205/2026 Z. z.

Informácia o možnostiach štúdia na vysokej škole obsahuje najmä

Ak ide o spoločný študijný program, informácia o možnostiach štúdia na vysokej škole obsahuje aj informácie o spolupracujúcich vysokých školách, o období trvania štúdia osobitne na každej zo spolupracujúcich vysokých škôl, štruktúre štúdia a dokladoch o absolvovaní štúdia podľa § 89 ods. 8 zákona.

Informácia o možnostiach štúdia na vysokej škole sa zverejňuje a aktualizuje na webovom sídle vysokej školy najmenej v štátnom jazyku a v anglickom jazyku. Informačné listy predmetov sa zverejňujú v jazyku, v ktorom sa študijný program uskutočňuje, so zabezpečením ich dostupnosti aj v iných jazykoch.

Opis študijného odboru obsahuje najmä

Doklady k prihláške na štúdium, ktoré má vysoká škola k dispozícii, sa neprikladajú.

Na vysokoškolskom diplome sa uvádza

Náležitosti dodatku k diplomu sú uvedené v prílohe č. 1.

Zmluva o absolvovaní akademickej mobility študentov, ktorej predmetom je štúdium v zahraničí, obsahuje najmä

Zmluva o absolvovaní akademickej mobility študentov, ktorej predmetom je stáž v zahraničí, okrem náležitostí uvedených v odseku 1 písm. a) a b), obsahuje najmä

Základné údaje o predmete obsahuje informačný list predmetu, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2.

Predmety študijného programu sa podľa záväznosti ich absolvovania členia na

Výpis výsledkov štúdia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona obsahuje najmä

Výpis výsledkov štúdia podľa § 80 ods. 2 zákona sa vydáva v súlade s podmienkami výmenného programu alebo zmluvy medzi vysielajúcou vysokou školou a prijímajúcou vysokou školou alebo prijímajúcou inštitúciou v zahraničí, najmenej v rozsahu podľa odseku 3 spolu s informáciou o klasifikačnej stupnici podľa § 8 ods. 1.

Výstupom zo zahraničnej stáže je doklad o zahraničnej stáži, ktorý obsahuje

Hodnotenie známkou sa uskutočňuje podľa klasifikačnej stupnice

Ak sa predmet hodnotí známkou, študent ho úspešne absolvuje, ak jeho výsledky štúdia boli ohodnotené niektorým z klasifikačných stupňov A až E.

Ak ide o kredity, ktoré vysoká škola uznáva za dosiahnuté vzdelávacie výstupy nehodnotené známkou, dodatočné hodnotenie známkou sa nevykonáva.

Na hodnotenie celkových výsledkov štúdia vo vymedzenom období sa používa vážený študijný priemer. Vypočíta sa tak, že v hodnotenom období sa zrátajú súčiny počtu kreditov a číselného hodnotenia podľa odseku 1 pre všetky predmety zapísané študentom a výsledok sa vydelí celkovým počtom kreditov zapísaných študentom za dané obdobie; predmety, ktoré nie sú hodnotené známkou, sa do výpočtu váženého študijného priemeru nezahŕňajú. Za predmety, ktoré si študent zapísal a neabsolvoval, sa do váženého študijného priemeru započíta číselné vyjadrenie známky FX. Pri výpočte váženého študijného priemeru za akademický rok sa zohľadňuje výsledok posledného termínu hodnotenia príslušného predmetu v príslušnom akademickom roku. Pri výpočte váženého študijného priemeru za celkovú dĺžku štúdia sa zohľadňuje výsledok posledného termínu hodnotenia príslušného predmetu alebo predmetu, ktorý si študent zapísal ako náhradu za neúspešne absolvovaný predmet.

Skratka akademického titulu sa píše pred menom a priezviskom okrem skratky akademického titulu udeleného absolventovi študijného programu tretieho stupňa. Po absolvovaní študijného programu druhého stupňa sa skratka akademického titulu udeleného po absolvovaní študijného programu prvého stupňa neuvádza. Po absolvovaní ďalšieho študijného programu rovnakého stupňa sa uvádzajú skratky oboch akademických titulov. Ak ide o skratky rôznych akademických titulov v rovnakom stupni, používajú sa v poradí, v akom boli absolventovi udelené tak, že bližšie k menu sa uvádza skratka skôr udeleného akademického titulu. Ak sa absolventovi s akademickým titulom udeleným po absolvovaní študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu spájajúceho prvý stupeň a druhý stupeň udelí akademický titul po absolvovaní študijného programu prvého stupňa, bližšie k menu sa uvádza skratka akademického titulu udeleného po absolvovaní študijného programu prvého stupňa.

