaje a výstupy bilancovania množstva povrchových vôd a množstva podzemných vôd,
c)
klimatické údaje,
d)
údaje o prírodných pomeroch,
e)
údaje o využití krajiny, napríklad údaje podľa databázy CORINE landcover,
f)
údaje o oblastných špecifikách, napríklad údaje o ťažbe nerastných surovín a o rašeliniskách,
g)
demografické údaje a hospodárske údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky,
h)
územnoplánovacia dokumentácia a územnoplánovacie podklady,
i)
výsledky hydrogeologického prieskumu,
j)
akčné plány alebo programy prijaté na implementáciu právne záväzných aktov Európskej únie v oblasti kvality vôd,
k)
register chránených území,
l)
štátne mapové diela určené na verejné použitie, napríklad základná vodohospodárska mapa v mierke 1 : 50 000,
m)
sektorové plány a ich programy,
n)
plány rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií,
o)
iné údaje potrebné na zhodnotenie vplyvov a dopadov podľa odseku 1.
(2)
Na zhodnotenie súčasného stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody a na identifikáciu predbežných vodohospodárskych problémov možno využiť už skôr spracované podkladové štúdie.
(3)
Ak správne územie povodia presahuje na územie susedného štátu, na vypracovanie plánu manažmentu správneho územia povodia sa vyžiadajú podklady a údaje od susedného štátu.
(4)
Na zhodnotenie súčasného stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody a na identifikáciu predbežných vodohospodárskych problémov sa vypracúvajú tieto východiskové dokumenty:
a)
analýza charakteristík správneho územia povodia,
b)
hodnotenie dopadov vplyvu ľudskej činnosti na stav útvarov povrchovej vody a stav útvarov podzemnej vody,
c)
ekonomická analýza.
(5)
Analýza charakteristík správneho územia povodia obsahuje opis správneho územia povodia podľa štruktúry uvedenej v prílohe č. 2 písm. A.
(6)
Ak sa útvar povrchovej vody určí za výrazne zmenený vodný útvar alebo umelý vodný útvar, dôvody jeho určenia sa uvedú v pláne manažmentu povodia.
(7)
Hodnotenie dopadov vplyvu ľudskej činnosti na stav útvarov povrchovej vody a na stav útvarov podzemnej vody sa vykonáva prostredníctvom analýzy vplyvov a dopadov, ktorá obsahuje
a)
odhad a identifikáciu významných vplyvov ľudskej činnosti na stav útvarov povrchovej vody,
b)
odhad a identifikáciu významných vplyvov ľudskej činnosti na stav útvarov podzemnej vody,
c)
vyhodnotenie dopadov významných vplyvov ľudskej činnosti, pričom sa hodnotí citlivosť stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody voči identifikovaným vplyvom; ak ide o útvar podzemnej vody, okrem vplyvov ľudskej činnosti na podzemnú vodu sa vyhodnocujú aj dopady zmien úrovne hladiny podzemnej vody a dopad vplyvu znečistenia na kvalitu podzemnej vody.
(8)
Významným vplyvom ľudskej činnosti je vplyv, ktorý môže sám alebo spolu s inými vplyvmi spôsobiť nedosiahnutie niektorého z environmentálnych cieľov.
(9)
Významnými vplyvmi ľudskej činnosti na stav útvarov povrchovej vody sú:
a)
významné znečistenie z bodových zdrojov, najmä látkami uvedenými v prílohe č. 1 zákona, z mestských, priemyselných, poľnohospodárskych a iných zariadení a činností,
b)
významné znečistenie z difúznych zdrojov, najmä látkami uvedenými v prílohe č. 1 zákona, z mestských, priemyselných, poľnohospodárskych a iných zariadení a činností,
c)
významný odber vody na mestské, priemyselné, poľnohospodárske a na iné použitie vrátane sezónnej premenlivosti, celkovej ročnej potreby vody a strát vody v rozvodných systémoch,
d)
dopad výraznej regulácie vodného toku vrátane prevodu a odvedenia vody na celkové prietokové charakteristiky a na bilancovanie množstva povrchových vôd a podzemných vôd,
e)
identifikácia výrazných morfologických zmien útvarov povrchovej vody,
f)
identifikácia iných významných dopadov vplyvu ľudskej činnosti na stav útvarov povrchovej vody,
g)
odhad spôsobu využívania územia vrátane identifikácie hlavných mestských, priemyselných a poľnohospodárskych oblastí, a ak je to potrebné, aj identifikácie rybárskych oblastí a lesov.
