57/2024 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2024
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 57/2024 Z. z. |
| Názov: | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obmedzovaní ožiarenia pracovníkov a obyvateľov z prírodných zdrojov ionizujúceho žiarenia |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 11.03.2024 |
| Dátum vyhlásenia: | 22.03.2024 |
| Dátum účinnosti od: | 01.07.2024 |
| Autor: | Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| 87/2018 Z. z. | Zákon o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 98/2018 Z. z. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obmedzovaní ožiarenia pracovníkov a obyvateľov z prírodných zdrojov ionizujúceho žiarenia |
57
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
z 11. marca 2024,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obmedzovaní ožiarenia pracovníkov a obyvateľov
z prírodných zdrojov ionizujúceho žiarenia
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 162 ods. 4 zákona č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§ 2
Optimalizácia radiačnej ochrany na pracovisku s ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením
(1)
Optimalizácia radiačnej ochrany na pracovisku podľa § 123 zákona sa vykonáva opatreniami, ktorými sú najmä
a)
zmena používaných surovín,
b)
zmena používanej technológie,
c)
zmena spôsobu organizácie práce alebo režimu práce,
d)
zmena režimu vetrania pracoviska vrátane úpravy nútenej výmeny ovzdušia na pracovisku,
e)
stavebná úprava pracoviska.
(2)
Stanovenie efektívnej dávky pracovníka na pracovisku podľa § 123 zákona vychádza z evidencie jeho pobytu na pracovisku a stanovenia
a)
vonkajšieho ožiarenia,
b)
vnútorného ožiarenia.
(3)
Vonkajšie ožiarenie sa stanovuje
a)
meraním dávkového príkonu alebo príkonu priestorového dávkového ekvivalentu na pracovnom
mieste a postupom podľa prílohy č. 1 zákona,
b)
meraním plošnej aktivity povrchovej rádioaktívnej kontaminácie kože alebo odevu prírodnými
rádionuklidmi a postupom podľa prílohy č. 1 zákona,
c)
osobnou dozimetriou.
(4)
Vnútorné ožiarenie, okrem ožiarenia radónom a torónom, sa stanovuje výpočtom efektívnej
dávky z príjmu prírodných rádionuklidov podľa prílohy č. 1 zákona.
(5)
Ak pracovník vykonáva prácu na viacerých pracoviskách, efektívne dávky pracovníka
sa sčítavajú.
(6)
Ak po vykonaní optimalizácie radiačnej ochrany podľa odseku 1 môže na pracovisku
dôjsť k prekročeniu efektívnej dávky 6 mSv za kalendárny rok, stanoví sa efektívna
dávka pracovníka osobným monitorovaním.
(7)
Rozsah údajov na vedenie evidencie výsledkov merania a stanovenia efektívnej dávky
pracovníka je uvedený v prílohe č. 2.
§ 3
Optimalizácia radiačnej ochrany na pracovisku s ožiarením radónom
(1)
Optimalizácia radiačnej ochrany na pracovisku podľa § 124 zákona sa vykonáva opatreniami, ktorými sú najmä zmena
a)
spôsobu organizácie práce alebo režimu práce,
b)
režimu vetrania pracoviska vrátane úpravy nútenej výmeny ovzdušia na pracovisku.
(2)
Stanovenie efektívnej dávky pracovníka na pracovisku podľa § 124 zákona vychádza z evidencie jeho pobytu na pracovisku a stanovenia
a)
vonkajšieho ožiarenia,
b)
vnútorného ožiarenia radónom a torónom.
(3)
Vonkajšie ožiarenie sa stanovuje
a)
meraním príkonu priestorového dávkového ekvivalentu na pracovnom mieste a postupom
podľa prílohy č. 1 šiesteho bodu,
b)
osobnou dozimetriou.
