160/2020 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 160/2020 Z. z. |
| Názov: | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Jurský Chlm |
| Typ: | Nariadenie vlády |
| Dátum schválenia: | 10.06.2020 |
| Dátum vyhlásenia: | 18.06.2020 |
| Autor: | Vláda Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| 543/2002 Z. z. | Zákon o ochrane prírody a krajiny |
160
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
z 10. júna 2020,
ktorým sa vyhlasuje chránený areál Jurský Chlm
Vláda Slovenskej republiky podľa § 21 ods. 1 a 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) nariaďuje:
§ 1
(1)
Vyhlasuje sa chránený areál Jurský Chlm (ďalej len „chránený areál“). Súčasťou chráneného
areálu je územie európskeho významu SKUEV0068 Jurský Chlm podľa osobitného predpisu.1)
(2)
Chránený areál sa nachádza v okrese Komárno v katastrálnom území Búč a v okrese Nové
Zámky v katastrálnom území Mužla. Celková výmera chráneného areálu je 103,1019 ha.
(3)
Hranica chráneného areálu je vymedzená v prílohe č. 1. Hranica chráneného areálu vymedzená geometrickým určením a polohovým určením sa
vyznačuje v katastri nehnuteľností. Mapa a grafické podklady, v ktorých je zakreslená
hranica chráneného areálu, sú uložené v Štátnom zozname osobitne chránených častí
prírody a krajiny, na Okresnom úrade Komárno a na Okresnom úrade Nové Zámky.
(4)
Ciele starostlivosti o chránený areál, opatrenia na ich dosiahnutie a zásady využívania
územia upravuje program starostlivosti o chránený areál podľa § 54 ods. 5 zákona.
§ 2
Účelom vyhlásenia chráneného areálu je zabezpečenie priaznivého stavu predmetu ochrany
chráneného areálu, ktorý je uvedený v prílohe č. 2.
§ 3
Na území chráneného areálu platí tretí stupeň ochrany podľa § 14 zákona.
§ 4
Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. júla 2020.2)
Igor Matovič v. r.
Príloha č. 1
k nariadeniu vlády č. 160/2020 Z. z.
k nariadeniu vlády č. 160/2020 Z. z.
VYMEDZENIE HRANICE CHRÁNENÉHO AREÁLU
Územie chráneného areálu je vymedzené podľa katastrálnych máp vygenerovaných z VGI
súborov so stavom katastra nehnuteľností k 10. septembru 2017, z ktorých bola hranica
chráneného areálu prenesená do digitálnej Základnej mapy Slovenskej republiky (SVM50)
v mierke 1 : 50 000.
Popis hranice chráneného areálu
Hranica územia je veľmi členitá a je zložená zo 4 polygónov. Prvý najväčší polygón
začína pri poľnej ceste v mieste križovania s kanálom vo vzdialenosti cca 630 m smerom
na západ od štátnej cesty smerujúcej z Čenkova do Jurského Chlmu, kde pokračuje okolo
nej smerom na západ až po druhú poľnú cestu, s ktorou sa križuje. Hranica pokračuje
po tejto ceste smerom na sever cca 20 m a pred hranicou lesného porastu sa stáča na
východ, kde pokračuje kopírujúc hranicu lesa až k poľnej ceste. Tam sa stáča hranica
smerom na sever a pokračuje cca 280 m, kde sa stáča na západ okolo Krížneho kanála
až po poľnú cestu. Pri nej pokračuje opäť na sever a po 60 m sa opäť stáča na východ
k poľnej ceste. Následne smeruje 230 m smerom na sever, kde západným smerom obíde
výbežok drevín a pokračuje okolo Obidského kanála smerom na západ po poľnú cestu.
Opäť sa stáča na sever a po 20 m sa stáča hranica na západ cca 40 m okolo Obidského
kanála. Následne pokračuje 40 m smerom na sever až po hranicu lesného porastu, kde
sa stáča zase na východ a kopíruje hranicu lesného porastu až po hranu sprašového
presypu a pokračuje smerom na východ po spodnej hrane terasy cca 500 m. Následne sa
stáča na juh a po 75 m mení smer na východ a pokračuje okolo porastu drevín v okolí
Obidského kanála až po štátnu cestu, kde ju pretína a pokračuje ďalej na východ okolo
porastu drevín a krov v okolí Obidského kanála až na koniec obhospodarovanej časti
polí a postupuje už len v tesnej blízkosti kanála do vzdialenosti 200 m. Potom sa
stáča na juh na druhú stranu kanála a vracia sa západným smerom, najprv 200 m tesne
okolo kanála a potom sa rozširuje o 50 m a kopíruje juhozápadným smerom hranicu ornej
pôdy cca 200 m po poľnú cestu. Po nej sa stáča na severovýchod a po 90 m opäť na západ
k druhej obrábanej ploche, ktorú kopíruje severným okrajom smerom na severozápad,
zaberajúc porasty v okolí Obidského kanála až po štátnu cestu. Tú pretína a pokračuje
cca 100 m južným smerom a stáča sa opäť na západ smerom k kanálu, lemujúc sprievodnú
vegetáciu Obidského kanála. Pri kanáli sa stáča na juh a po 50 m opäť na východ až
po štátnu cestu. Tam smeruje na juh cca 10 m a pokračuje na západ oddeľujúc podmáčané
časti od obhospodarovaných polí až po kanál. Opäť pokračuje na juh cca 220 m a následne
na východ cca 400 m, pokračuje 80 m severovýchodne a následne smerom na východ až
po štátnu cestu. Okolo nej pokračuje cca 100 m smerom na juh a okolo kanála sa opätovne
stáča na západ až po poľnú cestu, ktorú lemuje na juh k miestu stretu s poľnou cestou.
