92/1949 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 23.04.1990 do 23.06.1991
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 92/1949 Zb. |
| Názov: | Branný zákon. |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 23.03.1949 |
| Dátum vyhlásenia: | 10.04.1949 |
| Dátum účinnosti od: | 23.04.1990 |
| Dátum účinnosti do: | 23.06.1991 |
| Autor: | Národné shromaždenie československej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 39/1954 Zb. | Nariadenie, ktorým sa určuje začiatok účinnosti § 11 ods. 1 zákona č. 92/1949 Zb. |
| 59/1966 Zb. | Vládne naridenie o predĺžení základnej služby niektorým vojakom útvarov cestného vojska v roku 1966 |
| 73/1970 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o úprave dĺžky základnej služby absolventov niektorých vojenských škôl a kurzov |
| 17/1990 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o zmene doby trvania základnej služby |
| 230/1990 Zb. | Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 17/1990 Zb. o zmene doby trvania základnej služby |
| 382/1991 Zb. | Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o použití vojakov v činnej službe Česko-slovenskej armády pri strážení objektov osobitného významu a na ochranu štátnych hraníc |
| 115/1993 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa upravuje doba trvania základnej služby |
| 86/1950 Zb. | Trestný zákon |
| 88/1950 Zb. | Trestný zákon správny |
| 19/1958 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a doplňuje Branný zákon č. 92/1949 Zb. |
| 100/1960 Zb. | Ústava Československej socialistickej republiky |
| 140/1961 Zb. | Trestný zákon. |
| 143/1968 Zb. | Ústavný zákon o československej federácii |
| 100/1970 Zb. | Zákon o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti |
| 40/1974 Zb. | Zákon o Zbore národnej bezpečnosti |
| 64/1978 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa branný zákon |
| 72/1990 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa branný zákon |
| 81/1990 Zb. | Ústavný zákon o zmene názvu Československej socialistickej republiky |
| 101/1990 Zb. | Ústavný zákon o zmene názvu Česko-slovenskej federatívnej republiky |
| 227/1991 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1949 Zb. branný zákon v znení neskorších predpisov |
| 164/1992 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa branný zákon č. 92/1949 Zb. v znení neskorších predpisov |
| 115/1993 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa upravuje doba trvania základnej služby |
| 166/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1994 Z. z., zákon č. 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov a zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov |
| 161/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon č. 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov |
| 351/1997 Z. z. | Branný zákon |
92
Branný zákon
zo dňa 23. marca 1949.
Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:
ČASŤ 1.
Ozbrojené sily Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
§ 1
Úlohy ozbrojených síl
(1)
Na obranu slobody a nezávislosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ochranu
jej ústavného zriadenia vytvára česko-slovenský štát ozbrojené sily.
(2)
Úlohou ozbrojených síl je
a)
odvrátiť ozbrojenou silou napadnutie alebo ohrozenie Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky vonkajším nepriateľom,
b)
bojovať za samostatnosť, celistvosť a jednotu štátu a ústavné zriadenie proti vonkajším
nepriateľom a plniť vojenské úlohy vyplývajúce zo spojeneckých záväzkov Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky a
c)
spolupôsobniť pri udržiavaní bezpečnosti vnútri štátu v prípade priameho násilného
útoku proti ústavnému zriadeniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky .
(3)
Vojaci v činnej službe sa smú použiť aj pri pohromách ohrozujúcich ľudské životy
alebo dôležité hospodárske majetky. Podrobnosti, najmä pokiaľ ide o právne pomery,
vznikajúce z takého použitia, určí vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
nariadením.
§ 2
Složenie ozbrojených síl
(1)
Ozbrojené sily tvorí vojsko (odsek 2) ako jej základ a verejné ozbrojené zbory, ktoré
určí vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, časti týchto zborov alebo jednotliví
ich príslušníci, pokiaľ podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov podliehajú vojenskému
veleniu; v čase mimoriadnych opatrení podľa tohto zákona (§ 46 až 50) po príslušnom povolaní (§ 46 ods. 2) tiež verejné ochranné zbory, určené osobitnými predpismi, ich časti alebo jednotliví
príslušníci, osoby podliehajúce brannej povinnosti, ktoré sa podrobujú brannej výchove,
a jednotky, zložené z týchto osôb, ako aj osoby, povolané na osobné úkony pre potreby
ozbrojených síl (§ 45).
(2)
Vojsko je súhrn vojenských osôb. Vojakmi sa rozumejú osoby, ktoré boly odvedené (§ 15, ods. 1) a majú služobnú povinnosť (§ 20).
§ 3
Organizácia ozbrojených síl
(1)
Útvary ozbrojených síl sa doplňujú bez rozdielu národnosti. Služobným jazykom je
jazyk český a slovenský; v styku s mužstvom, ktoré nepozná služobný jazyk, možno použiť
aj jeho materinský jazyk.
(2)
Podrobnosti o právnych pomeroch príslušníkov ozbrojených síl plynúcich z ich príslušnosti
k nim, najmä z nadriadenosti alebo podriadenosti voči iným ich príslušníkom, o spôsobe,
akým sa vojenský výcvik a vojenská služba vôbec vykonávajú, ako aj o organizácii ozbrojených
síl, upraví v medziach tohto zákona, prípadne v medziach vládnych nariadení vydaných
na jeho vykonanie, vo svojej pôsobnosti Federálne ministerstvo národnej obrany a Federálne
ministerstvo vnútra služobnými predpismi, pokiaľ táto úprava nenáleží prezidentovi
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ako najvyššiemu veliteľovi ozbrojených
síl.
(3)
Počty vojska určí vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na návrh ministra
národnej obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, predložený, pokiaľ ide
o vojská ministerstva vnútra, v dohode s ministrom vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky.
ČASŤ 2.
Branná povinnosť.
Diel I.
Všeobecné ustanovenia.
§ 4
Obsah brannej povinnosti.
Branná povinnosť záleží v povinnosti
a)
odvodnej (§ 10),
b)
služobnej (§ 20),
c)
k osobitnej službe (§ 41),
d)
k osobným úkonom pre potreby ozbrojených síl (§ 45).
§ 5
Osobný rozsah brannej povinnosti.
(1)
Brannej povinnosti podliehajú v medziach ustanovení odseku 2 občania Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, vyjmúc tých, ktorí požívajú na jej území práva exteritoriality.
(2)
Branná povinnosť vzniká 1. januárom roku, v ktorom občan dovŕši 17. rok, ak však
bola prevzatá dobrovoľne (§ 6, ods. 1), dňom prevzatia. Trvá do 31. decembra roku, v ktorom občan dovŕši 60. rok. Osoby
staršie majú brannú povinnosť, len ak konajú činnú službu v čase mimoriadnych opatrení
(§ 46, ods. 4), alebo ak im bol na ich žiadosť čas trvania brannej povinnosti predĺžený (§ 22, ods. 3).
(3)
Ženám sa môže uložiť odvodná a služobná povinnosť len v dobe brannej pohotovosti
štátu, pokiaľ ju neprevzali dobrovoľne.
§ 6
Dobrovoľné prevzatie a rozšírenie brannej povinnosti.
(1)
Osoby, ktoré nepodliehajú brannej povinnosti, môžu začínajúc 1. januárom roku, v
ktorom dovŕšia 17. rok, za brannej pohotovosti štátu (§ 5 zákona č. 40/1961 Zb.) bez ohľadu na vek, so zvolením, potrebným podľa tohto zákona, dobrovoľne prevziať
brannú povinnosť, ak sú u nich splnené podmienky, ustanovené týmto zákonom a predpismi,
vydanými na jeho vykonanie.
(2)
Osoby, podliehajúce brannej povinnosti, môžu za podmienok, uvedených v odseku 1,
prevziať dobrovoľne plnenie tých spôsobov brannej povinnosti, ktoré by inak od nich
nebolo možné požadovať, a môže im byť na ich žiadosť predĺžený čas trvania brannej
povinnosti, ktorý by inak zanikol.
