99/2016 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.08.2019 do 30.11.2022

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.

Číslo predpisu:99/2016 Z. z.
Názov:Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci
Typ:Vyhláška
Dátum schválenia:27.01.2016
Dátum vyhlásenia:26.02.2016
Dátum účinnosti od:01.08.2019
Dátum účinnosti do:30.11.2022
Autor:Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Správne právo
  • Zdravotníctvo
  • Zdravé životné podmienky

355/2007 Z. z. Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

227/2019 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci
381/2022 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci v znení vyhlášky č. 227/2019 Z. z.

544/2007 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci
99
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
z 27. januára 2016
o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom
pri práci
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 62 písm. r) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§ 1
Predmet úpravy
Táto vyhláška ustanovuje
a)
triedy práce podľa celkového priemerného energetického výdaja pri práci zamestnanca,
b)
optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vnútorného pracovného prostredia,
c)
únosnú záťaž teplom a chladom pri práci,
d)
ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži teplom a chladom pri práci,
e)
prípustné povrchové teploty pevných materiálov a teploty kvapalín, s ktorými prichádza do kontaktu pokožka zamestnanca,
f)
pitný režim zamestnanca,
g)
posúdenie zdravotného rizika,
h)
prevádzkový poriadok.
§ 2
Základné ustanovenia
(1)
Tepelno-vlhkostná mikroklíma je súčasť celkovej mikroklímy pracovného prostredia; jej faktormi sú najmä teplota vzduchu (ta), stredná teplota sálania (tr,m), relatívna vlhkosť vzduchu (rh), rýchlosť prúdenia vzduchu (va) a stereoteplota (tst).
(2)
Stredná teplota sálania (tr,m) je homogénna teplota okolitých plôch, pri ktorej je výmena tepla sálaním medzi povrchom ľudského tela a okolitými plochami rovnaká ako v skutočnom heterogénnom prostredí.
(3)
Stereoteplota (tst) je výsledná teplota guľového teplomeru nameraná pomocou špeciálneho nástavca v určitom priestorovom uhle; vyjadruje smerové pôsobenie tepla, najmä zo zdrojov sálania.
(4)
Výsledná teplota guľového teplomeru (tg) je ukazovateľ tepelného stavu vnútorného prostredia priestorov zahŕňajúci vplyv súčasného pôsobenia teploty vzduchu (ta), povrchovej teploty okolitých plôch a rýchlosti prúdenia vzduchu (va); pre va ≤ 0,2 m.s-1 sa číselne rovná operatívnej teplote (to).
(5)
Operatívna teplota (to) je jednotná teplota uzavretého čierneho priestoru, v ktorom by medzi človekom a pracovným prostredím nastala výmena rovnakého množstva tepla prúdením a sálaním ako v skutočnom nehomogénnom prostredí; pri menšej rýchlosti prúdenia vzduchu ako 0,2 m.s-1 alebo pri menšom rozdiele medzi teplotou vzduchu a strednou teplotou sálania ako 4 °C sa vyjadruje približne ako aritmetický priemer súčtu teploty vzduchu (ta) a strednej teploty sálania (tr,m).
(6)
Priemerná hodnota operatívnej teploty sa stanoví časovo váženým priemerom z vypočítaných operatívnych teplôt, ktoré sa vyskytnú počas pracovnej zmeny, alebo aritmetickým priemerom v intervaloch najviac jednej hodiny.
(7)
Celkový energetický výdaj (qM) je celková tepelná produkcia organizmu zahŕňajúca základnú látkovú premenu a tepelnú produkciu vyplývajúcu z pracovného energetického výdaja; stanovuje sa fyziologickým meraním, výpočtom podľa technickej normy1) alebo orientačne podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 1 a je vyjadrený triedami práce.
(8)
Záťaž teplom je tepelná záťaž zamestnanca, ku ktorej dochádza pri prekročení maximálnej hodnoty prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce; stanovuje sa jej dlhodobá a krátkodobá únosnosť.
