486/2019 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 30.12.2019 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 486/2019 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o zmenách a doplnení Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 30.12.2019 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| 339/2018 Z. z. | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o podpísaní Mnohostranného dohovoru na zavedenie opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov zisku súvisiacich s daňovými zmluvami |
486
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky oznamuje,
že v súvislosti s nadobudnutím platnosti Mnohostranného dohovoru na zavedenie opatrení
na zamedzenie narúšania základov dane a presunov zisku súvisiacich s daňovými zmluvami
(oznámenie č. 339/2018 Z. z.) vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Holandským kráľovstvom 1. júla
2019 sa zmenila a doplnila Zmluva medzi Československou socialistickou republikou
a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku
v odbore daní z príjmu a z majetku (vyhláška ministra zahraničných vecí č.138/1974 Zb.), Protokol dopĺňajúci Zmluvu medzi Československou socialistickou republikou a Holandským
kráľovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní
z príjmu a z majetku a Protokol k nej (oznámenie č. 199/1997 Z. z.) a Protokol medzi Slovenskou republikou a Holandským kráľovstvom, ktorým sa mení
a dopĺňa Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Holandským kráľovstvom
o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a
z majetku a Protokol k nej (oznámenie č. 450/2010 Z. z.).
V zmysle článku 35 dohovoru tieto zmeny a doplnenia nadobúdajú účinnosť
a)
v súvislosti s daňami vyberanými zrážkou pri zdroji zo súm vyplatených alebo pripísaných
nerezidentom, ak skutočnosť vedúca k vzniku takýchto daní nastala 1. januára 2020
alebo po tomto dátume, a
b)
v súvislosti so všetkými ostatnými daňami uloženými týmto zmluvným štátom pre dane
uložené v súvislosti so zdaňovacími obdobiami začínajúcimi sa 1. januára 2020 alebo
po tomto dátume,
c)
bez ohľadu na písmená a) a b) tohto bodu článok 16 dohovoru nadobudne účinnosť v
súvislosti so zmluvou pre prípad predložený príslušnému úradu zmluvného štátu k 1.
júlu 2019 okrem prípadov, ktoré k uvedenému dátumu neboli spôsobilé na predloženie
podľa zmluvy ešte pred jej úpravou podľa dohovoru, bez ohľadu na zdaňovacie obdobie,
ku ktorému sa tento prípad vzťahuje.
Zmeny a doplnenia k Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Holandským
kráľovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní
z príjmu a z majetku a Protokolu k nej uverejnenej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
pod číslom 138/1974 Zb. v znení Protokolu dopĺňajúceho Zmluvu medzi Československou
socialistickou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia
a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku a Protokol k nej uverejneného
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 199/1997 Z. z. a Protokolu medzi
Slovenskou republikou a Holandským kráľovstvom, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva medzi
Československou socialistickou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojakého
zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku a protokol
k nej uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 450/2010 Z. z.
(ďalej len „zmluva“):
1.
Existujúci text preambuly zmluvy „prajúc si uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojakého
zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku“ sa nahrádza
nasledovným znením článku 6 ods. 1 a 3 dohovoru:
„želajúc si ďalej rozvíjať ekonomické vzťahy a posilniť spoluprácu v daňových záležitostiach,
s cieľom zamedziť dvojitému zdaneniu v súvislosti s daňami, na ktoré sa táto zmluva
vzťahuje, bez toho, aby sa vytvárali príležitosti na nezdaňovanie alebo znížené zdanenie
prostredníctvom daňových únikov alebo vyhýbania sa daňovej povinnosti (vrátane schém
hľadania najvýhodnejších daňových podmienok formou tzv. treaty shopping s cieľom získať
úľavy, ktoré takáto zmluva poskytuje ako nepriamu výhodu pre rezidentov tretích krajín),“.
2.
K existujúcim ustanoveniam článku 1 zmluvy sa dopĺňa nasledovné znenie článku 3 ods.
