324/2022 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 07.10.2022

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.

Číslo predpisu:324/2022 Z. z.
Názov:Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov
Typ:Zákon
Dátum schválenia:27.09.2022
Dátum vyhlásenia:07.10.2022
Dátum účinnosti od:07.10.2022
Autor:Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Energetika a priemysel

250/2012 Z. z. Zákon o regulácii v sieťových odvetviach
251/2012 Z. z. Zákon o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
324
ZÁKON
z 27. septembra 2022,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 382/2013 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 321/2014 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z., zákona č. 162/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 309/2018 Z. z., zákona č. 419/2020 Z. z., zákona č. 85/2022 Z. z. a zákona č. 256/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 3 písm. c) bode 15. sa za podbod 15.7. vkladá nový podbod 15.8., ktorý znie:
„15.8.
odberateľom plynu poskytujúcim podporné služby v elektroenergetike,“.
Doterajší podbod 15.8. sa označuje ako podbod 15.9..
2.
V § 3 písm. c) podbode 15.9. sa slová „15.7.“ nahrádzajú slovami „15.8.“.
3.
V § 3 písm. c) sa bod 15. dopĺňa podbodom 15.10., ktorý znie:
„15.10.
subjektom potravinárskeho priemyslu, ak zabezpečuje
a)
mäsopriemysel,
b)
mliekarenský priemysel,
c)
oblasť chovu a spracovania hospodárskych zvierat,
d)
tukový priemysel,
e)
mlynský priemysel,
f)
pekárenský priemysel,
g)
cukrovarnícky priemysel,
h)
konzervárenský a mraziarenský priemysel,
i)
výroba balenej vody,
j)
výroba potravín na rastlinnej báze,
k)
prevádzky a závody na odstraňovanie a spracovanie vedľajších živočíšnych produktov.“.
4.
V § 20 sa za odsek 11 vkladajú nové odseky 12 až 18, ktoré znejú:
„(12)
Stavom núdze v elektroenergetike je aj stav, kedy cena veľkoobchodných energetických produktov na veľkoobchodných trhoch s energiou43d) dosahuje nielen krátkodobo úroveň, ktorá môže viesť k cenovej nedostupnosti elektriny pre odberateľov na vymedzenom území a ktorá môže spôsobiť ohrozenie bezpečnosti štátu, zdravia alebo života veľkej skupiny odberateľov elektriny alebo hrozbu značných hospodárskych škôd u koncových odberateľov elektriny na vymedzenom území.
(13)
Stav núdze v elektroenergetike z dôvodov podľa odseku 12 na vymedzenom území vyhlasuje a odvoláva vláda na návrh ministerstva. Vyhlásenie stavu núdze z dôvodov podľa odseku 12 sa oznamuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a vyhlasuje vo verejnoprávnych hromadných oznamovacích prostriedkoch.
(14)
V stave núdze v elektroenergetike vyhlásenom z dôvodov podľa odseku 12 ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom na základe rozhodnutia vlády v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu nariaďuje účastníkom trhu s elektrinou na vymedzenom území opatrenia, ktorými sú:
a)
obmedzenie transakcií vrátane obmedzenia vývozu elektriny z vymedzeného územia podľa osobitného predpisu,43e) okrem prepravy elektriny z a do prepojených sústav členských štátov alebo tretích štátov cez vymedzené územie bez spotreby na vymedzenom území,
b)
využitie výrobnej kapacity zariadení výrobcu elektriny na vymedzenom území s dodávkou elektriny do sústavy 500 MWh a viac za rok na účely dodávky elektriny určeným skupinám koncových odberateľov elektriny na vymedzenom území za určenú cenu alebo na účely dodávky elektriny dodávateľovi elektriny určenému ministerstvom, ktorý zabezpečí dodávku elektriny určeným skupinám koncových odberateľov elektriny na vymedzenom území za určenú cenu,
c)
určenie dodávateľa elektriny, ktorému sa uloží povinnosť zabezpečiť dodávku elektriny podľa písmena b) určeným skupinám koncových odberateľov elektriny na vymedzenom území za určenú cenu; ministerstvo môže určiť jedného alebo viacerých dodávateľov elektriny, ktorých poverí dodávkou elektriny podľa písmena b) určeným skupinám koncových odberateľov elektriny na vymedzenom území za určenú cenu,
d)
obmedzenie spotreby energie alebo iné opatrenie zabezpečujúce úsporu energie u koncových odberateľov elektriny okrem odberateľov elektriny v domácnosti,
e)
povinnosť zúčastniť sa verejného obstarávania na dodávku elektriny, predložiť ponuku a ako úspešný uchádzač uzavrieť zmluvu alebo rámcovú dohodu na dodávku elektriny za určenú cenu, alebo povinnosť predložiť ponuku alebo prijať návrh zmluvy a uzavrieť zmluvu na dodávku elektriny za určenú cenu, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uzatvára zmluvu inak než postupom podľa predpisov o verejnom obstarávaní.