(10)
Významnými vplyvmi ľudskej činnosti na stav útvarov podzemnej vody sú difúzne zdroje znečistenia, bodové zdroje znečistenia, odbery vody a umelé zvyšovanie ich množstva povrchovou vodou.
(11)
Výsledky analýzy vplyvov ľudskej činnosti a ich dopadov poskytujú informácie na
a)
hodnotenie rizík z nedosiahnutia environmentálnych cieľov,
b)
monitorovacie programy,
c)
identifikáciu predbežných vodohospodárskych problémov,
d)
programy opatrení.
(12)
Pre útvary podzemnej vody alebo skupinu útvarov podzemnej vody, ktoré sú identifikované ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov, sa vykonáva ďalšie hodnotenie, ktorým sa presnejšie vyhodnotí význam daného rizika na účely optimalizácie programov monitorovania a programov opatrení.
(13)
Ak pre útvar podzemnej vody alebo skupinu útvarov podzemnej vody identifikovaných ako rizikové hrozí nedosiahnutie dobrého chemického stavu podzemnej vody, plán manažmentu povodia obsahuje
a)
informáciu o spôsobe dodržiavania postupu určenia prahových hodnôt pre všetky znečisťujúce látky a pre indikátory znečistenia, ktorá obsahuje
1.
informácie o útvare alebo skupine útvarov podzemnej vody, ktoré sú charakterizované ako rizikové, vrátane informácie o
1.1.
veľkosti útvarov podzemných vôd,
1.2.
každej znečisťujúcej látke alebo indikátore znečistenia, na základe ktorých sa útvary podzemných vôd charakterizovali ako rizikové,
1.3.
cieľoch kvality životného prostredia, s ktorými riziko súvisí, vrátane skutočného alebo možného použitia alebo funkcií útvaru podzemnej vody, ako aj vzťahu medzi útvarmi podzemnej vody a súvisiacimi povrchovými vodami a priamo závislými suchozemskými ekosystémami,
1.4.
prirodzených pozaďových úrovniach v útvaroch podzemnej vody, ak ide o prirodzene sa vyskytujúce látky,
1.5.
prekročení prahových hodnôt, ak sa prahové hodnoty prekročili,
2.
prahové hodnoty, ktoré platia na celoštátnej úrovni, na úrovni správneho územia povodia alebo časti medzinárodného správneho územia povodia, ktoré leží na území členského štátu Európskej únie alebo na úrovni jednotlivých útvarov alebo skupiny útvarov podzemných vôd,
3.
vzťah medzi prahovými hodnotami a
3.1.
pozaďovými úrovňami, ak ide o prirodzene sa vyskytujúce látky,
3.2.
súvisiacimi povrchovými vodami a priamo závislými suchozemskými ekosystémami,
3.3.
cieľmi kvality životného prostredia a ďalšími normami na ochranu vody, ktoré existujú na vnútroštátnej úrovni alebo medzinárodnej úrovni alebo na úrovni Európskej únie,
3.4.
akýmikoľvek významnými informáciami z hľadiska toxikológie, ekotoxikológie, stálosti, bioakumulačného potenciálu a tendencie rozptylu znečisťujúcich látok,
4.
metodiku určenia pozaďových úrovní podľa zásad uvedených v odseku 15,
5.
dôvody neurčenia prahových hodnôt pre znečisťujúce látky a indikátory identifikované podľa prílohy č. 1b zákona,
6.
kľúčové prvky posúdenia chemického stavu podzemných vôd vrátane úrovne, metódy a obdobia zhromažďovania výsledkov z monitorovania, vymedzenia prijateľnej miery prekročenia a metódy jeho výpočtu podľa osobitného predpisu,2)
b)
súhrn hodnotenia chemického stavu útvarov podzemnej vody spracovaný na úrovni čiastkového povodia, správneho územia povodia alebo časti medzinárodného správneho územia povodia, ktoré leží na území členského štátu Európskej únie, ktorý obsahuje vysvetlenie, akým spôsobom sa pri konečnom hodnotení zohľadnili prekročenia noriem kvality podzemných vôd alebo prahových hodnôt v jednotlivých monitorovacích bodoch,
c)
spôsob, akým hodnotenie trendu z jednotlivých monitorovacích bodov v rámci útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd prispelo k zisteniu, že tieto útvary podzemnej vody podliehajú významnému a trvalo vzostupnému trendu obsahu akejkoľvek znečisťujúcej látky alebo došlo k zvráteniu tohto trendu, a dôvody na určenie počiatočných bodov tohto zvrátenia.
