242/2017 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2019

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.

História
	Dátum účinnosti	Novela
1.	Vyhlásené znenie
2.	01.01.2018 - 31.12.2018
3.	01.01.2019 -

Otvoriť všetky

Informácie o predpise

Číslo predpisu:	242/2017 Z. z.
Názov:	Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Typ:	Zákon
Dátum schválenia:	06.09.2017
Dátum vyhlásenia:	12.10.2017
Dátum účinnosti od:	01.01.2019
Autor:	Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:	Právo duševného vlastníctva Správne poplatky

Vzťahy predpisu

Predpis mení

145/1995 Z. z.	Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch
435/2001 Z. z.	Zákon o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon)
444/2002 Z. z.	Zákon o dizajnoch
517/2007 Z. z.	Zákon o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
506/2009 Z. z.	Zákon o ochranných známkach

242

ZÁKON

zo 6. septembra 2017,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení zákona č. 402/2002 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 517/2007 Z. z., zákona č. 495/2008 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

Slová „§ 79 ods. 9“ sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „§ 79 ods. 13“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až 3 znejú:

„¹) Zmluva o patentovej spolupráci prijatá vo Washingtone 17. júna 1970 zmenená v roku 1979 a 1984 (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 296/1991 Zb.).

²) Zákon č. 202/2009 Z. z. o právnej ochrane odrôd rastlín.

³) Dohovor o medzinárodných výstavách, uzavretý v Paríži 22. novembra 1928 (uverejnené č. 46/1932 Sb. z. a n.).“.

Nadpis nad § 10 sa umiestňuje pod § 10.

V § 10 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak § 11 neustanovuje inak.“.

§ 11 vrátane nadpisu znie:

„§ 11

Zamestnanecký vynález

(1)

Ak pôvodca v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu alebo členského vzťahu vytvoril vynález (ďalej len „zamestnanecký vynález“), právo na riešenie patrí zamestnávateľovi, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté.

(2)

Pôvodca, ktorý vytvoril zamestnanecký vynález, je povinný zamestnávateľa o tejto skutočnosti bezodkladne písomne upovedomiť a zároveň mu odovzdať všetky podklady potrebné na posúdenie vynálezu. V upovedomení pôvodca opíše technický problém a jeho riešenie, ako aj vznik a podstatu zamestnaneckého vynálezu tak, aby odborník vynález mohol uskutočniť.

(3)

Zamestnávateľ môže uplatniť voči pôvodcovi právo na riešenie, a to písomne v lehote troch mesiacov od upovedomenia pôvodcom podľa odseku 2. Za uplatnenie práva na riešenie podľa predchádzajúcej vety sa považuje aj podanie prihlášky, európskej patentovej prihlášky alebo medzinárodnej prihlášky, ktorej predmetom je zamestnanecký vynález a v ktorej je ako pôvodca uvedený pôvodca, ktorý vytvoril zamestnanecký vynález. Ak zamestnávateľ uplatní právo na riešenie, je povinný bezodkladne písomne informovať pôvodcu o zvolenom spôsobe ochrany zamestnaneckého vynálezu, najmä o podanej prihláške, európskej patentovej prihláške alebo o medzinárodnej prihláške.

(4)

Ak zamestnávateľ v lehote podľa odseku 3 neuplatní právo na riešenie spôsobom podľa odseku 3 alebo v tejto lehote písomne oznámi pôvodcovi, že právo na riešenie neuplatňuje, prechádza toto právo na pôvodcu.

(5)

Do uplynutia lehoty na uplatnenie práva na riešenie podľa odseku 3 alebo do uplatnenia práva na riešenie podľa odseku 3 alebo do prechodu práva na riešenie na pôvodcu podľa odseku 4, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, sú zamestnávateľ a pôvodca povinní zachovávať o zamestnaneckom vynáleze mlčanlivosť voči tretím osobám. Ak zamestnávateľ v lehote podľa odseku 3 uplatnil právo na riešenie, pôvodca je povinný zachovávať o zamestnaneckom vynáleze mlčanlivosť voči tretím osobám až do sprístupnenia vynálezu verejnosti podľa tohto zákona, Európskeho patentového dohovoru alebo podľa Zmluvy o patentovej spolupráci alebo do jeho sprístupnenia verejnosti so súhlasom zamestnávateľa, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr. Ak právo na riešenie prešlo na pôvodcu podľa odseku 4, zamestnávateľ je povinný zachovávať o zamestnaneckom vynáleze mlčanlivosť voči tretím osobám až do jeho sprístupnenia verejnosti podľa predchádzajúcej vety.

(6)

Pôvodca, voči ktorému zamestnávateľ uplatnil právo na riešenie podľa odseku 3, má vo vzťahu k zamestnávateľovi právo na primeranú odmenu. Pri určení výšky odmeny je rozhodujúci technický význam a hospodársky význam zamestnaneckého vynálezu a prínos dosiahnuteľný jeho využitím alebo iným uplatnením, pričom sa prihliada na materiálny podiel zamestnávateľa na vytvorení zamestnaneckého vynálezu a na rozsah a obsah pracovných úloh pôvodcu. Odmena je splatná do jedného mesiaca od uplatnenia práva na riešenie.

(7)

Ak odmena podľa odseku 6 nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím alebo iným uplatnením zamestnaneckého vynálezu alebo ak bola odmena zamestnávateľom určená paušálnou sumou bez zohľadnenia podmienok podľa odseku 6, pôvodca má právo na dodatočné vyrovnanie. Po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na riešenie je zamestnávateľ na základe písomnej žiadosti pôvodcu povinný poskytnúť pôvodcovi podklady nevyhnutné na určenie výšky dodatočného vyrovnania. Ak zamestnávateľ poskytne pôvodcovi informácie označené zamestnávateľom ako dôverné, pôvodca je povinný zachovávať o nich mlčanlivosť voči tretím osobám a nesmie ich použiť pre seba v rozpore s účelom, na ktorý mu ich zamestnávateľ poskytol. Pôvodca môže právo na dodatočné vyrovnanie uplatniť najskôr po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na riešenie zamestnávateľom. Právo na dodatočné vyrovnanie nezanikne skôr, ako trvá ochrana zamestnaneckého vynálezu.

(8)

Práva a povinnosti podľa odsekov 1 až 7 zostávajú po zániku právneho vzťahu medzi pôvodcom a zamestnávateľom nedotknuté.

(9)

Spolupôvodcovia majú právo na primeranú odmenu podľa odseku 6 a právo na dodatočné vyrovnanie podľa odseku 7 v rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení zamestnaneckého vynálezu. Ak sa spolupôvodcovia nedohodli inak alebo ak inak nerozhodol súd, platí, že podiel spolupôvodcov na vytvorení zamestnaneckého vynálezu je rovnaký.

(10)

Na právne vzťahy zo zamestnaneckého vynálezu sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak v odsekoch 1 až 9 nie je ustanovené inak.“.

V § 12 sa vkladá nadpis, ktorý znie: „Prechod a prevod práva na riešenie“.

V § 12 ods. 1 sa za slovo „riešenie“ vkladajú slová „okrem práva na pôvodcovstvo“ a slová „§ 11 ods. 1“ sa nahrádzajú slovami „§ 11 ods. 1 a 4.“.

V § 12 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta.

Poznámky pod čiarou k odkazom 6 a 7 znejú:

„⁶) Parížsky dohovor na ochranu priemyslového vlastníctva z 20. marca 1883, revidovaný v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934, v Lisabone 31. októbra 1958 a v Štokholme 14. júla 1967 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1975 Zb. v znení vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 81/1985 Zb.).

⁷) Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 152/2000 Z. z.).“.

10.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie:

„^8a) Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

11.

V § 19 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak súd nerozhodne inak.“.

12.

§ 20 až 24 vrátane nadpisov znejú:

„§ 20

Spolumajiteľstvo patentu

(1)

Spolumajiteľský podiel k patentu sa odvodzuje od rozsahu práva na riešenie, ak sa spolumajitelia patentu nedohodnú inak.

(2)

Na základe žiadosti doloženej písomnou dohodou uzatvorenou medzi majiteľom patentu alebo všetkými spolumajiteľmi patentu a osobou, ktorá má právo na riešenie podľa § 10 až 12, úrad zapíše takú osobu do registra ako spolumajiteľa patentu.

(3)

Každý zo spolumajiteľov patentu má právo využívať vynález, ktorý je predmetom patentu, ak sa spolumajitelia patentu nedohodnú inak. Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 15 môže každý zo spolumajiteľov patentu uplatniť nároky podľa § 32 žalobou podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhom podľa osobitného predpisu.^8b) Len čo sa začalo konanie podľa predchádzajúcej vety alebo sa právoplatne skončilo, nie sú žaloby podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhy podľa osobitného predpisu^8b) ďalších spolumajiteľov patentu pre tie isté nároky z toho istého neoprávneného zásahu prípustné; to nie je na ujmu práva týchto spolumajiteľov patentu pristúpiť k začatému konaniu na strane žalobcu. Právoplatné rozhodnutia o nárokoch podľa § 32 ods. 1 vydané na základe žaloby i len jedného spolumajiteľa patentu sú záväzné aj pre ďalších spolumajiteľov patentu; tým nie je dotknuté právo spolumajiteľov patentu na uplatnenie nárokov podľa § 32 ods. 2.

(4)

Na poskytnutie práva využívať vynález chránený patentom tretej osobe sa vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov patentu, ak sa spolumajitelia patentu nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spolumajiteľov patentu disponovať so svojím spolumajiteľským podielom podľa § 21 až 23.

(5)

Dohoda o zrušení spolumajiteľstva patentu a o vzájomnom vyrovnaní musí byť písomná, inak je neplatná. Dohoda podľa prvej vety nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu do registra.

(6)

Ak spolumajiteľ patentu nemá právneho nástupcu, po smrti alebo zániku spolumajiteľa patentu prechádza jeho podiel na ostatných spolumajiteľov patentu v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom; to platí aj vtedy, ak sa spolumajiteľ patentu vzdá svojho podielu.

(7)

Na právne vzťahy medzi spoluprihlasovateľmi sa primerane použijú odseky 1 až 6.

(8)

Na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi patentu sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve,⁹) ak v odsekoch 1 až 7 nie je ustanovené inak.

§ 21

Prevod patentu

(1)

Zmluva o prevode patentu musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Čiastočný prevod patentu nie je prípustný.

(2)

Prevod patentu nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu prevodu patentu do registra. Práva tretích osôb nadobudnuté pred dňom zápisu prevodu patentu do registra zostávajú zachované.

(3)

Zápis prevodu patentu do registra vykoná úrad na základe žiadosti o zápis prevodu patentu, ktorú je oprávnená podať ktorákoľvek zo strán zmluvy o prevode patentu.

(4)

Nadobúdateľ patentu môže vykonávať úkony voči úradu až po doručení žiadosti o zápis prevodu patentu; to neplatí pre podanie žiadosti podľa odseku 3 a zaplatenie poplatku za udržiavanie platnosti patentu podľa osobitného predpisu^9a) (ďalej len „udržiavací poplatok“).

(5)

Odseky 1 až 4 sa primerane použijú aj na prevod práv z prihlášky.

§ 22

Prechod patentu

(1)

Patent prechádza na nového majiteľa prepisom podľa § 48 a v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi.⁴)

(2)

Prechod patentu nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu prechodu patentu do registra. Práva tretích osôb nadobudnuté pred dňom prechodu patentu zostávajú zachované; to neplatí, ak ide o prepis podľa § 48.

(3)

Zápis prechodu patentu do registra vykoná úrad na základe žiadosti pôvodného majiteľa patentu alebo na základe žiadosti nového majiteľa patentu.

(4)

Nový majiteľ patentu môže vykonávať úkony voči úradu až po doručení žiadosti o zápis prechodu patentu; to neplatí pre podanie žiadosti podľa odseku 3 a zaplatenie udržiavacieho poplatku.

(5)

Odseky 1 až 4 sa primerane použijú aj na prechod práv z prihlášky.

§ 23

Záložné právo

(1)

K patentu možno zriadiť záložné právo. Zriadenie záložného práva k časti patentu nie je prípustné.

(2)

Zmluva o zriadení záložného práva k patentu musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(3)

Úrad na žiadosť záložného veriteľa alebo na žiadosť záložcu vykoná zápis záložného práva do registra.

(4)

Odseky 1 až 3 sa primerane použijú aj na záložné právo k prihláške a na záložné právo k patentu, ktorý bude udelený v budúcnosti¹⁰) (ďalej len „záložné právo k prihláške“). Udelením patentu nie je zápis záložného práva k prihláške dotknutý a považuje sa za zápis záložného práva k patentu, ak v zmluve o zriadení záložného práva nie je dohodnuté inak alebo ak z rozhodnutia, ktorým bolo záložné právo zriadené, nevyplýva inak. Úpravou alebo rozdelením prihlášky (§ 45) nie je zápis záložného práva k prihláške dotknutý; ak ide o rozdelenie prihlášky (§ 45 ods. 2), úrad zapíše záložné právo aj k vylúčeným prihláškam.

(5)

Na vznik, zánik a výkon záložného práva k patentu sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,¹¹) ak v odsekoch 1 až 4 nie je ustanovené inak.

§ 24

Licenčná zmluva

(1)

Majiteľ patentu môže udeliť inej osobe oprávnenie na využívanie vynálezu chráneného patentom (ďalej len „licencia“) licenčnou zmluvou.

(2)

Licencia nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu do registra. Zápis licencie vykoná úrad na základe žiadosti o zápis licencie, ktorú je oprávnená podať ktorákoľvek zo strán licenčnej zmluvy.

(3)

Majiteľ patentu môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté, že majiteľ patentu udelil výlučnú licenciu, platí, že udelil nevýlučnú licenciu.

(4)

Ak majiteľ patentu udelil výlučnú licenciu, nesmie udeliť tretej osobe licenciu a je povinný, ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté inak, sám sa zdržať využívania vynálezu chráneného patentom.

(5)

Ak majiteľ patentu udelil nevýlučnú licenciu, nie je dotknuté jeho právo využívať vynález (§ 14) ani jeho právo udeliť licenciu tretej osobe.

(6)

Licenčná zmluva, ktorou majiteľ patentu udelil tretej osobe licenciu, je neplatná, ak nadobúdateľ predtým udelenej výlučnej licencie na uzavretie takej licenčnej zmluvy neudelil predchádzajúci písomný súhlas.

(7)

Prevod alebo prechod práva nadobúdateľa licencie je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa vynález na základe licencie využíva, ak licenčná zmluva neustanovuje inak.

(8)

Ak nie je dohodnuté inak, pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 15 môže nadobúdateľ nevýlučnej licencie vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky podľa § 32 žalobou podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhom podľa osobitného predpisu^8b) len so súhlasom majiteľa patentu; nadobúdateľ výlučnej licencie tak môže urobiť, ak majiteľ patentu po písomnom oznámení sám v primeranej lehote žalobou podľa Civilného sporového poriadku neuplatní nároky podľa § 32 ods. 1. Ustanovením predchádzajúcej vety nie sú dotknuté práva a povinnosti majiteľa patentu a nadobúdateľa licencie podľa Obchodného zákonníka¹²) ani právo nadobúdateľa licencie vstúpiť do konania začatého majiteľom patentu ako intervenient.

(9)

Odseky 1 až 8 sa primerane použijú aj na licenčnú zmluvu, ktorou prihlasovateľ udeľuje oprávnenie na využívanie vynálezu, ktorý je predmetom prihlášky (ďalej len „licencia na prihlášku“). Udelením patentu nie je zápis licencie na prihlášku dotknutý a považuje sa za zápis licencie podľa odseku 2, ak v licenčnej zmluve nie je dohodnuté inak. Úpravou alebo rozdelením prihlášky (§ 45) nie je zápis licencie na prihlášku dotknutý; ak ide o rozdelenie prihlášky (§ 45 ods. 2), úrad zapíše licenciu aj na vylúčené prihlášky.

(10)

Na vznik, zánik a výkon práv z licenčnej zmluvy sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka,^12a) ak v odsekoch 1 až 9 nie je uvedené inak.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 8b, 9 a 9a až 12a znejú:

„^8b) Zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.

⁹) § 137 až 142 Občianskeho zákonníka.

^9a) Zákon č. 495/2008 Z. z. o poplatku za udržiavanie platnosti patentu, o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a o poplatku za udržiavanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

¹⁰) § 151d ods. 4 Občianskeho zákonníka.

¹¹) § 151a až 151md a § 552 Občianskeho zákonníka.

¹²) Napríklad § 514 Obchodného zákonníka.

^12a) § 508 až 515 Obchodného zákonníka.“.

13.

V § 25 odsek 5 znie:

„(5)

Dňom zápisu prepisu majiteľa patentu podľa § 48 do registra platí, že ponuka licencie bola vzatá späť, ak nový majiteľ patentu v lehote 30 dní odo dňa zápisu prepisu nedoručí úradu písomnú žiadosť o zachovanie ponuky licencie.“.

14.

V § 27 ods. 7 sa odkaz „13b“ nahrádza odkazom „13a“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13a znie:

„^13a) Čl. 29 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94.“.

15.

V § 30 sa vypúšťa odsek 2.

Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3.

16.

V § 30 ods. 2 sa slová „odo dňa“ nahrádzajú slovom „dňom“.

17.

V § 31 ods. 1 písm. b) sa slová „poplatku za udržiavanie platnosti patentu (ďalej len „udržiavací poplatok“) podľa osobitného predpisu,^13a)“ nahrádzajú slovami „udržiavacieho poplatku,“.

18.

V § 31 ods. 1 písm. c) sa slová „odo dňa“ nahrádzajú slovom „dňom“ a slová „§ 30 ods. 3“ sa nahrádzajú slovami „§ 30 ods. 2“.

19.

V § 31 ods. 2 sa slová „Odo dňa“ nahrádzajú slovom „Dňom“.

20.

§ 32 vrátane nadpisu nad paragrafom znie:

„Vymáhanie práv

§ 32

(1)

Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 15 sa môže majiteľ patentu domáhať najmä, aby porušovanie práva alebo ohrozovanie práva bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené.

(2)

Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená škoda, majiteľ patentu má právo na jej náhradu vrátane ušlého zisku. Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená nemajetková ujma, majiteľ patentu má právo na primerané zadosťučinenie, ktorým môže byť aj peňažné plnenie.^13b) Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku zásahu do práv podľa odseku 1 tým nie je dotknuté.

(3)

Právo na náhradu škody alebo právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch podľa odseku 2 sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa majiteľ patentu dozvie o škode alebo o nemajetkovej ujme a o tom, kto za ňu zodpovedá; pri uplatnení práv podľa § 15 ods. 2 nedôjde k premlčaniu skôr ako za tri roky odo dňa, od ktorého nastávajú účinky patentu. Najneskôr sa právo na náhradu škody alebo právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch podľa odseku 2 premlčí za päť rokov, a ak ide o škodu alebo o nemajetkovú ujmu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k zásahu do práv podľa odseku 1, alebo odo dňa, od ktorého nastávajú účinky patentu, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane neskôr.

(4)

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa odseku 2 sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa majiteľ patentu dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil; pri uplatnení práv podľa § 15 ods. 2 nedôjde k premlčaniu skôr ako za tri roky odo dňa, od ktorého nastávajú účinky patentu. Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa odseku 2 premlčí za päť rokov, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď došlo k zásahu do práv podľa odseku 1 alebo odo dňa, od ktorého nastávajú účinky patentu, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane neskôr.

(5)

Na právne vzťahy, ktoré vznikli v dôsledku zásahu do práv podľa odseku 1, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak v odsekoch 1 až 4 nie je ustanovené inak.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13b znie:

„^13b) § 442a Občianskeho zákonníka.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13aa sa vypúšťa.

21.

V § 32a odsek 1 znie:

„(1)

Pri neoprávnenom zásahu do práv chránených týmto zákonom môže majiteľ patentu žiadať, aby mu ten, kto jeho práva porušuje alebo ohrozuje, poskytol informácie týkajúce sa pôvodu výrobku alebo služieb a okolností ich uvedenia na trh.“.

22.

V § 32a ods. 2 písmeno a) znie:

„a)

meno a priezvisko alebo názov a trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo výrobcu, spracovateľa, skladovateľa, distributéra, dodávateľa, predajcu, zamýšľaného predajcu a iných predchádzajúcich držiteľov výrobku alebo poskytovateľa služieb,“.

23.

V § 32a ods. 2 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo služieb“.

24.

§ 32a sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4)

Súd neprizná právo na poskytnutie informácií, ak by možné následky jeho výkonu boli neprimerané závažnosti následkov vyplývajúcich zo splnenia uloženej povinnosti.“.

25.

Nadpis nad § 33 sa vypúšťa a vkladá sa nadpis § 33, ktorý znie: „Súdna ochrana práv“.

26.

V § 33 ods. 1 sa nad slovo „súdy“ umiestňuje odkaz 13c.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13c znie:

„^13c) § 25 Civilného sporového poriadku.“.

27.

V § 33 odsek 5 znie:

„(5)

Na návrh súd môže požiadať úrad o odborné vyjadrenie^13d) k otázkam súvisiacim s rozsahom ochrany vyplývajúcej z konkrétneho patentu (§ 13).“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13d znie:

„^13d) § 206 Civilného sporového poriadku.“.

28.

§ 34 vrátane nadpisu znie:

„§ 34

Zábezpeka na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia

(1)

V uznesení, ktorým sa nariaďuje neodkladné opatrenie,¹⁴) môže súd aj bez návrhu uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť peňažnú zábezpeku v primeranej výške alebo podmieniť vykonateľnosť neodkladného opatrenia zložením peňažnej zábezpeky. Pri rozhodovaní o výške peňažnej zábezpeky súd prihliadne na rozsah škody alebo inej ujmy, ktorá môže vzniknúť protistrane, ako aj na majetkové možnosti navrhovateľa s tým, že uloženie povinnosti zložiť zábezpeku nesmie byť podstatnou prekážkou účelného uplatnenia práva.

(2)

Zo zloženej zábezpeky podľa odseku 1 sa uspokojí právoplatne priznaná náhrada škody alebo inej ujmy.^14a) Povinnosť nahradiť škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola z tejto zábezpeky uspokojená, tým nie je dotknutá.

(3)

Súd vráti zloženú zábezpeku podľa odseku 1 alebo jej pomernú časť navrhovateľovi, ak

poškodený neuplatní nárok na náhradu škody alebo inej ujmy^14a) na súde v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o vzniku škody alebo inej ujmy, najneskôr však do troch rokov od nariadenia neodkladného opatrenia,

bola súdu predložená dohoda strán o použití peňažnej zábezpeky alebo

navrhovateľ bol vo veci samej celkom alebo sčasti úspešný.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 14a znie:

„^14a) § 340 Civilného sporového poriadku.“.

29.

V § 35 ods. 3 sa slová „podľa § 79 ods. 8“ nahrádzajú slovami „urobiť podanie v štátnom jazyku (§ 79 ods. 12)“.

30.