(15)
Opatrenia nariadené podľa odseku 14 musia byť primerané, nediskriminačné a transparentné. Každý účastník trhu s elektrinou je povinný splniť opatrenia nariadené ministerstvom podľa odseku 14.
(16)
Oprávnené náklady určeného dodávateľa elektriny spojené s výkonom opatrenia podľa odseku 14 písm. c) uhradí štát prostredníctvom ministerstva.
(17)
Cenu podľa odseku 14 písm. b), c) a e) určí vláda nariadením vlády; cena môže byť určená rozdielne pre elektrinu vyrábanú rôznymi technológiami a môže byť určená rozdielne pre rôzne skupiny odberateľov elektriny. Pri určení ceny poskytuje úrad súčinnosť.
(18)
Stav núdze v elektroenergetike vyhlásený z dôvodov podľa odseku 12 možno vyhlásiť najdlhšie na 180 dní. Ak dôvody pre vyhlásenie stavu núdze v elektroenergetike trvajú, možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas stav núdze v elektroenergetike predĺžiť o ďalších 40 dní, a to aj opakovane. S predĺžením stavu núdze v elektroenergetike podľa druhej vety musí vysloviť súhlas národná rada, a to do 20 dní od prvého dňa predĺženého stavu núdze v elektroenergetike. Ak národná rada nevysloví súhlas, predĺžený stav núdze v elektroenergetike zanikne dňom neschválenia návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s predĺžením stavu núdze v elektroenergetike, inak uplynutím lehoty podľa tretej vety na vyslovenie takéhoto súhlasu.“.
Doterajší odsek 12 sa označuje ako odsek 19.
Poznámky pod čiarou k odkazom 43d a 43e znejú:
„43d) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (Ú. v. EÚ L 326, 8. 12. 2011).
43e) Čl. 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/943 a čl. 72 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/1222.“.
5.
V § 20 ods. 19 sa za slová „podľa § 95 ods. 1 písm. d)“ vkladajú slová „alebo v čase trvania opatrení nariadených ministerstvom podľa odseku 14“ a za slová „z dôvodu realizácie obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike“ sa vkladajú slová „alebo opatrení nariadených ministerstvom podľa odseku 14“.
6.
V § 21 ods. 5 písm. d) a v § 95 ods. 1 písm. a) sa slová „15.8“ nahrádzajú slovami „15.9“.
7.
V § 21 ods. 5 písm. g) sa slová „bodu 15.1.“ nahrádzajú slovami „bodov 15.8. a 15.10.,“.
8.
V § 21 sa odsek 5 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
„h)
obmedzenie a prerušenie dodávok plynu pre chránených odberateľov podľa § 3 písm. c) bodu 15.1.“.
9.
V § 21 sa za odsek 10 vkladajú nové odseky 11 až 17, ktoré znejú:
„(11)
Stavom núdze v plynárenstve je aj stav, kedy cena veľkoobchodných energetických produktov na veľkoobchodných trhoch s energiou43d) dosahuje nielen krátkodobo úroveň, ktorá môže viesť k cenovej nedostupnosti plynu pre odberateľov na vymedzenom území a ktorá môže spôsobiť ohrozenie bezpečnosti štátu, zdravia alebo života veľkej skupiny odberateľov plynu alebo hrozbu značných hospodárskych škôd u koncových odberateľov plynu na vymedzenom území.
(12)
Stav núdze v plynárenstve z dôvodov podľa odseku 11 na vymedzenom území vyhlasuje a odvoláva vláda na návrh ministerstva. Vyhlásenie stavu núdze z dôvodov podľa odseku 11 sa oznamuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a vyhlasuje vo verejnoprávnych hromadných oznamovacích prostriedkoch.
