496/2022 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
História | ||
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 01.01.2023 - 31.12.2023 | |
3. | 01.01.2024 - |
Obsah
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 496/2022 Z. z. |
Názov: | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 06.12.2022 |
Dátum vyhlásenia: | 23.12.2022 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
595/2003 Z. z. | Zákon o dani z príjmov |
564/2004 Z. z. | Zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
563/2009 Z. z. | Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
232/2022 Z. z. | Zákon o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
496
ZÁKON
zo 6. decembra 2022,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona
č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004
Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z.,
zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona
č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007
Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z.,
zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona
č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009
Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z.,
zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona
č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011
Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z.,
zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona
č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013
Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z.,
zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona
č. 371/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015
Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z.,
zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona
č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015
Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z.,
zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona
č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 213/2018
Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z.,
zákona č. 385/2018 Z. z., zákona č. 4/2019 Z. z., zákona č. 10/2019 Z. z., zákona
č. 54/2019 Z. z., zákona č. 88/2019 Z. z., zákona č. 155/2019 Z. z., zákona č. 221/2019
Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 228/2019 Z. z., zákona č. 233/2019 Z. z.,
zákona č. 301/2019 Z. z., zákona č. 315/2019 Z. z., zákona č. 316/2019 Z. z., zákona
č. 319/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 462/2019
Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z.,
zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 420/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona
č. 76/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 257/2021 Z. z., zákona č. 310/2021
Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 416/2021 Z. z., zákona č. 129/2022 Z. z.,
zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 257/2022 Z. z. a zákona
č. 433/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 písm. o) prvom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „pričom na účely počítania
priameho podielu, nepriameho podielu alebo nepriameho odvodeného podielu sa podiely
blízkych osôb spočítavajú a ak ich súčet je najmenej 25 %, príslušné osoby alebo subjekty
sa považujú za ekonomicky prepojené,“.
2.
V § 2 písmeno r) znie:
„r)
ekonomickým prepojením je aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou
a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou
povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami na území Slovenskej republiky, vzťah medzi
jednotlivými stálymi prevádzkarňami daňovníka, vzťah medzi stálymi prevádzkarňami
daňovníkov, ktorí sú vzájomne prepojení podľa písmena n), ako aj vzájomný vzťah medzi
týmito stálymi prevádzkarňami a týmito daňovníkmi,“.
3.
V § 2 písm. ab) sa slová „písmen n) a r)“ nahrádzajú slovami „písmena n)“ a za slovo
„účely“ sa vkladá čiarka a slová „a ani právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, z ktorého
plynú príjmy podľa § 5“.
4.
V § 9 ods. 2 písm. y) sa slovo „nepovažuje“ nahrádza slovami „považuje aj“.
5.
V § 16 ods. 1 písm. e) treťom bode sa za slová „z ich vyplatenia (vrátenia),“ vkladajú
slová „z výnosov z dlhopisov okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných
poukážok,“ a na konci sa vypúšťajú slová „okrem výnosov z dlhopisov a pokladničných
poukážok“.
6.
V § 17 ods. 1 písmeno d) znie:
„d)
u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý na území Slovenskej
republiky vykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý nemá povinnosť
viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu1) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami
(výnosmi) a výdavkami (nákladmi) vykázanými v evidencii tohto daňovníka priraditeľnými
tejto stálej prevádzkarni,“.
7.
V § 17 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e)
u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý na území Slovenskej
republiky nevykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý nemá povinnosť
viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu1) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami
(výnosmi) a výdavkami (nákladmi) vykázanými v evidencii tohto daňovníka.“.
8.
V § 17 odsek 5 znie:
„(5)
Pri určení základu dane závislej osoby podľa § 2 písm. n)
a)
je jeho súčasťou aj rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky vo významných kontrolovaných
transakciách líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými
osobami v porovnateľných transakciách, pričom tento rozdiel znižuje základ dane alebo
zvyšuje daňovú stratu a pri určení tohto rozdielu sa použije postup podľa § 18; za
významnú kontrolovanú transakciu alebo skupinu kontrolovaných transakcií sa na účely
určenia základu dane závislej osoby považuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah,
na ktorého základe v príslušnom zdaňovacom období jedna alebo viac závislých osôb
dosiahne zdaniteľný príjem (výnos) alebo daňový výdavok (náklad) v hodnote prevyšujúcej
10 000 eur, pričom za významnú kontrolovanú transakciu sa považuje aj úver alebo pôžička
s istinou nad 50 000 eur,
b)
môže táto osoba zahrnúť do daňových výdavkov pomernú časť výdavkov (nákladov) vynaložených
inou osobou alebo subjektom, voči ktorej je závislou osobou, ak
1.
tieto výdavky (náklady) preukázateľne súvisia s predmetom činnosti tejto osoby,
2.
by bola za porovnateľných okolností a podmienok transakcie ochotná za takéto plnenie
zaplatiť, ak by bolo poskytnuté nezávislou osobou, alebo by si takúto činnosť uskutočnila
sama pre seba,
3.
preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) súvisiacich alebo vynaložených na toto
plnenie a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tohto predmetu transakcie
a
4.
je táto pomerná časť výdavkov zaúčtovaná v účtovníctve daňovníka podľa osobitného
predpisu1) alebo je zaevidovaná v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11.“.