(3)
Služobnú povinnosť možno dobrovoľne prevziať zásadne len v celom jej rozsahu. Vopred
môžu však túto povinnosť omedziť
a)
príslušníci cudzích štátov,
b)
občania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky za brannej pohotovosti štátu na
čas vojny, ak nejde o mužov, ktorí majú ešte pravidelnú odvodnú povinnosť (§ 11) alebo ktorým táto povinnosť ešte nevznikla.
§ 7
Úľavy v plnení brannej povinnosti.
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky určí nariadením, aké úľavy v plnení
brannej povinnosti prislúchajú občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
ktorí sa trvale zdržujú v cudzine.
§ 8
Zhodnotenie výkonu brannej povinnosti
Tam, kde pre posúdenie platových, mzdových alebo akýchkoľvek iných nárokov plynúcich
z pracovného pomeru rozhoduje doba strávená v dotyčnom zamestnaní alebo povolaní,
započítava sa do tejto doby doba, po ktorú dotyčná osoba konala vojenskú činnú službu
(§ 20 ods. 2), pričom osobitné predpisy určujú podrobnosti; nedotknuté zostávajú ustanovenia osobitných
predpisov o započítavaní vojenskej činnej služby pre účely nemocenského poistenia
zamestnancov, sociálneho zabezpečenia a platenej dovolenky na zotavenie.
§ 9
Ústavné práva a slobody vojakov v činnej službe
(1)
Výkon ústavou zaručených práv a slobôd vojakov v činnej službe môže byť obmedzený
len na základe zákona.
(2)
Vojakom v činnej službe je zaručená sloboda prejavu náboženského vyznania včítane
účasti na náboženských obradoch a umožnenie vstupu do vojenských objektov duchovným
štátom uznaných cirkví, pokiaľ tomu nebránia povinnosti pri výkone služby.
(3)
Vojakom v činnej službe1) s výnimkou vojakov povolaných na vojenské cvičenie sa po dobu výkonu tejto služby
prerušuje členstvo a činnosť v politických stranách a v politických hnutiach.
Diel II.
Odvodná povinnosť.
§ 10
Obsah a vznik odvodnej povinnosti.
(1)
(2)
Odvodná povinnosť obsahuje povinnosť ustanoviť sa na zápis a odvod (§ 15), prípadne na preskúšanie (§ 18) a podrobiť sa predpísanému konaniu, počítajúc do toho potrebné lekárske, prípadne
i nemocničné vyšetrenie, ako i vyšetrenie zvláštnych osobných schopností a vlastností
dotyčnej osoby (výberové vyšetrenie). Osoba, ktorá má odvodnú povinnosť, sa nazýva
branec.
(4)
Osoby, ktoré svoju odvodnú povinnosť nesplnily, môžu byť na odvod predvedené.
(3)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky určí nariadením, ktoré telesné alebo
duševné vady robia osobu, podliehajúcu odvodnej povinnosti, úplne neschopnou na vojenskú
činnú službu a akým spôsobom splnia odvodnú povinnosť osoby, postihnuté týmito vadami,
najmä v ktorých prípadoch môžu byť oslobodené od povinnosti prísť na odvod.
§ 11
Pravidelná odvodná povinnosť.
(1)
Pravidelná odvodná povinnosť vzniká s výhradou ustanovenia odseku 4 mužom 1. januárom
roku, v ktorom dovŕšia 18 rokov, ak nie sú už vojakmi na podklade mimoriadneho alebo
dobrovoľného odvodu. Pravidelná odvodná povinnosť trvá, ak nejde o niektorý z prípadov
uvedených v odseku 3 alebo 4 alebo o preskúšanie (§ 18), do konca odvodného konania, ktorému sa osoba tejto povinnosti podliehajúca podrobila
v roku, v ktorom dovŕšila 20 rokov, ak nezanikla vydaním konečného odvodného rozhodnutia
(§ 15 ods. 3) už skôr.
(2)
Občania, ktorí v čase, určenom v odseku 1 pre trvanie pravidelnej odvodnej povinnosti,
nesplnili z akýchkoľvek dôvodov túto povinnosť, podliehajú jej až do vydania konečného
odvodného rozhodnutia, najdlhšie však do 31. decembra roku, v ktorom dovŕšia 60. rok.
(3)
Osoby, ktoré nadobudly česko-slovenské občianstvo po dni, určenom v odseku 1 pre
vznik pravidelnej odvodnej povinnosti, podliehajú tejto povinnosti od času nadobudnutia
tohto občianstva až do času, uvedeného v odseku 3.
§ 12
Mimoriadna odvodná povinnosť.
Mimoriadnej odvodnej povinnosti podliehajú občania Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky, ktorí nie sú vojakmi, za podmienok, ustanovených v § 49 ods. 1.
§ 13
Dobrovoľná odvodná povinnosť.
Dobrovoľnej odvodnej povinnosti podliehajú osoby, ktorým bol povolený dobrovoľný vstup
do vojska (§ 14).
§ 14
Dobrovoľný vstup do vojska.
(1)
Do vojska dobrovoľne vstúpi, kto na seba dobrovoľne vezme služobnú povinnosť, ktorú
by inak nemal, ak mu to bolo na jeho žiadosť povolené. Kto chce dobrovoľne prevziať
túto povinnosť, musí s výhradou ustanovenia odseku 2 na seba vziať tiež povinnosť
podrobiť sa odvodu, ktorej by inak nepodliehal (dobrovoľná odvodná povinnosť). Dobrovoľná
služobná povinnosť vznikne, len ak je dotyčná osoba uznaná za schopnú na vojenskú
činnú službu.
(2)
Ak nastanú za brannej pohotovosti štátu mimoriadne okolnosti, ktoré znemožňujú vykonanie
odvodu, možno dobrovoľne vstúpiť do vojska i bez odvodu. Osoby, ktoré takto do vojska
vstúpily, sa pokladajú za odvedené dňom nastúpenia vojenskej činnej služby. Podrobnosti
určí Federálne ministerstvo národnej obrany služobným predpisom.
(3)
O náležitostiach a záväznosti žiadostí o dobrovoľný vstup do vojska platia všeobecné
ustanovenia občianskeho práva o prejave vôle, pokiaľ tento zákon alebo nariadenie,
vydané vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na jeho vykonanie, neustanovia
ďalšie podmienky.
(4)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením, za akých podmienok
možno povolenie na dobrovoľný vstup do vojska udeliť, a upraví konanie o žiadostiach
o také povolenie. Cudzím štátnym príslušníkom povoľuje dobrovoľný vstup do vojska
prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
§ 15
Zápis a odvody
(1)
Zápis je úradné konanie, ktorého účelom je vziať brancov do vojenskej evidencie,
zistiť predbežne ich spôsobilosť na vojenskú činnú službu a urobiť opatrenie na zlepšenie
zdravotnej a inej spôsobilosti brancov pre výkon vojenskej činnej služby.
(2)
Odvody sú pravidelné, mimoriadne alebo dobrovoľné. Účelom odvodu je rozhodnúť o povinnosti
brancov na vojenskú činnú službu podľa zistenej telesnej a duševnej spôsobilosti brancov
na túto službu. Rozhodnutie, že branec je povinný vojenskou činnou službou (odvedený),
sa nazýva odvedením.
(3)
Odvody vykonávajú okresné odvodné komisie. Odvodné rozhodnutie robí zástupca vojenskej
správy. Dobrovoľné odvody môžu vykonávať aj vojenské odvodné komisie. Proti odvodnému
rozhodnutiu, že branec je alebo nie je odvedený (konečné odvodné rozhodnutie) alebo
že sa má ustanoviť na odvod v nasledujúcom roku (odvod odročený), niet opravného prostriedku.
Odvod možno odročiť zo zdravotných alebo iných dôvodov na jeden rok, najdlhšie však
na dobu troch rokov. Po tejto dobe rozhodne komisia s konečnou platnosťou o schopnosti
alebo neschopnosti branca na vojenskú činnú službu. Brancom, ktorým bol odročený odvod
zo zdravotných dôvodov, poskytuje sa bezodplatná liečebná starostlivosť v zdravotníckych
zariadeniach štátnej zdravotníckej správy.
(4)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky určí nariadením, ako sa zriaďujú
okresné a krajské odvodné komisie, ako sú zložené a ako sa zápis a odvody vykonávajú,
a upraví ním odvodné konanie.
