77/2023 Z. z.

Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené na mapovom podklade Katastra nehnuteľností Mapového klienta Základnej bázy pre geografický informačný systém.

Ochranné pásmo I. stupňa chráni územie výverovej oblasti hydrogeologickej štruktúry prírodných minerálnych zdrojov v Baldovciach a je určené uzavretým polygónom.

Západná hranica ochranného pásma sa začína v lomovom bode 1 pri križovatke ciest III. triedy čísla 3209 a 3211, na juhozápadnej hranici pozemku parcely registra C číslo 190 v katastrálnom území Baldovce. Pokračuje severným smerom po západnej hranici pozemku parcely registra C číslo 137/2 v katastrálnom území Baldovce. Na konci tohto pozemku prechádza na druhú stranu cesty III. triedy číslo 3209 do lomového bodu 2, ktorý je situovaný pri sútoku Lúčneho potoka a Klčovského potoka. Ďalej pokračuje severným smerom po ľavom brehu Klčovského potoka k obci Nemešany cez lomové body 3, 4 a končí v lomovom bode 5. V tomto úseku vedie pozdĺž západných hraníc pozemkov parciel registra C čísla 710 až 744, 811 až 813, 860 až 867 v katastrálnom území Nemešany, ako aj naprieč pozemkami parciel registra C čísla 268/1 a 190/7 v katastrálnom území Nemešany.

Severná hranica ochranného pásma sa začína v lomovom bode 5, z ktorého vedie smerom na východ pozdĺž severných hraníc parciel registra C čísla 813, 1535, 763 v katastrálnom území Nemešany a severozápadnej hranice parcely registra C číslo 762 v katastrálnom území Nemešany do lomového bodu 6. Pokračuje cez potok Kapustnica do lomového bodu 7 po severnej hranici pozemku parcely registra C číslo 762 v katastrálnom území Nemešany, v dĺžke 68 m križuje pozemok parcely registra C číslo 2060 v katastrálnom území Spišské Podhradie a v dĺžke 8 m križuje pozemok parcely registra C číslo 2328/2 v katastrálnom území Spišské Podhradie. Následne vedie v dĺžke 600 m cez pozemok parcely registra C číslo 2057/1 v katastrálnom území Spišské Podhradie k bezmennému občasnému toku ponad vodárenský zdroj v Spišskom Podhradí do lomového bodu 8. Ďalej sa láme na juhovýchod po severovýchodnej hranici pozemkov parciel registra C čísla 2054 v katastrálnom území Spišské Podhradie, 122 a 123 v katastrálnom území Baldovce do lomového bodu 9.

Východná hranica ochranného pásma sa začína v lomovom bode 9 a do lomového bodu 10 vedie hranicou katastrálnych území Baldovce – Spišské Podhradie k ceste III. triedy číslo 3211 (Baldovce – Spišské Podhradie). Ďalej pokračuje po juhovýchodnej hranici pozemku parcely registra C číslo 115/1 v katastrálnom území Baldovce do lomového bodu 11, ktorý je situovaný na pravom brehu Klčovského potoka. V lomovom bode 11 sa hranica ochranného pásma láme juhovýchodným smerom a ako južná časť hranice ochranného pásma pokračuje po južnej strane pozemkov parciel registra C čísla 124/1 až 124/3 v katastrálnom území Baldovce do lomového bodu 12. Následne obchádza intravilán obce Baldovce, pričom prebieha po západnej hranici pozemku parcely registra C číslo 124/1 v katastrálnom území Baldovce, južnú hranicu pozemku parcely číslo 189/1 v katastrálnom území Baldovce a východnú hranicu pozemku parcely číslo 129/1 v katastrálnom území Baldovce cez lomové body 12, 13, 14 a 15. Z lomového bodu 15 pokračuje juhozápadným smerom po južnej hranici pozemkov parciel registra C čísla 129/6, 129/7, 131, 138, 137/1, 136, 135 a 190 v katastrálnom území Baldovce do počiatočného lomového bodu 1.