1 dohovoru v znení upravenom článkom 3 ods. 3 dohovoru:
„Na účely zmluvy príjem plynúci určitým subjektom alebo usporiadaniam alebo ich prostredníctvom,
s ktorými sa zaobchádza ako s úplne alebo čiastočne transparentnými podľa vnútroštátnych
daňových predpisov jedného alebo oboch zmluvných štátov, sa bude považovať za príjem
rezidenta zmluvného štátu, ale len do takej miery, do akej daný zmluvný štát tento
príjem považuje na daňové účely za príjem rezidenta tohto zmluvného štátu. Ustanovenia
tohto odseku sa v žiadnom prípade nebudú vykladať tak, aby mali vplyv na právo zmluvného
štátu zdaniť rezidentov tohto zmluvného štátu.“.
3.
K existujúcim ustanoveniam článku 1 zmluvy sa dopĺňa nasledovné znenie článku 3 ods.
2 dohovoru:
„Ustanovenia článku 25 zmluvy sa neuplatnia, pokiaľ takéto ustanovenia umožňujú zdanenie
druhým zmluvným štátom výlučne preto, že tento príjem je tiež príjmom plynúcim rezidentovi
tohto druhého zmluvného štátu.“.
4.
Článok 4 ods. 4 zmluvy sa nahrádza nasledovným znením článku 4 ods. 1 dohovoru:
„Ak v dôsledku ustanovení článku 4 ods. 1 zmluvy osoba, ktorá nie je fyzickou osobou,
je rezidentom viac ako jedného zmluvného štátu, potom príslušné úrady týchto zmluvných
štátov sa vynasnažia určiť vzájomnou dohodou, v ktorom zmluvnom štáte sa takáto osoba
bude považovať za daňového rezidenta na účely zmluvy, pričom sa bude prihliadať na
miesto jej skutočného vedenia, miesto jej vzniku alebo miesto, kde bola osoba inak
založená, a na akékoľvek iné relevantné faktory. Ak neexistuje takáto dohoda, nebude
mať takáto osoba nárok na žiadne úľavy alebo oslobodenie od dane podľa ustanovení
zmluvy, okrem prípadov, a to v takom rozsahu a spôsobom, na akom sa môžu dohodnúť
príslušné úrady zmluvných štátov.“.
5.
Článok 5 ods. 3 zmluvy sa nahrádza nasledovným znením článku 13 ods. 2 dohovoru:
„Bez ohľadu na článok 5 ods. 1 a 2 zmluvy má sa za to, že výraz „stála prevádzkareň“
sa nevzťahuje na:
a)
zariadenie, ktoré sa využíva len na účely uskladnenia, vystavenia alebo zasielania
tovaru patriaceho podniku;
b)
zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava len na účely uskladnenia, vystavenia
alebo zasielania;
c)
zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava len na účely jeho spracovania
iným podnikom;
d)
trvalé zariadenie slúžiace podnikaniu, ktoré sa udržiava len na účely nákupu tovaru
alebo zhromažďovania informácií pre podnik;
e)
trvalé zariadenie slúžiace podnikaniu, ktoré sa udržiava len na účely reklamy, poskytovania
informácií, vedeckého výskumu alebo podobných činností pre podnik, ktoré majú prípravný
alebo pomocný charakter;
f)
udržiavanie trvalého miesta výkonu činnosti výlučne na účely vykonávania akejkoľvek
činnosti v mene podniku, ktorá nie je uvedená v písmenách a) až e);
g)
udržiavanie trvalého miesta výkonu činnosti výlučne pre akúkoľvek kombináciu činností
uvedených v písmenách a) až f);
za predpokladu, že takáto činnosť alebo v prípade písmena g) celková činnosť trvalého
miesta výkonu činnosti predstavuje činnosti prípravného alebo pomocného charakteru.“.
6.
