344/2017 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2018 do 31.12.2018
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
História | ||
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 01.01.2018 - 31.12.2018 | |
3. | 01.01.2019 - |
Obsah
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 344/2017 Z. z. |
Názov: | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 07.12.2017 |
Dátum vyhlásenia: | 28.12.2017 |
Dátum účinnosti od: | 01.01.2018 |
Dátum účinnosti do: | 31.12.2018 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
595/2003 Z. z. | Zákon o dani z príjmov |
563/2009 Z. z. | Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
344
ZÁKON
zo 7. decembra 2017,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona
č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004
Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z.,
zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona
č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007
Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z.,
zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona
č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009
Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z.,
zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona
č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011
Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z.,
zákona č. 69/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 188/2012
Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z.,
zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona
č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014
Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z.,
zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona
č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015
Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z.,
zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona
č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z. a zákona č.
335/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 písm. d) prvý bod znie:
„1.
fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,1a) bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, pričom
1a.
fyzická osoba má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak má možnosť ubytovania,
ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, a so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti
a okolnosti vrátane osobných väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu
Slovenskej republiky je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať,
1b.
fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak sa tu zdržiava
aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach;
do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu,“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:
„1a) Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri
obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
2.
V § 2 písmená n) a o) znejú:
„n)
závislou osobou
1.
blízka osoba,2)
2.
ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba alebo subjekt,
3.
osoba alebo subjekt, ktorý je na účely konsolidácie2aa) súčasťou konsolidovaného celku,
o)
ekonomickým prepojením alebo personálnym prepojením účasť osoby alebo subjektu na
majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo subjektu alebo vzájomný vzťah medzi
osobami alebo subjektmi, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej
blízkej osoby2) alebo subjektu alebo v ktorých má táto osoba, jej blízka osoba2) alebo subjekt priamy majetkový podiel alebo nepriamy majetkový podiel, pričom účasťou
na
1.
majetku alebo kontrole sa rozumie priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený
podiel vo výške najmenej 25 % na základnom imaní, priamy podiel, nepriamy podiel alebo
nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na hlasovacích právach alebo podiel
vo výške najmenej 25 % na zisku, pričom nepriamy podiel sa vypočíta súčinom percentuálnej
výšky priamych podielov vydelených stomi a takto vypočítaný výsledok sa vynásobí stomi
a nepriamy odvodený podiel sa vypočíta súčtom nepriamych podielov, pričom nepriamy
odvodený podiel sa použije len na výpočet výšky účasti jednej osoby alebo subjektu
na majetku alebo kontrole inej osoby alebo subjektu, ak táto osoba alebo subjekt má
účasť na majetku alebo kontrole niekoľkých osôb alebo subjektov, z ktorých každý má
účasť na majetku alebo kontrole tej istej inej osoby alebo subjektu; ak výška nepriameho
odvodeného podielu presahuje 50 % a viac, všetky osoby alebo subjekty, prostredníctvom
ktorých sa jeho výška počítala, sú ekonomicky prepojené bez ohľadu na skutočnú výšku
ich podielu, pričom na účely tohto bodu osoba alebo subjekt, ktorý koná spoločne s
inou osobou alebo subjektom, ak ide o hlasovacie práva alebo podiel na základnom imaní,
sa považuje za osobu alebo subjekt, ktorý má účasť na všetkých hlasovacích právach
alebo je vlastníkom tohto podielu na základnom imaní, ktoré má v držbe táto iná osoba
alebo subjekt,
2.
vedení sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov alebo ďalších
obdobných orgánov právnickej osoby alebo subjektu k tejto právnickej osobe alebo k
subjektu,“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 2aa znie:
„2aa) § 22 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
3.
V § 2 písmeno r) znie:
„r)
zahraničnou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba, tuzemská právnická
osoba alebo tuzemský subjekt so zahraničnou fyzickou osobou, zahraničnou právnickou
osobou alebo zahraničným subjektom spôsobom podľa písmena n); rovnako sa posudzuje
aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami
v zahraničí, ako aj vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho
stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky a vzťah medzi stálymi prevádzkarňami
daňovníkov, ktorí sú vzájomne prepojení podľa písmena n) a vzájomný vzťah medzi týmito
stálymi prevádzkarňami a týmito daňovníkmi,“.
4.
§ 2 sa dopĺňa písmenami ad) až ah), ktoré znejú:
„ad)
subjektom právne usporiadanie majetku alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá
právnu subjektivitu, alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje
majetok,
ae)
ústredím právnická osoba, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne,
af)
konečným príjemcom príjmu osoba, ktorej plynie príjem v jej vlastný prospech a má
právo využívať tento príjem neobmedzene bez zmluvnej alebo inej právnej povinnosti
previesť príjem na inú osobu alebo stála prevádzkareň tejto osoby, ak činnosť spojená
s týmto príjmom je vykonávaná touto stálou prevádzkarňou, alebo majetok, s ktorým
tento príjem súvisí, je funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou; za konečného
príjemcu príjmu sa nepovažuje osoba, ktorá koná ako sprostredkovateľ za inú osobu,
ag)
digitálnou platformou hardvérová platforma alebo softvérová platforma potrebná na
vytvorenie aplikácií a správu aplikácií,“.
5.
V § 4 ods. 8 sa za slová „§ 8,“ vkladajú slová „ak § 8 ods. 16 neustanovuje inak,“.
6.
V § 4 ods. 9 sa za slovom „konkurz“ vypúšťa čiarka a slová „povolené vyrovnanie alebo
povolená reštrukturalizácia“ sa nahrádzajú slovami „alebo mu bol povolený splátkový
kalendár8a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie:
„8a) § 166 až 171c zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 377/2016 Z. z.“.
7.
V § 5 sa odsek 7 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
„m)
nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia
dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) vo výške
rozdielu medzi sumou výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a sumou hradenou
zamestnancami zamestnávateľovi za takto poskytnutú dopravu pripadajúceho na príslušného
zamestnanca, ak úhrada od zamestnancov v úhrne dosiahne aspoň
1.
60 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom na zabezpečenie
takejto dopravy; ak úhrada od zamestnancov v úhrne nedosiahne aspoň 60 %, do základu
dane (čiastkového základu dane) zamestnanca sa zahrnie plnenie vo výške rozdielu medzi
sumou zodpovedajúcou 60 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom
a úhradou od zamestnancov pripadajúce na zamestnanca, alebo
2.
30 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom na zabezpečenie takejto
dopravy, pričom prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej
prevádzke a takýto spôsob dopravy na miesto výkonu práce využíva najmenej 30 % z celkového
priemerného evidenčného počtu zamestnancov;24c) ak úhrada od zamestnancov v úhrne nedosiahne aspoň 30 %, do základu dane (čiastkového
základu dane) zamestnanca sa zahrnie plnenie vo výške rozdielu medzi sumou zodpovedajúcou
30 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a úhradou od zamestnancov
pripadajúce na zamestnanca.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 24c znie:
„24c) Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 250/2017 Z. z., ktorou sa vydáva
Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2018 až 2020.“.
8.
Poznámka pod čiarou k odkazu 27 znie:
„27) Napríklad zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z. z.“.
9.
V § 6 ods. 4 sa nad slovom „výkonu“ odkaz „29b“ nahrádza odkazom „27“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 29b sa vypúšťa.
10.
V § 8 ods. 1 písm. a) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto
slová: „za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje
príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci
daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže
znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho
náležitosti účtovného dokladu,33)“.
11.
V § 8 ods. 1 písm. j) sa slová „písm. b)“ nahrádzajú slovami „písm. e)“.
12.
V § 8 ods. 3 písm. c) sa za slovom „starostlivosti“ vypúšťa čiarka a slová „jeho
zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom“.
13.
§ 8 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie:
„(16)
Príjmy podľa odseku 1 plynúce manželom z prevodu majetku alebo práva v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, ktoré boli zahrnuté v obchodnom majetku niektorého z manželov,
sa zdaňujú u toho z manželov, ktorý mal takýto majetok alebo právo zahrnuté v obchodnom
majetku ako posledný.“.
14.
V § 9 ods. 1 písmeno e) znie:
„e)
z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty38) a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo pri splátkovom kalendári, ktoré sú vykonané
podľa osobitného predpisu,38) vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky
voči daňovníkovi; rovnako sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ak dôjde
k zrušeniu konkurzu podľa osobitného predpisu,38b)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 38b znie:
„38b) § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 377/2016 Z. z.“.
15.
V § 9 ods. 2 písmeno y) znie:
„y)
nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí37ab) určenom výhradne na vzdelávací účel a nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo
forme účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na sústavnom vzdelávaní podľa
osobitného predpisu;59ia) za účasť na sústavnom vzdelávaní sa nepovažuje hodnota ubytovania a dopravy poskytnutá
v súvislosti s týmto vzdelávaním,“.
16.
V § 9 sa odsek 2 dopĺňa písmenom ac), ktoré znie:
„ac)
peňažné plnenie a nepeňažné plnenie poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu pri
príležitosti udeľovania štátnych cien a štátnych vyznamenaní.59je)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 59je znie:
„59je) Napríklad zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky v znení
zákona č. 115/2011 Z. z., zákon č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava
Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka.“.
17.
V § 11 ods. 1 a § 35 ods. 1 písm. b) sa slová „8 a 10“ nahrádzajú slovami „8, 10
a 14“.
18.
V § 11 ods. 6 sa za slová „výsluhového dôchodku22)“ vkladajú slová „alebo obdobného dôchodku zo zahraničia“.
19.
§ 11 sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie:
„(14)
Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace
s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložené v príslušnom zdaňovacom
období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na
základe povolenia podľa osobitného predpisu65a) v úhrne najviac do výšky 50 eur za rok. Za nezdaniteľnú časť základu dane daňovníka
sa považujú aj tieto zaplatené úhrady za manželku (manžela) daňovníka a dieťa daňovníka,
ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto daňovníka za vyživované (§ 33) v úhrne
najviac do výšky 50 eur za rok za každého z nich. Túto nezdaniteľnú časť základu dane
si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov, pričom ak nárok na uplatnenie tejto
nezdaniteľnej časti základu dane na dieťa (deti) daňovníka spĺňa viac daňovníkov a
ak sa nedohodnú inak, nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje v poradí matka,
otec, iná oprávnená osoba.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 65a znie:
„65a) § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných
kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.“.
20.