(4)
Pri stanovení vnútorného ožiarenia radónom sa vychádza
a)
zo stanovenia ročného príjmu rádionuklidu Rn-222 z výsledkov meraní objemovej aktivity
predmetného rádionuklidu vo vzduchu na pracovnom mieste a prepočtom s použitím faktora
nerovnováhy 0,4 pre pracoviská v budovách a pre jaskyne a podzemné pracoviská bez
nútenej ventilácie alebo faktora nerovnováhy 0,2 pre bane a pre podzemné pracoviská
s nútenou ventiláciou a konverzných koeficientov pre daný typ pracoviska podľa odseku
7,
b)
zo stanovenia ročného príjmu koncentrácie latentnej energie alfa častíc EPAEC,222Rn z výsledkov meraní na pracovnom mieste a prepočtom s použitím konverzných koeficientov
pre daný typ pracoviska podľa odseku 7,
c)
z výsledkov osobnej dozimetrie radónu.
(5)
Pri stanovení vnútorného ožiarenia torónom sa vychádza
a)
zo stanovenia ročného príjmu koncentrácie latentnej energie alfa častíc EPAEC,220Rn z výsledkov meraní na pracovnom mieste a prepočtom s použitím konverzných koeficientov
pre daný typ pracoviska podľa odseku 7 písm. c),
b)
z výsledkov osobnej dozimetrie torónu.
(6)
Na stanovenie vnútorného ožiarenia radónom z ročného príjmu rádionuklidu Rn-222 sa
použije faktor nerovnováhy
a)
0,4 pre pracoviská v budovách a pre jaskyne a podzemné pracoviská bez nútenej ventilácie,
b)
0,2 pre bane a pre podzemné pracoviská s nútenou ventiláciou.
(7)
Konverzné koeficienty na stanovenie efektívnej dávky na pracoviskách sú
a)
3,0 mSv/mJ.h.m-3 pre ožiarenie radónom na pracoviskách v budovách a v baniach,
b)
6,0 mSv/mJ.h.m-3 pre ožiarenie radónom v jaskyniach,
c)
1,5 mSv/mJ.h.m-3 pre ožiarenie torónom.
(8)
Kritériá na výber meracích bodov na stanovenie efektívnej dávky pracovníka podľa
odseku 3 písm. a), odseku 4 písm. a) a b) a odseku 5 sú uvedené v prílohe č. 3.
(9)
Prvé meranie podľa odseku 4 alebo odseku 5 na stanovenie efektívnej dávky pracovníka
sa vykonáva nepretržite počas najmenej troch po sebe nasledujúcich mesiacov kalendárneho
roka tak, že aspoň polovica doby merania je v mesiacoch máj až august. Ak je pracoviskom
jaskyňa alebo podobné pracovisko v podzemí, meranie sa rozdelí najmenej na dva intervaly
v mesiacoch apríl až september a v mesiacoch október až marec.
(10)
Ak meranie podľa odseku 9 preukáže prekročenie referenčnej úrovne podľa § 124 ods. 4 zákona, meranie sa zopakuje. Doba merania je počas celého kalendárneho roka alebo počas
doby, ktorá zodpovedá výkonu pracovnej činnosti. Dobu merania je možné rozdeliť na
viac úsekov.
(11)
Ak meranie podľa odseku 9 nepreukáže prekročenie referenčnej úrovne podľa § 124 ods. 4 zákona, meranie sa v nasledujúcich rokoch nemusí opakovať, ak na pracovisku nedôjde k zmene
pracovných podmienok alebo k stavebným úpravám.
(12)
Ak prvé meranie podľa odseku 4 písm. a) preukáže prekročenie efektívnej dávky 6 mSv
za kalendárny rok, vnútorné ožiarenie radónom sa stanoví podľa odseku 4 písm. b) alebo
písm. c).
(13)
Rozsah údajov na vedenie evidencie výsledkov merania a stanovenia efektívnej dávky
pracovníka je uvedený v prílohe č. 2.