Ochranné pásmo I. stupňa prírodných minerálnych zdrojov v Baldovciach určené lomovými bodmi 1 až 15 zameranými v „X“ a „Y“ súradniciach S – JTSK

Lomové body číslo	X [m]	Y [m]
1	1 207 555,22	301 801,09
2	1 207 317,52	301 969,03
3	1 207 148,91	302 177,53
4	1 207 094,04	302 368,97
5	1 206 621,45	302 753,27
6	1 206 340,36	302 407,45
7	1 206 225,15	302 208,88
8	1 206 224,04	301 630,76
9	1 206 410,98	301 306,29
10	1 207 056,57	300 840,73
11	1 207 171,87	300 867,54
12	1 207 241,27	301 088,69
13	1 207 152,45	301 131,24
14	1 207 241,30	301 269,27
15	1 207 315,65	301 238,90

Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené na mapovom podklade Základnej mapy Mapového klienta Základnej bázy pre geografický informačný systém.

Ochranné pásmo II. stupňa chráni územie infiltračnej a tranzitno-akumulačnej oblasti hydrogeologickej štruktúry prírodných minerálnych zdrojov v Baldovciach a je určené uzavretým polygónom.

Západná hranica ochranného pásma sa začína v lomovom bode 1, ktorý je situovaný na západnej hranici katastrálneho územia Buglovce, 200 m juhozápadne od kóty Stráň (618 m n. m.). Následne pokračuje severozápadným smerom po hraniciach katastrálnych území Bulgovce a Klčov k ceste III. triedy číslo 3208 do lomového bodu 2. Pod uhlom 65° sa láme na sever a pozdĺž východného okraja cesty III. triedy číslo 3208 smeruje k obci Klčov. Obec obchádza zo západnej strany. Do lomového bodu 3 vedie po vymedzenej západnej hranici katastrálneho územia Klčov, v ktorom sa stretávajú hranice katastrálnych území Klčov, Spišský Hrhov a Doľany. V miestnej časti Roveň prechádza cez diaľnicu D1 a pokračuje severným smerom po západnej a severozápadnej hranici katastrálneho územia Klčov k obci Uloža do lomového bodu 4.

Severná hranica ochranného pásma sa začína v lomovom bode 4 na vrstevnici 850 m n. m., odkiaľ sa láme severovýchodným smerom a po hrebeni Levočských vrchov a severnej hranici katastrálnych území Klčov a Jablonov smeruje k obci Pavľany. Pokračuje po hrebeni Levočských vrchov severne nad obcou Pavľany do lomového bodu 5, ktorý je situovaný na vrstevnici 880 m n. m. Z lomového bodu 5 vedie severovýchodným smerom, križuje cestu III. triedy číslo 3205 a pokračuje po hrebeni Levočských vrchov do lomového bodu 6, ktorý je situovaný v miestnej časti Nad Brúsmi v katastrálnom území Oľšavica medzi vrstevnicami 900 a 910 m n. m. Následne sa láme na juhovýchod, pričom prebieha po rozhraní lesa a lúky, prechádza cez kótu 891 m n. m. a smeruje do lomového bodu 7.

Východná hranica ochranného pásma sa začína v lomovom bode 7, z ktorého juhojuhovýchodným smerom vedie ku kóte vrchu Jedlinka (930 m n. m.), pokračuje po západnej hranici lesnej cesty smerom na juh do lomového bodu 8. Obchádza kótu 860 m n. m. zo severovýchodnej strany a po hrebeni Babej hory smeruje do lomového bodu 9, situovaného na vrstevnici 770 m n. m. Z lomového bodu 9 sa hranica ochranného pásma láme južným smerom k Bijacovskému potoku, odkiaľ po pravej strane potoka pokračuje k obci Bijacovce. Intravilán obce Bijacovce obchádza zo severozápadnej a západnej strany. Križuje diaľnicu D1, cestu I. triedy číslo 18 do lomového bodu 10, z ktorého sa láme pod uhlom 81° na východ a vo vzdialenosti 530 m prebieha po okraji cesty I. triedy číslo 18. Následne sa pod uhlom 103° láme južným smerom, pričom obchádza kótu Sobotisko (556 m n. m.) severnými a východnými svahmi do lomového bodu 11, ktorý je umiestnený na vymedzenej hranici Prešovského samosprávneho kraja a Košického samosprávneho kraja medzi vrstevnicami 500 a 510 m n. m. Z lomového bodu 11 smeruje na západ ku ceste III. triedy číslo 3215, ktorú križuje do lomového bodu 12. Zo západu obchádza hranicu intravilánu obce Hodkovce. Pokračuje južným smerom, pričom obchádza masív Dreveník (609 m n. m.) z východnej strany a vedie do lomového bodu 13.