V § 35 odsek 4 znie:

„(4)

Ak úrad zistí, že prihláška nespĺňa náležitosti podľa odseku 2 písm. c) alebo je neúplná, vyzve prihlasovateľa, aby v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako dva mesiace, prihlášku doplnil. Ak prihlasovateľ nevyhovie výzve úradu podľa predchádzajúcej vety, prihláška sa považuje za nepodanú, o čom úrad prihlasovateľa upovedomí.“.

31.

V § 35 odsek 6 znie:

„(6)

Určenie dňa podania prihlášky podľa odseku 5 sa neuplatní, ak

bolo v pôvodnom podaní uplatnené právo prednosti podľa § 36 ods. 2 a prihlasovateľ zároveň s doplnením chýbajúcej časti opisu alebo chýbajúceho výkresu, ktoré je povinný doplniť najneskôr v lehote dvoch mesiacov od pôvodného podania, požiada o určenie dňa podania prihlášky ku dňu pôvodného podania, alebo

po doplnení podania z dôvodu neúplnosti podľa odseku 4 prihlasovateľ pred zverejnením prihlášky vezme späť svoje podanie v časti takto doplnenej.“.

32.

§ 35 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

„(7)

Prihlasovateľ môže požiadať o určenie dňa podania prihlášky ku dňu pôvodného podania podľa odseku 6 písm. a), ak chýbajúca časť opisu alebo chýbajúci výkres boli obsahom prvej prihlášky.“.

33.

V § 35a ods. 1 sa slová „Časť podania podľa § 35 ods. 2 písm. c) môže prihlasovateľ“ nahrádzajú slovami „Pri podaní prihlášky môže prihlasovateľ časť podania podľa § 35 ods. 2 písm. c)“.

34.

V § 36 ods. 1 písm. b) sa slová „medzinárodného dohovoru⁶) vyplývajúceho“ nahrádzajú slovami „podmienok uvedených v medzinárodnom dohovore,^14b) ktorý vyplýva“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 14b znie:

„^14b) Čl. 4 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva.“.

35.

V § 36 ods. 2 sa slová „prednosti, ktoré vyplýva z medzinárodného dohovoru,⁶)“ nahrádzajú slovami „prednosti podľa odseku 1 písm. b)“.

36.

V § 36 ods. 3 sa slová „odseku 2“ nahrádzajú slovami „odseku 1 písm. b)“.

37.

V § 36 ods. 4 sa slová „odseku 2“ nahrádzajú slovami „odseku 1 písm. b) v prihláške“.

38.

V § 36a ods. 1 sa slová „podal v Slovenskej republike prihlášku úžitkového vzoru so zhodným predmetom“ nahrádzajú slovami „požiadal v Slovenskej republike o ochranu úžitkovým vzorom na zhodný predmet“ a slová „od doručenia“ sa nahrádzajú slovami „odo dňa právoplatnosti“.

39.

V § 36a sa vypúšťa odsek 2.

Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.

40.

V § 37 ods. 1 sa slová „§ 11 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 11 ods. 1 a 4“.

41.

V § 37 ods. 3 sa slovo „smie“ nahrádza slovom „môže“.

42.

V § 37 ods. 5 písm. f) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo údaj o tom, že predmetom prihlášky je zamestnanecký vynález“.

43.

Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie:

„¹⁵) Budapeštianska zmluva o medzinárodnom uznávaní uloženia mikroorganizmov na účely patentového konania a Vykonávací predpis k nej (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 212/1989 Zb.).“.

44.

V § 39 odsek 1 znie:

„(1)

Ak prebieha na súde konanie, ktorého predmetom je právo na riešenie, úrad na žiadosť niektorej zo strán súdneho sporu preruší konanie o prihláške. K žiadosti o prerušenie konania o prihláške žiadateľ priloží rovnopis žaloby potvrdený súdom.“.

45.

V § 39 odsek 3 znie:

„(3)

Úrad v prerušenom konaní o prihláške pokračuje po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o práve na riešenie, ktoré je úradu povinná doručiť tá strana súdneho sporu, ktorá podala žiadosť podľa odseku 1.“.

46.

V § 40 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „a 36a“.

47.

V § 40 ods. 1 písmeno f) znie:

„f)

je prihlasovateľ zastúpený podľa § 79 ods. 2,“.

48.

V § 40 ods. 3 sa slová „§ 35 ods. 2, alebo § 37 ods. 3 a 5“ nahrádzajú slovami „§ 37 ods. 3 a 5, alebo § 45 ods. 1“ a posledná veta znie: „Úrad o tomto následku prihlasovateľa vo výzve upovedomí.“.

49.

V § 40 ods. 4 posledná veta znie: „Pred rozhodnutím o zamietnutí prihlášky úrad vyzve prihlasovateľa, aby sa vyjadril k zisteným skutočnostiam, ktoré odôvodňujú zamietnutie prihlášky.“.

50.

V § 41 ods. 2 sa slová „Prihláška sa môže“ nahrádzajú slovami „Úrad môže prihlášku“.

51.

V § 41 ods. 3 sa slovo „rešerš“ nahrádza slovami „rešeršná správa“.

52.

Za § 41 sa vkladajú § 41a a 41b, ktoré vrátane nadpisov znejú:

„§ 41a

Rešerš medzinárodného typu

(1)

Na žiadosť prihlasovateľa úrad umožní orgánu pre medzinárodnú rešerš^15a) vykonať rešerš medzinárodného typu na predmet prihlášky.

(2)

Ak bola žiadosť podľa odseku 1 podaná do šiestich mesiacov od vzniku práva prednosti a ak v konaní o prihláške bola predložená správa o rešerši medzinárodného typu, ktorú vykonal úrad ako pobočka Vyšehradského patentového inštitútu podľa medzinárodnej zmluvy,^15b) úrad zverejní správu o rešerši medzinárodného typu spolu s prihláškou (§ 41 ods. 3) a na správu o rešerši medzinárodného typu prihliadne pri úplnom prieskume prihlášky.

§ 41b

Rešerš v prioritnej lehote

(1)

Prihlasovateľ spolu s prihláškou môže podať žiadosť o vykonanie rešerše v lehote deviatich mesiacov od podania prihlášky (ďalej len „rešerš v prioritnej lehote“), ktorá musí obsahovať

identifikačné údaje prihlasovateľa či spoluprihlasovateľov,

názov vynálezu, ktorý je predmetom prihlášky,

prejav vôle prihlasovateľa, že žiada, aby úrad vykonal rešerš v prioritnej lehote a prihlášku zverejnil spolu s rešeršnou správou (§ 41 ods. 3).

(2)

Úrad bezodkladne žiadosť o vykonanie rešerše v prioritnej lehote preskúma, či

obsahuje náležitosti podľa odseku 1,

bola podaná spolu s prihláškou,

právo prednosti prihlasovateľovi vzniklo dňom podania prihlášky podľa § 36 ods. 1 písm. a).

(3)

Ak nie je splnená niektorá z požiadaviek uvedených v odseku 2, považuje sa žiadosť o vykonanie rešerše v prioritnej lehote za nepodanú.

(4)

Úrad nie je povinný prihliadať na žiadosť o vykonanie rešerše v prioritnej lehote, ak vyzval prihlasovateľa na odstránenie nedostatkov podľa § 40 ods. 3 alebo na vyjadrenie podľa
§ 40 ods. 4.

(5)

Ak úrad nepostupuje podľa odseku 3 alebo odseku 4, v lehote deviatich mesiacov od podania prihlášky vypracuje rešerš na predmet prihlášky, rešeršnú správu doručí prihlasovateľovi a zverejní ju spolu s prihláškou (§ 41 ods. 3).“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 15a a 15b znejú:

„^15a) Čl. 15 ods. 5 písm. c) prvá veta Zmluvy o patentovej spolupráci.

^15b) Dohoda o Vyšehradskom patentovom inštitúte (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 369/2015 Z. z.).“.

53.

V § 43 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Iná osoba ako prihlasovateľ, ktorá podala žiadosť o vykonanie úplného prieskumu prihlášky, nestáva sa účastníkom konania o prihláške.“.

54.

V § 43 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Osobu, ktorá podala žiadosť o vykonanie úplného prieskumu prihlášky, úrad o výsledku úplného prieskumu prihlášky upovedomí; tým nie je dotknutý § 56.“.

55.

V § 44 ods. 3 sa za slová „zhodným predmetom“ vkladajú slová „a právom prednosti (§ 36)“ a na konci sa pripája táto veta: „Konanie o ostatných prihláškach úrad zastaví.“.

56.

V § 44 ods. 5 a v § 67 sa vypúšťajú slová „podľa osobitného predpisu^13a)“.

57.

V § 46 ods. 1 písm. e) sa slová „§ 11 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 11 ods. 1 a 4“.

58.

V § 46 odsek 5 znie:

„(5)

Úrad môže zrušiť patent aj na návrh majiteľa patentu bez ohľadu na existenciu dôvodov podľa odseku 1. Úrad neprihliada na návrh majiteľa patentu na čiastočné zrušenie patentu, ak prebieha konanie o návrhu na zrušenie patentu alebo konanie o zrušení patentu začaté z úradnej moci. Ak na patente viaznu práva tretích osôb zapísané v registri, úrad koná o návrhu majiteľa patentu na zrušenie patentu až po predložení písomného súhlasu osoby, ktorej práva a oprávnené záujmy môžu byť zrušením patentu dotknuté; úrad postupuje rovnako aj vtedy, ak ide o súdny spor zapísaný v registri, ktorého predmetom je právo na riešenie, a to až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.“.

59.

§ 47 a § 48 až 52 vrátane nadpisov znejú:

„§ 47

(1)

Návrh na zrušenie patentu musí obsahovať právne a skutkové odôvodnenie. Zároveň s návrhom na zrušenie patentu navrhovateľ musí predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré predloží. Ak návrh na zrušenie patentu neobsahuje náležitosti podľa predchádzajúcich viet alebo náležitosti ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 80 alebo navrhovateľ nepredloží označené dôkazy alebo navrhovateľ nie je zastúpený podľa § 79 ods. 2, úrad vyzve navrhovateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak navrhovateľ výzve v určenej lehote nevyhovie, úrad konanie o návrhu na zrušenie patentu zastaví. Úrad o tomto následku navrhovateľa vo výzve upovedomí.

(2)

Ak konanie o návrhu na zrušenie patentu nebolo zastavené podľa odseku 1, úrad doručí návrh na zrušenie patentu majiteľovi patentu a vyzve ho, aby sa k nemu v určenej lehote vyjadril. Úrad vo výzve podľa predchádzajúcej vety upovedomí navrhovateľa o možnosti zmeniť patentové nároky, opis alebo výkresy s ohľadom na dôvody a dôkazy uplatnené a predložené navrhovateľom, pričom vykonané zmeny musia spĺňať podmienky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 80 a nesmú ísť nad rámec ochrany vyplývajúcej z patentu. Ak majiteľ patentu navrhne zmeny podľa predchádzajúcej vety, tieto sú podkladom pre ďalšie konanie o návrhu na zrušenie patentu.

(3)

Vyjadrenie majiteľa patentu podľa odseku 2 a jeho návrh na zmeny podľa odseku 2, ak bol podaný, úrad doručí navrhovateľovi, a ak to považuje za účelné, zároveň ho vyzve, aby sa k nim v určenej lehote vyjadril.

(4)

V priebehu konania o návrhu na zrušenie patentu úrad môže

vyzvať účastníka, aby sa v určenej lehote vyjadril k podaniu druhého účastníka alebo ku skutočnostiam, ktoré úrad považuje za rozhodujúce v konaní o návrhu na zrušenie patentu, alebo

určiť účastníkom spoločnú lehotu na záverečné vyjadrenia; na vyjadrenia doručené po uplynutí tejto lehoty úrad neprihliada, o čom úrad účastníkov upovedomí.

(5)

Ak sa majiteľ patentu k návrhu na zrušenie patentu nevyjadrí v lehote určenej vo výzve podľa odseku 2 alebo v tej istej lehote nenavrhne zmeny podľa odseku 2 alebo ak sa navrhovateľ nevyjadrí v lehote určenej vo výzve podľa odseku 3, alebo ak sa účastník nevyjadrí v lehote podľa odseku 4 písm. a), úrad pokračuje v konaní a rozhodne na základe obsahu spisu.

(6)

Úrad postupuje podľa odseku 5 aj vtedy, ak majiteľ patentu nie je zastúpený podľa § 79 ods. 2. Ak majiteľ patentu výzve na predloženie splnomocnenia v určenej lehote nevyhovie, platí, že sa k návrhu na zrušenie patentu nevyjadril.

(7)

Ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov konania o návrhu na zrušenie patentu, úrad určí dátum ústneho pojednávania. Úrad zároveň s predvolaním na ústne pojednávanie doručí účastníkovi konania o návrhu na zrušenie patentu všetky vyjadrenia druhého účastníka, ak tak už neurobil skôr.

(8)

Úrad môže pokračovať v konaní o návrhu na zrušenie patentu a rozhodnúť vo veci aj vtedy, ak sa riadne a včas predvolaný účastník na ústnom pojednávaní nezúčastní. Úrad môže vyhovieť žiadosti o odročenie ústneho pojednávania len z dôležitých dôvodov a len vtedy, ak bola žiadosť o odročenie ústneho pojednávania doručená na úrad bezodkladne po tom, čo sa predvolaný účastník konania o návrhu na zrušenie patentu dozvedel o dôvode, pre ktorý žiada pojednávanie odročiť; inak úrad na žiadosť o odročenie ústneho pojednávania neprihliada.

(9)

Rozšírenie alebo doplnenie návrhu na zrušenie patentu o nový dôvod podľa § 46 ods. 1 alebo o nový dôkaz o nesplnení podmienok na udelenie patentu podľa § 5 až 9 alebo podľa
§ 37 ods. 4 v konaní o návrhu na zrušenie patentu nie je prípustné; na také rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci tohto konania a rozhodovania vo veci neprihliada.

(10)

Odseky 2 a 4 až 8 sa primerane použijú aj na konanie o zrušení patentu začaté z úradnej moci.

§ 48

Žiadosť o prepis

(1)

Úrad zapíše ako majiteľa patentu osobu žiadateľa, ak

z právoplatného rozhodnutia súdu zistí, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ patentu neprislúchalo právo na riešenie podľa § 10 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 a 4 alebo § 12 ods. 1,

žiadosť o prepis podala osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na riešenie, alebo jej právny nástupca a

žiadosť o prepis bola podaná v lehote šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.

(2)

Prílohou k žiadosti o prepis je právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 písm. a).

(3)

Ak žiadosť o prepis nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 alebo odseku 2, úrad žiadosť o prepis zamietne; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o prepis úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným dôvodom, na základe ktorých má byť žiadosť o prepis zamietnutá.

(4)

Ak osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na riešenie, alebo jej právny nástupca nepodá žiadosť o prepis v lehote podľa odseku 1 písm. c), úrad zruší patent z úradnej moci z dôvodu podľa § 46 ods. 1 písm. e).

(5)

Na prepis práv z prihlášky sa primerane použijú odseky 1 až 4. Ak nedôjde k prepisu práv z prihlášky z dôvodov podľa odseku 3, úrad prihlášku zamietne podľa § 40 ods. 4.

§ 49

Určovacie konanie

(1)

Úrad na žiadosť určí, či predmet uvedený a opísaný v žiadosti patrí do rozsahu ochrany konkrétneho patentu (ďalej len „žiadosť o určenie“). Opis predmetu určenia musí byť jasný a úplný a žiadosť o určenie musí spĺňať náležitosti ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 80.

(2)

Účastníkom určovacieho konania je len osoba, ktorá žiadosť o určenie podala.

(3)

Začatím konania o návrhu na zrušenie patentu alebo začatím konania o zrušení patentu z úradnej moci alebo doručením žiadosti súdu o odborné vyjadrenie (§ 33 ods. 5), ak je žiadateľ stranou súdneho sporu, sa určovacie konanie prerušuje. Úrad o prerušení určovacieho konania žiadateľa upovedomí. Po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení patentu úrad určovacie konanie zastaví.

(4)

Ak opis predmetu určenia alebo žiadosť o určenie nespĺňa náležitosti podľa odseku 1, úrad žiadateľa vyzve, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak žiadateľ výzve úradu v určenej lehote nevyhovie, úrad určovacie konanie zastaví; úrad o tomto následku žiadateľa vo výzve upovedomí.

(5)

Spolu so žiadosťou o určenie je žiadateľ povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 13).

§ 50

Zápis licencie, záložného práva, prevodu patentu, prechodu patentu, exekúcie alebo súdneho sporu do registra

(1)

Ak žiadosť o zápis licencie, záložného práva, prevodu patentu, prechodu patentu alebo súdneho sporu do registra neobsahuje náležitosti ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 80, úrad vyzve žiadateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak žiadateľ zistené nedostatky v určenej lehote neodstráni, úrad konanie o žiadosti zastaví. Úrad o tomto následku žiadateľa vo výzve upovedomí.

(2)

Na nútenú licenciu, ktorú úrad zapíše do registra z úradnej moci po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o jej udelení, sa nevzťahuje odsek 1.

(3)

Na základe exekučného príkazu^15c) doloženého upovedomením o začatí exekúcie a súpisom práv, ktorého súčasťou je aj konkrétna prihláška alebo konkrétny patent, úrad zapíše do registra skutočnosť, že táto prihláška alebo patent je postihnutá exekúciou s účinnosťou dňom doručenia exekučného príkazu na úrad. Udelením patentu nie je zápis exekúcie postihnutím práv z prihlášky dotknutý a považuje sa za zápis exekúcie postihnutím práv z patentu, ak z exekučného príkazu nevyplýva inak. Úpravou alebo rozdelením prihlášky (§ 45) nie je zápis exekúcie práv z prihlášky dotknutý; ak ide o rozdelenie prihlášky (§ 45 ods. 2), úrad zapíše do registra aj exekúciu postihnutím práv z vylúčených prihlášok.

(4)

Ak prebieha na súde konanie o spore, ktorého predmetom je právo chránené týmto zákonom, úrad na žiadosť niektorej zo strán súdneho sporu zapíše do registra skutočnosť, že prebieha súdny spor, ako aj predmet konania s účinnosťou zápisu dňom doručenia žiadosti na úrad. K žiadosti o zápis súdneho sporu žiadateľ priloží rovnopis žaloby potvrdený súdom. Udelením patentu nie je zápis súdneho sporu vo vzťahu k prihláške dotknutý a považuje sa za zápis súdneho sporu vo vzťahu k patentu. Úpravou alebo rozdelením prihlášky (§ 45) nie je zápis súdneho sporu vo vzťahu k prihláške dotknutý; ak ide o rozdelenie prihlášky (§ 45 ods. 2), úrad zapíše do registra súdny spor aj vo vzťahu k vylúčeným prihláškam.

(5)

Spolu s podaním žiadosti podľa odsekov 1 a 4 je žiadateľ povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 13).

§ 51

Predĺženie lehoty a pokračovanie v konaní

(1)

Na základe žiadosti účastníka konania o predĺženie úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu podanej pred uplynutím tejto lehoty úrad môže lehotu predĺžiť.

(2)

Ak účastník konania zmeškal úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu, môže po uplynutí tejto lehoty požiadať úrad o pokračovanie v konaní a urobiť zmeškaný úkon, a to najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia úradu vydaného v dôsledku zmeškania lehoty.

(3)

Žiadosti podľa odseku 1 nemožno vyhovieť, ak ide o zmeškanie lehoty podľa § 47 ods. 4 písm. b), a žiadosti podľa odseku 2 nemožno vyhovieť, ak ide o zmeškanie lehoty podľa § 47 ods. 1, 2, 4 a 6.

(4)

Úrad zamietne žiadosť o predĺženie lehoty alebo žiadosť o pokračovanie v konaní, ktorá nezodpovedá podmienkam podľa odseku 1 alebo odseku 2, alebo jej nemožno vyhovieť podľa odseku 3; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným dôvodom, na základe ktorých má byť žiadosť zamietnutá.

(5)

Ak úrad žiadosti o pokračovanie v konaní vyhovie, právne účinky rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty zaniknú alebo nenastanú.

(6)

Ak úrad nerozhodne o zamietnutí žiadosti o predĺženie lehoty, ktorá spĺňa podmienky podľa odseku 1, do dvoch mesiacov od jej doručenia, platí, že žiadosti bolo vyhovené.

§ 52

Uvedenie do predošlého stavu

(1)

Ak účastník konania napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti, zmeškal zákonnú lehotu alebo úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu, pričom následkom nevykonania tohto úkonu je zastavenie konania alebo strata iného práva, môže požiadať úrad o uvedenie do predošlého stavu a urobiť zmeškaný úkon do dvoch mesiacov od zániku prekážky, pre ktorú úkon nemohol vykonať, najneskôr však do 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej lehoty.

(2)

Účastník konania je povinný žiadosť o uvedenie do predošlého stavu odôvodniť a uviesť skutočnosti, ktoré bránili vykonaniu úkonu, ako aj deň zániku prekážky, pre ktorú úkon nemohol vykonať. Na tvrdenia predložené po uplynutí ktorejkoľvek z lehôt podľa odseku 1 úrad pri rozhodovaní o žiadosti o uvedenie do predošlého stavu neprihliada.

(3)

Pri dôvodných pochybnostiach o pravdivosti odôvodnenia podľa odseku 2 môže úrad vyzvať žiadateľa, aby svoje tvrdenia preukázal.

(4)

Žiadosti o uvedenie do predošlého stavu nemožno vyhovieť, ak ide o zmeškanie lehoty na

podanie žiadosti o pokračovanie v konaní podľa § 51 ods. 2 a žiadosti o uvedenie do predošlého stavu podľa odseku 1,

dodatočné priznanie a preukázanie práva prednosti podľa § 36 ods. 4, 5 a 7,

podanie rozkladu v konaní pred úradom podľa § 55 ods. 1 a podanie odôvodnenia rozkladu podľa § 55 ods. 3,

vykonanie úkonov podľa § 47 ods. 1, 2, 4 a 6.

(5)

Úrad zamietne žiadosť o uvedenie do predošlého stavu, ktorá nezodpovedá podmienkam podľa odsekov 1 a 2, alebo žiadateľ nepreukáže svoje tvrdenia podľa odseku 3, alebo jej nemožno vyhovieť podľa odseku 4; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, ktoré odôvodňujú zamietnutie žiadosti.

(6)

Ak úrad vyhovie žiadosti o uvedenie do predošlého stavu, právne účinky rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty zaniknú alebo nenastanú.

(7)

Tretia osoba, ktorá na území Slovenskej republiky v dobrej viere od právoplatnosti rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty do zániku právnych účinkov tohto rozhodnutia podľa odseku 6 využívala vynález, ktorý bol predmetom prihlášky alebo patentu, alebo vykonala preukázateľné prípravy bezprostredne smerujúce k využívaniu tohto vynálezu, môže vynález využívať v rámci svojej podnikateľskej činnosti bez povinnosti úhrady za využívanie vynálezu.

(8)

Prevod alebo prechod práva oprávneného užívateľa podľa odseku 7 je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa vynález využíva.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 15c znie:

„^15c) § 52 a 113a Exekučného poriadku.“.

60.

V § 53 ods. 1 sa vypúšťajú slová „pred úradom (ďalej len „účastník“)“.

61.

§ 54 sa vypúšťa.