§ 4
Stanovenie rádiologických ukazovateľov v stavebnom materiáli
(1)
Za stanovenie rádiologických ukazovateľov v stavebnom materiáli sa považuje stanovenie
hmotnostných aktivít Ra-226, Th-232, K-40 a stanovenie indexu hmotnostnej aktivity
stavebného materiálu; tieto stanovenia sa vykonávajú podľa § 138 ods. 1 zákona.
(2)
Kritériá na metódy stanovenia hmotnostných aktivít rádiologických ukazovateľov v
stavebnom materiáli a na vyjadrenie výsledkov stanovenia rádiologických ukazovateľov
v stavebnom materiáli sú uvedené v prílohe č. 4.
(3)
Preventívne opatrenia na obmedzenie ožiarenia rádionuklidmi v stavebnom materiáli
sú
a)
identifikácia zložky stavebného materiálu, ktorá je zodpovedná za vysoký obsah prírodného
rádionuklidu a zníženie obsahu tejto zložky v ňom,
b)
použitie menšieho objemu stavebného materiálu v stavbe,
c)
použitie stavebného materiálu v stavbe na povrchovú úpravu v exteriéri alebo na povrchovú
úpravu v interiéri, a to len v tenkých vrstvách, alebo
d)
použitie stavebného materiálu na výstavbu nebytových budov alebo budov určených na
pobyt osôb kratší ako 100 hodín počas kalendárneho roka.
(4)
Pri výpočte efektívnej dávky z vonkajšieho ožiarenia žiarením gama zo stavebného
materiálu sa okrem indexu hmotnostnej aktivity stavebného materiálu zohľadní aj hustota
stavebného materiálu, jeho hrúbka a účel, miesto, spôsob a objem použitého stavebného
materiálu.
(5)
Stavebné materiály, v ktorých sa stanovujú rádiologické ukazovatele, sú uvedené v
prílohe č. 5.
(6)
Rozsah údajov na vedenie evidencie výsledkov stanovenia rádiologických ukazovateľov
v stavebnom materiáli je uvedený v prílohe č. 4.
§ 5
Radón v pôdnom vzduchu
Postup stanovenia objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu, spôsob stanovenia radónového
indexu pozemku a spôsob vyhodnotenia výsledkov stanovenia radónového indexu pozemku
je uvedený v prílohe č. 6.
§ 6
Opatrenia na optimalizáciu radiačnej ochrany
(1)
Preventívne opatrenia na optimalizáciu radiačnej ochrany vo vnútornom ovzduší bytovej
budovy sú
a)
stanovenie radónového indexu pozemku a jeho zohľadnenie pri opatreniach podľa písmen
b) až e), ak tieto nie sú navrhnuté konzervatívne pre vysoký radónový index pozemku
so zohľadnením plynovej priepustnosti pôd pod stavbou,
b)
projektovanie opatrenia a vykonanie opatrenia na zabránenie prieniku radónu z geologického
podložia stavebného pozemku do budovy,
c)
odvetranie pôdneho radónu z geologického podložia stavebného pozemku mimo budovu,
d)
zvýšenie tesnosti kontaktných konštrukcií a súčasne vytvorenie podtlaku pod budovou,
alebo
e)
iné stavebnotechnické opatrenia.
(2)
Nápravné opatrenia na optimalizáciu radiačnej ochrany vo vnútornom ovzduší bytovej
budovy po prekročení referenčnej úrovne 300 Bq.m-3 za kalendárny rok sú
a)
zníženie prísunu radónu do budovy, ktorým je
1.
zvýšenie tesnosti konštrukcií v kontakte s podložím,
2.
vytvorenie podtlaku pod budovou,
3.
zabránenie prieniku radónu z nepobytových priestorov do pobytových priestorov,
4.
zabránenie exhalácii radónu zo stavebného materiálu, ak je zdrojom radónu stavebný
materiál, alebo
5.
odstránenie zdroja radónu,
b)
zvýšenie výmeny vzduchu v budove, ktorým je
1.
zvýšenie výmeny vzduchu v pobytových priestoroch,
2.
zvýšenie výmeny vzduchu v nepobytových priestoroch, alebo
3.
iné stavebnotechnické opatrenia.