V § 12 odsek 3 znie:
„(3)
Daňovníkmi podľa odseku 2 sú
a)
občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce
všeobecne prospešné služby,
b)
záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, politické strany a politické
hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, obce, vyššie územné celky,68) rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy,69) vysoké školy,70) Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálna poisťovňa, Kancelária Rady
pre rozpočtovú zodpovednosť,71) Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond,
Rozhlas a televízia Slovenska, Garančný fond investícií,59) organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe
ktorého vznikli; za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,
sa na účely tohto zákona nepovažujú obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania.“.
21.
V § 13 ods. 1 písm. a) sa slová „až f)“ nahrádzajú slovami „až g)“.
22.
V § 13 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g)
z reklám, ktoré sú určené na charitatívne účely, daňovníkov uvedených v § 12 ods.
3 písm. a) najviac do výšky 20 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom tieto
príjmy je daňovník povinný použiť len na účel vymedzený v § 50 ods. 5, a to najneskôr
do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy daňovník prijal; ak daňovník
do uplynutia tejto lehoty nepoužije príjmy z reklám oslobodené od dane na účel vymedzený
v § 50 ods. 5, je povinný zahrnúť tieto príjmy alebo ich nepoužitú časť do základu
dane najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota.“.
23.
V § 13 sa odsek 2 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:
„j)
prijaté náhrady škôd a náhrady nemajetkovej ujmy na základe rozhodnutia Európskeho
súdu pre ľudské práva.“.
24.
Za § 13 sa vkladajú § 13a až 13c, ktoré znejú:
„§ 13a
(1)
Od dane sú oslobodené príjmy (výnosy) daňovníka uvedeného v § 2 písm. d) druhom bode
z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie
a)
vynálezu chráneného patentom74ba) alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,74bb) ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja1) vykonávaného daňovníkom, a to aj vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky,
a technického riešenia, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, a to vo výške
50 % z týchto odplát (príjmov),
b)
počítačového programu (softvér), ktorý je výsledkom vývoja1) vykonávaného daňovníkom a podlieha autorskému právu podľa osobitného predpisu,74bc) a to vo výške 50 % z týchto odplát (príjmov).
(2)
Oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť aj u daňovníka uvedeného v § 2 písm. e)
treťom bode, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom
stálej prevádzkarne, ak je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené
úžitkovým vzorom alebo počítačový program (softvér) funkčne spojený s touto stálou
prevádzkarňou.
(3)
Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní počas zdaňovacích období zahrnovania odpisov
z aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér) do daňových výdavkov.
(4)
Ak súčasťou nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér) alebo súčasťou aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér) sú nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od
inej osoby, oslobodenie vo výške podľa odseku 1 možno počas obdobia podľa odseku 3
uplatniť len na časť príjmu, ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy) sa vynásobia
koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel
a)
súčtu nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér) a aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér), ktorý neobsahuje náklady na nehmotné výsledky výskumu
a vývoja obstarané od inej osoby, a
b)
súčtu nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér) a aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér).
(5)
Ak daňovník, ktorý začal uplatňovať oslobodenie podľa odseku 1, zanikol v dôsledku
zrušenia bez likvidácie, jeho právny nástupca nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia.
Ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1 a predmetom
nepeňažného vkladu je vynález chránený patentom, technické riešenie chránené úžitkovým
vzorom alebo počítačový program (softvér), prijímateľ nepeňažného vkladu nemôže pokračovať
v uplatňovaní oslobodenia.
(6)
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) do
troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania
zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu120l) o daňovníkovi, ktorý si uplatnil oslobodenie podľa odseku 1, tieto údaje:
a)
obchodné meno a sídlo,
b)
daňové identifikačné číslo,
c)
výšku uplatneného oslobodenia a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,
d)
číslo patentu, úžitkového vzoru alebo patentovej prihlášky alebo prihlášky úžitkového
vzoru s uvedením registra, kde je patent alebo úžitkový vzor zapísaný alebo prihlásený,
alebo názov počítačového programu (softvér).
(7)
Na účely oslobodenia podľa odseku 1 je daňovník povinný viesť evidenciu o
a)
nákladoch v druhovom členení na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér),
b)
aktivovaných nákladoch v druhovom členení na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér),
c)
nákladoch v druhovom členení na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej
osoby, ktoré boli vynaložené v súvislosti s vývojom vynálezu chráneného patentom,
technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér).
(8)
Daňovník je povinný správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu evidenciu podľa
odseku 7 predložiť najneskôr do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy.
(9)
Daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom
období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie,
v ktorom uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1, ak mu bol
a)
patent zrušený, odňatý alebo prepísaný74bd) na iného majiteľa alebo mu bola patentová prihláška zamietnutá,
b)
úžitkový vzor vymazaný alebo prepísaný74be) na iného majiteľa alebo mu bola prihláška úžitkového vzoru zamietnutá.
(10)
Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie podľa odseku 9 v lehote podľa
osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.
(11)
Ak sa daňovník, ktorému plynú príjmy (výnosy) podľa odseku 1, rozhodne aktivovať
náklady na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér) až po zdaňovacom období, v ktorom mu tieto príjmy
(výnosy) začali plynúť, oslobodenie podľa odseku 1, pred uplatnením postupu podľa
odseku 4, uplatní na časť príjmov (výnosov), ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy)
sa vynásobia koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel
a)
aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér) a
b)
súčtu nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér), ktoré daňovník vynaložil najviac za päť zdaňovacích
období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj1) a aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér).
(12)
Ak príjmy (výnosy) podľa odseku 1 plynú viacerým daňovníkom, ktorí spĺňajú podmienky
podľa odseku 1, oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť na každého takéhoto daňovníka
v rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru, akým sa podieľal na výskume a vývoji1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér).
(13)
Daňovník, ktorý prvýkrát uplatní oslobodenie podľa odseku 1 v zdaňovacom období zahrnovania
odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér) do daňových výdavkov, je povinný toto oslobodenie
uplatňovať počas nasledujúcich zdaňovacích období, v ktorých pokračuje v zahrnovaní
odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj1) do daňových výdavkov.
§ 13b
(1)
Od dane vo výške podľa odseku 4 sú oslobodené príjmy (výnosy) daňovníka uvedeného
v § 2 písm. d) druhom bode z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne
využil vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom,
ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja1) vykonávaného daňovníkom, pričom tieto výrobky sú
a)
obstarané od osôb, ktorým daňovník ako vlastník umožnil pri ich výrobe využívať vynález
chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo
b)
vytvorené vlastnou činnosťou1) daňovníka.
(2)
Oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť aj u daňovníka uvedeného v § 2 písm. e)
treťom bode, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom
stálej prevádzkarne, ak je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené
úžitkovým vzorom funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou.
(3)
Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní počas zdaňovacích období zahrnovania odpisov
z aktivovaných nákladov1) na vývoj vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým
vzorom do daňových výdavkov.
(4)
Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní vo výške 50 % z tej časti príjmov (výnosov)
z predaja výrobkov, ktorá pripadá na predajnú cenu výrobku po znížení o skutočné priame
náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy a odbytu vrátane
k nim prislúchajúcich režijných nákladov a ziskových marží, ktoré by dodávateľ uplatnil
vo vzťahu k nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných funkcií a trhových podmienok.
Na účely tohto ustanovenia sa funkciami odbytu okrem činností predaja rozumejú aj
činnosti spojené s propagáciou, sprostredkovaním predaja a marketingom predávaných
výrobkov a súčasťou ziskovej marže spojenej s funkciou odbytu je aj zisková marža
spojená s obchodným menom daňovníka, ochrannou známkou alebo inými nehmotnými aktívami
spojenými s týmito funkciami odbytu.
(5)
Ak súčasťou nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom
alebo súčasťou aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom
sú nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, oslobodenie vo výške
podľa odseku 4 počas obdobia podľa odseku 3 možno uplatniť len na časť príjmov (výnosov),
ktorá sa vypočíta tak, že súčin počtu predaných výrobkov a predajnej ceny výrobku
po znížení o skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami
výroby, správy a odbytu vrátane k nim prislúchajúcich režijných nákladov a ziskových
marží, ktoré by dodávateľ uplatnil vo vzťahu k nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných
funkcií a trhových podmienok sa vynásobí koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel
a)
súčtu nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom
a aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,
ktorý neobsahuje náklady na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby
a
b)
súčtu nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom
a aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom.
(6)
Ak daňovník, ktorý začal uplatňovať oslobodenie podľa odseku 1, zanikol v dôsledku
zrušenia bez likvidácie, jeho právny nástupca nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia.
Ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1 a predmetom
nepeňažného vkladu je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené
úžitkovým vzorom, prijímateľ nepeňažného vkladu nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia.
(7)
Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty
na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného
predpisu120l) o daňovníkovi, ktorý si uplatnil oslobodenie podľa odseku 1, tieto údaje:
a)
obchodné meno a sídlo,
b)
daňové identifikačné číslo,
c)
výšku uplatneného oslobodenia a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,
d)
číslo patentu, úžitkového vzoru alebo patentovej prihlášky alebo prihlášky úžitkového
vzoru s uvedením registra, kde je patent alebo úžitkový vzor zapísaný alebo prihlásený.
(8)
Na účely oslobodenia podľa odseku 1 je daňovník povinný viesť evidenciu o
a)
kalkulácii ceny výrobku,
b)
nákladoch v druhovom členení na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,
c)
aktivovaných nákladoch v druhovom členení na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom
a ich odpisový plán,
d)
nákladoch v druhovom členení na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej
osoby, ktoré boli vynaložené v súvislosti s vývojom vynálezu chráneného patentom alebo
technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,
e)
počte výrobkov, na ktorých príjmy (výnosy) z predaja je oslobodenie uplatňované,
f)
technickom riešení s popisom využitia vynálezu chráneného patentom alebo technického
riešenia chráneného úžitkovým vzorom pri výrobe výrobkov.
(9)
Daňovník je povinný správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu evidenciu podľa
odseku 8 predložiť najneskôr do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy.
(10)
Daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom
období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie,
v ktorom uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1, ak mu bol
a)
patent zrušený, odňatý alebo prepísaný74bd) na iného majiteľa alebo mu bola patentová prihláška zamietnutá,
b)
úžitkový vzor vymazaný alebo prepísaný74be) na iného majiteľa alebo mu bola prihláška úžitkového vzoru zamietnutá.
(11)
Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie podľa odseku 10 v lehote podľa
osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.