K existujúcim ustanoveniam článku 5 zmluvy sa dopĺňa nasledovné znenie článku 14
ods. 1 dohovoru:
„Výlučne na účely určenia toho, či už uplynulo obdobie (alebo obdobia) uvedené v ustanovení
článku 5 ods. 2 písm. g) zmluvy:
a)
pokiaľ podnik jedného zmluvného štátu vykonáva činnosti v druhom zmluvnom štáte na
mieste, ktoré zakladá miesto stavby alebo konštrukcie alebo projektu montáže, uvedenom
v ustanovení článku 5 ods. 2 písm. g) zmluvy a tieto činnosti sa vykonávajú počas
jedného alebo viacerých časových období, ktoré v úhrne presahujú 30 dní, ale nepresahujú
dĺžku obdobia alebo období uvedených v ustanoveniach článku 5 ods. 2 písm. g) zmluvy;
a
b)
pokiaľ sa súvisiace činnosti vykonávajú v tomto druhom zmluvnom štáte na tom istom
mieste stavby alebo konštrukcie alebo projektu montáže podľa ustanovenia článku 5
ods. 2 písm. g) zmluvy počas rôznych období, z ktorých každé presahuje 30 dní, vykonávané
podnikmi úzko prepojenými s prvým uvedeným podnikom,
potom sa tieto rôzne časové obdobia pripočítajú k celkovému časovému obdobiu, počas
ktorého prvý uvedený podnik vykonával činnosť na tomto mieste stavby alebo konštrukcie
alebo projektu montáže uvedenom v ustanovení článku 5 ods. 2 písm. g) zmluvy.“.
7.
K existujúcim ustanoveniam článku 5 zmluvy sa dopĺňa nasledovné znenie článku 13
ods. 4 dohovoru:
„Článok 5 ods. 3 zmluvy (v znení úprav podľa dohovoru) sa neuplatní na trvalé miesto
výkonu činnosti, ktoré podnik používa alebo udržiava, ak tento podnik alebo s ním
úzko prepojený podnik vykonáva činnosť na tom istom mieste alebo na inom mieste v
rámci toho istého zmluvného štátu, a:
a)
toto miesto alebo iné miesto predstavuje stálu prevádzkareň pre daný podnik alebo
s ním úzko prepojený podnik podľa ustanovení zmluvy, v ktorých sa definuje stála prevádzkareň,
alebo
b)
celková činnosť, ktorá je výsledkom kombinácie činností vykonávaných týmito dvomi
podnikmi na tom istom mieste, alebo tým istým podnikom, alebo jeho úzko prepojeným
podnikom na dvoch miestach, nemá prípravný alebo pomocný charakter,
za predpokladu, že tieto činnosti vykonávané týmito dvomi podnikmi na tom istom mieste
alebo tým istým podnikom, alebo jeho úzko prepojeným podnikom na dvoch miestach predstavujú
doplňujúce funkcie, ktoré sú súčasťou ucelenej činnosti podniku.“.
8.
K existujúcim ustanoveniam článku 5 zmluvy sa dopĺňa nasledovné znenie článku 15
ods. 1 dohovoru:
„Na účely článku 5 zmluvy (v znení úprav podľa dohovoru) osoba je úzko prepojená s
podnikom, ak na základe všetkých relevantných skutočností a okolností jedna osoba
ovláda druhú alebo ak sú obidve ovládané tými istými osobami alebo podnikmi. V každom
prípade sa osoba bude považovať za úzko prepojenú s podnikom, pokiaľ má jeden v držbe,
či už priamo alebo nepriamo, viac ako 50-percentný podiel (beneficial interest) na
druhom (alebo, v prípade spoločnosti, viac ako 50 percent celkových hlasovacích práv
a hodnoty akcií spoločnosti alebo podiel na vlastnom imaní spoločnosti (beneficial
equity interest)), alebo ak iná osoba má v držbe, či už priamo alebo nepriamo, viac
ako 50-percentný podiel (alebo, v prípade spoločnosti, viac ako 50 percent celkových
hlasovacích práv a hodnoty akcií spoločnosti alebo podiel na vlastnom imaní spoločnosti)
na osobe a podniku.“.