9.
V § 17 ods. 6 tretej vete sa za slová „daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou“
vkladajú slová „alebo daňovníkom podľa § 2 písm. e) so stálou prevádzkarňou“.
10.
V § 17 odsek 7 znie:
„(7)
Základ dane alebo daňová strata daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý
vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne,
nemôže byť nižší alebo daňová strata nemôže byť vyššia, ako by bola dosiahnutá, keby
ako nezávislá osoba vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa.
Základ dane alebo daňová strata sa zistí podľa § 17 až 29. Do zdaniteľných príjmov
(výnosov) sa zahŕňa príjem (výnos) dosiahnutý činnosťou stálej prevádzkarne alebo
nakladaním s majetkom stálej prevádzkarne. Do daňových výdavkov (nákladov) sa môžu
zahrnúť aj výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené zriaďovateľom stálej prevádzkarne
na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane výdavkov (nákladov) na vedenie a všeobecných
správnych výdavkov (nákladov) bez ohľadu na miesto ich vzniku, ak zriaďovateľ stálej
prevádzkarne preukáže úhrnnú výšku týchto výdavkov (nákladov) za podnik ako celok,
zdôvodní spôsob ich delenia medzi jednotlivé časti podniku daňovníka a preukáže tok
výrobkov alebo služieb smerujúcich do tejto stálej prevádzkarne. Ak nemožno určiť
základ dane týmto spôsobom alebo ak určenie základu dane týmto spôsobom nie je v súlade
s princípom nezávislého vzťahu (§ 18), na jeho určenie možno použiť pomer zisku alebo
straty k výdavkom (nákladom) alebo k príjmom (výnosom) alebo podobné porovnateľné
ukazovatele u porovnateľných daňovníkov, ak sa na ich základe preukázateľne vyčísli
základ dane v súlade s princípom nezávislého vzťahu (§ 18). Ďalej možno použiť metódu
delenia celkových ziskov podniku daňovníka jeho rôznym častiam alebo organizačným
zložkám, ak sa dodrží princíp nezávislého vzťahu (§ 18). Príjmy (výnosy) a výdavky
(náklady), ktoré sú priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej
republiky a ktoré vznikli u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou pred vznikom
stálej prevádzkarne, sa uvedú v prvom daňovom priznaní podanom za túto stálu prevádzkareň.
Ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vznikli príjmy (výnosy) priraditeľné
stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky po zdaňovacom období,
v ktorom zanikla stála prevádzkareň, tieto príjmy (výnosy) sa uvedú v daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie, v ktorom sú tieto príjmy (výnosy) vykázané u daňovníka s obmedzenou
daňovou povinnosťou. Ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vznikli výdavky
(náklady) priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky
alebo splní podmienky na ich zahrnutie do daňových výdavkov po zdaňovacom období,
v ktorom zanikla stála prevádzkareň, tieto výdavky (náklady) sa môžu vykázať v dodatočnom
daňovom priznaní za niektoré z posledných dvoch zdaňovacích období, v ktorých táto
stála prevádzkareň existovala. Na úpravu základu dane stálej prevádzkarne sa primerane
použije postup podľa § 18. O použitej metóde úpravy základu dane stálej prevádzkarne
vo vzťahu k zriaďovateľovi a iným závislým osobám je daňovník s obmedzenou daňovou
povinnosťou povinný viesť dokumentáciu. Obsah a rozsah dokumentácie o použitej metóde
určenia základu dane stálej prevádzkarne určí ministerstvo. Daňovník môže písomne
požiadať správcu dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo,
o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne.
Na odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne
sa primerane použije postup podľa § 18 ods. 4 až 10.“.
11.
V § 17 ods. 8 písm. a) a ods. 12 písm. b) a c) sa za slová „prvom až piatom“ vkladajú
slová „a siedmom“.
12.
V § 17 ods. 38 sa za slová „35 a 37,“ vkladajú slová „§ 17k,“.
13.