(9)
Dlhodobo únosná záťaž teplom je limitovaná množstvom vody stratenej pri práci z organizmu potením a dýchaním; vyjadruje sa ako dlhodobo únosný čas práce.
(10)
Krátkodobo únosná záťaž teplom je limitovaná množstvom naakumulovaného tepla v organizme, ktoré nesmie prekročiť pre aklimatizovaného alebo neaklimatizovaného zamestnanca 180 kJ.m-2, pričom tejto hodnote zodpovedá vzostup teploty telesného jadra o 0,8 °C, vzostup priemernej teploty kože o 3,5 °C a vzostup srdcovej frekvencie na hodnotu najviac 150 tepov za minútu; vyjadruje sa ako krátkodobo únosný čas práce.
(11)
Dlhodobo únosný čas práce (τsh) a krátkodobo únosný čas práce (τmax) je limitovaný čas práce, ktorý sa určuje na pracovisku, na ktorom je záťaž teplom; určuje sa v závislosti od faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy a energetického výdaja pre aklimatizovaného a neaklimatizovaného zamestnanca pri zohľadnení tepelného odporu odevu (Rcl).
(12)
Záťaž chladom je tepelná záťaž zamestnanca, ku ktorej dochádza pri prekročení minimálnej hodnoty prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce; hodnotí sa z hľadiska jej únosnosti.
(13)
Dlhodobá práca je práca zamestnanca trvajúca dlhšie ako štyri hodiny za pracovnú zmenu.
(14)
Teplé obdobie je obdobie s priemernou dennou vonkajšou teplotou vzduchu 13 °C a vyššou; ak priemerná denná teplota počas dvoch po sebe nasledujúcich dní klesne pod 13 °C, hodnotí sa prostredie podľa hodnôt pre chladné obdobie.
(15)
Mimoriadne teplý deň je deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla hodnotu vyššiu ako 30 °C.
(16)
Mimoriadne chladný deň je deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla hodnotu nižšiu ako -15 °C.
(17)
Neaklimatizovaný zamestnanec je zamestnanec počas troch týždňov od nástupu na pracovisko, na ktorom sa hodnotí záťaž teplom alebo záťaž chladom.
(18)
Ukazovateľ WBGT je výpočtový ukazovateľ tepelnej záťaže, ktorý sa určuje podľa technickej normy2) alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.
(19)
Vonkajšie pracovisko je pracovisko na otvorenom priestranstve,3) ktoré nie je alebo je len čiastočne chránené pred poveternostnými vplyvmi.
(20)
Ohrievareň je samostatná miestnosť, časť vnútorného priestoru alebo iné vhodné zariadenie vykurované aspoň na teplotu vzduchu 22 °C, vybavené sedacím nábytkom, stolmi a vešiakmi na pracovný a ochranný odev; v odôvodnených prípadoch aj zariadením alebo priestorom na údržbu osobných ochranných pracovných prostriedkov4) a vybavením na ohrievanie rúk.
(21)
Technológia je výrobný postup alebo pracovný postup, pri ktorom môžu na pracovisku vznikať tepelné zmeny.
§ 3
Triedy práce, optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy
(1)
Triedy práce sa určujú podľa celkového priemerného energetického výdaja pri práci. Triedy práce sú uvedené v prílohe č. 1.
(2)
Zamestnávateľ na vnútornom pracovisku zabezpečuje optimálne hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy podľa prílohy č. 2; tam, kde nemožno zabezpečiť optimálne hodnoty, zabezpečí prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy v teplom období a chladnom období podľa prílohy č. 2. Predpokladom na dosiahnutie optimálnych hodnôt alebo prípustných hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy je stavebné riešenie budovy, technické zariadenie budovy alebo vhodná technológia zabezpečená na pracovisku zamestnávateľom.