(3)
Kontrola účinnosti vykonaných opatrení podľa odsekov 1 a 2 sa vykoná meraním objemovej
aktivity radónu vo vnútornom ovzduší budovy. Meracia metóda a dĺžka merania sa volia
tak, že výsledok merania spoľahlivo charakterizuje objemovú aktivitu radónu v priemere
za kalendárny rok.
§ 7
Obsah monitorovacieho plánu a programu radiačnej ochrany
Základné údaje uvádzané v monitorovacom pláne a v programe radiačnej ochrany pracoviska
s ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením a pracoviska s ožiarením radónom sú
a)
obchodné meno, právna forma, sídlo fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej
osoby, ktorá prevádzkuje pracovisko s ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením alebo
s ožiarením radónom, kontaktná adresa,
b)
dátum vypracovania a meno a priezvisko osoby, ktorá monitorovací plán a program radiačnej
ochrany vypracovala,
c)
vymedzenie rozsahu monitorovacieho plánu a programu radiačnej ochrany,
d)
podklady použité na vypracovanie monitorovacieho plánu a programu radiačnej ochrany,
e)
popis oprávnení zamestnávateľa, zamestnanca, ktorý je poverený plnením úloh súvisiacich
s radiačnou ochranou pracovníkov a dotknutých osôb,
f)
opis pracoviska a vykonávanej pracovnej činnosti,
g)
veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany na pracovisku,
h)
údaje o fyzickej osobe – podnikateľovi alebo o právnickej osobe, ktorá vykoná merania
fyzikálnych veličín na hodnotenie veľkosti ožiarenia pracovníkov z prírodných zdrojov
ionizujúceho žiarenia vrátane identifikácie registrácie podľa § 25 ods. 2 písm. e) zákona,
i)
údaje o fyzickej osobe – podnikateľovi alebo o právnickej osobe, ktorá vykoná stanovenie
efektívnej dávky vrátane identifikácie povolenia podľa § 29 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) zákona,
j)
spôsob, rozsah a frekvencia monitorovania na stanovenie efektívnych dávok pracovníkov,
k)
spôsob a frekvencia hodnotenia výsledkov stanovenia efektívnych dávok pracovníkov,
l)
opatrenia, ktoré sa použijú pri prekročení referenčných úrovní a limitov ožiarenia
pracovníkov v kalendárnom roku,
m)
údaje dôležité z hľadiska radiačnej ochrany.
§ 8
Transpozičné ustanovenie
Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 7.
§ 9
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 98/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obmedzovaní ožiarenia pracovníkov a obyvateľov
z prírodných zdrojov ionizujúceho žiarenia.
§ 10
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júla 2024.
Zuzana Dolinková v. r.
Príloha č. 1
k vyhláške č. 57/2024 Z. z.
k vyhláške č. 57/2024 Z. z.
Príloha č. 2
k vyhláške č. 57/2024 Z. z.
k vyhláške č. 57/2024 Z. z.
