100/1960 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 11.07.1960 do 11.12.1967
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Obsah
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 100/1960 Zb. |
| Názov: | Ústava Československej socialistickej republiky |
| Typ: | Ústavný zákon |
| Dátum schválenia: | 11.07.1960 |
| Dátum vyhlásenia: | 11.07.1960 |
| Dátum účinnosti od: | 11.07.1960 |
| Dátum účinnosti do: | 11.12.1967 |
| Autor: | Národné zhromaždenie Československej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 4/1964 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o zmene a doplnení zákona o voľbách do Národného zhromaždenia a zákona o voľbách do národných výborov |
| 69/1964 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o Správe štátnych hmotných rezerv |
| 7/1966 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o Vysokej škole politickej Ústredného výboru Komunistickej strany Československa |
| 31/1966 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o zmene zákona o voľbách do Národného zhromaždenia a do národných výborov |
| 36/1966 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia, ktorým sa zrušujú niektoré právne predpisy |
| 37/1966 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia, ktorým sa dopĺňa zákon č. 115/1965 Zb. o zmenách v organizácii a pôsobnosti niektorých odvetvových ústredných orgánov |
| 92/1966 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o priznávaní titulov absolventom Vysokej školy politickej Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. |
| 1/1967 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o zmenách v organizácii a pôsobnosti niektorých ústredných orgánov |
| 13/1967 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o úprave Hospodárskeho zákonníka a niektorých ďalších právnych predpisov |
| 21/1967 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o voľbách komisií ľudovej kontroly |
| 81/1967 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia ktorým sa rozširuje pôsobnosť Ministerstva baníctva |
| 99/1967 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o zrušení Štátnej drevárskej inšpekcie |
| 106/1967 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o zmene a doplnení zákona o hospodárskej arbitráži |
| 39/1968 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o strate funkcie poslanca Národného zhromaždenia |
| 104/1968 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o vytvorení okresných národných výborov v novozriadených okresoch Veľký Krtíš, Vranov, Svidník a Stará Ľubovňa |
| 105/1968 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o niektorých opatreniach v odbore súdnictva a štátnych notárstiev |
| 110/1968 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o úprave náhrad a niektorých ďalších pomerov členov Českej národnej rady |
| 128/1968 Zb. | Zákon o Národnom fronte |
| 92/1949 Zb. | Branný zákon. |
| 110/1967 Zb. | Ústavný zákon o národných výboroch pôsobiacich v hlavnom meste Prahe |
| 28/1968 Zb. | Ústavný zákon o doplnení článku 91 ústavy |
| 143/1968 Zb. | Ústavný zákon o československej federácii |
| 144/1968 Zb. | Ústavný zákon o postavení národností v Československej socialistickej republike |
| 57/1969 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa menia niektoré ustanovenia ústavy a ústavného zákona č. 81/1968 Zb. |
| 155/1969 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ôsma hlava ústavy |
| 43/1971 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení čl. 86 Ústavy a čl. 30 a 103 ústavného zákona o československej federácii |
| 62/1978 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení článok 24 odsek 2 Ústavy Československej socialistickej republiky |
| 135/1989 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení ústavný zákon č. 100/1960 Zb. ústava Československej socialistickej republiky |
| 46/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 100/1960 Zb. Ústava Československej socialistickej republiky a ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii |
| 81/1990 Zb. | Ústavný zákon o zmene názvu Československej socialistickej republiky |
| 100/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1960 Zb. Ústava Česko-slovenskej federatívnej republiky a ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii |
| 101/1990 Zb. | Ústavný zákon o zmene názvu Česko-slovenskej federatívnej republiky |
| 102/1990 Zb. | Ústavný zákon o štátnych symboloch Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky |
| 161/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 100/1960 Zb. Ústava Československej socialistickej republiky v znení ústavného zákona č. 62/1978 Zb. |
| 294/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 100/1960 Zb., Ústava Československej socialistickej republiky a ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii a ktorým sa skracuje volebné obdobie národných výborov. |
| 376/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení Ústava Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v znení neskorších predpisov |
| 556/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii |
| 23/1991 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky |
| 326/1991 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v znení neskorších predpisov |
| 327/1991 Zb. | Ústavný zákon o referende |
| 493/1992 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii v znení neskorších ústavných zákonov a niektoré ďalšie ústavné zákony |
| 150/1948 Zb. | Ústava Československé republiky. |
| 152/1948 Zb. | Zákon o volbě presidenta republiky. |
| 47/1950 Zb. | Ústavný zákon o úpravách v organizácii verejnej správy |
| 64/1952 Zb. | Ústavný zákon o súdoch a prokuratúre |
| 81/1953 Zb. | Ústavný zákon o vedení národných výborov vládou |
| 12/1954 Zb. | Ústavný zákon o národných výboroch |
| 26/1954 Zb. | Ústavný zákon o voľbách do Národného zhromaždenia a o voľbách do Slovenskej národnej rady |
| 33/1956 Zb. | Ústavný zákon o slovenských národných orgánoch |
| 35/1960 Zb. | Ústavný zákon o zmene ústavného zákona o voľbách do Národného zhromaždenia a o voľbách do Slovenskej národnej rady a ústavného zákona o národných výboroch |
100
Ústavný zákon z 11. júla 1960
ÚSTAVA ČESKOSLOVENSKEJ SOCIALISTICKEJ REPUBLIKY
z 11. júla 1960
Národné zhromaždenie Československej republiky uznieslo sa na tomto ústavnom zákone:
VYHLÁSENIE
I
My pracujúci ľud Československa vyhlasujeme slávnostne:
Spoločenské zriadenie, za ktoré bojovali celé generácie našich robotníkov i ostatných
pracujúcich a ktoré mali od víťazstva Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie pred
očami ako vzor, stalo sa pod vedením Komunistickej strany Československa skutočnosťou
aj u nás.
Socializmus v našej vlasti zvíťazil!
Vstúpili sme do nového obdobia našich dejín a sme odhodlaní ísť ďalej k novým, ešte
vyšším cieľom. Dovršujúc socialistickú výstavbu, prechádzame k budovaniu vyspelej
socialistickej spoločnosti a zhromažďujeme sily na prechod ku komunizmu. Po tejto
ceste pôjdeme ďalej ruka v ruke s našim veľkým spojencom, bratským Sväzom sovietskych
socialistických republík, a so všetkými ostatnými priateľskými krajinami svetovej
socialistickej sústavy, pevným článkom ktorej je naša republika.
Chceme žiť v mieri a priateľstve so všetkými národmi sveta a prispievať k mierovému
spolužitiu a k dobrým vzťahom medzi štátmi s rôznym spoločenským zriadením. Dôslednou
mierovou politikou a všestranným rozvojom svojej krajiny budeme napomáhať tomu, aby
sa všetky národy presvedčili o prednostiach socializmu, ktorý jediný vedie k blahu
všetkého ľudstva.
II
Pred pätnástimi rokmi, v roku 1945, sa náš pracujúci ľud, oslobodený hrdinskou Sovietskou
armádou z pút fašistickej okupácie, po skúsenostiach s buržoáznou republikou rozhodol
budovať svoj oslobodený štát ako ľudovú demokraciu, ktorej poslaním bolo zabezpečiť
mu pokojný vývoj k socializmu. Na čelo republiky stala si Komunistická strana Československa,
osvedčený predvoj robotníckej triedy, zocelený v boji v dobe buržoáznej republiky
a za okupácie. Posledný široko založený pokus medzinárodnej a vnútornej reakcie o
zvrat tohto vývoja bol odrazený rozhodným vystúpením pracujúceho ľudu vo februári
1948.
Náš pracujúci ľud sa tak najprv zbavil pút cudzieho panstva a potom aj kapitalistického
vykorisťovania a stal sa hospodárom svojej krajiny. Za týchto pätnásť rokov dokázal
dosiahnuť svojou prácou a svojím cieľavedomým úsilím vo všetkých oblastiach ľudskej
činnosti také úspechy, aké boli za kapitalizmu nemysliteľné. Prednosti socialistického
zriadenia sa prejavili aj u nás celkom jasne a presvedčivo.
Zmenila sa podstatne tvárnosť našej krajiny. Naše národné hospodárstvo sa rozvíja
a silnie ako nikdy predtým. Výroba z roka na rok vzrastá a životná úroveň všetkých
pracujúcich sa ustavične zvyšuje. Niet už u nás vykorisťovateľských tried, vykorisťovanie
človeka človekom je navždy odstránené. Niet už hospodárskych kríz ani nezamestnanosti.
