1/2022 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 08.01.2022 do 02.12.2022
Predpis bol zrušený predpisom 424/2022 Z. z.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 08.01.2022 - 02.12.2022 |
Obsah
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 1/2022 Z. z. |
| Názov: | Rokovací poriadok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky |
| Typ: | Poriadok |
| Dátum vyhlásenia: | 08.01.2022 |
| Dátum účinnosti od: | 08.01.2022 |
| Dátum účinnosti do: | 02.12.2022 |
| Autor: | Najvyšší správny súd Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| 757/2004 Z. z. | Zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 424/2022 Z. z. | Rokovací poriadok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky |
1
ROKOVACÍ PORIADOK
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
Plénum Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „plénum“) sa na
svojom prvom zasadnutí konanom 3. augusta 2021 podľa § 24d ods. 6, § 45 ods. 3 a § 59 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov uznieslo na tomto rokovacom poriadku:
PRVÁ ČASŤ
PREDMET ÚPRAVY
Článok 1
Tento rokovací poriadok upravuje:
1.
Rokovací poriadok pléna,
2.
spôsob vydávania Zbierky stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „zbierka rozhodnutí“),
3.
určenie orgánu na vykonanie revízie na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší správny súd“) a na správnych kolégiách krajských súdov (ďalej
len „správne súdy“),
4.
spôsob voľby a odvolávania členov Sudcovskej rady Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „sudcovská rada“).
DRUHÁ ČASŤ
ROKOVANIE PLÉNA
PRVÁ HLAVA
ROKOVACÍ PORIADOK PLÉNA
Článok 2
1.
Plénum najvyššieho správneho súdu zvoláva predseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „predseda súdu“), ktorý navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie.
Predseda súdu môže rozhodnúť, že sa zasadnutie koná v online forme.
2.
Predseda súdu je povinný zvolať plénum, ak o to požiada písomne najmenej tretina
sudcov alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady s návrhom programu
rokovania. Ak predseda súdu nezvolá plénum do desiatich dní od doručenia písomnej
žiadosti, zvolá ho predseda sudcovskej rady alebo podpredseda sudcovskej rady.
3.
Zasadnutia pléna sú neverejné; zúčastňujú sa na ňom všetci členovia pléna.
4.
Členovia súdnej rady, minister spravodlivosti a generálny prokurátor majú právo zúčastniť
sa na zasadnutí pléna. Predseda súdu môže na zasadnutie pléna prizvať predsedov krajských
súdov a predsedov správnych súdov, verejného ochrancu práv ako aj iné osoby podľa
povahy zasadnutia pléna.
5.
Na zasadnutie pléna, na ktorom sa má prerokovať návrh na prijatie stanoviska k zjednocovaniu
výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, sa prizýva aj zástupca
ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patria otázky, ktoré sú predmetom
zasadnutia pléna.
6.
Písomné podklady na rokovanie pléna s pozvánkou na jeho zasadnutie doručí kancelária
predsedu súdu všetkým členom pléna a osobám uvedeným v bodoch 4 a 5 najmenej desať
dní pred zasadnutím.
7.
Program rokovania schvaľuje na začiatku zasadnutia plénum.
8.
Predseda súdu vopred určí sudcu alebo viacerých sudcov za zapisovateľov.
9.
Plénum môže rokovať za prítomnosti najmenej dvoch tretín svojich členov.
10.
Po otvorení rokovania pléna predseda súdu alebo podpredseda súdu prednesie správu
k prejednávanej veci. V nej uvedie najmä okolnosti, ktoré odôvodňujú zaradenie veci
na program pléna, konštatuje hlavné zásady prejednávanej veci a poukáže, na ktoré
zásadné otázky by sa mala prednostne zamerať rozprava pléna.
11.
Po prednesení správy nasleduje rozprava, ktorej cieľom je vecné a všestranné prerokovanie
celkovej koncepcie a všetkých zásadných otázok stanoveného programu. Rozpravy sa môžu
zúčastniť všetky osoby zúčastnené na rokovaní pléna.
12.
Po skončení rozpravy nasleduje porada pléna.
13.
Na porade pléna sa môžu zúčastniť len členovia pléna.
14.