§ 16
Pravidelné odvody.
(1)
Pravidelnému odvodu sa podrobujú osoby, podliehajúce pravidelnej odvodnej povinnosti.
(2)
Pravidelné odvody sa konajú ako hlavné alebo dodatočné. Hlavné odvody sa konajú každoročne
spravidla v mesiacoch september a október, ak neustanoví Federálne ministerstvo národnej
obrany inak. Dodatočné odvody sa konajú podľa potreby.
§ 17
Mimoriadne a dobrovoľné odvody.
(1)
Mimoriadnym odvodom sa podrobujú osoby, podliehajúce mimoriadnej odvodnej povinnosti.
Ak nie je možné pre mimoriadne okolnosti vykonať také odvody spôsobom, ustanoveným
týmto zákonom a nariadením, vydaným vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
na jeho vykonanie, upraví spôsob ich vykonania Federálne ministerstvo národnej obrany
so zreteľom na dané okolnosti.
(2)
Dobrovoľným odvodom sa podrobujú osoby, ktorým bol povolený dobrovoľný vstup do vojska.
Dobrovoľné odvody sa konajú podľa potreby.
§ 18
Preskúšanie.
(1)
Ak je odôvodnená domnienka, že konečné odvodné rozhodnutie, podľa ktorého branec
nebol odvedený, je nesprávne, preskúša ho krajská odvodná komisia.
(2)
Preskúšanie je prípustné len do troch rokov po 31. decembri roku, v ktorom došlo
k odvodnému rozhodnutiu. Ak však bolo toto rozhodnutie spôsobené činom, ktorý zakladá
skutkovú podstatu súdne trestného činu, možno preskúšanie vykonať kedykoľvek.
(3)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky stanoví nariadením, kto preskúšanie
nariaďuje a za akých podmienok a akým spôsobom sa preskúšanie vykonáva.
(4)
Proti rozhodnutiu krajskej odvodnej komisie niet opravného prostriedku.
§ 19
Výdavky spojené s odvodom a preskúšaním.
(1)
Ak je vzdialenosť odvodného miesta od miesta brancovho pobytu väčšia než 6 km, uhradzuje
štát výdavky za jeho prepravu na zápis, odvod a späť. Brancovi sa uhradzuje pri použití
verejných hromadných dopravných prostriedkov cestovné v najnižšej triede.
(2)
Osoba, ktorá neprišla bez vážneho ospravedlniteľného dôvodu na preskúšanie, je povinná
nahradiť výdavky za zmarené preskúšanie. Ak je pri odoslaní niektorej osoby do vojenskej
nemocnice potrebný sprievod pre jej odpor alebo pre podozrenie z úteku, uhradí výdavky
za sprievod dotyčná osoba.
(3)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky určí nariadením, akým spôsobom sa
uhradzujú výdavky spojené s plnením odvodnej povinnosti.
Diel III.
Služobná povinnosť.
§ 20
Pojem a druhy služobnej povinnosti.
(1)
Služobnou povinnosťou je povinnosť vojenských osôb včas nastúpiť a vykonávať vojenskú
činnú službu (odsek 2).
(2)
Vojenská činná služba zahrnuje:
a)
základnú službu (§ 27),
b)
náhradnú službu (§ 28),
c)
ďalšiu službu (§ 37),
d)
službu vojakov z povolania (§ 25, ods. 1),
e)
službu vojakov vo výslužbe, povolaných prechodne na činnú službu (§ 25, ods. 3),
f)
vojenské cvičenia (§ 39) a
g)
(3)
Každý vojak je povinný plniť služobnú povinnosť osobne podľa svojich duševných i
telesných schopností a znalostí.
(4)
Vojaci, ktorí plnia niektorú z povinností, uvedených v odseku 2, sú vojakmi v činnej
službe, ostatní vojaci sú vojakmi mimo činnej služby.
§ 21
Začiatok a koniec služobnej povinnosti.
(1)
Služobná povinnosť vzniká dňom odvedenia. Týmto dňom sa odvedení zaraďujú do vojska
a stávajú sa vojakmi. Až do dňa nastúpenia základnej (náhradnej) služby označujú sa
vojaci výrazom „odvedenci“.
(2)
Povinnosť základnej (náhradnej) služby sú muži povinní plniť po dovŕšení veku 18
rokov, pokiaľ ju neprevzali dobrovoľne.
(3)
Služobná povinnosť končí prepustením (§ 22) alebo vylúčením z vojska (§ 23).
§ 22
Prepustenie z vojska.
(1)
Z vojska sa prepustia:
a)
osoby, ktoré boly odvedené, bez toho že bol pre to daný právny podklad;
b)
osoby, ktoré dosiahly vek, keď končí ich branná povinnosť. Ak vykonáva osoba, ktorá
dosiahla tento vek, vojenskú činnú službu v čase, keď bolo nariadené niektoré z mimoriadnych
opatrení, predlžuje sa jej branná povinnosť až do jej prepustenia z tejto služby;
pri zrušení mimoriadnych opatrení musia však byť tieto osoby prepustené;
c)
osoby, ktoré sa staly trvale neschopnými na vojenskú činnú službu, vynímajúc vojakov
z povolania, vo výslužbe alebo v zálohe s výslužným, ktoré možno prepustiť len na
ich písomnú žiadosť;
d)
osoby, u ktorých nastaly iné okolnosti, zapríčiňujúce zánik brannej povinnosti, a
ktoré pritom nehodlajú so súhlasom vojenskej správy dobrovoľne prevziať ďalšie plnenie
brannej povinnosti.
e)
osoby, ktoré sú podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu povinné konať
civilnú službu.
(2)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením, ako sa zisťuje
neschopnosť vojakov na vojenskú činnú službu (konanie preskumné), a určí, aké právne
následky má také zistenie.
(3)
Osobám, ktoré dosiahly vek, keď končí ich branná povinnosť, môže vojenská správa
na ich žiadosť čas jej trvania predĺžiť. Také osoby možno potom z vojska prepustiť
na ich žiadosť, ak nebolo nariadené niektoré z mimoriadnych opatrení. Z úradnej moci
možno ich kedykoľvek prepustiť. O vojakoch z povolania, vo výslužbe a v zálohe s výslužným,
ktoré samy nepožiadajú o prepustenie z vojska, platí, že im bol čas trvania brannej
povinnosti predĺžený.
§ 24
(1)
U poslancov zákonodarných zborov sa vojenská činná služba odloží, prípadne sa ich
vojenská činná služba preruší na dobu, po ktorú sú poslancami zákonodarných zborov.
Vojenské cvičenie takto zameškané sa odpúšťa. Ustanovenie o odpúšťaní neplatí, ak
bol vyhlásený stav brannej pohotovosti štátu.
(2)
Odboroví funkcionári sa nepovolávajú na vojenské cvičenie a na výkon základnej služby
po dobu trvania štrajku alebo štrajkovej pohotovosti.
(3)
Funkcionári politických strán a politických hnutí a kandidáti do zákonodarných zborov
sa nepovolávajú na vojenské cvičenie a na výkon základnej služby po dobu trvania volebnej
kampane až do skončenia volieb.
(4)
U kandidátov do zákonodarných zborov sa nástup vojenskej činnej služby odloží, prípadne
sa ich vojenská činná služba preruší na dobu volebnej kampane až do skončenia volieb.
§ 25
Služobná povinnosť vojakov z povolania, vo výslužbe a v zálohe s výslužným.
(1)
Vojakmi z povolania sú vojaci, ktorí vojenskú službu vykonávajú ako svoje povolanie
v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí podľa osobitných predpisov. Vojaci z povolania
sú povinní vojenskou činnou službou, dokiaľ tento ich služobný pomer nezanikne.