Vzdelanie a kultúra sa stávajú všeobecným majetkom všetkých pracujúcich.
Obidva národy, ktoré vytvorili Československú republiku, Česi a Slováci, žijú v bratskej
zhode. Spoločné budovanie socializmu umožnilo, aby Slovensko rýchle prekonalo svoju
niekdajšiu zaostalosť a povznieslo sa na vysokú úroveň v priemysle i v pôdohospodárstve.
Československý štát, do ktorého sa zorganizoval pracujúci ľud na čele s robotníckou
triedou, stal sa ľudovou organizáciou v najvlastnejšom slova zmysle - socialistickým
štátom. V našej krajine boli už vyriešené všetky základné úlohy prechodu od kapitalistickej
spoločnosti k spoločnosti socialistickej. Oslobodená ľudská práca stala sa základným
činiteľom v celej našej spoločnosti. Je teraz nielen povinnosťou, ale aj vecou cti
každého občana. Uskutočňuje sa už zásada socializmu:
„Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho práce!“
Ľudová demokracia ako cesta k socializmu sa úplne osvedčila: doviedla nás k jeho víťazstvu.
III
Všetko naše usilovanie smeruje teraz k tomu, aby sme vytvárali materiálne a duchovné
predpoklady na prechod našej spoločnosti ku komunizmu.
Rozvíjajúc socialistickú štátnosť, budeme ďalej zdokonaľovať našu socialistickú demokraciu,
rozširovať účasť pracujúcich na správe štátu a na riadení hospodárstva, upevňovať
politickú a morálnu jednotu našej spoločnosti, zabezpečovať obranu krajiny, strážiť
revolučné vymoženosti ľudu a vytvárať podmienky pre rozvoj všetkých jeho tvorivých
schopností.
V ďalšom vývoji, keď sa práca stane prvou životnou potrebou, chceme dosiahnuť taký
rozmach výrobných síl a také rozmnoženie bohatstva spoločnosti, aby bolo možné vyhovieť
všetkým rastúcim potrebám spoločnosti i všestranného rozvoja každého jej člena. Potom
bude možné prejsť k uskutočňovaniu najvyššej zásady rozdeľovania - zásady komunizmu:
„Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb!“
Aby sme utvrdili všetky doterajšie výsledky bojov a práce nášho ľudu a aby sme zároveň
ukázali nezlomnú vôľu dospieť k cieľom ešte vyšším, uzákoňujeme dnes túto socialistickú
ústavu našej republiky.
Prvá hlava
SPOLOČENSKÉ ZRIADENIE
Čl. 1
(1)
Československá socialistická republika je socialistický štát založený na pevnom zväzku
robotníkov, roľníkov a inteligencie, na čele ktorého je robotnícka trieda.
(2)
Československá socialistická republika je jednotný štát dvoch rovnoprávnych bratských
národov, Čechov a Slovákov.
(3)
Československá socialistická republika patrí k svetovej socialistickej sústave; usiluje
sa o priateľské vzťahy so všetkými národmi a o zabezpečenie trvalého mieru na celom
svete.
Čl. 2
(1)
Všetka moc v Československej socialistickej republike patrí pracujúcemu ľudu.
(2)
Štátnu moc vykonáva pracujúci ľud zastupiteľskými sbormi, ktoré volí, kontroluje
a ktoré sú mu zodpovedné.
(3)
Zastupiteľské sbory pracujúceho ľudu v Československej socialistickej republike sú:
Národné zhromaždenie, Slovenská národná rada a národné výbory. Od nich je odvodená
právomoc ostatných orgánov štátu.
(4)
Zastupiteľské sbory a všetky ostatné orgány štátu sa vo svojej činnosti opierajú
o tvorivú iniciatívu a priamu účasť pracujúcich a ich organizácií.
Čl. 3
(1)
Volebné právo do všetkých zastupiteľských sborov je všeobecné, rovné a priame s tajným
hlasovaním. Voliť môže každý občan, ktorý dovŕšil 18 rokov. Zvolený môže byť každý
občan, ktorý dovŕšil 21 rokov.
(2)
Členovia zastupiteľských sborov - poslanci - sú povinní byť v stálom styku so svojimi
voličmi, dbať na ich podnety, skladať im účty zo svojej činnosti a podávať im zprávy
o činnosti sboru, ktorého sú členmi.
(3)
Člen ktoréhokoľvek zastupiteľského sboru môže byť z rozhodnutia svojich voličov kedykoľvek
odvolaný.
Čl. 4
Vedúcou silou v spoločnosti i v štáte je predvoj robotníckej triedy, Komunistická
strana Československa, dobrovoľný bojový zväzok najaktívnejších a najuvedomelejších
občanov z radov robotníkov, roľníkov a inteligencie.
Čl. 5
Na rozvíjanie spoločnej činnosti, na všestrannú a aktívnu účasť na živote spoločnosti
a štátu a na uskutočňovanie svojich práv združujú sa pracujúci do dobrovoľných spoločenských
organizácií, ktorými sú najmä Revolučné odborové hnutie, organizácie družstevné, organizácie
mládeže, organizácie kultúrne, telovýchovné a iné; na spoločenské organizácie postupne
prechádzajú niektoré úlohy štátnych orgánov.
Čl. 6
Národný front Čechov a Slovákov, v ktorom sú združené spoločenské organizácie, je
politickým výrazom zväzku pracujúcich miest a vidieka, vedeného Komunistickou stranou
Československa.
Čl. 7
(1)
Ekonomickým základom Československej socialistickej republiky je socialistická hospodárska
sústava, ktorá vylučuje akúkoľvek formu vykorisťovania človeka človekom.
(2)
Socialistická hospodárska sústava, v ktorej sú výrobné prostriedky zospoločenštené
a celé národné hospodárstvo je plánovite riadené, zabezpečuje pri uvedomelej spolupráci
všetkých občanov mohutný rozvoj výroby a ustavičný vzostup životnej úrovne pracujúcich.
(3)
Práca v socialistickej spoločnosti je prácou v prospech celku a zároveň v prospech
pracovníka samého.
Čl. 8
(1)
Socialistické spoločenské vlastníctvo má dve základné formy: štátne vlastníctvo,
ktoré je vlastníctvom všetkého ľudu (národný majetok), a družstevné vlastníctvo (majetok
ľudových družstiev).
(2)
Národným majetkom sú najmä: nerastné bohatstvo a základné zdroje energie; základný
lesný fond, vodné toky a prírodné liečivé zdroje; prostriedky priemyselnej výroby,
hromadnej dopravy a spojov; peňažné a poisťovacie ústavy; rozhlas, televízia a film,
ďalej aj najdôležitejšie spoločenské zariadenia, ako zariadenia zdravotnícke, školy
a vedecké ústavy.
(3)
Pôda združená na spoločné družstevné hospodárenie je v spoločenskom užívaní jednotných
roľníckych družstiev.
Čl. 9
V medziach socialistickej hospodárskej sústavy je prípustné malé súkromné hospodárstvo
založené na osobnej práci a vylučujúce vykorisťovanie cudzej pracovnej sily.
Čl. 10
(1)
Osobné vlastníctvo občanov k spotrebným predmetom, najmä k predmetom osobnej a domácej
potreby, rodinným domčekom, ako aj k úsporám nadobudnutým prácou je nedotknuteľné.
(2)
Dedenie osobného majetku je zaručené.
Čl. 11
(1)
Štát zriaďuje hospodárske organizácie, najmä národné podniky, ktorým zveruje časti
národného majetku do správy ako samostatným právnickým osobám.
(2)
Dobrovoľným združením pracujúcich roľníkov pre spoločnú socialistickú poľnohospodársku
výrobu sú jednotné roľnícke družstvá. Štát všestranne podporuje ich rozvoj a účinne
pomáha družstevnému roľníctvu rozvíjať socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu
na základe pokrokovej vedy a techniky. V súlade so záujmom spoločnosti štát podporuje
aj rozvoj iných ľudových družstiev.
(3)
Všetka hospodárska činnosť štátnych aj iných socialistických hospodárskych organizácií
sa rozvíja vo vzájomnom súlade a je riadená podľa zásad demokratického centralizmu.
Pritom sa na všetkých stupňoch riadenia v najširšej miere sústavne uplatňuje účasť
a tvorivá iniciatíva pracujúcich a ich spoločenských organizácií, najmä Revolučného
odborového hnutia.
Čl. 12
(1)
Celé národné hospodárstvo sa riadi štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva,
ktorý sa vypracúva a uskutočňuje za najširšej aktívnej účasti pracujúceho ľudu.