(13)
V stave núdze v plynárenstve vyhlásenom z dôvodov podľa odseku 11 ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom na základe rozhodnutia vlády v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu nariaďuje účastníkom trhu s plynom opatrenia, ktorými sú:
a)
určenie skupiny koncových odberateľov plynu, ktorým je možné dodávať plyn alebo ustanoviť povinnosť obmedzenia alebo prerušenia spotreby plynu pre určené skupiny koncových odberateľov plynu,
b)
obmedzenie alebo zákaz prepravy plynu do plynárenských sietí susediacich štátov s výnimkou medzinárodnej prepravy plynu a prepravy plynu v rámci medzinárodnej pomoci v krízových situáciách v plynárenstve bez spotreby na vymedzenom území,
c)
uloženie povinnosti prevádzkovateľovi zásobníka na vymedzenom území alebo mimo vymedzeného územia, ak je pripojený do siete, zabezpečiť ťažbu plynu zo zásobníka za určenú cenu pre dodávateľa plynu určeného ministerstvom, ktorý zabezpečí dodávku plynu určeným skupinám koncových odberateľov plynu na vymedzenom území za určenú cenu; táto povinnosť sa nevzťahuje na plyn, ktorý tvorí základnú náplň zásobníka v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jeho bezpečnej a spoľahlivej prevádzky a plyn, ktorý je v zásobníku uskladnený pre potreby strategických zásob iného členského štátu Európskej únie,
d)
určenie dodávateľa plynu, ktorému sa uloží povinnosť zabezpečiť dodávku plynu určeným skupinám koncových odberateľov plynu na vymedzenom území za určenú cenu; ministerstvo môže určiť jedného alebo viacerých dodávateľov plynu, ktorých poverí dodávkou plynu určeným skupinám koncových odberateľov plynu na vymedzenom území za určenú cenu,
e)
uloženie povinností podľa § 67 ods. 8,
f)
obmedzenie spotreby energie alebo iné opatrenie zabezpečujúce úsporu energie u koncových odberateľov plynu okrem odberateľov plynu v domácnosti,
g)
povinnosť zúčastniť sa verejného obstarávania na dodávku plynu, predložiť ponuku a ako úspešný uchádzač uzavrieť zmluvu alebo rámcovú dohodu na dodávku plynu za určenú cenu, alebo povinnosť predložiť ponuku alebo prijať návrh zmluvy a uzavrieť zmluvu na dodávku plynu za určenú cenu, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uzatvára zmluvu inak než postupom podľa predpisov o verejnom obstarávaní.
(14)
Opatrenia nariadené podľa odseku 13 musia byť primerané, nediskriminačné a transparentné. Každý účastník trhu s plynom je povinný splniť opatrenia nariadené ministerstvom podľa odseku 13.
(15)
Oprávnené náklady určeného dodávateľa plynu spojené s výkonom opatrenia podľa odseku 13 písm. d) uhradí štát prostredníctvom ministerstva.
(16)
Cenu podľa odseku 13 písm. c), d) a g) určí vláda nariadením vlády; cena môže byť určená rozdielne pre rôzne skupiny odberateľov plynu. Pri určení ceny poskytuje úrad súčinnosť.
(17)
Stav núdze v plynárstve vyhlásený z dôvodov podľa odseku 11 možno vyhlásiť najdlhšie na 180 dní. Ak dôvody pre vyhlásenie stavu núdze v plynárstve trvajú, možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas stav núdze v plynárstve predĺžiť o ďalších 40 dní, a to aj opakovane. S predĺžením stavu núdze v plynárstve podľa druhej vety musí vysloviť súhlas národná rada, a to do 20 dní od prvého dňa predĺženého stavu núdze v plynárstve. Ak národná rada nevysloví súhlas, predĺžený stav núdze v plynárstve zanikne dňom neschválenia návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s predĺžením stavu núdze v plynárstve, inak uplynutím lehoty podľa tretej vety na vyslovenie takéhoto súhlasu.“.
Doterajšie odseky 11 až 14 sa označujú ako odseky 18 až 21.
10.
V § 21 ods. 18 sa za slová „stavu núdze“ vkladajú slová „alebo opatrení nariadených ministerstvom podľa odseku 13“.
11.
V § 21 ods. 21 sa slová „odseku 13 písm. b)“ nahrádzajú slovami „odseku 20 písm. b)“ a slová „odseku 13 písm. c)“ sa nahrádzajú slovami „odseku 20 písm. c)“.
12.
