424/2022 Z. z.

Tento rokovací poriadok upravuje

Členom pléna sa rozumie sudca pridelený na Najvyšší správny súd, preložený na Najvyšší správny súd alebo dočasne pridelený na Najvyšší správny súd, ak nemá prerušený výkon funkcie sudcu, ak mu nebol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu alebo ak nebol dočasne pridelený na iný súd.

Plénum Najvyššieho správneho súdu zvoláva predseda Najvyššieho správneho súdu (ďalej len „predseda súdu“), ktorý navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie.

Predseda súdu môže rozhodnúť, že sa zasadnutie koná dištančným spôsobom. Zasadnutie pléna sa nemôže uskutočniť dištančným spôsobom, ak s tým vysloví nesúhlas najmenej jedna tretina členov pléna.

Predseda súdu je povinný zvolať plénum, ak o to požiada písomne najmenej jedna tretina členov pléna alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady s návrhom programu rokovania. Ak predseda súdu nezvolá plénum do desiatich dní od doručenia písomnej žiadosti, zvolá ho predseda sudcovskej rady alebo podpredseda sudcovskej rady. Ak nedôjde k zvolaniu pléna postupom podľa predchádzajúcej vety, plénum sa zíde na desiaty deň od doručenia žiadosti podľa prvej vety.

Písomné podklady na rokovanie pléna s pozvánkou na jeho zasadnutie doručí predseda súdu prostredníctvom príslušného útvaru Kancelárie Najvyššieho správneho súdu všetkým členom pléna a osobám uvedeným v odsekoch 5 a 6 najmenej desať dní pred zasadnutím. V prípade, ak sa požaduje zvolanie pléna podľa odseku 3, príslušný útvar Kancelárie Najvyššieho správneho súdu doručí písomné podklady na rokovanie pléna osobám podľa predchádzajúcej vety v deň podania žiadosti o zvolanie pléna.

Členovia Súdnej rady Slovenskej republiky, minister spravodlivosti Slovenskej republiky a generálny prokurátor Slovenskej republiky majú právo zúčastniť sa na zasadnutí pléna. Predseda súdu môže na zasadnutie pléna prizvať predsedov iných súdov, verejného ochrancu práv Slovenskej republiky, ako aj iné osoby podľa povahy zasadnutia pléna.

Na zasadnutie pléna, na ktorom sa má prerokovať návrh na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, sa prizýva aj vedúci ústredného orgánu štátnej správy alebo iného celoštátneho orgánu, do ktorého pôsobnosti patria otázky, ktoré sú predmetom zasadnutia pléna, alebo ním určený iný zamestnanec tohto orgánu.

Zasadnutia pléna sú neverejné. Zúčastňujú sa na ňom všetci členovia pléna. Plénum môže rokovať za prítomnosti najmenej dvoch tretín svojich členov. Predseda súdu vopred určí člena alebo členov pléna za zapisovateľov.

Program rokovania schvaľuje na začiatku zasadnutia plénum. Ktorýkoľvek člen pléna môže podať návrh na zmenu a doplnenie programu rokovania.

Po otvorení rokovania pléna predseda súdu alebo podpredseda Najvyššieho správneho súdu (ďalej len „podpredseda súdu“) prednesie správu k prejednávanej veci. V nej uvedie najmä okolnosti, ktoré odôvodňujú zaradenie veci na program pléna, konštatuje hlavné zásady prejednávanej veci a poukáže, na ktoré zásadné otázky by sa mala prednostne zamerať rozprava pléna.

Po prednesení správy nasleduje rozprava, ktorej cieľom je vecné a všestranné prerokovanie celkovej koncepcie a všetkých zásadných otázok stanoveného programu. V rozprave môžu vystúpiť všetky osoby zúčastnené na rokovaní pléna.

Na návrh člena pléna sa môže plénum uzniesť, že na rozprave sa môžu zúčastniť len členovia pléna a osoby, ktoré podľa zákona majú právo byť prítomné na rokovaní pléna.

Na zasadnutí pléna treba prerokovať všetky pripomienky a návrhy prednesené k prerokovanej veci v rozprave a pripraviť návrh uznesenia pléna na hlasovanie o predmete zasadnutia. Na vyhodnotenie pripomienok a návrhov z rozpravy možno poradu pléna odročiť na čas najdlhšie štyroch týždňov.

