Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky oznamuje,
že v súvislosti s nadobudnutím platnosti Mnohostranného dohovoru na zavedenie opatrení
na zamedzenie narúšania základov dane a presunov zisku súvisiacich s daňovými zmluvami
(oznámenie č. 339/2018 Z. z.) sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou
a Slovinskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku
v odbore daní z príjmov a z majetku (oznámenie č. 386/2004 Z. z.).
V zmysle článku 35 dohovoru tieto zmeny a doplnenia nadobúdajú účinnosť
a) v súvislosti s daňami vyberanými zrážkou pri zdroji zo súm vyplatených alebo pripísaných
nerezidentom, ak skutočnosť vedúca k vzniku takýchto daní nastala 1. januára 2019
alebo po tomto dátume, a
b) v súvislosti so všetkými ostatnými daňami uloženými týmto zmluvným štátom pre dane
uložené v súvislosti so zdaňovacími obdobiami začínajúcimi sa 1. júla 2019 alebo po
tomto dátume.
411/2018 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 29.12.2018
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 29.12.2018 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 411/2018 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o zmenách a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Slovinskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 29.12.2018 |
| Dátum účinnosti od: | 29.12.2018 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
411
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
ZMENY A DOPLNENIA
Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Slovinskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (oznámenie č. 386/2004 Z. z.) v súvislosti s nadobudnutím platnosti Mnohostranného dohovoru na zavedenie opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov zisku súvisiacich s daňovými zmluvami (oznámenie č. 339/2018 Z. z.)
Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Slovinskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (oznámenie č. 386/2004 Z. z.) v súvislosti s nadobudnutím platnosti Mnohostranného dohovoru na zavedenie opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov zisku súvisiacich s daňovými zmluvami (oznámenie č. 339/2018 Z. z.)
1.
Existujúci text preambuly zmluvy „želajúc si uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojitého
zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku“ sa nahrádza
nasledovným znením článku 6 ods. 1 a 3 dohovoru:
„želajúc si ďalej rozvíjať ekonomické vzťahy a posilniť spoluprácu v daňových záležitostiach,
s cieľom zamedziť dvojitému zdaneniu v súvislosti s daňami, na ktoré sa táto zmluva
vzťahuje, bez toho, aby sa vytvárali príležitosti na nezdaňovanie alebo znížené zdanenie
prostredníctvom daňových únikov alebo vyhýbania sa daňovej povinnosti (vrátane schém
hľadania najvýhodnejších daňových podmienok formou tzv. treaty shopping s cieľom získať
úľavy, ktoré takáto zmluva poskytuje ako nepriamu výhodu pre rezidentov tretích krajín)“.
2.
Článok 4 ods. 3 zmluvy sa nahrádza nasledovným znením článku 4 ods. 1 dohovoru:
„Ak v dôsledku ustanovení článku 4 ods. 1 zmluvy osoba, ktorá nie je fyzickou osobou,
je rezidentom viac ako jedného zmluvného štátu, potom príslušné orgány týchto zmluvných
štátov sa vynasnažia určiť vzájomnou dohodou, v ktorom zmluvnom štáte sa takáto osoba
bude považovať za daňového rezidenta na účely zmluvy, pričom sa bude prihliadať na
miesto jej skutočného vedenia, miesto jej vzniku alebo miesto, kde bola osoba inak
založená, a na akékoľvek iné relevantné faktory. Ak neexistuje takáto dohoda, nebude
mať takáto osoba nárok na žiadne úľavy alebo oslobodenie od dane podľa ustanovení
zmluvy, okrem prípadov, a to v takom rozsahu a spôsobom, na akom sa môžu dohodnúť
príslušné orgány zmluvných štátov.“.
3.
Článok 5 ods. 4 zmluvy sa nahrádza nasledovným znením článku 13 ods. 2 dohovoru:
„Bez ohľadu na článok 5 ods. 1, 2 a 3 zmluvy má sa za to, že výraz „stála prevádzkareň“
sa nevzťahuje na
a)
zariadenie, ktoré sa využíva iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo dodania tovaru
patriaceho podniku,
b)
zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely uskladnenia, vystavenia
alebo dodania,
c)
zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely spracovania iným
podnikom,
d)
trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely nákupu tovaru alebo
zhromažďovania informácií pre podnik,
e)
udržiavanie trvalého miesta výkonu činnosti výlučne na účely vykonávania akejkoľvek
činnosti v mene podniku,
f)
udržiavanie trvalého miesta výkonu činnosti výlučne pre akúkoľvek kombináciu činností
uvedených v písmenách a) až e),
za predpokladu, že takáto činnosť alebo v prípade písmena f) celková činnosť trvalého
miesta výkonu činnosti predstavuje činnosti prípravného alebo pomocného charakteru.“.