9.
K existujúcim ustanoveniam článku 9 zmluvy sa dopĺňa nasledovné znenie článku 17
ods. 1 dohovoru:
„Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto zmluvného štátu a následne
zdaní zisky, z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto druhom zmluvnom
štáte a zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by bol dosiahol podnik prvého uvedeného
zmluvného štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi týmito dvomi podnikmi boli také,
aké by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, potom druhý zmluvný štát primerane upraví
sumu dane uloženej z týchto ziskov. Pri stanovení takejto úpravy sa postupuje s náležitým
ohľadom na iné ustanovenia zmluvy a príslušné úrady zmluvných štátov sa v prípade
potreby spolu poradia.“.
10.
K existujúcim ustanoveniam článku 10 ods. 3 zmluvy sa uplatňuje nasledovné znenie
článku 8 ods. 1 dohovoru:
„Ustanovenia článku 10 ods. 3 zmluvy sa uplatnia, len ak sú podmienky vlastníctva
uvedené v týchto ustanoveniach splnené počas celého obdobia 365 dní, ktoré zahŕňa
deň výplaty dividend (na účely výpočtu tohto obdobia sa neprihliada na zmeny vlastníctva,
ktoré by priamo vyplývali z reorganizácie podniku, ako napríklad zlúčenie alebo rozdelenie
spoločnosti, ktorý má v držbe akcie alebo ktorý vypláca dividendy).“.
11.
K existujúcemu ustanoveniu článku 25 ods. A druhého bodu zmluvy sa uplatňuje nasledovné
znenie článku 5 ods. 2 dohovoru:
„Ustanovenia článku 25 ods. A druhého bodu zmluvy sa neuplatnia, pokiaľ Slovenská
republika uplatňuje ustanovenia zmluvy na vyňatie príjmu alebo majetku zo zdanenia
alebo na určenie limitu sadzby, ktorá sa môže použiť na zdanenie takéhoto príjmu alebo
majetku. V tomto druhom prípade Holandské kráľovstvo povolí znížiť daň z príjmu alebo
majetku rezidenta Holandského kráľovstva o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Slovenskej
republike. Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne tú časť dane vypočítanej pred
jej znížením, ktorá pomerne pripadá na tie časti príjmu alebo majetku, ktoré môžu
byť zdanené v Slovenskej republike.“.
12.
Článok 25 ods. B zmluvy sa nahrádza nasledovným znením článku 5 ods. 6 dohovoru:
„Ak rezidentovi Slovenskej republiky plynie príjem alebo rezident vlastní majetok,
ktorý môže byť zdanený v Holandskom kráľovstve podľa ustanovení zmluvy (okrem prípadov,
keď tieto ustanovenia umožňujú zdanenie Holandským kráľovstvom výlučne preto, že tento
príjem je tiež príjmom plynúcim rezidentovi Holandského kráľovstva), potom Slovenská
republika je povinná umožniť:
i)
znížiť daň z príjmov tohto rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani z príjmov zaplatenej
v Holandskom kráľovstve;
ii)
znížiť daň z majetku tohto rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani z majetku zaplatenej
v Holandskom kráľovstve.
Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne tú časť dane z príjmov alebo dane z majetku
vypočítanú pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá na takýto príjem alebo majetok,
ktorý môže byť zdanený v Holandskom kráľovstve.
Ak je podľa akýchkoľvek ustanovení zmluvy príjem, ktorý plynie rezidentovi, alebo
majetok, ktorý vlastní rezident Slovenskej republiky, vyňatý zo zdanenia v Slovenskej
republike, Slovenská republika môže napriek tomu pri výpočte sumy dane zo zostávajúcich
príjmov alebo majetku tohto rezidenta zohľadniť vyňatý príjem alebo majetok.“.
13.