Skratka akademického titulu, ktorý sa udeľuje v rigoróznom konaní, sa píše pred menom. Po jeho udelení sa skratka akademického titulu z druhého stupňa v príslušnom študijnom odbore neuvádza. Skratky viacerých akademických titulov udelených v rigoróznych konaniach sa uvádzajú v poradí v akom boli udelené tak, že bližšie k menu sa uvádza skratka skôr udeleného akademického titulu.

Skratka akademického titulu udeleného po absolvovaní študijného programu tretieho stupňa sa píše za priezviskom a oddeľuje sa od priezviska čiarkou.

Skratka vedeckej hodnosti doktor vied sa píše za priezviskom a oddeľuje sa od priezviska čiarkou; skratka skôr udeleného akademického titulu z tretieho stupňa sa neuvádza.

Skratka vedecko-pedagogického titulu docent alebo umelecko-pedagogického titulu docent (ďalej len „titul docent“) sa uvádza pred skratkou akademického titulu s malým začiatočným písmenom.

Skratka vedecko-pedagogického titulu profesor alebo umelecko-pedagogického titulu profesor (ďalej len „titul profesor“) sa uvádza pred skratkou akademického titulu s malým začiatočným písmenom.

Po získaní titulu profesor sa skratka skôr udeleného titulu docent v rovnakom odbore habilitačného konania a inauguračného konania neuvádza.

Skratka čestného titulu doctor honoris causa sa uvádza pred skratkou akademického titulu; ak ide o nositeľa titulu docent alebo titulu profesor, uvádza sa aj pred týmto titulom. Ak ide o nositeľa viacerých čestných titulov doctor honoris causa, za skratkou sa uvádza „mult.“.

Ak boli absolventovi udelené viaceré rovnaké akademické tituly, oddeľujú sa spojkou „et“; to platí, aj ak ide o titul docent alebo titul profesor.

Zmena údajov sa ministerstvu oznamuje elektronicky do 15 dní odo dňa, keď zmena nastala, spôsobom zverejneným na webovom sídle ministerstva. K oznámeniu sa prikladajú kópie listín preukazujúcich zmenu údajov.

Aktualizácia údajov sa vykonáva podľa stavu k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, a to do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca; údaje uvedené v zozname zverejnenom na webovom sídle ministerstva sa aktualizujú denne.

Údaj sa považuje za poskytnutý riadne a včas úspešným prenosom prostredníctvom automatizovaného integračného rozhrania alebo nahraním údajovej dávky.

Ak v priebehu sledovaného obdobia nedošlo k zmene žiadneho zo zapísaných údajov, táto skutočnosť sa oznamuje ministerstvu spôsobom zverejneným na webovom sídle ministerstva.

Pri údajoch o pracovnom pomere sa zapisujú aj údaje o dôležitých osobných prekážkach v práci v trvaní nepretržite najmenej 30 dní.

Aktualizácia údajov sa vykonáva podľa stavu k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, a to do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, za ktorý sa údaje poskytujú.

Údaje sa aktualizujú vždy po zmene v sústave študijných odborov.

Zmena v rozsahu oprávnenia vysokej školy, v ktorých študijných odboroch a stupňoch môže vytvárať, uskutočňovať a upravovať študijné programy, sa zapíše do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo.

Údaje sa zapisujú v rozsahu podľa § 56 ods. 9 zákona; ak ide o spoločný študijný program, zapisuje sa aj názov všetkých spolupracujúcich vysokých škôl podľa § 56 ods. 11 písm. f) zákona.

Údaje o novom študijnom programe sa podľa § 135 ods. 5 zákona zapisujú na základe žiadosti vysokej školy, ktorá obsahuje najmä rozhodnutie orgánu, ktorý je na vysokej škole oprávnený schvaľovať študijné programy, základnú charakteristiku študijného programu podľa § 56 ods. 9 zákona a podpis rektora.

Do registra študijných programov nemožno zapísať údaje o študijnom programe, ktorý bol schválený orgánom vysokej školy viac ako 120 dní pred doručením žiadosti ministerstvu.

Miestom štúdia podľa § 56 ods. 9 písm. g) zákona je jedna obec alebo viac obcí.