(12)
Ak sa daňovník, ktorému plynú príjmy (výnosy) podľa odseku 1, rozhodne aktivovať
náklady na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom
až po zdaňovacom období, v ktorom mu tieto príjmy (výnosy) začali plynúť, oslobodenie
podľa odseku 1, pred uplatnením postupu podľa odseku 5, uplatní na časť príjmov (výnosov),
ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy) sa vynásobia koeficientom, ktorý sa vypočíta
ako podiel
a)
aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom
a
b)
súčtu nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,
ktoré daňovník vynaložil najviac za päť zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich
zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj1) a aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom.
(13)
Ak príjmy (výnosy) podľa odseku 1 plynú viacerým daňovníkom, ktorí spĺňajú podmienky
podľa odseku 1, oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť na každého takéhoto daňovníka
v rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru, akým sa podieľal na výskume a vývoji1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom.
(14)
Daňovník, ktorý prvýkrát uplatní oslobodenie podľa odseku 1 v zdaňovacom období zahrnovania
odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom
do daňových výdavkov, je povinný toto oslobodenie uplatňovať počas nasledujúcich zdaňovacích
období, v ktorých pokračuje v zahrnovaní odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj1) do daňových výdavkov.
§ 13c
(1)
Od dane je oslobodený príjem z predaja akcií akciovej spoločnosti alebo predaja obchodného
podielu u spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo u komanditistu komanditnej
spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí po splnení podmienok podľa odseku
2, u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu so stálou
prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) okrem daňovníka, ktorý vykonáva obchodovanie s cennými
papiermi podľa osobitného predpisu.88)
(2)
Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní, ak
a)
príjem z predaja akcií a predaja obchodného podielu plynie najskôr po uplynutí 24
bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia priameho
podielu najmenej 10 % na základnom imaní obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 a
b)
daňovník na území Slovenskej republiky vykonáva podstatné funkcie, riadi a znáša
riziká spojené s vlastníctvom akcií alebo obchodného podielu, pričom disponuje potrebným
personálnym a materiálnym vybavením potrebným na výkon týchto funkcií a pri vyčíslení
základu dane postupuje podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c).
(3)
Od dane nie je oslobodený príjem z predaja akcií akciovej spoločnosti a predaja obchodného
podielu na spoločnosti podľa odseku 1, ktorá je v likvidácii, konkurze alebo reštrukturalizácii.
Od dane nie je oslobodený príjem z predaja akcií a predaja obchodného podielu, ak
je daňovník podľa odseku 1 v likvidácii.
(4)
Podľa odseku 2 písm. a) sa za deň nadobudnutia priameho podielu na základnom imaní
obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 považuje deň
a)
splatenia peňažného vkladu,
b)
splatenia nepeňažného vkladu, ktorý nesmie byť skorší ako deň zápisu do Obchodného
registra; rovnako sa postupuje u prijímateľa nepeňažného vkladu, ak predáva akcie
alebo obchodný podiel, ktoré nadobudol ako individuálne vložený finančný majetok1) alebo ako súčasť vkladu podniku alebo jeho časti,
c)
ukončenia obstarávania, ktorým je
1.
deň zaregistrovania akcií v evidencii centrálneho depozitára alebo člena centrálneho
depozitára,74bf)
2.
deň prevodu rubopisom a odovzdania listinnej akcie,74bg)
3.
deň účinnosti písomnej zmluvy o prevode podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným
a komanditnej spoločnosti,74bh)
d)
zápisu do obchodného registra, ktorým nastávajú účinky zlúčenia, splynutia alebo
rozdelenia obchodných spoločností podľa osobitného predpisu74bi) u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie, ak predáva akcie alebo obchodný
podiel, ktoré nadobudol daňovník zrušený bez likvidácie; rovnako sa postupuje u daňovníka,
ktorý zrušením daňovníka bez likvidácie nadobúda akcie alebo obchodný podiel u právneho
nástupcu,
e)
zápisu do Obchodného registra pri premiestnení sídla spoločnosti na územie Slovenskej
republiky.74bj)
(5)
Podľa odseku 2 písm. a) sa za deň nadobudnutia priameho podielu na základnom imaní
obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 nepovažuje
a)
uzatvorenie zmluvy, na základe ktorej dochádza k prevodu akcií alebo obchodného podielu
v budúcnosti alebo po splnení dohodnutých iných odkladacích podmienok, alebo uzatvorenie
inej obdobnej dohody alebo zmluvy,
b)
kúpa opcie, alebo
c)
získanie predkupného práva na podiel.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 74ba až 74bj znejú:
„74ba) Napríklad Zmluva o patentovej spolupráci (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných
vecí č. 296/1991 Zb.) v znení neskorších zmien a doplnení, zákon č. 435/2001 Z. z.
o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(patentový zákon) v znení neskorších predpisov.
74bb) Zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
74bc) Zákon č. 185/2015 Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z.
74bd) § 46 až 48 zákona č. 435/2001 Z. z.
74be) § 47 zákona č. 517/2007 Z. z.
74bf) § 22 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
74bg) § 21 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
74bh) § 115 Obchodného zákonníka.
74bi) § 69a a 256 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
74bj) § 26 ods. 2 Obchodného zákonníka.“.
25.
V § 15 písm. a) treťom a štvrtom bode sa slová „ods. 2“ nahrádzajú slovami „ods.
3“ a v písmene b) druhom bode sa slová „ods. 3“ nahrádzajú slovami „ods. 4“.
26.
V § 15 sa písmeno b) dopĺňa tretím bodom, ktorý znie:
„3.
21 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 17f ods. 1 a 2.“.
27.
V § 16 ods. 1 písm. e) piatom bode sa vypúšťajú slová „príjmy z prevodu účasti alebo
podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve so sídlom na území
Slovenskej republiky, ak tieto príjmy plynú daňovníkovi podľa § 2 písm. t),“.
28.
V § 16 ods. 1 sa písmeno e) dopĺňa desiatym a jedenástym bodom, ktoré znejú:
„10.
odplaty za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného poradenstva, za
spracovanie dát, za marketingové služby, z riadiacej činnosti a sprostredkovateľskej
činnosti vo výške, v akej je táto odplata súčasne uznaná za daňový výdavok podľa §
19,
11.
príjmy podľa § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu, ak sú vyplácané daňovníkovi z nezmluvného
štátu podľa § 2 písm. x), a príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) vyplácané verejnou obchodnou
spoločnosťou alebo komanditnou spoločnosťou, ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu,
že sa podieľa na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva,“.
29.
V § 16 ods. 1 písm. g) sa vypúšťajú slová „okrem takýchto príjmov plynúcich daňovníkovi
podľa § 2 písm. t) uvedených v odseku 1 písm. e) piatom bode“.
30.
V § 16 odsek 2 znie:
„(2)
Stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie
na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou
vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä
miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa,
pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných
zdrojov. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti sa považuje za trvalé, ak sa na
výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Za výkon činnosti s trvalým miestom
na území Slovenskej republiky sa považuje aj opakované sprostredkovanie služieb prepravy
a ubytovania, a to aj prostredníctvom digitálnej platformy. Ak ide o jednorazovo vykonávanú
činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom sa činnosť vykonáva, sa považuje za trvalé,
ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach
v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Stavenisko, miesto
vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň,
len ak výkon činnosti daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, alebo jeho závislých
osôb na nich presiahne šesť mesiacov. Za činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej
prevádzkarne sa považuje aj činnosť vykonávaná na území Slovenskej republiky pri poskytovaní
služieb daňovníkom alebo osobami pre neho pracujúcimi, ak doba výkonu tejto činnosti
presiahne 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich
po sebe nasledujúcich mesiacov. Stálou prevádzkarňou je aj osoba, ktorá koná v zastúpení
daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a sústavne alebo opakovane prerokováva,
uzatvára, sprostredkováva uzavretie zmlúv alebo zohráva hlavnú úlohu smerujúcu k uzatváraniu
zmlúv, ktoré sú následne uzatvorené daňovníkom bez zmeny ich podstatných náležitostí
a tieto zmluvy sú uzatvorené v mene daňovníka alebo ich predmetom je prevod vlastníckeho
práva alebo udelenie práva na užívanie majetku vo vlastníctve daňovníka alebo majetku,
ktorý má daňovník právo užívať alebo poskytnutie služieb daňovníkom. Osoba koná v
zastúpení daňovníka, ak koná na základe jeho pokynov, pričom daňovník výsledky jej
činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko.“.
31.
V § 17 sa odsek 3 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
„m)
príjem (výnos) z reklám plynúci daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a), ktorý účtuje
v sústave podvojného účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované
vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) tento príjem (výnos) z reklám sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom
období, v ktorom ich prijal.“.
32.
V § 17 ods. 6 prvej a druhej vete a ods. 7 a § 18 ods. 4, 5 a 7 až 10 sa slová „správca
dane“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „správca dane, ktorého zverejní na svojom
webovom sídle finančné riaditeľstvo“ v príslušnom tvare.
33.
V § 17 ods. 7 poslednej vete sa slová „a 5“ nahrádzajú slovami „až 10“.
34.
V § 17 sa odsek 19 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
„i)
výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a).“.
35.
V § 17 odsek 26 znie:
„(26)
Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva
z územia Slovenskej republiky do členského štátu Európskej únie vznikne na území Slovenskej
republiky stála prevádzkareň, daňovník neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných
položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej
prevádzkarne, okrem opravnej položky podľa § 20, pokračuje v odpisovaní hmotného majetku
a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne a odpočítavaní daňovej straty podľa
§ 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.“.
36.
§ 17 sa dopĺňa odsekom 42, ktorý znie:
„(42)
Pri uplatňovaní oslobodenia podľa § 13a alebo § 13b, nie sú výdavky (náklady) vynaložené
na príjmy (výnosy) podľa § 13a alebo § 13b súčasťou základu dane v rovnakom pomere,
v akom sú tieto príjmy (výnosy) oslobodené od dane.“.
37.
V § 17b ods. 8 sa vypúšťa druhá veta a na konci sa pripája táto veta: „Vkladateľ
nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok do zahraničia, môže uplatniť
postup podľa § 17d, ak sú splnené podmienky uvedené v § 17d ods. 7.“.
38.
V § 17b ods. 9 sa na konci pripája táto veta: „Ak vkladateľom nepeňažného vkladu,
ktorým je podnik alebo jeho časť, je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou [§
2 písm. d)] a podnik alebo jeho časť nezostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou
prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky, vkladateľ
nepeňažného vkladu postupuje podľa odseku 1 písm. a) a nemôže uplatniť postup podľa
§ 17d.“.