V § 22 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto vety: „Ak to ministerstvo rozhodnutím podľa § 24 ods. 3 písm. h) určí, štandard bezpečnosti dodávok plynu pre chránených odberateľov podľa § 3 písm. c) bodu 15.1. zabezpečuje dodávateľ plynu, ktorý je dodávateľom poslednej inštancie. Dodávateľ plynu, ktorý je dodávateľom poslednej inštancie, má pri zabezpečovaní štandardu bezpečnosti dodávok práva a povinnosti prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, v rozsahu podľa odsekov 1 až 9.“.
13.
V § 22 ods. 5 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „a to pre každý mesiac takéhoto obdobia samostatne tak, aby spôsob zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu v každom mesiaci zodpovedal priemernej očakávanej spotrebe chránených odberateľov za príslušný mesiac.“.
14.
V § 22 ods. 6 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „a to pre každý mesiac takéhoto obdobia samostatne tak, aby spôsob zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu v každom mesiaci zodpovedal priemernej očakávanej spotrebe chránených odberateľov za príslušný mesiac.“.
15.
V § 22 odsek 9 znie:
„(9)
Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, dodávateľ plynu a chránený odberateľ uvedení v odseku 1 môžu na základe zmluvy preniesť zodpovednosť za zabezpečenie štandardu bezpečnosti dodávok plynu na iného účastníka trhu s plynom. Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, môže preniesť zodpovednosť za zabezpečenie štandardu bezpečnosti dodávok plynu na iného účastníka trhu s plynom, ktorým je dodávateľ plynu, ktorý je dodávateľom poslednej inštancie, len na základe rozhodnutia ministerstva podľa § 24 ods. 3 písm. h). Účastník trhu s plynom podľa odseku 1, na ktorého bola prenesená zodpovednosť za zabezpečenie štandardu bezpečnosti dodávok plynu podľa prvej vety alebo druhej vety, môže najviac 50 % z celkového objemu plynu potrebného na zabezpečenie jeho vlastnej a prenesenej zodpovednosti za zabezpečenie štandardu bezpečnosti dodávok plynu zabezpečiť využitím cezhraničnej kapacity sietí zmluvne zabezpečenými výpomocnými dodávkami plynu disponibilnými pri krízovej situácii na úrovni stavu núdze na vymedzenom území. Prenesením zodpovednosti nie je dotknutá povinnosť predkladať návrh spôsobu zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu podľa odseku 5 a informácie podľa odseku 8. Dodávateľ plynu a chránený odberateľ, ktorý preniesol zodpovednosť za zabezpečenie štandardu bezpečnosti dodávok plynu na iného účastníka trhu s plynom, nemôže prevziať zodpovednosť za zabezpečenie štandardu bezpečnosti dodávok plynu za iného účastníka trhu s plynom.“.
16.
V § 24 sa odsek 1 dopĺňa písmenami g) až i), ktoré znejú:
„g)
výroby elektriny na vymedzenom území a dodávky vyrobenej elektriny na zabezpečenie dodávok odberateľom na vymedzenom území,
h)
štandardu bezpečnosti dodávok plynu pre chránených odberateľov podľa § 3 písm. c) bodu 15.1.,
i)
poskytovania podporných služieb v elektroenergetike.“.
17.
V § 24 sa odsek 3 dopĺňa písmenami g) a h), ktoré znejú:
„g)
výrobu elektriny na vymedzenom území a dodávku vyrobenej elektriny na zabezpečenie dodávok odberateľom na vymedzenom území,
h)
štandard bezpečnosti dodávok plynu pre chránených odberateľov podľa § 3 písm. c) bodu 15.1..“.
18.
Za § 24 sa vkladajú § 24a až 24e, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠24a
Financovanie povinnosti uloženej vo všeobecnom hospodárskom záujme
(1)
Financovanie povinností uložených vo všeobecnom hospodárskom záujme podľa § 24 sa vykonáva spôsobom a v rozsahu podľa tohto zákona prostredníctvom úhrady zo štátneho rozpočtu ako náhrada čistých nákladov povinnosti uloženej vo všeobecnom hospodárskom záujme.
(2)
Ministerstvo je povinné každoročne najneskôr do 30. júna zverejniť bez zbytočného odkladu na webovom sídle ministerstva informácie o tom, aká suma bola zo štátneho rozpočtu poskytnutá na náhradu čistých nákladov povinnosti uloženej vo všeobecnom hospodárskom záujme.
§ 24b
Čisté náklady povinností uložených vo všeobecnom hospodárskom záujme
(1)
Čistými nákladmi povinností uložených vo všeobecnom hospodárskom záujme sú všetky náklady, ktoré sa vzťahujú alebo sú potrebné na poskytovanie povinností uložených vo všeobecnom hospodárskom záujme.