(14)
Ak nie sú v plánoch manažmentu povodia uvedené údaje podľa odseku 13 písm. a), táto skutočnosť sa odôvodní v plánoch manažmentu povodia.
(15)
Pri určovaní pozaďových úrovní podľa odseku 13 písm. a) bodu 4. sa zohľadňujú tieto zásady:
a)
určovanie pozaďových úrovní je založené na charakterizácii útvarov podzemných vôd podľa osobitného predpisu3) a výsledkov monitorovania podzemných vôd podľa osobitného predpisu;4) pri stratégii monitorovania a interpretácii údajov sa zohľadňuje skutočnosť, že podmienky prúdenia a chemického zloženia podzemných vôd sa menia laterálne a horizontálne,
b)
ak sú k dispozícii len obmedzené údaje z monitorovania, je potrebné získať ďalšie údaje; do získania ďalších údajov sa pozaďové úrovne stanovia na základe obmedzených údajov z monitorovania alebo prostredníctvom zjednodušeného postupu použitia čiastkových vzoriek, pri ktorom indikátory nevykazujú žiadny vplyv ľudskej činnosti; zohľadnia sa aj informácie o geochemických prenosoch a procesoch, ak sú k dispozícii,
c)
ak sú k dispozícii nedostatočné údaje z monitorovania podzemných vôd a informácie o geochemických prenosoch a procesoch nie sú vyhovujúce, je potrebné získať ďalšie údaje; do získania ďalších údajov sa pozaďové úrovne odhadnú alebo získajú na základe štatistických referenčných výsledkov pre rovnaký typ zvodnených vrstiev v iných oblastiach, z ktorých je k dispozícii viac údajov z monitorovania.
(16)
Pri hodnotení rizík, ktoré majú za následok nedosiahnutie dobrého stavu útvarov povrchových vôd a dobrého stavu útvarov podzemnej vody k 22. decembru 2015, sa porovnáva súčasný stav útvarov povrchovej vody a útvarov podzemnej vody a prognóza zmien vplyvov k 22. decembru 2015 spracovaná na základe schválených strategických dokumentov, plánov a projektov týkajúcich sa najmä rozvoja poľnohospodárstva, priemyslu, energetiky a prognózy časového vývoja rozhodujúcich ekonomických faktorov ovplyvňujúcich využívanie vôd a vplyvu týchto zmien na vodné prostredie; prognózu poskytuje ekonomická analýza využívania vôd.
(17)
Predbežné vodohospodárske problémy podliehajú analýzam, ktorými sa identifikujú príčiny, ktoré ich spôsobujú. Výsledky analýz poskytujú výstupy na vypracovanie prehľadu významných vodohospodárskych problémov v správnom území povodia.
(18)
Poradie naliehavosti riešenia vodohospodárskych problémov sa určuje na základe ekonomického hodnotenia.
§ 6
Program opatrení
(1)
Program opatrení obsahuje základné opatrenia a doplnkové opatrenia. Základné opatrenia sú uvedené v prílohe č. 3. Doplnkové opatrenia sú uvedené v prílohe č. 4.
(2)
Program opatrení obsahuje len opatrenia nákladovo efektívne. Na zabezpečenie nákladovej efektívnosti sa návrh opatrení vypracúva variantne.
(3)
Program opatrení možno podľa § 16 ods. 2 zákona uskutočňovať z dôvodu rozloženia nákladov v etapách. Súhrn opatrení, ktoré sa považujú za potrebné pre postupné dosiahnutie požadovaného stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody do uplynutia predĺženého termínu, dôvody pre podstatné oneskorenie pri realizácii týchto opatrení a predpokladaný časový harmonogram na ich zavádzanie sa uvádzajú v pláne manažmentu povodia. Prehľad o zavádzaní týchto opatrení a súhrn všetkých doplnkových opatrení sa zahŕňa do aktualizácie plánu manažmentu povodia.
