69/2024 Z. z.

Táto vyhláška ustanovuje územnotechnické požiadavky na výstavbu pri spracovaní územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov.

Všeobecnou požiadavkou je

V územnom pláne zóny pri určovaní podrobnejšieho funkčného a priestorového využívania pozemkov sa územie člení na pozemky, ktoré sú určené na zastavanie stavbami s regulatívmi priestorového usporiadania a funkčného využívania každého pozemku, a na pozemky, ktoré nie sú určené na zastavanie stavbami, s regulatívmi priestorového usporiadania a funkčného využívania každého pozemku.

Pri usporiadaní územia sa zachováva a vytvára súlad medzi stavbami a voľnými priestormi na účel tvorby urbanistickej štruktúry s uplatnením zásad priestorovej kompozície so zreteľom na prírodné a kultúrnohistorické hodnoty existujúcich štruktúr.

Pri tvorbe urbanistickej štruktúry sa zabezpečuje

Stavebný pozemok svojimi vlastnosťami, najmä polohou, tvarom, veľkosťou a základovými pomermi, umožňuje uskutočnenie navrhovanej stavby a jej bezpečné užívanie.

Na nezastavanej ploche stavebného pozemku sa zachováva a chráni zeleň pred poškodením a navrhuje sa nová výsadba ako súčasť zelenej infraštruktúry zastavaného územia obce.

Na stavebnom pozemku sa zabezpečuje vsakovanie zrážkových vôd a ich zadržanie na pozemku pred ich zvedením do dažďovej kanalizácie alebo do vodného toku. Na stavebný pozemok líniových stavieb sa táto požiadavka uplatňuje primerane.

Areál vybavenosti, výroby, dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry, obrany a civilnej ochrany je monofunkčné územie v obci s vyššími plošnými nárokmi na územie a charakteristikami podľa druhu konkrétneho funkčného zamerania. Hranica areálu je spravidla vymedzená oplotením. Prístup verejnosti do areálu je zabezpečený vstupom do areálu, ktorý umožňuje zabezpečiť vymedzený režim z hľadiska využívania areálu verejnosťou. Areál sa spravidla vymedzuje osobitne so zreteľom na plošné potreby pre umiestnenie zariadení areálu.

V areáli okrem hlavnej stavby sa umiestňuje len taká stavba, ktorá má doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe.

Hlavnou stavbou v areáli vybavenosti je

Hlavnou stavbou v areáli výroby, dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry, obrany a civilnej ochrany je

Komplex zariadení a plôch je špecifické územie obce s vyhranenými konkrétnymi nárokmi a charakteristikami podľa druhu funkčného zariadenia vybavenosti, umiestňuje sa v území pre funkčné využitie vybavenosti a má kompaktnú hmotovú štruktúru s vysokou mierou intenzifikácie pozemkov.

Komplex zariadení a plôch sa umiestňuje podľa prevažujúceho druhu zariadenia vybavenosti v území.

Koridor je územie vymedzené v územnoplánovacej dokumentácii pre umiestnenie zariadení infraštruktúry s prevládajúcim dĺžkovým rozmerom.

Koridor vymedzuje územie pre umiestnenie

Šírka a trasovanie koridoru vychádza z požiadaviek na umiestnenie príslušnej infraštruktúry; šírka koridoru môže byť v trase premenlivá.

Územie vymedzené koridorom obsahuje aj ochranné pásmo prvku príslušnej infraštruktúry s číselným údajom.

Stavba podľa druhu a účelu má kapacitne vyhovujúce pripojenie na verejné pozemné komunikácie, alebo na neverejné pozemné komunikácie, ktoré sú kapacitne vyhovujúco pripojené na verejné komunikácie.

Jednotlivé druhy funkčného využívania územia v obci majú zabezpečené kapacitne vyhovujúce prepojenia pozemnými komunikáciami na nadradený komunikačný systém v zastavanom území a mimo zastavaného územia, ako podmienku na rozvoj územia s ohľadom na nároky na prepravu v obci a sídelnej štruktúre.

Pripojenie prístupovej cesty na verejné pozemné komunikácie svojimi rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovuje požiadavkám bezpečného prevádzkovania podľa cestného zákona.

Pripojenie výstavby podľa druhu a účelu stavby spĺňa požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie, prístup a použitie požiarnej techniky; prístupové komunikácie na zásah¹) k stavbe, ak sú nevyhnutné pre riadne užívanie stavby, sa zhotovujú do začatia užívania stavby.