ROZSAH ÚDAJOV NA VEDENIE EVIDENCIE VÝSLEDKOV MERANIA
A STANOVENIA PODĽA § 3 ods. 2
A STANOVENIA PODĽA § 3 ods. 2
Príslušnému orgánu radiačnej ochrany sa z evidencie vedenej na pracovisku oznamujú
tieto údaje:
a)
obchodné meno, právna forma, sídlo fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej
osoby, ktorá prevádzkuje pracovisko s ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením alebo
s ožiarením radónom, kontaktná adresa,
b)
údaje o fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá vykonala meranie
alebo stanovenie vrátane čísla registrácie podľa § 25 ods. 2 zákona,
c)
meno a priezvisko osoby, ktorá vykonala meranie,
d)
meno a priezvisko osoby, ktorá vykonala stanovenie efektívnej dávky,
e)
opis meracieho bodu spolu s odkazom na použitú dokumentáciu pracoviska,
f)
spôsob, miesto a čas merania,
g)
spôsob, miesto a dátum stanovenia efektívnej dávky,
h)
označenie metódy, podľa ktorej sa meranie alebo stanovenie vykonalo,
i)
dátum ukončenia merania alebo stanovenia efektívnej dávky,
j)
výsledok merania alebo stanovenia efektívnej dávky vrátane použitých faktorov nerovnováhy
a konverzných koeficientov,
k)
meno, priezvisko a podpis osoby zodpovednej za správnosť výsledkov.
Príloha č. 3
k vyhláške č. 57/2024 Z. z.
k vyhláške č. 57/2024 Z. z.
KRITÉRIÁ NA VÝBER MERACIEHO BODU NA STANOVENIE EFEKTÍVNEJ DÁVKY PRACOVNÍKA NA PRACOVISKU
(1)
Základné kritériá na výber meracieho bodu sú:
a)
homogénnosť vnútorného ovzdušia pracoviska; pri posudzovaní homogénnosti vnútorného
ovzdušia pracoviska sa zvažuje
1.
homogénnosť geologického podložia, na ktorom je umiestnené pracovisko,
2.
rovnomernosť výmeny vzduchu založenej na prirodzenej výmene vzduchu alebo nútenej
výmene vzduchu,
3.
rovnaká výmena vzduchu,
4.
zdroj pitnej vody a spôsob využitia pitnej vody,
b)
umiestnenie meracieho zariadenia,
1.
ak je prostredie homogénne, umiestňuje sa meracie zariadenie na každých 200 m2, ale minimálne dve meracie zariadenia v budove, ak je pracoviskom budova; pri posudzovaní
homogénnosti vnútorného ovzdušia pracoviska sa zvažuje umiestnenie meracieho zariadenia,
2.
výška nad voľným povrchom jeden až dva metre,
3.
vzdialenosť od steny alebo od horninového prostredia najmenej 10 cm,
4.
vzdialenosť od steny alebo od horninového prostredia najmenej 20 cm, ak sú steny
pracoviska postavené zo stavebného materiálu s vysokým obsahom tória alebo horninové
prostredie pracoviska obsahuje vysoké koncentrácie tória,
5.
v bezpečnej vzdialenosti od
5a.
zdroja tepla, za zdroj tepla sa považuje aj elektrické zariadenie, napríklad televízor,
5b.
zdroja vody,
6.
podľa pracovného času pracovníka, počas ktorého sa zdržiava v mieste merania.
(2)
Ak sa pracovník zdržiava v mieste meracieho bodu 20 % alebo menej priemerného pracovného
času, tento čas sa odpočíta od celkového času merania na výpočet efektívnej dávky.
Príloha č. 4
k vyhláške č. 57/2024 Z. z.
k vyhláške č. 57/2024 Z. z.
KRITÉRIÁ NA METÓDY STANOVENIA HMOTNOSTNÝCH AKTIVÍT RÁDIOLOGICKÝCH UKAZOVATEĽOV V STAVEBNÝCH
MATERIÁLOCH, NA VYJADROVANIE VÝSLEDKOV STANOVENIA RÁDIOLOGICKÝCH UKAZOVATEĽOV V STAVEBNÝCH
MATERIÁLOCH A NA ROZSAH ÚDAJOV NA VEDENIE EVIDENCIE PODĽA § 4
A. Kritériá na metódy stanovenia rádiologických ukazovateľov v stavebných materiáloch
| Stanovovaný ukazovateľ |
Najmenšia detegovateľná hmotnostná aktivita [Bq.kg-1] |
Urel*) [%] |
| aRa226 | ≤ 30 | ≤ 30 |
| aTh232 | ≤ 30 | ≤ 30 |
| aK40 | ≤ 100 | ≤ 30 |
*) Hodnoty platia pre výsledok stanovenia hmotnostnej aktivity prírodného rádionuklidu
väčší ako je hodnota kritéria pre najmenšiu detegovateľnú aktivitu.
