100/1960 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.08.1971 do 31.08.1978
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Obsah
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 100/1960 Zb. |
| Názov: | Ústava Československej socialistickej republiky |
| Typ: | Ústavný zákon |
| Dátum schválenia: | 11.07.1960 |
| Dátum vyhlásenia: | 11.07.1960 |
| Dátum účinnosti od: | 01.08.1971 |
| Dátum účinnosti do: | 31.08.1978 |
| Autor: | Národné zhromaždenie Československej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 4/1964 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o zmene a doplnení zákona o voľbách do Národného zhromaždenia a zákona o voľbách do národných výborov |
| 69/1964 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o Správe štátnych hmotných rezerv |
| 7/1966 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o Vysokej škole politickej Ústredného výboru Komunistickej strany Československa |
| 31/1966 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o zmene zákona o voľbách do Národného zhromaždenia a do národných výborov |
| 36/1966 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia, ktorým sa zrušujú niektoré právne predpisy |
| 37/1966 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia, ktorým sa dopĺňa zákon č. 115/1965 Zb. o zmenách v organizácii a pôsobnosti niektorých odvetvových ústredných orgánov |
| 92/1966 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o priznávaní titulov absolventom Vysokej školy politickej Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. |
| 1/1967 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o zmenách v organizácii a pôsobnosti niektorých ústredných orgánov |
| 13/1967 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o úprave Hospodárskeho zákonníka a niektorých ďalších právnych predpisov |
| 21/1967 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o voľbách komisií ľudovej kontroly |
| 81/1967 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia ktorým sa rozširuje pôsobnosť Ministerstva baníctva |
| 99/1967 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o zrušení Štátnej drevárskej inšpekcie |
| 106/1967 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o zmene a doplnení zákona o hospodárskej arbitráži |
| 39/1968 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o strate funkcie poslanca Národného zhromaždenia |
| 104/1968 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o vytvorení okresných národných výborov v novozriadených okresoch Veľký Krtíš, Vranov, Svidník a Stará Ľubovňa |
| 105/1968 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o niektorých opatreniach v odbore súdnictva a štátnych notárstiev |
| 110/1968 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o úprave náhrad a niektorých ďalších pomerov členov Českej národnej rady |
| 128/1968 Zb. | Zákon o Národnom fronte |
| 92/1949 Zb. | Branný zákon. |
| 110/1967 Zb. | Ústavný zákon o národných výboroch pôsobiacich v hlavnom meste Prahe |
| 28/1968 Zb. | Ústavný zákon o doplnení článku 91 ústavy |
| 143/1968 Zb. | Ústavný zákon o československej federácii |
| 144/1968 Zb. | Ústavný zákon o postavení národností v Československej socialistickej republike |
| 57/1969 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa menia niektoré ustanovenia ústavy a ústavného zákona č. 81/1968 Zb. |
| 155/1969 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ôsma hlava ústavy |
| 43/1971 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení čl. 86 Ústavy a čl. 30 a 103 ústavného zákona o československej federácii |
| 62/1978 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení článok 24 odsek 2 Ústavy Československej socialistickej republiky |
| 135/1989 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení ústavný zákon č. 100/1960 Zb. ústava Československej socialistickej republiky |
| 46/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 100/1960 Zb. Ústava Československej socialistickej republiky a ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii |
| 81/1990 Zb. | Ústavný zákon o zmene názvu Československej socialistickej republiky |
| 100/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1960 Zb. Ústava Česko-slovenskej federatívnej republiky a ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii |
| 101/1990 Zb. | Ústavný zákon o zmene názvu Česko-slovenskej federatívnej republiky |
| 102/1990 Zb. | Ústavný zákon o štátnych symboloch Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky |
| 161/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 100/1960 Zb. Ústava Československej socialistickej republiky v znení ústavného zákona č. 62/1978 Zb. |
| 294/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 100/1960 Zb., Ústava Československej socialistickej republiky a ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii a ktorým sa skracuje volebné obdobie národných výborov. |
| 376/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení Ústava Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v znení neskorších predpisov |
| 556/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii |
| 23/1991 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky |
| 326/1991 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v znení neskorších predpisov |
| 327/1991 Zb. | Ústavný zákon o referende |
| 493/1992 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii v znení neskorších ústavných zákonov a niektoré ďalšie ústavné zákony |
| 150/1948 Zb. | Ústava Československé republiky. |
| 152/1948 Zb. | Zákon o volbě presidenta republiky. |
| 47/1950 Zb. | Ústavný zákon o úpravách v organizácii verejnej správy |
| 64/1952 Zb. | Ústavný zákon o súdoch a prokuratúre |
| 81/1953 Zb. | Ústavný zákon o vedení národných výborov vládou |
| 12/1954 Zb. | Ústavný zákon o národných výboroch |
| 26/1954 Zb. | Ústavný zákon o voľbách do Národného zhromaždenia a o voľbách do Slovenskej národnej rady |
| 33/1956 Zb. | Ústavný zákon o slovenských národných orgánoch |
| 35/1960 Zb. | Ústavný zákon o zmene ústavného zákona o voľbách do Národného zhromaždenia a o voľbách do Slovenskej národnej rady a ústavného zákona o národných výboroch |
100
Ústavný zákon z 11. júla 1960
ÚSTAVA ČESKOSLOVENSKEJ SOCIALISTICKEJ REPUBLIKY
z 11. júla 1960
Národné zhromaždenie Československej republiky uznieslo sa na tomto ústavnom zákone:
VYHLÁSENIE
I
My pracujúci ľud Československa vyhlasujeme slávnostne:
Spoločenské zriadenie, za ktoré bojovali celé generácie našich robotníkov i ostatných
pracujúcich a ktoré mali od víťazstva Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie pred
očami ako vzor, stalo sa pod vedením Komunistickej strany Československa skutočnosťou
aj u nás.