Poznámky pod čiarou k odkazom 16 až 19 sa vypúšťajú.

62.

§ 55 vrátane nadpisu znie:

„§ 55

Rozklad

(1)

Proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, ak v odsekoch 4 a 5 nie je uvedené inak. Včas podaný rozklad má odkladný účinok.

(2)

Pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí vo veciach

v ktorých možno začať konanie z úradnej moci,

spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej strane.

(3)

Odôvodnenie rozkladu musí byť podané do dvoch mesiacov odo dňa podania rozkladu, inak úrad konanie o rozklade zastaví. Úrad konanie zastaví aj vtedy, ak bol rozklad podaný oneskorene alebo ak podanie rozkladu nie je prípustné podľa odseku 4.

(4)

Podanie rozkladu nie je prípustné proti rozhodnutiu, ktorým úrad

vyhovel žiadosti o pokračovanie v konaní alebo žiadosti o uvedenie do predošlého stavu,

zastavil konanie podľa § 79 ods. 10 alebo prerušil konanie podľa § 39 ods. 1 alebo § 79 ods. 11,

zastavil konanie podľa odseku 3,

rozhodol v určovacom konaní podľa § 49.

(5)

Podanie rozkladu len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.“.

63.

Poznámka pod čiarou k odkazu 20 znie:

„²⁰) Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

64.

V § 57 ods. 4 sa slová „osobitného predpisu“ nahrádzajú slovami „všeobecného predpisu o správnom konaní“.

65.

V § 57 ods. 6 sa vypúšťa slovo „najmä“ a na konci sa vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová: „ako aj úradné oznámenia a rozhodnutia zásadnej povahy“.

66.

V § 59 ods. 8 sa slová „§ 11 ods. 5“ nahrádzajú slovami „§ 11 ods. 6“.

67.

V § 60 ods. 5 sa slová „§ 51 ods. 6 alebo podľa § 52 ods. 7 a 8“ nahrádzajú slovami „§ 51 ods. 5 alebo podľa § 52 ods. 6 a 7“.

68.

V § 65 ods. 5 sa slová „ustanovených v § 46 ods. 2 až 7 a § 47“ nahrádzajú slovami „podľa § 46 a postupom podľa § 47“.

69.

Za § 67 sa vkladá § 67a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 67a

Osobitné ustanovenie o dobe platnosti dodatkového ochranného osvedčenia

Úrad na návrh majiteľa dodatkového ochranného osvedčenia alebo na návrh tretej osoby zmení dobu platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá alebo dodatkového ochranného osvedčenia na výrobky na ochranu rastlín, ak dátum prvého povolenia na uvedenie výrobku na trh v Európskej únii uvedený v žiadosti o udelenie dodatkového ochranného osvedčenia je nesprávny.^21a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 21a znie:

„^21a) Čl. 8 ods. 1 písm. a) bod iv) a čl. 17 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1610/96 zo dňa 23. júla 1996 o vytvorení doplnkového ochranného certifikátu pre výrobky na ochranu rastlín (Ú. v. ES L 198, 8. 8. 1996) v platnom znení, čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 469/2009 zo 6. mája 2009 o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 152, 16. 6. 2009) v platnom znení.“.

70.

§ 79 vrátane nadpisu znie:

„§ 79

Spoločné ustanovenia

(1)

Osoby, ktoré majú trvalý pobyt, sídlo alebo podnik na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru,⁶) alebo na území štátu, ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie,⁷) alebo sú štátnymi príslušníkmi tohto štátu, majú rovnaké práva a povinnosti ako občania Slovenskej republiky; ustanovenie odseku 2 tým nie je dotknuté. Ak štát, ktorého je osoba štátnym príslušníkom, alebo štát, na území ktorého má osoba trvalý pobyt, sídlo alebo podnik, nie je štátom, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru⁶) alebo členom Svetovej obchodnej organizácie,⁷) práva podľa tohto zákona možno priznať len za podmienky vzájomnosti.

(2)

Osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo, musia byť v konaní pred úradom vrátane predkladania prekladov podľa štvrtej časti tohto zákona zastúpené advokátom²⁶) alebo patentovým zástupcom.^26a) Povinné zastúpenie podľa predchádzajúcej vety sa nevzťahuje na účastníkov konania, ktorí sú občanmi zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, majú sídlo alebo podnik na území zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore; takíto účastníci konania sú povinní oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky.

(3)

Ustanovenie odseku 2 o povinnom zastúpení sa nevzťahuje na úkony

predchádzajúce a spojené s určením dňa podania podľa § 35,

spojené s platením poplatkov,

spojené s preukázaním práva prednosti podľa § 36.

(4)

Zástupca účastníka konania je povinný oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky.

(5)

Účastník konania, ktorý vykonáva úkony podľa odseku 3, je povinný oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky. Ak účastník konania neoznámi úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky, budú písomnosti úradu týkajúce sa konania ukladané na úrade, pričom sa budú považovať za doručené po uplynutí 30 dní odo dňa ich uloženia. Úrad o tomto následku účastníka konania upovedomí.

(6)

Na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní²¹) okrem § 19, § 23, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50,
§ 59 ods. 1 a § 60.

(7)

Na vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, predmetom ktorých je osvedčenie podľa osobitných predpisov,^22a) ako aj na konanie o osvedčeniach podľa osobitných predpisov^22a) sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona, ak osobitný predpis^22a) neustanovuje inak.

(8)

Ak je prílohou k podaniu kópia listiny, o ktorej pravosti má úrad pochybnosti, môže požiadať o predloženie originálu listiny alebo jej overenej kópie.

(9)

Ak účastník konania nevyhovie výzve úradu v určenej lehote, úrad môže konanie zastaviť. Úrad o tomto následku účastníka konania vo výzve upovedomí.

(10)

Úrad konanie zastaví aj na návrh toho, kto podal návrh na jeho začatie; úrad tak nie je povinný urobiť, ak ide o konanie, ktoré môže úrad začať z úradnej moci. Návrh na zastavenie konania nemožno vziať späť. Ak ide o návrh na zastavenie konania o prihláške alebo o návrh na zastavenie konania o žiadosti o udelenie osvedčenia, ktorých sa týka súdny spor zapísaný v registri, úrad môže konanie zastaviť až po predložení písomného súhlasu osoby, ktorá podala žiadosť o zápis súdneho sporu do registra.

(11)

Ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorú úrad nie je oprávnený riešiť, úrad konanie preruší; tým nie je dotknutý § 39. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje úrad v konaní i bez návrhu. Počas prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú.

(12)

Podanie na úrad sa robí písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a v štátnom jazyku,²⁷) ak v tretej alebo štvrtej časti tohto zákona nie je ustanovené inak. Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa ním navrhuje. Každé podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva.

(13)

Za úkony podľa tohto zákona a za úkony podľa osobitného predpisu^22a) sa platia správne poplatky podľa osobitného predpisu.²⁸)

(14)

Ak v odseku 15 nie je ustanovené inak, podanie na úrad urobené telefaxom alebo v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu²⁹) je potrebné dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu;²⁹) ak sa dodatočne nedoručí úradu do jedného mesiaca, na podanie sa neprihliada. Úrad na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

(15)

Odsek 14 sa nevzťahuje na podanie urobené prostredníctvom uzavretých informačných systémov.³⁰)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 22 sa vypúšťa.

Poznámky pod čiarou k odkazom 22a, 26, 26a, 29 a 30 znejú:

„^22a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1610/96 v platnom znení.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 469/2009 v platnom znení.

²⁶) Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

^26a) Zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

²⁹) Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

³⁰) Čl. 2 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) v platnom znení.“.

71.

V § 80 písm. b) sa za slovo „náležitostiach“ vkladá čiarka a slová „forme a štandardoch“.

72.

V § 80 písm. e) sa slová „návrhu na odňatie patentu a prepis“ nahrádzajú slovami „žiadosti o prepis“.

73.

V § 80 písmeno i) znie:

„i)

podrobnosti o spôsobe podania a náležitostiach žiadosti o vykonanie rešerše medzinárodného typu,“.

74.

V § 80 písm. o) sa na konci bodka nahrádza čiarkou.

75.

§ 80 sa dopĺňa písmenom p), ktoré znie:

„p)

ďalšie podrobnosti o forme podania, počte rovnopisov podania s prílohami a o doručovaní na úrad.“.

76.

§ 85a vrátane nadpisu znie:

„§ 85a

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2018

(1)

Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2017 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.

(2)

Určovacie konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2017 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017.

(3)

Lehoty, ktoré začali plynúť do 31. decembra 2017, plynú podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017 a ich právne účinky zostávajú zachované.

(4)

Práva a právne vzťahy z patentov udelených do 31. decembra 2017 sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018. Vznik, zmena a zánik práv a právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté do 31. decembra 2017 sa posudzujú podľa predpisov účinných v čase ich vzniku.“.

77.

Za § 85a sa vkladá § 85b, ktorý znie:

„§ 85b

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.“.

78.

Nadpis prílohy znie: „ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE“.

Čl. II

Zákon č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení zákona č. 344/2004 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 495/2008 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:

„¹) Napríklad zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov, zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z. z.“.

V § 11 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak § 12 neustanovuje inak.“.

V § 11 ods. 5 sa slová „príslušný orgán“ nahrádzajú slovom „súd“.

§ 12 vrátane nadpisu znie:

„§ 12

Zamestnanecký dizajn

(1)

Ak pôvodca dizajnu v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu alebo členského vzťahu vytvoril dizajn (ďalej len „zamestnanecký dizajn“), právo na dizajn patrí zamestnávateľovi, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté.

(2)

Pôvodca dizajnu, ktorý vytvoril zamestnanecký dizajn, je povinný zamestnávateľa o tejto skutočnosti bezodkladne písomne upovedomiť a zároveň mu odovzdať vyobrazenie dizajnu.

(3)

Zamestnávateľ môže uplatniť voči pôvodcovi dizajnu právo na dizajn, a to písomne v lehote troch mesiacov od upovedomenia pôvodcom podľa odseku 2. Za uplatnenie práva na dizajn podľa predchádzajúcej vety sa považuje aj podanie prihlášky, prihlášky podľa osobitného predpisu^1a) alebo medzinárodnej prihlášky podľa osobitného predpisu,^1b) ktorej predmetom je zamestnanecký dizajn a v ktorej je ako pôvodca uvedený pôvodca, ktorý vytvoril zamestnanecký dizajn. Ak zamestnávateľ uplatní právo na dizajn, je povinný bezodkladne písomne informovať pôvodcu dizajnu o zvolenom spôsobe ochrany zamestnaneckého dizajnu, najmä o podanej prihláške, prihláške podľa osobitného predpisu^1a) alebo o medzinárodnej prihláške podľa osobitného predpisu.^1b)

(4)

Ak zamestnávateľ v lehote podľa odseku 3 neuplatní právo na dizajn spôsobom podľa odseku 3 alebo v tejto lehote písomne oznámi pôvodcovi, že právo na dizajn neuplatňuje, prechádza toto právo na pôvodcu.

(5)

Do uplynutia lehoty na uplatnenie práva na dizajn podľa odseku 3 alebo do uplatnenia práva na dizajn podľa odseku 3 alebo do prechodu práva na dizajn na pôvodcu dizajnu podľa odseku 4, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, sú zamestnávateľ a pôvodca dizajnu povinní zachovávať o zamestnaneckom dizajne mlčanlivosť voči tretím osobám. Ak zamestnávateľ v lehote podľa odseku 3 uplatnil právo na dizajn, pôvodca dizajnu je povinný zachovávať o zamestnaneckom dizajne mlčanlivosť voči tretím osobám až do sprístupnenia dizajnu verejnosti podľa tohto zákona, osobitných predpisov^1c) alebo do jeho sprístupnenia verejnosti so súhlasom zamestnávateľa, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr. Ak právo na dizajn prešlo na pôvodcu podľa odseku 4, zamestnávateľ je povinný zachovávať o zamestnaneckom dizajne mlčanlivosť voči tretím osobám až do jeho sprístupnenia verejnosti podľa predchádzajúcej vety.

(6)

Pôvodca dizajnu, voči ktorému zamestnávateľ uplatnil právo na dizajn podľa odseku 3, má vo vzťahu k zamestnávateľovi právo na primeranú odmenu. Pri určení výšky odmeny je rozhodujúci prínos dosiahnuteľný využitím alebo iným uplatnením zamestnaneckého dizajnu, pričom sa prihliada na materiálny podiel zamestnávateľa na vytvorení zamestnaneckého dizajnu a na rozsah a obsah pracovných úloh pôvodcu dizajnu. Odmena je splatná do jedného mesiaca od uplatnenia práva na dizajn.

(7)

Ak odmena podľa odseku 6 nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím alebo iným uplatnením zamestnaneckého dizajnu alebo ak bola odmena zamestnávateľom určená paušálnou sumou bez zohľadnenia podmienok podľa odseku 6, pôvodca dizajnu má právo na dodatočné vyrovnanie. Po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na dizajn je zamestnávateľ na základe písomnej žiadosti pôvodcu dizajnu povinný poskytnúť pôvodcovi dizajnu podklady nevyhnutné na určenie výšky dodatočného vyrovnania. Ak zamestnávateľ poskytne pôvodcovi dizajnu informácie označené zamestnávateľom ako dôverné, pôvodca dizajnu je povinný o nich zachovávať mlčanlivosť voči tretím osobám a nesmie ich použiť pre seba v rozpore s účelom, na ktorý mu ich zamestnávateľ poskytol. Pôvodca dizajnu môže právo na dodatočné vyrovnanie uplatniť najskôr po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na dizajn zamestnávateľom. Právo na dodatočné vyrovnanie nezanikne skôr, ako trvá ochrana zamestnaneckého dizajnu.

(8)

Práva a povinnosti podľa odsekov 1 až 7 zostávajú po zániku právneho vzťahu medzi pôvodcom dizajnu a zamestnávateľom nedotknuté.

(9)

Spolupôvodcovia majú právo na primeranú odmenu podľa odseku 6 a právo na dodatočné vyrovnanie podľa odseku 7 v rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení zamestnaneckého dizajnu. Ak sa spolupôvodcovia nedohodli inak alebo ak inak nerozhodol súd, platí, že podiel spolupôvodcov na vytvorení zamestnaneckého dizajnu je rovnaký.

(10)

Na právne vzťahy zo zamestnaneckého dizajnu sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak v odsekoch 1 až 9 nie je ustanovené inak.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1a až 1c znejú:

„^1a) Nariadenie Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch Spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 5. 1. 2002).

^1b) Rozhodnutie Rady z 18. decembra 2006, ktorým sa schvaľuje pristúpenie Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu Haagskej dohody o medzinárodnom zápise dizajnov, prijatému 2. júla 1999 v Ženeve (2006/954/ES).

^1c) Nariadenie Rady (ES) č. 6/2002 a Rozhodnutie Rady (2006/954/ES).“.

V § 13 sa vkladá nadpis, ktorý znie: „Prevod a prechod práva na dizajn“.

V § 13 sa vypúšťa odsek 1.

Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 1 až 4.

V § 13 ods. 1 sa slová „§ 12 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 12 ods. 1 a 4.“.

V § 13 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „inak je neplatná.“.

V § 13 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta.

10.

§ 15 a 16 vrátane nadpisov znejú:

„§ 15

Majiteľ zapísaného dizajnu

Za majiteľa zapísaného dizajnu sa považuje právnická osoba alebo fyzická osoba zapísaná ako majiteľ v registri, ak súd nerozhodne inak.

§ 16

Spolumajiteľstvo zapísaného dizajnu

(1)

Spolumajiteľský podiel k zapísanému dizajnu sa odvodzuje od rozsahu práva na dizajn, ak sa spolumajitelia zapísaného dizajnu nedohodnú inak.

(2)

Na základe žiadosti doloženej písomnou dohodou uzatvorenou medzi majiteľom zapísaného dizajnu alebo všetkými spolumajiteľmi zapísaného dizajnu a osobou, ktorá má právo na dizajn podľa § 11 až 13, úrad zapíše takú osobu do registra ako spolumajiteľa zapísaného dizajnu.

(3)

Každý zo spolumajiteľov zapísaného dizajnu má právo využívať zapísaný dizajn, ak sa spolumajitelia zapísaného dizajnu nedohodnú inak. Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 17 môže každý zo spolumajiteľov zapísaného dizajnu uplatniť nároky podľa § 27 žalobou podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhom podľa osobitného predpisu.^2a) Ak sa začalo konanie podľa predchádzajúcej vety alebo sa právoplatne skončilo, nie sú žaloby podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhy podľa osobitného predpisu^2a) ďalších spolumajiteľov zapísaného dizajnu pre tie isté nároky z toho istého neoprávneného zásahu prípustné; to nie je na ujmu práva týchto spolumajiteľov zapísaného dizajnu pristúpiť k začatému konaniu na strane žalobcu. Právoplatné rozhodnutia o nárokoch podľa § 27 ods. 1 vydané na základe žaloby i len jedného spolumajiteľa zapísaného dizajnu sú záväzné aj pre ďalších spolumajiteľov zapísaného dizajnu; tým nie je dotknuté právo spolumajiteľov zapísaného dizajnu na uplatnenie nárokov podľa § 27 ods. 2.

(4)

Na poskytnutie práva využívať zapísaný dizajn tretej osobe sa vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov zapísaného dizajnu, ak sa spolumajitelia zapísaného dizajnu nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spolumajiteľov zapísaného dizajnu disponovať so svojím spolumajiteľským podielom podľa § 21 až 23.

(5)

Dohoda o zrušení spolumajiteľstva zapísaného dizajnu a o vzájomnom vyrovnaní musí byť písomná, inak je neplatná. Dohoda podľa prvej vety nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu do registra.

(6)

Ak spolumajiteľ zapísaného dizajnu nemá právneho nástupcu, po smrti alebo zániku spolumajiteľa zapísaného dizajnu prechádza jeho podiel na ostatných spolumajiteľov zapísaného dizajnu v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom; to platí aj vtedy, ak sa spolumajiteľ zapísaného dizajnu vzdá svojho podielu.

(7)

Na právne vzťahy medzi spoluprihlasovateľmi sa primerane použijú odseky 1 až 6.

(8)

Na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi zapísaného dizajnu sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve,³) ak v odsekoch 1 až 7 nie je ustanovené inak.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 2a a 3 znejú:

„^2a) Zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.

³) § 137 až 142 Občianskeho zákonníka.“.

11.

V § 18 sa na konci pripájajú tieto slová: „v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore“.

12.

§ 21 až 25 vrátane nadpisov znejú:

„§ 21

Prevod zapísaného dizajnu

(1)

Zmluva o prevode zapísaného dizajnu musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(2)

Prevod zapísaného dizajnu nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu prevodu zapísaného dizajnu do registra. Práva tretích osôb nadobudnuté pred dňom zápisu prevodu zapísaného dizajnu do registra zostávajú zachované.

(3)

Zápis prevodu zapísaného dizajnu do registra vykoná úrad na základe žiadosti o zápis prevodu zapísaného dizajnu, ktorú je oprávnená podať ktorákoľvek zo strán zmluvy o prevode zapísaného dizajnu.

(4)

Nadobúdateľ zapísaného dizajnu môže vykonávať úkony voči úradu až po doručení žiadosti o zápis prevodu zapísaného dizajnu; to neplatí pre podanie žiadosti podľa odseku 3 a pre podanie žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu podľa § 25 ods. 2.

(5)

Odseky 1 až 4 sa primerane použijú aj na prevod práv z prihlášky.

§ 22

Prechod zapísaného dizajnu

(1)

Zapísaný dizajn prechádza na nového majiteľa prepisom podľa § 40 a v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi.²)

(2)

Prechod zapísaného dizajnu nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu prechodu zapísaného dizajnu do registra. Práva tretích osôb nadobudnuté pred dňom prechodu zapísaného dizajnu zostávajú zachované; to neplatí, ak ide o prepis podľa § 40.

(3)

Zápis prechodu zapísaného dizajnu do registra vykoná úrad na základe žiadosti pôvodného majiteľa zapísaného dizajnu alebo na základe žiadosti nového majiteľa zapísaného dizajnu.

(4)

Nový majiteľ zapísaného dizajnu môže vykonávať úkony voči úradu až po doručení žiadosti o zápis prechodu zapísaného dizajnu; to neplatí pre podanie žiadosti podľa odseku 3 a pre podanie žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu podľa § 25 ods. 2.

(5)

Odseky 1 až 4 sa primerane použijú aj na prechod práv z prihlášky.

§ 23

Záložné právo

(1)

K zapísanému dizajnu možno zriadiť záložné právo.

(2)

Zmluva o zriadení záložného práva k zapísanému dizajnu musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(3)

Úrad na žiadosť záložného veriteľa alebo na žiadosť záložcu vykoná zápis záložného práva do registra.

(4)

Odseky 1 až 3 sa primerane použijú aj na záložné právo k prihláške a na záložné právo k dizajnu, ktorý bude zapísaný v budúcnosti^3a) (ďalej len „záložné právo k prihláške“). Zápisom dizajnu nie je zápis záložného práva k prihláške dotknutý a považuje sa za zápis záložného práva k zapísanému dizajnu, ak v zmluve o zriadení záložného práva nie je dohodnuté inak alebo ak z rozhodnutia, ktorým bolo záložné právo zriadené, nevyplýva inak. Rozdelením hromadnej prihlášky (§ 34 ods. 4) nie je zápis záložného práva k pôvodnej prihláške dotknutý a úrad zapíše záložné právo aj k vylúčenej prihláške.

(5)

Na vznik, zánik a výkon záložného práva sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,⁴) ak v odsekoch 1 až 4 nie je ustanovené inak.

§ 24

Licenčná zmluva

(1)

Majiteľ zapísaného dizajnu môže udeliť inej osobe oprávnenie na využívanie zapísaného dizajnu (ďalej len „licencia“) licenčnou zmluvou.

(2)

(3)

Majiteľ zapísaného dizajnu môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté, že majiteľ zapísaného dizajnu udelil výlučnú licenciu, platí, že udelil nevýlučnú licenciu.

(4)

Ak majiteľ zapísaného dizajnu udelil výlučnú licenciu, nesmie udeliť tretej osobe licenciu a je povinný, ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté inak, sám sa zdržať využívania zapísaného dizajnu.

(5)

Ak majiteľ zapísaného dizajnu udelil nevýlučnú licenciu, nie je dotknuté jeho právo využívať zapísaný dizajn (§ 17) ani jeho právo udeliť licenciu tretej osobe.

(6)

Licenčná zmluva, ktorou majiteľ zapísaného dizajnu udelil tretej osobe licenciu, je neplatná, ak nadobúdateľ predtým udelenej výlučnej licencie na uzavretie takej licenčnej zmluvy neudelil predchádzajúci písomný súhlas.

(7)

Prevod alebo prechod práva nadobúdateľa licencie je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa zapísaný dizajn na základe licencie využíva, ak licenčná zmluva neustanovuje inak.