B. Vyjadrovanie výsledkov stanovenia rádiologických ukazovateľov v stavebných materiáloch
(1)
Výsledky stanovenia rádiologických ukazovateľov v stavebnom materiáli obsahujú
a)
hmotnostné aktivity Ra-226, Th-232, K-40,
b)
index hmotnostnej aktivity stavebného materiálu.
(2)
Ak je výsledok stanovenia hmotnostnej aktivity prírodného rádionuklidu najmenšia
detegovateľná aktivita alebo menší, výsledok sa vyjadrí ako najmenšia detegovateľná
aktivita alebo menšia.
(3)
Index hmotnostnej aktivity stavebného materiálu sa vyjadruje na dve desatinné čísla
vrátane neistoty.
(4)
Neistota indexu hmotnostnej aktivity stavebného materiálu sa vyjadruje na dve desatinné
čísla a vypočítava sa z Urel hmotnostných aktivít Ra-226, Th-232, K-40.
(5)
Ak je výsledok stanovení hmotnostných aktivít Ra-226, Th-232, K-40 najmenšia detegovateľná
aktivita alebo menší, pri výpočte indexu hmotnostnej aktivity stavebného materiálu
sa použije hodnota najmenšej detegovateľnej aktivity príslušného rádionuklidu. Hodnota
indexu hmotnostnej aktivity stavebného materiálu sa vyjadrí ako takto vypočítaná hodnota.
C. Rozsah údajov na vedenie evidencie výsledkov merania
Príslušnému orgánu radiačnej ochrany sa z evidencie vedenej na pracovisku oznamujú
tieto údaje:
a)
obchodné meno, právna forma, sídlo fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej
osoby, ktorá je výrobcom stavebného materiálu, kontaktná adresa,
b)
obchodné meno, právna forma, sídlo fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej
osoby, ktorá je dovozcom stavebného materiálu, kontaktná adresa,
c)
údaje o fyzickej osobe – podnikateľovi alebo o právnickej osobe, ktorá vykonala meranie
vrátane čísla registrácie podľa § 25 ods. 2 zákona,
d)
identifikačné údaje stavebného materiálu,
e)
spôsob, miesto a čas odberu stavebného materiálu,
f)
označenie metódy, podľa ktorej sa meranie vykonalo,
g)
dátum ukončenia merania,
h)
výsledok merania podľa bodu B,
i)
meno, priezvisko a podpis osoby zodpovednej za správnosť uvedených výsledkov merania.
Príloha č. 5
k vyhláške č. 57/2024 Z. z.
k vyhláške č. 57/2024 Z. z.
STAVEBNÉ MATERIÁLY, V KTORÝCH SA STANOVUJÚ RÁDIOLOGICKÉ UKAZOVATELE
Stavebné materiály, v ktorých sa stanovujú rádiologické ukazovatele najmenej jedenkrát
za kalendárny rok sú:
a)
prírodné materiály
1.
kamencová bridlica, žula, granitoidy, porfýry, tuf, andezit, puzolán, láva,
2.
pieskovec, piesok, štrkopiesok, kaolín,
b)
perlit, keramzit,
c)
materiály, ktoré obsahujú rezíduá z odvetví na spracovanie prírodného rádioaktívneho
materiálu, ako napríklad popolček, sadra s obsahom fosforu, fosforová troska, cínová
troska, medená troska, červený kal ako rezíduum z výroby hliníka, rezíduá z výroby
ocele, rezíduá z odkalísk po ťažbe hornín,
d)
pórobetón, škvarobetón, betón, stavebné výrobky z pórobetónu, stavebné výrobky zo
škvarobetónu,
e)
ďalšie materiály, v ktorých sa očakáva hodnota indexu hmotnostnej aktivity stavebného
materiálu vyššia ako 1.