(2)
Čisté náklady povinnosti uloženej vo všeobecnom hospodárskom záujme sa vypočítajú ako rozdiel medzi čistými nákladmi poskytovateľa povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme a čistými nákladmi toho istého poskytovateľa povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme, ak by povinnosť uloženú vo všeobecnom hospodárskom záujme neposkytoval. Pri určení čistých nákladov povinnosti uloženej vo všeobecnom hospodárskom záujme sa berie do úvahy aj nákladová efektívnosť poskytovania povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme a primeraný zisk.
§ 24c
Náhrada čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme
(1)
Ak z poskytovania povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme v kalendárnom roku vzniknú poskytovateľovi povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme (ďalej len „poskytovateľ povinnosti“) čisté náklady povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré predstavujú pre poskytovateľa povinnosti neprimeranú finančnú záťaž, má poskytovateľ povinnosti nárok na ich náhradu. Nárok na náhradu neprimeranej finančnej záťaže posudzuje ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a úradom v konaní o určení náhrady za neprimeranú finančnú záťaž povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme. Za neprimeranú finančnú záťaž sa považuje stav, keď čisté náklady povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme dosahujú takú sumu, že nie je vzhľadom na objektívne okolnosti, ktoré spôsobili hospodársku situáciu poskytovateľa povinnosti možné od neho spravodlivo požadovať, aby ich znášal. Výšku čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme podľa § 24 ods. 1 písm. g) posudzuje úrad, ktorý pre účely konania o určení náhrady za neprimeranú finančnú záťaž povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme predloží na žiadosť ministerstva vydané potvrdenie o výške čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme.
(2)
Zároveň s určením čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme podľa § 24b ministerstvo vydá rozhodnutie o náhrade čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme. Rozhodnutie je písomné a obsahuje označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, a osoby, ktorá v jeho mene konala, identifikáciu poskytovateľa povinnosti, ktorého sa týka, výrok, vrátane sumy náhrady čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme, odôvodnenie, dátum a miesto vydania rozhodnutia a podpis konajúcej osoby. Rozhodnutie sa doručuje poskytovateľovi povinnosti a je proti nemu možné podať do 15 dní rozklad, ktorý má odkladný účinok.
(3)
Náhrada určená podľa odseku 2 nadobúda splatnosť v kalendárnom roku, ktorý bezprostredne nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý ministerstvo určí náhradu čistých nákladov povinnosti uloženej vo všeobecnom hospodárskom záujme podľa odseku 2. Ministerstvo financií Slovenskej republiky uhradí poskytovateľovi povinnosti náhradu za čisté náklady povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme nasledovne:
a)
v sume rovnajúcej sa súčtu čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme,
b)
v sume rovnajúcej sa rozdielu súčtu čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme a náhrad vyplývajúcich z osobitných dohôd uzavretých medzi poskytovateľom povinnosti, Ministerstvom financií Slovenskej republiky a ministerstvom,
c)
v lehote 30 kalendárnych dní od doručenia právoplatného rozhodnutia ministerstva o náhrade čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme.
§ 24d
Potvrdenie o výške čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme
(1)
Poskytovateľ povinnosti podľa § 24 ods. 1 písm. g) je povinný požiadať úrad každoročne do 30. júna kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok o potvrdenie o výške čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme (ďalej len „potvrdenie“), pričom žiadosť o potvrdenie obsahuje náležitosti ustanovené v odseku 2. Potvrdenie úrad vydá v lehote 30 dní po doručení úplnej žiadosti. Ak žiadosť nie je úplná, úrad vyzve poskytovateľa povinnosti, aby v ním určenej lehote žiadosť doplnil. Ak žiadosť v určenej lehote poskytovateľ povinnosti nedoplní, úrad potvrdenie nevydá.
(2)
Žiadosť o vydanie potvrdenia obsahuje:
a)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo poskytovateľa povinnosti a v prípade povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme v rozsahu výroby elektriny aj identifikáciu zariadenia na výrobu elektriny,
b)
vyčíslenie čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme za predchádzajúci kalendárny rok,
c)
vyčíslenie celkových nákladov za predchádzajúci kalendárny rok,
d)
ďalšie údaje a podklady podľa vykonávacieho predpisu, ktorý vydá úrad podľa § 95 ods. 2 písm. p).