Minimálne nároky študenta so špecifickými potrebami na podporné služby podľa druhu špecifickej potreby sú uvedené v prílohe č. 3.

Služby spojené s minimálnymi nárokmi študenta sa zabezpečujú tak, aby neohrozili kvalitu vzdelávania a neznížili nároky na úroveň vzdelávacích výstupov získaných absolvovaním vzdelávacej aktivity.

Záverečná práca a záverečná stáž majú v študijnom programe rovnaký počet kreditov.

Stáž vykonanú na základe zmluvy o zahraničnej stáži môže vysoká škola uznať ako záverečnú stáž, ak boli splnené podmienky podľa § 83 zákona.

Záznam zo záverečnej stáže obsahuje

Záverečná práca, rigorózna práca, habilitačná práca, písomná informácia podľa § 137 ods. 3 zákona a záznam zo záverečnej stáže podľa § 83 ods. 5 zákona sa vkladajú do informačného systému vysokej školy vo formáte Portable Document Format (.pdf) s možnosťou konverzie na čistý text.

Žiadosť o zastavenie verejného sprístupňovania záverečnej práce, rigoróznej práce, habilitačnej práce, písomnej informácie a záznamu zo záverečnej stáže sa vkladá do informačného systému vysokej školy vo formáte Office Open XML (.docx) alebo sa vyplní príslušné textové pole v informačnom systéme vysokej školy.

Záverečná práca, rigorózna práca, habilitačná práca, záznam zo záverečnej stáže, posudky k nim sa zasielajú do centrálneho registra záverečných prác, rigoróznych a habilitačných prác a záznamov o záverečných stážach (ďalej len „register záverečných prác“) prostredníctvom informačného systému vysokej školy vo formáte podľa odseku 1. Písomná informácia podľa § 137 ods. 3 zákona a čestné vyhlásenie podľa § 137 ods. 13 zákona sa zasielajú ako dátové prvky, pri ktorých popise sa v informačnom systéme vysokej školy používa jazyk Extensible Markup Language (.xml) podľa schémy určenej prevádzkovateľom registra záverečných prác.

Na prenos dátových prvkov pri výmene údajov medzi informačným systémom vysokej školy a informačným systémom prevádzkovateľa registra záverečných prác sa použijú štandardy

Formáty výmeny údajov musia byť v súlade s osobitným predpisom.¹)

Určenie osoby, ktorá právny úkon urobila v informačnom systéme vysokej školy, sa vykonáva prostredníctvom jedinečného prihlasovacieho mena a hesla alebo iného bezpečného autentifikačného mechanizmu.

Informačný systém vysokej školy pri vložení záverečnej práce, rigoróznej práce, habilitačnej práce alebo záznamu zo záverečnej stáže vytvorí pre každý dokument identifikačné číslo, jedinečné v rámci príslušnej vysokej školy. Register záverečných prác pri doručení príslušnej práce alebo príslušného záznamu vytvorí na základe identifikačného čísla vytvoreného v informačnom systéme vysokej školy jedinečné identifikačné číslo v rámci tohto registra.

Dokumenty týkajúce sa záverečnej práce, rigoróznej práce, habilitačnej práce alebo záznamu zo záverečnej stáže sa hromadne zasielajú do registra záverečných prác. Posudky k záverečným prácam, rigoróznym prácam, habilitačným prácam a záznamom zo záverečných stáží sa zasielajú do 120 dní odo dňa zaslania príslušnej práce alebo príslušného záznamu.

Habilitačné konanie sa začína podaním žiadosti o udelenie titulu docent vysokej škole. Doklady k habilitačnému konaniu, ktoré má vysoká škola k dispozícii, sa neprikladajú.

Habilitačnú prácu možno predložiť po súhlase vysokej školy v cudzom jazyku.

Orgán podľa § 51 ods. 8 prvej vety zákona (ďalej len „vedecká rada“) schváli troch oponentov habilitačnej práce, ktorí vypracúvajú písomné posudky, a trojčlennú habilitačnú komisiu.

Najviac jeden oponent a najviac jeden člen habilitačnej komisie môžu byť zamestnancami vysokej školy, na ktorej sa habilitácia uskutočňuje. Predseda habilitačnej komisie a jeden oponent pôsobia na funkčnom mieste profesora. Ďalší oponenti a ďalší členovia habilitačnej komisie pôsobia na funkčnom mieste profesora alebo docenta; v odôvodnenom prípade nimi môžu byť iní významní odborníci. Oponenti a členovia habilitačnej komisie vedecky alebo umelecky pôsobia v príslušnom odbore habilitačného konania a inauguračného konania. V odôvodnenom prípade môžu oponenti a ďalší členovia habilitačnej komisie pôsobiť v oblasti vedy, techniky alebo umenia podľa zamerania tvorivej činnosti uchádzača.