Socializmus v našej vlasti zvíťazil!
Vstúpili sme do nového obdobia našich dejín a sme odhodlaní ísť ďalej k novým, ešte
vyšším cieľom. Dovršujúc socialistickú výstavbu, prechádzame k budovaniu vyspelej
socialistickej spoločnosti a zhromažďujeme sily na prechod ku komunizmu. Po tejto
ceste pôjdeme ďalej ruka v ruke s našim veľkým spojencom, bratským Sväzom sovietskych
socialistických republík, a so všetkými ostatnými priateľskými krajinami svetovej
socialistickej sústavy, pevným článkom ktorej je naša republika.
Chceme žiť v mieri a priateľstve so všetkými národmi sveta a prispievať k mierovému
spolužitiu a k dobrým vzťahom medzi štátmi s rôznym spoločenským zriadením. Dôslednou
mierovou politikou a všestranným rozvojom svojej krajiny budeme napomáhať tomu, aby
sa všetky národy presvedčili o prednostiach socializmu, ktorý jediný vedie k blahu
všetkého ľudstva.
II
Pred pätnástimi rokmi, v roku 1945, sa náš pracujúci ľud, oslobodený hrdinskou Sovietskou
armádou z pút fašistickej okupácie, po skúsenostiach s buržoáznou republikou rozhodol
budovať svoj oslobodený štát ako ľudovú demokraciu, ktorej poslaním bolo zabezpečiť
mu pokojný vývoj k socializmu. Na čelo republiky stala si Komunistická strana Československa,
osvedčený predvoj robotníckej triedy, zocelený v boji v dobe buržoáznej republiky
a za okupácie. Posledný široko založený pokus medzinárodnej a vnútornej reakcie o
zvrat tohto vývoja bol odrazený rozhodným vystúpením pracujúceho ľudu vo februári
1948.
Náš pracujúci ľud sa tak najprv zbavil pút cudzieho panstva a potom aj kapitalistického
vykorisťovania a stal sa hospodárom svojej krajiny. Za týchto pätnásť rokov dokázal
dosiahnuť svojou prácou a svojím cieľavedomým úsilím vo všetkých oblastiach ľudskej
činnosti také úspechy, aké boli za kapitalizmu nemysliteľné. Prednosti socialistického
zriadenia sa prejavili aj u nás celkom jasne a presvedčivo.
Zmenila sa podstatne tvárnosť našej krajiny. Naše národné hospodárstvo sa rozvíja
a silnie ako nikdy predtým. Výroba z roka na rok vzrastá a životná úroveň všetkých
pracujúcich sa ustavične zvyšuje. Niet už u nás vykorisťovateľských tried, vykorisťovanie
človeka človekom je navždy odstránené. Niet už hospodárskych kríz ani nezamestnanosti.
Vzdelanie a kultúra sa stávajú všeobecným majetkom všetkých pracujúcich.
Obidva národy, ktoré vytvorili Československú republiku, Česi a Slováci, žijú v bratskej
zhode. Spoločné budovanie socializmu umožnilo, aby Slovensko rýchle prekonalo svoju
niekdajšiu zaostalosť a povznieslo sa na vysokú úroveň v priemysle i v pôdohospodárstve.
Československý štát, do ktorého sa zorganizoval pracujúci ľud na čele s robotníckou
triedou, stal sa ľudovou organizáciou v najvlastnejšom slova zmysle - socialistickým
štátom. V našej krajine boli už vyriešené všetky základné úlohy prechodu od kapitalistickej
spoločnosti k spoločnosti socialistickej. Oslobodená ľudská práca stala sa základným
činiteľom v celej našej spoločnosti. Je teraz nielen povinnosťou, ale aj vecou cti
každého občana. Uskutočňuje sa už zásada socializmu:
„Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho práce!“
Ľudová demokracia ako cesta k socializmu sa úplne osvedčila: doviedla nás k jeho víťazstvu.
III
Všetko naše usilovanie smeruje teraz k tomu, aby sme vytvárali materiálne a duchovné
predpoklady na prechod našej spoločnosti ku komunizmu.
Rozvíjajúc socialistickú štátnosť, budeme ďalej zdokonaľovať našu socialistickú demokraciu,
rozširovať účasť pracujúcich na správe štátu a na riadení hospodárstva, upevňovať
politickú a morálnu jednotu našej spoločnosti, zabezpečovať obranu krajiny, strážiť
revolučné vymoženosti ľudu a vytvárať podmienky pre rozvoj všetkých jeho tvorivých
schopností.
V ďalšom vývoji, keď sa práca stane prvou životnou potrebou, chceme dosiahnuť taký
rozmach výrobných síl a také rozmnoženie bohatstva spoločnosti, aby bolo možné vyhovieť
všetkým rastúcim potrebám spoločnosti i všestranného rozvoja každého jej člena. Potom
bude možné prejsť k uskutočňovaniu najvyššej zásady rozdeľovania - zásady komunizmu:
„Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb!“
Aby sme utvrdili všetky doterajšie výsledky bojov a práce nášho ľudu a aby sme zároveň
ukázali nezlomnú vôľu dospieť k cieľom ešte vyšším, uzákoňujeme dnes túto socialistickú
ústavu našej republiky.
Prvá hlava
SPOLOČENSKÉ ZRIADENIE
Čl. 1
(1)
Československá socialistická republika je socialistický štát založený na pevnom zväzku
robotníkov, roľníkov a inteligencie, na čele ktorého je robotnícka trieda.