V § 17h ods. 4, § 18 ods. 11 a § 18a ods. 1 a 3 sa za slová „ods. 5“ vkladajú slová
„písm. a)“.
14.
Za § 17j sa vkladá § 17k, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 17k
Pravidlo o obmedzení úrokových nákladov
(1)
Základ dane zistený podľa § 17 až 29 u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu
a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2), ktorý zisťuje základ
dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), sa upraví podľa odseku 2.
(2)
Ak suma čistých úrokových nákladov je vyššia ako 3 000 000 eur, základ dane sa zvýši
o sumu, o ktorú čisté úrokové náklady presiahnu 30 % úhrnu základov dane zvýšeného
o čisté úrokové náklady a o odpisy zahrnuté v zdaňovacom období do základu dane podľa
§ 19 ods. 3 písm. a) a § 22 ods. 12.
(3)
Čistými úrokovými nákladmi sa rozumie suma, o ktorú výdavky (náklady) na prijaté
úvery a pôžičky podľa odseku 4, ktoré sú v príslušnom zdaňovacom období daňovými výdavkami,
presahujú úrokové výnosy a iné príjmy ekonomicky rovnocenné úrokovým výnosom, ktoré
sú v príslušnom zdaňovacom období zdaniteľným príjmom.
(4)
Na účely tohto ustanovenia sa za výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky považujú
úrokové náklady spojené so všetkými druhmi dlhu, iné náklady ekonomicky rovnocenné
úrokom, výdavky, ktoré vznikli v súvislosti so získavaním finančných prostriedkov
u dlžníka, ktorými sú
a)
úroky z úverov a pôžičiek,
b)
úroky z dlhopisov, pokladničných poukážok a iných platieb z finančných nástrojov
zodpovedajúce charakteru úrokov,
c)
úrok z finančného prenájmu,
d)
úrokové sumy v rámci derivátových operácií súvisiace s úvermi a pôžičkami daňovníka,
e)
úroky, ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny majetku alebo vlastných nákladov, a to
v pomere v akom sa tieto úroky podieľajú na obstarávacej cene majetku alebo vlastných
nákladoch majetku vrátane technického zhodnotenia alebo v pomere v akom sa tieto úroky
podieľajú na zostatkovej cene (§ 25 ods. 3),
f)
sumy vypočítané na základe výnosu z finančných prostriedkov určené v súlade s princípom
nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1,
g)
kurzové rozdiely z úverov, pôžičiek a nástrojov spojené so získavaním finančných
prostriedkov,
h)
poplatky za záruky v súvislosti so schémami financovania,
i)
zmluvné poplatky a náklady súvisiace s pôžičkami a úvermi a
j)
iné obdobné platby, ktoré sú ekonomicky rovnocenné úrokom.
(5)
Na účely tohto ustanovenia sa za úrokové výnosy a iné príjmy ekonomicky rovnocenné
úrokovým výnosom rozumejú príjmy (výnosy) zodpovedajúce výdavkom (nákladom) podľa
odseku 4 vznikajúce u veriteľa vrátane úrokových výnosov, z ktorých sa daň vyberá
zrážkou a jej vybratím sa považuje daňová povinnosť za splnenú.
(6)
Úhrnom základov dane na účely odseku 2 sa rozumie úhrn
a)
základu dane zisteného podľa § 17 až 29 zníženého o úhrn vyňatých príjmov (základov
dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí,
b)
osobitného základu dane podľa § 17f,
c)
osobitného základu dane podľa § 51e,
d)
základov dane z príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a jej vybratím sa považuje
daňová povinnosť za splnenú.
(7)
Čisté úrokové náklady nezahrnuté do základu dane podľa odseku 2 v príslušnom zdaňovacom
období možno odpočítať od základu dane v najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich
zdaňovacích obdobiach počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcom po zdaňovacom
období, v ktorom boli čisté úrokové náklady nezahrnuté do základu dane podľa odseku
2, pričom úhrn čistých úrokových nákladov z príslušného zdaňovacieho obdobia a čistých
úrokových nákladov nezahrnutých do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach
nesmie presiahnuť sumu vypočítanú podľa odseku 2. Právny nástupca daňovníka zrušeného
bez likvidácie si môže odpočítať od základu dane časť sumy čistých úrokových nákladov
nezahrnutých do základu dane podľa odseku 2 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach,
ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej
osoby a súčasne, ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej
povinnosti. Ak je právnych nástupcov daňovníka zrušeného bez likvidácie viac, suma
čistých úrokových nákladov nezahrnutých do základu dane podľa druhej vety sa odpočítava
u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka,
v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov.