39.
V § 17b ods. 11 sa slová „1 a 2“ nahrádzajú slovami „1, 2, 8 a 9“.
40.
§ 17b sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:
„(13)
Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť, ktorého vkladateľom je
daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, a podnik alebo jeho časť zostáva
funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou
na území Slovenskej republiky a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods.
1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto
stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.“.
41.
V § 17c ods. 3 písm. a) sa slová „deň;77c)“ nahrádzajú slovami „deň,77c) ak odsek 11 neustanovuje inak;“.
42.
§ 17c sa dopĺňa odsekmi 9 až 11, ktoré znejú:
„(9)
Ak majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie nie sú funkčne spojené so
stálou prevádzkarňou právneho nástupcu so sídlom v zahraničí umiestnenou na území
Slovenskej republiky, daňovník zrušený bez likvidácie postupuje podľa odseku 1 písm.
a) a nemôže uplatniť postup podľa § 17e.
(10)
Ak právnemu nástupcovi daňovníka zrušeného bez likvidácie so sídlom v zahraničí vznikne
na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a majetok a záväzky daňovníka zrušeného
bez likvidácie sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou a následne dôjde k
presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti
podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa §
17f.
(11)
Ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate oceňovacích
rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností
alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu1) v sume vyššej ako je suma oceňovacích rozdielov zahrnutá do základu dane v úhrne
podľa odseku 3 písm. a), je právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie povinný
zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k výplate oceňovacích
rozdielov, sumu prevyšujúcu oceňovacie rozdiely už zahrnuté do základu dane. Rovnako
sa postupuje, ak plynie príjem
a)
zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej
bolo predtým základné imanie zvýšené z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení,
splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev,
b)
z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov2d) v časti, v akej bol kapitálový fond z príspevkov2d) zvýšený z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení
obchodných spoločností alebo družstiev.“.
43.
V § 17d odsek 7 znie:
„(7)
Odseky 1 až 6 sa uplatnia, ak predmetom nepeňažného vkladu je individuálne vložený
majetok, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel alebo podnik alebo jeho časť,
ktorý vkladá vkladateľ nepeňažného vkladu so sídlom na území Slovenskej republiky
prijímateľovi nepeňažného vkladu do členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý
je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, pričom tento majetok,
podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa
nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky a prijímateľ nepeňažného
vkladu prevezme nepeňažný vklad v pôvodných cenách. Ak u prijímateľa nepeňažného vkladu
nezostáva majetok, podnik alebo jeho časť funkčne spojený so stálou prevádzkarňou
umiestnenou na území Slovenskej republiky, vkladateľ nepeňažného vkladu postupuje
podľa § 17b.“.
44.
V § 17d ods. 8 úvodnej vete sa za slová „podnik alebo jeho časť“ vkladajú slová „alebo
individuálne vložený majetok“, za slovami „so sídlom na území Slovenskej republiky“
sa vypúšťa čiarka a slová „pričom prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom
mimo územia Slovenskej republiky vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň“
sa nahrádzajú slovami „a sú splnené podmienky podľa odseku 7“.
45.
V § 17d sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:
„(10)
Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť, ktorého vkladateľom je
daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, a podnik alebo jeho časť zostáva
funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu so sídlom v
zahraničí umiestnenou na území Slovenskej republiky a následne dôjde k presunu majetku
podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods.
2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.“.
Doterajšie odseky 10 a 11 sa označujú ako odseky 11 a 12.
46.
V § 17d ods. 11 sa slová „1 a 4“ nahrádzajú slovami „1, 4 a 7“.
47.
§ 17d sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:
„(13)
Odseky 1 až 12 sa neuplatnia, a uplatní sa postup podľa § 17b, ak hlavným účelom
alebo jedným z hlavných účelov nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti je zníženie
daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ak nepeňažný vklad podniku
alebo jeho časti nebol realizovaný z riadnych obchodných dôvodov ako je reštrukturalizácia
alebo racionalizácia činností, možno predpokladať, že hlavným cieľom alebo jedným
z hlavných dôvodov nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti je zníženie daňovej
povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.“.
48.
V § 17e sa za odsek 7 vkladá nový odsek 8, ktorý znie:
„(8)
Odseky 1 až 7 sa uplatnia, ak
a)
právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie je právny nástupca so sídlom
v členskom štáte Európskej únie alebo štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom
hospodárskom priestore,
b)
majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie zostávajú funkčne spojené so
stálou prevádzkarňou právneho nástupcu umiestnenou na území Slovenskej republiky,
c)
členský štát Európskej únie alebo štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom
hospodárskom priestore, v ktorom má právny nástupca sídlo, umožňuje ocenenie majetku
a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom v pôvodných cenách,
d)
právny nástupca ocení majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupníctvom v pôvodných
cenách.“.
Doterajšie odseky 8 až 10 sa označujú ako odseky 9 až 11.
49.
V § 17e ods. 9 úvodnej vete sa za slová „stála prevádzkareň“ vkladajú slová „a sú
splnené podmienky podľa odseku 8“.
50.
V § 17e odsek 10 znie:
„(10)
Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom v zahraničí, ktorého právnym nástupcom
je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, vznikne tomuto právnemu nástupcovi
podľa § 2 písm. d) druhého bodu stála prevádzkareň v zahraničí a štát, v ktorom má
daňovník zrušený bez likvidácie sídlo, umožňuje právnemu nástupcovi prevzatie majetku
a záväzkov v pôvodných cenách a právny nástupca ocení majetok a záväzky nadobudnuté
právnym nástupníctvom v pôvodných cenách, tento právny nástupca pri vyčíslení základu
dane podľa § 17 ods. 14 pokračuje v tvorbe rezerv, opravných položiek a účtov časového
rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a v odpisovaní
hmotného majetku a nehmotného majetku stálej prevádzkarne začatom daňovníkom, ktorý
bol zrušený bez likvidácie so sídlom v zahraničí primerane podľa odseku 5.“.
51.
§ 17e sa dopĺňa odsekmi 12 až 14, ktoré znejú:
„(12)
Ak právnemu nástupcovi daňovníka zrušeného bez likvidácie so sídlom v zahraničí vznikne
na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a majetok a záväzky daňovníka zrušeného
bez likvidácie sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou a následne dôjde k
presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti
podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa §
17f.
(13)
Odseky 1 až 11 sa neuplatnia, a uplatní sa postup podľa § 17c, ak hlavným účelom
alebo jedným z hlavných účelov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností
alebo družstiev je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.
Ak zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev nebolo
realizované z riadnych obchodných dôvodov ako je reštrukturalizácia alebo racionalizácia
činností, možno predpokladať, že hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov zlúčenia,
splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev je zníženie daňovej
povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.
(14)
Ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate oceňovacích
rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností
alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu1) v sume vyššej ako je súčin podielu sumy vykázaných oceňovacích rozdielov a najdlhšej
doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 u majetku nadobudnutého pri zlúčení, splynutí alebo
rozdelení a počtu zdaňovacích období odpisovania tohto majetku, suma vyplatených oceňovacích
rozdielov prevyšujúca tento podiel sa zdaní podľa § 43. Rovnako sa postupuje, ak u
právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate prostriedkov
v peňažnej forme alebo nepeňažnej forme
a)
zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej
bolo predtým základné imanie zvýšené z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení,
splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev,
b)
z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov2d) v časti, v akej bol kapitálový fond z príspevkov zvýšený z oceňovacích rozdielov
z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev.“.
52.
Za § 17e sa vkladajú § 17f až 17h, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„§ 17f
Zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka
alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia
alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia
(1)
Súčasťou osobitného základu dane u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm.
e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) je rozdiel medzi reálnou hodnotou80ca) presunutého majetku v čase presunu majetku do zahraničia a daňovými výdavkami podľa
§ 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g), § 19 ods. 3 písm. b), e) a h), § 21 ods. 2 písm.
k) a hodnotou zásob v zdaňovacom období, v ktorom
a)
daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu presúva majetok z ústredia na území Slovenskej
republiky do stálej prevádzkarne v zahraničí, alebo
b)
daňovník podľa § 2 písm. e) tretieho bodu presúva majetok zo stálej prevádzkarne
na území Slovenskej republiky do svojho ústredia v zahraničí alebo do svojej stálej
prevádzkarne v zahraničí.
(2)
Súčasťou osobitného základu dane u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm.
e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) je reálna hodnota80ca) presunutého majetku a záväzkov v čase presunu podnikateľskej činnosti alebo odchodu
daňovníka do zahraničia, pričom pri vyčíslení osobitného základu dane sa postupuje
primerane podľa § 17a a § 17 ods. 13 písm. a), ak daňovník podľa § 2 písm. d) druhého
bodu
a)
prestane byť daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky
okrem toho majetku a záväzkov, ktoré zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou
umiestnenou na území Slovenskej republiky, alebo
b)
presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť do zahraničia alebo daňovník podľa §
2 písm. e) tretieho bodu presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť vykonávanú stálou
prevádzkarňou na území Slovenskej republiky do zahraničia okrem toho majetku a záväzkov,
ktoré zostávajú funkčne spojené s ústredím alebo so stálou prevádzkarňou umiestnenou
na území Slovenskej republiky.
(3)
Celkový osobitný základ dane podľa odsekov 1 a 2 nesmie mať zápornú hodnotu.
(4)
Odseky 1 až 3 sa neuplatnia na presuny majetku spojené s financovaním cenných papierov,
majetku poskytnutého ako zábezpeka, presun majetku s cieľom splniť prudenciálne kapitálové
požiadavky, presun majetku na účely riadenia likvidity, ktorý bol presunutý do zahraničia
a súčasne sa očakáva jeho návrat do 12 mesiacov od presunu. Ak majetok podľa prvej
vety nebude presunutý na územie Slovenskej republiky do 12 mesiacov odo dňa presunu,
daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom
došlo k presunu tohto majetku a uplatniť postup podľa odsekov 1 a 2. Daňovník je povinný
podať dodatočné daňové priznanie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie; v rovnakej lehote
je daň splatná.
(5)
Z osobitného základu dane podľa odsekov 1 a 2 sa daň vypočíta pri podaní daňového
priznania podľa § 41 pri použití sadzby dane podľa § 15 písm. b) tretieho bodu.