(8)

Ak nie je dohodnuté inak, pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 17 môže nadobúdateľ nevýlučnej licencie vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky podľa § 27 žalobou podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhom podľa osobitného predpisu^2a) len so súhlasom majiteľa zapísaného dizajnu; nadobúdateľ výlučnej licencie tak môže urobiť, ak majiteľ zapísaného dizajnu po písomnom oznámení sám v primeranej lehote žalobou podľa Civilného sporového poriadku neuplatní nároky podľa § 27 ods. 1. Ustanovením predchádzajúcej vety nie sú dotknuté práva a povinnosti majiteľa zapísaného dizajnu a nadobúdateľa licencie podľa Obchodného zákonníka^4a) ani právo nadobúdateľa licencie vstúpiť do konania začatého majiteľom zapísaného dizajnu ako intervenient.

(9)

Odseky 1 až 8 sa primerane použijú aj na licenčnú zmluvu, ktorou prihlasovateľ udeľuje oprávnenie na využívanie dizajnu, ktorý je predmetom prihlášky (ďalej len „licencia na prihlášku“). Zápisom dizajnu nie je zápis licencie na prihlášku dotknutý, ak v licenčnej zmluve nie je dohodnuté inak. Rozdelením hromadnej prihlášky (§ 34 ods. 4) nie je zápis licencie na pôvodnú prihlášku dotknutý a úrad zapíše licenciu aj na vylúčenú prihlášku.

(10)

Na vznik, zánik a výkon práv z licenčnej zmluvy sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka,⁵) ak v odsekoch 1 až 9 nie je uvedené inak.

§ 25

Platnosť a doba ochrany zapísaného dizajnu

(1)

Platnosť zapísaného dizajnu je päť rokov odo dňa podania prihlášky.

(2)

Na základe žiadosti podanej majiteľom zapísaného dizajnu, záložným veriteľom alebo inou osobou, ktorá preukáže právny záujem, úrad predĺži platnosť zapísaného dizajnu opakovane najviac štyrikrát, a to vždy o päť rokov až na celkovú dobu ochrany 25 rokov odo dňa podania prihlášky.

(3)

Žiadosť o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu možno podať najskôr v poslednom roku jeho platnosti. Ak žiadosť o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu nie je v poslednom roku jeho platnosti podaná najneskôr v deň, ktorý sa označením zhoduje s dňom podania prihlášky, platí, že žiadosť o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu nebola podaná; odsek 4 tým nie je dotknutý.

(4)

Ak žiadosť o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu nebola podaná v lehote podľa odseku 3, možno podať žiadosť o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu v dodatočnej lehote šiestich mesiacov, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď podľa odseku 3 mala byť žiadosť o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu najneskôr podaná. Ak žiadosť o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu nie je podaná ani v tejto dodatočnej lehote, platnosť zapísaného dizajnu zanikne ku dňu, keď podľa odseku 3 mala byť žiadosť o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu najneskôr podaná.

(5)

Práva tretích osôb, ktoré po márnom uplynutí lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu podľa odseku 3 v dobrej viere začali využívať dizajn alebo na takéto využívanie vykonali preukázateľné prípravy, nie sú dotknuté predĺžením platnosti vykonanej na základe žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu podanej v dodatočnej lehote. Pri pochybnostiach sa konanie tretej osoby považuje za konanie v dobrej viere, kým sa nepreukáže opak.

(6)

Odo dňa doručenia žiadosti o zápis súdneho sporu o právo na dizajn do registra (§ 42 ods. 3) sa prerušuje plynutie lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 3a, 4 a 4a znejú:

„^3a) § 151d ods. 4 Občianskeho zákonníka.

⁴) § 151a až 151md a § 552 Občianskeho zákonníka.

^4a) Napríklad § 514 Obchodného zákonníka.“.

13.

V § 26 ods. 1 písm. b) sa slová „odo dňa“ nahrádzajú slovom „dňom“.

14.

V § 26 odsek 2 znie:

„(2)

Vzdanie sa zapísaného dizajnu nadobúda účinnosť dňom doručenia oznámenia o vzdaní sa úradu alebo dňom, ktorý je v oznámení uvedený ako deň, ku ktorému sa majiteľ zapísaného dizajnu vzdáva zapísaného dizajnu.“.

15.

§ 27 vrátane nadpisu nad paragrafom znie:

„Vymáhanie práv

§ 27

(1)

Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 17 sa môže majiteľ zapísaného dizajnu domáhať najmä, aby porušovanie práva alebo ohrozovanie práva bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené.

(2)

Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená škoda, majiteľ zapísaného dizajnu má právo na jej náhradu vrátane ušlého zisku. Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 alebo ohrozením týchto práv spôsobená nemajetková ujma, majiteľ zapísaného dizajnu má právo na primerané zadosťučinenie, ktorým môže byť aj peňažné plnenie.^5a) Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku zásahu do práv podľa odseku 1 tým nie je dotknuté.

(3)

Právo na náhradu škody alebo právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch podľa odseku 2 sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa majiteľ zapísaného dizajnu dozvie o škode alebo o nemajetkovej ujme a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskôr sa právo na náhradu škody alebo právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch podľa odseku 2 premlčí za päť rokov, a ak ide o škodu alebo o nemajetkovú ujmu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k zásahu do práv podľa odseku 1.

(4)

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa odseku 2 sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa majiteľ zapísaného dizajnu dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa odseku 2 premlčí za päť rokov, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď došlo k zásahu do práv podľa odseku 1.

(5)

Na právne vzťahy, ktoré vznikli v dôsledku zásahu do práv podľa odseku 1, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak v odsekoch 1 až 4 nie je ustanovené inak.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:

„^5a) § 442a Občianskeho zákonníka.“.

16.

V § 27a ods. 1 sa slová „V prípade“ nahrádzajú slovami „Pri neoprávnenom“ a vypúšťajú sa slová „alebo ohrozenia týchto práv“.

17.

V § 27a ods. 2 písm. a) sa za slovo „predajcu“ vkladá čiarka a slová „zamýšľaného predajcu“.

18.

§ 27a sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4)

Súd neprizná právo na poskytnutie informácií, ak by možné následky jeho výkonu boli neprimerané závažnosti následkov vyplývajúcich zo splnenia uloženej povinnosti.“.

19.

Nadpis nad § 28 sa vypúšťa a vkladá sa nadpis § 28, ktorý znie: „Súdna ochrana práv“.

20.

V § 28 ods. 1 sa nad slovo „súdy“ umiestňuje odkaz 5b.

Poznámka pod čiarou k odkazu 5b znie:

„^5b) § 25 Civilného sporového poriadku.“.

21.

V § 28 sa vypúšťa odsek 5.

22.

§ 29 vrátane nadpisu znie:

„§ 29

Zábezpeka na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia

(1)

V uznesení, ktorým sa nariaďuje neodkladné opatrenie,⁶) môže súd aj bez návrhu uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť peňažnú zábezpeku v primeranej výške alebo podmieniť vykonateľnosť neodkladného opatrenia zložením peňažnej zábezpeky. Pri rozhodovaní o výške peňažnej zábezpeky súd prihliadne na rozsah škody alebo inej ujmy, ktorá môže vzniknúť protistrane, ako aj na majetkové možnosti navrhovateľa s tým, že uloženie povinnosti zložiť zábezpeku nesmie byť podstatnou prekážkou účelného uplatnenia práva.

(2)

Zo zloženej zábezpeky podľa odseku 1 sa uspokojí právoplatne priznaná náhrada škody alebo inej ujmy.^6a) Povinnosť nahradiť škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola z tejto zábezpeky uspokojená, tým nie je dotknutá.

(3)

Súd vráti zloženú zábezpeku podľa odseku 1 alebo jej pomernú časť navrhovateľovi, ak

poškodený neuplatní nárok na náhradu škody alebo inej ujmy^6a) na súde v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o vzniku škody alebo inej ujmy, najneskôr však do troch rokov od nariadenia neodkladného opatrenia,

bola súdu predložená dohoda strán o použití peňažnej zábezpeky alebo

navrhovateľ bol vo veci samej celkom alebo sčasti úspešný.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6a znie:

„^6a) § 340 Civilného sporového poriadku.“.

23.

§ 30 sa vypúšťa.

24.

V § 31 ods. 1 sa slová „§ 12 ods. 1 alebo § 13 ods. 2“ nahrádzajú slovami „§ 12 ods. 1 a 4 alebo § 13 ods. 1“.

25.

V § 31 ods. 3 písm. f) sa vypúšťa bodkočiarka a slová „to neplatí, ak právo na dizajn prešlo podľa § 12 ods. 1“ sa nahrádzajú slovami „alebo údaj o tom, že predmetom prihlášky je zamestnanecký dizajn“.

26.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie:

„⁸) Locarnská dohoda o zriadení medzinárodného triedenia priemyselných vzorov a modelov podpísaná v Locarne 8. októbra 1968 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 28/1981 Zb.).“.

27.

Za § 31 sa vkladá § 31a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 31a

Deň podania prihlášky

Na účely začatia konania a na účely vzniku práva prednosti sa za deň podania prihlášky považuje deň doručenia podania alebo deň doplnenia podania, ktoré obsahuje aspoň

údaje, z ktorých je zrejmý úmysel prihlasovateľa podať prihlášku,

údaje, ktoré umožňujú identifikáciu prihlasovateľa a kontakt s prihlasovateľom a

vyobrazenie každého dizajnu, o ktorého zápis sa žiada v prihláške a z ktorého možno jednoznačne rozoznať podstatu dizajnu.“.

28.

§ 32 vrátane nadpisu znie:

„§ 32

Právo prednosti

(1)

Právo prednosti prihlasovateľovi vznikne

dňom podania prihlášky alebo

dňom práva prednosti podľa medzinárodného dohovoru.⁹)

(2)

Právo prednosti podľa odseku 1 písm. b) musí prihlasovateľ uplatniť už v prihláške a v lehote troch mesiacov od jej podania musí toto právo preukázať dokladom o práve prednosti.

(3)

Právo prednosti podľa odseku 2 možno uplatniť z prvej prihlášky podanej v štáte alebo vo vzťahu k štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru⁹) alebo ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie;¹⁰) inak toto právo možno uplatniť len za podmienky vzájomnosti.

(4)

Na uplatnenie práva prednosti a preukázanie práva prednosti, ktoré nespĺňa podmienky podľa odseku 2 a náležitosti podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa
§ 50, úrad v konaní neprihliada, o čom prihlasovateľa upovedomí.

(5)

Na žiadosť prihlasovateľa alebo majiteľa zapísaného dizajnu úrad vydá doklad osvedčujúci právo prednosti vyplývajúce z prihlášky.

(6)

Právo prednosti možno uplatniť len z jednej prihlášky.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 9 a 10 znejú:

„⁹) Parížsky dohovor na ochranu priemyslového vlastníctva z 20. marca 1883, revidovaný v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934, v Lisabone 31. októbra 1958 a v Štokholme 14. júla 1967 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1975 Zb. v znení vyhlášky č. 81/1985 Zb.).

¹⁰) Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 152/2000 Z. z.).“.

29.

V § 33 odsek 1 znie:

„(1)

Ak prebieha na súde konanie, ktorého predmetom je právo na dizajn, úrad na žiadosť niektorej zo strán sporu preruší konanie o prihláške. K žiadosti o prerušenie strana sporu priloží rovnopis žaloby potvrdený súdom.“.

30.

V § 33 ods. 2 sa slovo „spočívajú“ nahrádza slovom „neplynú“.

31.

V § 34 ods. 1 písm. d) sa slová „oprávneným zástupcom¹¹) (§ 49)“ nahrádzajú slovami „podľa § 49 ods. 2“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11 sa vypúšťa.

32.

V § 36 ods. 1 písm. c) sa slová „§ 12 ods. 1 alebo § 13 ods. 2“ nahrádzajú slovami „§ 12 ods. 1 a 4 alebo § 13 ods. 1“.

33.

Poznámka pod čiarou k odkazu 12 znie:

„¹²) Čl. 6 ter Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva z 20. marca 1883, revidovaného v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934, v Lisabone 31. októbra 1958 a v Štokholme 14. júla 1967 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1975 Zb. v znení vyhlášky č. 81/1985 Zb.).“.

34.

V § 36 ods. 6 sa slová „z vlastného podnetu“ nahrádzajú slovami „z úradnej moci“.

35.

§ 38 znie:

„§ 38

(1)

Návrh na výmaz zapísaného dizajnu musí obsahovať právne a skutkové odôvodnenie. Zároveň s návrhom na výmaz zapísaného dizajnu navrhovateľ musí predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré predloží. Ak návrh na výmaz zapísaného dizajnu neobsahuje náležitosti podľa predchádzajúcich viet alebo náležitosti ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 50 alebo navrhovateľ nepredloží označené dôkazy alebo navrhovateľ nie je zastúpený podľa § 49 ods. 2, úrad vyzve navrhovateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak navrhovateľ výzve v určenej lehote nevyhovie, úrad konanie o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu zastaví; úrad o tomto následku navrhovateľa vo výzve upovedomí.

(2)

Ak konanie nebolo zastavené podľa odseku 1, úrad doručí návrh na výmaz zapísaného dizajnu majiteľovi zapísaného dizajnu a zároveň ho vyzve, aby sa k nemu v určenej lehote vyjadril.

(3)

V priebehu konania o výmaze zapísaného dizajnu úrad môže

vyzvať účastníka, aby sa v určenej lehote vyjadril k podaniam druhého účastníka alebo ku skutočnostiam, ktoré úrad považuje za rozhodujúce v konaní o výmaze zapísaného dizajnu, alebo

určiť účastníkom spoločnú lehotu na záverečné vyjadrenia; na vyjadrenia doručené po uplynutí tejto lehoty úrad neprihliada, o čom úrad účastníkov upovedomí.

(4)

Ak sa majiteľ zapísaného dizajnu k návrhu na výmaz zapísaného dizajnu nevyjadrí v lehote určenej vo výzve podľa odseku 2 alebo ak sa účastník konania o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu nevyjadrí v lehote podľa odseku 3 písm. a), úrad pokračuje v konaní o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu a rozhodne na základe obsahu spisu.

(5)

Úrad postupuje podľa odseku 4 aj vtedy, ak majiteľ zapísaného dizajnu nie je zastúpený podľa § 49 ods. 2. Ak majiteľ zapísaného dizajnu nevyhovie výzve na predloženie splnomocnenia v určenej lehote, platí, že sa k návrhu na výmaz zapísaného dizajnu nevyjadril.

(6)

Ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov konania o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu, úrad určí dátum ústneho pojednávania. Úrad zároveň s predvolaním na ústne pojednávanie doručí účastníkovi konania o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu všetky vyjadrenia druhého účastníka, ak tak už neurobil skôr.

(7)

Úrad môže pokračovať v konaní o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu a rozhodnúť vo veci aj vtedy, ak sa riadne a včas predvolaný účastník na ústnom pojednávaní nezúčastní. Úrad môže vyhovieť žiadosti o odročenie ústneho pojednávania len z dôležitých dôvodov a len vtedy, ak bola žiadosť o odročenie ústneho pojednávania doručená na úrad bezodkladne po tom, čo sa predvolaný účastník konania o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu dozvedel o dôvode, pre ktorý žiada pojednávanie odročiť; inak úrad na žiadosť o odročenie ústneho pojednávania neprihliada.

(8)

Rozšírenie alebo doplnenie návrhu na výmaz zapísaného dizajnu o nový dôvod podľa § 36 ods. 1 alebo o nový dôkaz o nesplnení podmienok na zápis dizajnu podľa § 3 až 7 alebo podľa
§ 9 a 10 v konaní o výmaze zapísaného dizajnu nie je prípustné; na také rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci tohto konania a rozhodovania vo veci neprihliada.

(9)

Odseky 2 až 7 sa primerane použijú aj na konanie o výmaze zapísaného dizajnu začaté z úradnej moci.“.

36.

V § 39 sa suma „82,50 eura“ nahrádza sumou „100 eur“.

37.

§ 40 vrátane nadpisu znie:

„§ 40

Žiadosť o prepis

(1)

Úrad zapíše ako majiteľa zapísaného dizajnu osobu žiadateľa, ak

z právoplatného rozhodnutia súdu zistí, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ zapísaného dizajnu neprislúchalo právo na dizajn podľa § 11 ods. 2 a 5, § 12 ods. 1 a 4 alebo § 13 ods. 1,

žiadosť o prepis podala osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na dizajn, alebo jej právny nástupca a

žiadosť o prepis bola doručená v lehote šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.

(2)

Prílohou k žiadosti o prepis je právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 písm. a).

(3)

(4)

Ak osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na dizajn, alebo jej právny nástupca nepodá žiadosť o prepis v lehote podľa odseku 1 písm. c), úrad vymaže zapísaný dizajn z úradnej moci [§ 36 ods. 1 písm. c)].

(5)

Na prepis práv z prihlášky sa primerane použijú odseky 1 až 3. Ak nedôjde k prepisu práv z prihlášky podľa odseku 3, úrad prihlášku zamietne.“.

38.

§ 41 sa vypúšťa.

39.

§ 42 vrátane nadpisu znie:

„§ 42

Zápis licencie, záložného práva, prevodu zapísaného dizajnu, prechodu zapísaného dizajnu, exekúcie alebo súdneho sporu do registra

(1)

Ak žiadosť o zápis licencie, záložného práva, prevodu zapísaného dizajnu, prechodu zapísaného dizajnu alebo súdneho sporu do registra neobsahuje náležitosti ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 50, úrad vyzve žiadateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak žiadateľ zistené nedostatky v určenej lehote neodstráni, úrad konanie o žiadosti zastaví. Úrad o tomto následku žiadateľa vo výzve upovedomí.

(2)

Na základe exekučného príkazu^12a) doloženého upovedomením o začatí exekúcie a súpisom práv, ktorého súčasťou je aj konkrétna prihláška alebo konkrétny zapísaný dizajn, úrad zapíše do registra skutočnosť, že táto prihláška alebo zapísaný dizajn je postihnutá exekúciou s účinnosťou dňom doručenia exekučného príkazu na úrad. Zapísaním dizajnu nie je zápis exekúcie postihnutím práv z prihlášky dotknutý a považuje sa za zápis exekúcie postihnutím práv zo zapísaného dizajnu, ak z exekučného príkazu nevyplýva inak. Rozdelením hromadnej prihlášky (§ 34 ods. 4) nie je zápis exekúcie práv z prihlášky dotknutý a úrad zapíše do registra aj exekúciu postihnutím práv z vylúčenej prihlášky.

(3)

Ak prebieha na súde konanie o spore, ktorého predmetom je právo chránené týmto zákonom, úrad na žiadosť niektorej zo strán súdneho sporu zapíše do registra skutočnosť, že prebieha súdny spor, ako aj predmet konania s účinnosťou zápisu dňom doručenia žiadosti na úrad. K žiadosti o zápis súdneho sporu žiadateľ priloží rovnopis žaloby potvrdený súdom. Zapísaním dizajnu nie je zápis súdneho sporu vo vzťahu k prihláške dotknutý a považuje sa za zápis súdneho sporu vo vzťahu k zapísanému dizajnu. Rozdelením hromadnej prihlášky (§ 34 ods. 4) nie je zápis súdneho sporu vo vzťahu k prihláške dotknutý a úrad zapíše do registra súdny spor aj vo vzťahu k vylúčenej prihláške.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 12a znie:

„^12a) § 52 a 113a Exekučného poriadku.“.

40.

§ 43 a 44 vrátane nadpisov znejú:

„§ 43

Predĺženie lehoty a pokračovanie v konaní

(1)

Na základe žiadosti účastníka konania o predĺženie úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu podanej pred uplynutím tejto lehoty, úrad môže lehotu predĺžiť.

(2)

Na základe žiadosti účastníka konania, ktorý zmeškal úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu, môže úrad rozhodnúť o pokračovaní v konaní, ak účastník konania zároveň s podaním žiadosti o pokračovanie v konaní urobí zmeškaný úkon; žiadosť o pokračovanie v konaní musí byť podaná najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa uplynutia lehoty.

(3)

Žiadosti podľa odseku 1 nemožno vyhovieť, ak ide o zmeškanie lehoty podľa § 38 ods. 3 písm. b), a žiadosti podľa odseku 2 nemožno vyhovieť, ak ide o zmeškanie lehoty podľa § 38 ods. 1 až 3 a 5.

(4)

Úrad zamietne žiadosť o predĺženie lehoty alebo žiadosť o pokračovanie v konaní, ktorá nezodpovedá podmienkam podľa odseku 1 alebo odseku 2, alebo jej nemožno vyhovieť podľa odseku 3; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, na ktorých základe sa má žiadosť zamietnuť.

(5)

Ak úrad vyhovie žiadosti o pokračovanie v konaní, právne účinky rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty zaniknú alebo nenastanú.

(6)

Ak úrad nerozhodne o zamietnutí žiadosti o predĺženie lehoty, ktorá spĺňa podmienky podľa odseku 1, do dvoch mesiacov od jej doručenia, platí, že žiadosti sa vyhovelo.

§ 44

Uvedenie do predošlého stavu

(1)

Na základe žiadosti účastníka konania, ktorý napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti, zmeškal zákonnú lehotu alebo úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu, pričom následkom nevykonania tohto úkonu je zastavenie konania alebo strata iného práva, môže úrad rozhodnúť o uvedení do predošlého stavu, ak účastník konania zároveň s podaním tejto žiadosti urobí zmeškaný úkon; žiadosť o uvedenie do predošlého stavu musí byť podaná do dvoch mesiacov od zániku prekážky, pre ktorú účastník konania nemohol úkon vykonať, najneskôr však do 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej lehoty.

(2)

Účastník konania je povinný žiadosť podľa odseku 1 odôvodniť a uviesť skutočnosti, ktoré bránili vykonaniu úkonu, ako aj deň zániku prekážky, pre ktorú úkon nemohol vykonať. Na tvrdenia predložené po uplynutí ktorejkoľvek z lehôt podľa odseku 1 úrad pri rozhodovaní o žiadosti neprihliada.

(3)

Úrad môže žiadateľa pri dôvodných pochybnostiach o pravdivosti odôvodnenia podľa odseku 2 vyzvať, aby svoje tvrdenia preukázal.

(4)

Žiadosti o uvedenie do predošlého stavu nemožno vyhovieť, ak ide o zmeškanie lehoty na

podanie žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu v dodatočnej lehote,

uplatnenie práva prednosti podľa § 32,

podanie rozkladu podľa § 46 ods. 1 a podanie odôvodnenia rozkladu podľa § 46 ods. 3,

vykonanie úkonov podľa § 38 ods. 1 až 3 a 5,

podanie žiadosti o pokračovanie v konaní podľa § 43 ods. 2 a žiadosti o uvedenie do predošlého stavu podľa odseku 1.

(5)

Úrad zamietne žiadosť o uvedenie do predošlého stavu, ktorá nezodpovedá podmienkam podľa odsekov 1 a 2, alebo žiadateľ nepreukáže svoje tvrdenia podľa odseku 3, alebo jej nemožno vyhovieť podľa odseku 4; pred zamietnutím žiadosti úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, ktoré odôvodňujú zamietnutie žiadosti.

(6)

Ak úrad vyhovie žiadosti o uvedenie do predošlého stavu, právne účinky rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty zaniknú alebo nenastanú.