(8)
Odseky 1 a 2 sa neuplatnia u dlžníka,
a)
b)
ktorého závislými osobami podľa § 2 písm. n) sú len fyzické osoby.
(9)
U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej
spoločnosti, pri výpočte úhrnu základu dane podľa odseku 6 nie je súčasťou základu
dane zisteného podľa § 17 až 29 časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti,
ktorá je súčasťou jeho základu dane.
(10)
U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu, ktorý je komplementárom komanditnej
spoločnosti, pri výpočte úhrnu základu dane podľa odseku 6 nie je súčasťou základu
dane zisteného podľa § 17 až 29 časť základu dane komanditnej spoločnosti, ktorá je
súčasťou jeho základu dane.“.
15.
V § 18 ods. 1 sa za piatu vetu vkladá nová šiesta veta až ôsma veta, ktoré znejú:
„Pri určení základu dane podľa § 17 ods. 5 sa použije aj metodika Organizácie pre
hospodársku spoluprácu a rozvoj pre transferové oceňovanie uvedená v smernici o transferovom
oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní. Ak sa rozdiel podľa § 17 ods.
5 písm. a) zisťuje porovnaním s viacerými nezávislými porovnateľnými hodnotami a hodnota
použitá daňovníkom nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu, rozdiel podľa §
17 ods. 5 písm. a) sa pri daňovej kontrole určí podľa strednej hodnoty (mediánu) zistených
nezávislých porovnateľných hodnôt. Ak daňovník preukáže, že vzhľadom na okolnosti
je vhodnejšia úprava na inú hodnotu v rámci rozpätia nezávislých hodnôt, základ dane
sa upraví podľa tejto hodnoty.“.
16.
V § 18 ods. 2 písm. a) sa slová „obchodných alebo finančných vzťahoch“ nahrádzajú
slovami „právnych vzťahoch alebo iných obdobných vzťahoch“.
17.
V § 18 ods. 2 písm. b) sa slová „obchodného rozpätia“ nahrádzajú slovami „hrubej
ziskovej marže“.
18.
V § 18 ods. 2 písm. c) sa slovo „cenovej“ nahrádza slovami „hrubej ziskovej“.
19.
V § 18 ods. 3 písm. a) sa vypúšťa slovo „predpokladaného“ a slovo „očakávali“ sa
nahrádza slovom „uplatnili“.
20.
V § 18 ods. 3 písmeno b) znie:
„b)
metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku čistej ziskovej prirážky
alebo čistej ziskovej marže z právneho vzťahu alebo obdobného vzťahu medzi závislými
osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva s čistou
ziskovou prirážkou alebo čistou ziskovou maržou používanou vo vzťahu k nezávislým
osobám.“.
21.
V § 18 ods. 5 tretia veta znie:
„Príslušné orgány podľa druhej vety sa môžu dohodnúť na použití metódy ocenenia aj
za zdaňovacie obdobia, ktoré nie sú uvedené v žiadosti daňovníka, pričom, ak sa dohoda
týchto príslušných orgánov vzťahuje na viac ako päť zdaňovacích období, správca dane,
ktorého finančné riaditeľstvo zverejní na svojom webovom sídle, vydá rozhodnutie na
viac ako päť zdaňovacích období.“.
22.
V § 18 ods. 11 sa vypúšťajú slová „v odôvodnených prípadoch“ a slová „predkladá v
štátnom jazyku,82a) pričom správca dane alebo finančné riaditeľstvo môže na základe žiadosti daňovníka
povoliť predloženie dokumentácie aj v inom ako štátnom jazyku“ sa nahrádzajú slovami
„môže predložiť v inom ako štátnom jazyku,82a) pričom na výzvu správcu dane alebo finančného riaditeľstva predloží dokumentáciu
do 15 dní od doručenia výzvy aj v štátnom jazyku.82a)“.
23.
V § 19 ods. 2 sa písmeno h) dopĺňa siedmym bodom, ktorý znie:
„7.
z potvrdeného verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu pri verejnej preventívnej
reštrukturalizácii alebo potvrdeného neverejného preventívneho reštrukturalizačného
plánu pri neverejnej preventívnej reštrukturalizácii vyplýva odpustenie pohľadávky
alebo čiastočné odpustenie pohľadávky v rámci reštrukturalizačných opatrení podľa
osobitného predpisu,88aab) a to najskôr v zdaňovacom období, v ktorom bol súdom potvrdený verejný preventívny
reštrukturalizačný plán alebo neverejný preventívny reštrukturalizačný plán,88aab)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 88aab znie:
„88aab) Zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.“.
24.