(3)
Na vnútornom pracovisku, na ktorom nemožno dodržať prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy z dôvodu záťaže teplom alebo záťaže chladom z technológie, ako aj na inom pracovisku z dôvodu nevyhovujúceho stavebného riešenia budovy alebo technického zariadenia budovy, zamestnávateľ zabezpečí ochranné opatrenia a preventívne opatrenia na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže teplom alebo záťaže chladom na zdravie zamestnancov podľa § 4 a 5.
(4)
Optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy, ktorými sú operatívna teplota (to), rýchlosť prúdenia vzduchu (va) a relatívna vlhkosť vzduchu (rh), sú pre teplé obdobie a chladné obdobie uvedené v prílohe č. 2 tabuľkách č. 1 a 2. Pre triedy práce 3 a 4 nie sú určené optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy pre jednotlivé obdobia. Pre triedy práce 3 a 4 je určený dlhodobo únosný čas práce a krátkodobo únosný čas práce uvedený v § 4 a v prílohe č. 3 tabuľkách č. 1 až 15.
(5)
Na vnútornom pracovisku, na ktorom sa vykonávajú práce zaradené do tried práce 1a a 1b podľa prílohy č. 1, majú byť splnené aj tieto požiadavky:
a)
rozdiel operatívnej teploty vzduchu medzi úrovňou hlavy a členkov nie je väčší ako 3 °C,
b)
asymetria teploty sálania od okien alebo od iných chladných zvislých povrchov nie je väčšia ako 10 °C,
c)
asymetria teploty sálania od teplého stropu alebo od iných vodorovných povrchov nie je väčšia ako 5 °C.
(6)
Ožiarenosť hlavy sálavým teplom nesmie byť väčšia ako 200 W.m-2; pri priamom slnečnom žiarení cez osvetľovacie otvory má byť vzájomná poloha otvorov, protislnečných clôn a stálych pracovných miest riešená tak, aby počas pracovnej zmeny nebola hlava zamestnanca vystavená priamemu slnečnému žiareniu viac ako desať minút.
(7)
Rozsah prípustných hodnôt relatívnej vlhkosti vzduchu v chladnom období aj v teplom období je pri dlhodobej práci 30 % až 70 %; pri trvalom prekračovaní vlhkosti na vnútornom pracovisku nad 90 % zamestnávateľ zabezpečuje účinné opatrenia na jej zníženie.
§ 4
Únosná záťaž teplom pri práci, ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži teplom
(1)
Pri práci vykonávanej na vnútornom pracovisku sa záťaž teplom hodnotí podľa operatívnej teploty to alebo výslednej teploty guľového teplomeru tg v spojení s relatívnou vlhkosťou vzduchu rh a rýchlosťou prúdenia vzduchu va. Pre operatívne vykonávanie preventívnych opatrení počas mimoriadne teplých dní, pri ktorých je na pracovisku predpoklad záťaže teplom, možno použiť údaje získané zo spravodajstva špecializovanej organizácie vykonávajúcej štátnu hydrologickú službu a štátnu meteorologickú službu5) alebo orientačným meraním.
(2)
Na vnútornom pracovisku, na ktorom dochádza k záťaži teplom, zamestnávateľ vykoná opatrenia na jej odstránenie. Ak záťaž teplom nie je možné odstrániť stavebnými, technickými alebo technologickými opatreniami, zamestnávateľ vykoná ďalšie primerané opatrenia na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže teplom na zdravie zamestnancov podľa odsekov 7 a 9. Dodržiavanie dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce zabezpečí zamestnávateľ pri prekročení maximálnej prípustnej operatívnej teploty podľa prílohy č. 2 tabuliek č. 1 a 2, ak sú takéto teploty pravidelne prekračované viac ako 50 % dní v roku.