(7)

Práva tretích osôb nadobudnuté na území Slovenskej republiky v dobrej viere od právoplatnosti rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty do zániku právnych účinkov tohto rozhodnutia podľa odseku 6 zostávajú zachované. Pri pochybnostiach sa konanie tretej osoby považuje za konanie v dobrej viere, kým sa nepreukáže opak.

(8)

Prevod alebo prechod práv podľa odseku 7 je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v ktorej rámci sa zapísaný dizajn využíva.“.

41.

§ 46 vrátane nadpisu znie:

„§ 46

Rozklad

(1)

Proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, ak v odsekoch 4 a 5 nie je uvedené inak. Včas podaný rozklad má odkladný účinok.

(2)

Pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí vo veciach

v ktorých možno začať konanie z úradnej moci,

spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej strane.

(3)

Odôvodnenie rozkladu musí byť podané do jedného mesiaca odo dňa podania rozkladu, inak úrad konanie o rozklade zastaví. Úrad konanie zastaví aj vtedy, ak bol rozklad podaný oneskorene alebo ak podanie rozkladu nie je prípustné podľa odseku 4.

(4)

Podanie rozkladu nie je prípustné proti rozhodnutiu, ktorým úrad

vyhovel žiadosti o pokračovanie v konaní alebo žiadosti o uvedenie do predošlého stavu,

zastavil konanie podľa § 49 ods. 7 alebo prerušil konanie podľa § 33 ods. 1 alebo § 49 ods. 8,

zastavil konanie podľa odseku 3.

(5)

Podanie rozkladu len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.“.

42.

V § 48 ods. 6 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ako aj úradné oznámenia a rozhodnutia zásadnej povahy.“.

43.

§ 49 vrátane nadpisu znie:

„§ 49

Spoločné ustanovenia

(1)

Osoby, ktoré majú trvalý pobyt, sídlo alebo podnik na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru,⁹) alebo na území štátu, ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie,¹⁰) alebo sú štátnymi príslušníkmi tohto štátu, majú rovnaké práva a povinnosti ako občania Slovenskej republiky; ustanovenie odseku 2 tým nie je dotknuté. Ak štát, ktorého je osoba štátnym príslušníkom, alebo štát, na území ktorého má osoba trvalý pobyt, sídlo alebo podnik, nie je štátom, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru⁹) alebo členom Svetovej obchodnej organizácie,¹⁰) práva podľa tohto zákona možno priznať len za podmienky vzájomnosti.

(2)

Osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo, musia byť v konaní pred úradom zastúpené advokátom^12b) alebo patentovým zástupcom.^12c) Povinné zastúpenie podľa predchádzajúcej vety sa nevzťahuje na účastníkov konania, ktorí sú občanmi zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, majú sídlo alebo podnik na území zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore; takíto účastníci konania sú povinní oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky.

(3)

Zástupca účastníka konania je povinný oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky.

(4)

Na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní⁷) okrem § 19, § 23, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50,
§ 59 ods. 1 a § 60.

(5)

Ak je prílohou k podaniu kópia listiny, o ktorej pravosti má úrad pochybnosti, môže požiadať o predloženie originálu listiny alebo jej overenej kópie.

(6)

Ak účastník konania nevyhovie výzve úradu v určenej lehote, úrad môže konanie zastaviť. Úrad o tomto následku účastníka konania vo výzve upovedomí.

(7)

Úrad konanie zastaví aj na návrh toho, kto podal návrh na jeho začatie; nie je povinný tak urobiť, ak ide o konanie, ktoré môže úrad začať z úradnej moci. Návrh na zastavenie konania nemožno vziať späť. Ak ide o návrh na zastavenie konania o prihláške, ktorej sa týka súdny spor zapísaný v registri, úrad môže konanie zastaviť až po predložení písomného súhlasu osoby, ktorá podala žiadosť o zápis súdneho sporu do registra.

(8)

Ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorú úrad nie je oprávnený riešiť, úrad konanie preruší; tým nie je dotknutý § 33. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje úrad v konaní i bez návrhu. Počas prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú; to neplatí, ak ide o lehoty podľa § 25 ods. 3 a 4.

(9)

Podanie na úrad sa robí písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a v štátnom jazyku.¹³) Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa ním navrhuje. Každé podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva.

(10)

Za úkony podľa tohto zákona sa platia správne poplatky podľa osobitného predpisu.^13a)

(11)

Ak v odseku 13 nie je ustanovené inak, podanie na úrad urobené telefaxom alebo v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu^13b) je potrebné dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu;^13b) ak sa dodatočne nedoručí úradu do jedného mesiaca, na podanie sa neprihliada. Úrad na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

(12)

Vykonateľné rozhodnutie Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo podľa osobitného predpisu¹⁴) opatrí úrad potvrdením o vykonateľnosti.

(13)

Odsek 11 sa nevzťahuje na podanie urobené prostredníctvom uzavretých informačných systémov.^14a)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 12b, 12c a 13a až 14a znejú:

„^12b) Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

^12c) Zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

^13a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

^13b) Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

¹⁴) Čl. 71 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch Spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 5. 1. 2002) v platnom znení.

^14a) Čl. 2 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) v platnom znení.“.

44.

V § 50 písm. d) sa slová „návrhu na odňatie zapísaného dizajnu a prepis“ nahrádzajú slovami „žiadosti o prepis“.

45.

V § 50 písmeno e) znie:

„e)

forme podania, počte rovnopisov podania s prílohami a o doručovaní na úrad,“.

46.

§ 51a vrátane nadpisu znie:

„§ 51a

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2018

(1)

Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2017 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.

(2)

Určovacie konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2017 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017.

(3)

Lehoty, ktoré začali plynúť do 31. decembra 2017, plynú podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017 a ich právne účinky zostávajú zachované.

(4)

Práva a právne vzťahy z dizajnov zapísaných do registra do 31. decembra 2017 sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018. Vznik, zmena a zánik práv a právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté do 31. decembra 2017 sa posudzujú podľa predpisov účinných v čase ich vzniku.“.

47.

Za § 51a sa vkladá § 51b, ktorý znie:

„§ 51b

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.“.

48.

Nadpis prílohy znie: „ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE“.

Čl. III

Zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 495/2008 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

Slová „právo na ochranu úžitkovým vzorom“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „právo na riešenie“ v príslušnom tvare.

V § 2 písm. f) na konci sa čiarka nahrádza bodkou a vypúšťa sa písmeno g).

V § 3 sa za slovo „registra“ vkladajú slová „úžitkových vzorov (ďalej len „register“)“.

V § 6 písm. g) sa slovo „a“ nahrádza čiarkou.

V § 6 písm. h) sa na konci bodka nahrádza slovom „a“.

§ 6 sa dopĺňa písmenom i), ktoré znie:

„i)

riešenia týkajúce sa spracovania dát na administratívne účely, obchodné účely, finančné účely, manažérske účely, dozorné účely, prognostické účely alebo iné netechnické účely.“.

Nadpis nad § 10 sa vypúšťa.

V § 10 odsek 1 znie:

„(1)

Právo na riešenie vrátane práva podať prihlášku (ďalej len „právo na riešenie“) má pôvodca technického riešenia (ďalej len „pôvodca“), ak § 11 neustanovuje inak.“.

V § 10 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Ak sa spolupôvodcovia nedohodnú inak alebo ak inak nerozhodne súd, platí, že podiel spolupôvodcov na vytvorení technického riešenia je rovnaký.“.

10.

§ 11 vrátane nadpisu znie:

„§ 11

Zamestnanecké riešenie

(1)

Ak pôvodca v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu alebo členského vzťahu vytvoril technické riešenie (ďalej len „zamestnanecké riešenie“), právo na riešenie patrí zamestnávateľovi, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté.

(2)

Pôvodca, ktorý vytvoril zamestnanecké riešenie, je povinný zamestnávateľa o tejto skutočnosti bezodkladne písomne upovedomiť a zároveň mu odovzdať všetky podklady potrebné na posúdenie technického riešenia. V upovedomení pôvodca opíše technický problém a jeho riešenie, ako aj vznik a podstatu zamestnaneckého riešenia tak, aby odborník mohol technické riešenie uskutočniť.

(3)

Zamestnávateľ môže uplatniť voči pôvodcovi právo na riešenie, a to písomne v lehote troch mesiacov od upovedomenia pôvodcom podľa odseku 2. Za uplatnenie práva na riešenie podľa predchádzajúcej vety sa považuje aj podanie prihlášky, európskej patentovej prihlášky alebo medzinárodnej patentovej prihlášky, ktorej predmetom je zamestnanecké riešenie a v ktorej je ako pôvodca uvedený pôvodca, ktorý vytvoril zamestnanecké riešenie. Ak zamestnávateľ uplatní právo na riešenie, je povinný bezodkladne písomne informovať pôvodcu o zvolenom spôsobe ochrany zamestnaneckého riešenia, najmä o podanej prihláške, európskej patentovej prihláške alebo o medzinárodnej patentovej prihláške.

(4)

(5)

Do uplynutia lehoty na uplatnenie práva na riešenie podľa odseku 3 alebo do uplatnenia práva na riešenie podľa odseku 3 alebo do prechodu práva na riešenie na pôvodcu podľa odseku 4, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, sú zamestnávateľ a pôvodca povinní zachovávať o zamestnaneckom riešení mlčanlivosť voči tretím osobám. Ak zamestnávateľ v lehote podľa odseku 3 uplatnil právo na riešenie, pôvodca je povinný zachovávať o zamestnaneckom riešení mlčanlivosť voči tretím osobám až do jeho sprístupnenia verejnosti podľa tohto zákona, Európskeho patentového dohovoru, Zmluvy o patentovej spolupráci alebo do jeho sprístupnenia verejnosti so súhlasom zamestnávateľa, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr. Ak právo na riešenie prešlo na pôvodcu podľa odseku 4, zamestnávateľ je povinný zachovávať o zamestnaneckom riešení mlčanlivosť voči tretím osobám až do jeho sprístupnenia verejnosti podľa predchádzajúcej vety.

(6)

Pôvodca, voči ktorému zamestnávateľ uplatnil právo na riešenie podľa odseku 3, má vo vzťahu k zamestnávateľovi právo na primeranú odmenu. Pri určení výšky odmeny je rozhodujúci technický význam a hospodársky význam zamestnaneckého riešenia a prínos dosiahnuteľný jeho využitím alebo iným uplatnením, pričom sa prihliada na materiálny podiel zamestnávateľa na vytvorení zamestnaneckého riešenia a na rozsah a obsah pracovných úloh pôvodcu. Odmena je splatná do jedného mesiaca od uplatnenia práva na riešenie.

(7)

Ak odmena podľa odseku 6 nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím alebo iným uplatnením zamestnaneckého riešenia alebo ak bola odmena zamestnávateľom určená paušálnou sumou bez zohľadnenia podmienok podľa odseku 6, pôvodca má právo na dodatočné vyrovnanie. Po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na riešenie je zamestnávateľ na základe písomnej žiadosti pôvodcu povinný poskytnúť pôvodcovi podklady nevyhnutné na určenie výšky dodatočného vyrovnania. Ak zamestnávateľ poskytne pôvodcovi informácie označené zamestnávateľom ako dôverné, pôvodca je povinný zachovávať o nich mlčanlivosť voči tretím osobám a nesmie ich použiť pre seba v rozpore s účelom, na ktorý mu ich zamestnávateľ poskytol. Pôvodca môže právo na dodatočné vyrovnanie uplatniť najskôr po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na riešenie zamestnávateľom. Právo na dodatočné vyrovnanie nezanikne skôr, ako trvá ochrana zamestnaneckého riešenia.

(8)

Práva a povinnosti podľa odsekov 1 až 7 zostávajú po zániku právneho vzťahu medzi pôvodcom a zamestnávateľom nedotknuté.

(9)

Spolupôvodcovia majú právo na primeranú odmenu podľa odseku 6 a právo na dodatočné vyrovnanie podľa odseku 7 v rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení zamestnaneckého riešenia. Ak sa spolupôvodcovia nedohodli inak alebo ak inak nerozhodol súd, platí, že podiel spolupôvodcov na vytvorení zamestnaneckého riešenia je rovnaký.

(10)

Na právne vzťahy zo zamestnaneckého riešenia sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak v odsekoch 1 až 9 nie je ustanovené inak.“.

11.

V § 12 sa vkladá nadpis, ktorý znie: „Prechod a prevod práva na riešenie“.

12.

V § 12 ods. 1 sa slová „§ 11 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 11 ods. 1 a 4“.

13.

V § 12 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta.

14.

Za § 18 sa vkladá § 18a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 18a

Majiteľ úžitkového vzoru

Za majiteľa úžitkového vzoru sa považuje právnická osoba alebo fyzická osoba zapísaná ako majiteľ v registri, ak súd nerozhodne inak.“.

15.

§ 19 vrátane nadpisu znie:

„§ 19

Spolumajiteľstvo úžitkového vzoru

(1)

Spolumajiteľský podiel k úžitkovému vzoru sa odvodzuje od rozsahu práva na riešenie, ak sa spolumajitelia úžitkového vzoru nedohodnú inak.

(2)

Na základe žiadosti doloženej písomnou dohodou uzatvorenou medzi majiteľom úžitkového vzoru alebo všetkými spolumajiteľmi úžitkového vzoru a osobou, ktorá má právo na riešenie podľa § 10 až 12, úrad zapíše takú osobu do registra ako spolumajiteľa úžitkového vzoru.

(3)

Každý zo spolumajiteľov úžitkového vzoru má právo využívať úžitkový vzor, ak sa spolumajitelia úžitkového vzoru nedohodnú inak. Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 13 môže každý zo spolumajiteľov úžitkového vzoru uplatniť nároky podľa § 28 žalobou podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhom podľa osobitného predpisu.^7a) Len čo sa začalo konanie podľa predchádzajúcej vety alebo sa právoplatne skončilo, nie sú žaloby podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhy podľa osobitného predpisu^7a) ďalších spolumajiteľov úžitkového vzoru pre tie isté nároky z toho istého neoprávneného zásahu prípustné; to nie je na ujmu práva týchto spolumajiteľov úžitkového vzoru pristúpiť k začatému konaniu na strane žalobcu. Právoplatné rozhodnutia o nárokoch podľa § 28 ods. 1 vydané na základe žaloby i len jedného spolumajiteľa úžitkového vzoru sú záväzné aj pre ďalších spolumajiteľov úžitkového vzoru; tým nie je dotknuté právo spolumajiteľov úžitkového vzoru na uplatnenie nárokov podľa § 28 ods. 2.

(4)

Na poskytnutie práva využívať úžitkový vzor tretej osobe sa vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov úžitkového vzoru, ak sa spolumajitelia úžitkového vzoru nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spolumajiteľa úžitkového vzoru disponovať svojím spolumajiteľským podielom podľa § 20 až 22.

(5)

Dohoda o zrušení spolumajiteľstva úžitkového vzoru a o vzájomnom vyrovnaní musí byť písomná, inak je neplatná. Dohoda podľa prvej vety nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu do registra.

(6)

Ak spolumajiteľ úžitkového vzoru nemá právneho nástupcu, po smrti alebo zániku spolumajiteľa úžitkového vzoru prechádza jeho podiel na ostatných spolumajiteľov úžitkového vzoru v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom; to platí aj vtedy, ak sa spolumajiteľ úžitkového vzoru vzdá svojho podielu.

(7)

Na právne vzťahy medzi spoluprihlasovateľmi sa primerane použijú odseky 1 až 6.

(8)

Na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi úžitkového vzoru sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve,⁸) ak v odsekoch 1 až 7 nie je ustanovené inak.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 7a a 8 znejú:

„^7a) Zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.

⁸) § 137 až 142 Občianskeho zákonníka.“.

16.

§ 20 až 23 vrátane nadpisov znejú:

„§ 20

Prevod úžitkového vzoru

(1)

Zmluva o prevode úžitkového vzoru musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Čiastočný prevod úžitkového vzoru nie je prípustný.

(2)

Prevod úžitkového vzoru nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu prevodu úžitkového vzoru do registra. Práva tretích osôb nadobudnuté predo dňom zápisu prevodu úžitkového vzoru do registra zostávajú zachované.

(3)

Zápis prevodu úžitkového vzoru do registra vykoná úrad na základe žiadosti o zápis prevodu úžitkového vzoru, ktorú je oprávnená podať ktorákoľvek zo strán zmluvy o prevode úžitkového vzoru.

(4)

Nadobúdateľ úžitkového vzoru môže vykonávať úkony voči úradu až po doručení žiadosti o zápis prevodu úžitkového vzoru; to neplatí pre podanie žiadosti podľa odseku 3 a pre podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru podľa § 26 ods. 2.

(5)

Odseky 1 až 4 sa primerane použijú aj na prevod práv z prihlášky.

§ 21

Prechod úžitkového vzoru

(1)

Úžitkový vzor prechádza na nového majiteľa prepisom podľa § 47 a v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi.⁴)

(2)

Prechod úžitkového vzoru nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu prechodu úžitkového vzoru do registra. Práva tretích osôb nadobudnuté predo dňom prechodu úžitkového vzoru zostávajú zachované; to neplatí, ak ide o prepis podľa § 47.

(3)

Zápis prechodu úžitkového vzoru do registra vykoná úrad na základe žiadosti pôvodného majiteľa úžitkového vzoru alebo na základe žiadosti nového majiteľa úžitkového vzoru.

(4)

Nový majiteľ úžitkového vzoru môže vykonávať úkony voči úradu až po doručení žiadosti o zápis prechodu úžitkového vzoru; to neplatí pre podanie žiadosti podľa odseku 3 a pre podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru podľa § 26 ods. 2.

(5)

Odseky 1 až 4 sa primerane použijú aj na prechod práv z prihlášky.

§ 22

Záložné právo

(1)

K úžitkovému vzoru možno zriadiť záložné právo. Zriadenie záložného práva k časti úžitkového vzoru nie je prípustné.

(2)

Zmluva o zriadení záložného práva k úžitkovému vzoru musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(3)

Úrad na žiadosť záložného veriteľa alebo žiadosť záložcu vykoná zápis záložného práva do registra.

(4)

Odseky 1 až 3 sa primerane použijú aj na záložné právo k prihláške a na záložné právo k úžitkovému vzoru, ktorý by bol zapísaný v budúcnosti^8a) (ďalej len „záložné právo k prihláške“). Zápisom úžitkového vzoru nie je zápis záložného práva k prihláške dotknutý a považuje sa za zápis záložného práva k úžitkovému vzoru, ak v zmluve o zriadení záložného práva nie je dohodnuté inak alebo ak z rozhodnutia, ktorým bolo záložné právo zriadené, nevyplýva inak. Úpravou alebo rozdelením prihlášky (§ 39) nie je zápis záložného práva k prihláške dotknutý; ak ide o rozdelenie prihlášky (§ 39 ods. 2), úrad zapíše záložné právo aj k vylúčeným prihláškam.

(5)

Na vznik, zánik a výkon záložného práva k úžitkovému vzoru sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,⁹) ak v odsekoch 1 až 4 nie je ustanovené inak.

§ 23

Licenčná zmluva

(1)

Majiteľ úžitkového vzoru môže udeliť inej osobe oprávnenie na využívanie úžitkového vzoru (ďalej len „licencia“) licenčnou zmluvou.

(2)

(3)

Majiteľ úžitkového vzoru môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté, že majiteľ úžitkového vzoru udelil výlučnú licenciu, platí, že udelil nevýlučnú licenciu.

(4)

Ak majiteľ úžitkového vzoru udelil výlučnú licenciu, nesmie udeliť tretej osobe licenciu a je povinný, ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté inak, sám sa zdržať využívania úžitkového vzoru.

(5)

Ak majiteľ úžitkového vzoru udelil nevýlučnú licenciu, nie je dotknuté jeho právo využívať úžitkový vzor (§ 13) ani jeho právo udeliť licenciu tretej osobe.

(6)

Licenčná zmluva, ktorou majiteľ úžitkového vzoru udelil tretej osobe licenciu, je neplatná, ak nadobúdateľ predtým udelenej výlučnej licencie na uzavretie takej licenčnej zmluvy neudelil predchádzajúci písomný súhlas.

(7)

Prevod alebo prechod práva nadobúdateľa licencie je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa úžitkový vzor na základe licencie využíva, ak licenčná zmluva neustanovuje inak.

(8)

Ak nie je dohodnuté inak, pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 13 môže nadobúdateľ nevýlučnej licencie vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky podľa § 28 žalobou podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhom podľa osobitného predpisu^7a) len so súhlasom majiteľa úžitkového vzoru; nadobúdateľ výlučnej licencie tak môže urobiť, ak majiteľ úžitkového vzoru po písomnom oznámení sám v primeranej lehote žalobou podľa Civilného sporového poriadku neuplatní nároky podľa § 28 ods. 1. Ustanovením predchádzajúcej vety nie sú dotknuté práva a povinnosti majiteľa úžitkového vzoru a nadobúdateľa licencie podľa Obchodného zákonníka^9a) ani právo nadobúdateľa licencie vstúpiť do konania začatého majiteľom úžitkového vzoru ako intervenient.

(9)

Odseky 1 až 8 sa primerane použijú aj na licenčnú zmluvu, ktorou prihlasovateľ udeľuje oprávnenie na využívanie technického riešenia, ktoré je predmetom prihlášky (ďalej len „licencia na prihlášku“). Zápisom úžitkového vzoru nie je zápis licencie na prihlášku dotknutý, ak v licenčnej zmluve nie je dohodnuté inak. Úpravou alebo rozdelením prihlášky (§ 39) nie je zápis licencie na prihlášku dotknutý; ak ide o rozdelenie prihlášky (§ 39 ods. 2), úrad zapíše licenciu aj na vylúčené prihlášky.

(10)

Na vznik, zánik a výkon práv z licenčnej zmluvy sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka,¹⁰) ak v odsekoch 1 až 9 nie je uvedené inak.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 8a, 9 a 9a znejú:

„^8a) § 151d ods. 4 Občianskeho zákonníka.

⁹) § 151a až 151md a § 552 Občianskeho zákonníka.

^9a) Napríklad § 514 Obchodného zákonníka.“.

17.

§ 26 vrátane nadpisu znie:

„§ 26

Platnosť a doba ochrany úžitkového vzoru

(1)

Úžitkový vzor platí štyri roky odo dňa podania prihlášky.

(2)

Na základe žiadosti podanej majiteľom úžitkového vzoru, záložným veriteľom alebo inou osobou, ktorá preukáže právny záujem, úrad predĺži platnosť úžitkového vzoru najviac dvakrát, a to vždy o tri roky až na celkovú dobu ochrany desať rokov odo dňa podania prihlášky.

(3)

Ak dôjde k zápisu úžitkového vzoru do registra až po uplynutí doby podľa odseku 1, úrad predĺži platnosť úžitkového vzoru bez žiadosti.

(4)

Žiadosť o predĺženie platnosti úžitkového vzoru možno podať najskôr v poslednom roku jeho platnosti. Ak žiadosť o predĺženie platnosti úžitkového vzoru nie je v poslednom roku jeho platnosti podaná najneskôr v deň, ktorý sa označením zhoduje s dňom podania prihlášky, platí, že žiadosť o predĺženie platnosti úžitkového vzoru nebola podaná; odsek 5 tým nie je dotknutý.