(6)
Pri presune majetku podľa odseku 1 písm. a) sa
a)
finančný majetok, neodpisovaný majetok, pohľadávky a zásoby ocenia reálnou hodnotou80ca) podľa odseku 1,
b)
odpisovaný hmotný majetok ocení reálnou hodnotou80ca) podľa odseku 1, pričom daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu
1.
odpisuje hmotný majetok podľa § 26 z reálnej hodnoty80ca) ako novoobstaraný majetok alebo
2.
môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty,80ca) pričom pri
2a.
rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu
výpočtu podľa § 27,
2b.
zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a
to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26.
(7)
Ak ide o majetok presunutý podľa odseku 1 písm. a), pri uplatnení daňových výdavkov
sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty80ca) podľa odseku 1. Pri postúpení pohľadávky alebo odpise pohľadávky sa postupuje primerane
podľa § 17a ods. 7, pričom lehota sa počíta odo dňa presunu pohľadávky.
(8)
Ak sa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zahraničí stáva daňovníkom podľa
§ 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky a pri presune majetku a záväzkov
podľa odsekov 1 a 2 na územie Slovenskej republiky, sa majetok a záväzky ocenia reálnou
hodnotou, za ktorú sa považuje
a)
hodnota, ktorou boli majetok a záväzky ocenené na účely zdanenia pri presune majetku
daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia
v zahraničí najviac však do výšky reálnej hodnoty80ca) a daňovník postupuje podľa odseku 6, pričom pri zúčtovaní rezerv, ktorých tvorba
bola daňovým výdavkom v inom štáte, sa postupuje primerane podľa § 17a ods. 6; daňovník
podľa § 2 písm. d) druhého bodu odpisovaný hmotný majetok, ktorý ocení podľa prvej
vety, odpisuje podľa § 26 ako novoobstaraný majetok alebo
b)
hodnota na daňové účely, ktorou boli majetok a záväzky ocenené v zahraničí, ak tento
iný štát neuplatňuje zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo
presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia najviac však do výšky reálnej
hodnoty;80ca) daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu odpisovaný hmotný majetok, ktorý ocení
podľa prvej vety, odpisuje podľa § 26 ako novoobstaraný majetok.
(9)
Ak sa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zahraničí stáva daňovníkom podľa
§ 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky, majetok a záväzky, ktoré
sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou tohto daňovníka umiestnenou v zahraničí,
sa ocenia podľa odseku 8 písm. b). Pri odpisovaní hmotného majetku sa postupuje podľa
odseku 8 písm. b).
(10)
Ak ide o majetok a záväzky presunuté na územie Slovenskej republiky podľa odseku
8, pri uplatnení daňových výdavkov sa vychádza z ocenenia podľa odseku 8. Pri postúpení
pohľadávky alebo odpise pohľadávky sa postupuje primerane podľa § 17a ods. 7, pričom
lehota sa počíta odo dňa presunu pohľadávky na územie Slovenskej republiky.
§ 17g
Osobitná úprava platenia dane pri presune majetku daňovníka,
odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia
odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia
(1)
Daň z osobitného základu dane podľa § 17f, ktorá sa vzťahuje na presun majetku, podnikateľskej
činnosti alebo jej časti alebo na zmenu daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu
na daňovníka podľa § 2 písm. e) tretieho bodu podľa § 17f ods. 1 a 2 do členského
štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom
hospodárskom priestore, ak so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou tento štát,
ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, uzavrel dohodu
o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, môže daňovník zaplatiť jednorazovo
v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 alebo v splátkach počas piatich
rokov počnúc rokom, v ktorom bola daň vyrubená. V ostatných prípadoch je daň podľa
osobitného základu dane podľa § 17f splatná v lehote na podanie daňového priznania
podľa § 49.
(2)
Daňovník žiada o platenie dane podľa odseku 1 v splátkach v daňovom priznaní.
(3)
Platenie dane v splátkach počas piatich rokov povolí správca dane na žiadosť daňovníka
podľa odseku 2, najskôr však po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, pričom
výšku splátky dane a lehotu splatnosti splátok určí správca dane v rozhodnutí.
(4)
Proti rozhodnutiu o platení dane v splátkach nemožno podať odvolanie. Lehotu určenú
v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť, ani odpustiť jej
zmeškanie.
(5)
Ak existuje preukázateľné riziko alebo skutočné riziko, že daňová povinnosť zodpovedajúca
zdaneniu pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej
činnosti daňovníka do zahraničia nebude prostredníctvom splátok uhradená, správca
dane môže zabezpečiť dlžnú sumu záložným právom podľa osobitného predpisu80cb) alebo podľa § 544 až 558 Občianskeho zákonníka; to neplatí, ak výška dane zodpovedajúca
zdaneniu pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej
činnosti daňovníka do zahraničia nepresiahne 3 000 eur.
(6)
Za dobu povoleného platenia dane v splátkach zaplatí daňovník úrok zo sumy povolenej
splátky podľa osobitného predpisu.80cc)
(7)
Ak daňovník podľa odseku 1 opakovane nezaplatí splátku dane vo výške a v lehote určenej
správcom dane v rozhodnutí, stáva sa splatnou celá suma neuhradenej dane dňom pôvodnej
splatnosti splátky dane a správca dane vyrubí zo sumy neuhradenej dane úrok z omeškania
podľa osobitného predpisu.80cd) Správca dane je povinný začať daňové exekučné konanie do 30 dní odo dňa, keď mala
byť splátka dane zaplatená.
(8)
Ak daňovník uplatňuje postup podľa odseku 3, daň z osobitného základu dane podľa
§ 17f je splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
a)
majetok alebo podnikateľskú činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne
daňovník predal alebo iným spôsobom previedol,
b)
majetok následne presunul do iného štátu, ako je štát uvedený v odseku 1,
c)
daňovník sa stal daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom štáte, ako
je štát v odseku 1,
d)
podnikateľská činnosť vykonávaná stálou prevádzkarňou daňovníka sa následne presunula
do iného štátu, ako je štát uvedený v odseku 1,
e)
je na daňovníka vyhlásený konkurz alebo sa daňovník zrušuje s likvidáciou.
(9)
Daňovník je povinný skutočnosti podľa odseku 8 písm. a) až e) oznámiť správcovi dane
v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom
došlo k niektorej z uvedených skutočností.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 80ca až 80cd znejú:
„80ca) § 27 ods. 2 a 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
80cb) § 81 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
80cc) § 57 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
80cd) § 156 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
53.
V § 18 ods. 6 písm. a) sa slová „posudzovaných kontrolovaných transakciách“ nahrádzajú
slovami „posudzovanej kontrolovanej transakcii“ a v písm. d) sa slová „posudzovaných
kontrolovaných transakcií“ nahrádzajú slovami „posudzovanej kontrolovanej transakcie“.
54.
V § 18 ods. 11 sa slová „Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky81) (ďalej len „finančné riaditeľstvo“)“ nahrádzajú slovami „finančné riaditeľstvo“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 81 sa vypúšťa.
55.
V § 19 ods. 2 písm. f) sa vypúšťa prvý bod.
Doterajšie body 2 a 3 sa označujú ako body 1 a 2.
56.
V § 19 ods. 2 písm. h) prvom bode sa za slová „z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje
ani na úhradu pohľadávok proti podstate,“ vkladajú slová „alebo ak dôjde k zrušeniu
konkurzu podľa osobitného predpisu,38b)“ a za slová „alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok
proti podstate,“ sa vkladajú slová „alebo oznámením v Obchodnom vestníku, že konkurzná
podstata nepokryje náklady konkurzu,“.
57.
V § 19 ods. 2 písm. h) druhý bod znie:
„2.
to vyplýva z výsledku konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo z výsledku
oddlženia splátkovým kalendárom,38)“.
58.
V § 19 ods. 2 písm. h) štvrtý a piaty bod znejú:
„4.
exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd alebo exekútor zastaví z dôvodu, že po vzniku
exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
5.
exekútor výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví z dôvodu podľa osobitného predpisu;88aaa) to sa vzťahuje aj na ostatné pohľadávky evidované daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi,“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 88aaa znie:
„88aaa) § 61n ods. 1 písm. a), c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 2/2017
Z. z.“.
59.
V § 19 ods. 2 písmeno s) znie:
„s)
výdavky zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu,
že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná
vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento
účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3,“.
60.
V § 19 sa odsek 3 dopĺňa písmenom u), ktoré znie:
„u)
úroky platené z úverov a pôžičiek použitých na obstaranie akcií akciovej spoločnosti
alebo obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo komanditistu
komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí u daňovníka podľa §
2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16
ods. 2) až v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju akcií alebo obchodného
podielu, ak daňovník v tomto zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju akcií
alebo obchodného podielu, nespĺňa podmienky pre oslobodenie podľa § 13c; to sa nevzťahuje
na daňovníka, ktorý vykonáva obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu.88)“.
61.
V § 20 ods. 2 písmeno c) znie:
„c)
pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a pohľadávkam
voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár38) (odseky 10 až 12),“.
62.
V § 20 ods. 10 sa na konci pripájajú tieto vety: „Tvorba opravných položiek k pohľadávkam
voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár, vrátane pohľadávky z istiny
z nesplateného úveru u daňovníka podľa odseku 4 a pohľadávky z istiny zo spotrebiteľského
úveru,102) je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a
to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny
pohľadávok vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane, počínajúc zdaňovacím
obdobím, v ktorom bol zverejnený návrh splátkového kalendára v Obchodnom vestníku.102aa) Pri bankách sa uznávajú opravné položky voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový
kalendár, vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok v splátkovom kalendári a ich
hodnotou zahrnutou do výdavkov podľa odseku 4.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 102aa znie:
„102aa) § 168d zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 377/2016 Z. z.“.
63.
V § 20 ods. 11 prvá veta znie: „Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom
konaní, reštrukturalizačnom konaní a k pohľadávkam voči dlžníkom, ktorým bol súdom
určený splátkový kalendár, sa zahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom
bola pohľadávka uspokojená.“.
64.
V § 20 ods. 12 druhej vete sa za slovo „konkurz“ vkladá čiarka a slová „a reštrukturalizáciu“
sa nahrádzajú slovami „reštrukturalizáciu a splátkový kalendár“.
65.
V § 20 ods. 22 sa za slová „1 080 dní“ vkladajú slová „alebo ak od splatnosti príslušenstva
uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní“.
66.