(3)
Československá socialistická republika patrí k svetovej socialistickej sústave; usiluje
sa o priateľské vzťahy so všetkými národmi a o zabezpečenie trvalého mieru na celom
svete.
Čl. 2
(1)
Všetka moc v Československej socialistickej republike patrí pracujúcemu ľudu.
(2)
Štátnu moc vykonáva pracujúci ľud zastupiteľskými sbormi, ktoré volí, kontroluje
a ktoré sú mu zodpovedné.
(3)
Zastupiteľské sbory pracujúceho ľudu v Československej socialistickej republike sú:
Národné zhromaždenie, Slovenská národná rada a národné výbory. Od nich je odvodená
právomoc ostatných orgánov štátu.
(4)
Zastupiteľské sbory a všetky ostatné orgány štátu sa vo svojej činnosti opierajú
o tvorivú iniciatívu a priamu účasť pracujúcich a ich organizácií.
Čl. 3
(1)
Volebné právo do všetkých zastupiteľských sborov je všeobecné, rovné a priame s tajným
hlasovaním. Voliť môže každý občan, ktorý dovŕšil 18 rokov. Zvolený môže byť každý
občan, ktorý dovŕšil 21 rokov.
(2)
Členovia zastupiteľských sborov - poslanci - sú povinní byť v stálom styku so svojimi
voličmi, dbať na ich podnety, skladať im účty zo svojej činnosti a podávať im zprávy
o činnosti sboru, ktorého sú členmi.
(3)
Člen ktoréhokoľvek zastupiteľského sboru môže byť z rozhodnutia svojich voličov kedykoľvek
odvolaný.
Čl. 4
Vedúcou silou v spoločnosti i v štáte je predvoj robotníckej triedy, Komunistická
strana Československa, dobrovoľný bojový zväzok najaktívnejších a najuvedomelejších
občanov z radov robotníkov, roľníkov a inteligencie.
Čl. 5
Na rozvíjanie spoločnej činnosti, na všestrannú a aktívnu účasť na živote spoločnosti
a štátu a na uskutočňovanie svojich práv združujú sa pracujúci do dobrovoľných spoločenských
organizácií, ktorými sú najmä Revolučné odborové hnutie, organizácie družstevné, organizácie
mládeže, organizácie kultúrne, telovýchovné a iné; na spoločenské organizácie postupne
prechádzajú niektoré úlohy štátnych orgánov.
Čl. 6
Národný front Čechov a Slovákov, v ktorom sú združené spoločenské organizácie, je
politickým výrazom zväzku pracujúcich miest a vidieka, vedeného Komunistickou stranou
Československa.
Čl. 7
(1)
Ekonomickým základom Československej socialistickej republiky je socialistická hospodárska
sústava, ktorá vylučuje akúkoľvek formu vykorisťovania človeka človekom.
(2)
Socialistická hospodárska sústava, v ktorej sú výrobné prostriedky zospoločenštené
a celé národné hospodárstvo je plánovite riadené, zabezpečuje pri uvedomelej spolupráci
všetkých občanov mohutný rozvoj výroby a ustavičný vzostup životnej úrovne pracujúcich.
(3)
Práca v socialistickej spoločnosti je prácou v prospech celku a zároveň v prospech
pracovníka samého.
Čl. 8
(1)
Socialistické spoločenské vlastníctvo má dve základné formy: štátne vlastníctvo,
ktoré je vlastníctvom všetkého ľudu (národný majetok), a družstevné vlastníctvo (majetok
ľudových družstiev).
(2)
Národným majetkom sú najmä: nerastné bohatstvo a základné zdroje energie; základný
lesný fond, vodné toky a prírodné liečivé zdroje; prostriedky priemyselnej výroby,
hromadnej dopravy a spojov; peňažné a poisťovacie ústavy; rozhlas, televízia a film,
ďalej aj najdôležitejšie spoločenské zariadenia, ako zariadenia zdravotnícke, školy
a vedecké ústavy.
(3)
Pôda združená na spoločné družstevné hospodárenie je v spoločenskom užívaní jednotných
roľníckych družstiev.
Čl. 9
V medziach socialistickej hospodárskej sústavy je prípustné malé súkromné hospodárstvo
založené na osobnej práci a vylučujúce vykorisťovanie cudzej pracovnej sily.
Čl. 10
(1)
Osobné vlastníctvo občanov k spotrebným predmetom, najmä k predmetom osobnej a domácej
potreby, rodinným domčekom, ako aj k úsporám nadobudnutým prácou je nedotknuteľné.
(2)
Dedenie osobného majetku je zaručené.
Čl. 11
(1)
Štát zriaďuje hospodárske organizácie, najmä národné podniky, ktorým zveruje časti
národného majetku do správy ako samostatným právnickým osobám.
(2)
Dobrovoľným združením pracujúcich roľníkov pre spoločnú socialistickú poľnohospodársku
výrobu sú jednotné roľnícke družstvá. Štát všestranne podporuje ich rozvoj a účinne
pomáha družstevnému roľníctvu rozvíjať socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu
na základe pokrokovej vedy a techniky. V súlade so záujmom spoločnosti štát podporuje
aj rozvoj iných ľudových družstiev.
(3)
Všetka hospodárska činnosť štátnych aj iných socialistických hospodárskych organizácií
sa rozvíja vo vzájomnom súlade a je riadená podľa zásad demokratického centralizmu.
Pritom sa na všetkých stupňoch riadenia v najširšej miere sústavne uplatňuje účasť
a tvorivá iniciatíva pracujúcich a ich spoločenských organizácií, najmä Revolučného
odborového hnutia.
