100/1960 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.09.1991 do 28.10.1992
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Obsah
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 100/1960 Zb. |
| Názov: | Ústava Československej socialistickej republiky |
| Typ: | Ústavný zákon |
| Dátum schválenia: | 11.07.1960 |
| Dátum vyhlásenia: | 11.07.1960 |
| Dátum účinnosti od: | 01.09.1991 |
| Dátum účinnosti do: | 28.10.1992 |
| Autor: | Národné zhromaždenie Československej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 4/1964 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o zmene a doplnení zákona o voľbách do Národného zhromaždenia a zákona o voľbách do národných výborov |
| 69/1964 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o Správe štátnych hmotných rezerv |
| 7/1966 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o Vysokej škole politickej Ústredného výboru Komunistickej strany Československa |
| 31/1966 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o zmene zákona o voľbách do Národného zhromaždenia a do národných výborov |
| 36/1966 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia, ktorým sa zrušujú niektoré právne predpisy |
| 37/1966 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia, ktorým sa dopĺňa zákon č. 115/1965 Zb. o zmenách v organizácii a pôsobnosti niektorých odvetvových ústredných orgánov |
| 92/1966 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o priznávaní titulov absolventom Vysokej školy politickej Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. |
| 1/1967 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o zmenách v organizácii a pôsobnosti niektorých ústredných orgánov |
| 13/1967 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o úprave Hospodárskeho zákonníka a niektorých ďalších právnych predpisov |
| 21/1967 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o voľbách komisií ľudovej kontroly |
| 81/1967 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia ktorým sa rozširuje pôsobnosť Ministerstva baníctva |
| 99/1967 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o zrušení Štátnej drevárskej inšpekcie |
| 106/1967 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o zmene a doplnení zákona o hospodárskej arbitráži |
| 39/1968 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o strate funkcie poslanca Národného zhromaždenia |
| 104/1968 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o vytvorení okresných národných výborov v novozriadených okresoch Veľký Krtíš, Vranov, Svidník a Stará Ľubovňa |
| 105/1968 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o niektorých opatreniach v odbore súdnictva a štátnych notárstiev |
| 110/1968 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o úprave náhrad a niektorých ďalších pomerov členov Českej národnej rady |
| 128/1968 Zb. | Zákon o Národnom fronte |
| 92/1949 Zb. | Branný zákon. |
| 110/1967 Zb. | Ústavný zákon o národných výboroch pôsobiacich v hlavnom meste Prahe |
| 28/1968 Zb. | Ústavný zákon o doplnení článku 91 ústavy |
| 143/1968 Zb. | Ústavný zákon o československej federácii |
| 144/1968 Zb. | Ústavný zákon o postavení národností v Československej socialistickej republike |
| 57/1969 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa menia niektoré ustanovenia ústavy a ústavného zákona č. 81/1968 Zb. |
| 155/1969 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ôsma hlava ústavy |
| 43/1971 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení čl. 86 Ústavy a čl. 30 a 103 ústavného zákona o československej federácii |
| 62/1978 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení článok 24 odsek 2 Ústavy Československej socialistickej republiky |
| 135/1989 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení ústavný zákon č. 100/1960 Zb. ústava Československej socialistickej republiky |
| 46/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 100/1960 Zb. Ústava Československej socialistickej republiky a ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii |
| 81/1990 Zb. | Ústavný zákon o zmene názvu Československej socialistickej republiky |
| 100/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1960 Zb. Ústava Česko-slovenskej federatívnej republiky a ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii |
| 101/1990 Zb. | Ústavný zákon o zmene názvu Česko-slovenskej federatívnej republiky |