(4)
Program opatrení, ktorý obsahuje opatrenia vyžadujúce riešenie podľa osobitného predpisu,5) sa poskytuje orgánom územného plánovania ako podklad na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie alebo jej zmeny.
(5)
Súhrn programu opatrení je uvedený v prílohe č. 2 písm. G.
§ 7
Aktualizácia vodného plánovania
(1)
Vodné plánovanie sa vykonáva v etapách. Výsledky hodnotenia každej etapy tvoria podklad na prípravu ďalšej etapy a zverejňujú sa v aktualizovanom pláne manažmentu povodia.
(2)
Prvá aktualizácia plánu manažmentu povodia a ďalšie aktualizácie obsahujú okrem základného obsahu plánu manažmentu povodia aj
a)
súhrn všetkých zmien alebo aktualizácií uskutočnených od uverejnenia predchádzajúceho plánu manažmentu povodia vrátane súhrnu vyhodnotení, ktoré sa majú vykonať podľa § 16 ods. 8 zákona,
b)
hodnotenie pokroku dosiahnutého pri plnení environmentálnych cieľov vrátane prezentácie výsledkov monitorovania za obdobie predchádzajúceho plánu manažmentu povodia v mapovej forme a objasnenie príčin pri všetkých environmentálnych cieľoch, ktoré sa nedosiahli,
c)
súhrn a objasnenie nezrealizovaných opatrení predpokladaných v predchádzajúcom pláne manažmentu povodia,
d)
súhrn všetkých dodatočných predbežných opatrení prijatých podľa § 16 ods. 7 zákona od uverejnenia predchádzajúceho plánu manažmentu povodia.
§ 8
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.
§ 9
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa výnos Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zo 16. septembra 2010 č. 2/2010, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní (oznámenie č. 396/2010 Z. z.).
§ 10
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. novembra 2016.
László Sólymos v. r.
1)
§ 2 písm. m) a § 36 ods. 3 písm. d) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
2)
§ 1 ods. 2 písm. c) prvý bod a § 1 ods. 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 416/2011 Z. z. o hodnotení chemického útvaru podzemných vôd.
3)
Príloha č. 4 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona.
4)
§ 13 vyhlášky č. 418/2010 Z. z.
5)
§ 7 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
6)
Napríklad zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 617/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti.
7)
Napríklad zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z.
8)
§ 2 písm. l) až o) zákona č. 39/2013 Z. z.
9)
Zákon č. 258/2011 Z. z. o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Príloha č. 1
k vyhláške č. 242/2016 Z. z.
Prevziať prílohu -
Príloha č. 2
k vyhláške č. 242/2016 Z. z.
ZÁKLADNÝ OBSAH PLÁNU MANAŽMENTU POVODIA
A. Všeobecné charakteristiky povodia
1.
Charakterizácia povodia
1.1.
Geografická charakteristika povodia.
2.
Charakterizácia útvarov povrchových vôd
2.1.
Útvary povrchovej vody (prirodzené, výrazne zmenené, umelé) a ich mapové zobrazenie.
2.2.
Ekoregióny a typy útvarov povrchovej vody v povodí a ich mapové zobrazenie.
2.3.
Referenčné podmienky pre typy útvarov povrchovej vody.
3.
Charakterizácia útvarov podzemných vôd
3.1.
Útvary podzemnej vody a ich mapového zobrazenia.
B. Súhrn významných vplyvov a dopadov ľudskej činnosti na stav povrchovej a podzemnej vody
1.
Odhad znečistenia z bodových zdrojov.
2.
Odhad znečistenia z difúznych zdrojov vrátane popisu využívania územia.
3.
Odhad vplyvov pôsobiacich na kvantitatívny stav vody vrátane odberov.
4.
Analýzy iných dopadov ľudskej činnosti na stav vody.
C. Register chránených území
Register chránených území podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona zahŕňa mapy chránených oblastí s uvedením právne záväzných aktov Európskej únie a osobitných predpisov,6) podľa ktorých sa tieto oblasti určili, v členení na
1.