V § 20 ods. 2 písm. c) sa za slová „reštrukturalizačnom konaní“ vkladá čiarka a slová
„vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii a neverejnej preventívnej reštrukturalizácii88aab)“ a slová „10 až 12“ sa nahrádzajú slovami „10 až 12 a 24“.
25.
V § 20 odsek 8 znie:
„(8)
Daňovým výdavkom je tvorba technických rezerv vytváraných podľa osobitného predpisu,97) ktoré sú účtované v nákladoch podľa osobitného predpisu,1) okrem technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených
v bežnom účtovnom období tvorenej podľa osobitného predpisu.97)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 97 znie:
„97) § 30a a 30b zákona č. 80/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 97a a 97b sa vypúšťajú.
26.
V § 20 ods. 11 sa za slová „reštrukturalizačnom konaní“ vkladá čiarka a slová „vo
verejnej preventívnej reštrukturalizácii a neverejnej preventívnej reštrukturalizácii“.
27.
V § 20 ods. 12 sa slová „10 a 11“ nahrádzajú slovami „10, 11 a 24“ a za slovo „reštrukturalizáciu“
sa vkladá čiarka a slová „verejnú preventívnu reštrukturalizáciu a neverejnú preventívnu
reštrukturalizáciu“.
28.
§ 20 sa dopĺňa odsekom 24, ktorý znie:
„(24)
Tvorba opravných položiek k pohľadávkam, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov,
voči dlžníkom vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii a neverejnej preventívnej
reštrukturalizácii, vrátane pohľadávky z istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa
odseku 4 a pohľadávky z istiny zo spotrebiteľského úveru, je daňovým výdavkom u daňovníkov
účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty
pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok vrátane príslušenstva, ak
bolo zahrnuté do základu dane, počínajúc začatím preventívneho reštrukturalizačného
konania. Pri bankách sa uznávajú opravné položky voči dlžníkom, voči ktorým bola začatá
verejná preventívna reštrukturalizácia a neverejná preventívna reštrukturalizácia,
vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok uvedených v zozname veriteľov88aab) a ich hodnotou zahrnutou do výdavkov podľa odseku 4.“.
29.
V § 21a ods. 1 sa za slová „obstarávacej ceny“ vkladajú slová „alebo vlastných nákladov“.
30.
§ 21a sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Odseky 1 až 3 sa neuplatnia, ak daňovník zvýšil základ dane podľa § 17k.“.
31.
V § 32 sa odsek 6 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e)
priezvisko, meno a rodné číslo druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v
domácnosti, ak daňovník postupuje podľa § 33 ods. 9.“.
32.
§ 33 vrátane nadpisu znie
„§ 33
Daňový bonus
(1)
Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo §
6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti
s daňovníkom,57) pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti57) nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Ak § 52zzp ods. 3 až 5 neustanovuje
inak, suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je
a)
50 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku, alebo
b)
100 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát
za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku; to neplatí, ak sa na vyživované
dieťa poskytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa osobitného
predpisu.126a)
(2)
Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa
druhého z manželov, sa považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.125) Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného
predpisu.125a)
(3)
Daňovník, ktorý je rodič dieťaťa alebo u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť
nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa
s ním žije v domácnosti,
57) môže si uplatniť daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak manžel (manželka)
tohto dieťaťa nemá za toto zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy presahujúce sumu podľa
§ 11 ods. 2 písm. a).
(4)
Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti57) viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia
odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden
z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak
podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak,
daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka,
otec, iná oprávnená osoba.
(5)
Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov
v zdaňovacom období, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov podľa § 5 len
o sumu daňového bonusu podľa odsekov 1 a 6 za každý kalendárny mesiac, na ktorého
začiatku boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Daňový bonus možno uplatniť už
v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná
príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté
do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného
orgánu.
(6)
Nárok na daňový bonus podľa odseku 1 možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného
percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo do výšky
ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6
ods. 1 a 2, alebo ich úhrnu, takto:
Počet vyživovaných detí | Percentuálny limit základu dane (čiastkového základu dane) |
1 | 20 % |
2 | 27 % |
3 | 34 % |
4 | 41 % |
5 | 48 % |
6 a viac | 55 % |
(7)
Daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie
obdobie podľa tohto zákona. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie
je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie,
požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi
sumou daňového bonusu a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom
pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku;
126) ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo ktorému sa vykonalo
ročné zúčtovanie, uplatní sa postup podľa § 35 ods. 5 a 7 alebo § 36 ods. 5, alebo
§ 38.