Súčasťou habilitačného konania je habilitačná prednáška a obhajoba habilitačnej práce. Habilitačnou prednáškou uchádzač preukazuje najmä svoju pedagogickú spôsobilosť. Pri obhajobe habilitačnej práce uchádzač preukazuje odborné zvládnutie problematiky odboru habilitačného konania a inauguračného konania, ktorá je predmetom habilitačnej práce, reaguje na pripomienky oponentov a preukazuje celkový prehľad v tomto odbore. Habilitačná prednáška a obhajoba habilitačnej práce sú verejné a konajú sa pred habilitačnou komisiou za účasti najmenej piatich členov vedeckej rady; obhajoba habilitačnej práce aj za účasti najmenej dvoch oponentov.

Dátum, čas a miesto konania habilitačnej prednášky a dátum, čas a miesto konania obhajoby habilitačnej práce sa zverejňuje do deviatich mesiacov od začatia habilitačného konania na webovom sídle vysokej školy a webovom sídle určenom ministerstvom najneskôr 14 dní pred konaním habilitačnej prednášky alebo obhajoby habilitačnej práce. V oznámení sa uvádza meno, priezvisko a pracovisko uchádzača, názov habilitačnej prednášky a názov habilitačnej práce. Habilitačná prednáška a obhajoba habilitačnej práce sa uskutoční do 10 mesiacov od začatia habilitačného konania.

Habilitačná komisia vyhodnotí plnenie podmienok podľa § 51 zákona a celkovo zhodnotí pedagogickú činnosť a vedeckú činnosť alebo umeleckú činnosť uchádzača a do jedného mesiaca od konania habilitačnej prednášky a obhajoby habilitačnej práce predloží predsedovi vedeckej rady návrh s odporúčaním udeliť alebo neudeliť uchádzačovi titul docent. Súčasťou návrhu je odôvodnenie a vyhodnotenie plnenia kritérií na získanie titulu docent.

O udelení alebo o neudelení titulu docent rozhoduje vedecká rada po prerokovaní návrhu habilitačnej komisie a posúdení splnenia podmienok získania titulu docent do šiestich mesiacov od jeho predloženia habilitačnou komisiou.

Ak je uchádzač zároveň členom vedeckej rady, o návrhu na udelenie alebo neudelenie titulu docent nehlasuje a nezapočítava sa do počtu všetkých členov vedeckej rady podľa odsekov 3 a 4.

Vedecká rada rozhoduje o udelení alebo o neudelení titulu docent tajným hlasovaním; na udelenie titulu docent sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov vedeckej rady. Vedecká rada hlasuje jednotlivo o tom, či uchádzač

Hlasovanie o skutočnostiach podľa odseku 3 možno uskutočniť na jednom hlasovacom lístku. Vedecká rada rozhodla o udelení titulu docent, ak pri každom z hlasovaní podľa odseku 3 vyjadrí súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov vedeckej rady; inak sa titul docent neudelí a predseda vedeckej rady písomne oznámi toto rozhodnutie uchádzačovi.

Rozhodnutie vedeckej rady spolu s dokladmi preukazujúcimi splnenie podmienok na získanie titulu docent sa doručuje rektorovi do 30 dní od jeho prijatia.

Rozhodnutím o neudelení titulu docent sa habilitačné konanie končí.

Na webovom sídle určenom ministerstvom sa zverejňuje o každom habilitačnom konaní samostatne a v poradí, v akom nastali rozhodujúce skutočnosti

Titul docent sa udeľuje do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia vedeckej rady rektorovi. Dokladom o udelení titulu docent je dekrét. Podpísaním dekrétu rektorom sa habilitačné konanie skončí.

Dekrét o udelení titulu docent obsahuje

Dekrét o udelení titulu docent sa vyhotoví na listine so štátnym znakom v kresbe (vodoznaku).

Inauguračné konanie sa začína podaním žiadosti o vymenovanie za profesora vysokej škole. Doklady k inauguračnému konaniu, ktoré má vysoká škola k dispozícii, sa neprikladajú.