Čl. 13
(1)
Všetky organizácie a všetci občania, ktorým pripadá akákoľvek úloha pri plnení štátneho
plánu rozvoja národného hospodárstva, sú povinní vynaložiť najvyššie úsilie a vyvinúť
čo najväčšiu iniciatívu, aby sa úloha čo najlepšie splnila.
(2)
Všetky hospodárske organizácie sú povinné v súlade s dlhodobými plánmi rozvoja národného
hospodárstva sústavne vytvárať materiálno-technické i organizačné predpoklady svojej
činnosti tak, aby mohli svoje plánované úlohy plniť.
Čl. 14
(1)
Štát zameriava celú svoju politiku, najmä hospodársku, na to, aby všestranný rozvoj
výroby na základe ustavičného pokroku vedy a techniky a zvyšovania produktivity práce
zabezpečoval plný rozvoj socialistickej spoločnosti a vytváral predpoklady pre postupný
prechod ku komunizmu, najmä tiež na prekonanie podstatných rozdielov medzi fyzickou
a duševnou prácou a medzi mestom a vidiekom.
(2)
Uskutočňovať tieto ciele umožňuje súdružská spolupráca Československej socialistickej
republiky so Sväzom sovietskych socialistických republík a s ostatnými krajinami svetovej
socialistickej sústavy. Túto spoluprácu, ktorá je založená na vzájomnej súdružskej
pomoci a na medzinárodnej socialistickej deľbe práce, Československá socialistická
republika sústavne rozvíja a upevňuje.
Čl. 15
(1)
Štát uskutočňuje takú hospodársku, zdravotnícku, sociálnu a kultúrnu politiku, aby
sa súbežne s rastom výroby, so vzostupom životnej úrovne obyvateľstva a s postupným
skracovaním pracovného času neustále rozvíjali fyzické i duševné schopnosti všetkého
ľudu.
(2)
Štát sa stará o zveľaďovanie a všestrannú ochranu prírody a o zachovanie krajinných
krás vlasti, aby tým vytváral stále bohatšie zdroje blahobytu ľudu a vhodné prostredie,
ktoré by prospievalo zdraviu pracujúcich a umožňovalo ich zotavenie.
Čl. 16
(1)
Celá kultúrna politika v Československu, rozvoj vzdelania, výchova a vyučovanie sa
vedú v duchu vedeckého svetového názoru, marxizmu-leninizmu, a v úzkom spojení so
životom a prácou ľudu.
(2)
Štát spolu so spoločenskými organizáciami všemožne podporuje tvorivú činnosť vo vede
a umení, usiluje sa o stále širšiu a hlbšiu vzdelanosť pracujúcich a o ich aktívnu
účasť na vedeckej a umeleckej tvorbe a dbá o to, aby výsledky tejto činnosti slúžili
všetkému ľudu.
(3)
Štát a spoločenské organizácie sa sústavne usilujú o odstránenie prežitkov vykorisťovateľskej
spoločnosti vo vedomí ľudí.
Čl. 17
(1)
Všetci občania a všetky štátne a spoločenské organizácie sa v každom svojom konaní
spravujú právnym poriadkom socialistického štátu a dbajú o plné uplatnenie socialistickej
zákonnosti v živote spoločnosti.
(2)
Spoločenské organizácie, plniac svoje poslanie, vedú občanov k zachovávaniu zákonov,
k dodržiavaniu pracovnej disciplíny i pravidiel socialistického spolužitia a usilujú
sa predchádzať a zamedzovať ich porušovanie.
Čl. 18
(1)
Ústredné riadenie spoločnosti i štátu sa podľa zásady demokratického centralizmu
spája so širokou právomocou a zodpovednosťou nižších orgánov za aktívnej účasti pracujúcich
a s uplatnením ich tvorivej iniciatívy.
(2)
Na základe vedeckého svetového názoru sa v spoločnosti pracujúcich plne uplatňujú
výsledky vedy v riadení spoločnosti i v plánovaní jej ďalšieho rozvoja.
Druhá hlava
PRÁVA A POVINNOSTI OBČANOV
Čl. 19
(1)
V spoločnosti pracujúcich, v ktorej je odstránené vykorisťovanie človeka človekom,
sú rozvoj a záujmy každého jej príslušníka v súlade s rozvojom a záujmami celej spoločnosti.
Práva, slobody a povinnosti občanov slúžia teda slobodnému, všestrannému rozvoju a
uplatneniu osobnosti občanov a zároveň upevneniu a rozvoju socialistickej spoločnosti;
s jej rozvojom sa ďalej rozširujú a prehlbujú.
(2)
V spoločnosti pracujúcich môže jednotlivec dospieť k plnému rozvinutiu svojich schopností
a k uplatneniu svojich oprávnených záujmov len aktívnou účasťou na rozvoji celej spoločnosti,
predovšetkým patričným podielom na spoločenskej práci. Preto práca v prospech celku
je prvoradou povinnosťou a právo na prácu prvoradým právom každého občana.
Čl. 20
(1)
Všetci občania majú rovnaké práva a rovnaké povinnosti.
(2)
Rovnoprávnosť všetkých občanov bez zreteľa na národnosť a rasu je zaručená.
(3)
Muži a ženy majú rovnaké postavenie v rodine, v práci i vo verejnej činnosti.
(4)
Spoločnosť pracujúcich zabezpečuje rovnoprávnosť občanov vytváraním rovnakých možností
a rovnakých príležitostí vo všetkých oblastiach života spoločnosti.
Čl. 21
(1)
Všetci občania majú právo na prácu a na odmenu za vykonanú prácu podľa jej množstva,
akosti a spoločenského významu.