(2)
Vojaci z povolania zotrvávajú vo vojenskej činnej službe a generáli, dôstojníci a
práporčíci v zálohe zotrvávajú v zálohe podľa vojenských hodností do dosiahnutia týchto
vekových hraníc:
| Vojenské hodnosti | Vekové hranice | |||
| Činná služba | Záloha 1. kategórie | Záloha 2. kategórie | Záloha 3. kategórie | |
| rotní, rotmajstri a nadrotmajstri | 45 | 50 | - | 55 |
| podpráporčíci, práporčíci a nadpráporčíci | 50 | 50 | - | 55 |
| podporučíci a poručíci | 40 | 40 | 45 | 50 |
| nadporučíci a kapitáni | 40 | 45 | 50 | 55 |
| majori | 45 | 45 | 50 | 55 |
| podplukovníci | 45 | 50 | 55 | 60 |
| plukovníci | 50 | 55 | - | 60 |
| generáli | 55 | 60 | - | 65 |
| generáli - ženy | 50 | - | - | 50 |
| ostatné vojačky z povolania a vojačky v zálohe | podľa hodnosti | - | - | 50 |
Po dobu určenú vekovou hranicou na zotrvanie v zálohe 3. kategórie predlžuje sa generálom
v zálohe branná povinnosť (§ 5 ods. 2).
(3)
Vojakmi vo výslužbe sa stávajú generáli, dôstojníci a práporčíci, ktorí boli
a)
prepustení z vojenskej činnej služby po dosiahnutí vekových hraníc zálohy 3. kategórie,
b)
preložení do zálohy a dosiahli vekové hranice zálohy 3. kategórie,
c)
prepustení z vojenskej činnej služby pre trvalú neschopnosť na vojenskú činnú službu.
Služobná povinnosť vojakov vo výslužbe trvá, dokiaľ neboli prepustení z vojska. Vláda
určí nariadením, kedy môžu byť na prechodnú dobu povolaní do činnej služby.
§ 26
Služobná povinnosť príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti
(1)
Príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, ktorí vykonali základnú službu, sú po dobu
činnej služby v tomto zbore oslobodení od služobnej povinnosti, ktorou by inak boli
povinní.
(2)
Osoby prepustené z činnej služby v tomto zbore majú služobnú povinnosť ako vojaci
v zálohe toho istého ročníka narodenia. Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
určí nariadením a v medziach tohto nariadenia Federálne ministerstvo národnej obrany
služobným predpisom, za akých podmienok možno týmto osobám upraviť vojenskú hodnosť
so zreteľom na hodnosť dosiahnutú v tomto zbore.
§ 27
Základná služba.
(1)
Základnou službou sú povinné, ak nie sú určené na náhradnú službu (§ 28), osoby, ktoré boly odvedené
a)
na pravidelných odvodoch alebo na dobrovoľných odvodoch, ku ktorým došlo mimo času
brannej pohotovosti štátu, alebo
b)
na dobrovoľných odvodoch za brannej pohotovosti štátu, ak neobmedzily svoju služobnú
povinnosť dobrovoľne prevzatú na čas vojny [§ 6, ods. 3, písm. b)], alebo
c)
na mimoriadnych odvodoch, ak ide o mužov, odvedených v čase, keď nemali ešte pravidelnú
odvodnú povinnosť alebo keď by inak pravidelnej odvodnej povinnosti ešte podliehali,
alebo o odvedencov, ktorí sa zaviazali na základnú službu, na ktorú neboli povinní.
(2)
Základná služba trvá 18 mesiacov a počíta sa odo dňa skutočného jej nastúpenia. Federálne
ministerstvo národnej obrany môže do tohto času započítať vykonanú mimoriadnu službu
alebo jej časť.
(3)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže čas trvania základnej služby
skrátiť nariadením.
§ 28
Náhradná služba.
(1)
Miesto základnej služby vykonávajú náhradnú službu osoby, určené na ňu podľa §§ 29 až 31.
(2)
(3)
Náhradná služba trvá 5 mesiacov a počíta sa odo dňa skutočného jej nastúpenia. Federálne
ministerstvo národnej obrany môže do tohto času započítať vykonanú mimoriadnu službu
alebo jej časť.
§ 29
Určenie na náhradnú službu zo zákona
Na náhradnú službu sa určia osoby, ktoré bez vlastnej viny boli odvedené po 31. decembri
roku, v ktorom dovŕšili 30 rokov, alebo bez vlastnej viny nenastúpili základnú službu
do 31. decembra roku, v ktorom dovŕšili 30 rokov.
§ 30
Určenie na náhradnú službu na žiadosť.
(1)
Ak bolo odvedené viac osôb, než treba na doplnenie počtu vojska, ustanoveného podľa
§ 3, ods. 2, určí sa ďalej na náhradnú službu počet osôb, rovnajúci sa rozdielu medzi týmto potrebným
počtom a počtom osôb, ktoré boly skutočne odvedené. Tento počet ustanoví každoročne
Federálne ministerstvo národnej obrany podľa početných prírastkov a úbytkov, ku ktorým
pravdepodobne dôjde po nastúpení odvedencov do základnej služby.
(2)
Na náhradnú službu podľa odseku 1 možno predovšetkým určiť odvedencov a osoby, ktoré
dosiaľ nevykonaly 5 mesiacov základnej služby, pokiaľ o to požiadajú, ak majú pre
svoju žiadosť osobitné dôvody rodinné, hospodárske alebo sociálne. Osoby dobrovoľne
odvedené možno na náhradnú službu určiť, len ak vznikly dôvody pre toto určenie po
ich odvedení. Ak pominú dôvody po podaní žiadosti, je žiadateľ povinný túto okolnosť
bezodkladne hlásiť.
(3)
O žiadostiach za určenie na náhradnú službu rozhodujú krajské odvodné komisie; proti
ich rozhodnutiu niet opravného prostriedku. Konanie o žiadostiach za určenie na náhradnú
službu upraví vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nariadením.
(4)
Ak sa ukáže dodatočne, že tu neboly dôvody, pre ktoré došlo k určeniu na náhradnú
službu, alebo ak pominú neskoršie tieto dôvody a ak nie sú ani iné dôvody pre toto
určenie, zruší komisia po vypočutí žiadateľa pôvodné rozhodnutie a žiadateľ sa povolá
na základnú službu. Pritom sa mu započítava do základnej služby čas, za ktorý konal
náhradnú službu alebo časť základnej služby, ako aj čas, za ktorý trvaly ešte po prepustení
zo základnej alebo náhradnej služby dôvody, o ktoré bola oprená žiadosť o určenie
na náhradnú službu.
§ 31
Určenie na náhradnú službu z úradnej moci.
(1)
Ak nedosahuje počet osôb, určených na náhradnú službu podľa ustanovenia § 30, ods. 2, celý početný prebytok (§ 30, ods. 1), určí vojenská správa na náhradnú službu ďalšie osoby, ktoré dosiaľ nevykonaly 5
mesiacov základnej služby. Pri výbere treba dbať predovšetkým na služobné záujmy,
zároveň však hľadí sa tiež na rodinné, hospodárske a sociálne pomery.
(2)
Rozhodnutie, urobené podľa odseku 1, možno zo služobných dôvodov zrušiť. V tomto
prípade sa povolá osoba, určená na náhradnú službu, na výkon základnej služby len
na čas, končiaci dňom, ktorým by jej základná služba skončila, keby nebola bývala
určená na náhradnú službu.
(3)
Ak nie sú splnené podmienky § 30 ods. 1, možno odvedencov určiť na náhradnú službu len so súhlasom vlády Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky.
§ 32
Prepustenie na trvalú dovolenú miesto určenia na náhradnú službu.
(1)
Osoby, ktoré by maly byť podľa ustanovenia § 30, ods. 2 alebo § 31, ods. 1 určené
na náhradnú službu, nemôžu však byť na túto službu určené jedine preto, že vykonaly
základnú službu dlhšiu než 5 mesiacov, prepustia sa na trvalú dovolenú.
(2)
O zrušení rozhodnutia, urobeného podľa odseku 1, a o opätovnom povolaní osoby, prepustenej
na trvalú dovolenú, na základnú službu platia obdobne ustanovenia § 30, ods. 4 a § 31, ods. 2.
§ 33
Nastúpenie základnej a náhradnej služby.
(1)
Osoby odvedené na pravidelných odvodoch, ktorým nebol povolený odklad základnej (náhradnej)
služby (§ 34), nastupujú túto službu v kalendárnom roku, v ktorom boly odvedené, alebo
v roku nasledujúcom.