(3)
Dlhodobo únosný čas práce, ako aj krátkodobo únosný čas práce pri záťaži teplom sa určuje v závislosti od triedy práce a od hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy pre aklimatizovaného, ako aj neaklimatizovaného zamestnanca pri zohľadnení tepelného odporu odevu podľa prílohy č. 3 tabuliek č. 1 až 15. Ak pri určovaní dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce nemožno z dôvodov iných zadávacích parametrov, ako sú iná teplota vzduchu, iná rýchlosť prúdenia vzduchu alebo iná relatívna vlhkosť vzduchu, vychádzať z prílohy č. 3 tabuliek č. 1 až 15, dlhodobo únosný čas práce a krátkodobo únosný čas práce možno určiť podľa príslušnej technickej normy6) alebo podľa inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.
(4)
Dodržanie dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce sa zabezpečuje striedaním práce a odpočinku. Výpočet dĺžky pracovných cyklov a bezpečnostných prestávok je uvedený v prílohe č. 3 druhom bode. Režim práce a odpočinku sa určuje aj vtedy, ak dlhodobo únosný čas práce, ktorý je uvedený v prílohe č. 3 tabuľkách č. 1 až 15, je kratší ako trvanie pracovnej zmeny.
(5)
Dodržanie dlhodobo únosného času práce sa zabezpečuje striedaním krátkodobo únosného času práce a odpočinku aj vtedy, ak pracovná zmena trvá viac ako osem hodín; krátkodobo únosný čas práce a minimálny čas trvania bezpečnostnej prestávky, ktoré sú vypočítané podľa prílohy č. 3 druhého bodu pre osemhodinovú pracovnú zmenu, sa musia dodržať.
(6)
Tepelná záťaž zo sálania silných zdrojov sa vyhodnocuje pre každé exponované pracovné miesto s využitím primeranej metódy hodnotenia pomocou stereoteploty, asymetrie teploty sálania alebo podľa ukazovateľa WBGT. Pri zdrojoch sálavého tepla, pri ktorých stereoteplota na pracovnom mieste prekračuje 43 °C, alebo ak ožiarenosť prekračuje 700 W.m-2, sa použije ochrana proti sálavému teplu.
(7)
Opatreniami na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže teplom na zdravie zamestnancov sú najmä:
a)
zmena trvania času práce,
b)
posun začiatku pracovnej zmeny,
c)
poskytovanie prestávok v práci,
d)
predĺženie prestávky na odpočinok a jedenie,
e)
pobyt v klimatizovaných priestoroch,
f)
striedanie zamestnancov,
g)
klimatizácia alebo nútené vetranie,
h)
tienenie okien a svetlíkov,
i)
sprchovanie a ochladzovanie,
j)
vhodný pracovný odev.
(8)
Na vnútornom pracovisku a na vonkajšom pracovisku počas mimoriadne teplých dní zamestnávateľ vykoná primerané opatrenia podľa odsekov 7 a 9.
(9)
Súčasťou opatrení na ochranu zdravia pri záťaži teplom je aj zabezpečenie pitného režimu podľa § 7.
§ 5
Únosná záťaž chladom pri práci, ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži chladom
(1)
Pri práci vykonávanej na vnútornom pracovisku sa záťaž chladom hodnotí podľa operatívnej teploty to; pri práci vykonávanej na vonkajšom pracovisku sa záťaž chladom hodnotí podľa teploty vzduchu ta korigovanej podľa rýchlosti prúdenia vzduchu va. Pre operatívne vykonávanie preventívnych opatrení počas mimoriadne chladných dní, pri ktorých je na pracovisku predpoklad záťaže chladom, možno použiť údaje získané zo spravodajstva špecializovanej organizácie vykonávajúcej štátnu hydrologickú službu a štátnu meteorologickú službu5) alebo orientačným meraním.
(2)
Teplota vzduchu korigovaná podľa rýchlosti prúdenia vzduchu je uvedená v prílohe č. 3 tabuľke č. 16.
(3)
Zamestnanec môže byť exponovaný záťaži chladom, len ak vykonáva dlhodobú prácu na vnútornom pracovisku, kde má byť z technologických dôvodov operatívna teplota nižšia ako minimálna hodnota prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce, alebo ak na vonkajšom pracovisku vykonáva prácu zodpovedajúcu energetickému výdaju 106 W.m-2 a viac (triedy práce 1c až 4 podľa prílohy č. 1).