(3)
Potvrdenie obsahuje:
a)
identifikačné údaje poskytovateľa povinnosti podľa odseku 2 písm. a) a v prípade povinnosti uloženej vo všeobecnom hospodárskom záujme v rozsahu výroby elektriny aj identifikáciu zariadenia na výrobu elektriny,
b)
údaj o čistých nákladoch povinnosti uloženej vo všeobecnom hospodárskom záujme za predchádzajúci kalendárny rok,
c)
označenie orgánu, ktorý potvrdenie vydáva,
d)
dátum a podpis zodpovedného zamestnanca osoby konajúcej za úrad.
(4)
Úrad je oprávnený na účely posúdenia a určenia čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme overovať a kontrolovať podklady na výpočet čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme sám alebo prostredníctvom ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osoby, ako aj nahliadať do účtovných kníh a záznamov poskytovateľa povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme. Úrad je tiež oprávnený písomne požiadať poskytovateľa povinnosti o predloženie údajov na účely posúdenia a určenia čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme, a to v určenej lehote, nie kratšej ako päť dní odo dňa doručenia.
(5)
Potvrdenie úrad doručuje poskytovateľovi povinnosti a najneskôr do desiatich dní od doručenia potvrdenia poskytovateľovi povinnosti potvrdenie zverejní na webovom sídle úradu.
(6)
Úrad na žiadosť poskytovateľa povinnosti alebo z vlastného podnetu zmení alebo zruší potvrdenie, ak sa preukáže, že bolo vydané na základe nesprávnych údajov alebo nepravdivých údajov, alebo sa zmenili podmienky alebo skutočnosti, na základe ktorých bolo potvrdenie vydané. V konaní z vlastného podnetu úrad umožní poskytovateľovi povinnosti vyjadriť sa k dôvodom zmeny alebo zrušenia potvrdenia. Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa použijú primerane.
(7)
Proti zmene alebo zrušeniu potvrdenia môže podať poskytovateľ povinnosti v lehote 15 dní od doručenia potvrdenia alebo oznámenia o zrušení potvrdenia námietku Regulačnej rade (ďalej len „rada“). Na posudzovanie námietok sa ustanovenia odsekov 9 až 11 použijú primerane.
(8)
Chyby v písaní, v počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení potvrdenia úrad kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom poskytovateľa povinnosti.
(9)
Ak úrad nevyhovie žiadosti poskytovateľa povinnosti o vydanie potvrdenia v plnom rozsahu alebo potvrdenie nevydá, poskytovateľ povinnosti má právo podať písomné námietky rade do 15 dní odo dňa doručenia potvrdenia alebo odo dňa doručenia oznámenia o jeho nevydaní. Podanie námietok nemá odkladný účinok.
(10)
Uplatnené námietky preskúma rada v lehote do 30 dní odo dňa ich doručenia.
(11)
Ak rada zistí, že námietky sú opodstatnené, uloží úradu vykonať nápravu do desiatich dní od skončenia preskúmavania námietok. Ak rada zistí neopodstatnenosť námietok, písomne to oznámi poskytovateľovi povinnosti do piatich dní od skončenia preskúmavania námietok.
(12)
Úrad vedie evidenciu o vydaných potvrdeniach.
§ 24e
Osobitné ustanovenia pre oddelené vedenie účtovníctva poskytovateľa povinnosti
(1)
Poskytovateľ povinnosti vo svojom účtovníctve prostredníctvom analytických účtov alebo analytickej evidencie náklady a výnosy z poskytovania každej služby a produktu, ktoré sú súčasťou povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme a náklady a výnosy z poskytovania ostatných služieb a produktov, na účely výpočtu čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme. Účtovníctvo poskytovateľa povinnosti musí byť založené na objektívne odôvodniteľných zásadách kalkulácie a výpočtu nákladov (ďalej len „nákladové účtovníctvo“).
(2)
V účtovníctve poskytovateľa povinnosti sa náklady rozdeľujú a priraďujú konkrétnej skupine koncových spotrebiteľov, v prospech ktorých sa vydáva všeobecný hospodársky záujem podľa § 24.
(3)
Spoločné náklady, ktoré sú potrebné na zabezpečenie povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme aj ostatných služieb, sa rozdeľujú rovnakým spôsobom a použije na ostatné služby sa použije rovnaká metodika rozvrhnutia nákladov na povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme.