(2)
Plán rozvoja národného hospodárstva a kultúry, ktorý sa vypracúva spravidla na obdobie
piatich rokov, vyhlasuje sa zákonom a je v tomto období záväzným základom plánovania
jednotlivých štátnych orgánov a hospodárskych organizácií.
(3)
V súlade so štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva sa každoročne vypracúva
štátny rozpočet, ktorý sa vyhlasuje zákonom.
Čl. 13
(1)
Všetky organizácie a všetci občania, ktorým pripadá akákoľvek úloha pri plnení štátneho
plánu rozvoja národného hospodárstva, sú povinní vynaložiť najvyššie úsilie a vyvinúť
čo najväčšiu iniciatívu, aby sa úloha čo najlepšie splnila.
(2)
Všetky hospodárske organizácie sú povinné v súlade s dlhodobými plánmi rozvoja národného
hospodárstva sústavne vytvárať materiálno-technické i organizačné predpoklady svojej
činnosti tak, aby mohli svoje plánované úlohy plniť.
Čl. 14
(1)
Štát zameriava celú svoju politiku, najmä hospodársku, na to, aby všestranný rozvoj
výroby na základe ustavičného pokroku vedy a techniky a zvyšovania produktivity práce
zabezpečoval plný rozvoj socialistickej spoločnosti a vytváral predpoklady pre postupný
prechod ku komunizmu, najmä tiež na prekonanie podstatných rozdielov medzi fyzickou
a duševnou prácou a medzi mestom a vidiekom.
(2)
Uskutočňovať tieto ciele umožňuje súdružská spolupráca Československej socialistickej
republiky so Sväzom sovietskych socialistických republík a s ostatnými krajinami svetovej
socialistickej sústavy. Túto spoluprácu, ktorá je založená na vzájomnej súdružskej
pomoci a na medzinárodnej socialistickej deľbe práce, Československá socialistická
republika sústavne rozvíja a upevňuje.
Čl. 15
(1)
Štát uskutočňuje takú hospodársku, zdravotnícku, sociálnu a kultúrnu politiku, aby
sa súbežne s rastom výroby, so vzostupom životnej úrovne obyvateľstva a s postupným
skracovaním pracovného času neustále rozvíjali fyzické i duševné schopnosti všetkého
ľudu.
(2)
Štát sa stará o zveľaďovanie a všestrannú ochranu prírody a o zachovanie krajinných
krás vlasti, aby tým vytváral stále bohatšie zdroje blahobytu ľudu a vhodné prostredie,
ktoré by prospievalo zdraviu pracujúcich a umožňovalo ich zotavenie.
Čl. 16
(1)
Celá kultúrna politika v Československu, rozvoj vzdelania, výchova a vyučovanie sa
vedú v duchu vedeckého svetového názoru, marxizmu-leninizmu, a v úzkom spojení so
životom a prácou ľudu.
(2)
Štát spolu so spoločenskými organizáciami všemožne podporuje tvorivú činnosť vo vede
a umení, usiluje sa o stále širšiu a hlbšiu vzdelanosť pracujúcich a o ich aktívnu
účasť na vedeckej a umeleckej tvorbe a dbá o to, aby výsledky tejto činnosti slúžili
všetkému ľudu.
(3)
Štát a spoločenské organizácie sa sústavne usilujú o odstránenie prežitkov vykorisťovateľskej
spoločnosti vo vedomí ľudí.
Čl. 17
(1)
Všetci občania a všetky štátne a spoločenské organizácie sa v každom svojom konaní
spravujú právnym poriadkom socialistického štátu a dbajú o plné uplatnenie socialistickej
zákonnosti v živote spoločnosti.
(2)
Spoločenské organizácie, plniac svoje poslanie, vedú občanov k zachovávaniu zákonov,
k dodržiavaniu pracovnej disciplíny i pravidiel socialistického spolužitia a usilujú
sa predchádzať a zamedzovať ich porušovanie.
Čl. 18
(1)
Ústredné riadenie spoločnosti i štátu sa podľa zásady demokratického centralizmu
spája so širokou právomocou a zodpovednosťou nižších orgánov za aktívnej účasti pracujúcich
a s uplatnením ich tvorivej iniciatívy.
(2)
Na základe vedeckého svetového názoru sa v spoločnosti pracujúcich plne uplatňujú
výsledky vedy v riadení spoločnosti i v plánovaní jej ďalšieho rozvoja.
Druhá hlava
PRÁVA A POVINNOSTI OBČANOV
Čl. 19
(1)
V spoločnosti pracujúcich, v ktorej je odstránené vykorisťovanie človeka človekom,
sú rozvoj a záujmy každého jej príslušníka v súlade s rozvojom a záujmami celej spoločnosti.
Práva, slobody a povinnosti občanov slúžia teda slobodnému, všestrannému rozvoju a
uplatneniu osobnosti občanov a zároveň upevneniu a rozvoju socialistickej spoločnosti;
s jej rozvojom sa ďalej rozširujú a prehlbujú.
(2)
V spoločnosti pracujúcich môže jednotlivec dospieť k plnému rozvinutiu svojich schopností
a k uplatneniu svojich oprávnených záujmov len aktívnou účasťou na rozvoji celej spoločnosti,
predovšetkým patričným podielom na spoločenskej práci. Preto práca v prospech celku
je prvoradou povinnosťou a právo na prácu prvoradým právom každého občana.
Čl. 20
(1)
Všetci občania majú rovnaké práva a rovnaké povinnosti.
(2)
Rovnoprávnosť všetkých občanov bez zreteľa na národnosť a rasu je zaručená.
(3)
Muži a ženy majú rovnaké postavenie v rodine, v práci i vo verejnej činnosti.
(4)
Spoločnosť pracujúcich zabezpečuje rovnoprávnosť občanov vytváraním rovnakých možností
a rovnakých príležitostí vo všetkých oblastiach života spoločnosti.
Čl. 21
(1)
Všetci občania majú právo na prácu a na odmenu za vykonanú prácu podľa jej množstva,
akosti a spoločenského významu.
(2)
Právo na prácu a na odmenu za ňu je zabezpečené celou socialistickou hospodárskou
sústavou, ktorá nepozná hospodárske krízy ani nezamestnanosť a zaručuje ustavičné
zvyšovanie reálnej odmeny za prácu.
(3)
Štát zameriava svoju politiku tak, aby s rozvojom výroby a so vzrastom produktivity
práce mohlo dochádzať k postupnému skracovaniu pracovného času bez zníženia mzdy.
Čl. 22
(1)
Všetci pracujúci majú právo na odpočinok po vykonanej práci.
(2)
Toto právo je zabezpečené zákonnou úpravou pracovného času a platenej dovolenky i
starostlivosťou štátu a spoločenských organizácií o najplnšie využitie voľného času
pracujúcich na ich zotavenie a pre ich kultúrny život.
Čl. 23
(1)
Všetci pracujúci majú právo na ochranu zdravia a na liečebnú starostlivosť, ako aj
právo na hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti pracovať.
(2)
Tieto práva sú zabezpečené starostlivosťou štátu a spoločenských organizácií o predchádzanie
vzniku chorôb, celou organizáciou zdravotníctva, sieťou liečebných a sociálnych zariadení,
stále sa rozširujúcou bezplatnou liečebnou starostlivosťou, ako aj organizovanou starostlivosťou
o bezpečnosť pri práci, nemocenským poistením a dôchodkovým zabezpečením.
Čl. 24
(1)
Všetci občania majú právo na vzdelanie.
(2)
Toto právo je zabezpečené základným školským vzdelaním všetkej mládeže, ktoré je
do veku 15 rokov povinné a bezplatné, ako aj sústavou bezplatných škôl, ktorá v stále
širšej miere poskytuje úplné stredné vzdelanie, všeobecné alebo odborné, a vzdelanie
vysokoškolské. Na ďalšie prehĺbenie vzdelania slúži organizácia štúdia pracujúcich
pri zamestnaní a bezplatného odborného školenia v závodoch a v jednotných roľníckych
družstvách, i kultúrna a osvetová činnosť štátu a spoločenských organizácií.
(3)
Celá výchova a všetko vyučovanie sú založené na vedeckom svetovom názore a na úzkom
spojení školy so životom a prácou ľudu.
Čl. 25
Občanom maďarskej, ukrajinskej a poľskej národnosti zabezpečuje štát všetky možnosti
a prostriedky na vzdelanie v materinskom jazyku a na kultúrny rozvoj.
Čl. 26
(1)
Materstvo, manželstvo a rodina sú pod ochranou štátu.
(2)
Štát a spoločnosť sa starajú o to, aby rodina bola zdravým základom rozvoja mládeže.