(2)
Nástupné dni vyhlási každoročne Federálne ministerstvo národnej obrany.2)
(3)
Ak došlo k odvodu po ustanovenom nástupnom dni alebo ak nenastúpil odvedenec základnú
(náhradnú) službu tohto dňa, môže mu vojenská správa povoliť odklad tejto služby do
príslušného nástupného dňa v budúcom kalendárnom roku.
(4)
Federálne ministerstvo národnej obrany môže z dôležitých dôvodov povoliť v osobitných
prípadoch nastúpenie základnej (náhradnej) služby aj mimo nástupných dňov, vyhlásených
podľa odseku 2. Podrobnosti ustanoví vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
nariadením.
(5)
Pokiaľ dobrovoľníci, odvedení za brannej pohotovosti štátu, a osoby, odvedené na
mimoriadnych odvodoch, sú povinní konať základnú (náhradnú) službu, nastúpia ju zpravidla
dňom, nasledujúcim po prepustení z mimoriadnej služby.
§ 34
Odklad základnej a náhradnej služby.
(1)
Odvedencom, ktorí sa pripravujú na určité povolanie, možno na ich žiadosť povoliť
odklad základnej (náhradnej) služby, a to najdlhšie do určeného nástupného dňa v roku,
v ktorom dovŕšia 22 rokov, výnimočne do určeného nástupného dňa v roku, v ktorom dovŕšia
24 rokov, a ak ide o študujúcich vysokých škôl, do ukončenia štúdia, najdlhšie však
do 28 rokov. Obdobne možno povoliť odklad, najdlhšie však do nástupného dňa v roku,
v ktorom žiadateľ dovŕšil 22 rokov, ak to vyžadujú iné dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením, kedy možno
odložiť nastúpenie základnej (náhradnej) služby z úradnej moci.
(3)
Osoby, ktorým bol povolený odklad, nastúpia základnú (náhradnú) službu v roku, keď
odklad končí alebo v nasledujúcom roku, v určený nástupný deň.
(4)
Ak sa ukáže dodatočne, že tu neboly dôvody, pre ktoré bol odklad základnej (náhradnej)
služby povolený, alebo ak pominú dodatočne tieto dôvody, možno povolený odklad zrušiť.
(5)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením, ako sa vykonáva
povoľovanie odkladov základnej (náhradnej) služby, upraví konanie o žiadostiach o
ne a ustanoví, ako sa postupuje, ak bolo zrušené rozhodnutie o povolení odkladu.
(6)
Proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o odklad zamietnutá alebo ktorým bolo rozhodnutie
o povolení odkladu zrušené, možno podať odvolanie do 15 dní po doručení orgánu, ktorý
rozhodnutie vydal, na orgán nadriadený, ktorý rozhoduje s konečnou platnosťou. Rozhodnutie
musí obsahovať poučenie o odvolaní.
§ 35
Odpustenie náhradnej služby
Osobám, ktoré bez vlastnej viny do 31. decembra roku, v ktorom dovŕšili 30 rokov,
nenastúpili náhradnú službu, na ktorú boli určení na žiadosť alebo z úradnej moci,
ako i osobám určeným na náhradnú službu zo zákona, môže Federálne ministerstvo národnej
obrany vykonanie náhradnej služby odpustiť.
§ 36
Trvalá dovolená.
(1)
Vojakmi na trvalej dovolenej sú vojaci, ktorí boli zo základnej (náhradnej) služby
predčasne prepustení a neboli dosiaľ preložení ani do zálohy ani do náhradnej zálohy.
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením, kedy možno vojakov
prepustiť na trvalú dovolenú aj v iných prípadoch, než ktoré upravuje tento zákon.
(2)
Federálne ministerstvo národnej obrany môže s výhradou ustanovenia § 32, ods. 2 povolať osoby, predčasne prepustené na trvalú dovolenú zo základnej (náhradnej) služby,
na pokračovanie tejto služby.
(3)
Prepustením na trvalú dovolenú sa základná (náhradná) služba prerušuje. Vláda Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením, kedy možno osobám, prepusteným
na trvalú dovolenú, ktoré neboli povolané na pokračovanie v základnej (náhradnej)
službe do dňa, v ktorý by inak ich základná (náhradná) služba skončila, zvyšok tejto
služby odpustiť aj v iných prípadoch, než ktoré upravuje tento zákon, ako aj v ktorých
prípadoch možno osobám, ktoré boli povolané na pokračovanie v základnej (náhradnej)
službe, čas, strávený na trvalej dovolenej, do tejto služby započítať.
§ 37
Ďalšia služba.
(1)
Vojakom, ktorí vykonali základnú službu, možno na ich žiadosť povoliť, aby vykonali
ďalšiu službu. Vojakom, ktorí konali len náhradnú službu, možno toto povolenie udeliť,
len ak boli na náhradnú službu určení podľa § 29 alebo § 31 ods. 1. Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením, akým spôsobom
a za akých podmienok sa povoľuje konanie ďalšej služby.
(2)
Ďalšou službou sú povinní vojaci, ktorí vykonali základnú službu,
a)
ak boli na svoju žiadosť vzdelaní a vycvičení na náklad štátu pre službu vojakov
z povolania alebo ak dostali na to štipendiá alebo aspoň čiastočnú náhradu študijných
nákladov, alebo
b)
ak im bola ako vojakom z povolania na ich vlastnú žiadosť štátom poskytnutá úhrada
nákladov alebo podpora na zdokonalenie alebo vzdelanie v záujme vojenskej služby,
alebo
c)
ak boly na svoju žiadosť zdokonalené alebo vycvičené v osobitných odvetviach vojenskej
služby, alebo
d)
ak prevzaly záväzok na takú službu.
(3)
Záväzok na ďalšiu službu podľa odseku 2 písm. a) až c) sa posudzuje podľa predpisov,
platných v čase jeho vzniku, záväzok na ďalšiu službu podľa odseku 2 písm. d) podľa
predpisov, platných v čase jeho prevzatia. Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky ustanoví nariadením, kedy a za akých podmienok možno vojaka predčasne prepustiť
z tohto záväzku.
§ 38
Záloha a náhradná záloha.
(1)
Preloženie do zálohy sa vykoná dňom, ktorý nasleduje po dni skončenia základnej služby,
ďalšej služby alebo služby vojakov z povolania, ktorí neboli preložené do výslužby
a majú ešte služobnú povinnosť. Ďalej budú preložení do zálohy dňom, ktorý nasleduje
po dni skončenia mimoriadnej služby, osoby, odvedené pri mimoriadnych odvodoch, ktoré
po svojom prepustení z tejto služby nie sú povinné základnou (náhradnou) službou a
ktorých služobná povinnosť trvá podľa zákona alebo na podklade dobrovoľného prevzatia.
Dobrovoľníci, odvedení za brannej pohotovosti štátu, sa preložia za obdobných podmienok
do zálohy dňom, ktorý nasleduje po dni skončenia mimoriadnej služby, ak nejde o osoby,
ktoré dobrovoľne prevzaly služobnú povinnosť len na čas vojny. Také osoby sa z vojska
prepustia [§ 22, ods. 1, písm. d)].
(2)
Osoby, ktorým bola náhradná služba odpustená podľa ustanovenia § 35, zaradia sa do zálohy, a ak nastúpili už náhradnú službu, preložia sa do zálohy dňom,
ktorý nasleduje po dni prepustenia z tejto služby.
(3)
Osoby, preložené do zálohy (náhradnej zálohy), sú až do času, keď budú prepustené
(vylúčené) z vojska alebo keď sa stanú vojakmi z povolania alebo v ďalšej službe,
vojakmi v zálohe (náhradnými vojakmi v zálohe). Služobnú povinnosť plnia konaním vojenských
cvičení (§ 39) a mimoriadnej služby (§ 46, ods. 1, § 47, ods. 1).
§ 39
Vojenské cvičenia.
(1)
Vojaci v zálohe z počtu mužstva a poddôstojníkov sú povinní vojenskými cvičeniami
v úhrnnom čase 16 týždňov; náhradní vojaci v zálohe, ako aj vojaci v zálohe, ktorí
konali základnú službu kratšiu než tri štvrtiny základnej služby (§ 27, ods. 2 a 3), sú povinní vojenskými cvičeniami v úhrnnom čase 20 týždňov.