(4)
Ak operatívna teplota na vnútornom pracovisku alebo korigovaná teplota vzduchu na vonkajšom pracovisku (ďalej len „teplota prostredia“) klesne pod 10 °C, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi ochranný pracovný odev s takými tepelnoizolačnými vlastnosťami, ktoré zabezpečia tepelne neutrálne podmienky ľudského organizmu vyjadrené teplotou vnútorného prostredia organizmu 36 °C až 37 °C, a pracovnú obuv chrániacu pred chladom; ak rýchlosť prúdenia vzduchu prekračuje 1,8 m.s-1, tepelnoizolačné vlastnosti odevu majú splniť uvedené podmienky v závislosti od teploty vzduchu korigovanej podľa rýchlosti prúdenia vzduchu na pracovnom mieste.
(5)
Ak pri dlhodobej práci vykonávanej na pracovisku s teplotou prostredia 10 °C a nižšou nepostačujú tepelnoizolačné vlastnosti ochranného odevu na zabezpečenie tepelne neutrálnych podmienok, zamestnávateľ zabezpečí ohrievareň a umožní zamestnancovi bezpečnostnú prestávku v práci v ohrievarni; v odôvodnených prípadoch sa pri záťaži chladom vykonajú aj ďalšie primerané opatrenia na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže chladom na zdravie zamestnancov podľa odsekov 12 a 13.
(6)
Ak teplota prostredia klesne pod 4 °C, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi aj ochranné rukavice chrániace pred chladom.
(7)
Ak zamestnanec vykonáva prácu v trvaní dvoch hodín a viac na pracovisku s teplotou prostredia 4 °C a nižšou, zamestnávateľ zabezpečí ohrievareň a umožní zamestnancovi bezpečnostnú prestávku v práci spojenú s odpočinkom v ohrievarni; pri dlhodobej práci na pracovisku s teplotou prostredia 4 °C a nižšou zabezpečí ohrievareň s možnosťou ohrievania rúk.
(8)
Ohrievareň sa spravidla nezabezpečuje pre dlhodobú prácu pri teplote prostredia vyššej ako 10 °C spojenú s manipuláciou s materiálom vyžadujúcim priamy kontakt tepelne nechránenej pokožky, ktorého teplota je 10 °C a nižšia; zamestnávateľ zabezpečí počas takejto pracovnej zmeny možnosť ohrievania rúk.
(9)
Pre zamestnanca, ktorý vykonáva práce na vonkajšom pracovisku s častou zmenou miesta činnosti, nie je potrebné zabezpečovať ohrievareň, ak zamestnávateľ ohriatie zamestnanca zabezpečí iným spôsobom.
(10)
Zamestnávateľ čas práce upraví tak, aby bezpečnostné prestávky medzi jednotlivými časovými úsekmi nepretržitej práce umožnili pobyt v ohrievarni najmenej desať minút, pričom jeden časový úsek nepretržitej práce pri teplote prostredia
a)
od 10 °C do 4 °C neprekročí tri hodiny,
b)
od 4 °C do -10 °C neprekročí dve hodiny,
c)
od - 10 °C do -20 °C neprekročí 60 minút,
d)
od - 20 °C do -30 °C neprekročí 30 minút.
(11)
Zamestnávateľ zabezpečí, aby zamestnanec s nechránenou pokožkou nevykonával prácu na pracovisku s teplotou vzduchu korigovanou podľa rýchlosti prúdenia vzduchu nižšou ako -30 °C okrem naliehavých opráv a havarijných situácií alebo iných mimoriadnych situácií; ochrana zdravia zamestnanca sa zabezpečí častejším striedaním zamestnancov vykonávajúcich takéto práce alebo inými organizačnými opatreniami.