Uprostred polygónu sú vyňaté z územia obhospodarované plochy polí, medzi poľnou cestou
a kanálom.
Hranica najsevernejšieho polygónu smeruje spodnou hranou sprašového presypu až po
cestu smerujúcu z osady Sarvaš. Následne sa súbežne s touto cestou otáča na sever
a po 120 m opäť na východ do vzdialenosti cca 140 m. Následne smeruje hranica 270
m na sever a stáča sa následne po okraji poľa juhovýchodným smerom a pomerne členitou
hranicou kopíruje hornú hranu sprašovej terasy okolo obhospodarovaného poľa až po
štátnu cestu z Čenkova do Jurského Chlmu. Tam sa stáča na juh a na spodnej hrane sprašovej
terasy sa stáča na západ a túto hranu kopíruje.
Vedľa nej z druhej strany štátnej cesty medzi osadami Čenkov a Jurský Chlm sa nachádza
tretí polygón, ktorý lemuje spodnú hranu terasy smerom na východ cca 1,3 km, následne
sa stáča na sever a po 70 m sa vracia na západ, pričom kopíruje členitú hornú hranu
sprašovej terasy až po štátnu cestu, kde pokračuje ešte 150 m smerom na sever a po
hrane cesty sa stáča na juh cca 170 m.
Štvrtý polygón je situovaný západne od prvého polygónu v priestore medzi Krížnym a
Obidským kanálom v zamokrenej časti územia a predstavuje 30 m pás, dlhý cca 470 m.
Zoznam parciel chráneného areálu
Okres Komárno
Katastrálne územie Búč:
4729/1 – časť, 4738/2, 4743/3 – časť, 4744/4, 4744/5, 4744/6, 4744/7, 4745/4, 4746
– časť, 4755/13, 4755/14, 4755/15, 4755/16, 4755/17, 4755/18, 4755/22, 4755/23, 4755/24,
4755/25, 4755/26, 4755/27, 4755/28, 4755/29, 4755/30, 4755/31,4755/32, 4755/33, 4755/34,
4755/35, 4755/36, 4755/37, 4755/9, 4756/1, 4756/3, 4757, 4758/1, 4758/10, 4758/3,
4758/7, 4758/8, 4760/1, 4760/2, 4761, 4762, 4763, 4765 – časť, 4767 – časť, 4796/2
– časť (podľa registra C katastra nehnuteľností so stavom k 10. septembru 2017).
Okres Nové Zámky
Katastrálne územie Mužla:
12956/3, 12956/5, 12956/6 – časť, 12956/7, 12959, 12964, 12965, 12967, 12968/1, 12968/3,
12968/4, 12969/1, 12975 – časť, 8537/2 (podľa registra C katastra nehnuteľností so
stavom k 10. septembru 2017).
Technickým podkladom na zápis priebehu hranice chráneného areálu do katastra nehnuteľností
je zjednodušený operát geometrického plánu.
Mapu chráneného areálu možno nájsť v Komplexnom informačnom a monitorovacom systéme
na webovom sídle:
Príloha č. 2
k nariadeniu vlády č. 160/2020 Z. z.
k nariadeniu vlády č. 160/2020 Z. z.
PREDMET OCHRANY CHRÁNENÉHO AREÁLU
Biotopy európskeho významu: Sl1 Vnútrozemské slaniská a slané lúky (1340*) a Tr3 Panónske
travinno-bylinné porasty na spraši (6250*).
Biotop druhu európskeho významu: pichliač úzkolistý (Cirsium brachycephalum).
Biotopy druhov národného významu: kosatec pochybný (Iris spuria), žltniak hrebenitý (Agropyron pectinatum) a kozinec bezbyľový (Astragalus exscapus).
Poznámky:
Podľa § 2 ods. 2 písm. t) je prioritný biotop biotop európskeho významu, ktorého ochrana má zvláštny význam
vzhľadom na podiel jeho prirodzeného výskytu v Európe. Prioritné biotopy sú označené
symbolom *.
Biotopy európskeho významu sú označené v súlade s prílohou č. 1 časť B k vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení
neskorších predpisov.
Druhy európskeho významu a druhy národného významu sú označené v súlade s prílohou č. 4 k vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z.,
ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov.
1)
Výnos Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 3/2004-5.1 zo 14.
júla 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu v znení neskorších
predpisov (oznámenie č. 450/2004 Z. z.).
2)
Dňom účinnosti nariadenia vlády stráca platnosť:
Bod 14 prílohy č. 2 k vyhláške Krajského úradu životného prostredia v Nitre č. 1/2004, ktorou sa určuje stupeň ochrany niektorých chránených areálov, prírodných rezervácií národných prírodných rezervácií a prírodných pamiatok.
Bod 14 prílohy č. 2 k vyhláške Krajského úradu životného prostredia v Nitre č. 1/2004, ktorou sa určuje stupeň ochrany niektorých chránených areálov, prírodných rezervácií národných prírodných rezervácií a prírodných pamiatok.