Komunikácie pre peších spĺňajú požiadavky na bezpečné a bezbariérové užívanie, ak to charakter územia umožňuje.

Stavba má pred svojím vstupom rozptylovú plochu, ktorá zodpovedá druhu a účelu stavby. Rozptylová plocha umožňuje plynulý a bezpečný prístup, odchod a rozptyl osôb vrátane osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie do okolia stavby.

Stavba je vybavená odstavným stojiskom a parkovacím stojiskom riešeným ako súčasť stavby alebo ako prevádzkovo neoddeliteľná časť stavby, alebo umiestnením na pozemku stavby podľa technickej normy²) alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami alebo prísnejšími požiadavkami, ktorá zodpovedá druhu a účelu stavby.

Odstavná plocha a parkovacia plocha sú usporiadané a zrealizované tak, aby ich užívanie neohrozovalo zdravie ľudí a nerušilo prácu, bývanie a pokoj v okolí svojím hlukom, nadmerným osvetlením, otrasmi, vibráciami alebo zápachom.

Garáž, odstavná plocha a parkovacia plocha pre vozidlo nad 3,5 t sa umiestňuje mimo územie pre bývanie okrem stavieb garáže, odstavnej plochy a parkovacej plochy v uzatvorených priestoroch stavby.

Na odstavnej ploche a na parkovacej ploche sa umiestňuje sadová úprava v minimálnom rozsahu výsadby jedného stromu s obvodom kmeňa najmenej 30 cm pre štyri stojiská pre automobily.

Zadržiavanie zrážkovej vody z odstavnej plochy a parkovacej plochy sa zabezpečuje

Stavba je podľa druhu a potreby pripojená na zdroj pitnej vody, na verejný vodovod, alebo na rozvod vody na hasenie požiarov, na rozvod povrchových vôd, na verejnú kanalizáciu, na energetické siete, na zariadenia pre zneškodňovanie odpadových vôd a na siete elektronických komunikácií.

Každá prípojka stavby na verejný vodovod a na energetické siete je samostatne uzavierateľná. Miesto uzáverov a vonkajšie odberné miesto vody na hasenie je prístupné a trvalo označené.

Stavba je podľa druhu a potreby pripojená na verejnú kanalizáciu, ak je to technicky možné a hospodárne. Ak vypúšťaná odpadová voda zo stavby nespĺňa požiadavky na vypustenie do verejnej kanalizácie, zriaďuje sa zariadenie na jej prečistenie alebo akumuláciu.

Stavba, z ktorej sa odvádza zrážková voda z povrchového odtoku, vzniknutá dopadom atmosférických zrážok, má zabezpečené odvedenie vody, ak nie je zrážková voda z povrchového odtoku akumulovaná pre jej ďalšie využitie.

Znečistenie zrážkovej vody z povrchového odtoku znečisťujúcimi látkami alebo ich nadmerný objem sa rieši vhodnými technickými opatreniami.

Odvádzanie zrážkovej vody z povrchového odtoku, ktorá nie je znečistená znečisťujúcimi látkami sa rieši vsakovaním; ak nie je možné vsakovanie, zabezpečuje sa jej odvedenie do povrchových vôd, alebo akumulácia a jej opätovné využitie.

Ak sa zrážková voda z povrchového odtoku nedá odviesť samostatne, odvádza sa jednotnou kanalizáciou so súhlasom správcu verejnej siete.

Všetky prestupy prípojok alebo odberného technického zariadenia do stavby, alebo jej časti umiestnenej pod úrovňou terénu, sú utesnené proti vnikaniu plynov, kvapalín a nečistôt do stavby.

Priestorové usporiadanie sietí technického vybavenia ako súbeh alebo križovanie je určené podľa technickej normy³) alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami alebo prísnejšími požiadavkami.

Studňa na individuálne zásobovanie vodou je situovaná v prostredí, ktoré nie je zdrojom možného znečistenia ani ohrozenia kvality vody v nej, v takej polohe, ktorá neovplyvňuje výdatnosť susedných studní. Najmenšia vzdialenosť studne od zdroja možného znečistenia a od susedných studní je určená podľa technickej normy⁴) alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami alebo prísnejšími požiadavkami.

Odstupy stavieb umožňujú údržbu stavieb a využitie priestoru medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Odstupy stavieb spĺňajú

Funkčné využívanie územia a priestorové usporiadanie územia zabezpečuje dostupnosť vybraných území a zariadení podľa dochádzkovej vzdialenosti k jednotlivým cieľom.