Príloha č. 6
k vyhláške č. 57/2024 Z. z.
k vyhláške č. 57/2024 Z. z.
POSTUP STANOVENIA OBJEMOVEJ AKTIVITY RADÓNU V PÔDNOM VZDUCHU A SPÔSOB VYHODNOTENIA
VÝSLEDKOV NA STANOVENIE RADÓNOVÉHO INDEXU POZEMKU
(1)
Na stanovenie radónového indexu pozemku sa používa
a)
stanovená objemová aktivita radónu v pôdnom vzduchu podľa odseku 9; zohľadnia sa
aj charakteristiky objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu,
b)
plynová priepustnosť základových pôd pozemku; berie sa do úvahy plynová priepustnosť
určená priamym meraním alebo odborným posúdením,
c)
miestna charakteristika geologického podložia, ktorá ovplyvňuje smer a rýchlosť pohybu
radónu v základových pôdach pozemku.
(2)
Radónový index pozemku je nízky, ak stanovená objemová aktivita radónu v pôdnom vzduchu
je menšia ako
a)
10 kBq.m-3 a plynová priepustnosť základových pôd pozemku je vysoká,
b)
20 kBq.m-3 a plynová priepustnosť základových pôd pozemku je stredná,
c)
30 kBq.m-3 a plynová priepustnosť základových pôd pozemku je nízka.
(3)
Radónový index pozemku je stredný, ak stanovená objemová aktivita radónu v pôdnom
vzduchu je
a)
10 kBq.m-3 alebo vyššia a súčasne nižšia ako 30 kBq.m-3 a plynová priepustnosť základových pôd pozemku je vysoká,
b)
20 kBq.m-3 alebo vyššia a súčasne nižšia ako 70 kBq.m-3 a plynová priepustnosť základových pôd pozemku je stredná,
c)
30 kBq.m-3 alebo vyššia a súčasne nižšia ako 100 kBq.m-3 a plynová priepustnosť základových pôd pozemku je nízka.
(4)
Radónový index pozemku je vysoký, ak stanovená objemová aktivita radónu v pôdnom
vzduchu je
a)
30 kBq.m-3 alebo vyššia a plynová priepustnosť základových pôd pozemku je vysoká,
b)
70 kBq.m-3 alebo vyššia a plynová priepustnosť základových pôd pozemku je stredná,
c)
100 kBq.m-3 alebo vyššia a plynová priepustnosť základových pôd pozemku je nízka.
(5)
Stanovenie objemovej aktivity Rn-222 sa vykonáva
a)
odborným posúdením na základe merania objemovej aktivity Rn-222 vo vzorkách pôdneho
vzduchu z hĺbky 0,8 m pod povrchom pôvodného a neupraveného terénu; zohľadňuje sa
profil priepustnosti pôdy do hĺbky základovej ryhy, výsledky inžiniersko-geologického
prieskumu, prítomnosť podzemnej vody, hmotnostná aktivita Ra-226 materských hornín,
b)
po vykonaní výkopových prác meraním objemovej aktivity Rn-222 vo vzorkách pôdneho
vzduchu odobratom z hĺbky 0,8 m.
(6)
Podmienkou na meranie objemovej aktivity Rn-222 je, že najmenšia detegovateľná objemová
aktivita Rn-222 v pôdnom vzduchu je menšia ako 1 kBq.m-3. Neodporúča sa vykonávať merania v extrémnych meteorologických podmienkach, ktoré
môžu zásadným spôsobom ovplyvniť vlhkosť a priepustnosť základových pôd.