Rodinám s viacerými deťmi poskytuje štát osobitné úľavy a podporu.
(3)
Všetkým deťom a mládeži spoločnosť zabezpečuje všetky možnosti pre všestranný rozvoj
telesných i duševných schopností. Tento rozvoj sa zabezpečuje starostlivosťou rodiny,
štátu a spoločenských organizácií, ako aj osobitnou úpravou pracovných podmienok mládeže.
Čl. 27
Rovnoprávne uplatnenie žien v rodine, v práci a vo verejnej činnosti je zabezpečované
osobitnou úpravou pracovných podmienok a osobitnou zdravotnou starostlivosťou pri
tehotenstve a materstve, ďalej aj rozvojom zariadení a služieb umožňujúcich ženám
využiť všetky schopnosti pre účasť na živote spoločnosti.
Čl. 28
(1)
V súlade so záujmami pracujúceho ľudu je všetkým občanom zaručená sloboda prejavu
vo všetkých oblastiach života spoločnosti, najmä tiež sloboda slova a tlače. Tieto
slobody občania využívajú tak v záujme rozvoja svojej osobnosti a svojho tvorivého
úsilia, ako aj na uplatňovanie svojej aktívnej účasti na správe štátu a na hospodárskej
a kultúrnej výstavbe krajiny. Na ten istý cieľ sa zaručuje sloboda zhromažďovacia
a sloboda pouličných sprievodov a manifestácií.
(2)
Tieto slobody sú zabezpečené tým, že sa pracujúcim a ich organizáciám dávajú k dispozícii
vydavateľstvá a tlačové podniky, verejné budovy, sály, priestranstvá, ako aj rozhlas,
televízia a iné prostriedky.
Čl. 29
Občania a organizácie majú právo obracať sa na zastupiteľské sbory a na ostatné štátne
orgány s návrhmi, podnetmi a sťažnosťami; štátne orgány sú povinné ich zodpovedne
a včas vybavovať.
Čl. 30
(1)
Nedotknuteľnosť osoby je zaručená. Nikoho nemožno stíhať ako obvineného inak než
zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Nikoho nemožno vziať do väzby
okrem prípadov zákonom ustanovených a na základe rozhodnutia súdu alebo prokurátora.
(2)
Tresty možno ukladať len na základe zákona.
Čl. 31
Nedotknuteľnosť obydlia, listové tajomstvo a tajomstvo dopravovaných zpráv, ako aj
sloboda pobytu sú zaručené.
Čl. 32
(1)
Sloboda vyznania je zaručená. Každý môže vyznávať akúkoľvek náboženskú vieru, alebo
byť bez vyznania, aj vykonávať náboženské úkony, pokiaľ to nie je v rozpore so zákonom.
(2)
Náboženská viera alebo presvedčenie nemôže byť dôvodom pre to, aby niekto odopieral
plniť občiansku povinnosť, ktorá je mu uložená zákonom.
Čl. 33
Československá socialistická republika poskytuje právo azylu cudzím štátnym príslušníkom
prenasledovaným za bránenie záujmov pracujúceho ľudu, za účasť na národnooslobodzovacom
boji, za vedeckú a umeleckú tvorbu alebo za činnosť na obranu mieru.
Čl. 34
Občania sú povinní zachovávať ústavu i ostatné zákony a v každom svojom konaní dbať
na záujmy socialistického štátu a spoločnosti pracujúcich.
Čl. 35
Občania sú povinní chrániť a upevňovať socialistické vlastníctvo ako nedotknuteľný
základ socialistického zriadenia a zdroj blahobytu pracujúceho ľudu, bohatstva a sily
vlasti.
Čl. 36
Občania sú povinní svedomite a statočne vykonávať verejné funkcie, do ktorých ich
pracujúci ľud povolal, a považovať ich plnenie v prospech spoločnosti za vec svojej
cti.
Čl. 37
(1)
Vrcholnou povinnosťou a vecou cti každého občana je obrana vlasti a jej socialistického
zriadenia.
(2)
Občania sú povinní vykonávať službu v ozbrojených silách podľa zákona.
Čl. 38
Neoddeliteľnou súčasťou občianskych povinností je úcta k právam spoluobčanov, ako
aj uvedomelé zachovávanie pravidiel socialistického spolužitia.
Tretia hlava
NÁRODNÉ ZHROMAŽDENIE
Čl. 39
(1)
Národné zhromaždenie je najvyšším orgánom štátnej moci Československej socialistickej
republiky. Je jediným celoštátnym zákonodarným sborom.
(2)
Národné zhromaždenie má 300 poslancov, ktorí sú ľudom volení, ľudu zodpovední a môžu
byť ľudom odvolaní.
(3)
Národné zhromaždenie sa volí na obdobie štyroch rokov.
(4)
Podmienky výkonu volebného práva do Národného zhromaždenia i spôsob vykonávania volieb
a odvolávania poslancov ustanovuje zákon.
Pôsobnosť Národného zhromaždenia
Čl. 40
(1)
Národné zhromaždenie rokuje a uznáša sa o základných otázkach vnútornej a zahraničnej
politiky štátu.
(2)
Celou svojou činnosťou i prácou svojich orgánov a poslancov Národné zhromaždenie
aktívne pôsobí, aby sa plnili úlohy socialistického štátu.
Čl. 41
(1)
Národné zhromaždenie sa uznáša na ústave i na ostatných zákonoch a sleduje, ako sa
vykonávajú. Schvaľuje najmä dlhodobé plány rozvoja národného hospodárstva a štátny
rozpočet, skúma ako sa plnia, a prerokúva zprávy vlády o plnení ročných plánov a štátny
záverečný účet.
(2)
Národné zhromaždenie bdie nad zachovávaním ústavy. Môže zrušiť zákon Slovenskej národnej
rady, nariadenie alebo uznesenie vlády a všeobecne záväzné nariadenia krajského národného
výboru, ak odporujú ústave alebo inému zákonu.
Čl. 42
Národné zhromaždenie dáva súhlas k medzinárodným zmluvám politickým, k hospodárskym
zmluvám všeobecnej povahy a k takým zmluvám, na vykonanie ktorých je potrebný zákon.
Čl. 43
(1)
Národné zhromaždenie volí prezidenta republiky. Prezident republiky je mu za výkon
svojej funkcie zodpovedný.
(2)
Prezident republiky má právo, aby mu bolo udelené slovo v Národnom zhromaždení, kedykoľvek
o to požiada.
Čl. 44
(1)
Vláda po svojom vymenúvaní prezidentom republiky predstúpi pred Národné zhromaždenie
a požiada ho, aby vyslovilo súhlas s jej programovým vyhlásením.
(2)
Národné zhromaždenie sleduje a kontroluje činnosť vlády a jej členov. Vláda i jej
členovia sú za svoju činnosť zodpovední Národnému zhromaždeniu, ktoré sa vyslovuje
k ich vyhláseniam a zprávam.
(3)
Národné zhromaždenie môže prezidentovi republiky navrhnúť, aby vládu alebo jej členov
odvolal.
Čl. 45
(1)
Národné zhromaždenie má právo klásť otázky predsedovi i ostatným členom vlády vo
veciach ich pôsobnosti. Predseda i ostatní členovia vlády sú povinní na dopyty poslancov
odpovedať.
(2)
Ak o to požiada Národné zhromaždenie, jeho predsedníctvo alebo výbor, je člen vlády
povinný osobne prísť na schôdzu Národného zhromaždenia, jeho predsedníctva alebo jeho
výboru.
(3)
Predseda i ostatní členovia vlády majú právo zúčastniť sa schôdzok Národného zhromaždenia,
jeho predsedníctva alebo výborov, a ak o to požiadajú, udelí sa im slovo.
Čl. 46
(1)
Národné zhromaždenie volí Najvyšší súd a môže odvolávať jeho členov.
(2)
Generálny prokurátor zodpovedá Národnému zhromaždeniu za výkon svojej funkcie. Národné
zhromaždenie môže prezidentovi republiky navrhnúť, aby generálneho prokurátora z jeho
funkcie odvolal.
(3)
Národné zhromaždenie rokuje o zprávach Najvyššieho súdu a generálneho prokurátora
o stave socialistickej zákonnosti.
Čl. 47
Národné zhromaždenie zákonom zriaďuje ministerstvá a ostatné ústredné orgány.
Čl. 48
Národné zhromaždenie ako najvyšší zastupiteľský sbor republiky zaoberá sa podnetmi
národných výborov, rokuje o ich činnosti, zovšeobecňuje ich skúsenosti a uznáša sa
na opatreniach pre zlepšenie ich výstavby a práce.