Optimálna dochádzková vzdialenosť v území bývania od miesta bývania k

Dochádzková vzdialenosť v území s koncentrovanými pracovnými príležitosťami, so školami alebo s inými zariadeniami vyvolávajúcimi hromadnú návštevnosť za rekreačným, športovým, kultúrnym, duchovným alebo podobným účelom k zastávkam verejnej osobnej dopravy je najviac 500 m.

Optimálna dochádzková vzdialenosť v území bývania a v území vybavenosti k verejnému priestoru o ploche najmenej 1000 m² je najviac 400 m.

Dochádzková vzdialenosť od budov pre zdravotníctvo a pre budovy pre sociálne služby k zastávkam verejnej osobnej dopravy je najviac 200 m.

Priechodnosťou územia je optimalizácia pešieho pohybu v území so zabezpečením optimalizácie dochádzkových vzdialeností za jednotlivými cieľmi v území návrhom optimálnej fragmentácie hmotovej štruktúry obce verejnými priestormi a optimalizácie prejazdnosti pre motorové vozidlá a nemotorové vozidlá.

Požiadavky na zabezpečenie priechodnosti územia zamedzujú vytváranie rozsiahlych nepriechodných blokov v štruktúre obce a eliminujú existujúce bariéry v území.

Požiadavka na zabezpečenie pešej priechodnosti v území s funkčným využitím územia je pre

Priechodnosť územia v komplexe vybavenosti sa zabezpečí na úrovni parteru dodržaním hodnoty podľa odseku 3 písm. b).

Požiadavka na priechodnosť územia pre cyklistov v obci nad 10 000 obyvateľov sa zabezpečuje návrhom optimálnej štruktúry cyklotrás v obci s prepojením na cyklotrasy mimo zastavaného územia.

Priechodnosť územia pre automobilovú dopravu sa zabezpečuje návrhom optimálnej štruktúry pozemných komunikácií s minimalizáciou slepých ulíc.

Kapacita a rozloženie dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry zodpovedá potrebám obcí a ich zón. Dopravná infraštruktúra a technická infraštruktúra obce sa vhodne v potrebnom kapacitnom rozsahu pripojí na siete mimo obce, s ktorými tvorí ucelenú sústavu. V blízkosti dopravnej infraštruktúry obcí a medzi obcami sa priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia navrhuje tak, aby sa zohľadnilo prípustné zaťaženie hlukom, infrazvukom a vibráciami v súvisiacom území.

Pripojenie miestnych ciest na cestnú sieť umožňuje plynulé rozptýlenie intenzívneho prúdu motorových vozidiel zastavaným územím obce a zabezpečenie plynulosti dopravy a obsluhy medzi obcami a pripojenie na účelové komunikácie mimo zastavané územie obcí vo voľnej krajine.

Dopravná sieť spájajúca obec so záujmovým územím kapacitne zodpovedá najvyšším nárokom na rozsah a kvalitu prepravy osôb a tovaru.

Stavba sa umiestňuje len na stavebných pozemkoch určených na zastavanie podľa územnoplánovacej dokumentácie.

Ak nie je schválený územný plán ako regulačný nástroj pre rozvoj územia, je možné v čase do schválenia územnoplánovacej dokumentácie umiestňovať stavby len na pozemku, ktorý tvorí parcela alebo viaceré parcely nachádzajúce sa v zastavanom území obce podľa údajov katastra nehnuteľností pri zohľadnení charakteru existujúcej zástavby; to neplatí pre umiestňovanie stavby na účely poľnohospodárstva, lesného hospodárstva alebo vodného hospodárstva.

Ak stavebný pozemok zasahuje do ochranného pásma alebo chráneného územia, alebo ak je na stavebnom pozemku inak chránené zariadenie, stavba sa umiestňuje v súlade s podmienkami ochranného pásma, chráneného územia alebo ochrany chráneného zariadenia.

Ak stavebný pozemok zasahuje do navzájom sa prekrývajúcich ochranných pásiem alebo chránených území, stavba je umiestnená v súlade s podmienkami všetkých dotknutých ochranných pásiem alebo chránených území.

Umiestnením stavby a jej užívaním sa nesmie zaťažiť okolie nad prípustnú mieru a ohrozovať bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby zodpovedá urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie kvality a pohody bývania.

V urbanisticky významnej polohe sa neumiestňuje dočasná stavba; to neplatí pri stavbe zariadenia staveniska počas výstavby.

Umiestnenie stavby podľa druhu a potreby umožňuje jej pripojenie na vedenia a zariadenia verejného dopravného a technického vybavenia územia.