V § 21 sa odsek 2 dopĺňa písmenom o), ktoré znie:
„o)
výdavky (náklady) u závislej osoby podľa § 2 písm. n) až r) v rozsahu, v akom
1.
dochádza k viacnásobnému uplatneniu toho istého daňového výdavku (nákladu) u viacerých
závislých osôb a u týchto závislých osôb nedochádza k súčasnému viacnásobnému zahrnutiu
zodpovedajúcich príjmov (výnosov) do zdaniteľných príjmov,
2.
nie sú zdaniteľným príjmom u inej závislej osoby podľa právnych predpisov platných
v štáte príjemcu príjmu (výnosu), pričom pri posúdení zdaniteľného príjmu sa prihliada
aj na právne predpisy platné v štáte konečného príjemcu príjmu (výnosu); postup podľa
časti vety pred bodkočiarkou sa neuplatní, ak ide o výdavok (náklad) medzi závislými
osobami podľa § 2 písm. n) až r) a príjemcom príjmu (výnosu) je daňovník podľa § 12
ods. 3 alebo obdobný daňovník v zahraničí, u ktorého je tento príjem oslobodený od
dane podľa § 13, alebo fyzická osoba, u ktorej tento príjem nie je zdaniteľným príjmom,
3.
sú tieto výdavky (náklady) priamo alebo nepriamo použité na financovanie výdavkov
(nákladov) u inej závislej osoby, ktoré vedú k situácii viacnásobného uplatnenia toho
istého daňového výdavku (nákladu) podľa prvého bodu, alebo na financovanie výdavkov
(nákladov), ktoré vedú k situácii podľa druhého bodu.“.
67.
V § 22 sa odsek 6 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f)
úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove, v ktorej sa poskytuje
kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby na základe povolenia podľa osobitných
predpisov,65a) ktorý je najmenej 10 % vstupnej ceny tejto budovy; rovnako sa postupuje, ak ide
o budovu prenajatú na tento účel na základe nájomnej zmluvy.“.
68.
V § 25 sa odsek 1 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
„i)
reálna hodnota presunutého hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorou bol majetok
ocenený na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune
podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia (§ 17f ods. 6 a 8).“.
69.
§ 25a sa dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g)
reálna hodnota presunutého finančného majetku, ktorou bol finančný majetok ocenený
na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej
činnosti daňovníka do zahraničia (§ 17f ods. 6 a 8).“.
70.
V § 26 ods. 11 sa za slovo „kontroly“ vkladajú slová „a vo vyrubovacom konaní“.
71.
§ 26 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
„(12)
Ročný odpis budovy, v ktorej sa poskytuje kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby
na základe povolenia podľa osobitných predpisov,65a) sa určí najviac počas doby odpisovania podľa odseku 1 a najmenej počas polovice
doby odpisovania ustanovenej pre odpisovú skupinu 6 podľa § 27.“.
72.
V § 30a odseky 8 a 9 znejú:
„(8)
Ak daňovník nedodrží niektorú zo všeobecných podmienok ustanovených osobitným predpisom120a) alebo osobitnú podmienku uvedenú v odseku 3 písm. c), nárok na úľavu na dani podľa
odseku 1 zaniká a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za všetky zdaňovacie
obdobia, v ktorých úľavu na dani uplatnil. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové
priznanie v lehote podľa osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote je daň, na ktorú bola uplatnená úľava na dani a ktorá bola priznaná
v dodatočnom daňovom priznaní, splatná. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí
desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za
zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila. Nárok na úľavu na dani
podľa odseku 1 zaniká aj vtedy, ak správca dane pri daňovej kontrole zistí, že daňovník
nedodržal podmienku uvedenú v odseku 3 písm. d), ktorej porušenie v úhrne spôsobilo
zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a tento
rozdiel dane predstavuje viac ako 10 % z hodnoty úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí
o schválení investičnej pomoci.120a)
(9)
Ak daňovník nedodrží niektorú z podmienok uvedených v odseku 3 písm. a), b) alebo
písm. d), ktorých porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane,
a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a toto zvýšenie pomernej časti základu dane
je
a)
10 % a menej v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani v
príslušnom zdaňovacom období, v ktorom niektorú z podmienok nedodržal, sa znižuje
o sumu vo výške súčinu príslušnej sadzby dane podľa § 15 a tej časti zmeny základu
dane, ktorá vznikla porušením podmienky podľa odseku 3 písm. a), b) alebo písm. d),
pričom daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za príslušné zdaňovacie
obdobie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani znižuje nárok na čerpanie
úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci,120a)
b)
viac ako 10 % v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani
v príslušnom zdaňovacom období zaniká v plnom rozsahu a daňovník je povinný podať
dodatočné daňové priznanie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani
znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení investičnej
pomoci.120a)“.
73.
§ 30a sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
„(10)
Dodatočné daňové priznanie podľa odseku 9 je daňovník povinný podať v lehote podľa
osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote aj aj splatná dodatočne priznaná daň. Daň ani rozdiel dane nemožno
vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať
daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila.“.
74.
V § 30b odseky 8 a 9 znejú:
„(8)
Ak daňovník nedodrží niektorú zo všeobecných podmienok ustanovených osobitným predpisom120d) alebo osobitnú podmienku uvedenú v odseku 3 písm. c), nárok na úľavu na dani podľa
odseku 1 zaniká a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za všetky zdaňovacie
obdobia, v ktorých úľavu na dani uplatnil. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové
priznanie v lehote podľa osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote je daň, na ktorú bola uplatnená úľava na dani a ktorá bola priznaná
v dodatočnom daňovom priznaní, splatná. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí
desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za
zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila. Nárok na úľavu na dani
podľa odseku 1 zaniká aj vtedy, ak správca dane pri daňovej kontrole zistí, že daňovník
nedodržal podmienku uvedenú v odseku 3 písm. d), ktorej porušenie v úhrne spôsobilo
zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a tento
rozdiel dane predstavuje viac ako 10 % z hodnoty úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí
o schválení poskytnutia stimulov.120d)
(9)
Ak daňovník nedodrží niektorú z podmienok uvedených v odseku 3 písm. a), b) alebo
písm. d), ktorých porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane,
a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a toto zvýšenie pomernej časti základu dane
je
a)
10 % a menej v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani v
príslušnom zdaňovacom období, v ktorom niektorú z podmienok nedodržal, sa znižuje
o sumu vo výške súčinu príslušnej sadzby dane podľa § 15 a tej časti zmeny základu
dane, ktorá vznikla porušením podmienky podľa odseku 3 písm. a), b) alebo písm. d),
pričom daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za príslušné zdaňovacie
obdobie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani znižuje nárok na čerpanie
úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov,120d)
b)
viac ako 10 % v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani
v príslušnom zdaňovacom období zaniká v plnom rozsahu a daňovník je povinný podať
dodatočné daňové priznanie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani
znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení poskytnutia
stimulov.120d)“.
75.
§ 30b sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
„(10)
Dodatočné daňové priznanie podľa odseku 9 je daňovník povinný podať v lehote podľa
osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň. Daň ani rozdiel dane nemožno
vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať
daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila.“.
76.
V § 30c odsek 1 znie:
„(1)
Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou
osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods.
1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri
realizácii projektu výskumu a vývoja možno odpočítať 100 % výdavkov (nákladov) vynaložených
na výskum a vývoj1) v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie.“.
77.
V § 30c sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Odpočet podľa odseku 1 možno v zdaňovacom období zvýšiť o 100 % kladného rozdielu
medzi priemerom úhrnu výdavkov (nákladov) vynaložených v
a)
zdaňovacom období na výskum a vývoj1) zahrnovaných do odpočtu a úhrnom výdavkov (nákladov) vynaložených v bezprostredne
predchádzajúcom zdaňovacom období na výskum a vývoj1) zahrnovaných do odpočtu a
b)
dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach na výskum a vývoj1) zahrnovaných do odpočtu.“.
Doterajšie odseky 2 až 9 sa označujú ako odseky 3 až 10.
78.
V § 30c ods. 3 a 5 až 10 sa slová „odseku 1“ nahrádzajú slovami „odsekov 1 a 2“.
79.
V § 30c ods. 4 sa slová „odseku 1 písm. a) až c)“ nahrádzajú slovami „odsekov 1 a
2“.
80.
V § 30c ods. 5 písm. b) sa za slovo „licencie1)“ vkladá čiarka a slová „okrem licencií1) na počítačový program (softvér) priamo využívaný pri realizácii projektu výskumu
a vývoja,“.
81.
V § 30c ods. 8 písm. a) sa slová „identifikačné číslo daňovníka“ nahrádzajú slovami
„daňové identifikačné číslo“.
82.
V § 30c ods. 10 posledná veta znie:
„Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.“.
83.
V § 32 ods. 6 písm. c) sa za slovo „pobytu“ vkladá čiarka a slová „alebo adresa bydliska“
sa nahrádzajú slovami „adresa bydliska alebo adresa pobytu“.
84.
V § 32 ods. 6 písm. d) sa slová „[§ 11 ods. 3]“ nahrádzajú slovami „(§ 11 ods. 3
a 14)“.
85.
V § 33 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje
aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.125a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 125a znie:
„125a) § 2 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona č. 600/2003 Z. z.“.
86.
V § 37 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d)
predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej
časti základu dane podľa § 11 ods. 14 druhej vety a predložením dokladu o zaplatení
úhrady súvisiacej s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaloženej
v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe
povolenia podľa osobitných predpisov.65a)“.
87.
V § 38 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a tiež o uplatnenie postupu podľa § 50“.
88.
V § 38 ods. 2 druhej vete sa vypúšťajú slová „vrátane uplatnenia postupu podľa §
50“.
89.
V § 38 ods. 3 sa vypúšťajú slová „a uplatní postup podľa § 50“.
90.
V § 38 ods. 4 sa slová „na daňovníka uvedeného v § 11 ods. 6, 8 a 10“ nahrádzajú
slovami „podľa § 11 ods. 6, 8, 10 a 14“.
91.
V § 38 ods. 6 tretej vete sa slová „§ 35 ods. 7“ nahrádzajú slovami „§ 40 ods. 8“
a vypúšťa sa posledná veta.
92.