4.
K existujúcim ustanoveniam článku 5 zmluvy sa dopĺňa nasledovné znenie článku 13
ods. 4 dohovoru:
„Článok 5 ods. 4 zmluvy (po úprave podľa článku 13 ods. 2 dohovoru) sa neuplatní na
trvalé miesto výkonu činnosti, ktoré podnik používa alebo udržiava, ak tento podnik
alebo s ním úzko prepojený podnik vykonáva činnosť na tom istom mieste alebo na inom
mieste v rámci toho istého zmluvného štátu, a
a)
toto miesto alebo iné miesto predstavuje stálu prevádzkareň pre daný podnik alebo
s ním úzko prepojený podnik podľa ustanovení článku 5 zmluvy, alebo
b)
celková činnosť, ktorá je výsledkom kombinácie činností vykonávaných týmito dvoma
podnikmi na tom istom mieste alebo tým istým podnikom, alebo jeho úzko prepojeným
podnikom na dvoch miestach nemá prípravný alebo pomocný charakter,
za predpokladu, že tieto činnosti vykonávané týmito dvoma podnikmi na tom istom mieste
alebo tým istým podnikom, alebo jeho úzko prepojeným podnikom na dvoch miestach predstavujú
doplňujúce funkcie, ktoré sú súčasťou ucelenej činnosti podniku.“.
5.
Článok 5 ods. 5 a 6 zmluvy sa nahrádzajú nasledovným znením článku 12 ods. 1 a 2
dohovoru:
„1.
Bez ohľadu na článok 5 ods. 1, 2 a 3 zmluvy, ale s výhradou odseku 2 tohto bodu,
ak osoba koná v zmluvnom štáte v mene podniku a pritom v rámci tejto činnosti obvykle
uzatvára zmluvy alebo zohráva hlavnú úlohu pri uzatváraní zmlúv bez významných úprav
zo strany podniku, pričom sa tieto zmluvy uzatvárajú:
a)
v mene podniku, alebo
b)
o prevode vlastníckych práv k majetku alebo na udelenie práv na používanie majetku,
ktorý podnik vlastní alebo ktorý má podnik právo používať, alebo
c)
na poskytovanie služieb týmto podnikom,
bude sa takýto podnik považovať za podnik, ktorý má stálu prevádzkareň v tomto zmluvnom
štáte v súvislosti s akýmikoľvek činnosťami, ktoré takáto osoba vykoná pre podnik,
okrem prípadov, keď tieto činnosti, ak boli vykonané podnikom prostredníctvom trvalého
miesta výkonu činnosti tohto podniku v tomto zmluvnom štáte, nebudú dôvodom na to,
aby sa toto trvalé miesto výkonu činnosti považovalo za zakladajúce stálu prevádzkareň
podľa definície stálej prevádzkarne uvedenej v článku 5 zmluvy (v znení úprav podľa
dohovoru).
2.
Odsek 1 sa nepoužije, pokiaľ osoba, ktorá koná v jednom zmluvnom štáte v mene podniku
druhého zmluvného štátu, vykonáva činnosť v prvom zmluvnom štáte ako nezávislý zástupca
a koná v mene tohto podniku v rámci riadneho výkonu tejto činnosti. Pokiaľ však osoba
koná výlučne alebo takmer výlučne v mene jedného alebo viacerých podnikov, s ktorými
je úzko prepojená, takáto osoba sa nebude považovať za nezávislého zástupcu v zmysle
tohto odseku, a to vo vzťahu k akémukoľvek takémuto podniku.“.
6.
K existujúcim ustanoveniam článku 5 zmluvy sa dopĺňa nasledovné znenie článku 15
ods. 1 dohovoru:
„Na účely článku 5 zmluvy (v znení úprav podľa dohovoru) osoba je úzko prepojená s
podnikom, ak na základe všetkých relevantných skutočností a okolností jedna osoba
ovláda druhú alebo ak sú obidve ovládané tými istými osobami alebo podnikmi. V každom
prípade sa osoba bude považovať za úzko prepojenú s podnikom, pokiaľ má jeden v držbe,
či už priamo alebo nepriamo, viac ako 50-percentný podiel (beneficial interest) na
druhom (alebo, v prípade spoločnosti, viac ako 50 percent celkových hlasovacích práv
a hodnoty akcií spoločnosti alebo podiel na vlastnom imaní spoločnosti (beneficial
equity interest)) alebo ak iná osoba má v držbe, či už priamo alebo nepriamo, viac
ako 50-percentný podiel (alebo, v prípade spoločnosti, viac ako 50 percent celkových
hlasovacích práv a hodnoty akcií spoločnosti alebo podiel na vlastnom imaní spoločnosti)
na osobe a podniku.“.
7.