(12)
Opatreniami na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže chladom na zdravie zamestnancov sú najmä:
a)
zmena trvania času práce,
b)
posun začiatku pracovnej zmeny,
c)
poskytovanie prestávok v práci,
d)
predĺženie prestávky na odpočinok a jedenie,
e)
striedanie zamestnancov,
f)
osobné ochranné pracovné prostriedky,
g)
ohrievareň a sušiareň pracovného odevu a pracovnej obuvi.
(13)
Súčasťou opatrení na ochranu zdravia pri záťaži chladom je aj zabezpečenie pitného režimu podľa § 7.
§ 6
Prípustné povrchové teploty pevných materiálov a teploty kvapalín, s ktorými prichádza
do kontaktu pokožka zamestnanca
(1)
Povrchová teplota pevných materiálov, strojov a technických zariadení pri trvaní dotyku s nekrytým povrchom tela zamestnanca počas celej pracovnej zmeny nesmie byť vyššia ako 43 °C, pričom dotyková plocha nesmie presiahnuť 10 % povrchu tela alebo 10 % povrchu hlavy zamestnanca. Spôsob merania povrchovej teploty a medzné hodnoty pre iné podmienky v závislosti od dĺžky kontaktu, materiálu a jeho povrchovej teploty určuje technická norma7) alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.
(2)
Teplota kvapaliny, ktorá prichádza do styku s tepelne nechránenou pokožkou zamestnanca počas celej pracovnej zmeny, nesmie byť v chladnom období nižšia ako 22 °C
(3)
Spôsob merania teploty chladných povrchov a prahové hodnoty pre dotyk prstov v závislosti od dĺžky kontaktu, materiálu a jeho povrchovej teploty určuje technická norma8) alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.
§ 7
Pitný režim
(1)
Pitný režim pri záťaži teplom je dopĺňanie dostatočného množstva tekutín a minerálnych látok stratených pri práci do organizmu.
(2)
Pitný režim pri záťaži chladom pomáha udržiavať teplotu vnútorného prostredia organizmu.
(3)
Zamestnávateľ zabezpečuje pri záťaži teplom zamestnancovi na svoje náklady pitnú vodu na mieste výkonu práce alebo na inom vhodnom mieste určenom vnútorným predpisom zamestnávateľa.
(4)
Zamestnávateľ pri záťaži teplom zamestnancovi, ktorý vykonáva dlhodobú prácu zaradenú v triede 1b až 4, poskytuje na svoje náklady aj minerálne nápoje, ktorými sa doplnia tekutiny a minerálne látky stratené potením a dýchaním,
a)
ak sú splnené podmienky na úpravu času práce podľa § 4 ods. 2 alebo ak sa predpokladá takáto úprava času práce, alebo
b)
pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku počas mimoriadne teplých dní.
(5)
Zamestnávateľ poskytuje pri záťaži chladom zamestnancovi na svoje náklady nápoje, prostredníctvom ktorých sa dopĺňa strata tepla v organizme, najmä pri dlhodobej práci na
a)
vnútornom pracovisku, na ktorom je z technologických dôvodov operatívna teplota 4 °C a nižšia, alebo
b)
vonkajšom pracovisku, ak je priemerná korigovaná teplota vzduchu počas pracovnej zmeny
4 °C a nižšia.
(6)
Zamestnávateľ zabezpečuje
a)
pri záťaži teplom podľa odseku 1 prostredníctvom pitného režimu náhradu najmenej 70 % tekutín stratených počas pracovnej zmeny potením a dýchaním; minimálne množstvo tekutín, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, je uvedené v prílohe č. 4 prvom bode, pričom minerálne nápoje poskytnuté podľa odseku 4 tvoria polovicu množstva nahrádzaných tekutín,
b)
ak je teplota prostredia 4 °C a nižšia, najmenej pol litra teplého nápoja počas pracovnej zmeny.
(7)
Množstvo tekutín stratených potením a dýchaním počas práce v mimoriadnych pracovných podmienkach sa vypočíta podľa prílohy č. 4 druhého bodu.