(2)
Právo na prácu a na odmenu za ňu je zabezpečené celou socialistickou hospodárskou
sústavou, ktorá nepozná hospodárske krízy ani nezamestnanosť a zaručuje ustavičné
zvyšovanie reálnej odmeny za prácu.
(3)
Štát zameriava svoju politiku tak, aby s rozvojom výroby a so vzrastom produktivity
práce mohlo dochádzať k postupnému skracovaniu pracovného času bez zníženia mzdy.
Čl. 22
(1)
Všetci pracujúci majú právo na odpočinok po vykonanej práci.
(2)
Toto právo je zabezpečené zákonnou úpravou pracovného času a platenej dovolenky i
starostlivosťou štátu a spoločenských organizácií o najplnšie využitie voľného času
pracujúcich na ich zotavenie a pre ich kultúrny život.
Čl. 23
(1)
Všetci pracujúci majú právo na ochranu zdravia a na liečebnú starostlivosť, ako aj
právo na hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti pracovať.
(2)
Tieto práva sú zabezpečené starostlivosťou štátu a spoločenských organizácií o predchádzanie
vzniku chorôb, celou organizáciou zdravotníctva, sieťou liečebných a sociálnych zariadení,
stále sa rozširujúcou bezplatnou liečebnou starostlivosťou, ako aj organizovanou starostlivosťou
o bezpečnosť pri práci, nemocenským poistením a dôchodkovým zabezpečením.
Čl. 24
(1)
Všetci občania majú právo na vzdelanie.
(2)
Toto právo je zabezpečené základným školským vzdelaním všetkej mládeže, ktoré je
do veku 15 rokov povinné a bezplatné, ako aj sústavou bezplatných škôl, ktorá v stále
širšej miere poskytuje úplné stredné vzdelanie, všeobecné alebo odborné, a vzdelanie
vysokoškolské. Na ďalšie prehĺbenie vzdelania slúži organizácia štúdia pracujúcich
pri zamestnaní a bezplatného odborného školenia v závodoch a v jednotných roľníckych
družstvách, i kultúrna a osvetová činnosť štátu a spoločenských organizácií.
(3)
Celá výchova a všetko vyučovanie sú založené na vedeckom svetovom názore a na úzkom
spojení školy so životom a prácou ľudu.
Čl. 26
(1)
Materstvo, manželstvo a rodina sú pod ochranou štátu.
(2)
Štát a spoločnosť sa starajú o to, aby rodina bola zdravým základom rozvoja mládeže.
Rodinám s viacerými deťmi poskytuje štát osobitné úľavy a podporu.
(3)
Všetkým deťom a mládeži spoločnosť zabezpečuje všetky možnosti pre všestranný rozvoj
telesných i duševných schopností. Tento rozvoj sa zabezpečuje starostlivosťou rodiny,
štátu a spoločenských organizácií, ako aj osobitnou úpravou pracovných podmienok mládeže.
Čl. 27
Rovnoprávne uplatnenie žien v rodine, v práci a vo verejnej činnosti je zabezpečované
osobitnou úpravou pracovných podmienok a osobitnou zdravotnou starostlivosťou pri
tehotenstve a materstve, ďalej aj rozvojom zariadení a služieb umožňujúcich ženám
využiť všetky schopnosti pre účasť na živote spoločnosti.
Čl. 28
(1)
V súlade so záujmami pracujúceho ľudu je všetkým občanom zaručená sloboda prejavu
vo všetkých oblastiach života spoločnosti, najmä tiež sloboda slova a tlače. Tieto
slobody občania využívajú tak v záujme rozvoja svojej osobnosti a svojho tvorivého
úsilia, ako aj na uplatňovanie svojej aktívnej účasti na správe štátu a na hospodárskej
a kultúrnej výstavbe krajiny. Na ten istý cieľ sa zaručuje sloboda zhromažďovacia
a sloboda pouličných sprievodov a manifestácií.
(2)
Tieto slobody sú zabezpečené tým, že sa pracujúcim a ich organizáciám dávajú k dispozícii
vydavateľstvá a tlačové podniky, verejné budovy, sály, priestranstvá, ako aj rozhlas,
televízia a iné prostriedky.
Čl. 29
Občania a organizácie majú právo obracať sa na zastupiteľské sbory a na ostatné štátne
orgány s návrhmi, podnetmi a sťažnosťami; štátne orgány sú povinné ich zodpovedne
a včas vybavovať.
Čl. 30
(1)
Nedotknuteľnosť osoby je zaručená. Nikoho nemožno stíhať ako obvineného inak než
zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Nikoho nemožno vziať do väzby
okrem prípadov zákonom ustanovených a na základe rozhodnutia súdu alebo prokurátora.
(2)
Tresty možno ukladať len na základe zákona.
Čl. 31
Nedotknuteľnosť obydlia, listové tajomstvo a tajomstvo dopravovaných zpráv, ako aj
sloboda pobytu sú zaručené.
Čl. 32
(1)
Sloboda vyznania je zaručená. Každý môže vyznávať akúkoľvek náboženskú vieru, alebo
byť bez vyznania, aj vykonávať náboženské úkony, pokiaľ to nie je v rozpore so zákonom.
(2)
Náboženská viera alebo presvedčenie nemôže byť dôvodom pre to, aby niekto odopieral
plniť občiansku povinnosť, ktorá je mu uložená zákonom.
Čl. 33
Československá socialistická republika poskytuje právo azylu cudzím štátnym príslušníkom
prenasledovaným za bránenie záujmov pracujúceho ľudu, za účasť na národnooslobodzovacom
boji, za vedeckú a umeleckú tvorbu alebo za činnosť na obranu mieru.