| 102/1990 Zb. | Ústavný zákon o štátnych symboloch Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky |
| 161/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 100/1960 Zb. Ústava Československej socialistickej republiky v znení ústavného zákona č. 62/1978 Zb. |
| 294/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 100/1960 Zb., Ústava Československej socialistickej republiky a ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii a ktorým sa skracuje volebné obdobie národných výborov. |
| 376/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení Ústava Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v znení neskorších predpisov |
| 556/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii |
| 23/1991 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky |
| 326/1991 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v znení neskorších predpisov |
| 327/1991 Zb. | Ústavný zákon o referende |
| 493/1992 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii v znení neskorších ústavných zákonov a niektoré ďalšie ústavné zákony |
| 150/1948 Zb. | Ústava Československé republiky. |
| 152/1948 Zb. | Zákon o volbě presidenta republiky. |
| 47/1950 Zb. | Ústavný zákon o úpravách v organizácii verejnej správy |
| 64/1952 Zb. | Ústavný zákon o súdoch a prokuratúre |
| 81/1953 Zb. | Ústavný zákon o vedení národných výborov vládou |
| 12/1954 Zb. | Ústavný zákon o národných výboroch |
| 26/1954 Zb. | Ústavný zákon o voľbách do Národného zhromaždenia a o voľbách do Slovenskej národnej rady |
| 33/1956 Zb. | Ústavný zákon o slovenských národných orgánoch |
| 35/1960 Zb. | Ústavný zákon o zmene ústavného zákona o voľbách do Národného zhromaždenia a o voľbách do Slovenskej národnej rady a ústavného zákona o národných výboroch |
100
Ústavný zákon z 11. júla 1960
ÚSTAVA ČESKOSLOVENSKEJ SOCIALISTICKEJ REPUBLIKY
z 11. júla 1960
Národné zhromaždenie Československej republiky uznieslo sa na tomto ústavnom zákone:
Prvá hlava
SPOLOČENSKÉ ZRIADENIE
Čl. 1
(1)
Česká a Slovenská Federatívna Republika je socialistický štát založený na pevnom
zväzku robotníkov, roľníkov a inteligencie, na čele ktorého je robotnícka trieda.
(3)
Česká a Slovenská Federatívna Republika patrí k svetovej socialistickej sústave;
usiluje sa o priateľské vzťahy so všetkými národmi a o zabezpečenie trvalého mieru
na celom svete.
Čl. 2
(1)
Všetka moc v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike patrí pracujúcemu ľudu.
(2)
Štátnu moc vykonáva ľud zákonodarnými zbormi, ktoré volí, a ľudovým hlasovaním (referendom).
(3)
Zákonodarné zbory v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike sú: Federálne zhromaždenie,
Česká národná rada a Slovenská národná rada.
Čl. 3
(1)
Volebné právo do všetkých zákonodarných sborov je všeobecné, rovné a priame s tajným
hlasovaním. Voliť môže každý občan, ktorý dovŕšil 18 rokov. Zvolený môže byť každý
občan, ktorý dovŕšil 21 rokov.
(2)
Členovia zákonodarných zborov – poslanci – sú povinní vykonávať svoj mandát osobne,
podľa svojho svedomia a najlepšieho presvedčenia; nie sú viazaní príkazmi, ktoré sa
týkajú výkonu mandátu.
Čl. 5
Na rozvíjanie spoločnej činnosti, na všestrannú a aktívnu účasť na živote spoločnosti
a štátu a na uskutočňovanie svojich práv združujú sa pracujúci do dobrovoľných spoločenských
organizácií, ktorými sú najmä Revolučné odborové hnutie, organizácie družstevné, organizácie
mládeže, organizácie kultúrne, telovýchovné a iné; na spoločenské organizácie postupne
prechádzajú niektoré úlohy štátnych orgánov.
Čl. 10
Nerastné bohatstvo, základné zdroje energie, základný lesný pôdny fond, prírodné zásoby
podzemných vôd, vodné toky a prírodné liečivé zdroje sú v štátnom vlastníctve. Podrobnosti
ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia.
Čl. 11
Vlastnícke právo k pôde a dedičské právo k nej zostávajú nedotknuté.
Čl. 12
Výkon vlastníckeho alebo užívacieho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, životné
a prírodné prostredie nad nevyhnutne potrebnú mieru.
Čl. 13
Štát vytvára podmienky a ustanovuje pravidlá pre rozvoj a ochranu podnikania a hospodárskej
súťaže.
Čl. 14
Cudzie právnické osoby a cudzinci môžu nadobúdať vlastníctvo a iné majetkové práva
a podnikať na území Česko-slovenskej federatívnej republiky za podmienok ustanovených
zákonom. Štát im zaručuje rovnocenú ochranu ich vlastníckych a iných majetkových práv
ako česko-slovenským občanom a česko-slovenským právnickým osobám.