Čl. 49
Národné zhromaždenie sa uznáša o vypovedaní vojny, ak je Československá socialistická
republika napadnutá alebo ak treba plniť medzinárodné zmluvné záväzky o spoločnej
obrane proti napadnutiu.
Zasadanie Národného zhromaždenia
Čl. 50
(1)
Zasadanie Národného zhromaždenia zvoláva prezident republiky najmenej dvakrát do
roka. Zasadanie sa musí zvolať, ak o to žiada aspoň tretina poslancov.
(2)
Zasadanie Národného zhromaždenia vyhlasuje za skončené prezident republiky.
Čl. 51
(1)
Národné zhromaždenie je schopné uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých
poslancov.
(2)
Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
(3)
Na prijatie ústavy alebo na jej zmenu, na uznesenie o vypovedaní vojny, na zmenu
štátnych hraníc, ako aj na zvolenie prezidenta republiky je potrebný súhlas troch
pätín všetkých poslancov.
(4)
Schôdzky Národného zhromaždenia sú zásadne verejné.
(5)
Zásady práce Národného zhromaždenia ustanovuje zákon o rokovacom a pracovnom poriadku
Národného zhromaždenia.
Zákony
Čl. 52
(1)
Návrhy zákonov môžu podávať poslanci Národného zhromaždenia, jeho výbory a jeho predsedníctvo,
prezident republiky, vláda a Slovenská národná rada.
(2)
Zákony podpisuje prezident republiky, predseda Národného zhromaždenia a predseda
vlády.
(3)
Na to, aby zákon nadobudol platnosť, musí byť vyhlásený spôsobom, ktorý ustanovuje
zákon. Zákony vyhlasuje Predsedníctvo Národného zhromaždenia do 14 dní po ich schválení.
Výbory Národného zhromaždenia
Čl. 53
(1)
Národné zhromaždenie zriaďuje výbory pre hlavné úseky štátnej a spoločenskej činnosti
ako svoje pracovné a iniciatívne orgány.
(2)
Národné zhromaždenie volí predsedov a ostatných členov výborov a môže ich kedykoľvek
odvolať.
(3)
Výbory Národného zhromaždenia sledujú a prerokúvajú plnenie úloh v hospodárskej a
kultúrnej výstavbe a dávajú podnety k činnosti štátnych orgánov.
Čl. 54
(1)
Výbory Národného zhromaždenia sa vo svojej činnosti opierajú o spoluprácu s pracujúcimi
a ich organizáciami.
(2)
Výbory majú právo pozývať na svoje schôdzky členov vlády i predstaviteľov iných štátnych
orgánov a vyžadovať od nich informácie a zprávy.
(3)
Výbory priberajú ku svojej práci vedcov, zlepšovateľov, technikov a iných popredných
pracovníkov hospodárskeho a kultúrneho života.
Poslanci Národného zhromaždenia
Čl. 55
Platnosť voľby poslancov overuje Národné zhromaždenie. Robí tak na návrh mandátového
výboru, ktorý si zvolí.
Čl. 56
Poslanec Národného zhromaždenia skladá na prvej schôdzke Národného zhromaždenia ktorej
sa zúčastní, tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej
socialistickej republike a veci socializmu. Budem dbať na vôľu a záujmy ľudu, spravovať
sa ústavou a ostatnými zákonmi republiky a pracovať pre to, aby sa uvádzali do života.“
Čl. 57
(1)
Poslanec Národného zhromaždenia je povinný pracovať vo svojom volebnom obvode, byť
v stálom styku so svojimi voličmi, dbať na ich podnety a pravidelne im skladať zo
svojej činnosti účty. Poslanec spolupracuje s národnými výbormi svojho volebného obvodu
a pomáha im pri plnení ich úloh.
(2)
Poslanec Národného zhromaždenia je povinný činne a iniciatívne sa zúčastňovať na
práci Národného zhromaždenia. Každý poslanec je zásadne povinný pracovať v niektorom
výbore Národného zhromaždenia.
Čl. 58
Bez súhlasu Národného zhromaždenia nemožno poslanca Národného zhromaždenia trestne
alebo kárne stíhať, ani naň nemožno uvaliť väzbu.
Predsedníctvo Národného zhromaždenia
Čl. 59
(1)
Národné zhromaždenie si zo svojho stredu volí predsedníctvo o 30 členoch. Predsedníctvo
sa skladá z predsedu Národného zhromaždenia, z podpredsedov, z predsedov výborov a
z ďalších členov predsedníctva.
(2)
Predsedníctvo sa volí na dobu celého volebného obdobia Národného zhromaždenia. Zotrváva
vo svojej funkcii i po uplynutí volebného obdobia, dokiaľ si novozvolené Národného
zhromaždenie nezvolí svoje predsedníctvo.
(3)
Predsedníctvo Národného zhromaždenia a jeho členovia sú za svoju činnosť zodpovední
Národnému zhromaždeniu. Národné zhromaždenie môže predsedníctvo i jeho členov kedykoľvek
odvolať.
(4)
Predsedníctvo Národného zhromaždenia sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých svojich
členov.
Čl. 60
(1)
Predsedníctvo Národného zhromaždenia riadi prácu Národného zhromaždenia.
(2)
V čase, keď Národné zhromaždenie nezasadá, buď preto, že jeho zasadanie je skončené,
alebo preto, že uplynulo volebné obdobie, pôsobnosť Národného zhromaždenia vykonáva
predsedníctvo. Neprislúcha mu však voliť prezidenta republiky a uznášať sa na ústavných
zákonoch. O vypovedaní vojny môže sa uznášať, len ak je zasadanie Národného zhromaždenia
znemožnené mimoriadnymi udalosťami; na také uznesenie je potrebný súhlas troch pätín
všetkých členov Predsedníctva Národného zhromaždenia. Opatrenia Predsedníctva Národného
zhromaždenia vyplývajúce z tejto pôsobnosti musia byť schválené na najbližšom zasadaní
Národného zhromaždenia, inak strácajú platnosť. Opatrenia, na ktoré by bol potrebný
zákon, robí predsedníctvo vo forme zákonných opatrení, ktoré podpisuje prezident republiky,
predseda Národného zhromaždenia a predseda vlády; zákonné opatrenia sa vyhlasujú podobne
ako zákony.
(3)
V čase, keď vláda vykonáva funkciu prezidenta republiky, prislúcha Predsedníctvu
Národného zhromaždenia vymenúvať a odvolávať vládu a jej členov a poverovať ich riadením
ministerstiev a iných ústredných orgánov.
(4)
Predsedníctvo Národného zhromaždenia vyhlasuje voľby do Národného zhromaždenia a
všeobecné voľby do zastupiteľských sborov.
Štvrtá hlava
PREZIDENT REPUBLIKY
Čl. 61
(1)
Na čele štátu je prezident republiky, volený Národným zhromaždením ako predstaviteľ
štátnej moci.
(2)
Prezident republiky je za výkon svojej funkcie zodpovedný Národnému zhromaždeniu.
Čl. 62
(1)
Prezident republiky:
1.
zastupuje štát navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie
medzinárodných zmlúv a dohôd, ku ktorým netreba súhlas Národného zhromaždenia, môže
prezident republiky preniesť na vládu alebo s jej súhlasom na jej jednotlivých členov;
2.
prijíma a poveruje vyslancov;
3.
zvoláva zasadanie Národného zhromaždenia a vyhlasuje jeho zasadanie za skončené;
4.
podpisuje zákony Národného zhromaždenia a zákonné opatrenia jeho predsedníctva;
5.
má právo podávať Národnému zhromaždeniu zprávy o stave republiky a o závažných politických
otázkach, predkladať mu návrhy potrebných opatrení a byť prítomný na schôdzkach Národného
zhromaždenia;
6.
vymenúva a odvoláva predsedu i ostatných členov vlády a poveruje ich riadením ministerstiev
a ostatných ústredných orgánov;
7.
má právo byť prítomný na schôdzkach vlády a predsedať im, vyžadovať si od vlády a
od jej jednotlivých členov zprávy a prerokúvať s vládou alebo s jej členmi otázky,
ktoré treba riešiť;
8.
vymenúva vyšších štátnych funkcionárov v prípadoch, v ktorých to ustanovuje zákon;
vymenúva a povyšuje generálov;
9.
prepožičiava vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán;
10.
má právo udeľovať amnestiu, odpúšťať a zmierňovať tresty uložené trestnými súdmi
a nariaďovať, aby sa trestné súdne konanie nezačínalo alebo aby sa v ňom nepokračovalo;
11.
je najvyšším veliteľom ozbrojených síl;
12.
vyhlasuje na návrh vlády vojnový stav a na základe rozhodnutia Národného zhromaždenia
vypovedá vojnu, ak je Československo napadnuté alebo ak treba plniť medzinárodné zmluvné
záväzky o spoločnej obrane proti napadnutiu.