Na porade pléna treba prerokovať všetky pripomienky a návrhy prednesené k prerokovanej
veci v rozprave, pripraviť návrh uznesenia pléna na hlasovanie o predmete zasadnutia.
15.
Na vyhodnotenie pripomienok a návrhov z rozpravy možno poradu pléna odročiť na čas
najdlhšie dvoch týždňov.
16.
O návrhu uznesenia pléna sa hlasuje verejne, zdvihnutím ruky. Rozdielne názory, ktoré
neboli uznesením prijaté, môžu prehlasovaní členovia pléna odôvodniť písomne.
17.
Uznesenie pléna je prijaté, ak za návrh uznesenia hlasovala nadpolovičná väčšina
prítomných členov pléna, ak nie je ustanovené inak.
18.
Uznesenie pléna o stanovisku k zjednoteniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných
právnych prepisov je prijaté, ak za návrh hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých
členov pléna.
19.
Každé uznesenie pléna musí byť vyhlásené; podľa povahy veci môže byť vyhlásený len
podstatný obsah uznesenia alebo stanoviska.
20.
Písomné vyhotovenie uznesenia pléna podpisuje predseda súdu.
21.
Zapisovateľ spíše o rokovaní pléna zápisnicu, v ktorej uvedie najmä dátum, predmet
rokovania, prítomných a stručný priebeh rozpravy. Súčasťou zápisnice je aj zápisnica
o porade pléna, v ktorej sa uvedie dátum konania porady, prítomní členovia pléna,
zmeny, na ktorých sa plénum na rozdiel od písomného návrhu predloženého na rokovanie
uznieslo, a výsledok hlasovania.
22.
Zápisnicu o rokovaní pléna podpíše predseda súdu a zapisovateľ. Písomné podklady
na rokovanie pléna tvoria súčasť zápisnice.
23.
Predseda súdu zabezpečí, aby prijaté uznesenie pléna a schválené dokumenty alebo
materiály pléna boli uverejnené v zbierke rozhodnutí a na verejne dostupnej internetovej
adrese najvyššieho správneho súdu.
DRUHÁ HLAVA
STANOVISKO PLÉNA K ZJEDNOTENIU VÝKLADU ZÁKONOV A INÝCH VŠEOBECNE ZÁVÄZNÝCH PRÁVNYCH PREDPISOV
Článok 3
Plénum prijíma stanoviská k zjednoteniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných
právnych predpisov (ďalej len „stanovisko“) vtedy, ak vo výklade práva v právoplatných
rozhodnutiach dvoch alebo viacerých senátov najvyššieho správneho súdu alebo dvoch
alebo viacerých správnych súdov došlo k zásadným rozdielnostiam a tento nesúlad nebol
odstránený inak.
Článok 4
Postup pri príprave stanoviska
1.
Ak kvalifikovaný podnet na prijatie stanoviska podal predsedovi najvyššieho správneho
súdu podpredseda najvyššieho správneho súdu, sudca najvyššieho správneho súdu alebo
senát najvyššieho správneho súdu, predseda správneho kolégia správneho súdu/predseda
alebo senát správneho súdu, predstaviteľ ústredného orgánu štátnej správy v oblasti
jeho pôsobnosti, generálny prokurátor alebo verejný ochranca práv, predseda súdu poverí
pracovnú skupinu priamo vypracovaním návrhu stanoviska k podnetu. Rovnako postupuje
podpredseda súdu, ak podnet na prijatie stanoviska podal predseda súdu.
2.
Ak kvalifikovaný podnet na prijatie stanoviska podal iný subjekt, ako napr. záujmové
združenie obcí a miest alebo samosprávnych krajov, právnických komôr a iných profesijných
záujmových združení, predseda súdu predloží podnet riadiacim predsedom senátov na
predbežné posúdenie a v prípade kladného výsledku postupuje podľa bodu 1.
3.
Ak podnet neobsahuje náležitosti kvalifikovaného podnetu uvedené v bode 4, predseda
súdu vyzve podávateľa podnetu na doplnenie v lehote, ktorú zároveň určí. Ak podnet
nebol v stanovenej lehote doplnený alebo naďalej nemá náležitosti kvalifikovaného
podnetu, kancelária predsedu súdu vyrozumie podávateľa podnetu o jeho odložení.
4.