(5)

Ak žiadosť o predĺženie platnosti úžitkového vzoru nebola podaná v lehote podľa odseku 4, možno podať žiadosť o predĺženie platnosti úžitkového vzoru v dodatočnej lehote šiestich mesiacov, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď podľa odseku 4 mala byť žiadosť o predĺženie platnosti úžitkového vzoru najneskôr podaná. Ak žiadosť o predĺženie platnosti úžitkového vzoru nie je podaná ani v tejto dodatočnej lehote, úžitkový vzor zanikne ku dňu, keď podľa odseku 4 mala byť žiadosť o predĺženie platnosti úžitkového vzoru najneskôr podaná.

(6)

Práva tretích osôb, ktoré po márnom uplynutí lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru podľa odseku 4 v dobrej viere začali využívať technické riešenie alebo na takéto využívanie vykonali preukázateľné prípravy, nie sú dotknuté predĺžením platnosti vykonanej na základe žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru podanej v dodatočnej lehote. Pri pochybnostiach sa konanie tretej osoby považuje za konanie v dobrej viere, kým sa nepreukáže opak.

(7)

Odo dňa doručenia žiadosti o zápis súdneho sporu o právo na riešenie do registra (§ 49 ods. 4) sa prerušuje plynutie lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.“.

18.

V § 27 ods. 2 sa slová „odo dňa doručenia“ nahrádzajú slovami „dňom doručenia“ a slová „alebo odo dňa“ sa nahrádzajú slovami „alebo dňom“.

19.

V § 27 ods. 3 prvej vete sa slová „sú naviazané“ nahrádzajú slovom „viaznu“.

20.

V § 27 ods. 3 druhej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „a to až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.“.

21.

§ 28 vrátane nadpisu nad paragrafom znie:

„Vymáhanie práv

§ 28

(1)

Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 13 sa môže majiteľ úžitkového vzoru domáhať najmä, aby porušovanie práva alebo ohrozovanie práva bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené.

(2)

Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená škoda, majiteľ úžitkového vzoru má právo na jej náhradu vrátane ušlého zisku. Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená nemajetková ujma, majiteľ úžitkového vzoru má právo na primerané zadosťučinenie, ktorým môže byť aj peňažné plnenie.¹¹) Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku zásahu do práv podľa odseku 1 tým nie je dotknuté.

(3)

Právo na náhradu škody alebo právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch podľa odseku 2 sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa majiteľ úžitkového vzoru dozvie o škode alebo o nemajetkovej ujme a o tom, kto za ňu zodpovedá; pri uplatnení práv podľa § 13 ods. 3 nedôjde k premlčaniu skôr ako za tri roky odo dňa, od ktorého nastávajú účinky úžitkového vzoru. Najneskôr sa právo na náhradu škody alebo právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch podľa odseku 2 premlčí za päť rokov, a ak ide o škodu alebo o nemajetkovú ujmu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k zásahu do práv podľa odseku 1, alebo odo dňa, od ktorého nastávajú účinky úžitkového vzoru, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane neskôr.

(4)

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa odseku 2 sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa majiteľ úžitkového vzoru dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil; pri uplatnení práv podľa § 13 ods. 3 nedôjde k premlčaniu skôr ako za tri roky odo dňa, od ktorého nastávajú účinky úžitkového vzoru. Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa odseku 2 premlčí za päť rokov, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď došlo k zásahu do práv podľa odseku 1, alebo odo dňa, od ktorého nastávajú účinky úžitkového vzoru, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane neskôr.

(5)

Na právne vzťahy, ktoré vznikli v dôsledku zásahu do práv podľa odseku 1, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak v odsekoch 1 až 4 nie je ustanovené inak.“.

22.

V § 29 odsek 1 znie:

„(1)

Pri neoprávnenom zásahu do práv chránených týmto zákonom môže majiteľ úžitkového vzoru žiadať, aby ten, kto jeho práva porušuje alebo ohrozuje, mu poskytol informácie týkajúce sa pôvodu výrobku alebo služieb a okolností ich uvedenia na trh.“.

23.

V § 29 ods. 2 písm. a) sa za slovo „predajcu“ vkladá čiarka a slová „zamýšľaného predajcu“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „alebo poskytovateľa služieb“.

24.

V § 29 ods. 2 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo služieb“.

25.

§ 29 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4)

Súd neprizná právo na poskytnutie informácií, ak by možné následky jeho výkonu boli neprimerané závažnosti následkov vyplývajúcich zo splnenia uloženej povinnosti.“.

26.

Nadpis § 30 znie: „Súdna ochrana práv“.

27.

V § 30 ods. 1 sa nad slovo „súdy“ umiestňuje odkaz 11a.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11a znie:

„^11a) § 25 Civilného sporového poriadku.“.

28.

V § 30 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2)

Súd môže aj bez návrhu

vyzvať žalobcu, aby predložil výsledok rešerše na stav techniky podľa § 38 ods. 4 (ďalej len „rešeršná správa“) alebo správu o rešerši medzinárodného typu podľa § 38a na predmet chránený úžitkovým vzorom,

vyzvať žalovaného, aby podal návrh na výmaz úžitkového vzoru podľa § 44 a § 45, a to v lehote určenej súdom,

aj iným spôsobom vykonať dokazovanie o tom, či sú splnené podmienky ochrany podľa tohto zákona.“.

Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 3 až 6.

29.

V § 30 ods. 4 a 5 sa slová „odseku 2“ nahrádzajú slovami „odseku 3“.

30.

V § 30 odsek 6 znie:

„(6)

Na návrh súd môže požiadať úrad o odborné vyjadrenie^11b) k otázkam súvisiacim s rozsahom ochrany vyplývajúcej z konkrétneho úžitkového vzoru.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11b znie:

„^11b) § 206 Civilného sporového poriadku.“.

31.

§ 31 vrátane nadpisu znie:

„§ 31

Osobitné ustanovenia o neodkladných opatreniach

(1)

Súd môže pred nariadením neodkladného opatrenia¹²) aj bez návrhu vyzvať navrhovateľa, aby predložil rešeršnú správu alebo správu o rešerši medzinárodného typu podľa § 38a na predmet chránený úžitkovým vzorom. Ak navrhovateľ výzve nevyhovie alebo súd dôjde k záveru, že nie sú splnené podmienky ochrany podľa tohto zákona, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.^12a)

(2)

V uznesení, ktorým sa nariaďuje neodkladné opatrenie,¹²) môže súd aj bez návrhu uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť peňažnú zábezpeku v primeranej výške alebo podmieniť vykonateľnosť neodkladného opatrenia zložením peňažnej zábezpeky. Pri rozhodovaní o výške peňažnej zábezpeky súd prihliadne na rozsah škody alebo inej ujmy, ktorá môže vzniknúť protistrane, ako aj na majetkové možnosti navrhovateľa s tým, že uloženie povinnosti zložiť zábezpeku nesmie byť podstatnou prekážkou účelného uplatnenia práva.

(3)

Zo zloženej zábezpeky podľa odseku 2 sa uspokojí právoplatne priznaná náhrada škody alebo inej ujmy.^12b) Povinnosť nahradiť škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola z tejto zábezpeky uspokojená, tým nie je dotknutá.

(4)

Súd vráti zloženú zábezpeku podľa odseku 2 alebo jej pomernú časť navrhovateľovi, ak

poškodený neuplatní nárok na náhradu škody alebo inej ujmy^12b) na súde v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o vzniku škody alebo inej ujmy, najneskôr však do troch rokov od nariadenia neodkladného opatrenia,

bola súdu predložená dohoda strán o použití peňažnej zábezpeky alebo

navrhovateľ bol vo veci samej celkom alebo sčasti úspešný.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 12a a 12b znejú:

„^12a) § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

^12b) § 340 Civilného sporového poriadku.“.

32.

V § 32 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

„(2)

Prihlášku môže podať osoba alebo osoby, ktoré majú právo na riešenie podľa § 10 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 a 4 alebo § 12 ods. 1.

(3)

Ak právo na riešenie patrí viacerým osobám, prihlášku môže podať vo svojom mene jedna osoba alebo viaceré z týchto osôb. Na základe žiadosti doloženej písomnou dohodou uzatvorenou medzi prihlasovateľom alebo prihlasovateľmi a osobou, ktorá má právo na podanie prihlášky podľa odseku 2, úrad zapíše takú osobu do registra ako spoluprihlasovateľa.“.

Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 4 až 6.

33.

V § 32 ods. 6 písm. f) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo údaj o tom, že predmetom prihlášky je zamestnanecké riešenie“.

34.

V § 33 ods. 2 sa slová „§ 58 ods. 8“ nahrádzajú slovami „§ 58 ods. 10“.

35.

V § 34 ods. 1 písm. b) sa slová „medzinárodného dohovoru⁵)“ nahrádzajú slovami „podmienok uvedených v medzinárodnom dohovore^13a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13a znie:

„^13a) Čl. 4 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva.“.

36.

V poznámke pod čiarou k odkazu 14 sa vypúšťajú slová „[(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 376/2002 Z. z. o podpísaní Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor) a o uzavretí Revízie znenia textu Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (Európskeho patentového dohovoru)]“.

37.

V § 35 ods. 1 druhej vete sa slovo „doručenia“ nahrádza slovom „právoplatnosti“.

38.

V § 35 ods. 2 sa vypúšťajú slová „patentovej prihlášky alebo“.

39.

V § 37 odsek 1 znie:

„(1)

Ak prebieha na súde konanie, ktorého predmetom je právo na riešenie, úrad na žiadosť niektorej zo strán súdneho sporu preruší konanie o prihláške; zverejnenie prihlášky tým nie je dotknuté. K žiadosti o prerušenie konania žiadateľ priloží rovnopis žaloby potvrdený súdom.“.

40.

V § 38 ods. 1 sa slová „§ 32 ods. 2 a 4“ nahrádzajú slovami „§ 32 ods. 4 a 6 alebo § 39 ods. 1 alebo nespĺňa náležitosti podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 59“.

41.

V § 38 ods. 2 sa slová „§ 32 ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 32 ods. 5“.

42.

§ 38 ods. 4 znie:

„(4)

Ak konanie o prihláške nebolo zastavené podľa odseku 1 alebo ak prihláška nebola zamietnutá podľa odseku 2, úrad vykoná na predmet prihlášky rešerš na stav techniky. Rešeršnú správu úrad oznámi prihlasovateľovi, prihlášku spolu s rešeršnou správou zverejní a zverejnenie oznámi vo vestníku; to neplatí, ak úrad už zverejnil správu o rešerši medzinárodného typu a zverejnenie oznámil vo vestníku podľa § 38a ods. 2.“.

43.

Za § 38 sa vkladá § 38a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 38a

Rešerš medzinárodného typu

(1)

Na žiadosť prihlasovateľa úrad umožní orgánu pre medzinárodnú rešerš^14a) vykonať rešerš medzinárodného typu na predmet prihlášky.

(2)

Ak bola žiadosť podľa odseku 1 podaná do troch mesiacov od vzniku práva prednosti a ak v konaní o prihláške bola predložená správa o rešerši medzinárodného typu, ktorú vykonal úrad ako pobočka Vyšehradského patentového inštitútu podľa medzinárodnej zmluvy,^14b) úrad zverejní správu o rešerši medzinárodného typu spolu s prihláškou a zverejnenie oznámi vo vestníku; to neplatí, ak úrad už zverejnil prihlášku spolu s rešeršnou správou a zverejnenie oznámil vo vestníku podľa § 38 ods. 4.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 14a a 14b znejú:

„^14a) Čl. 15 ods. 5 písm. c) prvá veta Zmluvy o patentovej spolupráci.

^14b) Dohoda o Vyšehradskom patentovom inštitúte (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 369/2015 Z. z.).“.

44.

V § 40 ods. 1 sa slová „§ 32 ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 32 ods. 5“ a na konci sa pripájajú tieto vety: „Námietky musia obsahovať právne a skutkové odôvodnenie. Zároveň s námietkami musí namietateľ predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré predloží. Po uplynutí lehoty podľa prvej vety sa neprihliada na doplnenie a rozšírenie námietok ani na dôkazy, ktoré neboli označené v námietkach.“.

45.

V § 40 odsek 2 znie:

„(2)

V námietkach je možné odkazovať aj na dokumenty uvedené v rešeršnej správe zverejnenej spolu s prihláškou podľa § 38 ods. 4 alebo v správe o rešerši medzinárodného typu zverejnenej s prihláškou podľa § 38a; tieto dokumenty nie je potrebné predkladať.“.

46.

§ 41 znie:

„§ 41

(1)

Ak námietky neboli podané riadne a včas podľa § 40 alebo namietateľ nepredloží na výzvu úradu v určenej lehote označené dôkazy, úrad konanie o námietkach zastaví. Rozhodnutie o zastavení konania o námietkach úrad doručí namietateľovi.

(2)

Úrad oboznámi prihlasovateľa s námietkami podanými podľa § 40, o ktorých sa konanie nezastavilo podľa odseku 1, a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril v určenej lehote.

(3)

Ak sa prihlasovateľ k námietkam nevyjadrí v určenej lehote podľa odseku 2, úrad konanie o prihláške zastaví; o tomto následku úrad prihlasovateľa vo výzve na vyjadrenie upovedomí. Rozhodnutie o zastavení konania o prihláške úrad doručí prihlasovateľovi a namietateľovi.

(4)

Úrad konanie o námietkach zastaví, ak odpadol dôvod, pre ktorý bola námietka podaná. Rozhodnutie o zastavení konania o námietkach úrad doručí prihlasovateľovi a namietateľovi.“.

47.

V § 42 celom texte sa slová „§ 32 ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 32 ods. 5“.

48.

V § 42 ods. 2 sa slová „podľa odseku 1“ nahrádzajú slovami „o námietkach“.

49.

V § 43 ods. 3 sa za slová „zhodným predmetom“ vkladajú slová „a právom prednosti“ a na konci sa pripája táto veta: „Konanie o ostatných prihláškach úrad zastaví.“.

50.

V § 44 ods. 1 písm. b) sa slová „podľa § 10 ods. 1, § 10 ods. 3 alebo § 11 ods. 1“ nahrádzajú slovami „podľa § 10 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 a 4 alebo § 12 ods. 1“.

51.

V § 44 ods. 1 písm. c) a ods. 2 sa slová „§ 32 ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 32 ods. 5“.

52.

V § 44 ods. 6 sa na konci pripájajú tieto vety: „Úrad neprihliada na návrh majiteľa úžitkového vzoru na čiastočný výmaz úžitkového vzoru, ak prebieha konanie o výmaze úžitkového vzoru. Ak na úžitkovom vzore viaznu práva tretích osôb zapísané v registri, úrad o návrhu majiteľa úžitkového vzoru na výmaz úžitkového vzoru koná až po predložení písomného súhlasu osoby, ktorej práva a oprávnené záujmy môžu byť výmazom úžitkového vzoru dotknuté; úrad postupuje rovnako aj vtedy, ak ide o súdny spor zapísaný v registri, ktorého predmetom je právo na riešenie, a to až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.“.

53.

§ 45 a 46 a § 47 až 50 vrátane nadpisov znejú:

„§ 45

(1)

Návrh na výmaz úžitkového vzoru musí obsahovať právne a skutkové odôvodnenie. Zároveň s návrhom na výmaz úžitkového vzoru musí navrhovateľ predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré predloží. V návrhu je možné odkazovať aj na dokumenty uvedené v rešeršnej správe zverejnenej spolu s prihláškou podľa § 38 ods. 4 alebo v správe o rešerši medzinárodného typu zverejnenej s prihláškou podľa § 38a; tieto dokumenty nie je potrebné predkladať.

(2)

Ak návrh na výmaz úžitkového vzoru neobsahuje náležitosti podľa odseku 1 alebo náležitosti ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 59 alebo navrhovateľ nepredloží označené dôkazy alebo navrhovateľ nie je zastúpený podľa § 58 ods. 2, úrad vyzve navrhovateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak navrhovateľ výzve v určenej lehote nevyhovie, úrad konanie o návrhu na výmaz úžitkového vzoru zastaví; o tomto následku úrad navrhovateľa vo výzve upovedomí.

(3)

Ak konanie nebolo zastavené podľa odseku 2, úrad vyzve majiteľa úžitkového vzoru, aby sa k návrhu na výmaz úžitkového vzoru v určenej lehote vyjadril a prípadne zmenil nároky na ochranu, opis alebo výkresy s ohľadom na dôvody a dôkazy uplatnené a predložené navrhovateľom, pričom vykonané zmeny musia spĺňať podmienky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 59 a nesmú ísť nad rámec ochrany vyplývajúcej z úžitkového vzoru. Ak majiteľ úžitkového vzoru navrhne zmeny obmedzujúce rozsah ochrany, tieto sú podkladom pre ďalšie konanie.

(4)

Vyjadrenie majiteľa úžitkového vzoru a jeho prípadný návrh na zmeny podľa odseku 3 doručí úrad navrhovateľovi, a ak to považuje za účelné, zároveň ho vyzve, aby sa k nim v určenej lehote vyjadril.

(5)

V priebehu konania o návrhu na výmaz úžitkového vzoru úrad môže

vyzvať účastníka, aby sa v určenej lehote vyjadril k podaniam druhého účastníka alebo ku skutočnostiam, ktoré úrad považuje za rozhodujúce v konaní o výmaze úžitkového vzoru, alebo

určiť účastníkom spoločnú lehotu na záverečné vyjadrenia; na vyjadrenia doručené po uplynutí tejto lehoty úrad neprihliada, o čom úrad účastníkov upovedomí.

(6)

Ak sa majiteľ úžitkového vzoru k návrhu na výmaz úžitkového vzoru nevyjadrí v lehote určenej vo výzve podľa odseku 3 alebo v tej istej lehote nenavrhne zmeny obmedzujúce rozsah ochrany podľa odseku 3, úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra v rozsahu podaného návrhu. Ak sa navrhovateľ nevyjadrí v lehote podľa odseku 4 alebo ak sa účastník konania o návrhu na výmaz úžitkového vzoru nevyjadrí v lehote podľa odseku 5 písm. a), úrad pokračuje v konaní a môže rozhodnúť na základe spisu.

(7)

Ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov konania o návrhu na výmaz úžitkového vzoru, úrad určí dátum ústneho pojednávania. Úrad zároveň s predvolaním na ústne pojednávanie doručí účastníkovi konania o návrhu na výmaz úžitkového vzoru všetky vyjadrenia druhého účastníka, ak tak už neurobil skôr.

(8)

Úrad môže pokračovať v konaní a rozhodnúť vo veci aj vtedy, ak sa riadne predvolaný účastník konania o návrhu na výmaz úžitkového vzoru na ústnom pojednávaní nezúčastní. Úrad môže vyhovieť žiadosti o odročenie ústneho pojednávania len z dôležitých dôvodov a len vtedy, ak bola žiadosť doručená na úrad bezodkladne po tom, čo sa predvolaný účastník konania o návrhu na výmaz úžitkového vzoru dozvedel o dôvode, pre ktorý žiada pojednávanie odročiť; inak úrad na žiadosť o odročenie ústneho pojednávania neprihliada.

(9)

Rozšírenie alebo doplnenie návrhu na výmaz úžitkového vzoru o nový dôvod podľa § 44 ods. 1 alebo o nový dôkaz o nesplnení podmienok ochrany podľa § 4 až 6 alebo podľa § 32 ods. 5 v konaní o výmaze úžitkového vzoru nie je prípustné; na také rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci tohto konania a rozhodovania vo veci neprihliada.

(10)

Odseky 3 a 5 až 8 sa primerane použijú aj na konanie o výmaze úžitkového vzoru začaté z úradnej moci.

§ 46

Spolu s návrhom na výmaz úžitkového vzoru je navrhovateľ povinný zložiť kauciu 100 eur. Úrad kauciu vráti, ak návrhu na výmaz úžitkového vzoru v plnom rozsahu vyhovie.

§ 47

Žiadosť o prepis

(1)

Úrad zapíše ako majiteľa úžitkového vzoru osobu žiadateľa, ak

z právoplatného rozhodnutia súdu zistí, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ úžitkového vzoru neprislúchalo právo na riešenie podľa § 10 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 a 4 alebo § 12 ods. 1,

žiadosť o prepis podala osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na riešenie, alebo jej právny nástupca a

žiadosť o prepis bola podaná v lehote šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.

(2)

Prílohou k žiadosti o prepis je právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 písm. a).

(3)

(4)

Ak osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na riešenie, alebo jej právny nástupca nepodá žiadosť o prepis v lehote podľa odseku 1 písm. c), úrad vymaže úžitkový vzor z úradnej moci.

(5)

Na prepis práv z prihlášky sa primerane použijú odseky 1 až 4. Ak nedôjde k prepisu práv z prihlášky z dôvodov podľa odseku 3, úrad prihlášku zamietne.

§ 48

Určovacie konanie

(1)

Úrad na žiadosť určí, či predmet uvedený a opísaný v žiadosti patrí do rozsahu ochrany konkrétneho úžitkového vzoru (ďalej len „žiadosť o určenie“). Opis predmetu určenia musí byť jasný a úplný a žiadosť o určenie musí spĺňať náležitosti ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 59.

(2)

Účastníkom určovacieho konania je len osoba, ktorá žiadosť o určenie podala.

(3)

Začatím konania o návrhu na výmaz úžitkového vzoru alebo začatím konania o výmaze úžitkového vzoru z úradnej moci alebo doručením žiadosti súdu o odborné vyjadrenie (§ 30 ods. 6), ak je žiadateľ stranou súdneho sporu, sa určovacie konanie prerušuje. Úrad o prerušení určovacieho konania žiadateľa upovedomí. Po právoplatnosti rozhodnutia o výmaze úžitkového vzoru úrad určovacie konanie zastaví.

(4)

§ 49

Zápis licencie, záložného práva, prevodu úžitkového vzoru, prechodu úžitkového vzoru, exekúcie alebo súdneho sporu do registra

(1)

Ak žiadosť o zápis licencie, záložného práva, prevodu úžitkového vzoru, prechodu úžitkového vzoru alebo súdneho sporu do registra neobsahuje náležitosti ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 59, úrad vyzve žiadateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak žiadateľ zistené nedostatky v určenej lehote neodstráni, úrad konanie o žiadosti zastaví. Úrad o tomto následku žiadateľa vo výzve upovedomí.

(2)

Na nútenú licenciu, ktorú úrad zapíše do registra z úradnej moci po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o jej udelení, sa nevzťahuje odsek 1.

(3)

Na základe exekučného príkazu^14c) doloženého upovedomením o začatí exekúcie a súpisom práv, ktorého súčasťou je aj konkrétna prihláška alebo konkrétny úžitkový vzor, úrad zapíše do registra skutočnosť, že táto prihláška alebo úžitkový vzor je postihnutá exekúciou s účinnosťou dňom doručenia exekučného príkazu na úrad. Zápisom úžitkového vzoru do registra nie je zápis exekúcie postihnutím práv z prihlášky dotknutý a považuje sa za zápis exekúcie postihnutím práv z úžitkového vzoru. Úpravou alebo rozdelením prihlášky
(§ 39) nie je zápis exekúcie postihnutím práv z prihlášky dotknutý; ak ide o rozdelenie prihlášky (§ 39 ods. 2), úrad zapíše exekúciu postihnutím práv z vylúčených prihlášok.