(4)
Zmenu princípu nákladového účtovníctva, ako je uvedený v odseku 1, môže poskytovateľ povinnosti používať, len ak je v súlade s podmienkami podľa odseku 1 a po predchádzajúcom schválení Ministerstvom financií Slovenskej republiky; o každej zmene princípu nákladového účtovníctva Ministerstvo financií Slovenskej republiky pred jeho schválením informuje Európsku komisiu.
(5)
Súlad vedenia účtovníctva poskytovateľa povinnosti s týmto zákonom je Ministerstvo financií Slovenskej republiky oprávnené preveriť alebo zabezpečiť jeho preverenie odborne spôsobilou a nezávislou osobou, ako aj na tento účel nahliadať do účtovných kníh a záznamov poskytovateľa povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme.
(6)
Účtovná závierka za účtovné obdobie poskytovateľa povinnosti musí byť overená audítorom a overenú účtovnú závierku poskytovateľ povinnosti uloží vo verejnej časti registra účtovných závierok, a to do 31. mája za predchádzajúci kalendárny rok. Ak účtovné obdobie poskytovateľa povinnosti nie je totožné s kalendárnym rokom, poskytovateľ povinnosti zostaví k 31. decembru kalendárneho roka za kalendárny rok priebežnú účtovnú závierku a overenú audítorom ju predkladá Ministerstvu financií Slovenskej republiky do 31. mája za predchádzajúci kalendárny rok. Z obsahu účtovnej závierky a priebežnej účtovnej závierky poskytovateľa povinnosti musia byť zrejmé informácie o oddelených nákladoch a výnosoch podľa odseku 1.
(7)
Ak náhrady v akejkoľvek forme, ktoré získajú podniky, sú viazané na určité obdobie na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu, odseky 1 až 6 sa neuplatňujú.“.
19.
Za § 38 sa vkladajú § 38a a § 38b, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠38a
Výroba elektriny a dodávka vyrobenej elektriny na zabezpečenie dodávok elektriny pre odberateľov na vymedzenom území
(1)
Ministerstvo môže vo všeobecnom hospodárskom záujme a z dôvodu bezpečnosti dodávok elektriny rozhodnutím uložiť povinnosť
a)
výrobcovi elektriny vyrábať elektrinu a vyrobenú elektrinu dodať dodávateľovi elektriny na zabezpečenie dodávok elektriny odberateľom na vymedzenom území,
b)
dodávateľovi elektriny dodávať elektrinu podľa písmena a) odberateľom na vymedzenom území.
(2)
Ministerstvo rozhodnutím určí podmienky, za ktorých je výrobca elektriny a dodávateľ elektriny povinný plniť povinnosti podľa odseku 1, vrátane uplatnenia cien. Cena dodávky vyrobenej elektriny podľa prvej vety pre rok 2023 je aritmetický priemer denných cien oficiálneho kurzového lístka, zverejneného burzou PXE (POWER EXCHANGE CENTRAL EUROPE) na jej webovom sídle, produktu F PXE SK BL Cal-2022 alebo iného produktu rovnakého alebo v zásade podobného druhu, ktorý ho nahrádza, v eurách za megawatthodinu za obdobie od 1. januára roku 2021 do 30. júna roka 2021. Cena dodávky vyrobenej elektriny podľa prvej vety pre rok 2024 je aritmetický priemer denných cien oficiálneho kurzového lístka, zverejneného burzou PXE (POWER EXCHANGE CENTRAL EUROPE) na jej webovom sídle, produktu F PXE SK BL Cal-2022 alebo iného produktu rovnakého alebo v zásade podobného druhu, ktorý ho nahrádza, v eurách za megawatthodinu za obdobie od 1. januára roku 2021 do 30. júna roka 2021. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
(3)
Ministerstvo je povinné rozhodnutie zverejniť na webovom sídle ministerstva.
§ 38b
Poskytovanie podporných služieb a dodávka regulačnej elektriny na zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti sústavy a pre dodržanie kvality dodávky elektriny na vymedzenom území
(1)
Ministerstvo môže vo všeobecnom hospodárskom záujme z dôvodu zabezpečenia prevádzkovej spoľahlivosti sústavy a pre dodržanie kvality dodávky elektriny rozhodnutím uložiť výrobcovi elektriny povinnosť poskytovať podporné služby prevádzkovateľovi prenosovej sústavy a dodať požadované množstvo regulačnej elektriny v určenej kvalite na žiadosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy.