Čl. 34
Občania sú povinní zachovávať ústavu i ostatné zákony a v každom svojom konaní dbať
na záujmy socialistického štátu a spoločnosti pracujúcich.
Čl. 35
Občania sú povinní chrániť a upevňovať socialistické vlastníctvo ako nedotknuteľný
základ socialistického zriadenia a zdroj blahobytu pracujúceho ľudu, bohatstva a sily
vlasti.
Čl. 36
Občania sú povinní svedomite a statočne vykonávať verejné funkcie, do ktorých ich
pracujúci ľud povolal, a považovať ich plnenie v prospech spoločnosti za vec svojej
cti.
Čl. 37
(1)
Vrcholnou povinnosťou a vecou cti každého občana je obrana vlasti a jej socialistického
zriadenia.
(2)
Občania sú povinní vykonávať službu v ozbrojených silách podľa zákona.
Čl. 38
Neoddeliteľnou súčasťou občianskych povinností je úcta k právam spoluobčanov, ako
aj uvedomelé zachovávanie pravidiel socialistického spolužitia.
Siedma hlava
NÁRODNÉ VÝBORY
Čl. 86
(1)
Národné výbory sú orgánmi štátnej moci a správy v obvodoch, ktoré určia zákony národných
rád.
(2)
Národné výbory sú zložené z poslancov, ktorí sú ľudom volení, ľudu zodpovední a môžu
byť ľudom odvolaní.
(3)
Národné výbory sa volia na obdobie piatich rokov.
(4)
Podmienky výkonu volebného práva do národných výborov i spôsob vykonávania volieb
a odvolávania poslancov národných výborov ustanovuje zákon.
Čl. 87
(1)
Národné výbory vyvíjajú všetku svoju činnosť za stálej a činnej účasti pracujúcich
svojich obvodov. Zapájajú tak pracujúcich v najširšej miere do správy štátu, využívajú
ich skúsenosti a učia sa z nich.
(2)
Národné výbory pracujú v úzkej súčinnosti s ostatnými organizáciami pracujúceho ľudu;
opierajú sa o ich spoluprácu a pomáhajú im plniť ich úlohy.
Čl. 88
(1)
Národné výbory a ich poslanci zodpovedajú svojim voličom za svoju činnosť.
(2)
Poslanec národného výboru je povinný pracovať vo svojom volebnom obvode, byť v stálom
styku so svojimi voličmi, radiť sa s nimi, dbať na ich podnety, skladať im účty zo
svojej činnosti a podávať im zprávy o činnosti národného výboru.
(3)
Poslanec národného výboru je povinný zúčastňovať sa iniciatívne na práci národného
výboru a pracovať v niektorej jeho komisii.
(4)
Poslanec národného výboru skladá na prvej schôdzke národného výboru, ktorej sa zúčastní,
tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej socialistickej
republike a veci socializmu. Budem dbať na vôľu a záujmy ľudu, spravovať sa ústavou
a ostatnými zákonmi republiky a pracovať pre to, aby sa uvádzali do života.“
Čl. 89
Národné výbory za širokej účasti občanov
plánovite riadia, organizujú a zabezpečujú výstavbu v oblasti hospodárskej, kultúrnej,
zdravotnej a sociálnej vo svojich územných obvodoch; k ich prvoradým úlohám patrí
starostlivosť o stále dokonalejšie uspokojovanie hmotných i kultúrnych potrieb pracujúcich;
za tým účelom zriaďujú hospodárske organizácie a kultúrne, zdravotnícke a sociálne
zariadenia a riadia ich činnosť;
zabezpečujú ochranu socialistického vlastníctva a všetkých vymožeností pracujúceho
ľudu, socialistického poriadku v spoločnosti, dodržiavanie pravidiel socialistického
spolužitia a upevňujú obranyschopnosť republiky;
zabezpečujú, aby sa zákony uvádzali do života, a dbajú o ich zachovávanie, zabezpečujú
ochranu a uskutočňovanie práv a uplatnenie oprávnených záujmov pracujúcich a socialistických
organizácií.
Čl. 90
(1)
Národné výbory sa vo svojej činnosti riadia štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva.
Zúčastňujú sa na jeho vypracovaní a uskutočňovaní. V súlade s ním a na jeho základe
určujú plán rozvoja svojho územného obvodu.
(2)
Na zabezpečovanie úloh plánu disponujú s potrebnými materiálnymi a finančnými prostriedkami
a využívajú ich ako zodpovední hospodári.
(3)
Základom finančného hospodárenia národných výborov je ich rozpočet, ktorý si zostavujú
a ktorý je súčasťou štátneho rozpočtu.
Čl. 91
Stupne a druhy národných výborov, ako aj ich postavenie, pôsobnosť a organizáciu upravujú
v medziach ústavných zákonov Československej socialistickej republiky zákony národných
rád.
Čl. 92
Právomoc a zodpovednosť národných výborov jednotlivých stupňov sa určuje tak, aby
národný výbor mohol za širokej účasti pracujúcich čo najúčinnejšie zabezpečovať hospodársky
a kultúrny rozvoj i potreby občanov svojho obvodu.
Čl. 93
(1)
Národné výbory spájajú vo svojej práci plnenie celoštátnych úloh so zabezpečovaním
osobitných potrieb svojich obvodov a záujmov občanov.
(2)
Národné výbory sa spravujú zásadou, že záujmy všetkého ľudu Československej socialistickej
republiky sú nadradené záujmom čiastkovým a miestnym, a celou svojou činnosťou vychovávajú
občanov k uvedomelému a dobrovoľnému plneniu povinností k spoločnosti a štátu.