(4)

Ak prebieha na súde konanie o spore, ktorého predmetom je právo chránené týmto zákonom, úrad na žiadosť niektorej zo strán súdneho sporu zapíše do registra skutočnosť, že prebieha súdny spor, ako aj predmet konania, s účinnosťou zápisu dňom doručenia žiadosti na úrad. K žiadosti o zápis súdneho sporu žiadateľ priloží rovnopis žaloby potvrdený súdom. Zápisom úžitkového vzoru do registra nie je zápis súdneho sporu vo vzťahu k prihláške dotknutý a považuje sa za zápis súdneho sporu vo vzťahu k úžitkovému vzoru. Úpravou alebo rozdelením prihlášky (§ 39) nie je zápis súdneho sporu vo vzťahu k prihláške dotknutý; ak ide o rozdelenie prihlášky (§ 39 ods. 2), úrad zapíše súdny spor aj k vylúčeným prihláškam.

§ 50

Predĺženie lehoty a pokračovanie v konaní

(1)

Na základe žiadosti účastníka konania o predĺženie úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu, podanej pred uplynutím tejto lehoty, úrad môže lehotu predĺžiť.

(2)

Ak účastník konania zmeškal úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu, môže po uplynutí tejto lehoty požiadať úrad o pokračovanie v konaní a urobiť zmeškaný úkon, a to najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia úradu vydaného v dôsledku zmeškania lehoty.

(3)

Žiadosti podľa odseku 1 nemožno vyhovieť, ak ide o zmeškanie lehoty podľa § 41 ods. 1 a § 45 ods. 5 písm. b).

(4)

Žiadosti podľa odseku 2 nemožno vyhovieť, ak ide o zmeškanie lehoty podľa § 41 ods. 1 a 2 a § 45 ods. 2, 3 a 5.

(5)

Úrad zamietne žiadosť o predĺženie lehoty alebo žiadosť o pokračovanie v konaní, ktorá nezodpovedá podmienkam podľa odseku 1 alebo odseku 2 alebo jej nemožno vyhovieť podľa odseku 3 alebo odseku 4; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, ktoré odôvodňujú zamietnutie žiadosti.

(6)

Ak úrad žiadosti o pokračovanie v konaní vyhovie, právne účinky rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty zaniknú alebo nenastanú.

(7)

Ak úrad nerozhodne o zamietnutí žiadosti o predĺženie lehoty, ktorá spĺňa podmienky podľa odseku 1, do dvoch mesiacov od jej doručenia, platí, že žiadosti bolo vyhovené.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 14c znie:

„^14c) § 52 a 113a Exekučného poriadku.“.

54.

V § 51 ods. 1 sa vypúšťajú slová „pred úradom“ a slovo „zároveň“.

55.

V § 51 ods. 4 písmená e) a f) znejú:

„e)

podanie rozkladu v konaní pred úradom podľa § 53 ods. 1 a podanie odôvodnenia rozkladu podľa § 53 ods. 3,

vykonanie úkonov podľa § 41 ods. 1 a 2, § 45 ods. 2, 3 a 5.“.

56.

V § 51 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: „Pri pochybnostiach sa konanie tretej osoby považuje za konanie v dobrej viere, kým sa nepreukáže opak.“.

57.

V § 52 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2)

Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

58.

§ 53 vrátane nadpisu znie:

„§ 53

Rozklad

(1)

Proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, ak v odsekoch 4 a 5 nie je uvedené inak. Včas podaný rozklad má odkladný účinok.

(2)

Pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí vo veciach

v ktorých možno začať konanie z úradnej moci,

spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej strane.

(3)

(4)

Podanie rozkladu nie je prípustné proti rozhodnutiu, ktorým úrad

vyhovel žiadosti o pokračovanie v konaní alebo žiadosti o uvedenie do predošlého stavu,

zastavil konanie podľa § 58 ods. 8 alebo prerušil konanie podľa § 37 ods. 1 alebo § 58 ods. 9,

zastavil konanie podľa odseku 3,

rozhodol v určovacom konaní podľa § 48.

(5)

Podanie rozkladu len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.“.

59.

V § 54 ods. 6 sa slová „§ 32 ods. 4“ nahrádzajú slovami „§ 32 ods. 6“.

60.

V § 55 ods. 4 sa slová „všeobecných predpisov“ nahrádzajú slovami „všeobecného predpisu“.

61.

§ 58 vrátane nadpisu znie:

„§ 58

Spoločné ustanovenia

(1)

Osoby, ktoré majú trvalý pobyt, sídlo alebo podnik na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru,⁵) alebo na území štátu, ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie,⁶) alebo sú štátnymi príslušníkmi tohto štátu, majú rovnaké práva a povinnosti ako občania Slovenskej republiky; ustanovenie odseku 2 tým nie je dotknuté. Ak štát, ktorého je osoba štátnym príslušníkom, alebo štát, na území ktorého má osoba trvalý pobyt, sídlo alebo podnik, nie je štátom, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru⁵) alebo členom Svetovej obchodnej organizácie,⁶) práva podľa tohto zákona možno priznať len za podmienky vzájomnosti.

(2)

Osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo, musia byť v konaní pred úradom zastúpené advokátom¹⁶) alebo patentovým zástupcom.¹⁷) Povinné zastúpenie podľa predchádzajúcej vety sa nevzťahuje na účastníkov konania, ktorí sú občanmi zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, majú sídlo alebo podnik na území zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore; takíto účastníci konania sú povinní oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky.

(3)

Ustanovenie odseku 2 o povinnom zastúpení sa nevzťahuje na úkony

predchádzajúce a spojené s určením dňa podania podľa § 33,

spojené s platením poplatkov,

spojené s preukázaním práva prednosti podľa § 34.

(4)

Zástupca účastníka konania je povinný oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky.

(5)

Na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní¹⁵) okrem § 19, § 23, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50,
§ 59 ods. 1 a § 60.

(6)

Ak je prílohou k podaniu kópia listiny, o ktorej pravosti má úrad pochybnosti, môže požiadať o predloženie originálu listiny alebo jej overenej kópie.

(7)

Ak účastník konania nevyhovie výzve úradu v určenej lehote, úrad môže konanie zastaviť. Úrad o tomto následku účastníka konania vo výzve upovedomí.

(8)

(9)

Ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorú úrad nie je oprávnený riešiť, úrad konanie preruší; tým nie je dotknutý § 37. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje úrad v konaní i bez návrhu. Počas prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú; to neplatí, ak ide o lehoty podľa § 26 ods. 4 a 5.

(10)

Podanie na úrad sa robí písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a v štátnom jazyku,¹³) ak v tretej časti tohto zákona nie je ustanovené inak. Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa ním navrhuje. Každé podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva.

(11)

Ak v odseku 12 nie je ustanovené inak, podanie na úrad urobené telefaxom alebo v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu¹⁸) je potrebné dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu;¹⁸) ak sa dodatočne nedoručí úradu do jedného mesiaca, na podanie sa neprihliada. Úrad na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

(12)

Odsek 11 sa nevzťahuje na podanie urobené prostredníctvom uzavretých informačných systémov.¹⁹)

(13)

Za úkony podľa tohto zákona sa platia poplatky podľa osobitného predpisu.²⁰)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 16 až 20 znejú:

„¹⁶) Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

¹⁷) Zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

¹⁸) Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

¹⁹) Čl. 2 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) v platnom znení.

²⁰) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.“.

62.

V § 59 sa za písmeno h) vkladajú nové písmená i) a j), ktoré znejú:

„i)

podrobnosti o spôsobe podania a náležitostiach žiadosti o vykonanie rešerše medzinárodného typu,

podrobnosti o forme podania, počte rovnopisov podania s prílohami a o doručovaní na úrad,“.

Doterajšie písmeno i) sa označuje ako písmeno k).

63.

Za § 60 sa vkladá § 60a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 60a

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2018

(1)

Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2017 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.

(2)

Určovacie konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2017 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017.

(3)

Lehoty, ktoré začali plynúť do 31. decembra 2017, plynú podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017 a ich právne účinky zostávajú zachované.

(4)

Práva a právne vzťahy z úžitkových vzorov zapísaných do registra do 31. decembra 2017 sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018. Vznik, zmena a zánik práv a právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté do 31. decembra 2017 sa posudzujú podľa predpisov účinných v čase ich vzniku.“.

Čl. IV

Zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 3 písmeno b) znie:

„b)

ochrannou známkou Európskej únie²) (ďalej len „ochranná známka EÚ“) ochranná známka zapísaná v registri ochranných známok Európskej únie (ďalej len „register EÚ“),“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:

„²) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 zo dňa 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (kodifikované znenie) (Ú. v. ES L 78, 24. 3. 2009) v platnom znení.“.

V § 4 písm. c) sa slová „ochranná známka Spoločenstva“ nahrádzajú slovami „ochranná známka EÚ“.

V § 7 písm. b) sa slová „ochrannej známky Spoločenstva na území Európskeho spoločenstva“ nahrádzajú slovami „ochrannej známky EÚ na území Európskej únie“.

Za nadpis druhej časti zákona „PRÁVA Z OCHRANNEJ ZNÁMKY“ sa vkladajú § 7a a 7b, ktoré vrátane nadpisov znejú:

„§ 7a

Majiteľ ochrannej známky

Za majiteľa ochrannej známky sa považuje právnická osoba alebo fyzická osoba zapísaná ako majiteľ v registri, ak súd nerozhodne inak.

§ 7b

Spolumajiteľstvo ochrannej známky

(1)

Každý zo spolumajiteľov ochrannej známky má právo používať ochrannú známku, ak sa spolumajitelia ochrannej známky nedohodnú inak. Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 8 môže každý zo spolumajiteľov ochrannej známky uplatniť nároky podľa § 8a žalobou podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhom podľa osobitného predpisu.^10a) Len čo sa začalo konanie podľa predchádzajúcej vety alebo sa právoplatne skončilo, nie sú žaloby podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhy podľa osobitného predpisu^10a) ďalších spolumajiteľov ochrannej známky pre tie isté nároky z toho istého neoprávneného zásahu prípustné; to nie je na ujmu práva týchto spolumajiteľov ochrannej známky pristúpiť k začatému konaniu na strane žalobcu. Právoplatné rozhodnutia o nárokoch podľa § 8a ods. 1 vydané na základe žaloby i len jedného spolumajiteľa ochrannej známky sú záväzné aj pre ďalších spolumajiteľov ochrannej známky; tým nie je dotknuté právo spolumajiteľov ochrannej známky na uplatnenie nárokov podľa § 8a ods. 2.

(2)

Na poskytnutie práva používať ochrannú známku tretej osobe sa vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov ochrannej známky, ak sa spolumajitelia ochrannej známky nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spolumajiteľa ochrannej známky disponovať so svojím spolumajiteľským podielom podľa § 17, § 18 a § 21.

(3)

Dohoda o zrušení spolumajiteľstva ochrannej známky a o vzájomnom vyrovnaní musí byť písomná, inak je neplatná. Dohoda podľa prvej vety nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu do registra.

(4)

Ak spolumajiteľ ochrannej známky nemá právneho nástupcu, po smrti alebo zániku spolumajiteľa ochrannej známky prechádza jeho podiel na ostatných spolumajiteľov ochrannej známky v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom; to platí aj vtedy, ak sa spolumajiteľ ochrannej známky vzdá svojho podielu.

(5)

Na právne vzťahy medzi spoluprihlasovateľmi sa primerane použijú odseky 1 až 4.

(6)

Na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi ochrannej známky sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve,^10b) ak v odsekoch 1 až 5 nie je ustanovené inak.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 10a a 10b znejú:

„^10a) Zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.

^10b) § 137 až 142 Občianskeho zákonníka.“.

V § 8 sa vypúšťajú odseky 4 a 5.

Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky 4 až 6.

V § 8 sa vypúšťa odsek 6.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11 sa vypúšťa.

Za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý znie:

„§ 8a

(1)

Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 8 ods. 1 a 2 sa môže majiteľ ochrannej známky domáhať najmä, aby porušovanie práva alebo ohrozovanie práva bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené.

(2)

Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená škoda, majiteľ ochrannej známky má právo na jej náhradu vrátane ušlého zisku. Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená nemajetková ujma, majiteľ ochrannej známky má právo na primerané zadosťučinenie, ktorým môže byť aj peňažné plnenie.^10c) Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku zásahu do práv podľa odseku 1 tým nie je dotknuté.

(3)

Majiteľ ochrannej známky má práva podľa odseku 2 aj v dôsledku zásahu podľa odseku 1, ktorý sa uskutočnil po zverejnení prihlášky; uplatnenie týchto práv je však možné až odo dňa, od ktorého nastávajú účinky zápisu ochrannej známky.

(4)

Právo na náhradu škody alebo právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch podľa odseku 2 sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa majiteľ ochrannej známky dozvie o škode alebo o nemajetkovej ujme a o tom, kto za ňu zodpovedá s tým, že pri uplatnení práv podľa odseku 3 nedôjde k premlčaniu skôr ako za tri roky odo dňa, od ktorého nastávajú účinky zápisu ochrannej známky. Najneskôr sa právo na náhradu škody alebo právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch podľa odseku 2 premlčí za päť rokov, a ak ide o škodu alebo o nemajetkovú ujmu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k zásahu do práv podľa odseku 1, alebo odo dňa, od ktorého nastávajú účinky zápisu ochrannej známky, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane neskôr.

(5)

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa odseku 2 sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa majiteľ ochrannej známky dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil; pri uplatnení práv podľa odseku 3 nedôjde k premlčaniu skôr ako za tri roky odo dňa, od ktorého nastávajú účinky zápisu ochrannej známky. Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa odseku 2 premlčí za päť rokov, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď došlo k zásahu do práv podľa odseku 1, alebo odo dňa, od ktorého nastávajú účinky zápisu ochrannej známky, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane neskôr.

(6)

Na právne vzťahy, ktoré vznikli v dôsledku zásahu do práv podľa odseku 1, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak v odsekoch 1 až 5 nie je ustanovené inak.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 10c znie:

„^10c) § 442a Občianskeho zákonníka.“.

V § 11 ods. 1 sa slová „Ak dôjde k zásahu“ nahrádzajú slovami „Pri neoprávnenom zásahu“ a slová „alebo k ohrozeniu týchto práv, môže súd na návrh majiteľa ochrannej známky rozhodnúť“ nahrádzajú slovami „môže majiteľ ochrannej známky žiadať“.

V § 11 odsek 4 znie:

„(4)

Súd neprizná právo na poskytnutie informácií, ak by možné následky jeho výkonu boli neprimerané závažnosti následkov vyplývajúcich zo splnenia uloženej povinnosti.“.

10.

V § 12 sa vkladá nadpis, ktorý znie: „Súdna ochrana práv“.

11.

V § 12 sa vkladá nový odsek 1, ktorý znie:

„(1)

Spory z ochranných známok prerokúvajú a rozhodujú súdy.^10d)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 10d znie:

„^10d) § 25 Civilného sporového poriadku.“.

Doterajšie odseky 1 až 3 sa označujú ako odseky 2 až 4.

12.

V § 12 ods. 3 a 4 sa slová „odseku 1“ nahrádzajú slovami „odseku 2“.

13.

§ 13 vrátane nadpisu znie:

„§ 13

Zábezpeka na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia

(1)

V uznesení, ktorým sa nariaďuje neodkladné opatrenie,¹²) môže súd aj bez návrhu uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť peňažnú zábezpeku v primeranej výške alebo podmieniť vykonateľnosť neodkladného opatrenia zložením peňažnej zábezpeky. Pri rozhodovaní o výške peňažnej zábezpeky súd prihliadne na rozsah škody alebo inej ujmy, ktorá môže vzniknúť protistrane vykonaním neodkladného opatrenia, ako aj na majetkové pomery navrhovateľa; uloženie povinnosti zložiť zábezpeku nesmie byť podstatnou prekážkou účelného uplatnenia práva.

(2)

Zo zloženej zábezpeky podľa odseku 1 sa uspokojí právoplatne priznaná náhrada škody alebo inej ujmy.^12a) Povinnosť nahradiť škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola z tejto zábezpeky uspokojená, tým nie je dotknutá.

(3)

Súd vráti zloženú zábezpeku podľa odseku 1 alebo jej pomernú časť navrhovateľovi, ak

poškodený neuplatní nárok na náhradu škody alebo inej ujmy^12a) na súde v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o vzniku škody alebo inej ujmy, najneskôr však do troch rokov od nariadenia neodkladného opatrenia,

bola súdu predložená dohoda strán o použití peňažnej zábezpeky alebo

navrhovateľ bol vo veci samej celkom alebo sčasti úspešný.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 12a znie:

„^12a) § 340 Civilného sporového poriadku.“.

14.

V § 17 odsek 3 znie:

„(3)

Nadobúdateľ ochrannej známky môže vykonávať úkony voči úradu až po doručení žiadosti o zápis prevodu ochrannej známky; to neplatí pre podanie žiadosti podľa odseku 2 a pre podanie žiadosti o obnovu zápisu ochrannej známky podľa § 22 ods. 2.“.

15.

V § 18 odsek 3 znie:

„(3)

Nový majiteľ ochrannej známky môže vykonávať úkony voči úradu až po doručení žiadosti o zápis prechodu ochrannej známky; to neplatí pre podanie žiadosti podľa odseku 2 a pre podanie žiadosti o obnovu zápisu ochrannej známky podľa § 22 ods. 2.“.

16.

§ 20 a 21 vrátane nadpisov znejú:

„§ 20

Licenčná zmluva

(1)

Majiteľ ochrannej známky môže udeliť inej osobe oprávnenie na používanie ochrannej známky pre niektoré tovary alebo služby alebo všetky tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná (ďalej len „licencia“) licenčnou zmluvou.

(2)

(3)

Majiteľ ochrannej známky môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté, že majiteľ ochrannej známky udelil výlučnú licenciu, platí, že udelil nevýlučnú licenciu.

(4)

Ak majiteľ ochrannej známky udelil výlučnú licenciu, nesmie udeliť tretej osobe licenciu a je povinný, ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté inak, sám sa zdržať používania ochrannej známky. Nadobúdateľ výlučnej licencie je povinný ochrannú známku používať (§ 9), ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté inak.

(5)

Ak majiteľ ochrannej známky udelil nevýlučnú licenciu, nie je dotknuté jeho právo používať ochrannú známku (§ 8) ani jeho právo udeliť licenciu tretej osobe.

(6)

Licenčná zmluva, ktorou majiteľ ochrannej známky udelil tretej osobe licenciu, je neplatná, ak nadobúdateľ predtým udelenej výlučnej licencie na uzavretie takej licenčnej zmluvy neudelil predchádzajúci písomný súhlas.

(7)

Prevod alebo prechod práva nadobúdateľa licencie je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa ochranná známka na základe licencie používa, ak licenčná zmluva neustanovuje inak.

(8)

Ak nie je dohodnuté inak, pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 8 môže nadobúdateľ nevýlučnej licencie vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky podľa § 8a žalobou podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhom podľa osobitného predpisu^10a) len so súhlasom majiteľa ochrannej známky; nadobúdateľ výlučnej licencie tak môže urobiť, ak majiteľ ochrannej známky po písomnom oznámení sám v primeranej lehote žalobou podľa Civilného sporového poriadku neuplatní nároky podľa § 8a ods. 1. Ustanovením predchádzajúcej vety nie sú dotknuté práva a povinnosti majiteľa ochrannej známky a nadobúdateľa licencie podľa Obchodného zákonníka^15a) ani právo nadobúdateľa licencie vstúpiť do konania začatého majiteľom ochrannej známky ako intervenient.

(9)

Odseky 1 až 8 sa primerane použijú aj na licenčnú zmluvu, ktorou prihlasovateľ udeľuje oprávnenie na používanie označenia, ktoré je predmetom prihlášky (ďalej len „licencia na prihlášku“). Zápisom ochrannej známky nie je zápis licencie na prihlášku dotknutý a považuje sa za zápis licencie podľa odseku 2, ak v licenčnej zmluve nie je dohodnuté inak. Úpravou označenia, zúžením zoznamu tovarov alebo služieb alebo rozdelením prihlášky (§ 27) nie je zápis licencie na prihlášku dotknutý; ak ide o rozdelenie prihlášky (§ 27 ods. 3), úrad zapíše licenciu aj na vylúčenú prihlášku.

(10)

Majiteľ ochrannej známky sa môže domáhať svojich práv z ochrannej známky voči nadobúdateľovi licencie, iba ak nadobúdateľ licencie poruší ustanovenia licenčnej zmluvy o jej trvaní, o podobe, v ktorej sa môže ochranná známka používať, o rozsahu tovarov alebo služieb, pre ktoré bola licencia poskytnutá, o území, na ktorom môže byť ochranná známka používaná, alebo o kvalite tovarov alebo kvalite služieb vyrobených alebo poskytnutých nadobúdateľom licencie.

(11)

Na vznik, zánik a výkon práv z licenčnej zmluvy sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka,^15b) ak v odsekoch 1 až 10 nie je uvedené inak.

§ 21

Záložné právo

(1)

K ochrannej známke možno zriadiť záložné právo.

(2)

Zmluva o zriadení záložného práva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(3)

Úrad na žiadosť záložného veriteľa alebo záložcu vykoná zápis záložného práva do registra.

(4)

Odseky 1 až 3 sa primerane použijú aj na záložné právo k prihláške a na záložné právo k ochrannej známke, ktorá by bola zapísaná v budúcnosti^15c) (ďalej len „záložné právo k prihláške“). Zápisom ochrannej známky nie je zápis záložného práva k prihláške dotknutý a považuje sa za zápis záložného práva k ochrannej známke, ak v zmluve o zriadení záložného práva nie je dohodnuté inak alebo ak z rozhodnutia, ktorým bolo záložné právo zriadené, nevyplýva inak. Úpravou označenia, zúžením zoznamu tovarov alebo služieb alebo rozdelením prihlášky (§ 27) nie je zápis záložného práva k prihláške dotknutý; ak ide o rozdelenie prihlášky (§ 27 ods. 3), úrad zapíše záložné právo aj na vylúčenú prihlášku.

(5)

Na vznik, zánik a výkon záložného práva k ochrannej známke sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,¹⁶) ak v odsekoch 1 až 4 nie je ustanovené inak.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 15 sa vypúšťa.

Poznámky pod čiarou k odkazom 15a až 15c znejú:

„^15a) Napríklad § 514 Obchodného zákonníka.

^15b) § 508 až 515 Obchodného zákonníka.

^15c) § 151d ods. 4 Občianskeho zákonníka.“.

17.

V § 22 ods. 2 prvá veta znie: „Na základe žiadosti majiteľa ochrannej známky, záložného veriteľa alebo inej osoby, ktorá preukáže právny záujem, úrad platnosť zápisu ochrannej známky obnoví na ďalších desať rokov.“.

18.

V § 23 ods. 2 sa slová „ku ktorej sú viazané“ nahrádzajú slovami „na ktorej viaznu“.

19.

V § 39 ods. 4 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: „a podanie odôvodnenia rozkladu podľa § 40 ods. 3“.