(2)
Prezidentovi republiky prislúcha vykonávať i právomoci, ktoré nie sú výslovne v ústave
uvedené, ak tak ustanovuje zákon.
Čl. 63
(1)
Za prezidenta republiky môže byť zvolený každý občan voliteľný za poslanca Národného
zhromaždenia. Zvolený je ten, pre koho sa vyslovia najmenej tri pätiny všetkých poslancov
Národného zhromaždenia.
(2)
Prezident republiky sa volí na obdobie piatich rokov. Ujíma sa výkonu svojej funkcie
zložením sľubu.
(3)
Prezident republiky nemôže byť zároveň poslancom Národného zhromaždenia, Slovenskej
národnej rady alebo národného výboru, alebo členom vlády.
(4)
Ak bude za prezidenta republiky zvolený poslanec alebo člen vlády, prestane odo dňa
svojho zvolenia vykonávať doterajšiu funkciu. Dňom zloženia sľubu zaniká jeho mandát
alebo členstvo vo vláde.
Čl. 64
Prezident republiky skladá pred Národným zhromaždením tento sľub: „Sľubujem na svoju
česť a svedomie vernosť Československej socialistickej republiky a veci socializmu.
Svoje povinnosti budem konať podľa vôle ľudu a v záujme ľudu, budem dbať o blaho republiky
a zachovávať ústavu a ostatné zákony socialistického štátu.“
Čl. 65
Ak sa uvoľní úrad prezidenta republiky a nový prezident ešte nie je zvolený a nezložil
sľub, tak isto, keď prezident republiky nemôže zo závažných dôvodov svoj úrad vykonávať,
prislúcha výkon jeho funkcií vláde. Vláda môže v takom prípade poveriť svojho predsedu
výkonom niektorých právomocí prezidenta republiky; na predsedu vlády prechádza v tom
čase najvyššie velenie nad ozbrojenými silami.
Piata hlava
VLÁDA
Čl. 66
(1)
Vláda je najvyšším výkonným orgánom štátnej moci Československej socialistickej republiky.
(2)
Vláda a jej členovia sú za výkon svojej funkcie zodpovední Národnému zhromaždeniu.
Čl. 67
Vláda sa skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov.
Čl. 68
Vláda organizuje a zabezpečuje plnenie úloh socialistického štátu v oblasti hospodárskej
a kultúrnej výstavby a zvyšovania životnej úrovne pracujúcich, i v oblasti upevňovania
bezpečnosti krajiny a rozvíjania mierovej zahraničnej politiky.
Na tento cieľ najmä
1.
zjednocuje, riadi a kontroluje činnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy;
2.
riadi a kontroluje prácu národných výborov;
3.
pripravuje dlhodobé plány rozvoja národného hospodárstva a štátny rozpočet a zabezpečuje
a kontroluje ich plnenie; na uskutočňovanie dlhodobých plánov rozvoja národného hospodárstva
určuje ročné plány a predkladá zprávy o ich plnení Národnému zhromaždeniu;
4.
zabezpečuje plnenie zákonov a dodržiavanie štátnej disciplíny, ochranu práv občanov
a záujmov štátu;
5.
vydáva uznesenia a nariadenia na základe zákonov a na ich vykonávanie; sleduje a
zabezpečuje ich plnenie;
6.
má právo predkladať návrhy zákonov Národnému zhromaždeniu a návrhy zákonných opatrení
jeho predsedníctvu;
7.
vymenúva štátnych funkcionárov a vedúcich hospodárskych organizácií, keď to ustanovuje
zákon, a podáva návrh na vymenovanie funkcionárov, ktorých vymenúva prezident republiky.
Čl. 69
Členovia vlády skladajú do rúk prezidenta republiky tento sľub: „Sľubujem na svoju
česť a svedomie, že budem verný Československej socialistickej republike a veci socializmu.
Svoje povinnosti budem plniť podľa vôle ľudu a v záujme ľudu. Budem zachovávať ústavu
a ostatné zákony a pracovať pre to, aby sa uvádzali do života.“
Čl. 70
(1)
Národné zhromaždenie môže svojím uznesením navrhnúť prezidentovi republiky, aby odvolal
vládu alebo ktoréhokoľvek jej člena. V takom prípade prezident republiky vládu alebo
jej člena odvolá.
(2)
Vláda a jej členovia plnia úlohy v úzkej súčinnosti a spolupráci s Národným zhromaždením
a jeho orgánmi.
Čl. 71
Po svojom vymenovaní prezidentom republiky vláda je povinná predstúpiť pred Národné
zhromaždenie s programovým vyhlásením a požiadať ho, aby s ním vyslovilo súhlas.
Čl. 72
Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy môžu na základe zákonov a vládnych
nariadení a na ich vykonanie vydávať všeobecné záväzné právne predpisy.
Šiesta hlava
SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
Čl. 73
(1)
Slovenská národná rada je národným orgánom štátnej moci a správy na Slovensku.
(2)
Slovenskú národnú radu tvoria poslanci Slovenskej národnej rady, ktorí sú volení
ľudom na Slovensku, sú ľudu zodpovední a môžu byť ľudom odvolaní.
(3)
Slovenská národná rada sa volí na obdobie štyroch rokov.
(4)
Počet poslancov Slovenskej národnej rady, podmienky výkonu volebného práva do Slovenskej
národnej rady i spôsob vykonávania volieb a odvolávania poslancov ustanovuje zákon
Slovenskej národnej rady.
(5)
Sídlom Slovenskej národnej rady je Bratislava.
Pôsobnosť Slovenskej národnej rady
Čl. 74
Do pôsobnosti Slovenskej národnej rady patrí:
a)
uznášať sa v súlade s celoštátnym zákonodarstvom na zákonoch Slovenskej národnej
rady vo veciach národnej alebo regionálnej povahy, pokiaľ na zabezpečenie všestranného
hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska vyžadujú osobitnú úpravu;
b)
uznášať sa na zákonoch Slovenskej národnej rady v prípadoch, v ktorých ju na to Národné
zhromaždenie splnomocní zákonom;
c)
zúčastňovať sa na príprave štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva a v rámci
štátneho plánu súhrnne prerokúvať otázky rozvoja národného hospodárstva a kultúry
na Slovensku;
d)
prerokúvať a schvaľovať rozpočet Slovenskej národnej rady, jej orgánov a ňou priamo
riadených inštitúcií na Slovensku;
e)
podávať návrhy zákonov Národnému zhromaždeniu;
f)
vykonávať kontrolu v medziach vlastnej právomoci;
g)
zabezpečovať v duchu rovnoprávnosti priaznivé podmienky pre všestranný rozvoj života
občanov maďarskej a ukrajinskej národnosti;
h)
voliť Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a z jeho členov povereníkov Slovenskej
národnej rady;
ch)
prerokúvať zprávy predsedníctva, komisií a povereníkov Slovenskej národnej rady.
Zasadanie Slovenskej národnej rady
Čl. 75
(1)
Zasadanie Slovenskej národnej rady zvoláva Predsedníctvo Slovenskej národnej rady
najmenej dvakrát do roka. Zasadanie sa musí zvolať, ak to žiada aspoň tretina poslancov
Slovenskej národnej rady.
(2)
Zasadanie Slovenskej národnej rady vyhlasuje za skončené jej predsedníctvo.
Čl. 76
(1)
Slovenská národná rada je schopná sa uznášať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina
všetkých poslancov. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny
prítomných poslancov.
(2)
Schôdzky Slovenskej národnej rady sú zásadne verejné.
(3)
Zásady práce Slovenskej národnej rady ustanovuje zákon Slovenskej národnej rady o
rokovacom a pracovnom poriadku Slovenskej národnej rady.
Zákony Slovenskej národnej rady
Čl. 77
(1)
Návrhy zákonov Slovenskej národnej rady môžu podávať poslanci, komisie a Predsedníctvo
Slovenskej národnej rady.
(2)
Zákony Slovenskej národnej rady podpisuje predseda Slovenskej národnej rady.
(3)
Na to, aby zákon Slovenskej národnej rady nadobudol platnosť, musí byť vyhlásený
spôsobom, ktorý ustanovuje zákon Slovenskej národnej rady. Zákony Slovenskej národnej
rady vyhlasuje Predsedníctvo Slovenskej národnej rady do 14 dní po ich schválení.