Polygón ochranného pásma uzatvára južná hranica ochranného pásma, ktorá z lomového bodu 13 pokračuje smerom na západ cez lomové body 14 a 15 smerom k Baldovskej hore (615 m n. m.). Hranica vedie severne od kóty Baldovská hora smerom na kótu Stráň (618 m n. m.) po hranici vymedzených okresov Levoča a Spišská Nová Ves do východiskového lomového bodu 1.

Ochranné pásmo II. stupňa prírodných minerálnych zdrojov v Baldovciach určené lomovými bodmi 1 až 15 zameranými v „X“ a „Y“ súradniciach S – JTSK

Lomové body číslo	X [m]	Y [m]
1	1 209 084,57	303 167,47
2	1 207 961,70	304 714,68
3	1 205 607,50	305 071,50
4	1 201 792,05	305 672,02
5	1 199 590,70	301 017,39
6	1 198 321,98	298 749,52
7	1 198 228,44	297 155,62
8	1 200 024,82	295 867,04
9	1 202 144,17	294 339,56
10	1 206 116,11	296 506,62
11	1 207 170,51	295 476,91
12	1 207 558,04	296 427,96
13	1 209 302,12	296 188,63
14	1 209 237,04	297 331,94
15	1 208 614,39	298 904,03

Ochranné pásma prírodných minerálnych zdrojov v Baldovciach sa ustanovujú na základe výsledkov záverečnej správy geologickej úlohy zameranej na stanovenie rozsahu ochraných pásiem a zakázaných činností (Masiar, R., Dzúrik, J., Mészárosová, Z., 2019: Stanovenie obmedzení a zakázaných činností v ochranných pásmach prírodných minerálnych zdrojov v Baldovciach, Archív Geofondu ŠGÚDŠ Bratislava arch. č. 99675).

Hydrogeologická štruktúra prírodných minerálnych zdrojov v Baldovciach je klasifikovaná ako polozatvorená, s predpokladanou infiltračnou, akumulačnou a výverovou oblasťou.

Kolektorom minerálnych vôd sú strednotriasové dolomity hronika, ktoré tvoria tektonicky obmedzenú baldovsko-klčovskú mezozoickú kryhu, ponorenú pod súvrstvím centrálno-karpatského paleogénu.

Baldovsko-klčovská mezozoická kryha je z juhu obmedzená násunovou líniou gemeríd na hroniku. Západné ohraničenie kryhy tvorí zlomová línia severojužného smeru západne od Klčova, ktorá vedie údolím potoka Lodina. Východné ohraničenie kryhy má tiež severojužný priebeh zlomovou líniou západne od Spišského Podhradia. Severným smerom upadá pod mohutný komplex paleogénneho súvrstvia Levočských vrchov (dokumentované vrtom BŠ-1 na lokalite Lúčka). Jej podložie tvoria nepriepustné sedimenty paleozoika. Jej nadložie, ako aj bočné ohraničenie zo západu, východu a juhu, je tvorené málo až nepatrne priepustnými sedimentami centrálno-karpatského paleogénu. Pod flyšovou sedimentáciou sa napája na karbonáty hronika a fatrika, ktoré boli overené vrtmi v Gánovciach, Vrbove, Klčove, Plavnici a Lipovciach.