§ 38 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
„(11)
Ak je to nevyhnutné na utajenie činnosti alebo totožnosti príslušníka Vojenského
spravodajstva alebo plnenia úloh Vojenského spravodajstva, môže byť ročné zúčtovanie
alebo daňové priznanie k dani z príjmu plynúceho zo služobného pomeru príslušníka
Vojenského spravodajstva vykonané oddelene od ročného zúčtovania alebo daňového priznania
príslušníka Vojenského spravodajstva z príjmov z činnosti podľa osobitného predpisu132c) alebo z výkonu činnosti, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa § 5 až 8.
Súhrnné vyúčtovanie príjmov príslušníka Vojenského spravodajstva vykoná Vojenské spravodajstvo
tak, aby sa vo vzťahu k príslušníkovi Vojenského spravodajstva zachovalo utajenie
jeho služobného pomeru. Podrobnosti o vykonaní tohto súhrnného vyúčtovania upraví
riaditeľ Vojenského spravodajstva interným predpisom.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 132c znie:
„132c) § 13 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.“.
93.
V § 39 odsek 7 znie:
„(7)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť
potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50 najneskôr do 15. apríla roku, v ktorom zamestnancovi
vykonal ročné zúčtovanie, na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle
uverejní finančné riaditeľstvo.“.
94.
V § 39 ods. 9 písm. b) sa vypúšťajú slová „a vyhlásenie na účely postupu podľa §
50 obsahujúce údaje uvedené v § 50 ods. 3“.
95.
V § 40 ods. 12 písm. a) sa vypúšťa druhý bod.
Doterajšie body 3 a 4 sa označujú ako body 2 a 3.
96.
V § 40 ods. 12 písm. b) sa vypúšťa prvý bod.
Doterajšie body 2 a 3 sa označujú ako body 1 a 2.
97.
§ 41 sa dopĺňa odsekmi 12 a 13, ktoré znejú:
„(12)
Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva
daňovník prestáva byť daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu a súčasne mu nevzniká
na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, zdaňovacie obdobie sa končí dňom
predchádzajúcim dňu, ku ktorému došlo k zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia
obchodnej spoločnosti alebo družstva. Základ dane sa vypočíta podľa § 17 až 29, pričom
sa uplatní aj postup podľa § 17f a 17g.
(13)
Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva
daňovník prestáva byť daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu a súčasne mu vzniká
na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, zdaňovacie obdobie sa končí posledným
dňom pôvodného zdaňovacieho obdobia daňovníka, ktoré mal pred touto zmenou. Základ
dane sa vypočíta podľa § 17 až 29, pričom sa uplatní aj postup podľa § 17f a 17g na
presun toho majetku a záväzkov, ktoré sa nevzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej
prevádzkarne.“.
98.
V § 43 ods. 1 písm. a) a ods. 5 písm. d) sa za slová „písm. r)“ vkladajú slová „a
s)“.
99.
V § 43 ods. 2 sa za slová „(§ 16 ods. 2)“ vkladá čiarka a slová „ktorá je zaregistrovaná
podľa § 49a ods. 5,“ a za slovo „druhého“ sa vkladá čiarka a slová „a štvrtého“ sa
nahrádzajú slovami „štvrtého a desiateho“.
100.
V § 43 ods. 3 písm. o) sa za slovom „starostlivosti“ vypúšťa čiarka a slová „jeho
zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi“.
101.
V § 43 sa odsek 3 dopĺňa písmenami s) a t), ktoré znejú:
„s)
príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) a § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu plynúce daňovníkovi
nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) vyplácané verejnou obchodnou spoločnosťou alebo
komanditnou spoločnosťou, ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na
základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva,
t)
vyplatené oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení
obchodných spoločností alebo družstiev v sume prevyšujúcej podiel podľa § 17e ods.
14.“.
102.
V § 43 ods. 5 písm. d) sa za slová „písm. c) až f)“ vkladajú slová „a v ostatných
prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a“.
103.
V § 43 ods. 6 písm. b) sa za slovo „druhého“ vkladá čiarka a slová „a štvrtého“ sa
nahrádzajú slovami „štvrtého a desiateho“.
104.
V § 43 odsek 10 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Za pripísanie
úhrady v prospech daňovníka sa považuje aj príjem dosiahnutý v dôsledku zápočtu vzájomných
pohľadávok a záväzkov alebo priradenie nákladov stálej prevádzkarni jej zriaďovateľom,
ktorý uskutočnil úhrady vzťahujúce sa k týmto nákladom v inom štáte.“.
105.
V § 43 ods. 13 sa slová „pätnásteho dňa“ nahrádzajú slovami „konca kalendárneho mesiaca
nasledujúceho“.
106.
V § 43 odsek 14 znie:
„(14)
Z príjmov podľa odseku 3 písm. h) sa daň nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne
dohodne s platiteľom dane. Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi
dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho
roka, v ktorom bola uzavretá, a to na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo
a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje identifikačné údaje o
daňovníkovi, ktorým je fyzická osoba, a to meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu
a rodné číslo alebo dátum narodenia, ak ide o daňovníka, ktorý nemá pridelené rodné
číslo v Slovenskej republike.“.
107.
V § 43 ods. 15 sa slová „tridsiateho dňa“ nahrádzajú slovami „konca kalendárneho
mesiaca nasledujúceho“.
108.
V § 43 ods. 17 druhej vete a v písmene a) sa slová „konca kalendárneho mesiaca“ nahrádzajú
slovami „do troch kalendárnych mesiacov“ a v písmene b) sa slová „pätnásteho dňa“
nahrádzajú slovami „konca kalendárneho mesiaca“.
109.
V § 43 ods. 18 prvej vete sa slová „konca kalendárneho mesiaca“ nahrádzajú slovami
„pätnástich dní po uplynutí kalendárneho mesiaca“.
110.
V § 43 ods. 19 prvej vete sa slová „pätnásteho dňa“ nahrádzajú slovami „konca kalendárneho
mesiaca“.
111.
V § 43 ods. 23 druhej vete sa slová „15. dňa“ nahrádzajú slovami „konca kalendárneho
mesiaca“.
112.
§ 43 sa dopĺňa odsekmi 24 a 25, ktoré znejú:
„(24)
Platiteľom dane z príjmov podľa odseku 3 písm. s) je
a)
vyplácajúca verejná obchodná spoločnosť alebo vyplácajúca komanditná spoločnosť,
ak má sídlo na území Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej sa vyplácajú uvedené
príjmy spoločníkom verejných obchodných spoločností alebo komplementárom komanditných
spoločností,
b)
vyplácajúca obchodná spoločnosť alebo vyplácajúce družstvo so sídlom na území Slovenskej
republiky, ak vypláca tieto príjmy daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorým
je zahraničná osoba, ktorá nepodlieha zdaneniu obdobne ako spoločnosť s ručením obmedzeným
alebo akciová spoločnosť, zriadená a umiestnená na území Slovenskej republiky, pričom
ak takáto zahraničná osoba nepreukáže vyplácajúcej obchodnej spoločnosti alebo vyplácajúcemu
družstvu konečných príjemcov vyplácaných príjmov, vyberie daň zrážkou z celej vyplatenej
sumy príjmov.
(25)
Ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16
ods. 1, zrazí daň vo výške podľa odseku 1 písm. c) z tohto príjmu a v oznámení o zrazení
a odvedení dane podávanom podľa odseku 11 neuvádza identifikačné údaje o prijímateľovi,
ak ide o
a)
fyzickú osobu v členení meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,
b)
právnickú osobu v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.“.
113.
§ 44 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7)
Ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16
ods. 1, zrazí na zabezpečenie dane sumu vo výške 35 % z tohto príjmu a v oznámení
o zrazení a odvedení dane podávanom podľa odseku 3 písm. c) neuvádza identifikačné
údaje o prijímateľovi, ak ide o
a)
fyzickú osobu v členení meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,
b)
právnickú osobu v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.“.
114.
V § 45 ods. 1 štvrtej vete sa slová „§ 7 a 8 a základ dane vyčíslený podľa § 17 ods.
14“ nahrádzajú slovami „§ 8 a základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14 a osobitný
základ dane podľa § 7 a 51e“ a v ôsmej vete sa slová „§ 7 a 8 a základ dane alebo
daňová strata vyčíslená podľa § 17 ods. 14“ nahrádzajú slovami „§ 8, základ dane alebo
daňová strata vyčíslená podľa § 17 ods. 14 a osobitný základ dane podľa § 7 a 51e“.
115.
§ 45 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Podrobnejšie postupy uplatňovania zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia vo vzťahu
k daňovníkovi podľa § 2 písm. d) a e) určí ministerstvo.“.
116.
V § 49 ods. 3 písm. a) a b) sa za slová „v oznámení“ vkladá čiarka a slová „podanom
na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo,“.
117.
V § 49a ods. 8 sa slová „s trvalým pobytom alebo so sídlom na území Slovenskej republiky
a daňovník“ nahrádzajú slovami „s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovník s obmedzenou
daňovou povinnosťou“.
118.
V § 50 ods. 1 písm. a) sa slová „vo vyhlásení“ nahrádzajú slovami „na tlačive, ktorého
vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle“.
119.
V § 50 odsek 3 znie:
„(3)
Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov za zdaňovacie obdobie, za
ktoré sa platí daň, ktoré je súčasťou daňového priznania alebo uvedené na tlačive
podľa odseku 1 písm. a) (ďalej len „vyhlásenie“) obsahuje
a)
označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie v rozsahu
1.
meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, číslo telefónu, ak ide o vyhlásenie
predkladané daňovníkom fyzickou osobou,
2.
názov, adresu sídla, právnu formu, identifikačné číslo daňovníka, ak ide o vyhlásenie
predkladané daňovníkom právnickou osobou,
b)
sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane,
c)
zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka,
d)
identifikačné údaje prijímateľa alebo prijímateľov podľa odseku 4 v rozsahu názov,
sídlo, právnu formu, identifikačné číslo organizácie,
e)
sumu pripadajúcu na každého prijímateľa.“.
120.
V § 50 ods. 6 úvodnej vete sa vypúšťajú slová „podľa odseku 1 (ďalej len „správca
dane“)“.
121.
V § 50 ods. 6 písmeno a) znie:
„a)
daňovník nemá do pätnástich dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania
nedoplatok na dani, pričom za daňový nedoplatok pre účely tohto ustanovenia sa nepovažuje
suma nedoplatku na dani nepresahujúca 5 eur; daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý
je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, preukáže potvrdením od tohto zamestnávateľa,
že daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, bola daňovníkovi
zrazená alebo daňovník nedoplatok na dani za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné
zúčtovanie vykonalo, vysporiada v správnej výške do lehoty na podanie vyhlásenia podľa
odseku 1, pričom takéto potvrdenie vystaví zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca (§
39 ods. 7) a toto potvrdenie je prílohou vyhlásenia,“.