O návrhu uznesenia pléna sa hlasuje verejne, zdvihnutím ruky. Hlasovať možno za návrh alebo proti návrhu; ak v tomto rokovacom poriadku nie je ustanovené inak, zdržať sa hlasovania nie je prípustné. Člen pléna sa však môže zdržať hlasovania, ak ide o personálny návrh týkajúci sa tohto člena pléna.

Uznesenie pléna je prijaté, ak za návrh uznesenia hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov pléna, ak nie je ustanovené inak. Uznesenie pléna o stanovisku k zjednoteniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych prepisov je prijaté, ak za návrh hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov pléna.

Rozdielne názory, ktoré neboli uznesením prijaté, môžu prehlasovaní členovia pléna odôvodniť písomne. Písomné odôvodnenie rozdielneho názoru je člen pléna povinný predložiť v lehote dvoch pracovných dní, ak predseda súdu neurčí inak. Ak člen pléna písomné odôvodnenie rozdielneho názoru včas nepredloží, uvedie sa len poznámka, že konkrétny sudca mal rozdielny názor.

Písomné vyhotovenie uznesenia pléna podpisuje predseda súdu.

Uznesenia pléna, ktorými sa schvaľuje rozhodnutie na uverejnenie v Zbierke rozhodnutí, volí člen a náhradník výberovej komisie na obsadenie voľného miesta sudcu Najvyššieho správneho súdu, navrhuje predsedovi súdu člen a náhradník výberovej komisie na obsadenie miesta predsedu senátu Najvyššieho správneho súdu, schvaľuje rokovací poriadok Najvyššieho správneho súdu alebo jeho zmeny a doplnenia, ako aj ktorými sa predsedovi súdu udeľuje súhlas na zriadenie kolégií Najvyššieho správneho súdu, sa uverejňujú na webovom sídle Najvyššieho správneho súdu do troch pracovných dní od ich prijatia. Plénum môže rozhodnúť, že aj iné uznesenia pléna a schválené dokumenty alebo materiály pléna sa uverejnia na webovom sídle Najvyššieho správneho súdu a v Zbierke rozhodnutí.

Zapisovateľ spíše o rokovaní pléna zápisnicu, v ktorej uvedie najmä dátum, predmet rokovania, prítomných a zoznam osôb, ktoré vystúpili v rozprave. Súčasťou zápisnice je aj zápisnica o porade pléna, v ktorej sa uvedie dátum konania porady, prítomní členovia pléna, zmeny, na ktorých sa plénum na rozdiel od písomného návrhu predloženého na rokovanie uznieslo, a výsledok hlasovania.

Na žiadosť člena pléna sa v zápisnici o porade pléna uvedie, ako tento člen pléna hlasoval.

Zápisnica musí byť vyhotovená do troch pracovných dní odo dňa rokovania pléna, ak predseda súdu neurčí inak.

Zápisnicu o rokovaní pléna podpíše predseda súdu a zapisovateľ. Písomné podklady na rokovanie pléna tvoria súčasť zápisnice, a to aj v elektronickej podobe na nosiči dát, ktorý sa k zápisnici o rokovaní pléna pevne pripojí.

Ak nejde o výkon pôsobnosti pléna podľa § 24d ods. 1 písm. a) až e) a § 24e ods. 3 písm. a) až g) zákona o súdoch alebo o udelenie súhlasu predsedovi súdu na zriadenie kolégia Najvyššieho správneho súdu, môže predseda súdu požiadať plénum, aby o návrhu uznesenia rozhodlo aj mimo zasadnutia pléna.

Písomné podklady spolu s presným návrhom uznesenia doručí predseda súdu prostredníctvom príslušného útvaru Kancelárie Najvyššieho správneho súdu všetkým členom pléna. Predseda súdu v žiadosti podľa predchádzajúceho bodu určí lehotu, počas ktorej sa majú členovia pléna k návrhu uznesenia vyjadriť; táto lehota nesmie byť kratšia ako 36 hodín od odoslania žiadosti podľa predchádzajúceho bodu. Predseda súdu v žiadosti zároveň uvedenie adresu elektronickej pošty, na ktorú je potrebné zasielať vyjadrenia členov pléna.