Kvalifikovaným podnetom je podanie, ktoré obsahuje vymedzenie otázky, na ktorú má
stanovisko odpovedať, aj s navrhovaným riešením a uvedenie súdu a spisových značiek
rozhodnutí, ktorých sa riešená nejednotnosť týka.
5.
Pracovnú skupinu na vypracovanie návrhu stanoviska k podnetu určí predseda súdu,
prípadne podpredseda súdu, pre každý jednotlivý prípad osobitne; v rámci pracovnej
skupiny určí aj vedúceho pracovnej skupiny. Pracovnú skupinu tiež určí vtedy, keď
mu bolo redakčnou radou predložené zistenie podľa čl. 10 bodu 3 o rozdielnych rozhodnutiach
súdov.
6.
Pracovná skupina vyhotoví predbežný návrh stanoviska k podnetu; ak dospeje k záveru,
že podnet je dôvodný, vymedzí otázky na riešenie, pričom ich rozsah uvedený v podnete
môže prekročiť, len ak je to nevyhnutné pre posúdenie a vyriešenie ďalších súvisiacich
alebo predbežných otázok a upovedomí o tom predsedu súdu. Pracovná skupina rovnako
písomne upovedomí predsedu súdu, ak dospeje k záveru, že podnet nie je dôvodný a stanovisko
nemá byť zaujaté. Predseda súdu v oboch prípadoch rozhodne o ďalšom postupe a svoje
rozhodnutie písomne odôvodní.
7.
Predseda súdu oznámi podávateľovi podnetu, ak na základe predbežného stanoviska pracovnej
skupiny dospel k záveru, že stanovisko nie je dôvodné prijať, alebo je daná pre budúcnosť
iná možnosť odstránenia nesúladu v rozhodovaní.
8.
V prípade, ak pracovná skupina dospela k záveru, že prijatie stanoviska pléna je
riešením nesúladu v rozhodovaní senátov najvyššieho správneho súdu alebo správnych
súdov, predseda súdu poverí pracovnú skupinu pokračovaním v príprave návrhu zjednocovacieho
stanoviska pléna a stanoví lehotu na jeho vypracovanie; lehotu môže predĺžiť len predseda
súdu.
9.
V návrhu stanoviska sa spravidla uvedie vlastný obsah stanoviska (tzv. právna veta),
ktoré má byť zaujaté a ktorého podstata spočíva vo vyriešení otázky týkajúcej sa aplikácie
alebo interpretácie určitých právnych predpisov. V odôvodnení návrhu stanoviska sa
poukáže na obsah právoplatných rozhodnutí súdov alebo senátov, ktoré vyvolali potrebu
prijať zjednocujúce stanovisko a na obsah vymedzenej otázky; v podanom návrhu na zaujatie
stanoviska sa uvedú všetky argumenty, o ktoré sa návrh stanoviska pri riešení vymedzenej
otázky opiera.
10.
Návrh stanoviska vypracovaný pracovnou skupinou zašle predseda súdu so stanovením
lehoty na vyjadrenie a pripomienky všetkým členom pléna, subjektu, ktorý podnet podal
a ďalším subjektom uvedeným v bode 2. Predseda súdu podľa povahy veci zváži zaslanie
návrhu stanoviska aj najvyššiemu súdu, Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied
a právnickým fakultám.
11.
Návrh stanoviska po zapracovaní pripomienok a vyjadrení zainteresovaných spolu so
všetkými doručenými písomnými vyjadreniami členov pléna a ďalších subjektov určená
pracovná skupina predloží predsedovi súdu s návrhom na zvolanie zasadnutia pléna.
Článok 5
Prijatie stanoviska
1.
Zasadnutie pléna na rozhodovanie o navrhovanom stanovisku zvolá predseda súdu tak,
aby bola účasť členov pléna čo najvyššia. Osobná účasť členov pléna na zasadaní pléna
je súčasťou výkonu funkcie sudcu.
2.
Ak Kancelária najvyššieho správneho súdu vytvorí podmienky pre zasadnutie a rozhodovanie
pléna dištančným spôsobom, môže sa rokovanie a hlasovanie v čase mimoriadnej situácie
uskutočniť dištančnou formou, len ak vec neznesie odklad.
3.