§ 8
Posúdenie zdravotného rizika
(1)
Posúdenie zdravotného rizika sa vykonáva pri činnostiach, pri ktorých je predpoklad
a)
záťaže teplom z technologických dôvodov alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku za mimoriadne teplých dní,
b)
záťaže chladom pri dlhodobej práci na vnútornom pracovisku, na ktorom je z technologických dôvodov operatívna teplota nižšia ako 10 °C, alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku, ak je priemerná korigovaná teplota vzduchu počas pracovnej zmeny nižšia ako 10 °C.
(2)
Pri činnostiach uvedených v odseku 1 zamestnávateľ vykonáva posúdenie zdravotného rizika záťaže teplom alebo záťaže chladom a vypracuje posudok o riziku podľa § 30 ods. 1 písm. f) zákona. Pri posúdení zdravotného rizika sa prihliada najmä na
a)
popis vykonávanej činnosti so zohľadnením pracovných podmienok a triedy práce,
b)
druh, trvanie a úroveň záťaže teplom alebo záťaže chladom,
c)
plán riadenia rizika.
§ 9
Prevádzkový poriadok
Prevádzkový poriadok podľa § 37 ods. 4 zákona na účel ochrany pred teplom alebo chladom podľa § 8 ods. 1 obsahuje
a)
posudok o riziku,
b)
pracovné postupy pre jednotlivé pracovné činnosti súvisiace so záťažou teplom, záťažou chladom a kontaktom pokožky s povrchom pevných materiálov, strojov, technických zariadení
a kvapalinami,
c)
preventívne a ochranné opatrenia pre pracovné činnosti súvisiace so záťažou teplom alebo záťažou chladom s prihliadnutím na vek, zdravotný stav, individuálne fyzické schopnosti a zručnosti zamestnanca,
d)
zabezpečenie pitného režimu zamestnanca,
e)
pokyny a vybavenie na poskytnutie prvej pomoci.
Záverečné ustanovenia
§ 10
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 544/2007 Z. z.
o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.
§ 11
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. marca 2016.
v z. Mário Mikloši v. r.
1)
STN EN ISO 8996 Ergonómia tepelného prostredia. Stanovenie metabolizmu (ISO 8996) (83 3565).
2)
STN EN ISO 7243 Ergonómia tepelného prostredia. Posudzovanie tepelnej záťaže podľa ukazovateľa WBGT (teploty mokrého a guľového teplomeru) (ISO 7243) (833561).
3)
Príloha č. 1 bod 23 a príloha č. 2 bod 17 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko.
Príloha č. 1 bod 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 117/2002 Z. z. o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri banskej činnosti a pri dobývaní ložísk nevyhradených nerastov.
4)
Príloha č. 1 bod 21 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 391/2006 Z. z.
Príloha č. 1 bod 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 117/2002 Z. z.
5)
§ 13 ods. 4 zákona č. 201/2009 Z. z. o štátnej hydrologickej službe a štátnej meteorologickej službe v znení zákona č. 39/2013 Z. z.
6)
STN EN ISO 7933 Ergonómia tepelného prostredia. Analytické určovanie a interpretácia tepelného zaťaženia predpokladaného tepelného namáhania výpočtom (ISO 7933).
7)
STN EN ISO 13732-1 Ergonómia tepelného prostredia. Metódy posudzovania ľudských reakcií na kontakt s povrchmi. Časť 1: Horúce povrchy (ISO 13732-1) (83 3558).
8)
STN EN ISO 13732-3 Ergonómia tepelného prostredia. Metódy posudzovania ľudských reakcií na kontakt s povrchmi. Časť 3: Chladné povrchy (ISO 13732-2) (83 3558).
Príloha č. 1
k vyhláške č. 99/2016 Z. z.
Príloha č. 2
k vyhláške č. 99/2016 Z. z.
Príloha č. 3
k vyhláške č. 99/2016 Z. z.
Príloha č. 4
k vyhláške č. 99/2016 Z. z.