(2)
Ministerstvo určí rozhodnutím podmienky, za ktorých je výrobca elektriny povinný plniť povinnosti podľa odseku 1, vrátane uplatnenia cien určených alebo schválených úradom podľa osobitného predpisu2) alebo cien určených dohodou účastníkov trhu s elektrinou. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
(3)
Ministerstvo je povinné rozhodnutie zverejniť na webovom sídle ministerstva.“.
20.
V § 67 ods. 8 sa na konci pripája táto veta: „Ak bol vyhlásený stav núdze v plynárenstve z dôvodov podľa § 21 ods. 11, povinnosti prevádzkovateľovi zásobníka podľa tohto odseku ukladá ministerstvo opatrením podľa § 21 ods. 13 aj bez predchádzajúceho návrhu prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území.“.
21.
V § 91 ods. 1 písm. a) sa číslica „500 000“ nahrádza číslicou „10 000 000“.
22.
V § 91 ods. 1 sa písmeno a) dopĺňa siedmym bodom, ktorý znie:
„7.
uložených opatreniami ministerstva podľa § 20 ods. 14 alebo § 21 ods. 13,“.
23.
V § 92 ods. 2 sa za slová „na konanie“ vkladajú slová „o náhrade čistých nákladov služby uloženej vo všeobecnom hospodárskom záujme podľa § 24c, na konanie“.
24.
V § 95 sa odsek 1 dopĺňa písmenom o), ktoré znie:
„o)
opatrenia nariaďované na základe rozhodnutia vlády v stave núdze v elektroenergetike podľa § 20 ods. 14 alebo v plynárenstve podľa § 21 ods. 13.“.
25.
V § 95 sa odsek 2 dopĺňa písmenami o) a p), ktoré znejú:
„o)
spôsob výpočtu čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme podľa § 24d, vrátane príloh potrebných na výpočet čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme,
p)
vzor žiadosti o vydanie potvrdenia o výške čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme podľa § 24d.“.
26.
§ 95 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví podrobnosti o osobitných požiadavkách na oddelené vedenie účtovníctva podľa § 24e.“.
27.
Za § 96h sa vkladá § 96i, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠96i
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1)
Ministerstvo na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu zmení rozhodnutie vydané podľa § 22 ods. 6 alebo ods. 8 na obdobie od 1. novembra 2022 do 31. marca 2023 v rozsahu, v akom upravuje spôsob zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu.
(2)
Potvrdenia podľa § 24d ods. 1 vydá a údaje podľa § 24d ods. 5 zverejní úrad prvýkrát za kalendárny rok 2023.“.
Čl. II
Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 321/2014 Z. z., zákona č. 391/2015 Z. z., zákona č. 164/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 309/2018 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 297/2019 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 276/2020 Z. z., zákona č. 419/2020 Z. z., zákona č. 516/2021 Z. z., zákona č. 85/2022 Z. z. a zákona č. 256/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 6 sa odsek 3 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
„h)
preskúmava námietky voči potvrdeniu o výške čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme podľa osobitného predpisu.10aa)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 10aa znie:
„10aa) § 24d zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 324/2022 Z. z.“.
2.
V § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenom o), ktoré znie:
„o)
vydáva, mení alebo zrušuje potvrdenia o výške čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme.17d)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 17d znie:
„17d) § 24c zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 324/2022.“.
3.
§ 11 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7)
Cenové rozhodnutia vydané úradom regulovaným subjektom podľa tohto zákona sa neuplatňujú, ak sa cena určí podľa osobitného predpisu.21d)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 21d znie:
„21d) § 20 ods. 17 a § 21 ods. 16 zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 324/2022.“.
4.
V § 16 odsek 2 znie:
„(2)
Úrad vykoná mimoriadnu reguláciu, ak to vyplýva zo všeobecného hospodárskeho záujmu. Pri vykonaní mimoriadnej regulácie podľa prvej vety sa druhá veta odseku 1 nepoužije.“.
5.
V § 29 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová „ak osobitný predpis21d) neustanovuje inak,“.
6.
V § 41 ods. 2 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:
„c)
vydanie, zmenu a zrušenie potvrdenia o všeobecnom hospodárskom záujme podľa § 9 ods. 1 písm. o) a preskúmanie námietok voči potvrdeniu o výške čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme podľa § 6 ods. 3 písm. h).“.
Doterajšie písmená c) až e) sa označujú ako písmená d) až f).
Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Zuzana Čaputová v. r.

Boris Kollár v. r.

Eduard Heger v. r.