Čl. 15
(1)
Česko-slovenská federatívna republika svojou hospodárskou politikou usiluje o rozmnožovanie
národného bohatstva, o sociálne spravodlivú spoločnosť a o vytvorenie nevyhnutných
podmienok pre slobodný rozvoj osobnosti, rozvoj národov a národností.
(2)
Štát dbá o vytváranie ekologickej rovnováhy ochranou prírody a starostlivosťou o
tvorbu a ochranu zdravého životného prostredia aj o šetrné využívanie prírodných zdrojov.
Čl. 16
(1)
Všetka kultúrna politika v Československu, rozvoj vzdelania, výchova a vyučovanie
sú vedené v duchu vedeckého poznania a v súlade so zásadami vlastenectva, humanity
a demokracie.
(2)
Štát spolu so spoločenskými organizáciami všemožne podporuje tvorivú činnosť vo vede
a umení, usiluje sa o stále širšiu a hlbšiu vzdelanosť pracujúcich a o ich aktívnu
účasť na vedeckej a umeleckej tvorbe a dbá o to, aby výsledky tejto činnosti slúžili
všetkému ľudu.
(3)
Štát a spoločenské organizácie sa sústavne usilujú o odstránenie prežitkov vykorisťovateľskej
spoločnosti vo vedomí ľudí.
Čl. 17
(1)
Všetci občania a všetky štátne a spoločenské organizácie sa v každom svojom konaní
spravujú právnym poriadkom socialistického štátu a dbajú o plné uplatnenie socialistickej
zákonnosti v živote spoločnosti.
(2)
Spoločenské organizácie, plniac svoje poslanie, vedú občanov k zachovávaniu zákonov,
k dodržiavaniu pracovnej disciplíny i pravidiel socialistického spolužitia a usilujú
sa predchádzať a zamedzovať ich porušovanie.
Čl. 18
(1)
Ústredné riadenie spoločnosti i štátu sa podľa zásady demokratického centralizmu
spája so širokou právomocou a zodpovednosťou nižších orgánov za aktívnej účasti pracujúcich
a s uplatnením ich tvorivej iniciatívy.
(2)
Na základe vedeckého svetového názoru sa v spoločnosti pracujúcich plne uplatňujú
výsledky vedy v riadení spoločnosti i v plánovaní jej ďalšieho rozvoja.
Siedma hlava
MIESTNA SAMOSPRÁVA
Čl. 86
(1)
Základom miestnej samosprávy je obec.
(2)
Obec je samosprávnym spoločenstvom občanov. Je právnickou osobou; má vlastný majetok,
s ktorým samostatne hospodári. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce.
(3)
O veciach miestnej samosprávy rozhodujú občania na obecných zhromaždeniach alebo
referendom alebo prostredníctvom zastupiteľstva obce.
(4)
Právo voliť členov zastupiteľstva obce je všeobecné, rovné a priame; uskutočňuje
sa tajným hlasovaním.
(5)
Obec vydáva vo veciach miestnej samosprávy všeobecne záväzné vyhlášky. Vyhlášky môže
tiež vydávať vo veciach štátnej správy, ak bola na to splnomocnená zákonom.
Čl. 87
(1)
Obce sa môžu združovať na zabezpečovanie vecí spoločného záujmu.
(2)
Hranice obce možno meniť len s jej súhlasom. Podmienky a spôsob vzniku, zániku, rozdelenia
alebo zlúčenia obcí ustanovia zákony národných rád.
(3)
Zákony národných rad ďalej ustanovia najmä
a)
postavenie, organizáciu a pôsobnosť obcí,
b)
podmienky výkonu volebného práva a spôsob vykonávania volieb do zastupiteľstiev obcí
a ich volebné obdobie,
c)
prostriedky ochrany práva obcí na miestnu samosprávu,
d)
ktoré veci sa považujú za veci miestnej samosprávy,
e)
v ktorých veciach sa obce poverujú výkonom štátnej správy.
Ôsma hlava
SÚDY A PROKURATÚRA
Čl. 97
Súdy a prokuratúra chránia štát, jeho ústavné zriadenie i práva a oprávnené záujmy
fyzických a právnických osôb.