Čl. 94
Národné výbory môžu na plnenie svojich úloh vydávať pre svoje obvody všeobecne záväzné
nariadenia.
Čl. 95
(1)
Národné výbory si vytvárajú radu, komisie a ďalšie orgány a riadia ich prácu.
(2)
Rada pod vedením národného výboru riadi a zjednocuje prácu ostatných orgánov národného
výboru i jeho organizácií a zariadení. Národný výbor ju volí zo svojich členov na
celé funkčné obdobie. Rada i jej členovia sú za svoju činnosť zodpovední národnému
výboru. Národný výbor ju i jej členov môže kedykoľvek odvolať.
(3)
Komisie sú iniciatívnymi, kontrolnými a výkonnými orgánmi národného výboru pre jednotlivé
odvetvia alebo úseky jeho činnosti. Sú na to vybavené potrebnou právomocou. Komisie,
ktoré národný výbor volí zo svojich členov a z ďalších občanov, prehlbujú sústavnú
účasť pracujúcich na činnosti národného výboru. Sú zodpovedné národnému výboru a jeho
rade.
Čl. 96
(1)
Národné výbory vyšších stupňov usmerňujú a riadia činnosť národných výborov nižších
stupňov. Dbajú pritom plne na ich právomoc a zodpovednosť. Opierajú sa o ich iniciatívu
a skúsenosti a plnia svoje úlohy v stálej súčinnosti s nimi.
(2)
Národné výbory sa vo svojej činnosti spravujú zákonmi a nariadeniami i uzneseniami
vlády, ako aj uzneseniami a smernicami vyšších štátnych orgánov; uznesenia národného
výboru nižšieho stupňa, ktoré im odporujú, môže národný výbor vyššieho stupňa alebo
vláda zrušiť.
Ôsma hlava
SÚDY A PROKURATÚRA
Čl. 97
(1)
Súdy a prokuratúra chránia socialistický štát, jeho spoločenské zriadenie i práva
a oprávnené záujmy občanov a organizácií pracujúceho ľudu.
(2)
Súdy a prokuratúra celou svojou činnosťou vychovávajú občanov k oddanosti vlasti
a veci socializmu, k zachovávaniu zákonov a pravidiel socialistického spolužitia i
k čestnému plneniu povinností k štátu a spoločnosti.
Súdy
Čl. 98
(1)
Súdnictvo v Československej socialistickej republike vykonávajú volené a nezávislé
súdy.
(2)
Súdy sú: Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, Najvyšší súd Českej
socialistickej republiky, Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky, krajské
a okresné súdy a vojenské súdy.
(3)
Ustanovenia týkajúce sa krajských a okresných súdov sa vzťahujú aj na súdy s rovnakou
pôsobnosťou, ale inak označené.
(4)
Pôsobnosť súdov pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov ustanovuje
zákon Federálneho zhromaždenia.
Čl. 99
(1)
Najvyšším súdnym orgánom v Československej socialistickej republike je Najvyšší súd
Československej socialistickej republiky, ktorý sleduje rozhodovanie najvyšších súdov
republík, dozerá na zákonnosť rozhodovania všetkých súdov a zabezpečuje jeho jednotnosť
tým, že
a)
rozhoduje o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vojenských súdov
v prípadoch ustanovených zákonom,
b)
rozhoduje o sťažnostiach pre porušenie zákona proti rozhodnutiam najvyšších súdov
republík a všetkých vojenských súdov,
c)
zaujíma stanoviská na zabezpečenie jednotného výkladu zákonov.
(2)
Najvyšší súd Československej socialistickej republiky ďalej rozhoduje o uznaní rozhodnutí
cudzozemských súdov na území Československej socialistickej republiky, v prípadoch
ustanovených zákonmi o konaní pred súdmi a pred štátnymi notárstvami určuje príslušnosť
súdov a štátnych notárstiev a rozhoduje kompetenčné spory a v prípadoch určených zákonom
preskúmava zákonnosť rozhodnutí federálnych orgánov štátnej správy. Najvyšší súd Československej
socialistickej republiky preskúmava zákonnosť právoplatných rozhodnutí, ktorými bol
uložený trest smrti; výnimky môže ustanoviť zákon Federálneho zhromaždenia iba v stannom
konaní alebo v konaní pred súdmi za brannej pohotovosti štátu.
(3)
V Českej socialistickej republike je najvyšším súdnym orgánom Najvyšší súd Českej
socialistickej republiky, v Slovenskej socialistickej republike je najvyšším súdnym
orgánom Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky. Najvyšší súd republiky dozerá
na zákonnosť rozhodovania všetkých ostatných súdov republiky.
Čl. 100
(1)
V konaní pred súdom rozhoduje senát alebo jediný sudca. Zákony upravujúce konanie
pred súdmi ustanovujú, v ktorých senátoch a v ktorých veciach sa zúčastnia na rozhodovaní
sudcovia z ľudu a v ktorých veciach rozhoduje jediný sudca; ako jediný sudca môže
rozhodovať iba sudca z povolania.
(2)
Sudcovia z povolania a sudcovia z ľudu sú si pri rozhodovaní rovní.
(3)
Súdom prvého stupňa je spravidla okresný súd.
Čl. 101
(1)
Sudcov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky a sudcov z povolania
vojenských súdov volí Federálne zhromaždenie; sudcov Najvyššieho súdu Československej
socialistickej republiky zvolí spravidla z rovnakého počtu občanov Českej socialistickej
republiky a Slovenskej socialistickej republiky. Sudcov najvyšších súdov republík
a sudcov z povolania krajských a okresných súdov volí národná rada príslušnej republiky.