(2)
Generáli, dôstojníci a práporčíci v zálohe sú povinní vojenskými cvičeniami v úhrnnom
čase 20 týždňov; do neho sa im započítajú vojenské cvičenia, ktoré vykonali ako príslušníci
mužstva, alebo poddôstojníci.
(3)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením počet, dĺžku
a čas konania jednotlivých vojenských cvičení, pričom určí, za akých podmienok môže
Federálne ministerstvo národnej obrany výnimočne zo služobných dôvodov upraviť konanie
vojenských cvičení odchylne od ustanovení nariadenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky.
(4)
Vojaci z povolania, ako i vojaci, ktorí konali ďalšiu službu (§ 37), sú po preložení do zálohy povinní vojenskými cvičeniami ako príslušníci toho istého
ročníka narodenia.
(5)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením, za akých podmienok
môžu byť povolaní vojaci vo výslužbe na vojenské cvičenia. Úhrnný čas týchto vojenských
cvičení nesmie presahovať 8 týždňov.
(6)
Vojakom v zálohe a náhradným vojakom v zálohe môže byť na ich žiadosť povolené, aby
konali okrem povinných cvičení tiež cvičenia dobrovoľné.
(7)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením, kedy môže Federálne
ministerstvo národnej obrany odpustiť konanie vojenského cvičenia alebo jeho časti,
ako aj v ktorých prípadoch možno vykonanú mimoriadnu alebo osobitnú službu započítať
ako vojenské cvičenie.
(8)
Ak sa zavádzajú nové bojové prostriedky alebo ak to vyžadujú dôvody výcvikové, môžu
byť povolaní vojaci v zálohe a náhradní vojaci v zálohe na výnimočné vojenské cvičenie
na čas nevyhnutnej potreby. Povolanie vojakov v zálohe a náhradných vojakov v zálohe
v rozsahu, presahujúcom priemerný počet dvoch ročníkov narodenia a náhradnej zálohy,
vyžaduje predchádzajúce schválenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Výnimočné cvičenie sa podľa možnosti započíta do úhrnného času cvičenia, ustanoveného
v odsekoch 1, 2 a 4.
§ 40
Nahradzovanie zameškanej vojenskej činnej služby.
(1)
Osoby, konajúce vojenskú činnú službu, sú povinné plne nahradiť službu, ktorú zameškaly
výkonom trestu na slobode, znemožňujúceho im výkon služby, ako aj službu, ktorú zameškaly
zbehnutím alebo samovoľným vzdialením sa.
(2)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením,
a)
či a ako sa nahradzuje vojenská činná služba, zameškaná z iných dôvodov, najmä pre
dovolenú, presahujúcu výmer dovolenej, ustanovenej príslušnými predpismi, nemocou,
tehotenstvom, materstvom alebo zaisťovacou alebo vyšetrovacou väzbou,
b)
pri ktorých druhoch vojenskej činnej služby a za akých podmienok má oneskorené nastúpenie
tejto služby za následok, že sa dotyčná osoba prepustí a povolá na iný nástupný deň,
a
c)
kedy môže Federálne ministerstvo národnej obrany odpustiť povinnosť nahradzovať vojenskú
činnú službu.
Diel IV.
Povinnosť na osobitnú službu.
§ 41
Druhy zvláštnej služby
Zvláštnou službou sa rozumie:
a)
služba príslušníkov verejných ozbrojených zborov konaná v ozbrojených silách podľa
tohto zákona (§ 46 ods. 2) alebo podľa osobitných zákonov,
b)
služba konaná v ozbrojených silách podľa tohto zákona (§ 46 ods. 2) príslušníkmi verejných ochranných zborov a osobami podliehajúcimi brannej povinnosti,
ktoré sa podrobujú brannej výchove.
§ 42.
Vznik a koniec povinnosti na osobitnú službu.
(1)
Povinnosť na osobitnú službu vzniká dňom, na ktorý zneje povolanie do tejto služby,
bez ohľadu na prípadné skoršie zaradenie dotyčných osôb do vojska.
(2)
Povinnosť na osobitnú službu končí prepustením z tejto služby (§ 43).
§ 43
Prepustenie z osobitnej služby.
Z osobitnej služby budú prepustené:
a)
osoby, ktoré boly povolané bez toho, že by bol pre to daný právny podklad,
b)
osoby, ktoré sa staly telesne alebo duševne nespôsobilými na osobitnú službu,
c)
osoby, u ktorých nastaly iné okolnosti, spôsobujúce zánik brannej povinnosti, vynímajúc
dosiahnutie ustanoveného veku (§ 46, ods. 4),
d)
osoby, povolané na mimoriadnu službu,
e)
osoby, povolané na túto službu v čase mimoriadnych opatrení, len čo sa zrušia tieto
opatrenia.
Diel V.
Osobné úkony pre potreby ozbrojených síl
§ 45
Rozsah povolania.
(1)
Ak bolo nariadené akékoľvek mimoriadne opatrenie podľa tohto zákona, možno pre potreby
obzrojených síl požadovať osobné úkony od osôb, ktoré môžu byť pre tento prípad vopred
určené.
(2)
Osoby, povolané na osobitné úkony podľa odseku 1, sa stávajú dňom, na ktorý sú povolané
na čas tohto povolania príslušníkmi ozbrojených síl, aj keď nie sú vojakmi, a podliehajú
pre trestné činy, spáchané v tomto čase, vojenskej disciplinárnej a súdnej právomoci.
(3)
Pokiaľ tento zákon alebo predpisy, vydané podľa neho, neustanovujú inak, platia o
osobných úkonoch pre potreby ozbrojených síl ustanovenia zákona č. 40/1961 Zb.
Diel VI.
Mimoriadne opatrenia.
§ 46
Mimoriadne opatrenia mimo času brannej pohotovosti štátu.
(1)
Ak dôjde k udalostiam ohrozujúcim zvýšenou mierou samostatnosť, celistvosť a jednotu
štátu, alebo ústavné zriadenie (doba zvýšeného ohrozenia štátu), môže prezident Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky nariadiť, aby boli povolaní do mimoriadnej služby
na dobu nevyhnutnej potreby vojaci v zálohe, a to v počte nepresahujúcom počet vojakov
v zálohe siedmich najmladších ročníkov narodenia.
(2)
Okrem opatrení, uvedených v odseku 1, môže prezident Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky na návrh vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nariadiť, aby
boli povolané na osobitnú službu verejné ozbrojené zbory, ktoré vláda Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky určila, verejné ochranné zbory, časti alebo jednotliví príslušníci
týchto zborov, ako aj osoby, podliehajúce brannej povinnosti, ktoré sa podrobujú brannej
výchove, a jednotky zložené z týchto osôb. Osoby, ktoré v takých prípadoch budú povolané,
môžu byť už vopred určené. Povolané osoby podliehajú vojenskému veleniu, stávajú sa
príslušníkmi ozbrojených síl, aj keď nie sú vojakmi, dňom, na ktorý sú povolané, pri
povolaní zborov, jednotiek alebo ich častí dňom, na ktorý je povolaný zbor, jednotka
alebo časť, ku ktorým náležia. Podliehajú v čase tejto osobitnej služby vojenskej
disciplinárnej a súdnej právomoci a ustanoveniam vojenského Trestného zákona o vojenských
zločinoch a prečinoch.
(3)
Ak bolo nariadené niektoré z mimoriadnych opatrení, uvedených v odseku 1 alebo 2,
môže vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vyhláškou v Zbierke zákonov
ustanoviť, že sa osobám, podliehajúcim brannej povinnosti, zakazuje cestovať do cudziny.
(4)
V čase trvania mimoriadnych opatrení podľa odseku 1 alebo 2 nemožno prepustiť ani
z vojenskej činnej služby, ani z osobitnej služby osoby, ktoré v čase vykonávania
tejto služby dosiahly vek, v ktorom by inak končila ich branná povinnosť.
(5)
Mimoriadne opatrenia, uvedené v odseku 1 a 2, zrušuje prezident Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky.
§ 47
Mobilizácia.
(1)
Mobilizáciou sa podľa tohto zákona rozumie hromadné povolanie vojakov mimo činnej
služby na mimoriadnu službu, ak presahuje toto povolanie svojím rozsahom rozsah opatrení,
uvedených v § 46.