Súdy
Čl. 98
(1)
Súdnictvo vykonávajú nezávislé súdy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej
republiky a Slovenskej republiky.
(2)
Súdmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sú: Najvyšší súd Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, vyššie vojenské súdy a vojenské obvodové súdy; v čase brannej
pohotovosti štátu tiež vyššie poľné súdy a nižšie poľné súdy.
(3)
Sídlo Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví zákon
Federálneho zhromaždenia.
(4)
Súdmi Českej republiky a Slovenskej republiky sú: Najvyšší súd Českej republiky,
Najvyšší súd Slovenskej republiky, krajské súdy a okresné súdy (ďalej len „súdy republík“).
(5)
Ustanovenia týkajúce sa krajských a okresných súdov sa vzťahujú aj na súdy s rovnakou
pôsobnosťou, ale inak označené.
Čl. 99
(1)
Najvyšším súdnym orgánom v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike je Najvyšší
súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý sleduje právoplatné rozhodnutia
najvyšších súdov republík a vojenských súdov a zabezpečuje zákonnosť a jednotnosť
rozhodovania medzi republikami a vojenskými súdmi tým, že
a)
rozhoduje o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vojenských súdov
v prípadoch ustanovených zákonom,
b)
rozhoduje o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam najvyšších súdov
republík a všetkých vojenských súdov, proti rozhodnutiam senátov vojenského kolégia
Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, pokiaľ tento súd rozhodoval
o riadnom opravnom prostriedku, a ďalej proti rozhodnutiam iných orgánov činných v
trestnom konaní vo vojenských veciach v prípadoch ustanovených zákonom,
c)
zaujíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych
predpisov s federálnou pôsobnosťou,
d)
rozhoduje v iných zákonom ustanovených prípadoch.
(2)
Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ďalej
a)
preskúmava zákonnosť rozhodnutí ústredných orgánov štátnej správy Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, ak neustanovuje zákon inak,
b)
rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi jednej republiky a štátnymi notárstvami alebo
orgánmi štátnej správy druhej republiky a spory o právomoc medzi súdmi a federálnymi
orgánmi štátnej správy; rozhoduje spory o príslušnosť medzi súdmi a medzi súdmi a
štátnymi notárstvami a určuje ich príslušnosť v prípadoch ustanovených zákonmi o konaní
pred súdmi a štátnymi notárstvami,
c)
rozhoduje o uznaní a vykonateľnosti rozhodnutí cudzozemských súdov na území Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky, ak to vyžaduje zákon alebo medzinárodná zmluva.
(3)
V Českej republike je najvyšším súdnym orgánom Najvyšší súd Českej republiky, v Slovenskej
republike je najvyšším súdnym orgánom Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší
súd republiky dbá o zjednocujúci výklad a zjednocujúce používanie zákonov a iných
všeobecne záväzných právnych predpisov ostatnými súdmi republiky.
Čl. 100
(1)
V konaní pred súdom rozhoduje senát alebo jediný sudca. Zákony upravujúce konanie
pred súdmi ustanovujú, v ktorých senátoch a v ktorých veciach sa zúčastnia na rozhodovaní
prísediaci a v ktorých veciach rozhoduje jediný sudca; ako jediný sudca môže rozhodovať
iba sudca.
(2)
Sudcovia a prísediaci sú si pri rozhodovaní rovní.
(3)
Súdom prvého stupňa je spravidla okresný súd.
Čl. 101
(1)
Sudcov Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vymenúva prezident
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na návrh predsedu Najvyššieho súdu Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky po dohode s vládou Českej republiky a s vládou
Slovenskej republiky spravidla v rovnakom počte z občanov Českej republiky a z občanov
Slovenskej republiky. Vymenovanie za sudcu Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky nadobúda účinnosť schválením oboma snemovňami Federálneho zhromaždenia.
Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vymenúva na návrh vlády Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky zo sudcov tohto súdu; ak za predsedu vymenoval
občana Českej republiky, vymenuje za podpredsedu občana Slovenskej republiky alebo
naopak.
(2)
Sudcov vojenských súdov vymenúva prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
na návrh ministra obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(3)
Sudcov najvyššieho súdu republiky a ostatných súdov republík vymenúva predsedníctvo
príslušnej národnej rady na návrh vlády príslušnej republiky.