Vedecká rada schváli troch oponentov, ktorí vypracúvajú písomné posudky a štvorčlennú inauguračnú komisiu z významných domácich odborníkov a najmenej jedného zahraničného odborníka.

Najviac jeden oponent a najviac jeden člen inauguračnej komisie môžu byť zamestnancami vysokej školy, na ktorej sa inauguračné konanie uskutočňuje. Predseda inauguračnej komisie a jeden oponent pôsobia na funkčnom mieste profesora. Ďalší oponenti a ďalší členovia inauguračnej komisie pôsobia na funkčnom mieste profesora alebo docenta; v odôvodnenom prípade nimi môžu byť iní medzinárodne významní odborníci. Oponenti a členovia inauguračnej komisie vedecky alebo umelecky pôsobia v príslušnom odbore habilitačného konania a inauguračného konania. V odôvodnenom prípade môžu oponenti a ďalší členovia inauguračnej komisie pôsobiť v oblasti vedy, techniky alebo umenia podľa zamerania tvorivej činnosti uchádzača.

Súčasťou inauguračného konania je inauguračná prednáška. Inauguračnou prednáškou uchádzač preukazuje najmä svoju pedagogickú spôsobilosť, predstaví svoj celkový prínos v odbore habilitačného konania a inauguračného konania a prínos svojich študentov k vývinu odboru habilitačného konania a inauguračného konania a vyjadrí pohľad na súčasný stav odboru habilitačného konania a inauguračného konania a jeho perspektívy. Inauguračná prednáška je verejná a koná sa pred vedeckou radou za účasti najmenej troch členov inauguračnej komisie a najmenej dvoch oponentov.

Dátum, čas a miesto konania inauguračnej prednášky sa zverejňuje do 9 mesiacov od začatia inauguračného konania na webovom sídle vysokej školy a webovom sídle určenom ministerstvom najneskôr 14 dní pred konaním inauguračnej prednášky. V oznámení sa uvádza meno, priezvisko a pracovisko uchádzača a názov inauguračnej prednášky. Inauguračná prednáška sa uskutoční do 10 mesiacov od začatia inauguračného konania.

Inauguračná komisia vyhodnotí plnenie podmienok podľa § 51 zákona a celkovo zhodnotí pedagogickú činnosť, vedeckú činnosť alebo umeleckú činnosť uchádzača a do jedného mesiaca od konania inauguračnej prednášky predloží predsedovi vedeckej rady návrh s odporúčaním schváliť alebo neschváliť návrh na vymenovanie uchádzača za profesora. Súčasťou návrhu je odôvodnenie a vyhodnotenie plnenia kritérií na získanie titulu profesor.

O schválení alebo o neschválení návrhu na vymenovanie za profesora rozhoduje vedecká rada po prerokovaní návrhu inauguračnej komisie a posúdení splnenia podmienok na vymenovanie za profesora do šiestich mesiacov od jeho predloženia inauguračnou komisiou.

Ak je uchádzač zároveň členom vedeckej rady, o návrhu na vymenovanie za profesora nehlasuje a nezapočítava sa do počtu všetkých členov vedeckej rady podľa odsekov 3 a 4.

Vedecká rada rozhoduje o schválení alebo neschválení návrhu na vymenovanie za profesora tajným hlasovaním; na schválenie návrhu sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov vedeckej rady. Vedecká rada hlasuje jednotlivo o tom, či uchádzač

Hlasovanie o skutočnostiach podľa odseku 3 možno uskutočniť na jednom hlasovacom lístku. Vedecká rada rozhodla o schválení návrhu na vymenovanie za profesora, ak pri každom z hlasovaní podľa odseku 3 vyjadrí súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov vedeckej rady; inak návrh na vymenovanie za profesora nie je schválený a predseda vedeckej rady toto rozhodnutie písomne oznámi uchádzačovi.

Rozhodnutím o neschválení návrhu na vymenovanie profesora sa inauguračné konanie končí.

Ak v príslušnom študijnom odbore študijné programy uskutočňuje fakulta a vedecká rada fakulty návrh na vymenovanie za profesora schválila, jej predseda predloží tento návrh predsedovi vedeckej rady vysokej školy.

Vedecká rada vysokej školy prerokuje návrh vedeckej rady fakulty a posúdi, či uchádzač spĺňa podmienky na vymenovanie za profesora do 6 mesiacov od jeho predloženia vedeckou radou fakulty. Rozhodnutie o schválení alebo o neschválení návrhu na vymenovanie za profesora písomne oznámi uchádzačovi do 30 dní od prerokovania vedeckej rady vysokej školy.