(7)
Pri hodnotení stavebného pozemku so známym umiestnením stavby sa objemová aktivita
Rn-222 v pôdnom vzduchu stanovuje na plánovanej zastavanej ploche a v jeho najbližšom
okolí v základnej sieti 10 m × 10 m alebo hustejšej. Súbor meraní je najmenej 15 vzoriek
pôdneho vzduchu odobratých z rôznych miest plánovanej zastavanej plochy. Ak je plánovaná
zastavaná plocha väčšia ako 6 000 m2 a plánovanou stavbou nie je bytová budova, základná sieť môže byť 20 m × 20 m.
(8)
Pri hodnotení stavebného pozemku s neznámym umiestnením stavby sa objemová aktivita
Rn-222 v pôdnom vzduchu stanovuje zo súboru najmenej 15 vzoriek pôdneho vzduchu rovnomerne
rozdelených na ploche pozemku. Za dostatočnú hustotu stanovení sa považuje najmenej
100 odberových miest na 10 000 m2.
(9)
Objemová aktivita radónu v pôdnom vzduchu sa stanoví ako tretí kvartil súboru nameraných
hodnôt s vylúčením hodnôt menších ako 1 kBq.m-3. Ak je nehomogenita v horizontálnej distribúcii, objemová aktivita Rn-222 v pôdnom
vzduchu sa vypočíta samostatne pre každú časť pozemku, v ktorej sa horizontálna distribúcia
objemovej aktivity Rn-222 môže považovať za homogénnu. Za dostatočný súbor meraní
sa považuje najmenej 15 vzoriek pôdneho vzduchu v každej takej časti pozemku.
(10)
Na hodnotenie radónového indexu pozemku sa použije stanovená najväčšia priepustnosť
vo vertikálnom profile do hĺbky základovej ryhy objektu s vylúčením vrchného pôdneho
horizontu a s vyhodnotením horizontálnej variability hodnôt priepustnosti na skúmanom
stavebnom pozemku.
(11)
Ak sa na hodnotenej ploche vyskytujú len spevnené skalné horniny, radónový index
pozemku sa stanoví individuálnym postupom pomocou vedľajších veličín a parametrov,
stanovením hmotnostnej aktivity Ra-226 a Th-232 v horninách, koeficientu emanácie
alebo hmotnostnej a plošnej rýchlosti emisie radónu.
(12)
Stavebný pozemok s homogénnou horizontálnou distribúciou objemovej aktivity Rn-222
v pôdnom vzduchu a homogénnou distribúciou priepustnosti základových pôd sa charakterizuje
jednou výslednou hodnotou objemovej aktivity Rn-222 v pôdnom vzduchu a jednou kategóriou
priepustnosti základových pôd.
(13)
Pri pozemkoch s nehomogénnou horizontálnou distribúciou objemovej aktivity Rn-222
v pôdnom vzduchu podľa odseku 8 alebo nehomogénnou distribúciou priepustnosti základových
pôd sa zistia oblasti s najvyššou hodnotou objemovej aktivity Rn-222 v pôdnom vzduchu
a najvyššou kategóriou priepustnosti základových plôch.
Tabuľka Stanovenie radónového indexu pozemku
| Radónový index pozemku |
Objemová aktivita radónu v pôdnom vzduchu cA [kBq.m-3] |
||
| Nízky | cA < 30 | cA < 20 | cA < 10 |
| Stredný | 30 ≤ cA < 100 | 20 ≤ cA < 70 | 10 ≤ cA < 30 |
| Vysoký | cA ≥ 100 | cA ≥ 70 | cA ≥ 30 |
| Plynová priepustnosť pôd | |||
| Nízka | Stredná | Vysoká | |
Príloha č. 7
k vyhláške č. 57/2024 Z. z.
k vyhláške č. 57/2024 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Smernica Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné
normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia,
a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom
a 2003/122/Euratom (Ú. v. EÚ L 13, 17. 1. 2014).