(2)
Mobilizácia môže byť všeobecná alebo čiastočná; všeobecná mobilizácia sa vzťahuje
na všetkých vojakov, mimo činnej služby, ktorí nie sú oslobodení od mimoriadnej služby,
ako aj na celé štátne územie; čiastočná mobilizácia sa vzťahuje na časť uvedených
osôb, prípadne na časť štátneho územia.
(3)
Mobilizáciu nariaďuje prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(4)
Opatrenia nariadené na vykonanie mobilizácie sa zrušujú demobilizáciou. Nariaďuje
ju prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
§ 48
Niektoré právne účinky vyhlásenia stavu brannej pohotovosti štátu.
(1)
Len čo je verejne známe, že štát mobilizáciou vstúpil do stavu brannej pohotovosti,
sú vojaci, ktorí sú mimo územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, povinní
prísť bez osobitného povolania bezodkladne, aby nastúpili vojenskú činnú službu. Prezident
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže vyzvať vojakov, ktorí z dôvodov nezávislých
na ich vôli nemôžu nastúpiť vojenskú činnú službu z územia mimo Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, aby sa prihlásili do vojenských služieb spojeneckého štátu,
v ktorom sa združujú alebo do ktorého sa môžu dostať, a aby pre prípad, že im na podklade
ich prihlášky bude umožnená služba v armáde spojeneckého štátu, túto službu konali
za vojny. Vojaci sú povinní túto výzvu poslúchnuť.
(2)
Za brannej pohotovosti štátu sa konajú len mimoriadne a dobrovoľné odvody. Dobrovoľne
môžu však v tejto dobe vstúpiť do vojska len osoby, ktoré v čase prihlášky neboli
ešte povolané na mimoriadny odvod. Vojakom v zálohe a vo výslužbe, ktorí neboli povolaní
do vojenskej činnej služby, môže vojenská správa na ich žiadosť povoliť dobrovoľné
konanie mimoriadnej služby. Žiadosť za povolenie dobrovoľného konania mimoriadnej
služby nemožno odvolať.
§ 49
Mimoriadne opatrenia za brannej pohotovosti štátu.
(1)
Za brannej pohotovosti štátu môže prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
na návrh vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nariadiť mimoriadne odvody
(§ 17 ods. 1) osôb, podliehajúcich brannej povinnosti (§ 5), ktoré dosiaľ neboli odvedené alebo boli z vojska prepustené.
(2)
Osoby, odvedené pri mimoriadnych odvodoch, nastupujú mimoriadnu službu v nástupné
dni, ktoré určí Federálne ministerstvo národnej obrany, a zotrvajú v nej až do prepustenia.
Musia byť prepustené z tejto služby, len čo bol ukončený stav brannej pohotovosti
štátu. Ženy, odvedené na mimoriadnych odvodoch, ako aj osoby, ktoré dobrovoľne vstúpili
do vojska iba na čas vojny, sa prepustia dňom prepustenia z mimoriadnej služby zároveň
z vojska [§ 22, ods. 1, písm. d)], ak nepožiadajú o preloženie do zálohy a ak sa nezaviazali ani konať základnú službu
po skončení mimoriadnej služby.
§ 50
Oslobodenie od mimoriadnej služby
(1)
Od povinnosti nastúpiť mimoriadnu službu možno oslobodiť osoby, u ktorých je v dôležitom
záujme ozbrojených síl alebo v inom dôležitom všeobecnom záujme potrebné, aby mohli
ďalej vykonávať svoje zamestnanie. Vojaci v zálohe mladší ako 35 rokov môžu byť oslobodení
len v prípadoch hodných osobitného zreteľa.
(2)
Oslobodenie možno obmedziť na určitú dobu. Rozhodnutie, ktorým bolo povolené oslobodenie,
možno zo služobných dôvodov zrušiť.
(3)
Rozsah oslobodenia a jeho účinnosť určí v podrobnostiach vláda Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky.
ČASŤ 3.
Rôzne ustanovenia.
§ 51
Ohlasovacia povinnosť a vojenská evidencia
(1)
Branci, vojaci mimo činnej služby a osoby, ktoré boli určené na osobné úkony pre
potreby ozbrojených síl alebo pre zvláštnu službu a boli o tomto svojom určení upovedomení,
sú povinní hlásiť skutočnosti dôležité pre vojenskú evidenciu. Vláda Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky určí nariadením podrobnosti, najmä v akých lehotách, u ktorých
orgánov a akým spôsobom sa ohlasovacia povinnosť plní.
(2)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky určí nariadením povinnosti výkonných
orgánov miestnych národných výborov, iných orgánov a organizácií na vedenie vojenskej
evidencie.
§ 52
O povolávaní.
(1)
Osoby, ktoré boly povolané na vojenskú činnú službu, na osobitnú službu, na osobitné
úkony pre potreby ozbrojených síl alebo na zistenie neschopnosti na vojenskú činnú
službu alebo nespôsobilosti na osobitnú službu alebo na osobné úkony, sú povinné povolanie
poslúchnuť.
(2)
Povolanie sa vykonáva povolávacím rozkazom. Druhy a spôsoby povolávacích rozkazov,
ako aj postup pri ich vydávaní a doručovaní ustanoví vláda Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky nariadením.
(3)
Povolaným osobám uhradí štát cestovné z miesta trvalého pobytu do miesta nastúpenia,
osobám prepusteným cestovné z miesta prepustenia do miesta budúceho trvalého pobytu;
podrobnosti určí vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nariadením.
(4)
Osoby, ktoré opominuly hlásenie, predpísané osobitnými predpismi (§ 51, ods. 2), alebo inak zavinily, že im povolávací rozkaz nemohol byť včas doručený, zodpovedajú
za nenastúpenie vojenskej činnej služby rovnako, ako keby boly povolávací rozkaz dostaly
do vlastných rúk. Ustanovenie predchádzajúcej vety platí i o osobách, určených na
osobné úkony pre potreby ozbrojených síl alebo na osobitnú službu a o osobách, u ktorých
má byť zistená neschopnosť na vojenskú činnú službu alebo nespôsobilosť na osobitnú
službu alebo na osobné úkony pre potreby ozbrojených síl.
§ 53
Vojenské preukazy.
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením, aké preukazy
sa vydávajú brancom a vojakom, a určí podrobnosti o ich používaní.
§ 55
Vysťahovanie
V dobe mimoriadnych opatrení potrebujú osoby podliehajúce brannej povinnosti na vysťahovanie
povolenie vojenskej správy.
§ 56
Vstup do cudzích vojenských služieb.
(1)
Občania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky smú vstúpiť do cudzích vojenských
služieb len s povolením prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Osoba,
ktorej bolo udelené toto povolenie, je za čas, v ktorom vykonáva službu v armáde cudzieho
štátu, oslobodená od plnenia brannej povinnosti v ozbrojených silách Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky. Po skončení výkonu tejto služby podlieha brannej povinnosti
odpovedajúcej jej veku.
(2)
Povolenie, udelené podľa odseku 1, môže prezident Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky kedykoľvek odvolať. Stráca platnosť tiež, ak sa ocitne štát, do ktorého
vojenských služieb občan vstúpil, vo vojnovom stave s Českou a Slovenskou Federatívnou
Republikou alebo so štátom, ktorý je spojencom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(3)
Podrobnosti ustanoví vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nariadením.
ČASŤ 4.
Trestné ustanovenia.
ČASŤ 5.
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia.
§ 75
Vykonávacie predpisy.
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vydá pre tento zákon vykonávacie
predpisy nariadením, ktoré môže vyhradiť bližšiu úpravu niektorých vecí v svojich
medziach služobným predpisom Federálneho ministerstva národnej obrany.