Ak je uchádzač zároveň členom vedeckej rady vysokej školy, o návrhu na vymenovanie za profesora nehlasuje a nezapočítava sa do počtu všetkých členov vedeckej rady podľa odsekov 9 a 10.

Vedecká rada vysokej školy schvaľuje návrh na vymenovanie za profesora tajným hlasovaním. Na schválenie sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov vedeckej rady. Vedecká rada hlasuje jednotlivo o tom, či uchádzač

Hlasovanie o skutočnostiach podľa odseku 9 možno uskutočniť na jednom hlasovacom lístku. Vedecká rada vysokej školy rozhodla o schválení návrhu na vymenovanie za profesora, ak pri každom z hlasovaní podľa odseku 9 vyjadrí súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov vedeckej rady vysokej školy.

Ak vedecká rada vysokej školy návrh na vymenovanie za profesora schváli, rektor návrh predloží do 45 dní od schválenia ministrovi školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, alebo ak ide o štátnu vysokú školu, vecne príslušnému ministrovi spolu s dokladmi preukazujúcimi splnenie podmienok na vymenovanie za profesora, ktorých zoznam je zverejnený na webovom sídle ministerstva.

Na webovom sídle určenom ministerstvom sa zverejňuje o každom inauguračnom konaní samostatne a v poradí, v akom nastali rozhodujúce skutočnosti

Príjem rozhodujúci na posúdenie nároku na sociálne štipendium (ďalej len „rozhodujúci príjem“) je jedna dvanástina súčtu príjmov okruhu spoločne posudzovaných osôb za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium.

Za príjem na účel tejto vyhlášky sa považuje príjem podľa osobitného predpisu.²)

Za príjem na účel tejto vyhlášky sa nepovažuje príjem podľa osobitných predpisov³) a príjem nezaopatreného dieťaťa⁴) v okruhu spoločne posudzovaných osôb pripadajúci na kalendárny mesiac, ktorý je predmetom dane z príjmov⁵) do výšky 1,2-násobku sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby.

Ak príjem nezaopatreného dieťaťa v okruhu spoločne posudzovaných osôb pripadajúci na kalendárny mesiac, ktorý je predmetom dane z príjmov, presahuje 1,2-násobok sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby, zníži sa tento príjem na určenie rozhodujúceho príjmu o 1,2-násobok sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby.

Ak spoločne posudzovaná osoba v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium, alebo v priebehu kalendárneho roka, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium, začala poberať starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, materské alebo rodičovský príspevok a najmenej počas troch mesiacov pred posudzovaním nároku na sociálne štipendium nemá táto spoločne posudzovaná osoba okrem príjmov uvedených v tomto odseku iné príjmy podľa tejto vyhlášky, za mesačný príjem sa u tejto osoby na určenie rozhodujúceho príjmu považuje príjem podľa tohto odseku pripadajúci na jeden kalendárny mesiac.

Ak spoločne posudzovanej osobe patrí dávka v nezamestnanosti v kalendárnom mesiaci, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola doručená žiadosť o priznanie sociálneho štipendia (ďalej len „žiadosť o štipendium“), za mesačný príjem sa u tejto osoby na určenie rozhodujúceho príjmu považuje len

Ak dávka v nezamestnanosti podľa odseku 6 patrí len za časť kalendárneho mesiaca, v rozhodujúcom príjme sa zohľadní za celý kalendárny mesiac.

Ak je spoločne posudzovaná osoba ku dňu podania žiadosti o štipendium súvisle, najmenej štyri mesiace dočasne pracovne neschopná a v čase podania žiadosti o štipendium jej je poskytované nemocenské, namiesto príjmu tejto osoby zo závislej činnosti a z nemocenského za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola doručená žiadosť o štipendium, sa ako príjem tejto osoby na určenie rozhodujúceho príjmu považuje 365-násobok denného nemocenského.

Ak je spoločne posudzovaná osoba v evidencii uchádzačov o zamestnanie kontinuálne po uplynutí podporného obdobia v nezamestnanosti, namiesto príjmu tejto osoby zo závislej činnosti a z dávky v nezamestnanosti za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola doručená žiadosť o štipendium, sa ako príjem tejto osoby na určenie rozhodujúceho príjmu považuje 0 eur.