Chránené oblasti určené na odbery vôd pre pitnú vodu.
2.
Chránené oblasti s povrchovou vodou vhodnou pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb.
3.
Chránené oblasti s vodou určenou na kúpanie.
4.
Chránené oblasti citlivé na živiny, najmä nutrienty.
5.
Chránené oblasti určené pre ochranu živočíšnych druhov a ich biotopov.
D. Hodnotenie stavu vôd
Súčasťou hodnotenia stavu vôd je mapové zobrazenie monitorovacích sietí a mapové zobrazenie výsledkov hodnotenia stavu vôd v členení na
1.
Povrchové vody (ekologický stav alebo ekologický potenciál a chemický stav).
2.
Podzemné vody (chemický stav a kvantitatívny stav).
3.
Chránené územia.
E. Zoznam environmentálnych cieľov a výnimiek
Zoznam environmentálnych cieľov určených na dosiahnutie dobrého stavu vôd do roku 2015 alebo do roku 2021 alebo najneskôr do roku 2027 obsahuje najmä prípady
1.
predĺženia termínov na účel postupného dosahovania cieľov a na vysvetlenie dôvodov,
2.
určenia menej prísnych environmentálnych cieľov s vysvetlením dôvodov,
3.
dočasného zhoršenia stavu vôd v dôsledku výnimočných okolností podľa § 16 ods. 6 písm. a) a b) zákona vrátane podmienok, za ktorých môžu byť okolnosti označené za výnimočné, vrátane ukazovateľov, ktoré ich opisujú,
4.
neúspechov, pri ktorých nedôjde k porušeniu v dosiahnutí dobrého stavu podzemných vôd, dobrého ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu pre povrchové vody.
Zoznam environmentálnych cieľov určených na dosiahnutie dobrého stavu vôd sa člení na zoznam pre povrchové vody, podzemné vody a chránené územia.
F. Ekonomická analýza využitia vôd
Ekonomická analýza so zreteľom na náklady spojené so zberom príslušných údajov obsahuje dostatočne podrobné informácie na
1.
spracovanie výpočtov potrebných na zohľadnenie princípu návratnosti nákladov za vodohospodárske služby podľa § 78a zákona pri zohľadnení dlhodobých prognóz dodávky a spotreby vody v správnom území povodia a tam, kde je to potrebné:
1.1.
odhady objemu, cien a nákladov spojených s vodohospodárskymi službami a
1.2.
odhady príslušných investícií vrátane prognóz takýchto investícií,
2.
posúdenie nákladovo najefektívnejšej kombinácie opatrení týkajúcich sa využívania vody, ktoré sa majú zahrnúť do programu opatrení na základe odhadov potenciálnych nákladov na takéto opatrenia.
G. Súhrn programu opatrení
Súhrn programu alebo programov opatrení zahŕňa aj spôsoby, pomocou ktorých sa majú dosiahnuť určené environmentálne ciele.
Program opatrení obsahuje
1.
súhrn opatrení potrebných na implementáciu právne záväzných aktov Európskej únie v oblasti ochrany vôd,
2.
správu o praktických krokoch a opatreniach prijatých na účel uplatnenia princípu úhrady nákladov za využívanie vôd,
3.
súhrn opatrení prijatých na splnenie požiadaviek na vodné útvary využívané na odber pitnej vody alebo s ktorými sa uvažuje s využitím na tento účel a na ochranu vodárenských zdrojov,
4.
súhrn opatrení na reguláciu odberov a vzdúvania vôd vrátane odkazov na ich registre a identifikácia prípadov, v ktorých sa urobili výnimky podľa prílohy č. 3 písm. E,
5.
súhrn opatrení na obmedzenie znečistenia vypúšťaného z bodových zdrojov a iných činností, ktoré majú dopad na stav vôd podľa prílohy č. 3 písm. G a I,
6.
identifikáciu prípadov, keď bolo povolené priame vypúšťanie do podzemnej vody podľa prílohy č. 3 písm. J,
7.
súhrn opatrení prijatých v súlade so stratégiou na zabránenie znečisťovania vôd prioritnými látkami podľa prílohy č. 3 písm. L,
8.
súhrn opatrení prijatých na prevenciu alebo zníženie dôsledkov prípadov havarijného znečistenia,
9.
súhrn opatrení prijatých pre vodné útvary, pre ktoré výsledky monitorovania alebo iné údaje naznačujú, že pravdepodobne nedosiahnu stanovené environmentálne ciele,
10.
podrobnosti o doplnkových opatreniach, ktoré sú identifikované ako potrebné na splnenie stanovených environmentálnych cieľov,
11.
podrobnosti o opatreniach prijatých na zabránenie zvýšeniu znečistenia povrchových vôd podľa § 15 ods. 3 zákona.