K existujúcim ustanoveniam článku 10 ods. 2 písm. a) a b) zmluvy sa uplatňuje nasledovné
znenie článku 8 ods. 1 dohovoru:
„Ustanovenia článku 10 ods. 2 písm. a) a b) zmluvy sa uplatnia, len ak sú podmienky
vlastníctva uvedené v týchto ustanoveniach splnené počas celého obdobia 365 dní, ktoré
zahŕňa deň výplaty dividend (na účely výpočtu tohto obdobia sa neprihliada na zmeny
vlastníctva, ktoré by priamo vyplývali z reorganizácie podniku, ako napríklad zlúčenie
alebo rozdelenie spoločnosti, ktorý má v držbe akcie alebo ktorý vypláca dividendy).“.
8.
Článok 13 ods. 2 zmluvy sa nahrádza nasledovným znením článku 9 ods. 4 dohovoru:
„Na účely zmluvy zisky, ktoré plynú rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia
akcií alebo porovnateľných podielov, ako napríklad podiely v osobnej obchodnej spoločnosti
alebo truste, môžu byť zdanené v druhom zmluvnom štáte, ak kedykoľvek počas obdobia
365 dní predchádzajúcich scudzeniu viac ako 50 percent hodnoty týchto akcií alebo
porovnateľných podielov priamo alebo nepriamo predstavuje nehnuteľný majetok nachádzajúci
sa v druhom zmluvnom štáte.“.
9.
K existujúcim ustanoveniam zmluvy sa dopĺňa nasledovné znenie článku 7 ods. 1 dohovoru:
„Ak je možné usúdiť, a to s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti,
že získanie výhody zo zmluvy bolo jedným z hlavných účelov akéhokoľvek opatrenia alebo
akejkoľvek transakcie priamo alebo nepriamo vedúceho k tejto výhode, táto výhoda bez
ohľadu na ktorékoľvek iné ustanovenia zmluvy nebude poskytnutá vo vzťahu k časti príjmu,
pokiaľ sa nepreukáže, že poskytnutie tejto výhody v danej situácii by bolo v súlade
s účelom a cieľom príslušných ustanovení zmluvy.“.
10.
K existujúcim ustanoveniam zmluvy sa dopĺňa nasledovné znenie článku 10 ods. 1, 2
a 3 dohovoru:
„1.
V prípade, že
a)
podniku jedného zmluvného štátu plynie príjem z druhého zmluvného štátu, pričom prvý
zmluvný štát považuje takýto príjem za príjem prisúditeľný stálej prevádzkarni podniku,
ktorá je umiestnená na území tretieho štátu, a
b)
zisky prisúditeľné danej stálej prevádzkarni sú vyňaté zo zdanenia v prvom zmluvnom
štáte,
výhody plynúce zo zmluvy sa neuplatnia vo vzťahu k časti príjmu, ku ktorému daň v
treťom štáte predstavuje menej ako 60 percent dane, ktorá by bola vyrubená vo vzťahu
k tejto časti príjmu v prvom zmluvnom štáte, ak by bola stála prevádzkareň umiestnená
v prvom zmluvnom štáte. V takom prípade akýkoľvek príjem, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia
tohto odseku, bude zdanený v súlade s vnútroštátnymi predpismi druhého zmluvného štátu
bez ohľadu na akékoľvek iné ustanovenia zmluvy.
2.
Odsek 1 sa nepoužije, ak príjem plynúci z druhého zmluvného štátu uvedeného v odseku
1 plynul v dôsledku alebo v súvislosti s aktívnym výkonom činnosti vykonávanej prostredníctvom
stálej prevádzkarne (okrem činností investovania, správy investícií alebo len samotnej
držby investícií, a to na vlastný účet podniku, pokiaľ nejde o bankové činnosti vykonávané
bankou, poisťovacie činnosti vykonávané poisťovňou alebo obchodovanie s cennými papiermi,
ktoré vykonáva registrovaný obchodník s cennými papiermi).
3.
Ak sú podľa odseku 1 výhody zo zmluvy odopreté v súvislosti s príjmom rezidenta jedného
zmluvného štátu, príslušný orgán druhého zmluvného štátu môže napriek tomu poskytnúť
tieto výhody v súvislosti s príjmom, ak v odpovedi na žiadosť tohto rezidenta tento
príslušný orgán rozhodne, že poskytnutie týchto výhod je opodstatnené vzhľadom na
dôvody, pre ktoré tento rezident nesplnil podmienky ustanovené v odsekoch 1 a 2. Príslušný
orgán zmluvného štátu, ktorému rezident druhého zmluvného štátu predložil žiadosť
podľa predchádzajúcej vety, sa poradí s príslušným orgánom tohto druhého zmluvného
štátu predtým, ako žiadosti vyhovie alebo ju zamietne.“,“.