(2)
Predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky
volí zo sudcov tohto súdu Federálne zhromaždenie. Ak za predsedu Najvyššieho súdu
Československej socialistickej republiky zvolilo občana Českej socialistickej republiky,
zvolí za podpredsedu občana Slovenskej socialistickej republiky alebo naopak.
(3)
Sudcovia z ľudu krajských a okresných súdov sú volení národnými výbormi; voľby sudcov
z ľudu vojenských súdov upraví zákon.
(4)
Sudcovia z povolania sú volení na dobu desiatich rokov; sudcovia z ľudu sú volení
na dobu štyroch rokov.
(5)
Sudcovia môžu byť odvolaní orgánom, ktorý ich zvolil. Podmienky odvolania, ako aj
podmienky iného zániku funkcie sudcu pred skončením volebného obdobia ustanovia zákony
upravujúce voľby sudcov.
Čl. 102
(1)
Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a sú viazaní jedine právnym poriadkom
socialistického štátu. Sú povinní spravovať sa zákonmi a inými právnymi predpismi
a vykladať ich v súlade so socialistickým právnym vedomím.
Čl. 103
(1)
Súdy postupujú v konaní tak, aby sa zistil skutočný stav veci, a pri svojom rozhodovaní
z neho vychádzajú.
(2)
Pojednávanie pred všetkými súdmi je zásadne ústne a verejné; verejnosť môže byť vylúčená
len v prípadoch ustanovených zákonom.
(3)
Obvinenému sa zabezpečuje právo obhajoby.
(4)
Rozsudky sa vyhlasujú v mene republiky a vždy verejne.
Prokuratúra
Čl. 104
(1)
Dozor nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov
ministerstvami a inými orgánmi štátnej správy, národnými výbormi, súdmi, hospodárskymi
a inými organizáciami i občanmi prislúcha prokuratúre; na jej čele stojí generálny
prokurátor Československej socialistickej republiky.
(2)
Prokuratúra sa člení na Generálnu prokuratúru Československej socialistickej republiky,
Generálnu prokuratúru Českej socialistickej republiky, Generálnu prokuratúru Slovenskej
socialistickej republiky a na nižšie články, ktoré ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia.
Na čele generálnych prokuratúr republík stoja generální prokurátori republík.
Čl. 105
(1)
Generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky vymenúva a odvoláva
prezident Československej socialistickej republiky. Ak generálnym prokurátorom Československej
socialistickej republiky je občan Českej socialistickej republiky, bude za jeho prvého
námestníka vymenovaný občan Slovenskej socialistickej republiky alebo naopak.
(2)
Generálneho prokurátora republiky vymenúva a odvoláva predsedníctvo národnej rady
príslušnej republiky. Návrh na vymenovanie generálneho prokurátora republiky podáva
generálny prokurátor Československej socialistickej republiky, ktorý tiež môže predsedníctvu
národnej rady príslušnej republiky navrhnúť, aby generálneho prokurátora republiky
odvolalo.
(3)
Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky je zodpovedný Federálnemu
zhromaždeniu, ktoré môže prezidentovi Československej socialistickej republiky navrhnúť,
aby ho z funkcie odvolal.
(4)
Generálny prokurátor republiky je v celom rozsahu svojej pôsobnosti zodpovedný národnej
rade príslušnej republiky.
Čl. 106
(1)
Orgány prokuratúry vykonávajú svoje funkcie nezávisle od miestnych orgánov. Vo všetkej
svojej činnosti sa opierajú o iniciatívu pracujúceho ľudu a jeho organizácií.
(2)
Orgány Generálnej prokuratúry Československej socialistickej republiky a vojenských
prokuratúr sú podriadené generálnemu prokurátorovi Československej socialistickej
republiky. Generální prokurátori republík sú mu podriadení pri výkone dozoru nad dôsledným
vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov vydaných orgánmi Československej
socialistickej republiky.
(3)
Orgány prokuratúry v Českej socialistickej republike a v Slovenskej socialistickej
republike sú podriadené generálnemu prokurátorovi príslušnej republiky. Generálnemu
prokurátorovi Československej socialistickej republiky sú výnimočne podriadené v prípadoch
ustanovených v zákone.
Čl. 106a
Zprávy o stave socialistickej zákonnosti
(1)
Federálne zhromaždenie prerokúva správy Najvyššieho súdu Československej socialistickej
republiky a generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky o stave
socialistickej zákonnosti.
(2)
Národná rada príslušnej republiky prerokúva správy najvyššieho súdu republiky a generálneho
prokurátora republiky o stave socialistickej zákonnosti.
Deviata hlava
VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Čl. 110
(1)
Štátny znak Československej socialistickej republiky tvorí červený štít tvaru husitskej
pavézy s päťramennou hviezdou v hornej časti, na ktorom je biely dvojchvostý lev majúci
na hrudi červený štítok s modrou siluetou Kriváňa a vatrou zlatej farby. Kresba znaku
je zlatá.
(2)
Štátna vlajka Československej socialistickej republiky sa skladá z dolného poľa červeného
a horného bieleho, medzi ktoré je vsunutý modrý klin od žrde k stredu vlajky.
(3)
Podrobnosti o štátnom znaku a o štátnej vlajke i spôsob ich používania ustanovuje
zákon.
Čl. 112
(1)
Ústava nadobúda účinnosť dňom, keď bola schválená Národným zhromaždením.
(2)
Týmto dňom stráca platnosť doterajšia ústava i ostatné ústavné zákony, ktoré ju menili
a dopĺňali.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