(8)
Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci
si nárok na daňový bonus nemá základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa
§ 5 alebo základ dane (čiastkový základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo
ich úhrn na uplatnenie celého nároku daňového bonusu na vyživované dieťa (deti) podľa
odseku 1, môže si pri podaní daňového priznania navýšiť základ dane (čiastkový základ
dane) z príjmov podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa
§ 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn na účely výpočtu výšky nároku na daňový bonus podľa
odsekov 1 a 6 o základ dane z príjmov (čiastkový základ dane) podľa § 5 alebo základ
dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn druhej
oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti a z takto navýšeného základu
dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo základu dane (čiastkového
základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrnu si uplatniť nárok na
daňový bonus vo výške podľa odsekov 1 a 6. Ak druhá oprávnená osoba splnila podmienky
na uplatnenie daňového bonusu len časť roka, základ dane (čiastkový základ dane) z
príjmov podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods.
1 a 2 alebo ich úhrn daňovníka uplatňujúceho si nárok na daňový bonus sa na účely
výpočtu výšky nároku na daňový bonus podľa odsekov 1 a 6 navýši len o pomernú časť
základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo pomernú časť základu
dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo pomernú časť
ich úhrnu druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti podľa počtu
mesiacov, na začiatku ktorých druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie
daňového bonusu.
(9)
Daňový bonus podľa odsekov 1 až 8, 10 a 11 si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou
daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej
republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov
tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov
v zahraničí. Ak daňovník podľa prvej vety uplatňuje postup podľa odseku 8, musí aj
druhá oprávnená osoba, ktorá je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a s daňovníkom
vyživuje dieťa (deti) v domácnosti dosahovať v príslušnom zdaňovacom období úhrn zdaniteľných
príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) vo výške najmenej 90 % zo
všetkých jej príjmov, ktoré jej plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo
zdrojov v zahraničí.
(10)
Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene počtu vyživovaných detí, na ktoré
sa uplatňuje daňový bonus, výška nároku na daňový bonus sa uplatní ako úhrn nárokov
na daňový bonus vypočítaných podľa odseku 6 v pomernej výške zodpovedajúcej počtu
mesiacov, v ktorých daňovník vyživoval príslušný počet detí, na ktoré si uplatňuje
daňový bonus.
(11)
Ak bol daňovníkovi v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnávateľom priznaný vyšší
nárok na daňový bonus podľa tohto zákona ako mu vznikne pri prepočítaní po skončení
zdaňovacieho obdobia, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus.“.
33.
V § 39 ods. 9 písm. b) sa za slová „daňový bonus,“ vkladajú slová „meno, priezvisko
a rodné číslo osoby, na ktorú zamestnanec uplatňuje daňový bonus,“.
34.
V § 43 ods. 2 sa slová „§ 49a ods. 5“ nahrádzajú slovami „tohto zákona“ a za slová
„z poskytnutých úverov a pôžičiek“ sa vkladá čiarka a slová „výnosy z dlhopisov, ak
plynú daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu
okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok,“.
35.
V § 43 sa odsek 6 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d)
výnosov z dlhopisov podľa § 16 ods. 1 písm. e) tretieho bodu u daňovníka s obmedzenou
daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu.“.
36.
V § 49 ods. 8 prvej vete a tretej vete sa slová „§ 2 písm. d)“ nahrádzajú slovami
„§ 2 písm. e)“, štvrtej vete sa slová „prvej vety a druhej vety“ nahrádzajú slovami
„prvej vety až tretej vety“ a za slová „§ 2 písm. e)“ sa vkladajú slová „prvý bod
a“.
37.
V § 49a ods. 1 sa vypúšťajú slová „na území Slovenskej republiky“ a za slovo „moci,136ag)“ sa vkladajú slová „na základe údajov z tohto registra, ktoré boli prevzaté do tohto
registra z obchodného registra, zo živnostenského registra a z iných registrov podľa
oznámenia finančného riaditeľstva uverejneného na jeho webovom sídle,“.
38.
V § 49a odsek 2 znie:
„(2)
Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 1, je povinná v lehote do konca
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej
republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v ktorom na území
Slovenskej republiky prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať správcu dane o
registráciu.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 136ah sa vypúšťa.
39.
§ 49a sa dopĺňa odsekmi 12 a 13, ktoré znejú:
„(12)
Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa tohto zákona,
najmä ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť, je povinný tieto skutočnosti oznámiť
správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v
ktorom tieto zmeny nastali. Ak nastali skutočnosti, ktoré majú za následok zrušenie
registrácie, daňovník je povinný požiadať o zrušenie registrácie podľa osobitného
predpisu.128)
(13)
Registračná povinnosť sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý má príjmy len podľa § 5,
§ 7 alebo § 8 alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43), alebo kombináciu
týchto príjmov.“.
40.