Na rokovanie pléna o predloženom stanovisku k zjednoteniu výkladu zákonov a iných
všeobecne záväzných predpisov a na hlasovanie o prijatí stanoviska sa vzťahujú ustanovenia
článku 2 tohto rokovacieho poriadku s osobitným zreteľom na body 5, 19 a 20.
Článok 6
Opatrenia po prijatí stanoviska
1.
Ak navrhované stanovisko nebolo prijaté predpísaným počtom hlasov, predseda súdu
vyhlási, že stanovisko nebolo zaujaté. V takom prípade sa plénum na návrh predsedu
súdu môže uzniesť, že vyhotovením nového návrhu stanoviska bude poverená iná pracovná
skupina, ktorá bude povinná v ňou spracovanom návrhu stanoviska prihliadnuť na písomné
vyjadrenia a výsledky rozpravy pléna.
2.
Rovnopis prijatého stanoviska doručí predseda súdu všetkým sudcom najvyššieho správneho
súdu a príslušným správnym súdom. Rovnopis stanoviska sa vždy zašle tomu, kto bol
požiadaný o vyjadrenie k návrhu na prijatie stanoviska a podávateľovi podnetu.
3.
Predseda súdu zabezpečí, aby prijaté stanovisko bolo uverejnené na verejne dostupnej
internetovej adrese najvyššieho správneho súdu a v najbližšom možnom termíne aj v
zbierke rozhodnutí.
4.
Na žiadosť sudcu, ktorý sa zúčastnil na zasadnutí pléna a nesúhlasil s navrhovaným
stanoviskom alebo s jeho odôvodnením, sa k zápisnici z rokovania pléna pripojí podstatný
obsah jeho odlišného stanoviska. Písomné vyhotovenie svojho odlišného stanoviska je
sudca povinný predložiť v lehote, ktorá bola určená na spracovanie písomného vyhotovenia
prijatého stanoviska. Odlišné stanovisko sa zverejní spolu s prijatým stanoviskom.
Ak sudca svoje odlišné stanovisko včas nepredloží, uverejní sa len poznámka, že konkrétny
sudca mal odlišné, ale nevypracované stanovisko.
5.
Z prijatého stanoviska vychádzajú sudcovia pri svojom rozhodovaní. Po publikovaní
stanoviska v zbierke rozhodnutí sa vyžaduje v prípadnom inom rozhodnutí dôsledné a
zrozumiteľné odôvodnenie odklonu od obsahu publikovaného zjednocujúceho stanoviska.
TRETIA HLAVA
SPRÁVY O APLIKÁCII ZÁKONOV A INÝCH VŠEOBECNE ZÁVÄZNÝCH PRÁVNYCH PREDPISOV A SPRÁVY O VÝSLEDKOCH PRIESKUMNEJ ČINNOSTI
(ĎALEJ LEN „SPRÁVY“)
(ĎALEJ LEN „SPRÁVY“)
Článok 7
1.
Správy o činnostiach podľa § 24d ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vypracovaných na základe pokynu
predsedu súdu pracovnými skupinami sudcov, asistentov sudcov a zamestnancov analytického
oddelenia súdu prerokuje a schvaľuje plénum.
2.
Príprava správ je daná vopred stanovenými hľadiskami pre ich vypracovanie tak, aby
sa poznatky vyplývajúce z rozhodovacej činnosti využili pri vyhodnocovaní účinnosti
právnych úprav v oblastiach verejnej správy a stali sa podkladom pre pripomienky k
zmenám a zdokonaleniu právnej úpravy konania orgánov verejnej správy.
3.
Plénom schválené správy predkladá predseda súdu príslušným orgánom za účelom ich
informovania o stave a úrovni rozhodovacej činnosti, tak ako vyplýva z prieskumu zákonnosti
rozhodnutí orgánov verejnej správy.