(4)
Sudcovia a prísediaci môžu byť odvolaní, prípadne zbavení svojej funkcie len z dôvodov
a spôsobom ustanovenými zákonom. Pre porušenie svojich povinností môžu byť sudcovia
odvolaní len na základe právoplatného rozhodnutia kárneho súdu.
(5)
Podmienky pre výkon funkcie sudcu a prísediaceho, včítane znenia sľubu, ktorého zloženie
je predpokladom výkonu funkcie, ustanoví a voľbu prísediacich vojenských súdov upraví
zákon Federálneho zhromaždenia. Zákon Federálneho zhromaždenia upraví tiež dôvody
odvolania a podmienky iného zániku funkcie sudcu a funkcie prísediaceho vojenských
súdov. Voľbu a odvolanie a podmienky iného zániku funkcie prísediacich okresných a
krajských súdov upravia zákony národných rád.
Čl. 102
(1)
Sudcovia a prísediaci sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a sú viazaní jedine
zákonom.
(2)
Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis odporuje zákonu, konanie
preruší a podá návrh na začatie konania pred Ústavným súdom. Nález Ústavného súdu
je preň i pre ostatné všeobecné súdy záväzný.
(3)
Sudcovia a prísediaci sú povinní vykladať právne predpisy podľa svojho najlepšieho
vedomia a svedomia, sú povinní rozhodovať nezávisle, nestranne a spravodlivo.
Prokuratúra
Čl. 104
(1)
Dozor nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov
ministerstvami a inými orgánmi štátnej správy, hospodárskymi a inými organizáciami
i občanmi prislúcha prokuratúre; na jej čele stojí generálny prokurátor Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky.
(2)
Prokuratúra sa člení na Generálnu prokuratúru Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
Generálnu prokuratúru Českej republiky, Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky
a na nižšie články, ktoré ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia. Na čele generálnych
prokuratúr republík stoja generální prokurátori republík.
Čl. 105
(1)
Generálneho prokurátora Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vymenúva a odvoláva
prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Ak generálnym prokurátorom Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky je občan Českej republiky, bude za jeho prvého
námestníka vymenovaný občan Slovenskej republiky alebo naopak.
(2)
Generálneho prokurátora republiky vymenúva a odvoláva predsedníctvo národnej rady
príslušnej republiky. Návrh na vymenovanie generálneho prokurátora republiky podáva
generálny prokurátor Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý tiež môže predsedníctvu
národnej rady príslušnej republiky navrhnúť, aby generálneho prokurátora republiky
odvolalo.
(3)
Generálny prokurátor Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je zodpovedný Federálnemu
zhromaždeniu, ktoré môže prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky navrhnúť,
aby ho z funkcie odvolal.
(4)
Generálny prokurátor republiky je v celom rozsahu svojej pôsobnosti zodpovedný národnej
rade príslušnej republiky.
Čl. 106
(1)
Orgány prokuratúry vykonávajú svoje funkcie nezávisle od miestnych orgánov. Vo všetkej
svojej činnosti sa opierajú o iniciatívu pracujúceho ľudu a jeho organizácií.
(2)
Orgány Generálnej prokuratúry Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vojenských
prokuratúr sú podriadené generálnemu prokurátorovi Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky. Generální prokurátori republík sú mu podriadení pri výkone dozoru nad dôsledným
vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov vydaných orgánmi Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(3)
Orgány prokuratúry v Českej republike a v Slovenskej republike sú podriadené generálnemu
prokurátorovi príslušnej republiky. Generálnemu prokurátorovi Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky sú výnimočne podriadené v prípadoch ustanovených v zákone.
Čl. 106a
Zprávy o stave socialistickej zákonnosti
(1)
Federálne zhromaždenie prerokúva správy generálneho prokurátora Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky o stave socialistickej zákonnosti.
(2)
Národná rada príslušnej republiky prerokúva správy generálneho prokurátora republiky
o stave socialistickej zákonnosti.
Deviata hlava
VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Čl. 112
(1)
Ústava nadobúda účinnosť dňom, keď bola schválená Národným zhromaždením.
(2)
Týmto dňom stráca platnosť doterajšia ústava i ostatné ústavné zákony, ktoré ju menili
a dopĺňali.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