Komisie Slovenskej národnej rady
Čl. 78
(1)
Slovenská národná rada zriaďuje pre jednotlivé úseky svojej činnosti komisie Slovenskej
národnej rady ako svoje iniciatívne, kontrolné a výkonné orgány.
(2)
Komisie Slovenskej národnej rady sledujú plnenie úloh vyplývajúcich z hospodárskeho
a kultúrneho rozvoja Slovenska, rokujú a uznášajú sa o nich, pomáhajú ich zabezpečovať
a predkladajú svoje uznesenia a návrhy Slovenskej národnej rade a jej predsedníctvu.
(3)
Komisie Slovenskej národnej rady sa vo svojej činnosti opierajú o spoluprácu s pracujúcimi
a s ich organizáciami.
(4)
Členov komisií Slovenskej národnej rady volí Slovenská národná rada zo svojich poslancov
a z politických, hospodárskych, kultúrnych a iných pracovníkov na Slovensku. Za predsedov
komisií volí Slovenská národná rada spravidla povereníkov Slovenskej národnej rady.
Poslanci Slovenskej národnej rady
Čl. 79
Platnosť voľby poslancov overuje Slovenská národná rada. Robí tak na návrh mandátovej
komisie Slovenskej národnej rady, ktorú si zvolí.
Čl. 80
Poslanec Slovenskej národnej rady skladá na prvej schôdzke Slovenskej národnej rady,
ktorej sa zúčastní, tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný
Československej socialistickej republike, veci socializmu a odkazu Slovenského národného
povstania. Budem dbať na vôľu a záujmy ľudu, spravovať sa ústavou a ostatnými zákonmi
republiky a pracovať pre to, aby sa zákony uvádzali do života.“
Čl. 81
(1)
Poslanec Slovenskej národnej rady je povinný pracovať vo svojom volebnom obvode,
byť v stálom styku so svojimi voličmi, dbať na ich podnety a pravidelne skladať im
účty zo svojej činnosti. Spolupracuje s národnými výbormi svojho volebného obvodu
a pomáha im pri plnení ich úloh.
(2)
Poslanec Slovenskej národnej rady je povinný činne a iniciatívne sa zúčastňovať na
práci Slovenskej národnej rady a jej orgánov. Každý poslanec Slovenskej národnej rady
je zásadne povinný pracovať v niektorej komisii Slovenskej národnej rady.
(3)
Poslanec Slovenskej národnej rady môže byť zároveň poslancom Národného zhromaždenia.
Čl. 82
Bez súhlasu Slovenskej národnej rady nemožno poslanca Slovenskej národnej rady trestne
alebo kárne stíhať, ani naň nemožno uvaliť väzbu.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady
Čl. 83
(1)
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady má 16 členov. Skladá sa z predsedu Slovenskej
národnej rady, z jej podpredsedov a z ďalších členov predsedníctva.
(2)
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady volí Slovenská národná rada zo svojho stredu
na celé volebné obdobie. Predsedníctvo zotrváva vo svojej funkcii aj po uplynutí volebného
obdobia, dokiaľ si novozvolená Slovenská národná rada nezvolí svoje predsedníctvo.
(3)
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a jeho členovia sú za svoju činnosť zodpovední
Slovenskej národnej rade. Slovenská národná rada môže predsedníctvo i jeho členov
kedykoľvek odvolať.
(4)
Člen Predsedníctva Slovenskej národnej rady môže byť zároveň členom vlády.
Čl. 84
(1)
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady je výkonným orgánom Slovenskej národnej rady
v rámci jej právomoci. Zabezpečuje vykonávanie zákonov a dbá najmä o to, aby sa úlohy
štátneho plánu na Slovensku plnili rovnomerne a v plnom súlade s plánom.
(2)
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady riadi a zjednocuje prácu komisií a povereníkov
Slovenskej národnej rady, prerokúva ich zprávy a pripravuje návrhy pre zasadanie Slovenskej
národnej rady.
(3)
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vydáva uznesenia a nariadenia na základe zákonov
Slovenskej národnej rady a na ich vykonanie.
(4)
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vymenúva a navrhuje štátnych funkcionárov
na Slovensku v rozsahu určenom vládou.
Čl. 85
(1)
Z členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady volí Slovenská národná rada povereníkov
Slovenskej národnej rady; môže povereníkov Slovenskej národnej rady z ich funkcie
kedykoľvek odvolať.
(2)
Povereníci Slovenskej národnej rady pôsobia v odboroch štátnej správy, ktoré ustanovuje
zákon.
(3)
Povereníci Slovenskej národnej rady plnia zverené úlohy v medziach právomoci Slovenskej
národnej rady. Ďalšie úlohy v hospodárskej a kultúrnej výstavbe Slovenska plnia v
rozsahu určenom vládou.
Siedma hlava
NÁRODNÉ VÝBORY
Čl. 86
(1)
Národné výbory - najširšia organizácia pracujúcich - sú orgánmi štátnej moci a správy
v krajoch, okresoch a obciach.
(2)
Národné výbory sú zložené z poslancov, ktorí sú ľudom volení, ľudu zodpovední a môžu
byť ľudom odvolaní.
(3)
Národné výbory sa volia na obdobie štyroch rokov.
(4)
Podmienky výkonu volebného práva do národných výborov i spôsob vykonávania volieb
a odvolávania poslancov národných výborov ustanovuje zákon.
Čl. 87
(1)
Národné výbory vyvíjajú všetku svoju činnosť za stálej a činnej účasti pracujúcich
svojich obvodov. Zapájajú tak pracujúcich v najširšej miere do správy štátu, využívajú
ich skúsenosti a učia sa z nich.
(2)
Národné výbory pracujú v úzkej súčinnosti s ostatnými organizáciami pracujúceho ľudu;
opierajú sa o ich spoluprácu a pomáhajú im plniť ich úlohy.
Čl. 88
(1)
Národné výbory a ich poslanci zodpovedajú svojim voličom za svoju činnosť.
(2)
Poslanec národného výboru je povinný pracovať vo svojom volebnom obvode, byť v stálom
styku so svojimi voličmi, radiť sa s nimi, dbať na ich podnety, skladať im účty zo
svojej činnosti a podávať im zprávy o činnosti národného výboru.
(3)
Poslanec národného výboru je povinný zúčastňovať sa iniciatívne na práci národného
výboru a pracovať v niektorej jeho komisii.
(4)
Poslanec národného výboru skladá na prvej schôdzke národného výboru, ktorej sa zúčastní,
tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej socialistickej
republike a veci socializmu. Budem dbať na vôľu a záujmy ľudu, spravovať sa ústavou
a ostatnými zákonmi republiky a pracovať pre to, aby sa uvádzali do života.“
Čl. 89
Národné výbory za širokej účasti občanov
plánovite riadia, organizujú a zabezpečujú výstavbu v oblasti hospodárskej, kultúrnej,
zdravotnej a sociálnej vo svojich územných obvodoch; k ich prvoradým úlohám patrí
starostlivosť o stále dokonalejšie uspokojovanie hmotných i kultúrnych potrieb pracujúcich;
za tým účelom zriaďujú hospodárske organizácie a kultúrne, zdravotnícke a sociálne
zariadenia a riadia ich činnosť;
zabezpečujú ochranu socialistického vlastníctva a všetkých vymožeností pracujúceho
ľudu, socialistického poriadku v spoločnosti, dodržiavanie pravidiel socialistického
spolužitia a upevňujú obranyschopnosť republiky;
zabezpečujú, aby sa zákony uvádzali do života, a dbajú o ich zachovávanie, zabezpečujú
ochranu a uskutočňovanie práv a uplatnenie oprávnených záujmov pracujúcich a socialistických
organizácií.
Čl. 90
(1)
Národné výbory sa vo svojej činnosti riadia štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva.
Zúčastňujú sa na jeho vypracovaní a uskutočňovaní. V súlade s ním a na jeho základe
určujú plán rozvoja svojho územného obvodu.
(2)
Na zabezpečovanie úloh plánu disponujú s potrebnými materiálnymi a finančnými prostriedkami
a využívajú ich ako zodpovední hospodári.
(3)
Základom finančného hospodárenia národných výborov je ich rozpočet, ktorý si zostavujú
a ktorý je súčasťou štátneho rozpočtu.
Čl. 91
Národné výbory sú krajské, okresné a v obciach mestské alebo miestne. V Prahe je Národný
výbor hlavného mesta Prahy, v mestských obvodoch Prahy a niektorých ďalších miest
sú obvodné národné výbory.