H. Register ďalších podrobnejších programov a plánov pre dané správne územie povodia týkajúcich sa najmä čiastkových povodí, sektorov, problémov alebo typov vodných útvarov vrátane zhrnutia ich obsahu
I. Opatrenia prijaté na informovanie verejnosti a konzultácie s verejnosťou, ich výsledky a zmeny uskutočnené na ich základe v pláne
J. Zoznam oprávnených orgánov
V zozname oprávnených orgánov sa uvedie
1.
Názov a adresa oprávneného orgánu.
2.
Právna forma oprávneného orgánu.
3.
Oblasť pôsobnosti oprávneného orgánu – popis určených úloh oprávneného orgánu v každom správnom území povodia.
4.
Členstvo – ak oprávnený orgán vykonáva koordináciu s inými orgánmi, vyžaduje sa zoznam týchto orgánov a určenie vzťahu k týmto orgánom.
5.
Medzinárodné vzťahy – ak správne územie povodia zaberá územie viac ako jedného členského štátu Európskej únie alebo zahŕňa územie nečlenských štátov, vyžaduje sa súhrn inštitucionálnych vzťahov určených na zabezpečenie koordinácie.
K. Kontaktné miesta a postupy na získanie podkladovej dokumentácie a informácií použitých pri spracovaní návrhu plánu manažmentu povodia a najmä podrobností o regulačných opatreniach prijatých podľa prílohy č. 3 písm. G a I a o aktuálnych údajoch z monitorovania stavu vôd.
Príloha č. 3
k vyhláške č. 242/2016 Z. z.
ZÁKLADNÉ OPATRENIA
A.
Opatrenia podľa § 7, § 8, § 35 až § 39 zákona a osobitných predpisov.7)
B.
Opatrenia na zabezpečenie návratnosti nákladov za vodohospodárske služby, ktoré zodpovedajú účelom podľa § 78a zákona.
C.
Opatrenia na podporu efektívneho a trvalo udržateľného využívania vôd, aby sa zabránilo ohrozeniu dosiahnutia environmentálnych cieľov.
D.
Opatrenia na ochranu vodárenských zdrojov a na splnenie požiadaviek na odber pitnej vody vrátane opatrení na zabezpečenie jej kvality, aby sa znížila miera úpravy potrebnej pri výrobe pitnej vody.
E.
Regulácie odberov povrchovej vody a podzemnej vody a vzdúvania sladkej povrchovej vody vrátane registra alebo registrov odberov vody a požiadavky predchádzajúceho povolenia odberu a vzdúvania. Tieto regulácie sa pravidelne preverujú a podľa potreby aktualizujú. Z týchto regulácií možno vyňať tie odbery alebo vzdúvania, ktoré nemajú významný vplyv na stav vody.
F.
Regulácie vrátane požiadavky na predchádzajúce povolenie na umelé dopĺňanie alebo nadlepšovanie útvarov podzemnej vody. Využívaná voda sa môže získavať z akejkoľvek povrchovej vody alebo podzemnej vody za predpokladu, že využívanie zdroja neohrozí dosiahnutie jeho environmentálnych cieľov alebo cieľov ustanovených pre doplňovaný alebo nadlepšovaný útvar podzemnej vody. Tieto regulačné opatrenia sa pravidelne revidujú a podľa potreby aktualizujú.
G.
Požiadavky predchádzajúcej regulácie vypúšťaní z bodových zdrojov, ktoré môžu spôsobiť znečistenie vôd, ako je zákaz vypúšťania znečisťujúcich látok do vôd, alebo predchádzajúceho povolenia alebo registrácie založenej na všeobecne záväzných pravidlách ustanovujúcich reguláciu emisií príslušných znečisťujúcich látok vrátane regulácií podľa kombinovaného prístupu k bodovým a difúznym zdrojom znečistenia a so stratégiami zabraňujúcimi znečisťovaniu vôd. Tieto regulačné opatrenia sa pravidelne preverujú a podľa potreby aktualizujú.