V § 52zzn ods. 1 sa číslo „14“ nahrádza číslom „16“.
41.
§ 52zzn sa dopĺňa odsekmi 15 a 16, ktoré znejú:
„(15)
Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene počtu vyživovaných detí, na ktoré
sa uplatňuje daňový bonus, výška nároku na daňový bonus sa uplatní ako úhrn nárokov
na daňový bonus vypočítaných podľa odseku 8 stanovených v pomernej výške zodpovedajúcej
počtu mesiacov, v ktorých daňovník vyživoval príslušný počet detí, na ktoré si uplatňuje
daňový bonus.
(16)
Ak bol daňovníkovi v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnávateľom priznaný vyšší
nárok na daňový bonus podľa tohto zákona ako mu vznikne pri prepočítaní po skončení
zdaňovacieho obdobia, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus.“.
42.
V § 52zzo ods. 2 sa za slová „ods. 7“ vkladajú slová „prvej vety a druhej vety“.
43.
Za § 52zzo sa vkladajú § 52zzp a 52zzr, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„§ 52zzp
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2023
(1)
Úpravy základu dane podľa § 17 ods. 2 písm. d), ktoré vyplývajú z osobitného predpisu,157) poisťovňou, pobočkou poisťovne iného členského štátu a pobočkou zahraničnej poisťovne
sa zahrnú do základu dane rovnomerne počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré začína najskôr
1. januára 2023, najneskôr však do konca druhého zdaňovacieho obdobia, ktoré nasleduje
po zdaňovacom období, ktoré začalo najskôr 1. januára 2023. Pri zrušení technických
rezerv vytvorených k 31. decembru 2022 podľa § 20 ods. 8 v znení účinnom do 31. decembra
2022 poisťovňou, pobočkou poisťovne iného členského štátu a pobočkou zahraničnej poisťovne
sa neuplatní § 17 ods. 15 prvá veta.
(2)
Ustanovenie § 33 ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2023 sa prvýkrát použije pri
vykonaní ročného zúčtovania alebo podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie
2023.
(3)
Pri uplatnení daňového bonusu na vyživované dieťa postupuje daňovník od 1. januára
2023 do 31. decembra 2024 podľa odsekov 4 a 5 a § 33 ods. 2 až 12.
(4)
Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo §
6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti
s daňovníkom,57) pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti57) nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Suma daňového bonusu, o ktorú sa
znižuje daň, je
a)
50 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 18 rokov veku, alebo
b)
140 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 18 rokov veku, a to poslednýkrát
za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov veku; to neplatí, ak sa na vyživované
dieťa poskytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa osobitného
predpisu.126a)
(5)
Nárok na daňový bonus podľa odseku 4 si daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny
mesiac január 2023 a poslednýkrát za kalendárny mesiac december 2024.
(6)
Nárok na daňový bonus podľa § 33 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2023 si daňovník
môže uplatniť prvýkrát za kalendárny mesiac január 2025.
(7)
Ustanovenia § 52zd ods. 7 prvej vety a druhej vety a § 52zzo sa od 1. januára 2023
neuplatňujú.
(8)
Ustanovenie § 39 ods. 9 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2023 sa prvýkrát použije
pri podaní hlásenia po 31. decembri 2022.
§ 52zzr
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2024
Ustanovenie § 17k v znení účinnom od 1. januára 2024 sa použije prvýkrát na čisté
úrokové náklady plynúce na základe zmlúv uzatvorených po 31. decembri 2023, vrátane
dodatkov uzatvorených po 31. decembri 2023 k zmluvám, ktoré boli uzatvorené do 31.
decembra 2023.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 157 znie:
„157) Medzinárodný štandard finančného výkazníctva 9 a 17 Prílohy k nariadeniu Komisie
(ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ
L 320, 29. 11. 2008) v platnom znení.“.
Čl. II
Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 479/2009 Z. z., zákona
č. 38/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 333/2014
Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 337/2015 Z. z., zákona č. 371/2020 Z. z.
a zákona č. 394/2022 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 7h sa vkladá § 7i, ktorý znie:
„§ 7i
(1)
Podiel výnosu dane podľa § 2 poukazovaný obciam sa v roku 2023 zvyšuje o sumu 228
059 000 eur zo zdrojov z príjmov z dane z príjmov právnických osôb. Podiel výnosu
dane podľa § 2 poukazovaný obciam sa v roku 2024 zvyšuje o sumu 236 546 000 eur zo
zdrojov z príjmov z dane z príjmov právnických osôb.