20.

V § 39 ods. 4 písm. e) sa slová „§ 34 ods. 3, § 37 ods. 3 a § 40 ods. 3“ nahrádzajú slovami
„§ 34 ods. 3 a § 37 ods. 3“.

21.

V § 40 ods. 4 písmeno b) znie:

„b)

zastavené konanie podľa § 51 ods. 8 alebo prerušené konanie podľa § 51 ods. 9,“.

22.

V § 40 sa odsek 4 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:

„c)

zastavené konanie podľa odseku 3.“.

23.

§ 40 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5)

Podanie rozkladu len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.“.

24.

Za § 41 sa vkladá § 41a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 41a

Zápis exekúcie do registra

Na základe exekučného príkazu^19a) doloženého upovedomením o začatí exekúcie a súpisom práv, ktorého súčasťou je aj konkrétna prihláška alebo konkrétna ochranná známka, úrad zapíše do registra skutočnosť, že táto prihláška alebo ochranná známka je postihnutá exekúciou podľa osobitných predpisov s účinnosťou dňom doručenia exekučného príkazu na úrad. Zápisom ochrannej známky do registra nie je zápis exekúcie postihnutím práv z prihlášky dotknutý a považuje sa za zápis exekúcie postihnutím práv z ochrannej známky. Úpravou označenia, zúžením zoznamu tovarov alebo služieb alebo rozdelením prihlášky (§ 27) nie je zápis exekúcie postihnutím práv z prihlášky dotknutý; ak ide o rozdelenie prihlášky
(§ 27 ods. 3), úrad zapíše exekúciu postihnutím práv z vylúčených prihlášok.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 19a znie:

„^19a) § 52 a 113a Exekučného poriadku.“.

25.

Nadpis piatej časti znie: „MEDZINÁRODNÁ OCHRANNÁ ZNÁMKA A OCHRANNÁ ZNÁMKA EURÓPSKEJ ÚNIE“.

26.

V § 48 až 50 sa slová „ochranná známka Spoločenstva“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „ochranná známka EÚ“ v príslušnom tvare.

27.

Nadpis nad § 48 znie: „Ochranná známka Európskej únie“.

28.

V § 48 sa vypúšťa odsek 1.

Poznámka pod čiarou k odkazu 21 sa vypúšťa.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 1 a 2.

29.

V § 48 ods. 1 sa slová „v registri Spoločenstva“ nahrádzajú slovami „v registri EÚ“.

30.

V § 48 ods. 2 sa slová „Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu“ nahrádzajú slovami „Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo“.

31.

V § 50 ods. 2 sa slová „§ 8 ods. 4“ nahrádzajú slovami „§ 8a“.

32.

§ 51 znie:

„§ 51

(1)

Osoby, ktoré majú trvalý pobyt, sídlo alebo podnik na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru,⁴) alebo na území štátu, ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie,⁵) alebo sú štátnymi príslušníkmi tohto štátu, majú rovnaké práva a povinnosti ako občania Slovenskej republiky; ustanovenie odseku 2 tým nie je dotknuté. Ak štát, ktorého je osoba štátnym príslušníkom, alebo štát, na území ktorého má osoba trvalý pobyt, sídlo alebo podnik, nie je štátom, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru⁴) alebo členom Svetovej obchodnej organizácie,⁵) práva podľa tohto zákona možno priznať len za podmienky vzájomnosti.

(2)

Osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo, musia byť v konaní pred úradom zastúpené advokátom²⁶) alebo patentovým zástupcom.^26a)

(3)

Povinné zastúpenie podľa odseku 2 sa nevzťahuje na účastníkov konania, ktorí sú občanmi zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, majú sídlo alebo podnik na území zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore; takíto účastníci konania sú povinní oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky.

(4)

Zástupca účastníka konania je povinný oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky.

(5)

Na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní²⁷) okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.

(6)

Ak je prílohou k podaniu kópia listiny, o ktorej pravosti má úrad pochybnosti, môže požiadať o predloženie originálu listiny alebo jej overenej kópie.

(7)

Ak účastník konania nevyhovie výzve úradu v určenej lehote, úrad môže konanie zastaviť. Úrad o tomto následku účastníka konania vo výzve upovedomí.

(8)

(9)

Úrad konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorú úrad nie je oprávnený riešiť. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje úrad v konaní i bez návrhu. Počas prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú; to neplatí, ak ide o lehoty podľa § 22 ods. 3 a 4.

(10)

Podanie na úrad sa robí písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a v štátnom jazyku,²⁸) ak v piatej časti tohto zákona nie je ustanovené inak.

(11)

Ak v odseku 12 nie je ustanovené inak, podanie urobené telefaxom alebo v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu^28a) je potrebné dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu;^28a) ak sa dodatočne nedoručí úradu do jedného mesiaca, na podanie sa neprihliada. Úrad na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

(12)

Odsek 11 sa nevzťahuje na podanie urobené prostredníctvom uzavretých informačných systémov.^28b)

(13)

Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa ním navrhuje. Každé podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva.

(14)

Za úkony podľa tohto zákona sa platia poplatky podľa osobitného predpisu.²⁹)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 26, 26a, 28a a 28b znejú:

„²⁶) Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

^28a) Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

^28b) Čl. 2 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) v platnom znení.“.

33.

V § 53 písm. p) sa na konci bodka nahrádza čiarkou.

34.

§ 53 sa dopĺňa písmenom q), ktoré znie:

„q)

forme podania, počte rovnopisov podania s prílohami a o doručovaní na úrad.“.

35.

Za § 54 sa vkladá § 54a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 54a

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2018

(1)

Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2017 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018.

(2)

Lehoty, ktoré začali plynúť do 31. decembra 2017, plynú podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017 a ich právne účinky zostávajú zachované.

(3)

Práva a právne vzťahy z ochranných známok zapísaných do registra do 31. decembra 2017 sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018. Vznik, zmena a zánik práv a právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté do 31. decembra 2017 sa posudzujú podľa predpisov účinných v čase ich vzniku.“.

36.

Príloha sa dopĺňa tretím bodom, ktorý znie:

„3.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 336, 23. 12. 2015).“.

Čl. V

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 434/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 572/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 653/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 468/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 572/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 610/2005 Z. z., zákona č. 14/2006 Z. z., zákona č. 15/2006 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 117/2006 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 21/2007 Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 95/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 279/2007 Z. z., zákona č. 295/2007 Z. z., zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 344/2007 Z. z., zákona č. 355/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č. 517/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 548/2007 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 647/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z., zákona č. 92/2008 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 167/2008 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 264/2008 Z. z., zákona č. 405/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 451/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 495/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z., zákona č. 45/2009 Z. z., zákona č. 188/2009 Z. z., zákona č. 191/2009 Z. z., zákona č. 274/2009 Z. z., zákona č. 292/2009 Z. z., zákona č. 304/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 307/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 478/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 568/2009 Z. z., zákona č. 570/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 67/2010 Z. z., zákona č. 92/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 514/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 39/2011 Z. z., zákona č. 119/2011 Z. z., zákona č. 200/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 254/2011 Z. z., zákona č. 256/2011 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 324/2011 Z. z., zákona č. 342/2011 Z. z., zákona č. 363/2011 Z. z., zákona č. 381/2011 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 404/2011 Z. z., zákona č. 405/2011 Z. z., zákona č. 409/2011 Z. z., zákona č. 519/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 49/2012 Z. z., zákona č. 96/2012 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 286/2012 Z. z., zákona č. 336/2012 Z. z., zákona č. 339/2012 Z. z., zákona č. 351/2012 Z. z., zákona č. 439/2012 Z. z., zákona č. 447/2012 Z. z., zákona č. 459/2012 Z. z., zákona č. 8/2013 Z. z., zákona č. 39/2013 Z. z., zákona č. 40/2013 Z. z., zákona č. 72/2013 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 94/2013 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 122/2013 Z. z., zákona č. 144/2013 Z. z., zákona č. 154/2013 Z. z., zákona č. 213/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 319/2013 Z. z., zákona č. 347/2013 Z. z., zákona č. 387/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 474/2013 Z. z., zákona č. 506/2013 Z. z., zákona č. 35/2014 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 84/2014 Z. z., zákona č. 152/2014 Z. z., zákona č. 162/2014 Z. z., zákona č. 182/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 262/2014 Z. z., zákona č. 293/2014 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 399/2014 Z. z., zákona č. 40/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 120/2015 Z. z., zákona č. 128/2015 Z. z., zákona č. 129/2015 Z. z., zákona č. 247/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 259/2015 Z. z., zákona č. 262/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 387/2015 Z. z., zákona č. 403/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 272/2016 Z. z., zákona č. 342/2016 Z. z., zákona č. 386/2016 Z. z., zákona č. 51/2017 Z. z. a zákona č. 238/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V sadzobníku správnych poplatkov časti XVI. Priemyselné práva položka 214 písmeno a) znie:

„

a) Vydanie druhopisu, výpisu z registrov zo spisov alebo úradných listín uvedených v tejto časti sadzobníka, za každú aj začatú stranu

4 eurá“.

“.

V sadzobníku správnych poplatkov časti XVI. Priemyselné práva položka 216 vrátane oslobodenia a poznámky znie:

„

Položka 216
a) Podanie patentovej prihlášky
	1. Pôvodcom alebo spolupôvodcami	30 eur
	2. iným prihlasovateľom ako pôvodcom alebo prihlasovateľmi, ktorí nie sú zhodní so spolupôvodcami	60 eur
b) Podanie žiadosti o
	1. dodatočné priznanie práva prednosti	66 eur
	2. dodatočné uznanie prioritného dokladu	66 eur
	3. zverejnenie patentovej prihlášky pred lehotou ustanovenou zákonom	20 eur
	4. zápis prevodu alebo prechodu práv z patentovej prihlášky na iného prihlasovateľa alebo prevodu alebo prechodu patentu na iného majiteľa do registra	30 eur
	5. zápis ďalšieho pôvodcu, prihlasovateľa alebo majiteľa do registra alebo vymazanie pôvodcu, prihlasovateľa alebo majiteľa z registra	20 eur
	6. zápis licenčnej zmluvy alebo zápis jej ukončenia do registra, za každú patentovú prihlášku alebo patent	20 eur
	7. zápis nútenej licencie, alebo zápis jej zrušenia do registra	20 eur
	8. zápis záložného práva do registra alebo jeho výmaz z registra, za každú patentovú prihlášku alebo patent	20 eur
	9. zápis súdneho sporu alebo zápis jeho ukončenia do registra, za každú patentovú prihlášku alebo patent	20 eur
	10. zápis exekúcie alebo zápis jej ukončenia do registra, za každú patentovú prihlášku alebo patent	20 eur
c) Podanie žiadosti o vykonanie úplného prieskumu patentovej prihlášky
	1. do 10 uplatnených patentových nárokov	116 eur
	2. za každý ďalší uplatnený nárok	20 eur
d) Vydanie patentovej listiny
	1. v rozsahu do 10 strán napísaných strojom alebo výkresov	66 eur
	2. za každú ďalšiu stranu napísanú strojom alebo výkres	10 eur
e) Podanie žiadosti o udelenie dodatkového ochranného osvedčenia		166 eur
f) Predĺženie doby platnosti dodatkového ochranného osvedčenia podľa osobitného predpisu⁴⁷)		100 eur
g) Podanie návrhu na zmenu doby platnosti dodatkovéhoochranného osvedčenia		50 eur
h) Podanie žiadosti o vykonanie rešerše v prioritnej lehote		116 eur

Oslobodenie

Od poplatku podľa písmena b) štvrtého bodu tejto položky sú oslobodené žiadosti podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

Poznámky

Úrad vyberie poplatok podľa písmena c) tejto položky vo výške polovice príslušnej sadzby, ak v konaní o patentovej prihláške bola predložená správa o rešerši medzinárodného typu, ktorú vykonal úrad ako pobočka Vyšehradského patentového inštitútu podľa medzinárodnej zmluvy,⁴⁸) alebo bola vykonaná rešerš v prioritnej lehote.

Poplatok podľa písmena d) tejto položky je splatný do dvoch mesiacov odo dňa doručenia výzvy úradu.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 48 znie:

„⁴⁸) Dohoda o Vyšehradskom patentovom inštitúte (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 369/2015 Z. z.).“.

V sadzobníku správnych poplatkov časti XVI. Priemyselné práva položke 216a písm. a) sa slová „Európskej patentovej dohody“ nahrádzajú slovami „Európskeho patentového dohovoru“.

V sadzobníku správnych poplatkov časti XVI. Priemyselné práva položke 216a písmeno b) znie:

„

b) Zverejnenie alebo sprístupnenie prekladu patentových nárokov alebo opraveného prekladu patentových nárokov verejnosti a oznámenie vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

10 eur“.

“.

V sadzobníku správnych poplatkov časti XVI. Priemyselné práva položka 217 znie:

„

Položka 217 a) Podanie žiadosti o určenie	166 eur
b) Podanie návrhu na zrušenie patentu	200 eur
c) Podanie návrhu na zrušenie európskeho patentu	200 eur
d) Podanie návrhu na zrušenie alebo zmenu dodatkového ochranného osvedčenia	200 eur“.

“.

V sadzobníku správnych poplatkov časti XVI. Priemyselné práva položke 221 písmená a) a b) znejú:

„

a) Podanie prihlášky úžitkového vzoru
	1. pôvodcom alebo spolupôvodcami	34 eur
	2. iným prihlasovateľom ako pôvodcom alebo prihlasovateľmi, ktorí nie sú zhodní so spolupôvodcami	68 eur
b) Podanie žiadosti o
	1. odklad zverejnenia prihlášky	20 eur
	2. zápis prevodu alebo prechodu práv z prihlášky úžitkového vzoru na iného prihlasovateľa alebo prevodu alebo prechodu úžitkového vzoru na iného majiteľa	30 eur
	3. zápis ďalšieho pôvodcu, prihlasovateľa alebo majiteľa do registra alebo odstránenie pôvodcu, prihlasovateľa alebo majiteľa z registra	20 eur
	4. zápis licenčnej zmluvy alebo zápis jej ukončenia do registra, za každú prihlášku úžitkového vzoru alebo úžitkový vzor	20 eur
	5. zápis nútenej licencie alebo zápis jej zrušenia do registra, za každú prihlášku úžitkového vzoru alebo úžitkový vzor	20 eur
	6. zápis záložného práva do registra alebo jeho výmaz z registra, za každú prihlášku úžitkového vzoru alebo úžitkový vzor	20 eur
	7. zápis súdneho sporu alebo zápis jeho ukončenia do registra, za každú prihlášku úžitkového vzoru alebo úžitkový vzor	20 eur
	8. zápis exekúcie alebo zápis jej ukončenia do registra, za každú prihlášku úžitkového vzoru alebo úžitkový vzor	20 eur“.

“.

V sadzobníku správnych poplatkov časti XVI. Priemyselné práva položka 222 znie:

„

Položka 222
a) Podanie žiadosti o určenie	166 eur
b) Podanie námietok proti zápisu úžitkového vzoru do registra	40 eur
c) Podanie návrhu na výmaz úžitkového vzoru z registra úžitkových vzorov	80 eur“.

“.

V sadzobníku správnych poplatkov časti XVI. Priemyselné práva položka 223 vrátane poznámky znie:

„

Položka 223 Predĺženie platnosti úžitkového vzoru
1. po prvý raz o tri roky	150 eur
2. po prvý raz o tri roky v dodatočnej lehote do šiestich mesiacov od skončenia platnosti úžitkového vzoru	300 eur
3. po druhý raz o tri roky	300 eur
4. po druhý raz o tri roky v dodatočnej lehote šiestich mesiacov od skončenia platnosti úžitkového vzoru	600 eur.

Poznámka

Ak dôjde k zápisu úžitkového vzoru do registra úžitkových vzorov po uplynutí doby jeho platnosti, poplatok za predĺženie je splatný bez žiadosti majiteľa úžitkového vzoru do dvoch mesiacov od vydania osvedčenia na základe písomnej výzvy.“.

V sadzobníku správnych poplatkov časti XVI. Priemyselné práva položke 224 písmená b) a c) znejú:

„

b) Podanie hromadnej prihlášky dizajnu
	1. pôvodcom alebo spolupôvodcami	20 eur
	2. iným prihlasovateľom ako pôvodcom alebo prihlasovateľmi, ktorí nie sú zhodní so spolupôvodcami	40 eur
	3. za každý ďalší dizajn v hromadnej prihláške prihlásený pôvodcom alebo spolupôvodcami	10 eur
	4. za každý ďalší dizajn v hromadnej prihláške prihlásený iným prihlasovateľom ako pôvodcom alebo prihlasovateľmi, ktorí nie sú zhodní so spolupôvodcami	20 eur
c) Podanie žiadosti o
	1. odklad zverejnenia dizajnu	20 eur
	2. zápis prevodu alebo prechodu práv z prihlášky dizajnu na iného prihlasovateľa alebo prevodu alebo prechodu zapísaného dizajnu na iného majiteľa	30 eur
	3. zápis ďalšieho pôvodcu, prihlasovateľa alebo majiteľa do registra alebo odstránenie pôvodcu, prihlasovateľa alebo majiteľa z registra	20 eur
	4. zápis licenčnej zmluvy alebo zápis jej ukončenia do registra dizajnov, za každú prihlášku dizajnu alebo zapísaný dizajn	20 eur
	5. zápis záložného práva do registra alebo jeho výmaz z registra, za každú prihlášku dizajnu alebo zapísaný dizajn	20 eur
	6. zápis súdneho sporu alebo zápis jeho ukončenia do registra dizajnov, za každú prihlášku dizajnu alebo zapísaný dizajn	20 eur
	7. zápis exekúcie alebo zápis jej ukončenia do registra, za každú prihlášku dizajnu alebo zapísaný dizajn	20 eur“.

“.

10.

V sadzobníku správnych poplatkov časti XVI. Priemyselné práva položka 225 znie:

„

Položka 225 Podanie návrhu na výmaz
1. zapísaného dizajnu z registra dizajnov	100 eur
2. za každý ďalší dizajn obsiahnutý v zapísanom dizajne	20 eur“.

“.

11.

V sadzobníku správnych poplatkov časti XVI. Priemyselné práva v položke 226 sa v poznámke slovo „Poznámky“ nahrádza slovom „Poznámka“, vypúšťa sa druhý bod a súčasne sa zrušuje označenie prvého bodu.

12.

V sadzobníku správnych poplatkov časti XVI. Priemyselné práva položke 227 písmená a) a b) znejú:

„

a) Podanie prihlášky topografie polovodičových výrobkov		100 eur
b) Podanie žiadosti o
	1. zápis prevodu alebo prechodu prihlášky topografie polovodičových výrobkov na iného prihlasovateľa alebo prevodu alebo prechodu zapísanej topografie polovodičových výrobkov na iného majiteľa	30 eur
	2. zápis ďalšieho pôvodcu do registra alebo odstránenie pôvodcu z registra	20 eur
	3. zápis licenčnej zmluvy alebo zápis jej ukončenia do registra topografií polovodičových výrobkov, za každú topografiu polovodičových výrobkov	20 eur
	4. zápis nútenej licencie alebo zápis jej zrušenia do registra	20 eur
	5. zápis záložného práva do registra alebo jeho výmaz z registra	20 eur
	6. zápis súdneho sporu alebo jeho ukončenia do registra	20 eur
	7. zápis exekúcie alebo zápis jej ukončenia do registra, za každú prihlášku topografie polovodičových výrobkov alebo topografiu polovodičových výrobkov	20 eur“.

“.

13.

V sadzobníku správnych poplatkov časti XVI. Priemyselné práva položke 229 písmená a) a b) znejú:

„

a) Podanie prihlášky alebo rozdelenej prihlášky
	1. individuálnej ochrannej známky do troch tried tovarov alebo služieb	166 eur
	2. kolektívnej ochrannej známky do troch tried tovarov alebo služieb	332 eur
	3. individuálnej alebo kolektívnej ochrannej známky, za každú triedu tovarov nad tri triedy	20 eur
b) Podanie žiadosti o
	1. zápis prevodu alebo prechodu práv z prihlášky ochrannej známky na iného prihlasovateľa alebo prevodu alebo prechodu ochrannej známky na iného majiteľa	30 eur
	2. zápis licenčnej zmluvy alebo zápis jej ukončenia do registra ochranných známok, za každú prihlášku ochrannej známky alebo ochrannú známku	20 eur
	3. zápis zúženia zoznamu tovarov alebo služieb ochrannej známky, zmenu licenčnej zmluvy alebo zmluvy o používaní kolektívnej ochrannej známky, úpravu v ochrannej známke	20 eur
	4. zápis záložného práva do registra alebo jeho výmaz z registra, za každú prihlášku ochrannej známky alebo ochrannú známku	20 eur
	5. zápis exekúcie alebo zápis jej ukončenia do registra, za každú prihlášku ochrannej známky alebo ochrannú známku	20 eur“.

“.

14.

V sadzobníku správnych poplatkov časti XVI. Priemyselné práva položka 230 znie:

„

Položka 230 a) Návrh na zrušenie ochrannej známky alebo návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú	100 eur
b) Podanie námietok proti zápisu označenia do registra ochranných známok	50 eur“.

“.

15.

V sadzobníku správnych poplatkov časti XVI. Priemyselné práva položke 231 písmeno e) znie:

„

e) individuálnej alebo kolektívnej ochrannej známky za každú triedu tovarov alebo služieb nad tri triedy

20 eur“.

“.

16.

V sadzobníku správnych poplatkov časti XVI. Priemyselné práva položke 232 písmená c) až e) znejú:

„

c) vyznačenie krajín nasledujúce po medzinárodnom zápise ochrannej známky	40 eur
d) zápis zmeny v medzinárodnom registri, ktorou je zmena majiteľa medzinárodnej ochrannej známky a zúženie zoznamu tovarov a služieb	20 eur
e) zápis licencie pre medzinárodnú ochrannú známku	20 eur“.

“.

17.

V sadzobníku správnych poplatkov časti XVI. Priemyselné práva položky 233 až 235 znejú:

„

Položka 233 Podanie prihlášky označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku	50 eur
Položka 234 Návrh na zrušenie označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku	100 eur
Položka 235 a) Podanie žiadosti o medzinárodný zápis označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku	30 eur
b) Zápis zmeny v medzinárodnom registri označení pôvodu	20 eur
c) Podanie žiadosti o zápis označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku do registra Európskej komisie	50 eur
d) Podanie námietok proti žiadosti o zápis označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku do registra Európskej komisie	100 eur“.

“.

Čl. VI

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2018 okrem čl. I bodu 12 § 23 ods. 4 a § 24 ods. 9, bodu 59 § 50, čl. II bodu 12 § 23 ods. 4 a § 24 ods. 9, bodu 39, čl. III bodu 16 § 22 ods. 4 a § 23 ods. 9, bodu 53 § 49, čl. IV bodu 16 § 20 ods. 9 a § 21 ods. 4, bodu 24, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019.

Andrej Kiska v. r.

Andrej Danko v. r.

Robert Fico v. r.

Práve prebieha údržba portálu. Niektoré funkcionality sú obmedzené.

242/2017 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2019

Kontakt