Hlasovanie mimo zasadnutia pléna sa uskutoční tak, že každý člen pléna v ustanovenej lehote vyjadrí svoje stanovisko uvedením jednej z možností: „nesúhlasím s prerokovaním návrhu uznesenia mimo zasadnutia pléna“, „súhlasím s prerokovaním návrhu uznesenia mimo zasadnutia pléna a hlasujem za návrh uznesenia“ a „súhlasím s prerokovaním návrhu uznesenia mimo zasadnutia pléna a hlasujem proti návrhu uznesenia“, prípadne „súhlasím s prerokovaním návrhu uznesenia mimo zasadnutia pléna a zdržujem sa hlasovania“, ak člen pléna postupuje podľa § 5 ods. 2 poslednej vety.

Návrh uznesenia nie je možné prijať mimo zasadnutia pléna, ak sa v ustanovenej lehote najmenej jedna tretina členov pléna vyjadrila, že nesúhlasí s prerokovaním návrhu uznesenia mimo zasadnutia pléna.

Návrh uznesenia je prijatý, ak sa k nemu v ustanovenej lehote vyjadrila dvojtretinová väčšina členov pléna a ak predpísaná väčšina členov pléna, ktorí sa k návrhu uznesenia vyjadrili, hlasovala za návrh uznesenia. Za vyjadrenie k návrhu uznesenia podľa predchádzajúcej vety sa považuje hlasovanie za návrh uznesenia, proti návrhu uznesenia alebo prípadné zdržanie sa hlasovania, ak je prípustné.

O rozhodovaní pléna mimo zasadnutie vyhotoví predseda súdu alebo ním určený člen pléna zápisnicu. Prílohou tejto zápisnice sú všetky vyjadrenia podľa odseku 3. Zápisnica musí byť vyhotovená do 24 hodín od uplynutia lehoty podľa odseku 2, ak predseda súdu neurčí inak.

Všetky úkony týkajúce sa hlasovania podľa tohto článku sa vykonávajú elektronickou poštou prostredníctvom služobných adries členov pléna.

Rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu určí pôsobenie sudcov Najvyššieho správneho súdu okrem rozhodovacej činnosti v súdnom oddelení aj v oblasti zjednocovania súdneho rozhodovania tým, že popri iných sudcoch Najvyššieho správneho súdu

V Zbierke rozhodnutí sa uverejňujú predovšetkým

Jednotlivé čísla Zbierky rozhodnutí pripravuje judikatórna rada. Judikatórna rada má najmenej dvoch členov a najviac päť členov. Počet členov judikatórnej rady určuje predseda súdu. Predsedom judikatórnej rady je predseda súdu. Ďalších členov judikatórnej rady vymenúva a odvoláva predseda súdu spomedzi sudcov Najvyššieho správneho súdu, zamestnancov Kancelárie Najvyššieho správneho súdu, poradcov predsedu súdu a iných význačných osobností právnej vedy a právnej praxe. Zloženie judikatórnej rady a jeho zmeny sa uverejňujú na webovom sídle Najvyššieho správneho súdu a v Zbierke rozhodnutí.

Rozhodnutia senátov Najvyššieho správneho súdu a rozhodnutia správnych súdov schvaľuje na publikovanie hlasovaním plénum na základe podkladov pripravených judikatórnou radou.

Judikatórna rada rozhodnutia navrhované na publikovanie predloží členom pléna na vyjadrenie a pripomienky. Rovnako ich podľa povahy rozhodnutia zašle na vyjadrenie a pripomienky aj subjektom uvedeným v § 3 ods. 5 a 6 a ostatným subjektom uvedeným v § 12 ods. 10 poslednej vete. Judikatórna rada vždy predloží členom pléna na vyjadrenie a pripomienky rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu, ktoré ešte neboli predmetom hlasovania podľa odseku 3. Rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu sa nezasielajú na vyjadrenie a pripomienky podľa druhej vety. Na predloženie vyjadrení a pripomienok určí judikatórna rada lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 21 dní.

Judikatórna rada po spracovaní vyjadrení a pripomienok predkladá plénu návrhy na publikovanie rozhodnutí v Zbierke rozhodnutí spravidla raz za tri mesiace spolu s pripomienkami zaslanými v určenej lehote.