TRETIA ČASŤ
ZJEDNOCOVANIE ROZHODOVACEJ ČINNOSTI SPRÁVNYCH SÚDOV
Článok 8
Zjednocovacia činnosť sudcov
Rozvrh práce najvyššieho správneho súdu určí pôsobenie sudcov okrem rozhodovacej činnosti
v súdnom oddelení aj v oblasti zjednocovania súdneho rozhodovania tým, že
a)
pripravujú podklady ako členovia pracovných skupín na rokovanie pléna, najmä prípravou
návrhov stanovísk pléna,
b)
vyberajú a upravujú rozhodnutia na publikovanie v zbierke rozhodnutí,
c)
útvaru evidencie judikatúry predkladajú rozhodnutia na evidenciu a navrhujú ich zatriedenie
v evidencii rozhodnutí, v ktorých bolo aplikované právo Európskej únie,
d)
upozorňujú predsedu súdu a riadiacich predsedov senátov na otázky, ktoré vyžadujú
zjednotenie výkladu právnych predpisov,
e)
spracúvajú podnety správnych súdov na zjednotenie výkladu právnych prepisov a na
uverejnenie ich rozhodnutí v zbierke rozhodnutí.
Článok 9
Zbierka rozhodnutí najvyššieho správneho súdu
1.
V zbierke rozhodnutí sa uverejňujú predovšetkým
a)
stanoviská pléna,
b)
vybrané zásadné rozhodnutia najvyššieho správneho súdu,
c)
vybrané zásadné rozhodnutia správnych súdov,
d)
správy schválené plénom podľa článku 7.
2.
Jednotlivé čísla zbierky rozhodnutí zostavuje redakčná rada zložená z riadiacich
predsedov senátov. Zloženie redakčnej rady určí rozvrh práce. Predsedom redakčnej
rady je predseda súdu alebo podpredseda súdu.
3.
Stanoviská pléna a správy prerokované a schválené plénom sú publikované na základe
hlasovania pléna ako samostatné čísla zbierky rozhodnutí.
4.
Rozhodnutia senátov najvyššieho správneho súdu a rozhodnutia správnych súdov schvaľuje
na publikovanie hlasovaním plénum na návrh redakčnej rady.
5.
Redakčná rada rozhodnutia navrhované na publikovanie predloží členom pléna na vyjadrenie
a pripomienky. Rovnako ich podľa povahy rozhodnutia zašle aj orgánom a inštitúciám
uvedeným v článku 2 bodoch 4 a 5 a v článku 4 bode 10.
6.
Redakčná rada po spracovaní vyjadrení a pripomienok predkladá plénu návrhy na publikovanie
rozhodnutí v zbierke rozhodnutí spravidla raz za tri mesiace spolu s pripomienkami
zaslanými subjektmi uvedenými v článku 9 bode 5. Na hlasovanie pléna o jednotlivých
rozhodnutiach sa vzťahujú ustanovenia článku 1 bodu 17.
7.
V pléne sa otvorí rozprava len k takému rozhodnutiu predloženému redakčnou radou,
ku ktorému aspoň jeden člen pléna vznesie pripomienku a podá návrh na rozpravu.
8.
Ak plénum hlasovaním niektoré rozhodnutie navrhnuté na publikovanie neschváli, redakčná
rada opätovne posúdi návrh na publikovanie. O opätovne predloženom návrhu na publikovanie
sa rozprava v pléne otvorí aj bez návrhu.
9.
Rozhodnutie schválené plénom na publikovanie zaradí redakčná rada do zbierky rozhodnutí
po technickej korektúre.
10.
Zbierka rozhodnutí sa vydáva v elektronickej a tlačenej podobe.
11.
Vydávanie zbierky rozhodnutí zabezpečuje útvar Kancelárie najvyššieho správneho súdu
určený organizačným poriadkom.
Článok 10
Rokovanie redakčnej rady
1.
Redakčná rada o návrhoch na publikovanie rozhodnutí v zbierke rozhodnutí rokuje najmenej
raz za mesiac.
2.
Rozhodnutia na publikovanie predkladajú redakčnej rade členovia senátu najvyššieho
správneho súdu s komentárom o aktualite a sledovaných cieľoch publikovania.
3.
Rozhodnutia správnych súdov predkladá redakčnej rade predseda správneho kolégia krajského
súdu alebo predseda správneho súdu so stanoviskom kolégia správneho súdu.
4.
K návrhu podľa bodu 3 si redakčná rada vždy vyžiada vyjadrenie správnych kolégií
krajských súdov/ostatných správnych súdov v záujme posúdenia, či nedošlo k rozdielnym
rozhodnutiam medzi súdmi v rovnakých veciach. Ak redakčná rada zistí rozdielne rozhodnutia
správnych súdov, predloží podnet predsedovi súdu na postup podľa článku 4 bodu 5.