H.
Opatrenia na prevenciu alebo reguláciu vstupu znečisťujúcich látok z difúznych zdrojov, ktoré môžu spôsobiť znečistenie vôd. Tieto opatrenia môžu mať formu požiadavky na predchádzajúcu reguláciu, napríklad zákaz vypúšťania znečisťujúcich látok do vôd, predchádzajúceho povolenia alebo registrácie založenej na všeobecne záväzných pravidlách, ak takáto požiadavka nie je zabezpečená iným spôsobom v súlade s právne záväznými aktmi Európskej únie. Tieto opatrenia sa pravidelne prehodnocujú a podľa potreby aktualizujú.
I.
Opatrenia na akékoľvek iné významné negatívne dopady na zabezpečenie hydromorfologických podmienok útvarov povrchových vôd v súlade s dosiahnutím požadovaného ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu v útvaroch povrchových vôd označených ako umelé alebo výrazne zmenené. Regulačné opatrenia na tento účel môžu mať formu požiadavky na predchádzajúce povolenie alebo registráciu založenú na všeobecne záväzných pravidlách, ak takáto požiadavka nie je zabezpečená iným spôsobom v súlade s právne záväznými aktmi Európskej únie. Takéto opatrenia sa pravidelne prehodnocujú a podľa potreby aktualizujú.
J.
Opatrenia na zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody. Ak je to technicky možné, vezmú sa do úvahy aj vstupy znečisťujúcich látok z difúznych zdrojov znečistenia, ktoré majú vplyv na chemický stav podzemných vôd.
1.
Opatrenia na zabránenie vstupom akýchkoľvek nebezpečných látok do podzemných vôd. Pri identifikácii takýchto látok sa berú do úvahy najmä nebezpečné látky, ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedených v prílohe č. 1 Zoznam I v prvom až šiestom bode zákona, a látky, ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedených v prílohe č. 1 Zoznam I v siedmom až deviatom bode zákona, ak sa považujú za nebezpečné.
2.
Opatrenia na obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemných vôd uvedených v prílohe č. 1 zákona, ktoré sa nepovažujú za nebezpečné, a akýchkoľvek iných znečisťujúcich látok, ktoré nie sú nebezpečné a nie sú uvedené v prílohe č. 1 zákona, ale ktoré predstavujú existujúce alebo možné riziko znečistenia podzemných vôd. Opatreniami sa má zabezpečiť, že takéto vstupy nespôsobia zhoršenie alebo významný a trvalo vzostupný trend obsahu znečisťujúcich látok v podzemných vodách. Takéto opatrenia zohľadnia aspoň najlepšie osvedčené postupy vrátane najlepších environmentálnych postupov a najlepších dostupných techník, ktoré sú uvedené v príslušných právne záväzných aktoch Európskej únie a osobitnom predpise.8)
3.
Na účely určenia opatrení podľa prvého a druhého bodu možno ako prvý krok určiť okolnosti, pri ktorých sa znečisťujúce látky uvedené v prílohe č. 1 Zoznamu I zákona a najmä základné kovy a ich zlúčeniny považujú za nebezpečné, alebo nie nebezpečné.
K.
Opatrenia na zabránenie alebo obmedzenie priameho vypúšťania znečisťujúcich látok do útvaru podzemnej vody
1.
Povolenie spätnej injektáže vody využívanej na geotermálne účely do toho istého kolektora podzemnej vody.
2.