V pléne sa otvorí rozprava len k takému rozhodnutiu predloženému judikatórnou radou, ku ktorému aspoň jeden člen pléna vznesie pripomienku. Ak boli k rozhodnutiu predložené vyjadrenia a pripomienky po uplynutí lehoty uvedenej podľa odseku 4 poslednej vety, rokovanie o rozhodnutí sa na žiadosť ktoréhokoľvek člena pléna odloží do doby, než medzi predložením vyjadrení a pripomienok k rozhodnutiu a rokovaním o nich uplynie aspoň desať dní. Ak bola členom pléna prednesená pripomienka k návrhu rozhodnutia na publikovanie ústne na zasadnutí pléna, predseda súdu môže uložiť tomuto členovi pléna, aby ústne prednesenú pripomienku vypracoval písomne. Predseda súdu určí na písomné vypracovanie pripomienky lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní. Rokovanie o dotknutom návrhu rozhodnutia na publikovanie sa odročí na iné zasadnutie pléna.

Ak plénum hlasovaním niektoré rozhodnutie navrhnuté na publikovanie neschváli, judikatórna rada opätovne posúdi návrh na publikovanie. O opätovne predloženom návrhu na publikovanie sa rozprava v pléne otvorí aj bez návrhu.

Rozhodnutie schválené plénom na publikovanie zaradí judikatórna rada do Zbierky rozhodnutí po vykonaní jazykovej a grafickej korektúry.

Zbierka rozhodnutí sa vydáva v elektronickej podobe. Predseda súdu môže rozhodnúť, že sa číslo Zbierky rozhodnutí vydá aj v tlačenej podobe.

Vydávanie Zbierky rozhodnutí zabezpečuje príslušný útvar Kancelárie Najvyššieho správneho súdu.

Judikatórna rada o návrhoch na publikovanie rozhodnutí v Zbierke rozhodnutí rokuje najmenej raz za mesiac.

Návrhy rozhodnutí na publikovanie predkladajú judikatórnej rade sudcovia Najvyššieho správneho súdu vrátane sudcov Najvyššieho správneho súdu určených podľa § 8. Návrh musí spĺňať formálne náležitosti určené predsedom Najvyššieho správneho súdu a musí obsahovať komentár o aktuálnosti, právnom význame a sledovaných cieľoch publikovania rozhodnutia. Judikatórna rada vyzýva sudcov Najvyššieho správneho súdu na predloženie návrhov rozhodnutí na publikovanie raz za tri mesiace. Na predloženie návrhov rozhodnutí na publikovanie určí judikatórna rada lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 21 dní.

Rozhodnutia správnych súdov predkladá judikatórnej rade predseda správneho súdu, senát správneho súdu alebo samosudca správneho súdu spolu so stanoviskom správneho súdu.

K návrhu podľa odseku 3 si judikatórna rada vždy vyžiada vyjadrenie správnych súdov na účely posúdenia, či nedošlo k rozdielnym rozhodnutiam medzi súdmi v rovnakých veciach. Ak judikatórna rada zistí rozdielne rozhodnutia správnych súdov, predloží podnet predsedovi súdu na postup podľa § 12. Inak rozhodne o návrhu na publikovanie.

Vnútornú revíziu na Najvyššom správnom súde vykonáva revízne oddelenie Najvyššieho správneho súdu ustanovené podľa zákona o súdoch v rozvrhu práce na daný kalendárny rok.

Predseda súdu určí sudcov aj na vykonanie revízií správnych súdov.

Výsledky revízie podľa odseku 1 alebo odseku 2 prerokuje plénum.

Najvyšší správny súd môže požiadať emeritných sudcov správnych súdov o účasť na revízii.

Na účely tohto rokovacieho poriadku sa až do začatia činnosti správnych súdov zriadených podľa zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správnym súdom rozumie kolégium krajského súdu, do ktorého pôsobnosti patria veci správneho súdnictva.

Predseda súdu prvýkrát určí počet členov judikatórnej rady do 15. januára 2023. V rovnakej lehote predseda súdu vymenuje členov judikatórnej rady a uverejní informácie podľa § 9 ods. 2 na webovom sídle Najvyššieho správneho súdu.

Judikatórna rada predloží do 31. marca 2023 postupom podľa § 9 ods. 4 všetky rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu prijaté od 1. augusta 2021 na základe predloženia veci senátom Najvyššieho správneho súdu, ak tieto rozhodnutia ešte neboli predmetom hlasovania podľa § 9 ods. 3.

Zrušuje sa rokovací poriadok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 1/2022 Z. z.