Čl. 92
Právomoc a zodpovednosť národných výborov jednotlivých stupňov sa určuje tak, aby
národný výbor mohol za širokej účasti pracujúcich čo najúčinnejšie zabezpečovať hospodársky
a kultúrny rozvoj i potreby občanov svojho obvodu.
Čl. 93
(1)
Národné výbory spájajú vo svojej práci plnenie celoštátnych úloh so zabezpečovaním
osobitných potrieb svojich obvodov a záujmov občanov.
(2)
Národné výbory sa spravujú zásadou, že záujmy všetkého ľudu Československej socialistickej
republiky sú nadradené záujmom čiastkovým a miestnym, a celou svojou činnosťou vychovávajú
občanov k uvedomelému a dobrovoľnému plneniu povinností k spoločnosti a štátu.
Čl. 94
Národné výbory môžu na plnenie svojich úloh vydávať pre svoje obvody všeobecne záväzné
nariadenia.
Čl. 95
(1)
Národné výbory si vytvárajú radu, komisie a ďalšie orgány a riadia ich prácu.
(2)
Rada pod vedením národného výboru riadi a zjednocuje prácu ostatných orgánov národného
výboru i jeho organizácií a zariadení. Národný výbor ju volí zo svojich členov na
celé funkčné obdobie. Rada i jej členovia sú za svoju činnosť zodpovední národnému
výboru. Národný výbor ju i jej členov môže kedykoľvek odvolať.
(3)
Komisie sú iniciatívnymi, kontrolnými a výkonnými orgánmi národného výboru pre jednotlivé
odvetvia alebo úseky jeho činnosti. Sú na to vybavené potrebnou právomocou. Komisie,
ktoré národný výbor volí zo svojich členov a z ďalších občanov, prehlbujú sústavnú
účasť pracujúcich na činnosti národného výboru. Sú zodpovedné národnému výboru a jeho
rade.
Čl. 96
(1)
Národné výbory vyšších stupňov usmerňujú a riadia činnosť národných výborov nižších
stupňov. Dbajú pritom plne na ich právomoc a zodpovednosť. Opierajú sa o ich iniciatívu
a skúsenosti a plnia svoje úlohy v stálej súčinnosti s nimi.
(2)
Národné výbory sa vo svojej činnosti spravujú zákonmi a nariadeniami i uzneseniami
vlády, ako aj uzneseniami a smernicami vyšších štátnych orgánov; uznesenia národného
výboru nižšieho stupňa, ktoré im odporujú, môže národný výbor vyššieho stupňa alebo
vláda zrušiť.
Ôsma hlava
SÚDY A PROKURATÚRA
Čl. 97
(1)
Súdy a prokuratúra chránia socialistický štát, jeho spoločenské zriadenie i práva
a oprávnené záujmy občanov a organizácií pracujúceho ľudu.
(2)
Súdy a prokuratúra celou svojou činnosťou vychovávajú občanov k oddanosti vlasti
a veci socializmu, k zachovávaniu zákonov a pravidiel socialistického spolužitia i
k čestnému plneniu povinností k štátu a spoločnosti.
Súdy
Čl. 98
(1)
Súdnictvo v Československej socialistickej republike vykonávajú volené a nezávislé
ľudové súdy.
(2)
Súdy sú: Najvyšší súd, krajské a okresné súdy, vojenské súdy, ako aj miestne ľudové
súdy.
Čl. 99
(1)
Najvyšší súd je najvyšším súdnym orgánom; dozerá na súdnu činnosť všetkých ostatných
súdov. Sudcovia Najvyššieho súdu sú volení Národným zhromaždením.
(2)
Sudcovia krajských súdov sú volení krajskými národnými výbormi.
(3)
Sudcovia okresných súdov sú volení občanmi podľa všeobecného, priameho a rovného
volebného práva s tajným hlasovaním.
(4)
Najvyšší súd, krajské a okresné súdy sa volia na obdobie štyroch rokov.
(5)
Vojenské súdy sa volia podľa osobitných predpisov.
Čl. 100
(1)
Súdy rozhodujú zásadne v sboroch.
(2)
Sbory Najvyššieho súdu, krajských, okresných a vojenských súdov sú zložené jednak
zo sudcov, ktorí svoju funkciu vykonávajú ako svoje povolanie, jednak zo sudcov, ktorí
ju vykonávajú popri svojom zamestnaní. Jedni i druhí sudcovia sú pri rozhodovaní rovní.
Čl. 101
(1)
Na ďalšie prehlbovanie účasti pracujúcich na výkone súdnictva volia sa v miestach
a na pracoviskách miestne ľudové súdy.
(2)
Miestne ľudové súdy prispievajú k upevňovaniu socialistickej zákonnosti, k zabezpečovaniu
spoločenského poriadku a pravidiel socialistického spolužitia.
(3)
Rozsah právomoci miestnych ľudových súdov, spôsob, ako sa zriaďujú, ich volebné obdobie
i zásady ich organizácie a konania ustanovuje zákon.
Čl. 102
(1)
Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a sú viazaní jedine právnym poriadkom
socialistického štátu. Sú povinní spravovať sa zákonmi a inými právnymi predpismi
a vykladať ich v súlade so socialistickým právnym vedomím.
(2)
Sudcovia sú povinní podávať svojim voličom alebo zastupiteľskému sboru, ktorý ich
zvolil, zprávy o svojej činnosti a o činnosti súdu, ktorého sú členmi. Sudcovia môžu
byť odvolaní voličmi alebo zastupiteľským orgánom, ktorý ich zvolil; podmienky a spôsob
odvolávania sudcov ustanovuje zákon.
Čl. 103
(1)
Súdy postupujú v konaní tak, aby sa zistil skutočný stav veci, a pri svojom rozhodovaní
z neho vychádzajú.
(2)
Pojednávanie pred všetkými súdmi je zásadne ústne a verejné; verejnosť môže byť vylúčená
len v prípadoch ustanovených zákonom.
(3)
Obvinenému sa zabezpečuje právo obhajoby.
(4)
Rozsudky sa vyhlasujú v mene republiky a vždy verejne.
Prokuratúra
Čl. 104
Dozor nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov
ministerstvami a inými orgánmi štátnej správy, národnými výbormi, súdmi, hospodárskymi
a inými organizáciami i občanmi prislúcha prokuratúre; na jej čele stojí generálny
prokurátor.
Čl. 105
(1)
Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident republiky.
(2)
Generálny prokurátor je zodpovedný Národnému zhromaždeniu.
Čl. 106
Orgány prokuratúry sú podriadené jedine generálnemu prokurátorovi a vykonávajú svoje
funkcie nezávisle od miestnych orgánov. Pri celej svojej činnosti sa opierajú o iniciatívu
pracujúceho ľudu a jeho organizácií.
Deviata hlava
VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Čl. 107
(1)
Územie Československej socialistickej republiky tvorí jednotný a nedeliteľný celok.
(2)
Štátne hranice môžu byť zmenené len ústavným zákonom.
(3)
Územná organizácia Československej socialistickej republiky je usporiadaná so zreteľom
na hospodárske, politické, sociálne a kultúrne potreby celej spoločnosti tak, aby
všestranne napomáhala jej ďalší rozvoj a zabezpečovala čo najširšiu účasť pracujúcich
na správe štátu a na riadení hospodárskej a kultúrnej výstavby.
Čl. 108
Štátne občianstvo sa nadobúda a stráca za podmienok, ktoré ustanovuje zákon.
Čl. 109
Hlavným mestom Československej socialistickej republiky je Praha.
Čl. 110
(1)
Štátny znak Československej socialistickej republiky tvorí červený štít tvaru husitskej
pavézy s päťramennou hviezdou v hornej časti, na ktorom je biely dvojchvostý lev majúci
na hrudi červený štítok s modrou siluetou Kriváňa a vatrou zlatej farby. Kresba znaku
je zlatá.
(2)
Štátna vlajka Československej socialistickej republiky sa skladá z dolného poľa červeného
a horného bieleho, medzi ktoré je vsunutý modrý klin od žrde k stredu vlajky.
(3)
Podrobnosti o štátnom znaku a o štátnej vlajke i spôsob ich používania ustanovuje
zákon.
Čl. 111
(1)
Ústava sa môže meniť iba ústavným zákonom.
(2)
Zákony ani iné právne predpisy nesmú odporovať ústave. Výklad a používanie všetkých
právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou.
Čl. 112
(1)
Ústava nadobúda účinnosť dňom, keď bola schválená Národným zhromaždením.
(2)
Týmto dňom stráca platnosť doterajšia ústava i ostatné ústavné zákony, ktoré ju menili
a dopĺňali.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