Inak rozhodne o návrhu na publikovanie.
5.
Redakčná rada dbá na to, aby jednotlivé čísla zbierky rozhodnutí obsahovali aj právoplatné
zásadné rozhodnutie správneho súdu.
ŠTVRTÁ ČASŤ
VNÚTORNÁ REVÍZIA
Článok 11
1.
Vnútornú revíziu na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky vykonáva revízne
oddelenie najvyššieho správneho súdu ustanovené podľa § 59 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozvrhu práce na daný kalendárny
rok.
2.
Predseda súdu určí sudcov aj na vykonanie revízií správnych súdov.
3.
Výsledky revízie podľa bodu 1 alebo bodu 2 prerokuje plénum.
4.
Najvyšší správny súd môže požiadať emeritných sudcov správnych súdov o účasť na revízii
v súlade s § 59 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
PIATA ČASŤ
SUDCOVSKÁ RADA
Článok 12
Voľba a odvolávanie členov sudcovskej rady
1.
Plénum volí a odvoláva členov sudcovskej rady. Sudcovská rada má päť členov.
2.
Na zvolanie a vedenie pléna o voľbe a odvolávaní členov sudcovskej rady sa použijú
primerane ustanovenia prvej časti tohto rokovacieho poriadku.
3.
Členom sudcovskej rady môže byť len člen pléna. Výkon funkcie predsedu súdu a podpredsedu
súdu je nezlučiteľný s členstvom v sudcovskej rade; tým nie je dotknuté právo predsedu
súdu a podpredsedu súdu zúčastniť sa hlasovaním na voľbe členov sudcovskej rady.
4.
Sudcovská rada oznámi sudcom, že sa končí funkčné obdobie člena sudcovskej rady alebo
zanikla funkcia člena sudcovskej rady.
5.
Sudcovská rada deň, čas a miesto konania volebného zasadnutia pléna vyhlási najneskôr
30 dní pred jeho konaním. Oznámi sudcom vyhlásenie volieb, počet členov sudcovskej
rady, ktorý sa bude voliť, a vyzve ich na predloženie kandidátov na členov sudcovskej
rady v lehote, ktorá nesmie byť kratšia než 15 dní pred konaním volieb.
6.
Návrh na voľbu kandidáta na člena sudcovskej rady môže podať sudca najvyššieho správneho
súdu; návrh sa podáva sudcovskej rade. Návrh musí obsahovať meno, priezvisko, akademický
titul kandidáta, písomný súhlas kandidáta s kandidatúrou a musí byť z neho zrejmé,
kto ho podáva.
7.
Volebné zasadnutie pléna po prerokovaní podaných návrhov verejným hlasovaním prijme
k návrhom stanovisko. V ňom uvedie, ktoré návrhy spĺňajú ustanovené podmienky a na
ktoré nemožno prihliadnuť, pretože nespĺňajú stanovené podmienky.
8.
Kandidáti, u ktorých návrhy na voľbu splnili ustanovené podmienky, majú právo byť
prítomní na volebnom zasadnutí pléna počas celého jeho zasadnutia až do času uskutočnenia
voľby.
9.
Na priebeh hlasovania dozerá päťčlenná volebná komisia (ďalej len „komisia“), ktorú
verejne volí plénum nadpolovičnou väčšinou jeho prítomných členov na návrh sudcu.
Komisia si spomedzi svojich členov zvolí predsedu komisie, ktorý riadi jej rokovanie.
Komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Uznesenie komisie
je prijaté, ak sa zaň vyslovila nadpolovičná väčšina členov. Každý člen komisie je
povinný hlasovať. Úlohou komisie je vyhotoviť hlasovacie lístky, overiť správnosť
a úplnosť údajov v nich uvedených, zabezpečiť správny priebeh hlasovania a sčítať
odovzdané hlasy. V prípadoch pochybností rozhoduje tiež s konečnou platnosťou o neplatnosti
hlasovacieho lístka. Pred hlasovaním sa pripraví miestnosť alebo priestor, v ktorých
sa budú upravovať hlasovacie lístky; pripraví sa aj schránka na hlasovanie, zapečatí
sa a umiestni sa na určenom mieste. Komisia vypracuje o priebehu a výsledkoch hlasovania
zápisnicu, v ktorej uvedie počet vydaných a odovzdaných hlasovacích lístkov, počet
platných hlasovacích lístkov a počet hlasov, ktoré získali jednotliví kandidáti. Zápisnicu
podpíšu všetci členovia komisie a spolu so všetkými odovzdanými hlasovacími lístkami
ju odovzdajú v zalepenej obálke zapisovateľovi, ktorý ju pripojí k zápisnici o priebehu
zasadnutia zhromaždenia sudcov a zabezpečí jej uschovanie.