122.
V § 50 ods. 6 písmeno f) znie:
„f)
prijímateľ nemá do pätnástich dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania
nedoplatok na dani, pričom za daňový nedoplatok pre účely tohto ustanovenia sa nepovažuje
suma nepresahujúca 5 eur,“.
123.
V § 50 ods. 7 druhá veta znie:
„Notár, ktorý toto osvedčenie vykonal, je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť identifikačné
údaje prijímateľa v rozsahu podľa odseku 3 písm. d), názov banky alebo názov pobočky
zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ zriadený účet a číslo tohto účtu komore
na účely jeho zápisu do zoznamu prijímateľov na nasledujúci rok.“.
124.
V § 50 ods. 11 sa na konci pripája táto veta: „Za použitie podielu zaplatenej dane
sa považuje aj vklad do výšky 25 % z prijatého podielu zaplatenej dane do nadačného
imania146aaa) nadácie.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 146aaa znie:
„146aaa) § 3 ods. 2 zákona č. 34/2002 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z.“.
125.
V § 51e sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) a § 12 ods.
7 písm. c) druhého bodu, plynúce od zahraničnej osoby, ktorá nepodlieha zdaneniu obdobne
ako spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, ktorá má sídlo alebo
miesto skutočného vedenia na území Slovenskej republiky a ktorej uvedený príjem plynul
z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní zahraničnej osoby, ak plynú daňovníkovi
podľa
a)
§ 2 písm. d) prvého bodu okrem daňovníka podľa písmena b),
b)
§ 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú od daňovníka nezmluvného štátu
podľa § 2 písm. x),
c)
§ 2 písm. d) druhého bodu, ak mu tieto príjmy plynú od daňovníka nezmluvného štátu
podľa § 2 písm. x).“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
126.
V § 51e ods. 3 úvodnej vete sa slová „e) a g)“ nahrádzajú slovami „e) až g)“, v písmene
a) sa za slová „odseku 1 písm. a)“ vkladajú slová „a odseku 2 písm. a)“, za slová
„písm. c) až f)“ sa vkladajú slová „a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú
spôsobom podľa § 25a“ a v písmene b) sa za slová „odseku 1 písm. b)“ vkladajú slová
„a odseku 2 písm. b)“ a za slová „písm. c) až f)“ sa vkladajú slová „a v ostatných
prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a“.
127.
V § 51e ods. 4 sa za slová „odseku 1 písm. c)“ vkladajú slová „a príjmy (výnosy)
podľa § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu neznížené o výdavky vyplácané daňovníkovi
podľa odseku 2 písm. c)“ a za slová „písm. c) až f)“ sa vkladajú slová „a v ostatných
prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a“.
128.
Za § 52zm sa vkladajú § 52zn a 52zo, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„§ 52zn
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2018
(1)
Ustanovenia § 2 písm. n), o), r), ad) až ag), § 17 ods. 42, § 21 ods. 2 písm. o)
a § 30c v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú za zdaňovacie obdobie
začínajúce najskôr 1. januára 2018.
(2)
Ustanovenia § 4 ods. 9, § 9 ods. 1 písm. e), § 13 ods. 2 písm. j), § 19 ods. 2 písm.
h) prvého a druhého bodu, § 20 ods. 2 písm. c), § 20 ods. 10 až 12 a § 45 ods. 1 v
znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania
po 31. decembri 2017.
(3)
Ustanovenie § 8 ods. 16 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije aj na príjmy
z predaja majetku nadobudnutého do 31. decembra 2017.
(4)
Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. y) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije
pri podaní oznámenia podľa § 43 ods. 17 po 31. decembri 2017.
(5)
Ustanovenie § 11 ods. 6 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát uplatní pri
výpočte dane za zdaňovacie obdobie roka 2017.
(6)
Ustanovenie § 13a v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije prvýkrát za zdaňovacie
obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2018. Ustanovenie § 13a v znení účinnom
od 1. januára 2018 sa použije aj na daňovníka, ktorému v zdaňovacom období začínajúcom
najskôr 1. januára 2018 plynú príjmy (výnosy) z odplát za poskytnutie práva na použitie
alebo za použitie vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného
úžitkovým vzorom, ktoré boli výsledkom výskumu a vývoja1) vykonávaného daňovníkom, a to aj vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky,
a technického riešenia, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, alebo počítačového
programu (softvér), ktorý bol výsledkom vlastnej činnosti daňovníka a podlieha autorskému
právu podľa osobitného predpisu,74bc) ktoré boli po 31. decembri 2017 prevedené inou osobou naspäť na daňovníka.
(7)
Ustanovenie § 13b v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije prvýkrát za zdaňovacie
obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2018. Ustanovenie § 13b v znení účinnom
od 1. januára 2018 sa použije aj na daňovníka, ktorému v zdaňovacom období začínajúcom
najskôr 1. januára 2018 plynú príjmy (výnosy) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe
sa úplne alebo čiastočne využil vynález chránený patentom alebo technické riešenie
chránené úžitkovým vzorom, ktoré boli výsledkom výskumu a vývoja1) vykonávaného daňovníkom, a to aj ak ide o vynález, ktorý je predmetom patentovej
prihlášky, a technické riešenie, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, ktoré
boli po 31. decembri 2017 prevedené inou osobou naspäť na daňovníka.
(8)
Ustanovenia § 17b ods. 8, 9, 11 a 13 a § 17d ods. 7, 8, 10 až 13 v znení účinnom
od 1. januára 2018 sa použijú na splatenie nepeňažného vkladu80c) po 31. decembri 2017.
(9)
Ustanovenia § 17c ods. 9 a 10 a § 17e ods. 8 až 10 a ods. 12 a 13 v znení účinnom
od 1. januára 2018 sa použijú na zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností
alebo družstiev, u ktorých rozhodný deň nastane najskôr po 1. januári 2018.
(10)
Ustanovenia § 17c ods. 3 písm. a) a ods. 11 a § 17e ods. 14 v znení účinnom od 1.
januára 2018 sa prvýkrát použijú pri výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri
zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev v zdaňovacom
období, ktoré začína najskôr 1. januára 2018.
(11)
Ustanovenia § 17f, 17g, § 25 ods. 1 písm. i) a § 25a písm. g) v znení účinnom od
1. januára 2018 sa prvýkrát použijú pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka
alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia po 31. decembri 2017.
(12)
Ustanovenie § 22 ods. 6 písm. f) a príloha č. 1 v znení účinnom od 1. januára 2018
sa použije prvýkrát na technické zhodnotenie a opravy vykonané a zaradené do užívania
po 31. decembri 2017.
(13)
Ustanovenia § 30a ods. 8 až 10 a § 30b ods. 8 až 10 v znení účinnom od 1. januára
2018 sa prvýkrát použijú na daňové kontroly ukončené po 31. decembri 2017.
(14)
Ustanovenie § 33 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije za
zdaňovacie obdobie roka 2017.
(15)
Ustanovenie § 52zc sa od 1. januára 2018 neuplatňuje.
(16)
Ustanovenie § 26 ods. 12 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije v
zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018, a to aj na majetok, ktorý bol
odpisovaný podľa predpisu účinného do 31. decembra 2017, pričom už uplatnené odpisy
sa spätne neupravujú.
(17)
Ustanovenie § 13c v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije na príjmy z predaja
akcií alebo obchodného podielu nadobudnutých pred 1. januárom 2018, u ktorých je splnená
podmienka splateného a v obchodnom registri zapísaného priameho podielu na základnom
imaní 10 %, pričom na účely splnenia podmienky podľa § 13c ods. 2 písm. a) lehota
24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov začína plynúť od 1. januára
2018. U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, sa ustanovenie §
13c v znení účinnom od 1. januára 2018 použije na príjmy z predaja akcií alebo obchodného
podielu nadobudnutých do konca zdaňovacieho obdobia, ktoré bezprostredne predchádza
zdaňovaciemu obdobiu začínajúcemu po 31. decembri 2017, u ktorých je splnená podmienka
splateného a v obchodnom registri zapísaného priameho podielu na základnom imaní 10
%, pričom na účely splnenia podmienky podľa § 13c ods. 2 písm. a) lehota 24 bezprostredne
po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov začína plynúť prvým dňom zdaňovacieho
obdobia začínajúceho po 31. decembri 2017.
(18)
Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. f) prvého bodu v znení účinnom do 31. decembra 2017
sa použije pri predaji akcií obstaraných najneskôr do 31. decembra 2017 a u daňovníka,
ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, pri predaji akcií obstaraných do konca
zdaňovacieho obdobia, ktoré bezprostredne predchádza zdaňovaciemu obdobiu začínajúcemu
po 31. decembri 2017, u ktorých nie sú splnené podmienky oslobodenia podľa odseku
17 a § 13c.
(19)
Ustanovenia § 5 ods. 7 písm. m) a § 19 ods. 2 písm. s) v znení účinnom od 1. januára
2018 sa prvýkrát použijú pri poskytnutí dopravy na miesto výkonu práce a späť po 31.
decembri 2017.“.
129.
V prílohe č. 1 sa na konci odpisovej skupiny 2 pripájajú tieto slová:
„
“.
2-41 | Úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budovách, v ktorých sa poskytuje kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby“. |
130.
Príloha č. 2 sa dopĺňa deviatym bodom, ktorý znie:
„9.
Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti
praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie
vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19. 7. 2016).“.
Čl. II
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011
Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z.,
zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona
č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014
Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z.,
zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona
č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 339/2016
Z. z. a zákona č. 267/2017 Z. z. sa mení takto:
V § 52 odsek 10 znie:
„(10)
Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam daňových subjektov,
ktoré si uplatnili odpočet výdavkov na výskum a vývoj alebo oslobodenie podľa osobitného
predpisu.37ab) V zozname sa uvedú údaje podľa osobitného predpisu.37ac)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 37ab a 37ac znejú:
„37ab) § 13a, 13b a 30c zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
37ac) § 13a ods. 6, § 13b ods. 7 a § 30c ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov.“.
Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2018 okrem čl. I § 2 písm. ah) v bode 4,
§ 17h v bode 52 a § 52zo v bode 128, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019.
Andrej Kiska v. r.
Andrej Danko v. r.
Robert Fico v. r.
Andrej Danko v. r.
Robert Fico v. r.