K existujúcim ustanoveniam článku 27 ods. 1 zmluvy sa dopĺňa nasledovné znenie článku
16 ods. 1 druhej vety dohovoru:
„Prípad musí byť predložený do troch rokov od prvého oznámenia o opatrení smerujúcom
k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami zmluvy.“.
14.
K existujúcim ustanoveniam článku 27 ods. 2 zmluvy sa dopĺňa nasledovné znenie článku
16 ods. 2 druhej vety dohovoru:
„Dosiahnutá dohoda sa uplatní bez ohľadu na časové lehoty podľa vnútroštátnych právnych
predpisov zmluvných štátov.“.
15.
K existujúcim ustanoveniam zmluvy sa dopĺňa nasledovné znenie článku 7 ods. 1 dohovoru:
„Ak je možné usúdiť, a to s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti,
že získanie výhody zo zmluvy bolo jedným z hlavných účelov akéhokoľvek opatrenia alebo
akejkoľvek transakcie priamo alebo nepriamo vedúceho k tejto výhode, táto výhoda bez
ohľadu na ktorékoľvek iné ustanovenia zmluvy nebude poskytnutá vo vzťahu k časti príjmu
alebo majetku, pokiaľ sa nepreukáže, že poskytnutie tejto výhody v danej situácii
by bolo v súlade s účelom a cieľom príslušných ustanovení zmluvy.“.
16.
K existujúcim ustanoveniam zmluvy sa dopĺňa nasledovné znenie článku 10 ods. 1, 2
a 3 dohovoru:
„1.
V prípade, že:
a)
podniku jedného zmluvného štátu plynie príjem z druhého zmluvného štátu, pričom prvý
zmluvný štát považuje takýto príjem za príjem prisúditeľný stálej prevádzkarni podniku,
ktorá je umiestnená na území tretieho štátu; a
b)
zisky prisúditeľné danej stálej prevádzkarni sú vyňaté zo zdanenia v prvom zmluvnom
štáte,
výhody plynúce zo zmluvy sa neuplatnia vo vzťahu k časti príjmu, ku ktorému daň v
treťom štáte predstavuje menej ako 60 percent dane, ktorá by bola vyrubená vo vzťahu
k tejto časti príjmu v prvom zmluvnom štáte, ak by bola stála prevádzkareň umiestnená
v prvom zmluvnom štáte. V takom prípade akýkoľvek príjem, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia
tohto odseku, bude zdanený v súlade s vnútroštátnymi predpismi druhého zmluvného štátu
bez ohľadu na akékoľvek iné ustanovenia zmluvy.
2.
Odsek 1 sa nepoužije, ak príjem plynúci z druhého zmluvného štátu uvedeného v odseku
1 plynul v dôsledku alebo v súvislosti s aktívnym výkonom činnosti vykonávanej prostredníctvom
stálej prevádzkarne (okrem činností investovania, správy investícií alebo len samotnej
držby investícií, a to na vlastný účet podniku, pokiaľ nejde o bankové činnosti vykonávané
bankou, poisťovacie činnosti vykonávané poisťovňou alebo obchodovanie s cennými papiermi,
ktoré vykonáva registrovaný obchodník s cennými papiermi).
3.
Ak sú podľa odseku 1 výhody zo zmluvy odopreté v súvislosti s príjmom rezidenta jedného
zmluvného štátu, príslušný úrad druhého zmluvného štátu môže napriek tomu poskytnúť
tieto výhody v súvislosti s príjmom, ak v odpovedi na žiadosť tohto rezidenta tento
príslušný úrad rozhodne, že poskytnutie týchto výhod je opodstatnené vzhľadom na dôvody,
pre ktoré tento rezident nesplnil podmienky stanovené v odsekoch 1 a 2. Príslušný
úrad zmluvného štátu, ktorému rezident druhého zmluvného štátu predložil žiadosť podľa
predchádzajúcej vety, sa poradí s príslušným úradom tohto druhého zmluvného štátu
predtým, ako žiadosti vyhovie alebo ju zamietne.“.