10.
Na hlasovacom lístku sa uvedie v abecednom poradí meno a priezvisko navrhnutého kandidáta.
11.
Za každým menom a priezviskom navrhnutého kandidáta sa na hlasovacom lístku uvedú
alternatívy voľby, za ktorú bude sudca hlasovať, a to alternatíva voľby „hlasujem
za“, „hlasujem proti“ a „zdržiavam sa hlasovania“.
12.
Každý sudca dostane od komisie jeden ňou vyhotovený hlasovací lístok. Volebná komisia
vydá hlasovacie lístky sudcom oprávneným hlasovať pri vstupe do určenej miestnosti
alebo do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. O vydaní hlasovacích lístkov
urobí komisia v zozname sudcov príslušný záznam; zoznam vyhotoví komisia.
13.
Každý sudca má jeden hlas. Voľby členov sudcovskej rady sa uskutočňujú tajným hlasovaním
po vstupe sudcu do určenej miestnosti alebo do priestoru určeného na úpravu hlasovacích
lístkov, kde upraví hlasovací lístok. Hlasuje sa osobne vložením hlasovacieho lístka,
na ktorom hlasujúci vyznačil možnosť voľby do pripravenej schránky.
14.
Po skončení hlasovania predseda komisie prevezme schránku a otvorí ju pred ostatnými
členmi komisie.
15.
Hlasovací lístok je neplatný, ak člen pléna pri niektorom mene a priezvisku svoju
voľbu zakrúžkovaním nevyjadrí alebo ak pri niektorom mene a priezvisku zakrúžkuje
viac ako jednu z možností voľby, alebo ak slová „hlasujem za“ zakrúžkuje pri väčšom
počte kandidátov, ako je počet členov sudcovskej rady, ktorí majú byť zvolení.
16.
Po vylúčení neplatných hlasovacích lístkov zabezpečí komisia sčítanie hlasov a bezodkladné
vyhlásenie výsledku hlasovania pred prítomnými členmi pléna.
17.
Komisia vyhotoví zápisnicu o výsledku hlasovania, ktorú podpíšu všetci prítomní členovia
komisie.
18.
V zápisnici o výsledku hlasovania sa uvedie najmä počet
a)
sudcov, ktorí boli oprávnení hlasovať,
b)
odovzdaných hlasovacích lístkov, z toho osobitne počet platných hlasovacích lístkov
a osobitne počet neplatných hlasovacích lístkov,
c)
sudcov, ktorí hlasovali za návrh,
d)
sudcov, ktorí hlasovali proti návrhu,
e)
sudcov, ktorí sa zdržali hlasovania.
19.
Ak v priebehu funkčného obdobia sudcovskej rady zanikne sudcovi členstvo v sudcovskej
rade, vykoná plénum doplňovacie voľby potrebného počtu členov sudcovskej rady. Namiesto
voľby nového člena sudcovskej rady podľa predchádzajúcej vety môže plénum rozhodnúť
o znížení počtu členov sudcovskej rady; to však neplatí, ak by tým počet členov sudcovskej
rady bol menší ako traja sudcovia.
20.
Predchádzajúce ustanovenia o volebnom zasadnutí pléna sa primerane použijú aj na
zasadnutie pléna, na ktorom sa má uskutočniť hlasovanie o návrhu na odvolanie sudcovskej
rady alebo niektorého jej člena. Taký návrh môže podať 15 sudcov.
ŠIESTA ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIE
Článok 13
Záväznosť
Tento rokovací poriadok sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
a nadobúda záväznosť dňom jeho uverejnenia.
Pavol Naď v. r.