Ak spoločne posudzovaná osoba začne v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium, alebo v kalendárnom roku, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium, po osobe, ktorá v čase úmrtia patrila do okruhu spoločne posudzovaných osôb, poberať vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, za mesačný príjem osoby poberajúcej taký dôchodok sa považuje taký dôchodok, ktorý bol poskytnutý v kalendárnom mesiaci predchádzajúcom kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium.

Ak fyzickej osobe rozhodnutím súdu vznikla povinnosť poskytovať výživné spoločne posudzovanej osobe, za mesačný príjem spoločne posudzovanej osoby sa považuje priemerná suma poskytnutého výživného v

Od rozhodujúceho príjmu sa odpočíta priemer určeného výživného plateného osobou, ktorá je spoločne posudzovanou osobou za mesiace, za ktoré sa zohľadnil príjem tejto osoby.

Rozhodujúci príjem je 0 eur, ak v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom bola doručená žiadosť o štipendium, má nárok na pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu⁶)

Ak spoločne posudzovanou osobou je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, od rozhodujúceho príjmu sa za každú takú osobu odpočíta jedna štvrtina sumy životného minima plnoletej fyzickej osoby.

Ak spoločne posudzovanou osobou je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím alebo osoba vykonávajúca celodenné, osobné a riadne opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby, do ich príjmu sa nezapočítavajú peňažné príspevky a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované ako kompenzácia na prekonanie alebo zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa osobitného predpisu.⁷)

Príjem v cudzej mene sa prepočíta na menu euro podľa

Na účely priznania sociálneho štipendia sa spolu so študentom, ak s ním žije spoločne v domácnosti, spoločne posudzuje

Študent sa posudzuje spoločne s rodičmi, ak spĺňajú podmienky podľa odseku 1 písm. a) bez ohľadu na to, či žijú so študentom v domácnosti, ak

V okruhu spoločne posudzovaných osôb sa neposudzujú nezvestné osoby, po ktorých je vyhlásené pátranie v čase podania žiadosti o štipendium alebo žiadosti o prehodnotenie sociálneho štipendia.

Počet osôb v okruhu spoločne posudzovaných osôb sa zvyšuje o jednu plnoletú fyzickú osobu, ak

Hranica príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium (ďalej len „hranica príjmu“) je súčet súm životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb zvýšený o sumy uvedené v odsekoch 2 až 4.

Hranica príjmu sa zvyšuje o sumu životného minima ďalšej spoločne posudzovanej plnoletej fyzickej osoby za každého študenta študujúceho dennou formou štúdia v mieste trvalého pobytu v okruhu spoločne posudzovaných osôb.

Hranica príjmu sa zvyšuje o 1,2-násobok sumy životného minima ďalšej spoločne posudzovanej plnoletej fyzickej osoby za každého študenta študujúceho dennou formou štúdia mimo miesta trvalého pobytu v okruhu spoločne posudzovaných osôb.

Hranica príjmu sa zvyšuje o 1,2-násobok sumy životného minima ďalšej spoločne posudzovanej plnoletej fyzickej osoby za každé nezaopatrené dieťa v okruhu spoločne posudzovaných osôb, ktoré študuje v zahraničí a ktorého štúdium je podľa rozhodnutia ministerstva¹⁰) svojím rozsahom a úrovňou postavené na úroveň štúdia na vysokej škole dennou formou.

Študentom študujúcim mimo miesta trvalého pobytu je študent, ktorého miesto sídla vysokej školy, na ktorej študent študuje, alebo miesto jej pracoviska mimo jej sídla, na ktorom sa uskutočňuje jeho štúdium, je mimo miesta trvalého pobytu študenta a najkratšia cestovná vzdialenosť verejnou pravidelnou autobusovou dopravou alebo verejnou pravidelnou železničnou dopravou¹¹) medzi týmito miestami je najmenej 30 km.

Výška sociálneho štipendia na kalendárny mesiac (ďalej len „výška sociálneho štipendia“) u študenta študujúceho dennou formou štúdia v mieste trvalého pobytu, u ktorého rozhodujúci príjem podľa § 26 je vyšší ako súčet súm životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb, je rozdiel hranice príjmu podľa § 28 a rozhodujúceho príjmu podľa § 26 ods. 1 vydelený prepočítaným počtom študentov podľa odseku 6.