Infiltračná oblasť hydrogeologickej štruktúry sa nachádza na severe v štruktúre Levočských vrchov, kde obyčajné podzemné vody z paleogénnych súvrství (pri lokalite Lúčka ich hrúbka dosahuje 508 m) prenikajú po porušených pásmach hlbokých otvorených zlomových línií do dolomitického horninového komplexu Baldovsko-klčovskej mezozoickej kryhy. Vrcholové časti Levočských vrchov sú budované bielopotockým súvrstvím v pieskovcovom vývoji, pokryté dobre priepustnými kamenitými suťami.

V tranzitno-akumulačnej oblasti hydrogeologickej štruktúry prebieha v podmienkach tlakových pomerov prúdenie podzemných vôd v smere úklonu dolomitického komplexu, t. j. severným smerom ako aj v smere k vyzdvihnutej časti Baldovsko-klčovskej mezozoickej kryhy, t. j. južným smerom k výverovej oblasti hydrogeologickej štruktúry. Pri obehu podzemných vôd prebiehajú na fázových rozhraniach hornina – voda mineralizačné procesy a postupné formovanie výsledného chemického zloženia primárnej minerálnej vody. Procesy mineralizácie sú intenzívnejšie v hĺbkových zónach, kde dochádza k výronu oxidu uhličitého.

Výverová oblasť je charakterizovaná ako polozakrytá, v ktorej vlastný nositeľ minerálnej vody nevystupuje priamo na povrch, ale je zakrytý izolátormi. Prirodzené vývery minerálnych vôd sú viazané na zlomové línie. Výstup minerálnych vôd na povrch v oblasti Baldoviec je viazaný na násunovú líniu gemeríd hronikum, ktorá z juhu ohraničuje mezozoickú kryhu a tvorí takmer nepriepustnú bariéru minerálnym vodám prúdiacim v dolomitickom komplexe. Násunová línia je sprevádzaná ďalšími paralelnými zlomovými líniami a ich porušenými zónami. Po týchto zlomoch dochádza k výstupu primárnych minerálnych vôd smerom k povrchu. V podpovrchovej zóne zubereckého, prípadne aj hutianskeho súvrstvia dochádza k miešaniu obyčajných vôd akumulovaných v uvedených súvrstviach s primárnymi minerálnymi vodami. Fluviálne sedimenty Klčovského potoka predstavujú v menšej miere druhotnú akumuláciu vystúpených minerálnych vôd, z dôvodu obmedzeného vertikálneho a horizontálneho rozsahu.

Z genetického hľadiska sa prírodná minerálna voda zaraďuje k vodám s petrogénnou, karbonatogénnou mineralizáciou, ktorá je meteorického pôvodu. Hlavným mineralizačným procesom formovania chemického zloženia minerálnej vody je rozpúšťanie karbonátov, čo podmieňuje základný výrazný vápenato-hydrogénuhličitanový typ chemického zloženia minerálnych vôd (Ca-HCO₃ typ). Pri výstupe minerálnych vôd cez súvrstvia paleogénu nedochádza k veľkej metamorfóze chemického zloženia vody, ale k miešaniu s obyčajnými podzemnými vodami týchto sedimentov. Zvýšený obsah alkálií je výsledkom iónovýmenných reakcií v prostredí s prítomnosťou ílových minerálov. S prítomnosťou silikátových minerálov čiastočne súvisí aj vyššia priemerná hodnota sodíka. Pôvod sodíka však súvisí aj s prítomnosťou chloridov marinogénneho pôvodu.

Prírodná minerálna voda zo zdroja Deák (BV-1) sa charakterizuje ako prírodná minerálna voda vysoko mineralizovaná, kyselka, hydrogénuhličitanová, vápenato-horečnatá, so zvýšeným obsahom železa, hydrogénuhličitanov, slabo kyslá, studená.

Prírodná minerálna voda zo zdroja Polux (B-4A) sa charakterizuje ako prírodná minerálna voda vysoko mineralizovaná, kyselka, hydrogénuhličitanová, vápenato-horečnatá, so zvýšeným obsahom železa, síranov a hydrogénuhličitanov, slabo kyslá, studená.