Povolenie s určením podmienok na
2.1.
injektáž vody obsahujúcej látky pochádzajúce z výkonu prieskumu a ťažby ropných geologických štruktúr, z ktorých boli vyťažené ropné alebo iné látky, alebo do geologických štruktúr, ktoré sú vzhľadom na prírodné pomery trvalo nevhodné na iné účely; tieto injektáže nesmú obsahovať iné látky, ako sú látky vznikajúce pri uvedených činnostiach,
2.2.
spätnú injektáž podzemnej vody odčerpávanej z baní a lomov, alebo v súvislosti s výstavbou alebo údržbou stavebných diel,
2.3.
injektáž zemného plynu alebo skvapalneného propán-butánu (LPG) na účely skladovania do geologických štruktúr, ktoré sú pre prírodné pomery trvalo nevhodné na iné účely,
2.4.
vtláčanie prúdov oxidu uhličitého na účely ukladania do geologického prostredia, ktoré sú z prirodzených dôvodov trvale nevhodné na iné účely, ak je toto vtláčanie vykonávané podľa osobitného predpisu,9)
2.5.
injektáž zemného plynu alebo skvapalneného propán-butánu (LPG) na účely skladovania do iných geologických štruktúr, ak je potreba zaistiť bezpečnosť zásobovania plynom nadradeným záujmom a ak je injektáž vykonaná spôsobom, ktorý zabráni akémukoľvek nebezpečenstvu zhoršenia kvality akejkoľvek prijímajúcej podzemnej vody v súčasnosti aj v budúcnosti,
2.6.
povrchovú alebo podpovrchovú výstavbu, inžinierske práce, stavebnú alebo inú podobnú činnosť prichádzajúcu do styku s podzemnou vodou: také činnosti sa považujú za schválené, ak sa uskutočňujú podľa všeobecne záväzných pravidiel,
2.7.
vypúšťanie malých množstiev látok na vedecké účely pre charakterizovanie, ochranu alebo zlepšenie stavu vodných útvarov v obmedzenom, striktne nevyhnutnom množstve na dané účely.
3.
Vypúšťania podľa prvého a druhého bodu možno povoliť, ak takéto vypúšťania nebudú ústupkom vzhľadom na dosiahnutie environmentálnych cieľov ustanovených pre príslušný útvar podzemnej vody.
L.
Opatrenia v súlade s činnosťou uskutočňovanou na odstránenie znečistenia povrchových vôd látkami špecifikovanými v zozname prioritných látok a na postupné znižovanie znečistenia inými látkami, ktoré by zabránilo dosiahnuť environmentálne ciele pre útvary povrchových vôd.
M.
Opatrenia potrebné na predchádzanie významným únikom znečisťujúcich látok z technických zariadení a na zabránenie alebo zníženie mimoriadneho zhoršenia vôd, napríklad v dôsledku povodní, vrátane dôkladných detekčných alebo výstražných systémov takých udalostí, a pri nepredvídateľných mimoriadnych zhoršeniach vôd všetky vhodné opatrenia na zníženie rizika, ktoré pre vodné ekosystémy predstavujú.
Príloha č. 4
k vyhláške č. 242/2016 Z. z.
DOPLNKOVÉ OPATRENIA
Doplnkovými opatreniami sú:
1.
Legislatívne opatrenia.
2.
Administratívne nástroje.
3.
Ekonomické nástroje alebo finančné nástroje.
4.
Uzavreté environmentálne dohody.
5.
Regulácia vypúšťaných látok/emisií.
6.
Kódexy správnej praxe.
7.
Obnova a revitalizácia mokradí.
8.
Regulácia odberov vody.
9.
Opatrenia na riadenie spotreby a potreby vody zamerané okrem iného na podporu poľnohospodárskej výroby prispôsobenej daným pomerom, napríklad pestovanie plodín s nízkymi požiadavkami na vodu v oblastiach postihnutých suchom.
10.
Opatrenia zamerané na zvýšenie účinnosti a opätovné využitie vody okrem iného aj na podporu priemyselných technológií s efektívnou spotrebou vody a úsporných metód zavlažovania.
11.
Stavebné projekty.
12.
Sanačné projekty.
13.
Umelé dopĺňanie kolektora podzemnej vody.
14.
Vzdelávacie projekty.
15.
Výskumné, vývojové a demonštračné projekty.
16.
Iné opatrenia.
Príloha č. 5
k vyhláške č. 242/2016 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 05) v znení rozhodnutia č. 2455/2001/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. novembra 2001 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/ zv. 06), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/32/ES z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 81, 20. 3. 2008), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 (Ú. v. EÚ L 140, 5. 6. 2009).
2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 27. 12. 2006).
3.
Smernica Komisie 2014/80/EÚ z 20. júna 2014, ktorou sa mení príloha II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 182, 21. 6. 2014).