Výška sociálneho štipendia u študenta študujúceho dennou formou štúdia v mieste trvalého pobytu, u ktorého rozhodujúci príjem podľa § 26 je nižší ako súčet súm životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb, je súčet súm životného minima ďalšej plnoletej fyzickej osoby zvýšený o súčet súm životného minima nezaopatreného dieťaťa vynásobený rozdielom súčtu súm životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb a rozhodujúceho príjmu, vydeleného súčtom súm životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb.

Výška sociálneho štipendia študenta študujúceho dennou formou štúdia mimo miesta trvalého pobytu, u ktorého rozhodujúci príjem podľa § 26 je vyšší ako súčet súm životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb, je 1,2-násobok výšky sociálneho štipendia podľa odseku 1.

Ak ide o študenta študujúceho dennou formou štúdia mimo miesta trvalého pobytu, u ktorého rozhodujúci príjem podľa § 26 je nižší ako súčet súm životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb, výška sociálneho štipendia je 1,2-násobok výšky sociálneho štipendia podľa odseku 2.

Výška sociálneho štipendia vypočítaná podľa odsekov 1 až 4 sa zaokrúhľuje na celých päť eur nahor. Ak po zaokrúhlení je výška sociálneho štipendia päť eur, výška sociálneho štipendia je desať eur.

Prepočítaný počet študentov je počet študentov v okruhu spoločne posudzovaných osôb, ktorí študujú dennou formou štúdia, zvýšený o 0,2 za každého z týchto študentov, ktorý študuje mimo miesta trvalého pobytu. Prepočítaný počet študentov sa zvyšuje o 1,2 za každé nezaopatrené dieťa v okruhu spoločne posudzovaných osôb, ktoré študuje v zahraničí a ktorého štúdium je podľa rozhodnutia ministerstva svojím rozsahom a úrovňou postavené na úroveň štúdia na vysokej škole dennou formou.

Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, sociálne štipendium sa priznáva od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola podaná žiadosť o štipendium, do 30. júna príslušného akademického roka; študentovi, ktorý je nezaopatreným dieťaťom a je obojstranná sirota alebo je polosirota a od žijúceho rodiča má určený rozsah vyživovacej povinnosti, alebo je nezaopatreným dieťaťom, ktoré do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do náhradnej starostlivosti, sa sociálne štipendium priznáva aj na mesiace júl a august príslušného akademického roka.

Sociálne štipendium sa priznáva najviac na obdobie piatich kalendárnych mesiacov od prvého dňa mesiaca, v ktorom bola podaná žiadosť o štipendium, ak mesačný príjem niektorej zo spoločne posudzovaných osôb na určenie rozhodujúceho príjmu bol určený podľa § 26 ods. 6, 8 a 9. Po skončení tohto obdobia možno o sociálne štipendium opätovne požiadať.

Sociálne štipendium sa priznáva najviac na obdobie piatich kalendárnych mesiacov od prvého dňa mesiaca, v ktorom bola doručená žiadosť o štipendium, ak je rozhodujúci príjem podľa § 26 ods. 13 určený ako nula eur.

Sociálne štipendium sa priznáva v novej výške od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom študent požiadal o prehodnotenie priznanej výšky sociálneho štipendia, ak je nová výška sociálneho štipendia vyššia ako doterajšia, inak od prvého dňa mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom rozhodnutie o priznaní novej výšky sociálneho štipendia nadobudne právoplatnosť.

Sociálne štipendium možno priznať najdlhšie do konca mesiaca, v ktorom študent prestane byť študentom.

Splnenie podmienok na priznanie sociálneho štipendia sa posudzuje ku dňu podania žiadosti o štipendium. Sociálne štipendium patrí za celý kalendárny mesiac, aj keď podmienky nároku boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca.

Študijné odbory, v ktorých môžu vysoké školy v Slovenskej republike poskytovať vysokoškolské vzdelávanie, a ich opisy sú uvedené v prílohe č. 4.

Študijné odbory podľa odseku 1 sa zaraďujú do skupín študijných odborov, ktoré sú uvedené v prílohe č. 5.

Súčasťou vzdelávania podľa každého študijného odboru je aj rozvíjanie digitálnych zručností a zelených zručností¹²) na úrovni zodpovedajúcej príslušnému stupňu štúdia. Absolvovaním vysokoškolského štúdia získa absolvent digitálne zručnosti a zelené zručnosti podľa príslušného študijného odboru na úrovni, ktorá mu umožní najmenej