(2)
Podiel výnosu dane podľa § 3 poukazovaný vyšším územným celkom sa v roku 2023 zvyšuje
o sumu 97 739 000 eur zo zdrojov z príjmov z dane z príjmov právnických osôb. Podiel
výnosu dane podľa § 3 poukazovaný vyšším územným celkom sa v roku 2024 zvyšuje o sumu
101 377 000 eur zo zdrojov z príjmov z dane z príjmov právnických osôb.
(3)
Suma zvýšenia uvedená v odsekoch 1 a 2 sa považuje za podiel výnosu dane podľa §
2 a 3 a v príslušnom roku sa poukazuje obciam a vyšším územným celkom mesačne jednou
dvanástinou zo súm zvýšenia uvedených v odsekoch 1 a 2.
(4)
Na rozdeľovanie a poukazovanie súm zvýšenia uvedených v odsekoch 1 a 2 sa primerane
použije § 4.“.
Čl. III
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011
Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z.,
zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona
č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014
Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z.,
zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona
č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 339/2016
Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z.,
zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona
č. 221/2019 Z. z., zákona č. 369/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 46/2020
Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z.,
zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 45/2021 Z. z., zákona
č. 395/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 39/2022 Z. z., zákona č. 250/2022
Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z. a zákona č. 433/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 sa vypúšťa odsek 3.
Poznámky pod čiarou k odkazom 1a a 1b sa vypúšťajú.
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 5.
2.
V § 47 písmeno k) znie:
„k)
vlastnoručný podpis osoby, ktorá vyhotovila protokol; ak sa protokol vyhotovuje v
elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis, ale sa autorizuje podľa osobitného
predpisu.20aa)“.
3.
V § 52 sa vypúšťa odsek 13.
Doterajšie odseky 14 až 19 sa označujú ako odseky 13 až 18.
4.
V § 53d ods. 6 sa slovo „nespoľahlivý“ nahrádza slovami „menej spoľahlivý“.
5.
V § 60 ods. 6 druhej vete sa za slovo „voči“ vkladajú slová „starostovi obce,“.
6.
V § 67 ods. 11 druhej vete sa slová „zápisu do“ nahrádzajú slovami „prevzatia údajov
z“ a vypúšťa sa tretia veta.
7.
V § 68 ods. 4 písm. c) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová:
„alebo na účel podľa § 157b.“.
8.
V § 148a ods. 3 sa slová „Právoplatné rozhodnutie“ nahrádzajú slovom „Rozhodnutie“.
9.
V § 155 ods. 4 sa na konci pripája táto veta:
„Daňový úrad alebo colný úrad pokutu, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného
rozpätia, pri prvom porušení povinnosti neuloží.“.
10.
V § 156 odsek 8 znie:
„(8)
Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom bol
daňový subjekt povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane
alebo sumu na zabezpečenie dane, alebo odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň
alebo zrazenú daň. Ak suma podľa prvej vety bola uhradená, úrok z omeškania nemožno
vyrubiť po uplynutí jedného roka od konca roka, v ktorom bola táto suma uhradená;
lehota podľa prvej vety tým nie je dotknutá.“.
11.
Za § 157a sa vkladá § 157b, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 157b
Ustanovenie k účinnej ľútosti
Na účel zániku trestnosti daňového trestného činu podľa Trestného zákona z dôvodu
účinnej ľútosti možno aj po zániku práva podľa § 69 vyrubiť daň zaplatením dane, pričom
táto daň je splatná dňom jej zaplatenia.“.
12.
Za § 165m sa vkladajú § 165n a 165o, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„§ 165n
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2023
Ustanovenie § 165j ods. 2 sa od 1. januára 2023 nepoužije.
§ 165o
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2024
(1)
Ustanovenie § 155 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2024 sa použije na uloženie
pokuty, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie pokuty nastala po 31. decembri 2023.
(2)
Úrok z omeškania za oneskorenú úhradu dane, rozdielu dane, preddavku na daň, splátky
dane, sumy na zabezpečenie dane, vybraného preddavku na daň, vybranej dane alebo zrazenej
dane, pri ktorých k úplnej úhrade došlo do 31. decembra 2023, sa vyrubí najneskôr
do 31. decembra 2024.“.
Čl. IV
Zákon č. 232/2022 Z. z. o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 396/2022 Z. z. sa mení takto:
1.
V Čl. II sa vypúšťajú body 1 až 3.
2.
V Čl. XI sa vypúšťajú slová „bodov 1 až 3 a“.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2023 okrem čl. I bodov 12, 14, 30, § 52zzr
v bode 43, čl. III bodov 9 a 10 a § 165o v bode 12, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára
2024.
Zuzana Čaputová v. r.
Boris Kollár v. r.
Eduard Heger v. r.
Boris Kollár v. r.
Eduard Heger v. r.