§ 76
Kompetencia
(1)
Pokiaľ tento zákon alebo predpisy vydané podľa neho neustanovujú inak, sú na vydávanie
rozhodnutí a opatrení podľa tohto zákona kompetentné v I. stolici okresné (mestské,
obvodné) vojenské správy a výkonné orgány okresných (mestských, obvodných) národných
výborov, v II. stolici krajské vojenské správy (mestské vojenské správy im na roveň
postavené) a výkonné orgány krajských (ústredných) národných výborov.3) Sídla okresných (mestských, obvodných) vojenských správ a krajských vojenských správ
a obvody ich pôsobnosti určí Federálne ministerstvo národnej obrany. Pôsobnosť vojenských
útvarov vo veciach vojakov v činnej službe upraví Federálne ministerstvo národnej
obrany a Federálne ministerstvo vnútra služobnými predpismi.
(2)
Pokiaľ tento zákon alebo predpisy vydané podľa neho neustanovujú odchýlky od všeobecných
predpisov o konaní vo veciach správnych, platia tieto predpisy.
(3)
Súdy, prokuratúra a orgány štátnej správy sú v medziach svojej pôsobnosti povinné
spolupôsobiť pri vykonávaní tohto zákona a predpisov vydaných podľa neho.
(4)
Orgány Zboru národnej bezpečnosti sú v medziach svojej pôsobnosti povinné vyhovieť
priamym dožiadaniam miestnych vojenských správ v prípadoch, keď je nebezpečenstvo
v meškaní, najmä vo veciach týkajúcich sa zisťovania pobytu osôb, ktoré sa neustanovili
na zápis alebo na odvod, vojakov mimo činnej služby, ktorí sa neprihlásili na pobyt,
a vojakov, ktorí nenastúpili činnú službu.
§ 77
Oslobodenie od poplatkov.
Podania, zápisnice a vysvedčenia, potrebné na vykonanie tohto zákona alebo predpisov,
vydaných podľa neho, sú oslobodené od poplatkov a dávok.
§ 82
Započítanie vojenskej služby, vykonanej v niektorých ozbrojených sboroch.
(1)
Na odvody, vykonané na Slovensku v čase od 15. marca 1939 do 28. augusta 1944, hľadí
sa, ako keby boly vykonané podľa doterajšieho branného zákona.
(2)
Služba, vykonaná v brannej moci tzv. Slovenského štátu v čase od 15. marca 1939 do
28. augusta 1944, sa započítava do celkového času základnej (náhradnej) služby podľa
tohto zákona.
(3)
Krajanom, ktorí sa navrátili do Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, započítava
sa do celkového času základnej (náhradnej) služby podľa tohto zákona čas vojenskej
služby, ktorý vykonali v spojeneckých armádach. O započítaní vojenskej služby, vykonanej
v iných armádach, rozhoduje Federálne ministerstvo národnej obrany po dohode s Federálnym
ministerstvom zahraničných vecí.
(4)
Doterajšie predpisy, upravujúce započítanie vojenskej služby, vykonanej v československej
armáde v zahraničí, v spojeneckej armáde, v prvej československej armáde na Slovensku
alebo v partizánskej jednotke, zostávajú nedotknuté. Pokiaľ nejde o vojakov z povolania,
hodnotí sa vojenská služba všetkých týchto druhov ako mimoriadna služba podľa tohto
zákona.
(5)
Vojenská služba, vykonaná v spojeneckej armáde na podklade výzvy podľa ustanovenia
§ 48, ods. 1, vety druhej, započítava sa ako mimoriadna služba, konaná podľa ustanovení tohto zákona.
(6)
Federálne ministerstvo národnej obrany môže po dohode s Federálnym ministerstvom
zahraničných vecí osobám, ktoré nadobudli československé občianstvo, započítať do
celkového času základnej (náhradnej) služby čas vojenskej služby, ktorý vykonali v
cudzích armádach.
§ 83
Výklad niektorých pojmov
Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, rozumejú sa tam, kde sa hovorí o „generáloch",
muži i ženy, o „dôstojníkoch, práporčíkoch, poddôstojníkoch, vojakoch, vojakoch v
zálohe a dobrovoľníkoch" aj „dôstojníčky, práporčíčky, poddôstojníčky, vojačky, vojačky
v zálohe a dobrovoľníčky" a výrazom „mužstvo" sa rozumejú muži i ženy.
§ 84
Pomer voči doterajším predpisom.
(1)
Zrušujú sa všetky doterajšie predpisy, ktoré odporujú ustanoveniam tohto zákona,
najmä:
1.
branný zákon Československej republiky zo dňa 19. marca 1920, č. 193 Sb., v znení
predpisov ho meniacich a doplňujúcich,
2.
zákon zo dňa 8. apríla 1927, č. 53 Sb., o ročnom kontingente brancov, o náhradnej
zálohe a o niektorých zmenách branného zákona,
3.
vládne nariadenie zo dňa 15. apríla 1932, č. 52 Sb., ktorým sa poskytujú úľavy vo
vykonávaní brannej povinnosti československým príslušníkom trvale usadeným v mimoeuropských
krajinách,
4.
zákon zo dňa 11. mája 1932, č. 66 Sb., o dĺžke prezenčnej služby a o niektorých zmenách
branného zákona a zákona zo dňa 8. apríla 1927, č. 53 Sb.,
5.
vládne nariadenie zo dňa 28. apríla 1933, č. 71 Sb., o odklade prezenčnej služby,
6.
zákon zo dňa 19. decembra 1934, č. 267 Sb., o dĺžke prezenčnej služby,
7.
zákon zo dňa 3. marca 1937, č. 26 Sb., ktorým sa mení § 3 zákona zo dňa 11. mája
1932, č. 66 Sb.,
8.
zákon č. 14/1946 Sb.,
9.
ustanovenie § 401 b) zákona č. 119/1873 r.z.,
10.
ustanovenie § 509, ods. 2 zák. čl. XXXIII/1896,
11.
ustanovenie čl. I zákona zo dňa 1. júla 1947, č. 130 Sb., ktorým sa mení ustanovenie branného zákona o povoľovaní sobášov osôb, podliehajúcich
brannej povinnosti, a s tým súvisiace ustanovenie zákona o vyživovacom príspevku.
(2)
Zákon zo dňa 7. apríla 1948, č. 85 Sb., ktorým sa na prechodný čas vylučuje preloženie do zálohy (prepustenie zo sväzku
československej brannej moci) niektorých kategórií dôstojníkov z povolania, zostáva
nedotknutý.
§ 85
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbrom 1949; vykonajú ho ministri národnej obrany
a vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v dohode so zúčastnenými členmi
vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Článok II
2.
Ustanovenia Branného zákona o náhradnej zálohe, o náhradných záložníkoch a o vojakoch
v zálohe s výslužným sa zrušujú.
3.
Kde Branný zákon odkazuje na ustanovenia vojenského trestného zákona, rozumejú sa
tým obdobné ustanovenia Trestného zákona č. 86/1950 Zb. v znení zákona č. 63/1956 Zb.
Článok III
Vojaci v činnej službe, ktorí v rokoch 1951 až 1956 boli na svoju žiadosť (so svojím
súhlasom) vzdelaní a vycvičení pre službu vojakov z povolania, alebo ktorí boli na
svoju žiadosť (so svojím súhlasom) zdokonalení alebo vycvičení vo zvláštnych odvetviach
vojenskej služby, sú povinní ďalšou službou. Ich povinnosť na ďalšiu službu sa posudzuje
podľa predpisov platných v deň začiatku účinnosti tohto zákona.
Článok V
Opatrenia vykonané predo dňom začiatku účinnosti tohto zákona v zhode s ním sa považujú
za vykonané podľa neho.
Čl. II
Tento zákon sa vzťahuje aj na vojakov z povolania prijatých do služobného pomeru podľa
doterajších predpisov, pričom ich povinnosť na ďalšiu službu zostáva nedotknutá. Prepustenie
týchto vojakov zo služobného pomeru upravujú osobitné predpisy.1)
Gottwald v. r.
Dr. John v. r.
Zápotocký v. r.
arm. gen. Svoboda v. r.
Dr. John v. r.
Zápotocký v. r.
arm. gen. Svoboda v. r.
1)
Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 4/1962 Zb. o vyhlasovaní zákonov a iných právnych predpisov, zákon č. 164/1968 Zb., ktorým sa menia predpisy o vyhlasovaní zákonov a iných právnych predpisov.
2)
Zákon č. 131/1989 Zb. o Zbierke zákonov.
3)
Zákon č. 69/1967 Zb. o národných výboroch.