Vodovodné potrubie, kanalizačné potrubie, plynárenské potrubie, teplovodné potrubie, potrubie produktovodov, telekomunikačné vedenie, dátové vedenie a elektrické vedenie (ďalej len „inžinierske rozvody“), ktoré tvoria horizontálnu stavebnotechnicky a prevádzkovo neprerušovanú líniu, sa v zastavanom území obce umiestňujú pod povrchom terénu. Nad povrchom terénu v zastavanom území obce sa inžinierske rozvody umiestňujú, ak

Inžinierske rozvody sa v zastavanom území obce umiestňujú spravidla vo verejných priestoroch, na pozemkoch verejných priestranstiev v spevnenej ploche a v páse vymedzenom mimo spevnených plôch.

Pri stiesnených územných podmienkach sa inžinierske rozvody umiestňujú spravidla do spoločného podzemného kolektoru, do ktorého je zabezpečený prístup podľa možnosti mimo cestného telesa.

Kanalizačné potrubie pod pozemnou komunikáciou sa umiestňuje len v osi jazdného pruhu pozemnej komunikácie, ak to nie je v kolízii s inými už existujúcimi podzemnými inžinierskymi rozvodmi; to neplatí pri vetvení kanalizačného potrubia a pre pripájajúce kanalizačné potrubia.

Mimo stavebného pozemku sa trvalo umiestňujú len inžinierske rozvody a pozemné komunikácie.

Pozemné komunikácie sa navrhujú podľa prepravných nárokov na dopravu a tvoria štruktúrovanú dopravnú infraštruktúru z hľadiska funkčných tried a vzájomných napojení v zastavanom území a v nezastavanom území.

Križovanie jednotlivých dopravných trás podľa potreby sa rieši úrovňovo priechodom, úrovňovou križovatkou a mimoúrovňovo nadchodom, nadjazdom, podchodom, podjazdom, mostom, tunelom, mimoúrovňovou križovatkou.

Fotovoltické panely so spoločným výkonom nad 5 MW z dôvodu zvýšeného ohrevu okolia sa inštalujú na budovách, len ak je plášť budovy, na ktorom sú umiestnené, zabezpečený vegetačnou vrstvou so závlahovým systémom alebo so zabezpečením zadržania zrážkových vôd pre následný výpar.

Požiadavkou na umiestnenie fotovoltických panelov pre fotovoltické elektrárne v území nad povrchom terénu je taká úprava terénu, ktorá zabezpečí zadržanie zrážkových vôd v území. Požiadavka na umiestnenie fotovoltických panelov sa neuplatňuje, ak ide

Veterné elektrárne s výkonom nad 30 kW samostatne alebo ako súčasť kompaktnej skupiny veterných elektrární alebo veterných parkov sa umiestňujú mimo zastavaného územia obce v území vymedzenom ochranným pásmom technickej infraštruktúry a dopravnej infraštruktúry. Veterné elektrárne mimo zastavaného územia obce sa umiestňujú najmä s ohľadom na špecifiká krajiny, najmä na zachovanie hodnôt územia, limity jeho funkčného využitia a jeho geografické a klimatické podmienky. Veterné elektrárne sa umiestňujú tak, aby hluk, infrazvuk a vibrácie v súvisiacom vonkajšom alebo vnútornom prostredí chránených priestorov budov neprekračovali prípustné hodnoty.

Veterné elektrárne s výkonom do 30 kW sa umiestňujú v zastavanom území obce s funkčným využitím územia výroba a technická infraštruktúra. Veterné elektrárne sa umiestňujú tak, aby hluk, infrazvuk a vibrácie v súvisiacom vonkajšom alebo vnútornom prostredí chránených priestorov budov neprekračovali prípustné hodnoty.

V zastavanom území obce sa umiestňujú aj stavby pre bezpečnosť štátu a civilnú ochranu obyvateľstva, ktoré sú najmä súčasťou vybranej siete budov, alebo sa zriaďujú ako samostatné budovy podľa osobitných požiadaviek.

V ochrannom pásme jadrového zariadenia sa zriaďuje len stavba nevyhnutná na prevádzku tohto zariadenia a stavba dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry, ktorá nesmie ohroziť jadrovú bezpečnosť.

Stavba a zariadenie pre tvorbu a ochranu krajiny sa umiestňuje najmä mimo zastavaného územia obce s dôrazom na zabezpečenie ekologickej konektivity a adaptácie na zmenu klímy.

Stavba pre tvorbu a ochranu krajiny je súčasťou územia pre

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. apríla 2024.